Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622200438
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1622200438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v konaní o návrhu navrhovateľky – manželky: A. B. C., D.
E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, G., toho času bytom C. G. XX, G., zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o. so sídlom Ivanská cesta 32B, 821 04 Bratislava
a manžela: H. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G., toho času bytom I. XX, A., zastúpený:
Mgr. Peter Troščák, advokát so sídlom Hlavná 50, Prešov, o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov ako rodičov na čas po rozvode k maloletému B. C., narodenému XX.XX.XXXX, bytom ako
rodičia, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A,

Malacky, o odvolaniach navrhovateľky a manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Malacky, č.k. 9P/39/2022 zo dňa 25.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV. a V. a v závislom výroku VI. o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom (špecifikovaným vyššie) súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo manželov.
Výrokom II. zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Výrokom III. rozhodol, že

zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 250 EUR mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku
o rozvode manželstva, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Výrokom V. uložil matke povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 681,86 EUR na účet Okresného súdu
Malacky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že
žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom VII. rozhodol, že rozsudok
je vo výroku II vykonateľný doručením.

2. Realizáciu striedavej osobnej starostlivosti upravil tak, že v starostlivosti matky bude maloletý od
pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 8:00 hod. do utorka nasledujúceho párneho kalendárneho
týždňa do 8:00 hod. a v starostlivosti otca bude od utorka párneho kalendárneho týždňa od 8:00 hod.
do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin, počas
ktorých striedavú osobnú starostlivosť upravil osobitne. Počas letných školských prázdnin v každom
kalendárnom roku bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 01.07. od 10:00 hod.

do 16.07. do 10:00 hod. a od 31.07. od 10:00 hod. do 15.08. do 10:00 hod. Počas letných školských
prázdnin v každom kalendárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od
16.07. od 10:00 hod. do 31.07. do 10:00 hod. a od 15.08. od 10:00 hod. do prvého dňa školského
vyučovania po letných prázdninách do 8:00 hod.. Počas vianočných prázdnin bude matka zabezpečovaťosobnú starostlivosť o maloletého v každom párnom kalendárnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do
02.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka do 10:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od
23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka

od 10:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po vianočných prázdninách do 8:00 hod. Počas
vianočných prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v každom nepárnom
kalendárnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do
10:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a od
02.01. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka od 10:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania

po vianočných prázdninách do 8:00 hod. Počas veľkonočných prázdnin bude matka zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny rok od Zeleného Štvrtka od 10:00 hod. do
prvého dňa školského vyučovania po veľkonočných prázdninách do 8:00 hod.. Počas veľkonočných
prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny kalendárny rok od
Zeleného Štvrtka od 10:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po veľkonočných prázdninách
do 8:00 hod. Počas jarných prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého

každý nepárny kalendárny rok od pondelka, na ktorý pripadá začiatok jarných prázdnin od 10:00
hod. do prvého dňa školského vyučovania po veľkonočných prázdninách do 8:00 hod. Počas jarných
prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny rok od
pondelka, na ktorý pripadá začiatok jarných prázdnin od 10:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania
po veľkonočných prázdninách do 8:00 hod. Ako miesto prevzatia a odovzdania maloletého v dňoch

školského vyučovania upravil školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a ostatných dňoch, kedy
sa maloletý školskom zariadení nachádzať nebude, bude miestom odovzdania a prevzatia maloletého
miesto bydliska preberajúceho rodičia, ktorého interval starostlivosti začína.

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou čl. 3, čl. 12 ods. 1, čl. 7, čl. 8, čl. 9 Dohovoru o právach

dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 5, § 1 ods. 1 a 2, § 18, 19 ods. 1 § 22, 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1, 3 a 5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1
až 6, § 63 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).

4. Zistil, že rodičia maloletého prestali viesť spoločnú domácnosť v novembri 2021. Najskôr vo vzťahu
k maloletému realizovali striedavú osobnú starostlivosť do februára 2022 kedy sa kontakt medzi otcom
a maloletým prerušil na viac ako dva mesiace, do vydania neodkladného opatrenia Okresným súdom
Malacky dňa 28.04.2022 v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/73/2022, ktoré v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/271/2022-194 zo dňa 07.09.2022 dočasne upravilo styk otca

s maloletým tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od štvrtka 15:00
hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod. Od úpravy
rodičovských práv a povinností v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/71/2022 rozsudkom zo dňa 14.06.2023
rodičia voči maloletému realizovali striedavú osobnú starostlivosť, tak, že v starostlivosti matky bol od
pondelkanepárnehotýždňavrokuod08:00hod.doutorkanasledujúcehopárnehokalendárnehotýždňa

do 16:00 hod. a v starostlivosti otca bol od utorka párneho kalendárneho týždňa od 16:00 hod. do
pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod. Počal letných prázdnin si rodiča maloletého
striedali v 10 dňových intervaloch. Otec sa v tejto dohode rodičov zaviazal hradiť k rukám matky výživné
v sume 250 EUR mesačne, s tým, že sa zároveň zaviazal hradiť maloletému B. všetky pravidelné
poplatky spojené so školskou dochádzkou – obedy, školský klub, školné a záujmové krúžky, na ktorých

sa rodičia dohodnú, resp. ktoré B. v tom čase navštevoval.
5. Matka býva s maloletým v prenajatom byte s mesačným nájomným v sume 690 EUR (do 21.10.2023
to bolo 630 EUR mesačne) plus nájomným 55 EUR za prenájom garáže. Spoločnosti Orange hradí
za služby sumu 23,02 EUR + 6,88 EUR splátku telefónu a spoločnosti Slovak Telekom hradí za TV +
internet sumu 36,04 EUR. Matka má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v oblasti marketingu.

Pracuje v skrátenom úväzku, čo odôvodňuje tým, že sa chce venovať maloletému. Okrem toho sa venuje
podnikaniu ako slobodný umelec, jedná sa o sezónnu záležitosť od mája do septembra. V období od
01.08.2021 do 31.07.2022 dosiahla netto príjem v priemere 342,30 EUR mesačne, za celý rok 2023 to
bolo v priemere 363,02 EUR mesačne pri pracovnom úväzku 20 hodín týždenne. V roku 2024 v období
01/2024 do 05/2024 priemerný čistý príjem matky predstavoval v priemere 476,92 EUR mesačne.

Z podnikania, umeleckej tvorby mala v roku 2021 príjem 1.186,50 EUR pri výdavkoch 776,86 EUR,
celkový základ dane aj po zarátaní príjmu zo závislej činnosti mala 409,64 EUR, vznikol jej daňový
preplatok vo výške 131,25 EUR. V roku 2022 matkin príjem z podnikania predstavoval 1.530,50 EUR
pri výdavkoch 1.057,02 EUR, základ dane mala aj po zarátaní príjmu zo závislej činnosti 473,48 EUR,nevznikla je daňová povinnosť. V roku 2023 mala matka z podnikania príjem 2.770,50 EUR, výdavky
1.963,08EUR,základdanepozarátaníprímuzozávislejčinnostimala807,42EUR,nevzniklajejdaňová
povinnosť. Matka je spoluvlastníkom podielov na ornej pôde a trvalých trávnych porastoch v k.ú. D., má

spoluvlastnícky podiel na byte v rozsahu 2/3, v ktorom býva jej matka, ktorá má k bytu zriadené právo
doživotného užívania. Má vedené účty v troch bankách na ktorých mala v čase súdom realizovanej
lustrácie peňažné prostriedky vo výške spolu 1.269,10 EUR.
6. Otec je vlastníkom rodinného domu v A. so záhradou a bazénom (nezaťaženým hypotekárnym
úverom) a rybárskej chaty v J.. So synom chodieva na víkendové pobyty na Slovensku približne 4

krát do roka, 2 krát do roka na dovolenku v zahraničí. Otec okrem výživného dohodnutého s matkou
rodičovskou dohodou synovi hradil pravidelne mesačne poplatok za družinu vo výške 35 EUR mesačne,
cca 45 EUR za stravu v škole, životné poistenie 178,53 EUR ročne, 40 EUR mesačne za futbal, ďalej
hradí sporadicky za doučovanie (za rok 2023 sumu spolu 145 EUR, za rok 2024 sumu 65 EUR, t.j.
šk. rok 2023/2024 cca 20 EUR mesačne). Otec sa venuje podnikateľskej činnosti. Spoločnosť, v ktorej
je 50 % - tným spoločníkom mu poskytuje auto, mobilný telefón, notebook, stravu počas obedov a

príspevky na dovolenku. V období mesiacov august 2021 – júl 2022 dosiahol čistú mesačnú mzdu
1.188,85 EUR, v roku 2022 predstavoval mesačný priemer za obdobie januára až júla sumu 1.269,40
EUR. V roku 2023 čistý príjem otca predstavoval sumu 1.557 EUR mesačne a v období mesiacov
01/2024 až 06/2024 čistý priemerný mesačný príjem otca predstavoval sumu 1728,46 EUR mesačne.
Má vedené účty v štyroch bankách, v ktorých mal v čase lustrácie realizovanej súdom spolu sumu

721,32 EUR. Otec je jedným z dvoch konateľov a spoločníkov v spoločnosti K. L. L.. V roku 2021
súčet výnosov spoločnosti predstavoval 593.155,65 EUR, súčet nákladov 569.342,28 EUR, t.j. výsledok
hospodárenia pred zdanením predstavoval 23.813,37 EUR a základ dane bol vo výške 30.935,75 EUR.
V roku 2022 súčet výnosov spoločnosti predstavoval 599.587,27 EUR, súčet nákladov 613.040,52
EUR, t.j. výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval -13.453,25 EUR a základ dane bol vo

výške 5.195,69 EUR. Spoločnosť mala v roku 2022 na strane aktív majetok v hodnote 305.754 EUR
z toho dlhodobý hmotný majetok v hodnote 233.679 EUR, záväzky spoločnosti boli vo výške 76.069
EUR. Nerozdelený zisk z minulých rokov bol vo výške 243.301 EUR. V roku 2023 súčet výnosov
spoločnosti predstavoval 550.425,03 EUR, súčet nákladov 516.313,23 EUR, t.j. výsledok hospodárenia
pred zdanením predstavoval 34.111,80 EUR a základ dane bol vo výške 34.198,53 EUR. Spoločnosť

mala v roku 2023 na strane aktív majetok v hodnote 284.996 EUR z toho dlhodobý hmotný majetok
v hodnote 221.801 EUR, záväzky spoločnosti sú vo výške 76.764 EUR. Nerozdelený zisk z minulých
rokov bol vo výške 173.963 EUR. Spoločnosť vykazuje celkové výnosy (t.j. tržby + ostatné výnosy) od
roku 2020-2023 v rozmedzí 548.458 EUR /r. 2020/ až 599.587 EUR /r. 2022/ a zisk spoločnosti v období
rokov 2020-2023 (okrem roku 2022, kedy spoločnosť vykázala stratu) sa pohyboval od 21.917 EUR /

r.2020/ do 26.930 EUR /r.2023/. Stratu za rok 2022 vo výške 20.955,30 EUR uhradila spoločnosť zo
zisku za predchádzajúce roky. Spoločníci spoločnosti rozhodli, že im bude v roku 2023 vyplatený zisk z
roku 2008 a 2009 v celkovej výške 24.191,50 EUR pre každého spoločníka. Zisk z roku 2023 vo výške
26.930,11 EUR ponechala na ďalší rozvoj.
7. Otec ani matka nevlastnia žiadne motorové vozidlo. Spoločnosť K. L. L. je vlastníkom 10 motorových

vozidiel – Suzuki SX4, rok výroby (ďalej len „r.v.“) 2012, Renault Master, r.v. 2012, Citroen Berlingo r.v.
2013, Citroen C3 Picasso r.v. 2015, 2 x Audi Q7 r.v. 2016, Audi A3 Sportback, r.v. 2018, Renault Megane
r.v. 2021, Volkswagen Tiguan r.v. 2022 a Renault Megane r.v. 2022 a vlastní tiež nehnuteľnosť v k.ú. M.,
v obci G. – D., a to rodinný dom s prislúchajúcimi pozemkami o výmere spolu 451 m2.
8. Maloletý je sledovaný na ortopédii, inak je zdravý. Nebýva často chorý, pravidelne absolvuje

preventívne prehliadky je očkovaný, pediater o prípadných psychických problémoch nemal vedomosť.
Hráva futbal, spolupráca rodičov s trénerom je dobrá, tréner vie, že rodičia k nemu realizujú striedavú
osobnú starostlivosť.
9. Rozchod rodičov vnímal počas roku 2022 maloletý senzitívnejšie, so zmenou situácie sa musel
vyrovnať, ťažko ju znášal, vyhľadával prítomnosť inej osoby, v polovici roka 2023, resp. neskôr v jeseni

2023 už pôsobil v škole vyrovnanejšie, v dobrej nálade, bez plaču alebo strachu zostať so spolužiakmi
v triede bez dospelej osoby. Zdieľal v škole, že má oboch rodičov rád, obaja rodičia sa o neho v škole
zaujímali. Školská psychologička referovala v novembri 2023, že maloletý by uvítal, ak by sa v rámci
realizovanej striedavej osobnej starostlivosti mohol rozhodovať viac situačne, ak by chcel ostať dlhšie
s niektorým z rodičov. V školskom roku 2023/20024 navštevoval štvrtý ročník základnej školy.

10. Maloletý sa v rámci pohovoru realizovaného 15.03.2022 vyjadril, že preferuje byť s matkou,
a k otcovi chodievať na víkendy, prespávať, resp. na prázdniny, pôsobil spontánne, uvoľnene. Striedavá
starostlivosť realizovaná bezprostredne po tom, ako rodina prestal žiť v spoločnej domácnosti mu podľa
jeho vyjadrenia prekážala. Pohovor bol realizovaný v období, keď mal maloletý kontakt len s matkou,s otcom ho mal prerušený. Pri pohovore realizovanom 18.01.2023 maloletý pôsobil uvoľnene. V tom
čase sa otcom stretával v režime nariadeného neodkladného opatrenia. Referoval, že preferuje byť
viac s matkou. Zároveň uviedol, že by chcel s otcom tráviť viac času. Pri pohovore realizovanom na

žiadosť matky dňa 07.06.2024 súhlasil s režimom striedavej osobnej starostlivosti o ktorom napokon
rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu a tento režim aj realizovali. V rámci šetrenia pomerov realizovaného
v domácnosti otca sa maloletý vyjadril, že mu na nej nič nevadí.
11. Rodičia maloletého sa podrobili intervenčnému procesu v rámci Tenenet, o.z.. Aj v rámci tohto
intervenčného procesu maloletý verbalizoval, že si želá, aby mu rodičia viac načúvali, aby fungovali

spolu bez konfliktov a hádok. Verbalizoval tam, že by chcel byť viac u mamy ale chce byť aj s otcom
(správa z novembra 2022). Zo správ Tenenet, o.z. rezonuje, že rodičia nespracovali vzájomné konflikty
z minulosti, pričom maloletý je vťahovaný do ich konfliktov.
12. Znaleckým dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že maloletý má výrazne pozitívny
postoj k obom rodičom a k obom má vybudovanú stabilnú a kvalitnú citovú väzbu. Znalec nezistil
preferenciu žiadneho rodičov. Jasne diferencuje rodičovskú rolu matky a otca. Subjektívne je konformný

s aktuálne realizovaným modelom striedavej osobnej starostlivosti, považoval ho za najlepší z doposiaľ
vyskúšaných. Maloletý túži po upokojení rodinnej situácie. Znalec nezaznamenal manipulatívne
tendencie v stratégiách rodičov, zaznamenal parciálne prenášanie negatívnych emócií a postojov
k druhému rodičovi. Maloletý vyjadroval túžbu po väčšej flexibilite striedania, čo je limitované len
nekvalitnou komunikáciou rodičov. Znalec zaznamenal zhoršenú akceptáciu role otca a rešpektovanie

jeho výchovného štýlu zo strany matky s tým, že zvýraznené kritické hodnotenie interpersonálneho štýlu
otca je dané subjektívnymi charakteristikami v osobnosti matky a nezodpovedá osobnostnému profilu
otca.
13. Rodičia sa počas konania podrobili tiež mediačnému procesu, mediátorka komunikovala rodičom
nemožnosť podmieňovať uzatvorenie dohody o starostlivosti voči maloletému vyriešením majetkových

otázok. Matka v rámci mediačného procesu deklarovala presvedčenie, že to vzájomne súvisí a bez
doriešenia témy starostlivosti o maloletého chcela riešiť otázku majetku. Mediácia bola napokon
z rozhodnutia matky ukončená.
14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že sú splnené zákonné podmienky
k rozvodu manželstva, pretože manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že nemôže

plniť svoj zákonný účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí, neplní svoje funkcie, nenapĺňajú sa v ňom práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a §
19 Zákona o rodine a zároveň najmä s ohľadom na postoj účastníkov, nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že návrhu na rozvod manželstva je
dôvodné vyhovieť s tým, že rozvod manželstva nebude v tomto prípade ani v rozpore so záujmom

maloletého, ktorý je aktuálne v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uzavrel, že rodičia už
vrámcispoločnéhomanželstvanedokážuvytváraťpremaloletéhozdravérodinnéprostrediearozvodom
manželstva sa len potvrdí faktický stav dlhodobého odlúčenia manželov. Dospel k záveru, že sú splnené
podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo
účastníkov rozviedol.

15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú splnené všetky
hmotnoprávne podmienky podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine a s ohľadom na najlepší záujem
maloletého dieťaťa a stabilitu výchovného prostredia rozhodol o zverení maloletého B. na čas po
rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čím maloletého ponechal v
zásade v rovnakom režime starostlivosti, ako je maloletý už na základe súdom schválenej rodičovskej

dohody zo dňa 14.06.2023, ktorou si rodičia upravili výkon rodičovských práv a povinnosti na čas
do rozvodu manželstva v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 8P/71/2022.
Nemal za preukázané tvrdenia matky, podľa ktorej sa maloletý otca bojí, že jemu samému tento
model nevyhovuje a nie je s ním spokojný, čo odôvodnil tým, že maloletý po tom, čo už istý čas
fungoval v režime striedavej osobnej starostlivosti v jej súčasnej podobe pred znalcom konzistentne

vyjadroval spokojnosť s aktuálnou formou starostlivosti, čo podľa znalca dokázal verbalizovať pred
matkou aj otcom a prebiehajúci model rodičovskej starostlivosti, považoval za „najvyhovujúcejší zo
všetkých doteraz vyskúšaných“, pričom znalec u maloletého nezistil úzkostné prežívanie a jeho stav
hodnotil ako stabilizovaný. Z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že úzkostné prežívanie maloletého
nesúviselo s realizovanou striedavou osobnou starostlivosťou, ale je dôsledkom toho, že maloletý v

prvom rade veľmi ťažko niesol samotný fakt rozchodu rodičov, ktorých má oboch rovnako rád a jeho
prioritnou túžbou, ktorú výslovne opakovane vyjadroval, bolo obnovenie spolužitia matky a otca. Uzavrel,
že maloletý bol rodičmi vystavovaný konfliktu lojality, keď si bol vedomý toho, že predstavy rodičov,
ktorých má oboch veľmi rád, sú značne odlišné a hoci sám veľmi chcel, nedokázal obom vyhovieť, čokládlo neprimerané nároky na psychiku maloletého, na čo rodičia nedostatočne reflektovali a situáciu
maloletému nedokázali „uľahčiť“, keďže ich vlastné predstavy, schovávajúc sa za záujem maloletého,
boli pre nich dôležitejšie. Dôvody nesúhlasu matky so striedavou osobnou starostlivosťou postavené

na neakceptácii striedavej osobnej starostlivosti (jeho súčasného modelu) zo strany maloletého, súd
vyhodnotil ako nepreukázané, a preto na základe takéhoto nesúhlasu matky nebolo dôvodné rozhodnúť
o výlučnej starostlivosti len jedného z rodičov.
16. Vyhodnotil, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, majú k tomu dostatočné
osobnostné predpoklady a obaja majú vytvorený s maloletým pozitívny citový vzťah a maloletý má k

obom rodičom vytvorenú kvalitnú a bezpečnú vzťahovú väzbu bez preferencie niektorého z rodičov.
Obaja rodičia majú vo svojich domácnostiach vytvorené vhodné podmienky k riadnej starostlivosti
o maloletého. Prekážkou nie je ani vzdialenosť domácností, v ktorých rodičia bývajú, pričom obaja
dokážu bezproblémovo zabezpečiť dochádzku maloletého do školského zariadenia, ktoré maloletý
navštevuje. Obaja rodičia zabezpečujú a majú podmienky na prípravu maloletého do školy a škola
hodnotí spoluprácu s obomi rodičmi pozitívne.

17. Dôvodil, že v najlepšom záujme maloletého je zachovať aktuálny model starostlivosti, na ktorú
je už maloletý zvyknutý a podľa jeho vlastného vyjadrenia ho akceptuje. To, že maloletý po začatí
realizovaniasúčasnéhomodelustriedavejosobnejstarostlivostitentoprijal,nevyplývalenzoznaleckého
dokazovania ale aj z ďalších dôkazov, a to šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom ako aj správ
školy, pediatra či trénera maloletého, z ktorých nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by signalizovali

problémy v zvládaní aktuálnej formy starostlivosti zo strany maloletého, naopak svedčia o stabilizácii
situácie a vymiznutí spočiatku prítomných úzkostných prejavov u maloletého. Nevidel dôvod na to, aby
maloletý s ohľadom na jeho v konaní preukázanú existujú silnú citovú väzbu medzi ním a otcom strádal
v dôsledku zúženia aktuálneho rozsahu starostlivosti s otcom, tak ako to navrhovala matka. Zmenu času
v preberaní maloletého otcom oproti doteraz realizovanému modelu z doterajších 16:00 hod. v utorok

na 08:00 hod. odôvodnil umožnením trávenia spoločného času otca a maloletého už od rána v utorok,
čo sa v dňoch školskej dochádzky prakticky neprejaví a v čase, kedy školská dochádzka neprebieha, to
umožní otcovi prevziať maloletého už od rána a stráviť s ním plnohodnotne viac času. Zároveň prihliadol
na odporúčanie kolízneho opatrovníka. Úpravou realizácie starostlivosti počas sviatkov a prázdnin súd
rešpektoval model, ktorý si rodičia vedeli dohodnúť a ktorý predstavuje rovnomerné trávenie času

maloletého s každým z rodičov v období sviatkov a prázdnin, pričom nič nebráni rodičom, aby sa v
prípade potreby vzájomnou dohodou (nie jednostranným rozhodnutím jedného z rodičov) od tejto úpravy
odchýlili a prispôsobili si ju aktuálnym potrebám.
18. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí rešpektoval, že právo zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok patrí obom rodičom, s tým, že nebol žiaden dôvod do týchto práv rodičov zasahovať s tým,

že v bežných otázkach je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne bez potreby žiadania
súhlasu druhého rodiča a pokiaľ ide o podstatné otázky, tieto musia byť schválené oboma rodičmi a ak
sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd.
19. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených nákladov na oprávnené
potreby maloletého, vyplývajúcich z vyčíslenia nákladov na maloletého uvedených rodičmi a bežných

potrieb dieťaťa vo veku maloletého. Maloletý ukončil 4. ročník základnej školy v septembri nastupoval
do 5. triedy, jeho zdravotný stav je dobrý. Súd ustálil celkové priemerné mesačné odôvodnené náklady
na maloletého nasledovne: bývanie – alikvotná časť u otca cca 45 EUR (s ohľadom na náklady otca na
bývanie a rozsah starostlivosti) + alikvotná časť u matky cca 195 EUR (s ohľadom na náklady matky
na bývanie (nájomné) a rozsah starostlivosti), strava spolu cca 230 EUR (cca 100 EUR u otca, 130

EUR u matky), šk. pomôcky a doučovanie cca 40 EUR mesačne, oblečenie a obuv – cca 100 EUR,
zdrav. starostlivosť – cca 20 EUR (bežná chorobnosť), hygiena + kaderník cca 15 EUR, t.j. základné
potreby maloletého na bývanie, stravu oblečenie, hygienu, školu a zdravotnú starostlivosť predstavujú
spolu sumu cca. 645 EUR mesačne. Ďalšie priemerné mesačné náklady na potreby maloletého, ktoré
súd prvej inštancie vyhodnotil ako primerané a odôvodnené vzhľadom na zistený skutkový stav a životnú

úroveň rodičov ustálil nasledovne: krúžky – 40 EUR futbal, živ. poistenie cca 15 EUR, výlety, tábory a
dovolenky cca – 200 EUR, športové potreby, výpočtová technika a iné mimoriadne náklady 50 EUR,
vreckové 20 EUR, mobil 20 EUR, kultúra 20 EUR, t.j. cca 365 EUR mesačne. Teda celkové priemerné
mesačné náklady na maloletého súd prvej inštancie ustálil na sumu cca 1.010 EUR mesačne (645 EUR
+ 365 EUR). Na vek maloletého ide o sumu v niektorých položkách za nadštandardnú, odrážajúcu však

životnú úroveň rodičov, ktorú súd v konaní zistil.
20. Pri posúdení príjmu rodičov súd prvej inštancie tento stanovoval s ohľadom na princíp potencionality
príjmu. U matky to odôvodnil tým, že ňou dosahovaný preukázaný príjem nezodpovedá jej možnostiam
a jej reálnym nákladom, ktoré môže mať. Nestotožnil sa s otcovou požiadavkou, aby príjem matkystanovil podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine. U matky, ktorá má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v
oblasti marketingu, určil výživné s ohľadom na príjem matky, ktorý je podľa názoru súdu matka schopná
dosahovať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, vzdelanie a situáciu na trhu práce. Počas konania

súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by matke v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili (napr. zhoršený
zdravotný stav a pod.). Súd preto vychádzal z toho, že matka je zdravá žena vo vysoko produktívnom
veku, vysokoškolsky vzdelaná a ustálil, že je v možnostiach matky – dosahovať príjem aspoň na úrovni
okolo 1.630 EUR mesačne v čistom. Vychádzal z dostupných údajov z portálu N., podľa ktorého na
pozícii marketingový špecialista sa pohybuje mzda medzi 1.263-2.450 EUR v hrubom a na pozícii

marketingový manažér na úrovni – 1.395-3.569 EUR v hrubom. Pri hrubej mesačnej mzde 2.000 EUR
čistá mzda predstavuje pri jednom nezaopatrenom dieťati, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, sumu
vo výške 1.632,33 EUR. Rozmedzie príjmu pri uvedených pozíciách je značné a môže zahŕňať aj
stredoškolské pozície, keďže matka je vysokoškolsky vzdelaná, preto za primeranú súd prvej inštancie
považoval mzdu aspoň na úrovni cca 2.000 EUR v hrubom.
21. U otca vyhodnotil na základe uplatnenia potencionality príjmov v roku 2024 za prvý polrok vo

výške 2.850 EUR, keď okrem príjmu zo závislej činnosti vyhodnocoval aj nevyužitú možnosť rozdelenia
zisku a v roku 2023 tento príjem taktiež s ohľadom na príjem dosiahnutý zo závislej činnosti a na otca
pripadajúci podiel na rozdelenom zisku za roky 2008 a 2009 tento vyhodnotil vo výške 3.573 EUR
mesačne.
22. S ohľadom na zistený rozdiel v príjmoch, spôsob akým spôsobom a na akých nákladoch maloletého

rodičia participujú, na zmeny, ktoré od uzavretia rodičovskej dohody nastali a na model starostlivosti
o maloletého uzavrel, že výživné 250 EUR zodpovedá kritériám určovania výživného. Výživné vo výške
80 EUR navrhované otcom považoval za nezodpovedajúce rozdielom v príjmoch rodičov, v ich životnej
úrovni, skutočnosti, že otec užíva v rámci podnikateľskej činnosti viaceré benefity (túto možnosť matka
nemá), poukázal na rozdiel v možnostiach bývania rodičov. Skutočnosť, že otec berie maloletého

niekoľkokrát na dovolenky, resp. víkendové pobyty odlíšil od situácie, kedy by otec takto trávil čas bez
toho, aby na tom maloletý participoval. Tým, že otec berie maloletého so sebou, umožňuje zároveň
maloletému podieľať sa na jeho životnej úrovni. Zohľadnil zároveň skutočnosť, že matka je poberateľkou
prídavku na dieťa.
23. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP, s tým, že žiaden z účastníkov

o náhradu trov konania nežiadal a nezistil ani žiadne okolnosti, ktoré by nárok na náhradu trov konania
odôvodňovali.
24. Matke uložil povinnosť náhrady trov konania štátu spojených s vykonaním znaleckého dokazovania
spočívajúcich v znalcovi vyplatenej časti znalečného v sume 681,68 EUR, pričom uzavrel, že nesúhlas
matky s vykonaním znaleckého dokazovania bol irelevantný, keďže to bolo realizované aj z dôvodu

postoja matky, ktorá vyjadrenie maloletého v prospech realizácie modelu striedavej osobnej starostlivosti
neprijala.
25. S ohľadom na skutočnosť, že právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva sa stráca účinnosť
rozsudku č. k. 8P/71/2022 – 328 zo dňa 14.06.2023 považoval súd prvej inštancie z dôvodu
pretrvávajúceho negatívneho postoja matky za potrebné, aby bolo naďalej zabezpečené právo

maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Reflektoval tým aj vnímanie otca matkou
a nedoceňovanie jeho roly v živote maloletého ako aj skutočnosť, že v minulosti už mal maloletý
obmedzený kontakt s matkou viac ako dva mesiace, čo bolo následne potrebné odstrániť neodkladným
opatrením.
26. Proti rozsudku podala včas odvolanie matka proti výrokom II., IV. a V z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. f) v spojení s § 365 ods. 1 písm. h) a § 62 ods. 1 CMP. Mala za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v časti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutočný stav veci. Súd sa podľa nej nevysporiadal s reťazením
skutkových okolností, výsledkom ktorých bola zrejmá manipulácia otca. Poukázala pri tom na sťažnosti

maloletého učiteľke, že otec ho núti byť s ním, on chce byť pritom s matkou, čo mu otec neverí a hovorí
mu, že mu to káže matka. Manipulácia zo strany otca u maloletého vyvoláva negatívne psychické stavy,
ktoré mali a majú deštrukčný vplyv na zdravý psychický a emocionálny vývoj maloletého. Poukázala na
vyjadrenia maloletého z 18.11.2023, že mu presúvanie od otca k matke a naopak vadí. Z vyjadrenia
maloletého vyplynulo, že by sa mu najviac páčil predĺžený víkend od štvrtka do pondelka a z jeho

vyjadrenia vyplýva, že matka chce úpravu podľa maloletého a otec podľa seba, pričom v byte s matkou
si už zvykol, poukázal pritom na to, že by chcel mať styk upravený ako jeho bratranec, ktorý je u matky
a na víkendy a cez prázdniny, s tým, že maloletý by súhlasil aj s predĺženými víkendami od štvrtka
do nedele a je zrejmé, že súd prvej inštancie takto jasne formulovaný názor maloletého neakceptovala ani sa s tým nevysporiadal a namiesto toho sa sústredil na pohovor zo 07.06.2023, ktorého sa
maloletého zúčastnil v čase, keď bol v starostlivosti otca, ktorého sa podľa matky bojí. Poukázala na
zistenia znalca, ktorý uviedol, že osobnosť otca vykazuje znaky panovačnosti a manipulátorstva, čo súd

prvej inštancie v rozsudku nespomenul. Mala za to, že súd v rozhodnutí nesledoval záujem dieťaťa, ale
uprednostnil záujem otca, ktorý od začiatku konania presadzoval striedanie v režime 6-8, ktorému sa
maloletý len podvolil, s tým, že nemá záujem obmedzovať maloletého v jeho vzťahu k otcovi, avšak má
za to, že maloletý konzistentne počas celého konania deklaroval svoju vôľu inak, ako na pohovore dňa
07.06.2023. Pri odôvodňovaní svojho nesúhlasu so striedavou osobnou starostlivosťou poukazovala

na vzájomnú komunikáciu rodičov v súvislosti s neprítomnosťou maloletého v škole, s jej výhradami
k čistote fľaše, ktorú maloletý nosí do školy, poukazovala tiež na to, že otec po vyhratom synovom
zápase namiesto toho, aby išiel syna najprv pochváliť, išiel si vypýtať potvrdenie od trénera o úhrade
poplatku za členské a bez toho, aby si všimol syna, odišiel domov. Maloletý podľa matky u otca ponocuje,
čo vedie k jeho vyčerpaniu, pričom poukázala na situáciu v septembri 2022. Za otcovu motiváciu na
striedavejosobnejstarostlivostipovažovalasnahuvyhnúťsaplateniuprimeranéhovýživného.Vovzťahu

k určeniu vyživovacej povinnosti mala za to, že toto nereflektuje ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine,
pričom súd podľa nej odignoroval dorovnanie možností a schopností otca a matky a podieľanie sa na
životnej úrovni otca je tak maloletému dopriate len v čase, keď je u otca, čím sa prehlbuje priepasť
vo vnímaní možnosti zo strany matky a otca, ktorá nemôže maloletému poskytnúť benefity ako je
napríklad výlet do Dubaja v rozpätí štyroch mesiacov, prípadne pobyt v Tatrách v sezónnej sviatkovej

špičke. Poukázala pritom na rozdiel v príjmoch rodičov, keď otec je 50 % spoločníkom v spoločnosti,
ktorá vlastní 10 motorových vozidiel, je vlastníkom rodinného domu bez úverového zaťaženia, pričom
spoločnosť dosahuje tržby v rozmedzí 550.000 – 600.000 EUR pri nákladoch 220.000 až 230.000 EUR,
čo predstavuje podľa matky výnosy 240.000 až 250.000 EUR ročne, pričom samotná spoločnosť vlastní
taktiež nehnuteľnosť. Poukázala na to, že otec ju napriek záveru súdu, že každý s rodičov má hradiť

bežné náklady syna v čase, keď je u neho, atakuje predkladaním dokladov. Zotrvala na návrhu určenia
výživného vo výške 950 EUR mesačne, ktoré podľa nej reflektuje právo maloletého na zachovanie
životnej úrovne rodičov. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách štátu uviedla, že nie je v jej možnostiach
uhradiť sumu 681,86 EUR v jednej sume bez toho, aby bol poškodený najlepší záujem maloletého,
žiadala o rozloženie do splátok vo výške 56,80 EUR mesačne. Navrhla, aby súd rozsudok vo výrokoch

II., IV. a V. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

28. Otec maloletého sa odvolal proti výrokom II. a IV., najprv bez vecného zdôvodnenia, len s odkazom

na ustanovenie § 365 ods. 1 psím. a) až h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Neskôr odvolanie dvakrát
doplnil. Prvým doplnením skonštatoval, že súd mal upraviť striedavú osobnú starostlivosť v rovnakom
intervale 7 dní, pretože podľa neho to pre maloletého nerobí problém a rozdelenie v prospech matky
spôsobuje problémy, matka to zneužíva na to, aby jej mohlo byť poukazované výživné na maloletého,
nijako sa nepodieľa na výdavkoch maloletého, nie sú medzi rodičov ani prerozdelené. Mal za to,

že súd nezistil skutočný stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Stanovené výživné bolo podľa
otca určené v neprimerane vysokej výške s ohľadom na to, že striedavá osobná starostlivosť sa
realizuje v jemnom nepomere. Navrhol, aby súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel jeho návrhu
prednesenému na pojednávaní dňa 25.07.2024 alebo aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V druhom doplnení nad rámec uviedol, že matka neuhrádza potreby maloletého, tak ako

by to pri striedavej osobnej starostlivosti mala robiť, o čom informoval aj kolízneho opatrovníka. Vyjadril
presvedčenie, že jediným správnym a spravodlivým rozhodnutím v záujme maloletého je striedavá
osobná starostlivosť so sedemdňovým intervalom striedania, pričom matka podľa neho aktuálne
nastavený interval zneužíva na poberanie výživného bez toho, aby na ňu pripadajúcu časť úhrady
nákladov realizovala (poukázal pritom na bod 127 odôvodnenia súdu prvej inštancie) s tým, že matka

všetky pravidelne vynakladané výdavky a výdavky mimoriadneho charakteru prenáša na otca. Výrok
II. rozsudku považoval za nedostatočne odôvodnený, predovšetkým podľa neho absentuje vysvetlenie,
prečo súd neupravil striedavú osobnú starostlivosť v rovnomernom intervale striedania. Poukazoval na
správu z mediácie, podľa ktorej nebol predložený argument, ktorý by potvrdil nevhodnosť nastavenia
formy striedavej osobnej starostlivosti o B.. Uvádzal, že s matkou sa nedá dohodnúť, k problémom došlo

už cez prázdniny, keď sa termíny prispôsobovali matke, matka podľa neho vystavuje syna tlakom, ktoré
by chcel vylúčiť striedaním v sedemdňovom intervale. Mal za to, že striedanie v utorok dáva matke
možnosť syna manipulovať, aby s ňou ešte ostal, tiež, že sa synovi dni miešajú a má to dosah aj na
prípravu do školy. Rovnocenný interval striedania nie je podľa otca ani v rozpore so závermi znalca.K výroku o úprave vyživovacej povinnosti otca uvádzal, že výživné bolo určené v neprimerane vysokej
výške s ohľadom na to, že bola upravená striedavá osobná starostlivosť o maloletého. Tvrdil, že matka
klame a zavádza ohľadom výdavkov na maloletého B., aj ohľadom svojich príjmov, čo súd nevyhodnotil

tak, ako to bolo potrebné. Poukázal na to, že matka má okrem ňou deklarovaného príjmu aj príjem ktorý
zatajuje a to z výroby a predaja vecí na príležitostných podujatiach, kde v minulosti vedela dosiahnuť
cez leto aj príjem 24.000 EUR, v roku 2020 okolo 3.000 EUR, v roku 2021 12.000 EUR v rokoch 2020
a 2021 boli pritom príjmy spôsobené pandémiou, v rokoch 2022 až 2024 už matka nie je obmedzená
ohľadom svojej podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti poukazoval aj na vklad matky na termínovaný

účet v decembri 2019, na zakladané fotografie z trhov zachytávajúce matku pri predaji výrobkov. Podľa
jeho názoru je všeobecne známe, že v podmienkach Slovenskej republiky sa pri nariadení striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov pri prevažnej časti prípadov výživné vôbec neurčuje, podľa neho
z logických dôvodov. Z návrhu matky je podľa neho zrejmé, že matka sa snaží výživným uspokojovať aj
svojepotreby,včomvidelšpekulatívnekonaniematky.Poukazovalnato,žepredložilvkonaníprehľadnú
tabuľku s vyčíslením toho, ako prispieva na výživu maloletého, čo všetko uhrádza, pričom na potreby

maloletéhomalprispievaťsumoucca350EURmesačnemimovýživnéhouhrádzanéhomatke.Poukázal
na to, že rozporoval matkine tvrdenia o jej príjmoch a výdavkoch, nakoľko matka podľa neho svoje príjmy
zámerne znižuje, výdavky značne navyšuje. Uvádzal tiež, že matka deklaruje sumu výdavkov vo výške
2457 EUR mesačne, okrem nájmu a telefónu pritom nepreukázala žiadne ďalšie výdavky. Uvádzal, že
akákoľvek brigáda umožňuje zarobiť vyšší príjem ako matkou deklarovaný jej príjem vo výške na úrovni

okolo 4 EUR za hodinu. Príjem matky považoval za fiktívny, umelo nízky pričom žiadal uplatniť princíp
potencionality príjmov. Vyhodnotenie potencionálneho príjmu matky súdom prvej inštancie považoval za
nesprávne, podľa neho mal dospieť k záveru, že príjem matky je na úrovni 2.500 EUR až 3.500 EUR
netto. Vyšlo mu, že matkin príjem podľa jej tvrdení by mal byť okolo 751,66 EUR, čo predstavuje len
cenu nájomného za byt, rozdiel medzi deklarovanými príjmami a výdavkami tak predstavuje 1.705,34

EUR, pričom matka nepreukázala, ako túto sumu získava, tvrdenia o tom, že jej pomáhajú matka a brat
nepreukázala. Peňažné denníky zakladané matkou označil za fiktívne, neodrážajúce skutočnosť, keďže
medzi výdavkami neuvádza ani tie výdavky, ktoré vyplývajúc z niektorých zmlúv predložených otcom.
Mal za to, že tým preukázal, že matka klame o svojich príjmoch, zatajuje ich a odmieta preukázať.
Argumentoval, že súd by mal aplikovať § 63 ods. 1 zákona o rodine ktorým by prezumoval príjem matky

vovýške5.480EURmesačne.Odôvodňovaltotým,žematkanapojednávanísúduaprávnehozástupcu
odpovedala vyhýbavo alebo popierala akýkoľvek príjem z podnikateľskej činnosti prevyšujúci minimálne
sumy. Mal by sa buď sčítať potencionálny príjem a príjem prezumovaný a dospelo by tak k príjmu matky
okolo 7.000 EUR mesačne, prípadne by súd mohol vychádzať iba z jedného príjmu, toho, ktorý je vyšší.
Argumentoval, že dôvodom na zmenu výživného je aj skutočnosť, že matka prenáša väčšinu výdavkov

na maloletého, čo podľa neho už zakladá dôvod na zmenu rozhodnutia súdu o výživnom. Napokon
navrhoval, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch tak, že maloletého
zverí do striedavej osobnej starostlivosti v intervale 7 dní, s tým, že k striedaniu bude dochádzať vždy
v pondelok o 08:00 hod, a výživné aby súd neurčil, eventuálne by určil vyživovaciu povinnosť otca vo
výške 40 EUR mesačne, zároveň navrhoval upraviť, že každý z rodičov bude hradiť potreby maloletého

B. v čase, keď bude B. v jeho osobnej starostlivosti, pričom všetky pravidelného poplatky spojené so
školskou dochádzkou – obedy, školský klub, školné, školské výlety a iné školské podujatia a záujmové
krúžky budú rodičia hradiť rovným dielom, po jednej polovici. Navrhoval, že matka si bude uplatňovať
prídavok na dieťa a otec si bude uplatňovať daňový bonus.

29. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP), oprávneným subjektom, tak matkou dieťaťa,
ako aj otcom dieťaťa, (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s
§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že tak odvolanie matky, ako aj odvolanie otca
nie je dôvodné.30. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, či správne a úplne zistil skutočný stav veci a vec
správne právne posúdil, keď rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti vrátane

upraveného bežného režimu jej realizácie (mimo sviatkov a prázdnin, pri úprave ktorých súd prvej
inštancie vychádzal zo zhody rodičov) a keď upravil vyživovaciu povinnosť otca zodpovedajúcu sume
250 EUR mesačne a matke uložil povinnosť nahradiť trovy štátu.

32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel záveru,

že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie dostatočne
zdôvodnil.

33. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
pri odôvodnení jeho rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej

inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne
vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v režime
striedania 6 dní u otca a 8 dní u matky v rámci dvoch týždňov, k určeniu vyživovacej povinnosti otcovi ako
aj k určeniu konkrétnej výšky výživného a k uloženiu povinnosti matke uhradiť trovy štátu. Rozhodnutie
je presvedčivé a odvolaciemu súdu dalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov

súdu prvej inštancie (§387 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k výhradám, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
so všetkými argumentmi odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.), čo súd prvej inštancie v rámci svojej

argumentácie naplnil. Samotné odvolacie námietky rodičov obsiahnuté v ich odvolania neprinášajú nič
nové oproti ich argumentácii v rámci konania pred súdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa
s podstatnými argumentmi v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal.

34. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
37. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o

rodine. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (článok
3 Dohovoru o právach dieťaťa).
38. Podľa článku 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
39. Podľa § 28 ods. 1 písm. a ods. 2 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
40. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnejstarostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

41. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
42. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

43. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

44.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

45. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

46. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

47. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

48. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

49. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

50. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal so skúmaním existencie predpokladov zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti definovaných v ustanovení § 24 ods. 3 zákona o rodine.

51. Záujem maloletého na úprave realizácie striedavej osobnej starostlivosti mal preukázaný vývojom
starostlivosti o maloletého v čase, keď tak zo správ zo školy, od školského psychológa, zo znaleckého
dokazovania a napokon aj z opakovane zisťovaného názoru maloletého zistil, že prežívanie maloletého
sa postupom času výrazne zlepšovalo, samotný maloletý prijal model realizovanej striedavej osobnej
starostlivosti ku ktorému dospeli rodičia uzavretím rodičovskej dohody v konaní o úpravu práv

a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu manželstva za najlepší z dovtedy realizovaných.
Hoci je pravdou, že otec počas celého konania preferoval model rovnocennej striedavej osobnej
starostlivosti, na pojednávaní, na ktorom bol preskúmavaný rozsudok vyhlásený, sám akceptoval tentomodel s úpravou preberania maloletého v utorok už ráno, oproti dovtedajšej úprave preberania v utorok
popoludní.

52. Zo súdom prvej inštancie riadne vykonaného a v odôvodnení rozhodnutia aj dôsledne
vyhodnoteného dokazovania pritom jednoznačne vyplýva, že maloletého prežívanie sa z úzkostného
v čase rozchodu rodičov zmenilo na vyrovnané, vedúce k jasnému zadefinovaniu jeho predstavy
o realizácii rodičovskej starostlivosti, súladnej s jeho záujmom, pričom najväčším zostávajúcim
problémom maloletého bola a stále je potreba vyrovnať sa s rozchodom rodičov a zároveň ním

opakovane tak pred súdom ako aj napr. pred znalcom verbalizovaná túžba po väčšej akceptácii
jeho aktuálnych želaní zo strany rodičov pokiaľ ide o voľbu času stráveného s nimi oproti rigídnemu
zotrvávaniu na stanovenom režime úpravy, prípadne na rozdielnych predstavách rodičov. V konaní
bolo preukázané, že režimom úpravy striedavej osobnej starostlivosti sa podarilo situáciu maloletého
stabilizovať. Matkine výhrady, že maloletý mal byť manipulovaný otcom boli znaleckým dokazovaním
vyvrátené. Z dokazovania vyhodnoteného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že obaja

rodičia sú kompetentní realizovať starostlivosť o maloletého. Vôbec nie je zrejmé, prečo sa matka
pri argumentácii v odvolaní vracia do obdobia pred uzavretím rodičovskej dohody v júni 2023
v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému na čas do rozvodu manželstva, keď
z komplexného dokazovania jednoznačne vyplýva, že situácia sa medzičasom vyvinula v súlade so
záujmom maloletého. Súd prvej inštancie zrozumiteľne a logicky odôvodnil aj posun oproti doposiaľ

rodičovskou dohodou upravenému režimu striedavej osobnej starostlivosti spočívajúci v tom, že otec
si maloletého môže prevziať už v utorok ráno a nie až popoludní, čo sa prakticky prejaví v dňoch,
kedy maloletý nebude realizovať školskú dochádzku. Úprava striedavej osobnej starostlivosti citlivo
zohľadňuje práve dlhodobý proces, ktorým si musel maloletý prejsť, kým sám mohol vyhodnotiť aktuálny
model starostlivosti ako najlepší z možných, pričom súd prvej inštancie presne popísal, ako ten proces

prebiehal a čom sú benefity práve pre maloletého, ktoré môžu rodičia ďalej rozvinúť tým, že mu budú
vychádzať v ústrety a nie tvrdošijne zotrvávať prakticky na svojich pôvodných návrhoch zo začiatku
konania(prípadnelenminimálnemodifikovaných)vôbecnezohľadňujúcichaktuálnusituáciumaloletého.

53. Ustanovenie § 24 ods. 3 zákona o rodine rovnako ako ustanovenie § 24 ods. 5 zákona o rodine

nechápe spravodlivosť režimu striedavej osobnej starostlivosti v ponímaní, že tento musí byť časovo
rovnaký. Rovnocennosť je zachovaná, ak má maloleté dieťa dostatočný priestor na trávenie času
s každým s rodičov, ak tento priestor poskytuje dostatok času na realizáciu pozitívneho výchovného
vplyvu, participáciu na plnení povinností dieťaťa, pomocou s ich zvládaním, ako aj participáciu na trávení
voľného času. Upravený režim striedavej osobnej starostlivosti v odvolaniami rodičov napadnutom

rozsudku toto v plnom rozsahu umožňuje. Časová disproporcia je odôvodnená históriu prežívania
maloletého, jeho postupným nábehom a stotožnením sa s režimom a opakovane deklarovanou vôľou
o niečo viac času tráviť s matkou. Je škodou, že rodičia nedokázali maloletému podobný komfort
stabilizácie poskytnúť sami už skôr ako pred 07.06.2023, kedy dospeli k rodičovskej dohode. Dokonca
aj samotný rámec musel vymedziť maloletý, hoci je predovšetkým úlohou rodičov pri adekvátnej

empatii k ich spoločnému dieťaťu nastaviť model fungovania, pri ktorom nebude musieť mať maloletý
pocit, že je príčinou hádok jemu najbližších osôb. Súd prvej inštancie rodičom veľmi podrobne
vyhodnotil vykonané dôkazy a popísal úvahy, ktoré ho viedli k nastaveniu konkrétnej úpravy starostlivosti
o maloletého. Ani jeden z rodičov nepopísal vo svojom odvolaní žiadnu podstatnú výhradu, ktorú by
neuvádzal už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a s ktorou by sa súd prvej inštancie adekvátne

nevysporiadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie upravujúce striedavú osobnú starostlivosť je plne
v súlade vyčerpávajúco zisteným skutočným stavom veci a zodpovedá právnemu subsumovaniu pod
ustanoveniatak§24ods.3zákonaorodineakoaj§24ods.5zákonaorodinesohľadomnaustanovenie
čl. 5 zákona o rodine.

54. Ani vo vzťahu k posúdeniu otázky, či mala byť uložená niektorému z rodičov vyživovacia povinnosť
a v prípade, že áno, v akej výške, žiaden z rodičov v rámci odvolania nevzniesol žiaden podstatný
argument, ktorý by nebol uvádzaný už v konaní pred súdom prvej inštancie v čase pred vyhlásením jeho
rozsudku a s ktorým by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Aj vo vzťahu k posúdeniu tejto otázky súd
prvejinštancievykonalpostačujúcedokazovanieposkytujúcerelevantnézistenia,ktorésúdajadekvátne

vyhodnotil a právne správne posúdil v zmysle ustanovení § 62, § 63 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 zákona
o rodine.55. Súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil oprávnené potreby maloletého s prihliadnutím na rozdielne
náklady rodičov spojené s ich pokrývaním v rámci realizovanej striedavej osobnej starostlivosti a to tak
s ohľadom na rozdiel v časovom rozsahu starostlivosti, ako aj s ohľadom na rozdielne majetkové pomery

rodičov (u otca je maloletý v otcom vlastnenom dome, u matky v prenajatom byte, s čím má matka
výrazne vyššie náklady). Správne tiež zohľadnil objektívne možnosti a životnú úroveň rodičov, čomu
zodpovedá aj právo maloletého sa na tejto životnej úrovni podieľať aj tým, že v konečnom dôsledku
môžu dopriať vyššiu mieru prostriedkov na úhradu potrieb maloletého (bod 116 odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie).

56. Pokiaľ ide o schopnosť dosahovať príjem, správne vychádzal pri aplikácii ustanovení § 62 ods. 2 a
§ 75 ods. 1 zákona o rodine z potencionality príjmov u oboch rodičov, čo je súladné aj s rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo
236/2018, príp. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021), keď pri matke
určil tento s ohľadom na jej vzdelanie, pracovné možnosti v regióne, v ktorom sa matka zdržiava, ale

aj s ohľadom na samotnou matkou jej deklarované výdavky a pri zohľadnení skutočnosti, že matka
nemôže svoje individuálne rozhodnutie pracovať v skrátenom pracovnom úväzku stavať na tom, že sa
chce venovať maloletému a keď v prípade otca okrem príjmu zo závislej činnosti bral do úvahy nielen
reálne vyplatený podiel na zisku obchodnej spoločnosti v ktorej je spoločníkom a konateľom, ale aj
samotnú skutočnosť, že táto možnosť otcovi vznikla, nebola realizovaná preto, že spoločnosť rozhodla

(aj rozhodnutím otca ako spoločníka) inak.

57. Súd prvej inštancie sa adekvátne vysporiadal aj s otázkou, prečo nebolo v konkrétnom prípade
dôvodné postupovať v zmysle rozhodnutia R 65/2023 (upravujúceho, kedy môže súd aplikovať
fikciu príjmu na základe 20 násobku životného minima pripadajúceho aj v situácii, kedy je splnená

edičná povinnosť relevantných dokladov, ale nie je hodnoverne preukázaný celý príjem. Súd prvej
inštancie rovnako správne vyhodnotil, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/148/2019 zo dňa 25.09.2019 , resp. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/215/2022, že
v prípade určenia vyživovacej povinnosti (a treba povedať, že to rovnako platí nielen pri výživnom, ale
aj pri rozhodovaní súdu o usporiadaní osobnej starostlivosti o maloletého dieťa) výsledok závisí od

posúdenia individuálnych, spravidla jedinečných skutkových okolností konkrétnej veci, s dôrazom na
záujem maloletého dieťaťa, preto nemožno v tomto smere hovoriť o zovšeobecnení rozhodovania, resp.
o ustálenej rozhodovacej praxi. Zároveň vysvetlil, prečo v prípade otca správne príjem nevyhodnocoval
v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine.

58. Vysporiadal sa nielen s rozdielom vo vyhodnotenom potenciálnom príjme rodičov maloletého, ale
aj rozdielom v ich majetkových pomeroch, a benefitoch, ktoré majú možnosť rodičia požívať, keď otec
je vlastníkom rodinného domu s bazénom v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta, nezaťaženého
úverom, pričom matka si musela nehnuteľnosť na bývanie (byt) prenajať, otcovi ním spoluvlastnená
obchodnáspoločnosťokremplatuposkytujebenefityvpodobemožnostiužívaťmotorovévozidlo,laptop,

mobilný telefón, príspevky na stravu, na dovolenku, čo sú všetko výhody, ktorými matka nedisponuje.
Zistené rozdiely súd prvej inštancie pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zároveň zohľadnil.
Otcove úvahy o potenciálnom príjme matky, prípadne o fikcii príjmu matky v zmysle ustanovenia § 63
ods. 1 zákona o rodine nemajú žiadnu oporu v dokazovaní a pokiaľ ide o možnosť ich prípadného
sčítavania alebo kombinácie, ako to otec v odvolaní naznačoval, ani v právnej úprave.

59. Správne posúdil aj právo maloletého participovať na životnej úrovni rodiča, ktoré sa neprejavuje
v mechanickej rovnosti, ktorá by mala podľa matky znamenať, že porovnateľná životná úroveň medzi
rodičmi má byť zabezpečená určením povinnosti otcovi platiť výživné v sume 950 EUR mesačne.
Právo participovať na životnej úrovni rodiča sa v prvom rade prejavuje v tom, že rodič neuspokojuje

svoje potreby na úkor potrieb maloletého dieťaťa, ale naopak vytvára podmienky v ktorých sa dieťa
spolupodieľa na možnostiach, ktoré životná úroveň rodiča umožňuje. Ak teda jednému rodičovi možnosti
umožňujú vyššiu životnú úroveň, ako druhému rodičovi, čo sa môže prejavovať napr. aj absolvovaním
dovoleniekprípadnecestovaním,právomaloletéhodieťavzmysledruhejvety§62od.2zákonaorodine
je naplnené aj tým, že rodič maloleté dieťa berie so sebou, čo otec robí. Na tento rozdiel súd potom

prihliada v rámci vyhodnocovania kritérií určovania výživného, neznamená to však úplné dorovnávanie
životnej úrovne rodičov v zmysle argumentácie matky.60. Hoci pri rozhodovaní o výživnom na čas po rozvode manželstva rozhodnutie v konaní vedenom
na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8P/71/2022 zo 14.06.2023 (súdom schválená dohoda rodičov),
v ktorom súd prvej inštancie rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletému na čas do

rozvodu manželstva nezakladá podklad pre porovnanie zmeny pomerov v zmysle § 26 resp. § 78
zákona o rodine, úvahy súdu zohľadňujúce tak skutočnosť, že otcovi už odpadol výdavok so školským
klubom maloletého, ako aj podstatná časť výdavku na stravu maloletého v škole, ako aj v zásade
rovnaký režim striedavej osobnej starostlivosti s pôvodnou rodičovskou dohodou, skutočnosť, že matka
je poberateľkou daňového bonusu a tiež zohľadňujúci skutočnosť, že súdom prezumovaný príjem sa

v roku 2024 oproti roku 2023 znížil, ktoré všetky v konečnom dôsledku viedli k záveru, že nie je dôvod
na zmenu výživného na ktorom sa rodičia v roku 2023 sú logickým vyústením vykonaného dokazovania
a spĺňajú kritériá určovania výživného vymedzené v ustanovenia § 62 zákona o rodine so zohľadnením
§ 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona o rodine.

61. Vo vzťahu k hradeniu výdavkov spojených s nákladmi maloletého dieťaťa v rámci režimu striedavej

osobnej starostlivosti rovnako platia závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých bežné výdavky
súvisiace so starostlivosťou o dieťa platí rodič, ktorý ho má v určenom čase v starostlivosti. Mimoriadne
výdavky, prípadne pravidelne hradené výdavky si rodičia spravodlivo delia a v prípade maloletého nič
nebráni tomu, aby sa delili na polovicu. Maloletý pritom mimo futbalu inú pravidelnú činnosť nemá,
a nemá ani žiadne mimoriadne výdavky súvisiace so zhoršeným zdravotným stavom. Mimoriadne

výdavky sa určite môžu vyskytnúť, či už sú to aktivity v škole, alebo napr. dentálna starostlivosť
nehradená zo zdravotného poistenia a pod. Možno ale uzavrieť, že detailné vyúčtovanie každého
výdavku, dožadovanie sa preukázania dokladov je naozaj nepochopením realizácie povinností rodiča
k maloletému dieťaťu, pričom zotrvávanie na tejto úrovni vzájomnej komunikácie v sebe nemá žiaden
potenciál zlepšenia situácie medzi rodičmi do budúcnosti. Racionálne uchopenie participácie rodičov

na úhrade pravidelných a mimoriadnych výdavkov nie je vecou, ktorú by musel akýkoľvek súd
kompetentným rodičom osobitne vysvetľovať, nakoľko to od nich automaticky očakáva, ako od dvoch
dostatočne vyspelých a zodpovedných rodičov, ktorí v minulosti v záujme maloletého a pri akceptovaní
jeho želania dokázali dospieť k rodičovskej dohode majúcej v sebe zakomponované hradenie výživného
popri realizovanej striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň od nich očakáva, že budú mať neustále

na pamäti negatívny dosah vzájomných nezhôd na maloletého. Obaja rodičia sú pre neho primárnymi
vzťahovými osobami a oboch má rád. Ak sa rodičia stále nedokážu dohodnúť a ubližujú si navzájom,
ubližujú tak aj osobe, ku ktorej má maloletý vrúcny vzťah, či už sa jedná o matku, alebo o otca a toto
nepriamo ubližuje aj samotnému maloletému.

62. Skutočnosť, kto si uplatňuje daňový bonus a kto poberá prídavky na dieťa je predmetom osobitnej
právnej úpravy (a to aj v prípade nezhody rodičov v tomto smere) a rozhodovanie o týchto otázkach
nepatrí do kompetencie súdu. Aj na toto už ale otcovi vyčerpávajúco a správne odpovedal už súd prvej
inštancie. Návrh otca, aby súd výslovne vo výroku upravil, že každý z rodičov bude hradiť potreby
maloletého v čase, keď bude B. v jeho osobnej starostlivosti, pričom všetky pravidelné poplatky spojené

soškolskoudochádzkou–obedy,školskýklub,školné,školskévýletyainéškolsképodujatiaazáujmové
krúžky budú rodičia hradiť rovným dielom, po jednej polovici by v prípade vyhovenia predstavoval
prakticky nevykonateľné rozhodnutie, ktorému by tak chýbala jeho elementárna vlastnosť podľa § 232
CSP, čo už otcovi rovnako súd prvej inštancie vysvetlil.

63.Súdprvejinštanciedostatočneodôvodnilajrozhodnutieouloženípovinnostiuhradiťtrovyštátu,ktoré
vznikli v súvislosti s realizáciou znaleckého dokazovania a ktoré vydal v súlade s § 57 CMP. Matka vo
svojom odvolaní nenapáda vecnú správnosť samotného uloženia povinnosti uhradiť trovy štátu. Žiadala
o rozloženie do splátok vo výške 56,80 EUR mesačne, ktorého sa pred vydaním súdu prvej inštancie
nedomáhala. Rozhodnutie o uložení povinnosti uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania

bolo matke doručené 20.04.2023. Matka, hoci jej na úhradu preddavku bola uložená 15 – dňová lehota,
tak mala dostatok času, prakticky 15 mesiacov na to, aby hoci aj postupne uhradila preddavok spojený
srealizáciouznaleckéhodokazovania,ktorýbolstanovenývovýške750eur,amohlatakurobiťeštepred
vyhlásením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím by včas pokryla celé náklady spojené
so znaleckým dokazovaním. Riešenie pohľadávok štátu je upravené v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe

a vymáhaní súdnych pohľadávok, ktorý v § 4 ods. 11 upravuje aj možnosť úhrady pohľadávky štátu na
základe uzatvorenia dohody o splátkach a umožňuje tak riešiť situáciu matky v tomto smere.64. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie argumenty
tak matky, ako aj otca maloletého neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia,
pretože závery súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a

v ich vzájomnej súvislosti, sú dostatočné a správne, a súd vec správne právne posúdil. Preto odvolací
súd potvrdil rozsudok v časti napadnutej odvolaniami rodičov maloletého za použitia ustanovenia § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania.
65. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 a § 57 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu

trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd
nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly
mimosporového konania.
66. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).