Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824201980
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7824201980.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu Obec Drnava so sídlom
v Drnave č. 149, IČO: 00 328 201, zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Bakošovou LL.M., IČO: 50 399
993, so sídlom advokátskej kancelárie v Rožňave na Šafárikovej ulici č. 20 proti žalovanej La Famiglia
Baffi, s.r.o., IČO: 53 888 901, so sídlom v Drnave č. 31 zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Kontrom,

IČO: 42 321 859, so sídlom advokátskej kancelárie v A. B. C. D. E. XXXX/XX o nariadenie neodkladného
opatrenia o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/27/2024 - 51 zo dňa
7.10.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/27/2024 – 122 zo dňa 7.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I.MeníuznesenieOkresnéhosúduRožňavač.k.9C/27/2024-51zodňa7.10.2024vspojenísopravným
uznesením č.k. 9C/27/2024 – 122 zo dňa 7.11.2024 tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamieta.

II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejlensúdprvejinštancie)uznesenímč.k.9C/27/2024-51zodňa7.10.2024
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým výrokom I. uložil žalovanej povinnosť umožniť a strpieť prechod
žalobcu peši a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, vrátane nákladných motorových vozidiel

žalobcu, cez pozemok vedený na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie F., obec F., okres G., parcelu
KN-C č. 260, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1049 m2, v rozsahu vyznačenom
Geometrickým plánom č. 46933239-66/2024 zo dňa 04.09.2024, ktorý vypracoval H. I. C., J. XXX, XXX
XX J., IČO: 46933239, autorizačne overený dňa 04.09.2024, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
uznesenia, k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F., obec F., okres
G., a to k stavbe: Materská škola so súp. č. 2 a pozemku, parcele KN-C č. 259, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 1000 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, o
zriadenie práva vecného bremena v prospech žalobcu spočívajúceho v práve cesty - právo prechodu
peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami, vrátane nákladných motorových vozidiel, cez
pozemok vedený na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie F., obec F., okres G., parcelu KN-C č. 260,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1049 m2 v rozsahu vyznačenom Geometrickým
plánom č. 46933239-66/2024 zo dňa 04.09.2024, ktorý vypracoval H. I. C., Gočovo 131, 049 24 Gočovo,

IČO: 46933239, autorizačne overený dňa 04.09.2024, k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie F., obec F., okres G., a to k stavbe: Materská škola so súp. č. 2 a pozemku,
parcele KN-C č. 259, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1000 m2. Výrokom II.
uložil žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanej žalobu vo
veci samej o zriadenie práva vecného bremena v prospech žalobcu spočívajúceho v práve cesty -
právo prechodu peši a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami, vrátane nákladných motorových

vozidiel, cez pozemok vedený na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie F., obec F., okres G., parcelu
KN-C č. 260, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1049 m2 v rozsahu vyznačenomGeometrickým plánom č. 46933239-66/2024 zo dňa 04.09.2024, ktorý vypracoval H. I. C., J. XXX, XXX
XX J., IČO: 46933239, autorizačne overený dňa 04.09.2024, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku,
k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F., obec F., okres G., a to k

stavbe: Materská škola so súp. č. 2 a pozemku, parcele KN-C č. 259, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1000 m2 a uložiť žalovanej toto právo vecného bremena strpieť.

2. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 CSP, § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (OZ)

a nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú vlastníkmi susediacich
nehnuteľností vedených na LV č. XX a LV č. XXX v k. ú. F.. Vo vlastníctve žalobcu sa nachádza budova
materskej školy nachádzajúca sa na pozemku s parc. č. KN-C 259, ku ktorej budove je jediný možný
prístup cez pozemok žalovanej s parc. č. KN-C 260. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpisov z vyššie
uvedených listov vlastníctva, ako aj z kópie katastrálnej mapy (čl.23 spisu) a mapy vytlačenej z aplikácie
MAPKA Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (čl. 6 spisu). Uviedol, že z fotografií

čl. 24 - 26 spisu vyplýva, že žalovaná za účelom vykonania opravy fasády budovy nachádzajúcej sa na
jej pozemku umiestnila na tomto pozemku stavebný materiál, ktorý bráni prechodu a prejazdu z miestnej
komunikácie smerom k materskej škole. Na základe výzvy žalobcu na spoločné stretnutie za účelom
právneho riešenia sprístupnenia spoločnej cesty do materskej školy zo dňa 12.08.2024 adresovanej
žalovanej k dohode medzi stranami nedošlo. Výzvou doručenou žalobcovi dňa 30.08.2024 žalovaná

vyzvala žalobcu na rešpektovanie zákazu vstupu na jej súkromný pozemok, na ktorom mieni uskutočniť
rekonštrukčné a udržiavacie práce. Z obsahu tejto výzvy vyplýva, že na pozemku sa nachádza navozený
stavebný materiál, ktorý po uskutočnení naplánovaných rekonštrukčných a udržiavacích prácach bude
využitý, spracovaný, preto nebude prekážať a ako prejav jej dobrej vôle sa následne pozemok s
parcelným č. KN-C 260 bude môcť po vzájomnej dohode opäť užívať. Vychádzajúc z obsahu návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a z obsahu listín tvoriacich prílohu návrhu, súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o nároku žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej umožniť a strpieť prechod peši a
prejazdmotorovýmianemotorovýmivozidlami,vrátanenákladnýchmotorovýchvozidielcezjejpozemok
k stavbe žalobcu dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť tohto nároku, nutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu v

súvislosti s neumožnením práva prechodu a prejazdu žalobcovi žalovanou cez jej pozemok k stavbe -
Materskej škole, vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcej sa na susediacom pozemku, ktorú prevádzkuje
žalobca. Konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje dočasnú, bezodkladnú úpravu
pomerov medzi stranami, týkajúcu sa prístupu k predškolskému zariadeniu (materskej škole) v obci,
za účelom možnosti zabezpečiť jeho prevádzku zo strany žalobcu. Prístup k materskej škole je však

potrebné riešiť formou trvalej úpravy pomerov medzi stranami, preto vychádzajúc z § 336 ods. 1
CSP uložil žalobcovi v určenej lehote podať žalobu vo veci samej, tak ako je to uvedené vo výroku
II. uznesenia. O náhrade trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodol,
nakoľko ide o rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci
samej a bola súdom uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej za účelom dosiahnutia konečnej a

trvalej úpravy pomerov medzi stranami. O celkových trovách konania, aj o trovách konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rámci konania vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná podľa § 365 ods.
1 písm. e), f), g) a h) CSP s tým, že potvrdzuje skutkové tvrdenie, podľa ktorého je žalobca výlučným

vlastníkom stavby – materskej školy so súp. č. 2 na parc. KN-C č. 259, zapísanej na LV č. XXX, kat.
úz. F. a ona je vlastníkom susediaceho pozemku parc. KN-C č. 260 zapísaného na LV č. XX, kat. úz.
F., na ktorom je postavená budova so súp. č. 1 v jej vlastníctve. Potvrdzuje, že v katastri nehnuteľností
je zakreslený prístup k materskej škole od verejnej komunikácie úzkou plochou v šírke 1 m, vedúcou
po línií parc. KN-C č. 260, popiera však skutkové tvrdenie, že táto je v užívaní súkromného vlastníka,

susednej parcely KN-C č. 263 v kat. úz. F. a nikdy neplnil svoj účel prístupovej cesty práve kvôli svojmu
nedostatočnému rozsahu a nemožnosti zabezpečiť plnohodnotný prechod a prejazd k materskej škole.
Uviedla, že z kópie katastrálnej mapy a tvaru pozemku žalobcu je zrejmé, že práve úzka plocha vedúca
po línii parcely KN-C č. 260 bola vytvorená, resp. ponechaná za účelom prístupu k nehnuteľnostiam
žalobcu, v opačnom prípade by žalobca žiaden prístup k svojim nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie

nemal. Popiera, že úzka plocha vedúca po línii parc. KN-C č. 260 je v užívaní súkromného vlastníka
susednej parcely KN-C č. 263, hoci tomu tak v minulosti bolo. Súčasný stav je taký, že žalobca zabránil
v užívaní úzkej plochy vedúcej po línii parcely KN-C č. 260 vlastníkovi susednej parcely KN-C č. 263
a vybudoval na nej nové oplotenie a chodník, ktorý je využívaný za účelom prístupu k nehnuteľnostiamžalobcu. Zdôraznila, že potom, čo kúpila predmetnú nehnuteľnosť, postavenú na parcele KN-C č. 260,
bolo jej povinnosťou okrem iného, udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo
nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo

ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Má za to, že jej konanie, na základe
ktorého na istý čas zamedzila prechod cez jej pozemok, nebolo samovoľné a jej konaním sa naopak
snažila a snaží chrániť život a zdravie detí a ďalších osôb navštevujúcich materskú školu. Poukázala
aj na to, že jednak chcela vykonať rekonštrukciu stavby v jej vlastníctve a zároveň sa so žalobcom
dohodnúť na výstavbe nového oplotenia a novej prístupovej cesty pri materskej škole tak, ako to sám

konateľ žalovanej navrhol na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 25.4.2024. Nakoľko žalobca na jej
ohlásenie nereagoval, došlo k navozeniu stavebného materiálu na jej pozemok, ktoré konanie nemožno
považovaťzarozpornésozákonom.Jejkonanie,keďpozačatístavebnýchprác(zámernepočasletných
prázdnin) obmedzila prechod cez jej pozemok vysypaním štrku (na jediné účelné a vhodné miesto),
vyvolalo reakciu žalobcu v podobe odňatia užívania prístupovej cesty vedúcej po línii parcely KN-C č.
260 súkromnému vlastníkovi susednej parcely KN-C č. 263 a vybudovaním chodníka a oplotenia na

prístupovej ceste vedúcej po línii parcely KN-C č. 260, ktorá sa od jej vybudovania, t.j. od mesiaca
09/2024, ako prístupová cesta využíva a je označená „Vchod do materskej školy“. Poukázala na to, že
od nástupu detí do materskej školy, teda od 2.9.2024 do prevzatia napadnutého uznesenia súdu uplynuli
takmer dva mesiace. Materská škola je zásobovaná potravinami a jedlom, je vykurovaná a desiatky
žiakov ju navštevujú cez vybudovanú prístupovú cestu s chodníkom vo vlastníctve žalobcu bez toho, aby

dochádzalo k ohrozeniu zdravia detí cez jej pozemok, na ktorom sa vykonávajú rekonštrukčné práce.
Tvrdenie, že úzky pás vedúci popri oplotení žalovanej v šírke do 1 m nie je dostatočným riešením a môže
zabezpečiť prístup výlučne peši, aj to s obmedzeniami, nakoľko dve osoby popri sebe neprejdú, a tobôž
nie osoba s kočíkom, na bicykli, na invalidnom vozíku, je tvrdením účelovým, o opaku ktorého svedčí
pripojená fotodokumentácia, z ktorej vyplýva komfortný prechod (aj dvoch ľudí popri sebe). Dodala, že

materská škola sama nemá vybudovaný bezbariérový prístup pre invalidný vozík, a tak sa skutkový
stav ani po zriadení vecného bremena nezmení. Žalobca tiež zavádzajúco tvrdí, že v tesnej blízkosti
materskej školy je vybudovaná žumpa, ktorú je potrebné v mesačných intervaloch odčerpávať a vývoz
žumpy je takmer znemožnený. Z verejne dostupného dôkazu zverejneného na stránke žalobcu vyplýva,
že k vyprázdneniu žumpy dochádza raz za tri roky a dialo sa tak z pozemku nachádzajúceho sa na

severnej časti jej pozemku, teda pozemkov KN-C č. 263 a 264/1. Taktiež dodala, že k zásobovaniu
materskej školy pred dočasným uzavretím prechodu dochádzalo peši tak, ako je tomu teraz, a tak
nedošlo k žiadnemu zásahu do jej fungovania a prevádzky. Má za to, že nie sú splnené ani zákonné
podmienky podľa § 151o ods. 1, 3 OZ pre zriadenie vecného bremena, podľa ktorého súd môže na
návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno ak:

a) vlastník stavby je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, pričom obe podmienky musia byť splnené
kumulatívne.
Konštatuje, že žalobca ako vlastník stavby je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku, a to jednak
pozemku v okolí stavby so súp. č. 2 a jednak k pozemku po línii parcely KN-C č. 260 predstavujúceho

prístupovú cestu z verejnej komunikácie, čím nie je naplnená podmienka uvedená pod písm. a),
navyše nie je naplnená ani podmienka uvedená pod písm. b), nakoľko prístup vlastníka k stavbe
nielenže možno zabezpečiť inak, ale tento už zabezpečený je. Podľa jej názoru nie je namieste potreba
bezodkladne upraviť pomery tak, ako to má na mysli § 325 ods. 1 CSP, keďže odňatím užívania
pozemku vo vlastníctve žalobcu vlastníkovi súkromného pozemku a vybudovaním oplotenia a chodníka,

kuktorémudošlonazákladejejkonania,došlokzabezpečeniuprístupuknehnuteľnostiamvovlastníctve
žalobcu a fungovanie materskej školy nie je nijakým spôsobom ohrozené. Zdôraznila, že k dočasnému
zamedzeniu prístupu z jej strany došlo len v dôsledku vykonávania stavebných prác a s tým spojenej
ochrany zdravia tam prechádzajúcich osôb. Po vykonaní prác už stavebný materiál prekážať nebude
a pozemok parc. č. 260 sa bude môcť naďalej využívať. Poukázala aj na to, že po zamedzení prístupu

uzamknutím brány nechala na vlastné náklady vyhotoviť banner, na ktorom je uvedené „V prípade
potreby prejazdu cez súkromný pozemok prosím volajte +XXX XXX XXX XXX“. Hoci bol prejazd možný
popredchádzajúcomtelefonickomoznameacestabolavoľneprístupná,niksajejstakoutopožiadavkou
neozval, no s opatrnosti odovzdala kľúče od brány aj žalobcovi, ktorý po ich prevzatí vymenil kladku na
bráne nachádzajúcej sa na strane verejnej komunikácie.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že v zmysle fotodokumentácie predloženej pri
podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola úzka plocha, časť parcely KN-C č. 259
nevyužívaná, bola zarastená drevinami a prenechaná do užívania vlastníkom susediacej parcely KN-C č. 263. Tento stav pretrvával najmenej 40 rokov, až do 15.9.2024. Za účelom prístupovej cesty
do materskej školy sa využívala asfaltová cesta na parcele KN-C č. 260 vo vlastníctve žalovanej
rozsahom vymedzenom geometrickým plánom č. 46933239-66/2024 zo dňa 4.9.2024. Poukázal na to,

že protiprávne konanie žalovanej pretrváva, od júla 2024 až doposiaľ je znemožnený prístup a prejazd
motorovými vozidlami vrátane nákladných po asfaltovej ceste do budovy materskej školy zo súp. č.
2 a to aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu. Vstupnú kovovú bránu žalovaná z oboch
strán uzavrela kladkami. Kladky umiestnila nie len na svoju bránu, ale aj na bránu vo vlastníctve
žalobcu. Vstupnú bránu od miestnej komunikácie opatrila tabuľami označujúcimi „Vstup zakázaný“ a tým

zabránila prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami do materskej školy cez jej pozemok, vyše 40
rokov všetkými predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľnosti parcely KN-C č. 260 akceptovaného práva
cesty.Tým,žežalovanáaniponariadeníneodkladnéhoopatrenianeuvoľnilarokmivyužívanúprístupovú
cestu na parc. KN-C č. 260, na ktorú naviezla stavebný materiál, bolo nevyhnutné dočasne použiť na
prechod úzky pás o šírke 1 meter (časť parc. KN-C č. 259) po línii parc. KN-C č. 260 vo vlastníctve
žalobcu. Táto úzka plocha sa vysypala štrkom, zrealizovalo sa nové oplotenie a od miestnej komunikácie

sa osadila nová bránka. Úzky pás sa stal núdzovým riešením a to výlučne pre peších na zabezpečenie
nevyhnutného prístupu do materskej školy. Poukázal na to, že žalovaná parcelu KN-C č. 260 a stavbu
súp. č. 1 nadobudla do vlastníctva aj s prístupovou asfaltovou cestou do materskej školy, ktorá až
do leta 2024 bola nerušene užívaná žalobcom, sprístupnená a brána do miestnej komunikácie bola
vždy otvorená. Žalovaná nie len že vedela o prístupovej ceste cez svoj pozemok na parc. KN-C č.

260, rešpektovala právo cesty rovnako ako jeho právny predchodcovia, ale aj súhlasila so zriadením
vecného bremena „in rem“ a sama spočiatku iniciovala jeho zriadenie. Naviac napojenie materskej
školy na pozemné komunikácie vyžaduje priamo stavebný zákon v ustanovení § 39a ods. 2 písm.
b/ ako aj v § 66 ods. 3, 4 zákona č. 50/1976 Zb., pričom požiadavky na prístupovú cestu upravuje
vyhláška č. 532/2002 Z.z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách

na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie. Zdôraznil, že bez prístupovej cesty je materská škola nevyužiteľná.
Majiteľ stavby má mať prístupnosť a právnu možnosť dostať sa do stavby z verejnej komunikácie
a medzi vchodom do stavby a verejnou komunikáciou má mať zriadené právo prechodu priamo zo
zákona. K stavebným prácam žalovanej uviedol, že táto zámerne navozila stavebný materiál priamo

pred vstupnú bránu na asfaltovú prístupovú cestu do materskej školy a úmyselne znemožnila prechod
a prejazd do materskej školy. Aj z predloženej fotodokumentácie je zjavné, že na pozemku žalovanej
sú iné vhodné miesta kde sa mohol navoziť stavebný materiál bez toho, aby sa narušil chod materskej
školy. Správanie žalovanej spočívajúce v uskladňovaní stavebného materiálu na jedinej prístupovej
ceste k stavbe materskej školy, uzamknutie vchodu visiacim zámkom z oboch strán a nespolupráca na

riešení situácie svedčí o negatívnom postoji žalovanej a zámernom bránení pri vstupe na pozemok ku
stavbe materskej školy. Za absolútne neprijateľný považuje návrh žalovanej zriadiť prístupovú cestu na
pozemku parc. KN-C č. 263 a obmedziť tak súkromné vlastníctvo fyzických osôb, obyvateľov obce F..
Nie je žiaden dôvod na takéto konanie, ak prístupová cesta už existuje na parc. KN-C č. 260. Potvrdil,
že žalovaná dňa 23.10.2024 doručila na obecný úrad kľúč od visiaceho zámku v počte jeden kus. Kľúč

je však nepoužiteľný a nie je možné vyhotoviť kópiu na potrebný počet tak, aby sa zabezpečila riadna
prevádzka materskej školy. Z toho dôvodu bol kľúč obratom žalovanej vrátený listovou zásielkou spolu
s výzvou, aby rešpektovala rozhodnutie súdu a aby zabezpečila nerušený prístup do materskej školy
po prístupovej ceste v pracovných dňoch v čase od 6:30 do 17:00 hod. Poprel tvrdenie žalovanej, že
k vyprázdňovaniu žumpy dochádza raz za tri roky. Časový rozptyl medzi vyprázdňovaním žumpy je

maximálne jeden rok a štyri mesiace. Žumpa sa vyváža podľa potreby, ale v žiadnom prípade nie každé
tri roky ako to uviedla žalovaná. Má za to, že nie len žalovaná má zákonnú povinnosť udržiavať budovu –
stavbu súp. č. 1 ale aj žalobca materskú školu – stavbu súp. č. 2, čo mu doposiaľ zaručovala prístupová
cesta cez pozemok žalovanej a to tak, ako je to pri výklade splnenia druhej podmienky pre zriadenie
práva cesty podľa § 151o ods. 1 OZ, kde je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že zabezpečenie

riadneho výkonu vlastníckeho práva vlastníka stavby spočíva nielen v práve vlastníka stavbu užívať, ale
aj v povinnosti zabezpečovať jej riadnu údržbu. Popiera tvrdenie žalovanej, že táto nebráni prechodu cez
jej pozemok. Uviedol, že žalovaná sa vyhýba spoločným stretnutiam, pričom po dohode so žalobcom by
sa mohla situácia s prístupovou cestou riešiť mimosúdne. Plagát s oznámením telefonického kontaktu,
ktorý žalovaná vyvesila na bránu po prevzatí návrhu a uznesenia o neodkladnom opatrení nie je

splnením povinností. Žalobca sa za účasti policajnej hliadky snažil dostať na prístupovú cestu, ale
kovová brána bola uzatvorená, opatrená visiacim zámkom. Pokúsil sa zavolať na uvedené telefónne
číslo, avšak nikto nedvihol. Trvá v celom rozsahu na svojom návrhu, keďže chod materskej školy je
naďalej vážne ohrozený, v prípade požiaru a potreby zásahu hasičov, prejazd hasičskej techniky nieje umožnený. Poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom záchrannej zdravotnej
služby a transport osôb za účelom záchrany života a zdravia je rovnako sťažený. Prístup cez obnovený
úzky chodník je núdzovým riešením výlučne pre peších v obmedzenom rozsahu. Navrhol, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že pokiaľ má žalobca možnosť prístupu
k stavbe v jeho vlastníctve, je ústavne neakceptovateľné užívať jej pozemok za účelom prístupu k nej
pri súčasnej spoločnej dohode s vlastníkmi susedných parciel, na základe ktorej sa vzdá užívania

pozemku v jeho vlastníctve, obmedzujúc tak jej vlastnícke a užívacie právo. Poukázala na to, že ona
svoje tvrdenia dokladuje listinnými dôkazmi, resp. fotografiami, naproti tomu žalobca svoje tvrdenia
ničím nedokladuje. Považuje za scestné, aby rešpektujúc nariadené neodkladné opatrenie odovzdala
nefunkčný kľúč vystavujúc sa tak nebezpečenstvu trestného stíhania. Má k dispozícii rovnaký kľúč,
ktorý používa žalobca. Tvrdenia o uzamknutí brán a nefunkčnosti kľúča žalobca ničím nepreukázal,
naopak ona predkladá fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva prechod rodiča s dieťaťom, zamestnanca

žalobcu a prejazd nákladného vozidla žalobcu cez jej pozemok. Pokiaľ žalobca tvrdí, že brána je naďalej
uzavretá a kľúč je nefunkčný, tak nevie, ako sa uvedené osoby na jej pozemok dostali. Rovnako je
zavádzajúce tvrdenie, že uzavrela aj bránu nachádzajúcu sa na druhej strane pozemku kladkou. Ona ju
neuzavrela, táto brána je podľa vyjadrenia žalobcu jeho a pokiaľ je uzavretá, bola uzavretá žalobcom,
ona od nej kľúče nemá, nepotrebuje ich a nevyužíva ju. K tomu predložila fotodokumentáciu, na ktorej

je viditeľné, že zadná brána je otvorená a využívaná motorovým vozidlom žalobcu, kladka je otvorená.
Poukazuje aj na to, že žalobca vo svojom vyjadrení sám uvádza, že na prechod k materskej škole slúži
úzky pás o šírke 1 meter (časť parcely KN-C č. 259) po línii parcely KN-C č. 260, ktorý sa vysypal
štrkom, zrealizovalo sa nové oplotenie a od miestnej komunikácie sa osadila nová bránka, čím nie je
daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to vyplýva z § 325 ods. 1 CSP. Zdôraznila, že

vecné bremená podľa § 151o ods. 1 OZ vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra
nehnuteľností. Zdôraznila, že vecné bremeno na jej pozemku nevzniklo žiadnym z uvedených spôsobov

a nie je zapísané v katastri nehnuteľností. Pokiaľ žalobca poukazuje na zákon o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku, považuje za potrebné uviesť, že tieto podmienky museli byť dané v čase
vydania kolaudačného rozhodnutia k stavbe materskej školy. Žalobca v tejto súvislosti nepreukázal
ako boli v čase kolaudačného rozhodnutia zabezpečené a s istotou neboli zabezpečené prechodom
cez pozemok vo vlastníctve tretej osoby bez jej súhlasu, resp. zriadenia vecného bremena. O tom, že

žalobcom predložený návrh na nariadenie neodkladaného opatrenia je postavený na nepreukázaných
tvrdeniach svedčí aj fakt, že žalobca účelovo podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona. Pravdepodobne však
zámerne neuviedol, že bolo odmietnuté. Navrhla, aby odvolací súd zmenil neodkladné opatrenie tak, že
návrh zamietne a prizná jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že úzka plocha pozdĺž parcely KN-C č. 260 vo
vlastníctve žalobcu nikdy neslúžila na peší prechod k materskej škole. Táto bola zarastená drevinami
a v nerušnom užívaní vlastníkov susediacej parcely KN-C č. 263. Dlhodobo existovala ústna nepísaná
dohoda medzi vlastníkmi parcely KN-C č. 260 a žalobcom o tom, že prístupová cesta bude viesť cez

túto parcelu, o čom svedčí aj to, že táto časť parcely KN-C č. 260 je vyasfaltovaná a z oboch strán
osadená vstupnými kovovými bránami na prechod vozidiel, ako aj vstupnou bránkou na prechod peši.
Takéto dojednanie medzi vlastníkmi parcely KN-C č. 260 a žalobcom akceptovali všetci predošlí vlastníci
a spočiatku aj samotná žalovaná. O tom, že ako prístupová cesta dlhodobo slúžila asfaltová cesta
na parcele KN-C č. 260 svedčí aj čestné prehlásenie vlastníka susednej parcely zo dňa 8.1.2025.

Za sofistikovane vykonštruované považuje predložené fotografie žalovanou o odomknutej kladke na
zadnej bráne. Fotodokumentácia s nedefinovateľnou siluetou s dieťaťom na asfaltovej prístupovej ceste
smerujúcej k miestnej komunikácii je len fotomontáž žalovanej. Žalovaná taktiež účelovo využila situáciu
avyfotilazamestnancaobcesmultikárouprávevčase,keďbolonevyhnutnéumožniťvstupaprejazdpre
dovoz palivového dreva do materskej školy. Prejazd bol umožnený len jednorazovo na krátky čas, inak

je vstupná brána žalovanou neustále uzamknutá a neprístupná. Podľa jeho názoru je daná bezodkladná
potreba úpravy pomerov, a to z dôvodu, že stavba materskej školy nemá zabezpečený prístup k verejnej
komunikáciialíniovýdočasnezabezpečenýprechodpešinemôžeslúžiťakoprístupovácesta.Vprípade,
ak by žalovaná skutočne mienila sprístupniť prístupovú cestu, vecné bremeno sa zriadi spoločnoudohodou na základe písomnej zmluvy, a nie je potrebné rozhodnutie súdu tak, ako to má na mysli § 151o
ods. 1 OZ. Trvá na tom, že vstupná brána vo vlastníctve žalovanej je uzavretá, a že táto bola uzavretá
i v čase podania trestného oznámenia za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Uznesenie, ktorým

bolo odmietnuté trestné oznámenie považuje za nezákonné a má obavy z predpojatosti pri vydávaní
rozhodnutia, nakoľko sa jedná o rodinného príslušníka žalovanej. Dodal, že pristúpil k nútenému
výkonu rozhodnutia na splnenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená žalovanej, je vymáhaná súdnym
exekútorom.

7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca učinil sporným skutkové tvrdenie,
či úzka plocha pozdĺž parcely KN-C č. 260 vo vlastníctve žalobcu slúžila alebo neslúžila na peší
prechod k materskej škole. Uvedená skutočnosť je irelevantná, podstatné z pohľadu sporu je, že po
jej intervencii došlo k vybudovaniu chodníka, ktorý je dennodenne využívaný zamestnancami materskej
školy, žiakmi a ich rodičmi, a tak prístup vlastníka k stavbe možno zabezpečiť inak ako prechodom cez
jej pozemok. K listinnému dôkazu-čestnému vyhláseniu zo dňa 8.1.2025 uviedla, že súd rozhoduje na

základe skutočného stavu v čase rozhodovania, ktorý je taký, že došlo k vybudovaniu chodníka, ktorý je
dennodenne využívaný, a tak prístup vlastníka k stavbe možno zabezpečiť inak ako prechodom cez jej
pozemok. Konanie žalobcu, ktorý prenechá prístupovú cestu tretím osobám a namiesto toho sa domáha
prístupu cez jej pozemok je nutné považovať za zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.
Opätovne potvrdila, že sa nebráni prechodu a prejazdu cez jej pozemok. Za tým účelom sprístupnila

telefónne číslo, kladku na bránke odomkla. Popiera akúkoľvek fotomontáž ako aj zámerné nepreberanie
poštových zásielok. Faktom je, že trestné oznámenie bolo odmietnuté, že vybudovaný chodník slúži
na prechod k materskej škole, čo nepopiera ani sám žalobca a že na jej pozemku je odfotené auto
žalobcu, resp. tretích osôb a ľudí, ktorí tento pozemok používajú na prechod a tak je zrejmé, že buď
je kladka otvorená alebo disponujú funkčným kľúčom. Potvrdila, že žalobca podal návrh na vykonanie

exekúcie, pričom je dôvodný predpoklad, že z návrhom na vykonanie exekúcie bude naložené obdobne
ako s podaným trestným oznámením, a to na základe podaného návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý
predložila, navyše pokiaľ by exekútor mienil neodkladné opatrenie vykonať na mieste samom, zistil by,
resp. zistí, že kladka zamknutá nie je a prechodu nič nebráni. Navrhla, aby odvolací súd zmenil návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že ho zamietne a prizná jej náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

8. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

9. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

10. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

11.Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zhode s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP pričom dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, neodkladné opatrenie slúži na zabezpečenie ochrany
porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý
zásah súdu. Je však nutné, aby boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že prípadnáexekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy
povahu právnych vzťahov. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné,
abyboliaspoňosvedčenézákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.

15. Z obsahu spisu je nesporné, že vecné bremeno v podobe práva prechodu cez parcelu KN-C

č. 260 vo vlastníctve žalovanej zriadené v prospech žalobcu doteraz nie je. Zároveň zo spisu nie
je zrejmé (osvedčené), že by žalobca takúto žalobu na súd podal. Žalobca vo svojich písomných
podaniach doteraz neozrejmil, prečo nedal zapísať vecné bremeno v podobe práva prechodu cez
parcelu KN-C č. 260 do katastra nehnuteľností, keď predchádzajúci vlastníci dotknutej parcely
s právom prechodu do materskej školy súhlasili. Z ust. § 151o ods. 1 OZ vyplýva, že vecné bremeno
môže vzniknúť iba písomnou zmluvou (dohodou). Ústna dohoda nestačí. Keďže ide o zákonné

ustanovenie, právne neobstojí tvrdenie žalobcu, že prechod cez parcelu KN-C č. 260 mali dohodnutý
s predchádzajúcimi vlastníkmi pozemku. Žalobca dlhodobo, v podstate od počiatku vedel, že k materskej
škole postavenej na svojom pozemku sa nemá ako dostať motorovými vozidlami z verejnej komunikácie
a tento právny problém neriešil. Tým potom chýba naplnenie základnej podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia a to jeho naliehavosť (neodkladnosť). Naviac žalovaná dostatočným spôsobom

(predloženou fotodokumentáciou) preukázala, že prechod pešo samotný žalobca vyriešil. Deti, rodičia,
zamestnanci do materskej školy riadne chodia, prístup znemožnený nemajú. Nie je problém ani s
nevyhnutným prechodom motorových vozidiel. Vyplýva to jednak z predloženej fotodokumentácie
žalovanej, ako aj z vyjadrenia žalobcu, ktorý vo vyjadrení zo dňa 10.1.2025 uviedol, že jeho
zamestnanec, keď potreboval prejsť cez parcelu KN-C č. 260 do materskej školy s multikárou (malým

nákladným vozidlom), ktorou viezol palivové drevo, tak mu to bolo umožnené.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že právo prechodu cez cudzí pozemok je zásahom do ústavného
práva vlastníka pozemku. Vlastnícke právo môže byť obmedzené len v nevyhnutnej miere na základe
zákona a za primeranú náhradu (Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). Je zrejmé, že do budúcna bude potrebné

právne vyriešiť bezproblémový prístup motorových vozidiel k materskej škole. Zriadenie vecného
bremena však nie je jediným možným právnym, resp. technickým riešením. Existujúca „pešia“ ulička sa
dá rozšíriť. Po vzájomnej dohode môže žalobca časť parcely KN-C č. 260 vedúcej po línii pešej uličky
odkúpiť (prípadne zameniť časť pozemkov) a vybudovať plnohodnotnú cestu. Ak k dohode nedôjde,
môže súd podľa § 151o ods. 3 OZ, na základe žaloby zriadiť vecné bremeno.

17. Na základe vyššie uvedeného, po posúdení rozhodujúcich skutočností dospel odvolací súd k záveru,
že v danom prípade súd prvej inštancie dospel na základe žalobcom predložených dôkazov a vyjadrení k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd po vyhodnotení zisteného skutkového stavu konštatuje,
že v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia,

keď žalobca hodnoverne neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, preto podľa § 388 CSP
zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

19. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

21. V tomto prípade bol podaný samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací
súd rozhodol aj o trovách tohto konania.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Keďže žalovaná bola z procesného hľadiska v konaní úspešná, odvolací súd jej vzhľadom na
výsledok konania priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na 111podanie
dovolania (§ 430 CSP).