Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115225783
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1115225783.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Renáty Janákovej, v spore žalobcu: F.. X. S., G. S. N. X, XXX XX I.,
Č. V., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 48.000,- eur s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.
514/2003 Z.z., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. júla 2022
č.k. 11C/167/2015-303 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobužalobcu,ktorousatentodomáhalnáhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 48.000,- eur s 12% úrokom z omeškania od 01.08.2015 do zaplatenia,
titulom nesprávneho úradného postupu predstavujúceho procesné prieťahy v rokoch 2007 - 2015 vo
veciachvedenýchKrajskýmsúdomvKošiciachpodsp.zn.4Cb1/2008a3Cb4/2008,súčasnežalovanej
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2/Žalobca v žalobe tvrdil nesprávny úradný postup Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených
pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 (vlastne iba súdneho konania vedeného na Krajskom

súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008, pretože žalovaná v duplike /č. l. 119/ tvrdila, resp. upresnila,
že konania vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 boli
spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 4Cb 1/2008, ktoré tvrdenie žalobca nepoprel), ktorý
podľa jeho tvrdení spočíva v porušení povinnosti rozhodnúť o právnych následkoch odporu z 01.03.2007
v primeranej lehote, za prieťahy v rokoch 2008 až 2015 s riadnym výsluchom svedkov Q. a N. (bod 1.
žaloby); v prieťahoch s procesnými rozhodnutiami o otázke odporu z 20.10.2008 a z 01.03.2007 (bod 2.
žaloby); v prieťahoch od 07.06.2010, nakoľko o otázke odporov doposiaľ súd nerozhodol (bod 3. žaloby);

v prieťahoch v konaní, nakoľko o odporoch z 01.03.2007, z 12.10.2008 a 14.02.2009 nebolo doposiaľ
rozhodnuté (bod 4. žaloby).
3/Žalovaná uviedla, že dňa 10.12.2013 bol Ústavným súdom SR vydaný nález č. k. II. ÚS 593/2012-161,
ktorým tento okrem iného konštatoval, že Krajský súd v Košiciach v konaniach sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp.
zn. 3Cb 4/2008 porušil základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal
žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 1.500,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
545,52 eur. Z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo

dňa 10.12.2013 (č. l. 61 - 103) sú zistil, že žalobca si nárok na priznanie finančného zadosťučinenia
uplatnilnazákladetotožnýchskutkovýchokolností,akýmiodôvodňujeajnároknanáhradunemajetkovej
ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 4Cb 1/2008
ústavný súd uviedol, že trvanie konania viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané. Ďalej možnokonštatovať, že krajský súd bol konkrétne v období od 21.09.2010 do 10.01.2011 nečinný a napr. v
období od 22.03.2007 do 11.09.2007 neefektívne činný, z čoho vyplýva, že Krajský súd v Košiciach
počasminimálnejednéhorokanevykonalvovecižiadneúkony,resp.vykonávalneefektívneúkony,ktoré

nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty. Vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 3Cb 4/2008
obdobne konštatoval, že trvanie konania viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané a že súd bol
nečinný v období od 24.11.2010 do 13.11.2012. Zároveň však ústavný súd (vo vzťahu k obom konaniam
vedeným na Krajskom súde v Košiciach) uviedol, že k predĺženiu prispel aj samotný sťažovateľ (žalobca)
najmätým,žeopakovanevyužívalmožnostipodľaObčianskehosúdnehoporiadku(opravnéprostriedky,

námietky zaujatosti, podávanie žiadostí o odročenie pojednávaní a pod.), pričom za takýchto okolností
si musel byť vedomý, že dôjde k predĺženiu predmetných konaní a oddialeniu rozhodnutí vo veci samej.
4/Z prešetrenia vybavenia sťažnosti žalobcu zo dňa 26.11.2014 (sťažnosť žalobcu vybavená listom
predsedu Krajského súdu v Košiciach Spr. 240/2014 zo dňa 17.12.2014) Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky v Prešetrení vybavenia sťažnosti č. 36057/2015/151 zo dňa 27.02.2015 (č. l.
120 - 123) súd zistil, že žalovaná vyhodnotila túto žiadosť žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti

predsedom Krajského súdu v Košiciach ako nedôvodnú.
5/Z prešetrenia vybavenia sťažnosti žalobcu zo dňa 09.03.2015 (sťažnosť vybavená listom predsedu
KrajskéhosúduvKošiciachSpr.65/2015)MinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepublikyvPrešetrení
vybavenia sťažnosti - odpoveď č. 40483/2015-151 zo dňa 27.04.2015 (č. l. 124 - 126) súd zistil, že
žalovaná vyhodnotila túto žiadosť žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu

v Košiciach ako neprípustnú.
6/Z e-mailového podania žalobcu zo dňa 17.07.2022 a jeho príloh (č. l. 220 - 245), ktoré je podaním vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, a ktoré žalobca
dodatočne doručil v listinnej podobe do desiatich dní podľa § 125 ods. 2 CSP dňa 20.07.2022 (č. l. 279 -
289), avšak do dispozície zákonnej sudkyne sa dostali až po vyhlásení rozsudku dňa 28.07.2022, o čom

svedčí Úradný záznam zo dňa 28.07.2022 (č . l. 301), súd zistil, že neobsahuje žiadosti o vybavenie
sťažnosti na prieťahy, výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažností a výsledky týchto prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na pojednávaní konanom dňa
09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008
podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu; na ktorých doloženie bol povinný

v zmysle povinnosti uloženej mu uznesením o odročení pojednávania zo dňa 09.09.2021 (zápisnica o
pojednávaní č. l. 202 - 205). Z datovania sťažností na prieťahy, priložených žalobcom k tomuto podaniu
(sú datované 03.02.2022, 04.02.2022 a 14.02.2022) je evidentné, že ich žaloba vyhotovil až po tom,
ako bol na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 súdom upozornený na znenie § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. a jeho interpretáciu na tento konkrétny súdený prípad. Keďže na nich absentuje

podacia pečiatka Krajského súdu v Košiciach, resp. žalobca nepredložil kópie podacích lístkov alebo
iných dokladov o ich odoslaní, nepreukázal ich odoslanie, resp. doručenie predsedovi Krajského súdu
v Košiciach. Aj keď v nich poukazuje na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 4Cb/1/2008 v rokoch 2007 až 2015, nič to nemení na skutočnosti, že nepredložil výsledky
vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky týchto

prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní
vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo
tých, ktoré sú už súčasťou spisu, z výsledkov ktorých (len z ich výsledkov) možno v konaní o náhradu
škody vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Prílohou e-

mailového podania žalobcu, ani podania dodatočne doručeného v listinnej podobe, nebolo Uznesenie
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/2010-45 zo dňa 05.05.2010.
7/Z e-mailového podania žalobcu zo dňa 18.07.2022 a jeho príloh (č. l. 246 - 272), ktoré je podaním vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, a ktoré žalobca
dodatočne doručil v listinnej podobe do desiatich dní podľa § 125 ods. 2 CSP dňa 20.07.2022 (č. l. 290

- 299), avšak do dispozície zákonnej sudkyne sa dostali až po vyhlásení rozsudku dňa 28.07.2022, o
čom svedčí Úradný záznam zo dňa 28.07.2022 (č. l. 301), súd zistil, že neobsahuje žiadosti o vybavenie
sťažnosti na prieťahy, výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažností a výsledky týchto prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na pojednávaní konanom dňa
09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008

podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu; na ktorých doloženie bol povinný
v zmysle povinnosti uloženej mu uznesením o odročení pojednávania zo dňa 09.09.2021 (zápisnica o
pojednávaní č. l. 202 - 205). Z datovania sťažností na prieťahy, priložených žalobcom k tomuto podaniu
(sú datované 31.08.2021, 27.12.2021, 06.01.2022, 12.01.2022, 22.01.2022, 08.03.2022, 28.05.2022) jeevidentné, že ich žaloba vyhotovil až po tom, ako bol na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 súdom
upozornený na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho interpretáciu na tento konkrétny
súdený prípad. Keďže na nich absentuje podacia pečiatka Krajského súdu v Košiciach, resp. žalobca

nepredložil kópie podacích lístkov alebo iných dokladov o ich odoslaní, nepreukázal ich odoslanie,
resp. doručenie predsedovi Krajského súdu v Košiciach. Aj keď v nich poukazuje na prieťahy v konaní
vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 v rokoch 2007 až 2015, nič to nemení
na skutočnosti, že nepredložil výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybaveniasťažnostíavýsledkytýchtoprešetrenívybavenísťažností,oktorýchnapojednávaníkonanom

dňa09.09.2021tvrdil,žeichvkonanívedenompredKrajskýmsúdomvKošiciachpodsp.zn.4Cb/1/2008
podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu, z výsledkov ktorých (len z ich
výsledkov)možnovkonaníonáhraduškodyvychádzaťpriposudzovanínesprávnehoúradnéhopostupu
súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z.
8/Nespornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu bolo tvrdenie žalobcu o existencii súdnych

konaní vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 (spojených
a vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1/2008), v ktorých žalobca tvrdí nesprávny
úradný postup (prieťahy v rokoch 2007 - 2015), ktorých existenciu nenamieta žalovaná; tvrdenie žalobcu
otom,žepožiadalžalovanúopredbežnéprerokovanienárokunanáhradunemajetkovejujmyuplatnenej
žalobou ako nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorej žiadosti žalovaná nevyhovela, ktoré tvrdenia žalovaná
nepopiera, hoci počas sporu žiadna strana nepredložila ako dôkazy žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ani odpoveď žalovanej na túto žiadosť.
9/Spornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu zostalo tvrdenie žalovanej o neexistencii
nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb

1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 (iba v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb
1/2008) od roku 2007 do roku 2015, resp. od vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, t. j. od 10.12.2013 do roku 2015), ktoré žalobca poprel;
tvrdenia o splnení, resp. nesplnení zákonných podmienok pre vyvodenie zodpovednosti žalovanej za
škodu: 1. existencia nesprávneho úradného postupu žalovanej, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom žalovanej a vznikom škody, ktorých splnenie tvrdí žalobca, a
ktorých nesplnenie tvrdila žalovaná.
10/Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod
sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, súd prvej inštancie predovšetkým uviedol, že
žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v tomto spore
uplatnil na základe identických skutkových okolností, akými odôvodňoval aj uplatnenie nemajetkovej
ujmy v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 593/2012 v zmysle čl.
127 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou

nemajetkovej ujmy vo výške 48.000,- eur v tomto spore je žiaduce zdôrazniť, že Nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 bola žalobcovi priznaná suma
vo výške 1.500,- eur (z pôvodne uplatnenej sumy 33.500,- eur), ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky
považoval za odôvodnenú s prihliadnutím na povahu veci, na okolnosti zisteného porušenia práva,
ako aj na podiel sťažovateľa na vzniknutých zbytočných prieťahoch. Súd mal za to, že túto priznanú a

vyplatenú sumu 1.500,- eur je nutné na účely predmetného sporu, v časti žalobcom uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho
v prieťahoch v konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do
vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013,
považovať za primeranú a postačujúcu s prihliadnutím na to, že v danom prípade nedošlo k nijakej

zmene skutkových okolností, a vyplatená suma 1.500,- eur bola priznaná ako zmiernenie nemajetkovej
ujmy. Nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Krajského
súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp.
zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS
593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 (t. j. od roku 2007 do 10.12.2013) už teda bol reparovaný priznaním

finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- eur žalobcovi týmto nálezom. Žalobcovi teda už bola
vyplatená suma, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky, ako najvyššia inštancia, na ktorú je možné
sa obrátiť, považoval za primeranú a postačujúcu. Finančné zadosťučinenie v zmysle čl. 127 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky predstavuje určitú formu nemajetkovej ujmy, ktorej priznanie je založenéna posudzovaní rovnakých skutočností (citová ujma, pocity neistoty, negatívne dôsledky v súkromnom
živote a spoločenskom prostredí), ako možné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení
zákona č. 514/2003 Z.z. Ak by súd pripustil možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy titulom

nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach
vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do vydania Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013, po tom, čo o tomto nároku
rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, došlo by k duplicite priznania náhrady nemajetkovej ujmy
na skutkovo totožnom základe, a nastala by absurdná situácia, kedy by všeobecný súd preskúmaval

odôvodnenosť priznaného finančného zadosťučinenia, a rozhodoval o možnosti priznať nemajetkovú
ujmu (či už v rovnakej, alebo vyššej sume) po tom, čo danú vec z hľadiska opodstatnenosti uplatneného
nároku prerokoval Ústavný súd Slovenskej republiky ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti.
11/Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod
sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.

ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 do roku 2015, mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané,
že žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že aj v predmetnom období (od 10.12.2013
do roku 2015) sa Krajský súd v Košiciach dopustil zbytočných prieťahov v konaniach vedených
pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008, tzn. nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto súvislosti súd zdôraznil,

že z prešetrenia vybavenia sťažnosti žalobcu zo dňa 26.11.2014 (sťažnosť žalobcu vybavená listom
predsedu Krajského súdu v Košiciach Spr. 240/2014 zo dňa 17.12.2014) Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky v Prešetrení vybavenia sťažnosti č. 36057/2015/151 zo dňa 27.02.2015 (č. l.
120 - 123) je zrejmé, že žalovaná vyhodnotila túto žiadosť žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti
predsedom Krajského súdu v Košiciach ako nedôvodnú. Takisto z prešetrenia vybavenia sťažnosti

žalobcu zo dňa 09.03.2015 (sťažnosť vybavená listom predsedu Krajského súdu v Košiciach Spr.
65/2015) Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v Prešetrení vybavenia sťažnosti - odpoveď
č. 40483/2015-151 zo dňa 27.04.2015 (č. l. 124 - 126) je evidentné, že žalovaná vyhodnotila túto žiadosť
žalobcu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Košiciach ako neprípustnú.
V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnosť, či v konkrétnom prípade bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nie je kompetentný preskúmať
všeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,alelenÚstavnýsúdSlovenskej
republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v
konaní alebo nadriadený orgán na podklade žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom
súdu, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd pre ľudské práva. Všeobecný súd teda môže

rozhodnúť o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade,
ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní. Keďže v danom prípade rozhodnutie
oprávneného orgánu o existencii prieťahov od vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 do roku 2015 v predmetných konaniach absentuje, nie
je splnená základná podmienka pre posúdenie a rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy v

dôsledku nesprávneho úradného postupu.
12/Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Krajského súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod
sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp. zn. 3Cb 4/2008 od roku 2007 do vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 (t. j. od roku 2007 do 10.12.2013) nad sumu

priznanú žalobcovi týmto nálezom ústavného súdu (t. j. nad 1.500,- eur), ako aj vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Krajského
súdu v Košiciach, spočívajúceho v prieťahoch v konaniach vedených pod sp. zn. 4Cb 1/2008 a sp.
zn. 3Cb 4/2008 od vydania Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 593/2012-161 zo
dňa 10.12.2013 do roku 2015 (t. j. od 10.12.2013 do roku 2015), z vykonaného dokazovania rezultuje

nepreukázanie existencie nesprávneho úradného postupu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. E-mailové podanie žalobcu zo dňa 17.07.2022 a jeho prílohy (č. l. 220 - 245), ktoré je
podaním vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré
žalobca dodatočne doručil v listinnej podobe do desiatich dní podľa § 125 ods. 2 CSP dňa 20.07.2022 (č.
l. 279 - 289), avšak do dispozície zákonnej sudkyne sa dostali až po vyhlásení rozsudku dňa 28.07.2022,

o čom svedčí Úradný záznam zo dňa 28.07.2022 (č. l. 301), nie sú žiadosťami o vybavenie sťažnosti
na prieťahy, výsledkami vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosťami o prešetrenie vybavenia
sťažnostíavýsledkamitýchtoprešetrenívybavenísťažností,oktorýchžalobcanapojednávaníkonanom
dňa09.09.2021tvrdil,žeichvkonanívedenompredKrajskýmsúdomvKošiciachpodsp.zn.4Cb/1/2008podal v rokoch 2007 až 2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu (č. l. 120 - 126); na ktorých
doloženie bol povinný v zmysle povinnosti uloženej mu uznesením o odročení pojednávania zo dňa
09.09.2021 (zápisnica o pojednávaní č. l. 202 - 205). Z datovania sťažností na prieťahy, priložených

žalobcom k tomuto podaniu (sú datované 03.02.2022, 04.02.2022 a 14.02.2022) je evidentné, že ich
žaloba vyhotovil až po tom, ako bol na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 súdom upozornený na
znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho interpretáciu na tento konkrétny súdený prípad. Keďže
na nich absentuje podacia pečiatka Krajského súdu v Košiciach, resp. nepredložil kópie podacích lístkov
alebo iných dokladov o ich odoslaní, nepreukázal žalobca ich odoslanie, resp. doručenie predsedovi

Krajského súdu v Košiciach. Aj keď v nich poukazuje na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 v rokoch 2007 až 2015, nič to nemení na skutočnosti, že nepredložil
výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky
týchto prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich
v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až
2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu, z výsledkov ktorých (len z ich výsledkov) možno v konaní

o náhradu škody vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
zbytočných prieťahoch v konaní v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Prílohou e-mailového podania žalobcu, ani podania dodatočne doručeného v listinnej podobe, nebolo
Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/2010-45 zo dňa 05.05.2010. Rovnako tak e-mailové podanie žalobcu
zo dňa 18.07.2022 a jeho prílohy (č. l. 246 - 272), ktoré je podaním vo veci samej urobené v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré žalobca dodatočne doručil v listinnej podobe
do desiatich dní podľa § 125 ods. 2 CSP dňa 20.07.2022 (č. l. 290 - 299), avšak do dispozície zákonnej
sudkyne sa dostali až po vyhlásení rozsudku dňa 28.07.2022, o čom svedčí Úradný záznam zo dňa
28.07.2022 (č. l. 301), nie sú žiadosťami o vybavenie sťažnosti na prieťahy, výsledkami vybavenia týchto
sťažností na prieťahy, žiadosťami o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledkami týchto prešetrení

vybavení sťažností, o ktorých žalobca na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich v konaní
vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až 2015, mimo
tých, ktoré sú už súčasťou spisu (č. l. 120 - 126), na ktorých doloženie bol povinný v zmysle povinnosti
uloženej mu uznesením o odročení pojednávania zo dňa 09.09.2021 (zápisnica o pojednávaní č. l.
202 - 205). Z datovania sťažností na prieťahy, priložených žalobcom k tomuto podaniu (sú datované

31.08.2021, 27.12.2021, 06.01.2022, 12.01.2022, 22.01.2022, 08.03.2022, 28.05.2022) je evidentné, že
ich žaloba vyhotovil až po tom, ako bol na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 súdom upozornený na
znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho interpretáciu na tento konkrétny súdený prípad. Keďže
na nich absentuje podacia pečiatka Krajského súdu v Košiciach, resp. nepredložil kópie podacích lístkov
alebo iných dokladov o ich odoslaní, nepreukázal žalobca ich odoslanie, resp. doručenie predsedovi

Krajského súdu v Košiciach. Aj keď v nich poukazuje na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 v rokoch 2007 až 2015, nič to nemení na skutočnosti, že nepredložil
výsledky vybavenia týchto sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažností a výsledky
týchto prešetrení vybavení sťažností, o ktorých na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021 tvrdil, že ich
v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 podal v rokoch 2007 až

2015, mimo tých, ktoré sú už súčasťou spisu, z výsledkov ktorých (len z ich výsledkov) možno v konaní
o náhradu škody vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
zbytočných prieťahoch v konaní v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
13/Žalobca nepreukázal splnenie už prvej v troch podmienok (1. existencia nesprávneho úradného
postupu orgánu žalovanej, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody) pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - existenciu nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci tým, že nepredložil ako dôkazy výsledky vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatné rozhodnutie
vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, z ktorých (iba z ktorých) môže súd vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonnej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Z dôvodu nesplnenia už prvej podmienky pre vyvodenie
zodpovednosti voči štátu - existencie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, nemôže byť logicky splnená ani druhá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti štátu- vznik nemajetkovej ujmy, a ani tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a
vznikom nemajetkovej ujmy. Súdu preto nezostalo iné, ako konštatovať nesplnenie aj druhej podmienky

pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu - vznik nemajetkovej ujmy, a tretej podmienky pre vyvodenie
zodpovednosti voči štátu - príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci a vznikom nemajetkovej ujmy. Nakoľko pre vyvodenie zodpovednosti za
škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné (a to conditio sine qua non) kumulatívne splnenie
vyššie uvedených troch zákonných podmienok, pričom kumulatívnosť splnenia týchto troch podmienok

má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za
škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., súd prvej inštancie uzavrel, že v predmetnom spore nemožno
voči štátu (žalovanej) vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. pre nesplnenie
všetkých troch zákonom vyžadovaných podmienok.
14/Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, t. j. pripojenie spisov Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 4Cb/1/2008 a 3Cb/4/2008 (spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cb/1/2008)

a dôkazy navrhnuté žalobcom v písomnom podaní zo dňa 31.08.2016 (č. l. 42 - 57, t. j. v replike
žalobcu), považujúc ich vykonanie za neefektívne, nadbytočné a nehospodárne, nakoľko mal z doteraz
vykonaného dokazovania za dostatočne preukázaný skutkový stav veci. Predmetom tohto sporu je
uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu v podobe
prieťahov v konaniach vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn.

3Cb/4/2008. Návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania, ktoré sa skôr javia ako argumentácia žalobcu
v konaní o zaplatení pohľadávok, sa však týkajú predmetu a skutkových okolností sporu vedeného
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008, v ktorom Krajský súd v Košiciach rozhoduje
o pravosti samotných pohľadávok žalobcu, pričom tento spor nie je doteraz právoplatne ukončený.
Žalobcom navrhované dôkazy sa týkajú skutočností nerozhodných pre spor o nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom z navrhovaných dôkazov nie je ani zrejmé,
aké konkrétne skutočnosti (s prihliadnutím na predmet sporu - preukázanie nesprávneho úradného
postupu, vznik a výšku nemajetkovej ujmy a existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody) majú preukázať. Žiadny zo žalobcom navrhovaných dôkazov totiž nemôže
nahradiť rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z., ktoré je pre posúdenie existencie nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v
konanípresúdsmerodajné,aninemôženahradiťpovinnostižalobcuhodnovernýmspôsobompreukázať
vznik a výšku nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 17 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. V
tomto smere sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalovanej prezentovaným v jej duplike a výpovedi
na pojednávaní.

15/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že v spore úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal,
keď žalovaná sa nároku na náhradu trov konania vzdala.
16/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie (rovnako jeho doplnenie) žalobca namietajúc, že súd
prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav veci, vec posúdil nesprávne po právnej stránke, rozhodnutie

je neúplné, predčasné a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie väčšinu navrhnutých dôkazov nevykonal
a ani neodôvodnil prečo, nemohol tak zistiť skutkový stav veci. Predovšetkým opomenul skutkové
tvrdenia a dôkazné návrhy v podaniach žalobcu zo dňa 17. 7. 2022 a 18. 7. 2022, ktoré žalobca súdu
doručil elektronicky a následne i v písomnej forme. Pokiaľ súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy
uvedenélistiny,tvrdeniaadôkaznénávrhy,rozsudokjeneúplný,nesprávnyanepreskúmateľný.Súdmal

hodnotiť vyšpecifikované prieťahy v konkrétnych procesných povinnostiach Krajského súdu v Košiciach
za roky 2007 až 2015. Uspokojil sa však len s paušálnym odkazom na nález ústavného súdu, ktorý však
nie je obsahovo totožný z vyšpecifikovanými procesnými prieťahmi a vadami v žalobe. Totožnosť oboch
konaní neexistuje. Odškodňovacie konanie obsahuje celkom iné špecifické prvky, kľúčovou procesnou
vadou je, že o návrhu povinného dlžníka na zrušenie oboch exekučných titulov rozhoduje nezákonný

súdanezákonnísudcovia.Od16.2.2007jetakporušovanéprávožalobcunazákonnýsúdazákonného
sudcu podľa článku 48 ods. 1 ústavy i článku 6 ods. 1 dohovoru. Ďalšou vadou podľa odvolateľa je,
že súd opomenul predložené skutočnosti, kedy v rokoch 2015 až 2022 Krajský súd v Košiciach a
nadväzujúce súdy začali zametať stopy po prvých nezákonnostiach z rokov 2007 až 2010. Vec mala byť
dávnoodovzdanáexekučnémusúdu,ktorýjedinýmáprávomocskúmaťformálnustránkuvykonateľnosti

exekučných titulov, v právnom štáte túto právomoc nemá súd, ktorý sám exekučné tituly vydal v roku
1997. Úkony súdu od 16. 2. 2007 súd tak ničotné, nemajú žiadny právny význam, pokiaľ súd vyžadoval
konštatovanie predsedu KS v Košiciach o existencii prieťahov v konaní, ide o naivnú predstavu, pretože
práve predseda súdu zločiny sám v rokoch 2007 až 2020 kryl. Súčasťou svojho odvolania žalobcaurobil aj list predsedovi Najvyššieho súdu SR z 9. 1. 2023, kde sú uvedené ďalšie okolnosti ohľadne
nezákonností, nesprávnych úradných postupov a nezákonných rozhodnutí v konaní 4 Cb 1/2008 od 16.
2. 2007 do roku 2023.

17/Odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením z 12. apríla 2023 č.k. 5Co/46/2023-340 odvolanie
žalobcu podľa § 386 písm. a) CSP ako oneskorene podané odmietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania (odvolací súd vychádzal z obsahu spisu a predkladacej správy súdu prvej
inštancie konštatujúcej oneskorené podanie odvolania, z obsahu spisu vtedy vyplývalo, že žalobca
podal odvolanie len na pošte dňa 4.2.2023, žiadne mailové podania - neskôr po podaní dovolania na

základe úpravy vyššieho súdneho úradníka do spisu založené listiny č.l. 332a až 332p - spis v tom
čase neobsahoval).
18/Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 22. februára 2024 sp. zn. 4Cdo/156/2023 uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 12. apríla 2023 sp. zn. 5Co/46/2023 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súd
na ďalšie konanie v podstate z dôvodu, že žalobca posledný deň lehoty podal odvolanie v elektronickej
podobe bez autorizácie e-mailom a toto doplnil v zákonnej lehote listinným podaním.

19/Podaním zo dňa 12. mája 2024, označeným ako doplnenie odvolania, žalobca poukázal na podanú
ústavnú sťažnosť ohľadne prieťahov vo veci KS v Košiciach sp. zn. 4Cb 1/2008, ktorá súvisí s
odškodňovacím nárokom v súdenej veci. Ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie, vec je vedená
pod sp. zn. III. ÚS 625/2023. Žalobca navrhol, aby odvolací súd vyčkal do rozhodnutia ústavného súdu
a následne aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, alebo aby sám vydal rozhodnutie, ktorým žalobe vyhovie.
20/Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v
podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP, a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie dôvodné nie je.
21/Pravdivézistenierozhodujúcichskutočnostísadosahujerozvíjanímkontradiktórnehosporu,vktorom

má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán. Subjektívna aktivita každej zo sporových strán je
korigovaná opačnou aktivitou druhej procesnej strany. Každá zo strán má záujem na tom, aby jej
skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne informácie. Komunikačná
štruktúra civilného procesu vychádza z určitých pevných procesných rolí strán, ktoré sú v podstate dané
jednoduchým rozlišovaním procesného útoku a obrany. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich

záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom
spore, ovládanom zásadou prejednacou, slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostatočného
materiálu k objektívnemu a nestrannému posúdeniu skutkového stavu súdom. Zásada prejednacia
predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súdnom
konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromažďovanie skutkového materiálu potrebného k

posúdeniuarozhodnutiusporu.Nazákladepovinnostitvrdenia,bremenatvrdeniaadôkaznéhobremena
majúvniesťdokonaniapotrebnéinformácieorozhodujúcichskutočnostiach.Dôkaznébremenoohľadne
rozhodujúcich skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide pritom o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností
tiež tvrdí.

22/V civilnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, ktorý vyplynul z vykonaných
dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesu strán, prihliadajúc aj na ich zákonnú
dôkaznú povinnosť. Už novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 501/2001 Z.z. bola
vypustená z O.s.p. povinnosť súdu rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu veci a skutkový
základ pre rozhodnutie súdu sa obmedzil na skutkový stav, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa

prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Ide o oslabenie zásady materiálnej pravdy a podporu
formálnej pravdy. Preto sa v sporových konaniach kladie dôraz aj na zodpovednosť strán v konaní a na
povinnosti strán a to predovšetkým povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Súd v sporových konaniach
už nekoná za strany a nenahrádza ich činnosť. Je len na nich, aby uviedli svoje tvrdenia a doložili dôkazy
na ich preukázanie.

23/Dokazovanie je aktuálne upravené v § 185 až § 211 Civilného sporového poriadku (CSP). V zmysle
ust. § 187 ods. 1 CSP ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Následne zákon príkladmo
uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch svedka, listinu,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku. Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu,

podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva
pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia je upravená v § 153, podľa
ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich stranamohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu. Zákonná koncentrácia je upravená hneď v § 154, v zmysle ktorého prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí.
24/Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana v závislosti od jej

procesného postavenia plniť od začiatku sporu v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných
úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa
vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou
možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§
154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie

dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
25/Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť
(výnimky formuluje § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy

súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť
námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetnom
posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou
nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní
neboli produkované.

26/Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

27/Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený

preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR
na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase skúmať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. K záveru o tom, že
konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR (t.j. nie civilný súd v

konaní o náhradu škody), dospel už napr. aj Krajský súd v Nitre (sp. zn. 9Co 285/2011). Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak

súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických osôb a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). Teda v prípade, ak
by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustilzbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom
nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že súdom oprávneným konštatovať
existenciu prieťahov v súdnom konaní je len Ústavný súd SR.

28/Pre podporu vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť
Ústavného súdu SR. Z ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vyplýva,
že ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné
a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných práv a slobôd. V zmysle uvedeného,

pokiaľbybolomožnékonštatovaťexistenciusúdnychprieťahovanahradiťnemajetkovúujmunazáklade
rozhodnutia všeobecného súdu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., tak Ústavný súd SR by o takomto nároku
nemohol konať, pokiaľ by sa fyzická alebo právnická osoba ešte predtým neúspešne nedomáhala tohto
nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (teda prostredníctvom účinného prostriedku nápravy). Avšak
vzhľadom na to, že Ústavný súd SR skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a finančné zadosťučinenie priznáva (bez skúmania, či bol nárok predtým uplatnený podľa

zákona č. 514/2003 Z.z.), je zrejmé, že všeobecný súd nemôže bez ďalšieho konštatovať prieťahy v
konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy.
29/Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o priznaní náhrady nemajetkovej
ujmy žalobcovi za prieťahy v konaní (za obdobie od roku 2007 do 10.12.2013) správne prihliadal
na už priznané finančné zadosťučinenie nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS

593/2012-161 zo dňa 10.12.2013. Za tejto procesnej situácie, keď žalobcovi bola v súvislosti s
namietaným nesprávnym úradným postupom poskytnutá satisfakcia, či už vo forme konštatovania
porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo formou priznania materiálneho
odškodnenia, považoval i odvolací súd túto formu odškodnenia, s poukazom na ustanovenie § 17 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. za postačujúcu.

30/Existenciu nesprávneho úradného postupu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008 v období od vydania nálezu ÚS
SR č.k. II. ÚS 593/2012-161 zo dňa 10.12.2013 do roku 2015 žalobca (v rámci prvoinštančného konania)
žiadnym spôsobom nepreukázal. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie
vychádzal pri rozhodovaní veci dňa 22. júla 2022 (okrem ostatného obsahu spisu) z podaní žalobcu v

elektronickej podobe bez autorizácie e-mailom (zo dňa 17. a 18. júla 2022, pričom doložiť ďalšie dôkazy
mal do 31. decembra 2021 - č.l. 205 spisu), ktoré podania súd prvej inštancie na pojednávaní riadne
oboznámil a vyhodnotil (č.l. 274, 275 spisu, resp. body 8/ až 10/ odôvodnenia napadnutého rozsudku).
31/Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevykonal viacero navrhnutých dôkazov, odvolací
súd poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je

povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu
nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,
ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie strane sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Ak však súd
rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť, čo sa aj stalo, keď v odseku
48/ odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza viacero dôvodov, pre ktoré považoval vykonanie

ďalších dôkazov za neefektívne, nadbytočné a nehospodárne. Aj podľa názoru súdu odvolacieho by
ďalšie dokazovanie, pri neexistencii konštatovania nesprávneho úradného postupu na to oprávneným
orgánom, zjavne neprinieslo do konania žiadne nové a najmä relevantné skutočnosti.
32/Len pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.
októbra 2024 č.k. III. ÚS 625/2023-97 tento (hodnotiac obdobie po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 593/2012 z 10. decembra 2013) konštatoval, že postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 bolo porušené základné právo
žalobcu ako sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v období po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 593/2012 z 10. decembra 2013 aj sťažovateľovo základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a žalobcovi ako sťažovateľovi bolo
priznané finančné zadosťučinenie 3.000 eur, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť mu do

dvochmesiacovodprávoplatnostitohtorozhodnutia.Spolusfinančnýmzadosťučinenímskôrpriznaným
nálezom Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 593/2012-161 vo výške 1.500,- eur (za obdobie od roku 2007
do 10.12.2013) možno potom žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie odroku 2007 do roku 2015 titulom nesprávneho úradného postupu (z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov
v konaní Krajského súdu v Košiciach vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1/2008) považovať za uzavretý.
33/Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa uspokojil len s paušálnym odkazom na nález

ústavného súdu, ktorý však nie je obsahovo totožný z vyšpecifikovanými procesnými prieťahmi a vadami
v žalobe, resp. že súd mal hodnotiť vyšpecifikované prieťahy v konkrétnych procesných povinnostiach
Krajského súdu v Košiciach za roky 2007 až 2015, keď totožnosť oboch konaní neexistuje, toto
odškodňovacie konanie obsahuje celkom iné špecifické prvky, kde kľúčovou procesnou vadou je, že o
návrhu povinného dlžníka na zrušenie oboch exekučných titulov rozhoduje nezákonný súd a nezákonní

sudcovia, odvolací súd tento názor nezdieľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na názory
prezentované ustálenou súdnou judikatúrou, v zmysle ktorých je nesprávnym úradným postupom také
konanie štátneho orgánu, pri ktorom tento porušil právnymi normami predpísané pravidlá, spravidla
ide o postup a úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby
bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že
úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v

obsahu rozhodnutia neprejavia. Ak prípadné nesprávnosti, či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz
v obsahu rozhodnutia, potom môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nie nesprávnym úradným postupom.
34/Odvolací súd mal potom po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§

185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne,
presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu

prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
35/O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1, § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v konaní úspešnej žalovanej nárok na
náhradutrovodvolaciehoadovolaciehokonanianepriznal,keďžalovanejžiadnetrovykonanianevznikli.
36/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).