Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200076
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8523200076.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Gábor Száraz, advokát so sídlom
kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491 proti žalovanému: D. A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Rastislav Stašák, advokátom AK,
so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 420 859 51 v konaní o určenie, že vec patrí
do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že do dedičstva po neb.Veronike A., B. F. patria
nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby a zároveň žiadal nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce
v uložení povinnosti žalovanému strpieť užívanie nehnuteľnosti uvedených v petite žaloby žalobcom.
Žalobu odôvodnil tým, že v dedičskej veci po poručiteľovi E. A., jeho manželka, matka žalobcu, G. A.,
nadobudla hnuteľný a nehnuteľný majetok, vrátane nehnuteľnosti vedených na katastri na LV č. XXX –
parciel registra C – parc. č. 299/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 602 m2 .
Tento majetok nadobudla s povinnosťou v prípade ich akéhokoľvek prevodu, vyžiadať si súhlas synov

A., E., A., C. a B. A.. Napriek tomu matka žalobcu ešte počas života previedla svoje vlastnícke právo
k horeuvedeným nehnuteľnostiam na D. A. A. – žalovaného, ktorý je jej vnukom, ale bez súhlasu.
K prevodu vlastníckeho práva došlo na základe povolenia vkladu kúpnej zmluvy č.k. V-1585/2018 zo
dňa 10.09.2018. Menovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX a z horeuvedených dôvodov tieto nehnuteľnosti
nemohli byť predmetom dedičského konania.

2. Uznesením č.k.6C/1/2023-39 zo dňa 17.2.2023 súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol. Voči uzneseniu nebolo podané odvolanie.

3. Žalovaný prostredníctvom práv. zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.3.2023
uviedol,+ že kúpnu zmluvu uzatváral v dobrej viere, že nadobúda nehnuteľnosti, ktoré nie sú ničím
zaťažené. Bol dobromyseľný v tom, že stará mama je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností,
čo bolo uvedené aj na liste vlastníctva. Na tomto liste vlastníctva nebola evidovaná žiadna poznámka,
ani ťarcha.

V dedičskom konaní č.k.1D/39/2017, sa prejednávalo dedičstvo po neb. E. A., ktorý bol manželom G.
A. a otcom žalobcu. Žalobca poukazuje na to, že v rámci dohody dedičov bolo dojednané, že v prípade
prevodu nadobudnutého dedičstva si musí G. A. vyžiadať súhlas svojich synov A., E., A., C. a B.. Pokiaľ
žalobca poukazuje na to, že v uvedenom dedičskom konaní stará mama nadobudla celé nehnuteľnostiuvedené v žalobe, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko počas svojho života starí rodičia (E.
a G. A.) vlastnili predmetné nehnuteľnosti vo svojom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM).
V rámci dedičského konania bolo konštatované, že jedna polovica predmetných nehnuteľností patrí

do dedičstva (viď str. 2 bod 2 dedičského rozhodnutia) a druhá polovica pripadá v rámci vyporiadania
BSM do vlastníctva G. A. (viď str. 3 bod 3 dedičského rozhodnutia). Predmetom dedičstva teda bol len
spoluvlastnícky podiel o veľkosťou podielu 1. Povinnosť vyžiadať si súhlas s prevodom sa teda, okrem
iného, nemohla vzťahovať na celé nehnuteľnosti, ale len tohto spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol
predmetom dedičstva, t.j. 1 k celku (viď str. 4 a 6 dedičského rozhodnutia).

Pokiaľ ide o dohodu dedičov vo vzťahu k povinnosti vyžiadať si súhlas v prípade prevodu, túto považuje
v časti tejto povinnosti za neplatne dojednanú a nevykonateľnú. Z predmetnej dohody jednoznačne
nevyplýva, či G. A. mohla previesť nehnuteľnosti len v prípade udelenia súhlasu, alebo stačilo synov o
súhlas len požiadať (bez ohľadu na to, či súhlas následne bol alebo nebol udelený, resp. či postačoval
súhlas väčšiny, alebo sa vyžadoval súhlas všetkých synov a pod.). Rovnako dohoda nie je jednoznačná
v tom, akým spôsobom mal byť tento súhlas vyžiadaný, teda či žiadosť musela byť písomná, alebo

postačovala ústna forma.
V zmysle § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný. Pokiaľ teda dojednanie povinnosti vyžiadať si súhlas s prevodom nie je vykonané určito a
zrozumiteľne, tak toto dojednanie je neplatné.
Ešte závažnejším dôvodom je rozpor takejto podmienky so zákonom. Takto dojednaná podmienka by

totiž znamenala zásadné, ničím neodôvodnené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré by spôsobovalo,
že vlastník nemá jedno zo základných vlastníckych oprávnení, t.j. s vlastnenou vecou disponovať podľa
svojej vôle. Z uvedeného dôvodu je toto dojednanie neplatné, teda také ktoré nemôže vyvolávať žiadne
účinky.
Pokiaľbyajišlooplatnédojednanie,absenciavyžiadaniasúhlasusprevodomnehnuteľnostíbynemohla

spôsobovať absolútnu neplatnosť prevodu vlastníckeho práva, ale len neplatnosť relatívnu. V takom
prípade sa ale žalobca mal domáhať neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej
lehote. Počas celej tejto lehoty G. A. ešte žila, teda sa mohol neplatnosti prevodu vlastníctva domáhať
ešte aj priamo voči nej. Pokiaľ tak neučinil, má za to že tento nárok je už premlčaný. Z uvedeného dôvodu
vzniesol týmto námietku premlčania tohto nároku.

Formulácia „s povinnosťou v prípade akéhokoľvek prevodu vyžiadať si súhlas synov“ je zmluvným
záväzkom p. A. v rámci dohody dedičov. Takéto dojednanie by (za predpokladu že by išlo o platné a
zákonné dojednanie) zakladalo len zmluvnú povinnosť G. A. vyžiadať si súhlas synov (bez toho aby boli
účinky zmluvy viazané na takýto súhlas). V dohode dedičov nebolo dojednané, že nevyžiadanie súhlasu
spôsobuje neplatnosť predmetného právneho úkonu. Nesplnenie tejto zmluvnej povinnosti preto nemá

vplyv na platnosť samotnej zmluvy o prevode vlastníctva, a teda v takom prípade ani nie je možné
určiť, že predmetné nehnuteľnosti by mali patriť do dedičstva. O tom, že stará mama si mala vyžiadať
súhlas na prevod nehnuteľností nadobudnutých z dedičstva sa dozvedel až následne po tom, čo sa
stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. V r. 2022 ho žalobca dvakrát prostredníctvom svojho
predchádzajúceho právneho zástupcu vyzval na vyporiadanie spornej veci. Na tieto výzvy právnemu

zástupcovi žalobcu zaslal odpovede, v ktorých mu uviedol svoje dôvody, pre ktoré jeho nárok neuznáva.
Tiež poukázal na to, že v ustálenej súdnej praxi v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci
sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie
tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia

zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.
Sporovými stranami označenými žalobcom v predmetnom konaní je len on a žalobca. Z vyššie
uvedeného však vyplýva, že účastníkmi konania by mali byť aj všetci dedičia po neb. G. A..
V zmysle § 78 ods. 2 súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1. Absencia ostatných dedičov ako účastníkov konania teda nevyhnutne musí smerovať

k zamietnutiu žaloby. Vzhľadom na uvedené navrhol , aby súd podanú žalobu zamietol.

4. K vyjadreniu žalovaného doručil žalobca prostredníctvom práv. zástupcu svoje stanovisko zo dňa
12.04.2023, kde stručne uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí, pretože každý z dedičov
má právo domáhať sa touto určovacou žalobou určenia, že do dedičstva po nebohej patria dané

nehnuteľnosti.

5. Žalovaný dňa 27.04.2023 doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, kde uviedol, že žalobca sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnými námietkami prezentovanými v jeho vyjadrení k žalobe.Opakovane poukázal na svoje stanovisko, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, pretože podmienka
uvedenávdohodededičovjeneplatná,atozdôvodujejnejednoznačnosti,neurčitosti,nezrozumiteľnosti
a rozporu so zákonom. Opakovane poukázal na to, že účastníkmi konania o určenie že vec patrí do

dedičstva majú byť v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR zo 16. mája 2019, sp. zn.
8Cdo/94/2018, judikáty R 49/82 a R 65/2003, a rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 178/2006, 3 Cdo 222/2010,
3 Cdo 197/2010, 4 Cdo 120/2009, 2 Cdo 45/2008 a 8 Cdo 28/2019) okrem žalobcu a osoby, ktorá je
evidovaná ako vlastník predmetnej veci aj všetci tí, ktorí pripadajú do úvahy ako dedičia (tzv. nútené
procesné spoločenstvo v zmysle § 78 CSP).

6. Až dňa 30.10.2023 t.j. len 8 pracovných dní pred vytýčeným termínom pojednávania /žaloba podaná
20.01.2023/ žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu návrh na pripustenie zmeny
petitu žaloby a pripustenie do konania ďalších účastníkov /dedičov/na strane žalovaného a aj na strane
žalobcu.

7. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení k tomuto návrhu uviedol a poukázal na to, že
žaloba bola spísaná a podaná ešte v januári 2023, teda cca pred desiatimi mesiacmi. Hneď vo svojom
prvom vyjadrení k žalobe (14.3.2023) poukazoval na to, že žalobca sa nesprávne domáha určenia, že
celé nehnuteľnosti špecifikované v žalobe, patria do dedičstva po neb. G. A., pričom je evidentné, že
spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam vo veľkosti 1 táto nenadobudla ako dedičstvo, ale jej

patril v rámci vyporiadania BSM. Uplatňovanie nároku vo vzťahu k celým nehnuteľnostiam (nie len vo
vzťahu k podielu 1) bolo teda od samého začiatku konania celkom zrejme bezúspešné. V tomto smere
išlo teda o zjavne nedôvodnú žalobu. Rovnako v tomto prvom podaní poukazoval na to, že žalobu je
potrebné zamietnuť z dôvodu uvedeného v § 78, ods. 2, keďže účastníkmi konania nie sú všetky osoby
tvoriace tzv. nútené spoločenstvo. Žalobca na uvedené námietky nijakým spôsobom nereagoval. Vo

svojom vyjadrení zo dňa 12.04.2023 sa týmto výslovným námietkam absolútne nevenoval. Rovnako sa
nevenoval ani vznesenej námietke premlčania.
Následne vo svojom vyjadrení zo dňa 27.04.2023 žalovaný opakovane na všetky tieto námietky
poukázal. Až po šiestich mesiacoch od tohto opakovaného poukázania na vznesené námietky dochádza
zo strany žalobcu k zmene žaloby vo vzťahu k 1 predmetných nehnuteľností, ako aj vo vzťahu k

rozšíreniu účastníkov konania, t.j. tak ako na to poukazoval už vo svojom prvom vyjadrení zo dňa
14.03.2023.
V súvislosti s uvedeným poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5 Obo 80/2011).
V predmetnej veci v prípade pripustenia vstupu ďalších účastníkov konania sa celý proces výrazne
predĺži a navyše stúpnu aj náklady jednotlivých účastníkov. Pokiaľ by súd pripustil vstup ďalších

účastníkov konania, a to aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného, týmto novým účastníkom by
musela byť žaloba taktiež doručená a rovnako im musia byť doručené aj všetky vyjadrenia sporových
strán.
Taktiež poukázal na sudcovskú koncentráciu konania zakotvenú v § 153 CSP, podľa ktorej strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

Vzhľadom na uvedené argumenty je toho názoru, že navrhovaná zmena žaloby a pripustenie nových
účastníkov konania sú v rozpore s citovanými zásadami a princípmi, na ktorých je postavený civilný
sporový proces. Preto navrhujem, aby súd návrhu na pripustenie vstupu nových účastníkov do konania,
ani návrhu na zmenu žaloby nevyhovel.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu zotrvali na svojej skutkovej i právnej
argumentácii.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanom žalobnom návrhu.
Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko jednak dojednaná
podmienka je neplatná a pokiaľ by aj bola vyhodnotená ako platná, išlo by o relatívnu neplatnosť zmluvy,

kde je 3-ročná premlčacia lehota a teda nárok považuje za premlčaný.

9. Súd vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že nevedel o tom, že predmetný rodinný dom sa prepísal, pretože
nikto mu to za života matky nepovedal. Od neho nikto nepýtal súhlas, tak ako je to uvedené v dedičskomrozhodnutí, že si mala vyžiadať matka súhlas od všetkých bratov. Žalobca ďalej uvádza, že aj napriek
tomu, že bol vlastník rodinného domu číslo 204, kde má aktuálne trvalý pobyt, tak žil s matkou. Na
rodinný dom č. 204 bola vedená exekúcia z toho titulu, že neplatil zdravotné poistenie.

10. Uvedené tvrdenia označil právny zástupca žalovaného za nepravdivé, ktorý predložil písomné
podanie adresované ešte za života pani G. A. dňa 04.07.2019, kde sa poukazuje práve na to, že
v prípade akéhokoľvek prevodu zdedeného majetku si matka mala vyžiadať súhlas všetkých synov, A.,
E., A., C. a B. A., z čoho možno usúdiť, že všetci synovia o prevode kúpnou zmluvou vedeli už v roku

2019, t.j. za života matky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, práv. zástupcov, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi doloženými do spisu a za podstatné preukázané skutkové tvrdenia považuje:

11. V rámci dedičského konania po neb. manželovi G. A. a to E. A., bolo prejednané dedičstvo, a to tak,

že bolo konštatované, čo patrí do BSM, bolo vyporiadané BSM a celé dedičstvo /1/ v konečnom dôsledku
bolo, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, prejednané tak, že tieto nadobúda
manželka G. A. s povinnosťou, na základe vzájomnej dohody, vyplatiť jednej z dedičov určitú sumu,
ale následne s povinnosťou v prípade akéhokoľvek prevodu vyžiadať si súhlas synov A., E., A., C. a B.
A.. Následne bol zrealizovaný prevod a to kúpna zmluva zo dňa 10.09.2018, medzi vlastníčkou G. A.

a jej vnukom – žalovaným, ktorou došlo k prevodu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania,
na aktuálneho vlastníka, teda na žalovaného.
Uvedené skutočnosti súd mal preukázané Uznesením o dedení č.k. 1D/39/2017-54 zo dňa 15.05.2017,
Listomvlastníctvač.XXXk.ú.C.,zktoréhovyplývatitulnadobudnutianehnuteľnosti,ktorésúpredmetom
konania a to kúpna zmluva V-1585/2018 zo dňa 10.09.2018-162/18. Predávajúca zomrela v januári

2022. Uvedené skutočnosti nie sú sporné.
Predmetom dedenia, po vyporiadaní BSM, bol iba podiel o veľkosti 1, a teda G. A. dedila po manželovi
iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2, keďže druhá polovica jej patrila už v rámci vyporiadania BSM.
V tomto smere je pravdou, že uplatňovanie nároku žalobcom vo vzťahu k celým nehnuteľnostiam bolo
od začiatku konania zrejme neúspešné.

Právny stav:

12. Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu

13. Podľa § 133 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu
alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

14. Podľa § 78 ods. 1, ods. 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný

predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne,
ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

15. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

19. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.20. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

21. Podľa § 140 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje

iné právo.

22. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

23 Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

24. Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 40 ods. 1 OZ ) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

26. Podľa § 40a OZ Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

27. Podľa č.l. 8. CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
28. Súd na pojednávaní dňa 13.11.2023 vzhľadom na podanie práv. zást. žalobcu, sa v prvom rade
vysporiadal s týmto návrhom doručeným súdu 30.10.2023 tak, že Uznesením nepripustil vstup ďalších
účastníkov do konania a to na strane žalobcov ako aj na strane žalovaných. Zároveň nepripustil ani

zmenu petitu žaloby.
Súd zamietol uvedený návrh žalobcov hneď z viacerých dôvodov.

29. V prvom rade súd poukazuje na to, že predmetná žaloba bola žalobcom podaná dňa 20.01.2023.
Už v prvom vyjadrení žalovaného k podanej žalobe zo dňa 14.03.2023 žalovaný poukázal na ustálenú

súdnu prax týkajúcu sa aj predmetného konania t.j. absenciu ostatných dedičov ako účastníkov konania
s poukazom na ust. § 78 ods. 1 CSP. Opakovane uvedenú námietku vzniesol v ďalšom podaní
– vyjadrení zo dňa 27.04.2023, ktoré bolo taktiež žalobcovi doručené. Žalobca na túto námietku
žiadnym spôsobom nereagoval ani v jednom zo svojich podaní – vyjadrení. Až tesne pred vytýčeným
pojednávaním na deň 13.novembra 2023, žalobca prostr. práv. zástupcu dňa 30.10.2023 t.j. len 8

pracovnýchdnípredpojednávanímsúdudoručilnávrhnazmenužalobyapripustenieďalšíchúčastníkov
do konania.
Súd sa teda zaoberal vecnou legitimáciou v spore. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenie povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd skúma vecnú legitimáciu v spore

aj bez návrhu niektorej sporovej strany. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé
rozhodnutie pre stranu v spore, ktorá nepreukáže, že je v spore aktívne alebo pasívne legitimovaná. Vo
vzťahu k dôkaznému bremenu ohľadom preukázania aktívnej (ako aj pasívnej legitimácie v spore) súd
konštatuje, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z
existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý

existenciu týchto skutočností tvrdí.

30. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva.
Ide teda o žalobu o určenie či tu právo je alebo nie je, podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP a žalobca
môže o určenie žiadať len ak má naliehavý právny záujem na takomto určení. V sporovom konaní

platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdené skutočnosti a
navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda
leží zásadne na nich a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Strana sporu má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazného bremena. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zostrán sporu, avšak dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má
žalobca. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po
poručiteľoviatedažejuporučiteľvlastnilvokamihusvojejsmrti,môžeuplatňovať(jevecnelegitimovaný)

len ten, koho práv a povinností sa takého určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je
poručiteľovým dedičom.

31. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Cdo/222/2010 z 14.3.2013 rozhodol, že „Právna úprava
dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného

predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie
o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý
nebol známy pri pôvodnom prejednávaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení
dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
V dobre od smrti poručiteľa až po potvrdenie dedičstva alebo vyporiadanie dedičov právoplatným
rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, a to

najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.
Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.“

32. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. 2US/260/2011 z 9.6.2011 bola odmietnutá ústavná sťažnosť
vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok a na súdnu ochranu podľa čl. 20 ods.
1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá smerovala proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/222/2010 z 14.3.2011. V odôvodnení svojho rozhodnutia Ústavný súd SR uviedol, že: „Právny

názorNajvyššiehosúdujevplnomsúladesustálenoumnohoročnourozhodovacoupraxouvšeobecných
súdov v danej otázke. Argumentácia Najvyššieho súdu je dostatočná, výstižná a presvedčivá. Rozsudok
preto v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny, či zjavne nedôvodný. Niet preto ani príčiny
na to, aby Ústavný súd do rozsudku Najvyššieho súdu zasiahol.“

33. Súd tiež poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/218/2016 z 2.2.2017,
podľa ktorých „právna požiadavka týkajúca sa okruhu strán sporu o určenie, že vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, je aktuálne ustálená rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, ktorá je tiež odrazom
požiadavky rešpektovania princípu právnej istoty, vrátane predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Nijaký
všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje, že účastníkom konania o určenie, že vec patrí do

dedičstva po poručiteľovi, nemusia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. To znamená, že rozhodne
sa nejedná o situáciu, kedy by judikatúra bola v rozpore s platným právom, resp. že by malo ísť o
sudcovskú tvorbu práva. Naopak, ide o štandardnú činnosť súdu v rámci právneho posúdenia veci, keď
na ustálený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.“

34. Ohľadne ustálenej rozhodovacej praxe o tom, kto musí byť stranou v konaní o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Mcdo/15/2007 z 22.2.2008, v ktorom sa konštatuje, že: „Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až
do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú

oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na
takýchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov.
To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadom veci,
o ktorú ide v súdnom konaní, vedenou s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom)
vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom

dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto
veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci
sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z
ustanovenia § 91 ods. 2 OSP.“ Obdobné stanovisko vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn.
1Cdo/183/2009a3Cdo/178/2006.Tedarozhodovacoupraxousúdovboloustálené,ževsporeourčenie,

že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, musia byť účastníkmi (stranami sporu) všetci dedičia
poručiteľa.Aždovyporiadaniadedičstvasúohľadomtakejtovecivšetcidedičiapovažovanízavlastníkov
tejto veci (celého majetku patriaceho do dedičstva), pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akousa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám a preto majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov.

35. Súd ďalej poukazuje na zásadu hospodárnosti konania, ktorú musí mať pri svojom rozhodovaní
stále na zreteli; v tejto súvislosti súd poukazuje na skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, nakoľko už pri
jej podaní bolo jasné, kto všetko sú dedičia po neb. G. A..
V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5 Obo 80/2011),
kde sa výslovne uvádza: „Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže po začatí konania na

návrh účastníka pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a to na strane navrhovateľa alebo
odporcu. Toto ustanovenie vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní.
Táto zásada sa prejavuje aj v tom, že ak má do konania vstúpiť účastník na strane navrhovateľa,
je potrebný jeho súhlas. Súhlas účastníka, ktorý má vystupovať na strane odporcu, nie je potrebný.
Zákon nestanovuje dôvody, za splnenie ktorých má vstup ďalšieho účastníka do konania pripustiť alebo
nepripustiť. Bude to záležať od úvahy súdu, vzhľadom na konkrétne skutočnosti v danom konkrétnom

prípade.Podľajudikatúrysúdspravidlanepripustívstupďalšiehoúčastníkadokonania,akbypripustenie
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania
vstúpiť, ak navrhovateľ nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do konania vstúpiť.“
V zmysle citovaného rozhodnutia NS SR „Nemožno dispozičné právo žalobcu povyšovať nad zásadu
hospodárnosti a rýchlosti konania a tým predlžovať predmetné konanie a zvyšovať trovy ostatných

účastníkov konania.“

36. Súd konštatuje, že v prípade vyhovenia uvedenému návrhu zo dňa 30.10.2023, /doručenému
po 10-tich mesiacoch od začatia konania/ súd by sa v podstate musel vrátiť na začiatok konania
a po tak dlhej dobe začať doručovať pripusteným účastníkom žalobu na vyjadrenie. V jednom prípade

sa dokonca musia tieto dokumenty zasielať do USA, kde dlhodobo žije navrhovaný žalovaný B. A..
Následne sa všetky tieto osoby majú právo ku všetkým podaniam vyjadriť. V ďalšom konaní sa má
právo k týmto podaniam nových účastníkov vyjadriť žalovaný a rovnako aj žalobca. Všetky tieto kroky
spôsobujú zbytočný nárast nákladov a rovnako neprimerane predlžujú celé konanie, a to len z toho
dôvodu, že žalobca nezahrnul do žaloby všetky osoby, ktoré musia byť sporovými stranami a tento

nedostatok neodstránil ani na základe námietky vznesenej v jeho vyjadrení k žalobe.
V súvislosti s tým treba poukázať na Základné princípy CSP, konkrétne na už vyššie citovaný Čl. 8, a
súčasne aj na Čl. 17 Základných princípov CSP, v zmysle ktorého: „súd postupuje v konaní tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a
bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“.

Je potrebné zdôrazniť, že žalobca mal možnosť tieto zmeny vykonať skôr, a to buď v samotnej žalobe,
alebo najneskôr po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe. Uvedené platí o to viac, že od začiatku
konania je žalobca zastúpený advokátom.
Nakoľko žalobca takýmto spôsobom nepostupoval a v dôsledku jeho návrhu by bolo potrebné všetky
vyjadrenia zaslať všetkým novým účastníkom konania na vyjadrenie, čo logicky vyvolá ďalšie úkony

spočívajúce v reakciách na tieto vyjadrenia a v neposlednom rade vyvolá aj odročenie pojednávania,
možno konštatovať, že jeho terajší postup je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ako aj v
rozpore so základnými princípmi CSP.

37. Ďalej pokiaľ ide o petit žaloby, tento bol od začiatku nedôvodný, nakoľko žalobca žiadal určiť, že

do dedičstva patrí majetok- nehnuteľnosti ako celok, avšak matka žalobcu nadobudla v rámci dedenia
po manželovi iba podiel o veľkosti 1.

38. Odhliadnuc od uvedeného ďalším a podstatným dôvodom zamietnutia návrhu bola tá skutočnosť, že
aj keby súd návrhu na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania vyhovel, žiadnym spôsobom

by to neovplyvnilo výsledok konania t.j. zamietnutie žaloby, a to pre jej nedôvodnosť.

39. Predmetnou žalobou žalobca poukazuje na § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to konkrétne na tú
skutočnosť, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
takýto úkon je neplatný, teda poukazuje na nedodržanie formy a teda následnú neplatnosť tejto kúpnej

zmluvy.
Pokiaľ ide o poukaz protistrany na neplatnosť takéhoto dojednania a jeho nevykonateľnosť s poukazom
na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a poukaz na nezákonné obmedzenie vlastníckeho práva, súd sa
stotožňuje s argumentáciou žalovaného , nakoľko skutočne tak, ako je už uvedené, predmetom dedeniabol iba podiel 1. Ide teda o rozpor takejto podmienky so zákonom. Takto dojednaná podmienka by totiž
znamenala zásadné, ničím neodôvodnené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré by spôsobovalo, že
vlastník nemá jedno zo základných vlastníckych oprávnení, t.j. s vlastnenou vecou disponovať podľa

svojej vôle. Z uvedeného dôvodu je toto dojednanie neplatné, teda také ktoré nemôže vyvolávať žiadne
účinky. V zmysle ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nesplnenie tejto zmluvnej povinnosti, preto nemá vplyv na platnosť samotnej zmluvy o prevode
vlastníctva, a teda v takom prípade ani nie je možné určiť, že predmetné nehnuteľnosti by mali patriť do

dedičstva, nakoľko G. A. tieto už ku dňu svojej smrti nevlastnila. Naviac žalovaný kupoval nehnuteľnosti
v dobrej viere, od vlastníka uvedeného v LV, z ktorého nevyplývali pre vlastníčku žiadne obmedzenia,
ani ťarchy.

40. Pokiaľ by aj išlo o platné dojednanie, tak pokiaľ ide o doložku v rámci dedičského konania, že dedička
je povinná vyžiadať si súhlas od synov, ktorí sú tam presne menovaní, no pokiaľ sa žalobný návrh

opiera o § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čiže o nedodržanie formy, tak takýto dôvod neplatnosti
nemôže zakladať absolútnu neplatnosť, ale ak, tak relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy v zmysle § 40a
OZ a tejto neplatnosti je možné dovolať sa v trojročnej premlčacej lehote, inak je právny úkon platný.
V tomto prípade 3-ročná premlčacia lehota na dovolanie sa tejto neplatnosti uplynula 10.9.2021 /vklad
do katastra bol povolený 10.09.2018/. Žaloba bola podaná na súde dňa 20.1.2023. K prevodu kúpnou

zmluvou došlo v roku 2018, predávajúca zomrela v roku 2022, t.j. premlčacia lehota uplynula ešte počas
jej života, kedy nikto toto neuplatnil a nenamietal.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná,
a preto rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Súd priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O
výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.