Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53Cpr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423202156
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423202156.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobkyne:

S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX, R., zast. Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o, so
sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, IČO : 46 436 928, proti žalovanému: Klinika ReFit s.r.o., so sídlom
Gagarinova 5B, Bratislava, IČO:46 436 928, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.03.2023, ktoré žalovaný doručil
žalobkyni dňa 04.04.2023, je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 7 707,88 eur brutto, spolu s úrokom
z omeškania vo výške:
- 8,75 % zo sumy 218,44 EUR od 31.05.2023 do zaplatenia,
- 9,00 % zo sumy 936,18 EUR od 01.07.2023 do zaplatenia,
- 9,00 % zo sumy 936,18 EUR od 31.07.2023 do zaplatenia,
- 9,25 % zo sumy 936,18 EUR od 31.08.2023 do zaplatenia,
- 9,50 % zo sumy 936,18 EUR od 01.10.2023 do zaplatenia,

- 9,50 % zo sumy 936,18 EUR od 31.10.2023 do zaplatenia,
- 9,50 % zo sumy 936,18 EUR od 01.12.2023 do zaplatenia,
- 9,50 % zo sumy 936,18 EUR od 30.12.2023 do zaplatenia,
- 9,50 % zo sumy 936,18 EUR od 30.01.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2024 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy.
2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa
14.03.2022 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu recepčná, s dňom nástupu do práce 14.03.2022.
Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 23.02.2023. Žalobkyňa po uplynutí dohodnutej doby
pokračoval s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone dohodnutej práce, v súlade s ustanovením §
71 ods. 2 Zákonníka práce preto došlo k zmene pracovného pomeru na pracovný pomer uzatvorený na
neurčitý čas .V priebehu mesiaca marec 2023 vznikla na strane žalobkyne dôležitá osobná prekážka v

práci v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce, ktorá spočívala v ošetrovaní maloletého potomka žalobcu
počas doby 10 pracovných dní. Uvedená skutočnosť vyvolala u žalovaného nevôľu. Po odpadnutí
prekážky a návrate do práce sa pokúsil žalobkyňu na osobnom stretnutí dňa 28.03.2023 presvedčiť,
aby zvážila zmenu pracovného pomeru na kratší pracovný čas, prípadne na dohodu, nakoľko došlok zrušeniu jeho pracovného miesta (čo priznáva i sám žalovaný v rámci listu zo dňa 31.03.2023).
Žalobkyňa sa na stretnutí k danému návrhu nevyjadril a vzala si čas na rozmyslenie. Žalobkyňa
za účelom snahy o konštruktívne riešenie vzniknutej situácie dňa 29.03.2023 navrhla žalovanému

rokovanie za účasti právnych zástupcov oboch strán. Žalovaný nesúhlasil a začal na žalobkyňu vyvíjať
nátlak, za účelom získania súhlasu s ukončením jej pracovného pomeru. Žalobkyňa sa skontaktovala
so svojim právnym zástupcom, ktorý sa bezodkladne dostavil na pracovisko žalobkyne. Následne došlo
k rokovaniu za účasti konateľa žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, pani C.. G.. Výsledkom
rokovania bol obojstranne akceptovaný kompromis, v zmysle ktorého bola žalobkyňa ochotná podpísať

dohodu o skončení pracovného pomeru za predpokladu, že jej bude vyplatená mzda za odpracované
obdobie a bude mu v súlade s ustanovením S 76 ods. 7 Zákonníka práce poskytnuté odstupné v
sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Žalovanému bol ešte v ten istý deň, teda
29.03.2023, doručený návrh dohody o skončení pracovného pomeru, vyhotovený právnym zástupcom
žalobkyne. Žalovaný vyjadril pripomienky k jej obsahu, týkajúce sa najmä dátumov splatnosti nárokov
žalobcu, počas toho istého dňa mu bola preto zaslaná upravená verzia dohody. Dňa 30.03.2023

právny zástupca žalovaného e-mailom oznámil, že žalobkyni je udelené voľno a žalovaný si neželá
jej prítomnosť na pracovisku. Prostredníctvom ďalšieho e- mailu zo dňa 30.03.2023 žalovaný opätovne
vyjadril svoje výhrady k obsahu návrhu dohody. Namiesto poskytnutia mzdy a odstupného v sume
dvojnásobku priemerného mesačného zárobku (pričom existenciu takejto dohody potvrdil aj žalovaný
v rámci svojho listu zo dňa 31.03.2023) bola žalobkyni ponúknutá výplata odstupného za mesiace

marec a apríl 2023. Uvedený návrh nemal oporu v právnom poriadku, nakoľko žalobkyňa u žalovaného
mesiac marec 2023 riadne odpracovala (s výnimkou obdobia ošetrovania člena rodiny), v dôsledku
čoho jej za toto obdobie vznikol nárok na mzdu. Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého na stretnutí
došlo k nedorozumeniu, považuje za účelové, nakoľko nepredpokladá, že by jeho právny zástupca
nepoznal rozdiel medzi pojmami mzda a odstupné, Žalovaný trval na formulácií, že k ukončeniu

pracovného pomeru došlo dňom 23.02.2023, pričom takáto formulácia by opäť nebola súladná so
skutkovým ani právnym stavom. Žalovaný si musel byť tejto skutočnosti vedomý, nakoľko v opačnom
prípade by dňa 31.03.2023 nevykonal úkon smerujúci k okamžitému skončeniu pracovného pomeru,
keďže by bol neplatný (nemožno ukončiť pracovný pomer, ktorý zanikol). Žalovaný taktiež e-mailom
potvrdil, že netrvá na prítomnosti žalobkyne na pracovisku, v dôsledku čoho došlo k vzniku prekážky

v práci na strane zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobkyňa
predložený návrh dohody v znení zaslanom žalovaným nemohla akceptovať, pričom túto skutočnosť
oznámila žalovanému dňa 30.03.2023. Následne v daný deň došlo ešte k poslednému pokusu o
dosiahnutie dohody, avšak bezúspešne. Žalovaný doručil dňa 04.04.2023 žalobkyni list zo dňa
31.03.2023, označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru.“ V rámci jeho obsahu uviedol,

že dôvodom skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo
spočívať v porušení záväzku mlčanlivosti, v narušení chodu prevádzky žalovaného a odmietnutí opustiť
jej priestory. Žalobkyňa dôrazne popiera, že by sa dopustila akéhokoľvek konania, ktoré by bolo
možné posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny a už vôbec nie konania, ktoré by predstavovalo
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Jej komunikácia vo vzťahu ku konateľom žalovaného a k

jeho zamestnancom bola vecná, bez uvedenia akýchkoľvek invektív, prípadne nepravdivých tvrdení.
Taktiež sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by ohrozilo chod prevádzky, prípadne poškodilo meno
žalovaného u klientov. Poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho liste zo
dňa 31.03.2023 sú len všeobecného charakteru, bez pripojenia akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich
ich pravdivosť. Navyše, z takto formulovaného znenia nie je ani len možné jednoznačne vyvodiť,

ktoré konkrétne konanie žalobkyne by malo predstavovať porušenie pracovnej disciplíny ani to, akým
spôsobombyktomutoporušeniumalodôjsť.Zdôraznila,ževsúdnomkonanízaťažujebremenotvrdenia
a dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu podmienok pre okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovaného ako zamestnávateľa. Domnieva sa, že konanie zamestnávateľa bolo motivované snahou
o úsporu finančných prostriedkov. Ako sám priznal v rámci listu zo dňa 31.03.2023, došlo k zrušeniu

pracovného miesta žalobkyne, a to ku dňu 28.03.2023. Ak by žalovaný aplikoval výpovedný dôvod v
zmysle ustanovenia S 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, žalobkyni by vznikol nárok na výpovednú
dobu v trvaní 2 mesiace (pracovný pomer by teda skončil až k 31.5.2023, pričom za celé toto obdobie
by mala nárok na mzdu). Zhrnúc uvedené, podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru v
zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce teda naplnené neboli. Žalobkyňa listom zo dňa 18.04.2023,

ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.04.2023 oznámila, že neboli splnené podmienky pre okamžité
skončenie pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní. Zároveň žalovaného požiadala, aby jej
oznámil, kedy sa má dostaviť na pracovisko. Žalovaný na predmetný list neodpovedal. Žalobkyňa sa
preto naďalej riadi pokynom žalovaného zo dňa 30.03.2023, v zmysle ktorého sa má zdržať prítomnostina pracovisku. Zhrnúc uvedené, zastávame názor, že pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá a vznikol
jej nárok na náhradu mzdy. Ako vyplýva z výplatných pások žalobkyne za obdobie mesiacov január až
marec 2023, zamestnanec v rozhodnom období odpracoval 312,50 hodiny pričom mu bola vyplatená

mzda vo výške 1 682,11 eur. Priemerná hodinová mzda žalobcu za rozhodné obdobie bola vo výške
5,3828 eur. Pri týždennom pracovnom čase 40 hodín je priemerný počet hodín, ktorý pripadá v roku na
jeden mesiac, 173,92 hodiny. S poukazom na uvedené predstavuje priemerný mesačný zárobok žalobcu
sumu vo výške 936,18 eur.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že 14.03.2022 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu

recepčná, s dňom nástupu do práce 14.03.2022. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do
23.02.2023. Žalovaný bol s prácou žalobkyne zo začiatku veľmi spokojný, avšak po uplynutí skúšobnej
doby žalobkyne sa začali vyskytovať časté vymeškávania z rozličných dôvodov: choroba samotnej
žalobkyne, jej príbuzných, ošetrovanie príbuzných, časté návštevy rôznych odborných lekárov, osobné
dôvody, čo žalovaný to dlhodobo toleroval. Keďže žalovaný vedie kliniku, kde denne cez recepciu
prejdú desiatky klientov, stále musel suplovať prácu žalobkyne niekto iný, čo navyšovalo náklady na

recepciu. Viedlo to až k tomu, že sa žalovaný rozhodol zreorganizovať celú recepciu a chod kliniky.
Musel prijať rozhodnutia o tom, že sa zruší pozícia žalobkyne a prijme sa vedúci recepcie - manažér
prevádzkyadvajaasistentirecepcie.Stálohotonemaléfinančnéprostriedky.OpozíciupožiadalUPSVR
odbor zamestnávania a boli mu posielané viaceré životopisy priamo úradom práce. Žalobkyňa na to
reagovala konfrontačným spôsobom na čo jej žalovaný vysvetlil, že síce je s jej prácou recepčnej

spokojný, ale jej časté neprítomnosti spôsobili, že musel zreorganizovať chod prevádzky. Ponúkol jej
pracovnú zmluvu na kratší pracovný pomer s tým, že by pracovala iba v doobedňajších hodinách.
Žalobkyňa na to reagovala tým spôsobom, že predbežne súhlasí, ale že požaduje tú istú mzdu ako
momentálne mala, čo bolo pre žalovaného neprijateľné a nepochopiteľné. Z uvedeného dôvodu sa
dohodli, že si zoberú čas na premyslenie a na druhý deň sa znovu porozprávajú. Udialo sa však

to, že žalobkyňa ešte v ten istý deň, väčšine zamestnancov uviedla, že ju žalovaný vyhodil a to z
dôvodu, že bola na OČR. Niekoľko hodín trvalo, kým zamestnanci sa vysporiadali s touto skutočnosťou,
pretože im musela byť vysvetlená celá situácia a pohľad žalovaného ako zamestnávateľa. Prevádzka
tak nefungovala v normálnom režime. Druhý deň ráno žalobkyňa síce nastúpila do práce ale neplnila
si povinnosti recepčnej plynúce jej z pracovnej zmluvy, a preto ju žalovaný požiadal o opustenie

priestorov s tým, že jej plne bude nahradená mzda. Toto odmietla, preto žalovaný privolal svojho
advokáta C.. G., ktorá sedí vo vedľajšej kancelárii, ktorá žalobkyňu oficiálne požiadala o opustenie
priestorov. Asi do piatich minút sa zjavil právny zástupca žalobkyne, ktorý evidentne musel čakať a byť
dohodnutý so žalobkyňou, že dôjde k vyprovokovaniu tejto situácie. Žalobkyňa bez dovolenia opustila
recepciu, nezabezpečila jej chod a išla vyjednávať so žalovaným o ukončení jej pracovného pomeru

s tým, že navrhla najskôr 7 mesačné odstupné, potom 5 mesačné odstupné a nakoniec súhlasila s 3
mesačným odstupným. Žalobkyňa ako osoba viazaná mlčanlivosťou v zmysle dohody o mlčanlivosti
porušila všetky ustanovenia tejto dohody, o skutočnostiach, o ktorých jednala so žalovaným ostatným
zamestnancov,klamalaapoškodzovalamenožalovaného.Situáciasavyhrotiladotoho,žezamestnanci
boli frustrovaní a meškali s jednotlivými terapiami, rovnako klienti sa cítili veľmi nepríjemne v tieto dni

v našom zdravotníckom zariadení. Vo večerných hodinách bolo na súkromné mobilné číslo právneho
zástupcu žalovaného doručené výhražné oznámenie, že alebo sa podpíše dohoda o ukončení tak ako
bola doručená, alebo žalobkyňa nastúpi do práce. V súhrne skutočností porušenie mlčanlivosti, šírenie
neprávd, poškodenie dobrého mena pred zamestnancami a klientmi žalovaného spolu viedlo k tomu, že
aj konateľ žalovaného sám na sebe cítil tieseň a nemohol riadne vykonávať svoju prácu fyzioterapeuta

a manažéra spoločnosti. Preto sa rozhodol žalovaný pre takéto závažné porušenie pracovnej disciplíny
žalobkyňou pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Súčasne keďže konanie žalobkyne nieslo
známky priestupkového konania a to konkrétne priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pre
podanieoznámeniaainiciovaniepriestupkovéhokonania.Priestupkovékonaniezatiaľniejeprávoplatne
ukončené. Nie je pravdou, že by konanie žalovaného bolo motivované snahou o úsporu finančných

prostriedkov. Vylučuje to samotná skutočnosť, že žalovaný chcel prijať na recepciu ďalších dvoch
zamestnancov a ponechať si aj žalobkyňu. Pokiaľ by sa žalobkyňa správala aspoň tendenčne, nešírila
nepravdy, nemanipulovala ostatných zamestnancov a neporušovala dohodu o mlčanlivosti, nedošlo by
k vyhroteniu situácie a bol by s ňou riadne ukončený pracovný pomer dohodu a bolo by dohodnuté aj
odstupné. Žiadal súd, aby žalobu ako neodôvodnenú zamietol a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov

konania.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 23.08.2023 uviedla, že medzi stranami nie je sporné,
že žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 14.03.2022 pracovnú
zmluvu na pracovnú pozíciu recepčná, s dňom nástupu do práce 14.03.2022. K zvyšným skutkovýmtvrdeniam žalovaného uviedla, že žalobkyňa dôrazne popiera, že by sa dopustila akéhokoľvek konania,
ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem podstatné porušenie pracovnej disciplíny. V rámci podanej
žaloby podrobne popísala priebeh udalostí, ku ktorým došlo v období od 28.03.2023 do 04.04.2023.

Naopak, v rámci repliky ani nie je uvedené, ktorých dní sa žalovaným popísaný skutkový stav
má týkať (neobsahuje žiadne dátumy, časová os preto pôsobí dosť zmätočne).Tvrdenia žalovaného
o niekoľkohodinovom narušení fungovania recepcie (prípadne činnosti ostatných zamestnancov) z
dôvodov na strane žalobkyne a o neplnení si povinností žalobkyne sú nepravdivé. Rovnako tak je
nepravdivá fiktívna konštrukcia žalovaného, v zmysle ktorej právny zástupca žalobcu musel evidentne

čakať a byť dohodnutý so žalobcom, že dôjde k vyprovokovaniu situácie. V tejto súvislosti si žalobca
dovoľuje uviesť, že advokátsku kanceláriu, ktorá ho zastupuje, kontaktoval dňa 29.03.2023 telefonicky
až po tom, ako došlo zo strany žalovaného k odmietnutiu návrhu na dohodnutie si termínu rokovania
za účasti právnych zástupcov oboch strán. Nakoľko žalovaný začal na žalobkyňu vyvíjať nátlak za
účelom získania jej súhlasu s ukončením pracovného pomeru a snažil sa v nej vyvolať pocit časovej
tiesne, žalobkyňa sa rozhodla využiť svoje právo a zabezpečila si prítomnosť advokáta z advokátskej

kancelárie, ktorej sídlo sa nachádza cca. 3 km od prevádzky žalovaného. Advokát sa vzhľadom na
naliehavosť celej záležitosti dostavil bezodkladne, v priebehu približne 20 min. Tvrdenie žalovaného, že
žalobkyňa bez dovolenia opustila recepciu, je taktiež nepravdivé. Konateľ žalovaného sám žalobkyňu
požiadal o rozhovor v súkromí, mimo priestorov recepcie, s čím žalobkyňa pochopiteľne súhlasila,
nakoľko nebolo jej záujmom riešiť tak citlivú tému pred svojimi kolegami, prípadne klientmi. Následne

došlo za prítomnosti žalobkyne, konateľa žalovaného (ktorý sa v priebehu rokovania vzdialil) a právnych
zástupcov oboch strán k prerokovaniu vzájomných postojov a stanovísk, záverom čoho bolo domnelé
dosiahnutie dohody o podmienkach ukončenia pracovného pomeru. Proces negociácie a dôvody,
pre ktoré k podpisu dohody nakoniec nedošlo, boli podrobne popísané a preukázané v žalobe.
Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej malo zo strany žalobkyne dôjsť k porušeniu povinnosti

mlčanlivosti a k poškodzovaniu dobrého mena žalovaného, sú len vo všeobecnej rovine, žalovaný sa
ani len neobťažoval bližšie špecifikovať, v čom konkrétne malo toto porušenie spočívať. Je potrebné
zdôrazniť, že argumentácia žalovaného je založená len na jeho tvrdeniach, k svojej replike nepripojil
žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval ich pravdivosť. Žalovaný dokonca ani len nenavrhol vykonanie
akéhokoľvek dôkazu. Za tejto situácie je potrebné uviesť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno za

účelom preukázania dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa naďalej tvrdí,
že žiadne dôvody, ktoré by žalovanému umožňovali okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou,
neexistovali a okamžité skončenie pracovného pomeru je preto neplatné. Z vyjadrenia žalovaného
obsiahnutého na strane 2 jeho podania je zrejmé, že žalovaný mal úmysel ukončiť so žalobkyňou
pracovný pomer už pred 29.03.2023 a za týmto účelom podľa jeho tvrdení (nepreukázaných) vykonal

organizačné zmeny, týkajúce sa fungovania recepcie. V kontexte s jeho ďalším konaním sa javí, že
celá vymyslená konštrukcia o tvrdenom porušení povinností zo strany žalobkyne mala len jediný účel,
a to ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou takým spôsobom, ktorý by žalovanému umožnil nevyplatiť
žalobkyni plnenie, na ktoré by mal inak zákonný nárok. Zotrvala na žalobe.
5. Podaním zo dňa 19.01.2024 žiadala žalobkyňa pripustenie zmeny petitu. Súd uznesením zo dňa

05.02.2024 zmenu petitu žaloby v znení požadovanom žalobkyňou pripustil.
6. Podaním doručeným súdu dňa 19.02.2024 sa žalovaný písomne vyjadril ku konaniu a zmene
petitu. Nakoľko podanie žalobcu nebolo podpísané oboma konateľmi žalovaného, ktorí podľa výpisu
z Obchodného registra konajú za spoločnosť žalovaného spoločne, súd vyzval žalovaného podľa §
72 CSP na doplnenie predmetného podania tak, aby bolo podpísané oboma konateľmi žalovaného,

pričom súd žalovaného poučil, že v opačnom prípade nebude na predmetné podanie prihliadať. Nakoľko
nedošlo k doplneniu podania žalovaného v zmysle výzvy súdu, súd naň nemohol prihliadať.
7. Súdvoveci nariadilpojednávaniena21.06.2024naktorésanedostavilžalovaný,ktorýsvojuneúčasť
neospravedlnil riadne a včas, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Preto súd konal a rozhodol v
neprítomnosti žalovaného.

8. Žalobkyňa v konaní predložila nasledovné listiny: pracovná zmluva zo dňa 14.03.2022, výplatné pásky
za obdobie 1/2023 - 03/2023, e-mailová komunikácia, okamžité skončenie pracovného pomeru, list zo
dňa 18.04.2023 s podacím lístkom a potvrdením o sledovaní zásielky
9. Podľa § 68 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

10.Podľa § 68 odsek 2 Zákonníka práce) zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.11.Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
12.Podľa § 71 odsek 1 a 2 zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa
skončí uplynutím tejto doby. Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

13. Podľa § 77 zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia
ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného

pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej
14. Podľa § 79 odsek 1 a 2 zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa
nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní

pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý
by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť
zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť,
prípadnenáhradumzdyzačaspresahujúci12mesiacovzamestnancovivôbecnepriznať.Náhradamzdy
môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

15. Podľa § 130 odsek 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v
pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve alebo vo výplatných termínoch oznámených podľa § 47a
ods. 1 písm. d). So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj
za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v
mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci

december príslušného kalendárneho roka.

16.Podľa § 134 odsek 1 a 2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba

práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4
poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v
ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa
nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia
odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
17.Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak k ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

19.Podľa§151odsek1CSPskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné.
20. Podľa § 72 CSP na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného
predpisu o konaní za právnickú osobu.21.S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd považuje žalobu
žalobkyne v celom rozsahu za dôvodnú.
22.Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi

žalobkyňou a žalovaným došlo k na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.03.2022 k vzniku pracovného
pomeru na dobu určitú do 23.02.2023, na dohodnutý druh práce recepčná, s miestom výkonu práce
Klinika ReFit, Gagarinova 5/B, Bratislava, s dohodnutou mzdou 900 eur, 40 hodinovým pracovným
časom týždenne. Po uplynutí dohodnutej doby trvania pracovného pomeru žalobkyňa pokračovala s
vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone dohodnutej práce a preto došlo k zmene pracovného pomeru

na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas.
23. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný so žalobkyňou okamžite ukončil pracovný pomer listom zo
dňa 31.03.2023, doručeným žalobkyni dňa 04.04.2023. Ako dôvody skončenia pracovného pomeru
žalovaný uviedol závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v porušení záväzku
mlčanlivosti, v narušení chodu prevádzky žalovaného a odmietnutí opustiť jej priestory. Žalobkyňa
s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasila a listom zo dňa 18.04.2023, doručeným

žalovanému dňa 24.04.2023 žalovanému oznámila, že neboli splnené podmienky pre okamžité
skončenie pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žaloba bola podaná na súde dňa
01.06.2024 t.j. v zákonnej prekluzívnej lehote dvoch mesiacov.
24.Žalobkyňa dôrazne popierala, že by sa dopustila akéhokoľvek konania, ktoré by bolo možné posúdiť
ako porušenie pracovnej disciplíny a už vôbec nie konania, ktoré by predstavovalo závažné porušenie

pracovnej disciplíny. Jej komunikácia vo vzťahu ku konateľom žalovaného a k jeho zamestnancom
bola vecná, bez uvedenia akýchkoľvek invektív, prípadne nepravdivých tvrdení. Taktiež sa nedopustila
žiadneho konania, ktoré by ohrozilo chod prevádzky, prípadne poškodilo meno žalovaného u klientov.
Poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho liste zo dňa 31.03.2023 sú
len všeobecného charakteru, bez pripojenia akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich ich pravdivosť.

Navyše, z takto formulovaného znenia nie je ani len možné jednoznačne vyvodiť, ktoré konkrétne
konanie žalobkyne by malo predstavovať porušenie pracovnej disciplíny ani to, akým spôsobom by k
tomuto porušeniu malo dôjsť. Zdôraznila, že v súdnom konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vo vzťahu k naplneniu podmienok pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného
ako zamestnávateľa.

25. Súd vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni zo strany žalovaného
za neplatné. Súd sa zaoberal ch zákonných hmotno-právnych podmienok potrebných k platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť podľa
ustanovenia § 70 Zákonníka práce urobené písomne a dôvody, pre ktoré došlo k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru musia byť skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými

dôvodmi, pričom nie je možné dodatočne ich meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré
neobsahuje uvedené náležitosti je neplatné.
26.Súd dospel k záveru, že konania, ktorými sa mala žalobkyňa dopustiť závažného porušenia
pracovnej disciplíny označené žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru nespĺňajú
zákonné náležitosti vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. To znamená, že nie je bez

pochybností zrejmé kedy presne a akým spôsobom mala žalobkyňa závažne porušiť pracovnú
disciplínu. Taktiež dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli určité, tak aby nemohli
byť zamenené s inými dôvodmi. Súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedenie závažného porušenia
pracovnej disciplíny všeobecnými tvrdeniami, že žalobkyňa opakovane a zásadným spôsobom porušila
dohodu o mlčanlivosti, nezabezpečila chod recepcie, nevykonávala svoju prácu svedomito atď. sú

neurčité, nevyplýva z nich kedy konkrétne, akým konkrétnym spôsobom nevykonávala svoju prácu
svedomito, ako konkrétne nezabezpečila chod recepcie, prípadne aké konkrétne príkazy nadriadeného
zamestnanca mala porušiť, alebo v čom konkrétne spočívalo porušenie dohody o mlčanlivosti, a
podobne. Z uvedeného je zrejmé, že takto vymedzené dôvody okamžitého skončenia pracovného
pomeru nie sú skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi, pričom

skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť. Súd v
zhode so žalobkyňou uvádza, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v spore so slabšou stranou
( zamestnancom ) t.j. povinnosť preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok a teda dôvodnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru

dané žalobkyni písomne žalovaným zo dňa 31.03.2023 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného trvá. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.28.Žalobkyňa má v súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru nárok na
náhradu mzdy, a to odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnávaní. Takéto oznámenie žalobkyňa účinne doručila žalovanému dňa 24.04.2024, kde

oznámila, že vzhľadom na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru trvá na ďalšom
zamestnávaní. Túto skutočnosť žalovaný ani ničím nespochybnil. Od tohto dňa patrí v zmysle platnej
zákonnej úpravy žalobkyni náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
29.V časti nároku žalobkyne na náhrady mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru
súd pri určovaní výšky náhrady mzdy vychádzal z priemerného zárobku žalobkyne zistenej z

predpokladaného zárobku za rozhodné obdobie, ktorým je v prejednávanej veci obdobie prvého
kalendárneho štvrťroku 2023. Ako vyplýva z výplatných pások žalobkyne za obdobie mesiacov
január až marec 2023, žalobkyňa (zamestnanec )v rozhodnom období odpracovala 312,50 hodín,
pričom jej bola vyplatená mzda vo výške 1 682,11 eur. Priemerná hodinová mzda žalobkyne za
rozhodné obdobie bola vo výške 5,3828 eur (1682,04:312,50). Pri dohodnutom týždennom pracovnom
čase 40 hodín je priemerný počet hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac 173,92 hodiny. S

poukazom na uvedené predstavuje priemerný mesačný zárobok žalobkyne sumu vo výške 936,18 eur
(5,3828x173,92).Náhrada mzdy za uplatnené obdobie od 24.04.2023 do 31.12.2023 tak predstavuje
sumu vo výške 7 707, 88 eur ( 218,44 eur za obdobie od 25.04.2023 do 30.04.2023 a 936,18 za obdobie
od 01.05.2023 do 31.12.2013 t.j. 936,18 + 8), ktorú sumu náhrady mzdy si uplatnila žalobkyňa v zmysle
žalobného petitu po pripustenej zmene petitu zo dňa 05.02.2024, ktorého znením je súd viazaný. S

poukazom na uvedené súd priznal žalobkyni náhradu mzdy v uvedenej výške 7 707,88 eur.

30. Súd žalobkyni priznal aj uplatnený zákonný úrok z omeškania v uplatnenej výške z priznanej
náhrady mzdy, nakoľko ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít,
aj pri nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného ( štátnozamestnaneckého )

pomeru patrí zamestnancovi nárok na zákonné úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva
v prípade, že sa zamestnávateľ dostal s výplatou náhrady mzdy do omeškania. Podľa § 129 ods. 1
Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. V konaní
bolo preukázané , že splatnosť mzdy za príslušný mesiac bola dohodnutá k 30 dňu nasledujúceho

mesiaca. Preto ak žalovaný najneskôr do tejto doby mzdu nevyplatil, dostal sa do omeškania so
zaplatením nároku na náhradu mzdy a to vždy od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci v
ktoromnastala jejsplatnosť.Pretosúdzaviazalžalovaného ajnazaplatenie uplatneného príslušenstva
t.j. na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v uplatnenej zákonnej výške z výšky priznanej
náhrady mzdy mesačne počnúc od prvého dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia

24.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku .
25. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.