Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322204471
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1322204471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt D. E. X, F., zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2, Bratislava,
proti manželke: G. C. H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. - I. B., zastúpená splnomocnencom
NIKU & partners, s. r. o., IČO 36 866 008, so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o rozvod
manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 30. novembra
2023, č.k. B3-39Pc/56/2022-98, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a G. C.
H., G. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 27.03.2004, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku 59, ročník 2004, na strane 252, pod poradovým číslom 49 rozviedol
a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa podaným návrhom na súd prvej inštancie dňa 29.09.2022
domáhal rozvodu manželstva. Dôvodil, že s manželkou uzavreli manželstvo dňa 27.03.2004, u oboch sa

jednáomanželstvodruhé,manželstvojebezdetné.Manželstvopovažovalzausporiadanéaharmonické
asi do roku 2019, kedy sa medzi manželmi začali objavovať výrazné nezhody, týkajúce sa manželského
spolužitia, čo viedlo k úplnému vzájomnému odcudzeniu sa, od toho času sa intímne nestýkajú, už
päť rokov spolu nežijú, spoločne nehospodária. Medzi ním a manželkou dochádzalo ku konfliktom,
hádkam a osočovaniu. Uviedol, že má vážny mimomanželský vzťah, k manželke už neprechováva
žiadnycitovývzťah,manželstvojeužlenčistoformálnymzväzkom.Manželkauviedla,žesrozvodomnie
je uzrozumená a aktuálne s rozvodom manželstva nesúhlasí. Zastáva názor, že vzťahy v ich manželstve

nie sú tak hlboko a trvalo rozvrátené, aby nebolo možné po využití odbornej pomoci obnoviť manželské
spolužitie. Súd vec právne posúdil podľa Čl. 1, Čl. 4 veta prvá, § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1
až ods. 3 Zákona o rodine, § 2 ods. 1 a ods. 2, § 92, § 93, § 94 Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“). Súd sa pokúsil o zmierenie manželov, navrhovateľ nemal záujem navštíviť manželskú
poradňu, resp. vyhľadať inú odbornú pomoc za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva, túto
odmietol aj potom, čo bol oslovený manželkinou psychologičkou/terapeutkou. Súd nemá možnosť účasť
manželov na manželskej poradni, resp. inej odbornej pomoci vynucovať. Súd ďalej mal z vykonaného

dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 27.03.2004. U oboch manželov ide
druhé manželstvo, manželstvo je bezdetné, navrhovateľ má dlhodobo mimomanželský vzťah, ktorý
chce naďalej udržiavať. Manželia síce žijú v rodinnom dome navrhovateľa, avšak vedú oddelené
domácnosti, nehospodária spoločne, majú oddelené účty, intímne sa nestýkajú, navrhovateľ nie jemanželke verný, netrávia spoločne voľný čas a nie sú si navzájom oporou. Medzi manželmi dochádzalo
k hádkam a osočovaniu. Manželia spolu takmer nekomunikujú. Za hlavnú príčinu rozvratu vzťahu medzi
manželmi súd považoval vzájomné nezhody plynúce z nedostatku intimity a následné citové odcudzenie

navrhovateľa, rozdielnosť predstáv o manželskom spolužití a nakladaní s majetkom. Manželstvo je v
danomprípadedlhodoboformálnymzväzkom.Vdanejvecisúdopakovanezisťovalstanoviskomanžela,
pričom jeho vyjadrenie nezotrvať ďalej v manželskom zväzku bolo jednoznačné a definitívne. Súd dospel
k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel
a vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia. Vzhľadom na uvedené, keďže manželstvo účastníkov konania nie je funkčné a s prihliadnutím
na postoj manžela, keď manželstvo je dobrovoľným zväzkom a nie je možné nútiť druhého manžela v
takomto zväzku zotrvať, o to viac, keď manželstvo už neplní úlohy a poslanie plynúce mu zo zákona,
súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie manželka. Nesúhlasí

s názorom súdu, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené s nemožnosťou jeho obnovy. Má za
to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď na základe zisteného skutočného stavu
veci konštatoval rozvrat ich vzťahu. Uviedla, že medzi manželmi síce panujú isté nezhody, avšak
nie takého charakteru, aby mohol súd konštatovať, že ich vzťahy sú tak vážne narušené, či trvalo
rozvrátené, kedy iná možnosť ako rozvod, neprichádza do úvahy. Namietala pritom, že súd prvej

inštancie vychádzal výlučne z tvrdení navrhovateľa a nevzal do úvahy ňou uvádzané skutočnosti
a postoje k otázkam manželstva ako takého. Poukazovala na skutočnosť, že u obidvoch manželov
ide v poradí o druhé manželstvo a do tohto manželstva vstupovali uvážene, mali skúsenosti z
nevydarených predchádzajúcich vzťahov a boli si vedomí svojich zákonných povinností voči sebe
navzájom. Manželstvo bolo uzatvorené z lásky, medzi manželmi panovala zhoda vo všetkých aspektoch

rodinného života, až na posledné cca 2 roky spolu harmonicky nažívali. Napriek všetkým okolnostiam
v uplynulých 2 rokoch navrhovateľ nikdy neopustil spoločnú domácnosť. Odmietanie psychologického
poradenstva zo strany navrhovateľa považuje za prejav jeho strachu pred sebou samým, že by možno
pod vplyvom odborného poradenstva dospel k záveru, že rozvod manželstva nie je nutný, pretože
akákoľvek kríza vo vzťahu ho môže v konečnom dôsledku aj posilniť. K uvedenému však súd prvej

inštancie vôbec neprihliadol, iba jednoduchým konštatovaním, že „manžel nemal záujem zúčastniť sa
poradenstva, vyhľadať odbornú pomoc za účelom rozvratu manželstva“, uvedenú záležitosť uzavrel.
Za nesprávne zistenie skutočného stavu veci zo strany súdu prvej inštancie považuje aj to, že súd
manželov mimomanželský vzťah považoval za „dlhodobý“. Podľa názoru manželky ide o krátkodobú
záležitosť, v trvaní maximálne do 2 rokov, čo v kontexte dĺžky trvania ich manželstva (takmer 20 rokov),

nemožno vyhodnotiť, ako dlhodobú príčinu rozvratu ich vzťahu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za predčasný, ľahkovážny a predovšetkým nereflektujúci aktuálny skutočný stav veci. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva
ako nedôvodný zamietne.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, má zato, že súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vykonal
dokazovanie, v dôsledku čoho dospel k správnemu právnemu záveru. S tvrdeniami manželky sa
nestotožňuje, považuje ich za nepravdivé a účelové. Uviedol, že ako manželia už 5 rokov spolu
nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, manželstvo je bezdetné. Sama manželka v

konaní potvrdila, že manželia sa spolu intímne nestýkajú a nehospodária spolu. Navrhovateľ býva v
spoločnej domácnosti so svojou súčasnou partnerkou, s ktorou má vzťah už dva roky. Manželka sa
odsťahovaladosvojejnehnuteľnosti.Poukazovalnato,žemanželkasystematickymarilasúdnekonanie,
k návrhu na rozvod sa nevyjadrila, dvakrát sa nedostavila na pojednávanie, raz údajne zo zdravotných
dôvodov, avšak súdu nedoložila relevantné doklady preukazujúce jej zdravotnú nespôsobilosť a raz z

dôvodu dovolenky, pričom si letenky zakúpila zjavne po doručení predvolania na pojednávanie. Tvrdenia
manželky, že neabsolvovaním psychologického poradenstva zakrýva strach pred sebou samým, aby
nedospel k záverom, že vzťah nie je rozvrátený, považuje za absurdné. S ohľadom na okolnosti prípadu
a vzhľadom na jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, u ktorého došlo k citovému odcudzeniu
voči manželke bolo nepochybné, že rozvrat manželstva je trvalý a obnova spolužitia nie je možná. Z

uvedeného dôvodu zrejme súd na absolvovaní psychologického poradenstva netrval. Poukazovanie
manželky na skutočnosť, že ide o ich v poradí druhé manželstvo, na ich vyšší vek a pod. považuje
za irelevantné. Opätovne zdôraznil, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené s nemožnosťou jehoobnovy. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že sú naplnené všetky predpoklady pre rozvod
manželstva. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„CSP“)pozistení,
že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 CMP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom
bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP)

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej
inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej
veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide
o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu navrhovateľa, a pretože odvolací súd zároveň

v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľke, navyše ak táto v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd k odvolaniu dodáva už len nasledovné:
Za stavu, keď manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií a keď navrhovateľ kategoricky odmieta
obnovenie manželského spolužitia, ktoré skutočnosti zdôraznil nielen pred súdom prvej inštancie, ale
aj vo vyjadrení v odvolacom konaní, odvolací súd považoval rozvod manželstva za správny. V tejto

súvislostiodvolacísúdpoukazujenaust.§1ods.1Zákonaorodine,podľaktoréhomanželstvojezväzok
muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo
po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Pokiaľ tak u existujúceho manželstva vývoj vzťahu
medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté
sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje

rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania
je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvalo rozvrátené a neplní svoj účel.
Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko navrhovateľa, ktorý trvá na rozvode
manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Na svojom stanovisku zotrval v
priebehu celého konania a dôrazne ho prezentoval aj vo vyjadrení v odvolacom konaní. Odvolací súd

prihliadol aj na vyjadrenie manželky, ktorá sama potvrdila nezhody v manželstve, z jej pohľadu však
vzťahy v ich manželstve nie sú tak hlboko a trvalo rozvrátené, aby nebolo možné obnoviť manželské
spolužitie. Avšak záujem manželky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby
súd nútil navrhovateľa zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu
manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie, ktoré v tomto

prípade úplne absentujú. Navrhovateľ uviedol dôvody pre rozvod manželstva, z jeho postojov je zrejmé,
že je pevne rozhodnutý, že s manželkou nechce ďalej žiť v manželstve, pričom k zmene jeho názoru, či
dokoncaobnoveniumanželskéhospolužitiahonemožnožiadnymspôsobomnútiť.Aksaajnapriektomu
manželka domnieva, že manželstvo ešte môže fungovať, odvolací súd jej nedal za pravdu, rozhodujúcim
bolo citové ochladnutie voči manželke deklarované navrhovateľom a jeho pevné rozhodnutie nezotrvať

viac v tomto manželstve. Zo žiadnej okolnosti prípadu nevyplynulo, že od manželov možno očakávať
obnovenie manželského spolunažívania, keď túto možnosť navrhovateľ v návrhu a i v ďalšom priebehu
konania vôbec nepripustil. Po vykonanom dokazovaní potom súd prvej inštancie aj podľa názoru
odvolacieho súdu správne uzavrel, že v uvedenom prípade sú naplnené dôvody pre rozvod manželstva,nakoľko ide o trvalé narušenie manželských vzťahov, pre ktoré manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j.
vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce potreby manželov a na tomto závere
nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manželka má ešte k navrhovateľovi citový vzťah a želá si v

manželstve zotrvať.

9. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.