Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. september 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424203959
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424203959.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek
senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast. FAKTOR Legal, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom
Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava-mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 495 730, proti žalovanému: E.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zast. BREZOVAN s.r.o., so sídlom Francisciho

2383/1, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 55 328 881, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa
16.04.2024 č.k. 4C/34/2024-118, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa výroku I., výroku II., výroku III. a výroku IV. m e n í
tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku V. p o t v r d z u j e.

III. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu akýchkoľvek stavebných prác, úprav a iných činností, ktoré

zasahujú do nosných častí stavby alebo sú realizované na spoločných častiach stavby so súpisným
číslomXXXX-Rodinnýdom,postavenejnapozemkusparc.č.XXXX/Xalebonapozemkochparc.C-KN
č. XXXX/X - Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, a parc. C-KN č. XXXX/X - Záhrada o výmere
317 m2 vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie F., na
listevlastníctvač.XXXX,obecBratislava-Ružinov,okresBratislava(výrokI.),žalovanýjepovinnýzdržať
sa akéhokoľvek konania, spočívajúceho v poškodzovaní alebo manipulácii s vodovodným potrubím,

meradlomvodyavodovodnouprípojkoualeboobmedzovanížalobcuvužívaní,prevádzkovaní,údržbea
opravách vodovodnej prípojky napojenej na verejný vodovod, ktoré sú v užívaní žalobcu v nehnuteľnosti
na adrese: C. XX, XXX XX D., druh v stavby - Rodinný dom, popis: C. G. H. XX, súpisné číslo XXXX,
postavenej na pozemku, parcele reg. „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere 180 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, pre katastrálne územie F., obec Bratislava-Ružinov, okres: Bratislava II. ( výrok II.),

žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, spočívajúceho v poškodzovaní alebo manipulácii
s plynovým potrubím, meradlami plynu a plynovou prípojkou alebo obmedzovaní žalobcu v užívaní,
prevádzkovaní, údržbe a opravách plynovej prípojky napojenej na verejný plynovod, ktoré sú v užívaní
žalobcu v nehnuteľnosti na adrese: C. XX, XXX XX D., druh stavby - Rodinný dom, popis: C. G. H.
XX, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku, parcele reg. „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 180 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom

Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie F., obec D., okres: Bratislava
II. (výrok III.), žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania spočívajúceho v poškodzovaní alebov znefunkčnení osvetlenia spoločných priestorov v nehnuteľnosti na adrese: C. XX, XXX XX D., druh
stavby - Rodinný dom, popis: C. G. H. XX, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku, parcele reg.
„C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 180 m2, zapísanej na

liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne
územie F., obec Bratislava-Ružinov, okres: Bratislava II. ( výrok I,), vo zvyšku návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol ( výrok V.) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50% ( výrok VI.)

2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm.
c), d) , § 326 ods. 1, § 328 ods, 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) . Vecne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým,
že po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal za
preukázané, že sú tu dôvody, i keď len čiastočné, pre jeho nariadenie. Stotožniac sa so skutkovými a
právnymi dôvodmi návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tej časti, ako je uvedená

vo výrokovej časti uznesenia. Uviedol, že žalobca svoj nárok, ktorého ochrany sa domáha, osvedčil
a osvedčil aj skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov. Mal za nepochybné,
že vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného ako podielových spoluvlastníkov vyššie špecifikovaných
nehnuteľností sú dlhodobo a vážne narušené, pričom zo strany žalovaného opätovne dochádza ku
konaniam, ktoré sú minimálne v rozpore s dobrými mravmi, nemožno však vylúčiť ani rozpor so

zákonom. Poukázal na svojvoľné zasahovanie žalovaného do technických zariadení domu, ako sú
rozvody vody, plynu, osvetlenia a konštrukcie stavby bez toho, aby s tým súhlasil druhy spoluvlastník,
čo podľa názoru súdu prvej inštancie vytvára nebezpečný stav, ktorý odôvodňuje okamžitý zásah súdu
a neodkladnú úpravu, ktorou odstráni akútne nebezpečenstvo vzniku možných rozsiahlych škôd na
spoločnommajetkuobochúčastníkov.Konkrétnesprávaniesažalovanéhomalzaosvedčenépripojenou

fotodokumentáciou (č.l. 28), preto v časti, ktorou sa žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhal uloženia povinností žalovanému, návrhu žalobcu vyhovel. Doplnil, že nariadením
neodkladného opatrenia v tejto časti je zachovaná taktiež podmienka proporcionality. Vo zvyšnej časti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nevyhovel a tento zamietol. Pokiaľ
sa žalobca domáha, aby súd neodkladným opatrením rozhodoval o tom, kde jeden zo spoluvlastníkov

má ukladať vo svojej nehnuteľnosti hnuteľné veci, ktoré hnuteľné veci má vypratať, prípadne zakázať
mu umiestňovanie hnuteľných vecí na konkrétnych miestach pred vlastnou nehnuteľnosťou, súd prvej
inštanciekonštatovalnesplneniezákladnýchpodmienoknanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Doplnil,
že v tejto časti absentuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, reálne a
bezprostredne hroziaca ujma, ako aj skutočnosť, že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho

rozhodnutia bol ohrozený. Poukázal na to, že v prípade, ak sa žalobca so žalovaným nedokáže
dohodnúť na užívaní predmetnej nehnuteľnosti (čo zrejme vzhľadom na zistený skutkový stav), je tu
možnosťobrátiťsanapríslušnýsúdsožalobouozrušenieavysporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 264 ods. 1 CSP, tak, že žalobcovi
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% ( v rozsahu v ktorom návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel).

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku V. a závislom výroku VI. o trovách konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
2 písm. h), e) a f) CSP. Uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (v zamietajúcej

časti ) sa domáhal uloženia zákazu žalovanému bezprizorne a bez obmedzení zapratávať spoločné časti
spoločných nehnuteľností tak, aby sa po nich dalo bezpečne a slobodne prechádzať. Súhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, že na zjednanie nápravy môže podať žalobu, aby súd rozhodol o spoločnom
hospodárení, avšak vzhľadom na dĺžku konania na súde nemôže očakávať právoplatné meritórne
rozhodnutieskôrakozatriroky.Žalovanýsvojvoľneofenzívnezasiaholdopokojnéhostavutým,žezačal

po spoločných nehnuteľnostiach (stavbe aj pozemkoch) umiestňovať rôzne predmety, pričom nedokáže
určiť, kde budú mať tieto jeho aktivity konca. Predložil aktuálnejšiu fotodokumentáciu, vyhotovenú v
čase po nariadení neodkladného opatrenia, z ktorej je zrejmé, že rozsah umiestnených vecí sa zvýšil,
čím preukazuje, že intenzita porušovania zo strany žalovaného sa stupňuje. Uviedol, že žalovaný
stále nesfunkčnil osvetlenie schodiska ( napriek nariadenému neodkladnému opatreniu). Mal za to, že

dostatočne osvedčil svojvoľný zásah do pokojného stavu zo strany žalovaného, ako aj to, že ak žalovaný
bude pokračovať v jeho konaní, v ktorom zjavne pokračuje, môže to smerovať k ním uvádzaným
následkom. Nejedná sa len o nejaké uloženie vecí žalovaného, ale tým, že žalovaný v priestoroch
stavby a pozemkov umiestnil veľkorozmerné kusy nábytku (skrine, sedačky, sklenené roll-door dvere) astavebný materiál (tehly, polystyrény, kovové predmety, drevo a i.), de facto zriadil stavenisko, po ktorom
sa teraz má, bez príslušných školení, oprávnení a ochranných prvkov pohybovať. Žalovaný navyše ani
neukončil stavebné práce tak, ako deklaroval na oznámení priloženom k návrhu (do 30.04.2024), keďže

aj ku dňu vyhotovenia tohto podania sú spoločné priestory zapratané a stavebné činnosti žalovaným
stále vykonávané, dokonca aj v rozpore s už nariadeným neodkladným opatrením. Vzhliadnuc k
uvedenému súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, ak ustálil, že v rozsahu zamietnutého návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nebol daný dôvod na jeho nariadenie. Navyše, z predložených
nových fotografií je zrejmé, že žalovaný v porušovaní práva pokračuje a jeho intenzita sa zvyšuje.

Okrem toho poukázal na fakt, že žalovaným zapratané priestory sú únikovými cestami podľa § 51 ods.
1 vyhlášky č. 94/2004 Z.z. ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť
pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Vyhláška“). V zmysle cit.
ustanovení je teda žalovaný povinný, v záujme dodržiavania predpisov na úseku ochrany pred požiarmi,
udržiavať únikové cesty zo stavby trvalo voľné tak, aby bola umožnená bezpečná evakuácia osôb
zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru,

ktorý nie je ohrozený požiarom. Zo súdu predložených fotografií jediného schodiska v stavbe, ktoré
vedie vertikálne naprieč celou stavbou až ku jedinému vchodu/výhodu zo stavby a fotografií predmetov
umiestnených na dvore je zrejmé, že únikové cesty, ktoré umožňujú evakuáciu zo stavby na voľné
priestranstvo, t.j. buď do zadnej časti záhrady za stavbou alebo na ulicu, určite nespĺňajú atribút, že sú
trvalo voľné. Schodisko, vrátane jeho podest, ako úniková cesta, je na viacerých miestach zapratané, na

niektorých miestach dokonca v rozsahu viac ako 50 % šírky únikovej cesty. Rovnako tak napr. schody
zo záhrady v exteriéri sú zapratané na 100 % šírky únikovej cesty a na ďalších miestach v exteriéri
smerom ku východu na ulicu žalovaný priebežne umiestňuje ďalšie veci. Pre doplnenie uviedol, že
predmety, ktoré bránia vo vstupe do záhrady, majú značnú hmotnosť a zároveň ich žalovaný pevne
uviazal, dokonca aj na zámku, resp. pripevnil k zábradliu, resp. k podkladu. V prípade požiaru nie je

možne použiť najbližšiu únikovú cestu zo stavby na záhradu. Z toho mal za zrejmé, že v rozhodnom
čase existuje porušenie zákona, ktorého cieľom je chrániť osoby pre požiarom a umožniť im evakuáciu,
v stavbe zaprataním schodiska, a mimo stavby zaprataním schodiska vedúceho do záhrady, ktoré je
umiestnené bezprostredne pri východe zo stavby a smeruje do záhrady, a hrozí porušenie, ak bude
žalovaný v priestoroch exteriéru umiestňovať ďalšie predmety, brániace prechodu k bráne smerujúcej

na ulicu Zvolenská. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonaným dôkazom v podobe fotografií dospel
k nesprávnemu skutkovému zisteniu. V nadväznosti na to súd situáciu nesprávne právne posúdil,
ak dospel k záveru, že nie je dôvod na rýchly a bezodkladný zásah súdu do existujúcich vzťahov
strán a že neexistuje vážne a potenciálne nenapraviteľné alebo ťažko napraviteľné ohrozenie zákonom
chránených záujmov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd výrok V. rozhodnutia zmenil tak,

že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom navrhovanom rozsahu a prizná
mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I. až IV. a závislému výroku VI. o trovách konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Mal za to, že súd

prvej inštancie nesplnil požiadavku riadneho odôvodnenia uznesenia, nakoľko nezdôvodnil svoj právny
záver zo všetkých právnych hľadísk, ktoré prichádzali do úvahy. Súd vyhodnoteniu vlastnej myšlienkovej
činnosti venoval len 2 odseky (body 13 a 14) z 10 stranového rozhodnutia, pričom po obsahovej stránke
sa jedná len o všeobecné konštatácie. Závery formulované súdom prvej inštancie nemožno považovať
za presvedčivé odôvodnenie splnenia/nesplnenia predpokladov neodkladnosti úpravy pomerov strán

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto prípadu, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na
určité, jednoznačné a zrozumiteľné odôvodnenie uznesenia. Vo vzťahu k výroku I. upriamil pozornosť
na to, že žalobca a žalovaný majú dohodou rozdelenú túto záhradu na 1/2 časti, ktorú každý užívajú
podľa vlastného užívania. Súd sa nijako nevysporiadal s touto dohodou strán a skutočnosťou, prečo
by žalovaný nemohol užívať túto časť záhrady, akým konaním žalovaného bola naplnená obava, že

žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, a aká ujma mu v tomto smere hrozí, alebo, že by výkon
rozhodnutia bol v budúcnosti ohrozený. Aj v prípade abstrahovania od tejto dohody strán, je tento výrok
nevykonateľný pre jeho neurčitosť a rozpornosť s platnými právnymi predpismi, pretože žalovaný ako
podielový spoluvlastník má povinnosť udržiavať svoje nehnuteľnosti, napr. má povinnosť kosiť trávu a
burinu, aby táto neprerastala k susedom. Rovnako tak formulácia „výkon iných činností“ je absolútne

vágna, neurčitá, umožňuje nespočetne množstvo výkladov, čo len prispieva a znásobuje právnu neistotu
strán, kedy žalobca bude túto formuláciu vykladať rozširujúco (inou činnosťou môže byť aj posadenie
kvetiny) a žalovaný zužujúco. Aj z uvedeného dôvodu je nevykonateľnosťou a nepreskúmateľnosťou
postihnutá aj zvyšná časť I. výroku. Zdôraznil, že celá stavba-Rodinný dom so súp.č. XXXX, postavenána pozemku parcely reg. „C“, parc. c. XXXX/X, je v podielovom spoluvlastníctve o veľkosti k celku ako
žalobcu tak i žalovaného, teda každý z nich má ideálny 50% spoluvlastnícky podiel na každom 1 m2
predmetnej stavby. Nie je preto vôbec zrejmé, ktoré časti stavby sú spoločné, a ktoré nie. Vo vzťahu k

výroku II., III. a IV. namietal akékoľvek náležité právne posúdenie, odôvodnenie od odklonu právneho
názoru ako aj zhodnotenia skutkového stavu v totožnej právnej veci vysloveného Krajským súdom v
Bratislave ako odvolacím súdom, č.k. 16Co/99/2023 zo dňa 18.08.2023. Uviedol, že žiadnym spôsobom
nezasahuje do dohodnutého rozdelenia a užívania nehnuteľnosti, práve naopak, je to žalobca, ktorý
svojím konaním znemožnil žalovanému užívať časti nehnuteľnosti tým, že žalovaného žalobca zámerne

v roku 2020 odpojil od prívodu vody, zmenil trasovanie potrubí a následne žalobca zámerne zmenil
trasovanie plynových rozvodov, a to všetko bez súhlasu a vedomia žalovaného. Pričom k dnešnému
dňu je stav taký (ktorý žalobca sám v Návrhu na nariadenie NO v bode 30 uvádza), že je to práve byt
žalovaného, do ktorého nie je privedená voda a plyn už 4 roky, a to výlučne z dôvodu jednostranného
protiprávneho konania žalobcu. Čo žalobca zámerne skresľuje, je skutočnosť, že žalobca svojím
svojvoľným aktívnym konaním spôsobil túto situáciu, ktorej sa žalovaný bránil práve podaním návrhu

na nariadenie NO, ktoré bolo vydané na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 14C/67/2022 zo dňa
20.10.2022. Žalobca ako prvý, bez akéhokoľvek súhlasu žalovaného neoprávnene zasahoval do
spoločných častí domu, zmenil trasovanie rozvodov, pričom nepochopiteľne sa teraz domáha ochrany
pred protiprávnym konaním, ktoré sám zapríčinil. Takéto konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu.
Pričom žiadna zmena trasovania nebola potrebná, dovtedy boli pripojené oba byty strán sporu bez

problémov. Stačilo, aby si obe strany nainštalovali napr. vlastný kotol a podružný merač, tak aby zostali
pripojené oba byty, namiesto toho, ale žalobca zmenil trasovanie spoločného rozvodu plynu tak, že
odpojil žalovaného a pripojil len svoj byt a to tak, že byt žalovaného už nie je možné pripojiť. Svoj plynový
kotol odpojil z dôvodu, že žalobca sa nechcel podieľať na nákladoch za dodávku plynu, zdôraznil, že
žiadnym spôsobom nezasahoval do konštrukčných rozvodov plynu, vyššie uvedené tvrdenia o „potrebe“

zmeny trasovania žalobca uvádzal aj v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/67/2022, pričom tieto tvrdenia
bližšie nezdôvodnil a ani odvolacím súdom neboli vyhodnotené za relevantné. Žalobca nepredložil
žiadne technické posúdenie o nespôsobilosti potrubí, nekomunikoval vopred za žalovaným, aby ho
oboznámil s „havarijným stavom plynového potrubia“, a svojvoľne si dal vyhotoviť odbočenie z hlavnej
trasy smerom len do svojho „bytu“ bez vybudovania trasovania aj do bytu žalovaného. Teda zámerne

spôsobil škodu žalovanému, ktorú teraz musí znášať a bude musieť sanovať, lebo nie je možné užívať
jeho časť nehnuteľnosti, keďže do týchto priestorov nie je aktuálne zavedený plyn, ani voda. Prakticky
je byt, ktorý je podľa dohody strán vo výlučnom užívaní žalovaného absolútne neužívateľný, nekúri
sa v ňom, nie je možné pustiť vodu. Bol to práve žalobca, ktorý sám viedol rozvody po spoločnej
fasáde a zasahoval tak do nosných konštrukcií nehnuteľnosti, bez súhlasu žalovaného, čím znemožnil

žalovanému užívať predmetnú časť nehnuteľnosti, pretože toho času nie je do jeho časti nehnuteľnosti
(1 byt a 1 nebytový priestor) zavedená voda, celý skutkový stav je teda spôsobený konaním žalobcu.
Žalobca do dnešného dňa nedal žalovanému dobrovoľne súhlas k opätovnému napojeniu jeho časti
nehnuteľnosti k prívodu vody a plynu, žalobca najprv odklonil trasovanie týchto prívodov do bytu
žalovaného a teraz zámerne nechce byť súčinný pri obnove stavu, žalobca tak jednoznačne zámerne

porušuje práva žalovaného ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. Uvedené bolo rovnako
konštatované aj v uznesení Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16Co/99/2023 zo dňa 18.08.2023.
Štandardne nie je možné vybudovať 2 merače pre 1 nehnuteľnosť, ako vyplýva z čl. VI bod IV, písm.
b) TECHNICKÝCH PODMIENOK pripojenia nehnuteľnosti na verejný vodovod a technické podmienky
zriadenia a odstránenia vodovodnej prípojky v podmienkach Bratislavskej vodárenskej spoločnosti,

a.s.: „Umiestnenie a montáž samostatného VDM (vodomer) je možná pre nehnuteľnosť len ak tvorí
samostatnú nehnuteľnosť, preukázateľnú geometrickým plánom na prerozdelenie nehnuteľnosti a listom
vlastníctva.“ Zistil, že napriek uvedeným podmienkam stanoveným BVS je na výnimku možné zriadiť aj 2
samostatné fakturačné merače vody a zriadenie 2 samostatných prípojok vody (napriek tomu, že v tomto
prípade sa jedná o 1 Nehnuteľnosť, ktorej byty a nebytové priestory nie sú evidované na príslušnom

LV), avšak je potrebný k tomu súhlas žalobcu ako podielového spoluvlastníka, ktorý nepochopiteľne
odmieta udeliť. Udelenie súhlasu vo forme podpísania vzorových formulárových dohôd vyhotovených
BVS je štandardný postup a podstatná podmienka pre schválenie projektovej dokumentácie zo strany
BVS na vybudovanie 2 samostatných fakturačných meračov vody a zriadenie 2 samostatných prípojok
vody. Takto by obe strany mali samostatné zmluvy s BVS, a platili iba za svoju spotrebu. Poukázal

aj na to, že žalobca v bode 15 svojho Návrhu na nariadenie NO uvádza číre fabulácie o tom, že by
mal „nechať úmyselne vo svojej časti Stavby poškodené vodovodné potrubie s unikajúcou vodou tak,
aby práve žalobcovi spôsobil škodu“. K týmto nezmyselným tvrdeniam (logicky prečo by si žalovaný
sám „zámerne“ poškodzoval vlastnú nehnuteľnosť, ktorej je podielovým spoluvlastníkom) sa žalovanývyjadroval v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, sp.zn. 14C/67/2022. Žalobca nikdy nepredložil
žiadne dôkazy k týmto vyfabulovaným tvrdeniam, nedošlo k žiadnej havárii na týchto potrubiach, neboli
poškodené, boli plne funkčné. Zdôraznil, že žalobca v žiadnom konaní nepredložil žiadne dôkazy (ani

len fotografie) o tom, že by došlo k nejakej havárii, úniku vody, čo len potvrdzuje vyššie uvedené
tvrdenia žalovaného. Žalobca skresľuje realitu, keď v bode 20 svojho Návrhu na nariadenie NO tvrdí,
že ho žalovaný v rámci výkonu vydaného neodkladného opatrenia (v prospech žalovaného) žiadal,
aby žalobca „len tak“ menil trasovanie rozvodov vody a plynu, teda aby zasahoval do potenciálne
nebezpečných rozvodov a zariadení, a to bez akejkoľvek projektovej dokumentácie, oprávnenia, či

dohľaduoprávnenejosobyabezstavebnéhopovolenia.Tototvrdeniežalobcujeúplnýnezmysel.Pričom
v bode 54 uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16Co/99/2023 zo dňa 18.08.2023 (ďalej ako
„Uznesenie Krajského súdu v Bratislave“) je uvedené nasledovné: „Z obsahu podaného návrhu vyplýva,
že žalovaný odpojil v budove, ktorá je v podielom spoluvlastníctve strán spoločnú prípojku vody a plynu
a namontoval nový rozvod vody a plynu a k týmto pripojil iba byt číslo 2 a nebytový priestor číslo 901 vo
výlučnom užívaní žalovaného, čo má byť dôvod, pre ktorý žalobca nemôže riadne užívať tú časť budovy,

ktorá je v jeho výlučnom užívaní. V nadväznosti na uvedené potrebu neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami videl v tom, že aby mohol opätovne pripojiť na vodu a plyn aj tie časti budovy, ktoré
sú v jeho výlučnom užívaní, je nevyhnutné, aby žalovaný sprístupnil skrinku hlavného merača plynu a
umožnil napojenie ďalšieho samostatného odberného miesta aj žalobcovi, resp. aby uviedol prípojku
vody s hlavným meračom do pôvodného stavu. V bode 62 Uznesenia Krajského súdu v Bratislave

ďalej odvolací súd konštatuje: Vzhľadom na uvedené, preto neobstojí záver súdu prvej inštancie, že
potreba úpravy pomerov medzi stranami je daná tým, že žalobca preukázal, že žalovaný uskutočnil
činnosti opísané v návrhu. Naopak odvolací súd v súlade s odvolacou argumentáciou žalovaného dospel
k záveru, že žalobca ničím neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, táto z
obsahu podaného návrhu vôbec nevyplýva, pretože hoci žalovaný vykonal činnosti opísané v návrhu

(vybudoval nové rozvody vody a plynu vedúce do tej časti Budovy, ktorá je v jeho výlučnom užívaní),
neosvedčuje to potrebu zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, tobôž nie v znení, v akom
sa ho domáha žalobca podaným návrhom. Pokiaľ žalobca chce aby mu nevznikali škody na majetku a
chce riadne užívať svoju časť nehnuteľnosti, môže a má o pripojenie vody a plynu požiadať dodávateľov
týchto médií a s nimi riešiť aj technické možnosti pripojenia. Žalovaný (vo vyššie uvedenom závere

odvolacieho súdu v postavení žalobcu) začal predmetnú situáciu riešiť s dodávateľmi médií, pričom z
vyjadrení dodávateľov týchto médií vyplýva, že na úspešné zavedenie a ďalšie kroky, je nevyhnutný
súhlasžalobcuakopodielovéhospoluvlastníkanehnuteľnosti.Krajskýsúdvdanomprípadesícepotvrdil,
že žalovaný ako podielový spoluvlastník v podiele k celku požíva rovnaké práva ako žalobca vo vzťahu
k právu byť napojený na prívod vody a plynu, odkázal ho, aby si tieto média zabezpečil od dodávateľov,

ale opomenul sa vysporiadať s so skutočnosťou, že dodávatelia médií k týmto právnym úkonom a
faktickému znovupripojeniu vyžadujú aj súhlas druhého podielového spoluvlastníka, ktorý je v tomto
smere absolútne pasívny a vytvára len obštrukcie. Fakticky sú mu tak síce priznané rovnaké práva,
ale prakticky ich nevie vykonať. Vydaným uznesením mu bolo zasiahnuté do jeho práva na riadne
užívanie časti nehnuteľnosti, ktoré sú toho času neobývateľné a nemožno ich riadne užívať. Pre úplnosť

uviedol, že po tom, čo demontoval plynomer, keďže nikdy neprišlo k rozúčtovaniu medzi podielovými
spoluvlastníkmi a žalovaný uhrádzal všetky náklady za celú nehnuteľnosť, dňa 11.06.2020 (bezodkladne
po demontovaní plynomeru) predložil žalobcovi na záhrade pred nehnuteľnosťou návrh na rozdelenie
sietí. Túto skutočnosť žalobca v návrhu na nariadenie NO zámerne neuvádzal, čím uvádzal konajúci súd
do omylu pri opise rozhodujúcich skutočností. Žalobca ignoruje zásadnú skutočnosť, že ako podielový

spoluvlastníknemaloprávnenienazásadnýzásahdonehnuteľnostiatozmenutrasyrozvodovvbudove,
na ktorú mu žalovaný nedal súhlas. Ak bolo nevyhnuté meniť trasovanie rozvodov, žalobca nijako
nepreukázal, že by tieto rozvody boli náhle po niekoľkých mesiacoch nevyhovujúce pre ich technický
stav. Žalobca svojím konaním zasiahol do spoločnej nehnuteľnosti tým, že vykonal zmeny v rozvodoch,
nechal odpojiť spoločný rozvod vody do celej nehnuteľnosti a vybudoval si rozvod len do svojich častí,

ktoré užíva. Rozvody sú vo vlastníctve oboch podielových spoluvlastníkov a žalovaný nedal súhlas k
ich novej inštalácii a nebol vyrozumený o nefunkčnosti pôvodných rozvodov. Vydaným uznesením je
deklarovaný stav, ktorý zaväzuje žalovaného, aby nemohol konať a ochrániť svoj majetok, teda aby
nenastala žiadna zmena, resp. aby bol zachovaný stav aký je. Tento stav a teda vydané uznesenie
je z toho dôvodu arbitrárne a nezákonné, teda je neudržateľné, že žalovaný nemôže ochrániť svoj

majetok pred ďalším poškodením, ktoré začal žalobca, tento zásah zo strany súdu vydaným uznesením
je zásahom, ktorý bráni žalovanému v užívaní jeho nehnuteľnosti. Žalobca v predchádzajúcom konaní
deklaroval, že je ochotný poskytnúť súčinnosť, pričom sa tak do dnešného dňa nestalo, práve naopak,
konanie žalobcu smerovalo k podaniu návrhu na nariadenie NO a následné vydanie uznesenia, ktorévychádzalo z klamlivých a zavádzajúcich tvrdení žalobcu a bolo vydané v rozpore s predchádzajúcim
uznesením Krajského súdu v Bratislave, v ktorom odvolací súd jednoznačne konštatoval oprávnenie
žalovaného aktívne začať kroky, ktoré budú smerovať k pripojeniu prívodov vody a plynu, dokonca na

tomto základnom závere deklaroval svoje rozhodnutie zrušiť pôvodne vydané neodkladné opatrenie.
Tvrdeniežalobcu,žesaďalejbojí,žebymoholpoškodiťnosnémúryčiinéčastinehnuteľnosti,považoval
za fabuláciu, v žiadnom prípade zámerne nenechal „pustenú vodu vo svojom byte, keď odchádzal z
Nehnuteľnosti,abyuškodilžalobcovi“.Čosatýkarozvodovplynu,dotýchnijakýmspôsobomnezasiahol.
Práve naopak bol to žalobca, ktorý zasiahol konštrukčne do rozvodov vody a plynu, teda jeho „obava“

z takéhoto konania, ktoré žalovaný v minulosti neuskutočnil, ale uskutočnil práve žalobca, je úvahou
s logickým nezmyslom zo strany žalobcu. K dnešnému dňu vykonal bežné udržiavacie práce v byte,
ktorý je na základe dohody strán v jeho výlučnom užívaní, ako napr. výmena podlahy, sanity, starých
rozvodov vody, vyrovnanie vnútorných omietok. Zdôraznil, že do spoločného rozvodu kúrenia, vody
nijako nezasahoval a nezasahuje, na rozdiel od žalobcu, ktorý do neho neoprávnene zasiahol takým
spôsobom, že odpojil žalovaného, bez faktickej možnosti opätovného pripojenia. Iba vymenil vo svojom

byte staré potrubia za nové a to práve z dôvodu, že žalobca, ako aj v tomto konaní, neustále nedôvodne
obviňuje žalovaného, že potrubie v byte žalovaného je poškodené, teda žalovaný sa len snaží vyhnúť
eskalovaniu situácie, problémom a vymysleným obvineniam zo strany žalobcu. Spoločné rozvody
vody, plynu, kúrenia (v bytových domoch bežne známe ako „domové stupačky“) sú neporušené, plne
funkčné bez akéhokoľvek zásahu žalovaného a bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov pre žalobcu.

Pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by akokoľvek zasiahol do týchto spoločných
rozvodov. Fotografie, ktoré žalobca predložil ako dôkazy, ktoré majú údajne preukazovať, že žalovaný
neúnosne zapratáva spoločné priestory nehnuteľnosti boli v čase podania Návrhu na nariadenie NO
neaktuálne. Napr. radiátory boli na spoločnom schodisku položené presne 2 hodiny, následne ich
žalovaný preniesol do pivnice, aby nikomu nezavadzali. Rovnako to platí aj o ostatných veciach,

ktoré boli súčasťou rekonštrukcie. Akýkoľvek stavebný odpad, ktorý vznikol pri udržiavacích prácach,
žalovaný ihneď odniesol na skládku, vždy umyl schody, podlahu, aby minimalizoval akékoľvek možné
negatívne dosahy tejto bežnej rekonštrukcie. Je absurdné, že žalobca poukazuje na odkladanie vecí v
spoločných priestoroch žalovaným, ktoré považuje za rozporné s dobrými mravmi, keďže je to výlučne
žalobca a jeho rodina, ktorý dlhodobo hromadia veci a zapratávajú spoločné priestory, schodisko, ktoré

predstavuje únikovú cestu, a teda konanie žalobcu je hrubo porušujúce protipožiarne predpisy. Predložil
fotodokumentáciu, na ktorej sú zaznamenané veci, ktoré sú všetky vo vlastníctve žalobcu, a ktorými
zapratáva nehnuteľnosť. Orgánom dohľadu nad zákonnosťou realizácie stavebných prác, udržiavacích
prác je príslušný stavebný úrad, s oprávneniami na výkon štátneho stavebného dohľadu v zmysle
§ 98 a nasl. stavebného zákona, ku ktorému výkonu žalobca preukázateľne nedal žiaden podnet,

nakoľko si je plne vedomý, že sa nedopúšťa žiadneho protiprávneho konania, ani konania ohrozujúceho
oprávnené záujmy žalobcu ako podielového spoluvlastníka stavby. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu,
že účelovo nechal žalobcu a jeho rodinu bez osvetlenia v spoločných priestoroch a že žalobca nemá
možnosť svietiť v spoločných priestoroch z dôvodu, že žalovaný vypína ističe, je absolútne zavádzajúce.
Žalobca rovnako ako žalovaný svieti v spoločných priestoroch bez ohľadu na to, či sú ističe v týchto

priestoroch vypnuté. Vyplýva to aj z videa, kedy žalovaný vošiel do Nehnuteľnosti po tom ako do nej
vstúpil žalobca, pričom v spoločných priestoroch Nehnuteľnosti sa svieti, napriek vypnutým ističom. Z
vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie zásadným spôsobom pochybil, jeho rozhodnutie
je arbitrárne a nepreskúmateľné a nebolo vydané v súlade s existujúcim skutkovým stavom. Mal za
to, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby úpravy pomerov, žalobcova argumentácia vychádzala

zo skresľujúcich informácií, domnienok a mylných predstáv, pričom namiesto toho, aby komunikoval so
žalovaným a pokúsil sa celú situáciu vyriešiť zmierlivo, tak prehlbuje celkový problém, ktorý do dnešného
dňa nie je vyriešený, výsledkom čoho je aktuálny právny stav a to, že práve žalovaný nemôže riadne
užívať predmetnú časť nehnuteľnosti, nakoľko práve a len žalovaný nemá prístup k plynu a k vode, nie
žalobca.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že námietku žalovaného, že napadnuté
rozhodnutie je arbitrárne, nepovažuje za odôvodnenú. Čo sa týka námietky žalovaného k výroku I.
rozhodnutia, že ním má byť príliš extenzívne zakazovaný „výkon akýchkoľvek iných činností“, táto
nevychádza z reality ani z obsahu samotného výroku napadnutého rozhodnutia. Z predmetného výroku

jednoznačne vyplýva, že sa žalovanému ukladá zdržať sa akýchkoľvek - stavebných prác - (stavebných)
úprav, - a iných (stavebných) činností, ktoré zasahujú do nosných častí (tam definovanej) stavby
alebo sú realizované na spoločných častiach (tam definovanej) stavby alebo na (tam definovaných)
pozemkoch. Uvedenie prívlastku „stavebné“ jedenkrát, ktorý je nasledovaný viacerými predmetmi, naktoré sa prívlastok vzťahuje, je bežným a prípustným spôsobom vyjadrovania v slovenskom jazyku
využívaným v bežnej, ale aj právnickej reči, zákonodarcu a súdny nevynímajúc. Cieľom jeho návrhu
bolo, aby žalovaný nerealizoval vo vzťahu k stavbe akékoľvek stavebné aktivity, teda práce, úpravy a iné

činnosti zasahujúce do stavby, ktoré by boli v rozpore s právom a ktorých vykonávaním bezprostredne
hrozí vznik škody. Keďže žalovaný mienil realizovať aj prestavbu rozvodov, resp. prípojok, ktoré sú
nevyhnutne umiestnené mimo stavby, logicky navrhol, aby sa zákaz výkonu takých aktivít vzťahoval
aj na pozemky priľahlé k domu, kadiaľ by potenciálne inžinierske siete mohli byť žalovaným vedené
(či už zo strany pozemku pred domom alebo zo zadnej časti, prípadne cez oba pozemky). Žalovaný

nesprávne a zrejme účelovo poukazuje na nariadené neodkladné opatrenie v tom kontexte, že by
mu malo byť zakázané pokojne užívanie záhrady (v zmysle dohody strán). Toto mu ale neodkladné
opatrenie nezakazuje. Zakazuje mu tam vykonávať stavebné práce, stavebné úpravy a iné stavebné
činnosti, ktoré sú v neodkladnom opatrení vymedzené. Žalovaný si nesprávne mýli užívanie veci so
spoločným hospodárením v zmysle zmien veci. Čo sa týka námietky žalovaného, že sa mu zdá neurčité
vyjadrenie v podobe „spoločné časti stavby“, uviedol, že žalovaný si sám v odvolaní odpovedá -

ide o všetky časti stavby, ktoré sú spoločné, teda v podielovom spoluvlastníctve. Uvedené vyjadrenie
len zdôrazňuje to, čo žalovaný odmieta akceptovať, že stavba a jej časti sú spoločné a nemôže
o hospodárení s nimi rozhodovať sám, ako to dlhodobo robí. Takáto formulácia však nerobí výrok
rozhodnutia neurčitým ani nevykonateľným. Žalovanému sa totiž zakazuje tam definované konanie
vo vzťahu ku takým častiam stavby, ktoré spĺňajú aspekt spoločných častí. Ako správne žalovaný

podotkol, keďže stavba je v podielovom spoluvlastnícke, jej spoločné časti sú jej spoločnými časťami,
ktoré spomína neodkladné opatrenie, a do týchto žalovaný nemá oprávnenie zasahovať bez súhlasu
žalobcu. Táto formulácia navyše zdôrazňuje to, že hoci je uzatvorená dohoda o užívaní niektorých
priestorov, sú časti stavby, ktoré ich vymedzujú, spoločnými a nemôže žalovaný do nich svojvoľne
zasahovať. Iné je totiž, ak sa strany dohodnú o užívaní spoločných častí výlučne jednou z nich, a

iné je hospodárenie so spoločnými časťami v zmysle ich zmeny. Žalovaným zmienené vysávanie nie
je stavebnou prácou, úpravou ani inou činnosťou, ktorá by bola neodkladným opatrením zakázaná,
hoci bude vykonávaná vo vzťahu k spoločnej časti stavby (spoločnej podlahe). Žalovaný nesprávne
poukazuje na ustanovenia stavebného zákona o udržiavacích prácach, pretože predmetom tohto sporu
nie je riešenie verejnoprávnych konsekvencií konania žalovaného ale súkromnoprávnych v podobe

absentujúceho súhlasu žalobcu so zásahmi do spoločnej veci. Čo sa týka bezprostredne hroziacej
ujmy, túto považuje za dostatočne existujúcu a preukázanú. Výkon iných činností (nie stavebných),
napr. pokojne užívanie stavby, či pozemkov podľa dohody strán, neodkladné opatrenie nezakazuje.
Skutočnosť, ktorá je z pohľadu konania relevantná, je, že žalovaný zásadným spôsobom porušuje
zákonné ustanovenia upravujúce hospodárenie so spoločnou vecou tak, ako bolo uvedené v návrhu.

O tomto tvrdení niet pochýb, keďže žalovaný zasahuje priamo do podstaty spoločných nehnuteľností,
keďže obvodové múry, ale aj iné nosné konštrukcie, do ktorých stavebne zasahuje, tvoria podstatu
spoločnej stavby, bez ktorej by stavba nemohla existovať a ktorých narušenie môže spôsobiť také
poškodenie stavby, ktoré bude buď neodstrániteľné alebo len ťažko odstrániteľné. To platí aj pre
budovanie rozvodov vedúcich k stavbe mimo stavby. Žalovaný potvrdzuje v odvolaní, že nezhody medzi

stranami ako vlastníkmi majú dlhšie trvanie, že inicioval spor týkajúci sa spoločného hospodárenia,
že strany o riešení veci mimosúdne rokovali, ale zatiaľ bezúspešne. Konanie žalovaného v podobe
aktuálnehosvojvoľnéhorozhodnutiazasahovaťdospoločnejvecitedaniejebezprostrednoureakciouna
nejaké porušenie zo strany žalobcu, ktoré by mohlo potenciálne odôvodňovať akúsi formu (samozrejme
len dovolenej, defenzívnej) svojpomoci, keďže bezprostredne nehrozil žiadny zásah do práv žalovaného

a navyše ide o stav, ktorého príčinou je on samotný. Konanie žalovaného teda nemôže požívať žiadnu
právnu ochranu. Výroky I., II., a III. napadnutého rozhodnutia spolu súvisia a ich cieľom je zabrániť
žalovanému vykonávať také zásahy, ktoré by bezprostredne mohli spôsobiť poškodenie stavby a vážnu
ujmu na jeho právach, ale aj samotného žalovaného. Čo sa týka konkrétne výroku II. a III. napadnutého
rozhodnutia, tu zdôraznil, že žalovaný do plynovej a vodovodnej infraštruktúry v minulosti zasiahol,

žalovaný sa (ako žalobca v inom konaní) domáhal, prostredníctvom zamietnutého návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia proti žalobcovi (ako žalovanému v danom konaní), aby do nej zasahoval
žalobca podľa akýchsi požiadaviek žalovaného formulovaných aj pred exekútorom (dôkaz priložený
žalovaným), preto je odôvodnená obava, že keď sa žalovanému nepodarilo donútiť žalobcu k takýmto
zásahom, môže sa o takéto zásahy pokúšať sám, keďže zjavne má na nich záujem, čo sám preukázal aj

svojimi vyjadreniami a dôkazmi ktoré predložil, z ktorých vyplýva, že o zásahy do plynovej a vodovodnej
infraštruktúry v rámci stavby má záujem. Čo sa týka výroku IV. napadnutého uznesenia, považuje
za neprijateľné, aby žalovaný svojpomocne znefunkčnil osvetlenie vnútorných priestorov stavby, ktoré
sú spoločne užívané stranami, pretože tým znižuje bezpečnosť jej užívania. Jednou z podmienokbezpečnej užívania schopnosti stavby je jej osvetlenie, aby sa eliminovalo riziko pohybu osôb počas
zníženej viditeľnosti (tmy). Čo sa týka videa, ktoré predložil žalovaný, je z neho jednoznačné, že má
spoločné ističe k osvetleniu zamknuté a všetky sú v polohe „vypnuté“ (páčky sú dole). Za takéhoto stavu

žalovaný vie diaľkovým ovládaním, ktoré má k dispozícii len on, zapnúť svetlo, čo ale on nedokáže,
preto, keď ide domov on alebo jeho rodina, svetlo nesvieti (a nedá sa vypínačom zapnúť). Zo strany
žalovaného bezprostredne hrozí a dokonca pretrváva porušovanie práv žalobcu vyplývajúcich z jeho
spoluvlastníctva a hrozí narušenie statiky spoločnej stavby, ale aj znefunkčnenie spoločných rozvodov,
kúrenia a vody. Žalovaný sa mylne domnieva a nesprávne argumentuje ak tvrdí, že jeho aktuálny

svojvoľný zásah do dlhotrvajúceho status quo, ktorý ním bol dlhodobo akceptovaný a ktorý sa následne
rozhodol po neúspešných mimosúdnych rokovaniach riešiť podaním žaloby na súd, ako sám potvrdzuje,
je zásahom dovoleným alebo ospravedlniteľným. Takéto tvrdenie žalovaného nemá žiadnu právnu
oporu, ktorá by spochybňovala právo žalobcu na to, aby žalovaný do spoločných vecí nezasahoval
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa hospodárenia so spoločnou vecou
a jej zmien. Keďže žalovaný začal do stavby zasahovať napriek prebiehajúcim rokovaniam, nevidel

inú možnosť, ako sa domôcť rešpektovania existujúceho status quo zo strany žalovaného, ako v
podobe neodkladného opatrenia. Čo sa týka odpojenia stavby od plynu, táto je preukázané v návrhu
a žalovaný to aj sám v odvolaní potvrdzuje. Čo sa týka poškodenia vodovodného potrubia tak, že
vytekala voda niekde v priestore v užívaní žalovaného. Inak nemal dôvod prerábať rozvody plynu ani
vody, ak by to nebolo nutné. Len možno na margo nesprávneho vnímania povahy spoluvlastníctva

žalobca uviedol, že je nemožné, aby žalovaný odmontoval svoj kotol, ako uvádza, zo stavby. Kotol
sa stal súčasťou stavby, teda spoločnou vecou a žalovaný ho nemal právo odmontovať. Žalovaný vo
svojom odvolaní zľahčuje rozsah činností, ktoré v stavbe vykonával bezprostredne pred nariadením
neodkladného opatrenia, ale aj po jeho nariadení. Žalovaný pomocou vŕtacieho kladiva prevŕtal na
niekoľkých miestach železobetónový obvodový múr stavby, ktorý má hrúbku možno aj niekoľko desiatok

centimetrov, čo môže výrazne ovplyvniť statiku celej stavby, následne umiestnil do otvorov vodovodné
potrubia a ďalšie bližšie neurčené prípojky od suseda. Všetky stavebné práce vykonával svojpomocne
bez projektu a odborného posúdenia dopadu na spoločnú nehnuteľnosť a bezpečnosť stavby a osôb
v nej sa nachádzajúcich. Ďalej zasiahol do spoločných rozvodov kúrenia, čo dokazuje sám žalovaný
aj fotografiou vo svojom odvolaní. Spoločné rozvody kúrenia sú spoločnou časťou stavby a zásah

jedného zo spoluvlastníkov do nich automaticky znamená, že druhý spoluvlastník nebude mať kúrenie.
Žalovaný tento stav dosiahol už v minulosti, kedy zámerne pokazil spoločný plynový kotol, ktorý nechal
napojený na spoločné rozvody kúrenia a tým pádom zámerne znemožnil využívaniu kúrenia v celom
dome. Žalovaný namiesto toho, aby napravil protiprávny stav a sfunkčnil spoločný plynový kotol sa
rozhodol si vybudovať v časti nehnuteľnosti, ktorú užíva svoje podlahové kúrenie. Dňa 11.06.2024, v

čase platnosti neodkladného opatrenia, nechal cez okno veľkým domiešavacim mechanizmom liať do
stavby bližšie neurčenú betónovú zmes, ktorou zalieval podlahu a nové podlahové kúrenie, čo môže
ovplyvniť statiku celej stavby, ak konštrukcia bude neprimerane zaťažená. Toto sú zásahy, ktoré na
prvý pohľad určte nie sú bežnými udržiavacími prácami, ktoré by neboli spôsobilé poškodiť stavby a
ktoré by nepodliehali súhlasu žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Okrem toho už počas platnosti

napadnutého uznesenia žalovaný zmenil v ním užívanej, ale spoločnej časti stavby kúrenie z plynového
(radiátory) na podlahové, čím nevyhnutne zasiahol do spoločných časti, keďže sa nedá len tak „odpojiť“
časť vykurovacieho systému bez toho, aby zostávajúca časť zostala funkčná. Okrem toho, rovnako
počas platnosti neodkladného opatrenia žalovaný vybudoval nové pripojenie vody v bytovom dome, čím
rovnako zasiahol do spoločnej časti stavby. Chýba tu však hlavný uzáver vody, prístupný prípadne aj

žalobcovi alebo havarijnej službe v prípade poruchy, čo opätovne vyvoláva nebezpečenstvo poškodenia
stavby a vecí v nej vodou, ak by potrubie niekde prasklo. Žalovaný teda sám preukázateľne rozhoduje
o spoločnom hospodárení a na slušné žiadosti Žalobcu nereaguje. Žalovaný je teda ten, kto sústavne
porušuje právo advokátska kancelária a právom chránené záujmy žalobcu nielen v rozpore s právom,
ale aj v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením. Aj z toho dôvodu je potrebné, aby, neodkladné

patrenie zostalo zachované, aby sa žalobca mohol domáhať jeho výkonu a tak zamedziť Žalovanému
ďalšie zásahy do spoločných nehnuteľností, ktoré ich môžu poškodiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v rozsahu výroku I. až IV. potvrdil a vo zvyšnom
rozsahu zmenil tak, ako to navrhol v svojom odvolaní proti výrokom V. a VI napadnutého rozhodnutia.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v skutočnosti je stav úplne iný ako ho popisuje
žalobca vo svojom odvolaní žalobcu, argumentácia žalobcu je vykonštruovaná, nie je pravdou, že by
svojvoľne zasiahol do pokojného nažívania žalobcu. Práve žalobca je ten, ktorý neustále už viac ako
7 rokov narúša pokojné užívanie časti nehnuteľností žalovaným, zapratáva spoločné priestory svojimivecami, pričom toto zapratávanie je zrejmé a zdokumentované roky, rovnako bol žalobca vyzvaný
žalovaným (prostredníctvom jeho právneho zástupcu), aby predmetné veci vypratal. Žalovaný má na
spoločnom schodišti umiestnené iba posuvné dvere a to len dočasne, nakoľko pivničné priestory sú

neúnosne zapratané vecami žalobcu, ktoré si 7 rokov nevypratal, napriek opakovaným snahám zo
strany žalovaného, ktoré žalobca ignoroval (!!). Žalovaný, napriek tomu, že bol od roku 2020 konaním
žalobcu zámerne odpojený od prívodu vody a plynu v častiach priestoru, ktoré užíva (viď. argumentácia
v podanom odvolaní Žalovaného), užíva spoločnú nehnuteľnosť v najväčšej miere aká je mu umožnená
vzhľadom na tieto zásadné obmedzenia, ktoré mu sťažujú plnohodnotne užívať vymedzené priestory.

Celá argumentácia žalobcu je klamlivá, predložená fotodokumentácia nie je aktuálna, nemohla byť
vyhotovená v danom období, keďže žalobca predkladá ako dôkaz fotografiu sedačky spred dvoch rokov.
Žalobca niekoľkokrát vo svojom odvolaní uvádza, ako vyhotovil nové fotografie, pričom ale identickú
fotografiu so sedačkou predložil aj v inom súdnom konaní a to odvolaní (v postavení odporcu) proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II., č.k. 14C/67/2022 -89 zo dna 7.11.2022, a to ako „dôkaz
č. 15 chodba sedačka“, táto fotografia bola ako dôkaz predložená žalobcom (v predmetnom konaní

v postavení odporcu/žalovanom). Žalobca sa celým týmto konaním zámerne snaží/snažil prekaziť
rekonštrukciu priestorov bytu, ktorý užíva žalovaný, žalobca uvádza klamlivé tvrdenia, pričom zámerne
vyťažuje žalovaného, aby sa musel neustále brániť pred príslušným konajúcim súdom. Z predložených
fotografií vyplýva, že akákoľvek argumentácia žalobcu, kde tvrdí, že by žalovaný zriadil stavenisko
je neopodstatnená. Žalovaný počas rekonštrukčných prác dbal na to, aby umiestnené veci nijakým

spôsobom neobmedzovali alebo neohrozovali žiadnu osobu. Žalovaný vykonával udržiavacie práce,
žiadne stavebné činnosti nevykonával, ako vyplýva z predloženého dôkazu, fotografie oznámenia,
rekonštrukčné práce trvali do 30.06.2024. Žalobca má dlhé roky zapratané spoločné priestory, ktoré
dobrovoľne nemá záujem vypratať. Žalobca v bode 18 uvádza, že Schodisko, vrátane jeho podest,
ako úniková cesta, je na viacerých miestach zapratané, na niektorých miestach dokonca v rozsahu

viac ako 50 % šírky únikovej cesty. Rovnako tak napr. schody zo záhrady v exteriéri sú zapratané na
100 % šírky únikovej cesty a na ďalších miestach v exteriéri smerom ku východu na ulicu žalovaný
priebežne umiestňuje ďalšie veci. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, ako vyplýva z predloženej
fotodokumentácie, schodisko vrátane jeho podest nie je vôbec zapratané vecami žalovaného, práve
naopak, je to žalobca, kto má namontovanú vstavanú skriňu, ktorá zaberá viac ako 50% šírky podesty.

V prípade požiaru na povale alebo nebytovom priestore (podkroví) nebude možná bezpečná evakuácia
osôb cez uvedenú podestu pred bytom žalobcu. Taktiež z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že
schody do záhrady sú trvalo voľné a na 100% šírky priechodné, v prípade evakuácie do záhrady
(žiadne predmety cez spoločné schody do záhrady nie sú umiestnené). Pre úplnosť poukázal na to, že
žalobca (ako to vyplýva z Fotodokumentácie vecí žalobcu) skladuje horľavé hnuteľné veci v spoločných

priestoroch, t.j. povala a pivnica. Priestory na povale nie sú zateplené, pričom v prípade vzniku požiaru
sa zásadne zvyšuje nebezpečenstvo šírenia požiaru, keďže v danom priestore je umiestnený horľavý
materiál (drevené moduly, kartónové krabice). Čo sa týka pivničnej časti, kde je umiestnený vykurovací
kotol na plyn, tu sú rovnako umiestnené rôzne horľavé hnuteľné veci (kartónové krabice až po strop)
všetky tieto veci tam umiestnil žalobca.

7. V podaní zo dňa 13.07.2024 žalobca doplnil vyjadrenie k odvolaniu žalovaného tak, že z videa
predloženého žalovaným je zrejmé, že osvetlenie nefunguje, a to ani exteriérové ani interiérové. Po
zapnutí vypínačov sa svetlo nespustí, tento stav trvá aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že podstata problému,
že je to práve žalovaný, ktorý má znemožnený prístup k vode a kúreniu, a to všetko z dôvodu aktívnych
krokov žalobcu, ktoré v minulosti vykonal bez súhlasu a v zásade proti vôli žalovaného. Konajúci
súd priznal žalobcovi v uznesení ochranu pred neoprávneným zásahom žalovaného do spoločných

prípojok, žalovaný nijakým spôsobom nezasiahol do spoločných prípojok, tieto sú nedotknuté a plne
funkčné. Žalobca mal zámer, aby sa zákaz zásahu do prípojok vzťahoval aj na pozemky, pričom ale
táto požiadavka nemá opodstatnenie, keďže pozemok pred nehnuteľnosťou je vo vlastníctve mesta
Bratislava a v zadnej časti za Rodinným domom žiadne siete logicky nevedú, ani nie je dôvod, aby viedli.
Aj z tohto dôvodu by obmedzenie žalovaného vydaným Uznesením v takomto rozsahu zo strany súdu

bolo nevykonateľné. Žalobca žiada ochranu v zmysle vydaného uznesenia, pritom je to práve on sám,
ktorý rozkopáva pozemok a umiestňuje pod zemský povrch nejaké káble. Žalovaný má za to, že odvolací
súd by nemal priznať žalobcovi také právo, ktoré sám porušuje, keďže nežiadal súhlas s položením
káblov od žalovaného, čím konal jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. ad absurdum žalobca sasťažuje na vyvŕtanú dierku o polomere 2,6 cm, ktorú vyvŕtal žalovaný, pritom sám žalobca vykonal
konštrukčné zásahy do fasády a do ostatných vnútorných múrov bez súhlasu žalovaného. Žalobca
sám v roku 2020 svojím svojvoľným konaním zasiahol do fasády Rodinného domu, a to do nosných

pilierov stavby bez akejkoľvek projektovej dokumentácie, o ktorej by mal žalovaný vedomosť, keďže
on sám viedol a vybudoval nové inžinierske siete priamo na fasáde Rodinného domu ako preukazujú
predložené fotografie žalovaného. Žalobca žiada od konajúceho súdu ochranu pred konaním, ktoré
sám v minulosti vykonal bez súhlasu žalovaného. Takáto požiadavka je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že z jeho strany sa jedná o udržiavacie práce v byte (časti nehnuteľnosti,

ktorú užíva podľa dohody spoluvlastníkov žalovaný). Zmena vykurovania z radiátorového systému na
podlahové vykurovanie nie je zásahom do spoločného kúrenia, je to len výmena druhu kúrenia. Všetky
spoločné prípojky sú pre žalobcu plne funkčné a bez zásahov zo strany žalovaného. Žalobca zámerne
opomína skutočnosť, že žalovaný je konaním žalobcu odpojený od prívodu vodu, teda je nesporné,
že žalovaný je ten, ktorý nemá prístup k vode. K videu žalovaného uvádza, že toto preukazuje, že
má svoje ističe zamknuté v skrinke aj so svojím elektromerom, nejedná sa o žiadne spoločné ističe.

Sám žalobca potvrdil, že má osvetlenie vyriešené pred oboma právnymi zástupcami na mimosúdnom
rokovaní dňa 21.02.2024 ako jeho „KNOW-HOW“, takže otázka osvetlenia je mimo merita veci, pričom
nie je potrebné sa ňou zaoberať. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na bezpečné užívanie stavby,
pričom za toto považuje osvetlenie a „morálne sa pohoršuje“, že mal žalovaný znefunkčniť osvetlenie
stavby. Žalovaný takéto osočenie odmieta, pričom naopak morálne sa pohoršuje nad pokrytectvom zo

strany žalobcu, ktorý znefunkčnil užívanie stavby pre žalovaného tým, že mu odpojil vodu a kúrenie,
čo je podstatnejšie pre potreby užívania bytu (časti Rodinného domu). Žalobca odmieta byť súčinný,
pričom má a malo by byť aj v záujme žalobcu, aby bol samostatným odberateľom predmetných médií,
aby na seba strany sporu ako podieloví spoluvlastníci nedoplácali. Táto skutočnosť, že žalobca odpojil
žalovaného je konštatovaná aj exekútorom v exekučnom konaní, sp. zn. 310EX 164/23-19. Žalobca si

bez relevantných pokladov „vyhodnocuje“ a podsúva súdu tézu, že „hrozí narušenie statiky spoločnej
stavby“, že hrozí „znefunkčnenie spoločných rozvodov kúrenia a vody“. Pričom pravdou je, že spoločné
rozvody sú plne funkčné, žalobca nepreukázal opak (teda žalobca nepreukázal, že by hrozilo narušenie
statiky !!!) a navŕtanie diery o polomere 2,6 cm nie je narušením statiky (nehovoriac o tom, aké
svojvoľné vŕtania vykonal žalobca v minulosti, pričom zjavne z jeho pohľadu vtedy konal bez toho, aby

„narušil statiku“). V roku 2020 konal žalobca svojvoľne (teda bez súhlasu žalovaného) a nedôvodne
(do dnešného dňa nebola táto potreba preukázaná zo strany žalobcu), kedy odklonil trasy prívodu
vody a plynu len do časti nehnuteľnosti, ktorú užíva žalobca a teda de facto odpojil prívod plynu a
vody do časti nehnuteľnosti, ktorú užíva žalovaný. Žalobca sa vo svojom vyjadrení dovoláva ochrany
domnelého narúšania jeho vlastníckeho práva, pričom je zrejmé, že on sám je ten, kto porušenie práv

žalovaného spôsobil, a zároveň žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by skutočne
došlo k narúšaniu jeho práv. Žalobca sa prezentuje pred konajúcim súdom, akoby mimosúdne rokovanie
zmaril žalovaný. Pričom žalovaný jednoznačne predložil žalobcovi potrebnú projektovú dokumentáciu
aj podklady od BVS, a.s. (tieto dôkazy sú súčasťou súdneho spisu). Žalobca presadzuje v komunikácii
účelové obštrukcie, ostatné vzájomné stretnutie sa uskutočnilo dňa 21.02.2024, pričom už v roku

2023 žalobca od žalovaného obdržal projektovú dokumentáciu k prípojkám prostredníctvom právneho
zástupcu a následne konkrétne dňa 22.01.2024 bol zo strany žalovaného odovzdaná osobne dohoda
o pripojenie na spoločnú vodovodnú prípojku, čiže už v danom čase žalobca videl možnosti (mohol
preveriť možnosti) pripojenia, kde žalovaný predložil kladné stanovisko k pripojeniu od BVS, a.s., pričom
bolo potrebné zo strany žalobcu doložiť jeho podpis. Následne na osobnom stretnutí aj za prítomnosti

právnych zástupcov žalovaný požiadal žalobcu o súhlas a podpis. Žalobca sa vyjadruje spôsobom,
akoby chcel preverovať možnosti napojenia a byť súčinný, ale tieto tvrdenia nemajú oporu v skutkovom
stave, keďže už v rozhodujúcom čase (uvedené vyššie) bolo vydané súhlasné stanovisko od BVS, a.s.
k tomu, že napojenie je možné. Predmetné dôkazy k vyššie uvedeným tvrdeniam žalovaného žalovaný
predložil a nachádzajú sa v spise, pričom žalobca sa k nim doteraz nijakým spôsobom nevyjadril (!!!)

Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení (viď bod 32 Vyjadrenia žalobcu) tvrdí, že žalobca chcel vyriešiť
vec komplexne, ale žalovaný to nechcel. Tento záver neobstojí, žalovaný rovnako mal záujem vyriešiť
všetky vzájomné problémy, pripomienkoval dohodu, ale jeho pripomienky neboli náležite reflektované
zo strany žalobcu, ktorý mal predstavu o presadzovaní svojich jednostranných požiadavkách. Je to
práve žalobca, kto vytvoril status quo a účelovo ho neodkladným opatrením udržiava. Žalobca zásadným

spôsobom fabuluje, keď (viď bod 34 jeho Vyjadrenia žalobcu) si vytvára dojmy z nepreukázanej situácie,
žemalavodaúdajneniekdevpriestorežalovanéhovytekaťtakýmspôsobom,žechcel„žalobcupoškodiť
vyššou mierou spotreby vody a mal údajne nechať vytekať vodu do umývadla alebo toalety cez nejakú
hadicu (?), aby stavbu vyslovene nevytopil“. Žalobca sa vo svojej argumentácii obracia na všeobecnúprevenčnú povinnosť, že preto zasiahol do rozvodov, pričom ale nerešpektuje zásadnú skutočnosť,
že týmto zásahom vzniká škoda na strane žalovaného. Nevykonáva udržiavacie práce v byte, ktorý
užíva, bezdôvodne, ale práve preto, aby bol byt opäť pre neho obývateľný, ako to bolo pred zásahmi

zo strany žalobcu. Žalobca ďalej vytvára dojem, akoby žalovaný dlho akceptoval zasahovanie zo
strany žalobcu (od roku 2020), čo samozrejme je číry nezmysel, keďže žalovaný sa neustále snaží
napraviť vzniknuté škody, ktoré spôsobil žalobca (o tejto skutočnosti svedčia súdne spory, exekučné
konanie, mimosúdne rokovania a pod.). Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia (ktoré žalovaný odmieta)
ohľadom „vŕtacieho kladiva, búrania, ktoré malo zasiahnuť do spoločných rozvodov kúrenia“ a pod.

Nepoužíval žiadne „vŕtacie kladivo“, žalobca zveličuje, pritom má jednoznačný prehľad o vykonaných
prácach, keďže ho žalovaný vpustil do predmetných priestorov bytu, ktoré si žalobca osobne prehliadol.
Žalobca tvrdí, že odpojením (zmenou) formy kúrenia, teda napr. odpojením radiátora od spoločného
kúrenia a nahradením ho podlahového kúrenia by malo dôjsť k situácii, že ostatní (v tomto prípade
by to mal byť žalobca a jeho rodina) si nemôžu vykurovať svoju bytovú jednotku. Toto tvrdenie nemá
technické opodstatnenie, je to nezmysel. Žalobca tvrdí, že žalovaný v spolupráci so susedom vymenil

pôvodný spoločný plot za nový murovaný. Toto tvrdenie nie je pravdou, žalovaný pomohol susedovi
s odvozom odpadu, susedia si opravovali plot na vlastnom pozemku, z vlastných finančných zdrojov
a oplotili si väčšiu časť pozemku (celú zadnú časť pozemku, nielen pozemok susediaci s pozemkom
žalobcu a žalovaného), čo z predloženého dôkazu zo strany žalobcu vôbec nevyplýva. Je zrejmé, že
obe strany sporu mali mať dávno zmenené časti nehnuteľností na dve samostatné bytové jednotky,

keďže ich tak dlhodobo de facto užívajú, ak by tento stav mali právne daný, tak by bolo nemysliteľné,
aby žalobca na jednej strane požadoval súdnu ochranu, aby mal prístup do bytu inej osoby. Bez
ohľadu na právny stav, skutkovo majú strany sporu užívanie bytových jednotiek rozdelené, zároveň
nič to nemení na skutočnosti, že žalobca na druhej strane neumožnil to, čo požaduje od žalovaného
(prístup k uzáveru vody a pod.). Potvrdil, že dňa 11.06.2024 vykonal rekonštrukciu podlahy vyliatím

ľahčeného poteru o hrúbke 4-5 cm do dvoch izieb v predmetnom byte, dokonca predmetné práce boli
prerušené z dôvodu vykonania obhliadky príslušníkmi policajného zboru, ktorí boli privolaní manželkou
žalobcu, pričom podnet zo strany manželky žalobcu bol vyhodnotený ako neopodstatnený. Ako vyplýva
zo stavebného zákona, ide o udržiavacie práce, ktoré vykonal žalovaný v časti Rodinného domu, ktorý
on užíva. Trval na tom, že žalobca neosvedčil naliehavosť na úpravu pomerov, žalobcova argumentácia

vychádzala zo skresľujúcich informácií, domnienok a mylných predstáv. Uznesenie súdu o zákaze
užívania spoločných prípojok vody a plynu v spoločnej nehnuteľnosti, v ktorej on nemá možnosť
zabezpečiť si prívod vody a plynu bez súhlasu žalobcu, je v rozpore s akoukoľvek logikou, v rozpore so
základnými právami žalovaného ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, garantovanými Ústavou
Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie

vo výroku I. až IV. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu napadnutého uznesenia, viazaný rozsahom a
dôvodmiodvolania(§379,§380ods.1a378ods.1 CSP),ktorýmžalobcanapadolvýrokV.(zamietajúci
výrok) a žalovaný ním napadol výroky I. až IV. ( ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie)

a závislý výrok VI. o trovách konania. O podanom odvolaní strán sporu odvolací súd rozhodoval bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaného je
dôvodné.

10. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami,14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

15. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je
stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá
musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať
naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ust. § 324 a nasl. CSP. Pre rozhodnutie

súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je
skutkovýaprávnystavveci,vktoromsamározhodovaťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.
Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v ust. § 326 CSP.
Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré
vyplývajú z návrhu a z aplikovateľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci/strany
nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre

rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne
posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny
právneho stavu veci.

16. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení CSP je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť
pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo
a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu
postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení

nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery.
Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko
napraviteľnáujma.Vsumáreteda,účelomneodkladnéhoopatrenia,jetedadočasnezabezpečiťochranu
porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom

jeho nariadenia sú (1) osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má
poskytnúť ochrana, (2) osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu,
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, (3) preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom pred nariadením

neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný)
stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný
navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

17. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal absenciu riadneho odôvodnenia nariadeného

neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, s jeho námietkami sa odvolací
súd plne stotožňuje. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil všeobecne tým,
že mal za osvedčené žalobcom tvrdené svojvoľné zasahovanie žalovaného do technických zariadení
domu, ako sú rozvody vody, plynu, osvetlenia a konštrukcie stavby, bez súhlasu žalobcu, a to na základe
pripojenej fotodokumentácie. Pričom sa dôsledne nevysporiadal s tým, že žalobca potrebu neodkladnej

úpravy pomerov odvodzoval od oznámenie žalovaného ( zo dňa 29.02.2024) o začatí rekonštrukčných
prác v byte žalovaného ( bod 26 návrhu) z čoho žalobca vyvodzoval, že úmyslom žalovaného bude
okrem iného i snaha o pripojenie na rozvody vody a plynu. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne
dáva do pozornosti, že podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je navrhovateľom riadne
osvedčenie, že ním uvádzané tvrdenia odôvodňujú potrebu neodkladne úpravy pomerov, čo v danej veci

podľa názoru odvolacieho súdu absentuje.

18. Začatie vykonávania rekonštrukčných prác v byte žalovaného nie je sporným, čo vo svojom vyjadrení
potvrdil aj samotný žalovaný, čo preukazujú i fotografie priložené žalobcom k návrhu (čl. 12 až 27), a tofotografie a) spoločných priestorov, záhrady a zastavanej plochy ( stavebný materiál a stavebný odpad
umiestnenýodčasu29.02.2024vspoločnýchpriestorochnehnuteľnosti),b)fotografiuuzamknutejskrine
s ističom a c) fotografie spoločných priestorov záhrady a zastavenej plochy + situačný nákres pozemku.

Vychádzajúc tak z nespornej skutočnosti, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, na základe dohody spoluvlastníkom zo dňa 19.06.2008 mu svedčí právo užívať byt
na prízemí, nemožno mu rovnako uprieť právo, aby vo svojom byte vykonával rekonštrukčné práce.
Argumentácii žalovaného, že vykonáva len rekonštrukčné práce a nezasahuje do spoločných častí
domu, zodpovedá i tvrdenie žalobcu, že všetky stavebné práce vykonával žalovaný svojpomocne, t.z.

pravdepodobne aj bez projektu.

19. Preto pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodkladnosť úpravy pomerov
odvodzoval z oznámenia žalovaného o začatí rekonštrukčných prác, začatie rekonštrukčných prác
samé o sebe nemožno považovať za zásah do práv žalobcu. Žalobcom priložená fotografia, na ktorej
je zobrazený stavebný materiál ( ROTAFLEX - tepelná izolácia, USB dosky) a vykurovacie telesá

nasvedčuje tomu, že žalovaný vykonáva vo svojom byte rekonštrukčné práce, čo vo svojom vyjadrení
žalovaný potvrdil. Žalovaný vo vyjadrení správne poukázal na to, že oprávnenie zisťovať, či stavba,
stavebné úpravy alebo udržiavacie práce sa vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe
ohlásenia, či sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú
podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce

sa na stavebné práce a stavebné výrobky, má štátny stavebný dohľad. V prípade, ak má žalobca
pochybnosti o rozsahu vykonávaných prác, príp. o splnení si ohlasovacej povinnosti žalovaného,
nič žalobcovi nebráni postupovať v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. Ust. § 55 ods. 2
písm. c) a d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
vyžaduje splnenie ohlasovacej povinnosti v prípade stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení

vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a
neohrozujú sa záujmy spoločnosti a pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby,
požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie. Stavebník je povinný uskutočnenie
stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť
stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú

stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a
projektovú dokumentáciu. Ak ohlásenie stavebníka neobsahuje požadované náležitosti, stavebný úrad
vyzve stavebníka na ich doplnenie. Ak ani po uplynutí lehoty určenej stavebným úradom na doplnenie
ohlásenie nie je úplné, stavebný úrad podanie odloží a bezodkladne o odložení informuje stavebníka. Ak
stavebný úrad na podklade predložených dokladov zistí, že navrhovanou stavbou by mohli byť dotknuté

práva tretích osôb alebo je potrebné určiť podmienky pre uskutočnenie stavby, určí, že ohlásenú stavbu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia ( § 57 ods. 1 stavebného zákona).

20. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný mieni pravdepodobne realizovať aj kompletnú výmenu rozvodov
vody, plynu a ústredného kúrenia, je potrebné vyhodnocovať v súvislosti s tvrdením žalobcu, že všetky

spoločné prípojky ( vody a plynu) aktuálne užíva výlučne žalobca. Z vyjadrenie žalovaného a ním
predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný sa opakovane snažil/snaží so žalobcom vzniknutú
situáciu riešiť. Žalovaný predložil žalobcovi potrebnú projektovú dokumentáciu aj podklady od BVS,
a.s. (tieto dôkazy sú súčasťou súdneho spisu), avšak k dohode nedošlo. I keď podľa čl. VI bod
IV, písm. b) TECHNICKÝCH PODMIENOK pripojenia nehnuteľnosti na verejný vodovod a technické

podmienky zriadenia a odstránenia vodovodnej prípojky v podmienkach Bratislavskej vodárenskej
spoločnosti, a.s. štandardne nie je možné vybudovať 2 merače pre 1 nehnuteľnosť: „Umiestnenie a
montážsamostatnéhoVDM(vodomer)jemožnáprenehnuteľnosťlenaktvorísamostatnúnehnuteľnosť,
preukázateľnú geometrickým plánom na prerozdelenie nehnuteľnosti a listom vlastníctva.“, zriadenie 2
samostatných fakturačných meračov vody a zriadenie 2 samostatných prípojok vody je možným na

základe osobitnej výnimky, za predpokladu udelenia aj súhlasu zo strany žalobcu ako podielového
spoluvlastníka.

21. Správne argumentuje žalobca, že mu ako podielovému spoluvlastníkovi svedčí právo predmetnú
nehnuteľnosť užívať, nemožno však nevzhliadnuť na zásadnú skutočnosť, že rovnaké práva a rovnaká

právna ochrana patrí i žalovanému. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci žalobca neosvedčil, že
by žalovaný konal ( mienil konať) tak, že by poškodzoval alebo manipuloval s vodovodným potrubím,
meradlom vody a vodovodnou prípojkou, príp. že by poškodzoval alebo manipuloval s plynovým
potrubím, meradlami plynu a plynovou prípojkou alebo inak obmedzoval žalobcu.22. Napriek uvedeným záverom považuje odvolací súd za potrebné reagovať na tvrdenia žalobcu,
že to bol práve žalovaný, ktorý výrazne zasiahol do existujúce stavu a svojim konaním obmedzuje

žalobcu. Zo žalobcom predloženého rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.08.2023
sp.zn. 16Co/99/2023, ako i z vyjadrenia žalobcu je nesporným, že už v roku 2020 samotný žalobca
( bez súhlasu žalovaného) „prerobil“ rozvody plynu a vody, konanie ktoré v danom čase žalobca
odôvodňoval všeobecnou prevenčnou povinnosťou. Uvedené vyplýva i z formulácie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia „ ... sú v užívaní žalobcu“ ( myslí sa prípojka na verejný vodovod a

verejný plynovod, pozn. odvolacieho súdu). Preto pokiaľ žalobca vyjadruje obavy z toho, že žalovaný
bude zasahovať do rozvodov plynu a vody svojpomocne, nie je odvolaciemu súdu zrejmým, prečo
žalobca neudelil žalovanému súhlas k opätovnému napojeniu jeho časti nehnuteľnosti k prívodu vody
a plynu, keďže práve žalobca bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného odklonil trasovanie týchto
prívodov do bytu žalovaného. Realizácia uvedených krokov by podľa názoru odvolacieho súdu bola
prospešnou pre obe strany, pričom nie je zrejmým, prečo žalobca odmieta žalovanému poskytnutie

potrebnej súčinnosti. Možno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že mu je upreté právo v rovnakom
rozsahu ako žalobcovi užívať predmetnú nehnuteľnosť, a to len v dôsledku nekonania žalobcu
(neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu). Uvedené konanie žalobcu (i keď odôvodňované
splnením si všeobecnej prevenčnej povinnosti), je tak v rozpore s jeho aktuálnou argumentáciou
vo vzťahu k žalovanému ( podielovému spoluvlastníkovi), nakoľko žalovanému ako podielovému

spoluvlastník rovnako svedčí právo ( za splnenia zákonných podmienok), aby sa pripojil k rozvodom
vody a plynu, tak aby mohol rovnako ako žalobca vykonávať svoje vlastnícke práva.

23. Nemožno súhlasiť ani so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil svoje tvrdenie, že
žalovaný poškodzuje alebo znefunkčňuje osvetlenie spoločných priestorov, čo preukazoval fotografiou

uzamknutej skrinky s ističom. Nie je zrejmým kedy bola fotografia vyhotovená, či sa skutočne jedná
o jediný prístup k osvetleniu, čo sa má/malo v skrinke nachádzať. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní
doplnil svoju argumentáciu o nové tvrdenie, že žalovaný môže diaľkovým ovládaním zapnúť a vypnúť
svetlo, uvedené rovnako neosvedčil. Vzhľadom k neosvedčeniu hrozby vzniku alebo rozširovaniu ujmy
na právach žalobcu, nebolo opodstatnené ani v tejto časti nariadiť vo veci neodkladné opatrenie.

24. Zhodnotiac vyššie uvedené má odvolací súd odlišne od záverov súdu prvej inštancie za to, že
žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil naliehavosť potreby požadovanej
predbežnej úpravy a nepreukázal skutočnosti, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia
bude ohrozená. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je

základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nemožno nevzhliadnuť ani na
žalobcom požadovaný rozsah neodkladného opatrenia, s ktorým sa súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí nesprávne plne stotožnil, opomenúc pritom skutočnosť, že nariadením neodkladného
opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenia dochádza k nevyhnutnému zásahu do základných
práv povinnej osoby, preto tento zásah musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality.

25. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie, v časti ktorou
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol (zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek
hnuteľných vecí, ktoré by tvorili prekážku vo vstupe, vjazde a voľnom pohybe po pozemkoch, odstrániť
a vypratať všetky hnuteľné veci ním alebo treťou stranou pre neho alebo na základe jeho pokynu

vnesené, umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom inštalované na pozemkoch, odstrániť a vypratať
všetky hnuteľné veci ním alebo treťou stranou pre neho alebo na základe jeho pokynu vnesené,
umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom inštalované v stavbe) v tejto časti odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a na podporu
správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva nasledovné.

26. Pokiaľ žalobca neodkladnosť úpravy pomerov ( uloženie žalovanému zdržať sa umiestňovania
akýchkoľvek hnuteľných vecí na pozemkoch, vo vstupe do stavby a odstrániť vnesené a umiestnené
hnuteľné veci), preukazoval fotografiami schodiska ( čl. 17,20) odvolací súd poukazuje na to, že na
uvedených fotografiách sa nachádza len stavebný materiál – 1 ks ROFLEX, USB doska a niekoľko

kusov drevených dosiek. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na vyjadrenie žalovaného
k odvolaniu žalobcu, v ktorom žalovaný uviedol, že stavebný materiál a ostatné veci potrebné na
rekonštrukciu ( radiátory a iné ) následne preniesol do pivnice a ostatný stavebný odpad, ktorý vznikol
pri udržiavacích prácach, žalovaný ihneď odniesol na skládku. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný doúnikovýchciestuložilhnuteľnéveci,čímohrozujeprípadnúevakuáciuosôbzostavbyalebozpožiarneho
úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom,
žalovaný rovnako vyvrátil predložením fotodokumentácie. Rovnako nič nenasvedčuje tvrdeniu žalobcu,

že by žalovaným realizované práce boli takého rozsahu a intenzity, že by mohli výrazne ovplyvniť
statiku celej nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní v reakcii na argumentáciu žalovaného
doplnil svoje skutkové tvrdenia a predložil nové fotografie aktuálneho stavu, je potrebné uviesť, že
odvolací súd pri rozhodovaní vo veci vychádza zo stavu v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je súd prvej inštancie viazaný skutkovým

a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia. Uvedené ustanovenie má zásadný význam i pre
odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenie
súdu prvej inštancie. Je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré
nastali až po vydaní napadnutého uznesenia.

27. K ostatným odvolacím námietkam odvolateľov odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Za daného stavu, po dôslednom vyvažovaní vzájomne kolidujúcich práv strán a po zohľadnení
stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd odlišne od súdu
prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd do
vzťahu medzi stranami zasahoval a upravoval ho tak výnimočným procesným prostriedkom, akým je
neodkladné opatrenie . Procesným inštitútom neodkladného opatrenia, pri ktorom súd posudzuje

výlučne splnenie procesných podmienok na jeho nariadenie, nemožno preskúmavať opodstatnenosť
tvrdení žalovaného ani žalobcu, týkajúcich sa hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou. Takýto
postup je možný len v konaní o veci samej, v ktorej bude konajúci súd postupovať vo vzťahu ku stranám
sporu v súlade s ust. Civilného sporového poriadku (vrátane uplatnenia prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany podľa ust. § 132, § 149, § 150 CSP). Pričom z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že v

tejto veci prebieha na základe ním podaného návrhu konanie na Mestskom súde Bratislava IV vedené
pod sp.zn. 3C/17/2023.

29. Na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., výroku II., výroku
III. a výroku IV. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol a výrok V. uznesenia súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).