Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720205146
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5720205146.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Roman
Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, o zaplatenie 4.605,98 EUR s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 24Csp/117/2020-211 z 13. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. ostáva n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3.155,90 EUR, o zaplatenie
úroku vyčísleného ku dňu 30.11.2020 vo výške 1.368,97 EUR, o zaplatenie úroku z omeškania
vyčísleného ku dňu 30.11.2020, o zaplatenie úrokov vo výške 15,9 % ročne zo sumy vo výške 3.155,90
EUR od 01.12.2020 do zaplatenia a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo
výške 4.524,87 EUR od 01.12.2020 do zaplatenia, zastavil (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok

II.), žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.). Napadnutý
rozsudok je v poradí druhým rozsudkom vydaným v súdenej veci s tým, že predchádzajúci rozsudok bol
na základe odvolania žalobcu zrušený z dôvodu nesprávneho procesného postupu okresného súdu pri
rozhodovaní o dispozitívnych úkonoch žalobcu.

2. Okresný súd vychádzajúc zo záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline z 28.10.2022
č. k. 8CoCSp/54/2022-170, podania žalobcu doručené súdu dňa 17.12.2021 a 01.04.2022 považoval

za čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému žalobca pristúpil s odôvodnením, že nevie predložiť ďalšie
listiny, ktorými by preukázal platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti poskytnutého úveru a domáha sa
len zaplatenia splátok poskytnutého úveru splatných pred podaním žaloby, právo na zaplatenie ktorých
nie je premlčané. Okresný súd na základe uvedených podaní, ktoré vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie
žaloby, konanie v časti späťvzatia zastavil. Vychádzajúc z obsahu týchto podaní zároveň ustálil, že nimi
žalobca podstatne zmenil skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, preto ich zároveň posudzoval aj ako
návrh na zmenu žaloby, ktorej zmenu uznesením č. k. 24Csp/117/2020-188 z 07.06.2022 nepripustil s

odkazom na ust. § 294 CSP, podľa ktorého zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak
je žalovaným spotrebiteľ a rozhodoval o nároku tak, ako bol vymedzený v žalobe.3. Keďže jeho skutkové závery vyslovené v predchádzajúcom rozsudku vydanom v tejto veci neboli zo
strany odvolacieho súdu namietané, odkazom na ne konštatoval, že nárok žalobcu uplatnený podanou
žalobou je premlčaný. Pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 565 veta prvá, § 53 ods. 9, § 54a,

§ 100 ods. 1 veta prvá, § 101 a § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka a zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/132/2021. Ustálil, že žalovaný naposledy čiastočne zaplatil splátku
poskytnutéhoúverusplatnúdňa25.01.201,právnypredchodcažalobcuhoupozornilnauplatneniepráva
na zaplatenie celého plnenia pre nesplnenie niektorej splátky dňa 05.10.2017 a uplynutím 15 dní od
tohto upozornenia, t. j. od 21.10.2017 začala plynúť premlčacia doba. Táto bola v zmysle zák. č. 62/2020

Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby COVID-19 v justícií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony prerušená – neplynula
v období od 27.03.2020 do 30.04.2020, premlčacia doba nároku uplatneného žalobcom teda uplynula
25.11.2020. Keďže žaloba bola podaná dňa 03.12.2020, okresný súd ustálil, že ňou uplatnené právo
je premlčané. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“)ažalovanému,ktorýmalplnýúspechvoveci,priznalnáhradutrovkonaniaprotižalobcovivcelom

rozsahu.

4.Protitomutorozsudkuokresnéhosúdudovýroku,ktorýmbolažalobazamietnutá(výrokII.)azávislého
výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že okresný súd nepostupoval správne, keď opätovne považoval ním uplatnený nárok za premlčaný. Ku
skúmaniu premlčania môže súd pristúpiť až po tom, čo si ustáli, z akého hmotno-právneho vzťahu nárok
vyplýva, lebo len vtedy môže zodpovedajúco aplikovať ustanovenia o premlčaní záväzku a počiatku
plynutia premlčacej doby. Okresný súd túto okolnosť opomenul, keďže nevzal do úvahy svoju povinnosť

ex offo skúmať existenciu riadnych podmienok zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, ktorý
možno považovať za účinne vykonaný len pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania zistil, že nemá doručenku, resp. podací hárok zo
zaslanej výzvy na zaplatenie omeškaného dlhu zo dňa 05.10.2017, z čoho je zrejmé, že k odoslaniu
písomnosti žalovanému z jeho strany v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nedošlo, prevzatie

tejtolistinynepotvrdilanižalovaný.Okresnýsúdpochybil,keďnezohľadnilnespornétvrdeniastránsporu
o skutočnosti, že v rámci predmetného úveru nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok, a preto vychádzal aj z nesprávneho posudzovania
premlčania nároku vo väzbe na listinnú výzvu zo dňa 05.10.2017. Vzhľadom k uvedenému mal súd
o nároku rozhodnúť tak, že mu prizná iba splatné a nepremlčané splátky úveru. Ďalej uviedol, že pokiaľ

by aj bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky platné, nebolo možné určiť začiatok plynutia
premlčacej doby tak ako ju určil súd prvej inštancie. Výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
pohľadávky má charakter upozornenia na možnosť zosplatnenia, ako vytvorenie príležitosti pre dlžníka
odvrátiťprávoveriteľazosplatniťcelýzostatokpohľadávky.Ažvprípade,akdlžníkneuhradívstanovenej
lehote splátky, s ktorými je v omeškaní, a na ktoré bol veriteľom vo výzve upozornený, veriteľ môže

využiť svoje právo žiadať o jednorazové vrátenie nesplatnej dlžnej sumy. Z uvedeného dôvodu nie je
možné počítať začiatok premlčacej doby odo dňa vypracovania výzvy, ktorou veriteľ len upozorňuje
dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ak tento neuhradí omeškanú sumu.
Okresný súd mal posudzovať prípadné premlčanie uplatneného nároku iba s poukazom na vetu prvú ust.
§103Občianskehozákonníkaozačiatkuplynutiapremlčaniavoväzbenasplatnosťjednotlivýchsplátok.

V dôsledku nesprávne zamietnutej žaloby súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o náhrade trov
konania, ktoré priznal žalovanému. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zmenil a žalobe vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

7. Žalobca odvolanie odôvodňoval nesprávnym právnym posúdením premlčania uplatneného nároku
z dôvodu, že okresný súd mal na vec aplikovať ust. § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka a začiatok
plynutia premlčacej doby odvíjať od dohodnutej splatnosti jednotlivých splátok. V tejto súvislosti jevšak potrebné zdôrazniť, že okresný súd vychádzal z toho, že žalobca v žalobe uplatnený nárok
špecifikoval ako splatnú pohľadávku, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z dôvodu, že vyhlásil ku
dňu 22.11.2017 mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorý poskytol žalovanému, lebo tento

bol v omeškaní so splatením dojednaných splátok. Žalobcom uplatnenú zmenu skutkových okolností
v podaniach po podaní žaloby, v ktorých tvrdil, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo,
preto si uplatňuje zaplatenie splatných a nepremlčaných splátok úveru, okresný súd nepripustil (viď.
bod 2. tohto odôvodnenia). Predmetom konania tak naďalej zostal nárok žalobcu, ktorý bol skutkovo
vymedzený v podanej žalobe. Pokiaľ by okresný súd vychádzal pri posudzovaní premlčania z ust. §

103 veta prvá Občianskeho zákonníka tak ako to uvádzal žalobca v odvolaní, musel by vychádzať zo
zmeneného skutkového stavu, ktorého zmena však pripustená zo strany okresného súdu nebola. Súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže
priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.
V danom prípade z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia
peňažného nároku s tvrdením o predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru na základe neplnenia

zmluvných povinností zo strany žalovaného. Okresný súd tak nemal dôvod pri posúdení premlčania
vychádzať z § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, lebo neposudzoval premlčanie jednotlivých
splátok úveru. Vychádzajúc z uvedených záverov tak odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za
dôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutom výroku II. potvrdil. Rovnako
rozsudok okresného súdu potvrdil aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania. Okresný

súd pri rozhodovaní o tomto nároku správne vychádzal zo zásady úspechu v konaní a žalovanému,
ktorý bol úspešný, priznal nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči nemu má žalovaný. Na strane žalovaného však odvolací súd existenciu trov odvolacieho konania
nezistil, preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.

9. Na záver považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k ustáleniu začiatku plynutia premlčacej doby
v spotrebiteľských vzťahoch, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a odkázať na závery

uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29.11.2022, ktoré bolo uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R29/2023 s právnou vetou: „Podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok
v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne

premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.“

10. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v podanej žalobe, že výzvou zo dňa 05.10.2017 upozorňoval
žalovaného na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky s tým, že následne túto

vyhlásil ku dňu 22.11.2017, možno predpokladať, že zosplatnenie mohla vyvolať splátka, ktorá bola
v čase vyhlásenia zosplatnenia tri mesiace po splatnosti, t. j. splátka splatná k 15. augustu 2017,
uplynutím troch mesiacov od splatnosti tejto splátky, t. j. od 16. novembra 2017 v zmysle uvedenej
právnej vety začala plynúť 3-ročná premlčacia doba žalobcovi na uplatnenie tohto nároku súdnou cestou
a táto uplynula 17.11.2020, žaloba bola doručená súdu 4. decembra 2020, t. j. po uplynutí premlčacej

doby.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).