Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121244466
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6121244466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. B.,
s miestom podnikania C. XXX, XXX XX D., IČO: 22 630 473, právne zastúpeného Mgr. Pavlínou
Jancovou, advokátkou, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina, IČO: 42 224 608, proti žalovanej: D.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 1.407,30 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 45Csp/21/2021-211 zo dňa 11.03.2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Vo výroku II. ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 610,60 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 610,60 eur od 20.10.2020 do zaplatenia a to všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I. napadnutého rozsudku), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok
II. napadnutého rozsudku) a rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 14 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III. napadnutého rozsudku).
1.1 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.407,30
eur s príslušenstvom, pričom svoj nárok skutkovo odôvodnil ako nárok na doplatenie ceny za vykonané
dielo z titulu ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanou.

1.2 Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako
objednávateľ pri uzatváraní ústnej zmluvy o dielo v zmysle Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej

bolarekonštrukciakúpeľnevbytežalovanej,čozhodneuviedliobestrany.Taktiežmedzistranaminebolo
sporné,žežalobcavykonalstavebnéprácenarekonštrukciikúpeľne,pričomtietopodľatvrdeniažalobcu
mali byť vykonávané od 28.09.2020 do 10.10.2020 a podľa vyjadrenia žalovanej od 28.09.2020 do
14.10.2020. V spore bolo taktiež nesporné, že žalobca vystavil žalovanej dňa 14.10.2020 faktúru na
sumu 3.707,30 eur a súčasťou tejto faktúry bola cenová ponuka zo dňa 12.10.2020, ktorá bola tvorená
súpisom vykonaných prác. Nesporným medzi stranami bolo taktiež to, že žalovaná dňa 19.10.2020
uhradila žalobcovi sumu 2.300,- eur.

1.3 Ako sporný medzi stranami súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu na doplatenie vyúčtovanej
ceny za dielo vo výške 1.407,30 eur, nakoľko žalovaná namietala, že cena za dielo a jej výška bola
dojednaná maximálne vo výške 2.300,-eur a následne na pojednávaní uviedla, že maximálne vo výške
2.500,- eur. Naproti tomu žalobca tvrdil, že cena bola dojednaná odhadom v rozsahu od 2.500,- eur do5.000,- eur. Medzi stranami súd prvej inštancie potom vyhodnotil ako spornú skutočnosť, aká bola výška
ceny za dielo a akým spôsobom bola dojednaná cena za dielo, ako aj to, či cena za dielo mala byť za
stavebné práce a aj za materiál, alebo iba za stavebné práce.

1.4 Poukázal na to, že predmetom dotknutej zmluvy o dielo bola rekonštrukcia kúpeľne v byte žalovanej,
pričom nesporným bolo to, že žalobca ako dodávateľ nevystavil žalovanej písomné potvrdenie o prevzatí
objednávky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami bola dojednaná cena za dielo
odhadom, keď z vyjadrenia strán nevyplynulo, že by strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu o dielo bez
určenia ceny diela. Pri určení ceny diela odhadom vychádzal z výpovede žalobcu, ako aj svedka B.

E., ktorí zhodne uviedli, že cena bola dojednaná odhadom v rozmedzí od 2.500,- eur do 5.000,- eur.
Poukázal na to, že žalobca ako aj menovaný svedok zhodne uviedli, že na stretnutí v septembri 2020,
kde sa dojednávali podmienky zmluvy, jej predmet a cena diela, boli prítomní žalobca, žalovaná, svedok
B. E. a svedok A. G. (t. j. priateľ žalovanej), pričom súd prvej inštancie ako dôveryhodnú posúdil výpoveď
svedka E., nakoľko menovaný bol aj známym samotnej žalovanej. Poukázal na rozpory vo výpovediach
samotnej žalovanej a jej partnera svedka - G., keď žalovaná sa v písomných vyjadreniach vyjadrovala

k maximálnej cene diela, ktorá mala byť dojednaná medzi zmluvnými stranami a pôvodne uvádzala, že
maximálna cena za dielo mala byť 2.300,- eur a následne na pojednávaní uvádzala, že maximálna cena
za dielo mala byť 2.500,- eur a svedok G. uvádzal, že sa dohodli na cene diela od 2.000,- do 2.500,- eur a
že maximálna cena do 2.800,- eur mala byť aj so sanitou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že svedok
G. je partnerom žalovanej, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a je v jeho záujme, ako aj v záujme

žalovanej, aby vypovedal v jej prospech. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozpory vo
výpovediach žalovanej a svedka G. aj ohľadne osôb, ktoré mali byť prítomné pri stretnutí, na ktorom
sa dojednávala medzi zmluvnými stranami cena za dielo. Konštatoval, že žalovaná na pojednávaní
uvádzala, že so žalobcom sa stretli prvýkrát u nej v byte, bol tam pán E., pán G., ona a žalobca, teda
že boli štyria a následne na otázku, kto bol prítomný pri uzatváraní zmluvy o dielo, pri dojednávaní ceny

diela, žalovaná uviedla, že má pocit, nakoľko jej syn je podobný s jej partnerom, že tam boli štyria,
a to že jej syn bol prítomný pri tej prehliadke, prítomný bol E., žalobca, ona a jej partner G., a teda na
jednej strane uvádzala počet osôb štyri a na druhej strane vymenovala osôb päť. Ďalej poukázal na to,
že žalovaná na ďalšiu položenú otázku, kto bol prítomný, keď sa dojednávali o cene diela, uviedla, že
prítomní boli žalobca a ona, a že pri jednej obhliadke mal byť prítomný aj jej syn H. E.. V nadväznosti

na to zdôraznil, že naproti tomu partner žalovanej – svedok G. na položenú otázku, kto bol prítomný na
stretnutí, kde sa dojednávala cena za dielo, uviedol, že tam bol prítomný on, žalovaná a žalobca a syna
žalovanej vôbec neuviedol, z čoho súd vyvodil, že podľa vyjadrenia uvedeného svedka syn žalovanej
nemal byť prítomný pri stretnutí, keď sa dojednávala cena za dielo. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na
to, že svedok G. vypovedal, že na tomto stretnutí, kde sa dojednávala cena za dielo, nemal byť prítomný

svedok E., avšak žalovaná na druhej strane uvádzala, že na stretnutí mal byť prítomný aj E.. Taktiež
poukázal na to, že z vyjadrenia žalobcu, ako aj z výsluchu oboch svedkov E. a G. vyplynulo, že syn
žalovanej nemal byť prítomný pri stretnutí, keď sa dojednávala cena za dielo. S ohľadom na uvedené súd
prvej inštancie posúdil vyjadrenia žalovanej ohľadne toho, kto mal byť prítomný na stretnutí, na ktorom
sa dojednávala cena za dielo, za rozporuplné, nejednoznačné a zmätočné. Z uvedených úvah potom

súd prvej inštancie vychádzal pri závere, že cena za dielo bola stanovená odhadom, a tento odhad bol
dojednaný v rozsahu od 2.500,- eur do 5.000,- eur, pričom vychádzal najmä z vyhodnotenia svedka E.
ako dôveryhodnej osoby.
1.5 Pokiaľ sa žalobca v prejednávanom spore domáhal zaplatenia ceny za dielo za stavebné práce,
ako aj za materiál, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

o tom, že mu vznikol nárok aj na zaplatenie ceny za dodaný materiál. Poukázal na to, že žalobca
nepreukázal a ani nešpecifikoval jednotlivo, aký konkrétny materiál mal byť žalovanej doručený, a preto
pokiaľ v tomto súpise bolo uvedené všeobecne – materiál vo výške 140,- eur, materiál Fajth vo výške
376,70 eur, materiál Stavo Artikel vo výške 280,- eur, teda spolu 796,70 eur, tento nemal súd prvej
inštancie preukázaný, a preto dospel k záveru, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu

diela v rozdiele sumy 3.707,30 eur a sumy 796,70 eur, t. j. vo výške 2.910,60 eur, ktorá predstavuje
cenu diela za vykonané práce. Nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná dňa 19.10.2020
zaplatila žalobcovi sumu 2.300,- eur, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná je povinná doplatiť
žalobcovi nezaplatenú časť ceny diela a to cenu za vykonané práce vo výške 610,60 eur (t. j. 2.910,60
eur – 2.300 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 610,60 eur od 20.10.2020 do

zaplatenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná nerozporovala osobné prevzatie tejto faktúry
od žalobcu dňa 14.10.2020, a keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením zvyšku dlžnej
sumy 610,60 eur nasledujúci deň po splatnosti faktúry, avšak žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od
20.10.2020, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 216 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)priznal žalobcovi úroky z omeškania od 20.10.2020 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
nakoľko v tejto časti nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný a preukázaný.
1.6 Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplynulo, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na vykonanie

dôkazu výsluchom svedkov E. B., B. C., I. C., B. J., C. K. a A. B. ml., ktorých navrhoval žalobca vypočuť
ohľadne stavebných prác, ktoré boli vykonané, k priebehu vykonávania týchto prác, k dokončeniu diela
a k údajným vadám s tým, že I. C. a B. J. mali vykonávať vodoinštalatérske práce, vykurovanie, C. K.
vykonal ističe, zásuvky, vypínače, A. B. ml. dokončovacie práce. Predmetné návrhy zamietol z dôvodu,
že ich nepovažoval za potrebné a relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko stavebné práce,

ktoré vykonal žalobca pri rekonštrukcii kúpeľne v byte žalovanej, neboli sporné a uvedené žalovaná
nerozporovala, a táto rozporovala iba cenu diela a že má zaplatiť cenu aj za dodaný materiál. Súd
prvej inštancie súčasne zamietol aj návrh na vykonanie dôkazu - vyžiadanie si odborného vyjadrenia
odborne spôsobilej osoby, resp. nariadenie znaleckého dokazovania na určenie výšky primeranej ceny
za stavebné práce a dodaný materiál, z dôvodu, že mal preukázané, že cena za dielo bola medzi
stranami dojednaná odhadom, ako aj z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

skutočnosti,akýkonkrétnymateriálmaldodaťžalovanej,pričomsámpotvrdil,žežalovanásizabezpečila
materiál a on mal dodať nejaký materiál, avšak jednoznačne nešpecifikoval aký.
1.7 Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalovanej na vykonanie dôkazu – výsluch svedka syna
žalovanej F. H. E., z dôvodu, že žalovaná sa vyjadrila, že zabezpečí prítomnosť svedka na pojednávaní
dňa 02.10.2023, avšak účasť tohto svedka na tomto pojednávaní nezabezpečila a uviedla, že z

dôvodu pracovných povinností sa nemohol dostaviť. Následne bolo pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 02.10.2023, odročené na deň 25.01.2024, a to za účelom výsluchu svedkov a pojednávanie dňa
25.01.2024 sa neuskutočnilo z dôvodu evakuácie budovy súdu, a tak dňa 25.01.2024 bol stranám
sporu oznámený nový termín pojednávania s tým, že žalovaná bola vyzvaná, aby zabezpečila účasť
ňou navrhnutého svedka na pojednávaní dňa 11.03.2024. Na pojednávaní dňa 11.03.2024 sa vyjadrila,

že svedok sa nemohol zúčastniť daného pojednávania z pracovných dôvodov a že žiadal odročiť
pojednávanie. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedenú argumentáciu vyslovil záver, že žalovaná
mala dostatočný časový priestor od januára do marca 2024, aby zabezpečila prítomnosť jej navrhnutého
svedka na pojednávaní, a teda aby si svedok mohol svoje záležitosti zariadiť tak, aby sa mohol dostaviť.
V súvislosti s potrebou výsluchu syna žalovanej upriamil pozornosť na vyjadrenia žalobcu, ako aj

svedkov B. E. a A. G., z ktorých vyplynulo, že syn žalovanej nemal byť ani osobne prítomný pri stretnutí,
keď sa dojednávala cena za dielo, a aj preto nepovažoval tento výsluch za potrebný a relevantný pre
rozhodnutie vo veci samej.
1.8 Námietku žalovanej, že žalobca nevykonal dielo riadne a že na diele mali byť vady a nedorobky,
súd prvej inštancie považoval za irelevantnú, pričom konštatoval, že predmetom konania nebol nárok

žalovanej zo zodpovednosti vád diela a žalovaná nepreukázala, že riadne v zmysle Občianskeho
zákonníka reklamovala vady diela u žalobcu, teda že si u žalobcu uplatnila nárok zo zodpovednosti vád
diela.
1.9Pokiaľžalovanánamietala,ženávrhnavydanieplatobnéhorozkazunebolautorizovanýoprávneným
subjektom, súd prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že zaručenú konverziu

vykonal súdny exekútor, ktorý je podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente) osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu (ďalej len „osoba vykonávajúca
konverziu“), a teda návrh bol autorizovaný oprávneným subjektom.
1.10 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj „CSP“), a keďže v časti žaloby o zaplatenie sumy 610,60 eur s príslušenstvom
žalobe vyhovel (úspech žalobcu predstavoval 43 %) a vo zvyšku žalobu zamietol (úspech žalovanej
predstavoval rozsah 57 %), priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
jej čistého úspechu v spore, t. j. v rozsahu 14 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to v rozsahu výrokov I. a III. podala žalovaná riadne a včas
odvolanie z dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj z dôvodu prezumovaného §
365 ods. 1 písm. g) CSP, t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

2.1
V odvolaní žalovaná primárne namietala, že súd prvej inštancie v konaní nevypočul ňou navrhnutého
svedka F. H. E., ktorý bol osobou fyzicky prítomnou pri (v poradí) tretej obhliadke kúpeľne, na ktorej
bola prítomná ona, žalobca a menovaný svedok. Poukázala na to, že ona sa až na tejto (v poradí) tretejobhliadke kúpeľne so žalobcom záväzne dohodla na cene diela a to odhadom od 2.000,- do 2.500,- eur,
čo mal potvrdiť ňou navrhnutý svedok, ktorý bol osobne prítomný pri tomto finálnom dohadovaní ceny
diela. Je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne a nedostatočne vyhodnotil jej skutkové tvrdenia

týkajúce sa predchádzajúcich stretnutí (obhliadok kúpeľne) uskutočnených so žalobcom, na ktorom boli
prítomné aj iné osoby, nakoľko na týchto stretnutiach sa z jej pohľadu rokovalo len o podmienkach
zmluvy o dielo, t. j. dohadoval sa primárne rozsah stavebných prác, ktoré mali byť zo strany žalobcu
vykonané, rozsah stavebného materiálu, ktorý mal byť dodaný ňou a predpokladaný čas dodania diela.
Pripustila, že na predmetných obhliadkach sa mohli vyskytnúť aj predbežné cenové návrhy zo strany

žalobcu, avšak podľa nej boli tieto vždy v sume maximálne 2.500,- eur, ktoré ona v tom čase záväzne
neakceptovala a nebol na to ani rozumný dôvod, nakoľko ešte nebol v plnom rozsahu dohodnutý rozsah
stavebných prác. Zdôraznila, že až na v poradí tretej poslednej obhliadke kúpeľne, keď boli už všetky
tieto vyššie otázky medzi zmluvnými stranami ustálené, došlo následne k záväznému dojednaniu ceny
diela medzi zmluvnými stranami a to odhadom od 2.000,- do 2.500,- eur, čoho svedkom bol F. H. E..
Má za to, že by bolo v rozpore s elementárnou logikou, aby ona ako objednávateľ a súčasne spotrebiteľ

súhlasila na finálnom dojednaní ceny diela v tak širokom a neurčitom odhade údajne od 2.500,- eur do
5.000,- eur (ako to nesprávne na podklade neúplného dokazovania ustálil súd prvého stupňa), pričom
tu rozdiel medzi spodnou a hornou hranicou ceny diela predstavuje celých 100 %. Má za to, že sa jedná
o nezmyselne široké cenové rozpätie s ohľadom na charakter, rozsah a trvanie vykonávaného diela, t.j.
rekonštrukciu kúpeľne v jej byte o rozmere 37 m2 v rozsahu cca 48 odpracovaných hodín, pričom s takto

široko koncipovaným cenovým rozpätím by priemerne rozumný spotrebiteľ logicky nemohol súhlasiť.
V tejto súvislosti zopakovala, že cenové rozpätie, o ktorom ona tvrdí, že bolo medzi zmluvnými stranami
záväzne dojednané, je v relácii od 2.000,- eur do 2.500,- eur, kedy rozdiel medzi spodnou a hornou
hranicou ceny diela predstavuje 25 %, čo je v bežnej praxi štandardne akceptovaná cenová tolerancia/
odchýlka zrejme pre každého priemerne rozumného spotrebiteľa.

2.2
Žalobkyňa má potom jednoznačne za to, že v záujme náležitého zistenia skutkového stavu
a spravodlivého rozhodnutia musí byť svedok F. H. E. v konaní vypočutý, nakoľko sa jedná o svedka,
ktorý bol osobne prítomný na (v poradí) tretej a poslednej obhliadke kúpeľne v jej byte, na ktorej bola
medzi zmluvnými stranami záväzne dojednaná konečná cena v ňou tvrdenom odhade. Poukázala na

to, že ona menovaného svedka zabezpečila na pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 25.01.2024,
ktoré sa však neuskutočnilo z dôvodu evakuácie budovy súdu, t. j. bez jej zavinenia a bez zavinenia
tohto svedka. Zdôraznila, že vo vzťahu k zabezpečeniu prítomnosti tohto svedka neostala pasívna,
avšak menovaný svedok sa pre svoje pracovné povinnosti v zahraničí objektívne nemohol dostaviť na
termínpojednávanianáslednestanovenýnadeň11.03.2024,naktoromdošlokvyhláseniunapadnutého

rozsudku. Má za to, že nič nebránilo súdu prvého stupňa pojednávanie odročiť a vyčkať na výpoveď
tohto kľúčového svedka, ktorého prítomnosť by aj na ďalšie pojednávanie zabezpečila.

2.3
V záujme objektívneho a náležitého zisťovania skutočnej ceny diela taktiež namietala, že súd prvej

inštancie odmietol vykonať dôkaz a to vyžiadanie si odborného vyjadrenia odborne spôsobilej osoby,
resp. vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia výšky primeranej ceny za vykonané
stavebnépráce,keďpodľajejnázorubypripustenieuvedenéhodôkaznéhoprostriedkubolonaprospech
celejveci,nakoľkoajpodoposiaľvykonanomdokazovaníexistujúevidentnérozporyvotázkedojednanej
ceny diela.

2.4
Súčasne namietala, že súd prvého stupňa absolútne odmietol sa zaoberať ňou uplatnenými nárokmi
vyplývajúcimi zo zodpovednosti z vád dodaného diela, keď ona skutočnosť, že dielo nebolo zo strany
žalobcu dodané riadne, teda bez vád, namietala už v podanom odpore proti platobnému rozkazu a vo

svojom vyjadrení zo dňa 03.01.2022 a uvedené skutočnosti mienila riadne preukazovať na súde prvej
inštancie. Jej však v tom zo strany súdu prvej inštancie bolo zabránené so strohou argumentáciou,
že toto nie je predmetom súdneho konania, a že je to pre vec irelevantné. Ona má za to, že tieto
hmotnoprávne (kompenzačné) námietky vyplývajúce z jej nárokov zo zodpovednosti z vád diela sú
pre konanie celkom relevantné, nakoľko ona mala záujem preukazovať pred súdom prvej inštancie, že

dodanédielovčasariadnymzákonnýmspôsobomuzhotoviteľa(žalobcu)reklamovala,avšakpostupom
súdu prvej inštancie jej bolo znemožnené preukazovať, že z jej strany bol dodržaný zákonný spôsob
reklamácie vád diela a v nadväznosti na to jej bolo v konaní zabránené uplatniť návrh na započítanie
sumy, ktorú musela na odstránenie vád diela vynaložiť, a teda uplatniť takýto započítací (kompenzačný)nárok voči žalovanej istine. V tejto súvislosti uviedla, že ona uhradila žalobcovi sumu vo výške 2.300,-
eur z dôvodu, že po predložení žalobcom vystavenej faktúry túto logicky odmietla uhradiť v uvedenej
sume, nakoľko sa nikdy na takejto sume nedohodli, a preto vychádzala z ceny diela záväzne dojednanej

odhadom v rozsahu od 2.000,- do 2.500,- eur. Potom z najvyššej možnej sumy 2.500,- eur odpočítala
sumu 200,- eur za nedorobky, vady diela, ako aj poškodenie zrkadla a pultu pod umývadlom, ktoré pri
vyhotovovaní diela zapríčinil svojou neodbornou manipuláciou žalobca.
2.5
Na základe uvedeného navrhla, aby súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. a podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné, keď mal za to, že
skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní sú účelové a vyložene nepravdivé, keď nie je pravdou, že on
malvykonaťtriobhliadkykúpeľne,nakoľkovykonallenjednuobhliadkuatovprvejpoloviciseptembraza

účasti žalovanej, jej partnera A. G. a B. E., ktorý zákazku u žalovanej pre neho sprostredkoval a žiadna
iná obhliadka nebola z jeho strany pred začatím prác dňa 28.09.2020 vykonaná. V týchto súvislostiach
opätovne poukázal na závery vyplývajúce z výsluchu B. E., ako aj na to, že svedok žalovanej - jej priateľ
A. G. potvrdil, že bol na obhliadke, na ktorej sa dojednávala cena diela, teda on a nie syn žalovanej. To,
žemalabyťúdajnenejakátretiaobhliadkazaúčastisynažalovanejF.H.E.,kdesamaladohadovaťcena

diela, je podľa žalobcu nepravdivé a nové skutkové tvrdenie žalovanej, ktoré je v rozpore s výpoveďami
svedkov B. E. a A. G., ako aj strán sporu na pojednávaniach. V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť
na to, že syn žalovanej sa vrátil zo zahraničia, kde pracuje, až 08.10.2020 a v tej dobe bol už obklad
hotový, čo on preukázal aj fotodokumentáciou. Až vtedy mu žalovaná predstavila svojho syna, a pri tom
bol prítomný aj B. C., ktorý v tom čase s ním na mieste pracoval a ktorého svedecký výsluch navrhoval.

Žalobca má potom za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď výsluch svedka F. H. E. ako
nadbytočný nevykonal.
3.1 Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu a to vyžiadania si odborného vyjadrenia, resp. vykonania
znaleckého dokazovania žalobca uviedol, že tento dôkaz navrhoval on ako žalobca a žalovaná tento
dôkaz nenavrhla, pričom súd prvej inštancie dôvody nevykonania tohto dôkazu odôvodnil na strane 18 a

19rozsudkuapodľažalobcu,ajkebytentodôkazbolvykonaný,potvrdilby,žecelkovácenazavykonanú
rekonštrukciu kúpeľne, vrátane potrebného materiálu, bola viac než primeraná.
3.2 Žalobca súčasne poukázal na to, že on síce nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktorý jeho nárok
zamietol v časti ceny za dodaný materiál a zaviazal žalovanú doplatiť len 610,60 eur, avšak z dôvodu
hospodárnosti a aj s ohľadom na doterajšiu dĺžku súdneho konania, odvolanie voči rozsudku nepodal, aj

keď je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že on dodaný materiál bližšie
nešpecifikoval a neuniesol dôkazné bremeno v tomto ohľade.
3.3Vovzťahuknámietkamžalovanejohľadnetoho,žesúdprvejinštanciesavkonaníodmietolzaoberať
uplatnenými nárokmi žalovanej vyplývajúcimi zo zodpovednosti z vád dodaného diela, žalobca odkázal
na odôvodnenie rozhodnutia súdu a súčasne považoval túto námietku za bezpredmetnú z dôvodu,

že žalovaná žiadne vady nereklamovala a ani si žiadnym spôsobom nároky z vád neuplatnila, a tieto
skutočnosti v konaní ani nepreukázala a súčasne, že žalovaná, ktorá bola zastúpená v prvostupňovom
konaníprávnouzástupkyňou,žiadnukompenzačnúnámietkuaniinýzapočítacíprejavvpriebehucelého
súdneho konania nevzniesla. Žalobca zdôraznil, že on dielo vykonal riadne a bez vád, vo vysokej kvalite,
pričom rekonštrukcie kúpeľní vykonáva takmer 30 rokov a dosiaľ nemal takéto problémy s vyplatením

a každý zákazník bol spokojný a bolo ich za tie roky naozaj veľa. Poukázal na to, že on po skončení
zákazky u žalovanej sa dozvedel, že žalovaná takto arogantne postupovala aj v iných prípadoch, kedy
sa snažila rôznymi lživými zámienkami dosiahnuť to, aby nemusela zákazku vyplatiť v plnom rozsahu.
3.4 Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a priznal mu voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

4. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku

súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalovanou, keďže súd prvej
inštancie rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 610,60 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 610,60 eur od 20.10.2020 do zaplatenia, a to včas
(§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods.1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
zust.§379CSPviazanýodvolacímidôvodmipodľa§380CSPabeznariadeniapojednávaniapostupom
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

v odvolaním napadnutom výroku I., ako aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa
§387ods.1a2CSPakovecnesprávnypotvrdil.VovýrokuII.,ktorýmvozvyšnejčastisúdprvejinštancie
žalobu zamietol, ponechal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodu prezumovaného

§ 365 ods. 1 písm. e) a písm. g) CSP.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo veci vznesené a východiskovo sa stotožnil
s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil.
Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti žaloby,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu rozhodných otázok je vecne správne, pričom

v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa v odvolaní
obmedzil na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

9. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nedôvodné.

10. Pokiaľ žalovaná v odvolaní primárne namietala, že súd prvej inštancie v tomto konaní vôbec
nevypočul ňou navrhnutého svedka F. H. E., odvolací súd východiskovo poukazuje na dôvody uvádzané
súdom prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia rozsudku, keď primárnym dôvodom zamietnutia návrhu
na vykonanie tohto svedka bola skutočnosť, že žalovaná nezabezpečila prítomnosť tohto svedka na

pojednávaní zo dňa 11.03.2024, pričom menovaný svedok sa už predtým nedostavil na pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 02.10.2023. Samotná skutočnosť, že žalovaná tvrdí, že menovaný sa dostavil
na pojednávanie nariadené na deň 25.01.2024, ktoré sa malo konať o 09:00 hod., nie je vo vzťahu
k nevykonaniu tohto dôkazu relevantná, nakoľko uvedené pojednávanie bolo zrušené z dôvodu
evakuácie budovy o 08:25 hod., a preto sa pojednávanie v danej veci neuskutočnilo. Vo veci bol

nariadený nový termín pojednávania na deň 11.03.2024 o 09:00 hod., a žalovaná bola vyzvaná, aby
zabezpečila účasť na pojednávaní ňou navrhnutých svedkov, a to F. H. E. a A. G.. Bolo teda procesnou
zodpovednosťou žalovanej, aby zabezpečila prítomnosť tohto svedka na pojednávaní, pričom žalovaná
ani len netvrdila, že by o predvolanie svedka požiadala súd.
10.1

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery súdu prvej inštancie, že z výsluchu žalobcu, ako
aj z výsluchu svedkov B. E. a priateľa žalovanej A. G. vyplynulo, že svedok F. H. E. nemal byť osobne
prítomný pri stretnutí, keď sa dojednávala cena za dielo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že presvedčivosť tvrdení žalobkyne je v značnej miere znižovaná aj tým, že menovaná na pojednávaní
súdu prvej inštancie zo dňa 02.10.2023 na otázku, kto bol prítomný pri uzatváraní zmluvy o dielo pri

dojednávaní tej ceny diela pred začatím vykonávania prác uviedla, „...sú to tri roky, ale mám pocit,
nakoľko môj syn je podobný s mojím partnerom, čiže sme tam boli štyria, a to: môj syn bol prítomný
pri tej prehliadke, pri tej realizácii, prítomný bol E., B. – pán žalobca, ja žalovaná a môj partner A. G..
Pri prvej obhliadke kúpeľne boli štyria a na ďalších obhliadkach iba ja so žalobcom, mám taký pocit,
možno že na jednej obhliadke mal byť aj môj syn, tieto štyri osoby boli prítomné pri obhliadke.“ Na ďalšiu

otázku, kto bol prítomný, keď sa dojednávali pri cene diela konkrétne, žalovaná uviedla, „prítomní boli
žalobca, žalovaná“. Žalovaná v tejto súvislosti ďalej uviedla, „...ja už si to neviem presne, ale vzhľadom
na tie tri roky, už si to ja presne nepamätám, určite sme tam boli my dvaja. Pri jednej tej obhliadke, keď
sme sa dojednávali s pánom žalobcom, bol prítomný aj môj syn, pán H. E.“. V tejto súvislosti odvolací
súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že vo výpovedi na predmetnom pojednávaní, ktoré časovo

predchádza podanému odvolaniu, vyjadrila žalovaná „pocit“, že možno na jednej obhliadke tam mal byť
aj jej syn. Následne uvádza, že na jednej obhliadke, kde sa dojednávala so žalobcom, bol prítomný aj
jej syn H. E. a v rámci odvolacej argumentácie uvádza už konkrétne, že na (v poradí) tretej a poslednej
obhliadke v jej byte (kde mala byť medzi zmluvnými stranami záväzne dohodnutá konečná cena dielav ňou tvrdenom odhade od 2.000,- eur do 2.500,- eur) bol s určitosťou prítomný aj jej syn. Uvedené
evokuje snahu žalovanej o prispôsobenie jej argumentácie v priebehu konania menenému skutkovému
stavu veci, keď žalovaná v priebehu konania predostrela v rámci svojej obrany v podstate tri od seba

sa zásadným spôsobom líšiace sa verzie, pričom niektoré rozpory v jej výpovedi vo vzťahu k jej druhovi
(ohľadne toho kto mal byť prítomný pri dojednávaní ceny, a to či to mal byť popri nej jej syn alebo druh
v rámci týchto verzií ani neodstránila).
11. Pokiaľ žalovaná súčasne namietala, že z hľadiska objektívneho a náležitého zisťovania skutočnej
ceny diela bolo potrebné vykonať dôkaz, a to vyžiadanie si odborného vyjadrenia odborne spôsobilej

osoby, resp. vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia výšky primeranej ceny za vykonané
stavebné práce, odvolací súd poukazuje na bod 33. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
v ktorom tento zdôraznil, že ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy iba vtedy, ak
cena diela nebola dojednaná zmluvou a ani ustanovená osobitným predpisom. Stanovenie primeranej
ceny diela by potom prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by cena diela nebola určená v zmysle §
636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. odhadom. Medzi stranami nebolo sporné a ani v odvolacom

konaní nebolo zo strany žalovanej namietané, že sa dohodli na určení ceny diela odhadom. Uvedený
spôsob určenia ceny medzi stranami sporu nebol sporný a sporná bola iba otázka cenového rozpätia
v rámci odhadu ceny diela, keď žalobca tvrdil (a svedok E. aj potvrdil), že uvedené cenové rozpätie
predstavovalo 2.500,- až 5.000,- eur a žalovaná tvrdila rozpätie 2.000,- až 2.500,- eur. Vzhľadom na
takto určenú cenu diela by bolo podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné vykonať tento dôkaz, keď

navyše tento dôkaz v štádiu prvoinštančného konania žalovaná nenavrhovala vykonať a procesný návrh
na vykonanie tohto dôkazu učinil žalobca.
12. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa absolútne odmietol zaoberať ňou uplatnenými
nárokmi vyplývajúcimi zo zodpovednosti z vád daného diela, keď uviedla, že skutočnosť, že dielo nebolo
zo strany žalobcu dodané riadne, teda bez vád, uviedla už v odpore proti platobnému rozkazu a v jej

vyjadrení zo dňa 03.01.2022, a tieto skutočnosti mienila riadne preukazovať na súde prvého stupňa, ale
tomuto jej malo byť zo strany súdu prvej inštancie zabránené so strohou argumentáciou, že uvedené
nie je predmetom súdneho konania a je pre vec irelevantné.
12.1
Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že žalovaná

nijakým spôsobom nekonkretizovala, akým spôsobom jej malo byť zo strany súdu prvej inštancie
zabránené v spore produkovať argumentáciu týkajúcu sa uplatnenia jej práv zodpovednosti za vady
dodaného diela. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu síce uvádza, že predmetné dielo malo
vady a nedorobky, avšak z jej argumentácie nevyplýva, že by si voči žalobcovi riadne (príp. včas)
uplatnila právo zo zodpovednosti za vady. Žalovaná ani v štádiu konania pred súdom prvej inštancie

a ani v podanom odvolaní neprodukovala žiadne skutkové tvrdenie o tom, že si uplatnila práva
zo zodpovednosti za vady, prípadne že jej vznikol nárok zo zodpovednosti za vady zodpovedajúci
primeranému zníženiu ceny diela, ani že si uplatnila, prípadne mala vôľu uplatniť kompenzačnú
námietku. Pritom žalovanej objektívne nič nebránilo učiniť tieto hmotnoprávne úkony, príp. ak ich reálne
vykonala, tak preukázať ich vykonanie, keď žalobca existenciu akýchkoľvek vád od počiatku popieral.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
12.2
Pokiaľ žalovaná v odvolaní zopakovala svoju argumentáciu zo štádia konania pred súdom prvej
inštancie, z akého dôvodu bola z jej strany uhradená žalobcovi suma vo výške 2.300,- eur (t.j. z dôvodu,
že po predložení žalobcom vystavenej faktúry túto logicky odmietla uhradiť v uvedenej sume, nakoľko

sa na takejto sume nikdy nedohodli, a preto ona vychádzala z ceny diela záväzne dojednanej odhadom
v rozsahu od 2.000,- eur do 2.500,- eur, a teda z najvyššej možnej sumy 2.500,- eur odpočítala
sumu 200,- eur za nedorobky, vady diela, ako aj poškodenie zrkadla a pultu pod umývadlom, ktoré
pri vyhotovovaní diela zapríčinil svojou neodbornou manipuláciou žalobca), odvolací súd upriamuje
pozornosť na to, že s predmetnou argumentáciou žalovanej sa súd prvej inštancie zodpovedajúcim

spôsobom vysporiadal v bode 35. odôvodnenia svojho rozsudku, keď odvolací súd v zhode so
závermi súdu prvej inštancie opätovne poukazuje na nepresvedčivú a v priebehu konania meniacu sa
argumentáciu žalovanej ohľadne ceny diela, keď prvotne v odpore proti platobnému rozkazu žalovaná
uviedla, že žalobcovi okamžite oznámila, že žalobcom svojvoľne stanovenú cenu diela odmietla zaplatiť
a je ochotná zaplatiť dohodnutú cenu 2.300,- eur po dokončení diela a následne žalobcovi zaplatila

vopred vzájomne dohodnutú maximálnu cenu diela v sume 2.300,- eur s tým, že do poznámky pre
adresáta uviedla, že ide o plnú sumu za vykonanie rekonštrukcie kúpeľne a uvedené zopakovala aj
vo svojom vyjadrení zo dňa 03.01.2022. Na pojednávaní zo dňa 02.10.2023 už žalovaná uviedla, že
so žalobcom boli dohodnutí na cene diela okolo 2.500,- eur a do sumy 2.800,- eur so sanitou a onavzhľadom na to, že jej poškodil dlažbu, zrkadlo, tak mu povedala, že mu dá 2.300,- eur a sumu 200,-
eur odpočítala za to, čo jej poškodil. Z uvedeného sú zrejmé zjavné rozpory ohľadne tvrdení žalovanej
týkajúcich sa dojednania o cene diela, keď primárne argumentovala dojednanou cenou diela vo výške

2.300,- eur a následne poukazovala na cenu určenú odhadom v rozsahu 2.000,- až 2.500,- eur s tým,
že ona znížila maximálnu cenu diela stanovenú odhadom (ňou tvrdených 2.500,- eur) o sumu 200,- eur
z dôvodu poškodení a nedorobkov.
13. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd iba na doplnenie poukazuje na to, že pri určení ceny
odhadom zhotoviteľ, ak dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je

povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu, inak
nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene, pričom aj v prípade akceptovania v konaní nepreukázanej
argumentácie žalovanej o dojednaní ceny diela vo výške maximálne 2.500,- eur (suma priznaná súdom
prvej inštancie vychádzajúca z ceny diela vo výške 2.910,60 eur) predstavuje navýšenie žalovanou
tvrdenej maximálnej ceny stanovenej odhadom o 16,42 %, čo vzhľadom na pomerne široký rozsah
dojednanej ceny diela aj pri žalovanou deklarovanom rozpätí 2.000,- až 2.500,- eur prestavuje sumu,

ktorá podstatne neprekračuje maximálnu cenu určenú žalovanou v tvrdenom rozsahu.
14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
15. V nadväznosti na uvedené (pri absencii relevantných odvolacích námietok) potom odvolací súd
konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovanej napadnutý rozsudok potvrdil aj v závislom výroku III.
o práve na náhradu trov konania, ktorý vo vzťahu k výroku vo veci samej vykazuje vecnú správnosť

(žalovaná vo vzťahu k predmetnému výroku nijako nekonkretizovala odvolaciu námietku).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná nemala v odvolacom konaní
ani len čiastočný úspech, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom

rozsahu (vo výroku I. a III.) potvrdil. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V Žiline dňa 27. februára 2025.
JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátuJUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý