Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201568
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8823201568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., C. -

D., E. XXXX, XXX XX F. G. H., I.: XXXXXXXX, právne zast: J. K., advokát, so sídlom: Masarykova 2, 080
01 Prešov, IČO: 52650880, proti žalovanej: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, právne zast.: JUDr.
Maroš Džuka, advokát, so sídlom: Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 50412311, o
zaplatenie 1.825,66 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy celého konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške

tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou, ktorá bola podaná na Okresný súd Michalovce dňa 21.3.2006,
kde bola vedená pod sp.zn. 18 Rob/205/2006, domáhal voči pôvodným žalovaným - žalovaný v l.
rade D. M., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a žalovaná v 2. rade L. M., v tomto konaní žalovaná,
vydania rozhodnutia, ktorým by boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 55.000,-
slovenských korún so 17,6 % úrokom z omeškania od 25.7.1996 do zaplatenia a sumu 550.000,-
slovenských korún so 17,6 % úrokom z omeškania od 16.3.1999 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania. Predmetná žaloba bola postúpená Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 3.5.2006.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.6.1996 zapožičal žalovaným čiastku 55.000,-
slovenských korún na čas do 24.7.1996. Deň predtým uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke a
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. F.. Dňa 15.1.1999
zapožičal žalovaným čiastku 550.000,- slovenských korún na čas do 15.3.1999. V ten istý deň uzatvoril
so žalovanými zmluvu o pôžičke a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho
zákonníka. Dňa 19.7.1999 na pokladničnom doklade žalovaní dlh uznali. Taktiež na čestnom prehlásení

uznali dlh čo do dôvodu a výšky.

3. Počas konania zomrel pôvodný žalovaný v l. rade D. M.. Žalobca voči dedičom zobral žalobu späť,
trval iba na žalobe voči žalovanej.

4. O podanej žalobe súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej
priznal plnú náhradu trov konania. Súd rozhodol na základe takto vykonaného dokazovania:

5. Oboznámil pripojený spis Okresného súdu Michalovce sp.zn. 10C/575/2000, z ktorého vyplýva, že
bolo právoplatne rozhodnuté, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 15.1.1999 zapísaná na
Okresnom úrade, v odbore katastrálnom v Michalovciach pod č. V 374/99 a zmluva o pôžičke zo dňa15.1.1999 uzavretá medzi B. A. a I. D. M., a L. M., sú neplatné právne úkony. Súd ďalej určil, že
nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, Správa katastra Michalovce na LV č. XXXX, k.ú. F.
ako stavba, súp.č. XX, rekreačná chata na parcele č. XXXX a pozemok parcela č. XXXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 69 m2 patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva I. D. M., nar.
XX.X.XXXX, zomrelého X.X.XXXX, naposledy bytom K. XX a žalobkyne L. M. L. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XX.

6. Oboznámil dôkazy, ktoré k žalobe žalobca, a to výdavkový pokladničný doklad č. V - 019 zo dňa

15.1.1999, kde je uvedené, že I. D. M. s manželkou bolo vyplatených 550.000,- slovenských korún, kde
ako účel je uvedené pôžička so 4 % úrokom do 15.3.1999 a taktiež výdavkový pokladničný doklad č.
V-018 zo dňa 25.6.1996, kde je uvedené, že I. D. M. s manželkou bolo vyplatených 55.000,- slovenských
korún,akoúčeljeuvedenépôžičkado24.7.1996.Natýchtodokladochsanachádzaajnečitateľnýpodpis
príjemcu a zároveň bol predložený aj pokladničný doklad, kde je ako číslo uvedené V-108/96 a V-019/99
zo dňa 19.7.1999, kde je uvedené, že žalovaným bolo vyplatené 627.000,- Sk a ako účel je tam uvedené:

uznanie dlhu zo dňa 25.6.1996 a zo dňa 15.1.1999. Taktiež na tomto doklade sa nachádza nečitateľný
podpis, avšak po porovnaní podpisov, ktoré sa nachádzajú na výdavkovom doklade z 15.1.1999 a zo
dňa 25.6.1999 možno uzavrieť, že ide o totožný podpis.

7. Ďalej boli priložené tieto dôkazy: čestné prehlásenie s uvedením, že ho podpisuje D. M., kde toto

čestné prehlásenie je aj podpísané už čitateľným podpisom D. M.. V tomto prehlásení je uvedené
nasledovné: Týmto ja I. M. D., K. XX, nar. XX.X.XXXX čestne prehlasujem, že ako dlžník som nesplnil
podmienky zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Ob. Zák. a zmluvy o pôžičke zo dňa
15.1.1999 vo výške = 550 000,- sk v LCH Záložni A. B., Staničná 1265, Vranov nad Topľou, IČO: 33 275
980. Vklad týchto zmlúv bol povolený Katastrálnym odborom v Michalovciach dňa 7.4.1999 pod č. V -

379/99. Z tohto dôvodu súhlasím v celom rozsahu, aby p. A. B. si uplatnil svoje vlastnícke právo a to
predajom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území F., okres J., parcela XXXX -
na nej postavená CHATA súp. č. XX /Zastavané plochy/ o výmere 69 m2, tak ako je zapísané na mene
A. B. pod B1 v podiele 1/1. Prehlasujem, aby uvedené nehnuteľnosti zostali vo výlučnom vlastníctve
veriteľa A. B.. Týmto si uznávam nárok veriteľa A. B. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.6.1996 vo

výške 55 000,- Sk a zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.1999 vo výške =550 000,- Sk čo do dôvodu a výšky.
K uvedenému Čestnému prehláseniu nebol uvedený dátum tohto vyhotovenia.

8. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.6.1996 vyplýva, že žalobca
a žalovaní uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podľa § 151a a nasl.

Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.6.1996
uzatvorenej medzi vyššie uvedenými stranami v tomto znení: Zabezpečená pohľadávka činí 55 000
Sk, splatná do 24.07.1996 od podpísania tejto zmluvy. Záložca vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností parcela č. XXXX zastavaná plocha 69 m2, súp. č. XX zapísaných na LV čís. XXXX v
katastrálnom území XXXXXX F. O. XXX XXX F. (v ďalšom záloh) a tieto dáva do zálohu záložnému

veriteľovi. Záložný veriteľ tento záloh prijíma.

9. Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.1.1999 žalobca a žalovaní uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu
550.000,- slovenských korún. Dlžníci podpisom tejto zmluvy potvrdzujú prevzatie čiastky uvedenej v
čl. I. a zaväzujú sa túto vrátiť veriteľovi najneskôr v lehote do /dvoch/ mesiacov od jej poskytnutia, t.j.

do 15.03.1999 bezhotovostne na v záhlaví uvedený účet veriteľa, prípadne v hotovosti do pokladne
veriteľa. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa na vrátenie požičanej sumy uzatvárajú jej účastníci
medzi sebou dnešného dňa zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občian. zákon.
k nehnuteľnostiam, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie F. O. J., ktoré sú v
bezpodielovom vlastníctve dlžníkov.

10. Upomienkou žalobcu zo dňa 7.4.1999 žalobca vyzval žalovaných na úhradu zapožičanej čiastky,
ktorú im zapožičal dňa 25.6.1996 a 15.1.1999 v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa poštovej
doručenky túto výzvu si prevzala žalovaná dňa 9.4.1999.

11. V písomných vyjadreniach právny zástupca žalobcu uviedol, že rozsudok Okresného súdu
Michalovce nemá vplyv na žalobcom tvrdený skutkový stav. Žalobca reálne žalovanej a jej nebohému
manželovi spoločne a nerozdielne poskytol sumu 55.000,- Sk (1.825,66 eur) dňa 24.6.1996 formou
pôžičky, ktorú dlžníci ani po niekoľkých výzvach doposiaľ neuhradili. O reálnosti odovzdania peňazía o existencii pôžičky svedčí znenie zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.6.1996, na ktorej
podpis žalovanej je úradne osvedčený. V danom prípade je treba vychádzať z predpokladu, že žalovaná
by s vážnosťou úradného osvedčenia jej podpisu nepochybne nepodpísala listinu, ktorá potvrdzuje

prijatie sumy pôžičky, ako aj jej vôľu súhlasiť so zabezpečením tejto pohľadávky záložným právom
k nehnuteľnostiam. Žalovaná prevzatie sumy pôžičky nepoprela a rovnako nepoprela fakt, že nebola
vrátená.Čosatýkanárokunavráteniesumy550.000,-Sk(18.256,66eur),bezohľadunaplatnosťúkonu
zmluva o pôžičke zo dňa 15.01.1999 ako pôžičky, táto suma bola žalovanej ako solidárne zaviazanej
osobe poskytnutá, a to za účelom finančnej pomoci pre jej syna M. M.. Žalovaná dlh z pôžičky v tejto

výške uznala písomnosťou označenou ako späťvzatie návrhu zo dňa 21.04.2008, a to čo do dôvodu
a do výšky. Vzhľadom k tomu, že tento dlh v celom rozsahu uznal aj nebohý solidárny dlžník D. M.,
a odovzdanie peňazí je potvrdené aj samotnou listinou zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.1999 a listinou
zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 15.01.1999, niet pochýb o tom, že dlh existuje, a to
či už v právnom posúdení ako bezdôvodné obohatenie, alebo nárok na vrátenie sumy pôžičky. Taktiež
dňa 15.1.1999 mala byť medzi žalobcom a pôvodným žalovaným uzavretá zmluva o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva z dôvodu, že medzi veriteľom a dlžníkom bola dňa 15.1.1999 uzavretá
zmluva o pôžičke č. 15/01/99, ktorou sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkovi čiastku 550.000,- Sk, a dlžník
sa zaviazal túto pôžičku splácať za podmienok v zmluve o pôžičke. Dňa 22.10.2018 doručil Okresnej
prokuratúre Michalovce podnet z podozrenia zo spáchania trestnej činnosti a trestné konanie je vedené
pred Okresným riaditeľstvom POZ, odborom kriminálnej polície Vranov nad Topľou pod sp.zn. ČVS:

ORP-431/1-VYS-VT-2018. Predmetom trestného konania je posúdenie úmyslu žalovanej pri podpise
Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.1999, Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.1996 a Zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 15.01.1999 s poukazom na tvrdenia žalovanej, že uvedené
listiny neboli podpísané jej vlastnou rukou.

12. K tomuto vyjadreniu žalobca predložil dôkaz a to späťvzatie návrhu žalovanej zo dňa 21.4.2008
adresované Okresnému súdu Michalovce k sp.zn. 10C/575/2000, kde je uvedené, že žalovaná ako
žalobca v tomto spore o neplatnosť zmluvy o pôžičke a zabezpečovacom prevode práva zo dňa
15.1.1999 berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť. V tomto podaní je ďalej uvedené, že ona
ako žalobkyňa vyhlasuje, že zmluvu o pôžičke a zabezpečovacom prevode práva zo dňa 15.1.1999

podpísala so svojim manželom D. M., t.č. nebohým. V celom rozsahu uznáva nároky žalovaného
vyplývajúce z týchto zmlúv. Späťvzatie podpisuje nie v tiesni a na základe nevýhodných podmienok. V
závere je uvedené: ja ako dlžníčka pôžičku vo výške 550.000,- Sk s príslušenstvom zo dňa 15.1.1999 a
pôžičku vo výške 55.000,- Sk s príslušenstvom uznávam, čo do dôvodu a výšky, napriek skutočnosti, že
sú premlčané. Zároveň bolo doručené aj prehlásenie bez uvedenia dátumu, ktoré malo byť vyhotovené

M. M., nar. X.X.XXXX, kde je pri tom pečiatka ProfiStav s.f., kde je uvedené bez uvedenia dátumu,
že týmto dole podpísaný M. M., bytom K. XX, O. F. G., nar. XX.XX.XXXX prehlasujem, že som dňa
15.01.1999 prebral od svojho otca I. M. D. čiastku 550.000,- Sk, ktorý spolu s mojou matkou založili
rekreačnú chatu na D. P. p. A. B. do záložne. Uvedenú sumu som potreboval na stavebné materiály pre
moju firmu PROFISTAV s.f.

13. V písomnom vyjadrení právny zástupcu žalovanej voči žalobe vzniesol námietku premlčania.

14. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že na základe zmlúv o pôžičkách boli požičané
finančné prostriedky žalovanej a jej nebohému manželovi. Žalobca predložil žalovaným zmluvu o

pôžičke, pričom najprv im 15.1. požičal finančné prostriedky vo výške 550.000,- a 55.000,-, pričom
následne im predložil návrh zmluvy o pôžičke, ktorú dlžníci doručili žalobcovi podpísanú s overeným
podpisom od notára. Na základe tejto pôžičky má žalobca zato, keďže v zmluve bolo uvedené, že
peňažné prostriedky prevzali, že nie je spor o tom, že pôžička bola požičaná. Následne žalobca vyzval
žalovaných na vrátenie pôžičky a tí však pôžičku nevrátili. Listinou zo dňa 21.4.2008 označená ako

späťvzatie návrhu žalovaná v celom rozsahu uznala nárok žalobcu, čo do dôvodu a výšky, aj keď tento
nárok bol v čase uznania už premlčaný. Preto vznesená námietka premlčania je nedôvodná. A keď
Okresný súd Michalovce vyhlásil zmluvu o pôžičke a o zabezpečovacom práve vlastníckeho práva zo
dňa 15.1.1999 za neplatnú, nemení nič na skutočnosti, že finančné prostriedky boli prevzaté zo strany
pôvodných žalovaných a zmluva o pôžičke na sumu 55.000,- slovenských korún nebola vyhlásená

za neplatnú. Aj táto suma bola požičaná, čo mali preukazovať výdavkové doklady. Aj keď sú tu isté
pochybnosti ohľadne späťvzatia, má zato, že jednoznačne suma 550.000,- Sk a 55.000,- Sk bola
žalovanými prevzatá a týmto uznaním malo dôjsť aj k uznaniu premlčaného dlhu.15.Právnyzástupcažalovanejnapojednávaníuviedol,žežalobcasiuplatňujenárokztituludvochzmlúv
o pôžičke a to z údajnej zmluvy o pôžičke na sumu 55.000,- Sk, ktorá mala byť uzavretá 25.6.1996 a zo
dňa 15.1.1997 na sumu 550.000,- Sk. Otázku platnosti týchto zmlúv vyriešil Okresný súd Michalovce v

konaní vedenom pod sp.zn. 10C/575/2000, kde sa v tomto konaní žalovaná spolu so svojím nebohým
manželom (žalovaným v l. rade) domáhali vyslovenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva a zmluvy o pôžičke zo dňa 15.1.1999, kde predmetným rozsudkom bolo vyhlásené, že predmetná
zmluva o pôžičke a o zabezpečovacom prevode práva bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu, ako je
uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia, že pretože zmluva mala byť podpísaná, ako to vyplynulo z

dokazovania, až 30.3. K zmluve o pôžičke z roku 1996 a k údajnému späťvzatiu žaloby z roku 2008
uviedol,žetoniejeničmimoriadnevsprávanísažalobcu,atodávaťdosúdnychspisovtakétospäťvzatia
žaloby za iného účastníka konania, pričom o tejto skutočnosti vie zo svojej súdnej praxe od svojich
klientov, preto žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Späťvzatie ani nevyhotovila žalovaná,
keďže to nie je jej podpis. Podľa týchto listinných dôkazov žalovaná späťvzatie mala podpísať dňa
21.4.2008 a pôvodný žalovaný D. M. dňa 25.9.2006, pričom má zato, že obe späťvzatia boli doručené

až v priebehu odvolacieho konania, pričom pokiaľ ide o pôvodného žalovaného D. M., bolo doručené
súdu až potom, čo zomrel. Domnieva sa, že ak by chceli zobrať žalobu späť, urobili by tak naraz a to
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Aj v konaní na Okresnom súde Michalovce syn žalovaných
uviedol, že suma 550.000,- Sk im požičaná nebola a suma 55.000,- Sk bola vrátená. K uznaniu dlhu
na sumu 627.000,- Sk zo dňa 19.7.1999 uviedol, že toto uznanie nie je v súlade so zákonom, keďže

nemá náležitosti uznania podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pretože chýba vyhlásenie dlžníkov, že
splatia uvedený dlh.

16. Dotazom na predmetné trestné konanie na Okresné riaditeľstvo POZ, odborom kriminálnej polície
Vranov nad Topľou pod sp.zn. ČVS: ORP-431/1-VYS-VT-2018 súd zistil, že trestné stíhanie pre uvedený

skutok bolo odložené pre premlčanie a to uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru Vranov
nad Topľou zo dňa 13.2.2018. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2019.

17. Súd taktiež oboznámil dokazovanie vykonané na Okresnom súde Michalovce v konaní sp.zn.
10C/575/2000 k späťvzatiu žaloby, ktoré mala učiniť L. M. podaním zo dňa 21.4.2008. V odôvodnení

predmetného rozsudku k uvedenej okolnosti je uvedené nasledovné: L. M. uviedla, a to prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, že toto späťvzatie nikdy nepodpísala. Právny zástupca uviedol, že má
súhlas od iného klienta na zverejnenie údajov v tomto konaní, pretože na Okresnom súde Vranov
zastupuje klienta, ktorý sa domáhal proti žalovanému zaplatenia určitej finančnej sumy a pred začatím
pojednávania vo veci, keď sa dostavil na súd, bolo doručené takisto späťvzatie žaloby, obdobne ako v

tomto prípade, pričom, podľa jeho názoru, je to obvyklou praxou žalovanej strany. Rovnako poukázal
nato, že súdu bolo predložené späťvzatie návrhu podpísané nebohým I. D. M. a dal do pozornosti
skutočnosť, že typ písma a použitý stroj na písanie je totožný s tým, ktorý je použitý na napísanie zmluvy
o pôžičke. Z výpovede žalobkyne L. Q., urobenej pred dožiadaným súdom vo Vranove dňa 14.4.2010
súd zistil, že po nahliadnutí do písomností označených ako späťvzatie návrhu zo dňa 21.4.2008 uviedla,

že to vidí prvý krát, v žiadnom prípade ona, ani jej matka, ani jej brat, nesplnomocnili žalovaného B. A.
k doručeniu týchto späťvzatí návrhu súdu. S určitosťou povedala, že matka žiadne späťvzatie návrhu
nedávala, pretože býva so svojou matkou, ktorú opatruje, nakoľko táto je imobilná asi od apríla 2008.
Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu zo dňa 25.9.2005 alebo 2006, rok nie je čitateľný, podpísané jej nebohým
otcom, tvrdila, že zo strany žalovaného ide o špekuláciu, pretože jej otec mal špecifické písmo, nik by ho

nenapodobnil, preto tento návrh je napísaný strojom, pokiaľ ide o podpis, tak ten je určite jej nebohého
otca. Uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe. Z jej strany, zo strany matky, ani jej nebohého
otcanikdynedošlokspäťvzatiunávrhu.ĎalejsaktomuvyjadrilaajL.M.preddožiadanýmsúdomVranov
nad Topľou aj 20.4.2010. Súd zistil, že v žiadnom prípade nesplnomocnila žalovaného A. na doručenie
späťvzatia návrhu a tento návrh nie je ňou písaný, taktiež ani podpis na späťvzatí zo dňa 21.4.2008

nie je ňou podpísaný. Poukázala tiež na to, že podpis na späťvzatí návrhu zo dňa 25.9.2006 nie je jej
nebohého manžela a v celom rozsahu trvá na podanej žalobe, pretože žalovanému žiadne späťvzatie
žaloby nepodpísala ani konkrétne to, ktoré jej bolo predložené. Ďalej bol vypočutý ďalší svedok I. M. M.,
kde pred dožiadaným súdom Vranov nad Topľou dňa 20.4.2010 súd zistil, že má vedomosť o tom, že
na Okresnom súde Michalovce je vedené konanie o neplatnosti právnych úkonov, kde ako žalobcovia

vystupujú jeho matka a nebohý otec I. D. M.. Nemal vedomosť o tom, aby jeho rodičia splnomocnili
žalovaného A. na doručenie späťvzatia návrhu a práve naopak, keď sa to dozvedel, ostal prekvapený.
Uviedol, že písmo na späťvzatí, ktoré je písané rukou, určite nie je písmo jeho matky, ani sestry L. Q.
ani jeho. Taktiež s určitosťou povedal, že podpis na druhom späťvzatí nie je jeho nebohého otca. Vcelom rozsahu trval na podanej žalobe. Ďalej bol vypočutý M. M.. Súd zistil, že po predložení listiny
o späťvzatí návrhu na začatie konania z 25.9.2006 a 25.4.2008 zistil, že o tom nič nevie, neuznáva,
nikdy ich nevidel, nemá vedomosť o ich vyhotovení ani o doručení týchto späťvzatí návrhu na začatie

konania právnymi predchodcami žalobcu odvolaciemu súdu ani o tom, že by tí na doručenie písomností
splnomocnili žalovaného. Preto na podanej žalobe v celom rozsahu trval.

18. Právny zástupca žalobcu navrhol znalecké dokazovanie k posúdeniu pravosti podpisu žalovanej
na predmetnom uznaní, pretože Okresný súd Michalovce posúdil iba späťvzatie návrhu, avšak uznanie

posúdené nebolo. S týmto návrhom nesúhlasil právny zástupca žalovanej z dôvodu, že táto otázka už
bola posúdená na Okresnom súde Michalovce, ktorý toto späťvzatie a uznanie neuznal a vyriešil túto
otázku ako predbežnú.

19. Súd ďalej oboznámil výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v konaní vedenom na Okresnom súde
Michalovce pod sp.zn. 10C/585/2000. Svedok R. H. uviedol, že ho oslovil žalobca, či by vybavil zmluvy

o pôžičke a o zabezpečovacom práve, ktoré bolo potrebné podpísať. Tieto zmluvy boli napísané v
kancelárii pána A., pričom ja som potom tieto návrhy zmlúv odniesol dlžníkom, v tomto konaní žalovaná,
aby si ich preštudovali a následne potom som tam bol s pracovníčkou Notárskeho úradu ohľadom
overenia zmlúv, ktorí tieto zmluvy v jeho prítomnosti podpísali a rovnako boli overené podpisy v Knihe
overovania notárskej pracovníčky. Zmluvu, ktorú dával podpisovať, bola na sumu 50.000,- slovenských

korún a o tom, že by mala byť zmluva o pôžičke na 550.000,- Sk sa dozvedel až neskoršie. Zmluvy
zobralapracovníčkanotárskehoúradu,poktorébolspoluspánomA.uM.P.,naktorýchpredpreberaním
bola uvedená suma 50.000,- Sk.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 15.01.1999 na

sumu 550.000,- Sk, poukázal na rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp.zn. 10C/575/2000, kde
predmetná zmluva bola vyhlásená za neplatnú. Predmetná zmluva je neplatná z dôvodu, že v čase
podpísania takejto zmluvy nedošlo k poskytnutiu takejto peňažnej čiastky. Z neplatného právneho úkonu
nemožno priznať žiadne právne následky. Bolo preukázané, že nebola takáto zmluva na takúto sumu
uzavretá, a preto nemôže sa žalobca domáhať ani žiadneho nároku z tohto úkonu.

21. K nároku vo výške 55.000,- Sk uviedol, že žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu uviedla,
že táto suma mala byť vrátená, avšak dôkaz o tom nemá a zároveň bola aj vznesená námietka
premlčania. Uzatvorenie tejto zmluvy popreté nebolo. Súd zistil, že podľa predmetnej zmluvy uvedená
pôžička na sumu 55.000,- Sk mala byť vrátená do 24.7.1996. Žaloba bola podaná na súd dňa

21.3.2006, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, keďže na uvedený právny nárok je potrebné
aplikovať občiansko-právnu lehotu premlčania 3-ročnú, keďže zmluva bola uzavretá ako zmluva podľa
Občianskeho zákonníka, keďže bola táto pôžička poskytnutá žalovaným ako fyzickým osobám. Žalobca
poukázal na to, že predmetný nárok nie je premlčaný, pretože mala byť predmetná pôžička na sumu
55.000 bola uznaná. Súd sa zaoberal uznaním, avšak dôkazy, ktoré mali preukazovať uznanie žalovanej

pohľadávky, súd vyhodnotil tak, že nie sú v súlade so zákonom. Uznanie má byť adresované veriteľovi,
má obsahovať vyhlásenie, že dlh sa uhradí. Tieto skutočnosti uznanie žalovanej neobsahovalo. Zároveň
súd dodal, že žalobca predložil viacero dôkazov, ktoré by mali potvrdzovať uznanie, ale je pozoruhodné
a dosť nezvyčajné v praxi, aby veriteľ, ak má jedno uznanie, dával si podpisovať ďalšie uznania. Podľa
tvrdeniažalobcu malpreukazovaťuznaniepohľadávkyvýdavkovýpokladničnýdokladzodňa19.7.1999,

pričom taktiež súd takýto dôkaz nepovažoval v súlade so zákonom, pretože na tomto dôkaze je uvedené
iba uznanie dlhu zo dňa 25.6.1996 a zo dňa 15.1.1999 bez uznania, že dlh sa uhradí. Pokiaľ ešte žalobca
poukázal na to, že k uznaniu dlhu malo dôjsť v podaní označenom ako „späťvzatie žaloby“, ktoré mala
učiniť žalovaná a to v konaní, v ktorom vystupovala ako žalobkyňa, v konaní vedenom na Okresnom
súde Michalovce pod sp.zn. 10C/575/2000, súd mal za to, že predmetným späťvzatím sa už zaoberal

Okresný súd Michalovce, kde za účelom posúdenia dôvodnosti a pravosti tohto späťvzatia, , keďže
žalobkyňa v predmetnom konaní na Okresnom súde Michalovce poprela toto späťvzatie, Okresný súd
Michalovce dopočul žalovanú v súvisiacom konaní žalobkyňu, ktorá uviedla, že predmetné späťvzatie
nepodpísala, a teda pokiaľ žalovaná prehlásila, že nepodpísala späťvzatie, teda nemohla ani podpísať
predmetné uznanie a ďalej, ak by aj malo byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že toto uznanie mala podpísať

žalovaná, súd z vyhlásenia, ktoré je uvedené v tomto späťvzatí a v závere uznania uvádza, že toto
uznanie nepovažuje v súlade so zákonom, pretože je tam uvedené iba pôžička vo výške 55.000,-
slovenských korún, pričom nie je presne špecifikované, o akú pôžičku, v akej výške ide, nie je tovyhlásenie adresované veriteľovi, a chýba v ňom vyhlásenie, že dlh dlžník uhradí. Preto z týchto dôvodov
súd má zato, že nárok žalobcu nie je preukázaný a súd žalobu zamietol.

22. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol žalobca. O podanom odvolaní rozhodol druhoinštanšný
súdu rozsudkom sp. zn. 12Co/132/2019 zo dňa 28.05.2020 a to tak, že napadnutý rozsudok potvrdil
a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania

dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v
priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou
vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Možno
teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa že aj podľa právneho názoru odvolacieho

súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž

postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. Pokiaľ ide o pôžičku
sumy vtedajších 55.000,-Sk pozornosti odvolateľa zrejme ušlo, že súdom prvej inštancie bolo ustálené,
že v tomto prípade nedošlo zo strany žalovanej vierohodne k spochybneniu vzniku reálneho kontraktu,
keď dôvodom zamietnutia žaloby bola, vzhľadom na lehotu splatnosti tejto pôžičky - 24.07.1996 a dátum

podania žaloby na súde - 21.03.2006, kvalifikovane vznesená a dôvodná námietka premlčania zo strany
žalovanej,aktomutozáverupredchádzalosprávneanáležitézdôvodnenéodmietnutiepriznaniaúčinkov
uznania dlhu listinám, o ktoré svoj nárok následne opieral žalobca a nič na tom nemôže zmeniť ani
v odvolaní žalobcom predložené (neprávoplatné) rozhodnutie správneho orgánu o zápise záložného
práva na zabezpečenie tejto pôžičky na základe zmluvy o zriadení záložného práva z 24.06.1996 s

tvrdením, že ono osvedčuje, že pôžička trvá, lebo nárok žalobcu na plnenie z toho reálneho kontraktu
vzhľadom na kvalifikovane vznesenú a dôvodnú námietku premlčania, nemožno žalobcovi v tomto spore
priznať. Z uvedeného bolo by potom nadbytočné pristupovať k odstráneniu žalobcom tvrdených rozpor
vo výpovedi svedkov ohľadne prevzatia peňazí z tejto pôžičky. Pokiaľ ide o pôžičku sumy vtedajších
550.000,-Sk. K tvrdeniu žalobcu o tom, že dlh z tejto pôžičky bol žalovanou uznaný v listine označenej

ako „Späťvzatie návrhu z 21.04.2008“, pričom žalovaná spochybnila svoj podpis na uvedenom uznaní,
kde v nadväznosti na to žalobca v tomto smere navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom
zistenia pravosti podpisu s tým, že ak súd prvej inštancie uvedený dôkaz nevykonal, sťažil žalobcovu
dôkaznú situáciu, ku tomu odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie uvedenej listine správne
a náležitým zdôvodnením odmietol priznať účinky uznania dlhu pri pôžičke sumy 55.000,-Sk, ceteris

paribus to platí i pre túto pôžičku, a tak nevykonanie tohto dôkazu neovplyvnilo v konečnom dôsledku
procesný neúspech žalobcu. Inak povedané, ak zmienená listina nemá zákonné atribúty uznania dlhu,
je potom zbytočným skúmať pravosť podpisu na nej. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie vytýka, že
svoje rozhodnutie založil na dôkazoch vykonaných v inom konaní (pred Okresným súdom Michalovce,
sp. zn. 10C/575/2000 v spojení s odvolacím konaním na Krajskom súde Košice, sp. zn. 4Co/293/2013)

je potrebné uviesť, že z obsahu zápisníc z pojednávaní ( 23.05.2019, 16.08.2019) pred súdom prvej
inštancie plynie, že ku takto vykonaným dôkazom mal žalobca možnosť vyjadriť sa, svoje právo aj využil,
no spôsob vykonania týchto dôkazov nenamietal. Navyše z obsahu týchto zápisníc vyplýva, že žalobca
na opätovných výsluchoch svedkov, ktoré boli vykonané v zhora označenom konaní, výslovne netrval.
Obsah týchto zápisníc neosvedčuje ani tvrdenie žalobcu o nevykonaní ním predložených listinných

dôkazov v návrhu na vydanie platobného rozkazu a dôkazu o tom, že žalovaná s peniazmi disponovala.
Pri ich vykonaní súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 204 CSP (4. strana zápisnice z 23.05.2019).
V procese vykonania dokazovania pred súdom prvej inštancie tak neboli zo strany odvolacieho súdu
indikované žiadne pochybenia, ktoré by zakladali záver o tom, že by dokazovanie pred súdom prvej
inštancie nebolo vykonané v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom

ustanoveného postupu (§ 185 a násl. CSP).

23. Predmetný rozsudok druhoinštančného súdu bol napadnutý dovolaním zo strany žalobcu. Svoje
dovolanie žalobca odôvodnil ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. nesprávnym právnymposúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená, a to, či je pre pretrhnutie plynutia doterajšej premlčacej doby a pre následne plynutie 10-
ročnej doby nevyhnutné, aby dlžník svoj uznávací prejav výslovne adresoval veriteľovi, a aby vo

svojom uznávacom prejave zároveň uviedol, že dlh uhradí. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu, v zmysle ktorého odvolací súd uvedenú právnu otázku posúdil tak, že pre pretrhnutie
plynutiadoterajšejpremlčacejdobyaplynutienovej10-ročnejpremlčacejdobyjenevyhnutné,abydlžník
svoj uznávací prejav adresoval veriteľovi a zároveň v ňom uviedol, že dlh uhradí. Tým, že nižšie súdy
odmietli priznať právne účinky v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznávaciemu prejavu vôle

žalovanej obsiahnutému v podaní z 21. apríla 2008 označenom ako „späťvzatie žaloby“ adresovanom
Okresnému súdu Michalovce v konaní sp. zn. 10C/575/2000, kde žalovaná výslovne uviedla, že uznáva
pôžičku 55.000,- Sk čo do dôvodu a výšky aj napriek tomu, že je premlčaná, závažne pochybili.
Rozhodli bez akejkoľvek opory v právnej úprave a zamietli žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy
vo výške 55.000,- Sk na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Bolo potrebné vysporiadať
sa s argumentáciou žalobcu o tom, že žalovaná svoj dlh uznala čo do dôvodu a výšky, a preto došlo

k pretrhnutiu premlčacej doby. Dodal, že z rozhodovacej praxe zahraničných súdov ako aj odbornej
právnickej literatúry vyplýva jednoznačný záver o tom, že je potrebné dôsledne odlišovať uznanie dlhu
podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko pre vyvolanie ich
právnych účinkov sa vyžaduje splnenie iných zákonných predpokladov. Dovolateľ má za to, že odvolací
súdpririešeníuvedenejprávnejotázkypochybilanedôslednerozlišovalmedzizákonnýmipredpokladmi

a právnymi účinkami uznania dlhu podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho
zákonníka, pričom dovolateľ mal byť úspešný prinajmenšom v časti o zaplatenie 55.000,- Sk, čo sa
malo následne prejaviť aj v rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania. O podanom dovolaní rozhodol
dovolací súd uznesením sp. zn. 6Cdo/7/2021 zo dňa 27.04.2023 a to tak, že rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 28. mája 2020 sp. zn. 12Co/132/2019 v časti o zaplatenie 1.825,66 eur s príslušenstvom

a trov odvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 16. augusta 2019 č. k.
7C/26/2018-146 v časti o zaplatenie 1.825,66 eur s príslušenstvom a trov konania zrušuje a vec vracia
Okresnému súdu Vranov nad Topľou na ďalšie konanie. Dovolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobca dovolaním namietal, že súdy sa nevysporiadali s jeho argumentáciou, že žalovaná svoj dlh
uznala čo do dôvodu a výšky, a preto došlo k pretrhnutiu premlčacej doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP);
odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie

a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387
ods. 3 CSP). V danej veci je zrejmé, že nižšie súdy považovali v dovolaním napadnutej časti právo
žalobcu na vrátenie pôžičky za premlčané, keď dospeli k záveru, že nakoľko sporné uznanie dlhu
nespĺňa náležitosti podľa § 558 Občianskeho zákonníka, k pretrhnutiu premlčacej doby nedošlo, a to
bez toho, aby sa vysporiadali s výkladom ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúcou

skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad
aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez
návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami, aplikovateľnými
na konkrétny prípad. Možno rozoznávať napríklad situácie, kedy súd musí určiť relevantnú právnu
normu aplikovateľnú na konkrétny prípad a musí ju vo svojom rozhodnutí zohľadniť a kedy súd po

určení tejto právnej normy musí zohľadniť všetky časti právnej normy (napr. všetky časti hypotézy
právnej normy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa
v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napr. IV. ÚS 77/02). Odvolací súd

ako i súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojich rozsudkov náležite nevysporiadali s argumentáciou
žalobcu uvádzanou už v konaní pred súdom prvej inštancie a zopakovanou v odvolacom konaní, ktorá
si vyžadovala špecifickú odpoveď. Išlo o argumentáciu, v rámci ktorej žalobca poukázal na pretrhnutie
plynutia premlčacej doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nižšie súdy dôsledne neskúmali
plynutie premlčacej doby, najmä nevysvetlili rozdiel medzi uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho

zákonníka a písomným uznaním čo do dôvodu i výšky v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného dôvodu sú závery nižších súdov predčasné.24. Z dôvodu, že dovolacím súdom bol čiastočne zrušený rozsudok Okresného aj Krajského súdu v
zmysle ustanovení spravovacieho poriadku pre Okresné a Krajské súdy Slovenskej republiky, bola v
časti zrušenia žaloba zapísaná pod novou spisovou značkou, pod ktorou sa vedie konanie a to sp. zn.

7C/3/2023. Toto konanie je vedené už len v časti o zaplatenie 1.825,66 eur s príslušenstvom spolu s
trovami. Predmetom žaloby je teda nárok na zaplatenie sumy 1.825,66 eur s príslušenstvom v zmysle
zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 24.07.1994 na sumu vtedajších 55.000,- Sk, nakoľko v ostatnej časti
je konanie právoplatné.

25. Na výzvu súdu právny zástupca žalovanej k zvyšku nároku uviedol, že žalovaná opakovane
popiera, aby dokument zo dňa 21.04.2008 potvrdzoval jej prejav vôle. Uvedenú listu a jej vierohodnosť
žalovaná opakovane spochybňovala v rôznych konaniach (konanie pred Okresným súdom Michalovce
sp. zn. .10C/575/2000 a v ďalších) a v žiadnom z konaní tejto listiny neboli priznané účinky uznania
pôžičky. Táto listina vznikla počas prebiehajúceho konania na Okresnom súdu Michalovce sp. zn.
10C/575/2000, a to v štádiu konania pred odvolacím súdom (Krajský súd Košice) z dôvodu odvolania

podaného žalovaným. Je nelogické, aby žalovaná ( v konaní pred Okresným súdom Michalovce ako
žalobkyňa) mala záujem spísať listinu, ktorú 20.05.2009 odvolaciemu súdu predkladal žalobca (v konaní
pred Okresným súdom Michalovce, žalovaný). Zároveň poukázal na časť odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Co/153/2010 – 352 zo dňa 21.12.2012 a to k listine zo dňa
21.04.2008, ktorý uviedol, že: „žalovaný v priebehu odvolacieho konania – podaním zo dňa 20.05.2009

predložil odvolaciemu súdu späťvzatie návrhu pôvodného žalobcu I. D. M. zo dňa 25.09.2005 a
späťvzatie návrhu žalobkyňou L. M. zo dňa 21.04.2008 (č.l. 303 a 304), preto odvolací súd skôr
než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa nesplnením vecných podmienok pre
meritórne prejednanie podaného odvolania. Za tým účelom prostredníctvom súdu prvého stupňa doplnil
dokazovanie výsluchom žalobcov k otázke, či uvedené späťvzatia boli nimi (ich právnym predchodcom)

doručované súdu, poprípade, či splnomocnili žalovaného na doručenie týchto spävzatí návrhu súdu,
a teda, či z ich strany skutočne k späťvzatiu návrhu na začatie konania vo veci došlo. Z výpovedí
všetkých žalobcov vyplynulo, že ani žalobkyňa v 4. rade L. M. (pôvodná žalobkyňa v 2. rade) a ani
právny predchodca žalobcov, t.č. už neb. I. D. M. voči súdu nikdy neprejavili vôľu, aby sa v konaní
nepokračovalo, t.j. nevzali svoju žalobu vo veci späť a na tejto naďalej trvajú. Za tohto stavu na

žalovaným predložené „späťvzatia návrhu“ odvolací súd neprihliadal, lebo nejde o procesné úkony
žalobcov o späťvzatí žaloby urobené súdu, ktorými nepochybne prejavili vôľu nepokračovať v tomto
konaní.“ Z uvedeného má vyplývať, že žalovaná nemala nikdy záujem ani dôvod opakovane uznávať
premlčací dlh. Uvedenú listinu nikdy vlastnoručne nepodpísala a nejedná sa o prejav jej vôle. V konaní
navrhol vykonať dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10C/575/2000,

vypočuť žalovanú s tým, že neskôr tento návrh na vykonanie dokazovania zobral späť z dôvodu
vysokého veku žalovanej a navrhol vypočuť svedka, L. Q., dcéru žalovanej, ktorá žije v spoločnej
domácnosti so žalovanou ku okolnostiam, či žalovaná mala vôľu podpísať listinu späťvzatia žaloby.
Doplnil, že uznanie dlhu, ktoré mal predložiť veriteľ, nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu z
dôvodu absencie podstatnej zložky právneho úkonu, ktorej je vôľa žalovanej takýto úkon urobiť. Vôľa v

právnom zmysle vyjadruje vzťah osoby, ktorá právny úkon vykonáva k jeho vonkajšej aktivite, resp. jej
následkom. Avšak u žalovanej vôľa, úkon smerujúci k uznaniu dlhu absolútne absentovala a absentuje,
a preto nemožno hodnotiť uvedenú listinu ako platnú.

26. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení na výzvu súdu k zvyšku žaloby uviedol, že navrhuje

oboznámiť pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. 7C/26/2018. Doposiaľ žalovaná mu pôžičku nevrátila.
Uzavretie pôžičky nenamietala. Poprel, žeby nárok bol premlčaný z dôvodu, že bol písomne uznaný
žalovanou dňa 21.04.2008, čo do dôvodu a výšky s účinkami pretrhnutia premlčacej doby a plynutia
novej 10-ročnej premlčacej doby, preto námietka premlčania je nedôvodná. Zároveň poukázal na závery
dovolacieho súdu.

27. Na pojednávaní právny zástupca zotrval na predošlých vyjadreniach. Uviedol, že medzi účastníkmi
konania nie je sporné poskytnutie a uzatvorenie pôžičky. Žalovaná nepreukázala, žeby sumu 55.000,-
Sk/1.825,66 eur (ďalej len 1.825,66 eur) vrátila. Žalovaná uvedenú pôžičku uznala, čo do dôvodu a výšky
v späťvzatí žaloby adresované Okresnému súdu Michalovce sp. zn. 10C/575/2000 a tým začala plynúť

10 ročná premlčacia doba, a preto nárok nie je premlčaný. Má zato, že v listine späťvzatie žaloby bol
vyjadrený prejav vôle žalovanej. Tento prejav vlastnoručne podpísala spolu aj s pôvodným žalovaným,
D. M.. Žalovaná dodatočne argumentuje k späťvzatiu, že toto podanie nie je prejavom jej vôle. Žalobca
späťvzatie nikdy nespísal, ani nepodpísal. Ide o prejav vôle žalovanej, čo spôsobuje plynutie novej 10ročnej premlčacej lehoty. Doplnil, že zotrváva na predchádzajúcich návrhoch na vykonanie dokazovania,
a to znalecké dokazovanie k preskúmaniu pravosti podpisu žalovanej v podaní zo dňa 21.06.2018.

28. Právny zástupca žalovanej na pojednávaná uviedol, že poukazuje na odôvodnenie dovolacieho
súdu, kde bolo dané do pozornosti, že konajúce súdy nepodali dostatočný výklad k otázke uznaniu dlhu
podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka k ustanoveniu § 558 Občianskeho zákonníka. Skúmania
dôsledkov uznania v súvislosti s premlčacou dobou nepovažuje sa dôvodné, pretože listina zo dňa
21.04.2008,ktoroumalodôjsťkuznaniudlhu,bolaviackrátžalovanoupopretáaneplatnosťaneúčinnosť

tejto listiny bola konštatovaná aj v rozhodnutí Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/153/2010 zo dňa
21.12.2012. Uvedenú listinu považuje za absurdnú a to aj z dôvodu, že túto listinu mal doručiť v čase
odvolacieho konania neúspešný žalovaný, v tomto konaní žalobca, v konaní vedenom pred Okresným
súdom Michalovce sp. zn. 10C/575/2000. O tom, že uvedenú listinu nemohla podpísať aj žalovaná,
podľa neho už potvrdil aj svedok, syn žalovanej, I. M. M. v konaní pred Okresným súdom Michalovce.
Uvedená listina nemá zákonné atribúty uznania dlhu, a to v tom, že absentuje adresovanie veriteľa,

absentuje vyhlásenie veriteľovi, že dlh uhradí ako aj absentuje vôľová zložka žalovanej vo vzťahu k
uznaniu dlhu. Listina zo dňa 21.04.2008 je neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka. Pôžička mala byť vrátená do 24.07.1996 a žaloba bola podaná po uplynutí všeobecnej
3 ročnej premlčacej doby. Namietal navrhnuté znalecké dokazovanie pre posúdenie pravosti podpisu
žalovanej na listine z dôvodu, že nemá k dispozícii originál tejto listiny, ako aj z dôvodu uplynutia

značnej doby od vyhotovenia tejto listiny. Na pojednávaní doplnil návrhy na vykonanie dokazovania a to
oboznámenie výpovede žalovanej, ktorú urobila pred Okresným súdom Michalovce v rámci dožiadania.

29. Z navrhnutých dôkazov súd doplnil dokazovanie o nevykonaný dôkaz, a to oboznámenie výpovede
žalovanej učinenej v konaní pred Okresným súdom Michalovce a výsluch svedka, I. M. M., syna

žalovanej.

30. Z výpovede žalovanej vykonanej v rámci dožiadania pred Okresným súdom Michalovce vyplýva,
že žalovaná po zákonnom poučení, podľa vtedajšieho § 131 Občianskeho súdneho poriadku, uviedla,
že nikdy nesplnomocnila B. A. na doručenie späťvzatia návrhu na súd. Táto listina zo dňa 21.04.2008

označená ako späťvzatie žaloby ňou nikdy nebola podpísaná. Vylúčila, žeby na tejto listine bol aj podpis
jej manžela, pôvodného žalovaného, D. M.. Uviedla, že na žalobe vedenej pred Okresným súdom
Michalovce trvá.

31. Svedok, I. M. M., vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby jeho mama ako aj

nebohý otec, D. M., splnomocnil B. A. doručenie späťvzatia žaloby. Uviedol, že určite podpis na listine,
späťvzatie, nie je jeho matky ani sestry, ani jeho ako aj otca.

32. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na

vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

33. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

34. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany,
výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob
vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právodlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

38. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

39. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

40. Podľa § 658 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

41. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

42. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

43. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejedávanou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§

132 ods. 1 C.s.p.). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.
povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla

dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu,

je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

44. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto
zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti

vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.

45. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu pôžičky. Žalovaná
však nepreukázala, že pôžičku vrátila. Bránila sa premlčaním nároku v 3 ročnej premlčacej lehote.
Žaloba nepovažoval námietku za dôvodnú, pretože podľa neho pre nárok je potrebné aplikovať 10 ročnú

premlčaciu lehotu na základe uznania nároku v liste späťvzatie žaloby zo dňa 21.04.2008. Žalovaná
poprela, že by späťvztie žaloby podpísala a že by chcela žalobu pred Okresným súdom Michalovce
zobrať späť.

46. Samotný Občiansky zákonník rozlišuje medzi uznaním práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako
jednostranný právny úkon, ktorý má byť adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo veriteľovi, že
svoj záväzok uznáva. Pre uznanie je potrebné, aby bola zachovaná písomná forma, aby bola uvedená
výška dlhu a dôvod dlhu a jeho uznanie. Tieto náležitosti sú potrebné pre písomné uznanie práva
dlžníkom, aby malo právne následky v podobe pretrhnutia premlčacej dobe podľa § 110 ods. 1 druhá

veta Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od uznania podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznanie
podľa § 558 ešte vyžaduje, aby dlžník vyjadril prísľub, že dlh zaplatí. Uznanie premlčaného práva podľa
práva z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, nie je viazané
na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo, ale úprava obsiahnutá v § 558 Občianskehozákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten kto uznal premlčaný dlh o premlčaní
vedel. (www. epi.sk/komentované-ustanovenie/komentár k § 110 a 558, autor JUDr. Imrich Fekete, CSc.-
online verzia Občianskeho zákonníka Veľký komentár)

47. So spísaným uznaním práva čo do dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby,
ktorý je upravený v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Platné uznanie práva z hľadiska plynutia dĺžky
premlčacej doby zakladá plynutie novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia, a namiesto doteraz
uplynutej premlčacej doby začína plynúť nová 10 ročná premlčacia doba odo dňa, keď dlžník práva

uzná, resp. od uplynutia lehoty na plnenie, ak je v uznávacom prejave uvedená.

48. V danej veci dlžník v späťvzatí nevyjadril prísľub, že dlh zaplatí a prichádza do úvahy uznanie podľa
§ 110 ods. 1 Občianského zákonníka. Aj uznanie podľa § 110 ods. 1 Občianského zákonníka pre jeho
platnosť vyžaduje platné uznanie, pre ktoré je potrebné, aby vyjadrovalo slobodnú a vážnu vôľu dlžníka.
Musí ísť o jednostranný úkon adresovaný veriteľovi, v písomnej forme a musí sa týkať uznania, čo do

jeho dôvodu, tak aj výšky.

49. Úkon, od ktorého žalobca odvodzoval plynutie 10 ročnej premlčacej doby, označil späťvzatie žaloby.
Súd však musel skúmať, či takéto uznanie má náležitosti uznania, ktoré by následne spôsobovalo
dôsledok plynutie novej 10 ročnej premlčacej doby. Súd má zato, že takýto prejav, späťvzatie žaloby, nie

je prejavom uznania ani podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ale nie je ani uznaním podľa § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktoré bez tohto vyhlásenia, že dlžník dlh zaplatí, spôsobovalo plynutie novej
10 ročnej premlčacej lehoty, pretože pre platné uznanie práva je potrebné, aby toto vyhlásenie bolo
adresované veriteľovi. Z obsahu úkonu späťvzatie vyplýva, že toto malo byť adresované Okresnému
súdu Michalovce a nie veriteľovi. Taktiež žalovaná poprela, žeby takýto právny úkon urobila, teda nie

je prejavom jej vôle. Toto svoje vyhlásenie urobila výsluchom pred dožiadaným súdom. Súd uznal jej
tvrdeniu, že takýto prejav nie je prejavom jej vôle. Súd to vyvodzuje aj zo skutočností, že údajne takéto
späťvzatie mal učiniť aj ešte spolu s ňou pôvodný žalobca, jej manžel, ktorý je nebohý D. M., a na
súd malo byť doručené aj až po jeho smrti, a že takéto späťvzatia neboli doručované naraz, ale boli
doručované osobitne. Údajné späťvzatie žalovanej má byť zo dňa 21.04.2008 a na súd bolo doručené

dňa 22.05.2009 a D. M. údajne späťvzatie urobil dňa 25.09.2005, na súd malo byť doručené dňa
21.04.2008 a pritom zomrel dňa XX.XX.XXXX. Takýto postup len potvrdzuje, že späťvzatie neurobila
žalovaná, ani pôvodný žalovaný D. M..

50. Keďže nedošlo k platnému uznaniu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ani podľa § 110 ods. 1

Občianskeho zákonníka, preto na uvedenú právnu vec je potrebné aplikovať 3 ročnú premlčaciu dobu,
a keďže žaloba bola podaná po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby, kedy uplynula lehota na plnenie, súd
má zato, že nárok bol podaný po uplynutí premlčacej doby, a teda je žaloba nedôvodná, a súd preto mal
zato, že vznesená námietka premlčania bola vznesená dôvodne a žalobu zamietol. Žaloba bola podaná
na súd dňa 21.03.2006, a pôžička mala byť vrátená do 24.7.1996.

51. Z týchto dôvodov preto súd zamietol aj ďalšie návrhy na vykonanie ďalšie dokazovania, nakoľko mal
zato, že doposiaľ vykonané dokazovanie je dostačujúce. Späťvzatie žaloby súd posúdil ako neplatný
právny úkon, a preto nebol dôvod na skúmanie podpisu na tejto listine.

52. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

54. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

tento priznal žalovanej v rozsahu 100 %, ktorá mala vo veci plný úspech v to aj v časti, kde súd žalobu
zamietol do sumy 550.000 Sk.56. Podľa § 262 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym

rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o
všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdu vo Vranov nad Topľou, písomne.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.