Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/122/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422204041
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1422204041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
F. XXXX/XXX G., D., zastúpená Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, so sídlom Riečna 2, Bratislava a
H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, D., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27. mája
2024, č.k. B4-14P/181/2022-183, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a v závislom výroku VI. p o t
v r d z u j e a v napadnutom výroku IV. p o t v r d z u j e s tým, že určený nedoplatok je otec povinný
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj
ako „maloletá“) zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.) s tým, že obaja rodičia budú maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok (výrok II.), otcovi určil povinnosť platiť na maloletú A. výživné vo

výške 350 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
s účinnosťou od 01.12.2022 (výrok III.), určil zročné výživné za obdobie od 01.12.2022 do 31.05.2024
vo výške 4 550 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť k rukám matky (výrok IV.), styk otca s maloletou
neupravil (výrok V.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že návrhom doručeným súdu dňa 01.12.2022 sa matka domáhala
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Navrhla, aby súd maloletú A. zveril
do jej osobnej starostlivosti s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja

rodičia, a aby otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú A. v sume 450 eur mesačne splatné vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu, konkrétnu
úpravu styku otca s maloletou matka nenavrhla. Dôvodila tým, že maloletá pochádza zo vzťahu s otcom
maloletej, s ktorým žila v spoločnej domácnosti v 2 izbovom byte na E. F., ktorý je v jej vlastníctve. V
apríli 2022 sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, s otcom maloletej už spoločne nehospodária.
Otec maloletú nenavštevoval vôbec a ani neprispieval žiadnym spôsobom. Dôvod rozchodu rodičov
spočíval vo výraznej zmene správania na strane otca, nakoľko začal vo výraznej miere užívať rôzne

omamné látky, čo súviselo so zmenou osobnosti. Otec maloletej je strojný inžinier a počas spolužitia
účastníkov zarábal približne 2.000 eur netto. Otec ani matka nemajú žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
Matka bola v čase podania návrhu na rodičovskej dovolenke s maloletou, ktorá mala 16 mesiacov,
zdravotný stav maloletej je dobrý a na maloletú poberá rodičovský príspevok vo výške 410 eur. Otecsa k návrhu nevyjadril, v konaní zostal nečinný, žiadal ospravedlniť svoju neprítomnosť z pojednávania
konaného dňa 29.01.2024, na pojednávanie konané dňa 03.04.2024 sa nedostavil, svoju neprítomnosť
neospravedlnil, predvolanie mal riadne a včas vykázané dňom 04.03.2024. Súd konal a rozhodol v jeho

neprítomnosti. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá A. sa narodila z mimomanželského
vzťahu rodičov, rodičia maloletej žili spolu s maloletou v spoločnej domácnosti v 2 izbovom byte na
E. F. I. D., ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky. V apríli 2022 sa otec odsťahoval zo spoločnej
domácnosti, na maloletú neprispieva žiadnym spôsobom, s maloletou sa nestýka. Otec ani matka
nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Matka je na rodičovskej dovolenke, v roku 2022 do 01/2023 poberala

rodičovský príspevok 413 eur mesačne, od 02/2023 poberala rodičovský príspevok 473 eur mesačne a
od 11/2023 poberá rodičovský príspevok 533 eur mesačne. Predtým pracovala ako generálna riaditeľka
Implementačnej agentúry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale z tejto funkcie bola odvolaná,
dostala 9 platov, z čoho následne financovala prvý rok maloletej. Matkin mesačný príjem predstavoval
2 300 eur netto. Priemerné mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila nasledovne: strava 200 eur,
hypotéka 381,19 eur v 1, krúžky (pohybová gymnastika) 60 eur, tanečná 26 eur, maľovanie 12 eur,

kútiky 2-krát týždenne/minimálne 10 eur, teda 80 eur mesačne, drogéria 30 eur, oblečenie a obuv
100 eur, hračky 30 eur, platby spojené s užívaním domu 125 eur, dovolenky 50 eur, doprava 40 eur,
stráženie 25 eur (10 eur na hodinu) a 50 eur týždenne za lesnú škôlku, ktorú maloletá navštevuje od
27.05.2024 (matka nepredložila potvrdenie o návšteve škôlky ani o platbe za škôlku). Matka uviedla, že
otec na maloletú prispel výživným v celkovej sume 1.750 eur, a to konkrétne 28.09.2023 v sume 378

eur, 30.08.2023 v sume 250 eur, 01.07.2023 v sume 500 eur, 20.06.2023 v sume 375 eur a 05/2023 v
sume 250 eur. Otec svoje zárobkové a majetkové pomery súdu nepreukázal, hoci na ich predloženie
bol súdom niekoľkokrát vyzvaný. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec maloletej pracuje
na J. K. L. E. H., kde jeho mesačný príjem za obdobie od 01/2024 až do 04/2024 bol v priemere vo
výške 2.078 eur brutto. V období od 02/2023 - 12/2023 bol otec zamestnaný v spoločnosti G., E.,

G. M. I. - L. a jeho príjem predstavoval v uvedenom období v priemere 1.957 eur. Na výzvu súdu
zamestnávateľ otca: J. K. L. E. súdu oznámil, že otec nastúpil na J. E. 22.01.2024 a dohodnutý plat je
vo výške 2.500 eur brutto (1 843,05 eur netto). Otec sa k návrhu matky nevyjadril a nemal ani námietky.
Kolízny opatrovník vzhľadom na neprítomnosť otca, ako aj jeho absenciu ohľadom starostlivosti o dieťa
navrhol, aby súd vyhovel matke v plnom rozsahu, vrátane výšky výživného a neupravenia styku otca s

maloletou. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 24 ods. 1, 5, 6, § 25 ods. 2, § 36 ods. 1, §
62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, Čl. 5 Zákona o rodine. Súd po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že je dôvodné maloletú A. zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje
starostlivosť o maloletú, maloletá býva s ňou v spoločnej domácnosti, má u nej vytvorené stabilné
výchovné prostredie, čo spochybnené zo strany otca nebolo. Je zároveň dôvodné určiť povinnosť otca

prispievať na výživu maloletej výživným 350 eur mesačne, pričom súd ustálil mesačné výdavky maloletej
zohľadniac jej vek a nevyhnutné odôvodnené výdavky nasledovne: strava 200 eur, výdavok na bývanie
125 eur, krúžky - pohybová gymnastika 60 eur, tanečná 26 eur, maľovanie 12 eur, drogéria 30 eur,
oblečenie a obuv 100 eur, hračky 30 eur, doprava 40 eur, t. j. v sume 623 eur. Súd nezohľadnil 1 výdavku
matky na hypotéku z dôvodu, že ide o výdavok matky, ktorým si matka v podstate zväčšuje majetok

a navyše, matka v rámci výsluchu uviedla, že tento výdavok jej platí otec, taktiež nezohľadnil výdavok
80 eur za kútik, keďže tento výdavok matka nijako nepreukázala, navyše tvrdila, že kútiky navštevujú
2x týždenne a minimálne to stojí 10 eur, pričom pri aktivitách maloletej, ako je pohybová gymnastika,
tanečná a maľovanie by v prípade zohľadnenia tohto výdavku išlo o vysoký mesačný výdavok na
voľnočasové aktivity maloletej a ktorý výdavok by bolo možné akceptovať v prípade, ak by to príjmy

oboch rodičov umožňovali, čo ale nie je tento prípad. Zároveň súd neakceptoval výdavok na maloletú
vo výške 50 eur týždenne za škôlku, keďže matka iba tvrdila, že maloletá začala navštevovať lesnú
škôlku a potvrdenie o návšteve nepredložila a nepredložila ani potvrdenie o úhrade za škôlku. Rovnako
nezohľadnil ani výdavok uvádzaný matkou za stráženie 25 eur mesačne, keďže ho nepovažuje za
hospodárnyanevyhnutnýpremaloletú,akoajzdôvodu,žetentovýdavoknebolnijakopreukázaný.Otec

sa nepodieľa na výžive maloletej, okrem niekoľkých úhrad výživného, ktoré matka vyčíslila v celkovej
sume 1.750 eur, ktoré otec uhradil 28.09.2023 v sume 378 eur, 30.08.2023 v sume 250 eur, 01.07.2023
v sume 500 eur, 20.06.2023 v sume 375 eur a 05/2023 v sume 250 eur. Pri určení výšky výživného
súd zohľadnil príjem matky, ktorý predstavoval rodičovský príspevok, aktuálne v sume 533 eur a taktiež
príjem otca, ktorý je v priemere mesačne 1.843 eur v čistom a taktiež výdavky maloletej, ktoré matka

vyčíslila s tým, že výdavky na maloletú súd zohľadňoval v tom zmysle, či ide o odôvodnené alebo
neodôvodnené výdavky a tieto súd ustálil vo výške 623 eur mesačne (priemerné odôvodnené výdavky
maloletej). Súd určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 350 eur mesačne, ktoré výživne je otec povinný
platiť od podania návrhu, t. j. od 01.12.2022. Zročné výživné od 01.12.2022 do 31.052024 súd ustálil vovýške 4.550 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť k rukám matky. K uvedenej sume zročného výživného súd
dospel nasledovne: 18 x 350 = 6.300 eur, od ktorej sumy celkového zročného výživného odpočítal sumu,
ktorú už otec uhradil k rukám matky vo výške 1.750 eur, a teda výsledná suma zročného výživného je

4.550 eur. Poukazujúc na uvedené závery, zohľadniac schopnosti otca zabezpečovať výživu a potreby
maloletej v zistenom rozsahu, dospel súd k presvedčeniu, že s využitím potrebného úsilia, a na základe
jeho priemerného mesačného príjmu je možné zo strany otca platiť určené výživné. V neposlednom rade
súd zohľadnil skutočnosť, že matka sa o maloletú osobne stará, preto otec sa na výdavkoch maloletej
budepodieľaťvoväčšomrozsahu.Zohľadniacnečinnosťotcavkonaní,jehonezáujemomaloletú,akoaj

skutočnosť, že sa otec úpravy styku s maloletou nedomáhal, súd s prihliadnutím odporúčania kolízneho
opatrovníka vyhovel návrhu matky, ktorá žiadala styk otca s maloletou neupraviť, nakoľko mal za to,
že v prípade záujmu otca by matka styk otca s maloletou umožnila. O náhrade trov konania rozhodol
súd podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka

maloletej a to proti výrokom III. a IV., nakoľko nesúhlasí s určenou výškou výživného a určeným
nedoplatkom. Dôvodila, že súd sa v časti určenia výživného na maloletú vecou dostatočne nezaoberal
a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Má za to, že príjmy rodičov sú vo výraznom nepomere, otec
zarába 2.500 eur mesačne v čistom, teda podstatne viac ako matka. Matka je nezamestnaná a hľadá
si zamestnanie, má však obmedzené možnosti v dôsledku starostlivosti o maloletú, nakoľko otec sa

o maloletú nestará vôbec, nezaujíma sa o ňu, naposledy ju videl, keď mala 8 mesiacov. Žiadnym
spôsobom na maloletú neprispieva, musia jej vypomáhať rodinný príslušníci. Matka vyčíslila náklady
na maloletú v celkovej výške cca 950 eur mesačne, ktoré považuje za dôvodné potreby dieťaťa, preto
žiadané výživné 450 eur mesačne považuje za primerané. Poukázala v tejto súvislosti aj na stanovisko
kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol otca zaviazať na výživné vo výške 450 eur mesačne. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, preto matka navrhla, aby súd zmenil rozsudok
v napadnutej časti tak, že návrhu matky vyhovie v celom rozsahu a otca zaviaže na platenie výživného
vo výške 450 eur mesačne.

3. Krajský súd v Trnave (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie

podala včas oprávnená osoba – matka maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a

na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie matky nie je dôvodné.

4.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodspisovouznačkou B4-14P/181/2022
je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým otcovi určil výživné na maloletú vo výške 350 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.12.2022, zároveň určil zročné výživné za
obdobie od 01.12.2022 do 31.05.2024 vo výške 4.550 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť k rukám matky

a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to,
že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatnených nárokov, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti určenia výživného otcovi
na maloleté dieťa, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov, a pretože
odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ust.§387ods.2CSPodvolacísúdpoukazujenapísomnévyhotovenienapadnutéhorozsudku.Odvolací

súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné
k rozhodnutiu o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej, a odvolateľka neuviedla v odvolaní
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v napadnutej časti určeniavýživného. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a vzhľadom k odvolacím námietkam
matky odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Základom odvolacej argumentácie matky je tvrdenie, že príjmy rodičov sú vo výraznom nepomere,
otec zarába podstatne viac ako matka a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov,
preto žiadané výživné vo výške 450 eur mesačne považuje za primerané. Po oboznámení sa s obsahom
spisového materiálu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že výživné
v sume 350 eur zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca a zároveň je primerané aj odôvodneným

potrebám maloletej A.. Z obsahu spisu vo vzťahu k určeniu výživného vyplýva, že maloletá je vo veku
troch rokov, nachádza sa v starostlivosti matky, je zdravá a má bežné výdavky na stravu, ošatenie,
hygienu, hračky a voľnočasové aktivity. Prvoinštančný súd za účelom zistenia odôvodnených potrieb
maloletej vychádzal z vyčíslení jednotlivých nákladov predostretých matkou a podrobne sa zaoberal
odôvodnenosťou jednotlivých položiek, ktorých výšku správne hodnotil berúc do úvahy jej primeranosť
a to s prihliadnutím na vek dieťaťa v kontexte životnej úrovne rodičov. Postupu súdu v tomto smere niet

čo vytknúť a sumu celkových mesačných výdavkov na maloleté dieťa, ktorú ustálil vo výške 623 eur aj
odvolací súd považuje za správnu, pričom v podrobnostiach poukazuje na úvahy prvoinštančného súdu,
s ktorými sa stotožňuje. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti rodičov, týmto sa súd prvej inštancie tiež
dostatočne zaoberal, náležite zistil príjmovú situáciu otca i matky aj ich majetkové pomery a svoje závery
ohľadom možností a schopností každého z rodičov podložil logickými úvahami a zisteniami majúcimi

oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Odvolacia námietka matky, že výživné určené súdom prvej inštancie nie je dostatočné, nie je
opodstatnená. Odvolací súd pre spresnenie dopĺňa, že stanovenie výšky výživného bolo plne v súlade
s obvyklou praxou súdov a uvedená suma korešponduje aj s metodikou pre výpočet výživného

zverejnenou Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá je síce materiálom odporúčacieho
charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v
rodinnoprávnej agende, a z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti
ako má povinný, predstavuje primerané výživné na dieťa vo veku maloletej A. podiel z jeho priemerného
čistého mesačného príjmu vo výške 18 %, čo pri príjme 1.850 eur by reprezentovalo pre otca sumu

výživného cca 333 eur. Z uvedeného je zrejmé, že bolo treba námietky odvolateľky vyhodnotiť ako
nedôvodné v celom rozsahu.

9. Odvolací súd tak výšku výživného v sume 350 eur považoval za primeranú odôvodneným potrebám
dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca ako povinného rodiča. Súd prvej inštancie správne určil

aj výšku nedoplatku na zročnom výživnom. Vo výroku IV. o určení zročného výživného neuviedol lehotu
na plnenie. V zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP je táto lehota 3 dni. Odvolací súd mal za to, že je dôvodné
lehotu určiť dlhšiu, za primeranú považoval 30 dní, keď zohľadnil najmä výšku dlhu a skutočnosť, že
otec sa o dcéru nezaujíma, na jej výchove sa v predmetnom období nijako nepodieľal.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, s tým,
že do výroku IV. doplnil, že nedoplatok je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 52 CMP.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.