Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoZm/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203419
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:8320203419.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné
služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, právne zastúpený:
Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 36
851 710 proti žalovanému v 1. rade: IMERWILD s.r.o., so sídlom Demandice 301, 935 85 Demandice,
IČO: 44 326 661 a žalovanému v 2. rade: T. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., obaja
právne zastúpení: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42
197 821, o zaplatenie sumy 4 710,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade a 2. rade

proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 30CbZm/1/2021-128 zo dňa 17.12.2021 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 30CbZm/1/2021-147 zo dňa 17.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 30CbZm/1/2021-128 zo dňa 17.12.2021
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 30CbZm/1/2021-147 zo dňa 17.02.2022
p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.

30CbZm/1/2021-128 zo dňa 17.12.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k.
30CbZm/1/2021-147 zo dňa 17.02.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom
Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438 (ďalej aj ako „žalobca“ alebo aj ako ,,veriteľ“ alebo
aj ako ,,zmenkový veriteľ“), proti žalovanému v 1. rade: IMERWILD s.r.o., so sídlom Demandice 301,
935 85 Demandice, IČO: 44 326 661 (ďalej aj ako „žalovaný v 1. rade“ alebo aj ako ,,dlžník“ alebo aj
ako ,,vystaviteľ“ alebo aj ako ,,spoločnosť IMERWILD s.r.o.“) a žalovanému v 2. rade: T. M., narodený

XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. (ďalej aj ako „žalovaný v 2. rade“ alebo aj ako ,,zmenkový
ručiteľ“)(obajaspoluajako„žalovaní“),ozaplatenie4710,90euraspríslušenstvomzozmenky,rozhodol
tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 4 710,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 4 710,90 eura od 16.08.2020
do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Zároveň súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade
a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 30, § 31 ods. 1 a ods. 2, § 32 ods. 1, § 33, § 43 ods.
1, § 47 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 48 ods. 1, § 75, § 76 Čl. I zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový ašekový (ďalej aj ako „zákon č. 191/1950 Sb.“ alebo aj ako „ZZŠ“) a § 137 písm. a/, § 255 ods. 1 a ods.
2, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
13.10.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných na zaplatenie
sumy 4 710,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 4 710,90 eura od 16.08.2020 do
zaplatenia titulom nároku z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným v 1. rade a avalovanej žalovaným v
2. rade (ďalej aj ako „zmenka“ alebo aj ako ,,vlastná zmenka“) a ktorá mala byť pôvodne blankozmenkou

- neobsahovala údaj o dátume splatnosti a zmenkovej sume, ktoré boli v súlade s Dohodou o určení
vyplňovacieho práva blankozmenky doplnené o zmenkovú sumu: 4 710,90 eura a dátum splatnosti:
15.08.2020.

Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril dňa 21.07.2015 Zmluvu o autokredite č.
883917 (ďalej aj ako „zmluva o autokredite“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť v jeho prospech

úver vo výške 12 950 eur vo forme odloženej platby kúpnej ceny predmetu financovania formou splátok.
Predmetom financovania bolo motorové vozidlo značky AUDI A4 Allroad 3.0, číslo karosérie (VIN): G
(ďalej aj ako ,,predmet financovania“ alebo aj ako ,,motorové vozidlo“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o autokredite boli Všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o autokredite (ďalej aj ako „VZP“). Žalobca
uviedol, že so žalovaným v 1. rade sa dohodli na zabezpečení pohľadávky tým, že žalovaný v 1. rade

vystavil dňa 21.07.2015 blankozmenku, za ktorú sa zaviazal ručiť ako avalista žalovaný v 2. rade, čo
potvrdil na ľavej časti na líci blankozmenky. Blankozmenka mohla byť zo strany žalobcu vyplnená za
podmienok uvedených v Dohode o určení vyplňovacieho práva blankozmenky zo dňa 21.07.2015 (ďalej
aj ako „dohoda o určení vyplňovacieho práva“). Tvrdil, že odovzdal žalovanému v 1. rade predmet
financovania a o odovzdaní a prevzatí predmetu financovania podpísali Protokol o odovzdaní a prevzatí

vozidla zo dňa 21.07.2015 (ďalej aj ako „protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla“). Na
základe protokolu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla bol v zmysle čl. II. VZP vyčerpaný úver na
účet veriteľa v prospech žalovaného v 1. rade. Žalobca tvrdil, že si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o
autokredite splnil riadne a včas. Žalovaný v 1. rade svoj záväzok zo zmluvy o autokredite neplnil riadne
a včas podľa Splátkového kalendára k zmluve o autokredite zo dňa 20.07.2015 (ďalej aj ako ,,splátkový

kalendár“) a dostal sa do omeškania s plnením záväzku, na základe čoho mu bol za opakované
porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o autokredite vyhlásený úver za predčasne splatný a
stanovený zostatok úveru predčasne splatného v zmysle čl. VII. VZP. Predčasné zosplatnenie úveru zo
zmluvyoautokrediteboložalovanémuv1.radepísomneoznámenéOznámenímopredčasnejsplatnosti
úveruzmluvaoautokreditezodňa16.03.2016.Následnežalovanémuv1.radedoručilsúpispohľadávok

vedených voči nemu v dokumente označenom „Vec: Vyrozumenie o vysporiadaní pohľadávky veriteľa
po predčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o Autokredite č. 883917“ zo dňa 02.10.2017. Žalobca
dôvodil, že v zmysle čl. VII. ods. 5 VZP bol žalovaný v 1. rade od doručenia vyrozumenia o vysporiadaní
pohľadávky povinný zaplatiť splátky a ostatné peňažné pohľadávky splatné pred stanovením úveru
splatným, ktoré vznikli z nezaplatených splátok vo výške 892 eur, nezaplatenej časti istiny vo výške 10

429,80 eura, nákladov súvisiacich so stanovením úveru splatným, ako aj náklady spojené so zaistením
vozidla, realizáciou predaja a odhlásením predmetu financovania v zmysle čl. VII. VZP vo výške 225,71
eura a iné náklady vo výške 12 eur. Celkový dlh žalovaného v 1. rade tak podľa žalobcu predstavoval
sumu 11 559,51 eura. Výnos z predaja predmetu financovania v sume 8 421 eur bol pripísaný na jeho
účet s tým, že vykonal zápočet splatných pohľadávok proti celkovému dlhu žalovaného v 1. rade. Po

započítaní pohľadávok predstavoval dlh žalovaného v 1. rade sumu vo výške 3 138,51 eura. Žalobca
tvrdil, že si so žalovaným v 1. rade v zmysle čl. VI. VZP dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne.
Žalovaný v 1. rade ani po doručení vyrozumenia o vysporiadaní pohľadávky neplnil, na základe čoho
pristúpil k uskutočneniu vyplňovacieho práva k blankozmenke, čo žalovanému v 1. rade a žalovanému
v 2. rade ako avalistovi oznámil Oznámením o uskutočnení vyplňovacieho práva k blankozmenke zo

dňa 16.07.2020 (ďalej aj ako ,,oznámenie o uskutočnení vyplňovacieho práva“). Žalobca uviedol, že si v
zmysledohodypriuskutočnenívyplňovaciehoprávakblankozmenkeuplatnilvyplnenoublankozmenkou
so splatnosťou dňa 15.08.2020 voči žalovaným pohľadávku vo výške 4 710,90 eura s príslušenstvom,
ktorá pozostáva z istiny záväzku vo výške 3 138,51 eura a úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne
zo sumy 3 138,51 eura od 17.10.2017 do 16.07.2020 v sume 1 572,39 eura. Dlh žalovaných na základe

vyššie uvedených skutočností predstavoval podľa žalobcu sumu vo výške 4 710,90 eura.

Okresný súd Humenné vydal dňa 27.10.2020 platobný rozkaz č.k. 17Cb/82/2020-44, ktorým zaviazal
žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a náhradu trov konania. Proti platobnémurozkazu podali žalovaní v zákonnej lehote odpor s tým, že považovali žalobou uplatnený nárok v
celom rozsahu za nedôvodný a premlčaný. Dôvodili, že blankozmenka mala byť vystavená v prospech
žalobcu dňa 21.07.2015, k nariadeniu predčasnej splatnosti žalobca pristúpil listom zo dňa 16.03.2016

a žaloba bola podaná dňa 12.10.2020 až po uplynutí premlčacej doby, ktorá je v zmysle § 397 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ObZ“) štyri roky.
Zároveň žalovaní namietali, že žalobcom uplatňovaný nárok nevznikol na základe zásady poctivého
obchodného styku a dobrých mravov, nakoľko žalobca mal nehospodárnym postupom pri dodatočnom
odpredaji motorového vozidla, rovnako aj pri stanovení jeho skutočnej ceny poníženej o amortizáciu

pochybiť, pričom sa žalobca obmedzil na čiastkovú až žiadnu komunikáciu týkajúcu sa prejednávanej
veci. Podľa žalovaných došlo ku nekorektnému a s najväčšou pravdepodobnosťou účelovému konaniu
v rámci ktorého došlo k poníženiu zostatkovej hodnoty dotknutého motorového vozidla, ktoré v čase
odovzdania žalobcovi dňa 20.07.2015 malo po zohľadnení amortizácie hodnotu 15 320 eur (dealerom
navrhnutá predajná cena bola 18 500 eur), pričom dňa 12.04.2016 bola cena dotknutého motorového
vozidlastanovenáznaleckýmposudkomnasumu8514eurbezDPHaaždňa20.06.2017bolomotorové

vozidlo odpredané za sumu 8 514 eur. Žalovaní uviedli, že im nie je zrejmé, prečo sa motorové vozidlo
predalo až za takú dlhú dobu, keďže sa podľa nich jednalo o dobre predajné motorové vozidlo a rovnako
imneboloznáme,aképredajnétechnikypoužilžalobcaprijehoodpredaji,tedačiformouinzerátu,dražby
či internetu, pričom tieto aspekty majú podľa nich jednoznačný vplyv na úspešnosť a efektivitu predaja.

Žalobca sa vyjadril k podanému odporu podaním zo dňa 17.02.2021 s tým, že splatný záväzok
žalovaných, ktorý si nárokuje z blankozmenky vystavenej v jeho prospech dňa 21.07.2015, a ku
ktorej bolo uskutočnené vyplňovacie oprávnenie dňa 16.07.2020 nemôže byť premlčaný, keďže zákon
č. 191/1950 Sb. má povahu špeciálneho predpisu, a preto sa plynutie premlčacej doby spravuje
týmto zákonom, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Obdo/21/2018 zo dňa 27.03.2019. Podľa žalobcu nie je právo vyplniť blankozmenku žiadnym
spôsobom obmedzené v dohode o určení vyplňovacieho práva. Keďže zmenka je abstraktným cenným
papierom oddeleným od kauzy, ktorú zabezpečuje, žalobca mal za to, že nič nebráni majiteľovi zmenky
v tom, aby blankozmenku vyplnil, a to aj v prípade, že by sa premlčala pohľadávka, ktorú zmenka
zabezpečuje. Žalobca zároveň poprel tvrdenia žalovaných, že nárok nevznikol na základe poctivého

obchodného styku a dobrých mravov. Tvrdil, že so žalovanými komunikoval na žiadosť žalovaného v
1. rade, za ktorého ako konateľ konal žalovaný v 2. rade, dňa 20.02.2018 zdôvodnil celú pohľadávku
žalovaným, o čom podľa neho svedčí odpoveď na žiadosť - zaslanie podkladov zo dňa 20.02.2018,
ktorej súčasťou je aj žiadosť žalovaného v 1. rade zo dňa 02.02.2018. Keďže žalovaní spochybnili aj
predajnú cenu motorového vozidla, žalobca poukázal na skutočnosť, že dodržal riadny postup a aby

nedošlo k ukráteniu žalovaného v 1. rade, pri predaji motorového vozidla okrem Expertízneho posudku
č. 39/2016 zo dňa 22.04.2016 (ďalej aj ako ,,expertízny posudok č. 39/2016“) nechal bezprostredne pred
predajom motorového vozidla vyhotoviť aj Kalkuláciu cieľovej predajnej ceny zo dňa 01.06.2017, ktorou
bola určená cena motorového vozidla na sumu 8 700 eur (ďalej aj ako ,,kalkulácia cieľovej predajnej
ceny“).

Na vyjadrenie žalobcu reagovali žalovaní podaním zo dňa 08.03.2021, v ktorom uviedli, že nesúhlasia s
názorom žalobcu o tom, že splatnosť pohľadávky odvodzuje od splatnosti zmenky, ktorá bola pôvodne
blankozmenkou, keďže táto nebola ničím iným ako zabezpečením konkrétnej pohľadávky a jej splatnosť
posúvať nemožno. Podľa názoru žalovaných je otázka kauzy v tomto prípade mimoriadne podstatná.

Pokiaľ ide o žalobcom predložený expertízny posudok č. 39/2016, tento nie je podľa žalovaných
možné považovať za znalecký posudok, keďže nemá náležitosti súkromného znaleckého posudku.
Podľa žalovaných žalobca doposiaľ neuviedol z akého dôvodu došlo k odpredaju vozidla s výrazným
časovým odstupom, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa predaj skutočne uskutočnil a že to bolo
práve za takúto kúpnu cenu, neuviedol čo urobil preto, aby sa vozidlo vôbec predalo. Žalovaní navrhli

dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných, pracovníkov žalobcu, ktorí dali pokyn zverenie vozidla
spoločnosti Autocentrum CYDA s.r.o., pracovníkov žalobcu, ktorí mali za úlohu zabezpečiť predaj
vozidla, pracovníkov žalobcu, ktorí rozhodli o predaji vozidla, osoby, ktorá vozidlo kúpila, konateľa
spoločnosti Autocentrum CYDA s.r.o. W. Q., pracovníka spoločnosti Autocentrum CYDA s.r.o., ktorý
preberalautodoautobazáru.Zároveňuviedli,žepovýsluchutýchtoosôbnavrhnúvykonanieznaleckého

dokazovania za účelom stanovenia hodnoty vozidla v čase, keď bolo toto odovzdané žalobcovi, ak sa
potvrdia ich podozrenia o účelovom konaní na strane žalobcu. Záverom žalovaní požiadali súd, aby
si vyžiadal karty motorového vozidla od Dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PolicajnéhozboruLevice,zktoréhobudezrejmé,kedyskutočnedošlokzmenevevidenciivozidiel,ktobolkupujúcim
vozidla a ako s ním následne naložil.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmaním vlastnej zmenky, z
ktorejsižalobcauplatňuježalovanýnárokzistil,žespĺňavšetkyzákonnénáležitosti,keďžeobsahuje:(1.)
označenie, že ide o zmenku, ktoré je pojaté do vlastného textu listiny („BLANKOZMENKA“) a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná (v tomto prípade v slovenskom jazyku); (2.) bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu („za tuto blankozmenku zaplatím“); (3.) údaj sročnosti (15. augusta

2020); (4.) údaj miesta, kde sa má platiť (Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava
1); (5.) meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť (VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko
s.r.o.); (6.) dátum a miesto vystavenia zmenky (Bratislava, 21. júl 2015) a (7.) podpis vystaviteľa (v pravej
dolnej časti zmenky je podpis konateľa spoločnosti IMERWILD s.r.o. T.). Zároveň je na ľavej lícnej strane
zmenky uvedený ručiteľ (v texte zmenky „Ako ručiteľ za vystaviteľa“) T. s uvedením jeho rodného čísla
a podpisom ako avalista zmenky.

Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že zo zmenky mal preukázané, že vystaviteľ blankozmenky/spoločnosť
IMERWILD s.r.o. sa zaviazal na zaplatenie zmenky vystavenej bez uvedenia sumy a bez uvedenia
dátumu splatnosti s tým, že tieto údaje budú vyplnené zmenkovým veriteľom/žalobcom v prípade
existencie záväzku žalovaného v 1. rade v súlade s dohodou o určení vyplňovacieho práva uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v deň vystavenia blankozmenky dňa 21.07.2015.

Medzi stranami sporu nebola sporná existencia zmenky ani jej platnosť. Prvou spornou skutočnosťou
v prejednávanej veci bola procesná obrana žalovaných spočívajúca v tvrdení, že nárok žalobcu je
premlčaný z dôvodu, že samotný nárok zo záväzkového vzťahu, ktorý bol premietnutý do zmenky vznikol

skôr (k predčasnej splatnosti žalobca pristúpil listom zo dňa 16.03.2016) ako bola vyplnená zmenka a jej
dátum splatnosti (dňa 15.08.2020), a preto sa tento nárok premlčal v štvorročnej premlčacej dobe podľa
predpisov obchodného práva. Druhou spornou skutočnosťou bola oprávnenosť žalovanej sumy, keďže
žalovanínamietali,žežalobcaprivyčíslenípohľadávkypovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveruúčelovo
predal s motorové vozidlo s dlhším odstupom času a za neprimerane nízku cenu, čím sa pohľadávka

žalobcu neoprávnene navýšila.

Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o prvú časť procesnej obrany (námietka premlčania) dospel k
záveru, že nie je dôvodná. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu vo vyjadrení zo dňa
17.02.2021, v ktorej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“)

sp. zn. 2Obdo/21/2018 zo dňa 21.07.2015. V tomto rozsudku bolo odmietnuté dovolanie žalovaného a
NS SR v odôvodnení nedospel k záveru o nesprávnosti záverov nižších súdov, podľa ktorých vyhodnotili
námietkupremlčaniatakzmenkovéhonárokuakoajnámietkupremlčaniavyplňovaciehooprávneniaako
nedôvodnú. Uviedli, že „Zmenkový zákon má povahu špeciálneho predpisu, a keďže začiatok plynutia
lehoty, v ktorej sa zmenkové nároky premlčujú, je v ňom výslovne určený, nie je možné túto otázku

posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka ani v prípade, ak pôvodne bola
listina blankozmenkou. Skutočnosť, že v tom čase už od splatnosti najstaršej nezaplatenej pohľadávky
uplynula doba, v ktorej sa právo premlčuje, nemá na vyplňovacie právo vplyv, premlčaním právo
nezaniká a vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nemá prípadné premlčanie kauzálnej pohľadávky
na zmenkový záväzok vplyv.“ Zdôraznil, že uvedený rozsudok NS SR je možné v plnej miere aplikovať

na námietku premlčania žalovaných v tomto konaní.

Pokiaľ išlo o druhú časť procesnej obrany, ani s touto sa súd nestotožnil. Poukázal na tvrdenia
žalovaných v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 01.11.2020, v ktorých títo uviedli, že im nie
sú zrejmé skutočnosti a okolnosti ohľadne predaja motorového vozidla, keďže žalobca mal odmietnuť

takmer akúkoľvek komunikáciu a neposkytol im podklady potrebné na riadne urovnanie celej záležitosti
mimosúdnou cestou. Tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako zavádzajúce, keďže z listinných dôkazov
predložených žalobcom práve naopak vyplynulo, že so žalovaným v 1. rade komunikoval (viď napr.
odpoveď na žiadosť - zaslanie podkladov zo dňa 20.02.2018, ktorej súčasťou bol aj expertízny posudok
č. 39/2016). Zároveň súd zistil, že už dňa 02.10.2017 žalobca zaslal žalovanému vyrozumenie o

vysporiadaní pohľadávky po predčasnej splatnosti úveru, ale zo žiadnych dôkazov nezistil, že by
žalovaný na toto vyčíslenie bezodkladne reagoval a snažil sa spor urovnať (k tomu došlo zo strany
žalovaného až listom zo dňa 05.02.2018). K odpredaju motorového vozidla žalobcom síce došlo s
určitým odstupom času (vozidlo bolo vrátené dňa 16.03.2016 a následne žalobcom odpredané tretejosobe dňa 20.06.2017, t.j. po približne roku a troch mesiacoch), avšak v zmluvnej dokumentácii
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nebol postup pri vysporiadaní pohľadávky žiadnym spôsobom
obmedzený a navyše, súdu sa nejavila táto doba ako výrazne neprimeraná, ktorá by odôvodňovala

záver o tom, že zo strany žalobcu išlo o konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku v zmysle § 265 ObZ. Súd prvej inštancie mal za to, že konanie žalobcu nemožno hodnotiť
ani ako svojvoľné, keďže k odpredaju vozidla si vopred zabezpečil podklady odôvodňujúce predajnú
cenu, a to expertízny posudok a kalkuláciu cieľovej ceny od externých subjektov. Možno teda zhrnúť,
že kým žalobca v konaní produkoval dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a opodstatnenosti

žalovanej sumy, ktorá bola premietnutá do zmenky, žalovaní nepredložili súdu žiaden dôkaz, ktorý by
spochybňoval skutočnosti tvrdené žalobcom. Súd zároveň poznamenal, že druhou časťou procesnej
obrany sa zaoberal takpovediac nad rámec, keďže zmenka je abstraktný cenný papier, čo znamená, že
možnosť zmenkového dlžníka namietať kauzálny vzťah (a tým aj samotnú zmenkovú sumu) je značne
obmedzená. Abstraktnosť zmenky ako cenného papiera okrem iného znamená, že zmenka sama o sebe
postačuje na preukázanie nároku jej majiteľa, bez povinnosti preukazovať hospodársky dôvod, pre ktorý

bola vystavená a tiež, že je do nej inkorporovaný abstraktný záväzok zaplatiť určitú konkrétnu sumu, nie
splatiťurčitúkonkrétnupohľadávku(napr.vrátiťdlh).Vnadväznostinauvedenéplatnosťzmenky,zktorej
bol žalovaný v 1. a 2. rade povinný plniť, nemal súd prvej inštancie vôbec za spornú, pričom ustálil, že
právnym dôvodom vystavenia zmenky bola zmluva o autokredite a jej predčasné ukončenie. Vyčíslenie
pohľadávky a vyplnenie zmenky bolo uskutočnené v súlade s dohodou o určení vyplňovacieho práva,

najmäjejčl.II.bod.2.2.Súdprvejinštanciedodal,žezákladomkaždéhozmenkovéhovzťahujespravidla
existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym
vzťahom). Napriek tejto skutočnosti, pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je nezávislá od tohto vzťahu.
Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky.
Pokiaľ bol kauzálny vzťah, ktorý inicioval záväzok veriteľa krytý zmenkovo-právnym vzťahom, do tohto

zmenkovo-právneho vzťahu sa neprenášajú neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. Kľúčovú úlohu
tu zohráva § 17 ZZŠ, preto výnimočne sa môžu uplatniť aj námietky, vychádzajúce z kauzálneho vzťahu,
ktorýviedolkvystaveniusamotnejzmenky(spotrebiteľskývzťahalebovedomékonaniemajiteľazmenky
na škodu dlžníka). Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaní nepreukázali, že by išlo o jednu z
týchto výnimiek. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj všetky návrhy žalovaných na dokazovanie (viď

bod 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku), nakoľko tieto sa vzťahovali len ku samotnej kauze, čo
bolo vzhľadom na charakter tohto konania neprípustné. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

4. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 30CbZm/1/2021-147 zo dňa 17.02.2022 podľa § 224 CSP opravil

zrejmú chybu v písaní, ku ktorej došlo pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia tak, že do záhlavia
rozsudku doplnil meno zákonného sudcu a označenie právneho zástupcu žalovaných.

5. Proti napadnutému rozsudku podali žalovaní v 1. rade a 2. rade dňa 14.02.2022 v zákonnej
lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.

Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s podstatnými
skutočnosťami a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Namietali, že súd nevykonal nimi navrhované
dôkazy, a obmedzil tak svoje rozhodovanie na základ, ktorý mu bol poskytnutý žalobcom a preto
nemohlo dôjsť k riadnemu skutkovému a dôkaznému posúdeniu veci. Mali za to, že názor súdu
nemôže nahradiť znalecké dokazovanie v otázke, čo bránilo dosiahnutiu vyššieho výťažku z predaja

predmetu leasingu. Namietali, že súd sa nevysporiadal s ich námietkami prezentovanými v reakcii
na žalobcovu predžalobnú výzvu zo dňa 23.10.2020. Ďalej namietali, že bez zjavného záujmu zo
strany súdu zostala ich argumentácia ohľadom toho, že v čase odovzdania vozidla im vtedy z verejne
dostupných informácií bolo známe, že trhová hodnota vozidla, ktorého sa žalovaný nárok týka bude
dostatočne pokrývať všetky záväzky, vrátane vzniknutých nákladov ohľadom odpredaja vozidla. Suma,

ktorá je žalobcom požadovaná sa má odvíjať od znaleckého posudku, pričom im z neho poskytol na
účely prípadnej argumentácie nedostatočnú časť a znemožnil im tak voči jeho obsahu zaujať adekvátny
postoj. Súd prvej inštancie vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia opodstatnenosti i výšky
sumy vyplnenej na blankozmenke, a teda i o samotnom základe podanej žaloby, nenariadil a nahradil
ho svojim názorom. Namietali výrazne nízku sumu, na ktorú bolo auto znalcom ohodnotené a tvrdili, že

vyplňovacie právo bolo zo strany žalobcu vykonané predčasne vo vzťahu ku skutkovému stavu, nakoľko
žalobca odignoroval ich žiadosti o riešenie veci mimosúdnou cestou a za celé obdobie im nezaslal a
ani nedoručil žiadne upomienky, výzvy, či iné listiny a až do okamihu využitia vyplňovacieho práva k
blankozmenke s nimi nekomunikoval. Ďalej namietali, že v rámci prvostupňového konania nedošlo kskúmaniu skutkového stavu týkajúceho sa nakladania s vozidlom od okamihu jeho odovzdania dňa
16.03.2016 až po jeho odpredaj dňa 20.06.2017, to znamená obdobie viac ako štrnásť mesiacov, ktoré
mali nezanedbateľný vplyv na hodnotu motorového vozidla. Na základe uvedeného žalovaní v 1. a 2.

rade navrhli, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP zrušil napadnuté rozhodnutie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a prizná im voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním zo dňa 16.05.2022 s tým, že sa v plnom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Dôvodil, že žalovaný počas celého
konania nepredložili súdu relevantné dôkazy, ani nepredniesli relevantné skutkové tvrdenia, ktoré
by spochybňovali existenciu alebo pravosť blankozmenky zo dňa 21.07.2015. Súd prvej inštancie
podľa jeho názoru dostatočne zdôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy. Žalovaní tvrdili, že
s nimi nekomunikoval, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázali. V konaní predložili

žiadosť žalovaného v 1. rade zo dňa 05.02.2018 ohľadom poskytnutia dokumentov, ktorej vyhovel
dňa 20.02.2018. V nadväznosti na túto žiadosť už žalovaní nepredložili súdu iný dôkaz ani tvrdenie
o tom, že by s ním komunikovali. Nakoľko žalovaný v 1. rade od doručenia odpovede na žiadosť
- zaslanie podkladov zo dňa 20.02.2018 nereagoval, pristúpil k uplatneniu vyplňovacieho práva k
blankozmenke v zmysle a spôsobom upraveným v dohode o určení vyplňovacieho práva o čom

riadne informoval žalovaných. Žalobca uviedol, že žalovaní v odvolaní namietajú, že im nedoručil
žiadne výzvy, avšak netvrdia ani nepreukázali, že by akýmkoľvek spôsobom reagovali na doručenie
oznámenia o uskutočnení vyplňovacieho práva k blankozmenke, napriek tomu žiadajú od neho plnenie
povinností nad rámec povinností dojednaných v zmluve o autokredite. Žalobca zdôraznil, že o výške
dlhu boli žalovaní upovedomení už dňa 02.10.2017. Od momentu predčasného zosplatnenia úveru

oznámeným žalovanému v 1. rade oznámením o predčasnej splatnosti úveru až do podania žaloby
žalovaným poskytol súčinnosť. Tvrdil, že existencia a pravosť zmenky neboli počas konania žalovanými
spochybňované, a preto súd správne vyhodnotil, že boli nesporné. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Žalovaní sa vyjadrili k veci podaním zo dňa 16.06.2022 s tým, že opakovanú žiadosť o doplnenie
podkladov k stanoveniu predajnej ceny žalobcovi zaslali dňa 02.03.2018 a odvtedy tento nereagoval
až do vyplnenia blankozmenky. Tvrdili, že chýbala podstatná časť doručeného expertízneho posudku,
neboli im poskytnuté výpočty ani koeficienty podľa ktorých bola žalobcom predajná cena motorového
vozidla stanovená. Argumentovali, že expertízny posudok nevypracováva znalec, ale ktorýkoľvek

subjekt, ktorý si želá túto činnosť vykonávať, preto expertíznemu posudku chýba objektivita. Namietali,
že stanovenie odkúpnej ceny motorového vozidla bolo vykonané im neznámou osobou, preto nemali
možnosť zaujať akékoľvek stanovisko k takejto osobe a možnosť skúmať objektivitu týchto záverov.
Tvrdili, že suma uvedená na zmenke po vykonaní vyplňovacieho práva bola zo strany žalobcu určená
jednostranne a arbitrárne bez opory v riadne zistenom skutkovom stave a rovnako tak bez opory vo VZP.

8. Žalobca sa k veci vyjadril podaním zo dňa 22.07.2022 s tým, že nebolo jeho povinnosťou dať
vypracovať znalecký posudok na stanovenie hodnoty motorového vozidla, napriek tomu nad rámec
svojich povinností dal vyhotoviť expertízny posudok č. 39/2016. Mal za to, že vyhotovovanie ďalšieho
znaleckého posudku v tomto konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Zdôraznil, že

zmenka, z ktorej nárok si uplatňuje, je abstraktným cenným papierom a nemal povinnosť preukazovať
hospodársky dôvod, pre ktorý bola vystavená. Žalobca zároveň opätovne súdu poukázal na skutočnosť,
že vyčíslenie pohľadávky a vyplnenie blankozmenky bolo vykonané spôsobom a v súlade dojednaním
v čl. II. bod 2.2. dohody o vyplňovanom práve. Dôvodil, že žalovaní nepreukázali, že by pri nadobúdaní
zmenky zabezpečujúcej záväzkový vzťah založený zmluvou o autokredite vedome konal na ich škodu,

pričom zmenku ako zabezpečovací prostriedok dobrovoľne podpísali.

9. Žalovaní sa k vyjadrili k veci podaním zo dňa 29.08.2022 s tým, že zotrvali na všetkých doposiaľ v
konaní uvedených argumentoch.

10. Vyjadrenie žalovaných zo dňa 29.08.2022 bolo žalobcovi doručené dňa 17.01.2025. Ďalšie
vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.11. Dňa 28.01.2025 žalobca odovzdal do trezoru Krajského súdu v Bratislave originál zmenky (viď č.l.
251 až 254 s. sp.).

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

13. Podľa § 137 písm. a/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

14. Podľa Čl. I. § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.

15. Podľa Čl. I. § 30 ods. 2 ZZŠ, túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku

podpísal.

16. Podľa Čl. I. § 31 ods. 1 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok.

17.PodľaČl.I.§31ods.2ZZŠ,ručeniesavyjadrujeslovami„akoručiteľ“aleboinoudoložkourovnakého

významu; ručiteľ ho podpíše.

18. Podľa Čl. I. § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa
zaručil.

19. Podľa Čl. I. § 33 ZZŠ, zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas
po dáte vystavenia, na určitý deň.

20. Podľa Čl. I. § 43 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať
postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

21. Podľa Čl. I. § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,
sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

22. Podľa Čl. I. § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z

nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

23.PodľaČl.I.§47ods.4ZZŠ,uplatnenienárokuprotiniektorejosobezmenečnezaviazanejneprekáža
majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv
nárok uplatnený.

24. Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesť percentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

25. Podľa Čl. I. § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

26. Podľa Čl. I. § 76 ZZŠ, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom
paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

30. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 21.07.2015 uzatvorili žalobca so žalovaným v 1.
rade zmluvu o autokredite č. 883917 (viď č.l. 10 s. sp.), na základe ktorej sa zaviazal žalobca poskytnúť

v prospech žalovaného v 1. rade úver vo výške 12 950 eur určený na financovanie časti kúpnej ceny
predmetu financovania, ktorým bolo motorové vozidlo značky AUDI A4 Allroad 3.0, číslo karosérie (VIN):
G Doba nároku na čerpanie úveru bola do 21.07.2015.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o autokredite boli všeobecné zmluvné podmienky zo dňa 21.07.2015

(viď č.l. 11 s. sp.). Prílohu a záväznú časť zmluvy o autokredite tvoril splátkový kalendár zo dňa
20.07.2015 stanovujúci výšku a splatnosť jednotlivých splátok úveru (viď č.l. 16 s. sp.) a protokol o
odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 21.07.2015 (viď č.l. 15 s. sp.). Na základe protokolu o odovzdaní a
prevzatí vozidla bol v zmysle čl. II. VZP vyčerpaný úver na účet veriteľa/žalobcu v prospech žalovaného
v 1. rade (viď č.l. 11 s. sp.).

Žalobca a žalovaný v 1. rade sa dohodli na zabezpečení pohľadávky zo zmluvy o autokredite tým, že
dlžník/žalovaný v 1. rade vystavil v prospech veriteľa/žalobcu dňa 21.07.2015 vlastnú blankozmenku,
za ktorú sa zaviazal ručiť ako avalista žalovaný v 2. rade, čo potvrdil na ľavej časti na líci blankozmenky.
Na blankozmenke nebola uvedená zmenková suma ani deň splatnosti (viď č.l. 13 s. sp.). Blankozmenka

mohla byť zo strany žalobcu vyplnená za podmienok uvedených v dohode o určení vyplňovacieho práva
blankozmenky zo dňa 21.07.2015 (viď č.l. 13 s. sp.). Podľa čl. II bod 2.2 dohody o určení vyplňovacieho
práva, veriteľ bol oprávnený v prípade omeškania dlžníka s uhradením jeho záväzku zo zmluvy o
autokredite doplniť na blankozmenke výšku zmenkovej sumy, rovnajúcu sa výške nesplneného záväzku
dlžníka vrátane príslušenstva ako aj údaj splatnosti blankozmenky ktorýkoľvek deň po uskutočnení

vyplňovacieho práva (viď č.l. 13 s. sp.). Podľa čl. II bod 2.3 dohody o určení vyplňovacieho práva,
po uskutočnení vyplňovacieho práva v zmysle bodu 2.2 tohto článku zabezpečovacia blankozmenka
nadobúda účinky riadnej a platnej blankozmenky a veriteľ je oprávnený v deň splatnosti blankozmenky
predložiť blankozmenku dlžníkovi na platenie alebo ju uplatniť súdnou cestou.

Oznámením o predčasnej splatnosti úveru zmluva o autokredite zo dňa 16.03.2016 žalobca oznámil
žalovanému v 1. rade predčasné zosplatnenie úveru zo zmluvy o autokredite z dôvodu omeškania sa
s úhradou dvoch mesačných splátok v zmysle čl. VII ods. 2 VZP, spolu v sume 892 eur. Na základe
uvedeného podľa čl. VII ods. 3 VZP oznámil žalobca žalovanému v 1. rade, že dňom 16.03.2016
stanovuje nesplatnú časť úveru vo výške 10 429,80 eura splatnou. Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade

na zaplatenie dlžnej sumy vyčíslenej vo výške 13 548,96 eura, ktorá pozostávala z nezaplatených dvoch
mesačných splátok, príslušenstva a zo sumy predčasne zosplatneného úveru (viď č.l. 17 s. sp.).

Podľaexpertíznehoposudkuč.39/2016zodňa22.04.2016,vypracovanéhospoločnosťouExpertGroup,
k.s., so sídlom Kominárska 2 - 4, 831 04 Bratislava, všeobecná hodnota motorového vozidla AUDI A4

Avant Allroad 3.0 TDi, výrobné číslo vozidla: G predstavovala ku dňu 12.04.2016 čiastku v sume 10 217
eur vrátane DPH (viď č.l. 69 s. sp.).

Podľa listiny označenej ako kalkulácia cieľovej predajnej ceny zo dňa 01.06.2017 bola určená cena
motorového vozidla AUDI A4 Allroad 3.0 TDi po zaokrúhlení na sumu 8 700 eur s tým, že zistená

základná hodnota motorového vozidla bola v sume 10 603,66 eura a cieľová predajná cena po
zohľadnení zrážok za škody bola v sume 8 690,69 eura (viď č.l. 75 s. sp.).Faktúrou č. 16AK01168 zo dňa 16.03.2016, splatnou dňa 26.03.2016, žalobca vyúčtoval žalovanému
v 1. rade nesplatenú časť úveru v sume 10 429,80 eura. Faktúrou č. 17201317 zo dňa 19.09.2017,
splatnou dňa 03.10.2017, žalobca vyúčtoval žalovanému v 1. rade v zmysle čl. VI ods. 11 VZP náklady

v sume 12 eur (spojené s inkasom pohľadávok, odobratím, odťahom a odhlásením vozidla, parkovné a
náklady dražobnej spoločnosti). Faktúrou č. 17201333 zo dňa 20.09.2017, splatnou ten istý deň, žalobca
vyúčtovalžalovanémuv1.radenákladyvsume225,71eura(spojenésinkasompohľadávok,odobratím,
odťahom a odhlásením vozidla, parkovné a náklady dražobnej spoločnosti). Faktúrou číslo 17B00086
zo dňa 20.06.2017, splatnou dňa 20.07.2017, vyúčtoval žalobca spoločnosti Todos Ružomberok s.r.o.,

so sídlom M. Sch. Trnavského 14, 841 01 Bratislava cenu predaného motorového vozidla/predmetu
financovania v sume 8 421 eur (viď č.l. 19 až 20 s. sp.).

Listom zo dňa 02.10.2017 označeným ako „Vyrozumenie o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po
predčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o Autokredite č. 883917“ žalobca oznámil žalovanému v 1.
rade, že po stanovení zostatku úveru splatným pristúpil k uplatneniu zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva č. 883917, odobral a odpredal predmet financovania. Na základe týchto skutočností
žalobca oznámil žalovanému v 1. rade vyčíslenie vzájomných nárokov. Žalobca si vyčíslil svoj nárok voči
žalovanému v 1. rade v sume 11 559,51 eura pozostávajúci zo sumy dlžnej čiastky dvoch splátok úveru
ku dňu stanovenia úveru predčasne splatným vo výške 892 eur, z predčasne zosplatenej zvyšnej časti
úveru v sume 10 429,80 eura, z nákladov veriteľa spojených so zaistením vozidla, realizáciou predaja a

jeho odhlásením v sume 225,71 eura a iné náklady ako oprava a servis vozidla v sume 12 eur. Žalobca
nároky žalovaného v 1. rade voči nemu vyčíslil v sume 8 421 eur, ktorá suma predstavovala výnos
z predaja predmetu financovania. Výsledkom zápočtu uvedených vzájomných pohľadávok žalobcu a
žalovaného v 1. rade bola suma vo výške 3 138,51 eura, na uhradenie ktorej žalobca vyzval žalovaného
v 1. rade do dňa 16.10.2017 (viď č.l. 18 s. sp.).

Podľa čl. VI ods. 11 VZP si žalobca so žalovaným v 1. rade dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 %
z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (viď č.l. 11 s. sp.).

Žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu listom zo dňa 05.02.2018, doručeným mu dňa 07.02.2018 o

informáciu, kedy došlo k odhláseniu predmetného motorového vozidla, ďalej požiadal o podrobný rozpis
položiek uvádzaných vo faktúre č. 17201333, ako aj o doručenie znaleckého posudku, o preukázanie
spôsobu predaja motorového vozidla vrátane dokladu o odpredaji vozidla a o doručenie protokolu o
odovzdaní vozidla (viď č.l. 67 s. sp.).

Listom zo dňa 20.02.2018 žalobca odpovedal na žiadosť žalovaného v 1. rade označeným ako odpoveď
na žiadosť - zaslanie podkladov s tým, že uviedol, že zmluva o autokredite bola ukončená z dôvodu
vrátenia motorového vozidla dňa 16.03.2016, nakoľko žalovaný v 1. rade nemal záujem v pokračovaní
splácania úveru. Motorové vozidlo bolo odpredané tretej osobe dňa 20.06.2017 za sumu 8 421 eur.
Zároveň žalovanému v 1. rade zaslal spolu s odpoveďou časť expertízneho posudku, v ktorom znalec

určil hodnotu vozidla ku dňu 12.04.2016 vo výške 10 217 eur s DPH, t.j. 8 514,16 eura bez DPH. Žalobca
uviedol, že faktúra č. 17201333 vo výške 225,71 eura pozostáva z nasledovných položiek: expertízny
posudokvsume75,72eura,duplikátOEVvsume34,80eura,odhláseniemotorovéhovozidlaacestovné
v sume 106,80 eura, doúčtovanie poistného v sume 8,39 eura (viď č.l. 67 s. sp.).

Žalobca oznámil žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi a žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi/avalistovi
oznámením o uskutočnení vyplňovacieho oprávnenia k blankozmenke zo dňa 16.07.2020, doručenom
žalovanému v 1. rade dňa 24.07.2020 a žalovanému v 2. rade dňa 23.07. 2020, že dňa 16.07.2020 si
uplatnil svoje vyplňovacie oprávnenie a na blankozmenke zo dňa 21.07.2015 doplnil chýbajúce údaje,
a to výšku zmenkovej sumy: 4 710,90 eura a dátum splatnosti: 15.08.2020 (viď č.l. 23 s. sp.). Žalobca

uviedol, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného v 1. rade splácať dohodnuté splátky riadne
a včas došlo v súlade s čl. VII. ods. 3 VZP k stanoveniu úveru predčasne splatným. Uviedol, že túto
skutočnosť oznámil dlžníkovi listom zo dňa 02.10.2017, v ktorom vyčíslil nesplatenú časť úveru vo výške
3 138,51 eura a vyzval na uhradenie tejto sumy do štrnástich dní odo dňa vyhotovenia oznámenia, t.
j. do 16.10.2017. Dôvodil, že ku dňu 16.07.2020 predstavovala jeho pohľadávka voči žalovanému v 1.

rade zo zmluvy o autokredite sumu 4 710,90 eura pozostávajúcu z istiny záväzku v sume 3 138,51 eura
a z úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3 138,51 eura od 17.10.2017 do 16.07.2020
v sume 1 572,39 eura (viď č.l. 21 až 22 s. sp.).Výzvou zo dňa 28.09.2020 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej istiny v sume 4 710,90 eura
(viď č.l. 24 až 26 s. sp.).

Žalobou doručenou súdu dňa 12.10.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 4 710,90 eura s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo
sumy4710,90euraod16.08.2020dozaplateniatitulomnárokuzvlastnejzmenkyvystavenejžalovaným
v 1. rade a avalovanej žalovaným v 2. rade, ktorá bola pôvodne blankozmenkou neobsahujúcou údaj
o dátume splatnosti a zmenkovej sume (viď č.l. 13 s. sp.), a ktorá bola v súlade s dohodou o určení

vyplňovacieho práva (viď č.l. 13 s. sp.) doplnená o zmenkovú sumu: 4 710,90 eura a dátum splatnosti:
15.08.2020 (viď č.l. 23 s. sp.).

31. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom
žalovanými voči napadnutému rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné,
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

32. Odvolací súd uvádza, že ak držiteľ blankozmenky vykoná vyplňovacie právo doplnením chýbajúcich
náležitostí na blankolistine, dochádza k vzniku zmenky (skriptúry), t.j. úplnej listiny. Doplnením
chýbajúcich náležitostí sa z blankety stáva zmenka s účinkami ex tunc, t.j. pozerá sa na ňu, akoby mala
všetky náležitosti zmenky od počiatku, t.j. od jej uvedenia do obehu (viď Zákon zmenkový a šekový,

Komentár, Wolters Kluwer, Branislav Jablonka, rok 2017, s. 65).

Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je
nositeľom subjektívneho práva. Za majiteľa zmenky sa považuje ten, kto má zmenku v rukách, t.j. držiteľ
zmenky. K legitimácii majiteľa zmenky na výkon práv zo zmenky je nevyhnutné, aby zmenkou disponoval

a zároveň bol ako remitent na zmenke označený (v prípade, že práva zo zmenky vykonáva jej prvý
majiteľ), prípadne svoje právo preukáže nepretržitým radom indosamentov. Zmenka je cenný papier,
ktorý stelesňuje právo samé o sebe, t.j. nie je len dôkazom o práve, ale práve v samotnej zmenkovej
listine je toto právo inkorporované prostredníctvom zápisov na zmenke. Pre relevantné preukázanie
zmenkového nároku je preto nevyhnutné predložiť prvopis (originál) zmenky. V zmenkovom konaní

postačuje vymedziť nárok zo zmenky, spravidla pôjde o nárok na zaplatenie zmenkovej sumy a predložiť
zmenku. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by žalobca musel označiť samotnú kauzu,
ktorú v sebe zmenka nesie, predložiť dôkazy preukazujúce samotnú kauzu, prípadne uviesť, či zmenka
plní funkciu platobnú alebo zabezpečovaciu.

Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, že vlastná zmenka, ktorá plnila zabezpečovaciu funkciu, a z ktorej si žalobca
uplatňuje žalovaný nárok, spĺňa všetky zákonné náležitosti, keďže obsahuje: (1.) označenie, že ide
o zmenku, ktoré je pojaté do vlastného textu listiny („BLANKOZMENKA“) a vyjadrené v jazyku, v
ktorom je táto listina spísaná (v tomto prípade v slovenskom jazyku); (2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť

určitú peňažnú sumu („za túto blankozmenku zaplatím“, ,,suma: 4 710,90 eura“); (3.) údaj sročnosti
(15. augusta 2020); (4.) údaj miesta, kde sa má platiť (Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie 3, 811
06 Bratislava 1); (5.) meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť (VOLKSWAGEN Finančné
služby Slovensko s.r.o.); (6.) dátum a miesto vystavenia zmenky (Bratislava, 21. júl 2015) a (7.) podpis
vystaviteľa (v pravej dolnej časti zmenky je podpis konateľa spoločnosti IMERWILD s.r.o. T. M.). Zároveň

je na ľavej lícnej strane zmenky uvedený ručiteľ (v texte zmenky „Ako ručiteľ za vystaviteľa“) T. M. s
uvedením jeho rodného čísla a podpisom ako avalista zmenky.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok
preukazovať iným spôsobom, ako predložením prvopisu zmenky s nepretržitým radom indosamentom.

Žalobca má nesporné abstraktné právo na zaplatenie sumy zo zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť
sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich
oprávnenosť jednoznačne preukázať. Žalovaný dôvodnosť žiadnej zo skutočností tvrdených v rámci
svojej procesnej obrany nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp.

neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenko-právneho
prihliadnuť. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný nemal povinnosť tento nesporný záväzok
splniť. Vystavenie zabezpečovacej zmenky aj vo forme blankozmenky je legitímnym prostriedkom
zabezpečenia zmluvných záväzkov a takéto zabezpečenie nie je možné považovať za neobvyklé,neštandardné, za priečiace sa dobrým mravom alebo zásadám poctivého obchodného styku. V konaní
bolo úlohou žalovaných nielen podať námietky, ale ich dôkazne podložiť, pretože práve okruh včas
podaných námietok vymedzuje hranice nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku. Pokiaľ totiž

ostanú námietky, a to i námietky objektívne pravdivé, iba nepodloženým a nepreukázaným tvrdením,
napriek tomu sa zmenka ako nesporný a abstraktný záväzok presadí.

Odvolací súd mal preukázané a v konaní bolo zároveň nesporné, že žalovaný v 1. rade svoju povinnosť
uhrádzať žalobcovi splátky v zmysle zmluvy o autokredite riadne a včas neplnil. V súlade so zmluvne

dohodnutým zabezpečením záväzkov žalovaného v 1. rade bola v deň podpisu zmluvy o autokredite
vystavená a žalobcovi ako veriteľovi odovzdaná blankozmenka, ktorá spĺňala zákonom požadované
náležitosti, a ktorej pravosť v konaní nebola spochybnená, na ktorej vyplnenia absentujúcich údajov, a
to zmenkovej sumy a dátumu splatnosti, žalovaný v 1. rade svojím podpisom udelil súhlas. Žalobca bol
ako veriteľ na základe zmluvných dojednaní v prípade omeškania sa žalovaného v 1. rade so splácaním
zmluvne dohodnutého záväzku oprávnený na blankozmenku vyplniť peňažnú sumu, ktorá zahŕňala

všetky pohľadávky žalobcu ako veriteľa z predmetnej zmluvy o autokredite.

V spojení s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Obdo/58/2022 zo dňa 28.09.2023, podľa ktorého: ,,Pri uplatňovaní zmenkových pohľadávok
preto nemusí veriteľ v spore preukazovať dôvod vystavenia zmenky a právny nárok zo zmenky, za ktorú

je poskytnuté ručenie, tento je daný predložením prvopisu zmenky za splnenia formálnych náležitosti,
čím zabezpečuje majiteľovi takejto zmenky právo na jej zaplatenie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 7. júna 2023 sp. zn. 2Obdo/67/2022 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. júla 2012 sp. zn. 4Obo/21/2012). Zmenka je totiž cenným papierom nesporným,
nakoľko vlastník zmenky nemusí pri jej predložení na platenie preukazovať nič iné okrem toho, že je

majiteľom zmenky. Nemusí preukazovať, že povinný zo zmenky je skutočným dlžníkom veriteľa, pretože
zmenka samotná (pokiaľ je platná) je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku uvedenú
na zmenke. Dovolací súd preto konštatuje, že zmenka nemá vo vzťahu k hlavnému, t.j. kauzálnemu
záväzku akcesorickú ani subsidiárnu povahu, kedy na rozdiel od iných občianskoprávnych alebo
obchodnoprávnych zabezpečovacích inštitútov, záväzok zo zabezpečovacej zmenky (kvázi ručiteľský

záväzok) neprestáva existovať ku dňu zániku hlavného záväzku, z ktorého dôvodu nie je závislý od
trvania zabezpečeného záväzkového (kauzálneho) vzťahu, čím sa znásobuje samostatnosť jej právnej
povahy a existencie.“.

33. K odvolacej námietke žalovaných, že vyplňovacie právo bolo zo strany žalobcu vykonané predčasne

vo vzťahu ku skutkovému stavu, nakoľko žalobca odignoroval ich žiadosti o riešenie veci mimosúdnou
cestou a za celé obdobie im nezaslal, ani nedoručil žiadne upomienky, výzvy, či iné listiny, pričom na
opakovanú žiadosť o doplnenie podkladov k stanoveniu predajnej ceny, ktorú žalobcovi zaslali dňa
02.03.2018, tento nereagoval a nekomunikoval s nimi až do okamihu uplatnenia vyplňovacieho práva k
blankozmenke, a že suma uvedená na zmenke bola zo strany žalobcu určená jednostranne bez opory v

riadne zistenom skutkovom stave, pričom sa má odvíjať od znaleckého posudku, z ktorého im poskytol
žalobca len časť a znemožnil im tak voči jeho obsahu zaujať adekvátny postoj odvolací súd uvádza,
že v konaní nebolo sporné, že sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania so splácaním poskytnutého
úveru (viď č.l. 122 s. sp.). Z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dvoch mesačných
splátok poskytnutého úveru na základe zmluvy o autokredite, a to mesačnej splátky v sume 446 eur,

splatnej dňa 21.01.2016 a mesačnej splátky v sume 446 eur, splatnej dňa 21.02.201, žalobca oznámil
žalovanému v 1. rade v súlade s čl. VII ods. 2 a ods. 3 VZP oznámením o predčasnej splatnosti úveru
zo dňa 16.03.2016 predčasné zosplatnenie zostávajúcej časti poskytnutého úveru v sume 10 429,80
eura (viď č.l. 12, 17 s. sp.).

Po stanovení zostatku úveru splatným pristúpil žalobca dňa 16.03.2016 k odobratiu predmetu
financovania. Pred predajom motorového vozidla si žalobca zabezpečil expertízny posudok č. 39/2016
za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla, ktorá bola stanovená v sume 10 217
eur vrátane DPH (č.l. 69 s. sp.) a zároveň si zabezpečil aj kalkuláciu cieľovej predajnej ceny motorového
vozidla, ktorá bola určená na sumu 8 700 eur (č.l. 75 s. sp.). Motorové vozidlo bolo predané 20.06.2017

za cenu 8 421 eur (č.l. 20, 67 s. sp.). Listom zo dňa 02.10.2017 žalobca vyrozumel žalovaného v 1.
rade o vysporiadaní ich vzájomných pohľadávok po predčasnom zosplatnení úveru s tým, že výsledkom
zápočtu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného v 1. rade bola suma vo výške 3 138,51 eura, na
uhradenie ktorej žalobca vyzval žalovaného v 1. rade do dňa 16.10.2017 (č.l. 18, 67 s. sp.).Žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu listom zo dňa 05.02.2018, doručeným mu dňa 07.02.2018 o
poskytnutie informácií (č.l. 67 s. sp.), na ktorú žiadosť mu žalobca odpovedal listom zo dňa 20.02.2018

s tým, že motorové vozidlo bolo odpredané tretej osobe dňa 20.06.2017 za sumu 8 421 eur,
poskytol mu položkovitý rozpis faktúry č. 17201333 v sume 225,71 eura a zároveň mu zaslal časť
expertízneho posudku č. 39/2016, ktorý bol v celom rozsahu doručený žalovanému v 1. rade a 2. rade
v konaní dňa 28.02.2021 (č.l. 84 s. sp.). Skutkové tvrdenie žalovaných, že žalobcu opakovane žiadali
o doplnenie podkladov k stanoveniu predajnej ceny, ktorú žiadosť mu zaslali dňa 02.03.2018, pričom

tento nereagoval, žalobca poprel a žalovaní v konaní nijako nepreukázali.

Z dohody o určení vyplňovacieho práva mal odvolací súd preukázané, že vystaviteľ blankozmenky/
spoločnosť IMERWILD s.r.o. sa zaviazal na zaplatenie blankozmenky vystavenej bez uvedenia sumy a
bez uvedenia dátumu splatnosti s tým, že tieto údaje budú vyplnené zmenkovým veriteľom/žalobcom
v prípade omeškania dlžníka/spoločnosti IMERWILD s.r.o. s uhradením jeho záväzku zo zmluvy o

autokredite tak, že bol oprávnený doplniť na blankozmenke výšku zmenkovej sumy rovnajúcu sa výške
nesplneného záväzku dlžníka vrátane príslušenstva ako aj údaj splatnosti blankozmenky ktorýkoľvek
deň po uskutočnení vyplňovacieho práva (čl. II bod 2.2 dohody o určení vyplňovacieho práva, viď č.l.
16 s. sp.).

V súlade s čl. II bod 2.2 dohody o určení vyplňovacieho práva žalobca oznámil listom zo dňa 16.07.2020
žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi a žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi/avalistovi uskutočnenie
vyplňovacieho práva k blankozmenke, doručenom žalovanému v 1. rade dňa 24.07.2020 a žalovanému
v2.radedňa23.07.2020stým,žeimoznámil,ženablankozmenkezodňa21.07.2015doplnilchýbajúce
údaje, a to výšku zmenkovej sumy: 4 710,90 eura a dátum splatnosti 15.08.2020. Doplnená zmenková

suma vo výške 4 710,90 eura pozostávala z istiny záväzku v sume 3 138,51 eura a z úrokov z omeškania
vo výške 0,05 % denne zo sumy 3 138,51 eura od 17.10.2017 do 16.07.2020 v sume 1 572,39 eura v
súlade s čl. VI ods. 11 VZP (č.l. 21 až 23 s. sp.).

S poukazom na uvedené mal odvolací súd preukázané, že žalobca s dlžníkom, ktorý sa dostal do

omeškania komunikoval, poskytol mu na žiadosť súčinnosť, v zmysle čl. VII ods. 2 a ods. 3 VZP mu
oznámil predčasné zosplatnenie úveru, ako aj zostávajúcu dlžnú sumu vo výške 3 138,51 eura po
započítaní vzájomných pohľadávok (t.j. ceny odobratého a predaného motorového vozidla) a vyzval
dlžníka na jej úhradu do dňa 16.10.2017 (viď č.l. 17, 18, 67 s. sp.). Vzhľadom k tomu, že dlžník bol v
omeškaní s uhradením záväzku zo zmluvy o autokredite, a ani na základe výzvy veriteľa neplnil (viď

č.l. 18, 67 s. sp.), v súlade s čl. II. bod 2.2 dohody o určení vyplňovacieho práva žalobca pristúpil dňa
16.07.2020 k vyplneniu blankozmenky, a to v časti chýbajúcich údajov zmenkovej sumy: 4 710,90 eura
a dátumu splatnosti: 15.08.2020, ktorú skutočnosť písomne oznámil žalovaným.

Zo strany žalovaných nebolo nijako preukázané, že by sa snažili o mimosúdne vyriešenie veci

a žalobca by odmietol poskytnúť súčinnosť, že by na žiadosti žalovaných nereagoval, napríklad
žalobcom neprevzatou poštovou zásielkou alebo preukázaním žalobcovi odoslanej listinnej zásielky
alebo elektronickej správy/žiadosti bez doručenej odpovede. Naopak žalobca v konaní preukázal, že na
žiadosť žalovaného o informácie náležitým spôsobom reagoval (č.l. 67 s. sp.), pričom akákoľvek ďalšia
následná reakcia žalovaných preukázaná nebola. Žalovaní v konaní nijako nepreukázali tvrdenia o

predčasnom uplatnení vyplňovacieho práva zo strany žalobcu a taktiež nepreukázali, že by žalobca voči
nim vyplnil blankozmenku v rozpore s udeleným vyplňovacím oprávnením, teda, že z jeho strany došlo k
vyplneniu blankozmenky v rozpore s dohodou o jej vyplnení. Žalovaní netvrdili, ani nepreukázali, v akej
inej výške mala byť zmenková suma v zmenke doplnená. Naopak žalobca tvrdil a v konaní preukázal, že
po tom, čo sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

dohody o určení vyplňovacieho práva a VZP k zmluve o autokredite, a že k vyplneniu zabezpečovacej
blankozmenky došlo v súlade s dohodou zmluvných strán. Zároveň žalobca odôvodnil a predloženými
listinami preukázal doplnenú výšku zmenkovej sumy, ako aj postup, ktorým k vyčísleniu jej výšky dospel
(č.l. 16 až 21, 67 s. sp.). Po uskutočnení vyplňovacieho práva v zmysle bodu 2.2 čl. II dohody o určení
vyplňovacieho práva, zabezpečovacia blankozmenka nadobudla účinky riadnej a platnej blankozmenky

a v zmysle čl. II bod 2.3 dohody o určení vyplňovacieho práva veriteľ bol oprávnený v deň splatnosti
blankozmenky uplatniť si nárok zo zmenky súdnou cestou.

Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.34. K odvolacej námietke žalovaných, že v čase odovzdania vozidla bolo z verejne dostupných
informácií známe, že trhová hodnota vozidla, ktorého sa žalovaný nárok týka, bude dostatočne pokrývať

všetky záväzky, vrátane vzniknutých nákladov ohľadom odpredaja vozidla, a že nedošlo ku skúmaniu
skutkového stavu týkajúceho sa nakladania s vozidlom od okamihu jeho odovzdania žalobcovi dňa
16.03.2016 až po jeho predaj dňa 20.06.2017 odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že k odpredaju motorového vozidla žalobcom síce došlo s určitým odstupom času
(vozidlo bolo vrátené dňa 16.03.2016 a následne žalobcom odpredané tretej osobe dňa 20.06.2017,

t.j. po približne roku a troch mesiacoch), avšak žalovaný v 1. rade netvrdil, ani nepreukázal, že
by mali so žalobcom dohodnutý určitý presný postup pri vysporiadaní pohľadávky, pričom sa táto
doba nejaví ako výrazne neprimeraná, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že zo strany žalobcu
išlo o konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku v zmysle § 265 ObZ. Zároveň
konanie žalobcu nemožno hodnotiť ani ako svojvoľné, keďže k odpredaju vozidla si vopred zabezpečil
podklady odôvodňujúce predajnú cenu, a to expertízny posudok a kalkuláciu cieľovej ceny motorového

vozidla.Žalovanínapreukázaniesvojichskutkovýchtvrdeníohľadomneprimeranenízkehoohodnotenia
predávaného motorového vozidla neprodukovali žiadne dôkazy. Možno teda zhrnúť, že kým žalobca v
konaní produkoval dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a opodstatnenosti žalovanej sumy, ktorá bola
premietnutá do zmenky, žalovaní nepredložili súdu žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval skutočnosti
tvrdené žalobcom.

V súvislosti s uvedeným odvolací súd dodáva, že základom každého zmenkového vzťahu je spravidla
existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym
vzťahom). Napriek tejto skutočnosti pohľadávka, vyplývajúca zo zmenky, je nezávislá od tohto vzťahu.
Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky.

Pokiaľ bol kauzálny vzťah, ktorý inicioval záväzok veriteľa krytý zmenkovo-právnym vzťahom, do tohto
zmenkovo-právneho vzťahu sa neprenášajú neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. Výnimočne
sa môžu uplatniť aj námietky, vychádzajúce z kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu samotnej
zmenky. Podstata kauzálnych námietok spočíva v tom, že zmenkový dlžník sa bráni plneniu zo zmenky
z dôvodu majúcom základ v kauzálnom vzťahu, ktorý zmenka najčastejšie zabezpečuje. Kauzálnu

námietku môže uplatniť len konkrétny zmenkový dlžník voči konkrétnemu majiteľovi zmenky (inter
partes). Zmenkový dlžník teda nenamieta voči zmenke ako skriptúre, ale voči kauzálnemu záväzkovému
vzťahu súvisiacemu so zmenkou.

Kauzálne námietky inter partes je možné druhovo vyabstrahovať najmä ako: námietku zániku

kauzálneho záväzku, námietku neprípustnej kauzy a námietku zmeny kauzálneho záväzku. Kauzálny
záväzok môže zaniknúť z rôznych právnych dôvodov predpokladaných civilným právom najmä
splnením, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou veriteľa alebo dlžníka, započítaním,
výpoveďou, preklúziou, splynutím, privatívnou nováciou, urovnaním, odstúpením. Podstata námietky
zániku kauzálneho záväzku spočíva v tom, že zmenkový dlžník namieta, že kauzálny vzťah, ktorý

bol príčinou vystavenia zmenky, existoval, ale v dôsledku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok
zánik záväzku, neskôr zanikol. Námietka neprípustnej kauzy spočíva v tom, že zmenkový dlžník sa
bráni tým, že kauzálny záväzok nie je možné zabezpečiť zmenkou. Zákaz vyplýva najmä z osobitných
právnych predpisov. Ochrana súvisí prevažne s ochranou slabšie zmluvnej strany, za ktorú sa považuje
najmä spotrebiteľ alebo zamestnanec. Námietka zmeny kauzálneho záväzku spočíva v tom, že zmena

v obsahu kauzálneho záväzku, ktorý je zabezpečený zmenkou, je významná oproti pôvodnému
meniacemu sa kauzálnemu záväzku. Zmena v obsahu kauzálneho záväzku môže spočívať, napríklad
v zmene splatnosti záväzku, ktorá nastane neskôr, než bola pôvodne dohodnutá. Môže však spočívať
aj v tom, že zmluvné dojednanie týkajúce sa zabezpečenia kauzálneho záväzku sa zruší.

Odvolací súd uvádza, že žalovaní žiadnu z týchto prípustných kauzálnych námietok nevzniesli a ani
nepreukázali. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne zamietol aj návrhy žalovaných na
vykonanie dokazovania (viď bod 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku), nakoľko tieto sa vzťahovali
len ku samotnému kauzálnemu záväzku. Žalobca si uplatnil žalovanú sumu titulom plnenia zo zmenky
a nie titulom pohľadávky zo zmluvy o autokredite. Abstraktnosť zmenky ako cenného papiera okrem

iného znamená, že zmenka sama o sebe postačuje na preukázanie nároku jej majiteľa, bez povinnosti
preukazovať hospodársky dôvod, pre ktorý bola vystavená a tiež, že je do nej inkorporovaný abstraktný
záväzok zaplatiť určitú konkrétnu sumu, nie splatiť určitú konkrétnu pohľadávku (napr. vrátiť dlh).Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.

35. K odvolacej námietke žalovaných, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené odvolací

súd uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného
rozhodnutia, pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/202/2017 zo dňa 13.12.2017). Po
dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom

prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaných a vyjadreniami
strán, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého podrobným
odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku
s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým,

zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými
pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného procesu.

K námietke žalovaných, že sa súd nevysporiadal s ich námietkami prezentovanými už v ich reakcii

na žalobcovu predžalobnú výzvu zo dňa 23.10.2020 odvolací súd uvádza, že uvedené nebolo možné
posúdiť, nakoľko tvrdená reakcia žalovaných na predžalobnú výzvu žalobcu sa v súdnom spise
nenachádza, teda odvolací súd jej existenciu nemal ani preukázanú.

Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaných za nedôvodnú.

36. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní nepreukázali skutočnosti, ktoré by spôsobovali neexistenciu
alebo zánik ich právnej povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok zo zmenky. Procesnej povinnosti
strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené
skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných dôkazov.

Odvolací súd má za to, že žalovaní v predmetnom právnom spore neuniesli bremeno tvrdenia, ani
dôkazné bremeno, čo malo za následok ich neúspech v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol preukázaný, teda dôvodný s tým, že
obranu žalovaných vyhodnotil ako nepreukázanú. Žalovaní v predmetnom konaní neprodukovali žiaden
relevantný dôkaz, ktorým by preukazovali nimi tvrdené skutočnosti, pričom dôsledkom bolo neunesenie

dôkazného bremena a vydanie pre stranu nepriaznivého rozhodnutia. V sporovom konaní sú strany
sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní
(povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Procesná pasivita sporovej strany má za
následok, že neuniesla dôkazné bremeno.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní platí zásada kontradiktórnosti konania, podľa ktorej
majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem
na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej
procesnej obrany. Preto bolo povinnosťou žalovaných ako strany, tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti

a procesne navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

37. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. rade a v 2. rade v podanom odvolaní relevantným
spôsobom nespochybnili ani nevyvrátili podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej
časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a s § 262 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).