Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-8T/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010003
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4622010003.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitrasamosudkyňouJUDr.MáriouKrausovou,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,prezločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b)Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 09.04.2025, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

A. B. C. D. E. F. G. B. , narodený XX.XX.XXXX v Čadci, trvale bytom H.,
I. XXX, t.č. bytom J., I. C. H.

XXXX/XX, v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia
slobody K. L. M. N.

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

v období od konca januára 2018 až do 24.07.2020 v rodinnom dome v obci F. H. O. M. P. H. XX,
spôsoboval psychické utrpenie poškodenej O. Q. F., s ktorou žil v spoločnej domácnosti tým, že jej
v uvedenom období pravidelne denne, mimo obdobia 2-3 dní v mesiaci kedy pracovali obžalovaný
a poškodená na smeny, vulgárne nadával rôznymi českými nadávkami a výrazmi, opakovane ju fyzicky
napádal tak, že ju škrtil, vyhrážal sa jej slovami „zdochni", pľuval jej do tváre, bezdôvodne vyvolával
nepríjemné stresové situácie, búchal dverami, rozbíjal taniere, napätie a hádky s kričaním, týmto
správaním vyvíjal na ňu neustály psychický a citový tlak, pričom poškodená vnímala jeho správanie ako
nevyspytateľné a nepredvídateľné, pociťovala strach a napätie,

t e d a :

blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním
strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – po dlhší čas

t ý m s p á c h a l :

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona,

Za t o s a m u u k l a d á :Podľa § 44 Trestného zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu obžalovanému, pretože

trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 33T/62/2023 zo dňa 10.04.2024
vspojení suznesenímKrajského súduvNitresp.zn.1To/34/2024zodňa04.06.2024právoplatnéhodňa
04.06.2024 vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za
dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala dňa 05.01.2022 obžalobu sp. zn. Pv
581/20/4406-34 na obžalovaného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 138 písmeno b) Trestného zákona.

Súd obžalovanému na hlavnom pojednávaní umožnil urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 Trestného
poriadku. Obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona - že je
nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.03.2023 sp.zn. 8T/2/2022, voči ktorému podal odvolanie
obžalovaný. Krajský súd v Nitre zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej O. Q. F., svedkov O. B., E. B., O. R., S.

R., F. I., Q. F., T. F., J. B., výsluchom znalcov O. U. I., N. O. N., postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného
poriadku bol na technickom zariadení prehratý videozáznam z výsluchu poškodenej O. Q. F., postupom
podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané závery znaleckých
posudkov znalcov O. V. P., O. U. I., N. T. O., výsluchom znalcov O. U. I., N. T. O..

Obžalovaný vypovedal, že sa necíti byť vinný, všetky obvinenia voči nemu sú vymyslené alebo
prehnané. Svoju priateľku neškrtil. Poprel, že by jej niekedy prešiel prstom po krku so slovami „takto
by som ťa najradšej zabil“. Jeho stupňujúcu sa agresivitu účelovo a úmyselne vyvolávala poškodená,
pravdepodobne, aby sa ho zbavila z domu, ktorý on opravil. Poškodená sa ho pokúsila dostať z domu,
možno z dôvodu jeho neochoty urobiť ďalší prírastok do rodiny, práve v čase začínajúcej korona krízy.

Pripustil použitie vulgárnych nadávok s tým, že určite to bolo v tom, keď ho nenechala sa ukľudniť.
Mali dohodu, že sa pôjde ukľudniť von, zapáli si u toho cigaretu a do domu sa vráti ako ukľudnený
človek. Avšak v poslednú dobu, čo bývali spolu, chodila za ním von aj s dieťaťom, vyrývala do neho ešte
viac a nedovolila mu sa upokojiť. Vtedy asi vznikli tie nadávky. Dôvod jeho správania v jeho stavoch
bola väčšinou nezmyselná neústupnosť poškodenej vo veciach, ktorým v podstate nerozumela napr.

stavebné úpravy, starostlivosť o záhradu, väčšinou technické veci. V nepodstatných veciach on väčšinou
ustúpil, ale v podstatných si stál za svojim, ona tiež, niekoľkokrát jej to vysvetlil, že to nemôže byť tak ako
ona navrhovala, napriek tomu si stála za svojim. On čím viac pri týchto stavoch zvyšoval hlas, až kričal,
podľa neho to je normálne pri partnerskej výmene názorov. Hlas zvyšovala i ona. Občas bolo možné,
že jej i nadal, aj sa vulgárne vyjadril, pre jej neochotu pochopiť pre neho z cela jasný problém alebo

situáciu. Doznal, že jej raz napľul do tváre. Jeho konanie zo dňa 25.07.2020 nepovažoval za fyzické
napadnutie. Vyviedol ju von z domu na dvor, aby sa mohol ukľudniť, pretože ako tomu bolo v poslednej
dobe, vonku ho nenechala ukľudniť a on sa potom zamkol v dome. Po 10 minútach ukľudnení odomkol
a potom prišla polícia. Hádky s poškodenou boli všade, vonku, v kuchyni, v stodole z dôvodu, že za
ním prišla všade a nenechala ho ukľudniť. Svedkom jeho hádok bol sused J. B. a jeho otec E. B., ktorý

navštívil ich domácnosť niekoľkokrát ročne na týždeň-dva na prerábku domu asi v roku 2015-2016. Že
by mala poškodená z neho strach si možno všimol, ale to bolo až po vykázaní z domu, za prítomnosti
polície a jej strach bol hraný. Taniere nerozbíjal, mohlo sa to stať, že pri umývaní riadu 1-2 krát, pár
prípadov buchnutia dvermi sa našlo, rozhodne nie pravidelne.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že s poškodenou sa zoznámili v roku 2011, odišli bývať do 1-izbového

bytu, potom do 2-izbového. Po 3-4 ročnom spolužití bola prvá vážna kríza, chcel sa rozísť. Povedali si,že to prekonajú, kúpia si dom a budú mať deti, čo bolo asi v roku 2015. Dom kúpili v O. M. P. v bydlisku
poškodenej, ktorý prvých 11 mesiacov rekonštruoval, keď už bola spravená kúpeľňa, spálňa a kuchyňa
sa nasťahovali. V roku 2018 sa narodila dcéra, začali problémy. V práci mu hovorili, že to mohli byť

popôrodné problémy, ale nie pol roka. Žili normálne, zlom nastal v roku 2020 v prvej vlne covidu. On
ublížil dcére na naliehanie partnerky. Vozili kompost, dával veľkú nádobu do fúrika, kde posadil dcéru
do fúrika, zadnou časťou dovnútra, takto ju odviezol. Jedenkrát s nimi bola i poškodená, na kompost,
dcéru posadila opačne, nohami dovnútra, lebo že bude špinavá, on to namietal. Ona ju dala na hranu
a keď zdvihol fúrik tak sa to prehuplo, malá letela 3 metre dopredu hlavičkou na betón, čo poškodená

nevidela. Vulgárne jej nadával, keď ho vytočila. Od roku 2018 bol i mesiac kľud, nevedel ako často
boli tie nadávky. Pokiaľ ide o spolužitie, dôvodom hádok bola poškodená. V domácnosti to bolo ako po
výbuchu bomby, neporiadok. Pred kúpou domu mali rozdelené úlohy, nebolo to že mužské a ženské.
Raz išli na výlet. Rada číta, chcela si kúpiť za 50 eur knižky do zbierky, kúpila si ich až za 100eur,
k tomu dostala ešte krabicu L., potom stále čítala. Dala prať pračku, išla čítať. Potom keď dala znovu
prať čítala, i keď mohla upratovať. On robil okolo domu a keď sa jej spýtal čo robila tvrdila, že celý deň

prala. Možno ju chytil za ruku a hodil na posteľ. Chytil ju i za bradu, preto aby sa mu pozerala do očí. Keď
spala s dcérou nekričal, hovoril potichu. Návštev k nim veľa nechodilo. Poškodená eskalovala hádky.

Postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku bol na technickom zariadení vykonaný dôkaz a
to prehratie a oboznámenie videozáznamu z výsluchu poškodenej O. Q. F. zo dňa 17.12.2020 (č.

l. 79-101). Svedkyňa v rámci výsluchu uviedla, že na začiatku to bolo pekné s ružovými okuliarmi,
rozumeli si. No postupom času mával také svoje stavy, že bol niekedy ako iný človek, ale vždy sa vedel
ospravedlniť a povedať: „prepáč, ľúbim ťa“, takže to vždy prekonali. Potom už, keď sa narodila dcérka,
tak to bolo veľmi zlé, lebo už mával častejšie také výpady. Trieskal dverami, raz kopol do skriňových
dverí, že odleteli, ona bola na posteli. Rozbil jej nový riad, ktorý dostala od starkej a skočil na ňu,

nadával jej, vrieskal, búchal všetkým, vyhrážal do tváre. Nereagoval, keď mu hovorila, že nech nekričí,
nenadáva jej, lebo dcérka bola vždy prítomná. Bála sa chodiť domov, vždy s dcérkou radšej odišla. Keď
bolo teplo cez leto išli do parku na preliezky, hlavne keď mal ranné smeny. Vedela, že je doma, že by boli
dlhšie obdobie spolu. Keď robil poobedné, to bolo lepšie, lebo chodil neskôr, ale on si zmyslel také, že
ona s dcérkou spala v spálni, on spával v obývačke, čo bolo ako keby jeho izba, nemohla tam chodiť, keď

tam bol on, iba ako že zavše, keď mal takú tú lepšiu fázu. Chodil okolo jedenástej z poobednej, chodil
z kuchyni do kúpeľne, šomral a nadával tak, aby sa na to zobudila. Búchal a robil všetko len, aby
sa prebrala a aby reagovala naňho. Vždy sa bála, čo bude cez víkend, lebo vtedy boli obidvaja doma.
Zlomový bod bol v lete, že jej na dvere napísal „ kurva“, alebo niečo takéto. Keď bola dcérka ešte malá,
dotrepal kompresor do izby, nevedela kvôli čomu sa vtedy pohádali, ale niečo mu sadlo na nos, lebo

niečo neurobila tak ako si on predstavoval, tak doniesol kompresor, pospúšťal všetky spotrebiče, rádiá,
všetko, aby robilo hluk, aby nemohli s dcérkou ísť spať. Ona malú nabalila do kočiara a odišla z domu
s kočiarom v noci kočíkovať, aby malá zaspala, aby neboli doma, že kým sa on neukľudní, až potom sa
mohla vrátiť domov. Snažila sa to jeho konanie vždy vytesniť, dcérke hovorila, aby tatina nepočúvala, že
to má taký záchvat. Bežne jej hovoril ty mrtka jedna vyjebaná, špina skurvená, kurva, piča a to všetko

dookola. Malej hovoril, aby ju vulgárne oslovovala, že on jej rýchlo vysvetlí, aká je ona sviňa. Napríklad
povedal, že by ju najradšej zabil a ukázal, ako by ju podrezal. Bežné bolo, že jej napľul pľuvance do
tváre. Keď prišla polícia druhý krát, tak ju škrtil. Tieto výstupy mal vo vnútri, vonku možno 1-2 krát.
Dňa 25.júla nastal pre ňu zvrat, jej matka zavolala políciu Aj týždeň sa nesprchoval, mala problém dom
vyvetrať, smrdela obývačka i on. Mala strach z toho jeho prepínania, keď sa otočil o 180stupňov, neštítil

sa jej napľuť do tváre, chytiť ju pod krk, ukázať jej, ako by ju najradšej podrezal, malého psíka -ratlíka
keď štekal, vlastne iba kňučal čo ho obžalovaný naháňal po kuchyni, chytil a vyšmaril z kuchyne cez
vchodové dvere tak, že si myslela, že ho zabil. V tom období to veľmi zle niesla, snažila sa to vytesniť,
keď sa niekomu vyrozprávala, mamine, kamarátke, už to bolo lepšie. Jej rodičia prestali k ním chodiť
kvôli nemu. Pravidelné návštevy nemali. Boli také situácie, že na varenie používali balenú vodu, lebo

nemali vodovod, len studňovú vodu, takže ju kupovali na striedačku, On jediný mal vodičák, auto bolo
na ňu, nechcel ísť s ňou ani na tú vodu, nie, že by jej ju kúpil, keď pôjde on do obchodu. Mala si ju
z Topoľčian zo stanice vlakom doviesť v rukách tie balíky, alebo keď pôjde s ňou, má mu zaplatiť za
ten čas, čo on strávi, kým ju tam zavezie, za benzín a ešte ak bude s malou, tak že si ju mala zobrať
do obchodu. Raz mala kúpiť soľ, bola korona, nebola nikde, boli doma. On chcel variť, tak sa musela

s dcérkou trepať do susednej dediny, lebo nemohol na aute ísť kúpiť soľ a bol práve v obchode. Išla peši
s dcérkou do susednej dediny, čo jej trvá tridsať minút, ale s dcérkou to bolo na dlhšie s kočiarikom,
aby jej vládala, že sa zabavia, utekali na záverečnú, aby kúpila. Odmietol chodiť z práce pre dcérku dojasličiek, keď išiel autom, že on si už kúpil benzín, bolo by to drahšie, mala mu ona kúpiť benzín. Chodila
radšej pre malú ona autobusom.
Na hlavnom pojednávaní poškodená O. Q. F. vypovedala, že pokiaľ ide o časové úseky obdobia, kedy

malo dochádzať k fyzickému a psychickému násiliu od obžalovaného voči nej, toto bolo dlhodobé,
vystupňovalo sa to po narodení dcérky od januára 2018, bolo to neustále denne, čo boli spolu
v domácnosti. Svetlé dni boli možno 2- 3 do mesiaca, keď sa nestretali a pracovali na smeny a nebol
doma. Chcela, aby opustil domácnosť, čo odmietol. Ukončené to bolo keď jej matka zavolala políciu a bol
vykázaný z domu. Najčastejšie to bolo psychické násilie, neustále sa vyhrážal rôznymi vulgarizmami,

i českými, vykrikoval, pri fyzickom násilí ju chytal pod krk a ukazoval jej, ako ju zachlomaždí, pľul jej
do tváre, a to bolo i v prítomnosti malol. dcérky. Najhoršie bolo, keď ju od dverí hodil do postele, vtedy
rozbil dvere, väčšinou to bolo psychické násilie, on má dar reči, vie sa vonku pretvarovať, doma si vybíjal
zlosť. Povedal jej, že čo chce riešiť, že jej nikto neuverí, lebo nemá modriny. Keď ju držal pod krkom, tak
celou dlaňou, to bolo škrtenie. Keď mal záchvat, búchal kladivom do omietky, hádzal veci, neumýval sa,
chodil smradľavý do roboty medzi ľudí, nedal sa dom vyvetrať, lebo sa nesprchoval. Ona to riešila tak,

že si striedala smeny, aby sa nestretli a chodila do parku s malou, aby sa vrátila čo najneskôr, aby nebol
doma. A keď prišiel v noci o 11. chodil z izby do izby, nadával až kým ich nepobudil, potom už volávala
matke, aby počula a bola na telefóne keď jej nadával. Volala i jeho matke, ktorá nechcela veriť, kým to
nepočula na vlastné uši. Vyhrážal sa jej, že bez dieťaťa neodíde, že mu bude zverené, teraz je tam kde
je svojím pričinením. Bola to nočná mora. K násiliu dochádzalo denne pokiaľ žili v spoločnej domácnosti,

s občasnými prestávkami. Pre ňu to bolo ako jeden úsek, nemohla ani ústa otvoriť, bála sa ako sa to
zvrtne. Trvalo to až pokiaľ spolu žili v spoločnej domácnosti. Ona ho žiadala, aby prestal, nemal právo
sa tak správať voči žene, ktorá by povedala čokoľvek, chytať ju pod krk, chodiť psa ako guľu, dieťa
revalo, bálo sa ho, chcela, aby prestal a odišiel. Snažila sa ho ukľudniť, ale on pokračoval ďalej. To bolo
spôsobené tým za čo sedí, správal sa ako schizofrenik. Skúšala rôzne metódy, chcela aby sa išiel liečiť,

čo nechcel ísť, že on nemá problém. Ona sa s ním nehádala, keď tam bolo dieťa, lebo to si to ukladá
v hlave, on denne po nej kričal. Raz cestoval s dcérkou s ktorou bola celý deň iba ona, išli v autobuse
dcérka začala vykrikovať, povedala jej, aby nekričala, že sú v autobuse na čo jej odpovedala, že veď aj
tato po tebe kričí. To ju zlomilo, nechcela, aby si to uložila ako vzor správne správania, keď bude mať
partnera. Nebolo možné ho vypratať, i polícia povedala, že mala šťastie, že to nemusel urobiť, mohol

tam zostať, ale keď povedala, že si neželá, aby tam bol, odišiel. Ona chcela mať kompletnú rodinu, čo si
našla s tým sa chcela popasovať, ak by matka nezavolal políciu možno ešte doteraz sa s tým trápi. Až
keď sa to v nej zlomilo, keď mala 2 roky dcérka si uvedomila, že to tak nechce a žiadala ho, aby odišiel,
čo urobil až keď zasiahla polícia a bol vykázaný. S obžalovaným neplánovala ďalšie dieťa, od narodenia
dcérky až kým odišiel mali možno styk 2-3krát, nakoľko on sa nesprchoval, iba žili vedľa seba. Hovoril,

že sa polepší, neplánovali dieťa, spolu nespávali a na toho Silvestra ju k tomu donútil. Chceli to len
vyskúšať, ale už v januári mu povedala, že nie, že sú oficiálne rozídený, to bol pre neho zlom a začalo
sa to potom stupňovať. Lekára nenavštívila, lebo nemala zlomeniny, bolo to pľutie do tváre, chytal ju pod
krk, vytiahol ju do vzduchu, prstom ukazoval ako reže nožom a hovoril, že nezmôžem nič, že ju zničí
a že nemá žiaden fyzický dôkaz o násilí pre políciu.

Svedkyňa O. B. vypovedala, že je susedou vedľa domu ako bývali poškodená s obžalovaným. Bolo
to niečo strašné, na ulici to bolo niečo strašné, nedalo sa to počúvať. Zo začiatku to bolo v pohode,
vychádzali spolu všetci, aj oni sa jej zdali medzi sebou v pohode. Ale neskôr častom bolo počuť
z ich domu výkriky, posudzovala to ako hádky. No neskôr keď sa rozchádzali, to vrcholilo, keď si bol

obžalovaný zobrať veci tak tam boli vyhrážky, nadával jej dosť. Používal väčšinou nadávky kurva.
Nevedela, čo mali doma, na ulici boli nadávky. Poškodená jej spomínala, že ju obžalovaný napadol,
ku koncu jej nepomáhal. Raz počula, ako poškodená volala o pomoc, nevedela čo robiť, potom prišli
policajti. Hovorila jej, že ju chytil pod krk a hovoril jej nejaké vyhrážky. Jeden krát počula, ako strašne ich
pes šteká, pripadalo jej to, ako by ten pes plakal a bol týraný. Neskôr jej poškodená povedala, že toho

psa obžalovaný kopol a vyhodil na dvor, to bolo v roku 2020. Potvrdila, že poškodená jednala v kľude
a obžalovaného bolo počuť, má výraznejší hlas. Hádky boli ku koncu dva-tri krát za mesiac, bolo na nej
vidieť, že bola utrápená, zničená, po jeho odchode ožila. Obžalovaný sa poškodenej vyhrážal, že prídu
policajti, sociálka kvôli malej.

Svedok E. B. vypovedal, že chodil pomáhať na prerábaní domu do roka asi 3-4 krát, niekedy na týždeň,
niekedy na dva, v období, keď kúpili dom do začiatku roka 2020. Keď sa pohádali, nestaral sa do
nich, odišiel na záhradu, alebo sa prejsť po ceste, aby to nepočul, čo najďalej od nich. Obžalovaný jejneubližoval, bola to slovná hádka. Obžalovaný sa k nej správal normálne, láskavo, poškodená sa mu
nesťažovala, že by sa ho bála a ubližoval jej. Hádali sa pre prerábku, každý chcel niečo svoje spraviť.

Svedok O. R. vypovedal, že obžalovaný s poškodenou prišli bývať oproti jeho domu, v rovnakom období
domy rekonštruovali. Istí čas ani nevedeli, že tam niekto býva, nevychádzali von, nezdravili, po čase
prišlo zo strany obžalovaného vyhrážanie, osočovanie a nadávky, čo ako susedia všetko počuli. Istý čas
ich na to upozorňoval ich otec S. R., ktorý bol stále doma. Po čase sa to stupňovalo viac a viac. Keď išiel
dať spať svojho syna, tento sa mu zobudil, nakoľko obžalovaný vrieskal, kričal, vyhrážal sa, čo všetci

počuli až do domu. Nikto to neriešil, ale každému to liezlo na nervy. Jedného dňa cez víkend sedeli na
dvore jeho rodičov celá rodina, vtedy tam bol taký hukot, že vybehol von a dohováral obžalovanému,
ako sa to správa, či je normálny, obžalovaný sadol do auta a išiel preč. Dva krát volal políciu, pretože
obžalovaný robil krik, vyhrážky, čo sa stupňovalo. Hádky a výkriky boli niekedy v roku 2018, 2019.
Zostalovňom,akoobžalovanýhovorilpoškodenej:„prestaňnamňahovoriť,premňasimŕtva.“Vulgárne
správanie obžalovaného voči poškodenej, používanie nadávok, bolo neskutočné. Dvakrát to počul a raz

videl.

Svedok S. R. si už nič nepamätal, nakoľko je na tabletkách.

Svedkyňa F. I. vypovedala, že nebola svedkom incidentov do roku 2019, iba počula ponosy poškodenej,

že sa spolu často hádajú, že začal viac piť, nemali rovnaký názor na rekonštrukciu domu, o tom sa
hádali. Vtedy to medzi nimi bolo skôr v tej verbálnej rovine hádky a urážky. Dovtedy ich navštevovala asi
trikrát za rok, niekedy poškodená prišla aj do D.. V januári 2019 k nim prišla na návštevu do Ludaníc,
mali v tom čase už spoločné malé dieťa. Obžalovaný nalieval víno, rozprávali sa a niekedy po polnoci šli
spať, pričom malá začala plakať, oni s ňou boli v spálni a ona v obývačke. Poškodená chcela malú utíšiť,

ale obžalovaný jej ju vytrhol z ruky a vytlačiť poškodenú z izby. Obžalovaný bol opitý a zavretý v izbe,
nechcelpoškodenúpustiťdnu,kričalnaňu,žejuzabije,kopecvulgárnychnadávoknajejosobu,ktoréuž
boli menované v obvinení. Tohto bola svedkom. Ako takýto opitý kričal, ani jemu sa malú nedarilo utíšiť.
Zvažovala, či nezavolať políciu, ale asi po hodine prestal kričať a zaspal, vtedy sa im podarilo dostať
do izby, malá už bola vo svojej postieľke a neplakala, Obžalovaný spal opitý na posteli. Na druhý deň

ráno sa rozhodla po tomto incidente odísť. V tej dobe sa už poškodenej za nič neospravedlňoval, všetky
hádky hádzal na ňu, že to je jej vina, ona je tá hlúpa. Toto jej opakoval stále, že ona je tá hlúpa, čo vie
len z rozprávania poškodenej. Od toho januára 2019 tam už kvôli nemu za nimi nešla na návštevu. To,
sa medzi nimi dialo potom, vedela len správ od poškodenej, že sa incidenty opakovali, že ich stupňuje,
hádali sa aj za triezva, aj keď bol zas opitý, už v tom nebol rozdiel. Poškodená ho kvôli tomuto jeho

správaniu opakovane vyzývala, aby sa odsťahoval a v lete 2020 ho už boli policajti vykázať z domu,
na druhý deň došla za poškodenou, vtedy jej povedala, že ju škrtil, zaháňal sa na ňu rukou, chcel ju
udrieť, ale ona samu uhla. Ona s obžalovaným roky vychádzala dobre, ale posledné roky mal problém
s agresivitou, často vybuchoval. Po tom incidente sa jej poškodená vždy, keď spolu komunikovali, čo
bolo viac ako 20 krát, takmer vždy sťažovala, obžalovaný odmietal z domu odísť, že v dome urobil veľa ,

aby mu dala peniaze.

Svedkyňa Q. F. vypovedala, že poškodená tvorila vzťah s obžalovaným 9 rokov. V tých prvých rokoch
dochádzalomedzinimikbežnýmpartnerskýmhádkam.Ktakýmzávažnejšímhádkamzačalomedzinimi
dochádzať v čase, keď sa im narodila dcéra maloletá Q.. Z tohto obdobia si pamätala, že obžalovaný

vykrikoval poškodenej: „ty si za to platená, tak sa staraj“, týmto myslel to, že bola poberateľkou
materského príspevku a teda ona sa mala starať o dcéru, pretože je za platená. V tomto čase aj spoločne
prerábali dom a poškodená sa im o ich spoločných problémoch nezdôverovala. K vyvrcholeniu celej
situácie a napätia v ich domácnosti došlo v januári 2020, vtedy poškodená ukončila partnerský vzťah
s obžalovaným, avšak on s tým nesúhlasil a preto jej vulgárne nadával ako ty vyjebaná piča, mrdka,

čupka, toto boli jeho najčastejšie slová, vyhrážal sa jej, že keď odíde, tak všetko vytrhá, rozbije, zničí
všetko čo on spravil v dome, ukazoval jej rukou pod krkom akoby tým myslel, že ju podreže, raz mal
dcére uviesť, že podpáli dom, keď oni budú spať. O týchto vyhrážkach sa jej zdôverila práve dcéra, ale čo
sa týka uvádzania vulgarizmov na osobu jej dcéry zo strany obžalovaného, tieto počula prostredníctvom
telefonátov, nakoľko dcéra pred obžalovaným mala taký strach, že keď sa to u nich doma dialo, tak ona

jejzatelefonovala,nechalaplynúťhovoraonavšetkoregistrovala,čosavtejchvíliunichdialo.Malaveľa
takýchto telefonátov od dcéry, bolo to hlavne od januára 2020 a až do júla 2020, kedy ona zavolala na ich
adresu policajnú hliadku, jednalo sa o to, že v ten deň jej volala dcéra s tým, že ju obžalovaný vyhodil aj
so psíkom na dvor a on aj s ich dcérou ostal dnu v dome. Vtedy sa dcéra bála, aby neublížil aj ich dcére,preto volala jej, že čo má robiť a ona vtedy zavolala na ich adresu políciu. Do ich domácnosti chodievali
iba sporadicky, ona ku nim chodievala častejšie ako jej manžel. Pred ňou sa obž. tváril slušne, nedovolil
si vyvádzať. Nikdy nebola priamym svedkom nejakých hádok medzi nimi, buď je tieto sprostredkovala

dcéra,aleboichnavlastnéušipočulačosaunichdialoatoprostredníctvomtelefonátov.Keďobžalovaný
dostal záchvat, bol agresívny, nadával poškodenej, vrieskal, búchal dverami, vnučka do toho plakala,
pes štekal. Ona toto počula, keď poškodená zapla na telefóne odposluch. Boli to hrozné vulgarizmy, čo
poškodená od neho počula a pokiaľ bola napr. chorá alebo bola malá chorá, prišla k ním a ak chcela,
aby niečo urobil, napr. polial kvetiny, musela sa ho doprosovať. Keď dokončil úpravu domu, nič nerobil.

Strašne smrdel, aj týždeň –dva sa neumýval, prišiel z práce, len si ľahol a na druhý deň v tom išiel do
práce, toto jej hovorila poškodená. Raz poškodenú priviezol na oslavu a strašne smrdel, aj auto.

Svedok T. F. vypovedal, že vážne konflikty medzi poškodenou a obžalovaným prišli potom, ako sa im
v roku 2018 narodila dcéra. Obžalovaný začal do poškodenej vyskakovať, vyrýval, to bolo napr. kvôli
tomu, že nebol umytý riad, on si vždy našiel nejaký dôvod, rozbíjal sklá na dverách, chcel porozbíjať

všetko, čo v dome spravil. Poškodenú psychicky deptal. Nebol priamym svedkom nejakých hádok
medzi nimi, ale niečo počul cez telefón, pretože keď sa niečo u nich doma dialo, tak im dcéra volala
a ona nechala ísť hovor a takto počul nadávky ktoré jej obžalovaný hovoril, že je kurva a iné. Takýchto
telefonátov mali veľa, ale nevedel presne koľko, dcére stále dohovárali, aby volala policajtov. Vedel, že
aj susedia volali k ním policajtov. Celé toto konanie vnímala hlavne vnučka, ktorá bola prítomná pri

týchto ich hádkach. On nechodil k ním často, skôr chodila jeho manželka. Boli v telefonickom kontakte,
poškodená im volala niekedy aj 3 krát za deň, čo sa u nich deje. Keď bol pozrieť po kúpe domu, len stál
a pozeral, išiel do záhrady, tráva nepokosená, krovinorez hodný na zemi, zarastený v tráve, obžalovaný
iba prišiel z roboty, ľahol si a žena mala robiť na dome. Stále sa iba vyhrážal, čo počul z odposluchu, keď
dcéra volala žene, že keď bude volať žandárov dom zapáli, všetko porozbíja, vytrhá, čo urobil. Keby to

spravil on má menej roboty, lebo teraz prerábam dom. Jeho žena volala políciu, obžalovaný zničil v dome
veci. Keď mal vrátiť 4 ročné auto, toto bolo zničené, nechal ho na parkovisku, zobral batériu, káble,
gumy vyfučané, polepené. Stále sa iba dcére vyhrážal, šťastie, že sa k nej nemôže priblížiť, psychicky
ju týral, bola v strese.

Svedok J. B. vypovedal, že sa stalo, keď bol doma, sem tam od susedov počul nejakú hádku, nevedel,
kto čo hovoril. Vzájomne sa s nimi nenavštevovali.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného O. V. P. znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria č. XXX/XXXX, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný podľa postupom § 268

odsek 2 Trestného poriadku, vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel žiadnou
duševnou chorobou – poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
ani na jeho správanie. Skutku sa nedopustil pod vplyvom poruchy (choroby), ktorá ba spôsobila
zníženia až stratu jednej či oboch vyššie spomínaných funkcií. Agresívne správanie obžalovaného
vyplývalo primárne z jeho osobnostne danej emočnej nestability—impulzivity. Skutok je časovo

ohraničený dlhým časovým obdobím, nemožno obžalovanému v permanencii pripisovať aktívny konzum
alkoholu (ten ani nenadobúda kritériá závislosti). Obžalovaný má nadpriemerný intelektový potenciál
a teda vie si uvedomiť súvislosť potenciálnym konzumom alkoholu či iných psychoaktívnych látok
a možným agresívnym správaním. Agresivitu takého charakteru, ktorá by z psychiatrického hľadiska
mohla byť pre spoločnosť nebezpečná u obžalovaného nezistil, teda nebola determinovaná citeľnou

duševnou poruchou. Osobnosť obvineného je už definitívne štruktúrovaná (s rysmi emočnej nestability,
dependencie, senzitivity, anankastickými a narcistickými rysmi).

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného O. T. O. znalkyňou z odboru psychológie,
odvetvie Klinická psychológia dospelých, zo dňa 03.11.2021, ktorý bol na hlavnom pojednávaní

prečítaný podľa postupom § 268 odsek 2 Trestného poriadku vyplýva, že obžalovaný nemá
sklon ku konfabuláciám. Myslenie je subjektivistický disponované, asociačný tok uvoľnený, mierne
inhibovaný, s priemernou obsahovou variabilitou. Aktuálne zvýraznené vzťahovačné nastavenie
súvisí s vyšetrovaným trestným činom. Osobnosť obžalovaného je primerane diferencovaná, aktívna,
energická, s emočne egocentrickými, narcistickými, anankastickými, dependentnými a senzitívnymi

rysmi, aktuálne psychoticky alterovaná. Celkový obraz zodpovedá podmienenej psychóze, vyvolanej
stresom, u premorbídne disponovanej osobnosti. Emotivita obvineného je slabšie regulovaná ráciom,
čo vedie k tomu, že v emočne vypätých situáciách sa u neho objavuje sklon k reakciám typu acting-
out – ide prekvapivé, neočakávané, náhle reakcie, skratovitého charakteru, ktoré majú za cieľ uvoľniťnahromadené napätie a majú formu impulzívneho až agresívneho správania. Nejde však o typický
spôsob správania menovaného, ale o situačne podmienený prejav správania, kedy pod vplyvom
silnej úzkosti, resp. afektu, sa zvyšuje u neho šanca k impulzívnemu až agresívnemu konaniu.

Pravdepodobnou motiváciou obžalovaného k agresívnemu správaniu sa voči partnerke bolo, že bojovali
o dominanciu vo vzťahu, ona mu chcela radiť vo veciach, ktoré patrili do jeho kompetencie, hnevalo
ho, že po narodení dcéry zanedbávala domácnosť, vyhrotilo sa to tým, že mu odmietla styk s dcérou.
Vzhľadom na slabšiu racionálnu reguláciu emotivity a zníženú frustračnú toleranciu sa rýchlejšie
dostáva do stresových situácií, kedy sa u neho objavuje sklon k impulzívnym až agresívnym prejavom.

Z obranných mechanizmov osobnosti je prítomný útok- čiže aktívne riešenie záťažových situácií. Jeho
interpersonálne vzťahy sú slabšie emočne neosobné, ambivalentné, pre jeho sklon k nekompromisnosti
urážlivosti sa môže dostávať do konfliktov.

Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného O. U. I., znalkyňou z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria, zo dňa 27.04.2021, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prečítaný podľa postupom

§ 268 odsek 2 Trestného poriadku vyplýva, že poškodená v čase skutku a ani v súčasnej dobe
netrpí duševnou chorobou, aby ovplyvňovala jej chovanie, v súvislosti s vyšetrovaným skutkom
netrpí posttraumatickou stresovou poruchou, je plne schopná chápať zmysel prebiehajúceho trestného
konania. V dôsledku správania obžalovaného došlo u poškodenej k vzniku neurotickej symptomatiky
mierneho stupňa, ktorá nenapĺňala v čase skutku diagnostické kritériá duševnej poruchy a nedošlo

kvýznamnejšiemuovplyvneniujejobvykléhospôsobuživota.Menovanávsúčasnostinetrpípoškodením
psychického zdravia, ktoré by narúšalo jej bežné denné fungovanie.
Znalkyňa O. U. I. na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku č.XX/
XXXX s tým, že podľa popisu poškodenej sa to zhoršilo po roku 2018 po narodení dcéry, až po rok
2020, kedy začalo vyšetrovanie. Počas tohto obdobia tam bol strach, napätie, niekedy i poruchy spánku,

avšak na vznik duševnej poruchy vplývajú okolnosti jednak vonkajšie a jednak vnútorné. Tie vnútorné
sú predovšetkým štruktúra osobnosti. Pri vypracovaní znaleckého posudku mala k dispozícii i znalecké
skúmanieN.N.,kdeosobnosťpoškodenejjepopisovanásdobrouadaptačnouafrustračnoutoleranciou,
schopnosť riešiť situácie uvážlivo, vysoká odolnosť voči deštruktívnym vplyvom, aj vďaka vonkajším
okolnostiam medzi ktorý patril blízky vzťah s matkou, ktorá poskytovala poškodenej podporu. Došlo síce

k rozvoju úzkostnej, možno i úzkostne depresívnej symptomatiky, ale i v tom čase čiže v čase skutku
dokázala vykonávať svoje bežné denné aktivity, podávať pracovný výkon, adekvátne sa starať o dieťa,
domácnosť, finančné záležitosti. Nie sú splnené diagnostické kritériá pre úzkostnú poruchu, v tomto
prípade by prichádzala do úvahy adaptačná porucha čiže porucha prispôsobenia, ktorá však musí mať
takú mieru úzkosti, že závažným spôsobom ovplyvňuje bežné denné fungovanie postihnutého, jeho

sociálnu a záujmovú sféru. Toto nevylučuje, že prežívala príkorie a strach, čo podľa popisu skutku je
pri štandardne emočne vybavenom človeku pochopiteľné a znamená to, že sa dokázala i v čas skutku
dostatočne vysporiadať s problémami a spracovať ich. Vznik neurotickej symptomatiky u poškodenej
ovplyvnila úzkosť, vnútorné napätie, čo sú neurotické symptómy rovnako ako porucha spánku, ktorá
bola počas krátkej doby u poškodenej prítomná. Pri vychádzaní z výpovede poškodenej, toto obdobie

bolo od popisu markantného zhoršenia spolužitia po narodení dieťaťa v roku 2018 až po zákaz styku
v roku 2020. K spôsobeniu psychickému diskonfortu došlo vzhľadom na prežívanie napätia a strachu.

Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX a doplnku k znaleckému posudku č. X/XXXX vypracovaných
N. O. N., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní prečítané podľa postupom § 268 odsek 2 Trestného poriadku, vyplýva, že
osobnosť poškodenej je dobre štruktúrovaná, disponuje vysokou kognitívnou kapacitou na postihnutie
a spracovanie podnetov prostredia. Správanie je cieľovo regulované, nie je ľahkomyseľná a nemá
tendenciu spoliehať sa na náhodu. Psychická vyrovnanosť, sebaovládanie sú primerané. Nevykazuje
zvýšenú vzťahovačnosť ani podozrievavosť. Psychicky je vyrovnaná s integrovaným prístupom

k interakciám a dostatočnou odolnosťou deštruktívnym vplyvom na psychiku. Je schopná situácie účelne
a uvážlivo riešiť. Vykazuje primeranú tendenciu k stálosti a konvenčnosti. Nemá tendencie k riskantným
voľbám a dokáže dostatočne prehodnocovať možné dôsledky neadekvátneho rozhodovania. Úzkosť
neprežíva vo vysokej miere a kvalite, vo vyhrotených situáciách sa správa nacionálne. Disponuje
primeranou hladinou rezistencie voči rušivým podnetom a účinnou integrovanosťou racionálnych,

zážitkových a vôľových kvalít v správaní a konaní. Dokáže spontánne nadväzovať nové kontakty, nie je
uzavretá, ale ani bohémsky exhibovaná, extravagantná. Nemú tendenciu podriaďovať svoje správanie
skupinovýmnormámaautoritám,abynebolanarušenámienkaonej.Preferujevlastnúslobodu,spolieha
sa sama na seba, nenechá si nič vnucovať, chce byť nezávislá. Preferuje svoje osobné prístupyanázory.Máprimeranúdôveruvsebasamú,soschopnosťouorientovaťsavsituáciách,zvládaťťažkosti
aadekvátnekonať.Menovanájetypickýintrovert,nenápadná,zameranáintrospektívne.Jerezervovaná
s úzkym okruhom priateľov. Aktivity vopred dôkladne plánuje a neriadi sa momentálnymi impulzami.

Neobľubuje vzrušenie a preferuje pevne zaužívaný spôsob života. Svoje city udržiava pod kontrolou,
zriedka sa správa agresívne, je spoľahlivá, vysokú hodnotu pripisuje etickým štandardom. Nevykazuje
zvýšené sklony k neurotickým symptómom, je skôr osobnosť stabilná, s minimálnou tendenciou emočne
reagovať v situáciách, ktoré aktivujú emócie. Nevykazuje depresívne ladenie efektivite, sociabilite
ani v somatike. Neprežíva úzkosť vo zvýšenej miere a úzkostlivosť nie je stálou črtou jej osobnosti.

Neprežíva distres telesne, nevykazuje známky interpersonálnej senzitivity, fóbií, paranoidnej ideácie ani
hostility. Psychologická všeobecná vierohodnosť, čiže všeobecná psychologická schopnosť menovanej
zaregistrovať realitu, uložiť si túto do pamäte a následne reprodukovať vo forme spomienky nie je
oslabená, pretože sa jedná o dostatočne integrovanú osobnosť, disponujúcu intaktnými – chorobnými
procesmi netknutými kognitívnymi kompetenciami. Na udalosti si spomína a primerane ich aj opisuje.
Intelektové a mnestické schopnosti menovanej možno hodnotiť ako nadpriemerné, bez kvantitatívnych

a kvalitatívnych zmien, z čoho vyplýva, že aj schopnosť vnímania vzniknutých javov a vonkajších
podnetomjeprimeranáadostatočná.Jealesituačneovplyvnenámomentálnympsychickýmprežívaním,
emóciami smútku a ľútosti, avšak potrebnou úrovňou racionálnej kontroly. Intelektové a mnestické
schopnosti menovanej možno hodnotiť ako mierne nadpriemerné bez kvalitatívnych a kvantitatívnych
zmien z čoho vyplýva, že aj schopnosť vnímania, a pamätania si a reprodukcie udalostí ktoré

prežila je primeraná a dostatočná. V štruktúre osobnosti menovanej nenachádzame zvýšené sklony
k ovplyvniteľnosti. Má osvojené zvnútornené mravné aj morálne pravidlá a hodnoty, takže pri priamej
výpovedi dokáže dostatočne zvážiť dôsledky svojej výpovede. Udalosti popisuje takmer identicky,
bez zjavných nezrovnalostí, či zásadných rozdielom. Výpovede menovanej nesú pozitívne znaky
špecifickej vierohodnosti, preto ich z psychologického hľadiska môžeme považovať za vierohodné.

Štruktúre osobnosti a intelektu menovanej nenachádzame sklony k úmyselnému klamaniu, ibulácicim,
či konfabuláciám. Má osvojené a zvnútornené mravné aj morálne pravidlá hodnoty, takže pri priamej
výpovedi nie je schopná klamať, a zatajovať dôležité skutočnosti. Kľúčovým momentom zmien vo vzťahu
podľa vyjadrení poškodenej bolo narodenie spoločnej dcéry. Nezhody vyústili v roku 2020, kedy sa
rozišli, ale bývanie mali spoločné. Stravovali sa oddelene a oddelené mali aj financie. V tomto období

ako menovaná popisuje, na ňu neustále zvyšoval hlas, často krát jej napľul do tváre, búchal dverami,
rozbíjal taniere, vulgárne jej nadával. Poškodená mala strach zo správania sa svojho partnera. Všetko
sa to dialo aj v prítomnosti maloletej, ktorá pri týchto stretoch plakávala, V júli 2020 ju fyzicky napadol,
škrtil a vyhrážal sa jej zabitím, pľul jej do tváre, s čím sa poškodená telefonicky zdôverila matke, ktorá
následne zavolala políciu. Na odporúčanie zo strany policajnej hliadky spoločnú domácnosť opustil.

Poškodená všetky následné právne kroky realizovala už len prostredníctvom právnika. Poškodená
sa vo svojich výpovediach domnieva, že hlavnou príčinou zmeny jeho osobnosti a správania sa, je
nadmerné požívanie alkoholu, omamných a psychotropných látok. Z toho dôvodu pocítila strach z jeho
nevyspytateľnéhosprávaniaastupňujúcejsaagresivityataktiežobavyomaloletúvčase,ktorýsňoumal
tráviť. Znalkyňa predpokladala, že z dôvodu osobnostnej vysokej odolnosti voči deštruktívnym vplyvom

na psychiku poškodenej situácie ktoré zažívala, zanechali následky v podobe len mierne zvýšeného
stupňa neurotických tendencií. Udávala len mierne poruchy spánku, vyčerpanosť, zlú výkonnosť bolesti
hlavy, ľútostivosť, značné dychové ťažkosti a slabú motiváciu. Nevykazovala však depresívne ladenie.
Obávala sa budúcnosti, nemala dostatok energie, bola k sebe viac kritická a mala pocit, že je životom
trestaná. Negatívne udalosti spojené so súžitím s bývalým partnerom sa snaží vytesniť a spomína len na

pekné spoločné chvíle. Dokonca prejavovala pocity ľútosti voči otcovi svojho dieťaťa, hlavne vo vzťahu
k maloletej. Menovaná si túto zmenu prežívania sama uvedomovala, rovnako ako jej okolie a rodina.
V doplnku znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že konanie obžalovaného tak , ako ho popísala
poškodená–verbálneponižovanie,osočovanie,pľuvaniedotváre,vyhrážky,vulgárnenadávky,náznaky
škrtenia napĺňa znaky svedčiace pre psychické utrpenie, ktoré prežívala v období kedy sa začalo

stupňovať jeho agresívne správanie voči nej a trvalo až do vydania zákazu kontaktovania priblíženia
sa k nej. Správanie obžalovaného v čase, keď žili v spoločnej domácnosti a jeho agresívne správanie
sa stupňovalo, u poškodenej vyvolávalo strach a napätie. V období, kedy sa z jeho strany stupňovali
vulgárne nadávky a ponižovanie voči nej, pociťovala strach nielen o seba, ale aj o dcéru. Jeho správanie
vnímala ako nevyspytateľné a nepredvídateľné. Vulgárne slovné útoky, trieskanie dverami až padala

omietka, rozbíjanie vecí, vyhrážky, že by ju zabil s náznakom škrtenia, pľuvanie do tváre tieto pocity ešte
umocnili. Snažila sa tráviť čas, kedy nebol práci mimo domov, aby sa vyhla prípadným útokom.
Znalkyňa N. O. N. na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch podaného znaleckého posudku H. X/
XXXX ako i Doplnku k znaleckému posudku s tým, že k základným charakteristikám domáceho násiliapatrí výskyt incidentov v tomto prípade 1. fyzické, psychické násilie, 2. trvalá nemenná diferenciácia
rolí obete a páchateľa, 3. cyklické opakovanie fáz násilia, 4. postupné narastanie napätia a možná
eskalácia napätia vo frekvencii intenzite a práve tieto 4 body, hlavne posledný 4 bod, kedy napätie

vyeskalovalo, začali postupne naberať pocity strachu a obáv o svoje zdravie a bezpečie partnerky
obžalovaného. Poškodená žila od svojej rodiny pomerne ďaleko, tým, že bola introvertná osobnosť,
mala len veľmi malý okruh priateľov, ktorým by sa so svojim trápením zdôverila, ešte umocnili ten
pocit osamelosti v tomto probléme. Vzhľadom k štruktúre jej osobnosti, veľmi dobrá odolnosť voči
deštruktívnym vplyvom na jej psychiku, dokázala občasné hádky, problémy pri vzájomnom spolužití ako

napr. keď sa dozvedela, že nezaplatil nájomné, že si požičal od kamarátov peniaze a nepovedal jej to,
jeho fluktuácia v pracovnej oblasti, tak nadobudla z toho dojem, že veľmi obžalovaného ľúbila, napriek
všetkým problémom mala snahu udržať s ním vzťah, mala zidealizovanú formu rodiny a rodinného
života. Dokázala mu tieto jeho „prehrešky“ odpúšťať. Z výpovedi jej a svedkov nadobudla dojem, že
zlomovýmokamžikombolitriokamžiky:1veľkáfinančnázáťažnaobochpartnerovvdôsledkuzakúpenia
staršieho rodu domu a následnej rekonštrukcie, ktoré si okrem finančných prostriedkov vyžadovalo i

veľa práce, starostí, 2. narodenie spoločnej dcérky, kedy novorodenec zmení dynamiku celej rodiny,
veľké pozitíva, ale sú to aj starosti, napätie. 3. z jej rozprávania nadobudla dojem, že v dôsledku toho,
ako ona vnímala situáciu, jeho užívanie alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok
pociťovala,žesameníjehoosobnosťaniektoréjehoatakysastávajúnepredvídateľnéanevypočítateľné
a práve v tej neistote z jeho ďalšieho správania mohol vzniknúť pocit strachu a obáv. Pocit strachu a

obáv sa dá nazvať psychickým utrpením, nakoľko toto partnerské súžitie v poslednom období nebolo
funkčné, vo vzťahu sa necítila ona príjemne, komfortne, mala snahy vyhýbať sa partnerovi. Mala
radosť, keď boli smeny v jeho práci nastavené tak, aby sa čo najmenej stretávali v domácnosti. Pri
konflikte sa dokázala udržať a komunikovala s ním sofistikovane a slušne, napriek jeho agresívnym
atakom, čo ho ešte pomohlo paradoxne pobudzovať. Snažila sa chrániť svoje dieťa, pred touto situáciou,

atmosférou, ktorá v tej domácnosti bola. Napriek tomu, že počas vyšetrenia a vypracovania znaleckého
posudku sa u nej prejavovali len mierne neurotické a depresívne tendencie, čo bolo pravdepodobne
spôsobené jej osobnostnou výbavou s dobrou odolnosť voči deštruktívnym vplyvom na jej psychiku,
taktiež úľavou z toho, že už nie je vystavovaná stresovým situáciám, v čase kedy žila s partnerom v
spoločnej domácnosti je však vysoko pravdepodobné, že konfliktné situácie spôsobovali strach a stres.

Po odsťahovaní sa partnera prevzala zodpovednosť za dcéru, chod domácnosti, finančné záväzky a
to v momente vyšetrenia zvládala veľmi dobre. V budúcnosti z psychologického hľadiska, aj vzhľadom
na jej osobnostnú výbavu, nepredpokladám, že by predmetné udalosti mali u poškodenej zanechať
trvalé následky, možno iba pocit smútku, že sa jej tento partnerský vzťah nevydaril a že nezachovala
úplnú rodinu, ktorú si priala, to u nej pretrváva stále. Neurotické tendencie, ktoré boli v dobe vyšetrenia

zvýšené rovnako, ako aj depresívne ladenie, možno nazvať ako prechodnú adaptačnú poruchu, ktorá
vzniklavdôsledkuvyeskalovaniakonfliktovapostupnemalitendenčnéadepresívneladeniepoodchode
partner zo spoločnej domácnosti, ustupujúcu tendenciu. V tomto prípade by naznačila čo znamená
rizikovo situačne znevýhodnená žena. 1. riziko - predstavuje zvýšená zraniteľnosť potencionálnej obete,
žena je nesamostatná, závislá, s nízkou sebaúctou, neschopnosť brániť sa, čo však nie je tento prípad.

Spúšťačom neadekvátneho správania môže byť čokoľvek, čo ženu z pohľadu partnera znevýhodňuje.
U poškodenej to bola izolácia od priateľov a príbuzných, náročná ekonomická situácia hlavne spoločné
dieťa, pre ktoré chcela udržať rodinu. Celú dobu dúfala, že sa situácia zlepší a partner si uvedomí
svoje neadekvátne správanie a preto v tom vzťahu zotrvávala ďalej. Ťažko povedať, či konanie uvedené
v odpovedi na otázku č. 1 dodatku, spôsobilo fyzické utrpenie ako celok alebo jednotlivého konania.

Domáce násilie možno definovať ako zneužitie moci v blízkom vzťahu a v súkromnom priestore, kedy
je obeť izolovaná alebo znevýhodnená od možnosti pomoci z vonku. Odohráva sa mimo dosah verejnej
kontroly a prejavuje sa v tomto prípade brachiálnou agresiou, podľa výpovede svedkyne – vykrúcanie
ruky, sácanie, strkanie, vyhadzovanie za dvere, držanie za krk. 2. vyhrážaním - konkrétne nevrátim ti
dcéru, najradšej by som ťa podrezal, to je ďalší klinec do tvojej rakvy a pod., ponižovaním – vulgárne,

agresívne nadávky a ďalšie ataky, ako pľuvanie do tváre, silné búchanie dvermi, vyhrážky, že ju zabije
a prešiel jej prstom po krku, vyhrážky, že podpáli dom, vytrhá podlahy, púšťanie kompresoru, aby jej
odoprel spánok i dieťaťu. Potom aj snaha o ochranu jej bezpečia, keď prišlo k nejakej hádke telefonovala
matke a nechala pustený telefón, aby pokiaľ by prišlo k vyhroteniu situácie to matka počula a mohla
zavolať políciu. Toto všetko, bolo s najväčšou pravdepodobnosť, podľa jej výpovedí v poslednom období

vyeskalované a to spôsobilo u nej strach a obavu. Pravdepodobným zlomovým bodom boli náznaky
škrtenia, ako to popisuje poškodená.Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.12.2020 č.k. 11C/44/2020-9, bolo rozhodnuté o
zákaze obžalovanému priblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na

Okresnom súde Topoľčany, pod sp. zn. 10P/136/2020. Obžalovaný sa mohol priblížiť k poškodenej na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania , alebo
civilného konania, na ktoré bude obžalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu
účasť obžalovaného na týchto úkonoch. Úplne bolo obžalovanému zakázané–písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou , alebo akýmikoľvek inými prostriedkami kontaktovať poškodenú a to až do

právoplatného skonania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Okresnom
súde Topoľčany, pod sp. zn. 10P/136/2020.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa 17.12.2020 vyplynulo, že s uvedenou
rodinou začali spolupracovať v auguste 2020 na základe toho, že matka podala na Okresnom súde
Topoľčany návrh na úpravu práv a povinností k mal. a tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Z dôvodu zistenia aktuálnej situácie bolo prvýkrát vykonané sociálne šetrenie v mieste bydliska matky
dňa 19.08.2020. Matka počas sociálneho šetrenia uviedla, že s otcom sú v telefonickom kontakte, ale
rozhovory vedú viac – menej o mal. Q.. Po jeho odchode z domácnosti si vzal po dohode s matkou mal.
Q. na týždeň k rodičom do H., ale potom už asi iba dvakrát volal, ale za mal. Q. sa nedostavil. Matka
uviedla, že otec matke navrhol striedavú osobnú starostlivosť, ale s týmto matka nesúhlasila pretože ona

mal. Q. učí slušnému chovaniu a otec matke údajne uviedol, že mal. Q. bude učiť, aby matke hovorila
škaredými slovami. Matka taktiež uviedla, že napriek tomu, že voči nej sa choval otec dieťaťa hrubo,
voči mal. Q. sa nikdy neprejavil agresívne chovanie a mal. Q. sa na neho teší. Z rozhovoru s rodičmi
vyplynulo, že rodičia spolu s mal. Q. žili v spoločnej domácnosti v obci O. M. P. do XX.XX.XXXX, kedy
matka privolala na otca mal. Q. políciu a táto ho z rodinného domu vykázala. Starší rodinný dom, ktorý

obývajú v súčasnosti iba matka s mal. Q. je dvojizbový a je v rekonštrukcii. Interiér je funkčne zariadený,
pozostáva z obývacej izby, spálne, kúpeľne a toalety.

Na hlavnom pojednávaní bola prehratá zvuková nahrávka zabezpečené zo spisu 10P/136/2020
a zvuková nahrávka predložená poškodenou v prípravnom konaní, v ktorých boli zistené veľmi vulgárne

nadávky od obžalovaného na poškodenú so zvýšeným hlasom až krikom, za prítomnosti malol. dieťaťa.

Záznam z operačného strediska LTV 158 za kraj D. D. zo dňa 25.07.2020, kedy nahlasujúca osoba
uviedla, že v dome č. XX jej dcéru mal napadnúť druh A. B., má ju škrtiť a opľúvať, je agresívny, volajúca
nie je na mieste, na mieste je aj dva a pol ročné dieťa. Podľa záznamu o 9,00hod., p. B. z miesta za

asistencie polície odišiel a hliadkou bol riešený napomenutím za priestupok.

Obec I. v správe uviedla, že obžalovaný má české občianstvo, trvalý i prechodný pobyt evidovaný na
Cudzineckej polícií W., nemajú o ňom žiadne údaje.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že podľa evidencie priestupkov sa dopustil 3 priestupkov z toho
jeden priestupok pred spáchaním skutku dňa 03.02.2019 na úseku dopravy, uložená pokuta v blokovom
konaní 60eur, dva priestupky po 24.07.2020 a to 25.07.2020. iné hrubé správanie voči blízkej osobe,
uloženie napomenutie a 14.10.2020 – úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania, uložená pokuta
20 eur v konaní OU oddelenia všeobecnej a vnútornej správy Topoľčany č. X./XXXXXX.

V odpise z registra trestov má jeden záznam. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 33T/62/2023
zo dňa 10.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/34/2024 zo dňa
04.06.2024 právoplatného dňa 04.06.2024 bol obžalovaný uznaný vinným z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3 , ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona a uložený mu bol nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 10 rokov.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho,

či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bolo jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby po jeho úprave vzhľadom
na vykonané dokazovanie ohľadom ustálenia obdobia, s poukazom na to, že obžalovaný už bolv priestupkovom konaní postihnutý za jeho konanie voči poškodenej dňa 25.07.2020, kedy mu bolo
uložené za iné hrubé správanie podľa § 49 ods. 1 písm. e) zák.č. 372/1990Zb. napomenutie.

Prejednávaný skutok vykazuje znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1
písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný blízkej osobe, poškodenej, s ktorou žil v spoločnej domácnosti v partnerskom
pomere, spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu
a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom

konania a to po dlhší čas.

Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom.

I keď obžalovaný spáchanie skutku popieral, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností bol
usvedčený priamymi dôkazmi a to svedeckou výpoveďou poškodenej O. Q. F., O. R., O. B., Q. F., T. F.
a F. I.. Poškodená popísala správanie obžalovaného voči nej, ktoré sa výrazne zhoršilo po narodení
dcérky od januára XXXX, ako na ňu kričal, používal vulgárne výrazy, rozbíjal riad, nadával jej, vyhrážal
sa, obmedzoval ju v užívaní domu, odopieral jej spánok chodením, šomraním a búchaním v nočných

hodinách, púšťaním kompresora a všetkých spotrebičov, aby nemohla spať, ako išla i s dieťaťom
radšej v noci z domu, čím bezdôvodne u nej vyvolával nepríjemné stresové situácie, napätie, neustály
psychický a citový tlak, pričom toto jeho konanie bolo denne mimo obdobia keď pracovali na smeny,
čo bolo 2-3 dni v mesiaci. Výpoveď poškodenej ohľadne správania obžalovaného bola potvrdená
zvukovými nahrávkami, ktoré boli prehraté na hlavnom pojednávaní a podľa ich obsahu vzhľadom

k tomu, že bolo počuť i malol. dieťa ako si pýta mliečko, možno nahrávky ustáliť na obdobie roku 2020
do 24.07.2020, keďže po tomto dátume už nežili obžalovaný s poškodenou v spoločnej domácnosti.
Správanie obžalovaného potvrdili svedkovia Q. F. I. a T. F., ktorí tohto boli svedkami prostredníctvom
zvuku - telefonického hovoru, keďže poškodená uskutočňovala hovor v dobe, kedy obžalovaný mal
výstupy voči nej. Počuli jeho vulgárne nadávky, vrieskanie, búchanie dverami, ako vnučka plakala, čo

vyústilo až do toho, že svedkyňa Q. F. I. zavolala dňa 25.07.2020 o 8,16 hod. na políciu, že obžalovaný
napadol jej dcéru, škrtil ju, opľul, je agresívny a že je tam 2,5 ročné dieťa. Svedkyňa I. popísala správanie
obžalovaného, ktorého bola priamym svedkom z januára 2019, kedy obžalovaný vytrhol malol. dieťa
poškodenej z rúk, vytlačil ju z izby, kde sa zamkol, nechcel ju dnu pustiť, kričal na ňu, že ju zabije,
mnoho vulgárnych nadávok a to asi hodinu. Na druhý deň opustila radšej ich domácnosť a o správaní

obžalovaného mala následne vedomosť z telefonických hovorov s poškodenou, ktorá jej ho popisovala
s tým, že incidenty sa stupňovali, hádali sa i keď bol obžalovaný triezvy. Svedok O. R. bol tiež priamy
svedkom správania sa obžalovaného, ako sused počul, ako sa obžalovaný vyhrážal, osočoval, nadával.
V jeden večer vrieskal tak, že zobudil jeho malol. syna, kričal, vyhrážal sa, čo počuli až do ich domu.
Jeden deň cez víkend bol taký hukot, že išiel obžalovanému dohovoriť ako sa správa a dva krát

volal políciu, pretože obžalovaný robil krik, vyhrážky, čo sa stupňovalo a toto bolo v rokoch 2018-2019.
Svedkyňa O. B. potvrdila, že to bolo niečo strašné, nedalo sa to počúvať, z domu poškodenej bolo počuť
výkriky, obžalovaný používal vulgárne nadávky, počula ako poškodená volala o pomoc, ako strašne
štekal i pes, čo jej pripadalo, že plakal a bol týraný. Hádky boli ku koncu dva-tri krát za mesiac, videla na
poškodenej, že bola utrápená, zničená. Poškodená jej hovorila o tom, ako sa k nej správal obžalovaný.

Svedok E. B. chodil do domácnosti keď prerábal dom asi 3-4 krát do roka od kúpy domu do začiatku roka
2020. Potvrdil, že keď sa pohádali obžalovaný s poškodenou, nestaral sa do nich, odišiel na záhradu,
alebo sa prejsť po ceste, aby to nepočul, čo najďalej od nich.

Zo záverov znaleckých posudkov vyplynulo, že agresívne správanie u obžalovaného vyplývalo primárne
z jeho osobnostne danej emočnej nestability – impulzivity, jeho osobnosť je primerane diferencovaná,
aktívna, energetická, s emočne egocentrickými, narcistickými, anankastickými, dependentnými
a senzitívnymi rysmi, v emočne vypätých situáciách sa u neho objavuje sklon k reakciám typu actig-
out, ide o prekvapivé, neočakávané, náhle reakcie, skratovitého charakteru, ktoré majú za cieľ uvoľniť

nahromadené napätie a majú formu impulzívneho až agresívneho správania. Vplyvom tohto jeho
správania, podľa znaleckých posudkov, došlo u poškodenej k rozvoju úzkostnej, možno i úzknostne
depresívnej symptomatiky, neboli splnené kritéria pre úzkostnú poruchu, čo nevylučuje, že prežívala
príkorie a strach. Konanie obžalovaného tak, ako ho popisovala poškodená, napĺňa znaky svedčiacepre psychické utrpenie, ktoré prežívala v období, kedy sa začalo stupňovať jeho agresívne správanie
voči nej a trvalo až do vydania zákazu kontaktovania priblíženia sa k nej.

Je zrejmé, že pri tomto spôsobe páchania trestnej činnosti zvyčajne neexistujú výlučne priame
dôkazy, avšak v danom prípade súhrn priamych dôkazov spočívajúcich vo výpovedi poškodenej,
svedkov, ako i nepriamych dôkazov v podobe oboznámených listín a svedeckých výpovedí svedkov a
záverov znaleckých posudkov, vytvárajú ucelenú reťaz, jednotlivé dôkazy do seba logicky zapadajú a
jednoznačne tak vyvracajú obranu a tvrdenia obžalovaného.

Súd ustálil začiatok skutku od januára 2018 podľa výpovede poškodenej, ktorá nebola spochybnená
apotvrdila,žekonaniezostranyobžalovanéhobolouždlhšie,vyústilovjanuári2018.Podrobnepopísala
správanie obžalovaného počas daného obdobia, ktoré napĺňa znaky po dlhšiu dobu (§ 138 písm. b/
Trestného zákona), k tomuto dochádzalo na dennej báze mimo obdobia 2-3 dní v mesiaci, v ktorom sa
nestretli, keď pracovali na smeny, alebo sa mu poškodená vyhýbala. V danom prípade nešlo o fyzické

násilie voči poškodenej, ale o psychické, ktoré ako uviedla znalkyňa O. I., nie je vylúčené u poškodenej,
že prežívala príkorie a strach. Znalkyňa N. N. uviedla, že v čase keď žila poškodená v obžalovaným
v spoločnej domácnosti, je vysoko pravdepodobné, že konfliktné situácie spôsobovali u nej strach
a stres. Pokiaľ by i išlo o vzájomné hádky, u obžalovaného pocit že malo ísť o dlhodobý plán poškodenej
ho vyradiť zo spolupodielnictva na spoločne získanom majetku, bez možnosti nárokovať si jeho podiel,

neospravedlňuje to jeho neadekvátnu reakciu voči poškodenej a to i v rozsahu, ako to odznelo na
zvukových nahrávkach, čo sa malo diať podľa poškodenej denne a i svedkovia potvrdili taký krik zo
strany obžalovaného, že museli volať políciu.
Zo záveru znalkyne N. N., ako konštatoval Krajský súd vo svojom rozhodnutí, z dôvodu osobnostnej
vysokejodolnostivočideštruktívnymvplyvomnapsychikupoškodenej,situáciektorézažívala,zanechali

následky v podobe len mierne zvýšeného stupňa neurotických tendencií, pričom poškodená udávala
len mierne poruchy spánku, vyčerpanosť, zlú výkonnosť, bolesti hlavy ľútostivosť, značné dychové
ťažkosti a slabú motiváciu s tým, že nevykazovala depresívne ladenie. Na pojednávaní znalkyňa
potvrdila, že konanie obžalovaného voči poškodenej napĺňalo znaky svedčiace pre psychické utrpenie,
vyvolávalo v nej strach a napätie. V dôsledku toho, ako poškodená vnímala situáciu, obžalovaným

užívanie alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok, pociťovala, že to mení jeho
osobnosť, niektoré ataky sa stávali nepredvídateľné a nevypočítateľné, práve v tej neistote z jeho
ďalšieho správania mohol vzniknúť ten pocit strachu a obáv, čo sa dá nazvať psychickým utrpením,
nakoľko manželské spolužitie v poslednom období nebolo funkčné, vo vzťahu sa necítila príjemne,
komfortne,malasnahysavyhýbaťpartnerovi anakoľkomuselasazmobilizovať,prevzalazodpovednosť

za dcéru, chod domácnosti, finančné záväzky, čo vďaka jej osobnostnej výbave zvládla pomerne dobre,
keďže disponuje silnými zvládacimi mechanizmami, v čase jej vyšetrenia sa poškodená už adaptovala.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, výpovede poškodenej, svedkov ako i závery znaleckých posudkov
súd mal za preukázané, že obžalovaný svojim konaním tak, ako je to uvedené v skutkovej vete, naplnil

znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), odsek 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom
uvedeným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku má súd za to, že výsledky dokazovania vykonaného

pred súdom na hlavnom pojednávaní dostatočne odôvodňujú záver, že uloženie súhrnného trestu
obžalovanému vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 33T/62/2023 zo dňa
10.04.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/34/2024 zo dňa 04.06.2024,
právoplatného dňa 04.06.2024 vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne, so zaradením na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nie je na ochranu spoločnosti

a nápravu páchateľa nevyhnutné, nakoľko tento účel už s ohľadom na všetky zistené skutočnosti
dostatočne plní trest uložený mu vyššie uvedeným rozsudkom v konaní vedenom na Okresného súdu
Nitra sp.zn. 33T/62/2023. V tomto smere považoval súd za opodstatnené upustiť od uloženia súhrnného
trestu v zmysle § 44 Trestného zákona.
Keďže upustenie od uloženia súhrnného trestu je logicky možné len v prípade, že uloženie súhrnného

trestu vôbec prichádza do úvahy, súd skúmal splnenie podmienok predpokladaných v § 42 odsek 1
Trestného zákona vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného v konaní vedenom na Okresného
súdu Nitra sp.zn. 33T/62/2023.Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

K vyhláseniu prvého odsudzujúceho rozsudku v konaní vedenom na Okresného súde Nitra sp.zn.
33T/62/2023, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3 , ods. 4 písm. c),
ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, spáchaný
najmenej od septembra 2022 až do 7:00hod. dňa 06.05.2023 došlo dňa 24.11.2023, teda po spáchaní

skutku, ktorý je obžalovanému aktuálne za vinu v tejto trestnej veci, čím bola podmienka predpokladaná
v citovanom ustanovení Trestného zákona splnená.
S prihliadnutím za závažnosť spáchaného zločinu, samotný druh a výmeru trestu, ktorý bol
obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 33T/62/2023 zo dňa 10.04.2024
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/34/2024 zo dňa 04.06.2024, dospel súd k
záveru, že uvedeným rozsudkom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, so

zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, možno považovať na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, zohľadňujúci účel trestu a všetky kritéria významné
pre ukladanie trestu, a to aj vo vzťahu k trestnému činu, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným týmto
rozsudkom. Trest uložený skorším rozsudkom rešpektuje a plne zohľadňuje represívnu aj preventívnu
funkciu trestu, a ukladanie súhrnného trestu vo výmere prevyšujúcej uvedených 10 rokov, by sa podľa

názoru súdu míňalo svojmu účinku a to i s poukazom na zákonnú trestu sadzbu pri ust. § 221 ods. 1
Trestného zákona vo výmere 7 rokov až 15 rokov.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd upustil od uloženia súhrnného trestu tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.