Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202331
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8512202331.9

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova č.
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, XXX XX D., o vymoženie 2.469,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi, Exekútorský úrad Bratislava, Haburská 49/A, 821
01 Bratislava, p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %,
pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 2.469,09,- eur
s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00920/11 zo dňa
18.3.2011.SúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutýpožiadalsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.

Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 4Er/232/2012-16 zo dňa 5.9.2012 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava zo dňa 21.3.2012 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne zo sumy 2 469,09 eur od 12.11.2011 do zaplatenia a vymoženia trov právneho zastúpenia
oprávneného v exekučnom konaní nad sumu 163,46 eur. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením
sp. zn. 4Er/232/2012-23 zo dňa 18.9.2013 zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 2 469,09 eur od 12.11.2011 do zaplatenia a
vymoženia trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní nad sumu 163,46 eur. Okresný
súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 4Er/232/2012-24 zo dňa 18.9.2013 vylúčil súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania exekúcie vedenej na súde pod sp.
zn. 4Er/232/2012 a u exekútora pod sp. zn. EX 3627/12 a priznal trovy exekučného konania súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava vo výške

21,48 eur a zároveň uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Okresný Súd Stará Ľubovňa udelil dňa 25.4.2014 poverenie č. 5710 035258 na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi.

3. Uznesením č. k. 4Er/232/2012-49 zo dňa 18.10.2023 tunajší súd zastavil exekúciu, povinnému
nepriznal náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vočioprávnenému. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
o ktorým Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č. k. 1CoEk/5/2024 - 73 zo dňa 24.9.2024 tak, že
napadnuté uznesenie zrušil a a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd považoval

záver okresného súdu o nesplnení si povinnosti oprávneného v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote
za nesprávny, v dôsledku čoho je nesprávne aj rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust. § 243f ods.
5 Exekučného poriadku. Odvolací súd mal z predloženého exekučného spisu preukázané, že oprávnený
si povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedeného ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil už v návrhu
na vykonanie exekúcie, kde opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným

a tiež priložil nielen exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere splatenie, ktorého zabezpečovala zmenka, na
základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok. Súčasťou návrhu boli aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru upravujúce v čl. 14 Dohodu o vyplnení zmeniek, na základe ktorej došlo
k vyplneniu blankozmenky. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s
povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli od začiatku súčasťou exekučného spisu. V ďalšom
konaní bude okresný súd postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný

dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s tým, že ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.

4. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku pristúpil
k opätovnému prieskumu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku.

5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený

opíše rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti

tohto zákona odkladajú.

9. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže
opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa § 243f ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

11. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.

1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo

prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.13. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 18.3.2011. Rozhodcovský rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 4.4.2011 a vykonateľnosť dňa 7.4.2011. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere, ktorá bola zabezpečená neúplnou
zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 11.11.2009. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného
rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok
zakladala rozhodcovská doložka k zmluve o úvere uzatvorenej dňa 11.11.2009 medzi oprávneným -

POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom a povinným, ako dlžníkom.

14. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla
povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia
možno len za súčasného splnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a c) exekučný titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom. K záveru, že podmienka pod písm. a) je naplnená, súd dospel už pri skúmaní
podmienok aplikácie prechodného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ustanovenie §243f

ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú to dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno
na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj
v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov(§ 39

ods. 4 Exekučného poriadku).

15. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

16. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského, rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

17. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd nielen oprávnený, ale povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).
Skúmanímplatnostirozhodcovskejdoložkysúdyvexekučnomkonanínepreskúmavajúvecnúsprávnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so

zákonom. Význam tohto oprávnenia spočíva v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu
nemal právomoc, ide o rozhodnutie nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie
nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri
aj 3Cdo 122/2011, 3Cdo 146/2011).

18. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnejnerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011).

19. Podobne Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil
povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej
zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom
Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku,

na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

20. Cieľom legislatívy európskej únie a členských štátov je zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov
spotrebiteľskej zmluvy, pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ -
spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“
subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje

do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná
kvalita bdelosti sa vyžaduje od zmluvnej strany v postavení nespotrebiteľa a iná od spotrebiteľa. Súdnu
ochranu nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi.
Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v
obmedzenom rozsahu. Ak zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je

práve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiach.Súdkonštatuje,žejepotrebnérozhodcovskúdoložkusosvojimi
dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ
uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči

a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať
rozhodcovské alebo súdne konanie sa musí javiť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj
fakticky.

21. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v

ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade,
že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať,
je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

22. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

23. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 11.11.2009 vyplýva, že povinný
je označený svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Podľa rozhodcovskej doložky
v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplňovaní zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karlovské rameno 8,Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad

alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu a jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

24. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. V zmysle ods. 4 písm. r) toho istého paragrafu sa za neprijateľnú zmluvnú
podmienku okrem iného považujú i ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa vyžadujú, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania, nemožno nijako vyvodiť záver,

že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným nemá charakter zmluvného vzťahu spotrebiteľského,
keďže po jej preskúmaní súd zistil, že povinný je v nej označený nielen ako fyzická osoba podnikateľ,
teda obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, ale aj svojím menom, priezviskom, rodným
číslom a ďalšími údajmi, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ. Súčasťou zmluvy o úvere je síce ajprehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, avšak z takto uzavretej zmluvy
o úvere podľa názoru súdu nie je jednoznačne zrejmé, že by povinný pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere

obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania,
exekučný súd túto skutočnosť nepovažuje za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský
vzťah, nakoľko povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tunajší súd za týchto okolností
poznamenáva, že podnikateľ pri výkone podnikateľskej činnosti nemôže pristúpiť k praktikám, ktoré
vedú iba k spochybneniu charakteru zmluvného vzťahu, a to s účelom vyhnúť sa dopadajúcej zákonnej

úprave chrániacej spotrebiteľské vzťahy vznikajúce medzi obchodníkom a spotrebiteľom na základe
zmluvy, a to bez ohľadu na jej právnu formu. Súd má zároveň za preukázané, že konajúci súd vydal
rozsudokvýlučnenazákladepredloženejzmenkyaževkonaní,vktorombolvydanýexekučnýtitulnebol
preskúmaný prípadný spotrebiteľský charakter zmluvy, a teda neboli ani skúmané zmluvné podmienky z
hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Nemožno zároveň
opomenúť skutočnosť, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú vopred pripravené pre

veľký okruh spotrebiteľov s následnou nemožnosťou ďalšieho dojednávania obsahu, teda zmeny jej
obsahu. Exekučnému súdu tiež z vlastnej činnosti je zrejmé, že uvedené zmluvné záväzky medzi týmto
konkrétnym oprávneným (veriteľom) a rôznymi povinnými (dlžníkmi) vznikajú na základe v zásade
totožných zmlúv, na podklade ktorých je v rozhodcovskom konaní vydaný exekučný titul. Riešenie
prípadného budúceho sporu rozhodcovským súdom je dané na základe formulárovej rozhodcovskej

zmluvy, pričom výber uskutočnil bez ďalšieho veriteľ a dlžník mal možnosť takto koncipovanú zmluvu
iba prijať alebo odmietnuť, pričom jej prijatím sa vylúčila právomoc všeobecného súdu. Nakoľko existuje
dôvodná pochybnosť súdu o charaktere zmluvného vzťahu, je potrebné poznamenať, že dôkazné
bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania povinného zaťažuje
oprávneného, čo musí byť preukázané v rámci dokazovania, nie iba formálnym a vágnym spôsobom

(prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania) v zmluve vyjadreným, pretože
to nerozptýli pochybnosti o skutočnom vlastnom vzťahu medzi oprávneným a povinným. Za súčasnej
absencie preukázania nespotrebiteľského charakteru tohto vzťahu a s poukazom na interpretačné
ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, že pri pochybnostiach o obsahu zmluvy potrebné uplatniť
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, možno mať za to, že ide o vzťah spotrebiteľský, preto ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

33. Súd oprávneným predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi oprávneným
(veriteľom) a povinným (dlžníkom), vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá však mala spĺňať
požiadavky upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj všetky iné ustanovenia obsahujúce
právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.8.2017
sp. zn. 26CoE/118/2017, Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.10.2019 sp. zn. 8CoE/33/2019, zo dňa

27.8.2019 sp. zn. 3CoE/12/2019).

34. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť
súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnymspôsobom,atonapr.ajvrozsudkuzodňa6.10.2009voveciAsturcomTelecomunicaciones

SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

35. Pri skúmaní, či tu ako exekučný titul predložený rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným, má
exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), ak exekučným
titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy (resp.doložky), čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v
uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd

oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol,
že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný
súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného
titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že

exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými
stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo
dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.

36. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s

ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy alebo doložky osobitný, pretože
v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v
súkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

37. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere, za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

38. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a

súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Súd má v danom prípade zato, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu je nutné
posúdiť ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej
zmluvy (doložky) je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a
na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

39. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že ani spôsob, akým bola rozhodcovská doložka

v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu
súdnej kontroly, čo súd vyvodzuje aj z skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, a to že
žaloby na rozhodcovský súd podávajú výlučne veritelia. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie

rozhodcovskej zmluvy, resp. že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú
zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým podmienkam v nej uvedeným, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

40. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť

spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard
ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS.41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania,
predovšetkým otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa
všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je

tento exekučný titul platný a vykonateľný.

42. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so

smernicou č. 93/13/EHS. Rozhodcovská zmluva, ktorá je individuálne nedojednaná vylučujúc súd inak
príslušný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle výkladu § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul
je neúčinný. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom
zmluvnom dojednaní je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so

zákonom a nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

43. Za neprijateľné treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti
podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa

a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ani ustanovením, ktoré prakticky
rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného
viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ sám rozhodne stať sa žalobcom a niečo od svojho
zmluvného partnera požadovať).

44. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto
je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neplatná

rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (v rozpore
so zákonom) vydaný rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,
nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené podmienky na
vykonanie exekúcie.

45. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je tiež upravená „Dohoda o vyplnení
zmenky“, z ktorej vyplýva: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej
aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako
remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má

právouplatniťcelýsvojpeňažnýnárokvyplnenímktorejkoľvekznich.Zmluvnéstranyaručiteľsadohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú

ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

46. V zmysle citovaného bodu veriteľ (remitent) doplnil do neúplnej zmenky zmenkovú sumu 2.469,09
eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 12.11.2010.

47. Právny názor o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 7Co/339/2014 zo dňa 26.2.2015 s poukazom na znenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm.
g), h), i) a j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, čo spôsobuje, že úver

je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, v čoho dôsledku má spotrebiteľ vrátiť iba poskytnutú istinu
úveru. Nakoľko zmenka túto skutočnosť vôbec nezohľadňuje, naopak, umožňuje vymáhať aj zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi a napokon uvedené
spôsobuje neplatnosť podľa § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplňovacompráve zmenky bola súčasťou Všeobecných úverových podmienok, s ktorými sa aj keď spotrebiteľ mal
možnosť oboznámiť, nemal možnosť jej znenie ovplyvniť, preto nemožno mať za to, že bola dojednaná
individuálne a zároveň spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech

spotrebiteľa tým, že umožňuje vymáhať aj plnenie v rozpore so zákonom. Ak je teda neplatná Dohoda
o vyplňovacom práve, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008, ktorý vyslovil, že z neplatnej úverovej
zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie biankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy
vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za

spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a
zásadám poctivého obchodného styku. V súvislosti s rozhodovaním v tejto veci je možné poukázať i na
rozhodnutie ESD zo dňa 14.03.2013 vydané vo veci C-419/2011, v ktorom bol skúmaný spotrebiteľský
charakter vzťahu pri uplatnení práva zo zmenky. V danom prípade vystavením zmenky sa žalobca
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch,
dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie

obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto takýto postup žalobcu nemôže požívať
ochranu, ktorej súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutia.

48. Súd preto dospel k záveru, že Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne je (popri
neprijateľnosti samotnej dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ako bola zdôvodnená vyššie) ďalšou
okolnosťou, ktorá spôsobuje neplatnosť zmenky, na podklade ktorej bolo vydané rozhodnutie, ktoré je
v danej veci exekučným titulom, pričom konštatovaniu tejto skutočnosti nebráni ani to, že o zastavení
exekučného konania v tejto časti bolo konajúcim súdom právoplatne rozhodnuté. Povinný musel vyplniť

zmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, predstavujúci sankciu 91,25
% ročne (pre spotrebiteľa zákonom zakázanú), čo možno považovať za nekalú obchodnú praktiku.
V spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 11.11.2009 okrem iného
absentuje aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a v zmluve je neplatne dojednaná odplata za
úver, ktorý predstavuje 96,29 % požičanej sumy. Na základe uvedeného možno teda konštatovať, že pri

vydaní rozhodnutia sp. zn. SR 00920/11 zo dňa 18.3.2011 boli bez najmenších pochybností porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, resp. na ochranu spotrebiteľa nebolo
vôbec prihliadnuté, pričom v časti výšky odplaty ide o rozpor s dobrými mravmi, keď rozhodcovský súd
neposúdil záväzkovo-právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol mu náležitú ochranu.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia sú podľa názoru súdu
naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku.

50. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

51. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP"), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

53. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

54. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti
neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči

strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.55. V tomto prípade súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, preto o náhrade trov konania
medzi účastníkmi tohto konania rozhodol postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods.
1 EP a § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený procesne

zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie, keďže
nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie a rovnako nebol v konečnom dôsledku
úspešný ani v odvolacom konaní, keďže súd rozhodol v jeho neprospech, zastavením exekúcie. Za
uvedeného stavu platí, že oprávnený by v zásade mal nahradiť trovy konania povinnému. Povinný
si však žiadne trovy konania neuplatňoval a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu vôbec

nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Ak
podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilnéhosporovéhoporiadku,zakotvujúcimprocesnúekonómiurozhodnúťpriamotak,žesajejnáhrada
trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

56. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

57. Vzhľadom na oprávneným zavinené zastavenie exekúcie, súd vychádzajúc z § 203 ods. 1 EP v
znení účinnom do 31.3.2017, dospel k záveru, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie

voči oprávnenému v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po
právoplatnosti tohto uznesenia (9a ods. 1 EP účinného do 31.3.20217, § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.