Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624202536
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624202536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov – matka: D. E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom G. F. XXX/XX, E., prechodne bytom H. XXX, zastúpená: JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka,
so sídlom E. XX, I., a otec: E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, E., zastúpený: AK JUDr.
Miriam Podhradská, s. r. o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, o návrhu
otca o zmenu úpravy styku s maloletou, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č.k. 22P/79/2024-100 zo dňa 24.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 22P/79/2024-100 zo dňa 24.10.2024 vo výroku I. m
e n í tak, že:

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou:

Všeobecná úprava styku:

- počas štyroch kalendárnych mesiacov počnúc začiatkom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, každý párny víkend v kalendárnom roku od
soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- od začiatku piateho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť, každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku od 15.00 hod. do nedele
do 18.00 hod.

Osobitná úprava styku:

· počas Vianočných sviatkov, t. j. obdobie od 24. 12. do 06. 01. nasledujúceho roka každý kalendárny
rok od 25. 12. od 15.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a od 02. 01. od 09.00 hod. do 03. 01. do 18.00 hod.
· počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00
hod.

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 22P/79/2024-100 zo dňa 24.10.2024 vo výrokoch II.,
III., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: Otec je oprávnený stretávať sa
smaloletou:Všeobecnáúpravastyku:-súčinnosťoudo28.02.2025,každýpárnyvíkendvkalendárnomroku od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., - od 01. 03. 2025 každý párny víkend
v kalendárnom roku od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Osobitná úprava styku: - počas
Vianočných sviatkov, t. j. obdobie od 24. 12. do 06. 01. nasledujúceho roka každý kalendárny rok od 25.

12. od 15.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod. a od 02. 01. od 09.00 hod. do 03. 01. do 19.00 hod., - počas
Veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
(výrok I.). Počas osobitnej úpravy styku sa všeobecná úprava styku neuplatňuje, t. zn. osobitná úprava
styku má prednosť pred všeobecnou úpravou styku (výrok II.). Otec počas všeobecnej úpravy styku, ako
aj osobitnej úpravy styku si maloletú prevezme v mieste bydliska matky a matke maloletú v mieste jej

bydliska aj odovzdá (výrok III.). Matka je povinná mal. na styk s otcom riadne pripraviť (výrok IV.). Mení
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. RK-10P/11/2023-109 zo dňa 10. 08. 2023 v časti
úpravy styku otca s maloletou (výrok V.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok VI.).

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým otec maloletej žiadal o zmenu úpravy styku,

resp. o rozšírenie styku s maloletou. V odôvodnení návrhu uviedol, že naposledy bolo ohľadom
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ako aj o úprave styku otca
s maloletou rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. RK-10P/11/2023-109 zo dňa
10. 08. 2023. Jeho styk s dcérou bol pôvodne upravený len v rámci okresu Ružomberok. V súčasnosti
si dcéru berie do Martina, pričom ju vracia matke o 17.00 hod. Pre dcéru chodí ku matke každú druhú

sobotu a nedeľu o 10.00 hod. a dcéra je u neho vrátane dopravy do E. a späť do I. 7 hodín. Dcéra je
zvyknutá na prostredie aj v jeho domácnosti, má tam svoje hračky, oblečenie, vlastnú izbu a posteľ.
On ako otec sa vie o dcéru postarať, navariť jej plnohodnotné zdravé jedlo, zabezpečiť jej bezpečné
a láskyplné prostredie, v ktorom sa môže rozvíjať. V jeho bydlisku sa stretáva aj so starými rodičmi,
tetou a sesternicou E., s ktorou má vytvorený blízky vzťah. Návrh bol nútený podať aj z dôvodu, že sa

s matkou pokúšal dohodnúť, aby aspoň vyskúšali prespatie u neho v noci, avšak matka sa kategoricky
drží súdneho rozhodnutia, v ktorom prespatie dcéry u otca nie je stanovené. Navrhol, aby súd zmenil
úpravu styku s maloletou, v rámci ktorej úpravy by sa mohol stretávať s dcérou každý párny víkend
v mesiaci od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. v mieste jeho bydliska s prespatím maloletej
u neho. Navrhol tiež osobitnú úpravu styku počas vianočných sviatkov od 25. 12. od 09.00 hod. do 26.

12. do 19.00 hod. a od 02. 01. od 09.00 hod. do 03. 01. do 19.00 hod., taktiež každý nepárny kalendárny
rok počas Veľkonočných sviatkov od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý kalendárny
rok počas letných prázdnin od 01. 07. od 09.00 hod. do 08. 07. do 19.00 hod.

3. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila dňa 21. 10. 2024 (čl. 46-58 spisu). Nesúhlasila s návrhom otca

pokiaľ ide o nočné prespatie maloletej u neho. Uviedla, že podľa nej uprednostňuje otec len svoje záujmy
pred potrebami a záujmami maloletej dcéry. Otec nehľadí na potreby dcéry, a na to, že dcéra s ním
doposiaľ trávila len dni, bez nocí. Nakoľko má dcéra len dva roky je podľa nej na prespatie u otca cez
noc ešte priskoro. Maloletá je navyše ešte stále večer pred spaním kojená.

4.Okresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniaaplatnejprávnejúpravydospelkzáveru,žejedaný
dôvod pre rozšírenie styku otca s maloletou o prespatie mal. v domácnosti otca. Zmena pomerov nastala
jednak v dôsledku objektívnej skutočnosti, ktorou je plynutie času (dieťa je staršie, komunikatívnejšie,
samostatnejšie, aktívnejšie) a jednak v dôsledku subjektívnych skutočností, ktorými sú napäté vzťahy
medzi rodičmi maloletého dieťaťa a absolútna neochota zo strany matky dať otcovi aspoň možnosť

vyskúšať si stretnutie s maloletou s prespatím, čo i len na jednu noc. Rozšírenie styku, o ktoré otec
žiada, spočíva v podstate v prespatí mal. u otca jednu noc za 14 dní, t.j. za dva týždne (počas prvých
troch mesiacov) následne dve po sebe idúce noci. Je v záujme každého maloletého dieťaťa rozširovanie
styku dieťaťa s rodičom, keď pri úprave styku je treba zásadne vychádzať z toho, že rodič má právo
na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Tým sa myslí nielen tzv. „bežný“ voľný čas

počas pracovných dní, ale všetok voľný čas dieťaťa vrátane víkendov, sviatkov a prázdnin, čo však
vzhľadom na vek dieťaťa momentálne nie je možné, na druhej strane to nie je ani vylúčené. Starostlivosť
matky o dcéru nebola v žiadnom prípade spochybnená, na druhej strane však nebola spochybnená
ani starostlivosť otca o dcéru v rámci možností a času, ktorý mu bol vyhradený. V rámci tohto času
(úpravastretávaniaposlednýmrozhodnutímsúdu,resp.modifikovanádohodourodičov)otecdostatočne

osvedčil svoje schopnosti postarať sa o dcéru počas dňa a je prirodzené, že chce rozšíriť čas, kedy
môže byť pri svojej dcére, prežívať s ňou jej pokroky, radosti, starosti, byť jej na blízku nie len počas dňa,
ale tak isto aj počas noci, večerného spánku a následne ranného prebúdzania, kedy takisto z pohľadu
starostlivosti o dieťa prichádzajú pekné, neopakovateľné chvíle pri činnostiach ako je večerné kŕmenie,resp. večeranie, kúpanie, ukladanie na spánok, čítanie rozprávok, zaspávanie a to aj v podobe starostí,
ťažkostí, o ktoré otec prichádza. Práve uspávanie zo strany otca v plnej miere rozvíja ich vzťah, dieťa je
istejšie, vnímavejšie, ako keby s ním bolo pár hodín, na ihrisku, turistike, chalupe s ostatnými príbuznými

alebo priateľmi. Nové výskumy v psychológii podporujú vzťah otec-dieťa (nie len matka-dieťa) a to práve
pri nočnom spaní, kým staré výskumy hovorili o ubližovaní dieťaťu v rannom detstve mimo matky.

5. Obavy zo strany matky, že dieťa vo veku 2 rokov nezvládne prespatie u svojho otca, obzvlášť ak
je v noci stále dojčené, považoval okresný súd za nedôvodné. Dojčenie vo veku 2 rokov dieťaťa už

nie je jediným príjmom jeho potravy. Je pravda, že ak matka má aj vo veku dvoch rokov dieťaťa stále
materské mlieko a dieťaťa toto neodmieta, stále môže byť dojčené, určite dojčenie podporuje vzťah
matky a dieťaťa, je prostriedkom na ukľudnenie dieťaťa, najmä počas choroby prípadne zaspávania,
nemôže byť však dôvodom, prekážkou, aby sa nemohlo realizovať, resp. rozšíriť stretávanie otca
s dieťaťom o prespatie, navyše ak matka môže dieťa dojčiť ešte aj ďalšie dva, tri roky. Tak ako už
bolo uvedené, dojčenie podporuje vzťah matky a dieťaťa, nie však otca s dieťaťom, ktorý má rovnaké

rodičovské práva a povinnosti ako matka. Matka počas jednej noci (prípadne neskôr dvoch nocí) za
14 dní o mlieko nepríde, navyše sú aj iné spôsoby ako tvorbu mlieka podporiť počas neprítomnosti
dieťaťa (napr. odsatie) a dieťa sa taktiež len z tohto dôvodu od mlieka zo dňa na deň neodstaví. Dieťa
vie vycítiť, kedy je matka v blízkosti a má ju k dispozícii vrátane materského mlieka a dojčenia a to aj
keď spí, preto sa v noci mlieka pri prebudení dožaduje. Ak však matka v blízkosti nebude, možno sa

ani nezobudí, resp. otec bude musieť nájsť iný spôsob ukľudnenia a uspatia dieťaťa, ktorý sa stane
charakteristickým len pre neho a dieťa. Inak povedané, týmto rozhodnutím súd dieťaťu materské mlieko
neodopiera, ani nenadradzuje záujem otca nad záujem dieťaťa. Večerné, prípadne nočné dojčenie vo
veku dvoch rokov dieťaťa však nemôže byť prekážkou pre rozšírenie styku otca s dieťaťom vo veku
dvoch rokov, bez závažných zdravotných problémov, ktoré je na svojho rodiča, ktorému nie je zverené do

osobnej starostlivosti, zvyknuté, ktorý rodič sa zároveň o svoje dieťa vie riadne postarať bez nezistených
relevantnýchnedostatkovvstarostlivosti.Zpohľaduokresnéhosúdu,prihliadnucnakonkrétneokolnosti,
je dieťa dostatočne pripravené na prespatie u otca a teda rozšírenie styku so svojím otcom. Dieťa v tomto
veku je prispôsobivé a prípadné zmeny nevníma ako ich vnímajú jeho rodičia, ale berie ich skôr ako
súčasť života, prirodzeného vývinu. Čím je dieťa staršie, tým viac sa prehlbuje jeho citovaná naviazanosť

na rodiča, ktorý sa o neho osobne stará, resp. s ktorým trávi viac času, a akékoľvek zmeny vníma
omnoho horšie.

6. Okresný súd konštatoval, že rozšírením styku sa nemyslí len navýšenie počtu hodín trávených
s dieťaťom, teda rozšírenie čo do množstva, ale najmä rozšírenie čo do obsahu, čo v tomto prípade

znamená zvládnuť ďalšiu situáciu, t. z. prespatie, v zmysle nočného spánku a tým trávenie dvoch
(resp. od 01.03.2025 troch) po sebe idúcich dní dieťaťa u svojho otca. Navyše otec nemal v prvotnom
úmysle riešiť rozšírenie stretávania s dcérou súdnou cestou, ale inú možnosť nemal, nakoľko matka
nebola prístupná žiadnej inej možnosti v zmysle prespatia na skúšku a prespatie dieťaťa u otca naďalej
striktne odmieta. Okresný súd mal za to, že práve teraz, keď dieťa trávi takmer 24 hodín so svojou

matkou (nechodí do žiadneho zariadenia), ale zároveň z fyziologického hľadiska je pripravené tráviť
čas aj s inými osobami, pričom otec nie je „iná“ osoba (2 -3 roky je čas kedy deti začínajú navštevovať
zariadenia, škôlky), o to viac so svojím druhým rodičom, je najvhodnejšia doba na úpravu styku v zmysle
jeho rozšírenia o prespatie, pretože, ak by k tomu malo dôjsť v čase, keď dieťa postihnú také veľké
zmeny, ako začleňovanie do kolektívu, začatie navštevovania materskej školy, odlúčenie od matky

na čas strávený v zamestnaní (matka) a v škôlke (dieťa), kedy dieťa bude prechádzať náročným
obdobím, keď bude potrebovať veľa energie na vyrovnanie sa s takouto zmenou, akákoľvek ďalšia
zmena môže byť pre dieťa neprimerane zaťažujúca. Pokiaľ matka tvrdí vo svojom písomnom vyjadrení,
že k rozširovaniu styku má dochádzať postupne, napríklad tak ako si to spočiatku presadila aj v CDR,
vždy po mesiaci o + pol hodinu, toto okresný súd považuje z hľadiska veku dieťaťa za absolútne

irelevantné a nezmyselné. Takého „rozšírenie“ styku sú schopní vnímať jedine, ak vôbec, rodičia. Dieťa
až do 10 rokov nie je schopné vnímať časové súvislosti, ale je schopné vnímať, či prespáva doma alebo
niekde inde, či sa to opakuje alebo nie, či je s otcom, s matkou alebo s inou osobou. Inak povedané
rozšíreniestykuohodinu,resp.niekoľkohodín,nemožnopovažovaťzarozšíreniestykuvzmyslezákona
o rodine. Pokiaľ matka opakovane vyčíta otcovi nedodržiavanie režimu maloletej, aktivity, ktoré s dcérou

vykonáva, spôsob, ako a s kým spolu trávia čas, ako ju oslovuje, s týmito argumentami sa taktiež okresný
súdnestotožnil.Tým,žematkadieťaporodila,nestalasajehoabsolútnouvlastníčkou.Rodičovsképráva
a povinnosti majú obaja rodičia, pokiaľ súd niektorému z rodičov, resp. obom tieto práva neobmedzil,
resp. ich týchto práv nezbavil. Právo zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa majú taktiež obajarodičia, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa ich spoločného dieťaťa.
Práva jedného rodiča nie sú nadradené právam druhého rodiča a ani jeden z rodičov nemá právo sám
rozhodovať o tom, čo je pre jeho dieťa najlepšie, pričom každý milujúci rodič chce pre svoje dieťa to

najlepšie a úmyselne nebude svojmu dieťaťu škodiť. Je v najlepšom záujme každého dieťaťa, aby malo
zachovaný styk s oboma rodičmi a v tejto súvislosti, za daných okolností úprava stretávania, tak ako
ju otec navrhol, resp. ako ju modifikoval okresný súd v rozhodnutí, s ktorým rozhodnutím sa stotožnil
tak otec ako aj kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti rozsudku, je v záujme
maloletého dieťaťa. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového

poriadku CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

7. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie považuje za
nesprávne, a to ako po vecnej, tak i po právnej stránke. Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP)

a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie (§ 62
ods. 1 CMP) a sú k dispozícii nové dôkazy, ktoré súd prvej inštancie nemal k dispozícii (§ 63 CMP).
Od poslednej úpravy styku (rozsudok zo dňa 10.08.2023, otec podal návrh na rozšírenie styku dňa
19.06.2024) nenastala žiadna taká zmena pomerov, na základe ktorej by bolo vhodné, potrebné a v
záujme maloletej rozšírenie styku otca s maloletou, keď od poslednej úpravy styku otca s maloletou

súdnym rozhodnutím na základe jeho opakovaných požiadaviek došlo k úprave stretávania vzájomnou
dohodou medzi rodičmi, keď sa na tomto dohodli pred kolíznym opatrovníkom. Matka má značné
výhrady voči starostlivosti otca o maloletú. Otec absolútne nerešpektuje ani súčasný režim dieťaťa, o
jej spánkový režim sa dokonca ani nikdy nezaujímal a teda ani nevie, kedy má dieťa spať. Okresný
súd stretávanie sa otca s maloletou upravil v rozsahu, ktorý je pre maloletú nevyhovujúci a môže

ohroziť jej zdravý vývoj. Okresný súd dospel k záveru, že je daný dôvod pre rozšírenie styku otca s
maloletou, keď „zmena pomerov nastala v dôsledku objektívnej skutočnosti, ktorou je plynutie času
(dieťa je staršie, komunikatívnejšie, samostatnejšie, aktívnejšie), a jednak v dôsledku subjektívnych
skutočností, ktorými sú napäté vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa a absolútna neochota zo strany
matky dať otcovi aspoň možnosť vyskúšať si stretnutie s maloletou s prespatím čo i len na jednu noc“.

Takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá oporu a základ vo vykonanom dokazovaní (nakoľko
žiadnedôkazy,zktorýchbytakýtozávervyplýval,vykonanéneboli),vychádzatendenčneajednostranne
z tvrdení otca, neberie do úvahy žiaden z argumentov matky. Komunikácia medzi rodičmi je napätá
obojstranne, otec sa smerom k matke vyjadruje vulgárne, nevhodne, robí „scény“ pri preberaní dcéry,
nikdy ju za nič nepochválil, nikdy sa jej za starostlivosť o dcéru, za to, čo ju naučila, aké maloletá robí

pokroky, nepoďakoval. Dňa 01.12.2024 doniesol dcéru, keď prišiel, bol úplne ticho, nepovedal matke nič
o malej, o tom, čo sa stalo cez deň, ani jedno slovo. Ako matka vošla s dcérou dnu na svetlo, všimla
si obrovskú hrču nad okom, na čo otcovi napísala správu, čo to má a prečo jej to nepovedal ihneď pri
aute. Odpoveď otca bola, že mu dala „čelo“, keď nastupovali do auta, že jej to muselo navrieť cestou
a že to nepovažuje za dôležitú informáciu. Určite sa vzhľadom na charakter zranenia musela udrieť

inak, len to otec nechcel priznať. Otec vždy všetko, čo bolo spôsobené počas styku maloletej u neho
(napr. aj popŕhlenie brečtanom dňa 19.05.2024), zľahčuje, akoby žiadne poranenia spôsobené u neho
nič neznamenali a nevenuje im žiadnu pozornosť. A. B. je vo veku, kedy je matka pre ňu primárnou
vzťahovou osobou a odlúčenie od nej by nemalo byť príliš dlhé a opakujúce sa. Pokiaľ ide o „absolútnu
neochotu“ matky, ako to uviedol súd, matka od posledného rozhodnutia súdu pristúpila na viaceré

dohody s otcom, ktoré upravovali stretávanie, bola ochotná sa dohodnúť aj na poslednom informatívnom
stretnutí rodičov, keď v záujme toho, aby otec mal viac času s dcérou a nebol narušený jej obedňajší
spánok, súhlasila so začiatkom styku o 9.00 hod. Dôvod, pre ktorý matka s prenocovaním nesúhlasí,
je, že maloletá je pri zaspávaní večer a v noci kojená, niekedy počas noci, kedy sa maloletá zobudí
a začne plakať, je jediným prostriedkom upokojenia práve dojčenie. Pokiaľ ide o predložené správy

odborníkov, ide o nové dôkazy, ktoré matka v pôvodnom konaní k dispozícii nemala a ktoré preukazujú,
žerozhodnutiesúduniejevzáujmemaloletej.Súdničímneodôvodnilsvojzáver,žesúnedôvodnéobavy
matky, že dieťa vo veku dvoch rokov nezvládne prespatie u svojho otca. Prečo súd dospel k záveru, že
postupné rozširovanie styku je „absolútne irelevantné a nezmyselné“, nemožno zistiť. Naopak, je bežnou
praxou, že sa stretávanie pri deťoch v útlom veku rozširuje postupne a nie je na tom nič nezmyselné ani

absolútne irelevantné. Práve kroky smerujúce k rozšíreniu styku je potrebné robiť postupne aj vzhľadom
na rozumovú vyspelosť maloletej, aby sa predišlo vzniku stresových situácií maloletej pre odlúčenie od
matky. Matka ďalej namietala čas odovzdávania dieťaťa o 19.00 hod., ktorý je neobvykle neskorý pre
2-ročné dieťa. Otec ju takmer vždy vracia spiacu, a pokiaľ bude spať do 19tej, matka s ňou bude horedo polnoci a ďalšie dni tak budú extrémne náročné. Navyše otec maloletú zásadne odovzdáva neskôr
ako je určený čas. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá nie je vo veku 2 rokov pripravená
na odlúčenie od matky počas noci. Na základe uvedeného matka žiadala, aby odvolací súd odvolaním

napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol tak, že návrh otca ako nedôvodný zamieta.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je toho názoru, že je v prospech maloletého
dieťaťa, aby mal otec svoj vlastný priestor na realizovanie stretávania sa s maloletým dieťaťom s
prespatím na rozvíjanie ich spoločného vzťahu. Je v záujme dieťaťa zachovať jej režim/zvyky/dojčenie,

avšak je potrebné uviesť, že záujmom dieťaťa je aj budovanie, udržiavanie pravidelného rovnocenného
a rovnoprávneho osobného styku s druhým rodičom. Kolízny opatrovník trvá na svojich vyjadreniach
prezentovaných v celom konaní, s rozhodnutím okresného súdu sa stotožňuje a navrhuje, aby bol
rozsudok okresného súdu potvrdený ako správny.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozsudok je správny a zákonný. Otec sa v plnom

rozsahu prispôsobuje záujmom a potrebám dieťaťa, snaží sa hľadať kompromisné a zmysluplné
riešenia. Maloletá je zvyknutá na zmeny, ktoré sa udiali v jej živote, a to na odsťahovanie zo spoločnej
domácnosti s otcom, aj na to, že sa s otcom stretáva bez matky, v jeho domácnosti, kde trávi čas s
otcom a príbuznými na strane otca. Matka súdu podsúva svoje názory, svoje vlastné frustrácie a obavy o
dcéru, ktoré však nemajú reálny základ. Otec sa riadne a starostlivo venuje svoje dcére, a to od jej útleho

veku, kedy sa rodičia rozišli. Maloletá je na pobyt u otca zvyknutá, na matku sa nepýta, je spokojná
a šťastná. Otec jej aktívne vypĺňa program, venuje sa jej. Otec predsa nemá záujem matku nahradiť,
ani ju kopírovať. Chce dcérke ponúknuť aj svoj pohľad na svet, ovplyvňovať ju (zdravým spôsobom) a
vychovávať. Problém s odlúčením od dcéry má matka, nie dcéra samotná. Tá pobyt u otca zvláda. Matka
sa nedokáže zmieriť so situáciou. Všetky úpravy stretávania sa otec žiada predovšetkým v záujme A.

B.. Otec sa o dcéru vie postarať a predovšetkým koná v jej najlepšom záujme. Dcéra sa na stretnutie
s otcom teší, čo je zjavné, keďže pri preberaní ku otcovi uteká. Počas pobytu v otcovej domácnosti sa
na matku nepýta a ani sa jej nedožaduje. Niekedy je problém pri odchode, kedy sa nechce odpútať od
hry a obliekať sa domov. Otec jej vysvetľuje, že doma na ňu čaká maminka, babka a dedko a že budú
smutní, keď nepríde. Potom sa dá presvedčiť. Aj z tohto dôvodu usudzuje, že dcéra zvládne prespatie v

otcovej domácnosti, kde má na to vytvorený priestor, vlastnú izbu, posteľ, poprípade ak by sa bála sama
v izbe, môže spať s otcom v spálni. Doposiaľ počas poobedného spánku zaspala a nemala problém
ostať sama v izbe. Dcéra je vnímavá, komunikatívna, učenlivá. Matka nevynechá žiadnu zámienku na
vyvolanie konfliktu, hrčku, škrabanec, pupáčik, dcéru po odovzdaní od otca ihneď dôkladne prezerá.
Pokiaľ otec s dcérou meškal, jednalo sa o meškanie maximálne 5-10 minút. Matka manipuluje a využíva

každú situáciu, aby vyprovokovala neprimeranú reakciu zo strany otca. Sama pritom otca neinformuje
o spánkovom režime, zdravotnom stave, aktivitách s dcérou - ako je vycestovanie mimo republiku. Veľa
vecí sa otec dozvie u kolízneho opatrovníka v rámci matkinho prednesu, alebo na súde. Popŕhlenie
brečtanom, o ktorom matka hovorila, je napokon atypický ekzém, ktorý dcéra má. Nakoľko matka nemá
problémzavádzaťsúdvinýchbodoch,niejesiistýjejtvrdením,žedcérustáledojčí.Matkamalaproblém

s kojením, od druhého mesiaca veku dieťaťa jej rodičia podávali mliečnu výživu K., nakoľko dieťa bolo
stále hladné. Pri stretávaní s dcérou v lokalite Ružomberok matka od otca žiadala, aby sa vždy vrátil k
nim domov z dôvodu kojenia dieťaťa, čo on odmietol s odôvodnením, že pokiaľ chce, aby dcéra mala
v tom čase materské mlieko, nech ho odstrieka a dá do termosky a otec jej ho podá. Nikdy sa to však
neudialo, matka ustúpila. Z toho otec usudzuje, že už v tom čase nemala dostatok mlieka. Tak je len

ťažko uveriť, že dieťa vyžaduje kojenie a či matka vôbec mlieko má. Pochybuje, že by vo veku 2,5
roka veku dieťaťa „prerušenie nočného kojenia” na jednu, resp. dve noci počas intervalu dvoch týždňov
narušilo psychický vývoj dieťaťa. Mnoho štúdii poukazuje na dôležitosť vytvárania silnej vzťahovej väzby
s otcom už od narodenia bábätka hlavne v prvých troch rokoch života dieťaťa. Matka sa po celu dobu
snaží minimalizovať kontakt otca s dcérou, má tendenciu rozhodovať o všetkom, čo sa týka dcéry,

vytvára okolo otca negatívny obraz, šíri nepravdivé alebo skreslené informácie. Doteraz otec s dcérou z
časového dôvodu nemohol podniknúť výlet do zoologickej záhrady, či ísť s rodinou na víkendový pobyt,
tak ako to robia iní otcovia napriek tomu, že nežijú s matkami v spoločnej domácnosti.

10. Kolízny opatrovník uviedol, že k doručenému vyjadreniu otca maloletého dieťaťa nemá výhrady.

11. Matka v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že ho považuje za účelné s cieľom vykresliť otca
ako ”najstarostlivejšiu osobu” a matku ako osobu, ktorá len klame a zavádza, a vlastne neustále je
ubližované len otcovi. Nepopiera, že by otec mal záujem o dcéru, jeho tvrdenia sú však značne klamlivé,zavádzajúce a sú vytvorené zrejme len v predstavách otca, nakoľko jeho konanie je úplne odlišné.
Dcéra mnohokrát nechce ísť do Martina, doma plače, tvrdí, že chce zostať doma. Ak malá podľa
tvrdenia otca nechce ísť domov, tak po návrate domov sa od matky nechce ani odtrhnúť a v podstate

až do večera ju stále stíska, drží sa jej, hladká ju, chce byť len pri nej a dookola opakuje mama,
mama. Otcovi uniká tá najpodstatnejšia vec týkajúca sa záujmov maloletej, a to puto s osobou, na
ktorú je maloletá pri zaspávaní zvyknutá. To, že matka sa od otca dožaduje informácií, považuje za
normálnu starostlivosť. Otec sám priznal, že je maloletá popŕhlená brečtanom a teraz to prekrúca. Otec
pri odovzdaní dieťaťa na otázky matky nereaguje, matke sa opakovane vysmieva do očí a po odovzdaní

sa len otočí chrbtom a následne na matku vykrikuje popri tom ako nastupuje do auta. SMS správy
písané samotným otcom dosvedčujú, že meškanie otca bolo v takom čase, ako matka uvádzala. Je
vrcholne nevhodné, aby právna zástupkyňa otca vo svojich písomných podaniach tvrdila, že je len ťažko
uveriť, či matka mlieko vôbec má. Otec sa o dcéru mimo styku zaujíma len minimálne, nemá záujem
prísť ju pozrieť, keď prechádza okolo bydliska dieťaťa, neprejavuje žiadny záujem mimo určeného styku.
O vplyve správania otca svedčí aj situácia z 27. a 28.12.2024, kedy matke neuviedol, kde chce ísť

s dcérou na víkend, pri preberaní dieťaťa bol agresívny, reagoval zvýšeným hlasom, u matky vzbudzoval
strach a malú dcéru len hodil do auta na zadné sedadlo. Vo vyjadrení k odvolaniu sa otec popisuje
ako nekonfliktný typ, ktorému je zo strany matky neustále ubližované. Aj z vyššie uvedenej situácie je
zjavné, že otec odmieta informovať matku o tak banálnej veci, ako je miesto ich výletu. Matka obvinenia
a klamstvá voči svojej osobe v plnom rozsahu odmieta. Otec nedoložil jediný dôkaz o tom, že by

jeho tvrdenia boli pravdivé. Naopak matkine tvrdenia majú reálny základ a opierajú sa o dôkazy, ktoré
predkladá od začiatku konania, avšak zo strany súdu boli opomenuté. Matka sa v tomto vyjadrení
vyjadrila len k najpodstatnejším veciam, no mala by čo povedať ku každej spomenutej situácii. Súčasne,
ak by sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie, hoci nemohol
predpokladať okamžitú právoplatnosť rozsudku, prenocovanie maloletej u otca konkrétne dátumovo

odstupňoval najskôr na jednu noc a následne na dve noci, čo považuje za nesprávne a nelogické. V
prípade potvrdenia rozsudku bez jeho zmeny by maloletá začala prespávanie okamžite na dve noci.
Preto má za to, že je potrebné odstupňovanie prenocovania zohľadniť a prenocovanie odstupňovať a
tomu prispôsobiť aj rozhodnutie odvolacieho súdu a prípadnú zmenu rozsudku.

12. Matka cestou právnej zástupkyne v reakcii na stanovisko kolízneho opatrovníka a stanovisko
otca uviedla, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov (ktorými boli v podstate len výsluchy rodičov
maloletej) nevyplýva, že by nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho
rozhodnutia (rozšírenie styku otca s maloletou). Podľa matky je aktuálna úprava styku postačujúca.
Matka nespochybňuje úlohu a miesto otca v živote dieťaťa, ale v prvom rade sleduje to, čo je v záujme

a pre dobro jej dcéry. Skutočným problémom je ale to, ako stretávanie otca s dcérou prebieha. Pokiaľ
ide o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, v tomto prípade má za to, že kolízny opatrovník nebol tým, kto
sledoval najlepší záujem dieťaťa, keď sa s návrhom aj s rozsudkom stotožnil. Kolízny opatrovník nijako
nezohľadnil útly vek dieťaťa, fakt, že je kojená, ako aj to, že zatiaľ od matky na noc odlúčená nebola.
Matka trvala na podanom odvolaní, nakoľko je zrejmé, že rozšírenie styku v súčasnej situácii nie je v

záujme dieťaťa a nenastala taká zmena pomerov, ktorá by zmenu súdneho rozhodnutia odôvodňovala.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a rozsudok okresného súdu

podľa ust. § 388 CSP zmenil vo výroku I. a zároveň rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV.
a V. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a odôvodnením rozsudku
okresného súdu nezistil dôvodnosť námietky nepreskúmateľnosti, nedostatočného odôvodnenia

rozsudku okresného súdu. Krajský súd k tejto námietke vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie
rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej
konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods. 2 CSP)
vykladaťauplatňovaťtak,žerozhodnutievšeobecnéhosúdumusíuviesťdostatočnédôvody,nazáklade

ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedolpodstatnéokolnostitýkajúcesavýkladuopodstatnenosti,pravdivosti,zákonnostiaspravodlivosti
výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup
okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol,ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy,
ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené
vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal. Právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej
nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po
preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody,
na základe ktorých rozhodol. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné,
či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou

účastníkov a túto argumentáciu tak vo vzťahu k tvrdeniam matky, ako aj vo vzťahu k tvrdeniam otca,
riadne vyhodnotil. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti
rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko
občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov
SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu i čo do odôvodnenia spĺňa kritériá
ust. § 220 CSP.

15. K námietke nesprávnych skutkových zistení, ktorú uplatnila v podanom odvolaní matka, krajský súd
konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné
pre posúdenie danej veci, z ktorého za aplikácie ustanovenia § 383 CSP vychádzal aj krajský súd, ktorý
nezistil dôvody pre doplnenie alebo zopakovanie dokazovania. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu
právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci,
je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného súdneho konania, pretože je základným
predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom účastníka a procesný postoj účastníka zásadne nemôže bez ďalšieho
dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje

svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K
správnemu postupu prvoinštančného súdu poukazuje krajský súd primerane na ďalší záver vyslovený
v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa
ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti
ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje
krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa
ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie

sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
Podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre
posúdenie prejednávanej veci, a preto pred súdom prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva na

spravodlivé súdne konanie, čím nebolo možné vyvodiť ani nedostatočne zistený skutkový stav veci.
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd konštatuje, že nezistil žiadny dôvod pre doplnenie dokazovania,
teda pre vykonanie dôkazov produkovaných účastníkmi v odvolacom konaní.16. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom matky krajský súd uvádza, že tieto v ich jednotlivosti a tiež
v celkovom vyhodnotení smerovali k tomu, aby návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou A. B.
nebolo vyhovené. Matka v tomto kontexte poukazovala na vývoj úpravy stretávania sa otca s maloletou,

spochybňovala starostlivosť otca o maloletú a nestotožnila sa s dôvodmi, ktoré ako podklad pre
rozšírenie styku konštatoval súd prvej inštancie. Krajský súd čo do otázky rozšírenia styku otca
s maloletou v celom rozsahu odkazuje na vecne správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa
stotožnil. Pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že postupne dochádzalo k zmene pôvodnej úpravy
styku otca s maloletou, je namieste odvolacím súdom konštatovať, že tak otec ako aj matka boli schopní

v priebehu rokov 2023 a 2024 konštruktívne pristúpiť k otázke zmeny rozsahu styku otca s maloletou.
Na druhej strane je však nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že matka sa širšej úprave styku otca
s maloletou bránila a odmietala predovšetkým takú úpravu styku, ktorá by viedla k tomu, že by maloletá
u otca mohla prespať čo i len jednu noc. V konaní tak bolo potrebné ustáliť, či oproti pôvodnému
rozhodnutiu, ktorým bol upravený styk otca s maloletou, došlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala
rozšírenie rozsahu styku otca s maloletou tak, ako to otec požadoval, teda vrátane prespatia maloletej

u otca.

17. Krajský súd vo vzťahu k posúdeniu otázky rozsahu styku otca s maloletou poukazuje na jeden zo
základných princípov mimosporového procesu vyjadrený v čl. 4 CMP, podľa ktorého, ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne

stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“,
čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu
a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na výchovu a
starostlivosť o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v
povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle

ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd
musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu (porov. I. ÚS 378/2019). Odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní matky
maloletej vychádzal len primerane a podporne i z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
III. ÚS 38/2021 z 15. apríla 2021, z ktorého vyplýva, že „...Je ústavne neakceptovateľné, ak namiesto

rozvíjania prepotrebného vzťahu sa dostávajú do popredia prvky odlučovania a vzďaľovania rodiča a
dieťaťa, pričom čas plynie osobitne nevýhodne pre odlúčeného rodiča. Uvedené môže spôsobiť navždy
nereparovateľný stav, keďže v čase, keď sa vzťahy a dôvera medzi rodičmi a ich potomkami budujú,
jeden z rodičov bude len v pozícii čakateľa na meritórne súdne rozhodnutie. Zakazovanie styku alebo
jeho obmedzenie na úplné minimum by malo byť z ústavnoprávneho hľadiska len v pozícii prostriedku

ultima ratio.“

18. Odvolací súd, berúc do úvahy podstatný obsah spisu, vyjadrenia rodičov v prvoinštančnom konaní,
rozdielne vyjadrenia matky a otca k priebehu styku, k priebehu odovzdávania a preberania dieťa,
či ohľadom komunikácie medzi rodičmi, dospel k záveru, že závery konštatované okresným súdom

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vytvorili dostatočný základ pre konštatovanie, že maloleté dieťa
má právo na zachovanie svojho vzťahu k obidvom rodičom a je preto potrebné, aby súd dbal na
to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na
udržiavanie pravidelného rovnocenného, rovnoprávneho, osobného styku s obidvomi rodičmi. Práve
s dôrazom na vek dieťaťa je dôležité, aby sa citové väzby maloletej k obidvom rodičom udržiavali

a rozvíjali. Je namieste zvýrazniť, že ani k momentu rozhodovania okresného súdu, ani k momentu
rozhodovania krajského súdu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by vylučovali otca z realizácie styku
s maloletou v širšom ako pôvodne určenom rozsahu. Argumentácia matky v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie, rovnako tak aj v podanom odvolaní, smerovala k spochybneniu predpokladov
pre prijatie úpravy umožňujúcej otcovi širší styk s maloletou vrátane prespatia, keď sa nestotožnila

so závermi súdu prvej inštancie, že u maloletej nastal taký posun, že takáto širšia úprava styku by
bola v jej záujme. Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej
úpravy styku otca s maloletou došlo ku vzniku okolností, ktoré rozšírenie styku odôvodňujú. Je potrebné
zvýrazniť, že pôvodná úprava styku bolo daná rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa
10.08.2023,tedavčase,kedymaloletáA.B.bolavovekujedenrokajedenmesiac.Kčasurozhodovania

okresného súdu bola maloletá vo veku dva a štvrť roka a k času, kedy by s prihliadnutím na toto aktuálne
rozhodnutie krajského súdu prichádzala do úvahy skutočná zmena v rozsahu styku otca s maloletou,
sa bude maloletá čo do veku blížiť k trom rokom. Možno uzavrieť, že k času, kedy k tejto zmene
skutočne dôjde, bude maloletá oproti času pôvodnej úpravy staršia, komunikatívnejšia, samostatnejšiaaj aktívnejšia, čo vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že v danom čase bude takmer o dva roky
staršia, ako v čase prijatia pôvodnej úpravy. Nakoniec v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
samotná matka uviedla vek okolo 3. roku dieťaťa ako možnú, vhodnú dobu na prespávanie u otca.

Odvolací súd je toho názoru, že k týmto skutočnostiam ani nie je potrebné vykonávať dokazovanie,
pretože sa jedná o okolnosti všeobecne známe a akceptované, ktoré súvisia výlučne s vývojovými
štádiami maloletého dieťaťa v kontexte plynutia času. Odvolací súd predpokladá, že ani samotná matka
nebude spochybňovať, že u mal. v priebehu cca dvoch rokov nastáva pokrok spojený s prirodzeným
vývojom dieťaťa. Matka síce v podanom odvolaní spochybňuje závery okresného súdu v tomto smere,

čo do posunu vo vývoji maloletej, avšak sama neuvádza žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by svedčali
záveru, že u maloletej takýto progres nenastal. Je potrebné opätovne zvýrazniť, že pri úprave práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, je prioritný záujem maloletého dieťaťa, najmä jeho citové
väzby, vývinové potreby a veku a jeho potrebám zodpovedajúce výchovné prostredie. Je potrebné
prízvukovať, že obaja rodičia majú rovnaké právo podieľať sa na výchove svojho maloletého dieťaťa,
a preto nie je možné zatratiť práva jedného z rodičov, v prejednávanej veci otca, čo do stretávania sa

s maloletým dieťaťom. Nemôže byť predsa v najlepšom záujme maloletej, aby bola takmer výlučne pod
vplyvom jedného z rodičov. Každé z detí má právo na rozvoj svojho vzťahu a starostlivosť vo vzťahu ku
každému z rodičov, pričom je prvoradou povinnosťou a súčasne aj právom obidvoch rodičov podieľať sa
na výchove maloletých detí, na čom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
V záujme vývoja detí je nevyhnutné, aby aj medzi rodičmi existovali minimálne korektné vzťahy, ktoré

budú viesť k realizácii práva jedného rodiča stretávať sa s dieťaťom, ktoré nemá zverené do svojej
osobnej starostlivosti, pričom rodič, ktorému dieťa bolo zverené, nemôže druhému rodičovi brániť v styku
s dieťaťom, ale práve naopak je povinný vytvárať podmienky pre hladký priebeh takýchto stretnutí.
Predsa nemôže byť ani v záujme matky, aby maloletá nemala vytvorený rovnocenný vzťah so svojim
otcom. Obidvaja rodičia sú pritom povinní práva svojho dieťaťa nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať

a v maximálnej miere sa týmto právam prispôsobiť, keďže je rozhodne v záujme maloletého dieťaťa byť
v kontakte s obidvomi svojimi rodičmi.

19. Je zrejmé, že maloletá A. B. G. vo veku, kedy sa prehlbujú jej vzťahy k najbližším osobám,
ktorými sú predovšetkým rodičia, vo veku, kedy sa najintenzívnejšie vytvárajú citové väzby a dôvera

k ďalším osobám. V prípade, ak by nebol zabezpečený dostatočný kontakt obidvoch rodičov s maloletým
dieťaťom, nie je možné, aby sa takéto citové väzby vytvárali. V zhode so súdom prvej inštancie
je odvolací súd názoru, že na vytváranie takýchto citových väzieb je nevyhnutné, aby otec mohol
s maloletou A. B. plnohodnotne prežívať dlhšie časové obdobie, nielen časové obdobie niekoľkých
hodín, ale aj okamihy zaspávania, či prebúdzania maloletého dieťaťa. V tomto smere odvolací súd

poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd sa preto nemohol
stotožniť s tvrdením matky, že nie je osvedčené, že by styk otca v rozšírenom rozsahu vrátane
prespatia nebol v najlepšom záujme maloletej. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva a rodičia
túto skutočnosť ani nepopierajú, že vzťahy medzi nimi sú narušené, že zlyháva komunikácia rodičov, čo
má samozrejme dopad aj na maloleté dieťa, a to najmä v prípade, ak ku konfliktným situáciám dochádza

pri odovzdávaní a preberaní maloletého dieťaťa na začiatku, či na konci styku otca s maloletou.
V kontexte vznikajúcich kolíznych situácií pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa poukazuje odvolací súd
na skutočnosť, že v prípade pôvodnej úpravy stretávania sa otca s maloletou, ktorá úprava podľa
predchádzajúcehorozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášzahŕňalajednostretnutiekaždýnepárny
týždeň v piatok, jedno stretnutie každý párny týždeň v sobotu a jedno stretnutie každý párny týždeň

vnedeľu,išlooúpravu,kedyvpriebehukalendárnehomesiacadochádzalokodovzdávaniuapreberaniu
maloletej od jedného rodiča k druhému dvakrát v nepárnych týždňoch a štyrikrát v párnych týždňoch
kalendárneho mesiaca, teda sa spolu jednalo o šesť odovzdávaní a preberaní dieťaťa na začiatku
styku a ďalších šesť odovzdávaní a preberaní dieťaťa pri jeho ukončení. Aktuálna okresným súdom
prijatá úprava stanovuje stretávanie sa otca s maloletou každý párny víkend v kalendárnom roku,

teda upravuje dve stretnutia otca s maloletou v kalendárnom mesiaci, teda spolu dve odovzdávania
a preberania dieťaťa otcom od matky a následne dve preberania matkou od otca. V dôsledku takejto
úpravy tak dochádza k výraznému redukovaniu počtu odovzdávaní a preberaní dieťaťa od jedného
rodiča k druhému rodičovi, čím dochádza aj k obmedzeniu možnosti vzniku konfliktných situácií medzi
rodičmi.

20. Pokiaľ matka v podanom odvolaní uvádzala jednorazové incidenty, kedy sa dieťa od otca vrátilo
s hrčou na čele, resp. popŕhlené od brečtanu, je potrebné odvolacím súdom konštatovať, že sa nejedná
o také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že by otec nebol spôsobilý o maloleté dieťa sa postaraťa už vôbec nie o také skutočnosti, ktoré by mohli viesť ku konštatovaniu, že otec nemá právo na styk
s maloletou vo väčšom ako pôvodnom rozsahu. Je bežné, že sa pri výchove a starostlivosti o maloleté
dieťa vyskytnú okolnosti a incidenty obdobné ako uvádzané matkou, ktoré však bez ďalšieho nemôžu

viesť k záveru, že by druhý z rodičov, ktorý v danom čase vykonával osobnú starostlivosť o dieťa,
nebol takejto starostlivosti spôsobilý. Zároveň však odvolací súd považuje za potrebné apelovať na otca,
aby sa pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa vyvaroval vzniku konfliktných situácií a aby s matkou na
slušnej úrovni komunikoval ohľadom všetkých okolností týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Odvolací súd
považuje za nevyhnutné, aby otec matku neignoroval a odpovedal na jej relevantné otázky o tom, kde

sa s maloletou nachádza, aký má s maloletou program, resp. v prípade vzniku takýchto incidentov, ako
k poraneniu maloletej došlo, aby s matkou riadne komunikoval a všetky okolnosti jej oznámil a podal
potrebné vysvetlenie. Je pochopiteľné, že matka, ktorá vykonáva prevažnú časť starostlivosti o maloleté
dieťa, má v prípade odlúčenia od dieťaťa potrebu byť informovaná o tom, čo sa s dieťaťom deje a kde sa
otec s dieťaťom pohybuje, a je preto namieste od otca požadovať, aby tieto informácie matke poskytol.
Na druhej strane platí, že obdobné informácie je povinná otcovi poskytnúť aj matka v čase, kedy sa

maloletá nachádza v jej starostlivosti.

21. Matka ako jeden z nosných dôvodov podaného odvolania vo vzťahu k nemožnosti akceptácie
prespatia maloletej u otca namietala, že maloletú stále kojí, a preto nie je možné, aby maloletá, ktorá
je zvyknutá na kojenie aj pred zaspávaním či počas noci, mohla u otca prespať. Krajský súd vo vzťahu

k týmto odvolacím námietkam poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil a ktoré
nepovažuje za potrebné opakovať. Odvolací súd je názoru, že skutočnosť, že matka kojí dieťa, ktoré,
ako už bolo konštatované, k času, kedy nadobudne účinnosť prijatá zmena rozsahu styku otca, bude
blízke veku troch rokov, nemôže byť prekážkou pre prijatú úpravu styku. Je namieste zvýrazniť, že
počas prvých štyroch mesiacov novoprijatej úpravy styku sa kojenie z dôvodu prespatia maloletej u otca

neuskutoční dvakrát za mesiac a následne počas ďalšej úpravy styku sa kojenie z dôvodu prespatia
maloletej u otca neuskutoční štyrikrát za mesiac. Odvolací súd nespochybňuje pozitívny prínos kojenia
pre psychický a fyzický vývoj maloletej, je však toho názoru, že tieto benefity, najmä s prihliadnutím na
minimálny počet prespatí maloletej u otca počas kalendárneho mesiaca, nemôžu prevážiť nad záujmom
maloletého dieťaťa o rozvoj jeho vzťahu s druhým rodičom, teda s otcom. V tomto kontexte nemôže

obstáť ako relevantná ani odvolacia argumentácia matky, že doposiaľ maloletá A. B. ešte nikdy nespala
v domácnosti otca, teda bez prítomnosti matky. V prípade prijatia takejto argumentácie nie je zrejmé,
kedy by vôbec bolo možné prespatie maloletej u otca povoliť. Rovnako tak vo vzťahu ku kojeniu je
namieste poukázať na skutočnosť, že matka môže maloletú kojiť ešte niekoľko rokov, a teda, ak by
samotné kojenie malo byť neprekonateľnou prekážkou pre prespatie maloletej u otca, tak by ešte

niekoľko rokov bola takáto úprava len z titulu kojenia úplne vylúčená.

22. Odvolací súd vo vzťahu k zmenenej úprave rozsahu styku maloletej s otcom považuje za potrebné
zvýrazniť, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by otec nebol spôsobilý o maloleté dieťa sa
riadne postarať. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.07.2024 (č.l. 26 spisu) vyplýva, že otec

býva v kompletne zariadenom trojizbovom byte, kde má maloletá k dispozícii vlastnú izbu vhodnú
na oddych aj hru, otec má pravidelný príjem a je tak aj z finančného hľadiska spôsobilý starostlivosť
o maloletú riadne zabezpečovať. Aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti kolízny opatrovník tak v konaní
pred súdom prvej inštancie, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní navrhol, aby bolo vyhovené žiadosti
otca o rozšírenie rozsahu jeho styku s maloletou. Obdobne ako súd prvej inštancie nevidí ani odvolací

súd priestor na postupné rozširovanie styku otca s maloletou tak, ako ho navrhovala matka, teda
o rozširovanie, kedy by sa tento styk predlžoval o krátke časové obdobia, napríklad pol hodinu, resp.
hodinu. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na závery okresného súdu, s ktorými sa ohľadom tejto
otázky postupného predlžovania styku stotožnil a nepovažuje ich za potrebné opakovať. Čo sa týka
opakovaných námietok matky vo vzťahu ku starostlivosti otca o maloletú, resp. ohľadom zanedbávania

starostlivosti nedostatočným obliekaním, či hygienou, je potrebné konštatovať, že sa zjavne nejedná
o také nedostatky v starostlivosti, ktoré by mali viesť k tomu, aby bol rozsah starostlivosti otca o maloletú
obmedzený. Totižto ani samotná matka na základe týchto svojich tvrdení neuvádza, že by otec nebol
spôsobilý o maloletú sa postarať a tieto tvrdenia uvádza len v súvislosti s tým, že namieta rozšírený
rozsah styku otca s maloletou.

23. Vychádzajúc z uvedených zhodnotení je krajský súd názoru, že okresný súd vecne správne pri
rozhodovaní o návrhu otca prihliadol na práva maloletej na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a na právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú vo väčšom ako pôvodne určenom rozsahu.Napriek týmto záverom o vecne správnom posúdení veci súdom prvej inštancie však odvolací súd
vyhodnotil ako dôvodnú námietku matky ohľadom časového určenia zmeny úpravy styku, kedy súd prvej
inštancie vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku určil účinnosť úpravy styku s jedným

prespatím maloletej A. B. u otca do 28.02.2025 a s dvomi prespatiami u otca od 01.03.2025. S
ohľadom na časové súvislosti predpokladaného nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu prvej
inštancie v kontexte podaného odvolania a následne vyvolaného odvolacieho konania je tak k času
rozhodovania odvolacieho súdu zrejmé, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie by čo do prvej úpravy
styku s účinnosťou do 28.02.2025 nenadobudlo do tohto dátumu právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto

by sa táto úprava styku v praxi nemohla realizovať. Odvolací súd preto pristúpil k zmene rozsudku súdu
prvej inštancie v časti účinnosti úpravy rozsahu styku otca s maloletou tak, že prechodná fáza tejto
úpravysjednýmprespatímmaloletéhodieťaťauotcabudeúčinnápočasštyrochkalendárnychmesiacov
počnúc začiatkom toho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť. Po uplynutí týchto štyroch kalendárnych mesiacov, teda s účinnosťou od
začiatku piateho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne

právoplatnosť, bude styk otca rozšírený na dve prespatia každý párny víkend v kalendárnom roku.
Odvolací súd okrem toho akceptoval aj námietku matky čo do času ukončenia styku otca s maloletou,
ktorý okresný súd s účinnosťou od 01.03.2025 vymedzil od piatku od 15:00 hod. do nedele do 19:00
hod. a počas vianočných sviatkov od 02.01. do 03.01. rovnako do 19:00 hod. V tomto smere odvolací
súd súhlasí s námietkou matky, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, ktorý v čase predpokladanej

právoplatnosti tejto úpravy bude blízky veku troch rokov, je potrebné v záujme zachovania pravidelného
spánkovéhorežimu,abyotecmaloletédieťavrátilmatkeskôrakoo19:00hod.Pretovtejtočastiodvolací
súd upravil čas vrátenia maloletého dieťaťa otcom matke do 18:00 hod. Odvolací súd v tomto smere
uvádza, že nie je zrejmé, prečo okresný súd práve v týchto dvoch prípadoch pristúpil k stanoveniu
termínu styku do 19:00 hod., keď vo vzťahu k ostatnej úprave vo všetkých prípadoch stanovil termín

návratu maloletého dieťaťa otcom matke do 18:00 hod. Odvolací súd okrem vyššie uvedenej zmeny
čo do úpravy rozsahu styku otca s maloletou zároveň v kontexte predpokladaného času, kedy prijatá
úprava nadobudne právoplatnosť, pristúpil aj k zmene osobitnej úpravy styku počas veľkonočných
sviatkov. Okresný súd túto osobitnú úpravu styku počas veľkonočných sviatkov stanovil na každý
nepárny kalendárny rok od piatku do nedele, teda v rozsahu dvoch prespatí maloletej u otca. V kontexte

vyššie uvedených súvislostí je zrejmé, že všeobecná úprava styku s rozsahom prespatia maloletej jednu
noc u otca do Veľkej noci nepárneho roku 2025 nebude môcť prebehnúť. Je preto namieste, aby táto
všeobecná úprava styku s dvomi prespatiami maloletej u otca bola posunutá až po tom, ako prebehne
všeobecná (prechodná) úprava styku otca s maloletou v dĺžke jedného prespatia. Preto odvolací súd
v časti osobitnej úpravy styku počas veľkonočných sviatkov zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak,

že táto osobitná úprava bude platiť každý párny kalendárny rok, teda sa prvýkrát uplatní v roku 2026
v čase, kedy už bude platná všeobecná úprava s dvomi prespatiami maloletej u otca.

24. Krajský súd potom vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom otázku úpravy
styku otca s maloletou A. B. v tejto časti právne posúdil inak a čiastočne akceptoval odvolacie námietky

matky.Krajskýsúd,akosúdodvolací,nedospelkodlišnýmskutkovýmzisteniamadôkazyvykonanépred
súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvej inštancie, ale okresným súdom zistený skutkový
stav v kontexte najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa posúdil inak. Krajský súd preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. čo do všeobecnej úpravy styku a čo do osobitnej úpravy styku
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti odvolaním napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil relevantnosť ani jedného z matkou uplatnených
odvolacích dôvodov, a preto v časti výroku II., podľa ktorého sa počas osobitnej úpravy styku neuplatňuje
všeobecná úprava styku, v časti výroku III. o mieste odovzdania a prevzatia dieťaťa otcom, v časti výroku
IV. o povinnosti matky maloletú na styk otcom riadne pripraviť a v časti výroku V. o zmene pôvodného
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ako vecne správny potvrdil.

25. Ďalšie odvolacie argumenty už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných
ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn.III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre

zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).

26. Keďže odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil v časti výroku I.,
rozhodol podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 2 CSP o trovách prvoinštančného aj o trovách
odvolacieho konania tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.