Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124200187
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124200187.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XX/XX, D., 2/ E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX/XX, D., 3/ G. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XX/XX, D., 4/ H. H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX/XX, D., 5/ I. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XX/XX, D., proti žalovaným: 1/ A. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: K. XXX/

XXX D., 2/ L. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: M. XXX/XX, D., 3/ N. F., A. J., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX D. - N., 4/ P. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: D., t. č. G. XXX, Q.,
M. D., R. A., 5/ H. B., A. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: D., 6/ OR PZ v E. – F. S. D. N., Odbor
kriminálnej polície, ČVS:M./X-XXX-XX-XXXX, so sídlom: A. XX, XXX XX E., Okresná prokuratúra E.,
so sídlom E. P. X, XXX XX E., KR PZ v E. E., Odbor kriminálnej polície, ČVS:F./X-XXX-XX-XXXX, so
sídlom: T. X. H. X, XXX XX E. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným 1/

až 5/, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/44/2024-2180 zo dňa 27.
februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/44/2024-2180 zo dňa 27. februára 2025 m e n í tak, že:
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanej 1/ A. J., nar. XX. XX. XXXX

a žalovanej 3/ N. F., A. J., nar. XX. XX. XXXX, aby nekontaktovali žalobcu 2/ E. F. B., nar. XX. XX. XXXX
priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami.
II. Vo zvyšnej časti návrh žalobcov 1/ až 5/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predloženej veci žalobcovia 1/ až 4/ dňa 02.01.2024 podali na Okresnom súde Banská Bystrica
voči žalovanému 1/ Okresnému súdu E. E., pracovisko E. a žalovanému 2/ Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny E., žalobu na ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej a majetkovej ujmy. Žalobca
2/ v doplnení návrhu zo dňa 23.08.2024 žiadal „o ochranu pred ľuďmi (4 nevlastnými súrodencami),
s ktorými vyrastal, o ochranu aj pred ich partnermi a ich deťmi, ako aj zákaz priblíženia, o ochranu
pred drogovou mafiou na C., o ochranu pred vydieraním, o ochranu pred políciou, ktorá je spojená

s drogovou mafiou“. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15NcC/9/2024 –
1037 zo dňa 25.10.2024 bol dňa 06.11.2024 spis Okresného súdu v Banskej Bystrici, vedený pod spis.
zn. 21C/3/2024, postúpený Okresnému súdu Zvolen (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“). Dňa 22.11.2024
bolo súdu prvej inštancie po predchádzajúcej výzve doručené písomné podanie žalobcov, obsahujúce
okrem iného aj návrh žalobcov 1/ až 5/ na nariadenie neodkladných opatrení proti žalovaným 1/ až 5/.
Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/44/2024-1808 zo dňa 03.12.2024 návrh žalobcov 1/ až 5/ na

nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Predmetné uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici nazáklade podaného odvolania žalobcov 1/ až 5/ zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie uznesením na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1.1 Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/44/2024-2180 zo dňa 27.02.2025 návrh žalobcov 1/ až 5/

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CSP“).

1.3 Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní všetkých
predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcov 1/ až 5/ na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Z návrhu vyvodil, že žalobcovia 1/ až 5/ navrhli pre
žalovaných 1/ až 5/ doživotne zakázať priblížiť sa na 3 metre k osobám žalobcov 1/ až 5/, priblížiť sa k
rodinnému domu rodiny B. na ulici C. R. XX/XX U. D.. Ďalej žalobcovia 1/ až 5/ navrhli pre žalovaných
1/ až 5/ doživotný zákaz kontaktovania ich osôb, či už poštou, telefonicky, cez SMS, MMS, e-mailom,

prostredníctvom sociálnych sietí i šírení informácií cez iné osoby, ako aj doživotný zákaz rozširovať
o nich akékoľvek informácie (ohovárať, osočovať, obviňovať, uplatňovať námietky a žaloby) súvisiace
s náhradnou starostlivosťou im poskytovanou H. H. B. a A. B.. Po posúdení veci súd prvej inštancie
skonštatoval, že žalobcovia 1/ až 5/ riadne neosvedčili dôvodnú obavu hrozby akéhokoľvek fyzického
útoku respektíve psychického útoku voči nim zo strany žalovaných 1/ až 5/, pričom v predmetnom návrhu

opisujú žalobcovia 1/ až 5/ v podstate rodinnú anamnézu žalovaných: 1/, 3/, 4/ a 5/ (v tom čase v
náhradnej starostlivosti žalobcu 1/ a žalobkyne 4/) a následný dopad na ich rodinné spolužitie.
1.4 Súd prvej inštancie si nedokázal vyvodiť ani z obsahu priložených dôkazov riadne osvedčenie
potreby nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP.
Skonštatoval, že každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, avšak
predmetný návrh na neodkladné opatrenie, vychádzajúc pritom z princípu proporcionality, nezodpovedal
ústavným princípom ochrany slobody pohybu a pobytu podľa Čl. 23 Ústavy Slovenskej republiky.
Súčasne k návrhu žalobcov 1/ až 5/ k doživotným zákazom priblíženia a ďalším doživotným zákazom
uviedol,žeuloženiepovinnostizákazupribližovaťsakurčitejosobejeobmedzenímzákladnéhoprávana

slobodu pohybu a pobytu, ktorý zaručuje Ústava Slovenskej republiky a obmedziť toto ústavou zaručené
právo možno iba na základe zákona; a v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového
stavu dokonca ústavného zákona (čl.51 odst.2 Ústavy SR). CSP umožňuje súdu uložiť toto obmedzenie
len v rámci nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré obmedzenie je však dočasné a upravuje pomery
účastníkovpočassúdnehokonania.Trvalýcharakterpovinnostizákazupriblíženiakurčitejosobemožno

uložiť len v trestnom konaní postupom upraveným v Trestnom zákone a Trestnom poriadku v súvislosti
s uložením sankcie za spáchaný trestný čin (rozhodnutie KS Košice sp. zn. 9Co/27/2022 z 28.06.2023).
1.5 Súd prvej inštancie po vysporiadaní sa so všetkými právne relevantnými skutočnosťami, ako aj
vyhodnotením zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že
skutkový a právny stav veci v tomto prípade nepreukazuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a

preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
1.6 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 252 ods. 1 a 2
CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov, pretože žalobcovia v konaní neboli úspešní
a žalovaným žiadne trovy nevznikli.

2. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia 1/ až 5/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom namietali že zákonný sudca nerešpektoval rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici.
2.1 Napadnuté uznesenie považovali za nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnené. Namietali, že
súd prvej inštancie im vo svojich rozhodnutiach odpovedal len čiastočne a nerozhodol aj vo vzťahu
k žalovanému 6/. Tak isto nevysvetlil a neodpovedal na ich návrhy od bodu 6. po bod 17. (návrh na

vylúčenie nahrávky nadobudnutej žalovanou 1/ v rozpore so zákonom ako dôkazu z trestného konania
vedeného proti žalobcovi 2/, žalobu o vrátenie daru, žalobu o zákaz žalovanému 5/ a jeho dcére
maloletej H. B. používať priezvisko B. a o zmene ich priezviska, návrh na vylúčenie vyšetrovateľa F. S.
D. N. z vyšetrovania a rozhodovania o všetkých policajných vyšetrovaniach týkajúcich sa žalobcu 2/,
návrh na vylúčenie OR PZ E. a Okresnej prokuratúry v E. z vyšetrovania a rozhodovania o všetkých

policajných vyšetrovaniach týkajúcich sa žalobcu 2/, návrh na postúpenie policajného vyšetrovania
týkajúceho sa žalobcu 2/ do iného kraja, návrh na zákaz polícii navštevovať dom žalobcov 1/ až 5/ za
účelom predvolávania osôb, návrh na nariadenie súdnoznaleckých vyšetrení žalobcov 2/ a 3/).2.2 Namietali, že navrhovaný zákaz kontaktovania neobmedzuje osobnú slobodu žalovaných
a rozširovanie nepravdivých informácií je trestný čin, ktorý je v podstate zo zákona zakázaný. Tak isto
je zakázané nahrávanie súkromných rozhovorov bez súhlasu dotknutej osoby a za účelom úmyselne

privodiť tejto osobe trestné stíhanie. Taktiež nevideli dôvod na odmietnutie poskytnutia im ochrany, keď
preukázali závažné, ich život a psychickú integritu ohrozujúce, dôvody.
2.3 Zopakovali svoju argumentáciu o tom, ako sa žalovaní 1/ až 5/ voči nim dopustili viacerých
nezákonných konaní, neoprávnene a nezákonným spôsobom zasiahli do ich osobnostných práv, narušili
ich súkromie, čím výrazne poškodili ich fyzické, ako aj psychické zdravie. Nakoľko sa žalobcovia

voči žalovaným bránili podaním trestných oznámení, je podľa nich nanajvýš pravdepodobné, že sa
nezákonné konanie žalovaných bez nariadenia ochrany ich osobnosti bude opakovať a tým bude
opakovane ohrozovaná ich duševná a telesná integrita. Najviac ohrozeným je žalobca 2/, ktorý má
Aspergerov syndróm a trpí úzkostno-depresívnou poruchou stredne ťažkého až ťažkého stupňa so
závažnými prejavmi až život ohrozujúcimi suicidálnymi sklonmi) a žalobkyňa 5/ (ktorá je staršia
a hendikepovaná osoba) a žalobca 3/ (taktiež má Aspergerov syndróm), ale aj žalobca 1/ a žalobkyňa

4/, ktorí konaním žalovaných utrpeli závažnú a život ohrozujúcu fyzickú a psychickú ujmu.
2.4 Znova podali žalobu, z ktorej na základe výhrad sudcu vyradili zákaz približovania sa, aby sa
neporušovalo ústavné právo žalovaných. Domáhali sa, aby súd prvej inštancie ich upravenú žalobu prijal
a vyhovel ich návrhu v plnom rozsahu.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uzneseniesúduprvejinštanciepodľa§388CSPzmeniltak,akojeuvedenévovýrokuI.tohtouznesenia,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/, g/, h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu, prípadne
zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne ešte nevykonateľného, či očakávaného rozhodnutia,
resp. exekučného titulu. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a účinnej súdnej

ochrany, na čo nadväzuje tzv. obmedzený režim dokazovania. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od

dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa
mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. V danom význame to znamená, že
súd vychádza predovšetkým z tvrdených skutočností v návrhu a priložených dôkazných prostriedkov,
bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP). V zmysle vyššie uvedeného tak odvolací súd konštatuje,

že súd prvej inštancie v procese rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia postupoval
v medziach zákona, keď v rámci posudzovania miery osvedčenia (predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia) vychádzal len z návrhu a priložených dôkazných prostriedkov žalobcami 1/ až
5/. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcami 1/ až 5/ navrhované súdnoznalecké psychologickévyšetrenia za účelom diagnostikovania vývinových tráum žalobcov 2/ a 3/ presahuje rámec potreby
osvedčovania miery naplnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia vykonávaného
v záujme poskytnutia rýchlej súdnej ochrany porušených či ohrozených práv a neodkladnej úpravy

pomerov.

9.Žalobcovia1/až5/sapodanýmnávrhomdomáhalinariadenianeodkladnéhoopatreniaspočívajúceho
v zákaze priblíženia žalovaných 1/ až 5/ na 3 metre k žalobcom 1/ až 5/, v zákaze priblíženia žalovaných
krodinnémudomužalobcov1/až5/,zákazežalovaným1/až5/kontaktovaniažalobcov1/až5/azákaze

žalovaným 1/ až 5/ rozširovania informácií o žalobcoch 1/ až 5/. Súd prvej inštancie po oboznámení sa
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní všetkých predložených listinných
dôkazov dospel k záveru, že návrh žalobcov 1/ až 5/ na nariadenie neodkladného opatrenia nie
je dôvodný, nakoľko neosvedčili dôvodnú obavu hrozby akéhokoľvek fyzického útoku, respektíve
psychického útoku, voči nim zo strany žalovaných 1/ až 5/. S takýmto právnym posúdením návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia 1/až 5/ nesúhlasili a rozhodnutie súdu prvej inštancie

napadli riadne a včas podaným odvolaním.

10. V podanom odvolaní žalobcovia 1/ až 5/, okrem návrhu na zákaz priblíženia sa, zotrvali na podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom zopakovali svoju argumentáciu preukazujúcu
podľa nich dôvodnosť podaného návrhu, pričom zdôraznili, že najviac ohrozeným je žalobca 2/, ktorý

má Aspergerov syndróm a trpí úzkostno-depresívnou poruchou stredne ťažkého až ťažkého stupňa so
závažnými prejavmi až život ohrozujúcimi suicidálnymi sklonmi.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v zmysle Znaleckého posudku č. XX/XXXX H. K. F., znalca
v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria vyplýva, že u žalovaného 2/ bola zistená

prítomnosť poruchy z autistického spektra, a to Aspergerov syndróm, ktorá je u neho prítomná od
narodenia a prejavuje sa u neho stereotypnými záujmami, narušením exekutívnych funkcií, rigiditou,
sťaženou adaptáciou na zmeny, narušenou flexibilitou, sociálnou naivitou, ľahkou manipulovateľnosťou
okolím, deficitom sociálno komunikačných schopnosti a zníženou schopnosťou adekvátneho odčítania
emočných stavov druhých osôb. Ide o poruchu vrodenú a liečbou v základe neovplyvniteľnú. Z obsahu

súdneho spisu vyplýva aj skutočnosť, že sa žalobca 2/ v dôsledku pre neho ťaživých následkov
vzájomných konfliktov medzi žalobcami 1/ až 5/ a žalovanými 1/ až 5/, ktorí okrem žalovaného 2/
v minulosti žili v jednej spoločnej domácnosti, no v súčasnosti sú ich vzájomné vzťahy vyhrotené
a nevraživé, opakovane pokúsil v dôsledku prežívaného pocitu nespravodlivej krivdy o samovraždu.
Žalobca 2/ v konaní osvedčil, že sa žalovaná 1/ prostredníctvom telefonickej komunikácie a jej

neoprávneného zaznamenávania a žalovaná 3/ prostredníctvom SMS komunikácie zo dňa 14.02.2023
snažili využiť jeho vyššie popísané znevýhodnenie vo svoj prospech, a preto odvolací súd dospel
k záveru, že v konaní bolo pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, že
bez uloženia zákazu komunikácie s uvedenými osobami, by mohla byť duševná integrita žalobcu 2/
vzhľadom na jeho vrodené predispozície a zlý zdravotný a psychický stav hrozná. S poukazom na

uvedené skutočnosti, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní
bola preukázaná potreba neodkladne upraviť pomery žalobcu 2/ vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/, boli
osvedčené základné skutočnosti týkajúce sa dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia, aj dôvodu
na poskytnutie neodkladnej ochrany, a tiež bolo osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, pričom bez okamžitej úpravy pomerov, by mohli byť práva žalobcu 2/ ohrozené, a preto

odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia
podľa § 388 CSP zmenil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej 1/ a žalovanej 3/ uložil,
aby nekontaktovali žalobcu 2/ priamo alebo nepriamo písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou,
ani inými prostriedkami. Týmto je žalobcovi 2/ voči týmto osobám poskytnutá ochrana, prostredníctvom
ktorej sa zabráni prípadnému ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Podľa názoru odvolacieho súdu

žalobca 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili nevyhnutnosť dočasnej úpravy
pomerov strán z dôvodu naliehavosti okamžitej úpravy pomerov za účelom eliminovať ich kontakt so
žalovanými 1/ a 3/ a tým reagovať na vzniknutý stav, ktorý mal byť spôsobený konaním žalovaných
1/ a 3/. Vo vzťahu k žalovaným 2/, 4/ a 5/, ktorí neboli v kontakte so žalobcom 2/, neboli predpoklady
nariadenia predmetného neodkladného opatrenia osvedčené.

12. Vo zvyšnej časti navrhovaného neodkladného opatrenia (t.j. v časti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia žalovaných 1/ až 5/ na 3 metre k žalobcom
1/ až 5/, v zákaze priblíženia žalovaných k rodinnému domu žalobcov 1/ až 5/, zákaze žalovaným1/ až 5/ kontaktovania žalobcov 1/ a 3/ až 5/ a zákaze žalovaným 1/ až 5/ rozširovania informácií
o žalobcoch 1/ až 5/) sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o jeho nedôvodnosti. Procesný
inštitút neodkladného opatrenia umožňuje konajúcemu súdu upraviť pomery medzi stranami sporu, ak

sa takéto opatrenie javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne
odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na jeho dôvodnosť, naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť
pomery medzi stranami sporu. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto
procesného inštitútu v zmysle procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“
takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája

a skutočnosť, že má potenciál zasiahnuť podstatným a citeľným spôsobom do práv druhého subjektu
a obmedziť ich, a to bez existencie meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne
a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a dôvodnosť takéhoto zásadu
do subjektívneho práva. Jeho nariadenie je teda na mieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne
okolnosti preukazujúce neodkladnosť a naliehavosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom
na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti

v konkrétnej veci nie sú osvedčené do takej miery, ktorá by poukazovala na dôvodnosť podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, a to vo vzťahu ku všetkým ostatným navrhovaným petitom.

13. Pokiaľ podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej
a naliehavej úpravy pomerov v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

potom nemožno mať za to, že tvrdenia a obavy žalobcov 1/ až 5/, s prihliadnutím na potrebu ich
osvedčenia a preukázania, z hľadiska ich dôkaznej sily, sú spôsobilé odôvodniť nevyhnutnosť okamžitej
úpravy pomerov strán nad rámec stanovený v bode 11. odôvodnenia tohto rozhodnutia z dôvodu
reálnej a osvedčenej obavy z ohrozenia ich telesnej alebo duševnej integrity v dôsledku násilného
či ohrozujúceho konania a správania sa žalovaných. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia

1/ až 5/, a to zvážiac dôkladne všetky tvrdené skutkové okolnosti ako celku a v celom kontexte,
v zostávajúcich častiach návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázali v dostatočnej
miere opodstatnenosť, dôvodnosť a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho
domáhali viacerými petitmi a neosvedčili také zásadné a právne významné konkrétne skutočnosti, ktoré
by poukazovali na naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a dôvodnosť

zásadným a citeľným spôsobom zasiahnuť do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na
slobodu pohybu, pobytu a prejavu. Pritom nemožno uprieť žalobcom, že v dôsledku nepríjemných,
ťaživých,stresujúcichpredošlýchprežívanísúžitiasožalovanými1/,3/,4a5/,ich následného správania
sa voči nim, majú žalobcovia 1/ až 5/ pretrvávajúci negatívny, ustráchaný a obozretný postoj voči nim
a majú obavy z možného ohrozenia a opakovania sa konfliktných situácií. Avšak je nutné rozlišovať

vnútorný psychický postoj žalobcov 1/ až 5/ a ich doposiaľ nevysporiadaný vzťah z minulosti so
žalovanými 1/, 3/, 4 a 5/ a skutočné reálne a preukázateľné ohrozenie zo strany žalovaných 1/ až 5/. Aj
pri vyhodnotení všetkých skutočností známych z obsahu spisu nevyplýva, že by v súčasnosti žalovaní
1/ až 5/ pokračovali v ohrozovaní psychickej a fyzickej integrity žalobcov 1/ až 5/ do takej miery, aby im
bol súdnym rozhodnutím, nad rámec ochrany poskytnutej žalobcovi 2/ prostredníctvom vyššie uvedenej

zmeny napadnutého uznesenia, formou neodkladného opatrenia uložený zákaz vo viacerých smeroch
tak, ak to vyplýva z petitov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Je tak nutné preto prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/ až 5/ (a to ani
najneskôr v odvolacom konaní) neosvedčili dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nad rámec odvolacím súdom v tomto konaní priznanej ochrany žalobcovi 2/ tak, ako sa ho domáhali,
a to vo vzťahu ku všetkým ostatným navrhovaným petitom, neosvedčili naliehavosť a potrebu okamžite
zasiahnuť do pomerov strán sporu a neosvedčili tak danosť zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. d/, g/ a h/ CSP. Odvolací súd sa
v tejto časti stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie správne návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP v zostávajúcej časti zamietol, keď dospel
k záveru, že zistený skutkový stav veci nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových
strán.

15. Pokiaľ ide odvolaciu námietku, v rámci ktorej žalobcovia 1/ a ž 5/ namietali, že súd prvej inštancie

nereagoval na ich návrhy uvedené v bodoch 6. až 17. navrhovaného petitu je nutné konštatovať, že
súd prvej inštancie v tejto časti nepostupoval v súlade s odporúčaním odvolacieho súdu vyjadreným
v zrušujúcom uznesení č.k. 14Co/6/2025-1988 zo dňa 27.01.2025, nevysporiadal sa so skutočnosťou,
že v podaní žalobcov obsahujúcom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je kumulované viaceroostatných nárokov, nezvážil aplikáciu postupu podľa § 166 ods. 2 CSP a vylúčenie veci, ktoré sa na
spojenie nehodia, na samostatné konanie, čo spôsobuje značnú neprehľadnosť spisu a posudzovanej
veci. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že návrhy uvedené v bodoch 6. až 17. žalobcami

navrhovaného petitu nemajú povahu neodkladných opatrení nariaďovaných v prípadoch, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto neboli predmetom
rozhodovania súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení. To však neznamená, že žalobcom
nebude poskytnutá súdna ochrana a o týchto návrhoch nebude rozhodnuté. Súd prvej inštancie je
v ďalšom konaní povinný postupovať v súlade s predchádzajúcim usmernením odvolacieho súdu tak,

aby bolo (či už v tomto alebo v samostatných konaniach, do ktorých budú prípadne vylúčené veci, ktoré
sa na spojenie nehodia) v rámci realizácie práva žalobcov na súdnu ochranu a spravodlivý súdny
proces rozhodované o všetkých nárokoch vyplývajúcich z podaní žalobcov, pričom bude potrebné
sa vysporiadať aj s otázkou právomoci súdu rozhodovať veci a spory týkajúce sa úpravy vzťahov
presahujúcich rámec civilného konania.

16. Podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

17. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle
§ 396 ods. 2 CSP, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. O nároku

na náhradu trov prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP, pričom zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Vzhľadom k tomu, že v konaní
obidve sporové strany dosiahli len čiastočný úspech (žalobcovia 1/ až 5/ v časti, v ktorej súd návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovaní 1/ až 5/ v časti, v ktorej súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol), odvolací súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania, nakoľko uvedené konanie o neodkladnom
opatrení rozhodnutím odvolacieho súdu končí, pričom konanie o ostatných návrhoch žalobcov
v predmetnej veci spojených sa týka iných nárokov, ako aj iných od konania o neodkladnom opatrení

odlišných okruhov sporových strán. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd
rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru
úspechu strán v odvolacom konaní (§ 255 CSP) a vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní obidve
sporové strany dosiahli len čiastočný úspech (žalobcovia 1/ až 5/ v časti, v ktorej odvolací súd odvolaniu
vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie a žalovaní 1/ až 5/ v časti, v ktorej súd podanému odvolaniu

nevyhovel) odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov odvolacieho konania právo.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).