Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Cpr/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124203630
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124203630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

občan SR, bytom D. E. C., F. G. XXXX/XXX-XXX proti žalovanej JAMP, s.r.o. so sídlom v Ilave,
Pivovarská 458, IČO: 31 617 131, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so
sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, IČO: 36 837 857 o zaplatenie 9.399,76€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.500,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania 84 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.3.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 9.399,76€ a náhrady
trovkonania. Uviedol,žedňa15.08.2022došlomedzižalovanýmakozamestnávateľomažalobcomako
zamestnancom k uzatvoreniu pracovnej zmluvy č. XXX/XXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného
mal vykonávať prácu vo funkcii vedúceho výroby. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú,
do 31.07.2023 so skúšobnou dobou 3 mesiace, teda do 15.11.2022. Nástupné a mzdové podmienky
boli upravené osobitným dokumentom – Dohodou o mzdovom zaradení zo dňa 15.08.2022, v zmysle

ktorého bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že Žalobca bol zaradený do 7. tarifnej triedy, pričom
mu bol priznaný základný plat v rozsahu 1.500 € brutto + stimulačná odmena, ktorá je závislá od
mesačného obratu spoločnosti. Výpočet stimulačnej odmeny bol v zmysle Dohody o mzdovom zaradení
upravený nasledovne: Obrat spoločnosti: od 90 001 € do 100 000 € vrátane - 400 €; od 100 001 €
do 110 000 € vrátane -500 €; od 110 001 € do 120 000 € vrátane -.600 €; od 120 001 € do 130 000
€ vrátane -700 €; od 130 001 € do 140 000 € vrátane-.800 €; od 140 001 € do 150 000 € vrátane-
900 €; viac ako 150 000 € - 1000 €. V zmysle Dohody o mzdovom zaradení bola žalovanému ďalej

priznaná odmena z ročného zisku spoločnosti po zdanení, ktorá bola ustálená nasledovne: Na konci
každého kalendárneho roku prislúcha menovanému odmena vo výške 10% zo zisku spoločnosti po
zdanení. Dňa 30.11.2022 došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou zo dňa 21.11.2022. Po
skončení pracovného pomeru nebola zo strany žalovaného žalobcovi riadne vyplatená mzda v zmysle
pracovnej zmluvy a Dohody o mzdovom zaradení, a to: stimulačná odmena za mesiac august 2022 (vo
výške 500 € - alikvotná čiastka za odpracované obdobie), stimulačná odmena za mesiac október 2022
(1.000 €), celá mzda za mesiac november 2022 (podľa výplatnej pásky), dohodnutá ročná odmena

za rok 2022 vo výške 10% zo zisku spoločnosti v celkovej výške 7.899,76 € (alikvotná čiastka za
odpracované mesiace). Nakoľko uvedené nároky neboli žalobcovi riadne uhradené, vyzval žalobca
listom zo dňa 09.07.2023 žalovaného na zaplatenie dlžnej mzdy. Na základe uvedenej výzvy, zaplatil
žalovaný žalobcovi mzdu za mesiac november 2022. Ostatné záväzky žalovaný žalobcovi neuhradil,napriek výzve zo dňa 07.08.2023. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobca domáha od žalovaného
zaplatenia dlžnej sumy, ktorá pozostáva: a) Z nevyplatenej stimulačnej odmeny: za mesiac august 2022
vo výške 500,- € ; za mesiac október 2022 vo výške 1.000,- € ( spolu stimulačná odmena 1.500,- €);

b) Z nevyplatenej dohodnutej odmeny (ročnej) vo výške 10 % zo zisku spoločnosti: za rok 2022 vo
výške 7.899,76 €, ktorá bola vypočítaná tak, že hodnota 27.084,90 € (čo predstavuje 10% zo zisku
spoločnosti za rok 2022) bola vydelená 12 mesiacmi a následne vynásobená počtom 3,5 (čo predstavuje
počet mesiacov, ktoré žalobca odpracoval v zamestnaneckom vzťahu). Ako dôkazy žalobca predložil :
pracovnú zmluvu zo dňa 15.08.2022, Dohodu o mzdovom zaradení zo dňa 15.08.2022, Dohodu o

skončení pracovného pomeru zo dňa 21.11.2022, list žalobcu zo dňa 09.07.2023, predžalobnú výzvu na
zaplatenie – pokus o zmier zo dňa 07.08.2023; špecifikáciu žalovanej sumy, výplatné pásky za mesiac
august a október 2022, doklady o mesačných tržbách spoločnosti za august 2022 a október 2022, doklad
o hospodárskych výsledkoch a účtovnej závierke Žalovaného za rok 2022.

2.OkresnýsúdTrenčínvydaldňa27.3.2024platobnýrozkazpodč.k.14Cpr/11/2024-22,ktorýmzaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy, uplatnenej v žalobnom návrhu a náhrady trov konania.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, ktorým poprel existenciu nároku
čo do dôvodu a výšky s tým, že tento neexistuje a nebol podložený žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Nepoprel, že medzi stranami bol uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú do 31.7.2023 aj Dohoda

o mzdovom zaradení citovaného obsahu pričom v bode 7. pracovnej zmluvy sa uvádza: „ zamestnanec
podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, že bol oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s protipožiarnymi predpismi s ustanoveniami
upravujúcimi zákaz diskriminácie, s právami a povinnosťami ako aj inými skutočnosťami nevyhnutnými
pre riadny výkon jeho práce“. Medzi interné predpisy zamestnávateľa patrí aj „Mzdový poriadok TPN

06“ a žalobca zrejme opomenul skutočnosť, že v zmysle bodu 5. Dohody o mzdovom zaradení bolo
uvedené, že „príplatky a mzdové zvýhodnenia, vzťahujúce sa na vykonávanú prácu budú vyplácané
podľa platného mzdového predpisu .“ Žalovaný poukázal na znenie Čl.6 bodu 6.2 mzdového poriadku ,
z ktorého vyplýva možnosť priznania odmeny zamestnancovi ( mimoriadna a odmena stimulačná
odmena v zmysle Čl. 3 ). Z bodu 6.2.1 mzdového poriadku vyplýva, že „ Zamestnancovi , ktorého

pracovný pomer trval nepretržite po dobu 12 mesiacov toho ktorého kalendárneho roka môže byť
na konci kalendárneho roka priznaná odmena zo zisku spoločnosti po zdanení , ktorej výška je
špecifikovanávdohodeomzdovom zaradení(prílohač.2)..odmenajesplatnádo30dníodrozhodnutia
valného zhromaždenia spoločnosti zamestnávateľa o schválení riadnej účtovnej závierky.“ Z bodu
6.2.5 mzdového poriadku vyplýva: “ Výška stimulačnej odmeny závisí od mesačného obratu spoločnosti,

pričom je špecifikovaná v dohode o mzdovom zaradení medzi zamestnancom a zamestnávateľom“
a z bodu 6.2.6: „ Nárok na stimulačnú odmenu vzniká zamestnancovi , ktorého pracovný pomer
trval nepretržite po bodu 12 mesiacov toho ktorého kalendárneho roka“. Dňa 30.11.2022 došlo medzi
stranami k skončeniu prac. pomeru dohodou a preto má žalovaný za to, že nárok mu nevznikol,
pretože jeho pracovný pomer trval cca 3,5 mesiaca a nárok na mimoriadnu a stimulačnú odmenu

vzniká zamestnancovi až v prípade, ak by pracovný pomer trval nepretržite po dobu 12 mesiacov.
Žalobca v súvislosti so svojím domnelým nárokom podal na žalovaného trestné oznámenie, ktoré bolo
príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté. Žalobca bol prijatý do pracovného pomeru
na pozíciu vedúci výroby, svoje pracovné schopnosti deklaroval životopisom a absolvoval aj pohovor,
z čoho žalovaný usúdil, že na túto pracovnú pozíciu bude vhodný adept. Hneď po nástupe do práce

žalobca absolvoval niekoľkodňový liečebný pobyt , počas ktorého mal pracovné voľno s náhradou mzdy
a nie je pravdou , že by odpracoval celých3,5 mesiaca. Už po prvom mesiaci bolo zrejmé, že žalobca
nemánapožadovanúpozíciudostatočnéschopnosti apretosadohodlinaskončenípracovnéhopomeru
s tým, že už v tom čase žalobca vedel, že stimulačná a mimoriadna odmena nie sú mzdou . Preto žiadal
žalobu zamietnuť a ako dôkaz predložil Mzdový poriadok TPN 06 zo dňa 15.12.2021.

4. Žalobca v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu a v plnom rozsahu poprel tvrdenia žalovaného
prezentované v jeho vyjadrení. Žalovaný uviedol, že žalobca do konania nepredložil ako dôkaz Mzdový
poriadok, na ktorý táto dohoda odkazuje, a ktorý jednoznačne preukazuje, že žalobcovi jeho nárok
nevznikol. Žalobca s týmto tvrdením absolútne nesúhlasí, toto považuje za zavádzajúce a nepravdivé.

Žalobca tento Mzdový poriadok nemal ani len k dispozícii, teda, logicky ho nemohol predložiť do konania.
O jeho existencii sa dozvedel až po tom, ako sa začal domáhať svojho nároku voči žalovanému.
Žalovaný nikdy neodovzdal žalobcovi predmetný Mzdový poriadok na ktorý sa odvoláva, dokonca mu
ho nedal ani len na nahliadnutie. Neexistuje žiadny dokument, ktorý by preukazoval tú skutočnosť, žežalobca bol so znením predmetnej listiny zo strany žalovaného oboznámený. Je však potrebné uviesť,
že i v prípade, ak by žalobcovi bol Mzdový poriadok poskytnutý, je jednoznačné, že v zmysle jeho
znenia sa na pracovno-právny vzťah so žalobcom nevzťahuje. Uvedenú skutočnosť, po zohľadnení

celej pracovnej dokumentácie individuálne uzatvorenej medzi zmluvnými stranami, vylučuje samotný
Mzdový poriadok v to v bode 2 – obsah platnosti, ktorý v zmysle bodu 2.1 ustanovuje, že „Tento
mzdový poriadok sa vzťahuje na všetkých zamestnancov spoločnosti výnimkou tých, ktorým bude
stanovená individuálna zmluvná mzda v manažérskych zmluvách, resp. zmluvách o individuálnych
pracovných a platových podmienkach.“ Pre vysvetlenie a ozrejmenie prečo sa na daný vzťah

predmetný Mzdový poriadok nevzťahuje uvádza žalobca nižšie dôvody, ktoré preukazujú jeho tvrdenia
a zároveň rozporuje tvrdenia žalovaného vo vyjadrení zo dňa 22.05.2024. 1) Zmluvne dohodnutá
7. tarifná trieda - ako vyplýva, z Dohody o mzdovom zaradení žalobca bol pri uzatváraní pracovno-
právneho vzťahu so zamestnávateľom zaradený do 7. tarifnej triedy. V zmysle Mzdového poriadku
predloženého do konania žalovaným predstavuje tarifná trieda 7. - zmluvné platy individuálne dohodnuté
s konateľom (strana 12 Mzdového poriadku). Uvedené ustanovenie celkom zjavne a logicky nadväzuje

na formuláciu bodu 2. Mzdového poriadku, v zmysle ktorého sa Mzdový poriadok nevzťahuje na tých
zamestnancov, ktorým bola stanovená individuálna zmluvná mzda v manažérskych zmluvách, resp.
v zmluvách o individuálnych pracovných a platových podmienkach. Z uvedeného je zrejmé, že na
zmluvný vzťah, ktorý uzatvoril žalobca so žalovaným sa Mzdový poriadok nevzťahoval. Žalovaný
vo svojom podaní uvádza, že žalobca spadá do 4. triedy pracovných funkcií. Uvedené tvrdenie ja

zjavne klamlivé a zavádzajúce. Predsa zo samotného textu oboma stranami podpísanej Dohody
o mzdovom zaradení je jednoznačné, že žalobca bol zaradený do 7. tarifnej triedy. Z uvedenej
argumentácie predostretej žalovaným možno vyvodiť, že sa snaží účelovo, takpovediac „napasovať“
znenie predmetného Mzdového poriadku na prejednávaný prípad, pričom uvedené tvrdenie absolútne
odporuje tomu, čo bolo medzi stranami riadne zmluvne (individuálne) dohodnuté - a čo je z predložených

listín jednoznačné a evidentné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ostatné tarifné
triedy obsahujú presné označenie mzdy, ktorá sa zamestnancovi priznáva, avšak pri tarifnej triede 7
takéto presné označenie chýba. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že suma 1500 € mesačne,
ktorá bola ako „základný plat“ priznaná žalobcovi nie je uvedená v žiadnej z tried 1-6. V stupni
tarifná trieda 7 je uvedené - Zmluvné platy individuálne dohodnuté s konateľom, pričom toto je aj

konkrétny prípad žalobcu. Ďalšou významnou skutočnosťou pre objektívne posúdenie veci a zaradenie
žalobcu do platovej triedy je skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy žalovaný žalobcovi uviedol, že bude
zaradený do “individuálneho režimu”, a že nebude musieť pri príchode do zamestnania a odchode zo
zamestnania sa “pípnuť” elektronickou kartou na dochádzkový systém, ale že jeho dochádzku bude
evidovať personalistka, ktorá mu bude písať 8 hodín na každý jeden deň, bez ohľadu na skutočnosť,

koľko času bude žalobca na pracovisku. Žalobca dodáva, že toto nie je bežný postup v spoločnosti,
a že nevie o zamestnancovi, ktorý by v čase pôsobenia žalobcu v spoločnosti mal tento benefit
(pravdepodobne okrem rodinných príslušníkov konateľa H. I.). Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza,
že v Dohode o mzdovom zaradení je uvedené, že podľa bodu 3. Dohody o mzdovom zaradení je mzda
priznávaná v zmysle Mzdového poriadku a bodu 5. Dohody o mzdovom zaradení, že príplatky a mzdové

zvýhodnenia budú vyplácané v zmysle mzdového predpisu. Tieto tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcu
v danej veci irelevantné, nakoľko sa jedná o štandardné tlačivo používané v spoločnosti pre všetkých
zamestnancov.Prežalobcujepodstatnáskutočnosť,žebolzaradenýdo7.platovejtriedy,čopredstavuje
zmluvný plat individuálne dohodnutý s konateľom. V tejto súvislosti je ešte potrebné doplniť, že čo sa
týka namietaného bodu 5., v ňom sa uvádza pojem mzdový predpis a nie mzdový poriadok. Žalobca

má za to, že uvedené ustanovenie sa viaže skôr na zákonný predpis (Zákonník práce), čo žalobca
vyvodzuje z pojmu „príplatok“ a „mzdové zvýhodnenie“. Žalobca poukázal na to, že jeho nároky sú
riadne podložené , poukázal na trestné oznámenie OR PZ v Trenčíne ČVS:ORP-626/2-VYS-TN-2023 ,
ktoré podal s tým, že bolo uznesením skončené, avšak prokurátor nevylúčil nárok žalobcu ako taký
a odkázal ho s nárokom na občiansko-právne konanie. V tomto trest. konaní boli uskutočnené výsluchy

aj personalistky J. K., ktorá vo svojej výpovedi poprela , že by dala žalobcovi preštudovať mzdový
poriadok a podľa nej sa na neho mzdový poriadok nevzťahoval. J. K. v rámci svojej výpovede uviedla,
že každý mesiac posielala žalobcovi na mail mesačné tržby spoločnosti, aby žalobca osobne vedel
výšku svojej stimulačnej odmeny za každý mesiac. Žalobca tieto e-maily aj v konaní predložil ako aj
zápisnicu o výsluchu J. K.. Žalobca poukázal na to, že v 9/2022 a 11/2022 mu bola stimulačná odmena

v zmysle uzatvorenej dohody o mzdovom zaradení riadne vyplatená v plnej výške podľa mesačných
tržieb spoločnosti a preto mal tvrdenia o neexistencii nároku za stimulačnú odmenu za účelové.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámení žaloby a listín predložených stranami, ktoré im zaslal na
vyjadrenie, pričom žiadne ďalšie dôkazy nevykonal.

6.Podľa§118ods.1Zákonníkaprácezamestnávateľjepovinnýposkytovaťzamestnancovizavykonanú
prácu mzdu.

7. Podľa § 188 ods.2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje

najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8,
cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky
na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada
podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto

zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po
zdanení.

8. Podľa § 119 Zákonníka práce mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým

orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u
ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť
aj uznesením členskej schôdze (ods.2). V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä
formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa

odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu (ods.3).

9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len zčasti.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 15.8.2022 do 30.11.2022, kedy skončil pracovný pomer dohodou na pozícii vedúci výroby. Z

pracovnej zmluvy vyplývalo, že mzdové podmienky sú dohodnuté v Dohode o mzdovom zaradení a z jej
obsahu je nepochybné, že žalobca bol zaradený do 7. tarifnej triedy ( v zmysle mzdového poriadku
strana 12 mal zmluvný plat individuálne dohodnutý s konateľom), pričom mu bol priznaný základný plat v
rozsahu 1.500 € brutto + stimulačná odmena, ktorá je závislá od mesačného obratu spoločnosti. Výpočet
stimulačnejodmenybolvzmysleDohodyomzdovomzaradeníupravenýnasledovne:Obratspoločnosti:

od 90 001 € do 100 000 € vrátane - 400 €; od 100 001 € do 110 000 € vrátane -500 €; od 110 001 €
do 120 000 € vrátane -.600 €; od 120 001 € do 130 000 € vrátane -700 €; od 130 001 € do 140 000
€ vrátane-.800 €; od 140 001 € do 150 000 € vrátane- 900 €; viac ako 150 000 € - 1000 €. V zmysle
Dohody o mzdovom zaradení bola žalobcovi ďalej priznaná odmena z ročného zisku spoločnosti po
zdanení, ktorá bola ustálená nasledovne: Na konci každého kalendárneho roku prislúcha menovanému

odmena vo výške 10% zo zisku spoločnosti po zdanení. V mesiaci august 2022 bol mesačný obrat
v spoločnosti 152.714,70€ ( doklad na č.l. 15 spisu) a v mesiaci október 2022 bol mesačný obrat
v spoločnosti 174.218,28€ ( doklad na čl. 16 spisu) a teda nad 150.000€, čomu zodpovedala výška
stimulačnej odmeny v oboch mesiacoch 1.000€.

10. Sporným bolo iba vyriešenie jednoduchej právnej otázky a to, či sa na žalobcu vzťahoval Mzdový
poriadok žalovaného a či žalobcovi v žalovanom období 8/2022 a 10/2022 vznikol nárok na stimulačnú
odmenu automaticky alebo išlo o pohyblivú zložku mzdy, vyžadujúcu splnenie ďalších podmienok a či
má nárok na alikvótnu časť odmeny vo výške 10% zo zisku spoločnosti žalovaného po zdanení, aj keď
sa jeho pracovný pomer neskončil ku koncu kalendárneho roka ale už dňa 30.11.2022.

11. Z obsahu Dohody o mzdovom zaradení vyplýva, že žalobca bol zaradený do tarifnej triedy 7
a pracoval vo funkcii vedúci výroby; čiže sa na neho vzťahoval mzdový poriadok (strana 12 ) len do
tej miery, že jeho plat bol individuálne dojednaný s konateľom. Dohoda o mzdovom zaradení zo dňa
15.8.2022bolaindividuálnedojednanáakosúčasťpracovnejzmluvyazjejobsahujednoznačnevyplýva,

že v zmysle mzdového poriadku žalobcovi prináležal fixný plat dojednaný priamo s konateľom ako
základný plat 1500€ brutto + stimulačná odmena. Výška stimulačnej odmeny bola priamo stanovená
v Dohode o mzdovom zaradení a nárok na ňu vznikol žalobcovi automaticky, len čo obrat v spoločnosti
žalovaného za konkrétny mesiac dosiahol zmluvne dojednanú výšku. Obrat spoločnosti : od 90.001€do 100.000€ vrátane 400€; od 100.001€ do 110.000€ vrátane 500€; od 110.001€ do 120.000€ vrátane
600€; od 120.001€ do 130.000€ vrátane 700€; od 130.001€ do 140.000€ vrátane 800€; od 140.001€ do
150.000€ vrátane 900€; viac ako 150.000€ vrátane 1000€. Stimulačná odmena v prípade žalobcu teda

netvorila žiadnu pohyblivú zložku mzdy ale bola dojednaná ako súčasť platu. Žalobca si uplatnil nárok
na stimulačnú odmenu závislú od preukázaného obratu v spoločnosti, ktorá za tieto mesiace 8/2022
a 10/2022 predstavovala 1.000€ mesačne. Žalobca si uplatnil žalobou za 8/2022 nárok na neuhradenú
stimulačnú odmenu len v 1-ici vo výške 500€, keďže neodpracoval celý mesiac a v 10/2022 v plnej
výške 1.000€, ktoré mu žalovaný nezaplatil, hoci mu na ňu vznikol nárok v zmysle dohody s konateľom,

na základe obratu v spoločnosti presahujúceho 150.000€ v oboch žalovaných mesiacoch. Túto čiastku
vo výške 1.500€ mu súd priznal ako neuhradenú a nárokovateľnú zložku platu.

12. Nárok žalobcu na zaplatenie alikvótnej časti odmeny vo výške 10% zo zisku spoločnosti po zdanení
súd vyhodnotil ako nedôvodný, pretože nemá oporu v zmluvnom mzdovom dojednaní s konateľom
žalovaného. Dohoda o koncoročnej odmene je súčasťou Dohody o mzdovom zaradení a pracovnej

zmluvy; vznik nároku na ňu je teda jednoznačne podmienený existenciou pracovného pomeru žalobcu
a žalovaného ku koncu kalendárneho roka, kedy je odmena splatná. Ku koncu kalendárneho roka
( k 31.12.2022) už žalobca nebol v pracovnom pomere so žalovaným. Preto mu nemohol vzniknúť nárok
na žiadnu koncoročnú odmenu vyplývajúcu zo mzdového zaradenia, pretože ku koncu kalendárneho
roka, kedy je splatná už žalobca pre žalovaného nepracoval ( nebol zamestnancom) a nemal nárok

na mzdu. Nárok na koncoročnú odmenu 10% zo zisku spoločnosti po zdanení žalobcovi nepatrí ani
v alikvótnej časti za odpracované mesiace v kalendárnom roku, pretože takýto nárok by musel mať
žalobca individuálne zmluvne dojednaný s konateľom žalovaného, čo nepreukázal. Preto súd žalobu
v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

13. Podľa § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca si žalobou uplatnil
sumu 9.399,76€ a súd mu priznal 1.500€; čiže v 16% mal žalobca úspech a v 84% neúspech, pomer

úspechu a neúspechu je 68% trov ( 84% - 16%) v prospech žalovaného. Preto súd uložil žalobcovi
zaplatiť žalovanému 68% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Trenčín (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).