Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120327542
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120327542.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. XX, zastúpenej JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Čajakova
5, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o zaplatenie
17.523,44 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 02.

októbra 2023 sp. zn. K2 – 37C/82/2020

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 02. októbra 2023 č.k. K2 – 37C/82/2020-368
okrem výroku, ktorým bol opravený výrok I. uznesenia zo dňa 31.01.2023, č.k. 37C/82/2020-279 a v
zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 02. októbra 2023

č.k. K2 – 37C/82/2020-368 opravil I. výrok uznesenia zo dňa 31.01.2023 č.k. 37C/82/2020-279 tak, že
tento správne znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 17.523,44 € s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 17.523,44 € od 02.07.2020 do zaplatenia“. Ďalším výrokom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 17.523,44 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.523,44
€ od 02.07.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že žalobkyňa má právo
proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 17.523,44 € s príslušenstvom
titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému za obdobie od 02.07.2018 do 01.06.2020
užívaním pozemkov - nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, zapísaných na LV č.
XXXXX v k.ú. C. - E. ako parcela č. 4010/3 o výmere 183 m2, parc. č. 4297/20 o výmere 80 m2, parc.

č. 4300/14 o výmere 272 m2, parc. č. 4304/31 o výmere 2985 m2, parc. č. 4304/33 o výmere 619 m2,
parc. č. 4309/5 o výmere 61 m2, parc. č. 4311/90 o výmere 822 m2, a to vo veľkosti podielu 1/3 k celku,
na ktorých sa nachádza tzv. Borovicový háj. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia žalobkyňa
vychádzala zo všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou vo výške
5,234 €/m2/rok.

3. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 488, § 489, § 494, § 451 ods. 1, 2, § 456
veta prvá, § 458 ods. 1, § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),
§ 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

4. Súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, pričom vychádzal z nesporného skutkového stavu,
a to, že žalobkyňa bola v žalovanom období od 02.07.2018 do 01.07.2020 podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, že žalovaný tieto nehnuteľnosti v žalovanom období užíval,
a to pri neexistencii zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaný sa bránil tým, že na predmetnýchsporných pozemkoch nie sú plochy využívané verejnosťou na rekreáciu a nie je daná ich využiteľnosť
verejnosťou. Neskôr procesnú obranu doplnil o argumentáciu, že je potrebné aplikovať ustanovenia
zákona č. 66/2009 Z.z., nakoľko sa jedná o nehnuteľnosti, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, v tomto

prípade tak vzniklo vecné bremeno v jeho prospech, ktoré mu zakladá právny titul k užívaniu pozemkov
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne.

5. Súd zastáva názor, že nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, nachádzajúce sa
v lokalite Borovicový háj, sú súčasťou verejného priestranstva s využitím územia ako verejnej zelene,

prístupné neobmedzenému okruhu užívateľov, spĺňajúce znaky verejného priestranstva tak, ako to má
na mysli jeho vymedzenie v rozsudku NS SR sp.zn. 4Cdo/52/2009. Súd však nárok žalobkyne posúdil
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Uvedený záver odôvodnil poukazom na § 1 ods. 1, 2 v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.,
podľa ktorých vecné bremeno nepochybne vzniká k pozemkom pod stavbami. Po citácii § 43a ods. 1

zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku uviedol, že plochy verejnej zelene,
sady, parky sú tiež stavby, teda pozemky pod nimi vrátane priľahlých plôch sú už zahrnuté v § 1 ods.
1 zákona č. 66/2009 Z.z.. Stavby sadov a parkov sú inžinierske stavby, ktoré sú vo svojej podstate
plochami zelene s rôznymi prvkami napr. parkovej architektúry, mobiliárov atď. Pre právne posúdenie, či
ide o stavbu a akú stavbu, sú podstatné kritéria uvedené v stavebnom zákone, nie názov stavby. Verejná

zeleň v zákone č. 66/2009 Z.z. pritom nie je nijako špecifikovaná, čo môže viesť k extenzívnej aplikácii
daného zákona. Prípadnou aplikáciou § 1 ods. 1 cit. zákona na pozemky pod voľne rastúcou, resp.
vysadenou a voľne prístupnou zeleňou, ktoré nie sú ani len priľahlou plochou v nejakej delimitovanej
stavbe, by podľa názoru súdu mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka
pozemku. Zákon č. 66/2009 Z.z. nemôže byť použitý na akýkoľvek neoplotený zatrávnený pozemok

súkromného vlastníka a podobne. Ani pre obce, ani pre vlastníkov pozemkov nie je žiaduci stav
právnej neistoty, keď právna úprava neobsahuje jasné kritéria a zvlášť v tom prípade, teda keď má byť
dôsledkom aplikácie zákona č. 66/2009 Z.z. de facto odňatie vlastníctva pozemku. Za súčasného stavu
právnej úpravy podľa názoru súdu bolo rozumnejšie zvoliť obozretný a reštriktívny prístup k aplikácii
zákona č. 66/2009 Z.z.. Usporiadanie vlastníckych vzťahov vzťahujúce sa k stavbám podľa ods. 1

ust. § 1 zákona č. 66/2009 Z.z. a k verejnej zeleni ods. 2 ust. § 1 cit. zákona je v zákone riešené
len v ust. § 2 cit. zákona. Pod usporiadaním vlastníckych vzťahov má zákonodarca na mysli zámenu
pozemkovavykonaniepozemkovýchúprav.Stakýmtousporiadanímvlastníckychvzťahovzákonodarca
ráta vo vzťahu k stavbám i k verejnej zeleni. Na inom mieste v § 4 ods. 1 cit. zákona zakladá právo
zodpovedajúce vecnému bremenu ako odlišný inštitút od usporiadania vlastníckych vzťahov, ale iba

k pozemkom pod stavbami, nie však k pozemkom, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, keď z ust. §
1 ods. 2 cit. zákona taký záver nemožno vyvodiť. K pozemkom, na ktorých je verejná zeleň, ktorá síce
prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, tak zákonodarca nezriadil právo zodpovedajúce
vecnémubremenupodľa§4ods.1cit.zákona,ktoréustanoveniejetakmožnéaplikovaťlennapozemky
zastavané delimitovanými stavbami a na pozemky, ktoré sú k nim priľahlými plochami, teda podľa § 1

ods. 1 cit. zákona. Vo vzťahu k pozemkom podľa § 1 ods. 2 cit. zákona za predpokladu, že verejná zeleň
prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, čo je i prípad pozemkov v lokalite Borovicový háj,
tak možno vykonať len pozemkové úpravy alebo zámenu.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nielen na pozemkoch žalobkyne, ale v lokalite

Borovicový háj ako takej nikde nie sú žiadne stavby, ktoré by prešli do vlastníctva obce, teda žalovaného.
Svedčí o tom vyjadrenie zástupcu žalovaného v konaní K2-37C/73/2020, a to na pojednávaní konanom
20.02.2023, ktorý uviedol, že žalovaný nikdy netvrdil, že by v lokalite Borovicový háj bola zriadená
stavba - park, aj keď takýto zámer tu bol ešte v období socialistických organizácií, ktoré mali v pláne
vytvoriť verejný park pre obyvateľov mesta. O tom svedčí aj rozhodnutie odboru výstavby ONV zo dňa

15.03.1985, tento zámer nebol nikdy realizovaný. Uvedené podporuje aj nesporná skutočnosť, a to
chýbajúce prvky napr. parkovej architektúry, mestského mobiliáru ako lavičky, odpadkové koše a pod.
Na podporu svojho názoru poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 3Co/131/2022 zo
dňa 29.06.2023, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie titulom bezdôvodného
obohatenia. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalovanému k pozemkom v spoluvlastníctve

žalobkynevecnébremenonevzniklo,apretonazistenýskutkovýstavsúdaplikovalust.§451anasl.OZ,
keďže tieto pozemky môžu slúžiť a aj slúžia verejnosti na relaxáciu a ďalšie využitie. Vďaka tomu mohol
žalovaný plniť verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov užívaním týchto pozemkov,
čím mu vznikol majetkový prospech na úkor žalobkyne užívaním jej majetku.8. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu vo výške
5,234 €/m2/rok, z ktorej sumy vychádzala aj žalobkyňa, aj napriek tomu, že k žalobe pripojila znalecký

posudok č. 15/2018, v ktorom bola znalcom stanovená všeobecná hodnota nájmu vo výške 6,58 €/m2/
rok. Oprávnenosť požadovanej sumy potvrdzovala predložením aj ďalších znaleckých posudkov z iných
konaní.Žalobkyňoupožadovanásumabolapritomrovnaká,resp.veľmiblízkasumámpriznanýmviných
obdobných právoplatných súdnych konaniach vedených na tamojšom súde ohľadom tzv. Borovicového
hája, v ktorých je totožný žalovaný. Žalobkyni tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

za sporné obdobie vo výške 17.523,44 €.

9. O príslušenstve rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 a § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa
preukázala, že vyzvala žalovaného na plnenie pred podaním žaloby, a to písomnou výzvou zo dňa
14.04.2020, ktorá v ten deň bola žalovanému aj doručená, a teda zročnosť nastala dňom nasledujúcim,
t.j. 15.04.2020, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal dňom 16.04.2020 do omeškania. Keďže žalobkyňa

si uplatnila úrok z omeškania od 02.07.2020, súd jej priznal príslušenstvo od tohto dátumu. K tomuto
dátumu základná úroková sadzba ECB bola 0%, zvýšená o 5%-tuálnych bodov je 5 %.

10. Z dôvodu právneho posúdenia nároku žalobkyne ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania v súvislosti s jednorazovou

náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva titulom vecného bremena.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnej žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12.1 Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu odvolania okrem výroku, ktorým súd rozhodol o oprave výroku
I. uznesenia zo dňa 31.01.2023, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
žalobu zamietne.
12.2 Žalovaný sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, podľa ktorého

právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo iba k pozemkom pod
stavbami uvedenými v § 1 ods. 1 cit. zákona a nie k takým pozemkom, na ktorých sa nachádza
cintorín, športový areál alebo verejná zeleň v zmysle ust. § 1 ods. 2 predmetného zákona, pričom
k pozemkom podľa § 1 ods. 2 cit. zákona rieši len usporiadanie vlastníckych vzťahov a nie zriadenie
zákonného vecného bremena. Žalovaný má za to, že v otázke posúdenia vzniku zákonného vecného

bremena podľa cit. zákona súd rozhodol nesprávne, v rozpore so zákonom a ustálenou súdnou
praxou a tiež názorom Krajského súdu v Košiciach. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 5Co/227/2022 zo dňa 19.10.2023, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobkyňa ako spoluvlastníčka pozemkov v lokalite
Borovicový háj domáhala priznania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Citujúc z obsahu

daného rozhodnutia zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/197/2022
zo dňa 21.03.2023, sp.zn. 6Co/133/2022 zo dňa 08.08.2023 a sp.zn. 6Co/78/2022 zo dňa 13.09.2022
(posledné z menovaných rozhodnutí posudzovalo vznik vecného bremena vo vzťahu k Borovicovému
háju). Žalovaný sa s názorom Krajského súdu v Košiciach citovaným v odvolaní stotožňuje v celom
rozsahu a má za to, že súd v tejto prejednávanej veci v otázke vzniku vecného bremena k pozemkom

pod verejnou zeleňou vec nesprávne právne posúdil. Následne žalovaný citoval § 1 ods. 1, 2 cit. zákona
a poukázal aj na dôvodovú správu k cit. zákonu. Žalovaný považuje za nelogické, aby zákonodarca
v rámci zákona č. 66/2009 Z.z. prijal úpravu vo forme vecného bremena len k objektom uvedeným
v § 1 ods. 1 cit. zákona a objekty podľa § 1 ods. 2 daného zákona by z takejto úpravy vylúčil,
keďže svojou podstatou sa v praxi jedná o totožné situácie a rozdielny prístup k nim nemožno podľa

žalovanéhoracionálneodôvodniť.Žalovanýsanestotožnilsnázoromsúduprvéhostupňa,podľaktorého
k pozemkom, na ktorých je umiestnená verejná zeleň, nevzniklo ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009
Z.z. vecné bremeno, keďže Borovicový háj nie je spôsobilým predmetom prevodu, nakoľko je súčasťou
pozemku, na ktorom je vypestovaný, a teda nie je samostatnou vecou. Uvedený právny záver súdu
odporuje dikcii ust. § 1 ods. 2 cit. zákona, v zmysle ktorého zákonodarca predpokladá a týmto osobitným

právnymi predpisom zároveň upravuje situácie, kedy vlastníkom verejnej zelene je osoba odlišná od
vlastníka pozemku, na ktorom sa daná verejná zeleň nachádza. Ust. § 1 ods. 2 cit. zákona je preto
potrebné vnímať ako osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k právnej úprave uvedenej v § 120 ods. 1 OZ.13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zastávala názor, že prvostupňový súd vec právne
a skutkovo správne posúdil a v tejto súvislosti opätovne poukázala na uznesenie Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 3Co/131/2022, z ktorého následne aj citovala. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

14. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 31.01.2024. Ďalšie
vyjadrenia v spore doručené neboli.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

16. Odvolaním žalovaného nebol napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd opravil výrok I. uznesenia
zo dňa 31.01.2023.

17. Rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 17.523,44 € s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.523,44 € od 02.07.2020 do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania (ďalej len vyhovujúci výrok) z dôvodu, že žalobkyni
patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a zároveň je rozsudok predčasný, nakoľko súd prvej inštancie nezameral dokazovanie na zistenie
relevantných skutočností a z vykonaných dôkazov dospel k predčasným a tým nesprávnym skutkovým
a právnym záverom, z ktorého dôvodu bol naplnený žalovaným namietaný odvolací dôvod podľa ust. §

365 ods. 1 písm. h/ CSP a rozsudok je potrebné preto zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

18. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 451
a nasl. OZ dôvodiac, že „39. Usporiadanie vlastníckych vzťahov, vzťahujúce sa k stavbám podľa odseku
1 ust. § 1 zákona č. 66/2009 Z. z. a k verejnej zeleni v odseku 2 ust. § 1 zákona č. 66/2009 Z. z., je

v zákone riešené len v ustanovení v ust. § 2 zákona č. 66/2009 Z. z.. Pod usporiadaním vlastníckych
vzťahov má zákonodarca na mysli zámenu pozemkov a vykonanie pozemkových úprav. S takýmto
usporiadaním vlastníckych vzťahov zákonodarca (ktorý termín použil tak v odseku 1 ako aj v odseku
2 ustanovenia § 1) ráta vo vzťahu k stavbám i k verejnej zeleni. Na inom mieste, v § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z. z., zakladá právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ako odlišný inštitút od usporiadania

vlastníckych vzťahov, ale iba k pozemkom pod stavbami, nie však k pozemkom, na ktorých sa nachádza
verejná zeleň, keď z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. taký záver nemožno vyvodiť. K
pozemkom, na ktorých je verejná zeleň, ktorá síce prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu,
tak zákonodarca nezriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z., ktoré ustanovenie je tak možné aplikovať len na pozemky zastavané delimitovanými stavbami a na

pozemky (na ktorých môže byť i zeleň), ktoré sú k nim priľahlými plochami, teda podľa § 1 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z. z.. Vo vzťahu k pozemkom podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., za predpokladu,
že verejná zeleň prešla do vlastníctva obce podľa osobitné predpisu, čo je i prípad pozemkov v lokalite
Borovicový háj, tak možno vykonať len pozemkové úpravy alebo zámenu.“

19. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie, že súd nesprávne právne posúdil
prejednávanú vec, ak vyslovil vyššie uvedený právny názor, pričom poukázal na to, že odvolací súd vo
veci sp. zn. 5Co/227/2022 zo dňa 19.10.2023 zaujal právny názor, že zák. č. 66/2009 Z.z. a zriadenie
vecného bremena podľa ust. § 4 tohto zákona sa vzťahuje aj na pozemky podľa ust. § 1 ods. 2 cit.
zákona, a to až do času trvalého usporiadania vlastníckych vzťahov.

20. Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 5Co/227/2022 zo dňa 19.10.2023 vyslovil právny názor,
že „ 16. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, ktorou odvolateľka vyslovila názor o tom,
že pokiaľ predmetom konania sú parcely, na ktorých je verejná zeleň a nie stavby, potom vecné bremeno
žalovanému nikdy nevzniklo a ani vzniknúť nemohlo. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ zákon

č. 66/2009 Z.z. vo svojom § 1 ods. 2 hovorí o tom, že tento zákon sa primerane vzťahuje aj na
usporiadanie vlastníckych vzťahoch k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov
vo vlastníctve cirkvi, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná
zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, úpravu o primeranej aplikácii zákona č.66/2009 Z.z. na pozemky podľa označeného § 1 ods. 2 nemožno zúžiť iba na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k týmto pozemkom, keďže zákon nevylučuje zriadenie zákonného vecného bremena aj k
pozemkom § 1 ods. 2 citovaného zákona. 18. Usporiadaním vlastníckych vzťahov podľa § 2 zákona č.

66/2009 Z.z. je poskytnutie náhradného pozemku vlastníkovi pozemku pod stavbou zámennou zmluvou
alebo usporiadanie v konaní o pozemkových úpravách. Do času takéhoto definitívneho usporiadania
vlastníckych vzťahov však zákonodarca usporiadal vlastnícke vzťahy k pozemkom v zmysle § 1 ods.
1 a ods. 2 tohto zákona tak, že k nim zriadil podľa § 4 tohto zákona vecné bremeno. Niet žiadneho
rozumného dôvodu, prečo by do času trvalého usporiadania vlastníckych vzťahov nemalo vzniknúť

zákonné vecné bremeno aj k pozemkom vymenovaným v § 1 ods. 2 tohto zákona a prečo by vo vzťahu
k ním mal existovať odlišný režim v porovnaní s pozemkami podľa § 1 ods. 1 tohto zákona. Pokiaľ sám
zákonodarca podľa § 1 ods. 2 tohto zákona upravil primerané použitie zákona aj na pozemky, na ktorých
je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, postavil ich tak na roveň tých pozemkov,
na ktorých sa nachádzajú stavby v zmysle § 1 ods. 1 tohto zákona, preto niet dôvodu pre iný režim
pozemkov, na ktorých sa nachádza verejná zeleň oproti pozemkom, na ktorých sa nachádza stavba.

Odvolací súd preto s predmetnou argumentáciou odvolateľov nesúhlasí“.

21. Vec prejednávajúci senát sa stotožňuje s už vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu síce
v inej právnej veci, podstatou ktorého je však obdobný skutkový stav ako aj právne posúdenie.

22. Aj podľa názoru vec prejednávajúceho senátu primeranú aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. na
pozemky podľa § 1 ods. 2 nemožno zúžiť iba na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, keďže
zákon nevylučuje zriadenie zákonného vecného bremena aj k pozemkom podľa § 1 ods. 2 cit. zákona.

23. Usporiadaním vlastníckych vzťahov v zmysle § 2 zák. č. 66/2009 Z.z. je poskytnutie náhradného

pozemku vlastníkovi pozemku pod stavbou zámennou zmluvou alebo usporiadanie v konaní o
pozemkových úpravách. Do času takéhoto definitívneho usporiadania vlastníckych vzťahov však
zákonodarca usporiadal vlastnícke vzťahy k pozemkom v zmysle § 1 ods. 1, ods. 2 cit. zák. tak, že k
nim zriadil v zmysle § 4 cit. zák. vecné bremeno.

24. Niet žiadneho rozumného dôvodu, prečo by do času trvalého usporiadania vlastníckych vzťahov
nemalo vzniknúť zákonné vecné bremeno aj k pozemkom v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z., a
prečo by mal vo vzťahu k nim existovať odlišný režim oproti pozemkom podľa § 1 ods. 1 cit. zákona.

25. Keďže zákonodarca v § 1 ods. 2 cit. zák. upravil primerané použitie zákona aj na pozemky, na

ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň, postavil ich tak na roveň pozemkov,
na ktorých sa nachádzajú stavby v zmysle § 1 ods. 1 cit. zák., a teda niet dôvodu pre iný režim pozemkov,
na ktorých sa nachádza verejná zeleň oproti pozemkom, na ktorých sa nachádza stavba.

26. Aj vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa nachádza verejná zeleň, teda vzniklo po splnení ostatných

zákonom stanovených podmienok zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 ods. 1 cit. zákona.

27. Zároveň odvolací súd konštatuje, že vec prejednávajúci senát sa už otázkou posúdenia vzniku
vecného bremena vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa v Borovicovom háji zaoberal v spore sp. zn.
6Co/78/2022 (rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 22.decembra 2021 sp. zn. 15C/61/2018), na

tam vyslovených právnych záveroch zotrváva a nemá dôvod na zmenu právneho názoru zvlášť preto, že
sa jedná o pozemky zapísané na totožnom liste vlastníctva ako v tam prejednávanej veci (LV č. XXXXX)
a za rovnakej skutkovej a právnej argumentácie žalovaného.

28. Vec prejednávajúci senát v rozsudku zo dňa 13. septembra 2022 sp.zn. 6Co/78/2022, kde

predmetom konania bola náhrada za užívanie pozemkov, na ktorých sa nachádza Borovicový háj a
tento je verejnou zeleňou uzavrel, že vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa nachádza verejná zeleň
(Borovicový háj), vzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. v spojení s
ust. § 1 ods. 2 cit. zák., keďže v konaní bol preukázaný prechod tohto Borovicového hája do vlastníctva
obce podľa osobitného predpisu príslušným delimitačným protokolom. Uzavrel teda, že po splnení

zákonných podmienok vzniká vecné bremeno do konečného usporiadania vlastníckych vzťahov aj k
pozemkom, na ktorých sa nachádza verejná zeleň s poukazom na § 1 ods. 2 cit. zákona.29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
bude viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a v ktorom opätovne rozhodne

o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

30. Úlohou súdu v ďalšom konaní po vrátení veci bude preto opätovne posúdiť dôvodnosť žalobou
uplatneného nároku, pričom súd prvej inštancie sa bude zaoberať žalovaným predloženými listinnými
dôkazmi, vykoná dokazovanie uvedenými listinami prípadne odôvodní, prečo uvedené dokazovanie nie

je potrebné vykonať. Zároveň je potrebné, aby súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť spôsobu
využitia pozemkov evidovaných na LV č. XXXXX, k. ú. F., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a súčasne sú predmetom sporu.

31. Prijaté rozhodnutie súd odôvodní tak, aby zodpovedalo kritériám pre odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, vymedzí, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, uvedie, ktoré

dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil. Uvedie, ako zistený a ustálený skutkový
stav právne posúdil a ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, prípadne
vysvetlí ich neopodstatnenosť pre spor, v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe tento odklon
dôkladne vysvetlí.

32. Odvolací súd dáva do pozornosti, čo by malo byť súdu prvej inštancie známe, že Krajský súd
v Košiciach ako súd odvolací v minulom období opakovane v obdobných veciach týkajúcich sa právnych
vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov v Košiciach, k.ú. C. – E. v lokalite tzv. Borovicového hája a mestom
Košice [napr. sp. zn. 2Co/205/2021 (44C/44/2020 OS Košice II), 3Co/191/2021 (44C/42/2020 OS Košice
II), 6Co/78/2022 (15C/61/2018 OS Košice II), a 2Co/134/2022 (20C/87/2020 OS Košice II)] dospel

k záveru (zhodne tak ako právne vzťahy vo väčšine boli posúdené aj súdom prvej inštancie), že ide
zohľadniac pri tom mestom Košice predložené listinné dôkazy, o vzťah medzi mestom Košice, do
vlastníctva ktorého podľa osobitného predpisu zák. č. 138/1991 Zb. prešla verejná zeleň a vlastníkmi
pozemkov pod touto verejnou zeleňou (Borovicovým hájom) posudzovaný podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č.
66/2009 Z.z., kedy priamo na základe zák. č. 66/2009 Z.z. vzniklo vo verejnom záujme k pozemkom

pod verejnou zeleňou dňom účinnosti tohto zákona v prospech mesta Košice ako vlastníka verejnej
zelene – Borovicového hája, právo zodpovedajúce vecnému bremenu a na strane povinného z vecného
bremena (vlastníka pozemku) ide o obmedzenie vo výkone vlastníckeho práva, ktoré je povinný na
svojom pozemku vo verejnom záujme strpieť. Ide o vecné bremeno in rem, spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti. Rozhodovacia prax sa zhodla na tom, že vlastníkom pozemkov prináleží od obce/mesta

odplata – primeraná náhrada za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom.

33. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).