Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122208993
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122208993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX
D., zastúpená JUDr. Viera Kubicová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO:
11 802 090, proti žalovanej: E. F. G., H. XX, XXX XX G., zn. správcu: S1177, správca úpadcu Rapid
life životná poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zastúpená
DEMKO & PARTNERS s. r. o., so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 54 245
729, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k.
30Cbi/15/2022-97 z 22. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 30Cbi/15/2022-97 z 22.
novembra 2023.

II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal
žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou žiadala, aby súd určil, že pohľadávka žalobkyne vyplývajúca
z poistnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom: Rapid life životná poisťovňa, a. s. v konkurze, Garbiarska 2,
040 71 Košice, IČO: 31 690 904 pod sp. zn. 31K/28/2017 (ďalej aj „úpadca“), uplatnená v prihláške
pohľadávky zo dňa 08.03.2018 do konkurzu vedeného na majetok úpadcu v celkovej výške 5.092,-
EUR evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 3291, je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti a výšky oprávnená a existuje a žalobkyňa je jej veriteľom.
V žalobe uviedla, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu si uplatnila svoju pohľadávku v

konkurze. Dňa 29.07.2022 jej bolo doručené oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa
07.07.2022 a to čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozsahu istiny a nákladov z uplatnenia
(ďalej aj „Oznámenie“), zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 3291. Dňa 26.08.2022 požiadala
správcu o doplnenie zistenia svojej prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok, a to z dôvodu,
že popierací úkon správcu bol urobený po uplynutí lehoty na popretie pohľadávok. Vzhľadom na
plynutie lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky a z dôvodu právnej istoty a opatrnosti
podala predmetnú žalobu. Uviedla, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 30.01.2018,

zverejnením v Obchodnom vestníku SR č. 20/2018 zo dňa 29.01.2018. S poukazom na § 199 ods.
9, § 23, § 28, § 32 ZKR mala za to, že základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňa
16.03.2018 a originálna lehota na popretie pohľadávok uplynula dňa 16.04.2018. Následne dochádzalo
k opakovanému predlžovaniu lehoty na popretie pohľadávok uzneseniami súdu, ktoré boli zverejňovanév Obchodnom vestníku SR. Aby súd uznesením účinne predĺžil lehotu na popretie pohľadávok musí
vydať rozhodnutie o jej predĺžení pred jej uplynutím. V opačnom prípade, uplynutím lehoty na popretie
pohľadávok sa v zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá,

považuje za zistenú. Túto fikciu zistenia nie je následne možné zvrátiť predĺžením lehoty na popretie
pohľadávok po jej uplynutí. Poukázala na ust. § 238 ods. 1 Civilného sporového poriadku a uviedla, že
vspojenís §199ods.9ZKRmožnoprijaťzáver,žeuznesenieopredĺženílehotynapopretiepohľadávok
malo byť v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok aj zverejnené v Obchodnom vestníku SR na
to, aby malo účinok predĺženia lehoty na popretie pohľadávok. K zverejneniu uznesenia o predĺžení

lehoty po jej uplynutí došlo prvýkrát vo vzťahu k lehote, ktorá uplynula dňa 16.07.2018. Poukázala
na svoju tabuľku s výpočtom lehôt ako aj na Výpis z Obchodného vestníka SR 137/2018 zo dňa
18.07.2018. Uviedla, že aj následne vo vzťahu k ďalším uzneseniam došlo niekoľkokrát k oneskorenému
zverejneniu v Obchodnom vestníku SR. Zároveň, za predpokladu, že lehota by plynula ďalej a bola
ďalej súdom opakovane predlžovaná, tak najneskôr lehota, ktorá uplynula dňa 11.02.2022 nebola účinne
predĺžená, a to z dôvodu, že uznesenie o predlžení lehoty bolo vydané dňa 14.02.2022 a zverejnené

v Obchodnom vestníku SR dňa 18.0.2022, a teda súd ani nevydal rozhodnutie v lehote na popretie
pohľadávok. Vzhľadom na fikciu zistenia prihlásenej pohľadávky správca nebol oprávnený pohľadávku
po 11.02.2022, teda po uplynutí lehoty na popretie poprieť a z tohto dôvodu je jeho popretie neúčinné.
Poukázala na tabuľku - výpočet lehôt ako aj na Výpis z Obchodného vestníka SR 34/2022 zo dňa
18.02.2022. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR sa pohľadávka veriteľa považuje za zistenú v

rozsahu, v akom bola prihlásená. Poukázala tiež na ust. § 31 ods. 2 Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Ďalej uviedla, že veriteľ si prostredníctvom svojho zástupcu do konkurzu vedeného na majetok úpadcu
prihlásil pohľadávku pozostávajúcu z istiny 5.052,- EUR, z nákladov z uplatnenia vo výške 40,- EUR, t.j.

spolu vo výške 5.092,- EUR. Prihlásená pohľadávka veriteľa bola popretá čo do právneho dôvodu, výšky
a vymáhateľnosti v rozsahu istiny a nákladov z uplatnenia. Ako dôvod popretia právneho dôvodu istiny
prihlásenej pohľadávky správkyňa uviedla, že: „..právny nárok žiadať od Úpadcu zaplatené poistné z
poistenia osôb v prípade zániku poistnej zmluvy postupom podľa § 195 ods. 5 ZKR nevyplýva zo zákona
a ani ho nie je možné vyvodiť z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi Úpadcom a popretým veriteľom, na

ktorú v prihláške popretý veriteľ poukázal. Nároky z poistenia pri konkurze poisťovne, ktorou bol i Úpadca
sú opísané v § 195 ods. 4 ZKR, pričom prihláškou uplatňovaný právny nárok popretého veriteľa v zmysle
jeho práva na vrátenie zaplateného poistného nie je možné subsumovať pod príslušné ustanovenia
zákona, ktoré definuje nároky z poistenia pri vyhlásení konkurzu poisťovne (§ 195 ods. 4 ZKR) voči
úpadcovi pri zániku poistných zmlúv v zmysle § 195 ods. 5 ZKR. Právo na vrátenie zaplateného

poistného od Úpadcu, tak ako to požaduje popretý veriteľ nie je pri zániku poistnej zmluvy podľa § 195
ods. 5 ZKR v spojení s § 195 ods. 4 ZKR možné vyvodiť ako nárok popretého veriteľa, pri ktorom by mal
popretý veriteľ bezprostredné žalobné právo voči úpadcovi.“ Tento dôvod popretia právneho dôvodu
vzniku popretej pohľadávky žalobkyňa rozporovala s poukazom na ust. § 195 ods. 4 a 5 a ust. § 32
ods. 1 ZKR pričom mala za to, že právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa uvedený v prihláške, ako

„pohľadávka z poistnej zmluvy ...“ nemožno považovať za právny dôvod, ktorý nemožno subsumovať
pod ustanovenie § 195 ods. 4 ZKR. Z poistnej zmluvy veriteľovi vzniklo žalobné právo vo vzťahu k nároku
vyplývajúceho z poistnej zmluvy, a teda je toho názoru, že uplatnený právny dôvod vzniku pohľadávky
nie je sporný z dôvodov uvedených v Oznámení. Tento popierací dôvod možno považovať za príliš
formalistický, nezohľadňujúci skutočné nároky veriteľa z poistnej zmluvy a opierajúci sa len o slovné

vyjadrenie špecifikácie nároku žalobkyne. Z tohto dôvodu považovala predmetný popierací dôvod za v
rozpore so zákonom, a mala za to, že pohľadávka veriteľa existuje a nie je z uvedeného popieracieho
dôvodu sporná čo do právneho dôvodu. V bode 3. Oznámenia správca poprel prihlásenú pohľadávku
aj z dôvodu absencie udeleného plnomocenstva zástupcovi veriteľa Spotrebiteľskému Centru, IČO: 42
249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce. V prílohe žaloby žalobkyňa predložila splnomocnenie, ktoré

veriteľ udelil svojmu zástupcovi a aj svoj podpis na ňom úradne osvedčil.
Ku dôvodu popretia prihlásenej pohľadávky čo do výšky žalobkyňa uviedla, že dôvod popretia
pohľadávky veriteľa čo do výšky uvedený v článku II. Oznámenia považuje za v rozpore so zákonom,
a mala za to, že pohľadávka veriteľa existuje a nie je z v Oznámení uvedených popieracích dôvodov
sporná čo do výšky, ani čo do vymáhateľnosti.

Tvrdila, že pohľadávka veriteľa nebola popretá včas a fikcia jej zistenia nastala najneskôr dňa
12.02.2022. Zároveň mala za to, že prihlásený právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa je možné
subsumovať pod ustanovenie § 195 ods. 4 ZKR, a z tohto dôvodu je popretie pohľadávky veriteľa čodo právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v rozpore so zákonom a nezakladá spornosť prihlásenej
pohľadávky veriteľa.

3. Žalovaná v podaní zo dňa 28.12.2022 uviedla, že lehota určená na popretie pohľadávky správcom
podľa ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov bola v predmetnom konkurznom konaní súdom opakovane predlžovaná.
Súhlasila s tým, že tzv. základná lehota na prihlasovanie pohľadávok uplynula dňom 16.04.2018, avšak
nesúhlasila so záverom žalobkyne v tom, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok

je potrebné zverejniť v Obchodnom vestníku v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok ako
nevyhnutný predpoklad toho, aby toto uznesenie (rozhodnutie) malo relevantný účinok pre predĺženie
lehoty na popretie pohľadávok a lehota na popretie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 11.02.2022 nebola
účinne predĺžená z dôvodu, že uznesenie o predĺžení lehoty na popretie pohľadávok vydané dňa
14.02.2022 nebolo súdom vydané v rámci plynutia lehoty na popretie pohľadávok.
Poukázala na ust. § 199 ods. 1 ZKR a uviedla, že zverejňovanie uznesení a iných písomností v

Obchodnom vestníku treba považovať iba za spôsob (formu) doručovania týchto uznesení a písomností
účastníkom konkurzného konania a iným osobám, o ktorých to ustanovuje ZKR (celkom zjavne z dôvodu
vyššieho počtu účastníkov týchto konaní). Doručenie uznesení a písomností však nemožno stotožňovať
s povinnosťou súdu rozhodnúť v jednotlivých veciach so spôsobom (formou) akým majú byť doručované,
a teda záver žalobkyne, že pre účinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok sa vyžaduje, aby

uznesenie o predĺžení lehoty bolo vydané a zároveň aj zverejnené v rámci plynutia lehoty na popretie
pohľadávok v Obchodnom vestníku, nevyplýva zo žiadneho z ustanovení ZKR.
Pokiaľ ide o neúčinné predĺženie lehoty na popretie pohľadávok uviedla, že dňom 27.03.2020 nadobudol
účinnosť zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony (ďalej aj „lex corona“). Poukázala na ust. § 1 ods. 1 písm. b) lex corona a dodala, že pokiaľ
ide o lehotu na popretie pohľadávok, ktorá mala uplynúť dňom 13.03.2020 (žalobkyňa ju uvádza vo
svojom tabuľkovom prehľade tvoriacom prílohu žaloby) v dôsledku citovaného ustanovenia lex corona
tátolehotauplynulaaždňom26.04.2020.Plynutielehotynapopretiepohľadávokovplyvnenéneplynutím
lehoty v čase od 13.03.2020 do 26.04.2020 znázornila žalovaná vo svojom tabuľkovom prehľade,

z ktorého vyplýva, že uznesenie, ktorým súd predĺžil lehotu na popieranie pohľadávok bolo vydané
pred uplynutím tejto lehoty, keďže lehota na popieranie pohľadávok mala uplynúť dňa 17.03.2022 a
rozhodnutie bolo vydané dňa 14.02.2022. Uvedeným rozhodnutím (uznesením) súd predĺžil lehotu na
popieranie pohľadávok do 16.04.2022.
Pokiaľ sa týka dôvodu popretia pohľadávky žalovaná uviedla, že žalobkyňa v prihláške pohľadávky

neuviedla konkrétne obdobie, ku ktorému by sa malo zaplatené poistné viazať a prihláška neuvádza
ani žiadnu prílohu. Pokiaľ sa má jednať o poistné, ktoré žalobkyňa uhradila úpadcovi na podklade
poistnej zmluvy za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, je nepochybné, že takto zaplatené
poistné nepredstavuje pohľadávku žalobkyne. Nejedná sa totiž o sumu (plnenie), ktoré by úpadca ako
poisťovňa dlhoval žalobkyni ako poistenému. Takto zaplatené poistné krylo poistné riziko v období, za

ktorého ho žalobkyňa úpadcovi ako poisťovni uhradila a je potrebné ho považovať za poistné, ktoré bolo
spotrebované.Tentozáverpodporujeajdruháveta§195ods.4ZKR,kdezákonodarcavýslovneuviedol,
že zaplatené poistné, ktoré poisťovňa dlhuje z dôvodu neprijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy
alebo z dôvodu zrušenia poistných zmlúv pred dňom vyhlásenia konkurzu sa tiež považuje za nárok z
poistenia. Ide teda len o jeden konkrétny moment, kedy poistné zaplatené do dňa vyhlásenia konkurzu

možno považovať za dlh poisťovne a kedy zaplatené poistné možno úspešne uplatniť prihláškou v
konkurze.
Vovzťahukdodatočnémupredloženiusplnomocnenia,ktoréžalobkyňaudelilaSpotrebiteľskémucentru,
sídlo: Andyho Warhola 33, Medzilaborce, IČO: 42 249 708 ako svojmu zástupcovi v spojitosti s
prihlásením svojej pohľadávky, žalovaná uviedla, že osvedčenie oprávnenia konať splnomocnencom

za žalobkyňu ako veriteľa bolo možné uskutočniť len od uplynutia lehoty na podanie (doručenie)
prihlášky pohľadávky do konkurzu. Pokiaľ k osvedčeniu tejto skutočnosti do uplynutia lehoty na
prihlásenia pohľadávky zo strany splnomocnenca alebo žalobkyne ako veriteľa nedošlo, osvedčenie
tejto skutočnosti kedykoľvek po uplynutí tejto lehoty je celkom bez významu. Len táto skutočnosť
sama o sebe postačovala na popretie pohľadávky žalobkyne. Bola toho názoru, že žalovaná ako

správkyňa konkurznej podstaty postupovala vecne správne, ak pohľadávku žalobkyne poprela čo do
právnehodôvodu,vymáhateľnostiivýšky,pričomnavšetkýchdôvodochpopretiapohľadávkyuvedených
v Oznámení o popretí pohľadávky zotrvala.4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný stav veci:
Medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 11.01.2018, sp. zn.
31K/28/2017 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2,

040 71 Košice, IČO: 31 690 904, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/28/2017 zo dňa
23.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Rapid
life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 a za správcu bola ustanovená
JUDr. Dana Husťáková, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, značka správcu: S738. Sporné
medzi stranami nebolo, že JUDr. Dana Husťáková bola odvolaná z funkcie správcu a že uznesením zo

dňa 21.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2019, bola do funkcie správcu ustanovená
E. F. G. (žalovaná). Nebolo sporné medzi stranami ani to, že pohľadávka žalobkyne vo výške 5.092,-
EUR bola prihlásená do konkurzu, že správkyňa poprela pohľadávku z dôvodov uvedených v oznámení
o popretí pohľadávky, že oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobkyni dňa 29.07.2022.
Z prihlášky pohľadávky zo dňa 08.03.2018 (predloženej žalovanou), doručenej vtedajšiemu správcovi
konkurznej podstaty JUDr. Martinovi Morochovičovi dňa 13.03.2018, súd zistil, že ako veriteľ je v

prihláške uvedený A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D.. Zástupcom veriteľa bolo Spotrebiteľské
centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce. Na zadnej strane prihlášky v bode 50
(Podpis veriteľa) nečitateľný podpis a dodatok „v zastúpení“. V prihláške je uvedená celková suma
pohľadávky 5.092,- Eur, ktorá pozostáva z istiny 5.052,- EUR a z nákladov z uplatnenia vo výške 40,-
EUR. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky je uvedené: „Pohľadávka veriteľa vyplýva z poistnej zmluvy

č. 5154200010, ktorá v zmysle ust. § 195 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, zanikla dňom vyhlásenia konkurzu poisťovne - dlžníka. Istina
pohľadávky pozostáva zo zaplateného poistného k predmetnej poistnej zmluve. Veriteľ si prihláškou
uplatňuje nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- EUR
podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka prostredníctvom zástupcu, ktorého splnomocnil žiadosťou o

zastupovanie č. 30211913217. Poistná zmluva je súčasťou (prílohou) návrhu na vyhlásenie konkurzu na
liste číslo: 12182. Splnomocnenie veriteľa udelené zástupcovi v súlade s ust. §
13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 666/2005 Z.z. o Kancelárskom poriadku pre správcov, je
prílohou na samostatnom nosiči.“ Podľa vyjadrenia správcu k prihláške neboli pripojené žiadne prílohy.
Zo stanoviska konkurzného súdu zo dňa 04.01.2023 adresovaného právnej zástupkyni žalobkyne bolo

zistené, že predlžovanie lehôt na popieranie pohľadávok bolo uskutočnené v súlade so zákonom, pričom
pri posudzovaní predlžovania lehôt zo strany právnej zástupkyne žalobkyne nebol zohľadnený zákon
č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Splnomocnenie žalobkyne udelené Spotrebiteľskému centru, ktoré sa uvádza v žalobe, nebolo súdu

predložené.
Nebolo medzi stranami sporné, že správkyňa (žalovaná) poprela pohľadávku žalobkyne zapísanú do
zoznamupohľadávokpodčíslom3291vcelomrozsahučodoprávnehodôvodu,výškyavymáhateľnosti.
Sporné neboli ani dôvody popretia uvedené žalobkyňou v žalobe.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 28, 29 ZKR, ktoré upravujú prihlasovanie
pohľadávok do konkurzného konania, podľa § 32 ZKR, ktoré upravuje popretie pohľadávok, podľa
§ 195 ZKR ktoré upravuje postup ak je úpadcom slovenská finančná inštitúcia, a podľa § 195
ods. 5 ZKR, ktorý upravuje účinok vyhlásenia konkurzu na poistné zmluvy v prípade vyhlásenia
konkurzu na majetok poisťovne, podľa § 196 ZKR, ktoré upravuje subsidiárnu pôsobnosť Civilného

sporového poriadku, podľa § 13 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 666/2005 Z. z., ktoré
upravuje preukazovanie zastupovania písomným plnomocenstvom, podľa § 31 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje plnomocenstvo, podľa ustanovenia §§ 1 a 8 zákona č. 62/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v justícii v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 ( ďalej len lex corona ), ktoré upravuje lehoty ustanovené právnymi predpismi

v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde – neplynutie lehôt, resp.
neskončenie lehôt skôr, ako sú upravené v predmetných ustanoveniach citovaného zákona, podľa
§ 369c Obchodného zákonníka upravujúceho paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, podľa § 150 a § 151 CSP, ktoré upravujú skutočnosti týkajúce sa skutkových tvrdení strán.

6. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie v prvom rade považoval za potrebné vyriešiť otázku,
či predĺženia lehoty správcovi na popretie pohľadávok boli uskutočnené riadne a včas. Z konkurzného
spisu Mestského súdu Košice sp. zn. 31K/28/2017 bolo zistené, že konkurz na majetok dlžníka
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904 bol vyhlásenýdňa 30.01.2018. Základná prihlasovacia lehota na prihlásenie pohľadávok uplynula dňa 16.03.2018
a základná popieracia lehota správcovi na popretie prihlásených pohľadávok veriteľov uplynula dňa
16.04.2018. V rozhodnom období od vydania prvého uznesenia do popretia pohľadávky žalobkyne

správkyňou, ako aj doposiaľ, každé uznesenie o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok bolo súdom
vydané pred uplynutím lehoty na popretie pohľadávok, pričom každým uznesením bola predĺžená lehota
o 30 dní v súlade s ust. § 32 ods. 4 ZKR. Konštatoval, že v zmysle ust. § 1 zák. č. 62/2020 Z.z. lehota
na popieranie neplynula od 27.03.2020 do 30.04.2020 a v zmysle ust. § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. lehota
na popieranie neplynula od 19.01.2021 do 28.02.2021.

7.Súdprvejinštancieboltohonázoru,ženaúčinnépredĺženielehotynapopretiepohľadávokpostačílen
vydanie uznesenia (rozhodnutie) súdu o jej predĺžení a nevyžaduje sa aj jeho zverejnenie v Obchodnom
vestníku. Súd môže rozhodnúť o predĺžení lehoty na návrh alebo aj bez návrhu len do skončenia lehoty
na popieranie pohľadávok, pretože inak nastanú ex lege účinky nepopretia. Uznesením súdu o predĺžení
lehotynapopieraniepohľadávoksaneukladajúžiadnepovinnostianespadáanidokategórierozhodnutí,

ktoré musia byť zverejnené v Obchodnom vestníku bezodkladne.

8. Súd prvej inštancie bol rovnako toho názoru, že aj na konkurzné konania sa vzťahujú ust. § 1 a § 8
zák. č. 62/2020 Z.z. Konkurzné konanie je súdnym konaním. Keďže z pohľadu správkyne konkurznej
podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom

lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané
spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím
súdu. Skutočnosť, že lex corona sa na spočívanie resp. predĺženie týchto lehôt vzťahuje vyplýva aj
zo stanoviska Okresného súdu Košice I zo dňa 04.01.2023 v konaní 31K/28/2017, ktorým súd vybavil
podnet prihláseného veriteľa na výkon dohľadu nad činnosťou správcu.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že lehota na popieranie pohľadávok bola predlžovaná riadne a
včas a správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobkyne v zákonom stanovenej lehote. K samotnému
popretiu pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že z písomného vyjadrenia správkyne v konaní, ako
aj povereného zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 22.11.2023 vyplýva, že k prihláške pohľadávky

žalobkyne neboli pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo, pričom zákon neumožňuje po uplynutí
lehoty na prihlasovanie pohľadávok dopĺňať prihlášku.

10. Plnomocenstvo, ktoré malo byť prílohou žaloby nebolo súdu predložené ani v prílohe žaloby, ani v
priebehu konania. Jedine plnomocenstvo by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať

a uplatniť prihlášku za popretého veriteľa do konkurzu v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Prihláškupopretéhoveriteľatedasignovalaosobabezpreukázanéhooprávneniataktokonaťzaveriteľa.
Predmetná prihláška a ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany zástupcu
veriteľa, ktorý nie je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca
veriteľa nemôže úspešne samostatne bez preukázaného hmotnoprávneho nároku, ktorý by naňho

prešiel, účinne uplatniť akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje aktívna
vecná legitimácia uplatniť si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.
Súd prvej inštancie konštatoval, že zástupca uvedený v prihláške a podpísaný na prihláške nemohol
konať za žalobkyňu. Predmetnú prihlášku nie je teda možné považovať za prihlášku pohľadávok
žalobkyne do konkurzu, preto si žalobkyňa nemôže uplatňovať nárok na určenie popretej pohľadávky.

Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné podrobne sa zaoberať ďalšími dôvodmi popretia
pohľadávky zo strany žalovanej, nakoľko pre účinné popretie pohľadávky žalobkyne postačovala aj len
skutočnosť, že prihláška pohľadávky nebola podpísaná žalobkyňou, resp. že nebolo preukázané, že
zástupcauvedenývprihláške,ktorýjuajpodpísal,konalvmenežalobkyne.Dodalvšak,žeprávnydôvod
vzniku pohľadávky v časti istiny 5.052,- EUR bol uvedený v súlade so zákonom a mal byť správkyňou

uznaný, nakoľko uplatnený nárok vyplýva z poistnej zmluvy, ktorá zanikla vyhlásením konkurzu. Sporná
je však výška uplatnenej pohľadávky. Nie je však daný právny dôvod vzniku pohľadávky v časti nákladov
z uplatnenia vo výške 40,- EUR podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka, nakoľko sa nejedná o
obchodnoprávny vzťah a nedošlo ani k omeškaniu úpadcu s plnením, keďže poistná zmluva zanikla až
vyhlásením konkurzu (§ 195 ods. 5 ZKR).

Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v celom rozsahu
zdôvodu,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala

jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností ( § 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

Poukázala na nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia predĺženia lehoty
na popretie pohľadávky žalobkyne. Zdôraznila, že súd prvej inštancie neuviedol, ako dospel k tomuto
záveru. Žalobkyňa za nepodstatné označila Stanovisko Okresného súdu Košice I z 04.01.2023, pričom
zo stanoviska nevyplýva skutočnosť, že na spočívanie resp. predĺženie lehôt sa vzťahuje lex corona,
ako to uvádzal súd prvej inštancie.
Dodala, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sa vôbec nezaoberal plynutím lehôt pri aplikácii

lex corona a bez jeho aplikácie, napriek tomu, že pre obe situácie žalobkyňa predložila podrobné
výpočty plynutia lehôt a zároveň ide o skutočnosť významnú pre rozhodnutie vo veci samej. V bode
37. odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobkyne
v zákonom stanovenej lehote - nie je pritom zrejmé ako dospel k takémuto záveru, keď sa vôbec
nezaoberal výpočtom plynutia lehôt na popretie pohľadávok, čo je jednoznačne významné pre prijatie

takéhoto záveru. Keďže súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, žalobkyňa je
limitovaná v odôvodnení svojej obrany a v odvolacích dôvodoch, keďže jej nie je zrejmé, akou úvahou
súd dospel k záverom uvedeným v odôvodnení rozsudku. Tým boli jednoznačne porušené práva na
spravodlivý súdny proces žalobkyne.

12. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalobkyňa odôvodňovala tým, že súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie navrhnuté a predložené žalobkyňou a to výpočty plynutia lehôt na popretie
pohľadávok (Tabuľky predložené žalobkyňou) s aplikáciou lex corona a bez jeho aplikácie.

13. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie by na základe riadne vykonaných dôkazov, vrátane

predložených Tabuliek – predlžovanie lehoty na popretie pohľadávok s aplikáciou lex corona a bez
jeho aplikácie dospel k záveru, že pohľadávka žalobkyne prihlásená do konkurzu vedeného na majetok
úpadcu bola popretá správcom po zákonnej lehote stanovenej na popretie pohľadávok, a to v prípade
aplikácie lex corona najneskôr 29.04.2021 a bez jeho aplikácie najneskôr dňa 11.02.2022. Oznámenie
o popretí pohľadávky zo dňa 07.07.2022 bolo žalobkyni doručené dňa 29.07.2022, a teda v oboch

prípadoch po uplynutí lehoty na popretie pohľadávok. Ak by súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, zistil by, že pohľadávka žalobkyne sa v súlade s ustanovením § 32 ods. 16 ZKR
považuje za zistenú a popretie zo strany žalovanej bolo neúčinné.

14. K bodom 38. až 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku - k predloženiu plnej moci poukázala na

ustanovenie § 32 ods. 14 a ods. 17 ZKR. Mala za to, že minimálne z týchto ustanovení, ale aj zo
samotného princípu a podstaty žaloby ako takej vyplýva, že žalobkyňa má v súdnom konaní právo
predkladať dôkazy, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v prihláške. Dodala, že s uvedeným sa
stotožňuje aj všeobecná súdna prax, keďže inak by došlo k porušeniu základného práva zakotveného
v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Poukazovala na znenie § 31 ods. 1 a § 32 ods.

1 Občianskeho zákonníka týkajúce sa právnych úkonov a dôvodila, že výklad súdu v napadnutom
rozsudku ohľadom toho, že v prípade nepreukázania zastúpenia a absencie plnomocenstva ide priamo
o úkon zástupcu a nie zastúpenej žalobkyne považuje za nesprávny a rozporný s obsahom a výkladom
Občianskeho zákonníka, ako aj súdnej praxe. V zmysle princípu publicity bolo z podania (prihlášky)
zrejmé, že zástupca žalobkyne nekoná vo svojom mene, ale v mene zastúpeného (žalobkyne),

absentovalo iba preukázanie konania za iného. Nevyvrátiteľná domnienka v zmysle § 32 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej konajúca osoba koná sama za seba, sa uplatní iba v prípade,
ak zástupca nedá zreteľne najavo, že koná v mene inej osoby. Samotný základ odôvodnenia popretia
pohľadávky zo strany žalovanej, s ktorým sa súd plne stotožnil, je tak v rozpore s výkladom Občianskeho
zákonníka. Z obsahu prihlášky žalobkyne je zrejmé, že zástupca neprihlasoval svoju pohľadávku, ale

pohľadávku žalobkyne.
Žalovaná by postupovala správne, ak by prihlášku pohľadávky považovala za nepodpísanú, a teda bez
splnenia náležitosti prihlášky podľa § 29 ods. 1 písm. f) ZKR, avšak podanú žalobkyňou - veriteľom
(a nie jej zástupcom), a teda na ňu nemala prihliadať v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 ZKR prvejvety. Taktiež správnym postupom žalovanej by bolo, ak by na prihlášku neprihliadala z dôvodu, že k
nej neboli pripojené listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Žalovaná, resp. jej predchodca mal
uplatniť postup v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 ZKR, avšak žalovaná, resp. jej predchodca zapísal

pohľadávku do zoznamu pohľadávok, a teda na prihlášku pohľadávky prihliadal.
De facto nepredloženie plnomocenstva k prihláške za účelom preukázania zastúpenia malo v dôsledku
konania žalovanej a výkladu súdu v napadnutom rozsudku za následok hmotnoprávne popretie
pohľadávky žalobkyne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Vyvodenie takéhoto záveru z dôvodu
formálneho nedostatku prihlášky postráda akúkoľvek logiku a je zjavne excesívnym formalizmom,

ktorý v súdnom konaní nemá svoje miesto. Pre úplnosť uviedla, že v prípade, ak by žalovaná
postupovala správne a na prihlášku by neprihliadala, žalobkyňa by bola o tom notifikovaná ešte v
čase, kedy by si mohla prihlášku podať opätovne (tentokrát bez formálneho nedostatku) a nevznikla
by jej žiadna ujma. Nezákonným konaním správcu tak došlo k situácii, v ktorej si žalobkyňa myslela,
že má pohľadávku riadne prihlásenú a nič neindikovalo, že by mala akékoľvek nedostatky. Následne
opakované predlžovanie lehoty na popretie pohľadávok, a tým aj predlžovanie konania, spôsobilo, že

žalobkyni uplynula premlčacia doba na uplatnenie svojej pohľadávky, o ktorej si myslela, že ju má
riadne prihlásenú (keďže žalovaná na ňu prihliadala a bola zapísaná do zoznamu pohľadávok). Z
formálneho nedostatku prihlášky tak žalovaná vytvorila materiálny nedostatok – nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie a žalobkyňa tak prišla o akúkoľvek možnosť vymoženia svojej pohľadávky, a to všetko
v dôsledku absolútne chybného konania žalovanej. Aplikácia zákona spôsobom, akého sa dopustil súd,

je preto učebnicovým príkladom formalizmu.
Doplnila, že súd svojim postupom zabránil žalobkyni v reálnom uplatnení jej základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prístup k súdu podľa § 46 ods.
1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil spočívajúc v uplatnení § 1 a § 8 lex corona,
pretože v zmysle ustanovenia lex corona „Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahochnauplatňovaniealebobránenieprávanasúde,....“,pričomtútočasťvetyniejemožnéaplikovať
na lehotu na predĺženie lehoty na popretie pohľadávok a to z dôvodu, že zjavne nejde o uplatnenie alebo
bránenie práva na súde, a to či už súdom alebo správcom. Poukázala na dôvodovú správu k citovanému

ustanoveniu. Dodala, že ani gramatickým výkladom a ani z účelu a logiky tohto ustanovenia nevyplýva,
že by sa toto ustanovenie mohlo aplikovať aj na lehotu, v ktorej súd môže predĺžiť lehotu na popretie
pohľadávok. Ani z pohľadu správcu a jeho práva na popretie pohľadávok nemožno na lehotu na popretie
pohľadávok takto nazerať (ako to uvádza súd prvej inštancie v bode 36 odôvodnenia), keďže nejde o
uplatnenie práva na súde. Taktiež nejde o súkromnoprávny vzťah správcu. Správca je do svojej funkcie

ustanovovaný súdom a postupuje v zmysle zákona. Súkromnoprávny vzťah je v zásade konsenzuálny
a vzniká na základe právneho úkonu.

16. Nesúhlasila ani s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 34. posledná veta
odôvodnenia, podľa ktorého v zmysle § 1 lex corona lehota na popieranie neplynula od 27.03.2020

do 30.4.2020 a v zmysle § 8 lex corona lehota na popieranie neplynula od 19.01.2021 do 28.02.2021.
Podotkla, že musí byť aplikovaný § 1 písm. b) lex corona a to z toho dôvodu, že lehota na popretie
uplynula 13.03.2020, a teda pri aplikácii tohto ustanovenia uplynie 27.04.2020, nie 30.04.2020, ako
to uvádza v odôvodnení súd, pretože lex corona nadobudol účinnosť 27.03.2020. Lehota by uplynula
30.04.2020 iba v prípade, ak by malo ísť o aplikáciu písm. a) citovaného ustanovenia. To však nie je

tento prípad, keďže došlo k uplynutiu lehoty v zákonom stanovenom čase a teda došlo k jej predĺženiu,
nie k jej spočívaniu.

17. Práve aplikácia § 1 písm. a) a § 8 písm. a) lex corona súdom prvej inštancie namiesto § 1 písm. b)
a § 8 písm. a) lex corona, z ktorej vychádzali vo svojich výpočtoch žalobkyňa aj žalovaná (vo vzťahu

k ustanoveniu § 1 ods. 1 lex corona), je zmätočná a súdom prvej inštancie nevysvetlená. Súd prvej
inštancie bez bližšieho odôvodnenia zvolil aplikáciu takých ustanovení právneho predpisu, ktoré vo
svojich podaniach nepredpokladala žiadna zo sporových strán. Preto použitie týchto ustanovení bolo zo
strany súdu prekvapivé a predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.

18. Pri správnej aplikácii § 1 a § 8 lex corona nie je možné dôjsť k inému záveru, ibaže uznesenie súdu o
predĺžení lehoty vydané dňa 30.04.2021 a zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 07.05.2021 bolo
vydané a aj zverejnené po lehote na popretie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 29.04.2021.19. Takisto nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého každým uznesením bola
predĺžená lehota o 30 dní v súlade s § 32 ods. 4 ZKR. Z § 32 ods. 4 ZKR vyplýva, že súd môže jednu
lehotu predĺžiť najviac o 30 dní a nemôže dôjsť k predĺženiu jednej lehoty o viac dní na základe viacerých

uznesení v rámci plynúcej lehoty na popretie. Bola toho názoru, že keďže absentuje riadne odôvodnenie
rozsudku možno sa domnievať aj, že pri výpočte plynutia lehôt súd (ak sa tým zaoberal) buď počíta s
tým, že sa viacerými uzneseniami súdu o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok vydanými v rámci
plynutia lehoty lehota predĺžila o 30 dní viackrát, alebo že sa vydaným uznesením predĺžila lehota, ktorá
ešte nezačala plynúť.

20. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a taktiež nedostatočne zdôvodnil prečo považuje
len vydanie uznesenia za dostatočné na predĺženie lehoty na popretie pohľadávky, pričom iba uvádza,
že uznesením súdu sa neukladajú žiadne povinnosti a nespadá ani do kategórie rozhodnutí, ktoré musia
byť zverejnené v Obchodnom vestníku bezodkladne. Tieto skutočnosti nemajú vplyv na to, že ide o
uznesenie, ktoré je súd povinný zverejniť v Obchodnom vestníku v zmysle ustanovenia § 199 ods. 1

ZKR, podľa ktorého sa uznesenia podľa ZKR doručujú zverejnením v Obchodnom vestníku.
Zdôraznila, že doručenie je dôležitou právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíjajú následky rozhodnutia,
a teda nedoručené rozhodnutie nemôže mať účinky predĺženia lehoty na popretie pohľadávok.
Ustanovenie § 32 ods. 4 ZKR explicitne používa slovo „predĺžiť“ správcovi lehotu. Nedoručením
uzneseniaopredĺženílehotynapopretienemôžeprísťkpredĺženiulehotyasamozrejmeanikpredĺženiu

lehoty nedošlo.

21. Nesúhlasila ani s výrokom II. týkajúcom sa náhrady trov konania. Súd nemal priznať náhradu trov
konania žalovanej a to z dôvodu § 257 CSP, keďže tu existujúci dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poukazovala na to, že veritelia úpadcu boli ukrátení na svojich právach vyplývajúcich z poistných zmlúv

z dôvodov nie na ich strane. Teda došlo k zlyhaniu, nie na strane žalobkyne, avšak práve toto zlyhanie
tretích osôb má práve na žalobkyňu najväčší dopad, a iba jej je spôsobená ujma. Priznaním náhrady trov
konania žalovanej tak dochádza k ešte väčšiemu prehĺbeniu tejto ujmy a prehĺbeniu nespravodlivosti,
ktorá im v tomto prípade bola už spôsobená a je stále otázne či dôjde k jej náprave (keďže v konkurznej
podstate v súčasnosti nie je fakticky dostatok majetku). Namiesto toho, aby sa súd za takejto do očí

bijúcej nespravodlivej situácie postavil na stranu spotrebiteľov a použitím práva zjemnil nespravodlivosť,
ku ktorej došlo, túto nespravodlivosť ešte prehlbuje. Takáto situácia ide veľmi nespravodlivo na ťarchu
veľkého počtu žalobcov, pričom žalobkyňa je jedným z nich.

22. Navrhla, aby odvolací súdu zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhla,

aby odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania správne právne posúdil prejednávanú vec na podklade
správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Pri aplikácii zákonných ustanovení vzťahujúcich sa

na právny základ sporu sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia zákona a nepoprel jeho význam
ani účel.

24. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že konkurzné konanie je súdnym konaním. Keďže z
pohľadu správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu na uplatnenie jej práva poprieť pohľadávku veriteľa,

bolo by v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo
byť na jeho základe priznané spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota
bola predĺžená rozhodnutím súdu.
Nesúhlasila so záverom žalobkyne, že súd prvej inštancie neuviedol na základe čoho dospel k záveru,
že každé uznesenie o predĺžení lehoty bolo vydané súdom pred jej uplynutím. Poukázala na bod 34

odôvodneniarozsudku.Nemožnopretosúhlasiťstým,žebysúdprvejinštancienevysvetlil,akouúvahou
sa spravoval ak uviedol, že uznesenia o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok boli vydávané v
rámci jej plynutia. Absencia výpočtu plynutia (predlžovania) lehoty na popieranie pohľadávok v kontexte
vysvetlenia súdu, že lehota na popieranie pohľadávok v stanovených časových výsekoch neplynula,
podľa názoru žalovanej neznamená arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že „v prípade aplikácie lex corona na plynutie lehoty na popieranie
pohľadávok musí byť aplikovaný text uvedený v ustanovení § 1 písm. b) lex corona z dôvodu, že lehota
na popretie uplynula dňa 13.03.2020, a teda pri aplikácii tohto ustanovenia uplynie 27.04.2020, nie
30.04.2020, ako to uvádza v odôvodnení súd prvej inštancie. Lehota by uplynula 30.04.2020 iba vprípade, ak by malo ísť o aplikáciu písm. a) citovaného ustanovenia. To však nie je podľa žalobkyne
tento prípad, keďže došlo k uplynutiu lehoty v zákonom stanovenom čase a teda došlo k jej predĺženiu,
nie k jej spočívaniu.“

Doplnila, že žalobkyňa opomína aj tú skutočnosť, že v prípade aplikácie ustanovenia §
1 písm. b) lex corona uznesenie súdu o predĺžení lehoty vydané konkurzným súdom dňa 05.03.2020
nemožno vzťahovať na predĺženie lehoty, ktorá mala skončiť pôvodne ku dňu 13.03.2020. Uznesením
súdu zo dňa 05.03.2020 bola lehota na popieranie pohľadávok predĺžená o 30 dní, a to na obdobie od
14.03.2020 do 13.04.2020.

Pri aplikácii ustanovenia § 1 písm. b) lex corona je potrebné vychádzať z uznesenia konkurzného súdu
vydaného dňa 04.02.2020, ktorým bolo plynutie lehoty predĺžené do 13.03.2020. Takto predĺžená lehota
potom mala v spojitosti s ustanovením § 1 písm. b) lex corona uplynúť až 27.04.2020.

25. Nesprávnosť tabuľkového prehľadu o plynutí lehoty na popieranie pohľadávok predloženého
žalobkyňou je daná tým, že žalobkyňa spojila uznesenie súdu vydané dňa 05.03.2020 s predĺžením

lehoty do 13.03.2020 a nie s predĺžením lehoty do 14.04.2020. Žalovaná predložila tabuľku, v ktorej
konštatovala, že lehota na popieranie predĺžená uznesením konkurzného súdu 05.03.2020 mala uplynúť
dňom 14.04.2020, avšak počnúc dňom 27.03.2020 do 30.04.2020 pre lex coronu neplynula a následne
uplynula až dňom 17.05.2020 v spojitosti s § 1 písm. a) lex corona. Takisto poukázala na ďalšie
uznesenia konkurzného súdu vydané 01.04.2020, 04.05.2020, 02.06.2020, 02.07.2020, 04.08.2020,

02.09.2020, 01.10.2020, 02.11.2020, ktorými bola lehota na popieranie postupne predlžovaná o 30 dní,
predmetné uznesenia boli pritom vydávané pred uplynutím jednotlivých lehôt na popieranie. Uznesením
z01.12.2020malalehotanapopieranieuplynúť12.02.2021,alepočnúcdňom19.01.2021do28.02.2021
vrátane neplynula a uplynula až dňom 25.03.2021 v spojení s ustanovením § 8 písm. a) lex corona.
Následnebolalehotanapopieranienaďalejkonkurznýmsúdompredlžovaná.Konštatovala,žezvýpočtu

vyplýva, že aj pri aplikácii § 1 písm. a) a § 8 písm. a) lex corona boli všetky uznesenia konkurzného súdu
o predĺžení lehoty na popieranie vydané v rámci plynutia lehoty na popieranie pohľadávok.

26. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou prekvapivosti, keďže
v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak

odvolacísúdzaložísvojerozhodnutievovecinaodlišnýchprávnychzáverochakosúdprvejinštancie,za
súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto odlišným právnym záverom odvolacieho súdu, nemá
strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré
sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné.
V prejednávanej veci nejde o takúto situáciu. Súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní, ktorého

sa právna zástupkyňa žalobkyne bez ospravedlnenia nezúčastnila. Predvídateľnosť nemožno chápať
tak, že pokiaľ v prejednávanej veci sporové strany protichodne argumentovali, či tzv. lex corona je na
plynutie lehoty na popieranie pohľadávok potrebné aplikovať, alebo jeho aplikácia je naopak vylúčená,
by malo byť povinnosťou súdu prvej inštancie, aby sporové strany informoval o tom, že jeho posúdenie
veci bude spočívať na aplikácii iného ustanovenia toho istého právneho predpisu akým sporové strany

argumentovali. To platí aj v situácii keď aplikáciu odlišného ustanovenia toho istého predpisu jedna
zo sporových strán považovala za vecne správnu a druhá sporová strana jednak aplikáciu odlišného
ustanovenia toho istého predpisu na prejednávanú vec vylučovala a jednak na nej dokumentovala, že
ani v prípade tejto aplikácie nedošlo k popretiu pohľadávky žalobkyne v zákonom stanovenej lehote
(viď tabuľkové prehľady žalobkyne v prílohe žaloby). Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa ani

jeho právna zástupkyňa sa pojednávania vytýčeného v prejednávanej veci nezúčastnili, súd prvej
inštancie ani nemohol žalobkyni umožniť reagovať na danú procesnú situáciu. Na druhej strane ak by
aj žalobkyňa resp. jej právna zástupkyňa bola prítomná na pojednávaní, jej reakcia by mohla spočívať
iba v štandardnom zotrvaní na argumentácii, ktorú dovtedy v konaní prezentovala. Je vylúčené, aby súd
so sporovou stranou viedol polemiku o vecnej správnosti ním prezentovaného postupu. Tento priestor

vzniká sporovej strane v prípadnom odvolacom konaní. Aj preto nemožno v prejednávanej veci hovoriť
o akejkoľvek vade, ktorá by vo vzťahu k žalobkyni predstavovala porušenie jej práva na spravodlivý
proces.

27. Takisto nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie o predĺžení lehoty na popieranie

pohľadávokjenevyhnutnézverejniťvObchodnomvestníku.Zotrvalanasvojomstanovisku,ženaúčinné
predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok postačí len vydanie uznesenia konkurzného súdu o jej
predĺžení.28. Vo vzťahu k nepredloženiu splnomocnenia žalobkyne považovala za nemysliteľné, aby
nepredloženie plnomocenstva k podaniu, z ktoré je zrejmé konanie zástupcu za zastúpeného malo za
následok právny záver, že podanie bolo podané priamo zástupcom.

Z konštantnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR (uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 10.05.2018 pod sp. zn.: II. ÚS 231/2018-11) vyplýva, že splnomocnenie je
osobitným jednostranným úkonom zastúpenej strany, ktorým sa v konaní preukazuje existencia vzťahu
zastúpenia a jeho rozsah, bez predloženia riadneho splnomocnenia nemožno so zastúpeným subjektom
riadne konať a neprihliada sa ani na úkony zástupcu v mene zastúpeného, iba originál splnomocnenia

disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje vôľu zastúpeného.
Dodala, že z týchto dôvodov ustanovenie § 32 ods. 1 OZ nenachádza v prejednávanej veci svoje
uplatnenie.Takistonemožnouzavrieť,ževzmysleprincípupublicityzpodania(prihlášky)bolozrejmé,že
zástupca žalobkyne nekoná vo vlastnom mene, ale v mene zastúpenej (žalobkyne). Nič na tom nemôže
zmeniť ani skutočnosť, že prihlášku podal subjekt, ktorého predmetom činnosti bolo zastupovanie
spotrebiteľov pri uplatňovaní ich práv. Je irelevantné, či prihlášku podal uvedený subjekt, prípadne

advokát, či akákoľvek fyzická osoba. Povinnosť preukázať splnomocnenie je daná právnou úpravou
Civilného sporového poriadku, ktorej aplikácia vyžadujúca predloženie splnomocnenia je konštantne a
dlhodobo judikovaná.

29. Za rovnako nesprávny považovala záver žalobkyne, že za danej skutkovej situácie by žalovaná

postupovala správne, ak by prihlášku pohľadávky považovala za nepodpísanú, a teda na ňu nemala
prihliadať. Poukazovala na novelizované znenie § 28 ods. 2 ZKR, účinného od 01.02.2023 a dodala, že
do tohto momentu, neprihliadanie na prihlášku pohľadávky pre absenciu preukázania splnomocnenia
udeleného veriteľom svojmu zástupcovi, nepredstavovalo možný (zákonný) postup žalovanej ako
správkyne konkurznej podstaty.

30. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že súd prvej inštancie nemal žalovanej priznať náhradu trov
konania z dôvodu, že v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitné zreteľa. To, že „veritelia
úpadcu boli ukrátení na svojich právach z poistných zmlúv z dôvodov nie na ich strane“ nezakladá
záver, že v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle tohto záveru,

potom v každom incidenčnom konaní by museli existovať dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže
každý veriteľ, ktorý prihlasuje pohľadávku do konkurzu tak činí z dôvodu, že „bol na svojich právach
ukrátený“. Incidenčné konanie svojím charakterom nie je nijak výnimočným konaním, v ktorom by sa
dôvody hodné osobitného zreteľa mohli všeobecne prejavovať. Pokiaľ žalobkyňa bola presvedčená, že
v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa tkvejúce v jej sociálnych pomeroch, mala

tieto dôvody súdu ozrejmiť a nie očakávať, že súd si tieto dôvody vo vzťahu k jej osobným pomerom
bude domýšľať. Preto len všeobecné konštatovanie žalobkyne o existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa uvedených až v jej odvolaní voči rozsudku nie je relevantné.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania.

31. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 23.02.2024. Žalobkyňa odvolaciu repliku
nepodala.

32.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34ods.1CSP)prejednalodvolaniežalobkyne,ktorébolo

podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je nedôvodné.

33. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

34. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobkyne, ktorá v odvolaní tvrdila,
že súd prvej inštancie: 1. nedostatočne odôvodnil záver týkajúci sa posúdenia predĺženia lehoty

na popretie pohľadávky žalobkyne a nezaoberal sa plynutím lehôt pri aplikácii lex corona a bez
jeho aplikácie, 2. nevykonal dokazovanie týkajúce sa výpočtu plynutia lehôt uvedeného v Tabuľke
predloženej žalobkyňou, 3. nesprávne posúdil lehotu na popretie pohľadávky žalobkyne tým, že:
nebral zreteľ na účinky predĺženia lehoty na popieranie pohľadávok, ktoré podľa žalobkyne nenastalidňom, kedy konkurzný súd rozhodol o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok, ale nastali až
dňom zverejnenia predmetných rozhodnutí konkurzného súdu o predĺžení lehoty na popieranie, čím
konkurzný súd rozhodol o predĺžení lehoty oneskorene, po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok,

zároveň nesprávne dospel k záveru, že rozhodnutie o predĺžení lehoty je nevyhnutne potrebné zverejniť
v Obchodnom vestníku, nesprávne prihliadal na použitie § 1 a § 8 lex corona, pri vydaní uznesenia
o predĺžení lehoty z 05.03.2020, nesprávne posúdil neplynutie lehoty v zmysle § 1 písm. a) lex corona
od 27.03.2020 do 30.04.2020, ale mal posúdiť plynutie lehoty podľa § 1 písm. b) lex corona, čím lehota
na predĺženie lehoty uplynula 27.04.2020 a v zmysle § 8 písm. a) lex corona na neplynutie lehoty od

19.01.2021 do 28.02.2021, nesprávne dospel k záveru, že každým uznesením o predĺžení lehoty na
popieranie pohľadávok bola lehota 30 dní predĺžená v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, vo vzťahu k uzneseniu
vydanému konkurzným súdom 30.04.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku 07.05.2021 bolo toto
rozhodnutie vydané a aj zverejnené po lehote na popretie pohľadávok, ktorá uplynula 29.04.2021, 4.
nesprávne dospel k záveru, že žalovaná riadne a včas poprela pohľadávku žalobkyne z dôvodu, že
žalobkyňa spolu s prihláškou podpísanou za žalobkyňou zástupcom na základe plnomocenstva, toto

plnomocenstvo nepripojila k prihláške, čím si riadne predmetnú prihlášku neuplatnila, 5. porušil jej právo
na spravodlivý proces z dôvodu porušenia princípu predvídavosti súdneho rozhodnutia a 6. nesprávne
rozhodol o trovách konania, keď nezohľadnil ustanovenie § 257 CSP.

35. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP.

Odvolací súd je toho názoru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.

36. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom

žalobkyne uviesť nasledovné:

37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový
poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetný

odvolací dôvod je naplnený aj vtedy, ak súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozsudku
spôsobil jeho nepreskúmateľnosť podľa § 220 ods. 2 CSP.
Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami
strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na

právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd
by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery,
ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má
byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho

bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

38. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda
či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, aleiba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

39. K tvrdeniam žalobkyne, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil záver týkajúci sa posúdenia
predĺženia lehoty na popretie pohľadávky žalobkyne a nezaoberal sa plynutím lehôt pri aplikácii lex
corona a bez jeho aplikácie odvolací súd udáva, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú dôvodné. Z obsahu
odôvodnenia napadnutého rozsudku (body 34. až 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) vyplýva,
že súd stručne a výstižne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že žalovaná poprela predmetnú pohľadávku

žalobkyne riadne a včas.

40. Z obsahu odvolania žalobkyne v zásade vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí s právnymi závermi súdu
prvej inštancie. To, že žalobkyňa má na vec odlišný názor a z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej
inštancie nebolo odôvodnené podľa jej predstáv, nie je dostatočným základom pre tvrdenia zo strany
žalobkyne o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1

CSP. Uvedený záver odvolacieho súdu vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu. Iba skutočnosť, že
strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).

41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec riadne prejednal a následne aj

rozhodol, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto týmto procesným postupom a samotným, riadne
odôvodneným rozhodnutím neznemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.

42. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces argumentovaný žalobkyňou, ktorý mal spočívať aj

v popretí zásady predvídateľnosti súdneho rozhodnutia (bližšie pozri bod 17. odôvodnenia) odvolací súd
uvádza, že žalobkyňa popierala, aby samotné ustanovenia lex corona vôbec mali vplyv na predĺženie
lehoty na popretie pohľadávky veriteľov, o čom predložila tabuľky, v ktorých poukazovala, že aj pri
aplikácii aj bez aplikácie lex corona došlo k popretiu pohľadávky po lehote. Zo strany súdu prvej inštancie
však išlo o posúdenie ustanovení lex corona preukazujúce, že tento vplyv lex corona na plynutie tejto

lehoty mala. Ktoré konkrétne písmeno sa použije zo zákona lex corona, či písmeno a) alebo písm. b) §
1, resp. písm. a) alebo písm. b) § 8, nezáviselo od vnímania súdu prvej inštancie, ale záviselo od toho
kedy mala uplynúť už predĺžená lehota na popieranie (pozri bližšie bod 59. až 64. odôvodnenia).

43. Podľa názoru odvolacieho súdu bol tento postup súdu prvej inštancie správny a nemožno ho

považovať za prekvapivý, keďže použitie toho ktorého ustanovenia lex corona súviselo s celkovým
právnymposúdenímplynutialehotynapopieranie.Pretotútonámietkunemožnopovažovaťzadôvodnú.

44. Takisto je potrebné uviesť, že právna zástupkyňa žalobkyne mala možnosť využiť svoje práva
a osobne sa zúčastniť pojednávania nariadeného vo veci, ktoré nevyužila, čím sama sa zriekla osobnej

účasti na tzv. predbežnom oznámení právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie, ktoré by súd
prvej inštancie bol povinný vykonať v prípade prítomnosti strán sporu na tomto pojednávaní.

45. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP odvolací súd uvádza, že neúplnosť zistenia
skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných

skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre
vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní
spôsobilýmodvolacímdôvodom.Zpovahyvecivyplýva,žestrana,ktorávodvolaníuplatnítentoodvolací
dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne

významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich
nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už
v konaní pred súdom.

46. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa vyčítala súdu prvej inštancie, že nevykonal

dôkaz predložený zo strany žalobkyne, a to Tabuľky vypracované žalobkyňou – predlžovanie lehoty na
popretie pohľadávok s aplikáciou lex corona a bez aplikácie lex corona.47. Odvolací súd k predmetným listinám udáva, že ich nemožno považovať za listinné dôkazy, ktoré
mali byť predmetom vykonania dokazovania, pretože ide len o listiny vypracované zo strany žalobkyne
týkajúce sa jej právneho posúdenia plynutia lehôt na predĺženie lehoty na popieranie pohľadávok

pri jednotlivých uzneseniach konkurzného súdu, čo je výlučne v kompetencii súdu. Nebolo preto
povinnosťou súdu prvej inštancie predmetné listiny považovať za listinné dôkazy preukazujúce tvrdenia
žalobkyne, pretože posúdenie, či žalovaná ako správkyňa podstaty úpadcu riadne a včas poprela
pohľadávku žalobkyne bolo povinnosťou súdu v rámci posúdenia dôvodnosti/nedôvodnosti predmetnej
žaloby.

48.Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žeaniodvolacídôvod§365ods.1písm.e)CSPnebolnaplnený.

49. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

50. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

51. Odvolací súd k tvrdeniam žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k skutkovému
a následne právnemu záveru, že žalovaná poprela predmetnú pohľadávku riadne a včas udáva, že toto
tvrdenie žalobkyne nie je dôvodné.

52. Odvolací súd k tvrdeniam žalobkyne, že súd prvej inštancie nebral zreteľ na účinky predĺženia
lehoty na popieranie pohľadávok, ktoré podľa žalobkyne nenastali dňom, kedy konkurzný súd rozhodol
o predĺžení lehoty na popieranie pohľadávok, ale nastali až dňom zverejnenia predmetných rozhodnutí
konkurzného súdu o predĺžení lehoty na popieranie, čím konkurzný súd rozhodol o predĺžení lehoty
oneskorene, po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, zároveň nesprávne dospel k záveru, že

rozhodnutie o predĺžení lehoty je nevyhnutne potrebné zverejniť v Obchodnom vestníku a k tvrdeniu, že
vo vzťahu k uzneseniu vydanému konkurzným súdom 30.04.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku
07.05.2021 bolo toto rozhodnutie vydané a aj zverejnené po lehote na popretie pohľadávok, ktorá
uplynula 29.04.2021 udáva, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú dôvodné.

53. Podľa § 32 ods. 4 ZKR, z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže
aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok,
vždy najviac o 30 dní.

54. Odvolací súd konštatuje, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje konkurznému súdu

predĺžiť popieraciu lehotu správcovi, a to z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo z iného vážneho
dôvodu najviac o 30 dní. O predĺžení popieracej lehoty môže konkurzný súd rozhodnúť len do skončenia
lehoty na popieranie pohľadávok, pretože inak nastanú zo zákona účinky nepopretia predmetných
pohľadávok. Do skončenia lehoty na popieranie pohľadávok je súd povinný rozhodnúť, pričom zákonúčinokpredĺženialehotyvyplývajúcizpredmetnéhorozhodnutianepodmieňujezverejnenímrozhodnutia
v Obchodnom vestníku, pretože § 32 ods. 4 ZKR nestanovuje takúto podmienku. Odvolací súd dodáva,
že ak by zákonodarca mal v úmysle, aby účinky predĺženia lehoty na popieranie nastali až dňom

zverejnenia predmetných rozhodnutí konkurzného súdu o predĺžení lehoty na popieranie, stanovil by to
v predmetnom ustanovení podobne, ako to stanovil v § 23 ods. 1 druhá veta ZKR, podľa ktorého konkurz
sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

55. Odvolací súd ďalej udáva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ohraničuje možnosť rozhodnúť

o predĺžení popieracej lehoty zo strany konkurzného súdu najneskôr momentom skončenia lehoty
na popieranie pohľadávok, avšak neupravuje moment, kedy môže konkurzný súd po začatí plynutia
predmetnej lehoty najskôr rozhodnúť o predĺžení popieracej lehoty. Konkurzný súd preto môže v zásade
o predĺžení predmetnej popieracej lehoty rozhodnúť aj ihneď po začatí plynutia lehoty na popieranie
pohľadávok, a to za predpokladu riadneho odôvodnenia potreby predĺženia predmetnej lehoty. Odvolací
súd zároveň zdôrazňuje, že takto predĺžená lehota nezačína plynúť dňom nasledujúcim po dni

rozhodnutia konkurzného súdu o predĺžení popieracej lehoty, ale začína plynúť až uplynutím popieracej
lehoty, ktorá bola predmetným rozhodnutím predĺžená. Účinky predĺženia lehoty preto nenastávajú až
uverejnením uznesenia o predĺžení lehoty (ako sa mylne domnieva žalobkyňa), ale nastávajú priamo
zo zákona a preto zverejnenie/nezverejnenie predmetného uznesenia konkurzného súdu na predĺženie
lehoty nedopadá.

56. Odvolací súd zároveň dodáva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ani nestanovuje, ako
má konkurzný súd predĺžiť predmetnú lehotu na popieranie pohľadávok (či dátumom, alebo číselným
označením). Stanovuje však konkurznému súdu možnosť predĺžiť lehotu najviac o 30 dní (teda môže
určiť predĺženie v číselnom označení napríklad o 20 dní, 25 dní, 30 dní, avšak nemôže určiť predĺženie

lehoty v číselnom označení 40 dní, 60 dní). Keďže zákon v ustanovení § 32 ods. 4 ZKR nestanuje, čo
v prípade, ak napríklad 20. deň, 25. deň, alebo 30. deň pripadne na sobotu, nedeľu, alebo sviatok, tak na
počítanie predmetnej lehoty (jej skončenie) je preto potrebné použiť ustanovenie § 203a ZKR. Odvolací
súd zdôrazňuje, že § 203a ZKR upravuje povahu a počítanie lehôt v konkurznom konaní, preto sa na
plynutie lehôt ani primerane nepoužijú subsidiárne ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 196

ZKR). Každá lehota, teda aj popieracia lehota sa preto bude riadiť § 203a ZKR a teda v prípade, ak
koniec popieracej lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, alebo sviatok, tak v zmysle § 203a ods. 2 ZKR
dôjde k určeniu posledného dňa popieracej lehoty na najbližší pracovný deň a následne začne plynúť
konkurzným súdom stanovená predĺžená popieracia lehota. V opačnom prípade by pri viacnásobných
predĺženiach popieracej lehoty zo strany súdu, došlo k neprimeranému skráteniu popieracej lehoty, ktorú

má správca stanovenú zákonom, čím by došlo k porušeniu práv správcu riadne preskúmať prihlásené
pohľadávky veriteľov v popieracej lehote.

57. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že konkurzný súd nesprávne prihliadal na použitie § 1 a § 8
lex corona, pretože nejde o súkromnoprávny vzťah správcu a ani z pohľadu správkyne a jej práva na

popretie pohľadávok nemožno na lehotu na popretie pohľadávok takto nazerať (ako to uvádza súd prvej
inštancie v bode 36. odôvodnenia), keďže nejde o uplatnenie práva na súde udáva, že tieto tvrdenia
žalobkyne nie sú dôvodné.

58. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého konkurzné

konanie je súdnym konaním a keďže z pohľadu správkyne konkurznej podstaty ide o lehotu na
uplatnenie jej práva (poprieť pohľadávku veriteľa), bolo by v rozpore s účelom lex corona, pokiaľ by
aj vo vzťahu k lehote na popretie pohľadávok nemalo byť na jeho základe priznané spočívanie alebo
predĺženie tejto lehoty, a to aj napriek tomu, že táto lehota bola predĺžená rozhodnutím súdu.
Odvolací súd dodáva, že rovnako by to bolo aj v prípade plynutia základnej prihlasovacej lehoty na

prihlásenie pohľadávok do konkurzného konania, pretože aj z pohľadu veriteľa, ktorý by si chcel prihlásiť
svoju pohľadávku do konkurzného konania v základnej prihlasovacej lehote, bolo by v rozpore s účelom
lex corona, pokiaľ by aj vo vzťahu k lehote na prihlasovanie pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote
nemalo byť na základe lex corona priznané spočívanie alebo predĺženie tejto lehoty.

59. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia o predĺžení lehoty
z 05.03.2020 nesprávne posúdil neplynutie lehoty v zmysle § 1 písm. a) lex corona od 27.03.2020 do
30.04.2020, ale mal posúdiť plynutie lehoty podľa § 1 písm. b) lex corona, čím lehota na predĺženie lehoty
uplynula 27.04.2020 a následne pri vydaní uznesenia o predĺžení lehoty z 01.12.2020 nesprávne posúdilneplynutie lehoty v zmysle § 8 písm. a) lex corona na neplynutie lehoty od 19.01.2021 do 28.02.2021
udáva, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú dôvodné.

60. Podľa § 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej aj „lex corona“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12.

marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, pričom vyhlásený bol 27.03.2020.

61. Podľa § 8 lex corona, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31.

decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona. Ustanovenie § 8 bolo doplnené do zákona č. 62/2020 Z. z. zákonom č. 9/2021 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 19.01.2021.

62. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že nebolo sporné vydávanie jednotlivých uznesení zo strany

konkurzného súdu, ktorými bola žalovanej predĺžená lehota na popieranie pohľadávok, spornou
skutočnosťou v prejednávanom spore bolo právne posúdenie, či uznesenia súdu prvej inštancie, ktorými
boli predĺžené lehoty na popieranie pohľadávok v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie súvisiacej
so šírením nákazlivej choroby COVID-19 posúdil súd prvej inštancie správne, keď dospel k záveru,
že v rozhodnom období (od 04.04.2018 t. j. od vydania prvého uznesenia do 07.07.2022 t.j. do

popretia pohľadávky žalobkyne správkyňou) ako aj doposiaľ, každé uznesenie o predĺžení lehoty na
popieranie pohľadávok bolo súdom vydané pred uplynutím lehoty na popretie pohľadávok, pričom
každým uznesením bola predĺžená lehota o 30 dní v súlade § 32 ods. 4 ZKR a zároveň dospel k záveru,
že v zmysle § 1 lex corona lehota na popieranie neplynula od 27.03.2020 do 30.04.2020 a v zmysle §
8 lex corona lehota na popieranie neplynula od 19.01.2021 do 28.02.2021.

63. Odvolací súd konštatuje, že uznesením konkurzného súdu z 05.03.2020 bola predĺžená lehota na
popieranie,ktorámalauplynúť14.04.2020,čímnadobudnutímúčinnosti§1lexcoronadňom27.03.2020
lehota neplynula s poukazom na § 1 písm. a) lex corona a následne uplynula až dňom 17.05.2020.

64. Odvolací súd zároveň konštatuje, že uznesením z 01.12.2020 bola predĺžená lehota na popieranie,
ktorá mala uplynúť 12.02.2021, čím nadobudnutím účinnosti § 8 lex corona dňom 19.01.2021 lehota
neplynula s poukazom na § 8 písm. a) lex corona a následne uplynula dňom 25.03.2021.

65. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil, že popretie pohľadávky

žalobkyne bolo zo strany žalovanej popreté riadne a včas.

66. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná nedôvodne poprela pohľadávku žalobkyne tým,
že žalobkyňa spolu s prihláškou podpísanou za žalobkyňu zástupcom na základe plnomocenstva, toto
plnomocenstvo nepripojila k prihláške pohľadávky, čím si riadne predmetnú prihlášku neuplatnila udáva,

že ani toto tvrdenie žalobkyne nie je dôvodné.

67. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil z obsahu prihlášky z 08.03.2018 (č.l. 96a
spisu), že veriteľom uvedeným v prihláške bola žalobkyňa - A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D.
zástupcom veriteľa bolo Spotrebiteľské centrum, IČO: 42 249 708, Andyho Warhola 33, Medzilaborce a

na zadnej strane prihlášky v bode 50 (Podpis veriteľa) nečitateľný podpis a dodatok „v zastúpení“. Podľa
vyjadrenia správcu k prihláške neboli pripojené žiadne prílohy, čo nebolo medzi stranami sporné.

68. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zistil aj to, že jedným z dôvodov popretia predmetnej
pohľadávky zo strany žalovanej bolo, že k prihláške neboli pripojené žiadne prílohy, ani plnomocenstvo,

ktoré by oprávňovalo zástupcu popretého veriteľa účinne signovať a uplatniť prihlášku za popretého
veriteľa do konkurzu, a teda na tento právny úkon učinený za popretého veriteľa nebolo preukázané
oprávneniezástupcuveriteľavzmysle§31anasl.Občianskehozákonníka.Prihláškupopretéhoveriteľa
teda signovala osoba bez preukázaného oprávnenia takto konať za veriteľa. Predmetná prihláškaa ňou uplatňovaná pohľadávka je teda uplatnená samostatne zo strany zástupcu veriteľa, ktorý nie
je držiteľom hmotnoprávneho nároku na jej zaplatenie zo strany úpadcu. Zástupca veriteľa nemôže
úspešnesamostatnebezpreukázanéhohmotnoprávnehonároku,ktorýbynaňhoprešiel,účinneuplatniť

akýkoľvek právny nárok v konkurze, keďže v takom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia uplatniť
si prihláškou nárok, ktorý patrí len veriteľovi a nie jeho zástupcovi.

69. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na § 31 Občianskeho zákonníka bolo preto povinnosťou
žalobkyne spolu s prihláškou predložiť aj plnomocenstvo udelené zástupcovi uvedenom v danej

prihláške, na základe ktorého by bolo nepochybné, že zástupca môže konať za žalobkyňu. Iba v prípade,
ak je predmetné plnomocenstvo prílohou prihlášky, iba v takom prípade je možné predmetnej prihláške
prisúdiť účinky riadneho prihlásenia pohľadávky do konkurzného konania. Odvolací súd zároveň
zdôrazňuje, že ZKR neumožňuje po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok predmetnú prihlášku
dopĺňať a to najmä s poukazom na § 28 ods. 6 ZKR.

70. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne, že správkyňa nesprávne predmetnú pohľadávku poprela, pritom
na ňu nemala prihliadať udáva, že ani toto tvrdenie žalobkyne nie je dôvodné.

71. Odvolací súd zistil z obsahu predmetnej prihlášky, že táto prihláška spĺňala všetky základné
náležitosti stanovené v § 29 ZKR, preto nebol dôvod na ňu neprihliadať. Odvolací súd

zdôrazňuje, že veriteľ je povinný spolu s prihláškou predložiť všetky listiny preukazujúce dôvodnosť
uplatnenej pohľadávky, aby bola zo strany správcu uznaná, prípadne priznaná rozhodnutím súdu
v incidenčnom spore (po popretí predmetnej pohľadávky). Bolo preto povinnosťou žalobkyne preukázať
plnomocenstvom predloženým spolu s prihláškou, že osoba, ktorá za ňu konala bola na daný úkon
splnomocnená.

72. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, následne vec správne
právneposúdilatedasprávnedospelkzáveru,žežalovanáriadneavčaspoprelapohľadávkužalobkyne
a zároveň popretie zo strany správkyne titulom nepredloženia plnomocenstva spolu s prihláškou zo
strany žalobkyne (neúplnosť prihlášky) bolo dôvodné a preto žalobu správne zamietol ako nedôvodnú.

Zároveň súd prvej inštancie toto svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

73. S poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné a preto odvolací súd podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu ako vecne
správny.

74. Žalobkyňa rovnako namietala, že súd prvej inštancie nemal priznať žalovanej náhradu trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP (bližšie pozri bod 21. odôvodnenia).

75. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

76. Použitie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu,
avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

Ustanovenie § 257 CSP je zamerané na odstránenie tvrdostí pri náhrade trov konania, ktoré by nastali,
ak by sa uplatnila v plnom rozsahu zásada úspešnosti strany v konaní. Dôvody hodné osobitného
zreteľa môžu spočívať v okolnostiach danej veci a tiež v okolnostiach na strane strán sporu. Z ustálenej
judikatúry súdov vyplýva, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany

k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní.

77.Vpredmetnomsporežalobkyňazaokolnostihodnéosobitnéhozreteľaoznačilaokolnosti,ževeritelia
úpadcu boli ukrátení na svojich právach vyplývajúcich z poistných zmlúv z dôvodov nie na ich strane,
keďže došlo k zlyhaniu nie na strane žalobkyne a priznaním náhrady tak dochádza k ešte väčšiemu

prehĺbeniu tejto ujmy. Súd sa mal postaviť za tejto nespravodlivej situácie na stranu spotrebiteľov
a zjemniť nespravodlivosť.78. Odvolací súd však zastáva názor, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti nie sú dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanej priznať náhradu trov konania. Z obsahu spisu
nevyplývajú žiadne jedinečné osobitosti prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady

trov konania úspešnej strane sporu, keďže strany sporu nemožno hodnotiť vo vzájomnom pomere za
slabšie alebo silnejšie.

79. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnej žalovanej nárok na plnú

náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnej žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP, ako vecne
správny.

80. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalobkyňa. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

81. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).