Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 3P/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200982
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224200982.4

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci maloletého dieťaťa:
P. Š., D. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky a Českej republiky, zastúpeného kolíznym
opatrovníkomÚradpráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,Odborsociálnychvecíarodiny,Oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, Bratislava, matky: L.. M. N., D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Z. F., H. N. Š.. G. XX, N., právne zastúpená: JUDr. Katarína Filipovičová, s.r.o.,

so sídlom Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, IČO 44 376 685 a otca: L.. T. Š., V. navrhovateľ, D.
XX.XX.XXXX, Š. P. Č. F., N. Z. XXXX/XX, XXX XX A. X, Č. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962 165, o
návrhu otca na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo
zadržaní, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje návrat maloletého dieťaťa: P. Š., D. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté dieťa"), do krajiny

jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky.

II. Súd nariaďuje matke maloletého dieťaťa L.. M. N., D. XX.XX.XXXX, aby maloleté dieťa navrátila na
územie Českej republiky do piatich dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III.Vprípade,žematkamaloletédieťavsúladesvýrokomII.tohtouznesenianaúzemieČeskejrepubliky
nenavráti, je otec maloletého dieťaťa L.. T. Š., D. XX.XX.XXXX, oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty
maloleté dieťa prevziať za účelom jeho návratu do krajiny obvyklého pobytu, t. j. na územie Českej
republiky.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2024 sa navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa: P.
Š., D. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloleté dieťa" alebo "maloletý Oskar") domáhal nariadenia návratu
maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, do Českej republiky. V petite návrhu navrhol nariadiť
súdom matke navrátiť maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu na adrese Z. XXXX/XX, XXX XX A.
X, Č. F., a to do 30 dní od doručenia rozhodnutia (výrok I.). V prípade, že matka maloletého v súlade s
výrokom I. tohto rozsudku do miesta jeho obvyklého pobytu nenavráti, je otec maloletého oprávnený po

uplynutí stanovenej lehoty maloletého prevziať za účelom jeho návratu do miesta jeho obvyklého pobytu
na adrese Z. XXXX/XX, XXX XX A. X, Č.Á. F.. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti matke zaplatiť otcovi
náhradu trov konania, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že neoprávneným konaním zo strany matky došlo dňa 15.12.2023)
k neoprávnenému premiestneniu maloletého z krajiny jeho obvyklého pobytu, ktorý mal v Českej

republike na územie Slovenskej republiky. Tvrdil, že s matkou sú bývalí partneri, ktorí spolu žili v
spoločnej domácnosti najskôr v štáte Hong Kong, a to od jesene 2020, kde pracovali pre spoločnéhozamestnávateľa U. Z..F..P., Z. Z. S. Č. F.. Na jar 2023 sa mali presťahovať aj s maloletým do Prahy. Dňa
31.12.2022 otec odcestoval na služobnú cestu do Prahy. Návrat do Hong Kongu sa otcovi z dôvodu
absolvovania zákroku na stomatochirurgickej ambulancii predĺžil. Matka sa rozhodla, že nebude dlhšie

čakať na návrat otca a preto s maloletým P. odišla z Hong Kongu na Slovensko, kde bývala s rodičmi až
do 4.3.2023. Otec v tom čase vyzdvihol matku a maloletého P. a odišiel s nimi na dovolenku do Tatier. Z
TatierodišlidoHarrachovaaod26.4.2023saajsosynompresunuli doPrahynaZ.X.,kdežilivspoločnej
domácnosti až do augusta 2023. Kvôli trvajúcim problémom vo vzťahu sa otec odsťahoval. Matka s
maloletým P. bývala na rovnakej adrese až do svojvoľného odcestovania dňa 15.12.2023, kedy opustila

ich posledné spoločné bydlisko na adrese Z. XXXX/XX, A. X. Bez súhlasu otca matka odcestovala s
maloletým P. z Prahy na Slovensko a od 7.1.2024 sa so synom zdržuje na adrese Š. G. XX S. N.. Matka
si svoje veci z Prahy odsťahovala 13.1.2024. Dňa 17.2.2024 otec vyzval matku, aby vrátila maloletého P.
do miesta jeho obvyklého pobytu. Matka sa v rovnakom dni vyjadrila, že maloletého P. naspäť do Prahy
nevráti. Otec svoj nesúhlas opätovne adresoval matke dňa 20.2.2024, avšak matka už nereagovala.
Otec taktiež v tejto veci kontaktoval Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v Brne. Maloletý P.

žil a býval prevažne v Českej republike, kde bol doteraz aj zdravotne poistený. Svedčí o tom aj výkaz
práce opatrovateľky, ktorá sa o maloleté dieťa starala v mieste jeho bydliska na adrese Z. XXXX/XX,
XXX XX A. X. Maloletý P. navštevoval v Prahe krúžky, chodil k lekárovi a trávil tu čas s otcom aj s matkou.
S maloletým P. komunikovala matka aj otec výlučne po česky. V Česku má maloletý P. aj najsilnejšie
rodinné a sociálne väzby. Je osvedčené, že centrum záujmu dieťaťa a jeho obvyklý pobyt bol v Prahe.

3. Súd postupom podľa § 131 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") vyzval uznesením
zo dňa 28.3.2024 matku maloletého dieťaťa, ako účastníčku, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo,
aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k návrhu navrhovateľa a aby v prípade,
že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označila iné

dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedla, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní.
Súd zároveň matku v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote
nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod jej v tom bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva
práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Matke maloletého dieťaťa bolo
uznesenie súdu doručené dňa 28.3.2024.

4. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 4.4.2024 (č.l. 126 až 135). S návratom
maloletého dieťaťa do Českej republiky nesúhlasila. Uviedla, že posledné spoločné bydlisko rodičov
bolo v štáte Hong Kong, v ktorom žili v spoločnej domácnosti do decembra 2022. Otec opustil spoločnú
domácnosť z vlastnej vôle dňa 30.12.2023. Údajne uprednostnil milenecký pomer. Otcove vyjadrenia

o služobnej ceste označila za zavádzajúce. Skutočným dôvodom odchodu z Hong Kongu bola totiž
milenecká aféra. Matka poprela, že by s otcom uzavrela dohodu o jeho návrate do Hong Kongu a
rovnako nemalo byť pravdivé ani tvrdenie otca o plánovaní spoločnej budúcnosti v Prahe. Ak by si bola
istá, že sa otec po troch týždňoch do Hong Kongu vráti, z akého dôvodu by opustila dňa 14.1.2023
Hong Kong s maloletým P.. Matka uviedla, že otec kúpil z pocitu viny letenku pre starú matku maloletého

P. (zo strany matky) do Hong Kongu, avšak to len z toho dôvodu, aby matka necestovala s maloletým
dieťaťom sama. Otca o svojom zámere vrátiť sa na Slovensko informovala a súčasne ho požiadala o
jeho písomný súhlas. Podľa vyjadrenia matky je tak od 14.01.2023 obvyklým pobytom maloletého P.
Slovenská republika. Matka zabezpečila vydanie rodného listu a maloletému P. prihlásila v Slovenskej
republike trvalý pobyt. Lekárska starostlivosť bola v priebehu roka 2023 poskytovaná maloletému P. v

Slovenskej republike a to lekármi z oblasti ortopédie a neurológie, keďže sa maloletý P. liečil na N..
MaloletémuP.bolapočasnávštevyPrahyposkytnutálekárskastarostlivosťatonaotcovužiadosť.Matka
uviedla, že maloletý P. je poistencom zdravotnej poisťovne na Slovensku. Podľa vyjadrení matky bolo
pre maloletého P. zdravotné poistenie v Českej republike zriadené z dôvodu, že otec je zamestnancom
českej spoločnosti a matka ako samoplatca nemohla mať maloleté dieťa evidované na svoje poistenie

pokiaľ je druhý rodič zamestnancom. Matka uviedla, že jej návštevy v Prahe s maloletým P. boli bez
trvalého zámeru zostať v Českej republike. Otec sa podľa matky nijako nebránil tomu, že plánovala
s maloletým P. dlhodobo žiť v Bratislave a zároveň vyjadroval nádej, že si v N. nájde zamestnanie.
Matka uviedla, že do Českej republiky sa nemá ani kam vrátiť, keďže tam nikdy nebola zo strany rodičov
vytvorená spoločná domácnosť. Byt na Z., bol kúpený za účelom bývania starého otca maloletého P.

z otcovej strany a nie primárne pre potreby ich rodiny. Matka sa vyjadrila, že s maloletým P. býva v
rodinnom dome s jej rodičmi, pričom maloletý P. má k dispozícií vlastnú izbu, herňu, záhradu a podobne.
Maloletý Z. P. Prahe navštevoval škôlku výlučne za účelom zlepšenia psychomotorického vývoja, pričom
navštevoval individuálne hodiny v dĺžke 30 minút. Matka uviedla, že s maloletým P. od príchodu naSlovensko komunikovala takmer výlučne po slovensky. Matka sa vyjadrila, že maloletý P. nemá v Českej
republike žiadne iné sociálne väzby okrem otca a len zriedkavo sa stretával so starým otcom z otcovej
strany.

5. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v konaní sa k návrhu navrhovateľa písomne
nevyjadril. Prednesom na pojednávaní dňa 7.6.2024 sa vyjadril v tom smere, že podľa neho nie je možné
ustáliť obvyklý pobyt maloletého, nakoľko tvrdenia rodičov sa rozchádzajú a obvyklý pobyt nie je možné
v danom prípade odvodiť od návštevy predškolského zariadenia a vzhľadom na útly vek maloletého

dieťaťa, rozhodnutie v konaní ponecháva na uvážení súdu.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie návrhom navrhovateľa, k návrhu pripojenými listinnými
dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa vydaným v Českej republike, údajom z informačného
systému evidencie obyvateľov, žiadosťou o návrat maloletého dieťaťa adresovanou Centru pre
medzinárodnoprávnu ochranu deti a mládeže Brno zo dňa 22.2.2024, e-mailovou komunikáciou otca s

advokátom, SMS komunikáciou otca s matkou, fotografiami rodiny, fotografiami bytu v Prahe, "rozvrhom
hodín" opatrovateľky maloletého v Prahe, výpisom z účtu otca o platbách za služby opatrovateľky
maloletého, profilom matky na sociálnych sieťach zaoberajúcich sa profesným životom, výpisom z listu
vlastníctva k bytu v Prahe, zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi V. O. Z.. Z. F..P..
V. otcom zo dňa 23.10.2023, lekárskou správu O.. W. o zdravotnom stave maloletého a absolvovaní

preventívnej pediatrickej prehliadky zo dňa 23.10.2023, súhlasom otca s vycestovaním maloletého z
Hong Kongu do Frankfurtu zo dňa 13.01.2023 v anglickom jazyku, emailovou komunikáciou matky so
stavebnou firmou z obdobia júl 2023 - rekonštrukcia rodinného domu otca v ulici G. S. A., emailovou
komunikáciou otca s matkou ohľadom zdravotnej starostlivosti matky v Českej republike, projektovou
dokumentáciou k rekonštrukcii rodinného domu otca, výzvou otca matke na návrat maloletého dieťaťa

do miesta jeho obvyklého bydliska zo dňa 20.2.2024, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava o šetrení v domácnosti matky zo dňa 8.4.2024, písomným vyjadrením matky k návrhu,
výsluchom otca, výsluchom matky, ako aj listinnými dôkazmi získanými šetrením súdu v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky a správou Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
doručenú na žiadosť súdu dňa 3.4.2024, s prihliadnutím na celý obsah spisu, na základe ktorého

dokazovania zistil skutočný stav nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci.

7. Maloletý P. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v na území P. V. P. Č. Ľ. F. C. (P. D. A.V. R.: "., Ď. U.
".), kde jeho rodičia žili v spoločnej domácnosti od jesene roku 2020. Rodičia maloletého manželstvo
neuzatvorili. Maloletý je ako vyplýva zo šetrenia súdu lustráciou v Registri obyvateľov štátnym občanom

Slovenskej republiky, a to po matke, štátnej občianke Slovenskej republiky a zároveň ako vyplýva z
rodného listu maloletého (č.l. 10) štátnym občanom Českej republiky, ktorej štátnym príslušníkom je
otec maloletého. Počnúc narodením má maloletý evidovaný trvalý pobyt na ulici Z. XX, A., Č. F.. Ide
o byt vo vlastníctve otca maloletého. Trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na adrese Š. G. XX,
N. má maloletý evidovaný od 13.03.2023. Ide o rodinný dom vo vlastníctve rodičov matky. Maloletý

pricestoval z Hong Kongu do Bratislavy spolu s matkou dňa 14.01.2023. Otec poskytol matke písomný
súhlas na jednosmernú cestu maloletého z štátu Hong Kong do Frankfurtu konkrétnou leteckou linkou.
Po príchode na Slovensko sa matka až do začiatku marca zdržiavala s maloletým v rodinnom dome
svojich rodičov a to až približne do začiatku marca 2023 kedy spoločne s otcom vycestovali s maloletým
najskôr na dovolenku do Tatranskej Štrby a následne do Harrachova. Od apríla 2023 rodina žila v

meste Praha na adrese Z. XX, v byte vo vlastníctve otca. Z SMS správy matky zo dňa 15.04.2023,
adresovanej otcovi v českom jazyku vyplýva, že matka deklarovala záujem žiť s otcom ako rodina.
V priebehu mesiaca august 2023 sa otec z domácnosti odsťahoval. V byte v jeho vlastníctve zostala
naďalej bývať matka s maloletým. V septembri 2023 si matka maloletého založila živnosť pričom ako
sídlo miesta podnikania uviedla adresu Z. X, A.. Maloletému zabezpečila služby opatrovateľky, ktoré

boli maloletému poskytované rovnako v byte na Z. X. S. A.. Maloletý v Prahe navštevoval kurz "A. J."
na podporu motorických zručností. Matka s maloletým v danom období absolvovala tiež s maloletým
návštevy svojich rodičov na území Slovenskej republiky v trvaní spravidla 3 až 5 dní. Medzi rodičmi
prebiehala intenzívna komunikácia nie len ohľadom výchovy maloletého ale aj ohľadom vyporiadania
majetku napriek tomu, že manželmi neboli a to v tom smere, že prebiehali debaty o prevode bytu na

Z. do vlastníctva matky, ktorá by následne prevzala na seba záväzok z hypotekárneho úveru. Matka
tiež v rozhodnom období zabezpečovala komunikáciu so stavebnou firmou za účelom rekonštrukcie
rodinného domu na ulici G.Á. S. A.. Dom patrí do vlastníctva otca. Dňa 15.12.2023 matka s maloletým
opustila územie Českej republiky a maloletého P. premiestnila na územie Slovenskej republiky do mestaBratislava, kde sa obidvaja doposiaľ zdržiavajú v rodinnom dome rodičov matky. Matka písomnom
vyjadrení k návrhu uviedla, že od času príchodu na Slovensko v decembri 2023 komunikuje s maloletým
výlučne po slovensky. Tieto skutočnosti samé o sebe sporné neboli.

8. Z uznesenia Mestského súdu Bratislava II sp. zn 3P/10/2024 - 56 zo dňa 26.02.2024 vyplýva, že súd
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd maloletého na čas do rozhodnutia vo
veci samej zverí do osobnej starostlivosti matky zamietol. Matka proti uzneseniu dňa 16.3.2024 podala
odvolanie. Odvolací súd uznesením sp. zn.: XXCoP/XX/XXXX - XXX R. W.V. XX.X.XXXX v napadnutej

časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení okrem iného odvolací súd uviedol, že z
obsahu spisového materiálu je zrejmé, že ohľadne maloletého P. prebiehajú na súdoch, či už v Českej
republike alebo Slovenskej republike viaceré konania. V Českej republike konanie, ktorým sa otec
domáha na Obvodnom súde pre Prahu 7, úpravy práv a povinností rodičov k maloletému (návrh z
jeho strany bol súdu doručený dňa 2.1.2024) je prerušené uznesením č.j. XXNc/XXX/XXXX-XXX zo W.
X.X.XXXX podľa čl. 20 ods. 2 nariadenia do doby ako sa určí príslušnosť súdu, u ktorého bolo konanie

začaté ako prvé. Mestský súd Praha ako odvolací o odvolaní otca voči tomuto uzneseniu Obvodného
súdu pre Prahu 7 rozhodol tak, že uznesením č.j. XXCo/XXX/XXXX-XXX W. XX.X.XXXX ako vecne
správne potvrdil. Konštatoval, že konanie vedené na Mestskom súde Bratislava II, vedené pod sp. zn.
XP/X/XXXX bolo začaté skôr (31.12.2023), a preto podľa článku 20 ods. 2 nariadenia neskôr začaté
konanie vedené pod č.j. XXNc/XXX/XXXX N. Obvodným súdom pre Prahu 7 správne prerušené až

do doby, keď Mestský súd Bratislava II určí svoju príslušnosť. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že do
doby, ako bude vyriešená otázka príslušnosti, nie je príslušný k rozhodovaniu vo veciach rodičovskej
zodpovednosti k maloletému, to znamená ani k rozhodovaniu o nariadenie predbežného opatrenia vo
veci maloletého, pretože maloletý sa aktuálne nachádza na Slovensku (čl. 15 nariadenia).

9. Ako už vyplýva z predchádzajúceho odseku, na tunajšom súde je pod sp. zn. 3P/1/2024 vedené aj
konanie vo veci samej, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému,
doručenomsúdudňa31.12.2023. Totoopatrovníckekonaniebolouznesením sp.zn.XP/X/XXXX-XXzo
dňa02.04.2024prerušenédoprávoplatnéhoskončeniakonaniavedenéhonaMestskomsúdeBratislava
II pod sp. zn. XP/XX/XXXX, teda návratového konania. Konajúci súd o rozhodol o prerušení konania

podľa článku 16 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, č. 119/2001
Z. z. (ďalej len "Dohovor"), podľa ktorého po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení
alebo zadržaní dieťaťa podľa článku 3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého
územie bolo dieťa premiestnené alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci
opatrovníckeho práva, až kým sa nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční,

okrem prípadu, keď v primeranej lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto
dohovoru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2024.

10. Navrhovateľ výpovedou na pojednávaní dňa 22.4.2024 zotrval na podanom návrhu a tvrdení, že
miestom obvyklého pobytu maloletého bola Praha. Ešte pred narodením P. sa mali s matkou dohodnúť,

že pre nich z dlhodobého hľadiska nebude prijateľné zotrvať v Hongkongu, keďže ich rodičia pochádzajú
z Európy. Najrozumnejším riešením bolo usadiť sa v Prahe, kde matka žila, študovala a pracovala. Podľa
otca matka v Slovenskej republike ešte nikdy nepracovala. Na presťahovaní sa teda spolu s matkou
mali dohodnúť ešte pred narodením maloletého P.. V tom období kúpil v Prahe nehnuteľnosť, dom v
radovej zástavbe G., ktorý mal byt určený pre rodinu, na čas po ich návrate. Navrhovateľ dňa 31.12.2022

odcestoval z Hongkongu s vedomím matky do Českej republiky, za účelom jeho účasti na konferencií
organizovanej jeho zamestnávateľom v dňoch 4.1.2023 až 6.1.2023. Pred odcestovaním mali s matkou
diskusiu, ktorú matka opísala ako vážnu krízu v ich vzťahu. Dohodli sa preto, že k tejto téme s vrátia
dňa 21.3.2023 keď sa vráti z Hongkongu. Matka rovnako vedela, že sa pred odletom vyskytol u otca
problém s čeľusťou, ktorý riešil v Prahe a ktorý oddialil jeho návrat do Hongkongu, pôvodne plánovaný

na 21.1.2023. Presný dátum návratu v tom čase nevedel určiť. Podľa otca už vtedy mali byť s matkou
dohodnutí, že sa na jar v roku 2023 presťahujú do Prahy. Následne matka oznámila otcovi, že v
Hongkongu už dlhšie nevydrží a že sa vráti do Bratislavy, kde počká so synom až do času, kým sa
presunú do Prahy. Otec vo februári 2023 presťahoval z Hongkongu do Čiech všetky veci s výnimkou
dvoch kufrov, ktoré si matka vzala so sebou. Veci presťahoval do skladu jeho zamestnávateľa v Novom

Bore dňa 3.3.2023 a hneď na druhý deň si vzal "sabatikal". Dňa 4.3.2023 vyzdvihol matku a maloletého
P. z Bratislavy a následne spolu odišli na dovolenku do Tatranskej Štrby a potom do Harrachova, kde
má otec byt. Počas dovolenky diskutovali o presune matky a maloletého P. do Prahy. V tom čase už
bolo spoločné spolužitie v hlbokej kríze. Rozprávali sa o ďalších možnostiach. Následne prijali spoločnérozhodnutie, že pôjdu spolu bývať do bytu na Z. S. A., kam sa spolu nasťahovali dňa 26.4.2023. Z
tohto dôvodu otec pred tým z bytu odsťahoval svojho otca, ktorý tam dovtedy býval. V tom čase obnovili
rodičia spolužitie. Otec svoje tvrdenie podporil poukazom na SMS správu matky zo dňa 15.4.2023, ktorá

túto skutočnosť potvrdzuje. Poukazoval tiež na ďalšie správy z ktorých vyplýva spoločné zariaďovanie
domácnosti tak aby zodpovedala potrebám ich dieťaťa. V jednej zo správ matka písala, že o 8 minút
bude doma. Otec z toho usúdil, že aj matka považovala Prahu za domov. Za účelom presťahovania sa
z Hongkongu v roku 2021 zakúpil už spomenutú nehnuteľnosť na X. G. S. A., ktorá si však vyžadovala
rekonštrukciu. Stavebné povolenie bolo vydané až v máji v roku 2023, pričom stále platil úmysel sa po

rekonštrukcii nasťahovať do tejto nehnuteľnosti. Matka sama vyhľadávala firmy, ktoré by nehnuteľnosť
zrekonštruovali. Preventívnu prehliadku s maloletým P. absolvovali v októbri 2023 spoločne v Prahe.
Otecuviedol,ževčaseočkovaniabolvprítomnostimaloletého,zatiaľčomatkakomunikovalaslekárkou.
Nevedel preto o tom, že v lekárskej správe sa uvádza, že maloletý žije na Slovensku. Tento údaj otec
neudal ani o ňom nepočul. Prostredníctvom špedičnej firmy otec presťahoval zvyšok vecí a vybavenie
domácnosti, zatiaľ čo matka si odniesla časť veci v už spomenutých kufroch. Postupne pri návštevách

matky na Slovensku presťahovali vždy časť vecí do bytu v Prahe, kde sa veci matky nachádzali do
13.1.2024. Otec pre seba a pre maloletého Oskara uzavrel dňa 23.10.2023 pri preventívnej prehliadke
zmluvu s neštátnym zariadením V. O.. Matka so spomenutým poskytovateľom zmluvu o zdravotnej
starostlivosti nemala. Po presťahovaní z Hongkongu nenavštevovala lekárov ani v Českej republike ani
na Slovensku. Zubára navštevovali spoločne v Českej republike v Prahe v pešej vzdialenosti z bydliska

v zariadení U. W.. Matka nepoberala v Českej republike rodičovský príspevok. Materské poberala v
Hongkongu, nakoľko tam jej vznikol nárok. V Hongkongu jej materská trvala do apríla 2023. Otec matke
udelil súhlas na cestu maloletého z Hongkongu. Nikdy nedal súhlas na presťahovanie do Bratislavy.
Dohoda bola, že sa presťahujú z Hongkongu do Prahy. Bratislava bola podľa otca len "prestupná
stanica". V máji 2023 sa navrhovateľ rozprával s matkou o tom, ako budú obaja pracovať, keďže stále

bol v tom čase na sabatikale a matka na materskej. Matka si v Českej republike hľadala prácu, ktorú
si nakoniec aj našla v Č. W. ako samostatne zárobkovo činná osoba. Živnosť matky bola evidovaná na
Z. XX S. A.. Novú prácu si otec našiel desať minút pešej chôdze od Z. z dôvodu, aby bol blízko matke
a maloletému. Na konci augusta sa ich vzťah opäť ocitol v kríze a preto sa navrhovateľ odsťahoval z
bytu na Z. XX na Z. X k jeho otcovi. Sledoval tým byť čo najbližšie k maloletému a pomáhať matke so

starostlivosťou o neho. S matkou sa dohodli, že zostane s maloletým P. S. N. na Z. XX a že byt ostane
v budúcnosti pre maloletého. Túto dohodu chceli zmluvne upraviť, čo sa však napokon nikdy nestalo.
Matka zostavila kalendár, ktorý otec pripojil k návrhu ohľadom režimu starostlivosti o maloletého. Počas
návštev maloletého sa aj naďalej riešilo ich spolužitie. Matka trvala na obnove rodiny, otec chcel riešiť
už len otázky týkajúce sa maloletého. Takýto stav pretrvával až do 15. decembra, kedy matka odišla s

maloletým P. na Slovensko, pričom podľa zdieľaného kalendára sa mali vrátiť 07.01.2024, čo sa nestalo.
S matkou nikdy nehovorili o presťahovaní na Slovensko. Matka sa nikdy nevyjadrila, že sa chce vrátiť na
Slovensko. Nepýtala sa, či by s tým otec súhlasil. Matka v Prahe dovtedy pracovala. S maloletým mala
k dispozícií byt o rozlohe 150 m2. Dňa 13.1.2024 si matka prišla prevziať svoje veci. Vo februári končila
otcovi navrhovateľa nájomná zmluva na Z. X, byt bol v tom čase už prázdny. V byte teda v súčasnosti žije

otec navrhovateľa a navrhovateľ. V byte však bolo dostatok miesta. Po tom čo sa dozvedel, že matka
sa nemieni vrátiť na do Českej republiky odišiel navrhovateľ do Bratislavy, kde si prenajal byt. Matka
stále mala v Prahe svoje veci. To, že sa matka do Prahy nevráti začalo byť jasné po 7.1.2024 a najmä
13.1.2024, keď si odsťahovala svoje veci. Podľa otca, maloletý P. je na Slovensku zdravotne poistený
až od januára 2024. V čase premiestnenia dňa 15.12.2023 bol maloletý P. zdravotne poistený výlučne

v Českej republike.

11. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 7.6.2024 súd z hľadiska rozhodujúcich skutočností ustálil,
že matka zotrváva na tvrdení, že miestom obvyklého pobytu maloletého P. bola Slovenská republika.
Uviedla, že fotky z pracovných ciest, ktoré otec doručil do súdneho spisu sa viažu k času kedy spoločne

žili v Hongkongu. P. mal vtedy 2 mesiace. Matka a otec v tom čase tvorili pár, otec cestoval po svete,
mal svoju prácu a svoj život. Tvorili ale rodinu až do 28.12.2022, kedy otec oznámil matke, že sa
odmiloval a rodinu opúšťa. Bolo to v čase, keď bola matka tri mesiace po pôrode, čomu zodpovedalo jej
hormonálne nastavenie. Matka bola z rozhodnutia otca v šoku. Mala vedomosť, že otec mal za účelom
pracovných povinností v Českej republike odletieť dňa 31.12.2022. Zmenil si však termín odletu a odišiel

už 30.12.2022, čo matke povedal ráno po tom ako sa neskoro v noci resp. nad ránom vrátil domov zo
stretnutia so svojím šéfom. Pôvodný plán bol teda taký, že sa otec vráti k rodine, čo sa nestalo. Matka
sa ocitla sama s trojmesačným dieťaťom ďaleko od domova, čo ju viedlo k rozhodnutiu vrátiť sa na
Slovensko. Dňa 13.01.2023 so súhlasom otca odletela s maloletým P. na Slovensko so 120 kg batožinyčo podľa nej svedčí o to, že sa z Hongkongu odsťahovala na územie Slovenska a od tohto času sa
už nikde nesťahovala. Ani ona, ani maloletý P.. Hneď po prílete podnikla kroky, ktoré svedčia o tom,
že na Slovensku chcela ostať. Prihlásila seba aj maloletého P. na trvalý pobyt na Slovensku na adrese

domu jej rodičov, kde býva doposiaľ. Otvorila si bankový účet v Slovenskej republike. O rodičovský
príspevokpožiadalavapríli2023.Neboljejposkytnutýzdôvodu,žemaloletýP.malzdravotnépoisteniev
Hongkongu, ale nakoľko ho mal nie verejné ale súkromné, bol problém prehlásiť mu ho na Slovensko. To
mal byť dôvod pre ktorý nemohol byť oficiálne evidovaný u slovenskej pediatričky, ktorú ale navštevoval
a absolvoval u nej povinné očkovania. Matka nemohla dostať odhlášku z Hongkongskej zdravotnej

poisťovne. V tom čase od 14.01.2023, otec za matkou a maloletým dochádzal na krátke návštevy. Trvalo
to asi do konca februára. Maloletý mal asi 4 mesiace a otec s ním trávil v rámci návštev cca 90 minút.
Od 01.03.2023 bol otec na "sabatikale" resp. neplatenom voľne, preto sa dohodli, že pôjdu s maloletým
P. do Tatier na týždeň do bytu rodičov matky. Následne na týždeň do otcovho bytu v Harrachove. Matka
chcela otcovi umožniť tráviť nerušený čas so maloletým P. a to bez prítomnosti jej rodičov. Podľa matky
čas netrávili ako rodina. Dôvodom prečo išli do Tatier a Harrachova bolo, že v Prahe nemali v tom čase

žiadne zázemie. V jedinom obývateľnom byte otca, žil v tom čase jeho otec. Matka v Prahe žila do roku
2017 odvtedy tam nemala žiadne zázemie. Nebolo preto pre matku logické vrátiť sa do Prahy. Život
plánovala na Slovensku. Matka zdôraznila, že nešlo dovolenku alebo o návrat do partnerského vzťahu.
Matka stále bola z opustenia rodiny otcom v šoku, keďže bola na materskej. Mala teda čas a snahu
umožniť otcovi tráviť čas s maloletým P.. S otcom si až do 15.12.2023 zachovali viac menej priateľské

vzťahy ako rodičia malého dieťaťa. Po dvoch týždňoch (dovolenky) sa matka vrátila do Bratislavy a otec
do Prahy, hoci v tom čase nepracoval. Jediné čo sa zmenilo bolo, že otec dochádzal za maloletým P. na
dlhšie obdobie a prenajímal si hotel v Bratislave. Bolo to takto pre otca neudržateľné. Matka mala čas,
nepracovala a preto od apríla 2023 skutočne trávili spolu čas v byte na Z., aby otec nemusel cestovať
a prenajímať si hotel. O presťahovanie však podľa matky nešlo. Matka, otec a maloletý P. mali potom

čo sa z bytu odsťahoval starý otec, priestor, kde v Prahe zotrvať. Matka však do Prahy neodsťahovala
svoje veci. Išlo výlučne o veci, ktoré používala počas pobytu v Prahe a o stoličku maloletého P.. Zvyšok
vecí bol stále na Slovensku. Lekárov mala matka aj maloletý P. len na Slovensku. Lekára v Prahe
navštívila matka len jeden krát a to akútne, keďže mala 40 stupňové teploty. Rovnako maloletý
P., navštevoval na Slovensku špecialistu, kvôli N.. Dátum poslednej návštevy bol 07.06.2023. Matka

nepopierala, že od apríla bývali v jednom byte s otcom v Prahe a to za účelom jeho kontaktu s maloletým
P.. Partnerský vzťah však nebol obnovený. Rodičia matky sa s otcom nestretávali, partnersky spolu
nežili, mali ale dobré vzťahy. Skutočnosť, že matka viedla komunikáciu ohľadom rekonštrukcie otcovho
domu vysvetľovala tým, že nakoľko bola doma na materskej mala na to čas a otec nerád komunikoval s
remeselníkmi a nerád telefonoval. Pre matku to nebol žiaden problém, túto komunikáciu zabezpečovala

asi mesiac. Matka zabezpečovala len komunikáciu so stavebnou firmou, všetko ostatné zabezpečoval
otec ako vlastník domu. Dňa 01.08.2023 otec v rámci majetkového vysporiadania poslal peniaze na
bankový účet matky v Slovenskej republike, čo matka považovala za dôkaz o centre jej záujmov na
Slovensku. V jednej domácnosti s otcom fungovali do konca júla 2023. Ďalej sa to stalo neudržateľným
a preto sa otec od augusta 2023 z bytu vysťahoval. Otec sa podľa matky vrátil k partnerke. Viac už v

jednom byte nežili. Malo ísť o dočasné riešenie. Otec vedel, že v decembri 2023 to chce matka ukončiť.
Do decembra 2023 sa mali totiž majetkovo vysporiadať. Matka nemohla kúpiť byt v Bratislave o čom otec
vedel. Otec z počiatku matke uvádzal, že jej prenechá matke byt na Z. S. A. s tým, že by matka prevzala
nesplatenú časť úveru čo bola čiastka cez 8 až 9 miliónov Kč. Otec tvrdil, že nemá dostatok finančných
prostriedkov na vyplatenie matky. Napokon sa rozhodol, že byt ako kompenzáciu matke nedá. Matka

si nemohla v tom čase vziať úver, keďže bola bez príjmu na materskej dovolenke. Otec sa s matkou
nedohodol ani na príspevku pre nevydatú matku, to bol aj dôvod prečo matka začala pracovať pre Č. W..
Chcela byť bonitná pre českú banku. Bolo to za situácie, že matka nemala žiaden príjem a v Česku sa jej
podarilo nájsť prácu skôr ako v Slovenskej republike. Práca bola veľmi flexibilná. Matka vôbec nemusela
chodiť do kancelárie a bolo to pragmatické dočasné riešenie. Byt na Z. by matka po jeho prevzatí

prenajímala aby si zabezpečila príjem. Až do decembra 2023 si rodičia vychádzali v ústrety. Poistenie
maloletého v Českej republike vysvetľovala tým, že ona nebola zamestnaná a otec zamestnaný bol.
Zdravotná poisťovňa informovala matku, že maloletý P. musí byť poistený v tej krajine, v ktorej pracuje
jeho rodič. Všetky ošetrenia prebehli na formulár S01, ktorý sa vystavuje vtedy keď má poistenec obvyklý
pobyt inde ako tam kde sa poistenie platí. Otec maloletého P. prihlásil na poistenie dňa 13.03.2023 resp.

spätne k tomuto dátumu ale následne si nesplnil oznamovaciu povinnosť pri skončení jeho pracovného
pomeru k 31.05.2023 napriek tomu, že od 01.09.2023 bol znovu zamestnaný. Následkom čoho maloletý
P. nemal poistenie a nemohol absolvovať zdravotnú starostlivosť z verejného poistenia v Slovenskej
republike ani v Českej republike. To mal byť dôvod prečo bol maloletý P. dňa 23.10.2023 na očkovaní uprivátnej lekárky v Prahe. Otec sa ponúkol, že maloletého P. môžu zaočkovať v súkromnom zariadení
a očkovanie uhradil. Matka uvádzala, že na dieťa hovorí po slovensky čo vyplýva z lekárskej správy zo
dňa 23.10.2023. Zo správy vyplýva, že matka v prítomnosti otca lekárke uviedla, že žijú na Slovensku.

Matka tvrdila, že otec vedel, že po 15.12.2023 sa už matka s maloletým P. do Prahy nevráti. Bol o tom
informovaný. Ich vzťahy sa zhoršili na Vianoce 2023. V tom čase začal otec tvrdiť, že mu matka bráni
v styku s P.. Matka nepovažovala za v záujme maloletého P., aby vo veku 15. mesiacov odišiel s otcom
na štyri noci do Prahy, keď otec s ním do toho času osamote nestrávil ani noc. Podľa matky maloletý
má v Prahe iba otca a starého otca, ale na Slovensku má od 14.01.2023 všetky sociálne a rodinné

vzťahy. Matka výpoveďou potvrdila, že pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike
uzatvrila až v apríli 2024 s nástupom do práce 01.05.2024. Dovtedy vykonávala pracovnú činnosť iba
v Českej republike.

12. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 22.4.2024 a 7.6.2024 za prítomnosti matky, jej právneho
zástupcu, otca a jeho právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka, podľa § 180 Civilného sporového

poriadku (ďalej len "CSP").

13. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa
do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní ("návratové konanie"). Hmotnoprávna úprava
vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov

detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky pod číslom 119/2001 Z. z., ako už bolo uvedené vyššie, skrátene "Dohovor
alebo Haagsky dohovor" ). Česká republika a Slovenská republika sú Dohovorom viazané. Procesná
reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ustanovení § 123 a nasledujúce zákona č.
161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP" ako už bolo uvedené vyššie).

14. Podľa článku 1 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodnoprávne záväzky.

15. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu
alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

16. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

15. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného
štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa
skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov.

16. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku
3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,
nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného

roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.17. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo
správnyorgándožiadanéhoštátunemusínariadiťnávratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnická
osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

18. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu
podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na
právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu
na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého
účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.

19. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať
za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

20. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia rady (EÚ) č. 1111/2019 z 25. júna 2019, účinného od 1. augusta

2022 o právomoci a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej Nariadenie rady), pojem opatrovnícke právo zahŕňa
práva a povinnosti súvisiace so starostlivosťou dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

21. Podľa článku 2 odsek 11 Nariadenia rady, "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" je

premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak:
a. takéto premiestnenie alebo zadržiavanie je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého
rozhodnutím, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom
malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním,
a

b. v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď
spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo
zadržaniu.
22. Podľa článku 27 odsek 1 nariadenia rady, súd nesmie odmietnuť návrat dieťaťa, pokiaľ sa osobe,
ktorá o tento návrat žiada, nedala možnosť vyjadriť sa.

23. Podľa článku 27 odsek 3 Nariadenia rady, ak súd zvažuje, že odmietne návrat dieťaťa výlučne
podľa článku 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, nesmie odmietnuť návrat dieťaťa,
ak účastník žiadajúci návrat dieťaťa dostatočne preukáže súdu alebo ak sa súd inak presvedčí, že boli
prijaté primerané opatrenia na ochranu dieťaťa po jeho návrate.
24. Podľa článku 27 odsek 4 Nariadenia rady, na účely odseku 3 tohto článku môže súd

komunikovať s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne
pred neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním, a to buď priamo podľa článku 86, alebo
prostredníctvom ústredných orgánov.

25. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

26. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o
tom, či bude maloleté dieťa (v zmysle článku 4 Haagskeho dohovoru, mladšie ako 16 rokov), do miesta

obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive
dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V
prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa
mimo krajiny jeho obvyklého pobytu a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávnenéhopremiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru.
Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho

aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru.

27. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou
konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt v otázke jurisdikcie

a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom.
V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a
majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať
jehopotrebyčizáujmy.Súdvkonanízisťujevýlučneskutočnostirozhodnézhľadiskavýkladupríslušných
hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením § 123 CMP).
28. Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne

na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo
zadržanie maloletého dieťaťa neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká
je krajina obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke
právo k maloletému dieťaťu, či matka disponovala súhlasom otca s premiestnením, resp. zadržaním
maloletého dieťaťa mimo krajiny obvyklého pobytu a v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletého

dieťaťa je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu.

29. V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako jedným z kritérií pre
možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v
priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal súd záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletého

P. bezprostredne pred jeho premiestnením matkou na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca
dňa 15.12.2023, resp. 07.01.2024 odkedy matka maloletého na území Slovenska zadržiava, bola Česká
republika.

30. Vo vzťahu k posúdeniu spornej otázky obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred jeho

premiestnením na územie Slovenskej republiky dňa 15.12.2023 súd udáva, že pojem "obvyklý pobyt"
sa v zásade vyznačuje dvomi prvkami, a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum
svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň
stability na území dotknutého členského štátu (rozsudok Súdneho dvora z 25.11.2021, IB, C-289/20,
EU:C:2021:955,bod57).Súdnydvorpovažujesociálnearodinnéprostredierodičovdieťaťazazákladné

kritérium určenia miesta obvyklého pobytu tohto dieťaťa. V prípade, že je dieťa v nízkom veku, jeho
prostredie je v podstate rodina, ktorá je determinovaná referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými
žije, ktoré ho naozaj opatrujú a starajú sa o neho, s ktorými dieťa zdieľa nevyhnutne sociálne a rodinné
prostredie. V dôsledku toho treba zohľadniť najmä jednak dĺžku, pravidelnosť, podmienky a dôvody
pobytu tohto rodiča (rodičov) na území členského štátu a jednak geografické a rodinné korene, ako aj

rodinné a sociálne väzby, ktoré tento rodič (rodičia) a dieťa udržiavajú (porov. rozsudok z 22. 12. 2010,
Mercredi, C-497/10 PPU, EU:C:2010:829, body 54 až 56).

31. Z listinných dôkazov predložených súdu navrhovateľom, ale aj matkou, výpovedí obidvoch rodičov
mal súd za zistené, že maloletý P., v čase rozhodovanie vo veku 20 mesiacov, mal bezprostredne pred

jeho premiestnením z Česka na územie Slovenskej republiky matkou bez súhlasu otca dňa 15.12.2023
obvyklý v Českej republike, ktorá bola centrom jeho životných záujmov a v ktorej sa v prevažnej miere,
s výnimkou návštev rodiny matky aj zdržiaval. Z vykonaného dokazovania v danej veci jednoznačne
vyplynulo, že obidvaja rodičia maloletého zhodne, matku nevynímajúc vykonávali úkony a faktické kroky
smerujúce k ukotveniu maloletého v Českej republike, kde sa maloletý P. na základe konkludentnej

dohody rodičov od apríla 2023 nielen zdržiaval v prevažnej miere, ale kde mal na rozdiel od územia
Slovenskej republiky jediné bydlisko určené spoločnou dohodou rodičov, v byte vo vlastníctve otca, kde
s maloletým obidvaja rodičia spoločne s maloletým bývali až do ich definitívneho rozchodu, v dôsledku
ktorého sa otec začiatkom augusta 2023 z bytu odsťahoval, pričom v byte zostala naďalej bývať matka
s maloletým. Matka túto skutočnosť nespochybňovala, pripisovala jej len iný význam a dôvody. Ako

vyplynulo zo zhodných tvrdení rodičov, výpovede samotnej matky, ako aj listinných dôkazov, matka
si následne po rozchode s otcom v septembri 2023 založila v Českej republike živnosť, ktorú podľa
živnostenského oprávnenia prevádzkovala na adrese Z. XXXX/XX, A. X, teda v byte vo vlastníctve
otca, v ktorom s maloletým až do premiestnenia na územie Slovenskej republiky žila, napriek tomu, že sotcom maloletého už netvorili pár. Maloletý mal v mieste bydliska v Prahe zabezpečenú opatrovateľku,
ktorá ako vyplynulo z výpovedí rodičov sa o maloletého starala v čase pracovných povinností matky,
o čom svedčia potvrdenia o platbách za služby opatrovateľky predložené súdu zo strany otca ako

dôkaz. Ako vyplynulo z ďalších listinných dôkazov (č.l. 102,103) maloletý bol v Českej republike, v
meste Praha aj primerane jeho veku sociálne integrovaný, navštevoval tu detské centrum, resp. kurz
na rozvoj motorických zručností s názvom "A. S.", ako potvrdila aj samotná matka. V Českej republike
bol maloletý aj zdravotne poistený. Je síce pravdou, že povinné očkovania absolvoval maloletý ako
vyplýva zo zdravotnej dokumentácie predloženej do konania matkou aj v Slovenskej republike, bolo

to však prevažne v období od príchodu maloletého z matkou z Hongkongu do apríla 2023, teda pred
spoločným odchodom rodičov s maloletým z Bratislavy, najskôr na spoločnú dovolenku do vysokých
Tatier a Krkonôš a potom do Prahy, bytu na Z. ulici. Po tomto období absolvoval maloletý očkovanie už
Prahe, v neštátnom zdravotníckom zariadení, v sprievode obidvoch rodičov a to dňa 23.10.2023.

32. Vo svetle vykonaných dôkazov nebolo možné zo strany súdu dôjsť vo vzťahu k otázke obvyklého

pobytu maloletého k inému záveru ako k tomu, že obvyklý pobyt maloletého bol na území Českej
republiky. Nebolo preto možné prikloniť sa k tvrdeniu matky, že obvyklý pobyt maloletého bol pred
premiestnením na Slovensku a to z veľmi jednoznačného dôvodu. V konaní totiž nebolo zo strany matky
preukázané, kedy a na základe akej skutočnosti (súhlas otca, dohoda rodičov, rozhodnutie súdu) mal
maloletýnadobudnúťobvyklýpobytnaúzemíSlovenskejrepubliky.Tvrdenýmrozhodnutímmatkyzostať

po príchode z Hongkongu na Slovensku sa tak stať nemohlo nakoľko nebola sama, ktorá vykonávala
opatrovnícke práva k maloletému. Vyžadoval sa tak súhlas otca. Otec ale súhlas matke zostať s
maloletým na Slovensku nedal. Písomný súhlas otca v anglickom jazyku sa týkal výlučne letu maloletého
z Hongkongu do Frankfurtu v Nemecku. Okrem toho vo vzťahu k Slovenskej republike absentujú tiež
podľa zistení súdu také skutočnosti, ktoré by dávali priestor pre záver, že centrom životných záujmov

maloletého alebo jeho rodičov vrátane matky bolo na Slovensku. Na území Slovenska nemal maloletý
vytvorené také zázemie v podobe bydliska aké mal spoločne vytvorené rodičmi v byte otca v Prahe,
na Z. X., ktoré za miesto bydliska maloletého v čase pred premiestnením považovali obidvaja rodičia.
Svedčí o tom aj skutočnosť, že po definitívnom rozchode rodičov to bol otec, ktorý sa z ním vlastnenej
nehnuteľnosti odsťahoval a umožnil matke s maloletým v byte bývať, pričom je evidentné, že zrejmú

dohodu o bydlisku maloletého rešpektovala aj matka, ktorá napriek ukončeniu vzťahu s otcom v Prahe
zotrvala, začala tu živnostensky podnikať, maloletému zabezpečila opatrovateľku, zabezpečila mu tu
kurz na rozvoj jeho zručností, dokonca ako vyplynulo z výpovedí obidvoch rodičov mala záujem získať
predmetný byt v Prahe v rámci majetkového vysporiadania rodičov (neboli manželia) do jej vlastníctva.

33. Nebolo sporné, že maloletý P. trávil v rozhodnom období od apríla 2023 do jeho premiestnenia
v decembri 2023 čas aj na Slovensku. Tieto pobyty súd so zreteľom na skutočnosť, že matka zo
Slovenska pochádza a má tu rodičov a ďalších príbuzných, považuje za prirodzenú súčasť života detí
pochádzajúcich z "medzinárodných" vzťahov. Podstatným pre vyhodnotenie ich vplyvu vo vzťahu k
ustáleniu krajiny obvyklého pobytu maloletého bol ich účel a charakter. V konaní bolo preukázané, že

centrom životných záujmov maloletého, matky a otca bolo Česká republika, konkrétne Praha. V Prahe,
matka ako už bolo uvedené napriek útlemu veku maloletého, pracovala otec tam vlastnil nehnuteľnosť
a aj s preukázaných tvrdení ohľadom záujmu matky o túto nehnuteľnosť je zrejmé, že obidvaja rodičia
vyvíjali kroky na vybudovanie zázemia pre maloletého v Prahe. V nadväznosti na prácu matky mal
maloletý v Prahe aj opatrovateľku, navštevoval kurz pre jeho vekovú kategóriu pričom takéto skutočnosti

vo vzťahu k Slovensku zistené neboli. Naopak bolo preukázané, že matka na Slovensku začala pracovať
ažvmáji2024tedavpriebehutohtokonania.VrozhodnomobdobípracovalavýlučnevČeskejrepublike.
Pobyty maloletého na Slovensku, na ktoré poukazovala matka posúdil súd v kontexte s uvedenými
závermi ako návštevy rodiny zo strany matky realizované so súhlasom otca. Skutočnosť, že matka
prihlásilamaloletéhovSlovenskejrepublike,vmiestebydliskajejrodičovnatrvalýpobyt,niejevzhľadom

na výsostne evidenčný charakter trvalého pobytu právne významnou pre posúdenie krajiny obvyklého
pobytu maloletých, a to bez ohľadu na to, že k prihláseniu došlo zrejme bez súhlasu otca.

34. V nadväznosti na všetky konštatované zistenia ustálené súdom z vykonaných dôkazov, súd s
poukazom na článok 3 Dohovoru prijal záver, že maloletý P. O. bezprostredne pred jeho premiestnením

dňa 15.12.2023 a následným zadržaním, ku ktorému došlo konaním matky dňa 07.01.2024, potom čo
matka maloleté dieťa na územie Českej republiky, napriek výzve otca zo dňa 17.2.2024 na jeho návrat
nevrátila, obvyklý pobyt na území Českej republiky.35. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou nadobudnutia a výkonu opatrovníckeho práva k
maloletému Oskarovi. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce
sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných

dôkazov, rodných listov maloletých detí, ako aj z rozsudku príslušného českého súdu označeného už
vyššie, vyvodil konajúci súd jednoznačný záver, že ide o maloleté deti ku ktorým nadobudli a vykonávajú
opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletým deťom zo zákona,
toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, bolo tak nad všetky pochybnosti preukázané, že bez
súhlasu otca, matka nebola oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletého. Matka nadobudnutie

opatrovníckeho práva otcom a jeho výkon nenamietala.

36. Súdu tak zostalo ustáliť napokon otázku, či premiestnenie, respektíve v tomto prípade zadržanie
maloletého detí na území Slovenskej republiky bolo vykonané neoprávnene. Ako už vyplýva z
predchádzajúcich odsekov, neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie
porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského

štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za
predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto
bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje
za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv
a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských

práv a povinností (článok 3 Dohovoru). Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania
ustálených za preukázané, že v danom prípade matka maloletého dňa 07.01.2024 zadržala na území
Slovenskej republiky bez súhlasu otca, resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletého
P.. Od 07.01.2024 tak trvá protiprávny stav neoprávneného zadržiavania maloletého matkou na území
Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny ich obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi

spôsobilými preukázať súhlas otca s premiestnením maloletého na územie Slovenskej republiky
nespochybnila.

37. Súd zároveň konštatuje, že navrhovateľ, otec maloletého podal návrh na nariadenie návratu
maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní na tunajší súd dňa 28.03.2024,

vzhľadom k čomu nebolo sporným, že jednoročná lehota daná ustanovením článku 12 Dohovoru bola
v danom prípade splnená.

38. Matka v konaní žiadala návrat maloletého na územie Českej republiky nenariadiť tvrdiac, že maloletý
sa nemá kam vrátiť a ona z dôvodu práce na Slovensku sa do Prahy nemôže. Dôvody tvrdené

matkou ako relevantné preukázané neboli a to aj z dôvodu, že matka počas rozhodného obdobia v
Českej republike pracovala dokonca skôr ako začala pracovať na Slovensku. Nič jej teda nebráni v
tom prispôsobiť svoje pracovné aktivity záujmu maloletého. Tak isto nemožno považovať za dôvodné
tvrdenie, že sa nemá maloletý kam vrátiť. Otec na pojednávaní dňa 07.06.2024 vyhlásil, že byt v ktorom
matka s maloletým žili až do neoprávneného premiestnenia maloletého zo strany matky im poskytne

naďalej. Pričom z doterajšieho prístupu otca, ktorý vo svojom byte matku s maloletým ponechal aj po
jeho odchode z domácnosti v auguste 2023 nie sú dané dôvody toto vyhlásenia otca spochybňovať.

39. Návratové konanie je predbežným konaním, v ktorom je zisťovaný výlučne konflikt v otázke
jurisdikcie a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým

dieťaťom. V návratovom konaní súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov a rozsah, v akom sú
schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy.

40. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 93/2018 zo dňa 28.02.2018, rodič,
ktorý neoprávnene premiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne nielen do práv druhého

rodiča (najmä jeho práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného dieťaťa,
najmä práva byť vychovávané oboma rodičmi (čl. 7 a č. 18 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na to, aby
nebolo nezákonne premiestnené do zahraničia a nevrátené späť (č. 11 Dohovoru o právach dieťaťa),
práva na nezasahovanie do jeho súkromného života, rodiny a domova (čl. 16 Dohovoru o právach
dieťaťa), ako aj práva nebyť dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia (čl. 20 Dohovoru

o právach dieťaťa). Ústavný súd poukázal v rozhodnutí aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva(ESĽP,napr.voveciG.N..protiPoľskuz19.07.2016),zktoréhookreminéhovyplynulo,ževýnimky
na nariadenie návratu podľa Haagskeho dohovoru (tak ako už judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej
republikyvorozhodnutísp.zn.3Cdo176/2015zodňa27.04.2015)musiabyťuplatňovanéstriktne.Ujma,na ktorú poukazuje článok 13 písm. b) Dohovoru, nemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča,
ktorý dieťa uniesol alebo ho neoprávnene zadržiava. Odlúčenie, nech je pre dieťa akokoľvek zložité,
automaticky nespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva. Vyriekol tiež, že ujma, ktorá je relevantná

ako dôvod pre nenariadenie navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu, nemôže byť len bežná
(teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď dieťa mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým
sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre), ale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa.
Podstatnou ujmou nie sú napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Výnimka,
ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu

štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie,
rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa
pobyt pred únosom (opäť z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 176/2015
zo dňa 27.04.2015). Vo svetle citovanej judikatúry nebolo možné zo strany súdu prisvedčiť argumentácii
matky, že na Slovensku má maloletý vytvorené sociálne obsažnejšie prostredie ako v Čechách kde má
"len" otca a na Slovensku celú rodinu z matkine strany. Je na rodičovskej zodpovednosti matky, ktorá

neoprávneným zadržaním maloletého na území Slovenskej republiky, po uplynutí času dohodnutého
rodičmi, preukázateľne porušila opatrovnícke právo otca, aby svoje maloleté dieťa pri návrate na územie
Českej republiky sprevádzala.

41. Poukazujúc na všetky zistené skutočnosti, právne normy a na ne nadväzujúce právne závery súdu

odôvodnené v tomto rozhodnutí, posúdil súd návrh otca ako dôvodný a dospel k jednoznačnému
záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu O. P. do krajiny
jeho obvyklého pobytu, na územie Českej republiky. Okamžitý návrat maloletého do krajiny obvyklého
pobytu je v danom prípade v najlepšom záujme maloletého, preto súd rozhodol tak, že nariadil návrat
maloletého P. do krajiny ich obvyklého pobytu do Českej republiky v znení výroku tohto rozhodnutia.

42. Súd v konaní neprihliadol na čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov a spriaznených osôb
predložených ako dôkazy zo strany matky ako aj otca z dôvodu, že tieto postrádajú objektivitu a nemôžu
slúžiť ako svedecká výpoveď z dôvodu, že neboli zabezpečené spôsobom, ktorý zákon vyžaduje pre
vykonanie dôkazu výsluchom svedka.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Súd nevyhovel návrhu navrhovateľa, otca
maloletého priznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že v danom prípade nenašiel dôvod
pre postup podľa ustanovenia § 55 CMP.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie (§59
Civilného mimosporového poriadku) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana (účastník konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.