Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201568
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8823201568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v právnej veci žalobcu A. B., C.- D., E. XXXX, F.
G. H., I.: XX XXX XXX, zastúpený: J. K., advokát so sídlom Masarykova 2, Prešov, IČO: 52 650 880,
proti žalovanej: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpená: JUDr. Maroš Džunka, advokát,
so sídlom Kalinčiakova 871/6, Vranov nad Topľou, IČO: 50 412 311, o zaplatenie 1.825,66 eur s prísl.,
oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľouz12.01.2024,č.k.7C3/2023–37,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania
bolo zistené, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke XX.XX.XXXX, predmetom

ktorej bolo poskytnutie sumy 55.000 Sk vo vzťahu k žalovanej do 24.07.1996. Deň predtým žalobca
uzatvoril so žalovanou a jej teraz už nebohým manželom aj zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. F.. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná
nepreukázala, že túto pôžičku vrátila a bránila sa premlčaním nároku vzhľadom na uplynutie trojročnej
premlčacej doby. Podľa žalobcu bolo potrebné vo veci aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu na základe
toho, že došlo k uznaniu predmetného nároku žalovanou v liste - späťvzatie žaloby v inom súdnom
konaní zo dňa 21.04.2008. Žalovaná pritom poprela, že by späťvzatie žaloby podpísala a že by chcela

žalobu, ktorá bola podaná na Okresnom súde Michalovce, vziať späť.

3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že Občiansky zákonník rozlišuje medzi uznaním práva podľa § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka a uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil,
že uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon, ktorý má byť adresovaný veriteľovi,
ktorým dlžník dáva najavo veriteľovi, že svoj záväzok uznáva. Pre uznanie je potrebné, aby bola
zachovaná písomná forma a aby bola uvedená výška dlhu a dôvod dlhu a jeho uznanie. Zdôraznil,

žetietonáležitostisúpotrebnéprepísomnéuznanieprávadlžníkom,abymaloprávnenásledkyvpodobe
pretrhnutia plynutia premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ. Na rozdiel od uznania podľa §
110 ods. 1 OZ, uznanie dlhu podľa § 558 OZ ešte vyžaduje, aby dlžník vyjadril prísľub, že dlh zaplatí.
Uznanie premočeného práva podľa práva z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 druhá vetaOZ, nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo, ale úprava obsiahnutá v §
558 OZ pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že v danej veci dlžník v späťvzatí žaloby v inom konaní, ktoré prebiehalo

medzi stranami sporu na OS Michalovce, nevyjadril prísľub, že dlh zaplatí a prichádza do úvahy uznanie
podľa § 110 ods. 1 OZ. Aj uznanie podľa § 110 ods. 1 OZ pre jeho platnosť vyžaduje platné uznanie,
pre ktoré je potrebné, aby vyjadroval slobodnú a vážnu vôľu dlžníka. Musí ísť o jednostranný úkon
adresovaný veriteľovi v písomnej forme a musí sa týkať uznania, čo do jeho dôvodu, ako aj výšky. Úkon,
od ktorého žalobca odvodzoval plynutie 10-ročnej premlčacej doby, označil ako späťvzatie žaloby. Súd

prvej inštancie však skúmal, či takéto uznanie má náležitosti uznania, ktoré by následne spôsobovalo
dôsledok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby a dospel k záveru, že takýto prejav - späťvzatie
žaloby, nie je prejavom uznania ani podľa § 558 OZ, ale nie je ani uznaním podľa § 110 ods. 1 OZ,
ktoré bez tohto vyhlásenia, že dlžník dlh zaplatí, by spôsobovalo plynutie novej 10-ročnej premlčacej
lehoty, pretože pre platné uznanie práva je potrebné, aby toto vyhlásenie bolo adresované veriteľovi.
Z obsahu úkonu späťvzatia žaloby vyplýva, že toto malo byť adresované Okresnému súdu Michalovce

a nie veriteľovi. Žalovaná zároveň poprela, že by takýto právny úkon urobila a že nejde o prejav jej vôle.
Toto svoje vyhlásenie urobila výsluchom pred dožiadaným súdom. Súd prvej inštancie uznal jej tvrdenia,
že takýto prejav nie je prejavom jej vôle. Vyvodzuje to aj zo skutočnosti, že údajne takéto späťvzatie
mal urobiť spolu s ňou aj pôvodný žalovaný, jej manžel, ktorý už je nebohý, D. M. a toto späťvzatie bolo
doručené na príslušný súd prvej inštancie až po jeho smrti, tieto späťvzatia neboli doručované naraz,

ale osobitne. Údajné späťvzatie žaloby žalovanej má byť zo dňa 21.04.2008 a na súd bolo doručené dňa
22.05.2009 a D. M. údajne späťvzatie žaloby OS Michalovce urobil dňa 25.09.2005, avšak na súd bolo
doručené až 21.04.2008 po tom, čo zomrel dňa XX.XX.XXXX. Takýto postup podľa súdu prvej inštancie
lenpotvrdzuje,žespäťvzatienebolovykonanéžalovanou,anivpôvodnežalovaným,jejmanželomD.M..

4. Keďže nedošlo k platnému uznaniu dlhu podľa § 558 OZ a ani podľa § 110 ods. 1 OZ, na túto
vec je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu, keď je zrejmé, že žaloba bola podaná na súde
prvej inštancie 21.03.2006 a pôžička sumy 50.000 Sk mala byť vrátená do 24.07.1996. Súd prvej
inštancie preto žalobu zamietol. Rovnako nevykonal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania majúc
za to, že doposiaľ vykonané dokazovanie je dostačujúce. Späťvzatie žaloby pred iným prvoinštančným

súdom posúdil ako neplatný právny úkon, preto nebol dôvod na skúmanie podpisu na tejto listine.
O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomu rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uviedol, že v priebehu tohto konania opakovane

navrhoval v písomných podaniach a na pojednávaniach dňa 23.05.2019, 16.08.2019 a 12.01.2024,
aby súd prvej inštancie pribral do konania súdneho znalca za účelom preskúmania pravosti podpisu
žalovanej na podaní zo dňa 21.04.2008, ktoré bolo predložené do konania vedenom na OS Michalovce
sp. zn. 10C 575/2000. Žalobca takýto návrh prednášal za účelom preverenia správnosti tvrdenia
žalovanej, že toto podanie z 21.04.2008 nepodpísala, nakoľko od posúdenia tejto okolnosti závisí

aj rozhodnutie vo veci samej. Podľa žalobcu žalovaná nehovorí pravdu, keď popiera pravosť podpisu
na tomto podaní, pričom v dôsledku uvedeného žaloba o zaplatenie sumy 1.825,66 eur s prísl. je
dôvodná, nakoľko právny nárok žalobcu voči žalovanej na vrátenie tejto pôžičky by nebol premlčaný.
Žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie oslovil odborne spôsobilú osobu N. J. G. - niekdajšieho
súdneho znalca v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, identifikácia pisateľa a požiadal

ho o vypracovanie odborného vyjadrenia na preskúmanie pravosti podpisu žalovanej na podaní
z 21.04.2008. N. J. G. aj keď ešte ku dňu podania odvolania odborné vyjadrenie nevypracoval, avizoval
už žalobcovi, že výsledok ním vykonaného skúmania svedčí o tom, že podpis žalovanej na podaní
z 21.04.2008 je vlastnoručným podpisom žalovanej. Podanie z 21.04.2008 tak nie je neplatným právnym
úkonom pre absenciu vôle na strane konajúcej osoby, teda žalovanej. Má za to, že popieranie podpisu

žalovanej na podaní z 21.04.2008 je potrebné podrobiť rozsiahlejšiemu dokazovaniu a nie je možné
sa v tomto smere uspokojiť len s jej tvrdením. Žalobca je presvedčený o tom, že voči žalovanej
mu patrí nárok na zaplatenie sumy 1.825,66 eur titulom nevrátenia pôžičky podľa § 657 OZ s tým,
že po zohľadnení účinkov podania z 21.04.2008 podľa § 110 ods. 1 OZ v podobe pretrhnutia plynutia
doterajšej premlčacej doby v trvaní troch rokov a začatia plynutia novej premlčacej doby v trvaní 10

rokov, je nárok žalobcu voči žalovanej nepremlčaný a žalobe bolo potrebné vyhovieť.

6. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôrazňuje, že žalobca sa podaním opravného prostriedkupokúša preukázať, že listinný dôkaz z 21. apríla 2008 má byť nositeľom vôle žalovanej, čo však žalovaná
opakovane výslovne popiera. To, že sa nejedná o prejav jej vôle, je podložené z kontextu dátumov
vyhotovených späťvzatí žaloby v inom súdnom konaní, ktoré údajne mala urobiť žalovaná a jej nebohý

manžel. Podľa žalovanej súd prvej inštancie správne nepriznal účinky uznania dlhu ani podľa § 558 OZ,
ani podľa § 110 ods. 1 OZ a správne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu, keďže žaloba bola podaná
po jej uplynutí na príslušnom súde. Pokiaľ žalobca v priebehu odvolacieho konania predložil odborné
vyjadrenie z 12.03.2024 vypracované N. J. G., nemožno ho v odvolacom konaní použiť, keďže ide
o tzv. neprípustnú novotu v konaní podľa § 366 CSP. Takýto posudok mohol žalobca predložiť už

v predchádzajúcom konaní pred OS Michalovce, ako aj v tomto konaní, keďže žalovaná stále namieta,
že sa nejedná o jej prejav vôle pokiaľ ide o spomínané späťvzatie žaloby. Predložené odborné vyjadrenie
nie je spôsobilé preukázať to, že ide skutočne o jej prejav vôle a že spĺňa náležitosti podľa § 37 ods. 1
OZ v súvislosti s ostatnými okolnosťami, ktoré vyhotovenie tejto listiny sprevádzali a na ktoré žalovaná
v konaní opakovane poukazovala.

7. Žalobca v podaní zo 17.06.2024 zdôraznil, že od počiatku argumentuje tým, že podanie z 21.04.2008
žalovaná vlastnoručne podpísala, a preto ide o prejav jej vôle. Bolo preukázané, že k uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke došlo, pôžička vrátená nebola, sporným ostalo len to, či sa na vec má vzťahovať
trojročná alebo 10-ročná premlčacia doba. S prihliadnutím na význam podania z 21.04.2008,
kde žalovaná popierala pravosť svojho podpisu, žalobca opakovane navrhoval pribrať do konania

súdneho znalca za účelom preskúmania pravosti podpisu žalovanej, čo však súd prvej inštancie
neakceptoval, preto v odvolacom konaní predložil už spomínané odborné vyjadrenie N. J. G.. Žalovaná
si mohla na vlastné náklady zaobstarať tzv. kontrolné odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok.
Zdôrazňuje, že podaním z 21.04.2008 došlo k pretrhnutiu premlčacej doby a k plynutiu novej 10-ročnej
premlčacej doby, v dôsledku čoho je podľa jeho názoru žaloba dôvodná.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci predložené neboli.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasledujúce
zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, či súd prvej

inštancie postupoval procesne správne, či vykonal všetky relevantne navrhnuté dôkazy, či na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil
a to s prihliadnutím k tomu, že v odôvodnení rozhodnutia súd nemusí poskytnúť odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú zásadný a rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti, napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

11. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zo zistených skutočností vyvodil
správnyprávnyzáver.Zároveňodvolacísúdneidentifikovalžiadnuvadu,ktorábymohlamaťzanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa

ani v rámci odvolacieho konania nič nezmenilo, preto si odvolací súd osvojil náležité odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia pohľadávky vo výške 20.082,32 eur s prísl. na základe dvoch zmlúv o pôžičke, a to zmluvy

zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou malo byť žalovanej a jej teraz už nebohému manželovi poskytnutých
550.000 Sk a zmluvou o pôžičke z XX.XX.XXXX mala byť poskytnutá suma 55.000 Sk. Žalovaná
vočiuplatnenýmnárokomzostranyžalobcuvznieslanámietkupremlčaniaapoukazovalanato,žepokiaľ
ide o zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, táto bola určená za neplatnú v konaní Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 10C 575/2000, ktoré konanie bolo právoplatne ukončené dňa 08.06.2015. V tomto

konaní sa právoplatne rozhodlo o určení, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 OZ
z 15.01.1999 a Zmluva o pôžičke z XX.XX.XXXX, ktorých účastníkmi boli žalobca, žalovaná a teraz už
jej nebohý manžel D. M., sú neplatné právne úkony.13. Žalovaná zároveň namietala platnosť tvrdeného uznania nároku zo zmlúv o pôžičke obsiahnutého
v podaní adresovanom Okresnému súdu Michalovce k sp. zn. 10C 575/2000 (č.l. 36) označené
ako späťvzatie návrhu.

14. Žalovaná namietala, že uznávacie nároky obsiahnuté v uvedenom podaní nespĺňajú náležitosti
predpokladané Občianskym zákonníkom pre platné uznanie pohľadávky. Tvrdila, že toto podanie
nebolo ňou podpísané, keď napokon je zrejmé, že späťvzatie návrhu zo dňa 21.04.2008 neakceptoval
ani konajúci súd prvej inštancie - Okresný súd Michalovce a o podanej žalobe zo strany žalovanej a jej

manžela rozhodol rozsudkom z 18.06.2013, č.k. 10C 575/2000 - 403 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach z 24.03.2015 č.k. 4Co 293/2013 – 427.

15. O nároku žalobcu v tomto konaní už rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo 16.08.2019,
č.k. 7C 26/2018 - 146 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 28.05.2020 č.k. 12Co
132/2019 - 244 tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

16. Najvyšší súd SR uznesením z 27.04.2023, č.k. 6 Cdo 7/2021 rozhodol o podanom dovolaní zo strany
žalobcu tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 Co 132/2019 v časti o zaplatenie
istiny 1.825,66 eur s prísl. a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7C 26/2018 v časti
o zaplatenie 1.825,66 eur s prísl. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec Okresnému súdu Vranov

nad Topľou na ďalšie konanie.

17. Poukázal na to, že odvolací súd ako aj súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojich rozsudkov
náležite nevysporiadali s argumentáciou žalobcu uvádzanou už v konaní pred súdom prvej inštancie
a zopakovanou v odvolacom konaní, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď. Išlo o argumentáciu,

v rámci ktorej žalobca poukázal na pretrhnutie plynutia premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 OZ. Nižšie
súdy, podľa dovolacieho súdu, dôsledne neskúmali plynutie premlčacej doby a najmä nevysvetlili rozdiel
medzi uznaním dlhu podľa § 558 OZ a písomným uznaním, čo do dôvodu i výšky podľa § 110 ods. 1
OZ. Preto považoval závery nižších súdov v tomto smere za predčasné.

18. V tomto konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou a jej manželom I. D. M. bola dňa
XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol pôžičku vo výške 55.000
Sk, ktorú žalovaná a jej manžel mali vrátiť do 24.07.1996.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak
právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto
uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

24. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.26. Podľa právnej argumentácie žalobcu, jeho nárok na vrátenie pôžičky vo výške 55.000 Sk
(1.825,66 eur s prísl.) nie je premlčaný s ohľadom na to, že žalovaná účinne uznala dlh v podaní zo dňa

21.04.2008, ktorý je označený ako späťvzatie návrhu.

27. Späťvzatie návrhu zo dňa 21.04.2008 (č.l. 36) je adresované Okresnému súdu Michalovce k sp.
zn. 10C 575/2000. Podľa jeho obsahu žalovaná v ňom uviedla, že ako žalobca v spore o neplatnosť
Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka a Zmluvy o pôžičke

zo dňa XX.XX.XXXX v spore s odporcom B. A. - C. D., berie žalobu späť a žiada Okresný súd
Michalovce, aby konanie pod číslom 10C 575/00 zastavil. Táto listina ďalej obsahuje vyjadrenie, že
L. M. v celom rozsahu uznáva nároky žalobcu vyplývajúce z týchto zmlúv. Späťvzatie podpisuje nie
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Uvádza, že ona ako dlžníčka pôžičky vo výške 550.000
Sk s prísl. zo dňa XX.XX.XXXX a pôžičky vo výške 55.000 Sk s prísl. uznáva čo do dôvodu a výšky
aj napriek skutočnosti, že sú premlčané.

28. Premlčanie je vo všeobecnosti definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd
nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky premlčania právo nezaniká, a preto povinný

subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh
plniť.

29. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho,
a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku

premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením,
započítaním alebo inak). Dokazovanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by mohlo viesť
k značným alebo neprekonateľným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho. Námietka premlčania
rieši takéto situácie, pravda zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty právnych vzťahov a ochrany
povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy sa týmto spôsobom zmarí

právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa
o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil.

30. Dlžník môže svoj dlh, ktorý zodpovedá premlčanému právu, za podmienok ustanovených v § 110
OZ jednostranne písomne uznať a v takom prípade právne účinky premlčania odpadnú.

31. Pokiaľ ide o právo veriteľa, začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba.

32. Ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka obsahuje odchýlku od všeobecnej úpravy premlčacej
doby, na základe ktorej sa v ňom uvádzajú prípady práv, ktoré sa premlčujú v 10-ročnej premlčacej dobe.

Ide o práva zistené na to povolaným orgánom alebo potvrdené iným spoľahlivým spôsobom, o existencii
ktorých by nemali byť žiadne pochybnosti. Na základe zákonom predpokladaných skutočností dochádza
k prerušeniu (pretrhnutiu) plynutia premlčacej doby, a to na rozdiel od spočívania, resp. dočasného
zastavenia uvedeného v § 112 až § 114 OZ. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva
právne celkom bezvýznamnou, a preto, ak zasa dôjde k premlčaniu toho istého práva, nezapočítava sa,

ale začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba.

33. O jeden z prípadov prerušenia premlčania ide aj vtedy, ak dlžník uznal právo, o premlčanie ktorého
ide. Uznanie práva ako jednostranný úkon dlžníka musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon predpisuje
pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ). Uznanie musí byť navyše urobené v písomnej forme. Aj pre uznanie

práva platia požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ), ako aj to, že ho
môže urobiť len ten, kto má spôsobilosť na právne úkony (§ 38).

34. Ak má mať písomné uznanie práva dlžníkom právne účinky predpokladané zákonom,
okrem náležitosti platného právneho úkonu, musí byť z formálnej, aj z obsahovej stránky v súlade

s ust. § 110 ods. 1 OZ. Preto treba v jeho písomnom uznaní uviesť tak dôvod, ako aj výšku tohto
práva. Na platnosť uznávacieho prejavu sa vyžaduje, aby dlžník uznal určitý záväzok, ktorý musí byť
identifikovateľný.Kuznaniupráva,čododôvoduavýškymusídôjsťbezakýchkoľvekvýhrad.Nauznanie
premlčaného dlhu sa ďalej vyžaduje, aby dlžník v uznaní vyjadril vôľu zaplatiť dlh. Uznanie práva zakladáprávne dôsledky uvedené v § 110 ods. 1 OZ, aj keď ide o právo premlčané, za predpokladu, že dlžník
o premlčaní vedel.

35. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľná
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval (§ 558 OZ). Opäť tento právny úkon
okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť
z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky
a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

36. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník
vedel, že dlh je premlčaný.

37. Písomné podanie zo dňa 21.04.2008, od ktorého žalobca odvodzuje plynutie 10-ročnej premlčacej
doby jeho nároku, je označený ako späťvzatie žaloby vo veci Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10C

575/2000.Odvolacísúdvzhodesosúdomprvejinštanciekonštatuje,žeobsahpodaniaz21.04.2008nie
je prejavom uznania dlhu zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobcovi podľa § 558 Občianskeho zákonníka
a nie je ani uznaním dlhu v zmysle predpokladov § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako už odvolací
súd zdôrazňoval, uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka má byť adresovaný veriteľovi,
čo v danom prípade splnené nebolo, keďže išlo o podanie adresované Okresnému súdu Michalovce

v súvislosti so späťvzatím návrhu vo veci 10C 575/2000. Zároveň v tomto podaní absentuje prísľub
žalovanej ako dlžníka dlh zaplatiť a takýto prejav je v zmysle vyššie uvedeného jednou z podmienok
platnosti uznávacích prejavov podľa § 558, ako aj § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

38. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti tiež opodstatnene poukazoval na to, že žalovaná od počiatku

sporu popierala, že by vykonala úkon späťvzatia žaloby, v ktorom je obsiahnutý aj namietaný uznávací
prejav. Je napokon zrejmé, že ani v spore Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10C 575/2000
konajúce súdy v dôsledku tejto námietky žalovanej neprihliadali na predložené späťvzatie návrhu
zo dňa 21.04.2008 a o veci meritórne rozhodli. Žalobcom pritom neboli objasnené ani časové súvislosti
predkladania späťvzatia žaloby v predchádzajúcom spore účastníkov, keď takýto prejav mal vykonať

aj pôvodný žalobca v konaní OS Michalovce sp. zn. 10C 575/2000 I. D. M. dňa XX.XX.XXXX, zomrel
dňa XX.XX.XXXX a späťvzatie žaloby bolo súdu doručené až 22.05.2009, rovnako ako aj späťvzatie
žaloby L. M. z 21.04.2008 (č.l. 302 až 304 spisu OS Michalovce sp. zn. 10C 575/2000). Nie je pritom
sporné, že uvádzané späťvzatia žaloby do spisu predložil žalobca, v tom čase vystupujúci v procesnom
postavení žalovaného.

39. Za situácie, že žalobcom predložené uznanie dlhu z 21.04.2008 nie je platným jednostranným
právnym úkonom v zmysle predpokladov § 558 OZ, a § 110 ods. 1 OZ, je námietka premlčania dôvodná,
keďže pôžička sumy 55.000 Sk mala byť vrátená do 24.07.1996 a žaloba bola podaná na príslušnom
súde prvej inštancie až dňa 21.03.2006.

40. Súd prvej inštancie ďalej v bode 51. rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré zamietol
návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania k posúdeniu pravosti podpisu žalovanej na už
spomínanom uznaní dlhu. Pre súd prvej inštancie nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,
predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že späťvzatie návrhu, v ktorom je obsiahnutý aj uznávací

prejav, posúdil v zmysle uvedených dôvodov ako neplatný právny úkon, a preto nezistil dôvody, pre ktoré
by mala byť skúmaná pravosť podpisu žalovanej na tejto listine.

41. V tejto súvislosti je zároveň potrebné dodať, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania,
v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej

sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (ÚS. 52/03). Súd v občianskom
súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutia, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu.

42. Je naviac zrejmé, že obe strany sporu boli uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo 17.09.2018, č.k. 7C 26/2018 - 21 poučené o uplatnení prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany podľa § 153 ods. 1, 2 CSP a strany sporu boli vyzvané, aby sa vyjadrili, či navrhujú
vykonať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnostia dôkazy súd nemusí prihliadať. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie už
na pojednávaní konanom dňa 16.08.2019 (č.l. 140 a nasledujúce) konštatoval, že návrh žalobcu
na skúmanie pravosti podpisu žalovanej na listine späťvzatia návrhu nepovažuje za vhodný, účelný

a hospodárny. Žalobca od uvedeného obdobia, pokiaľ trval na vykonaní tohto dôkazu, mal časový
priestor predložiť príslušný dôkaz ohľadom identifikácie pisateľa (odborné vyjadrenie č. 2), ktoré bolo
z jeho strany zabezpečené až v štádiu odvolacieho konania (§ 366 CSP).

43. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako práva

na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd je aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je právom
absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu. To
znamená, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je potrebné
posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V naznačených súvislostiach odvolací súd
považuje preskúmavané rozhodnutie za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené, tak ako to predpokladá

ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil svoje myšlienkové
pochody, predstavy a úvahy, ktorými sa riadil.

44. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Odvolací súd
preto rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
a nasledujúce CSP. Vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní odvolací súd úspešnej
žalovanej priznal náhradu trov tohto štádia konania vo vzťahu k žalobcovi, keď o výške trov rozhodne
súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).