Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Turza

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123359287
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123359287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: Advokátskou kanceláriou
ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom Vajnorská
55, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 254,15 EUR
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/64/2023-137

z 28.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa čl. 8 CSP, § 4 ods. 1,2, § 11 ods. 6, 7, § 15 ods.
1 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, § 37, § 41a ods. 1,2, § 442 ods. 1, § 517 ods. 1,2, § 524 ods. 1,2, § 525 ods.
1,2, § 526 ods. 1,2 OZ zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 254,15 EUR s úrokom z omeškania 5 %

ročne z uvedenej sumy od 22.06.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.)
a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Vychádzal
z toho, že medzi stranami bolo nesporné, že prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného došlo 28.04.2022 v Kysuckom Novom Meste k spôsobeniu dopravnej nehody,
pri ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle zn. Mercedes Benz, EČV: A. XXXXX, ktorého držiteľom
bola spoločnosť ZEMATRANS, s.r.o. Uvedená spoločnosť si u žalobcu prenajala na základe zmluvy
o nájme z 09.05.2022 vozidlo zn. Mercedes Benz C220D, EČV: B. XXXXX od 09.05.2022 do 13.05.2022

za denné nájomné 130,- EUR. Za nájom vozidla vyúčtoval žalobca spoločnosti ZEMATRANS, s.r.o. za
5 dní nájmu faktúrou zo dňa 13.05.2022, splatnou 28.05.2022 sumu 679,98 EUR, v ktorej bol zahrnutý
aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR.
Ďalej mal preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 13. mája 2022 poškodený svoju
pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil aj žalovanému. Ďalej mal
za nesporné, že 06.06.2022 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, na základe ktorého žalovaný
vyhotovil Oznámenie o poistnom plnení zo 07.06.2022 a žalobcovi uhradil 312,50 EUR za 5 dní nájmu

po 75,- EUR/deň s DPH, t. j. žalovaný nerozporoval uplatnenú dobu nájmu náhradného vozidla, ale
len výšku denného nájomného. Súčasne žalovaný nepriznal žalobcovi sumu 25,- EUR z poplatku
za pristavenie vozidla. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca s poškodeným uzatvoril simulovaný, teda
neplatný, právny úkon, keďže ich vôľou bolo uzatvoriť bezodplatnú zmluvu o výpožičke, neprodukovalk tomu žiadne relevantné tvrdenia (iba tvrdenia o vlastníkovi domén bez prepojenia na žalobcu
apoškodenéhoanekonkretizovanéanepreukázanétvrdeniao„lovcovidopravnýchnehôd“)azvýsluchu
svedka ním navrhnutého síce vyplynulo, že poškodený bol v tom, že nikdy nebude musieť zaplatiť

nájomné, avšak nie kvôli tomu, že by predmetný právny úkon považoval za bezplatný, ale vzhľadom na
ním tvrdené pripoistenie v KOOPERATIVE, v dôsledku ktorého by nájom uhrádzal žalovaný. Vzhľadom
na nepreukázanie simulovaného právneho úkonu preto považoval zmluvu o nájme za právny úkon
platný. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného o nepreukázaní nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla
od 09.05.2022 do 13.05.2022, keďže k poškodeniu vozidla došlo už 28.04.2022. Z výsluchu svedka

vyplynulo, že vozidlo pred poškodením používal zamestnanec poškodeného pri výkone práce, pri ktorej
aj došlo k poškodeniu a že ho bolo možné používať aj s poškodením. Avšak vzhľadom na poškodenie je
zrejmé, že ho bolo nutné v nejakej dobe opraviť, keď bol servis k dispozícii, odkedy bolo zamestnancovi
potrebné zabezpečiť náhradné vozidlo, čím poškodený eliminoval aj náklady žalovaného. V konaní bola
predložená faktúra autoservisu, z ktorej vyplýva, že vozidlo bolo opravované, a to v čase od 09.05.2022
do 13.05.2022. Žalovaný poskytol poistné plnenie za opravu, čím sám ustálil, že vozidlo bolo po

spôsobnejdopravnejnehodevstave,vktoromhobolotrebaopraviť,pričomjehotvrdeniaovypočítavosti
poškodeného a žalobcu neboli v konaní nijakým spôsobom preukázané. Až v priebehu konania žalovaný
rozporoval dôvodnosť nájmu od 12.05.2022 do 13.05.2022, keďže z faktúry vyplýva dátum dodania
tovaru a poskytnutia služby dňa 12.05.2022, čo je aj dátum vystavenia faktúry s dátumom splatnosti
26.05.2022. Preto mal za to, že ďalšie zotrvanie opraveného vozidla v autoservise po uskutočnení

opravy už nebolo za účelom jeho opravy, a teda bolo zbytočné a jeho užívanie nebolo v priamej príčinnej
súvislosti s nehodou (poistnou udalosťou). K oprave vozidla došlo dňa 12.05.2022 a týmto dňom si
poškodený mohol prevziať opravené vozidlo, avšak pokiaľ mu vopred nebola táto možnosť oznámená,
resp. ukončenie opravy, čo v konaní tvrdené ani preukázané nebolo, v tento deň oprávnene dôvodne
zotrvával v nájomnej zmluve, keďže nárok na nájom za náhradné vozidlo vzniká za každý prenajatý

deň, tzn. vrátane dňa, kedy mal možnosť prevziať si vlastné motorové vozidlo zo servisu (pretože
v uvedený deň mal k dispozícii zároveň aj prenajaté vozidlo). Preto mal za to, že na strane poškodeného
bolo dôvodné zapožičanie motorového vozidla do doby ukončenia opravy, t. j. do 12.05.2022, keďže
nemôže byť na ťarchu žalovaného, že zo strany poškodeného došlo k prevzatiu motorového vozidla
v inú, neskoršiu dobu. Mal za to, že nie je žiadny dôvod, aby autoservis po ukončení opravy neoznámil

osobe, s ktorou uzatvoril zmluvu, skutočnosť, že vozidlo je opravené. Prevzatiu opraveného vozidla
z autoservisu nebránila žiadna zákonná prekážka, keďže z faktúry vyplýva jej splatnosť 26.05.2022,
čo znamená, že ak by si poškodený chcel vyzdvihnúť svoje vozidlo, autoservis si ani len nemohol
uplatniť zádržné právo, keďže 12.05.2022 nedisponoval splatnou pohľadávkou voči poškodenému (§
151s OZ) a iný dôvod zadržania motorového vozidla v konaní tvrdený ani preukázaný nebol. Pokiaľ

žalobca tvrdil, že autoservis nevydá vozidlo z dôvodu, že nie je isté, či dôjde k úhrade za opravu
zo strany poisťovne, mal za to, že autoservis sa prezentuje ako zmluvný autoservis poisťovne, ktorá
likviduje poistnú udalosť a táto vykonala doobhliadku poškodenia, poškodený splnomocnil autoservis
na zastupovanie voči poisťovni a prijatie poistného plnenia, teda bolo zrejmé, že poisťovňa z poistnej
udalosti plniť bude. Ak má autoservis pochybnosti o úmysle poškodeného a poisťovne uhradiť cenu

opravy, musí tieto pochybnosti uviesť pred samotným prijatím vozidla do opravy tak, aby sa mohol
poškodený, teda objednávateľ rozhodnúť, či využije služby daného servisu, resp. využije iný, prípadne
upozorní na predmetný stav poisťovňu, ktorá môže teoreticky vystaviť krycí list už pred vykonaním
opravy, a to za účelom zabezpečenia úhrady. Poškodený sa rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu
zo strany poisťovne (žalovaného), pričom v konaní nebolo preukázané, že by uskutočnil akékoľvek kroky

(skutkové či právne) k prevzatiu motorového vozidla ihneď po oprave a že v prevzatí mu bolo zabránené.
Bolo na vôli poškodeného, či úhradu uhradí z vlastných zdrojov, alebo vyčká do jej úhrady poisťovňou,
čo však neodôvodňuje účelnosť trvania doby nájmu. Avšak vzhľadom na priznanie nároku v čase
nájomného za deň 13.05.2022 vo výške 75,- EUR, ktorá skutočnosť vyplýva z oznámenia o poistnom
plnení, prihliadol na už raz žalovaným priznanú a v konaní účinne nepopretú časť a túto zohľadnil

vo výroku I. rozsudku. Zdôraznil, že žalovaný pred podaním žaloby žalobcom uznal nájom vozidla
po celú dobu od 09.05.2022 do 13.05.2022, pričom v konaní nijakým spôsobom nezdôvodnil zmenu
vo svojich skutkových tvrdeniach a na takúto neodôvodnenú zmenu žalobca v konaní poukazoval.
Žalovaný v súlade s § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. poskytol žalobcovi ako právnemu nástupcovi
poškodeného poistné plnenie podľa § 4 ods. 2, pričom podľa § 11 ods. 6 bol predtým povinný prešetriť

všetky skutočnosti potrebné pre zistenie rozsahu jeho povinností. Pokiaľ by ustálil, že nie sú dôvody
pre poskytnutie poistného plnenia, následkom by bolo podľa § 6 písm. b/ odmietnutie poistného plnenia
s písomným vysvetlením dôvodov. Žalovaný však na základe vykonaného šetrenia priznal žalobcovi
nárok za uplatnených 5 dní po 75,- EUR. Neskôr, po vyplatení poistného plnenia, v konaní totorozporoval a tvrdil, že poškodenému nárok na náhradu nákladov za použitie náhradného motorového
vozidla nevznikol, pričom ani len netvrdil, že vykonal ďalšie šetrenie, z ktorého vyšli najavo nové
skutočnosti, ktoré by boli dôvodom nepriznania poistného plnenia, t. j. nezdôvodnil zmenu skutkových

tvrdení. Preto žalobca uplatnil nárok, vedomý si uznania nájmu 5 dní a rozpornosti iba čo do výšky
nájomného (§ 11 ods. 6 písm. b/). Žalovaný učinil spornou výšku nájomného 130,- EUR, považujúc
za primerané denné nájomné 75,- EUR, predložiac cenník spoločnosti Motorr Žilina, s.r.o., za vozidlo
rovnakej kategórie. Pokiaľ žalobca následne predložil cenníky s vyššími cenami, žalovaný rozporoval,
že sa jedná o cenníky spoločností, ktoré majú rovnakého vlastníka domén ako pri internetovej stránke

„pomocmotoristom.sk“, ktorú má žalobca na svojej adrese. Preto žalobca na pojednávaní 07.03.2023
predložil cenníky spoločnosti Delta a HAVANA CARS, ktorá obdobné vozidlo ponúka za denný nájom
133,- EUR, s potrebou poskytnutia zábezpeky 500,- EUR za deň. Žalovaný od viacerých autopožičovní
predložil iba návrhy cien za nájom vozidla (zverejnené na internete), z ktorých však vyplýva, že požadujú
zábezpeku od 300,- do 1.000,- EUR. Z cenníkov ďalej vyplýva, že najnižšia výška nájomného je 81,60
EUR so zábezpekou 1.000,- EUR. Z cenníkov teda nevyplývajú podmienky nájmu s prípadnými ďalšími

nákladmi. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný sa sám rozhodol považovať ním uvedenú cenu nájmu
bez riadneho zdôvodnenia za cenu nájmu obvyklého, keď nepreukázal ani dostupnosť ponúkaných
vozidiel v danom mieste a čase. Žalobca naopak odôvodnil cenu nájmu, pri ktorom poškodený nemusel
uhrádzať zábezpeku, a preto ním účtovaná výška nájomného 130,- EUR za deň je primeraná, keďže
je obvyklá pri viacerých v obdobných vozidlách v danom mieste a čase. Poškodený pritom nemá

právnu povinnosť vyhľadávať najlacnejšiu požičovňu a porovnávať podmienky jednotlivých poisťovní
pri požičiavaní vozidiel. Aj keď žalovaný priznal žalobcovi náhradu za nájom náhradného vozidla za
obdobie 5 dní po 75,- EUR, čo zodpovedá sume 372,50 EUR, vyplatil len mu 312,50 EUR (rozdiel 60,-
EUR), keď z priznanej sumy odpočítal ako neprimerané náklady na náhradné motorové vozidlo 25,-
EUR za pristavenie vozidla a 229,15 EUR ako cenu prenájmu. Pritom neprodukoval žiadne skutkové

tvrdenia, z akých dôvodov sa mu javí 25,- EUR ako neprimeraný náklad za pristavenie vozidla a prečo
primeraná je suma 5,- EUR. Nakoniec vôbec nezdôvodnil, z akého dôvodu namiesto tvrdenej sumy
350,- EUR (375,- EUR mínus 25,- EUR) uhradil žalovanému iba sumu 312,50 EUR. Pritom uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany – popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP
je spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa čl. 8 CSP, teda s označením alebo predložením

dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného však zostali výlučne v rovine
nepreukázaných tvrdení z čoho vyplýva, že žalovaný neodôvodnene krátil poskytnuté poistné plnenie
tak ako to vyplýva z prílohy oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca fakturoval poškodenému
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR na základe dohody v nájomnej zmluve,
keď uplatňovanie obdobných poplatkov je bežnou obchodnou praxou subjektov prenajímajúcich vozidlá,

keďže každá požičovňa ho musí odovzdať vyčistené, zodpovedajúce hygienickým štandardom, po
skontrolovaní jeho technického stavu s čím sú spojené ďalšie náklady, ktoré nie sú pokryté cenou nájmu.
U poplatku nezistil, že by bol dohodnutý v neprimeranej výške a i on je krytý príčinnou súvislosťou
spojenou so vznikom dopravnej nehody, pretože k jeho vynaloženiu v prípade absencie poistnej udalosti
by nedošlo. Preto mal za to, že žalobcovi vznikol nárok aj na jeho zaplatenie. Ďalej mal za to, že aj keď

žalobcovi neprináležala náhrada za posledný deň nájmu náhradného vozidla, t. j. za deň 13.05.20222,
avšak žalovaný mu uhradil aj nájom za predmetný deň v rozsahu 75,- EUR, preto na takéto zaplatenie
a priznanie nároku v uvedenej časti musel prihliadnuť, keďže v konaní neboli preukázané dôvody pre
uplatnenie zmeny skutkových tvrdení produkovaných v súlade s povinnosťou žalovaného vyplývajúcou
mu zo zákona č. 381/2001 Z. z. Ďalej vychádzal z toho, že súčasťou faktúry č. 2722022 bola aj priznaná

DPH, keď k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu došlo vo vzťahu k celej faktúre, to
znamená čo do sumy 679,98 EUR (vrátane DPH). Ďalej bol názoru, že žalobcovi prináleží náhrada
nájomného za obdobie 4 dní po 130,- EUR, t. j. spolu 520,- EUR, okrem toho mu prináleží náhrada za
piaty deň v rozsahu už priznaného nároku vo výške 75,- EUR, t. j. žalobca má nárok na náhradu sumy
520,- + 75,- EUR (nájomné) k čomu je treba pripočítať poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, ktorý

žalovaný nepriznal pri uznaní poistného plnenia a nijak to nezdôvodnil, t. j. žalobcovi vznikol nárok na
náhradu 625,- EUR (520,- EUR + 75,- EUR + 30,- EUR), z ktorej sumy žalovaný uhradil sumy 312,50
EUR (rozdiel 312,50 EUR), pričom žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 254,15 EUR, ktorý
mu aj priznal, keďže bol jeho žalobným návrhom viazaný a nemohol ho prekročiť (§ 216 ods. 1 CSP).
Keďže žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na poskytnutie

poistného plnenia, t. j. od 22.06.2022, keďže posledný deň, kedy mu mohol žalovaný podľa § 11 ods. 7
poskytnúť plnenie bolo 21.06.2022. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa§ 255 os. 1 CSP
vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore.2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa obsahu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba
žalobcu bude zamietnutá a jemu priznaný nárok na náhradu trov konania. Odôvodnenie rozsudku

mal za nepresvedčivé a arbitrárne, keďže sa v ňom súd nedokázal vysporiadať so všetkými jeho
námietkami. Súd sa uspokojil s tvrdeniami žalobcu, ktorý podľa neho neuniesol bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno v otázke dôvodnosti a výšky ceny prenájmu náhradného vozidla, z ktorého dôvodu
bol nedostatočne zistený skutkový stav a následkom bolo nesprávne právne posúdenie veci. Pri
primeranosti dennej sadzby prenájmu náhradného motorového vozidla súd neaplikoval správne zásadu

koncentrácie konania (resp. vôbec) a neodôvodnene sa priklonil k argumentácii žalobcu v dôsledku
kvantity a nie kvality dôkazných prostriedkov žalobcom predložených. Žalobca na preukázanie svojich
tvrdení predložil cenníky spoločností, ktoré majú prepojenosť s jeho subjektom a až na pojednávaní
07.03.2024 predložil ďalšie cenníky, ktoré však už jemu predložené neboli, napriek čomu konajúci súd
dospel k záveru, že ich nenamietal a rozhodol v prospech žalobcu, čím došlo k odňatiu mu možnosti
vyjadriť sa k dôkazu významného pre rozhodnutie a vytvoreniu podstatne nevýhodnejších podmienok

na preukázanie jeho tvrdení, a to nielen porušením jeho práv vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ale aj porušením princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní
ako základných prvkov práva na spravodlivé konanie. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že sa
pojednávania nezúčastnil. Konajúci súd nemal vykonať dôkazy predložené žalobcom, nakoľko neboli
predložené včas a žalobca ich mohol predložiť už skôr (§ 153 ods. 1 CSP). Samotný žalobca uvádza, že

pri dojednávaní nájomných zmlúv vychádza z cenníkovej ceny, ktorá je základom pre uplatnenie nároku
voči poisťovni, avšak z informácií na jeho webovom sídle vyplýva, že si poškodený od neho požičiaval
vozidlo v domnienke, že zaň nebude musieť platiť nájomné, čo bolo potvrdené aj pri jeho výsluchu
na pojednávaní, ktorý značne spochybnil aj nutnosť, účelnosť a v neposlednom rade oprávnenosť
nájmu náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu nemôže byť podstatné len to,

že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej jeho klientom, nemohol poškodený užívať svoje motorové
vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné
motorové vozidlo, keďže tento právny záver vytvára nebezpečný precedens v prípadoch, v ktorých
jediným subjektom, ktorý je schopný ovplyvniť výšku nákladov na nájom náhradného vozidla, je
prenajímateľ motorových vozidiel konajúci v súlade, resp. v zhode so záujmom autoservisu, tak ako to

bolo v tomto prípade. Skutočnosť, že poškodený rozhodol zapožičať si náhradné motorové vozidlo za
cenu zjavne vyššiu než bola priemerná cena nájmov vozidla v danom mieste a čase nezakladá jeho
povinnosť ako poisťovateľa (ani škodcu) takúto škodu mu nahradiť, pretože poškodený má v zmysle
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR právo na náhradu len primeraných, nie akýchkoľvek nákladov za nájom
motorového vozidla, pričom poškodený sa o výšku dennej sadzby nájomného absolútne nezaujímal,

v ktorej súvislosti poukázal na ust. § 415 OZ. Práve okolnosti výberu autoservisu poškodeným, okolnosti
týkajúce sa uzavretia zmluvy, časové súvislosti, potencionálne prepojenie a spoluprácu autoservisu
ažalobcumalibyťkonajúcimsúdomvzatédoúvahy,pretožetietoajvzhľadomnajehonámietkutýkajúcu
sa zneužívania povinného zmluvného poistenia žalobcom, boli pre rozhodnutie kľúčové a nestačila
len hypotéza, že uvedené nemá dopad na rozhodnutie súdu, keďže systém povinného zmluvného

poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie osôb poškodených pri dopravných nehodách a nemá
byť dojnou kravou s cieľom, aby sa na ňom určité podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní
aj samotných poškodených. Vo veci tak nejde o ochranu poškodeného, ale príjem z podnikania žalobcu,
v ktorej súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR IV.ÚS 43/17. Súd sa s týmito jeho námietkami
vysporiadal formalisticky, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Mal za to, že ide o inú

vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie možnosti konať pred súdom
a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže
súd v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané
nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorého
dôvodu je nepreskúmateľné. Vada spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle

ustanovenej judikatúry porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Námietky
žalovaného týkajúce sa pochybenia súdu pri aplikácii zásady koncentrácie konania a následného

porušenia princípov kontradiktórnosti a rovnosti zbraní mal za neopodstatnené. Poukázal na to,
že účelom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, pričom spôsob a rozsah aplikácie
sudcovskej koncentrácie je v diskrečnej právomoci súdu. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.09.2023 mu
nebolodoručenéasjehoobsahomsaoboznámilažnahliadnutímdoelektronickéhospisubezprostrednepred pojednávaním, z ktorého dôvodu nemal možnosť reagovať skôr na procesnú obranu žalovaného
a na priložené listinné dôkazy a vyjadril sa k nim priamo na pojednávaní, keď predložil krátkou cestou
aj dva listinné dôkazy, t. j. ďalšie cenníky prenájmu motorových vozidiel. Vzhľadom na uvedené mal

za to, že dôkazy predložil včas, v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Nesúhlasil
s tvrdením žalovaného, že mu súd odňal možnosť vyjadriť sa k predloženým dôkazom významným
pre rozhodnutie a vytvoril mu tak nevýhodnejšie podmienky na preukázanie jeho tvrdení, keďže účasť
na pojednávaní je právom strany sporu a je na nej či toto právo využije alebo nie, keď neúčasťou
na pojednávaní a súhlasom s prejednaním veci v neprítomnosti sa žalovaný vzdal práva vyjadriť

sa k veci nad rámec jeho písomných podaní. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že sa súd
priklonil k jeho argumentácii v dôsledku kvantity dôkazov a nerešpektoval ich kvalitu a dôkazy, ktoré
predložil žalovaný. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd dospel k záveru, že žalobcom na
pojednávaní predložené cenníky žalovaný nenamietal alebo že by práve na základe nich rozhodol
v jeho prospech. Konštatoval len tú skutočnosť, že vo vzťahu k ďalším cenníkom nebola namietaná
prepojenosť predmetných spoločností s ním. Z bodu 45. odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva, že súd sa

zaoberal a vyhodnocoval všetky predložené listinné dôkazy, t. j. cenníky predložené obidvomi stranami,
pričom z ničoho nevyplýva, že by obzvlášť významným pre rozhodnutie bol práve jeden z cenníkov
predložených na pojednávaní a konštatoval, že žalovaný nedostatočne odôvodnil krátenie výšky
denného nájomného vo všetkých jeho podaniach. Vychádzajúc z uvedeného súd svoje rozhodnutie
riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, a preto jeho odôvodneniu nemožno vyčítať znaky arbitrárnosti.

Vzhľadom na uvedené mal za to, že výška denného nájomného je cenou primeranou a ním uplatnený
nárok nijako neprekračuje výšku jeho obvyklej ceny pri obdobných vozidlách v danom mieste a čase
za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Za neopodstatnenú domnienku považoval aj porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, keďže poškodený dobu nájmu v žiadnom prípade
nepredĺžil svojim konaním alebo nedbanlivosťou a prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky

zapríčinené poistnou udalosťou. Absolútne poprel prepojenie či spoluprácu s autoservisom ako aj
námietku zneužívania povinného zmluvného poistenia. Na rozdiel od žalovaného nie je v žiadnom
zmluvnom vzťahu s autoservisom a nijakým spôsobom neovplyvňuje dĺžku zotrvania opravovaného
vozidla v autoservise. Naopak zo strany poškodeného nešlo o svojvoľný výber autoservisu, keďže
oprava bola vykonaná v autoservise, ktorý je zmluvným servisom žalovaného a zároveň autorizovaným

servisom garantujúcim kvalitu a rýchlosť opravy. Nález Ústavného súdu ČR, na ktorý žalovaný
poukazoval sa zaoberal odlišným skutkovým stavom a nemožno ho vzťahovať na jeho podnikanie, ktoré
označuje za zneužívajúce povinné zmluvné poistenie. Predmetom sporu bol nárok na náhradu škody
titulom nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poškodenému prenajal, tzn. poškodenému
poskytol reálnu službu, s ktorej poskytnutím sú na jeho strane spojené nemalé finančné náklady, pričom

nároknaichnáhradu,ktorýbolnanehopostúpenýmujepriznávanýzadobutrvanianájmuposudzovanú
z hľadiska nutnosti a účelnosti.

4. Žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní a ďalej uviedol, že svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami, a preto ju nemožno vyložiť

ako procesnú pasivitu alebo ako nezáujem na ďalšom priebehu a výsledku sporu. Skutočnosť, že
žalobca nebol pred pojednávaním oboznámený s jeho vyjadrením, nemôže byť na jeho škodu. Ak
žalobca v reakcii naň predkladal ďalšie dôkazy, ktorými spochybňoval jeho tvrdenia, patrí mu právo sa
k predmetným dôkazom vyjadriť, vzhľadom na rovnaké postavenie strán v konaní (čl. 6 ods. 1 CSP).

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu

a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty
ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani

odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav
a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že súd žalobu žalobcu spolu s listinnými dôkazmi doručil žalovanému spolu s platobným

rozkazom a vyzval ho, aby sa v stanovenej lehote k nej písomne vyjadril. Žalovaný v odpore proti
platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznal z uvedených dôvodov a na preukázanie svojich tvrdení
pripojil listinné dôkazy. Žalobca sa k odporu žalovaného na základe výzvy súdu vyjadril a na preukázanie
svojich tvrdení predložil ďalšie dôkazy. Žalovaný sa následne na základe výzvy súdu k nim vyjadril
a na preukázanie svojich tvrdení predložil dôkazy. Uvedeným postupom súd naplnil požiadavky ust. §

167 CSP a následne nariadil pojednávanie na 07.03.2025, z účasti na ktorom sa žalovaný ospravedlnil
a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Krajský súd zdôrazňuje, že účasť na pojednávaní
je právom a nie povinnosťou strany. Na pojednávaní sa žalobca vyjadril k veci ako aj k vyjadreniu
žalovaného a ním predloženým dôkazom a na preukázanie tvrdení, že výška nájomného nepresahovala
výšku obvyklého nájmu porovnateľného vozidla v danom mieste a čase, predložil dva ďalšie cenníky
bez žalovaným vo vyjadrení tvrdeného prepojenia medzi žalobcom, resp. jeho doménou a doménami,

na ktorých ceny sa odvolával. Žalovaný sa na pojednávaní mohol k tvrdeniam a predloženým dôkazom
vyjadriť, avšak využil svoje právo pojednávania sa nezúčastniť, a preto sám zmaril toto svoje právo,
z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ani princípu kontradiktórnosti
arovnostistrán.Sámpritompoukázalnaust.§153ods.1,2CSP,zktorýchvyplýva,žesúdnaprostriedky
procesnéhoútokuneuplatnenévčas(čosavšakvzhľadomnavyššieuvedenénestalo),nemusízdôvodu

hospodárnosti prihliadnuť, čo znamená, že môže, aj z dôvodu, že ich uplatnenie si nariadenie ďalšieho
pojednávania nevyžadovalo a súd ich sám nevyhľadáva. Súd pritom vyhodnotil všetky listinné dôkazy
jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, a preto neobstojí ani námietka,
že sa priklonil len k argumentácii žalobcu na základe kvantity a nie kvality dôkazov z jeho strany a z takto
vyhodnotených dôkazov dospel k správnym skutkovým záverom.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že
z výpovede poškodeného na pojednávaní vyplýva, že si požičal od žalobcu vozidlo v domnienke,
že zaň nebude musieť platiť nájomné, krajský súd dopĺňa, že z nej vyplýva, že si to myslel preto,
lebo mal pripoistenie v KOOPERATIVE, na základe ktorého nájom zaplatí žalovaný, a preto správne
súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo preukázané, že pri uzatváraní zmluvy o nájme bolo vôľou

ktorejkoľvek zo strán uzatvoriť zmluvu o výpožičke a že by sa jednalo o simulovaný právny úkon.
Žalobca náhradné motorové vozidlo poškodenému reálne prenajal za cenu primeranú v danom mieste
a čase, pričom nárok na náhradu nákladov bol na neho platne postúpený, a preto sa nejedná o fiktívnu
pohľadávku na náhradu škody a zneužívanie povinného zmluvného poistenia žalobcom, z ktorého
dôvodu je nález Ústavného súdu ČR, na ktorý žalovaný poukazoval na vec neaplikovateľný a nemohlo

dôjsť ani k porušeniu žalobcom tvrdenej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. Pritom neobstoja
ani ďalšie námietky žalovaného o jeho prepojení s autoservismi a zneužívaní povinného zmluvného
poistenia,keďžeautoservisjezmluvnýmservisomprávežalovanéhoavňomakoautorizovanomservise
garantujúcom kvalitu a rýchlosť opravy, došlo k jej vykonaniu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 Ústavy a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
navrhovaných dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov

(II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán sporu, či
už v priebehu prvoinštančného alebo odvolacieho konania, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalobcovi vzhľadom na

jeho plný úspech vo veci priznaný podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi plne úspešnému aj v odvolacom konaní ho taktiež priznal v rozsahu
100 %.

10. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.