Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424203390
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424203390.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Nové Zámky, Hlavné námestie č. 10/11, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Kerestešová & Švarná, JUDr. Adriana Pukaj Kerestešová, advokátka, AK Nitra Coboriho 2, Nitra,
IČO: 44 140 045 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 481 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 000,- eur
s úrokom z omeškania vo výške 4,50 % ročne zo sumy 1 000,- eur od 19.03.2024 do zaplatenia z a s t
a v u j e.

II. V zastavujúcej časti súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 205,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 4,50 %
ročne zo sumy 1 205,50 eur od 19.03.2024 do zaplatenia, do tridsiatich dní po právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo vyhovujúcej časti vo veci samej súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1Žalobcasasvojoužaloboudomáhalvočižalovanémunáhradyškody1205,50eur spríslušenstvom
a náhrady nemajetkovej ujmy 1 000,- eur s príslušenstvom titulom nezákonného rozhodnutia orgánu
verejnej moci pri jej výkone podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých
mu v prípravnom trestnom konaní malo byť vznesené obvinenie uznesením Okresného riaditeľstva
Policajného zboru ( ďalej aj Okresného riaditeľstva PZ alebo ORPZ ) Nové Zámky, podaná sťažnosť
mala byť prokurátorom zamietnutá, no v konečnom dôsledku, po podaní obžaloby na Okresný súd Nové

Zámky, na ktorom bola trestná vec vedená pod spisovou značkou 1T/12/2022, malo byť pred súdom
v odvolacom konaní trestné stíhanie voči nemu právoplatne zastavené. Uplatnenú škodu vymedzil
trovami právneho zastúpenia, ktoré mu mali vzniknúť v trestnom konaní, kde mal byť v prípravnom
konaní a v konaní pred súdom právne zastúpený obhajcom - Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav
Magyerka,s.r.o.,Ernestovabašta2,NovéZámky,IČO:36857751(ďalejajAdvokátskakanceláriaJUDr.
Ladislav Magyerka, s.r.o.), pri ktorom boli trovy právneho zastúpenia vyčíslené vo výške 980,05 eur,
ktoré žalobca podľa svojho tvrdenia mal obhajcovi riadne zaplatiť. Ďalšie trovy právneho zastúpenia mali

žalobcovi vzniknúť v odvolacom konaní vo výške 225,45 eur, kde mal byť právne zastúpený obhajcom
Mgr. Jozefom Slíškom, advokátom, AK Nitra, Coboriho 2 (ďalej aj advokát Mgr. Jozef Slíška), a ktoré
tak isto mali byť žalobcom zaplatené obhajcovi.1.2 Podaním zo dňa 10.03.2025 žalobca bez uvedenia dôvodu vzal svoju žalobu späť sčasti, a to
v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 1 000,- eur s príslušenstvom, pozostávajúceho z úroku
z omeškania vo výške 4,50 % ročne zo sumy 1 000,- eur od 19.03.2024 do zaplatenia.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Namietal, že
- žalobca ako obvinený si trestné stíhanie mal zaviniť sám,
- žalobca sa mal preukázateľne dopustiť skutku kladeného mu za vinu, čo má vyplývať z vykonaného

dokazovania v trestnom konaní,
- uplatnená žaloba má byť v rozpore s dobrými mravmi.
- obhajoba žalobcu v trestnom konaní mala byť neodborná, pretože jej súčasťou nemala byť námietka
smerujúca k absencii súhlasu poškodenej s trestným stíhaním žalobcu.
Žalovaný napokon vyjadril nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo trestné stíhanie voči
žalobcovi zastavené a ktorým bol zrušený odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku zo dňa 22.02.2024, žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku zo
dňa 25.10.2023, priebežného vyúčtovanie trov obhajoby, faktúr, potvrdenia o zrealizovaní transakcie,
vyúčtovania úkonov právnej pomoci, záznamu, výpisu z účtu, vyšetrovacieho spisu OR PZ v Nových

Zámkoch ČVS:ORP-567/NZ-NZ-2021, pripojeného spisu tunajšieho súdu 1T/12/2022 a ďalších a zistil
tento skutkový a právny stav:

4.1 Dňa 26.07.2021 bolo Okresnej prokuratúre Nové Zámky doručené trestné oznámenie zo dňa
26.07.2021 podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku pre podozrenie z trestného činu nebezpečného

prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona oznamovateľky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Nové Zámky, Hlavné námestie č. 10/11 ( ďalej aj oznamovateľka alebo poškodená ). Jeho
obsahom je konštatovanie, že od 09.09.2020 mala byť v rozvodovom konaní so svojim manželom A.
B. (žalobcom) a od tej doby ju mal intenzívne kontaktovať proti jej vôli prostredníctvom elektronickej
komunikačnej siete, telefonicky a aj prostredníctvom inej osoby. Obsahom komunikácie zo strany

žalobcu mali byť neustále vyhrážky, urážky, ponižovanie, zastrašovanie s množstvom vulgárnych
výrazov. K trestnému oznámeniu bol pripojený výpis chatovej, resp. SMS komunikácie. Na ORPZ,
ObvodnomoddeleníPZvNovýchZámkochboladňa08.09.2021vypočutáoznamovateľkaC.D.B.adňa
22.10.2021 Ferdinand Rosa ( žalobca ). Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odboru poriadkovej
polície, Obvodného oddelenia PZ Nové Zámky ČVS: ORP-567/NZ-NZ-2021 zo dňa 30.10.2021 bol

žalobca podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíhaný ako obvinený pre nebezpečné prenasledovanie
podľa§360aods.1písmenoa)ac)Trestnéhozákonaspoukazomna§139ods.1písmenoc)Trestného
zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že obvinený od dňa
9.9.2020 až do 30.10.2021 osobne a taktiež prostredníctvom elektronickej komunikácie telefonicky, ako
aj prostredníctvom SMS správ kontaktoval aj proti jej vôli svoju manželku - poškodenú C. D. B., narodenú

X.X.XXXX, trvale bytom E. F., G. E. H. XX, ktorá mu počas celého tohto obdobia dávala jednoznačne
najavo, že si neželá byť z jeho strany kontaktovaná a ani iným spôsobom atakovaná a aj napriek týmto jej
upozorneniam jej 50 až 60 krát za deň adresoval správy v znení: „Nájdem si Vás, dal som ťa lokalizovať.
Ponesieš následky za toto všetko, dnes vás lokalizujem a idem pre teba“, „nech ti zhnije tá nadržaná
piča, keď sa vrátiš aj ja ťa poriadne vyjebem. Neboj sa osobne ti dám roztrtkať tú nadržanú piču tak, že

viac už nebudeš jebať. Dolámem ti ruky aj nohy, so slamkou ťa budú kŕmiť“, taktiež jej denne telefonoval
z rôznych telefónnych čísel viac ako 60 krát za deň, taktiež dňa 23.7.2021 v čase okolo 20.30 h na
Hlavnom námestí č. 11 pri osobnom stretnutí ju zdrapil za ruky a tie jej vykrúcal z dôvodu, aby sa od neho
nevzďaľovala a vo svojom konaní pokračoval ďalej, pričom dňa 27.10.2021 v čase okolo 18.10 h prišiel
opakovane za poškodenou D. B. na adresu trvalého pobytu v Nových Zámkoch na Ul. Hlavné námestie

č. 11 a chytil ju silnejšie v oblasti rozkroku, so slovami „či je už pripravená na to ísť jebať do Talianska“
aj napriek tomu, že mu poškodená opakovane povedala, že si neželá, aby za ňou chodil a akokoľvek
ju kontaktoval, teda ju dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
o jej život alebo zdravie, alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života tým, že sa jej vyhrážal
ublížením na zdraví, kontaktoval ju prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jej vôli,

a tento skutok mal spáchať na chránenej, teda blízkej osobe. Obvinený A. B. prostredníctvom svojho
obhajcu Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka s.r.o. napadol dňa 08.11.2021 sťažnosťou,
ktorá však bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1Pv/378/21/4404-8 zo dňa
09.12.2021 podľa § 193 ods. 1 písmeno c) Trestného poriadku zamietnutá, pretože nebola dôvodná.Dňa 25.01.2022 bol na Okresnom riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície Nové Zámky vypočutý A. B.
ako obvinený a to za prítomnosti svojho obhajcu Advokátskej kancelárie JUDr. Ladislava Magyerku s.r.o.
(uvedené skutočnosti boli zistené z vyšetrovacieho spisu OR PZ v Nových Zámkoch ČVS: ORP-567/

NZ-NZ-2021).

4.2 Dňa 25.02.2022 bola na Okresnom súde Nové Zámky podaná obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Zámky 1Pv 378/21/4404-15 zo dňa 25.02.2022 na obvineného A. B. (žalobcu)
z dôvodu, že od dňa 9.9.2020 až do 30.10.2021 osobne a taktiež prostredníctvom elektronickej

komunikácie telefonicky, ako aj prostredníctvom SMS správ kontaktoval aj proti jej vôli svoju manželku
- poškodenú C. D. B., narodenú X.X.XXXX, trvale bytom Nové Zámky, Hlavné námestie č. 11, ktorá mu
počas celého tohto obdobia dávala jednoznačne najavo, že si neželá byť z jeho strany kontaktovaná a
ani iným spôsobom atakovaná a aj napriek týmto jej upozorneniam jej 50 až 60 krát za deň adresoval
správy v znení: „Nájdem si Vás, dal som ťa lokalizovať. Ponesieš následky za toto všetko, dnes vás
lokalizujem a idem pre teba“, „nech ti zhnije tá nadržaná piča, keď sa vrátiš aj ja ťa poriadne vyjebem.

Neboj sa osobne ti dám roztrtkať tú nadržanú piču tak, že viac už nebudeš jebať. Dolámem ti ruky aj
nohy, so slamkou ťa budú kŕmiť“, taktiež jej denne telefonoval z rôznych telefónnych čísel viac ako 60
krát za deň, taktiež dňa 23.7.2021 v čase okolo 20.30 h na Hlavnom námestí č. 11 pri osobnom stretnutí
juzdrapilzarukyatiejejvykrúcalzdôvodu,abysaodnehonevzďaľovalaavosvojomkonanípokračoval
ďalej, pričom dňa 27.10.2021 v čase okolo 18.10 h prišiel opakovane za poškodenou D. B. na adresu

trvalého pobytu v Nových Zámkoch na Ul. Hlavné námestie č. 11 a chytil ju silnejšie v oblasti rozkroku, so
slovami „či je už pripravená na to ísť jebať do Talianska“ aj napriek tomu, že mu poškodená opakovane
povedala, že si neželá, aby za ňou chodil a akokoľvek ju kontaktoval, teda iného dlhodobo prenasledoval
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a podstatným spôsobom
zhoršiť kvalitu jeho života tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví a kontaktoval ho prostredníctvom

elektronickej komunikačnej služby, písomne proti jeho vôli a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe, tým spáchal prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a), písmeno
c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona.

4.3 Trestným rozkazom tunajšieho súdu 1T/12/2022-170 zo dňa 07. marca 2022 bol obvinený A. B.
(žalobca) uznaný vinným, že od dňa 9.9.2020 až do 30.10.2021 osobne a taktiež prostredníctvom
elektronickej komunikácie telefonicky, ako aj prostredníctvom SMS správ kontaktoval aj proti jej vôli
svoju manželku - poškodenú C. D. B., narodenú X.X.XXXX, trvale bytom E. F., G. E. H. XX, ktorá mu
počas celého tohto obdobia dávala jednoznačne najavo, že si neželá byť z jeho strany kontaktovaná a

ani iným spôsobom atakovaná a aj napriek týmto jej upozorneniam jej 50 až 60 krát za deň adresoval
správy v znení: „Nájdem si Vás, dal som ťa lokalizovať. Ponesieš následky za toto všetko, dnes vás
lokalizujem a idem pre teba“, „nech ti zhnije tá nadržaná piča, keď sa vrátiš aj ja ťa poriadne vyjebem.
Neboj sa osobne ti dám roztrtkať tú nadržanú piču tak, že viac už nebudeš jebať. Dolámem ti ruky
aj nohy, so slamkou ťa budú kŕmiť“, taktiež jej denne telefonoval z rôznych telefónnych čísel viac ako

60 krát za deň, taktiež dňa 23.7.2021 v čase okolo 20.30 h na Hlavnom námestí č. 11 pri osobnom
stretnutí ju zdrapil za ruky a tie jej vykrúcal z dôvodu, aby sa od neho nevzďaľovala a vo svojom konaní
pokračoval ďalej, pričom dňa 27.10.2021 v čase okolo 18.10 h prišiel opakovane za poškodenou D.
B. na adresu trvalého pobytu v Nových Zámkoch na Ul. Hlavné námestie č. 11 a chytil ju silnejšie
v oblasti rozkroku, so slovami „či je už pripravená na to ísť jebať do Talianska“ aj napriek tomu, že

mu poškodená opakovane povedala, že si neželá, aby za ňou chodil a akokoľvek ju kontaktoval, teda
iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a
zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví a
kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne proti jeho vôli a čin spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe, tým spáchal prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a

odsek 1 písmeno a), písmeno c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 360a odsek 2 Trestného
zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písmeno j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) k
trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona

sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určil
skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.4.4 Podaním zo dňa 17.03.2022 obvinený (žalobca) prostredníctvom svojho obhajcu Advokátska
kancelária JUDr. Ladislav Magyerka s.r.o. podal odpor proti trestnému rozkazu Okresného súdu Nové
Zámky 1T/12/2022-170 zo dňa 07. marca 2022.

4.5 Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 1T/12/2022-250 zo dňa 24. mája 2022 bol obžalovaný
A. B. (žalobca) uznaný vinným, že od dňa 9.9.2020 až do 30.10.2021 osobne a taktiež prostredníctvom
elektronickej komunikácie telefonicky, ako aj prostredníctvom SMS správ kontaktoval aj proti jej vôli
svoju manželku - poškodenú C. D. B., narodenú X.X.XXXX, trvale bytom E. F., G. E. H. XX, ktorá mu

počas celého tohto obdobia dávala jednoznačne najavo, že si neželá byť z jeho strany kontaktovaná a
ani iným spôsobom atakovaná a aj napriek týmto jej upozorneniam jej 50 až 60 krát za deň adresoval
správy v znení: „Nájdem si Vás, dal som ťa lokalizovať. Ponesieš následky za toto všetko, dnes vás
lokalizujem a idem pre teba“, „nech ti zhnije tá nadržaná piča, keď sa vrátiš aj ja ťa poriadne vyjebem.
Neboj sa osobne ti dám roztrtkať tú nadržanú piču tak, že viac už nebudeš jebať. Dolámem ti ruky
aj nohy, so slamkou ťa budú kŕmiť“, taktiež jej denne telefonoval z rôznych telefónnych čísel viac ako

60 krát za deň, taktiež dňa 23.7.2021 v čase okolo 20.30 h na Hlavnom námestí č. 11 pri osobnom
stretnutí ju zdrapil za ruky a tie jej vykrúcal z dôvodu, aby sa od neho nevzďaľovala a vo svojom konaní
pokračoval ďalej, pričom dňa 27.10.2021 v čase okolo 18.10 h prišiel opakovane za poškodenou D.
B. na adresu trvalého pobytu v Nových Zámkoch na Ul. Hlavné námestie č. 11 a chytil ju silnejšie
v oblasti rozkroku, so slovami „či je už pripravená na to ísť jebať do Talianska“ aj napriek tomu, že

mu poškodená opakovane povedala, že si neželá, aby za ňou chodil a akokoľvek ju kontaktoval, teda
iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a
zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví a
kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne proti jeho vôli a čin spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe, tým spáchal prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a

odsek 1 písmeno a), písmeno c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 360a odsek 2 Trestného
zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písmeno j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) k
trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom

na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s
probačným dohľadom v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd určil skúšobnú dobu
v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek
3 písmeno f) Trestného zákona sa obžalovanému uložil zákaz kontaktu s poškodenou C. D. B., nar.
X.X.XXXX, bytom E. F., G. E. XX v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania poškodenej prostredníctvom

elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Napokon podľa § 51 odsek
5 Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.

4.6 Odvolaním zo dňa 06.06.2022 a doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 06.06.2022

obžalovaný A. B. (žalobca) prostredníctvom svojho obhajcu Advokátskej kancelárie JUDr. Ladislav
Magyerka s.r.o. napadol rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 1T/12/2022-250 zo dňa 24. mája 2022,
ktoréodvolaniebolodoplnenéoodôvodnenieobžalovanýmprostredníctvomjehoobhajcuadvokátaMgr.
Jozefa Slíšku podaním zo dňa 09.08.2022.

4.7PrávoplatnýmuznesenímKrajskéhosúduvNitre4To/63/2022-298zodňa 24.novembra2022bol
odvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,tedaOkresnéhosúduNovéZámky1T/12/2022-250
zo dňa 24. mája 2022 zrušený podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a zároveň podľa §
281 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku sa
trestné stíhanie proti obžalovanému A. B. ( žalobcovi ) zastavilo, pretože je neprípustné, pre skutok v

obžalobe Okresného prokurátora v Nových Zámkoch z 25.02.2022, sp. zn. 1Pv 378/21/4404-15, právne
kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno a/, písmeno
c/, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že od dňa 09.09.2020 až do 30.10.2021 osobne a taktiež prostredníctvom
elektronickejkomunikácietelefonicky,akoajprostredníctvomSMSsprávkontaktovalajprotijejvôlisvoju

manželku - poškodenú C. D. B., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom Nové Zámky, Hlavné námestie
č. 11, ktorá mu počas celého tohto obdobia dávala jednoznačne najavo, že si neželá byť z jeho strany
kontaktovaná a ani iným spôsobom atakovaná a aj napriek týmto jej upozorneniam jej 50 až 60 krát za
deň adresoval správy v znení: „Nájdem si Vás, dal som ťa lokalizovať. Ponesieš následky za toto všetko,dnes vás vyjebem. Neboj sa osobne ti dám roztrtkať tú nadržanú piču tak, že viac už nebudeš jebať.
Dolámem ti ruky aj nohy, so slamkou ťa budú kŕmiť“, taktiež jej denne telefonoval z rôznych telefónnych
čísel viac ako 60 krát za deň, taktiež dňa 23.07.2021 v čase okolo 20.30 h na Hlavnom námestí č. 11

pri osobnom stretnutí ju zdrapil za ruky a tie jej vykrúcal z dôvodu, aby sa od neho nevzďaľovala a
vo svojom konaní pokračoval ďalej, pričom dňa 27.10.2021 v čase okolo 18.10 h prišiel opakovane za
poškodenou D. B. na dresu trvalého pobytu v Nových Zámkoch na Ul. Hlavné námestie č. 11 a chytil
ju silnejšie v oblasti rozkroku, so slovami „či je už pripravená na to ísť jebať do Talianska“ aj napriek
tomu, že mu poškodená opakovane povedala, že si neželá aby za ňou chodil a akokoľvek ju kontaktoval.

Odvolacísúdvyslovilvodôvodnenísvojhouznesenia,ževovšeobecnostisodkazomnazásaduoficiality
platí, že orgány činné v trestnom konaní a súdy majú obligatórnu povinnosť skúmať ex offo vo všetkých
štádiách trestného konania, či trestnému stíhaniu nebráni prekážka, ktorá spočíva v absencii súhlasu
poškodeného s trestným stíhaním. Nadriadený súd v posudzovanej veci zistil, že trestnému stíhaniu v
ďalšom brániprekážkaspočívajúcavabsenciisúhlasupoškodenejstrestnýmstíhanímobvineného,ato
z nasledovných dôvodov: poškodená v čase začatia trestného stíhania bola manželkou obvineného, ich

manželstvo bolo právoplatne rozvedené až 10.05.2022 (Krajský súd v Nitre 12CoP/10/2022), teda bola
osobou, ktorá má právo odoprieť výpoveď (§ 130 Trestného poriadku) a pre trestný čin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona, ktorý je taxatívne vymedzený v ustanovení § 211
odsek 1 Trestného poriadku, bola oprávnenou osobou dať súhlas k trestnému stíhaniu obvineného. Z
vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že orgány činné v trestnom konaní ani pri jednom úkone s poškodenou

túto nepoučili v zmysle ustanovenia § 211 odsek 1 Trestného poriadku (viď zápisnice o výsluchoch z
08.09.2021,z25.01.2021),ataktiežanidodatočnejunepožiadalioudeleniesúhlasustrestnýmstíhaním
obvineného. Vzhľadom k tomu, že Trestný poriadok v danom prípade vyžaduje súhlas poškodeného s
trestným stíhaním a takýto súhlas poškodenej preukázateľne daný nebol, respektíve absentuje, trestné
stíhanie nie je prípustné.

4.8PrávoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduNovéZámky16P/113/2020-338zodňa31.augusta2021
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 12Cop/10/2022-417 zo dňa 12. apríla 2022
bolo manželstvo C. D. B., B. I., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 13.09.1997
v Bojniciach, rozvedené. Maloletý B. B., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matke

od právoplatnosti rozsudku a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur
mesačne, vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Na zastupovanie maloletého
dieťaťa boli určení obaja rodičia. Styk otca s maloletým dieťaťom upravený nebol.

4.9 Skutočnosti uvedené v bodoch 4.2 až 4.8 odôvodnenia tohto rozsudku boli zistené jednak z listinných

príloh, ktoré žalobca pripojil k žalobe, no predovšetkým z pripojeného spisu tunajšieho súdu 1T/12/2022.

4.10.1 Listom zo dňa 25.10.2023 žalobca ako poškodený a zastúpený Advokátskou kanceláriou
Kerestešová & Švarná, JUDr. Adriana Pukaj Kerestešová, advokátka, AK Nitra Coboriho 2, Nitra, IČO:
44 140 045 požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil vo výške 2 205,50 eur, pozostávajúcich z trov
obhajoby v trestnom konaní 1 205,50 eur a z nemajetkovej ujmy 1 000,- eur. V liste žalobca poukázal
na skutkový stav tak, ako je uvedený v bodoch 4.1 až 4.8 odôvodnenia tohto rozsudku.

4.10.2 Listom zo dňa 22.02.2024 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila právnej

zástupkyni žalobcu, že jeho nárok na náhradu škody vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov ako nedôvodnú odmieta, pretože neboli zistené zákonné podmienky
pre uspokojenie nároku uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

4.11.1 Faktúrou číslo 210138, variabilný symbol ( VS ) 210138 vystavenou žalobcovi jeho právnym
zástupcom a obhajcom Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka s.r.o., vznikla žalobcovi
povinnosť so splatnosťou dňa 11.11.2021 uhradiť trovy právneho zastúpenia 525,72 eur, ktorá suma
bola zaplatená žalobcom podľa pripojeného potvrdenia o zrealizovaní transakcie dňa 05.11.2021 a so

zaúčtovaním dňa 08.11.2021.

4.11.2 Faktúrou číslo 220130/1, VS 5421, splatnej dňa 03.11.2022 právny zástupca a obhajca žalobcu
JUDr. Ladislav Magyerka mu vyfakturoval trovy obhajoby v trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky1T/12/2022 vo výške 454,33 eur, ktoré podľa potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB banky, a.s. boli
žalobcom zaplatené obhajcovi dňa 31.10.2022 a zaúčtované dňa 02.11.2022. Tejto faktúre a následnej
platbe predchádzalo priebežné vyúčtovanie trov obhajoby vyhotovené obhajcom žalobcu Advokátska

kancelária JUDr. Ladislav Magyerka s.r.o nasledovne:

Dátum:
Úkon:
Počet úkonov

eur
4.11.2021
Prevzatie veci a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom
1
76,75

5.11.2021
Spracovanie sťažnosti
1
76,75
25.1.2022

Účasť na výsluchu klienta na OR PZ Nové Zámky
1
81,67
25.1.2022
Účasť na výsluchu poškodenej PhDr. Tunde Rosovej na OR PZ Nové Zámky

1
81.67
31.1.2022
Účasť na preštudovaní vyšetrovacieho spisu na OR PZ Nové Zámky
1

81.67
17.3.2022
Spracovanie odporu proti trestnému rozkazu OS Nové Zámky
1
81.67

10.5.2022
Účasť na hlavnom pojednávaní OS Nové Zámky od 08.15 hod. do 11.20 hod.
2
163,34
24.5.2022

Účasť na hlavnom pojednávaní OS Nové Zámky
1
81.67
06.6.2022
Zahlásenie odvolania proti rozsudku OS Nové Zámky

0
0,00
-
Režijný paušál v roku 2021: 10.87 eur2
21.74
-

Režijný paušál v roku 2022: 11,63 eur
6
69,78
-
DPH 20 % zo sumy 816,71 eur

163,34
Celkom trovy obhajoby

980,05

Úhrada faktúry č. 210138 zo dňa 04.11.2021
-525,72
Nedoplatok eur:
454,33

Prvá časť trov obhajoby v trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky 1T/12/2022 vo výške 525,72 eur
bola podľa potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB banky, a.s. žalobcom zaplatená obhajcovi dňa
05.11.2021 a zaúčtovaná dňa 08.11.2021.

4.11.3 Faktúrou číslo 02/2023, splatnej dňa 10.02.2023 právny zástupca a obhajca žalobcu Mgr.
Slíška, advokát mu vyfakturoval trovy obhajoby na základe zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo
dňa 03.06.2022 za právne poradenstvo v trestnej veci Okresného súdu Nové Zámky 1T/12/2022 vo
výške 500,- eur, ktoré podľa výpisu z účtu boli žalobcom zaplatené dňa 02.02.2023. Tejto faktúre
a následnej platbe predchádzalo vyúčtovanie úkonov právnej pomoci, podľa ktorej sa účastníci zmluvy

dohodlinatrováchkonaniazaceléodvolaciekonanievovýške500,-eur. Obhajobapozostávalazpiatich
vyčíslených úkonov právnej služby:
I. príprava a prevzatie obhajoby 03.06.2022,
II. nazretie do spisu Okresného súdu Nové Zámky 1T/12/2022 dňa 01.08.2022,
III. porada s klientom dňa 04.08.2022,

IV. odôvodnenie odvolania a podanie na súd dňa 09.08.2022,
V. porada s klientom dňa 01.02.2023.

5. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení od 01.01.2013 (ďalej aj citovaného zákona) štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 písm. m) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého

bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej
moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých
príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorýmbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa

osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 8 ods. 6 písmeno a) citovaného zákona právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie
trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 15 ods. 1, 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne

oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

6.1 Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:
- nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup,
- existencia škody,
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom a škodou,
- skutočnosť, že škoda nebola spôsobená orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy.
6.2 Nezákonné rozhodnutie nenachádza v zákone č. 514/2003 Z. z. svoju legálnu definíciu. V rovine
citovaného zákona je rozhodnutie synonymom individuálneho právneho aktu, teda aktu individuálnejpovahy, ktorým oprávnený orgán verejnej moci autoritatívne usporadúva alebo kreuje právny vzťah
medzi subjektmi daného konania (prípadne deklaruje práva a povinnosti medzi týmito subjektmi). O
nezákonnom rozhodnutí hovoríme následne vtedy, ak je takýto individuálny právny akt rozporný s

právnym poriadkom - objektívnym právom ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2012, sp. zn.
7 Cdo 27/2011; uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2011, sp. zn. 4 M Cdo 20/2009 alebo nález
Ústavného súdu ČR z 27. decembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 1391/09).
6.3 Zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady.
Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442

Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére
poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako
predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v
príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp.
zn. 5 Cdo 126/2009).

6.4 Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti
sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie
a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia

nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. Zároveň treba
uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v
prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade,
je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii
jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme

závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 25. mája 2011, sp. zn. 5 Cdo 24/2011).
7.1.1 Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.
z.. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby
každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej
osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo
k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania
( rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 3 Cdo 194/2010, sp. zn. 4 Cdo 54/2011, sp. zn.

7 Cdo 145/2011, sp. zn. 4Cdo 183/2009, 4 MCdo 15/2009).

7.1.2 Osoba, proti ktorej je vedené trestné stíhanie, je proti orgánom štátu v nevýhode už preto, že štát
disponujeodbornýmaparátomvyškolenýmvznalostipráva,metódvedeniavyšetrovania.Mákdispozícii
zázemieodbornýchpracovísk,ktorémôžupodľapotrebykonkrétnehovyšetrovaniapreorgánytrestného

konania uskutočňovať vyhodnocovanie jednotlivých dôkazov za použitia najmodernejších technológií.
Preto je tiež spravodlivé, aby za situácie, keď je možné preukázateľne dospieť k záveru, že orgán
činný v trestnom konaní zjavne vybočil z intencií zakladajúcich dôvodnosť trestného stíhania, náklady
upínajúce sa k realizácii ústavného práva obhajovať sa prostredníctvom obhajcu (čl. 40 ods. 3
Listiny) boli trestne stíhanej osobe priznané ako náhrada materiálnej ujmy spôsobenej opatrením štátu

( Nález Ústavného súdu ČR z 26. septembra 2013, sp. zn. I. ÚS 215/12 ).

7.2.1 Zavinenie obvineného (či už vo forme úmyselnej, alebo nedbanlivostnej) na začatí trestného
stíhania proti nemu znamená, že obvinený svojím zavineným úkonom prispel k tomu, že trestné konanie
proti nemu bolo či muselo byť začaté, teda že jeho konanie bolo dôvodom k začatiu trestného stíhania

proti nemu. Príčinnú súvislosť medzi začatím či vedením trestného stíhania a zavinením obvineného
treba hľadať nie v jeho konaní, ktorým mal podľa orgánov činných v trestnom konaní naplniť skutkovú
podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale v inom jeho chovaní pred začatím trestného stíhania,
poprípade v jeho priebehu, predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom konaní, teda vtom,čisvojímkonanímčiúkonmiprocesnéhocharakteruzapríčinil,žetrestnéstíhaniemuselobyťzačaté
(alebo v ňom naďalej pokračované). Nejde teda o to, či sa obvinený dopustil, hoci zavinene, skutku,
pre ktorý bol stíhaný a ktorým vyvolal podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, ale ide o to, či svojim

iným či ďalším konaním ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného
stíhania alebo v jeho priebehu tak, že bez tohto konania by k začatiu (pokračovaniu) trestného stíhania
nedošlo, napríklad uvádzaním nepravdivých skutočností, odôvodňujúcich postup podľa § 160 ods. 1
Tr. por., či predstieraním, že voči nemu sú dôvody k trestnému stíhaniu, aj keď objektívne neexistovali.
Podmienka, že poškodený si sám zavinil obvinenie, nie je naplnená už tým, že sa dopustil skutku, pre

ktorý bolo trestné stíhanie proti nemu začaté ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12. júna 2003, sp. zn.
25Cdo 1567/2002 ).

7.2.2 Podľa ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z , právo na náhradu škody
nevznikne ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama. V zákonom
taxatívne ustanovených prípadoch teda právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe nevznikne, ani keby boli inak splnené podmienky
vzniku práva na náhradu škody spôsobenej takýmto rozhodnutím. Skutočnosti vylučujúce vznik práva na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe sú
zákonodarcom koncipované veľmi široko - ide najmä o okolnosti, ktoré nepopierajú zákonnosť výkonu
trestu, ochranného opatrenia alebo väzby. Existenciu skutočnosti vylučujúcej vznik práva na náhradu

škody spôsobenej rozhodnutím o treste, rozhodnutím o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
musí preukázať štát ( rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 16Co/1/2022 zo dňa 23.08.2022 ).

7.3.1 Dobré mravy sú súhrnom etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavanie je často zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so

všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Tento všeobecný horizont, ktorý vývojom
spoločnosti rozvíja aj svoj morálny obsah v priestore a čase, musí byť posudzovaný z hľadiska
konkrétneho prípadu tiež práve v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov
právneho vzťahu (uznesenie Ústavného súdu ČR z 26. februára 1998, sp. zn. II. ÚS 249/97).

7.3.2 Dobré mravy sú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 103/2002).

7.4.1 Právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v

Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Proces dokazovania
je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej
úprave presúva na procesné strany. Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli,

ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje
explicitne zákon. Ide o nasledujúce konania:
- spotrebiteľské spory,
- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
- antidiskriminačné spory,

- individuálne pracovnoprávne spory.

7.4.2 Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).
Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť

strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými
stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho

ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremenatej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
(niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo
žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo

sa nestalo, čo neexistuje, napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil, atď.), v dôsledku čoho dochádza k
preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Táto teória
sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia
iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna
skutočnosť je daná ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017 ).

8. V prvom rade sa súd zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby, ktoré bolo vykonané podaním právnej
zástupkyne žalobcu zo dňa 10.03.2025, a ktorým žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 4,50 % ročne zo sumy
1 000,- eur od 19.03.2024 do zaplatenia tak, že konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p..
Prípadný nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov podľa § 146 ods.

1 C.s.p. by bol právne bezvýznamný, pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než začalo
pojednávanie vo veci samej.

9. O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol pdoľa § 262 ods. 1 C.s.p. k §
256 ods. 1 C.s.p.. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby zavinil čiastočné zastavenie konania, a preto

v zásade by mal byť priznaný žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. V konečnom
dôsledku však v zastavujúcej časti žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, pretože
mu žiadne trovy nevznikli.

10. Samotnýnárokžalobcu,počiastočnomzastaveníkonaniavčastiozaplatenienáhradynemajetkovej

ujmy vo výške 1 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 4,50 % ročne zo sumy 1 000,- eur od
19.03.2024 do zaplatenia, pozostáva len z jediného nároku na náhradu škody, a to z trov právneho
zastúpenia, ktoré mu mali vzniknúť tým, že v procesnom postavení obvineného a obžalovaného
bol v trestnom konaní zastúpený obhajcom, resp. obhajcami. Žalovaný spochybňoval základ nároku
žalobcu; na druhej strane výšku trov obhajoby vo vzťahu k advokátskej tarife nerozporoval.

11.1 V konaní nie je sporné, že voči žalobcovi sa viedlo trestné stíhanie na základe uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Nové Zámky ČVS:
ORP-567/NZ-NZ-2021 zo dňa 30.10.2021 a taktiež nebolo sporným, že žalobca v trestnom konaní
splnomocnil na svoju obhajobu Advokátsku kanceláriu JUDr. Ladislav Magyerka s.r.o., Ernestova

bašta 2, Nové Zámky a Mgr. Jozefa Slíšku, advokáta, AK Nitra, Coboriho 2, čím v súvislosti s jeho
zastupovaním mu vznikli trovy právneho zastúpenia za poskytnutie právnych služieb. Taktiež nebolo
sporným, že žalobca adresoval žalovanému písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 15 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, na
ktorú reagoval žalovaný listom zo dňa 07.01.2020 tak, že žalobcovi jeho nárok uspokojený nebude.

11.2.1 Súd dospel k záveru, že v konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci (v
trestnom konaní) je vždy pasívne legitimovaná Slovenská republika bez ohľadu na tú skutočnosť,
ktorý orgán koná v jej mene. Označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná v rozsahu
svojej pôsobnosti, nie je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciu štátu

nesúvisí. Okresná prokuratúra Nové Zámky podala na žalobcu obžalobu na Okresný súd Nové Zámky,
voči žalobcovi bolo trestné stíhanie zastavené, žalobca písomne požiadal o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Orgánom konajúcim v mene štátu je podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
zákona č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak

škoduspôsobilštátnyorgánpodľaosobitnéhopredpisuvobčianskomsúdnomkonaní,vtrestnomkonaní
alebo v správnom konaní (§ 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z.). Zákonom č. 412/2012 Z. z.
došlo k presnejšiemu vymedzeniu oprávnenia jednotlivých štátnych orgánov (z hľadiska prejednávanej
veci, najmä z hľadiska Ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry) konať za štát v konaní
o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Účelom zákona č. 412/2012 Z. z. bolo podľa

dôvodovej správy a výsledkov pripomienkového konania k návrhu zákona podľa poznatkov aplikačnej
praxe precizovať príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou štátu za nezákonné
rozhodnutie, pretože existovali prípady, kedy nebolo možné jednoznačne určiť zodpovedný orgán v
trestnom konaní. Z obsahu zákona č. 412/2012 Z. z. vyplýva, že nepochybne došlo k zvýrazneniupostavenia prokurátora v trestnom konaní s dôrazom na význam jeho rozhodnutia o podanej sťažnosti
obvineného(poškodeného)protiuzneseniuovzneseníobvineniaaopodaníobžalobypríslušnémusúdu
z hľadiska určenia štátneho orgánu oprávneného zastupovať štát v konaní o náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Preto, aj keď nezákonným rozhodnutím je
stále uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vydal príslušný policajt (§ 10 ods. 8 Trestného poriadku),
oprávnenie Ministerstva vnútra konať za štát v rámci konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím zostala (z hľadiska prejednávanej veci) zachovaná len pre prípad, že prokurátor nezamietol
sťažnosť proti uzneseniu policajta a nepodal obžalobu; v opačnom prípade je potrebné dospieť k názoru,

že Ministerstvo vnútra oprávnenie konať za štát nemá. Ak prokurátor podanú sťažnosť obvineného
(poškodeného) proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietne a následne podá obžalobu príslušnému
súdu, zakladá tým oprávnenie Generálnej prokuratúry konať za štát v následnom konaní o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Oprávnenie Generálnej
prokuratúry konať za štát v takýchto prípadoch bolo dané aj podľa zákona č. 514/2003 Z. z. účinnom do
31.12.2012, pričom zákonom č. 412/2012 Z. z. došlo len k „precizovaniu“ jej príslušnosti v súvislosti so

zodpovednosťou štátu za nezákonné rozhodnutie. Právna úprava nezakotvuje ustanovenie § 4 ods. 1
písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. ako kritérium na založenie oprávnenia Generálnej prokuratúry konať
za štát v konaní o náhradu škody skutočnosť, že prokurátor nezákonné rozhodnutie vydal, ale že škodu
spôsobil v trestnom konaní; k spôsobeniu škody v takomto prípade zo strany prokurátora nedochádza
vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým, že ho nevyužijúc svoju kompetenciu nezruší, trestné

stíhanie obvineného nezastaví, nepostúpi vec, teda osvojí si závery nezákonného rozhodnutia a podá na
základe nich obžalobu. Tieto kritériá považuje súd za natoľko jednoznačné, že nespôsobujú výkladové
problémy. V tomto smere sa poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Cdo 289/2014 zo dňa 14.10.2015 a 6Cdo 149/2011 z 26. 09. 2012. Výsledkom týchto úvah je
záver, že v konaní žalovaná Slovenská republika je pasívne vecne legitimovaná v spore a oprávneným

subjektom konať za ňu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava.

11.2.2 Súd sa zaoberal aj otázkou aktívnej vecnej legitimácie a dospel k záveru, že žalobca je v konaní
aktívne vecne legitimovaný podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, pretože v trestnom konaní mu
vznikla škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia, čím sa súd bude bližšie zaoberať v ďalšej časti

odôvodnenia.

11.3.1 Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup. Súd má za to, že existuje nezákonné rozhodnutie,

na základe ktorého žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi resp. existuje právny titul, právny
základ pre ním uplatňovaný nárok. Zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje
zodpovednosť štátu za výsledok trestného konania a ktorý nárok vyplýva z dlhoročnej konštantnej
judikatúry súdov Slovenskej republiky. Je preto nevyhnuté poukázať na to, že zodpovednosť štátu
za škodu je koncipovaná ako objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek zavinenie. V tejto súvislosti

preto platí, že ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania,
ktoré je skončené právoplatným zastavením, treba hľadať nielen v ustanovení § 46
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj vo všeobecnej rovine, v princípoch materiálneho právneho
štátu. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma
spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. Súdna prax

dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
ako je tomu aj v prejednávanom prípade, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody
vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok
na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia

vedenia trestného stíhania je preto neskorší výsledok trestného konania (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 183/2009, sp. zn. 4MCdo 15/2009), preto akékoľvek polemizovanie zo strany
žalovaného je irelevantné. K náprave počas trestného stíhania zo strany Okresnej prokuratúry Nové
Zámky nedošlo, naopak, voči žalobcovi bola podaná obžaloba, ktorým postupom bolo naďalej trestné
stíhanie voči žalobcovi vedené. Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej

sanemôžezbaviť.Neposudzujesatedasprávnosťčinesprávnosťrozhodnutiajehoorgánuzhľadiska,či
pri rozhodovaní porušil či neporušil právnu povinnosť a či škodu zavinil alebo nie, rozhodujúcim kritériom
zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania (viď aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 194/2010). Napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že prípravné konanieprebiehalo zákonne, uvedená skutočnosť sama osebe nevylučuje objektívnu zodpovednosť štátu za
vznik škody vzniknutej žalobcovi, ak trestné stíhanie voči obžalovanému ( žalobcovi ) bolo zastavené
právoplatným rozhodnutím súdu, čo je naplnené aj v tomto prípade. Samotné uznesenie o vznesení

obvinenia nemožno považovať za nezákonné v čase, kedy došlo k jeho vydaniu, avšak rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia vedenia trestného stíhania je nielen to, že v čase jeho
vydaniaexistujúcapravdepodobnosťospáchaníurčitéhoskutkukonkrétnouosobousaneskôrzrôznych
dôvodov nepotvrdila, ale rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia vedenia trestného
stíhania je neskorší výsledok tohto trestného stíhania. Prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým je nezákonné rozhodnutie
orgánu verejnej moci, je tak splnený.

11.3.2 Preukázaný je aj druhý predpoklad a tým je existencia škody, ktorá žalobcovi vznikla v trestnom
konaní. Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (žalobcu), je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Vykonaným dokazovaním, vrátane oboznámením faktúr, potvrdení o zrealizovaní transakcií, úhrad,
vyúčtovaniatrovobhajobyazpripojenéhospisutunajšiehosúdu1T/12/2022bolobezpečnepreukázané,
že žalobcovi vznikla škoda pozostávajúca z trov právneho zastúpenia obhajoby. Tento predpoklad
v konečnom dôsledku nespochybňuje ani žalovaný, vrátane jeho výšky.

11.3.3 Súd je presvedčený, že je splnený aj tretí predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a škodou. Súd opakuje, že príčinná súvislosť medzi
škodouanezákonnýmrozhodnutímjedanálenvtedy,akbyškodapriabsenciinezákonnéhorozhodnutia
nevznikla a teda musí ísť o priamu príčinu vzniku škody. Z vykonaného dokazovania súd vyhodnotil,
že pokiaľ by žalobcovi nezákonným rozhodnutím v prípravnom trestnom konaní nebolo Okresným

riaditeľstvom PZ Nové Zámky vznesené obvinenie, nebol by dôvod, aby sa žalobca v procesnom
postavení obvineného dal zastúpiť obhajcom, resp. obhajcami, v súvislosti s ktorých činnosťou
v trestnom konaní vznikli trovy právneho zastúpenia podľa advokátskej tarify, teda vyhlášky číslo
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov.

11.3.4 Napokon splnený je aj štvrtý predpoklad a to, že škoda nebola spôsobená orgánom územnej
samosprávy pri výkone samosprávy. Územnú samosprávu upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov
v znení neskorších predpisov, ktoré vymedzujú za orgány územnej samosprávy obec a vyšší územný

celok. Okresné riaditeľstvo PZ Nové Zámky tak evidentne nie je orgánom územnej samosprávy.

11.4 Možno tak uviesť, že základ uplatneného procesného nároku žalobcu je daný, v konaní je daná
aktívna vecná legitimácia žalobcu, pasívna vecná legitimácia žalovaného a zároveň bola preukázaná
existencia všetkých predpokladov nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenú nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci.

12. Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (žalobcu), je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Vykonaným
dokazovaním, vrátane výsluchu žalobcu, oboznámením faktúr, potvrdenia o zrealizovaní transakcie,

úhrady faktúry, vyúčtovania trov obhajoby a z pripojeného spisu tunajšieho súdu 2T/118/2017 bolo
bezpečne preukázané, že žalobcovi vznikla škoda pozostávajúca z trov právneho zastúpenia obhajoby.

13.1 V pripojenom spise Okresného súdu Nové Zámky 1T/12/2022 a vyšetrovacom spise Okresného
riaditeľstva PZ Nové Zámky ČVS: ORP-567/NZ-NZ-2021 sa okrem listín uvedených vyššie nachádzajú

aj ďalšie listiny svedčiace o tom, že žalobca v procesnom postavení obvineného a v ďalšom priebehu aj
obžalovaného bol právne zastúpený v trestnom konaní obhajcami a to Advokátskou kanceláriou JUDr.
Ladislav Magyerka s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751 a Mgr. Jozefom Sliškom,
advokátom, AK Nitra, Coboriho 2, ktorí obhajcovia vykonávali procesné úkony, prípadne sa na nich
zúčastňovali.

13.2 Úkony právnej služby počas zastupovania žalobcu ako obvineného obhajcom JUDr. Ladislavom
Magyerkom, Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky
boli žalobcom uplatnené v spore nasledovne:I.. Príprava a prevzatie obhajoby dňa 04.11.2021 vrátane prvej porady so žalobcom (§ 14 odsek 1 písm.
a) Vyhlášky) 76,75 eur
II. Podanie vo veci samej zo dňa 05.11.2021 – sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia (§ 14

odsek 1 písm. b) Vyhlášky) 76,75 eur
III. Účasť na výsluchu žalobcu na ORPZ Nové Zámky dňa 25.01.2022 81,67 eur (§ 14 odsek1 písm.
c) Vyhlášky)
IV. Účasť na výsluchu poškodenej PhDr. Rosovej na ORPZ Nové Zámky dňa 25.01.2022 (§14 odsek
1 písm. c) Vyhlášky) 81,67 eur

V. Účasť na záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 31.01.2022 (§ 14 odsek 1 písm. c)
Vyhlášky) 81,67 eur
VI. Podanie vo veci samej zo dňa 17.03.2022 – odpor proti trestnému rozkazu (§ 14 odsek 1 písm. b)
Vyhlášky) 81,67 eur
VII. Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2022 na Okresnom súde Nové Zámky (§ 14 odsek 1 písm.
c) Vyhlášky) od 08.15 do 11.20 h, t.j. 2x 81,67 163,34 eur

VIII. Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2022 na Okresnom súde Nové Zámky 81,67 eur.
Režijný paušál v roku 2021: 2x 10,87 eur 21,74 eur Režijný paušál v roku 2022: 6x 11,63 eur 69,78 eur
DPH 20% zo sumy 816,71 eur 163,34 eur.
Celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú 980,05 eur. Žalobca uhradil trovy právneho zastúpenia
Advokátskej kancelárii JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o. dňa 05.11.2021 vo výške 525,72 eur a dňa

31.10.2022 vo výške 454,33 eur, celkom v sume vo výške 980,05 eur.

13.3 Úkony právnej služby počas zastupovania žalobcu ako obvineného v odvolacom konaní obhajcom
Mgr. Jozefom Slíškom, advokátom, AK Nitra, Coboriho 2, boli žalobcom uplatnené v tomto konaní
nasledovne:

I. Príprava a prevzatie obhajoby dňa 03.06.2022 vrátane prvej porady so žalobcom a nazretia do
súdneho spisu dňa 01.08.2022 (§ 14 odsek 1 písm. a) Vyhlášky) 81,67 eur
II. Podanie vo veci samej zo dňa 09.08.2022 – odôvodnenie odvolania proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky (§ 14 odsek 1 písm. b) Vyhlášky) 81,67 eur
III. Porada s klientom dňa 01.02.2023 od 10.00 do 10.30 h – 1/3 z 81,67 eur 27,22 eur.

Režijný paušál v roku 2022: 3x 11,63 eur 34,89 eur.
Celkom trovy právneho zastúpenia činia 225,45 eur. Žalobca zaplatil advokátovi J. K. L. za poskytnuté
právne služby celkom vo výške 500,- eur, a to dňa 02.02.2023 na základe faktúry č. 02/2023 zo dňa
01.02.2023.

13.4 Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v zostávajúcej časti, teda v časti náhrady škody
vo výške 1 205,50 eur s príslušenstvom, je žaloba podaná dôvodne. K výške majetkovej škody sa
poukazuje na vyčíslenie trov obhajoby, ktorá je uvedená v bode 4.11.2 pri Advokátskej kancelárii JUDr.
Ladislav Magyerka s.r.o. celkovou sumou 980,05 eur a uplatnenou v tejto výške žalobcom s poukazom
aj na vyčíslenie uvedené v bode 13.2 odôvodnenia tohto rozsudku. Trovy obhajoby sú vyčíslené aj

v bode 4.11.3 odôvodnenia tohto rozsudku pri advokátovi J. K. L. v celkovej sume 500,- eur, ktoré boli
žalobcom uhradené dňa 02.02.2023 a z ktorých si v tomto spore uplatnil 225,45 eur podľa rozpisu v bode
13.3 odôvodnenia tohto rozsudku. Výsledkom je záver, že uplatnená istina 1 205,50 eur je v súlade s
vyhláškou číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení od 15.06.2019 do 31.12.2023 a to predovšetkým s § §12, 14, 15 a 18 ods. 3 a preto bolo žalobe

v tejto časti vyhovené. Jednotlivé úkony právnej služby boli vyčíslené správne, ktorým zodpovedá aj
k nim prislúchajúci režijný paušál, a navýšenie o daň z pridanej hodnoty. Náhrada škody spočívajúca
v trovách právneho zastúpenia za zastupovanie žalobcu ako obvineného a neskôr aj obžalovaného v
trestnom konaní obhajcami, ktorá mu skutočne a preukázateľne vznikla, tak predstavuje celkovú istinu
vo výške 1 205,50 eur.

14. Výhrady žalovaného smerovali k tomu, že :
- žalobca ako obvinený si trestné stíhanie mal zaviniť sám,
- žalobca sa mal preukázateľne dopustiť skutku kladeného mu za vinu, čo má vyplývať z vykonaného
dokazovania v trestnom konaní,

- uplatnená žaloba má byť v rozpore s dobrými mravmi,
- obhajoba žalobcu v trestnom konaní mala byť neodborná, pretože jej súčasťou nemala byť námietka
smerujúca k absencii súhlasu poškodenej s trestným stíhaním žalobcu.Žalovaný napokon vyjadril nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo trestné stíhanie voči
žalobcovi zastavené a ktorým bol zrušený odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa.
Súd vyhodnotil výhrady žalovaného za bezpredmetné a z toho dôvodu na ne neprihliadol z dôvodov,

ktoré sú uvedené nižšie.

15.1 Výhrada žalovaného, že žalobca ako obvinený si trestné stíhanie mal zaviniť sám. Pri tejto výhrade
dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, ktorý má povinnosť nie len tvrdiť, ale aj preukázať spôsobom
nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti, že žalobca si trestné stíhanie mal zaviniť sám. V tomto smere sa

poukazuje na právne vety vyslovené rozsudkom Najvyššieho súdu ČR z 12. júna 2003 sp. zn. 25Cdo
1567/2002 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 16Co/1/2022 zo dňa 23.08.2022, ktoré sú citované
v bodoch 7.2.1 a 7.2.2 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd len v stručnosti opakuje, že dôkazné bremeno
na existenciu skutočnosti vylučujúcej vznik práva na náhradu škody musí preukázať štát a že musí
ísť o skutočnosti, že by žalobca svojim konaním ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní
pred alebo aj po začatí trestného stíhania tak, že by inak k začatiu trestného stíhania nedošlo, napr.

uvádzaním nepravdivých skutočností, či predstieraním, že voči nemu sú dôvody k trestnému stíhaniu, aj
keď objektívne neexistovali. Žalovaný v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy, jeho tvrdenia zostali
len vo všeobecnej a nič nevypovedajúcej rovine.

15.2 Výhrada žalovaného, že žalobca sa mal preukázateľne dopustiť skutku kladeného mu za vinu,

čo má vyplývať z vykonaného dokazovania v trestnom konaní. Uvedený postoj žalovaného je pre súd
neakceptovateľný, pretože pri rešpektovaní prezumpcie neviny nie je možné vysloviť, že žalobca sa
dopustil skutku kladeného mu za vinu. Je síce pravdou, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
1T/12/2022-250 zo dňa 24. mája 2022 bol žalobca v procesnom postavení obžalovaného uznaný
vinným zo spáchania skutku v citovanom rozsudku uvedeného, za čo mu bol uložený trest tak, ako

je v podrobnostiach vymedzené v bode 4.5 odôvodnenia tohto rozsudku. Napriek tomu však nie je
možnékonštatovať,žežalobcasaskutkupreukázateľnedopustil,pretožeoznačenýtrestnýrozsudokbol
v odvolacom konaní zrušený právoplatným uznesením Krajského súdu v Nitre 4To/63/2022-298 zo dňa
24. novembra 2022. Trestný rozsudok súdu prvého stupňa tak nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol
právoplatnosť.

15.3 Výhrada žalovaného, že uplatnená žaloba má byť v rozpore s dobrými mravmi má charakter
len všeobecnej a ničím podloženej námietky. Dobré mravy sú vymedzené v judikatúre aj ako pravidlá
morálneho charakteru všeobecne platné demokratické spoločnosti, ktoré sa uplatňuje a presadzuje
vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Možno ju označiť aj ako súhrn etických

všeobecne zachovaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zabezpečované aj
právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami
demokratickej spoločnosti. Z tohto pohľadu súd nevzhliadol existenciu skutočností, ktoré by ho
presvedčili, že podaná žaloba žalobcu by odporovala dobrým mravom, prípadne že by mala šikanózny
charakter. Žaloba totiž bola podaná v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenúprivýkoneverejnejmocivzneníod01.01.2013.Žalobcovivprípravnomtrestnomkonaníbolo
vznesené obvinenie orgánom činným v trestnom konaní. Následná sťažnosť žalobcu bola zamietnutá
uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky, ktorý po uplynutí ďalšieho časového obdobia
podal obžalobu na žalobcu na Okresnom súde v Nových Zámkoch. Vydaný trestný rozkaz tunajšieho
súdu bol včas napadnutý odporom žalobcu a odsudzujúci, no neprávoplatný rozsudok súdu prvého

stupňa bol napadnutý odvolaním žalobcu, čo sa premietlo do výsledného právoplatného uznesenia
Krajského súdu v Nitre 4To/63/2022-298 zo dňa 24. novembra 2022, ktorým bolo jednak trestné stíhanie
voči žalobcovi zastavené a jednak odvolaním napadnutý trestný rozsudok súdu prvého stupňa bol
zrušený. V týchto skutočnostiach súd nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti a dôvody, ktoré by mali
odporovať dobrým mravom.

15.4 Výhrada žalovaného, že obhajoba žalobcu v trestnom konaní mala byť neodborná, pretože
jej súčasťou nemala byť námietka smerujúca k absencii súhlasu poškodenej s trestným stíhaním
žalobcu. Súd sa nestotožnil ani s touto argumentáciou žalovaného. Obhajca, resp. obhajcovia
žalobcu postupovali v súlade s trestným poriadkom, a teda obhajoba umožnila podať žalobcovi

v procesnom postavení obvineného a neskôr aj obžalovaného kvalifikovanú sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia, kvalifikovaný odpor proti trestnému rozkazu, odvolanie s vecným odôvodnením
proti trestného rozsudku súdu prvého stupňa. V súvislosti s obhajobou boli vykonané aj ďalšie úkony,
a to účasť na jednotlivých procesných úkonoch, či už v prípravnom konaní (účasť na jednotlivýchvýsluchoch), alebo aj v konaní pred súdom (účasť na hlavných pojednávaniach). Z tohto pohľadu nie je
možné oprávnene tvrdiť, že by obhajoba žalobcu v trestnom konaní bola neodborná. Nič na tomto závere
nemení ani fakt, že obhajoba nenamietala absenciu súhlasu poškodeného s trestným stíhaním žalobcu.

15.5 Nesúhlas žalovaného s rozhodnutím odvolacieho súdu. Ten sa odvíja od právneho názoru
odvolacieho súdu, ktorý vyslovil, že orgány činné v trestnom konaní sa dopustili procesného pochybenia
tým, že nezabezpečili súhlas poškodenej s trestným stíhaním žalobcu. K tomu je možné dodať len
toľko, že pokiaľ žalovaný s uznesením Krajského súdu v Nitre 4To/63/2022-298 zo dňa 24. novembra

2022 nesúhlasil, mohol ho napadnúť mimoriadnym opravným prostriedkom, k čomu však neprišlo.
Za tejto situácie uvedené uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť, a preto je potrebné
ho rešpektovať. Akékoľvek polemika s právnym názorom odvolacieho súdu vyslovená vo vyššie
označenom uznesení je bezpredmetná a pre toto konanie bezvýznamná.

16. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto podľa § 517 ods. 2 OZ k §

3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015 bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny 1 205,50 eur úroky z omeškania. Nie je sporné, že žalobca
podal písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím podľa § 15 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, na ktorú reagoval žalovaný listom zo dňa
22.04.2024 tak, že žalobcovi oznámil, že jeho nárok nebude uspokojený. Ku dňu 19.03.2024, odkedy

žalobca požadoval uplatnené úroky z omeškania, už žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného
dlhu. Žalobcovi tak boli priznané úroky z omeškania od ním navrhovaného obdobia, teda od 19.03.2024.

17. O nároku na náhradu trov konania vo vyhovujúcej časti vo veci samej súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p., pretože v tejto časti mal žalobca plný úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.