Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124214075
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124214075.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov : 1/

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., D. E. XXX, 2/ F. B., G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., D. E.
XXX, 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., D. E. XXX, 4/ H. B., G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
C., D. E. XXX, žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom: Nám. Sv. Anny
25, Trenčín, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Trenčianska Turná, so sídlom Trenčianska
Turná č. 345, IČO: 00 207 284, právne zastúpený: JUDr. Jozef Herbulák, advokát, so sídlom Brnianska
1K, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že vlastníkmi nehnuteľností – pozemkov zapísaných u Okresného úradu Trenčín,

katastrálny odbor pre okres Trenčín, obec J. K., katastrálne územie J. K. na liste vlastníctva č. XX ako
parcely registra “C“ parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a nehnuteľnosti – stavby výrobnej dielne bez
súpisného čísla postavenej na parc. č. XXX/X, ktorá nie je v katastri nehnuteľností zapísaná, sú žalobca
1/ a žalobkyňa 2/ spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1 a žalobca 3/
a žalobkyňa 4/ spoločne titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1.

II. Žalobcovia 1/ až 4/ majú proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa20.09.2024sažalobcoviadomáhaliurčenia,ževlastníkminehnuteľností
– pozemkov zapísaných u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor pre okres Trenčín, obec J.
K., katastrálne územie J. K. na liste vlastníctva č. XX ako parcely registra “C“ - parc. č. XXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere XXX m2 a nehnuteľnosti – stavby - výrobnej dielne bez súp. č. postavenej na parc. č.
XXX/X, ktorá nie je v katastri nehnuteľností zapísaná, sú žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ spoločne titulom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) v podiele 1 a žalobca 3/ a žalobkyňa 4/ spoločne

titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ až 4/ spoločne ako kupujúci uzavreli so žalovaným
ako predávajúcim kúpnu zmluvu zo dňa X.X.XXXX, ktorá bola vtedajšími štatutárnymi zástupcami
žalovaného podpísaná s úradným osvedčením pravosti ich podpisov dňa XX.XX.XXXX. Predmetom
tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to pozemkom parc. č. XXX/
X vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 a stavbe maštale postavenej na pozemku

parc. č. XXX/X, vedených na liste vlastníctva č. XX pre kat. úz. J. K., a to v rovnakom pomere do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov 1/ a 2/ a do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobcov 3/ a 4/. Prevod takto označených nehnuteľností podľa tejto kúpnej zmluvy bol
realizovaný za dohodnutú kúpnu cenu vo výške celkom 230.392,- Sk. Zo znaleckého posudku L. M.A., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností č. XXX/XXXX
zo dňa 17.9.1996 konštatovaného v uvedenej kúpnej zmluve vyplýva, že predmetom ocenenia a teda
aj prevodu vlastníckeho práva podľa takejto kúpnej zmluvy boli jednak pozemky parc. č. XXX/X vo

výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 a jednak stavba maštale v rozsahu a s vybavením
popísaným v tomto znaleckom posudku. Z listu vlastníctva č. XX pre kat. úz. J. K. pripojeného k tomuto
znaleckému posudku vyplýva, že na tomto liste vlastníctva boli zapísané pozemky parc. č. XXX a XXX v
nerozdelenom stave vo výlučnom vlastníctve predávajúceho (žalovaného) a na tomto nebola zapísaná
stavba maštale a k tomuto znaleckému posudku je zároveň pripojený aj geometrický plán na rozdelenie

parciel XXX-XXX/X č. plánu XXXXXXXX-XX-XX zo X/XXXX, ktorým boli okrem iného zamerané aj
novovytvorené parc. č. XXX/X, vedená ako zastavaná plocha (maštaľ) vo výmere XXX m2 a parc. č.
XXX/X, vedená ako zastavaná plocha vo výmere XXX m2, teda tie pozemky, ktoré boli v uvedenej
kúpnej zmluve označené ako predmet prevodu (aj so stavbou maštale na parc. č. XXX/X). Pokiaľ ide
o stavbu maštale postavenú na parc. č. XXX/X, tak podľa potvrdenia obce J. K. o veku stavby zo dňa
26.5.2021bolovovecivykonanéšetrenie,nazákladektoréhoobecpotvrdila,žepredmetnánehnuteľnosť

(hospodárska budova) bola postavená pred rokom XXXX, a to približne v roku XXXX a že táto stavba
bola súčasťou hospodárskych budov JRD J. K., ktoré sa v roku 1975 spojilo s JRD C. C. (v súčasnosti
Poľnohospodárske družstvo C. C.). Uzavretiu uvedenej kúpnej zmluvy predchádzalo uzavretie dohody
medzi žalovaným na jednej strane a žalobcami 1/ až 4/ na druhej strane, kde pri uzavretí takejto
dohody za žalobcov 1/ až 4/ označených ako firma MI – RO predstavujúca združenie fyzických osôb

konali žalobcovia 1/ a 3/. Podľa tejto dohody žalovaný dal súhlas na započatie rekonštrukcie objektu
maštale v hospodárskom dvore J. K. na parc. č. XXX dňom podpisu takejto dohody a zaplatenia zálohy
za zastavaný pozemok uvedenej v dohode a prehlásil, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ako aj
vlastníkom pozemku, na ktorom je nehnuteľnosť postavená. Žalovaný tiež podpisom takejto dohody
potvrdil, že po prevedení zamerania a podpise kúpnopredajnej zmluvy súhlasí s prevodom vlastníctva

na firmu MI – RO a firma MI – RO sa zaviazala, že svoj záväzok voči žalovanému vyplývajúci z
kúpnopredajnej zmluvy, teda hodnotu pozemku plus hodnotu nehnuteľnosti (maštale) uhradí a zaväzuje
sa rešpektovať cenu 70,- Sk / m2 a znalecký posudok na maštaľ. Napokon z takejto dohody vyplýva,
že medzi jej účastníkmi bolo dojednané, že prevod vlastníctva pôdy a nehnuteľnosti zo žalovaného na
žalobcov sa uskutoční až po finančnom vyrovnaní. Žalobcovia 1/ až 4/ na základe uvedenej dohody

uhradili žalovanému sumu 37.800,- Sk a po jej úhrade listom zo dňa XX.X.XXXX ohlásili obci J. K.
vykonanie udržovacích prác na stavbe maštaľ na pozemku parc. č. XXX/X v hospodárskom dvore
žalovaného. Ako právo k stavbe sa v takomto ohlásení konštatovala zmluva, kúpa objektu. Žalobcovia 1/
až 4/ zaplatili žalovanému kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX v celej výške, a to tak,
že časť vo výške 37.800,- Sk zaplatili ešte na základe uvedenej dohody, ktorá predchádzala uzavretiu

kúpnej zmluvy a následne podľa príjmového pokladničného dokladu č. XXXXX zo dňa 3.12.1998
doplatili sumu 200,- Sk, čím bola uhradená časť kúpnej ceny vo výške 38.000,- Sk a zvyšnú časť
kúpnej ceny vyfakturovanú žalovaným na žalobcu 1/ faktúrou č. XXXXXX zo dňa 15.1.1998 v sume
96.196,- Sk a na žalobcu 3/ faktúrou č. XXXXXX zo dňa 15.1.1998 v sume 96.196,- Sk, teda spolu
vo výške 192.392,- Sk, uhradili podľa príjmových pokladničných dokladov č. XXXXX zo dňa 28.8.1998

v sume 50.000,- Sk, č. XXXXX zo dňa 28.8.1998 v sume 50.000,- Sk, č. XXXXX zo dňa 3.12.1998
v sume 40.000,- Sk, č. XXXXX zo dňa 1.2.1999 v sume 6.196,- Sk, č. XXXXX zo dňa 1.2.1999 v
sume 20.000,- Sk a č. XXXXX zo dňa 5.2.1999 v sume 26.196,- Sk. Žalobcovia 1/ až 4/ na základe
uzavretia kúpnej zmluvy na prevod príslušných nehnuteľností v písomnej forme s úradne osvedčenými
podpismi štatutárnych zástupcov predávajúceho – žalovaného a zaplatení kúpnej ceny podľa kúpnej

zmluvy v celej výške, vstúpili do držby nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy v dobrej
viere, že tieto nehnuteľnosti poctivo nadobudli a v takomto presvedčení v následnom období investovali
do týchto nehnuteľností značné peňažné prostriedky nielen na výmenu strešnej krytiny, ale aj ďalšiu
rozsiahlu rekonštrukciu pôvodnej stavby maštale. V rámci toho v následnom období pristúpili aj k
zmluve o združení finančných prostriedkov na vybudovanie účelovej komunikácie vo dvore bývalého

JRD J. K. na pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve obce J. K., ktorej účastníkmi boli okrem nich
(pod označením Stolárstvo MI – RO) aj obec J. K. a vlastníci ďalších stavieb v tomto dvore zo dňa
21.9.2005, na základe ktorej finančne prispeli na tento účel. Žalobcovia 1/ až 4/ boli tak najneskôr
od zaplatenia poslednej časti kúpnej ceny za prevod príslušných nehnuteľností, ku ktorému došlo
dňom 5.2.1999, v dobrej viere, že poctivo nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a tieto

nehnuteľnosti majú vo svojej oprávnenej a nerušenej držbe až doposiaľ. Žalobcovia 1/ až 4/ zistili
začiatkom roku 2012, že ich zápis za vlastníka týchto nehnuteľností v katastri nehnuteľností nebol
realizovaný z dôvodu, že zistili, že žalovaný v súlade s jeho záväzkom obsiahnutým v bode VII. kúpnej
zmluvy zo dňa 6.7.1998 síce podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vzmysle tejto zmluvy, avšak konanie o povolenie tohto vkladu, vedené vtedajším Okresným úradom
Trenčín, odbor katastrálny pod č. V 4898/98, nebolo ukončené rozhodnutím o povolení vkladu z dôvodu
nedoloženia viacerých dokladov vyžadovaných konajúcim katastrálnym úradom. Z tohto dôvodu kúpna

zmluva zo dňa 6.7.1998 nenadobudla vecnoprávne účinky a nedošlo k zápisu žalobcov 1/ až 4/ za
vlastníkov predmetných nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Žalobcovia 1/ až 4/ po zistení, že napriek
uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, zaplateniu kúpnej ceny v celej výške a dlhodobému nerušenému
užívaniu kúpených nehnuteľností, nedošlo k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností,
mali záujem vyriešiť takúto situáciu čo najjednoduchším spôsobom a v rámci toho im bolo navrhnuté

uzavretie novej kúpnej zmluvy so žalovaným, do ktorej by bol ako predmet prevodu doplnený aj
ďalší pozemok parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2, ktorý nebol predmetom pôvodnej kúpnej zmluvy
zo dňa 6.7.1998, keďže tento pozemok by umožnil žalobcom 1/ až 4/ lepšie využitie nehnuteľností,
ktoré boli predmetom takejto skôr uzavretej kúpnej zmluvy. Na základe toho bola aj vypracovaná
písomná kúpna zmluva zo dňa 18.1.2012 autorizovaná advokátom JUDr. Jánom Červeňanským, no k
usporiadaniu právnych vzťahov k príslušným nehnuteľnostiam a tým ani k zápisu žalobcov 1/ až 4/ za ich

vlastníkov v katastri nehnuteľností však nedošlo ani na základe tejto kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2012,
a to z dôvodu, že jeden zo štatutárnych zástupcov žalovaného k podpisu tejto zmluvy nepristúpil a
jej podpis len jedným členom predstavenstva žalovaného na realizáciu riadneho prevodu v katastri
nehnuteľností nepostačoval. K ďalšiemu pokusu o vyriešenie veci došlo v roku 2021, kedy bola zo
strany žalobcov 3/ a 4/, po dohode o takomto postupe so žalobcami 1/ a 2/ predložená žalovanému

kúpna zmluva, na základe ktorej by došlo k prevodu tých nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 6.7.1998, len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov 3/ a 4/ za vzájomne
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 6.831,04 eur (teda za sumu zodpovedajúcu cene týchto nehnuteľností
určenej znaleckým posudkom označeným v kúpnej zmluve zo dňa 6.7.1998 vo výške 205.792,- Sk).
K usporiadaniu právnych vzťahov však nedošlo z dôvodu neposkytnutia k tomu potrebnej súčinnosti

zo strany žalovaného. Žalobcovia mali za to, že žalobcovia 1/ a 2/ spoločne ako manželia v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1 a žalobcovia 3/ a 4/ spoločne ako manželia v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu 1 vstúpili do držby nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 6.7.1998, ešte
začiatkom roku 1998 a že táto ich držba sa najneskôr dňom 5.2.1999, kedy zaplatili poslednú splátku
kúpnej ceny v zmysle tejto kúpnej zmluvy, stala držbou oprávnenou, pričom jej oprávnenosť mohli

žalobcovia 1/ až 4/ objektívne odvodzovať od tej skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli na
základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný ako predávajúci zaviazal zabezpečiť
po splatení celej kúpnej ceny zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobcovia 1/
až 4/ celú kúpnu cenu splatili a od tej doby mohli byť preto objektívne v dobrej viere, že sú oprávnenými
vlastníkmi predmetných nehnuteľností a v takejto viere tieto nehnuteľnosti dlhodobo užívali a mali

vo svojej držbe, ktorá nebola nikým rušená. Až začiatkom roku 2012 žalobcovia 1/ až 4/ zistili, že k
zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v zmysle kúpnej
zmluvy zo dňa 6.7.1998 nedošlo a vtedy sa snažili túto skutočnosť vyriešiť, no z dôvodov na strane
žalovaného neúspešne. O dobrej viere žalobcov 1/ až 4/ o tom, že predmetné nehnuteľnosti poctivo
nadobudli a sú ich vlastníkmi, svedčí aj skutočnosť, že títo od roku 1999 nepretržite až doposiaľ

platili obci J. K. daň z nehnuteľností za predmetné nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný je
doposiaľ v katastri nehnuteľností zapísaný za vlastníka pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy
zo dňa 6.7.1998 a zároveň odmieta uznať vlastnícke právo žalobcov 1/ až 4/ k týmto pozemkom,
ako aj k predmetnej stavbe a za ich prípadný opätovný prevod požaduje zaplatenie kúpnej ceny vo
výške aktuálnej všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností, bez zohľadnenia už zaplatenej kúpnej ceny

a následných rozsiahlych investícií vykonaných do nehnuteľností zo strany žalobcov 1/ až 4/ a vzhľadom
na to, že v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobcami 1/
až 4/ titulom vydržania, by stav zápisu právnych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam (pozemkom) v
katastri nehnuteľností nezodpovedal skutočnému právnemu stavu, majú žalobcovia naliehavý právny
záujem na určovacom rozhodnutí súdu. Žalobcovia poukázali na aktuálnu judikatúru vo veci vydržania,

najmä na právne závery vyslovené Ústavným súdom SR v jeho náleze č. II. ÚS 484/2015 zo dňa
14.11.2018 a v náleze III. ÚS 468/2022 zo dňa 24.11.2022 a poukázali aj na rozhodnutie Veľkého
senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.5.2024. Mali za to,
že sa stali oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností najneskôr dňom 5.2.1999, pričom takáto
ich oprávnená držba týchto nehnuteľností nebola po dobu viac ako 10 rokov nikým rušená, a preto sa

najneskôr dňom 5.2.2009 stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností v rovnakom pomere. Ich dobrá
viera v držbe týchto nehnuteľností bola po celú dobu podložená konkrétnymi okolnosťami objektívne
svedčiacimi o dobromyseľnosti, ktoré sa týkali predovšetkým právneho dôvodu nadobudnutia veci a
poctivosti nadobudnutia veci, za ktorú riadne zaplatili.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že na strane žalobcov nemohlo dôjsť k vydržaniu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pretože títo neboli dobromyseľní. Žalovaný nepopieral

uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.1998 medzi stranami sporu, ktorá ale nenadobudla
vecnoprávne účinky a ani to, že zo strany žalobcov došlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny. Sporná
nebola ani doba držby. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu
sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť. Rovnako nesúhlasil ani
s tvrdením žalobcov, že pri zisťovaní ich dobromyseľnosti vo vzťahu k držbe sporných nehnuteľností

je potrebné skúmať, či ako držitelia mohli byť objektívne presvedčení o tom, že sporné nehnuteľnosti
ako predmet držby nadobudli poctivým spôsobom, pričom nemôže byť rozhodujúce, že pritom nesplnili
zákonné podmienky. Poukazoval na to, že ak žalobcom bolo doručené rozhodnutie katastra o tom,
že nenadobúdajú vlastnícke právo na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.1998, nie je zrejmé, na
základe čoho potom dospeli k opačnému presvedčeniu, teda, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností.
Žalobcovia si museli byť vedomí, že táto kúpna zmluva nikdy nenadobudla vecnoprávne účinky,

nakoľko ako účastníci katastrálneho konania museli byť informovaní o všetkých rozhodnutiach, ktoré
kataster vo veci vydával a muselo im byť doručené i rozhodnutie o zastavení konania. Žalobcovia
si boli vedomí, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.1998 nenadobudli vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam, a teda nemohli byť následne dobromyseľní ohľadom nadobudnutia ich vlastníctva
titulom vydržania, aj preto, že sami žalobcovia mali v roku 2012, ako aj v roku 2021 snahu o podpísanie

novej kúpnej zmluvy, na základe ktorej by došlo k prevodu sporných nehnuteľností do ich vlastníctva.
Teda mali nesporne vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, a keďže prejavili
záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, nepochybne a jednoznačne dali najavo, že sa sami za
vlastníkovnehnuteľnostínepovažujú,zvlášť,akvzmluvezroku2012vyhlásili,žežalovanýjevlastníkom
nehnuteľností. To je v rozpore s tvrdeniami žalobcov, že vlastníctvo sporných nehnuteľností nadobudli

už skôr vydržaním. Aj žalovaný si bol vedomý, že zo strany katastra nedošlo k zavkladovaniu kúpnej
zmluvy, a preto sa žalovaný v roku 2017 pokúsil o usporiadanie právnych vzťahov so žalobcami a chcel
im uhradenú kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti vrátiť. Za týmto účelom bol dňa 25.04.2017 vystavený
na žalobcu 3/ ako príjemcu výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX- vratka, na základe ktorého chcel
žalobcovi 3/ a jeho manželke, žalobkyni 4/ vrátiť časť uhradenej kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti vo

výške 3.824,- eur (115.201,82 Sk). Žalobcovi 3/ preto dňa 25.04.2017 zaslal žalovaný prostredníctvom
poštového poukazu na adresu sumu vo výške 3.824,- eur, avšak takto uhradenú sumu žalobca na
pošte neprevzal. Rovnako aj žalobcovi 1/ a jeho manželke žalobkyni 2/ žalovaný vystavil výdavkový
pokladničný doklad č. 50257 zo dňa 25.04.2017 a následne žalobcovi 1/ formou poštového poukazu na
adresu zaslal dňa 25.04.2017 sumu vo výške 3.824,- eur, predstavujúcu adekvátnu časť kúpnej ceny za

sporné nehnuteľnosti. Aj táto platba sa žalovanému však dňa 03.07.2017 vrátila z dôvodu, že ju príjemca
neprijal.Žalobcoviamalivedomosť,ževlastníctvonapodkladekúpnejzmluvynikdynenadobudli,apreto
nemohli byť dobromyseľní ohľadom ich držby sporných nehnuteľností.

4. V ďalšom konaní žalobcovia tvrdili, že pri vydržaní nie je treba, aby nadobúdateľ preukazoval riadny

prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Žalobcovia dobromyseľnosť
odvodzovali od kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.1998, na základe ktorej zaplatili celú kúpnu cenu za
nehnuteľnosti, pričom uzavretiu zmluvy predchádzalo aj uzavretie dohody so žalovaným, v ktorej dal
žalovaný súhlas na rekonštrukciu stavby, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy už dňom podpisu
tejto dohody a zaplatením zálohy za pozemok, z ktorej dohody tiež vyplýva, že žalovaný mal úmysel

nehnuteľnosti previesť na žalobcov. Všetky okolnosti týkajúce sa vkladového konania vždy riešil štatutár
žalovaného. Žalobcovia následne do rekonštrukcie budovy investovali sumu vysoko prevyšujúcu výšku
kúpnej ceny, ktorú zaplatili, od roku 1999 do súčasnosti tak investovali cca 150 až 200 tisíc eur.
Okrem toho žalobcovia finančne prispeli aj na vybudovanie účelovej komunikácie v hospodárskom dvore
žalovaného tvoriacej prístupovú cestu aj k sporným nehnuteľnostiam. Od uzatvorenia kúpnej zmluvy

žalobcovia vystupujú ako vlastníci sporných nehnuteľností aj pre účely platenia dane z nehnuteľností,
keď sa boli sami ako jej platcovia prihlásiť na obecnom úrade, preukazovali sa kúpnou zmluvou
s vyznačeným číslom vkladového konania. Aj z toho vyplýva, že boli nadobúdateľmi poctivými, nikdy
nemali špekulatívny zámer. Ak by aj žalobcovia mali vedomosť, že katastrálne konanie bolo zastavené,
nemalo by to za následok nedobromyseľnosť žalobcov, pretože ich držba bola dobromyseľná. Ako

nesúladné s dobrými mrvami žalobcovia vnímali konanie žalovaného, ktorý po dlhoročnej držbe
nehnuteľností a rekonštrukcii realizovanej pod jeho dohľadom, nikdy proti držbe ani rekonštrukcii nič
nenamietal a dal k nej aj výslovný súhlas. Následne po zistení neusporiadania vlastníckych vzťahov až
takmer po 20 rokoch po uzavretí kúpnej zmluvy, zaslal žalobcom späť poštovými poukazmi kúpnu cenua to bez náznaku akejkoľvek prípadnej náhrady za zhodnotenie nehnuteľností vykonané žalobcami.
Žalobcovia poukázali na to, že začiatkom roku 2012 prišli na to, že nie sú evidovaní ako vlastníci
nehnuteľností na katastri, a to v tej súvislosti, keď oslovili žalovaného so záujmom o kúpu ďalšieho

susedného pozemku. Za neseriózne považovali konanie žalovaného, ktorý počas tohto sporu dokonca
ponúkol sporné nehnuteľnosti na predaj a to tomu, komu žalovaný predal aj vedľajší pozemok, o ktorého
kúpu v roku 2012 žalobcovia prejavili záujem. Žalobcovia potvrdili, že žalovaný nikdy ich z nehnuteľností
nevyháňal, a to dokonca ani štatutár žalovaného, ktorý si u nich v dielni nechal vyrobiť dvere. Žalobcovia
nemôžu vylúčiť, že im uznesenie o zastavení konania o vklade vlastníckeho práva bolo doručené, ale

nepamätali si už na to, avšak mali za to, že preukázanie tejto skutočnosti by nenegovalo poctivosť
ich konania. Žalovaný bol nedbalým vlastníkom, ktorý, ak jemu bolo doručené uznesenie o zastavení
konania, nevyvinul žiadnu aktivitu vo vzťahu k žalobcom, či už snahu o vypratanie a podobne.

5. Žalovaný v ďalšom konaní trval na tom, že v prípade žalobcov nemožno hovoriť o poctivom konaní,
pretože, hoci zaplatili kúpnu cenu za nehnuteľnosti, od začiatku vedeli, že k zavkladovaniu vlastníckeho

práva v ich prospech nedošlo, o čom boli nesporne ako účastníci vkladového konania informovaní.
Vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi vyplýva z ich vlastného konania z roku 2012 a 2021, kedy
mali snahu usporiadať právne vzťahu k nehnuteľnostiam so žalovaným. Vzhľadom na vedomosť
o nezavkladovaní vlastníckeho práva v ich prospech nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi. Žalovaný
nepopieral to, že žalobcovia zhodnotili sporné nehnuteľnosti nimi vykonanou rekonštrukciou. Mal za

to, že pokus žalovaného o vrátenie kúpnej ceny žalobcom z roku 2017 bol pokusom o usporiadanie
vzájomných plnení, kedy bolo treba si vrátiť najskôr vzájomné plnenia a až potom mohlo dôjsť
k zohľadneniu žalobcami vynaložených investícií, ktoré bolo treba predtým vyčísliť a preukázať a proti
týmto nárokom žalovaný mohol vznášať námietky, napr. premlčania alebo aj titulom zápočtu nárokov
žalovaného voči nárokom žalobcov vzniknutých titulom užívania majetku žalovaného bez právneho

dôvodu. Žalovaný doplnil, že dobromyseľnosť žalobcov nemôže byť naplnená ani s poukazom na
zásadu, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Je síce pravda, že bolo dohodnuté, že žalovaný
podá návrh na vklad do katastra, ale neprevzal zastúpenie žalobcov, preto kataster musel komunikovať
aj so žalobcami a musel im doručovať rozhodnutia, vrátane rozhodnutia o zastavení konania z roku
2005. Je preto vylúčené, aby boli presvedčení o tom, že sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Žalobcovia ako

nedbalí vlastníci si nestrážili svoje práva. Doručenie uznesenia o zastavení konania o povolení vkladu
by v roku 2005 prerušovala dobromyseľnosť žalobcov, ktorí by vzhľadom na všeobecnú vedomosť aj
právneho laika o tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra, nemohli
byť v ospravedlniteľnom omyle.

6. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

7. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ až 4/ ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili dňa
06.07.1998 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
–pozemkomparc.č.XXX/X,zastavanáplochavovýmereXXXm2aparc.č.XXX/X,zastavanáplochavo

výmere XXX m2 a stavbe maštale postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, vedených na liste vlastníctva
č. XX pre kat. úz. J. K. (maštaľ nebola a ani v súčasnosti nie je vedená na LV – poznámka súdu),
pričom vlastníctvo mali žalobcovia nadobudnúť v rovnakom pomere do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobcov 1/ a 2/ a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov 3/ a 4/. Zmluvu
podpísali všetci štyria žalobcovia ako kupujúci a za žalovaného ako predávajúceho ju podpísali L.

N. O. ako predseda a L. O. B. ako podpredseda, pričom ich podpisy boli dňa 29.10.1998 aj úradne
osvedčené. Kúpna cena nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 230.392,- Sk a spôsob zaplatenia
kúpnej ceny bol dohodnutý tak, že pred podpisom zmluvy kupujúci uhradia zálohu v sume 38.000,- Sk,
ku dňu 30.08.1998 uhradia sumu 100.000,- Sk a zvyšok kúpnej ceny uhradia do 31.12.1998. Podľa čl.
VII zmluvy, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zabezpečí predávajúci, teda

žalovaný,atoposplatenícelejkúpnejceny.Návrhnavkladvlastníckehoprávanazákladetejtozmluvyaj
podanýboldňa11.11.1998,konaniebolovedenépodč.J.XXXX/XX,pričomkonaniebolozastavenédňa
08.11.2005. Tieto skutočnosti boli zistené z odpovede Okresného úradu Trenčín, odboru katastrálneho
zo dňa 24.01.2024. Nebolo sporné uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy, predmet prevodu podľa tejto
zmluvy, výška dohodnutej kúpnej ceny, ďalej ani to, že došlo k jej riadnemu zaplateniu a napokon ani

to, že k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov na základe uvedenej kúpnej zmluvy,
a teda k nadobudnutiu vecnoprávnych účinkov tejto zmluvy, nedošlo.8. Uzatvoreniu uvedenej kúpnej zmluvy predchádzalo uzatvorenie písomnej dohody medzi žalovaným
na jednej strane a žalobcami na druhej strane označenými ako firma MI – RO v zastúpení žalobcov 1/
a 3/, v zmysle ktorej žalovaný dal žalobcom súhlas na začatie rekonštrukcie objektu maštale na parcele

č. XXX v hospodárskom dvore J. K. dňom podpisu takejto dohody a zaplatení zálohy v sume 37.800,-
Sk. Žalovaný vyhlásil, že je vlastníkom nehnuteľností a že po prevedení zamerania a podpise kúpno-
predajnej zmluvy súhlasí s prevodom vlastníctva na firmu MI – RO. Žalobcovia sa zase zaviazali, že svoj
záväzok voči žalovanému vyplývajúci z kúpno- predajnej zmluvy, tj. hodnotu pozemku a nehnuteľnosti
uhradia a zaväzujú sa rešpektovať cenu 70,- Sk/m2 a znalecký posudok na maštaľ. Súčasne bolo

dohodnuté, že prevod vlastníctva pôdy a nehnuteľností zo žalovaného sa uskutoční až po finančnom
vyrovnaní.

9. Kúpna zmluva zo dňa 06.07.1998 odkazovala na znalecký posudok č. 162/1996 znalca L. M. A. zo
dňa 17.09.1996 vypracovaný za účelom ohodnotenia prevádzaných nehnuteľností – pozemkov a stavby
maštale, ktorého objednávateľom bol žalovaný, ktorý ocenil nehnuteľnosti na sumu 205.792,- Sk, pričom

podľa stanoviska znalca zo dňa 25.06.1998 v cene nehnuteľnosti ani k tomuto dňu neboli zmeny.
Nebolo sporné a bolo tiež listinnými dôkazmi preukázané, že žalobcovia zaplatili žalovanému celú kúpnu
cenu v zmysle kúpnej zmluvy vo výške 230.392,- Sk, a to časť vo výške 37.800,- Sk ako zálohu na
základe dohody, ktorá predchádzala kúpnej zmluve, následne podľa príjmového pokladničného dokladu
č. XXXXX zo dňa 3.12.1998 doplatili sumu 200,- Sk, čím bola uhradená prvá časť kúpnej ceny vo výške

38.000,-Sk. Zvyšnúčasťkúpnejcenyvyfakturovanúžalovanýmnažalobcu1/faktúrouč.970415zodňa
15.1.1998 v sume 96.196,- Sk a na žalobcu 3/ faktúrou č. XXXXXX zo dňa 15.1.1998 v sume 96.196,-
Sk, teda spolu vo výške 192.392,- Sk, uhradili podľa príjmových pokladničných dokladov č. XXXXX zo
dňa 28.8.1998 v sume 50.000,- Sk, č. XXXXX zo dňa 28.8.1998 v sume 50.000,- Sk, č. XXXXX zo dňa
03.12.1998 v sume 40.000,- Sk, č. 40210 zo dňa 01.02.1999 v sume 6.196,- Sk, č. XXXXX zo dňa

01.02.1999 v sume 20.000,- Sk a č. XXXXX zo dňa 05.02.1999 v sume 26.196,- Sk. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný sa pokúsil o vrátenie kúpnej ceny v sume 7.648,- eur a to žalobcovi 1/ a jeho
manželke žalobkyni 2/ v sume 3.824,- eur a žalobcovi 3/ a jeho manželke žalobkyni 4/ v sume 3.824,-
eur (spolu teda po prepočte v zaokrúhlení 230.392,- Sk), a to na podklade vratiek vystavených dňa
25.04.2017 formou poštových poukazov. Uvedený pokus o vrátenie kúpnej ceny bol neúspešný, keď sa

platby žalovanému vrátili ako neprevzaté dňa 03.07.2017.

10. Ďalej bolo preukázané, že žalobcovia dňa 21.01.1998 ohlásili Obecnému úradu J. K. udržiavacie
práce na maštali v rozsahu výmeny strešnej krytiny, ktoré práce mali pozostávať z konkrétneho rozsahu
prác v oznámení uvedených s tým, že právo k stavbe sa preukazovalo zmluvou o kúpe objektu.

Nebolo sporné, že maštaľ, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.1998, bola kompletne
zrekonštruovaná na výrobné priestory. Ďalej bolo preukázané, že dňa 21.09.2005 žalobcovia pristúpili aj
k uzatvoreniu zmluvy o združení finančných prostriedkov na vybudovanie účelovej komunikácie vo dvore
bývalého JRD J. K. na pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve obce J. K., ktorej účastníkmi boli okrem
nich (pod označením Stolárstvo MI – RO) aj obec J. K. a ďalšie subjekty podnikajúce v priestoroch dvora.

Vynaloženie investície žalobcov týmto titulom do výstavby komunikácie nebolo sporné. Tiež nebolo
sporné, že žalobcovia 1/ a 3/ sú nepretržite od roku 1999 platcovia dane z nehnuteľností za parcele
č. XXX/X N. XXX/X a aj za stavbu na podnikateľskú činnosť na parcele č. XXX/X tak, ako to vyplýva
z potvrdenia Obce J. K..

11. Ďalej bolo zistené, že advokát B. B. E. vyhotovil a autorizoval kúpnu zmluvu zo dňa 18.01.2012,
ktorú podpísali žalobcovia 1/ až 4/ a podpredseda žalovaného, chýbal podpis predsedu žalovaného.
Jej predmetom mal byť prevod pozemku č. XXX/X a aj pozemkov parc.č. XXX/X N. XXX/X a stavby
– výrobnej dielne na parcele č. XXX/X, teda aj tých, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
06.07.1998 zo žalovaného na žalobcov 1/ a 2/ do ich BSM v polovici a na žalobcov 3/ a 4/ do ich

BSM v polovici. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný potvrdil, že kúpna cena za parcelu č. XXX/X, E.
XXX/X a výrobnú halu už bola žalobcami zaplatená na základe neodvkladovanej zmluvy z roku XXXX,
a preto žalobcovia mali doplatiť kúpnu cenu už len za parcelu č. XXX/X. Vzhľadom na absenciu podpisu
predsedu žalovaného na zmluve ale nedošlo k riadnemu podpisu zmluvy všetkými zmluvnými stranami,
a teda ani k podaniu návrhu na vklad na kataster nehnuteľností.

12. Zákonné ustanovenia:Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 46 Občianskeho zákonníka, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy
písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o
prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam. Žalobu
súd podradil pod ust. § 137 písm. c/ CSP, keďže ide o určenie, či tu právo je alebo nie je. Základným

procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha, t.j. žalobcov. Pokiaľ chcú žalobcovia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a

k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci pritom nejde o prípad, kedy
by právny záujem na požadovanom určení práva vyplýval z právneho predpisu, keďže žiaden predpis
neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, akú podali žalobcovia. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, aleboak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Len za splnenia tejto podmienky možno
konštatovať procesnú prípustnosť žaloby a možnosť sa žalobou zaoberať aj meritórne. Súd konštatuje,
že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva v prospech žalobcov je daný,

nakoľko prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k pozitívnej zmene v právnych pomeroch
žalobcov a vyriešeniu spornosti práv. V súčasnosti žalobcovia nie sú evidovaní v katastri nehnuteľností
ako vlastníci sporných nehnuteľností - pozemkov, keďže tieto sú evidované ako predmet výlučného
vlastníctva žalovaného. Len na základe vyhovujúceho rozhodnutia súdu by došlo k zmene zápisu
vlastníckehoprávavprospechžalobcovnalistevlastníctva,čozakladáexistenciunaliehavéhoprávneho

záujmu na požadovanom určení. Stavba bez súpisného čísla – výrobná dielňa postavená na parc.č.
XXX/X ( v kúpnej zmluve z 06.07.1998 označovaná ako maštaľ) síce nie je aktuálne evidovaná ako
stavba na liste vlastníctva, ale to nevylučuje, že aj na určení vlastníctva k nej majú žalobcovia naliehavý
právny záujem. Dôležité je aj vo vzťahu k nej vyriešiť spor žalobcov a žalovaného o vlastníctvo tejto
stavby a na základe výroku tohto rozsudku následne bude možné premietnuť takto definitívne ustálený
vlastnícky stav aj na list vlastníctva, po tom, čo bude stavba riadne zameraná a bude jej pridelené

súpisné číslo. Podstatné v tejto veci je to, že požadovaným určením je možné dosiahnuť odstránenie
dlhoročnéhostavuprávnejneistotyvpostavenížalobcovohľadomvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
– pozemkom a stavbe a k definitívnemu vyriešeniu sporu o vlastníctvo k nim. Iná žaloba ako len
žaloba s navrhovaným žalobným petitom by nebola ani spôsobilá vzniknutý spor o vlastníctva definitívne
a s konečnom platnosťou vyriešiť. Súd mal potom za to, že určovacia žaloba žalobcov je v danom

prípade jediný účinný právny prostriedok na ochranu vlastníckeho práva k pozemkom aj stavbe. Súd
preto žalobu meritórne prejednal.

14. Ustanovenia § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsobnadobudnutiavlastníckehopráva.Vydržanievlastníckehoprávajejehonadobudnutievdôsledku

kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná
pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu titul

vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane
sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom
vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu
vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba
a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Súd skúmal splnenie

jednotlivých predpokladov pre vydržanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a ich splnenie
posúdil nasledovne:

15. Čo sa týka spôsobilého subjektu vydržania, žalobcovia ako fyzické osoby spĺňajú podmienku
spôsobilého subjektu pre vydržanie pozemkov a stavby v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

Pokiaľ ide o predmet vydržania, nepochybné je, že sporné pozemky a stavba ako individuálne určená
nehnuteľná vec v zmysle § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, môže byť predmetom držby. Z obsahu
znaleckého posudku č. XXX/XXXX pritom vyplýva, že predmetná stavba je vyhotovená na betónovom
základe s obvodovým murivom, pričom aj z potvrdenia Obce J. K. zo dňa 26.05.2021 vyplýva, že
uvedená stavba – hospodárska budova je nehnuteľnosťou. Ohľadom spornej stavby, hoci sa aj nejedná

o stavbu evidovanú v katastri nehnuteľností, súd s ňou uvažoval ako s nehnuteľnosťou, a teda pre
pozemky aj stavbu bolo nutné aplikovať 10 ročnú vydržaciu dobu.

16. Základnou podmienkou vydržania je ďalej držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu.
Držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú držbu sa

považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle
dobromyseľný Žalovaný nerozporoval to, že žalobcovia nehnuteľnosti mali a dodnes majú v držbe a že
pozemky a stavbu nepretržite užívajú pre svoju potrebu. Otázne bolo vyhodnotenie oprávnenosti držby
žalobcov ako držiteľov sporných nehnuteľností. Pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vydržania

vlastníckeho práva súd vychádzal z aktuálnej judikatúry. Súd nemohol súhlasiť s náhľadom žalovaného
na posúdenie otázky oprávnenosti držby sporných nehnuteľností založenom na názore, že žalobcovia
v čase uzavretia kúpnej zmluvy bez následného vkladu do katastra nehnuteľností nemohli byť v dobrej
viere (dobromyseľní), že predmetné nehnuteľnosti skutočne nadobudli. Tento právny názor je súčasnourozhodovacou praxou a judikatúrou najvyšších súdnych autorít už prekonaný. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník ani nepredpokladá pre oprávnenú držbu žiaden titul. Pre
oprávnenosť držby sa vyžaduje len, aby držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). K posúdeniu otázky
dobromyseľnosti (oprávnenosti) držby na účely vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd
poukazuje na súčasnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR, ktorá jednotne
konštatuje ústavnú konformitu staršej judikatúry, vychádzajúcej z takej interpretácie ust. § 134 ods. 1
v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa nevyžaduje pre nadobudnutie

vlastníckehoprávaprávnytitulapriposkytovanísúdnejochranyvsúvislostisnadobúdanímvlastníckeho
práva vydržaním podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej
držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom
vlastníckom práve) so stavom právnym (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo dňa
14.11.2018). Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 468/2022 zo dňa 24.11.2022 sa k právnemu
názoru, vystavanému na fakticite oprávnenej držby formulovanému vo veci sp. zn.. III.ÚS 484/2015 zo

14.11.2018 znova prihlásil. Zdôrazňujúc ústavne konformný výklad dobromyseľnosti držby uviedol, že
taký výklad ust. § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom
rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku
vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel
zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný. Pri ústavne konformnom výklade

dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec
poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky.
Za poctivý spôsob nadobudnutia treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne
poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. K uvedenej

otázke sa vyjadril aj Veľký senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozsudku sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo
dňa 13.5.2024, v ktorom formuloval záver, že právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich
dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe
nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či
za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne

išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

17. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcov možno v súlade s vyššie uvedeným výkladom
považovať za dobromyseľných. Za dobromyseľných o tom, že im vec patrí, ich možno považovať vtedy,
ak sú poctiví a čestní o tom, že svojou držbou vykonávajú svoje vlastné právo, a teda že držbou

nerobia inému zle, nezasahujú do práva iného a nekonajú bezprávne. Žalobcovia sa chopili držby na
základe písomnej kúpnej zmluvy, ktorá potvrdila vôľu žalovaného previesť na nich vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam, ktorú žalovaný deklaroval už aj skôr v písomnej dohode a na základe tejto kúpnej
zmluvy zaplatili žalovanému za nehnuteľnosti dohodnutú kúpnu cenu. To, že žalobcovia nesporne
zaplatili kúpnu cenu za nehnuteľnosti je prvý aspekt poctivosti ich konania, ktorý zakladá oprávnenosť

ich držby. Dokonca, žalobcovia ako dojednanú kúpnu cenu zaplatili i viac, než bola vtedajšia hodnota
nehnuteľností, keď podľa znaleckého posudku L. M. A. bola hodnota nehnuteľností (stavby a pozemkov)
205.792,- Sk, ale žalobcovia zaplatili v zmysle zmluvy až 230.392,- Sk. Žalovaný teda dostal adekvátnu
protihodnotu za nehnuteľnosti, a teda nebol v tomto smere nijako ukrátený. To, že sa žalobcovia chopili
držby a túto objektívne realizovali v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patria, dosvedčuje aj ich iniciatíva,

ktorou sa sami prihlásili ako platitelia dane z nehnuteľností a tieto platia nepretržite od roku 1999 až
doposiaľ. Napokon do nehnuteľností investovali množstvo finančných prostriedkov, keď s investíciami
začali hneď v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (ešte aj pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným,
ktorým im k tomu dal súhlas) a s týmito prácami priebežne pokračovali. Ak by žalobcovia neboli čestne
presvedčení o tom, že nehnuteľnosti poctivo a skutočne nadobudli, tak by nepochybne do nehnuteľností

nebolibývaliinvestovaliakodosvojhomajetku.Navyšežalovanýichinvestícienijakonezmaril,neprejavil
s nimi nesúhlas, čo ich dôvodne mohlo utvrdzovať v tom, že investujú do svojho. Okrem toho tiež
v roku 2005 investovali spolu s ostatnými užívateľmi hospodárskeho dvora žalovaného do vybudovania
účelovejkomunikáciepreúčelylepšiehovyužitiaspornýchnehnuteľností(protičomutiežžalovanýnijako
nevystúpil), a teda snaha o zveľaďovanie držaných nehnuteľností aj v tomto smere je navonok prejavom

presvedčenia žalobcov o tom, že nehnuteľnosti, za ktoré aj zaplatili, skutočne od žalovaného nadobudli
pre seba. Zo správania žalobcov opísaného vyššie, ktorí za nehnuteľnosti zaplatili a tieto postupne
zveľaďovali nemožno vyvodiť žiadnu zlomyseľnosť - vo význame žalovaného poškodiť ani žiadnu
špekulatívnosť. Presvedčenie žalobcov o tom, že nehnuteľnosti poctivo nadobudli bolo podľa názorusúdu oprávnené, keď za nehnuteľnosti riadne zaplatili, nehnuteľnosti im boli riadne odovzdané a boli
obcou zaevidovaní ako vlastníci platiaci daň z nehnuteľností. Žalovaný svojím podpisom potvrdili súhlas
s obsahom kúpnej zmluvy, písomne prehlásil súhlas s predajom v zmluve špecifikovaného predmetu

prevodu,akoajsúhlassjejostatnýmidojednaniamivrátanekúpnejceny,prijalfinančnéplnenie,ktorému
žalobcami bolo zaplatené. Všetci zúčastnení mali presnú vedomosť o tom, čo bolo predmetom prevodu
a za akých podmienok, a to tak na základe kúpnej zmluvy, ako aj znaleckého posudku L. M. A. (ktorého
súčasťou bol aj geometrický plán, ktorý presne identifikoval prevádzané nehnuteľnosti). Žalovaný nikdy
nespochybnil svoju v zmluve písomne prejavenú vôľu stratiť vlastnícke právo v prospech žalobcov. Aj na

podklade týchto skutočností žalobcovia mohli byť objektívne presvedčení o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudli.

18. Žalobcovia nehnuteľnosti užívajú desaťročia, navyše tieto sa nachádzajú v hospodárskom dvore
žalovaného, a teda ich užívanie prebiehalo roky za nepochybnej vedomosti žalovaného, priamo pred
jeho očami. Žalovaný celý čas vedel, kto nehnuteľnosti užíva a táto držba žalobcov a užívanie nebola

žalovaným nikdy počas vydržacej doby (ale ani po jej uplynutí) rušená, namietaná, a to napriek tomu,
že žalovaný, ako subjekt, ktorý podľa zmluvy mal zabezpečovať návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, musel mať vedomosť o tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nebolo
zapísané v prospech žalobcov. Napriek tomu žalovaný neučinil ani po roku 2005, kedy malo dôjsť
k zastaveniu konania o návrhu na vklad, žiaden úkon, ktorým by sa snažil v užívaní nehnuteľností

žalobcom zabrániť, napr. tým, že sa domáhal ich vypratania, resp. by držbu nehnuteľností žalobcami
namietal. Žalovaný neurobil nič, čím by tento užívací stav narušil, celkom zjavne aj jemu faktický užívací
stav tak, ako bol na mieste samom realizovaný, vyhovoval a bol v súlade s jeho vôľou. Síce žalovaný
v roku 2017 vykonal pokus o vrátenie kúpnej ceny žalobcom, ale ako aj bude ďalej uvedené, tento
úkon sa stal až po uplynutí vydržacej doby, a teda by vplyv na konštatovanie oprávnenej držby po

zákonom vyžadovanú 10 ročnú vydržaciu dobu vo význame, že by bol tento úkon spôsobilý narušiť
dobrú vieru žalobcov, už ani nemal. Navyše súd dodáva, že dokonca ani tento pokus o vrátenie kúpnej
ceny žalobcom (vykonaný takmer po 20 rokoch užívania nehnuteľností žalobcami) žalovaný nespojil
so žiadnou iniciatívou, ktorou by dal najavo, že si prítomnosť žalobcov na sporných nehnuteľnostiach
neželá. Je tak zjavné, že fakticky užívací stav nehnuteľností bol od počiatku súlade s vôľou všetkých

zúčastnených – žalobcov, ktorí za nehnuteľnosti riadne zaplatili a aj žalovaného, ktorý nehnuteľnosti
nikdy neužíval, ani sa ich užívania nedomáhal a ktorý obdržal za nehnuteľnosti kúpnu cenu vo výške, akú
požadoval.Nejdeoprípad,kedybysúdkonštatovalvydržanie,priktorombysadlhodobéužívacievzťahy
platiacepodesaťročiachnamiestesamomnarušili.Podľanázorusúdusajednápresneoprípad,kedysa
naplní cieľ inštitútu vydržania ako takého – uviesť do súladu dlhodobý prakticky bezproblémový faktický

stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom so stavom právnym, keď evidovaným stavom sa ani
žalovaný dlhodobo neriadi. Žalovaný sám nevykonáva oprávnenia či povinnosti vlastníka nehnuteľností
(žalovaný ich od uzavretia kúpnej zmluvy neužíval, neinvestoval do nich, neplatil za ne dane). Aj z týchto
záverov súd vyvodil, že konanie žalobcov nemožno vo vzťahu k žalovanému, ktorý by mal stratiť svoje
evidované vlastníctvo, považovať za odsúdeniahodné, resp. za niečo, čím by sa žalovanému škodilo.

19. Je síce pravdou, že to, že kúpna zmluva, na podklade ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam na žalobcov, nebola riadne zapísaná v katastri nehnuteľností,
pretože vkladové konanie bolo dňa 08.11.2005 zastavené. Napokon, ak by ku vkladu v prospech
žalobcov bolo bývalo došlo, tento spor by tu ani nebol. Napriek tomu však vychádzajúc z vyššie

uvedeného súd považoval držbu žalobcov za dobromyseľnú a poctivú. V zmysle citovaného rozhodnutia
je totiž právny titul len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť
držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby.
Rozhodujúcimvždybude,čidržiteľkonalpoctivo.Súdvpredošlýchodsekochdospelkzáveruopoctivom
nadobudnutí sporných nehnuteľností žalobcami. Samotná skutočnosť, že síce bola uzatvorená písomné

kúpna zmluva, ale z dôvodu absencie jej vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudla vecnoprávne
účinky, na posudzovanie oprávnenosti tejto držby nemá žiaden podstatný vplyv. Práve povinnosť
mať právne perfektnú zmluvu (dodržaním zákonom vyžadovanej formy, eventuálne zabezpečením
vkladu vlastníckeho práva na jej podklade do katastra nehnuteľností) bola vyššie citovanou judikatúrou
oslabená. Podstatné v tejto veci je teda poctivosť nadobudnutia veci, ktorá splnená bola a tiež to, že

v konaní žalobcov pri nadobudnutí sporných nehnuteľností súd nevzhliadol žiaden rozpor s dobrými
mravmi, žiadne zavrhnutia hodné konanie, ktorým by sa žalovanému škodilo. Ak žalovaný poukazoval
na to, že na podklade rozhodnutia o zastavení vkladového konania z 08.11.2005 stratili žalobcovia
dobromyseľnosť o tom, že im právo k nehnuteľnostiam patrí, tak podľa názoru súdu táto skutočnosť,ak by aj v roku 2005 túto vedomosť žalobcovia získali, neneguje záver o dobromyseľnosť držby
v zmysle jej poctivosti. Nič by táto skutočnosť totiž nemenila na tom, že žalobcovia objektívne vychádzali
z jednoznačne písomne prejavenej vôle žalovaného previesť na nich vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ani

na tom, že poctivo zaplatili celú kúpnu cenu prevyšujúcu hodnotu nehnuteľností stanovenú znaleckým
posudkom, ktorú žalovaný prevzal a ani na tom, že začali s rekonštrukciou nehnuteľností, do ktorej
investovali so súhlasom žalovaného bez toho, aby tento proti tomu zasiahol. Navyše na prospech
žalobcov treba vziať do úvahy fakt, že v zmysle dohody v kúpnej zmluve si zabezpečenie návrhu na
kataster vzal na starosť žalovaný, a teda dôvodne sa žalobcovia mohli spoľahnúť na to, že vybavenie

vkladového konania na katastri bude záležitosťou žalovaného. V tomto smere preto podľa názoru súdu
na stane žalobcov rozpor s dobrými mravmi konštatovať nemožno. Práve naopak, javilo by sa byť
v očiach súdu výslovne nespravodlivým, keby všetky vymenované aspekty poctivého nadobudnutia
nehnuteľností žalobcami, malo znegovať zastavenie vkladového konania až po 7 rokoch od jeho
začatia (začatie november 1998, zastavenie november 2005), teda bezmála v troch štvrtinách vydržacej
doby. Ani nie je v tomto spore tvrdené, že by zastavenie konania navyše po tak dlhej dobe malo

byť výsledkom akéhokoľvek špekulatívneho konania, ktoré by bolo možné pričítať práve žalobcom.
Napokon, ak nová judikatúra pripustila vydržanie aj len na základe ústnej zmluvy (samozrejme za
dodržaniapoctivostinadobudnutia),potomotoviacjenutnépripustiť,abybolomožnévydržaťvlastnícke
právo k nehnuteľnosti aj na poklade síce písomnej kúpnej zmluvy, avšak takej, ktorej chýba zavŕšenie
v podobe rozhodnutia katastra nehnuteľností o povolení vkladu vlastníckeho práva, ak je inak konanie

nadobúdateľov poctivé a nikomu neškodí. Ak sa má dať podľa žalovaného na ťarchu žalobcov to, že
mali v roku 2005 zistiť, že sa nestali vlastníkmi a ak to nevedeli, ide o neospravedlniteľný právny omyl,
ktorý by nemal viesť k vydržaniu, súd uvádza, že pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie
je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby, potom ani
právny omyl nie je z hľadiska platnosti a existencie právneho dôvodu uchopenia držby rozhodujúci bez

ohľadu na to, či je ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Súd preto nepovažoval ani za potrebné
dokazovať,či,kedyaakýmspôsobomboložalobcomuznesenieozastaveníkonaniaovkladedoručené,
pretože ani jeho doručenie žalobcom, ktoré by bolo zistiteľné z vkladového spisu, by nič nezmenilo na
závere o tom, že nadobudnutie nehnuteľností žalobcami bolo čestné bez zlých úmyslov a nesledovalo
cieľ žalovaného poškodiť. Napokon, ani žalovaný sám, ak mal v roku 2005 vedomosť o zastavení

konania, sa ako poškodený zrejme necítil, keď na túto skutočnosť vo vzťahu k žalobcom nijako aktívne
nereagoval a rešpektoval naďalej stav faktickej držby sporných nehnuteľností bezo zmeny. Súd preto ani
nevykonal dôkaz požadovaný žalovaným v podobe vyžiadania spisu č. V 4898/98. Napokon súd dodáva,
že súd sa ho opakovane snažil pripojiť do termínu pojednávania, aj keď vedomý si toho, že uvedená
okolnosť ohľadom doručenia uznesenia žalobcom by nebola tou najpodstatnejšou okolnosťou, na ktorú

sa treba pri dokazovaní zamerať. Vyžiadanie tohto spisu však bolo dvakrát neúspešné (odpoveď OÚ
C., odboru katastrálneho z 24.01.2025 a 17.03.2025). Aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní
uvádzal, že si je vedomý problémov získania spisu z archívu Geodetického a kartografického ústavu v P.
A., sám pomenoval problém, pre ktorý nie je možné získať spisy z archívu a upriamil pozornosť na to, že
ide o problém trvajúci už niekoľko rokov a ponechal na súd, akým spôsobom zabezpečí tento spis. Súd

konštatuje, že objektívne tak ani aktuálne nebolo možné tento spis pripojiť. Ako už však bolo uvedené,
jeho snaha o ďalšie opakované pripojenie pre účely dokazovania zistením doručenia uznesenia
o zastavení konania žalobcom by nebola hospodárna, pretože ani pripojenie spisu by nezmenilo záver
súdu o poctivosti nadobudnutia nehnuteľností žalobcami. Rovnako tak záver o poctivosti nadobudnutia
neneguje ani argument žalovaného o tom, že v roku 2012 žalobcovia mali v kúpnej zmluve, ktorou sa

snažili o vysporiadanie vzniknutej situácie, vyhlásiť, že vlastníkom nehnuteľností je žalovaný, čo malo
byť v rozpore s ich tvrdením, že už skôr mali vlastnícke právo k nim žalobcovia vydržať. Odhliadnuc
od toho, že tento počin sa stal až po uplynutí vydržacej doby, a teda na dobromyseľnosť žalobcov
v rozhodnom období ani nemá významný vplyv, treba túto zmluvu vnímať ako najjednoduchší možný
spôsob, akým sa vtedy strany snažili zosúladiť faktický a právny stav. Čo iné žalobcom zostávalo, ako

akceptovať vyhlásenie, že žalovaný je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, teda deklarovať stav
v zmysle katastra nehnuteľností, ak snahou všetkých bolo previesť ich zmluvne (tentokrát tak, aby
zmluva prešla riadnym vkladovým konaním) zo žalovaného na nich? Uvedenú nakoniec nepodpísanú
kúpnuzmluvutrebaobjektívnevnímaťlenakonajjednoduchšiumožnúformuvyriešeniasituácie,kedyby
sa zmluvne formálne perfektne previedli nehnuteľnosti na žalobcov s cieľom zosúladiť faktický a právny

stav, ktorý mali celkom zrejme v úmysle všetci zúčastnení už natrvalo rešpektovať. Napokon, nebolo
sporné tvrdenie, že vyhotovenie kúpnej zmluvy zabezpečoval žalovaný a jeho advokát, ktorý zodpovedal
za jej obsah, keďže ju aj autorizoval. Tento postup je napokon štandardný aj ako spôsob mimosúdneho
vyporiadania v sporoch o určenie vlastníckeho práva, o ktoré sa strany často pokúšajú aj v sporoch,kde sa tvrdí už skoršie vydržanie vlastníckeho práva k predmetu sporu a takáto iniciatíva nehovorí
nič o dobromyseľnosti nadobúdateľov nehnuteľností v rozhodnej dobe a ani ju súd nemôže použiť (v
prípade ak snaha o uzatvorenie zmluvy stroskotá a nakoniec súd musí sám rozhodnúť) ako argument

v neprospech vydržateľov. Ani tieto žalovaným tvrdené okolnosti preto nemôžu podľa názoru súdu
poprieť poctivosť a oprávnenosť držby žalobcov, ktorá bola ako preukázaná opísaná v predošlých
odsekoch.

20. Čo sa týka potrebnej doby držby pre účely posúdenia plynutia vydržacej doby, žalovaný nepopieral

dobu užívania sporných nehnuteľností žalobcami 1/ až 4/. Súd vychádzal z toho, že oprávnená držba
nehnuteľností žalobcami sa viaže ku dňu úhrady poslednej splátky kúpnej ceny dňa 05.02.1999, odkedy
by ju bolo možné považovať za oprávnenú a poctivú, keď bola uhradená celá odplata za užívané
nehnuteľnosti. K vydržaniu vlastníckeho práva žalobcami 1/ až 4/ tak došlo uplynutím 10 rokov od
tohto dňa, teda vo februári 2009. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že držby sa žalobcovia chopili celkom
zrejme už aj pred týmto dňom, čomu nasvedčuje obsah písomnej dohody so žalovaným, ktorá síce

nebola datovaná, ale nebolo sporné, že bola podpísaná ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa
06.07.1998 a ktorou žalovaný dával žalobcom súhlas prakticky na okamžitú rekonštrukciu stavby, ktorej
začiatok žalobcovia ohlásili stavebnému úradu už dňa 21.01.1998. V tomto období pred uzatvorením
kúpnej zmluvy žalobcovia, hoci nehnuteľnosti už užívali, zaiste ešte ale neboli v domnení, že im
k nim už aj patrí vlastnícke právo, keď ešte nemali uzatvorenú kúpnu zmluvu ani zaplatenú plnú kúpnu

cenu (len zálohu) a mali len prísľub žalovaného vyslovený v písomnej dohode, že im po finančnom
vyrovnaní nehnuteľnosti ešte len budú do vlastníctva samostatnou kúpnou zmluvou prevedené. Preto
súdoprávnenúdržbužalobcovnedatovaldoobdobiapreduzatvorenímkúpnejzmluvyapredzaplatením
plnej kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Poctivosť nadobudnutia podľa názoru súdu spočívajúca
v úhrade plnej kúpnej ceny bola zavŕšená vo februári 1999, a teda k vydržaniu vlastníckeho práva

v prospech žalobcov došlo najneskôr vo februári 2009. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že
by kedykoľvek počas tohto času (od roku 1998/1999 až do 2009) žalovaný namietal držbu a užívanie
sporných nehnuteľností žalobcami a že by ich v užívaní rušil. Ak žalovaný poukazuje na úkony z roku
2012 (snaha o uzatvorenie novej kúpnej zmluvy), resp. na rok 2017 (snaha o vrátenie kúpnej ceny) či rok
2021 (opätovná snaha o riešenie zmluvou), tieto úkony by vzhľadom na to, že vydržacia doba uplynula

v roku 2009, nemali žiaden vplyv na dobromyseľnosť žalobcov, keďže ide o úkony realizované až po
viac ako 10 rokoch nepretržitej oprávnenej držby nehnuteľností, počas ktorej k námietkam voči držbe
a užívaniu zo strany žalovaného nedošlo.

21.Vkonanínebolosporné,ževtomtoobdobí(rok2009)žalobcovia1/a2/bolimanželmiatiežanito,že

aj žalobcovia 3/ a 4/ v tomto období boli manželmi, pričom oba páry sú manželskými pármi až doposiaľ.
Súčasne nebolo tvrdené ani preukázané, že by či už žalobcovia 1/ a 2/ ako manželia alebo žalobcovia
3/ a 4/ ako manželia mali akýmkoľvek spôsobom modifikované bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(BSM), resp. že by mali BSM zrušené. Súd vychádzal preto zo skutočnosti, že BSM žalobcov 1/ a 2/
a žalobcov 3/ a 4/ trvá. V danom prípade preto došlo k vydržaniu vlastníckeho práva do BSM žalobcov

1/ a 2/ a BSM žalobcov 3/ a 4/, keďže vydržanie nie je uvedené medzi výnimkami v § 143 Občianskeho
zákonníka, ktoré by nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním manželmi, resp. niektorým z manželov
vylučovalo z režimu BSM. Napokon ani žalovaný nenamietal nič proti vlastníckemu režimu žalobcov, do
ktorého by titulom vydržania sporné nehnuteľnosti mali patriť. Je pritom potrebné vychádzať aj z vôle
zmluvnýchstránvyjadrenejvkúpnejzmluvezodňa06.07.1998,kdebolaprejavenáichvôľanadobudnúť

nehnuteľnosti do BSM žalobcov 1/ a 2/ a žalobcov 3/ a 4/, teda ako nehnuteľnosti spoločné. Z okolností
prejednávanej veci tiež možno uzavrieť, že podiel žalobcov 1/ a 2/ patriaci do ich BSM a podiel žalobcov
1/ a 2/ patriaci do ich BSM by mal byť rovnaký. Títo zhodne a spoločne mali nehnuteľnosti nepretržite
v držbe, platia spoločne daň z nehnuteľnosti (žalobca 1/ evidovaný ako platiteľ za žalobcov 1/ a 2/
a žalovaný 3/ ako platiteľ za žalovaných 3/ a 4/), platili po polovici kúpnu cenu (fakturované po polovici

žalovanému 1/ a žalovanému 3/), pričom kúpnu cenu sa im aj presne po polovici žalovaný snažil v roku
2017 vrátiť. Z ničoho tak nevyplýva, že by podiely oboch manželských párov na nehnuteľnostiach mali
byť iné ako polovičné (týmto sa nebránil ani žalovaný), a preto možno uzavrieť, že predmetom vydržania
boli na strane žalobcov 1/ a 2/ ako na strane žalobcov 3/ a 4/ podiely v rovnakom pomere.

22. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených záverov konštatuje, že žaloba žalobcov o určenie vlastníckeho
práva tak, ako bola podaná, je dôvodná v celom rozsahu, keďže súd vzhliadol na ich strane splnenie
všetkých podmienok pre konštatovanie vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam doBSM žalobcov 1/ a 2/ a BSM žalobcov 3/ a 4/ po polovici. Z tohto dôvodu súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalobcoviaboliúspešní vcelomrozsahu,keďže
súd ich žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto žalobcovia majú voči neúspešnému žalovanému právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.