Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4T/60/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223010487

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4223010487.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnopredsamosudcomMgr.ĽudovítomMajerčíkomvtrestnejveciprotiobžalovanému
A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa

28. októbra 2024

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., bytom C. D., C. E. XXXX/X, B. C. D., F. XXXX/X,

je vinný, že

dňa 14. augusta 2022 v čase okolo 19.30 hodine po ceste č. II/509 smerom od obce Pribeta viedol
nákladné motorové vozidlo značky Peugeot Boxer evidenčného čísla C. pričom v dôsledku toho, že
riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedodržal od pred ním v rovnakom smere jazdiacej

cyklistky G. H., nar. XX.X.XXXX bočný odstup najmenej 1,5 metra v dôsledku čoho počas prechádzania
vedľa nej, pravým spätným zrkadlom narazil do jej ľavého ramena v dôsledku čoho spadla na trávnatú
plochu vpravo v smere jazdy a utrpela zlomeninu dolnej časti vretennej kosti odlomením bodcovitého
výbežku, pomliaždenie bedrovej oblasti vľavo, odreniny pravého predlaktia s dobou liečenia najmenej 7
týždňov, obvinený spôsobom svojej jazdy konal v rozpore s § 15 ods. 3 zákona č.8/2009 Z.z, o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania tým, že porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno h) Trestného zákona.

Za to
sa odsudzujePodľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), písmeno n), § 38 odsek 2 Trestného
zákona, § 39 odsek 5 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na trest peňažný vo
výmere 7.000.- (sedemtisíc) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere
16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 (jedného) roka.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, titulom
náhrady škody sumu 2.706,12 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno podala na Okresný súd Komárno dňa 4. septembra 2023
postupom podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu pod sp. zn. 2Pv 126/23/4401, zo dňa 24.
augusta 2023, na obvineného A. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného

zákona.

Okresný súd Komárno dňa 10. októbra 2023 vydal trestný rozkaz sp. zn. 4T/60/2024-135, ktorý
nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obvinený proti trestnému rozkazu podal odpor.

Na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2024 (obžaloba bola prednesená na hlavnom pojednávaní dňa
11.3.2024), obžalovaný po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutku, uvedeného v obžalobe. Súd obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333
odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže
obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátorky, ktorá

navrhla prijať jeho vyhlásenie o vine, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaného
skutku súd nevykoná.

V rámci právneho posúdenia veci súd vychádzal z dikcie zákonných ustanovení a to § 157 odsek 1

Trestného zákona podľa ktorého, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky, § 157 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona podľa
ktorého odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 závažnejším spôsobom konania, § 16 písmeno a) Trestného zákona podľa ktorého trestný čin
je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť

alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také
porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, ako aj podľa § 138 písmeno h) Trestného zákona, podľa ktorého
sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti
vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na všetky dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný ku skutku, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, keďže z nedbanlivosti (§

16 Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, spôsobil ťažkú ujmu na
zdraví, závažnejším spôsobom konania tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Súd nemal pochybnosti o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním
obžalovaného a následkom jeho činu, pričom je nutné dodať, že posudzovaný trestný čin bol spáchaný
z nedbanlivosti.Postupom podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd po vyhlásení obžalovaného
o vine, vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, a to prečítaním správ a charakteristík
k osobe obžalovaného, odpisu z registra trestov, evidenčnej karty vodiča, výpisom z ústrednej evidencie

priestupkov a listinných dôkazov, vzťahujúcich sa na jeho predchádzajúce odsúdenia.

Poškodená G. H. si náhradu škody bolestné, náklady na opravu bicykla a iné vynaložené náklady
v súvislosti s predmetným trestným činom uplatnila vo svojej poisťovni, pričom v časti jej už boli aj
vyplatené a v trestnom konaní si náhradu škody ďalej neuplatňovala, o čom urobil jej splnomocnený

zástupca vyhlásenie na hlavnom pojednávaní.

PoškodenáVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,Bratislavasiužvprípravnomkonaníuplatnilanáhradu
škody v sume 2.706,12 eur (uplatnenie č.l. 81 spisu) a jej uplatnenie bolo prečítané na hlavnom
pojednávaní.

Na základe uvedeného, po naplnení vyššie uvedených procesných podmienok a postupov, sa súd pri
svojom rozhodovaní v ďalšom zameral už len na určenie druhu trestu a jeho výmery, ako aj stanovenie
náhrady škody. V tomto smere postupovala súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 1 a odsek 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súd zároveň prihliadol na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že u obžalovaného boli zistené dve
poľahčujúce okolnosti a to v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona a písmeno n) Trestného zákona
teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a svojim vyhlásením

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd žiadnu priťažujúcu okolnosť v
zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona nezistil, teda pomer a miera závažnosti poľahčujúcich
okolností k priťažujúcich okolnostiam bol 2:0 v prospech poľahčujúcich okolností. Na základe vyššie
uvedených skutočností vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy dospel súd k záveru,
že uloženým druhom trestu a jeho výmerou bude zabezpečený účel trestu, tak ako to má na mysli

zákonodarca.

Súd ďalej zistil, že obžalovaný má v evidencii priestupkov zaznamenané priestupky najmä v oblasti
dopravy za rôzne priestupky vyriešené predovšetkým v blokovom konaní pokutou (porušenie pravidiel
cestnej premávky, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, prekročenie povolenej rýchlosti a pod.).

Súdne trestaný bol jeden krát, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Obžalovanému súd ukladal trest podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu
odňatia slobody zo zákona stanovená na jeden rok až päť rokov, pričom čin uvedený v odseku 1 spáchal
závažnejším spôsobom konania. Pri ukladaní trestu sa ďalej súd spravoval aj ustanovením § 56 odsek

1 a odsek 2 Trestného zákona a vzhľadom na to, že ukladal trest za prečin, ako aj vzhľadom na povahu
a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy nepodmienečný trest neukladal, uložil mu peňažný trest vo výške 7.000.- (sedem tisíc) eur.
Pre prípad, že by jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený, súd s poukazom na ustanovenie § 57
odsek 3 Trestného zákona uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť)

mesiacov, teda všetko na dolnej hranici trestnej sadzby, keďže takýto trest súd vzhľadom aj na okolnosti
prípadu a osobu obžalovaného považoval za zákonný a spravodlivý.

Súd v rozsudku uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v cestnej premávke v trvaní 1 roka, nakoľko bolo nepochybné, že sa dopustil prejednávaného trestného

činu v súvislosti s touto činnosťou ako vodič motorového vozidla, kde súd vychádzal z trestnej sadzby
od 1 roka do 10 rokov trestu zákazu činnosti. Pri určovaní výmery trestu súd zvlášť zohľadnil okolnosti
prejednávaného prípadu, ako aj následky konania obžalovaného, ktoré neboli mimoriadne závažné
a uložil trest zákazu činnosti na spodnej hranici trestnej sadzby, dôvodnosť ktorého, v tomto prípadesúd odôvodňuje aj skutočnosť, že obžalovaný podniká v oblasti kúpy a predaja motorových vozidiel, kde
v značnej miere využíva vodičské oprávnenie, pričom je to jeho hlavná zárobková činnosť, pre výkon
tohto povolania je preto pre neho potrebné vodičské oprávnenie. Z tohto dôvodu, ako aj vzhľadom na

samotné vyjadrenie poškodenej strany, pomery obžalovaného, ktorý okrem uvedeného vychováva aj
maloleté dieťa a vedie inak usporiadaný život, súd na základe týchto skutočností a okolností, ako aj
úvah dospel k záveru, že je dôvodné uloženie mierneho trestu zákazu činnosti, ktorým budú splnené aj
prevýchovné funkcie ukladania trestov.

V rámci trestného konania sa o nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom
rozhoduje v tzv. adhéznom konaní, ktoré sa považuje za súčasť trestného konania. V zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR zo dňa 26.11.2019, sp. zn. I. ÚS 481/2019 osobitosťou adhézneho konania je že
o návrhu poškodeného sa rozhoduje s použitím hmotného práva iného právneho odvetvia ako trestného
práva (prevažne civilného práva), ale vždy s aplikáciou ustanovení Trestného poriadku. Preto súd musí
v rámci trestného konania prihliadnuť aj na skutočnosť, aby svojím rozhodnutím neporušil zásadu ne

bis in idem (t.j. nie dvakrát o tej istej veci), a teda rozhodne vo veci, rozhodnutiu ktorej bráni prekážka
veci rozsúdenej (rei iudicatae).

Nárok na náhradu škody je potrebné za dodržania striktne zákonom stanovených podmienok uplatniť
v trestnom konaní voči konkrétnemu obvinenému, inak súd nemôže o nároku na náhradu škody

rozhodnúť v adhéznom konaní.

Súd o náhrade škody u poškodenej G. H. nerozhodoval z dôvodu, že si škodu neuplatňovala, čo
uviedol jej splnomocnený zástupca vyhlásením na hlavnom pojednávaní, pričom Všeobecná zdravotná
poisťovňa,a.s.,Bratislava,sititulomnáhradyškodyuplatnilaškoduvsumu2.706,12euružvprípravnom

konaní. Uplatnenie náhrady škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., Bratislava bolo teda riadne
preukázané a preto súd o tejto náhrade škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Námietku obžalovaného resp. jeho obhajcu, prvýkrát prednesenú v rámci súdneho konania až po

prečítaní obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 11.3.2024 a ktorá bola v dokazovaní pred súdom
prešetrená, o tom, že v prípravnom konaní došlo k pochybeniam v procesnom postupe vyšetrovateľa,
ktorý nerozhodol o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia, ktorú podal obvinený a ktorá bola doručená
písomne vyšetrovateľovi resp. OR PZ Komárno dňa 19.4.2023, avšak nebola vybavená, súd zhodnotil
vkontextesvyhlásenímobžalovanéhoovinenahlavnompojednávanídňa28.10.2024,akoajvkontexte

s obsahom zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 14.8.2023, najmä strana 7. tejto zápisnice (vo
vyšetrovacom spise ČVS:ORP-184/1-VYS-KN-2023 č.l. 15 spisu), kde obvinený uviedol, že mu bolo
doručené uznesenie o vznesení obvinenia, t.j. 11.4.2023, ktoré osobne prevzal, bolo mu vysvetlené,
v plnej miere mu porozumel a nepodal sťažnosť voči tomuto uzneseniu. V súvislosti s uvedenou
námietkou je potrebné taktiež uviesť, že na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2024 bol obžalovaný riadne

zákonne poučený v súlade s ustanoveniami § 257 odsek 1 a nasl. Trestného poriadku. Na všetky
samosudcom položené otázky v zmysle § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku
odpovedal slovíčkom „áno“ (č.l. 222 a 223 spisu), preto súd nemal pochybnosti o jeho vyjadreniach, jeho
vyhlásenie prijal a vo veci po dokončení dokazovania rozhodol v súlade s jeho vyjadrením.

Namietanúchybuvskutkovejvetepodanejobžalobyt.j.nesprávneuvedenéevidenčnéčíslonákladného
motorového vozidla „G. XXXXX“, súd opravil pri vyhlásení rozsudku, pretože to považoval iba za
pisársku chybu, ktorá bola uvedená iba v predmetnej obžalobe (uznesenie o vznesení obvinenia ju
neobsahovalo). V skutkovej vete vyhláseného rozsudku je preto správne uvedené evidenčné číslo
nákladného motorového vozidla „C.“, čo vyplývalo aj z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom.

Poučenie:

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie (§ 306 odsek 1 Trestného
poriadku).
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 (pätnástich) dní od oznámenia

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Aksa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek
1 Trestného poriadku).
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre.

Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 2 Trestného poriadku).
Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech
obžalovaného (§ 310 odsek 2 Trestného poriadku).
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.