Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822010047
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3822010047.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovaným: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
v Martine, trvale bytom D. E. F. XX, E., prechodne bytom G. - H., I. J. XX, K. G., t. č. na slobode, L. G.,
nar. XX.XX.XXXX v Martine, okres G., trvale bytom E. E., E. F. XXXX /XX, K. E. E., t. č. na slobode, M.
D., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom N. F. XX, prechodne bytom E. E., D. M. XXXX/XX, okres

turčianske Teplice, t. č. na slobode, G. C., nar. XX.XX.XXXX v Martine, okres Martin, trvale bytom E. E.,
H. F. XXX/XX, K. E. E., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve
podľa § 20 k § 156 odsek 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a pre trestný čin
prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 364 odsek. 1 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 05. marca 2024
prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. februára 2023 pod

sp. zn. 2T/9/2022 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu z r u š u j e .

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku odvolací súd v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 22. februára 2023 pod sp. zn. 2T/9/2022 rozhodol tak, že
obžalovaní: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, L. G., nar. X.X.XXXX, M. D., nar. XX.X.XXXX, G.
C., nar. XX.X.XXXX sa oslobodzujú podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby pre trestný
čin prečinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 156 odsek 1 Tr. zákona č. 300/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov a pre trestný čin prečin výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20

k § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších, na tom skutkovom základe, že

dňa 18.5.2019 v čase okolo 07.00 hod. v Prievidzi, na Bojnickej ulici pred Zimným štadiónom na
parkovisku fyzicky napadli poškodeného G. N. tak, že ho zhodili na zem a opakovane ho udierali a
kopali do oblasti hlavy a celého tela, kedy mu na pomoc prišiel poškodený H. O., ktorého tiež opakovane
udierali do oblasti hlavy a trupu, čím poškodenému G. N. spôsobili zranenia - otras mozgu I. stupňa,

pomliaždeniny a odreniny hlavy v ľavej jarmovej oblasti, pomliaždenie a podkožný krvný výron v
čelovej oblasti, pomliaždenie a odreniny ľavej ušnice, pomliaždenie ľavej strany hrudníka, pomliaždenie
brušnej steny, pomliaždenie oboch kolien, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie s narušením
obvyklého spôsobu života v trvaní 10 dní a poškodenému H. O. spôsobili zranenia - zlomeninu nosnej
kosti s posunutím chrupavčitého septa, tržnú zmliaždenú ranu hlavy v ľavej spánkovej oblasti, ktoré si
vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie s narušením obvyklého spôsobu života v trvaní 8 dní, pretože

nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.Súčasne v časti adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku
boli poškodení G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. Q. XXX/XX, H. O., nar. X.X.XXXX, bytom H., O.
XXXX/XXX, Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, Slančíkovej 3, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,

H. XXXX, XXX XX E. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor
v neprospech všetkých obžalovaných voči všetkým jeho výrokom. Svoje odvolanie bližšie odôvodnil
dodatočne písomne podaním zo dňa 27. apríla 2023 tým, že napadnutý rozsudok okresného súdu

nepovažuje za správny a dôvodný. Je toho názoru, že prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných
dôkazov nepostupoval správne a dôsledne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
a následne nedospel k logicky odôvodneným skutkovým záverom. Na hlavnom pojednávaní vykonané
dokazovanie podľa názoru prokurátora bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že obžalovaní na
verejne prístupnom mieste napadli poškodených a spôsobili im zranenia, ktoré si vyžiadali ošetrenie
a liečenie, počas ktorého bol sťažený ich obvyklý spôsob života v trvaní 10, resp. 8 dní. Poukázal na

svedecké výpovede poškodených a ďalších osôb, ale aj samotných obžalovaných z ktorých vyplýva
účasť jednotlivých obžalovaných na konflikte. Ďalej konštatoval, že aj v prípade ak by sa odvolací súd
stotožnil s hodnotením dôkazov prvostupňového súdu v tom smere, že obžalovaným nebolo preukázané
spôsobenie zranení poškodenému G. N., tak obžalovaný sú v predmetnej trestnej veci stíhaní aj pre
trestný čin prečinu výtržníctva, pričom je toho názoru, že konanie obžalovaných napĺňa všetky znaky

tohto trestného činu. Poukázal pritom na skutočnosť, že samotný okresný súd v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku konštatuje, že obžalovaný sa konfliktu zúčastnili avšak v rámci odôvodnenia
sa už nevysporiadal s otázkou naplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva vo vzťahu k
obžalovaným a odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti je preto nepreskúmateľné a čisto
arbitrárne. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek

1 písm. b) Tr. zákona zrušil a aby podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

Obžalovaní sa ani sami a ani prostredníctvom svojich obhajcov do konania neverejného zasadnutia
krajského súdu písomne k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 14. augusta 2023, na neverejnom zasadnutí dňa 05. marca 2024, nezistiac dôvody
pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie

napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom podľa § 317 odsek
1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a tiež aj z hľadiska prípadne naplnených dôvodov pre dovolanie podľa
§ 371 odsek 1 Tr. poriadku. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora, ktoré je prípustné,
bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, je aj dôvodné. Napadnutý rozsudok je

totiž chybný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä
preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ďalej pre nesprávnosť
i neúplnosť jeho skutkových zistení i preto, že sa okresný súd ako súd prvého stupňa nevyrovnal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie /§ 321 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. poriadku/.

Krajský súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že náležité zistenie skutkového stavu veci
je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2
odsek 1 Tr. poriadku), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak
na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo

veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé
rozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov
a potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Náležitézistenieskutkovéhostavuvecivzmysle§2odsek10 Tr.poriadkuvyžaduje,abykaždáokolnosť
dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla
vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len

zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť
záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných
dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia

o vierohodnosti druhého dôkazu. Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok alebo jeho jednotlivé
výroky, musia byť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne
vyplývať (§ 2 odsek 12 Tr. poriadku). „Vnútorné presvedčenie“ sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov
a z nich vyplývajúcich skutočností („okolností prípadu jednotlivo i v súhrne“) a teda neznamená ľubovôľu,
najmä ním nemožno nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch. K správnym a úplným skutkovým
zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež tak

v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Popieranie obžalovaného môže byť podkladom oslobodzujúceho rozsudku podľa § 285 písm.
c) Tr. poriadku len vtedy, keď vykonané dôkazy na jeho usvedčenie nepostačujú a ďalšie prípadné
usvedčujúce dôkazy sú však nedostupné.

Odvolací krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu a dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd pochybil predovšetkým pri ustálení žalovaného
skutku a následne sa tiež nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a predčasne tak, ako to odôvodnil v dôvodoch napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nebolo

preukázané, že žalovaný skutok sa síce stal, ale nebolo bez pochybnosti preukázané, že ho spáchali
obžalovaní.

V prvom rade krajský súd uvádza, že okresný súd pri procesnom postupe síce nepochybil, keď vykonal
všetky relevantné dôkazy, avšak už nepostupoval procesne správne, keď vykonané dôkazy, vrátane

výpovedí obžalovaných nehodnotil jednotlivo, ale aj v ich súhrne a v súlade s ustanovením § 2 odsek
12 Tr. poriadku. Okresný súd totiž vykonané dôkazy hodnotil jednostranne, bez prihliadnutia na ich
vzájomné vnútorné prepojenie a v prospech obžalovaných. Hodnotenie dôkazov okresným súdom
navyšenebolopresvedčivoavdostatočnejzrozumiteľnejmiereodôvodnené.Súdprihodnotenídôkazov
pritom musí postupovať tak aby ich hodnotil samostatne, ale aj vo vzájomnej súvislosti, vo vzťahu

k jednotlivým obžalovaným osobitne a taktiež vo vzťahu k naplneniu znakov ku každej zo skutkových
podstát oboch žalovaných trestných činov zvlášť. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je bližšie zrejmé
akým spôsobom sa okresný súd s týmito dôkazmi vysporiadal a skutkové zistenia ním konštatované
sú aj vzhľadom na už uvedené nedostatočné a súčasne i nepreskúmateľné. Z vykonaných dôkazov,
podľa názoru krajského súdu, totiž vyplývajú totiž aj iné skutočnosti, ktoré svedčia v neprospech

obžalovaných. Sám okresný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a skutočne došlo ku konfliktu, a to za
účasti všetkých obžalovaných (i keď okresný súd navyše konštatuje aj účasť iných nestotožnených
osôb) pričom súčasne však poukazuje na to, že existujú výrazné pochybnosti, či uvedený skutok
spáchali obžalovaní. Okresný súd sa však následne už v dostatočnej miere nezaoberal v akom rozsahu

považoval účasť jednotlivých obžalovaných na potýčke za preukázanú. Aj keď je možné pripustiť, že
medzi výpoveďami obžalovaných, poškodených a ďalších svedkov sú podstatné rozpory, na druhú
stranu okresný súd konštatoval, že predmetného konfliktu sa zúčastnili aj obžalovaní, čím sám musel
považovať napr. výpoveď obžalovaného A. B. C. ( ktorý fakticky
zapojenie sa do konfliktu popieral) za nedôveryhodnú, čo však v rámci odôvodnenia už presvedčivo

a v dostatočnej zrozumiteľnej miere neodôvodnil a tým neprihliadal na túto okolnosť v súvislosti
s hodnotením iných vykonaných dôkazov. Krajský súd ďalej konštatuje, že okresný súd sa taktiež
dostatočne nevysporiadal v tejto časti so svedeckými výpoveďami poškodených G. N., H. O., a potom
aj G. Q. a G. O., ktorí účasť tohto obžalovaného na konflikte nielen potvrdzujú, ale popisujú ju ako
fyzický útok obžalovaného na osobu poškodeného N., ktorý v tom čase ležal na zemi. Tak isto pri

fyzickom napadnutí poškodeného H. O. sa nedostatočne okresný súd zaoberal možnosťou identifikácie
prvotného útočníka a charakteru jeho útoku na tohto poškodeného. Krajský súď pritom poukazuje aj na
okolnosť, že z vypočutých osôb zúčastnených na konflikte, jedinou osobou ktorá nebola pod vplyvom
alkoholu, bol práve poškodený H. O.. Obdobne sa okresný súd pri hodnotení dôkazov nedostatočnezaoberal aj s poznatkami vyplývajúcimi z vykonaných listinných dôkazov a obsahu oboznámeného
priestupkového spisu a to v ich spojitosti s výpoveďami poškodených, ale aj poznatkami týkajúcimi sa
osôb samotných obžalovaných. Okresný súd sa taktiež dostatočne nezaoberal konaním jednotlivých

obžalovaných v spojitosti s naplnením formálnych znakov trestného činu prečinu výtržníctva, pre ktorý
boli tiež trestne stíhaný, a to o to skôr, keď sám mal za preukázané, že boli účastní konfliktu, ktorý
sledoval väčší počet ľudí a pri ktorom došlo k použitiu fyzického násilia. Obžalovaní spáchanie skutku
popierali a v zmysle vlastných výpovedí sa buď na potýčke fakticky nemali podieľať, alebo popisovali
svoje konanie ako obranné, resp. v snahe zabrániť stupňovaniu napätia potýčky. Na druhú stranu

poškodení G. N., H. O. a svedkovia G. Q. a G. O. popisovali konanie osôb napádajúcich poškodených
podstatným spôsobom odlišne. Aj keď v rámci výpovedí realizovaných na hlavnom pojednávaní došlo
k vzniku viacerých rozporov, je dôvodné prihliadnuť aj na časový odstup od skutku samotného, vzhľadom
na ktorý je pochopiteľné, že k nepresnostiam v rámci výpovedí došlo. Vzhľadom na uvedené preto
skutkové a aj právne závery uvedené okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku nie sú
nielen presvedčivé, ale aj celkom nie jasné a zrozumiteľné, čím sa napadnutý rozsudok stáva aj

nepreskúmateľným, ktorá skutočnosť je súčasne tiež v rozpore s ustanovením § 168 odsek 1 Tr.
poriadku.

V zmysle uvedených dôvodov má potom krajský súd za to, že okresný súd sa dôsledne nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom závery o skutkových

zisteniach okresného súdu v napadnutom rozsudku nie sú presvedčivé, resp. krajský súd je toho názoru,
že náležitým vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku je možné,
aby okresný súd dospel aj k iným skutkovým a právnym záverom, obdobne ako na to poukazoval v rámci
odvolacích námietok prokurátor.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Povinnosťou prvostupňového okresného súdu bude preto v ďalšom konaní na hlavnom pojednávaní sa
náležite vysporiadať so všetkými vytýkanými pochybeniami a nedostatkami a v už naznačenom

smere a rozhodnúť v súlade so stavom veci a so zákonom a svoje rozhodnutie odôvodniť vo vzťahu
ku každému obžalovanému samostatne, a to tak aby rozhodnutie bolo dostatočne preskúmateľné a
zrozumiteľné. Krajský súd na okraj pripomína nakoľko v prípade trestných činov ide o prečiny, že súd
v prípade ak by došlo vo vzťahu k obvineným konštatovaniu naplnenia obligatórnych
znakov trestného činu je povinný skúmať aj kumulatívne naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10

odsek 2 Tr. zákona. Tieto skutočnosti spolu s ďalšími okolnosťami v posudzovanom prípade musia byť
predmetom skúmania naplnenia materiálnej stránky predmetných žalovaných trestných činov prečinu
okresným súdom, s jeho náležitým a presvedčivým zákonným vyhodnotením, bez akejkoľvek miery
arbitrárnosti.

Podľa § 321 odsek 1 písm. a) a písm. b) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok okrem
inéhonajmäpreto,žeboliporušenéustanovenia,ktorýmisamázabezpečiťobjasnenieveci ajprechyby
vnapadnutýchvýrokochrozsudku,najmäprenejasnosťaneúplnosťjehoskutkovýchzisteníalebopreto,
že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba
urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 odsek 1 Tr. poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je

viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.