Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124223991
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124223991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,

IČO: 50 496 166, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava – Staré mesto,
IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava,
IČO: 52 058 310, o zaplatenie 924,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 924,90 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom
z omeškania od 30.11.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou na upomínacom súde uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 924,90
eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 924,90 eur od 30.11.2023 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.06.2023 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/X, XXX XX D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo
za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie
Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1259/2023 zo dňa 03.10.2023, na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 3.10.2023 do
6.11.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre

vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové
vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný.

3. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č.
14502023 splatnú dňa 21.11.2023 na sumu 1324,86 eur s DPH za 35 dní, t. j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,

za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.

4. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítanímpohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči
poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky
zodňa07.11.2023vzniklavočižalovanémupohľadávkavovýške1324,86EURsDPH,ktorejpostúpenie

poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených
na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.

5. Žalovaný dňa 20.11.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 399,96 eur. Žalovaný
postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na

základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v
rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie
dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z

vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi
v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 29.11.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona
o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 14.11.2023 podľa oznámenia o poskytnutí
poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti

žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 924,9 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
od 30.11.2023 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
6. Žalobca v súvislosti s právnym posúdením poukázal na aktuálnu súdnu prax, najmä v spojení
s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu pri postúpení pohľadávky poškodeným titulom účelne

vynaložených na prenájom náhradného vozidla, kedy voči žalovanému zostáva nárok zachovaný,
zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn.

13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018),
k účelnosti nájmu iného vozidla počas opravy poškodeného vozidla (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015), dojednaného nájomného vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); povinnosti vyhľadávať

najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn.
27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku
pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazujeme na právny
názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa

14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017, obdobne sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

7. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca dôvodí, že poškodený si v dôsledku škody vzniknutej na
jeho motorovom vozidle značky MAZDA 6, EČV:E. (predtým a ďalej v texte ako „poškodené vozidlo“)

prenajal náhradné motorové vozidlo od 03.10.2023 do 06.11.2023 (t. j. až po takmer 4 mesiacoch od
škodovej udalosti zo dňa 30.06.2023 a až na 35 dní) – údajne po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia „krycieho listu“ (žalobca má zrejme namysli oznámenie
opoistnomplnení)poisťovňou,poktorúnemoholpoškodenýspoškodenýmvozidlomnijakýmspôsobom
pre vznik škody na ňom disponovať, pričom po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné

motorové vozidlo (čo však žalobca nijak nepreukázal). Uvedenou účelovou argumentáciou žalobca
dôvodí (ale nijak nepreukazuje), že nájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný, a
preto poškodený uzavrel nájomnú zmluvu so žalobcom. Faktom však je, že žalobca bližšie nedôvodí
a žiadnym spôsobom nepreukázal (čo však podľa názoru žalovaného ani nie je objektívne schopný
preukázať) či a prečo, ak vôbec, bol nájom náhradného MV „nevyhnutný“ práve až po takmer 4

mesiacoch od škodovej udalosti/dopravnej nehody, pričom žalovaný má za to, že žalobcom tvrdenú
„nevyhnutnosť“ prenájmu náhradného MV nie je možné odôvodňovať ani jedným z účelových tvrdení
uvádzaných žalobcom, a dokonca ani tvrdením o tom, že autoservis mal prevziať poškodené vozidlo
do opravy až po takmer 4 mesiacoch od škodovej udalosti/dopravnej nehody (čo žalovaný akcentujea považuje za zarážajúce), t. j. až dňa 03.10.2023, práve naopak o. i. toto zmätočné tvrdenie skôr
neguje akúkoľvek tvrdenú nevyhnutnosť, či účelnosť prenájmu náhradného MV. A preto podľa názoru
žalovaného nie je pravdivé a preukázané ani tvrdenie žalobcu o tom, že „užívanie prenajatého

náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou“, preto ho žalovaný rozporuje. Za 35 dní nájmu náhradného motorového vozidla
bola poškodenému po ukončení doby trvania nájmu vystavená faktúra č. 14502023 v celkovej sume
1.324,86 EUR s DPH (vrátane jednorazového poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,00
EUR s DPH), pričom fakturovaná cena (podľa nepreukázaných tvrdení žalobcu) predstavovala náklady

na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.
8. Žalobca v súvislosti s uvedeným uviedol, že mu vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške
1.324,86 eur s DPH, ktorej postúpenie na žalobcu poškodený aj oznámil žalovanému a následne na
to, žalobca vyzval dňa žalovaného na náhradu nákladov (zdanlivo) účelne vynaložených na nájom
náhradného vozidla a žalovaný poskytol dňa 20.11.2023 poistné plnenie v sume 399,96 eur. Podľa
tvrdenia žalobcu žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke

žalobcu titulom náhrady škody, a preto je žalobca (údajne) aktívne vecne legitimovaný uplatnenie
nároku na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca v návrhu/žalobe ďalej tvrdí, že dojednané nájomné, vrátane
poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla (poskytnutého žalobcom poškodenému) je cena
primeraná a predstavuje skutočnú škodu (čo však žalobca taktiež nepreukázal). Žalobca si zároveň
uplatnil nárok na úroky z omeškania 9,50 % ročne od 30.11.2023 do zaplatenia. Z návrhu/žaloby možno

vyabstrahovať, že žalobca svoj tvrdený nárok (zjavne) odvádza od ust. § 4 ods. 2 písm. b) a § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej ako „ZoPZP“), ďalej od ustanovenia § 427 (1) zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) a ust. § 442 OZ t. j. z titulu skutočnej škody.

9. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobu nepovažuje za dôvodnú, nároky uplatnené žalobou žalovaný v
celom rozsahu rozporuje a neuznáva, a to nakoľko žalobcom tvrdené nároky nie sú dané, dôvodné a ani
preukázané. K žalobcom uplatneným nárokom ako aj tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe uviedol,
že žalovaný akcentuje, že žalobca svoj nárok síce dôvodí nárokom na náhradu škody vzniknutej v
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 30.06.2023 a uplatňuje si ho voči žalovanému ako poisťovateľovi

škodcu/vinníka tejto dopravnej nehody, avšak tieto svoje tvrdenia nijak nepreukázal, čo je nevyhnutné
minimálne (aj) pre splnenie/preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako i pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného. V druhom rade podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001
ZoPZP potom platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,

odcudzením alebo stratou veci a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP platí, že náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému; Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Netreba však opomenúť ani ustanovenie § 415 OZ
(každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí). Žalovaný na základe uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky žalobcom

dňa 10.11.2023 zahájil šetrenie tejto škodovej udalosti, a o. i. dňa 14.11.2023 ukončil šetrenie škodovej
udalosti č. 9534598343 ako poistnej udalosti z titulu náhrady nákladov na použitie náhradného MV a
poskytol poistné plnenie v prospech poškodeného (na účet žalobcu) v sume 399,96 EUR. Z podanej
žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca sa v rámci ním podanej žaloby domáha doplatenia sumy 924,90
EUR s DPH ako sumy zodpovedajúcej nákladom prenájmu náhradného motorového vozidla účtovanou

v sume 37,00 eur s DPH/deň za (žalovaným nepriznaných) 25 dní. Žalovaný v Oznámení o poistnom
plnení zo dňa 15.11.2023 oznámil žalobcovi, že predkladá výpočet výšky plnenia v sume 399,96 eur, v
ktorom je zahrnutá priznaná doba za požičanie náhradného vozidla 10 dní, a v tejto dobe je zahrnutý čas
účelný a nutný na opravu poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom,
čas na dojednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami,

ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Pri šetrení doby zapožičania žalovaný skúmal o.
i. aj skutočnosť, kedy došlo k zapožičaniu náhradného vozidla (dňa 03.10.2023) a k vystaveniu faktúry
za opravu poškodeného vozidla poškodeného servisom – ALTERIA MOTOR, s.r.o. (dňa 27.10.2023) v
súvisiacej poistnej udalosti (z titulu hlavnej škody - tj. škody na poškodenom vozidle a s tým súvisiacej
opravy) evidovanej u žalovaného pod PU č. 9534031849. V danej veci teda žalovaný vychádzal (aj)

z faktúry autoservisu (pod č. 2023220482 zo dňa 27.10.2023), pričom žalovaný ustálil/priznal podľa
faktúry autoservisu v spojení s údajmi z kalkulačného programu (podľa normohodín aj s prirátaním 100%
času za prestoje) po odpočítaní bližšie špecifikovaných položiek poistné plnenie v sume 399,96 EUR
t. j. tak, ako bolo žalobcovi už plnené, čo žalobca v žalobe potvrdzuje a nerozporuje. Aj z prílohy kOznámeniu o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný ako podklad použil Faktúru č. 14502023 vystavenú
žalobcom v sume 1.324,86 EUR s DPH, pričom odpočítal neprimerané náklady na náhradné vozidlo
v zostávajúcej dobe – 25 dní – v sume 924,90 EUR s DPH (25 dní x 30,83 EUR + 20% DPH). Z

Faktúry č. 14502023 vystavenej žalobcom vyplývalo, že základná cena za 1 deň doby nájmu je 37,00
EUR s DPH (resp. 30,83 EUR bez DPH/deň), ku ktorej bol poškodenému žalobcom účtovaný navyše
ešte aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla v sume 30,00 EUR s
DPH. Túto základnú cenu a (aj) jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla
žalovaný bez výhrad akceptoval a násobil o účelnú a nutnú dobu na opravu poškodeného vozidla, t.

j. na preukázanú účelnú potrebu náhradného vozidla poškodeným. Nie je preto opodstatnené tvrdenie
žalobcu v žalobe, a ani označovanie ním účelovo vybraných súdnych rozhodnutí o. i. na margo ceny
dojednaného nájmu, pretože žalovaný základnú sadzbu akceptoval. K otázke primeranosti a účelnosti
doby prenájmu v trvaní (až) 35 dní, teda in concreto v dĺžke 25 dní nad žalovanou priznanou dĺžkou
10 dní, žalovaný uvádza, že má za to, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu dôvodnosti ním
uplatňovaného nároku nad žalovanou priznanú nevyhnutnú dĺžku prenájmu náhradného motorového

vozidla. A navyše, nakoľko žalobca k žalobe nepredložil o. i. jednak (ani) faktúru autoservisu, a jednak
ani „krycí list“ (aj keď tvrdí, že poškodené vozidlo malo zotrvať v autoservise až do ukončenia opravy a
doručenia „krycieho listu“ poisťovňou t. j. údajne do 06.11.2023, čím žalobca v zásade dôvodí zdanlivú
nevyhnutnosť trvania prenájmu náhradného vozidla), z ktorých by o. i. zrejme vyplývalo ukončenie
servisných prác/opravy a dĺžka trvania servisných prác, listina „Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí

motorového vozidla z autoservisu“ bez ďalšieho vo veci samej nemá (podľa názoru žalovaného) bližšiu
výpovednú/dôkaznú hodnotu. Faktom však je, že zo žalobcom už predložených listín nie je zrejmé, aké
(konkrétne) práce boli po predmetnú neprimerane navýšenú dobu (až 35 dní) zo strany autoservisu
zvoleného poškodeným/žalobcom (a povereného opravou) reálne vykonávané, a nie je zrejmá ani
skutočnosť, kedy v skutočnosti došlo k (žalobcom tvrdenému) ukončeniu zdĺhavej opravy poškodeného

vozidla a doručeniu „krycieho listu“. K otázke doby prenájmu náhradného vozidla od 03.10.2023 do
06.11.2023, resp. až do (žalobcom tvrdeného) ukončenia opravy poškodeného vozidla a doručenia
„krycieho listu“, má žalovaný za to, že za relevantnú dobu prenájmu pre následné posúdenie jej účelnosti
a primeranosti by bolo možné za určitých okolností považovať prenájom náhradného MV nanajvýš
za obdobie od odovzdania poškodeného vozidla autoservisu – ALTERIA MOTOR, s.r.o. t. j. takmer

po 4 mesiacoch od škodovej udalosti/dopravnej nehody – údajne odo dňa 03.10.2023 do doby, keď
bolo poškodené vozidlo opravené, a teda, keď ho poškodený mohol znova objektívne užívať. Z faktúry
autoservisu č. 2023220482, ktorú vystavil autoservis poškodenému už dňa 27.10.2023, je zjavné, že
poškodené vozidlo bolo opravené (zjavne) už dňa 27.10.2023, pričom je žalovaný toho názoru, že už
toho času si mohol poškodený svoje opravené motorové vozidlo vyzdvihnúť, ak nie aj skôr s ohľadom

na prácnosť opravy poškodeného vozidla. Faktom však je, že pokiaľ autoservis (ako to tvrdí aj žalobca)
zadržiaval opravené vozidlo poškodeného až do údajného vystavenia tzv. „krycieho listu“ (čím zrejme
myslel oznámenie o poistnom plnení) k PU č. 9534031849 poisťovňou (žalovaným), resp. do zaplatenia
fakturovanej sumy za opravu poškodeného vozidla poisťovňou, konal tak bez akéhokoľvek zákonného
titulu. Na margo uvedeného žalovaný zdôrazňuje, že na preplatenie doby prenájmu náhradného vozidla

od 03.10.2023 do 06.11.2023, teda za obdobie do (údajného) vystavenia „krycieho listu“ poisťovňou-
žalovaným, nie je daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla poškodeného a
vznikom škody v podobe uplatňovaného nájomného, nakoľko do príčinnej súvislosti, ktorá bola daná
vznikom škodovej udalosti - prenájmom motorového vozidla, vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť, a
to neoprávnené zadržanie motorového vozidla autoservisom. S uvedeným názorom žalovaného sa

stotožňuje aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023.

10. Žalovaný v súvislosti s otázkou samotnej dĺžky trvania prenájmu náhradného motorového vozidla
poukázal na to, že túto je potrebné posudzovať z hľadiska účelnosti a primeranosti, a to aj nakoľko
sám žalobca svoj nárok dôvodí skutočnou škodou. S uvedeným stanoviskom sa stotožňuje aj Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016 (aj judikát č. R
7/1992) v súvislosti s otázkou primeranosti nákladov prenájmu náhradného motorového vozidla uviedol
o.i. nasledovné: „Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla,
ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len
v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci,

zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Ale aj
u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná,
je obmedzený hľadiskom účelnosti.“ Z uvedených judikatórnych záverov možno teda vyabstrahovať,
že za skutočnú škodu nie je možné automaticky považovať cenu prenájmu fakturovanú žalobcom(požičovňou), ale je nevyhnutné, aby bolo preukázané, že fakturovaná cena prenájmu je primeraná.
A aj preto žalovaný od požadovaného nároku na poistné plnenie odpočítal tú časť, ktorá nebola
žalobcom preukázaná ako nevyhnutná/nutná, účelná či primeraná, a to nakoľko takéto náklady nie je

možné považovať za skutočnú škodu - náklady účelne a primerane vynaložené poškodeným, respektíve
zdanlivým právnym nástupcom poškodeného (žalobcom). Vzhľadom na uvedené skutočnosti má
žalovaný za to, že žalobca riadne nepreukázal ani dôvodnosť dĺžky prenájmu náhradného motorového
vozidla nad žalovaným priznaný rozsah 4 dni prenájmu v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou
nehodou, na základe čoho žalovaný považuje žalobcom uplatňované nároky v tejto časti za neprimerané

a neúčelné, a teda aj za neopodstatnené.

11. V neposlednom rade žalovaný namietal aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania 9,50
% ročne od 30.11.2023 do zaplatenia. Z vyššie opísaného skutkového stavu však vyplýva, že po
tom, ako si žalobca uplatnil u žalovaného (dňa 10.11.2023) svoj tvrdený nárok na náhradu škody,
žalovaný po predložení všetkých nevyhnutných podkladov Oznámením o poistnom plnení zo dňa

15.11.2023 informoval žalobcu o výške poskytnutého poistného plnenia, ako aj o nepriznaní položky -
neprimeraných žalobcom uplatňovaných nákladov spojených s prenájmom náhradného MV. Zaslaním
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.11.2023 v zákonom stanovenej lehote, v ktorom žalovaný
poukázal na skutočnosti a dôvody nepriznania časti nákladov prenájmu, si žalovaný preukázateľne
splnil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 ZoPZP. Podľa ust. § 11 ods. 6 ZoPZP totiž platí,

že „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o
škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,
odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Žalovaný v tejto súvislosti

poukázal na jednoznačné znenie ust. § 11 ods. 8 ZoPZP, v rámci ktorého zákonodarca expressis verbis
uviedol že „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky
z omeškania podľa osobitného predpisu“. Z vyššie citovaných ustanovení ZoPZP teda vyplýva, že
zákonodarca jasne podmienil možnosť uplatňovania si úrokov z omeškania v prípade takéhoto nároku
nesplnením povinností ustanovených poisťovateľovi v ust.§ 11 ods. 6 ZoPZP, s tým, že v prípade, ak

dôjde k splneniu týchto povinností zo strany poisťovateľa, nedôjde k naplneniu hypotézy ustanovenia §
11 ods. 8 uvedeného zákona, a teda nedôjde ani k naplneniu podmienok pre priznanie nároku na úroky
z omeškania vo veciach nárokov z povinného zmluvného poistenia. S uvedeným sa nakoniec stotožnil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď v rozsudku zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 dôvodil:
„Dovolací súd má za to, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia

povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe
oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje
podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods.
6 uvedeného zákona (bližšie pozri bod 14 tohto rozhodnutia). Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6

písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu
poistnej udalosti.“. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku zo
dňa 26.02.2019, sp. zn. 1Cdo/212/2017, v ktorom s poukazom na špeciálnu povahu ZoPZP (tj. ako lex
specialis) uviedol, že „peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 zákona
č.381/2001Z.z.ajeviazanánanesplnenienepeňažnejpovinnostivyjadrenejv§11ods.6písm.a/alebo

b/zákona č. 381/2001 Z. z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v
tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol
poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej
udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala

nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej
udalosti“. Najvyšší súd Slovenskej republiky k uvedenému v predmetnom rozhodnutí dodal nasledovné:
„Zo spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaná splnila povinnosti v zmysle § 11 ods.
6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom z 18. septembra 2007 (č. l. 475 spisu) poskytla žalobcovipísomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobca od nej
nárokoval, a ďalej, že oprávnená výška nárokov žalobcu bola zrejmá až z právoplatného rozhodnutia vo
veci samej. Dovolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť

ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnila, nebola preto povinná uhradiť
žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody
až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote
určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z .z.“. Z vyššie
uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že v rámci ustanovenia § 11 ods. 8 v spojení s ustanovením § 11

ods. 6 ZoPZP zákonodarca umožňuje uplatňovanie úrokov z omeškania voči poisťovateľovi z povinného
zmluvného poistenia iba v prípade nesplnenia niektorej z povinností stanovenej poisťovateľovi v § 11
ods. 6 predmetného zákona, s tým, že v prípade, ak zo strany poisťovateľa dôjde k splneniu ktorejkoľvek
z uvedených povinností, teda aj k splneniu povinnosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k
tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia ustanovenej poisťovateľovi

§ 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP, poškodenému nárok na úroky z omeškania nevzniká. Žalovaný poukazuje
na citované rozhodnutia dovolacieho súdu dôvodiac, že žalovaný si preukázateľne splnil svoju zákonnú
povinnosť prešetriť škodovú udalosť a poskytnúť poistné plnenie v zistenom a preukázanom rozsahu v
zákonnejlehote(§11ods.6ZoPZP),atedažesanemoholdostaťdoomeškania(§11ods.8ZoPZP).Nie
je pritom teda pravdivé tvrdenie žalobcu, že by tieto rozhodnutia boli zrušené Ústavným súdom SR, ba

naopak napr. aj v celkom nedávnom rozhodnutí dovolacieho súdu (7Cdo/109/2018 zo dňa 27.05.2020)
dovolací súd dôvodil rovnako ako žalovaný. Žalovaný v rámci Oznámenia o poistnom plnení zo dňa
15.11.2023 žalobcovi oznámil dôvody, pre ktoré neposkytne časť uplatneného (avšak nepreukázaného)
nároku, čím si splnil svoju povinnosť ustanovenú v ust.§ 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP, na základe čoho
nemoholžalobcovivočižalovanémuvzniknúťnároknaúrokyzomeškania,nakoľkosažalovanýnedostal

doomeškaniapodľaust.§11ods.8ZoPZP.Niejepretoajztohtodôvoduzrejmé,akomoholkonajúcisúd
vydať Platobný rozkaz napadnutý týmto Odporom tak, ako ho vydal (v rozpore so zákonom). Žalovaný
preto rozporuje, neuznáva ani nárok žalobcu na úroky z omeškania uplatnené žalobou.

12.Uplatnenienárokunanáhraduškodyžalobcom(e-mailzodňa10.11.2023)vnadväznostinauvedené

žalovaný uviedol, že výpočet žalobcom vybraných súdnych rozhodnutí, hoci v nich bolo ako tvrdí
žalobca (zrejme) priznané okrem iného dojednané nájomné vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, nepredstavuje (podľa názoru žalovaného) žiadny dôkaz, ako sa zrejme mylne
domnieva žalobca. Žalovaný má teda za to, že zo skutočnosti, že v iných/ďalších veciach samých boli
žalobcovi tie-ktoré ním uplatnené nároky (zrejme) priznané, automaticky neznamená, že mu musia byť

konajúcim súdom priznané aj v predmetnom spore.

13. Žalobca replikou uviedol, že obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani
právnomstaveajeprodukovanálenvúmyslevyhnúťsaaoddialiťplneniesplatnejpohľadávky.Žalovaný
opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na

rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno
považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom
uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo
rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam.

14. K námietke neprimeranej dĺžky opravy žalobca uviedol, že dobu 10 dní trvania prenájmu ako
primeranú si stanovil svojvoľne žalovaný. Keď tvrdí, že dobu stanovil na základe technologických
postupov udávaných výrobcom pre daný typ vozidiel, čas potrebný na presun poškodeného vozidla
medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní
súčinnosti, všetko je bez zohľadnenia konkrétnej situácie v zmluvnom autoservise a skutočnosti, že

poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho vozidla po celú dobu jeho zotrvania v autoservise v
dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného.

15. Ak žalovaný spochybňuje nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla a namieta i nepreukázanie
tvrdení žalobcu o trvaní nájmu náhradného vozidla z dôvodu vykonávania opravy vozidla poškodeného

v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, ku ktorej došlo dňa 30.06.2023,
žalovaný ako poistnú udalosť evidoval v súvislosti s nájmom náhradného vozidla aj nahlásenú
škodu na vozidle poškodeného, ku ktorej došlo dňa 30.06.2023, pričom túto vybavil poskytnutím
poistného plnenia vo výške fakturovaných nákladov na vykonanie opravy, t. j. vo výške 1.219,55eur na faktúru autoservisu ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorý je zmluvným/partnerským autoservisom
žalovaného. Žalovaný poskytnutie poistného plnenia oznámil dňa 06.11.2023, a to bez akéhokoľvek
krátenia, čím uznal dôvodnosť vykonávanej opravy na vozidle poškodeného v dôsledku škodovej

udalostizapríčinenejjehopoistencom,pričomžalobcapoškodenémuposkytolnáhradnévozidlopodobu
zotrvania vozidla poškodeného v autoservise, pretože po túto dobu poškodený svoje vozidlo nemohol
užívať a nebolo dôvodné, aby bol týmto spôsobom obmedzovaný v bežnom spôsobe jeho života, keď
užívanie motorového vozidla bolo pre neho nevyhnutné. Žalobca má za to, že zotrvanie opravovaného
vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla bolo dôvodné,

poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu
náhradného vozidla. Poisťovňa v čase likvidácie poistnej udalosti nevytkla autoservisu neprimerané
trvanie opravy a jej trvanie pripisuje na ťarchu právneho predchodcu žalobcu, ktorý ho nemohol nijakým
spôsobom ovplyvniť, preto je absolútne účelové spochybňovanie trvania opravy zo strany poisťovne.
Poškodený je od momentu odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla autoservisu zbavený
akejkoľvek možnosti s ním disponovať, pokiaľ mu ho autoservis nevydá. Je nelogické a absurdné, aby

žalobca ex post po ukončení nájmu náhradného vozidla preukazoval okrem účelu náhradného vozidla
užívaného po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise aj samotnú dobu, po
ktorú bolo vozidlo poškodeného opravované, t.j. konkrétny čas, po ktorý autoservis vykonával práce na
vozidlepoškodeného.Konkrétnypočetdní,poktoréautoservisvykonávalprácenavozidlepoškodeného
totiž nemusí byť súvislým časovým úsekom, a teda konkrétny počet dní vykonávania opravy nemôže

za žiadnych okolností zodpovedať dobe, po ktorú by mal byť oprávnený poškodený užívať náhradné
vozidlo, nakoľko je to v rozpore s jeho účelom. K skutočnostiam ohľadom trvania a postupu prác pri
vykonávaní opravy vozidla poškodeného navrhol vypočuť servisného technika F. G., ktorá bola uvedená
na faktúre predloženej žalovaným. Súčasne navrhol, aby súd vykonal dopyt na autoservis ALTERIA
MOTOR, s.r.o., aby sa vyjadril k dĺžke trvania opravy poškodeného motorového vozidla, jeho zotrvaniu

v autoservise, k postupu prác pri oprave a k jej nutnosti.

16. Vyslovil názor, že nedôvodnosť obrany žalovaného potvrdzujú i viaceré právoplatné rozhodnutia
súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy odmietli pričítať poškodenému „nečinnosť“ autoservisu
alebo vykonávať dokazovanie ohľadom samotnej dĺžky opravy, keď rozhodná pre posúdenie

uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla bola výhradne doba, po
ktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo nachádzajúce sa v autoservise. Žalobca
poukázalnaprávoplatnérozhodnutieOkresnéhosúduŽilinazodňa11.12.2023,sp.zn.17C/82/2023-68,
Okresného súdu Martin zo dňa 25.10.2023, sp. zn. 10C/80/2023-92, Okresného súdu Žilina zo dňa
10.07.2023, sp. zn. 51C/24/2023-62 a Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.03.2023, sp. zn.

50C/14/2021-301.

17. Ďalej zdôraznil, že žalovaný vôbec nezohľadňuje reálnu dobu, počas ktorej sa poškodené motorové
vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, neprihliada na konkrétne okolnosti, ale
vychádza len z ním určenej kalkulácie, z ktorej žalobca ani nie je schopný vyvodiť dôvodnosť rozsahu

krátenia poistného plnenia. Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného
motorového vozidla v rozsahu 10 dní predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu. Poškodený
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť začiatok, priebeh a celkovú dobu trvania opravy jeho vozidla,
nemôže sa preto jednať o okolnosti, ktoré by vylučovali nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených
na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise

ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od rôznych faktorov a okolností nezávislých od vôle a konania
poškodeného, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne
obsadenie a technická vybavenosť servisu. Uvedené okolnosti nemožno pričítať na úkor poškodeného
a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho
vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Z

predložených dôkazov objektívne vyplýva, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v
servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému bol
tento stav vnútený bez jeho zavinenia. Žalobca pre úplnosť poukazuje na to, že žalovaný neprodukuje
konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by plynuli dôvody pre neposkytnutie poistného plnenia za 25 dní
trvania nájmu náhradného vozidla. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného

a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo
vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. Poškodený svoje vozidlo zveril do rúk autorizovaného
servisu ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorý je zmluvným partnerom žalovaného a dôvodne sa tak spoliehal
na to, že oprava jeho vozidla bude vykonaná riadne a v primeranom čase. Poisťovňa, t. j. žalovaný,je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla poškodeného a pokiaľ je autoservis
vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške
poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla poškodeného, nemožno mať žiadne

pochybnosti o správnosti postupu autoservisu pri vykonávaní opravy vozidla poškodeného. Vybavením
predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím poistného plnenia dochádza k
ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje
opravené vozidlo prevziať z autoservisu.

18.Poškodenýmalodžalobcuprenajaténáhradnévozidlopodobutrvaniajehoopravy,pričomprenájom
trval odo dňa odovzdania poškodeného vozidla do servisu, t. j. od 03.10.2023 do ukončenia opravy
a doručenia krycieho listu žalovaným dňa 06.11.2023. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ žalovaný
nesúhlasí so zvoleným postupom pri oprave, či konečnou dĺžkou opravy, neprimeranosť jej trvania
alebo údajná nečinnosť a prieťahy autoservisu mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo
voči autoservisu ako zmluvnému partnerovi a nie následne v rámci uplatneného nároku poškodeného.

Žalovaný si protirečí a spochybňuje svoj vlastný postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy
nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú čiastku autoservisu uhradil a postup autoservisu namieta až
v súvislosti s nákladmi na nájom náhradného vozidla. V tejto súvislosti poukázal na závery konštatované
v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn.: 14Cob/55/2019 a obdobne v rozhodnutí
zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, v zmysle ktorého dobu opravy poškodeného motorového

vozidla bolo zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba prenájmu
náhradnéhomotorovéhovozidlanebolasituáciou,žebytuneboladanánutnosťaúčelnosťvynaložených
nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako
škodovej udalosti.

19. K námietke nedôvodného užívania náhradného vozidla po ukončení opravy zdôraznil, že dátum
vystavenia faktúry za opravu vozidla dňa 27.10.2023, v zmysle ktorej mala byť oprava motorového
vozidla vykonaná už dňa 27.10.2023, pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla
je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený
používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo.

Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola
spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých
z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať

svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné
od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v
užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Z judikatúry
vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický

priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania
opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukázal na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným
určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného.

20. Z faktúry vystavenej autoservisom ALTERIA MOTOR, s.r.o. zo dňa 27.10.2023 síce vyplýva
dátum dodania dňa 27.10.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu
je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom
prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak
bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany

žalovaného. Čo sa týka ukončenia opravy a vydania opraveného vozidla poškodenému, poukázal
na to, že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu
poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným
vystavením faktúry za opravu vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje
vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až

po doručení tzv. krycieho listu zo strany žalovaného, resp. po úhrade poistného plnenia žalovaným,
v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Predmetný krycí list slúži ako náhrada
za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až po ukončení
šetrenia poistnej udalosti žalovaným a po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu budeposkytnutá úhrada za opravu od žalovaného, a preto okamžite po doručení krycieho listu bol poškodený
informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, a toto si poškodený dňa 06.11.2023 vyzdvihol.
Tiež zdôraznil, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí

autoservis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu motorového vozidla,
túto zasiela rovno poisťovni, pričom nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo až do momentu
zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného
plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu
opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu

nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať,
aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie
nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového
vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne
vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie
vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.

Jedná sa o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla
v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dôvod užívania náhradného vozidla odpadá až ku dňu
vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva
do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 (ďalej len „Nález ÚSSR“). Práve v
predmetnom Náleze ÚSSR sa Ústavný súd Slovenskej republiky z právneho hľadiska zaoberal účelom
používania náhradného vozidla v prípade, ak došlo k totálnej škode na vozidle poškodeného, ako aj v
prípade čiastočnej škody, ktorá sa odstraňuje opravou v autoservise. Ústavný súd Slovenskej republiky
vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom Náleze

ÚSSR vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej
škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k
ukončeniuopravyhavarovanéhovozidla,defactovtedy,keďsaopravenévozidlodostanedodispozičnej
sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že
účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,

ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného
vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.
Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi tak, ako
navrhuje a odôvodňuje žalovaný, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ – nikoho

nepoškodzovať, na zachovanie ktorej žalobca apeluje. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za
rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu
možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla
autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie
nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania

opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný
ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu
zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise.

21. Žalobca uviedol, že nepovažuje za dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného

vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného Nálezom ÚSSR. Zotrvanie motorového
vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca
žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie
krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný
autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady

spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa.
Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje
odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať, škodová udalosť
je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to
jeho vydaním zo strany autoservisu. K uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného

vozidla neúčelným. Autoservis vydal opravené vozidlo po doručení krycieho listu zo strany poisťovne,
a žalobca preukázal súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu
bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide tak o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu
na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jehoprenájmom. Postup autoservisu, ktorý je partnerom žalovaného, pri vykonávaní opravy motorového
vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po
celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového

vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením
povinností poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp.
vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. K vyššie uvedeným právnym záverom poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa 24.11.2021 pod sp. zn.
3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa 15.11.2023 pod sp.

zn. 3Cob/94/2023, ktoré rešpektujú účel náhradného vozidla a práva poškodeného, ktorý proti svojej
vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené poistencom poisťovne, aby na ňom bola
vykonaná oprava zaisťujúca jeho prevádzkyschopnosť. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného
vozidla je podľa názoru Krajského súdu v Bratislave potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej
udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je
v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením

výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade
opravypoškodenéhovozidlaautoservispovykonaníopravyvydávozidlolenažpozaplatenícenyopravy
alebo je možné /v prípade platného PZP/ požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho
„prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Poškodený v prípade platnej poistnej zmluvy využije
možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť

poškodeného, aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné
zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a
jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a
odovzdanímnáhradnéhovozidlabysapoškodenýdostaldosituácie,žezostanepraktickybezvozidlaaž
do ukončenia likvidácie. Je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu,

kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu,
že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo
nedbanlivosťou. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou,
ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného
vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla.

22. Doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak,
doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne so
vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu
škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Je potrebné si uvedomiť, že účelom

povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby
tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného
v prospech poisťovne. Poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného
vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Poškodený
nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k

vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr po doručení krycieho listu zo strany poisťovne. v Tejto
súvislosti žalobca upozornil na závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023,
sp. zn. 14Cob/89/2022, ktoré rovnako ako už vyššie citované závery Krajského súdu v Bratislave
vyvracajú úvahy a konštatovania žalovaného ohľadom odstránenia príčiny vzniku škody opravou
poškodeného vozidla. Z predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že pri posudzovaní

účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať
predovšetkýmzoskúmaniareálnejmožnostipoškodenéhoužívaťsvojemotorovévozidlo.Zvykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho
poškodeného motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne
vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového

vozidla. Nie je namieste nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho
konania klienta žalovaného, umocňovať neprimeraným zaťažovaním poškodeného v tom, aby bol
nútený sám zo svojich finančných prostriedkov uhrádzať náklady spojené s opravou jeho poškodeného
motorového vozidla. Od poškodeného, ktorý situáciu súvisiacu s poškodením jeho motorového vozidla
klientom žalovaného sám nezavinil, nie je možné spravodlivo žiadať, aby si z vlastných finančných

prostriedkov uhrádzal náklady spojené s opravou jeho poškodeného motorového vozidla. Poškodený
pritom bezodkladne po tom, ako si mohol vozidlo zo servisu prevziať, vozidlo zo servisu vyzdvihol a
náhradné vozidlo vrátil žalobcovi. Krajský súd považoval za relevantnú skutočnosť, že vozidlo sa do
08.01.2021 nachádzalo v servise, a teda až do tohto dňa poškodený svoje motorové vozidlo nemoholvyužívať. Skutočnou škodou v tomto prípade je nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo, za
celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo nemohol využívať, teda až do dňa,
kedy poškodenému motorové vozidlo bolo vydané autoservisom po jeho oprave.

23. Vo vzťahu k odkazu žalovaného na iné rozhodnutia súdov v odpore uviedol, že tie považuje za
bezpredmetné, pretože rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opiera svoju procesnú obranu, možno
v súčasnosti považovať za prekonanú, a to vzhľadom na vyššie uvedený právny názor Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ako aj s poukazom na aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave

(rozsudok zo dňa 24.11.2021 sp. zn. 3Cob/202/2020, zo dňa 18.10.2023 sp. zn. 3Cob/86/2023 a zo dňa
15.11.2023 sp. zn. 3Cob/94/2023) a aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a to rozsudok zo dňa
26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a rozsudok zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023. V poslednom
označenom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že opodstatnenou dobou prenájmu náhradného vozidla
je doba do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla,
pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená

skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v
zákonom stanovenej lehote. Je známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá
vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu
o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej
výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom

zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa
mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych
vzťahov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať
si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp.
prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území

SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci
zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v
danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala). V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by
došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného

(nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu)
inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu
poškodeného, či tretieho subjektu (napr. servisu). V danom prípade mohol škodca počítať s tým,
že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle, ale aj náklady za prenájom
náhradnéhovozidla,ktorévzniknúpoškodenému,atovrozsahuprimeranomtypuvozidla,miestuačasu

jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda
(t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu)
bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná.
Odvolací súd zdôvodňuje odklon od záverov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Žiline, zo dňa
27.10.2021, sp. zn. 7Co/94/2021, neskorším nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023, sp.

zn. III. ÚS 602/2022-34, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za
nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane
do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového
vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania
reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo. Podľa záverov rozsudku Krajského

súdu v Žiline zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023-112, práve inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby
sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k
jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného
motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla

nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022
poukázal na to, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý

následok. Na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu
opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol
reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. Odvolací súd
zdôraznil, že argumentácia žalovaného prinajmenšom ignoruje existujúci stav založený poškodeným aautoservisom a svojvoľným určením termínu vydania krycieho listu prípadne úhrady objektívne odďaľuje
vydanie motorového vozidla poškodenému. Je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného
(ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú

v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s
vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti
(tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s
poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe ( na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom
kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala

dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla
poškodeným aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného
a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by
bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky,
nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci
kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený

„musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu
motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by
potom napr. de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis
pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok
opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším

sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo
strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na
strane jednej a servisu na strane druhej. Podľa názoru odvolacieho súdu je existencia príčinnej súvislosti
medziškodovou(poistnou)udalosťouavznikomsúvisiacejškody,spočívajúcejvnájomnomzaprenájom
náhradného motorového vozidla až do úhrady vykonanej zo strany žalovaného, daná. Obdobné závery

vyslovil Krajský súd v Žiline aj v rozsudku zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/84/2023 a zo dňa 30.04.2024,
sp. zn. 6Co/77/2023.

24. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 03.10.2023 do
06.11.2023, t.j. 35 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom

náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,
ktorúnezapríčinilanemoholpredvídaťvzniknákladovspojenýchstoutoškodovouudalosťou,naktorých
pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť
vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto
by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol

poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a
preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha
nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho

konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním
v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu
vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už
stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného.

25. K námietke nedôvodne uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania zdôraznil, že
rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa22.11.2018,sp.zn.3Cdo/145/2017,bolzrušený
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020. Rovnako tak
nálezmi zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020 a zo dňa 28.10.2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020 boli

Ústavným súdom Slovenskej republiky zrušené aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 26.02.2019, sp. zn. 1Cdo/212/2017, resp. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.04.2019,
sp. zn. 9Co/211/2018, v ktorých boli vyslovené totožné právne závery, ako v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Vo všetkých troch prípadoch
boli Ústavným súdom Slovenskej republiky zrušené rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bolo

konštatované, že poškodený nemá voči poisťovni nárok na úrok z omeškania v prípade náhrady škody
podľa zákona č. 381/2001 Z.z., čo znamená, že Ústavným súdom Slovenskej republiky došlo k zrušeniu
rozhodnutí, v ktorých bol vyslovený právny názor totožný s argumentáciou žalovaného. Rozhodnutia
všeobecných súdov, ktoré dali v časti úrokov z omeškania za pravdu poisťovniam, boli zrušené sodôvodnením, že ich závery boli v rozpore s ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu pre
zjavnú chybu v ich právnom posúdení.

26. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2022, sp.
zn. 3Obdo/27/2021, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadal s nesprávnymi závermi
odvolacieho súdu, ktorý opieral svoje argumenty o uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 03.07.2019, sp. zn. II. ÚS 184/2019 a zo dňa 08.12.2020, sp. zn. I. ÚS 567/2020. Najvyšší súd
SlovenskejrepublikypovažovalzasmerodajnézáveryvyslovenévnálezochÚstavnéhosúduSlovenskej

republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020, v zmysle ktorých výklad ust. § 11
ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z.z. prijatý všeobecnými súdmi v zrušovaných rozhodnutiach vylučuje
poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody a dostáva sa tak
do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Súdy zároveň neaplikovali eurokonformný
výklad v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie), keď všeobecné súdy sú zároveň súdmi
Európskej únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
C-106/77 vo veci Simmenthal). Záver o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí
lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody je tak ústavne

nesúladný. Poisťovňa sa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní
svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie
troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne
došlo.

27. Žalovaný duplikou vzniesol v zmysle ust. § 41 CSP námietku miestnej nepríslušnosti Okresného
súdu Žilina. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného,
ak nie je ustanovené inak. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v
ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nároky titulom
plnenia z poistnej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného preto nemôže byť miestna príslušnosť založená

podľa § 19 písm. b) CSP, nakoľko v prejednávanej veci absentuje skutočnosť, ktorá zakladá právo na
náhradu škody. Právo na náhradu škody vzniká proti tomu, kto v dôsledku porušenia právnej povinnosti
inému spôsobí škodu, pričom medzi uvedeným konaním a spôsobenou škodou je vzťah príčinnej
súvislosti; naproti tomu požadovanie plnenia z poistnej zmluvy vyplýva zo záväzkovo –právneho vzťahu
vzniknutého podľa § 788 a nasl. OZ. Je preto zrejmé, že požadovanie poistného plnenia má iný právny

základ, ako požadovanie náhrady škody (k tomu pozri rozhodnutie vyššej súdnej autority in concreto
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3NcC/24/2017 zo dňa 30.11.2017, obdobne viď aj
Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9NcC/19/2020 zo dňa 27.08.2020). Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaným v tejto právnej veci je právnická osoba so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, a
aj vzhľadom na to, že žalobca svoj tvrdený nárok odvádza od zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a od zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, je podľa nášho názoru miestne príslušným súdom Mestský súd
Bratislava IV a žiadal podľa ust. § 43 ods. 1 CSP postúpiť spor príslušnému súdu, teda na Mestský súd
Bratislava IV.

28. K replike žalobcu uviedol, že sa jedná až o nehospodárnu argumentáciu žalobcu, v rámci ktorej
žalobca iba uvádza ním vybrané súdne rozhodnutia v iných/ďalších (aj) jeho veciach, čo je však
zbytočné (a nehospodárne), a navyše, žalobca vo vyjadrení v zásade len dopĺňa svoju argumentáciu
na podporu svojich tvrdení o (údajnej) dôvodnosti uplatneného nároku. Faktom však je, že žalovaný v
odpore o. i. namietal to, že žaloba je nedôvodná a nároky ňou uplatnené nie sú dané, dôvodné a ani

preukázané,avšakžalobcavovyjadrenínijaknereflektujenažalovanýmuvádzanúargumentáciuvoveci
samej významnú a rozporujúcu nárok tvrdený žalobcom. Už z odporu žalovaného vyplýva, že žalovaný
(od počiatku) namieta nepreukázanie žalobcom tvrdených skutočností (ktoré žalovaný akcentoval už
v odpore) a to, čo je vo veci samej elementárne, a síce že žalobca nijak nepreukázal, že by ním
tvrdený prenájom náhradného MV v trvaní 25 dní nad priznaný rozsah bol dôvodný, primeraný, účelný

a nevyhnutný. Faktom je, že žalobca nedoplnil svoje návrhy na dokazovanie o podstatné a/alebo úplné
s vecou samou súvisiace dôkazy. Žalovaný (aj na margo Vyjadrenia) naďalej trvá na tom, že žaloba
nie je dôvodná, nárok uplatnený žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ho, a to
nakoľko žalobcom tvrdený nárok nie je daný, dôvodný a ani preukázaný. Vzhľadom na to, že žalobcavo Vyjadrení navrhol doplniť dokazovanie vo veci samej o „dôkazy“ s ňou nesúvisiace a pre vec samu aj
dokoncairelevantné,žalovanýmázato,žedefactoanideiuresanezmenilskutkovýstavveci,ajenutné
konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na

náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného MV v zostávajúcej časti (t. j. v časti nepriznanej
žalovaným), čo žalobca (zdanlivo) preukazuje iba faktúrou č. 14502023 vystavenou žalobcom dňa
07.11.2023 k prenájmu MV zn. KIA Ceed, MT s EČV: E. (za obdobie od 03.10.2023 do 06.11.2023),
Zmluvou o nájme zo dňa 03.10.2023 uzavretou na 35 dní, ďalej Oznámením o poistnom plnení zo
dňa 15.11.2023 (z titulu PU č. 9534598343 - náhrady nákladov spojených s prenájmom náhradného

vozidla žalobcom), Oznámením o poistnom plnení zo dňa 06.11.2023 (z titulu škody na poškodenom
MV a s tým súvisiacej opravy vedenej pod PU č. 9534031849) a účelovou listinou „Potvrdenie o
odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu“ vystavenou dňa 06.11.2023 zrejme na žiadosť
samotného žalobcu autoservisom – ALTERIA MOTOR, s.r.o. ( „autoservis“), ktorá však (ako už žalovaný
uviedol v odpore) bez ďalšieho vo veci samej nemá bližšiu výpovednú/dôkaznú hodnotu. Z týchto listín
síce vyplýva, že poškodený – A. B. mal mať prenajaté náhradné MV od žalobcu od 03.10.2023 do

06.11.2023, avšak týmto nie je preukázaná skutočná škoda poškodeného (resp. právneho nástupcu –
žalobcu) v celom rozsahu v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou zavinenou poisteným
u žalovaného. Faktom však je, že (ani) ďalšie žalobcom účelovo predložené listiny „Potvrdenia o bežnej
obchodnej praxi“ vo veci samej nemajú bližšiu výpovednú/dôkaznú hodnotu, a to nakoľko tieto žalobcom
k vyjadreniu predložené listiny nepreukazujú autoservisom v listine „Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí

motorového vozidla z autoservisu“ deklarovanú (zrejme zvýšenú) dobu opravy poškodeného MV nad
rámec určený výrobcom. A navyše, žalobcom účelovo predložené (obsahovo takmer identické) listiny
- „Potvrdenia o bežnej obchodnej praxi“ o. i. od subjektu MD Bavaria Žilina s.r.o. a subjektu FINAL
CD, nie sú zjavne relevantné pre vec samu, a to z toho dôvodu, že o (žalobcom tvrdenej) „bežnej
obchodnej praxi“ poskytli predmetné listiny iba žalobcom (zrejme účelovo) zvolené autoservisy zo Žiliny,

ktoré však nevykonávali opravu predmetného poškodeného MV (pričom tieto nie sú zrejme ani ne/
autorizovanými autoservismi značky Mazda). Žalovaný pri uvedenom teda akcentuje, že ani žalobcom
účelovo predložené listiny „Potvrdenia o bežnej obchodnej praxi“ nepreukazujú ani dôvodnosť žalobcom
uplatňovaného nároku nad žalovaným priznanú nevyhnutnú dĺžku prenájmu náhradného MV. Zrejmé
všakniejeanito,akosvecousamousúvisiaostatnéžalobcompredloženélistiny,čižalobcovenávrhyna

doplnenie dokazovania o listiny nesúvisiace s vecou samou. Vzhľadom na doposiaľ uvedené žalovaný
opätovne akcentuje, že autoservis v predmetnom Potvrdení zo dňa 06.11.2023 bližšie nešpecifikuje
hodiny v ten-ktorý deň, a preto (ani) takúto listinu nemožno považovať za dôkaz o skutočnej dobe
opravy poškodeného MV, navyše účelne a nutne trvajúcej v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou
nehodou. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje (aj) na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal

skutočnosť, že by práce autoservisu boli skutočne realizované v takom rozsahu/dobe, ako deklaruje
(aj) samotný autoservis v potvrdení zo dňa 06.11.2023. Aj preto má žalovaný za to, že práce na
poškodenom vozidle – MAZDA 6 museli byť z technického hľadiska ukončené oveľa skôr, ako malo
(podľa tvrdenia žalobcu) dôjsť k odovzdaniu opraveného MV poškodenému, a navyše uvedené (podľa
názoru žalovaného) vyplýva dokonca aj z časových údajov priamo uvedených vo faktúre autoservisu

č. 2023220482.

29. Ako už žalovaný dôvodil aj v odpore, žalobca sa voči žalovanému domáha poistného plnenia z
poistenia škodcu poisteného u žalovaného, a to v zmysle ZoPZP. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b)
ZoPZP potom ale platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho

nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci
a podľa ust. § 15 ods. 1 alinea druhá platí, že Poškodený je povinný tento nárok preukázať. A v
neposlednom rade nemožno opomenúť ust. § 5 ods. 1 písm. h) ZoPZP, a síce že poisťovateľ nenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou. Pri uvedenom žalovaný akcentuje, že žalovaný pri likvidovaní žalobcom uplatneného nároku

na náhradu nákladov za náhradné MV vychádzal (aj) z faktúry autoservisu č. 2023220482 za opravu
poškodeného MV zo dňa 27.10.2023 vystavenej po dodaní tovaru/poskytnutia služby dňa 27.10.2023,
na základe ktorej likvidoval hlavnú škodu (z titulu škody na poškodenom MV a s tým súvisiacej opravy
vedenej pod PU č. 9534031849). Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.11.2023 (pod
PU č. 9534598343) oznámil žalobcovi, že predkladá výpočet výšky plnenia v sume 399,96 EUR, v

ktorom je zahrnutá priznaná doba za požičanie náhradného vozidla 10 dní, a v tejto dobe je zahrnutý
čas účelný a nutný na opravu poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané
výrobcom, čas na dojednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Pri šetrení doby zapožičaniažalovaný skúmal o. i. aj skutočnosť, kedy došlo k zapožičaniu náhradného vozidla (dňa 03.10.2023)
a k vystaveniu faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodeného servisom – ALTERIA MOTOR,
s.r.o. (dňa 27.10.2023) v súvisiacej poistnej udalosti (z titulu hlavnej škody - tj. škody na poškodenom

vozidle a s tým súvisiacej opravy) evidovanej u žalovaného pod PU č. 9534031849. Žalobca ani v
žalobe ani vo Vyjadrení toto nijak nerozporuje a ani nepreukazuje (resp. neuvádza relevantné návrhy
na doplnenie dokazovania), že by trvanie prenájmu náhradného MV bolo preukázateľne odôvodnené a
v celom rozsahu nevyhnutné v príčinnej súvislosti s poškodením poškodeného vozidla a jeho opravou
v autoservise. Pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti č. 9534598343 žalovaným (z titulu náhrady

nákladov spojených s prenájmom náhradného MV žalobcom) žalovaný teda postupoval štandardne
(aj) na základe predloženej faktúry č. 14502023 za prenájom náhradného MV a na základe posúdenia
dĺžky opravy v rozsahu poškodenia poškodeného MV. Pri náhrade za náhradné MV žalovaný vždy
postupuje tak, že likvidátor si pozrie časovú os a celkovú škodu na vozidle. Škoda sa vypočíta v
kalkulačnom systéme Audatex (ktorý používajú i znalci a servisy), do ktorého ten-ktorý technik zadá
vstupné údaje – technológiu opravy podľa zadokumentovaného a preukázaného poškodenia MV, v

ktorom je uvedené i časové obdobie na opravu v zmysle zisteného poškodenia a stanoví sa dĺžka
opravy na vozidle. V danej veci teda žalovaný opätovne uvádza, že pri likvidácii vychádzal (aj) z faktúry
autoservisu (pod č. 2023220482 zo dňa 27.10.2023) a z kalkulácií nákladov na opravu poškodeného
MV vypracovaných kalkulačným systémom Audatex, pričom žalovaný ustálil/priznal (aj) podľa faktúry
autoservisu v spojení s údajmi z kalkulačného programu (podľa normohodín aj s prirátaním 100% času

za prestoje), že primeraná doba zapožičania náhradného MV je 10 dní. Aj napriek tomu, že žalovaný
svoje doposiaľ v konaní uvedené tvrdenia už preukázal, k vyššie uvedenému týmto konajúcemu súdu
predkladá a poukazuje (aj) na ním obstarané Odborné vyjadrenie, znalecký úkon č. 202401736092
082/2024 zo dňa 20.08.2024 (ďalej len ako ,,Odborné vyjadrenie“) vypracované znalcom: H. I. J., K.
XXX/X, XXX XX D., zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky v odbore 030000 - Cestná doprava, odvetviach 030100 - Technický
stav cestných vozidiel, 030301 - Nehody v cestnej doprave a 030402 - Odhad hodnoty cestných
vozidiel, pod evidenčným číslom 915201. Predmetom Odborného vyjadrenia bolo posúdiť jednak časový
rozsah opravy poškodeného vozidla (Mazda 6 Kombi s EČV:E.) právneho predchodcu žalobcu v
súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 30.06.2023 a z technického hľadiska sa vyjadriť k primeranej

dĺžke opravy vozidla v autoopravovni, kde bola oprava vozidla po škodovej udalosti vykonaná. Podľa
záveru predmetného Odborného vyjadrenia o. i. na jeho strane 5 až 8 znalec dôvodí, že „Na základe
preštudovania predložených podkladových materiálov je možné konštatovať, že samotná oprava vozidla
Mazda 6 (EČV: E.), VIN: J. zohľadňujúca technologické postupy udávané výrobcom, v rozsahu, ako bolo
predmetné vozidlo poškodené pri škodovej udalosti dňa 30.06.2023, trvá cca 9,5hod (podľa faktúry), čo

sú približne 1- 2 pracovné dni. Vzhľadom k celkovému procesu opravy predmetného vozidla Mazda 6 v
autoopravovni ( k času opravy je nutné pripočítať čas na prijatie vozidla, obhliadku vozidla, objednanie
dielov a pod.) je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného
vozidla v úrovni približne 7 až 10 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy je v
uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia

aj s prijatím vozidla do servisu či dodania náhradných dielov.“ Žalovaný pri uvedenom zdôrazňuje,
že znalec dokonca potvrdil vo svojich záveroch argumentáciu žalovaného, keď o. i. konštatoval, že
„poškodenie nevyradilo vozidlo z cestnej premávky“. Žalovaný akcentuje, že pri poskytnutí poistného
plnenia zohľadnil aj tzv. prestoje poisťovne, čo preukazuje dokonca aj samotné Odborné vyjadrenie. Z
Odborného vyjadrenia ďalej o. i. vyplýva, že ,,doloženú faktúru je možné zhodnotiť ako korešpondujúcu

s kalkuláciou Audatex, vo faktúre je rozpis jednotlivých položiek v sume 9,6 hod, čo korešponduje s
uvedeným časom 1 – 2 priameho výkonu opravy v servise.“ Aj na margo vyššie uvedeného má žalovaný
za to, že žalobca nijak nepreukázal, že by doba prenájmu náhradného MV bola v trvaní 25 dní (nad
žalovaným priznanú nevyhnutnú dĺžku prenájmu) nevyhnutná, účelná a primeraná.

30. Vzhľadom na okolnosti vo veci samej žalovaný upozornil na fakt, že poškodený (podľa názoru
žalovaného) mohol svoje poškodené vozidlo bezprostredne po škodovej udalosti (zjavne) užívať, a to
až do jeho odovzdania a prevzatia autoservisom, pričom žalovaný má za to, že poškodený tak aj činil,
keďže k začiatku prenájmu náhradného MV došlo až po takmer 4 mesiacoch od škodovej udalosti/
dopravnej nehody. Zároveň teda žalovaný konštatuje, že poškodený (zrejme) nebol nijako nútený, či

tlačený tým-ktorým žalobcom tvrdeným dôvodom do opravy poškodeného vozidla, a preto má žalovaný
zato,žepoškodenévozidlobolospôsobilénaprevádzkuvcestnejpremávke.Zuvedenéhotedavyplýva,
že poškodený sa mohol s autoservisom dohodnúť nielen ohľadom termínu pristavenia poškodeného
vozidla pre účely opravy, ale aj ohľadom trvania jeho opravy (t. j. aby poškodené vozidlo bolo opravené vprimeranej dobe). Pri uvedenom žalovaný akcentuje, že poškodený je povinný konať v rámci všeobecnej
prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ) tak, aby nedochádzalo ku škode, a teda v prípade, keď si na čas
opravy poškodeného vozidla prenajme/plánuje prenajať náhradné MV a náhradu nákladov za prenájom

náhradného MV si následne chce uplatniť z titulu náhrady škody, sú na jeho osobu kladené určité nároky
na konanie vo vzťahu k dojednaniu takých podmienok opravy, aby sa táto realizovala efektívne, účelne,
t. j. predovšetkým v čo najkratšom čase/v primeranej dobe. Obdobne dôvodí aj Krajský súd v Žiline, ktorý
v rozhodnutí pod sp. zn. 10Co/95/2021 zo dňa 28.02.2022 o. i. uviedol nasledovné: „Pokiaľ poškodená
k oprave vozidla prikročila s výrazným časovým odstupom (nejedná sa teda o nevyhnutnú a náhle

vzniknutú situáciu, ako sa snaží tvrdiť žalobca), bolo plne dôvodné od nej požadovať, aby predmetnú
záležitosť vyriešila po určitej príprave. To znamená oslovila ňou zvolený autoservis, ktorý (by) mal
dostatok času na prípravu bezprostrednej opravy, najmä na zabezpečenie si nevyhnutných náhradných
dielov, ale tiež na zorganizovanie kapacít (ľudských i materiálnych), aby oprava bola vykonaná v čo
najkratšom trvaní.“

31. Faktom je, že žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť (podľa názoru žalovaného) zbytočne
zdĺhavú opravu poškodeného vozidla autoservisom/opravcom, ktorého si zvolil práve sám poškodený,
a (aj) preto žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za nedostatok spôsobilosti autoservisu vykonať
opravu poškodeného vozidla vo výrobcom stanovených termínoch, či už z kapacitných, technických
alebo iných objektívnych dôvodov. Obdobný názor uviedol aj Krajský súd v Bratislave v Rozsudku pod

sp. zn. 8Co/131/2019 zo dňa 14.04.2020, kde dôvodil, že „poškodený je oprávnený vybrať si servis/
opravovňu, v ktorom si nechá poškodené vozidlo opraviť, sám zváži pri voľbe opravovne/servisu práve
všetky ním uvádzané okolnosti, ktoré majú vplyv na dĺžku opravy poškodeného vozidla. Poškodený
následne, keď si zvolí servis, v ktorom si nechá opraviť poškodené motorové vozidlo, nesie riziko, že
mu nebude práve z dôvodu dlho trvajúcej opravy vlastného vozidla preplatená uplatnená náhrada za

prenájom náhradného vozidla, pokiaľ si náhradné vozidlo na čas vykonávania opravy poškodeného
vozidla zabezpečí. Na úkor škodcu a na jeho náklady, v tomto prípade poisťovne, nemôžu v žiadnom
prípade byt' prenesené, objektívne faktory ako napr. počet iných objednávok vo vybranom servise,
konanie pracovníkov opravovne, personálne vybavenie a technická vybavenosť servisu a iné, keď
škodca (poisťovňa) nemá možnosť výber servisu poškodeným (žalobcom) nijakým spôsobom ovplyvniť.

Práve žalobca pri výbere servisu tieto okolnosti, ktoré sú predvídateľné, má pri výbere servisu zvážiť
a vybrať servis, ktorý vykoná opravu poškodenia vozidla v čo najkratšom čase resp. dohodnúť sa na
prednostnom vybavení opravy“. Žalovaný upozorňuje na fakt, že práve poškodený subjekt rozhoduje o
tom, u koho je vozidlo opravené a od koho si prenajme náhradné MV.

32. Žalovaný (aj) vzhľadom na už doposiaľ uvedené akcentuje, že zo súdnej praxe tak ustálenej ako i
aktuálnej/nedávnej vyplýva, že súdy skutočne preskúmavajú a vyhodnocujú, či (a potom v akej dĺžke)
doba prenájmu náhradného vozidla bola skutočne nevyhnutná, účelná a primeraná, a teda či sa jednalo
o skutočnú škodu poškodeného v súvislosti s tou-ktorou dopravnou nehodou a keď má byť plnené z
poistenia v zmysle ZoPZP. Ako totiž napríklad nedávno dôvodil aj Krajský súd Bratislava vo svojom

rozhodnutí sp. zn. 4Co/5/2017 zo dňa 25.10.2017 (ods. 37. in fine) Ekonomickou podstatou tohto nároku
je snaha, aby poškodený nebol na škodovej udalosti ziskový, t .j. aby jeho príjem na základe súčasných
právnychnárokovvočiškodcovi,akoajvočipoisťovninebolvoväčšomrozsahu,nežbolajehomajetková
ujma následkom škodovej udalosti. Podľa ust. § 442 OZ sa totiž poškodenému uhrádza skutočná
škoda, teda škoda, ktorá poškodenému preukázateľne nastala. Pri uvedenom žalovaný poznamenáva,

že žalobca sa vo Vyjadrení žiadnym spôsobom nevyjadruje, respektíve nerozporuje rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016, ktoré súdna prax pri rozhodovaní o
takýchto nárokoch aplikuje, a to aj v súvislosti s posudzovaním primeranosti, účelnosti či nevyhnutnosti
dĺžky trvania prenájmu náhradného vozidla a bežne takto dôvodiac nepriznáva neprimeranú časť trvania
prenájmu náhradného vozidla. Žalobca zrejme opomína, že rovnako bolo dôvodené už i v judikáte č.

R 7/1992, v zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov, pričom
skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom

pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu; Ale aj u porovnateľného
náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený
hľadiskom účelnosti; Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom
prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. A teda (pre úspechžalobcu v spore) je povinnosťou žalobcu preukázať, či ním požadovaná suma predstavuje nutne a
účelne vynaložené náklady, pretože z judikatórnych záverov možno rovnako vyabstrahovať fakt, že za
skutočnú škodu nie je možné automaticky považovať fakturovanú cenu nájmu. Nutnosť vynaloženia

nákladov na prenájom náhradného MV je totiž obmedzená len na dobu nevyhnutnej potreby a (aj) preto
dôkazné bremeno o preukázaní tejto nutnosti zaťažuje poškodeného/žalobcu (čo žalobca taktiež zjavne
opomína). Dôvodnosť argumentácie žalovaného o skutočnej škode (aj) v takomto druhu prípadov, a
nevyhnutnosť preukázania (poškodeným/žalobcom a následne aj priznania či už poisťovateľom alebo
súdom) dĺžky trvania náhradného vozidla len v primeranom a účelnom rozsahu potvrdzuje napr. aj

nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/173/2020 zo dňa 31.01.2022, kde sa dovolací
súd stotožnil s (touto) argumentáciou, ktorou dôvodili nižšie súdy, s tým, že súdy vychádzali z nosných
právnych záverov rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/3/2015, že rozsah (výška) náhrady, ku
ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti, a že výška tejto náhrady nie je
preto daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej,
pričom sa taktiež jednalo o posudzovanie účelnosti/primeranosti trvania prenájmu náhradného vozidla a

súdy(ajpodľadovolaciehosúdu)tútodĺžkuskrátilivčastizistenejakoneúčelnej/neprimeranej.Žalobcovi
takáto argumentácia zjavne nevyhovuje a snaží sa ju (i keď nedôvodne a zavádzajúco) negovať zrejme z
toho dôvodu, že z tohto konzistentného a ustáleného (právneho) názoru súdnej praxe totiž nepochybne
vyplýva aj dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu (čo akcentuje žalovaný už od počiatku, no žalobca
na to nijak procesne nereaguje) a objektívne posudzovanie všetkých okolností. Na úkor škodcu a na

jeho náklady (resp. v tomto prípade jeho poisťovateľa/žalovaného) nemôžu totiž v žiadnom prípade byť
prenesené (ako sa žalobca zrejme, avšak nedôvodne, domnieva) ani objektívne faktory/okolnosti, ktoré
nemohol (objektívne) ovplyvniť ani škodca ani jeho poisťovateľ. Toto však žalovaný podrobne a vecne
dôvodil už v Odpore, no napriek tomu žalobca toto vo Vyjadrení zjavne nijak nereflektuje.

33. Žalovaný sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu k ním uplatnenému nároku na úroky z
omeškania. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne pripomína, že žalobca si uplatňuje svoje nároky od
žalovaného na základe zákona č. 381/2001 Z. z. (ZoPZP), ktorý jednoznačne ako lex specialis vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku upravuje otázku úrokov z omeškania v ust. § 11 ods. 8 ZoPZP.
Žalovaný akcentuje, že ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti

poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia
poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku,
v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného
zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti

poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Obdobne dôvodí aj Najvyšší
súd SR v rozsudku zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 1Cdo/212/2017 a Krajský súd v Bratislave v Rozsudku
č. k. 3Cob/202/2020-217 zo dňa 24.11.2021. Vzhľadom na uvedené, ako aj už žalovaným uvádzané
skutočnosti v ostatnom podaní (na čom žalovaný trvá), žalovaný má aj naďalej za to, že žalobcom
uplatnený nárok na úroky z omeškania nie je nárok dôvodný v celom rozsahu.

34. Záverom žalovaný podotýka, že poškodenému poskytol plnenie v zmysle zákona (ZoPZP) v
primeranej, skutočnej a preukázanej výške, a teda žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca
tvrdenú škodu poškodeného preukazuje v zásade len svojou faktúrou č. 14502023 t. j. faktúrou, ktorú
vystavil sám žalobca poškodenému, čo však nie je dôkazom o skutočnom rozsahu škody vzniknutej

poškodenému v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zavinenou poisteným u žalovaného. Žalobca
teda svoje tvrdenia a ani danosť/dôvodnosť tvrdených nárokov zjavne nepreukázal. Každopádne je
zvláštne, že namiesto toho, aby žalobca preukázal svoje tvrdenia, vyčíta žalovanému, že výpočet jeho
poistného plnenia je neoprávnený a svojvoľný, či dokonca tvrdí, že žalovaný si svojvoľne určil dobu
trvania nájmu, čo sa však nezakladá na pravde a (podľa názoru žalovaného) sa jedná o konajúci

súd zavádzajúce, o pozornosť konajúceho súdu od merita veci odkláňajúce a dokonca až o absurdné
tvrdenia zo strany žalobcu. V ostatnom sa žalovaný pridržiava a naďalej trvá na svojich v Odpore
uvedených a zároveň aj preukázaných tvrdeniach.

35. Napokon žalovaný vo svojom podaní pred pojednávaním uviedol, že žalovaný sa aj vo svojom

ostatnom podaní (zo dňa 06.09.2024, a napokon i zo dňa 29.02.2024) vyjadril vo veci samej a svoje
tvrdenia dostatočne preukázal, pričom však žalobca do dnešného dňa tieto skutočnosti uvádzané
žalovaným žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval a nepredložil ani nové/ďalšie pre vec samu
relevantné návrhy na dokazovanie, ktorými by tvrdenia žalovaného bol objektívne schopný poprieť.Každopádne, žalovaný trvá na svojich doterajších podaniach vo veci samej, a teda trvá na tom, že
žalobca svoje tvrdenia a/alebo dôvodnosť/legitímnosť svojich tvrdených nárokov nepreukázal (ani len
sčasti). Žalovaný aj naďalej namieta nepreukázanie žalobcom tvrdených skutočností (ktoré žalovaný

akcentoval už v odpore), a to, čo je vo veci samej elementárne, a síce že žalobca nijak nepreukázal, že
by ním tvrdený prenájom náhradného MV v trvaní 25 dní nad priznaný rozsah bol dôvodný, primeraný,
účelný a nevyhnutný. Pri uvedenom žalovaný opätovne akcentuje, že žalobca doposiaľ nedoplnil svoje
návrhy na dokazovanie o podstatné a/alebo s vecou samou súvisiace dôkazy, a preto má žalovaný
za to, že de facto ani de iure sa nezmenil skutkový stav veci, a je nutné opätovne konštatovať, že

žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené žalovaný aj naďalej trvá na tom,
že žaloba nie je dôvodná, nároky uplatnené žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje
ich, a to nakoľko žalobcom tvrdené nároky nie sú dané, dôvodné a ani preukázané. Vzhľadom na
okolnosti vo veci samej žalovaný upozorňuje (aj) na fakt, že poškodený (podľa názoru žalovaného)
mohol svoje poškodené vozidlo bezprostredne po škodovej udalosti (zjavne) užívať, a to až do jeho
odovzdania a prevzatia autoservisom, pričom žalovaný má za to, že poškodený tak aj činil, keďže

k začiatku prenájmu náhradného MV došlo po takmer 4 mesiacoch od škodovej udalosti/dopravnej
nehody, a navyše dokonca aj poškodený (právny predchodca žalobcu) v súvislosti s predmetnou
škodovou udalosťou č. 9534598343 o. i. uviedol, že poškodené vozidlo po nehode využíval. Faktom
teda je, že poškodené vozidlo bolo po škodovej udalosti/dopravnej nehode spôsobilé na prevádzku v
cestnej premávke, čo však rozporuje (zrejme účelové) tvrdenie žalobcu, že po dobu trvania nájmu nemal

poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný.

36.Žalovanýakcentuje,žepoškodenýteda(zjavne)nebolnijakonútený,čitlačenýtým-ktorýmžalobcom
(účelovo) tvrdeným dôvodom do opravy poškodeného vozidla. Vzhľadom aj na vyššie uvedené má
žalovanýzato,žeprenájomnáhradnéhoMVpresahujúcižalovanýmpriznanýrozsahprenájmunemožno

považovať za nevyhnutný tak, ako sa to žalobca snaží mylne tvrdiť. Faktom je aj to, že poškodený
sa mohol s autoservisom dohodnúť nielen ohľadom termínu pristavenia poškodeného vozidla pre
účely opravy, ale aj ohľadom trvania jeho opravy a jeho následného odovzdania. Pri uvedenom
žalovaný opakovane upozorňuje na fakt, že (aj) poškodený je povinný konať v rámci všeobecnej
prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ) tak, aby nedochádzalo ku škode, a teda v prípade, keď si na

čas opravy poškodeného vozidla prenajme/plánuje prenajať náhradné MV a náhradu nákladov za
prenájom náhradného MV si následne chce uplatniť z titulu náhrady škody, sú na jeho osobu kladené
určité nároky na konanie vo vzťahu k dojednaniu takých podmienok opravy, aby sa táto realizovala
efektívne, účelne, t. j. predovšetkým v čo najkratšom čase/v primeranej dobe. Žalovaný pri uvedenom
akcentuje, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za nedostatok spôsobilosti autoservisu vykonať

opravu poškodeného vozidla vo výrobcom stanovených termínoch, či už z kapacitných, technických
alebo iných objektívnych dôvodov. Faktom je, že poškodený subjekt rozhoduje o tom, u koho je vozidlo
opravené a od koho si prenajme náhradné MV. Podľa názoru žalovaného je nevyhnutné, aby sa v
predmetnej veci, resp. v obdobných veciach uplatnila určitá objektivizácia pokiaľ ide o (najvyššiu)
primeranú dĺžku opravy. Je zrejmé, že každé poškodenie a jeho oprava je individuálnou záležitosťou,

na druhej strane (podľa názoru žalovaného) nie je žiaduce a ani prípustné, aby v prípadoch podobných
poškodení (podobných predovšetkým z hľadiska objektívnej časovej náročnosti na ich opravu) trvali
ich opravy podstatne iný čas. Za týmto účelom je možné a dokonca žiaduce určiť primeranú dĺžku
opravy poškodenia, t. j. časovú hodnotu, nad ktorú by už oprava trvala neprimerane dlho. Uvedené
bezprostredne súvisí s účelnosťou a nutnosťou nájmu náhradného MV pokiaľ si poškodený počas

trvania opravy náhradné MV prenajíma. Žalovaný má teda aj naďalej za to, že predmetná oprava
poškodeného vozidla trvala neprimerane dlho a že v súvislosti s tým vzniknuté náklady na prenájom
náhradného MV nie sú v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. V kontexte vyššie
konštatovanej požiadavky na určitú kvalitu konania poškodeného pri dojednávaní podmienok opravy
poškodeného vozidla s autoservisom, žalovaný akcentuje, že neobstojí ani všeobecná argumentácia

žalobcu o faktickom obmedzení poškodeného, ktoré tento nedokázal ovplyvniť, a že uplatnené náklady
za prenájom náhradného MV zodpovedajú obmedzeniu poškodeného, a že tieto boli účelné a nutné,
a teda vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody, resp. so škodovou udalosťou. Faktom
teda aj naďalej zostáva, že pri posudzovaní primeranosti dĺžky opravy sa musí vychádzať z okolností
konkrétneho prípadu, kde je ale potrebné dodať, že tieto okolnosti, ktoré odôvodňujú konštatovanie

dĺžky opravy v dlhšom ako štandardnom čase, musí preukázať žalobca. Je teda na žalobcovi, aby
tieto konkretizoval skutkovými okolnosťami na konkrétny prípad, ďalej navrhol a predložil o týchto
výnimočných okolnostiach dôkazy, čo však podľa názoru žalovaného v danom prípade žalobca nesplnil.
V ostatnom sa žalovaný pridržiava a naďalej trvá na svojich v ostatných podaniach uvedených a zároveňaj preukázaných tvrdeniach. V nadväznosti na doposiaľ uvedené žalovaný poukázal na nález Ústavného
súdu Českej republiky zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, v ktorom ústavný súd dospel k
záveru, že dosahovanie zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži rešpekt a ochranu - nesmie sa

však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. Systém povinného poistenia slúži k ochrane
poškodenýchpridopravnýchnehodáchajehoprostredníctvommajúbyťlikvidovanénákladyvynaložené
na odstránenie vzniknutej ujmy. Tento systém primárne chráni poškodených, ako aj vinníkov nehôd,
ktorí následne nemusia nahrádzať škodu celkom z vlastných finančných prostriedkov. Nie je možné
však pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné

prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých
poistníkov (nielen podnikateľov v oblasti poisťovníctva), keďže by to povinné poistenie predražilo, s
čím sa žalovaný plne stotožňuje (obdobne dôvodí aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod sp.
zn.7Cob/97/2023 zo dňa 24.04.2024). Žalovaný sa aj naďalej nestotožňuje (ani) s argumentáciou
žalobcuknímuplatnenémunárokunaúrokyzomeškania.Žalovanýopätovneakcentuje,žeustanovenie
§ 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená

v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11
ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods.
6písm.a/,b/)jezrejmé,žezákonodarcapovinnostipoisťovateľaviaževýlučnevovzťahukprešetrovaniu

poistnej udalosti. Obdobne dôvodí aj Krajský súd v Bratislave v Rozsudku č. k. 3Cob/202/2020-217 zo
dňa 24.11.2021. Na margo doposiaľ uvedeného je faktom, že pri žalobcom uplatnených a žalovaných
nárokoch nie je legitímny dôvod na ďalšie plnenie z Poistnej zmluvy poisteného MV. Žalovaný preto aj
naďalej neuznáva nárok žalobcu na úroky z omeškania uplatnené návrhom/žalobou.

37. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich skutkových tvrdeniach v žalobe a vyjadrení k odporu
a právnom posúdení veci a jeho prednes bol v zhode s jeho prostriedkami procesného útoku. Žalovaný
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.

38. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s

právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

39. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

40. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

41. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (ustanovenie odkazuje na § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).42. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

44. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ako aj odborného vyjadrenia.

45. V konaní nebolo sporné, že za poškodenie vozidla Tibora Komu MAZDA 6, EČV:E. zodpovedá
poistenec žalovaného a tým aj za škodu spôsobenú poškodením vozidla poškodeného. Uvedené
skutočnosti ani rozsah zodpovednosti v konaní preto súd neskúmal a nepreukazoval.

46. Nárok uplatnil žalobca žalobou v konaní pred upomínacím súdom Okresný súd Banská Bystrica,
ktorý rozhodol platobným rozkazom zo dňa 14.02.2024, sp. zn. 36Up/251/2024, voči ktorému podal
žalovaný včas a riadne odôvodnený odpor.

47. Súd považoval za nesporné a napokon vyplývajúce aj z kópie poistného spisu žalovaného PU č.
9534031849, že dňa 30.06.2023 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle MAZDA 6, EČV:E., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., pričom škodu spôsobil poistenec žalovaného. Napokon
žalovaný uvedenú škodu, opravu vozidla na základe faktúry autoopravovne fa.č. 2023220482 zo dňa

27.10.2023 uhradil v plnom rozsahu.

48. A. B. bol v zmysle zák. ZoPZP poškodeným. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému a poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody

priamo proti poisťovateľovi.

49.Súdpovažujezanesporné,ženárokuplatnenývtomtokonaníniejetitulomplneniazpoistnejzmluvy,
ktoré bola uzavretá medzi osobou, ktorá spôsobila škodu poškodenému (poškodila vozidlo MAZDA 6,
EČV:E.),alepoškodenýmakonárokomnanáhraduškodyuplatnenýmvzmysleust.§§15ods.1zákona

č. 381/2001 Z.z. priamo voči poisťovni, hoci mohol ho poškodený uplatniť aj voči osobe zodpovednej za
vznik škody (poistenému), prípadne voči obom.

50. Súd rovnako považoval za nesporné, že dňa 30.06.2023 v Žiline pri Mestskej plavárni narazil do
vozidla poškodeného, jeho prednej časti poistenec žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti a zavinil

vznik škody.

51. Ohliadka vozidla poškodeného bola vykonaná spoločnosťou SLOVEXPERTA, s.r.o. dňa 07.08.2023
so zistením poškodení v rozsahu Kryt H chladiacej masky, s návrhom opravy a lak po oprave a nárazník
predný – lak po oprave. Uvedená skutočnosť ani zavinenie poistenca žalovaného nebolo sporné.

52. Podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok popri všeobecnom súde
žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá
právo na náhradu škody. Výber miestne príslušného súdu je daný len žalobcovi, teda či uplatní nárok na
súde všeobecne príslušnom podľa sídla žalovaného alebo podľa príslušnosti danej na výber, teda podľa

§ 19 písm. b) CSP, kde nastala udalosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Súd preto je názoru, že
je miestne príslušným súdom na prejednanie sporu podľa § 19 písm. b) CSP a to aj v zmysle žalobcom
citovaných uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2018, sp. zn. 11NcC/23/2018 a zo dňa
27.02.2018, sp. zn. 2Ncb/3/2018. Súd má za to, že táto skutočnosť je v súdnej praxi ustálená.

53. Aktívnu legitimáciu má súd preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.11.2023
medzi poškodeným A. B. a žalobcom. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych
sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelnevynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila
sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom je žalovaný na
základe zákonného splnomocnenia žalobcu (poškodeného podľa § 15 ods. 1 ZoPZP), nakoľko v čase

uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr.
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp.
zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018).

Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla v zmysle súdnej
praxe predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (poukaz
rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019).

54. Súd v tomto smere, ale aj pre nasledovné právne posúdenia nároku zdôrazňuje, že podľa čl. III

CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami
Slovenskejrepubliky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképráva
a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad
tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však

nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

55. Podľa čl. II ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa ods. 2 cit. ust. právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa čl.
II ods. 3 CSP ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

56. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. júna 2019, princíp
predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne
očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako.
Iba takýto postup rešpektuje princíp právnej istoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne
prejavuje aj v rámci celkového nazerania spoločnosti na význam a úlohu práva. Na druhej strane je

nutné uviesť, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne. Obdobnú vec je možné rozhodnúť
aj inak než v predošlých veciach. V takom prípade je však súd povinný svoje závery riadne, racionálne
a ústavne konformne odôvodniť (čl. 2 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a to takým spôsobom, aby
predošlé rozhodnutia neboli ignorované, ale práve naopak, aby sa s nimi súd argumentačne vysporiadal
(obdobne III. ÚS 275/2018).

57. V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy a právnych názorov súdnych autorít je daná minimálne
povinnosť súdu prihliadať na ustálenú rozhodovaciu prax nadriadených súdu a vyšších súdnych autorít
ako aj jeho ustálenú rozdovaciu prax, kedy odklon je možný len v odôvodnených prípadoch, ktoré musí
súdodôvodniťnielenvovzťahukrozhodnutiuvdanomsporealeajvovzťahukodklonu.Vrámcirovnosti

strán v súdom konaní a rovnosti zbraní, súd predovšetkým tak rozhoduje na základe argumentácie strán
sporu, teda je žiadúce, aby strany nie len uvádzali skutkové tvrdenia k predmetu sporu ale aj pre prípad
požadovaného odklonu, najmä ak je možné z portálu MS SR zistiť priebeh rozhodovacej činnosti sudcu,
a to aj ku skutkovo zhodným sporom daných strán rozhodovaných daným sudcom.

58. Súd z faktúry žalobcu č. 14502023 splatnej dňa 21.11.2023 na sumu 1324,86 eur s DPH zistil, že
danou faktúrou bolo A. B. vyúčtované nájomné za nájom vozidla KIA Ceed, MT EVČ: E. XXXXX od
03.10.2023 do 06.11.2023 pri zmluvnom nájme 37 eur s DPH a poplatku za pristavenie a prevzatie
vozidla 30,- eur, spolu za 35 dní pri stave jazdného objemu 422 km (34993 km do 35415 km). Uvedená
faktúra plne zodpovedá dohode v zmluvy o nájme č. 1259/2023 zo dňa 03.10.2023 s tým, že do

zmluva bola pravdepodobne nahradená novým výtlačkom pri ukončení nájmu, nakoľko obsahuje údaje
konečného stavu počítadla, čo nájomca ani prenajímateľ nemohli v čase uzavretia predpokladať. Pre
prípad, že všetky údaje boli do zmluvy vpísané pri jej uzavretí by skutočne neplatili následné závery súdu
a mohlo by sa jednať o poistný podvod, kedy podľa predjednanej doby nájmu by boli prispôsobované inéokolnosti. Súdvšakajspoukazomnaúhradupoistnéhoplneniazaopravusprehlásenímautoopravovne
o odovzdaní vozidla v deň nasledujúci po úhrade faktúry za opravu, protokol o prenájme náhradné
vozidla č. 1259/2023 so zhodnými údajmi ako v zmluve o nájme a to k 03.10.2023 a 06.11.2023

nepovažoval za preukázané.

59. Súd z oznámenia žalovaného o poistnom plnení č. 9534598343 zistil, že poistnú udalosť hlásenú
13.11.2023 vzniknutú 30.06.2023 likvidoval po ukončení šetrenia poistnej udalosti 14.11.2023 plnením
na účet žalobcu vo výške 399,96 eur, a to krátením nároku o sumu 924,90 eur. Podľa detailu pohybu na

účte žalobcu, suma 399,96 eur bola pripísaná na účet žalobcu dňa 20.11.2023.

60. Celkovú dĺžku nájmu preukazoval žalobca aj čestným vyhlásením poškodeného, v ktorom potvrdil,
žemalprenajatévozidloodžalobcuKIACeed,MTEVČ:E.XXXXXvdobeod03.10.2023do06.11.2023,
t.j. v rozsahu 35 dní z dôvodu, že jeho vozidlo po poistnej udalosti č. 9534031849 z 30.06.2023 bolo
v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou, iné vozidlo nemal a prenájom náhradného

vozidla bol nevyhnutný. Celková doba nájmu spochybnená nebola, spochybnený bol žalovaným rozsah
nájmu čo do potreby celkovej doby vo vzťahu k rozsahu poškodenia a účelnej dobe opravy.

61. Podľa fa.č. 2023220482 dodávateľa ALTERIA MOTOR, s.r.o. zo dňa 27.10.2023 splatnej 03.11.2023
bola odberateľovi A. B. vyúčtovaná suma 1.219,55 eur (1.016,31 eur bez DPH), z toho suma 626,90 eur

za pracovné operácie na oprave vozidla Mazda 6 ZA766KC pri pracovných operáciách drobný materiál
2,90 eur, diagnostika riadiacich jednotiek 39,- eur, oprava nárazník 104,- eur, príprava a lakovanie 482,-
eur, všetko pri objeme 0,6 čj + 1,6 čj + 7,4 čj.. Ďalej bola vyúčtovaná suma 389,41 eur za vydaný materiál
pri oprave.

62. Dňa 06.11.2023 vystavil žalovaný Oznámenie o poistnom plnení v sume 1.219,55 eur pre poistnú
udalosť 9534194391 nahlásenej 30.06.2023.

63. Súd z odborného posudku č. XXX/XXXX znalca H. I. J. zistil, že znalec po posúdení úkonov
autoopravovne Alteria Motors s.r.o. pri oprave vozidla poškodeného konštatoval, že samotná oprava

vozidla Mazda 6 (EČV E. XXXXX), VIN: J. zohľadňujúca technologické postupy udávané výrobcom,
v rozsahu, ako bolo predmetné vozidlo poškodené pri škodovej udalosti zo dňa 30.6.2023, trvá cca
9,5 hod (podľa faktúry), čo sú približne I - 2 pracovné dni. Vzhľadom k celkovému priebehu procesu
opravy predmetného vozidla Mazda 6 v autoopravovni po pripočítaní k času opravy času na prijatie
vozidla, obhliadku vozidla, objednanie dielov a pod., predpokladal z technického hľadiska maximálnu

dĺžku opravy predmetného vozidla v úrovni približne 7 až 10 pracovných dní. Ďalej konštatoval, že
vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy je v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie
úkony popisované v texte odborného vyjadrenia aj s prijatím vozidla do servisu či dodania náhradných
dielov.

64. Podľa vyjadrenia Alteria Motor, s.r.o. na základe výzvy súdu, zákazka MU001302 k oprave vozidla
Mazda 6, EČV: E. bola objednaná vopred na opravu. V systéme CARIS bola otvorená zákazka dňa
28.8.2023, avšak pre vyťaženosť servisu boli náhradné diely k oprave zabezpečené ku dňu 27.9.2023.
Dňa 3.10.2023 zákazník pristavil vozidlo do servisu a podpísal zákazkový list a Plnomocenstvo
oprávňujúce servis priamo komunikovať s poisťovňou. Dňa 11.10.2023 sa uskutočnila doobhliadka

motorového vozidla zo strany poisťovne, bez zmeny pôvodne nahláseného rozsahu poškodení.
Poisťovňa v danom prípade poskytla potrebnú súčinnosť a nedošlo k zanedbaniu povinností zo strany
poisťovne. Oprava prebehla štandardným spôsobom. Na motorovom vozidle bol poškodený predný
nárazník a horná lišta chladiča. Zákazník dňa 11.10.2023 oznámil, že nepožaduje výmenu poškodených
dielov, ale požaduje ich opravu. Na základe tohto oznámenia bola dňa 26.10.2023 ukončená oprava

a lakovanie. Dňa 26.10.2023 bola vykonaná výstupná diagnostika, ktorej výsledok potvrdil, že vozidlo
je po oprave v prevádzkyschopnom stave. Dňa 27.10.2023 bola vystavená faktúra na zákazníka na
sumu 1 219,55 eur. Na základe plnomocenstva zákazníka bola táto faktúra zaslaná priamo do poisťovne
KOOPERATIVA. Na základe tejto faktúry poisťovňa KOOPERATIVA dňa 06.11.2023 zaslala zákazníkovi
Oznámenie o poistnom plnení a následne škodu likvidovala vo fakturovanej výške. Opravené vozidlo

bolo odovzdané zákazníkovi dňa 07.11.2023 z dôvodu, že poisťovňa ukončila likvidáciu a vystavila
Oznámenie o poistnom plnení dňa 06.11.2023. Skôr ako je ukončená likvidácia poistnej udalosti zo
strany poisťovne, nie je možné vydať opravené vozidlo zákazníkovi.65. Vo vzťahu k účelnosti nájmu náhradného vozidla poškodeným súd poukazuje na žalobcom
uvedenú judikatúru rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018, rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Súd považuje preukázanú škodu spojenú so zabezpečením
náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla za škodu priamo súvisiacu so samotným
poškodením vozidla ako následnú škodu vyvolanú touto okolnosťou, teda je v priamej príčinnej súvislosti
s porušením povinnosti osoby a poškodením vozidla a jej zavinením.

66. Súd zdôrazňuje, že u racionálne konajúcej osoby je možné predpokladať, že kúpou jednotlivých vecí
daná osoba sanuje svoje potreby, ktoré nie je spôsobilá plnohodnotne zabezpečiť vlastnou činnosťou,
teda kúpou osobného motorového vozidla (s výnimkou investície do veteránov a investičných vozidiel
značnej hodnoty) zabezpečuje riešenie potreby individuálneho presunu a to odlišným spôsobom, ako
je možné dosiahnuť chôdzou, behom, na bicykli či jednostopom, motorovom vozidle, zabezpečuje
týmto plnením určitý životný štandard, preferencie či hospodárnosť (napr. pred využívaním hromadnej

dopravy, využívanie taxi služieb, krátkodobých prenájmov vozidla...). Súd považuje preto za logické, že
poškodením vozidla v rozsahu, že nevyhovuje premávke po pozemných komunikáciách podľa zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, si vlastník či užívateľ vozidla bude nútený zabezpečiť buď náhradné
vozidlo či zvoliť iný spôsob prepravy alebo upustiť od prepravy. V Slovenskej republike vozidlo nesmie
byť prevádzkované na pozemných komunikáciách, ak jeho technický stav alebo poškodenie ohrozuje

bezpečnosť premávky. Môže sa jednať napr. o závažné poškodenie nosných častí karosérie alebo
rámu, ktoré môžu ovplyvniť pevnosť a bezpečnosť konštrukcie vozidla, poškodenia majú za následok
poruchy stability vozidla, poškodené alebo chýbajúce kolesá, nápravy alebo iné časti podvozku, ktoré
znemožňujú bezpečný pohyb, poškodený brzdový systém, poškodené riadenie, prevodovky riadenia,
nefunkčné osvetlenie alebo signalizáciu, poškodené alebo nefunkčné sklá, najmä prasknuté alebo

chýbajúce čelné sklo, ktoré obmedzuje výhľad vodiča, alebo bočné a zadné sklá, ktoré môžu narušiť
výhľad či stabilitu, poškodenie ovplyvňujúce bezpečnosť pasažierov – nefunkčné bezpečnostné pásy,
airbagy či vážne poškodenie vnútorného priestoru vozidla, ktoré by mohlo ohroziť posádku, únik
prevádzkových kvapalín, poškodenie pneumatiky alebo diskov kolies neumožňujúce bezpečnú jazdu.
Pokiaľ je vozidlo poškodené takým spôsobom, že to nebráni v jeho použití pre bezpečnú prevádzku na

komunikáciách, je možné takéto vozidlo používať. Je však zrejmé, že vozidlo nie je možné používať, ak
bolo dané do opravy, kde sa má odstrániť poškodenie spôsobené nehodou (poistnou udalosťou).

67. Ak vlastník, či užívateľ vozidla nemôže používať motorové vozidlo na uspokojovanie vlastných
potrieb, ktoré uspokojoval predtým prostredníctvom poškodeného vozidla a na účel zabezpečenia

prepravy si prenajal, vypožičal či inak obstaral iné vozidlo, je dôvodné predpokladať, že slúži
k rovnakému zabezpečeniu potrieb ako poškodené vozidlo. Teda subjektívnu potrebu držby a možnosti
užívania motorového vozidla súd nepovažuje za účelné preukazovať. Potrebu užívania náhradného
vozidla súd považuje za preukázanú najmä jeho samotným užívaním či riadne odôvodnenou potrebou
mať vozidlo k dispozícii. Na uvedené súd akcentuje najmä pre absenciu súčinnosti aj samotnej

poisťovne (žalovaného), ktorá by sama po vyhodnotení potrieb navrhla poškodenému, aby si zabezpečil
náhradné vozidlo (prípadne aj s odporučením), v prípade len potreby mať vozidlo k dispozícii,
prísľubom úhrady taxislužby a pod.. Samotnú subjektívnu potrebu poškodeného nie je možné potlačovať
možným zvyšovaním nákladovosti PZP. U žalobcu mal súd potrebu zabezpečenia nájmu iného vozidla
(náhradného vozidla) preukázanú jednak samotným vyhlásením poškodeného, ako aj rozsahom

prejazdenej vzdialenosti. Súd považuje takmer za vylúčené, aby počas prípadného poškodenia vozidla
a nájmu náhradného vozidla poškodený zvyšoval intenzitu využívania tak, aby získaval pre seba
neoprávnené výhody (napr. plánoval rozsiahle jazdy, dovolenky), nakoľko takúto skutočnosť nedokázal
predpokladať, pri nájme sú stanovené obmedzenia a zväčša nejestvuje ani potreba takýmto spôsobom
konať. Zníženie jazdného výkonu u vozidla v aj v rozsahu tisíc kilometrov je zanedbateľné k jeho cene,

potrebe údržby či rozsahu opotrebenia.

68.Vovzťahukcelkovejdĺžkeprenájmusúdobdobnepoukazujenielennažalobcomcitovanújudikatúru
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn.: 14Cob/55/2019 a rozhodnutím zo dňa
12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023,

sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyslovené v rozsudkoch zo dňa
24.11.2021 pod sp. zn. 3Cob/202/2020-217, zo dňa 18.10.2023 pod sp. zn. 3Cob/86/2023-145 a zo dňa
15.11.2023 pod sp. zn. 3Cob/94/2023, Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku zo dňa 26.01.2023,
sp. zn. 14Cob/89/2022, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave rozsudkom zo dňa 24.11.2021 sp. zn.3Cob/202/2020, zo dňa 18.10.2023 sp. zn. 3Cob/86/2023 a zo dňa 15.11.2023 sp. zn. 3Cob/94/2023
ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a to rozsudok zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 a
rozsudok zo dňa 26.03.2024 sp. zn. 9Co/107/2023.

69. V súvislosti s dĺžkou opravy spoločnosť ALTERIA MOTOR, s.r.o. na výzvu súdu uviedla, že
zákazka MU001302 k oprave vozidla Mazda 6, EČV: E. bola objednaná vopred na opravu. V systéme
CARIS bola otvorená zákazka dňa 28.8.2023, avšak pre vyťaženosť servisu boli náhradné diely k
oprave zabezpečené ku dňu 27.9.2023. Dňa 3.10.2023 zákazník pristavil vozidlo do servisu a podpísal

zákazkový list a Plnomocenstvo oprávňujúce servis priamo komunikovať s poisťovňou. Dňa 11.10.2023
sa uskutočnila doobhliadka motorového vozidla zo strany poisťovne, bez zmeny pôvodne nahláseného
rozsahu poškodení. Poisťovňa v danom prípade poskytla potrebnú súčinnosť a nedošlo k zanedbaniu
povinností zo strany poisťovne. Oprava prebehla štandardným spôsobom. Na motorovom vozidle bol
poškodený predný nárazník a horná lišta chladiča. Zákazník dňa 11.10.2023 oznámil, že nepožaduje
výmenu poškodených dielov, ale požaduje ich opravu. Na základe tohto oznámenia bola dňa 26.10.2023

ukončená oprava a lakovanie. Dňa 26.10.2023 bola vykonaná výstupná diagnostika, ktorej výsledok
potvrdil, že vozidlo je po oprave v prevádzkyschopnom stave. Dňa 27.10.2023 bola vystavená faktúra
na zákazníka na sumu 1 219,55 €. Na základe Plnomocenstva zákazníka bola táto faktúra zaslaná
priamo do poisťovne KOOPERATIVA. Na základe tejto faktúry poisťovňa KOOPERATIVA dňa 6.11.2023
zaslala zákazníkovi Oznámenie o poistnom plnení a následne škodu likvidovala vo fakturovanej výške.

Opravené vozidlo bolo odovzdané zákazníkovi dňa 7.11.2023 z dôvodu, že poisťovňa ukončila likvidáciu
a vystavila Oznámenie o poistnom plnení dňa 6.11.2023. Skôr ako je ukončená likvidácia poistnej
udalosti zo strany poisťovne, nie je možné vydať opravené vozidlo zákazníkovi.

70. Súd priamo v tomto spore nepovažoval za nevyhnutné vykonať dokazovanie, či daná spoločnosť,

autoopravovňa,malavčasenehodyčiopravysožalovanýmuzavretúzmluvuospolupráci,ajkeďviných
sporoch takúto skutočnosť zistil. Spoločnosť ALTERIA MOTORS s.r.o. Žilina vystupuje ako autorizovaný
dealer vozidiel Hyunday, Mazda, Ford, Honda a zároveň ako autorizovaný servis pre dané značky
vozidiel, teda autoopravovňa odporúčaná priamo výrobcom či výhradným dovozcom alebo zástupcom
značky s požadovanými znalosťami a kvalitou pre opravu. Je priamo výhradným zástupcom každej

značkyakoservisodporúčaná.Súdpovažujepretoobvykléodporúčanieopravyvautorizovanomservise
za racionálne, a to aj samotným uvedením spolupracujúceho servisu na webovom sídle žalovaného
https://kooperativa.sk/pobocky. Pokiaľ poškodený nepreferuje určitý „neznačkový“ servis alebo servis
inej značky, súd považuje za racionálnu voľbu požiadať o opravu práve autorizovaný servis danej
značky. Súd tiež nemôže obísť, aj samotnú snahu dcérskej spoločnosti žalovaného SLOVEXPERTA

s.r.o., ktorá priamo stanovením neprimerane nízkej ponuky na opravu v nezmluvnom servise nepriamo
nútila aj sudcu zvoliť si opravu v autorizovanom, so žalovaným spolupracujúcom servise (u iných opráv
neakceptovanie výšky normohodín, ktoré akceptuje v autorizovaných servisoch, vlastné stanovenie
hodnoty diela vyhľadaním najlacnejšieho náhradné dielu a pod.). Právne neznalú osobu bez náležitých
vedomostí, môže táto nekalá praktika ovplyvniť aj samotný výber.

71. Súd preto zdôrazňuje, že racionálnosť konania poškodeného, ktorý poškodený automobil Mazda
6 zadal opraviť autorizovanému servisu, nemožno spochybňovať. Súd tak ako ani v jednom
z predchádzajúcich sporov, tak ani v tomto prípade, nezistil, že by sám žalovaný či spoločnosť určená na
ohliadku poškodenia, odporučili poškodenému inú autoopravovňu, ktorá by v požadovanej kvalite a za

kratší čas vykonala opravu poškodenia na vozidle poškodeného. Súd zdôrazňuje, že práve poisťovňa,
ktorá spolupracuje len v meste Žilina s 28 autoopravovňami, má viac možností zistiť zaťaženosť
opravovní, schopnosť vykonať opravu v primeranom čase a pod.. V prípade bežného spotrebiteľa zistiť,
ktorá spoločnosť je schopná v určitej dobe vykonať opravu, či bude akceptovaná cena opravy samotným
žalovaným pre vystavenie krycieho listu či bez rizika sporu o úhradu ceny opravy, a následne uvedené

tvrdenie preukázať, je fakticky nemožné. To by poškodený musel realizovať určité výberové konanie
vo vzťahu k rýchlosti opravy, cene, schopnosti vykonať opravu, čo je pre neznalú osobu mimoriadne
obťažne a aj časovo náročné.

72. Tak ako súd viac krát aj v sporoch so žalovaným uviedol, ak by žalovaný vykonal určité odporúčania

opravovne s prehlásením o dĺžke, cene a kvalite opravy, a poškodený by si zvolil inú opravovňu,
v prípadne presahujúcej dĺžky opravy či ceny, by dôvodnosť nároku v presahujúcom rozsahu musel
preukazovať poškodený. Pokiaľ nejestvujú odporúčania žalovaného, jednotný systém sledovania
vyťaženosti vykonávania opráv, musí pri racionalite voľby poškodeného, preukazovať neúčelnosť dĺžkyopravy a tým aj nájmu náhradného vozidla preukazovať žalovaný. Súd za preukázanie neúčelnosti
nepovažuje len vyčíslenie primeranej doby opravy prostredníctvom určitého systému pre výpočet, ale aj
vedomosť o neschopnosti opravovne vykonať opravu v primeranej dobe, či minimálne stupeň vedomej

nedbanlivosti pri výbere opravovne na strane poškodeného.

73. Aj zo samotného vyjadrenia opravovne je zrejmé, že došlo k odloženiu opravy pre neschopnosť
zabezpečiť náhradný diel, nakoľko v systéme CARIS bola otvorená zákazka dňa 28.8.2023, avšak
pre vyťaženosť servisu boli náhradné diely k oprave zabezpečené ku dňu 27.9.2023. Dňa 03.10.2023

zákazník pristavil vozidlo do servisu a podpísal zákazkový list a plnomocenstvo oprávňujúce servis
priamo komunikovať s poisťovňou. Dňa 11.10.2023 sa uskutočnila doobhliadka motorového vozidla zo
strany poisťovne, bez zmeny pôvodne nahláseného rozsahu poškodení. Poisťovňa v danom prípade
poskytla potrebnú súčinnosť a nedošlo k zanedbaniu povinností zo strany poisťovne. Oprava prebehla
štandardným spôsobom. Na motorovom vozidle bol poškodený predný nárazník a horná lišta chladiča.
Zákazník dňa 11.10.2023 oznámil, že nepožaduje výmenu poškodených dielov, ale požaduje ich opravu.

Na základe tohto oznámenia bola dňa 26.10.2023 ukončená oprava a lakovanie. Dňa 26.10.2023 bola
vykonaná výstupná diagnostika, ktorej výsledok potvrdil, že vozidlo je po oprave v prevádzkyschopnom
stave. Dňa 27.10.2023 bola vystavená faktúra na zákazníka na sumu 1.219,55 eur. Na základe
plnomocenstva zákazníka bola táto faktúra zaslaná priamo do poisťovne KOOPERATIVA. Na základe
tejto faktúry poisťovňa KOOPERATIVA dňa 6.11.2023 zaslala zákazníkovi Oznámenie o poistnom plnení

a následne škodu likvidovala vo fakturovanej výške. Opravené vozidlo bolo odovzdané zákazníkovi
dňa 07.11.2023. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že v čase od 03.10.2023 do 11.10.2023 neboli
na vozidle vykonávané práce z dôvodu doohliadky. K uvedenému času nevyplýva ani z poistného
spisu, že by žalobca neposkytol súčinnosť alebo si zanedbal splnenie určitých povinností. Naopak
splnomocnil na zastupovanie voči poisťovni partnerský servis žalovaného, ktorý minimálne v minulosti

(súd v tomto štádiu sporu neskúmal, či zmluva o spolupráci medzi Alteria Motors s.r.o. a žalovaným
trvala v čase opravy vozidla poškodeného) na základe zmluvy o spolupráci mal dohodnuté podmienky
pre prípad potreby doobhliadky a iných postupov pri likvidácii poistnej udalosti. Súd tiež z poistného
spisu zistil, že odovzdaniu vozidlu na opravu predchádzala ohliadka vozidla poškodeného vykonaná
partnerskou spoločnosťou žalovaného. Súd nemal preukázané a ani tvrdené skutočnosti, že by

vykonanie doobhliadky zavinil poškodený. Následne poškodený oznámil opravovni obdobne ako pri
určení ohliadkou, že žiada vykonanie opravy poškodenia. Samotná oprava trvala od 11.10.2023 do
26.10.2023, čo rozsahom zodpovedá dobe 15 kalendárnych dní. Následne od 27.10.2023 do 06.11.2023
bola doba, po ktorú žalovaný po doručení faktúry za opravu vozidla rozhodoval o likvidácii poistnej
udalosti, teda úhrade či vystaveniu krycieho listu. Uvedenú dĺžku nemohol poškodený ovplyvniť. V tomto

rozsahu súd poukazuje aj na závery odvolacieho súdu Krajského súdu v Žiline, ktorý rozsudkom sp.zn.
11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024 zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 14C/48/2022-66 zo
dňa 23. mája 2023 v rozsahu zamietnutej žaloby z dôvodu, že súd prvej inštancie nepovažoval čas
od ukončenia opravy do vystavenie krycieho listu za čas súvisiaci s opravou vozidla a znemožňujúci
užívanie opravovaného vozidla, nakoľko uplatnenie takého zádržného práva zo strany autoopravovne

považoval za konanie v rozpore so zákonom a nekalú zmluvnú podmienku, teda nemožnosť užívať
vozidlo po danú dobu nemôže zodpovedať poisťovňa ale výlučne autoopravovňa (Alteria Morors s.r.o.).
Súd druhej inštancie konštatoval, že: „V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia
žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti
žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje

dovzťahusvymedzenýmrozsahomprávapovinnostíspoškodeným„nútene“vdôsledkuvznikupoistnej
udalosti (tak ako ich prezumuje zákona č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do
vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je
výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá
by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného

motorovéhovozidlapoškodenýmajvovzťahukdĺžkedobymedziukončenímopravymotorovéhovozidla
poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od
toho, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela
nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si
poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. .... prípadné nevyjednanie takých

podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne
viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho
ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“
poisťovateľa škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej)úvahy je potom potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo
v partnerskom servise poisťovateľa škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací
súd má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením

(okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou,
ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na
to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu
k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného
vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú

dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu
uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany
poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe
ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy.“

74. Obdobne súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo

dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok...“.

75. Vo vzťahu k sume nájmu, podľa zmluvy o nájme a faktúry č. 14502023 vo výške 35,- eur/deň
a poplatku za pristavenie vozidla 30,- eur (všetko vrátane DPH) súd zdôrazňuje, že táto nebola sporná,
teda spornou ju neurobil žalovaný popretím skutkových tvrdení a nepreukazoval jej neprimeranosť. Súd
tiež nepovažoval za sporné, že poškodenému bol faktúrou č. 14502023 vyúčtovaný nájom vo výške

1.324,86 eur splatný 21.11.2023 za nájom vozidla KIA Ceed ZA180KB za dobu od 03.10.2023 do
06.11.2023, pričom vyúčtovanie zodpovedá obsahu zmluvy o nájme zo dňa 03.10.2023.

76. Súd preto v konaní po vyhodnotení dokazovania ustálil, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si

musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej
súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného dňa 30.06.2023, ktorý za škodu
zodpovedá.Priposudzovanínutnostiaúčelnostinákladovvzniknutýchztitulunájmunáhradnéhovozidla
súd vychádzal z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy (vrátane
časuprevykonaniedoobhliadky)vautoservise,atiežzoskúmaniareálnejmožnostipoškodenéhoužívať

svoje motorové vozidlo v súvislosti s časom likvidácie poistnej udalosti žalovaným vo vzťahu k vydaniu
vozidla poškodenému samotným autoservisom, teda dobu od prevzatia vozidla autoopravovňou do
opravy od 03.10.2023 do vydania vozidla 07.11.2023 súd považoval za účelnú a dôvodnú pre potreby
zabezpečenia si náhradného vozidla, nakoľko po uvedenú dobu poškodený nemal možnosť užívať
vlastné vozidlo z dôvodu opravy a po túto dobu mal právny predchodca žalobcu – poškodený,

zapožičané od žalobcu vozidlo. Súd preto rozsah celkovej doby nájmu považoval za účelný v rozsahu
35 dní bez ohľadu na to, že sa jednalo o opravu, ktorá podľa odborného posudku č. XXX/XXXX znalca
Ing. Ľubomíra Jarouša mala trvať 1 až 2 pracovné dni, z technologického hľadiska 7 až 10 pracovných
dní, nakoľko poškodený neporušil žiadnu z jeho povinností v rámci prevenčných opatrení ani dĺžku či
rozsah opravy nemohol ovplyvniť.

77. V zmysle uvedeného súd považoval nárok poškodeného za nájom náhradného vozidla vo výške
1.324,86 eur za dôvodný titulom škody priamo súvisiacej s poškodením jeho vozidla poistencom
žalovaného, ktorý za žalovaného podľa § 15 ods. 1 ZoPZP je povinný poškodenému uhradiť priamo
poisťovateľ. Nakoľko žalovaný nárok pri likvidácii poistnej udalosti uspokojil len v časti úhradou dňa

20.11.2023 na základe šetrenia ukončeného dňa 14.11.2023, súd zistil povinnosť žalovaného nahradiť
za jeho poistenca aj zostatok spôsobenej škody vo výške 924,90 eur.

78. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.79. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

80. Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z.z., odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na
náhradu škody vrátane inej ujmy uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi.

81. Podľa odôvodnenia rozhodnutia v konaní pred Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 23.02.2022
sp.zn. 3Obdo/27/2021 odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa v otázke

žalobcovi nepriznaných úrokov z omeškania stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý zamietol žalobu v časti príslušenstva s poukazom na ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď žalovaný povinnosť podľa
§ 11 ods. 6 zákona o PZP neporušil, preto nemá povinnosť platiť úroky z omeškania v zmysle § 11
ods. 8 zákona o PZP a povinnosť platiť úrok z omeškania mu vznikne až (a jedine) v prípade, ak

neuhradí žalobcovi škodu v lehote určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody. Na doplnenie odvolací súd poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 184/2019 z 3. júla 2019 a sp. zn. I. ÚS 567/2020 z 8. decembra 2020, ktorými boli ústavné
sťažnosti v obdobných veciach odmietnuté ako neprípustné a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/109/2018 z 27. mája 2020, sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22. novembra 2018 a sp.

zn. 1Cdo/212/20107 z 26. februára 2019. Súd zdôraznil, že pokiaľ si žalovaný splnil svoju povinnosť
podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, nemal povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania a do omeškania
by sa žalovaný dostal až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Dovolací súd s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v Nálezoch Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020 a III. ÚS 214/2020 zo 14. októbra 2021 a sp.
zn. III. ÚS 215/2020 z 28. októbra 2021, v ktorých ústavný súd zhodne skonštatoval, že výklad ust.
§ 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP prijatý všeobecnými súdmi v zrušovaných rozhodnutiach vylučuje
poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody a dostáva sa
tak do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Súdy neaplikovali eurokonformný výklad

v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie), keď všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej
únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77
vo veci Simmenthal). Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu III. ÚS 215/2020 z 28.

októbra 2021 uviedol, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku
z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na
úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na
výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah

poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia
úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach
vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery,
žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale

na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“ a
neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre
škodcu“. Trojmesačná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota
na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej
udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z

omeškania; § 121 ods. 3 OZ) vzniknutej z ublíženia na zdraví. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a
neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma všeobecný súd.
Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona
o PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve

efektívne), potom sa poisťovateľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia
(keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom zákona o PZP je však zlepšiť
postavenie poškodeného - veď aj na tento účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný
nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj krajský súd,ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie. Rovnaký
postup pri výklade predmetných ustanovení ohľadom úroku z omeškania aplikoval odvolací súd a súd
prvej inštancie aj v tu preskúmavanej veci. Odvolací súd a aj súd prvej inštancie pri výklade ust. § 11 ods.

6 až 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili
účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym
výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s
odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných
ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom Slovenskej republiky označený ako ústavne nesúladný

spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania
až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody,
je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd dal do pozornosti aj predchádzajúce
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21. mája 2020,
sp. zn. 1Cob/100/2019, rozsudok z 29. septembra 2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok z 27. apríla
2017,sp.zn.1Cob/109/2016,vktorýchužKrajskýsúdvBratislaveprijalzáver,žepovinnosťpoisťovateľa

platiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej
povinnosti poisťovateľa upravenej v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas.

82. Súd prvej inštancie má za to, že povinnosť poisťovateľa platiť úrok z omeškania podľa § 11 ods. 6
zák. o PZP v spojení s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. je v súdnej praxi ustálená.

83. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3
nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm.

a/ zák. č. 381/2001 Z.z. dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia. Súd
sa v tomto rozsahu poukazuje na svoju rozhodovaciu prax potvrdenú nadriadeným súdom ako aj
odôvodnením vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktorým aj zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení

§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

84. Súd pri nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo vzájomnom súvise na vznik omeškania
uvádza, že v prípade rozsudku v spore o náhradu škody sa jedná o deklaratórny, nie konštitutívny

rozsudok, teda súd rozsudkom potvrdzuje existujúci nárok. Nárok na náhradu škody súd nestanovuje
podľa vlastnej úvahy ako napr. náhradu nemajetkovej ujmy, teda nárok nevzniká rozhodnutím súdu.
Nárok na náhradu škody vznikom nákladov na užívanie náhradného vozidla predstavuje nárok, kde
je zrejmé kto škodu spôsobil a v akej výške, teda povinnosť uhradiť škodu vzniká vtedy, keď sa ten
kto škodu spôsobil dozvie, v akej výške škodu spôsobil a komu. Ak je možné uplatniť nárok priamo

voči poisťovni, tak poisťovňa je povinná plniť v určenej lehote po ukončení šetrenia. Ak poisťovňa
ukončí šetrenie tak, že nárok na poistné plnenie nevznikol alebo vznikol v nižšom, než uplatnenom
rozsahu (škoda nebola preukázaná) avšak v súdnom konaní za rovnakých skutkových tvrdení a dôkazov
súd dospel k inému zisteniu, poisťovňa si nemohla riadne splniť svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6
zákona o PZP, ibaže by nárok nebol riadne uplatnený, teda v konaní pred súdom by bol skutkovo

vymedzený alebo preukázaný iným spôsobom. Ust. § 10 ods. 7 zákona o PZP je potrebné vykladať tak,
že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda poisťovňa je povinná plniť
do 15 dní od skončenia prešetrovania na zistenie jej povinnosti plniť a to aj vtedy, ak svoju povinnosť
stanovila nesprávne. Povinnosť plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady

škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, je
len vtedy, ak by poistenec popieral zodpovednosť za škodu a táto bola deklarovaná až rozhodnutím
súdu. Povinnosť plnil podľa rozsudku sa nevzťahuje na prípad, keď poškodený uznal zodpovednosť za
vznik škody a požiadal poisťovňu o plnenie a poisťovňa nesprávne zistil jeho rozsah povinnosti plniť.
Tomuto tvrdeniu zodpovedá povinnosť poisťovne v prípade sporu ustanoviť poistenému zástupcu (§ 10

ods. 5 zák. o PZP). Poisťovňa nemôže mať výhodnejšie postavenie ak odmietne plniť až do doby pokiaľ
jej povinnosť nie je stanovená súdom, ako keby riadne vykonala šetrenie a za poisteného nahradila
škodu. Tiež ak má poisťovňa povinnosť vykonať šetrenie, musí šetrenie vykonať riadne tak, aby na
základe jeho výsledkov nahradila celú spôsobenú a preukázanú škodu. V takomto prípade ad absurdumby každého poškodeného mohla odkázať na konanie pred súdom s písomným odkazom, že rozsah
povinnosti plniť nebol riadne preukázaný (§ 10 ods. 6 písm. b/ zák. o PZP). Nesplnenie povinnosti podľa
§ 10 ods. 6 zák. o PZP riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a rozhodnúť o nároku je potrebné

posúdiť tak, že v danej časti poisťovňa šetrenie nevykonala riadne. To, že súd dospel pri stanovení
náhrady škody k iným zisteniam ako poisťovňa – žalovaný, značí porušenie povinnosti poisťovne riadne
vykonať šetrenie a priznať zodpovedajúci nárok na poistné plnenie (ibaže by nárok v súdnom konaní bol
inak skutkovo odôvodnený či preukázaný inými dôkazmi, ktoré boli pre rozhodnutie poisťovne podstatné
a nemohla ich predpokladať). Preto súd podľa § 10 ods. 8 zák. o PZP stanovil omeškania žalovaného

s náhradou škody od uplynutia 15 dní po ukončení šetrenia podľa § 10 ods. 6 zák. o PZP vo výške podľa
§ 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

85. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo
sumy 924,90 eur od 30.11.2023 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V súvislosti s uplatneným nárokom na úrok

z omeškania súd poukazuje na ustálenú judikatúru ako aj závery Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol
zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR
sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Rovnakým

spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
Preto súd podľa § 10 ods. 8 zák. o PZP stanovil omeškania žalovaného s náhradou škody od uplynutia
15 dní po ukončení šetrenia podľa § 10 ods. 6 zák. o PZP vo výške podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a §
3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

86. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

87. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

88. Nakoľko žalobca mal úspech v konaní voči žalovanému v plnom rozsahu, súd priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

89. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebez autorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).