Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323010231
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4323010231.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Zity Matyóovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre
zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1 Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo 16.09.2024 sp. zn. 3T/22/2024,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28.01.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku, z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti týkajúcej
sa obžalovaného A. B..

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., D. E.,
toho času vo výkone väzby od 22.08.2022
v Ústave na výkon väzby a ústave na výkon

trestu odňatia slobody Nitra

j e v i n n ý ,ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase od 02.57 hod. do 03.13 hod. v meste C. v herni F. po
predchádzajúcej dohode s R.K., ktorá bola vylúčená na samostatné konanie a o vine ktorej nebolo

doposiaľ právoplatne rozhodnuté, ďalej len „R.K.“, že G. B., ktorého R.K. pozorovala, ako vyhrával na
hracích automatoch a tiež aj pri výbere vyhratej finančnej hotovosti v rôznych sumách, ako aj pre jeho
stav opitosti, pre ktorý sa stal pre nich "ľahkou korisťou", pod zámienkou poskytnutia sexuálnych služieb
vylákala z vnútorných priestorov herne, vyšli von z herne, kde ich spolu kráčajúc smerom k hotelu Gapa
dobehol obžalovaný A. B. a potom, ako G. B. odmietol žiadosť A., aby jej dal nejaké peniaze z výhry,
ho následne obžalovaný A. B. a R.K. začali ťahať za príručnú tašku prevesenú cez plece, v ktorej sa
nachádzala peňaženka s finančnou hotovosťou z výhry, popri tom, ako im G. B. vravel, že zavolá políciu,

ho obžalovaný A. B. sotil na zem, v dôsledku čoho spadol, na to ho pritlačil rukou k zemi a z príručnej
tašky mu vzal peňaženku, z ktorej vybral hotovosť vo výške cca 800 eur, peňaženku mu vzápätí hodil
naspäť prázdnu,
pričom obžalovaný A. B. takto konal, hoci bol už rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T 2/2014 zo
dňa 16.02.2015 uznaný vinným pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 2, odsek 4 písmeno b) Trestného
zákonavtedyplatnéhoainéaodsúdenýnaúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere9rokovsozaradením
do ústavu so stredným stupňom stráženia,

t e d a- spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

t ý m s p á c h a l

- zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1 Trestného zákona

v znení účinnom od 06.08.2024.

Z a to mu u k l a d á

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za
nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistenia priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice horeuvedeným rozsudkom uznal obžalovaných A. a A. B. vinnými zo zločinu lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 188 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 2 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase od 02.57 h do 03.13 h v meste C. v herni F. po
predchádzajúcej dohode R.K. s A. B., že G. B., ktorého R.K. pozorovala, ako vyhrával na hracích
automatoch a tiež aj pri výbere vyhratej finančnej hotovosti v rôznych sumách, ako aj pre jeho stav
opitosti, pre ktorý sa stal pre nich "ľahkou korisťou", pod zámienkou poskytnutia sexuálnych služieb
vylákala z vnútorných priestorov herne, vyšli von z herne, kde ich spolu kráčajúc smerom k hotelu H.

dobehol A. B. a potom, ako G. B. odmietol žiadosť A., aby jej dal nejaké peniaze z výhry, ho následne
obaja obžalovaní začali ťahať za príručnú tašku prevesenú cez plece, v ktorej sa nachádzala peňaženka
s finančnou hotovosťou z výhry, popri tom, ako im G. B. vravel, že zavolá políciu, ho A. B. sotil na zem,
v dôsledku čoho spadol, na to ho pritlačil rukou k zemi a z príručnej tašky mu vzal peňaženku, z ktorej
vybral hotovosť vo výške cca 800 eur, peňaženku mu vzápätí hodil naspäť prázdnu a

následne sa A. B. a A. rozutekali, pričom obžalovaný A. B. takto konal, hoci bol už rozsudkom Okresného
súdu Levice sp. zn. 4T 2/2014 zo dňa 16.02.2015 uznaný vinným pre zločin krádeže podľa § 212 odsek
2, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona vtedy platného a iné a odsúdený na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 9 rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Za to súd I. stupňa uložil obžalovanej R.K. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák.,
za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák., ani priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.
Podľa § 49 ods. l písm. a) Tr. zák. obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. l Tr. zák. jej určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Obžalovanému A. B. súd I. stupňa uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zák., za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák., za zistenia
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal odvolanie obžalovaný A.
B. proti výrokom o vine a treste ako aj proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Odvolanie proti
výrokom o vine, treste a konaniu proti napadnutému rozsudku podala i obžalovaná R.K. prostredníctvom

obhajkyne.Obžalovaný A. B. v písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom obhajcu navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) Tr. por. a podľa

§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Poukazoval na zásadu hodnotenia dôkazov v trestnom konaní s tým, že na hlavnom pojednávaní nebol
produkovaný žiadny priamy usvedčujúci dôkaz, ktorý by ho priamo spájal so spáchaním trestnej činnosti
uvedenej v obžalobe. Jeden nepriamy dôkaz nestačí k preukázaniu dokazovanej skutočnosti, muselo by
byť k dispozícii viacero nepriamych dôkazov, nakoľko nepriamy dôkaz más svoju hodnotu len v spojení

s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému, ktoré však
nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom trestného činu mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným
podkladompreuznanievinyobžalovaného.VytýkalsúduI.stupňa,žeprihodnotenívykonanýchdôkazov
nepostupovaldôslednepodľa§2ods.12Tr.por.,pretoževyhodnotildokladyznačnejednostranneajeho
neprospech. Trestnú minulosť obžalovaného nemožno považovať ani za nepriamy dôkaz, nakoľko sa
vôbec netýka skutkových okolností, len osoby obžalovaného. Z trestnej minulosti obžalovaného nie je

možné vyvodzovať žiadne závery k stíhanej trestnej činnosti a v dokazovaní vychádzať z
akéhosi predpokladu, že ak bol niekto v minulosti súdne trestaný celkom určite sa dopustil aj ďalšej
trestnej činnosti. Svoje námietky opieral aj o judikatúru, napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 09.04.1968
sp. zn. 7Tz 11/1968, ktorý konštatoval, že je v rozpore so základnými princípmi Trestného poriadku, ak
sa usudzuje na vinu obžalovaného z toho, že už bol trestaný. Namietal formálne nedostatky rozsudku,

kde obhajca v záverečnej reči požiadal, aby bol prepustený z väzby na slobodu, o čom súd I. stupňa
nerozhodol, čo by mal odvolací súd vyhodnotiť v jeho prospech a prepustiť ho z väzby na slobodu. Ďalej
namietal, že absentuje výrok rozsudku pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody. Súd I. stupňa mal uviesť,
že poškodenému sa nárok na náhradu škody nepriznáva, pretože podľa názoru súdu síce poškodenému
škoda vznikla, ale tento si ju neuplatnil a teda pokiaľ takýto výrok o náhrade škody absentuje, nemôže

byť rozsudok úplný.
Poukazoval na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde súd I. stupňa konštatoval, že na
mieste samom sa nenašli žiadne stopy po zápase, poškodený nebol odfotografovaný, že by utrpel
akékoľvek zranenie, vierohodnosť poškodeného nebola preverovaná znaleckým dokazovaním a ani
objektívnosť jeho výpovede. Súd I. stupňa nevypočul navrhnutých svedkov. Poškodený uviedol, že

bol tak opitý, že stratil po ceste vedomie, keď ho taxikár viezol. Nebolo preukázané, prečo vystúpil
poškodený v C., prečo ho taxikár neodviezol do miesta bydliska, ktoré je vzdialené len niekoľko
kilometrov od mesta C.. Nebola zdokumentovaná taška ani peňaženka za účelom odobratia odtlačkov
prstov,resp.pachovýchstôp,kdebybolozrejmé,žeobžalovanýprišieldokontaktusvecami.Poškodený
bol vypočúvaný pod vplyvom alkoholu, nebola vykonaná dychová skúška na zistenie alkoholu. Tento

v prvotnej výpovedi nevedel opísať údajných páchateľov skutku a až potom ako mu boli ukázané
fotografie, kde obžalovaný vyzeral úplne ináč, pretože sa jednalo o fotografiu spred 10 rokov, tak mal
byť identifikovaný. Obžalovaná A. I. bola vypočutá len raz v prípravnom konaní po vznesení obvinenia,
kde poprela spáchanie skutku. Jej výpoveď pred vznesením obvinenia nemal súd brať do úvahy,
keďže táto preukázateľne nevie písať, ani čítať a ako sama uviedla bol na ňu vyvíjaný tlak zo strany

polície, aby obvinila obžalovaného. Nebolo preukázané koľko finančných prostriedkov mal poškodený
pri sebe, pretože za cca 30 minút v herni sa nedá vyhrať suma 800,- €, kde preukázateľne musel
poškodený investovať do zariadení a takisto druhej obžalovanej poskytol sumu 50,- €, takže suma 800,-
€ je len odhad, ktorý uvádzal poškodený bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia a preukázania. Tiež
nebola preukázaná dohoda oboch obžalovaných v herni, pretože to nevyplýva z obrazových záznamov

alebo iného dôkazu. Obžaloba tvrdí, že poškodený pre stav opitosti bol ľahkou korisťou, ale nie je
zrejmé, či vzhľadom na takýto stupeň opitosti mohol reprodukovať udalosti, ktoré sa mali stať. Nebolo
potvrdené, že obžalovaná mala vylákať poškodeného z herne. Dokazovanie je postavené výlučne na
tvrdení poškodeného bez akýchkoľvek priamych dôkazov. Nebola vyvrátená alternatíva, že poškodený
mohol prehrať peniaze a fingovať lúpež, aby nemusel manželke zdôvodňovať, kde bol a čo robil. Súd

mal dôkladne preveriť jeho výpoveď z hľadiska objektívnosti, správnosti, účelovosti a následne oboch
obžalovaných oslobodiť spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že takýto skutok sa stal.
Videl tiež porušenie svojich práv v štádiu prípravného konania, keď vyšetrovanie bolo ukončené bez
vykonania podstatných dôkazov, len aby bola dodržaná 7 mesačná lehota, o jeho
sťažnostiach nebolo rozhodnuté riadne a včas, zo strany prokuratúry neboli dodržané lehoty a zostal

vo väzbe. Nebola vykonaná rekonštrukcia na mieste samom napriek návrhom obhajoby a nebol zistený
stupeň opilosti poškodeného. Tento priznal, že klamal svojej manželke ohľadne skutočnosti, ktorá sa
stala, teda vedome hovoril nepravdu, ale napriek tomu mu súd uveril. Ohľadne výroku o treste súd I.
stupňa neuviedol, prečo u neho prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Celékonanievidelovplyvnenétým,žejedentotálneopitýčlovekzavolalpolíciu,žesastalobeťoulúpežeabez
akýchkoľvek dôkazov, stôp, výpovedí svedkov, kde nebola vyvrátená obhajoba spoluobžalovanej, ktorá
je negramotnou osobou, rekognícia, ktorá nebola vykonaná zákonným spôsobom mohla byť ovplyvnená

úsilím príslušníkov polície, keďže v inkriminovanom čase bola tma a poškodený obžalovaného v
podstate ani nemohol vidieť a zázračne ho poznal na fotografii starej 10 rokov, kde výzor obžalovaného
bol diametrálne odlišný. Namietal i dĺžku väzobného stíhania, ktoré presahuje obvyklú mieru, súd I.
stupňa nahrádzal pri odročovaní pojednávaní nedostatky vo vyšetrovaní a zabezpečovaní dôkazov v
prípravnom konaní.

V podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa XX.XX.XXXX poukazoval na rozhodovanie o jeho väzbe.
Namietal, že vyjadrenie obhajcu v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 16.09.2024, aby bol
v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodený a bolo rozhodnuté o jeho prepustení z väzby nebolo
posúdené ako žiadosť o prepustenie z väzby, v čom videl prieťahy v rozhodovaní o väzbe. Tiež uviedol,
že vo výroku uznesenia odvolacieho súdu z 30.10.2024 nie je uvedený dátum žiadosti o prepustenie
z väzby, ktorá bola zamietnutá. Poukazoval na celkové trvanie jeho väzby, kde bolo poukazované na

jeho minulosť, čím bola porušená prezumpcia neviny, pretože krajský súd poukázal na to, že spáchal
skutok v skúšobnej dobe, hoci o jeho vine nebolo právoplatne rozhodnuté. Obžalovaný na neverejnom
zasadnutí krajského súdu nesedel vedľa obhajcu, ale medzi dvoma príslušníkmi ÚZVJS. Napokon
poukazoval na požiadavku urýchlenosti rozhodovania o väzbe z pohľadu uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 1Tost/12/2021 i „Dohovoru“ majúc za to, že s poukazom a žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu zo 16.09.2024 mal súd obžalovaného prepustiť z väzby na slobodu.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania doručených odvolaciemu súdu dňa 29.10.2024 navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. a vec vrátiť súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodil tým, že nebol produkovaný

žiadenpriamyusvedčujúcidôkaz,ktorýbyhospájalstrestnýmčinomuvedenýmvobžalobe.Poukazoval
na judikatúru týkajúcu sa hodnotenia nepriamych dôkazov, podľa ktorej nemožno vylúčiť inú osobu
ako páchateľa skutku. Namietal hodnotenie jeho viny súdom I. stupňa vzhľadom na to, že podľa
zápisnice o ohliadke miesta činu, kde bol poškodený napadnutý, neboli zistené žiadne upotrebiteľné
stopy. Poškodený bol opitý, mal okno. Podľa kamerových záznamov sa poškodeného ani nedotkol,

nebola preukázaná jeho vina. Je súdený na základe jedného opitého človeka, ktorý si vymyslel, že ho
prepadli. Pri uzavretí spisu uviedol, že okresný súd je proti nemu zaujatý, nerozhodol o tom. Mal za to,
že v jeho veci sú prieťahy, vo väzbe je 26 mesiacov. Pri rekognícii ho poškodený opoznal podľa fotiek
starých 10 rokov, jeho výzor bol celkom iný. Ohľadne znaleckého posudku MUDr. Ľubice Slováčikovej
uviedol, že po zadržaní povedal vyšetrovateľovi, že je konzument pervitínu a alkoholu. Posudok bol

vyžiadaný 12.09.2023, spis prevzatý 20.09.2023, posudok mal byť podaný 30.10.2023, vypracovaný bol
11.11.2023, za necelý rok. Keď sa mal stať trestný čin, mal v sebe drogy, tabletky, alkohol, napriek tomu
si bol vedomý trestného činu, čo je nepochopiteľné, lebo znalkyňa vedela, že bol 9 rokov vo
výkone trestu, teda po takej dobe ako si mohol byť vedomý trestného činu. Má poruchy osobnosti, jeho
IQ je 64, I. stupeň debility, o čom predložil psychologický nález. Namietal, že po zadržaní nebolo mu

nebola vykonaná kontrola na určenie množstva alkoholu alebo pervitínu. V prípade vrátenia veci súdu
žiadal, aby túto neprejednával Okresný súd Levice, lebo sú proti nemu zaujatí, hnevajú sa na cigánov.
V minulosti ho súdili za § 212 ods. 4 Tr. zák. – krádež na osobe so škodou 6 eur a dostal
9 rokov nepodmienečne, nemá dôveru k súdnictvu Levice.
V kópii pripojil svoje podanie zo 07.08.2023, doručené dňa 15.08.2023 Generálnej prokuratúre SR. Tiež

pripojil fotokópiu psychologického nálezu z 20.01.2012 vypracovaného psychologickou ambulanciou J.
K.. C. so záverom :“intelektový výkon v pásme ľahkej mentálnej retardácie, v miernom stupni organicky
deteriorovaný. Porucha osobnosti – emočne nestabilná a dissociálna osobnosť.

Obžalovaný v rámci odvolacieho konania, pred nariadeným termínom verejného zasadnutia určeného
na 16.12.2024, podal námietku zaujatosti voči všetkým členom odvolacieho senátu, o ktorej bolo
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/76/2024 zo 16.12.2024 tak, že namietaní
sudcovia nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného.
Na podklade sťažnosti obžalovaného iný senát krajského súdu (§ 32 ods. 1 Tr. por.) uznesením

z 15.01.2025, sp. zn. 2Nto/1/2025 podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie. Keďže zákonní
sudcovia odvolacieho súdu neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej trestnej veci,
s poukazom na uznesenie iného senátu krajského súdu neboli dôvody predkladať vec na rozhodnutie
nadriadenému súdu podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Z dôvodu, že u člena senátu 1To JUDr. Stanislava Libantanastala dlhodobá prekážka v práci, v merite veci bola predmetná väzobná vec, v ktorej je potrebné
konať prednostne a urýchlene (§ 2 ods. 6 Tr. por.), prejednaná a rozhodnutá s členom senátu určeným
rozvrhom práce na zastupovanie.

Uznesením Krajského súdu v Nitre z 28.01.2025 bolo podľa § 21 ods. 1 Tr. por. trestné konanie
proti obžalovanej R.K. v odvolacom konaní vylúčené na samostatné konanie, z dôvodov urýchlenia
odvolacieho konania väzobne stíhaného obžalovaného A. B..

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní i jeho
dôvodoch. Predložil fotografie svojej osoby i vylúčenej obžalovanej A. I. s tým, že sú na nich ich
podobizne z obdobia, keď sa skutok stal. Fotografie mu poslali príbuzní z facebooku. Je tam dátum
14.6., nie je tam uvedený rok, ale jedná sa o rok 2022. V konečnom návrhu sa pripojil k návrhu obhajcu.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré

nechcel žiadnym spôsobom zmeniť ani doplniť. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a obžalovaného podľa § 285 písm. a) a c) Tr. por. oslobodil spod
obžaloby. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu vo vzťahu
k obžalovanému a vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie, aby ho súd znova prejednal a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie obžalovaného
nepovažoval za dôvodné. Stotožnil sa s vyjadrením prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice
k odvolaniu obžalovaného. Z tohto vyplýva, že skutkové zistenia v napadnutom rozsudku sú správne
a úplné, zodpovedajúce výsledkom rozsiahleho dokazovania vykonaného v prípravnom konaní aj na
hlavných pojednávaniach. Dôvody, ktoré obžalovaný uviedol v odvolaní považoval za nedôvodné.

Súd I. stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov na základe vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrne. Následne
dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.
por. zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 317 Tr. por., na základe riadne a včas podaného odvolania
oprávnenou osobou - obžalovaným, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal
podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal aj na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pretože by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por.
Keďže v danej veci prokurátor nepodal odvolanie v neprospech obžalovaného, odvolací súd bol
limitovaný zásadou reformatio in peius – zákaz zmeny k horšiemu. Uvedeným postupom odvolací súd
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia odvolací súd zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutého rozsudku
- nedošlo k podstatným procesným chybám charakteru porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,
- dokazovanie bolo vykonané za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a

v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- bolo zachované právo obžalovaného na obhajobu,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol dostatočné právne úvahy, ktorými sa riadil
pri zistení a ustálení skutkového stavu, hodnotení dôkazov, právnej kvalifikácie žalovaného skutku i pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré

svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa§2ods.1Tr.zák.,trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol či spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy vykonané v konaní pred súdom I. stupňa spoľahlivo
preukazujú skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku i jeho
spáchanie obžalovaným, ktorý ním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. k § 188 ods. 1 Tr. zák. Napriek uvedenému zisteniu odvolací
súd s poukazom na vylúčenie obžalovanej R.K. zo spoločného konania na samostatné

konanie považoval za potrebné upraviť skutok ustálený súdom I. stupňa a za tým účelom podľa § 322
ods. 1 ods. 1, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám,
v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní a prejednaní veci dospel k záveru, že skutkový stav zistený súdom I.

stupňa vychádza zo zákonného dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vina obžalovaného
v takom rozsahu, ako túto ustálil súd I. stupňa, bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná napriek
tomu, že spáchanie skutku počas celého trestného stíhania popieral. V danom smere súd I. stupňa
správne poukázal na výpoveď svedka-poškodeného G. B., ktorý o podstatných skutkových okolnostiach
vypovedal zhodne počas celého priebehu trestného stíhania. Uviedol, že bol v herni, dosť pod vplyvom

alkoholu, hral na automatoch. Vyhral väčšiu sumu, kde obžalovaná R.K. videla, ako si peniaze vkladal
do peňaženky. S obžalovanou si dohodli sex. Pred hotelom ich dobehol obžalovaný, ktorý bol tiež v herni
a obaja obžalovaní od neho pýtali peniaze z výhry. Potvrdil, že ho začali obaja ťahať za príručnú tašku,
ktorú mal prevesenú cez plece. Chcel im utiecť, no obžalovaný ho sotil na zem, rukou ho pritlačil k zemi.
Z tašky mu vybral peňaženku a z tejto vybral hotovosť. Potom mu vrátil prázdnu peňaženku. Obaja

obžalovaní ušli, on utekal za nimi. Obžalovaný mu zobral cca 800 eur.

Súd I. stupňa v rámci svojich právnych úvah správne poukázal aj na obrazový záznam z otočnej kamery
snímajúcej miesto činu, na ktorom je zaznamenaný pohyb oboch obžalovaných a poškodeného, fakt,
že spolu komunikujú, beh obžalovaného, za ním aj obžalovanú a napokon poškodeného. Uvedené

jednoznačne zodpovedá skutočnostiam, ako ich opísal poškodený. Svedkyňa F. I. potvrdila, že obaja
obžalovaní a poškodení sa v danom čase súčasne nachádzali v herni.

Obžalovaného usvedčovala aj obžalovaná R.K. svojimi výpoveďami z prípravného konania, ktoré boli
na hlavnom pojednávaní prečítané, za splnenia zákonných podmienok, keďže na hlavnom pojednávaní

využila svoje zákonné právo nevypovedať. Z jej výpovede je zrejmé, že pred spáchaním skutku bola
s obžalovaným v rovnakej herni ako poškodený. Videla, ako tento vyhráva dosť peňazí. Dohodla sa
s ním, že budú mať spolu „sex“ za 50 eur. Keď odišla z herne s poškodeným, obžalovaný sa vypytoval,
kam idú a začal od poškodeného pýtať peniaze. Strčil do poškodeného, ten spadol a obžalovaný mu
vybral z tašky peňaženku a vzal mu peniaze, ktoré potom pomíňali v B.. Aj v následnej výpovedi

z prípravného konania obžalovaná R.K. potvrdila, že obžalovaný sa pýtal, kam s poškodeným idú, začal
do poškodeného strkať.
Obhajoba obžalovaného bola v celom rozsahu vyvrátená vyššie uvedenými dôkazmi a naviac aj
záznamom z kamery z vnútornej časti herne, na ktorom je zaznamenaná tak vzájomná komunikácia
medzi obomi obžalovanými, ako aj medzi obžalovanou R.K. a poškodeným.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Nestotožnil sa
s tým, že v danej veci nebol produkovaný žiaden priamy usvedčujúci dôkaz, kde poukazuje na
vyššie uvedené priame i nepriame dôkazy, ktoré sa navzájom dopĺňali a vo vzájomnej súvislosti
vytvorili nespochybniteľný záver o vine obžalovaného. Z rovnakých dôvodov nebolo možné súhlasiť

s argumentmi obžalovaného, že jeho vina bola založená len na základe jeho trestnej minulosti. Odvolací
súd pripomína samotný priebeh skutkového deja, kde obžalovaný žiadal peniaze od poškodeného,
ťahal ho za tašku prevesenú cez plece, sotil ho, tento spadol na zem, kde ho obžalovaný pritlačil, vzalmu z tašky peňaženku, z nej peňažnú hotovosť a peňaženku mu hodil naspäť prázdnu. Ani samotný
poškodený neuvádzal, že by mu boli spôsobené zranenia.

Odvolací súd doplneným dokazovaním na verejnom zasadnutí zistil, že obžalovaný bol v minulosti
odsúdený za trestný čin lúpeže (rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/7/2004 z 10.05.2004), ktorý
spáchal rovnakým spôsobom a za rovnakých okolností ako skutok kladený mu za vinu v predmetnej
trestnej veci.

Odvolací súd rovnako ako súd I. stupňa nemal pochybnosti o vierohodnosti poškodeného, pretože jeho
výpoveď bola v zhode s ostatnými vyššie uvedenými dôkazmi. Poškodený sa v priebehu trestného
stíhaniavyjadrilikvýškehotovosti,ktorúmalvpeňaženke,išloosumucca800eur,ktorúdňa23.08.2022
žiadal od páchateľa uhradiť, avšak v neskoršom štádiu trestného stíhania od uplatneného nároku upustil.
Pokiaľ obžalovaný namietal, že poškodený stratil po ceste vedomie, treba pripomenúť vyjadrenie
poškodeného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2023, že si nepamätá celú jazdu po skutku

domov, teda neuviedol, že stratil vedomie. Je zrejmé, že poškodený bol aj podľa vlastného vyjadrenia
pod vplyvom alkoholu, ku skutku došlo v čase od 02.57 hod. do 03.13 hod., v pokročilých nočných
hodinách. Súd I. stupňa sa zákonným spôsobom vysporiadal s námietkami obžalovaného ohľadne stavu
poškodeného v úvodnom štádiu trestného stíhania pri výsluchu dňa 06.08.2022 ako aj s návrhmi na
vykonanie ďalších dôkazov (strana 9 napadnutého rozsudku), s ktorými právnymi úvahami i závermi sa

odvolací súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Pre posúdenie merita veci nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu podstatný dôvod, na aké miesto
taxikár poškodeného po skutku odviezol. Ohľadne námietok obžalovaného v tom smere, že nebola
zdokumentovaná taška ani peňaženka za účelom odobratia odtlačkov prstov, resp. pachových stôp

odvolací súd poukazuje na to, že tieto veci boli ohliadnuté kriminalistickým technikom po skutku bez
zistenia upotrebiteľných stôp.

Ohľadne rekognície osoby podľa fotografie odvolací súd uvádza, že táto bola v prípravnom konaní
vykonaná zákonným spôsobom, kde poškodený označil osobu obžalovaného bez akýchkoľvek

pochybností ako páchateľa skutku. Obžalovaný predložil v odvolacom konaní fotografie s jeho
podobizňou, na ktorých je podľa názoru odvolacieho jeho podoba v zhode s podobou na fotografiách
predložených v rámci rekognície.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu skutkové závery súdu I. stupňa zodpovedajú výsledkom vykonaného

dokazovania, vrátane motívu konania obžalovaného, ktorý opustil herňu potom, ako túto opustila
obžalovaná s poškodeným. Odvolacie úvahy obžalovaného ohľadne fingovania lúpeže poškodeným
bolo potrebné vyhodnotiť ako účelové, pretože ani podľa záznamu z kamery v danom čase na mieste
činu nebola zaznamenaná žiadna iná osoba, okrem obžalovaných a poškodeného a ani z ich výpovedí
nevyplýva prítomnosť iných osôb na danom mieste. Zo spôsobu konania obžalovaného opísaného

poškodeným mal aj odvolací súd naplnené zákonné znaky spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Duševný stav obžalovaného bol predmetom skúmania v štádiu súdneho konania. S ohľadom na závery
znaleckého posudku MUDr. Ľubice Slováčikovej neboli v predmetnej veci žiadne pochybnosti o jeho
charaktere a neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť obžalovaného. Na toto

nemávplyvaniobžalovanýmpredloženýpsychologickýnálezz20.01.2012vypracovanýpsychologickou
ambulanciou J. K.. C. so záverom :“intelektový výkon v pásme ľahkej mentálnej retardácie, v miernom
stupni organicky deteriorovaný. Porucha osobnosti – emočne nestabilná a dissociálna osobnosť“.

Napokon je potrebné uviesť, že v trestnom konaní, v rámci adhézneho konania možno rozhodovať len

o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody. Súd I. stupňa nepochybil, pokiaľ nerozhodoval
o nároku na náhradu škody. I keď poškodený v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody
800 eur, v súdnom konaní uviedol, že náhradu škody nežiada, preto nebol podklad pre rozhodnutie
o nároku na náhradu škody, ktorý poškodený nežiada. Odvolací súd sa nestotožnil s vysloveným
názorom obžalovaného ohľadne absencie výroku o náhrade škody, ktorý navrhoval formulovať tak,

že sa poškodenému nárok na náhradu škody nepriznáva, pretože ním navrhovaný procesný postup
nezodpovedá žiadnemu ustanoveniu Trestného poriadku.
Čo sa týka namietanej zaujatosti súdu I. stupňa zo strany obžalovaného v štádiu záverečnej fázy
prípravnéhokonania,odvolacísúduvádza,ževrámciúkonupreštudovaniavyšetrovaciehospisunebolana obžalovaného podaná obžaloba, vec nebola pridelená sudcovi, preto nebol dôvod sa zaujatosťou
zaoberať, kde ani sám obžalovaný neoznačil konkrétneho sudcu a ani neuviedol žiaden zo zákonom
predpokladaných dôvodov vylúčenia sudcu z vykonávania úkonov trestného konania podľa § 31 Tr. por.

Súd I. stupňa správne posúdil trestnosť činu podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, teda za
účinnosti ktorého vyhlasoval rozsudok (§ 2 ods. 1 Tr. zák.). U obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní
trestupriopätovnomspáchanízločinu(§38ods.3Tr.zák.)upraviť–zvýšiťdolnúhranicutrestnejsadzby,
pričom postup upravený v znení Trestného zákona účinného od 06.08.2024 bol pre obžalovaného

priaznivejší, keďže dolná hranica bola zvyšovaná od jednu tretinu a nie o polovicu, podľa právnej úpravy
účinnej v čase spáchania činu podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa prihliadol na všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd
povinný prihliadnuť tak pri určovaní druhu trestu ako aj jeho výmery (§ 34 Tr. zák.).
Osobu obžalovaného hodnotil vo všetkých súvislostiach, z hľadiska závažnosti spáchaného činu pre

spoločnosť, jeho osoby, i z pohľadu záznamov o odsúdeniach za trestné činy, vrátane zistenia, že
skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody určenej mu uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Ntc/5/2022 z 22.03.2022 s nariadeným
probačným dohľadom.
Námietky obžalovaného ohľadne absencie odsúdení v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré súd

I. stupňa pri ukladaní trestu prihliadal neboli dôvodné, pretože tieto vyplývajú z ich opisu na strane 12
napadnutého rozsudku a odôvodňujú u obžalovaného aplikáciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m) Tr. zák. – bol už za trestný čin odsúdený.

Obžalovanému bol v konečnom dôsledku ukladaný trest odňatia slobody v upravenej sadzbe podľa §

38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov (pri základnej sadzbe 3 roky až 8 rokov).

Odvolací súd rešpektujúc zásadu reformatio in peius – zákaz zmeny v neprospech, pri absencii
odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného dospel k zhodnému názoru ako súd I. stupňa
a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, ktorý považuje za primeraný, napĺňajúci

jeho resocializačný i generálno-preventívny účel.

Na výkon trestu obžalovaného odvolací súd zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K námietkam obžalovaného k väzbe odvolací súd zotrváva na svojom stanovisku vyjadrenom v
uzneseniach z 30.10.2024 a 28.01.2025, ktorými podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosti o prepustenie z väzby
obžalovaného zamietol.

Z týchto dôvodov, nezistiac žiadne skutočnosti v prospech obžalovaného, odvolací súd rozhodol
v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.
(§ 306 ods. 1 Tr. por.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.