Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124290700
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124290700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: 365.bank,
a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.XXX/XX,D.E.F.,právnezastúpená:AdvokátskakanceláriaJUDr.PeterMalcho,
s. r. o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 9.154,65 EUR s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 45Csp/71/2024-152 z 25. novembra 2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť mu istinu vo výške 9.154,65 EUR, úrok vo výške 1.022,34 EUR,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- EUR a úroky z omeškania vo výške 7,5 %
ročne zo sumy 9.154,65 EUR od 25.01.2023 do zaplatenia. Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Na základe vykonaného dokazovania mal okresný

súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere
z 09.12.2019, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 10.000,- EUR. Žalobca sa
domáhal zaplatenia žalovanej sumy, ako predčasne zosplatneného úveru, pre nesplnenie povinnosti
žalovanej uhrádzať riadne a včas jednotlivé splátky úveru. Okresný súd tak posudzoval splnenie
podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že právne
úkony žalobcu, ako veriteľa, v zmysle týchto ustanovení, a to list označený ako „Upozornenie – výzva

na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.12.2022 a „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ (zosplatnenie
úveru) zo dňa 24.01.2023 nemožno považovať z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti za platné
právne úkony v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré mohli viesť k účinkom zosplatnenia
dotknutého spotrebiteľského úveru. Neurčitosť týchto úkonov videl v tom, že sa v nich neoznačuje
konkrétna splátka, pre nezaplatenie ktorej pristúpil žalobca k zosplatneniu celého spotrebiteľského
úveru. Bez takejto identifikácie splátky nepovažoval za možné preskúmať splnenie podmienok na
uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Poukázal na to, že uvedenie konkrétnej

splátky je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky
dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto
vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ (veriteľ) za splátku rozhodnú.Odkazujúc na rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných sporových veciach, ako aj relevantnú odbornú
literatúru, okresný súd žalobu zamietol. Na záver poznamenal, že už sa nezaoberal ďalšími námietkami
žalovanej týkajúcimi sa nesplnenia náležitosti zmluvy o úvere, keď tieto nemohli mať za následok

iné rozhodnutie vo veci samej, ako zamietnutie žaloby. Vzhľadom na výsledok súdneho konania,
vychádzajúc zo zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej „CSP“) priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca

a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel, zároveň mu priznal
náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku, pretože tento sa nezaoberal jeho argumentáciou osobitne uvedenou v podaní
z 11.10.2024, ktoré okresný súd spomínal v ods. 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Následne
namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na znenie ust.

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka uviedol, že z ich jazykového
vyjadrenia nevyplývajú obsahové náležitosti daných úkonov, ktoré vyžadoval okresný súd, t. j. povinnosť
informovať spotrebiteľa o konkrétnej splátke, ktorú neuhradil, a pre ktorú vyhlasuje veriteľ predčasnú
splatnosť úveru. Nepovažoval za jasné, prečo sa okresný súd rozhodol uplatniť neprimerane extenzívny
výklad týchto zákonných ustanovení hraničiaci až s dotváraním práva. Poukázal na to, že práve

spotrebiteľ je ten, kto prestal splácať úver, a teda musí vedieť, ktoré splátky neuhradil a zároveň vie
počas celého trvania zmluvného vzťahu, aká je výška jeho splátky. Nesplácaním úveru spotrebiteľ
porušuje elementárnu zákonnú a zmluvnú povinnosť plniť dlh riadne a včas. Aj od neho tak možno
spravodlivo očakávať, že vynaloží určitú rozumnú mieru vlastnej iniciatívy a snahy o zjednanie nápravy.
Bez ohľadu na to, s koľkými splátkami je spotrebiteľ v omeškaní, má byť jeho prípadná úhrada vo výške

jednej mesačnej splátky započítaná práve na túto prvú splátku, čím sa má konzumovať právo veriteľa
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Pri akceptovaní takéhoto výkladu je konkretizácia splátky, pre ktorú
dochádza k predčasnému zosplatneniu úveru, bez právneho významu. Spotrebiteľ totiž vôbec nemusí
vedieť, ktorú splátku uhrádza. Stačí mu bez ďalšieho zaplatiť sumu vo výške jednej mesačnej splátky.
V súdenom prípade bola žalovaná v čase doručenia upozornenia na možnosť vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru v omeškaní s viacerými splátkami. Preto ju informoval o celkovej výške neuhradenej
dlžnej sumy 760,70 EUR. Na upozornenie žalovaná nereagovala a neuhradila ani jednu splátku.
Vedome teda nevynaložila žiadne úsilie k tomu, aby zabránila predčasnej splatnosti úveru. V tejto
veci preto neobstojí tvrdenie, že neoznačením konkrétnej splátky zmaril dlžníčke možnosť vyhnúť sa
predčasnému zosplatneniu. Požiadavka na identifikáciu konkrétnej splátky v samotnej zosplatňujúcej

výzve je pre zachovanie možnosti spotrebiteľa vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru prima facie
absurdná.Tentonásledoktotižužvmomenterealizácievýzvynastalaspotrebiteľvzniklanovápovinnosť
uhradiť celý dlh naraz.

3. Ďalej žalobca namietal, že neobstojí ani argument, že označenie konkrétnej splátky v upozornení

na zámer veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je potrebné pre vyhodnotenie lehôt vyplývajúcich
z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu: 12.03.2024“ vyplýva, že
pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru žalovaná dňa 18.10.2022 uhradila 100,- EUR (pričom toto
plnenie bolo započítané na splátku splatnú v júli 2022). Ďalšie platby už nerealizovala. K zosplatneniu
úveru došlo teda pre nezaplatenie splátky za september 2021, ktorú žalovaná neuhradila vôbec, a s

ktorou bola v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti v omeškaní viac ako 3 mesiace. Ku dňu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru (od 26.09.2022 do 24.01.2024) trvalo omeškanie s úhradou danej splátky
3 mesiace a 24 dní. Žalovaná bola písomne upozornená na zámer veriteľa zosplatniť úver v lehote
nie kratšej ako 15 dní, listom zo dňa 28.12.2022. Všetky tieto skutočnosti v konaní riadne tvrdil
a preukázal listinnými dôkazmi. Súd za týchto okolností tak musel vedieť v konaní vyhodnotiť dodržanie

lehôt upravených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Úkon smerujúci k vyhláseniu predčasnej
splatnostiúverutaknemožnopovažovaťzaabsolútneneplatný.Uviedol,žejehoprávnynázorpotvrdzuje
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022, v ktorom sa konštatuje, že
„dovolacísúdsanestotožňujesnázorom,ktorýprezentovalidovolatelia,žešpecifikáciasplátky,prektorú
dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu

takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá“.

4. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu smerovala k tomu, že okresný súd vzhľadom na ním prijatý
právny záver, mu nepriznal nárok na úhradu splatných splátok úveru ku dňu vyhlásenia napadnutéhorozsudku. Z procesného hľadiska sa javí, že priznanie splatných splátok považoval okresný súd
za prekročenie toho, čo bolo vymedzené ako uplatňovaný nárok v žalobe. Žalobou sa domáhal
priznania sumy 11.455,32 EUR. Neuhradené splátky splatné ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku

predstavujú podľa amortizačnej tabuľky úveru (v spojení s navýšením splátky na 140,28 EUR v súvislosti
s odkladom splátok úveru) sumu 3.978,14 EUR, t. j. cca tretinu v žalobe uplatneného plnenia. Priznaním
neuhradených splátok tak pri ich číselnom porovnaní s pôvodne uplatneným nárokom zjavne nemohlo
dôjsť k porušeniu zásady ne ultra petitum vyjadrenej v § 216 ods. 2 CSP. Uložením povinnosti zaplatiť
splatné splátky úveru by mu súd nepriznal ani odlišné plnenie než je uplatnené v žalobe, stále by išlo

o ten istý nárok vyplývajúci zo skutočnosti, že žalovaná mu nevrátila úver, na vrátenie ktorého sa
v zmluve zaviazala. Pre spotrebiteľskú povahu sporu je zmena žaloby neprípustná a tak mu priamo
zákon znemožňuje reagovať na vyhodnotenie splatnosti predčasného zosplatnenia úveru, napr. upraviť
žalobný petit a rozhodujúce skutočnosti. Postoj, ktorý vo veci zaujal súd prvej inštancie vyznieva voči
jeho osobe krajne nespravodlivo.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním urobeným elektronickou formou, ktoré
bolo doručené okresnému súdu 30.12.2024. Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil a priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Uviedla, že konštantná judikatúra krajského súdu zotrvala na právnom názore, že výzva s upozornením
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí

jednoznačne uvádzať konkrétnu mesačnú splátku, pre ktorú dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.
Táto bola potvrdená už aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 31.07.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023,
v zmysle ktorého „dovolací súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti nedávno prijaté uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022, v ktorom v súvislosti s úpravou režimu
straty výhody splátok uviedol (hoci primárne pri riešení premlčania úveru v spotrebiteľskom právnom

vzťahu), že účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je s poukazom na § 53 ods. 9 OZ
podmienená tým, že veriteľ pred uplatnením práva požadovať splnenie celého dlhu, upozornil dlžníka
v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že toto právo využije; bez takéhoto včasného upozornenia je
uplatnenie uvedeného práva neúčinné. Z druhej vety ust. § 565 OZ vyplýva, že veriteľ môže žiadosť
o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky, a to až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53
ods. 9 OZ). Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasné splatný v súlade s ust. §
565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už
v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ

oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.“ Závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
na ktoré poukazoval žalobca v podanom odvolaní, boli týmto neskorším rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR prekonané. Žalovaná ďalej uviedla, že keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil
ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých

nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný nárok vyplývajúci z iných skutkových
tvrdení. Na podporu uvedeného právneho názoru žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024.

6. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovanej z 15. januára 2025 uviedol, že pokiaľ žalovaná

argumentuje vo vyjadrení k odvolaniu najmä ustálenou rozhodovacou praxou Krajského súdu v Žiline,
rozhodnutia odvolacieho súdu nenapĺňajú atribúty ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít.Napokonpovinnosťveriteľakonkretizovaťsplátku,prektorúvyhlasujepredčasnúsplatnosťúveru
je na odvolacích súdoch posudzovaná rôzne. K týmto skutočnostiam označil rozhodnutia Krajských
súdov v Trenčíne, Košiciach, Nitre. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.

1Cdo/123/2022 bolo prekonané časovo nasledujúcimi rozhodnutiami senátu 5Cdo, tak tento senát
sa žiadnym spôsobom argumentačne s uvedeným rozhodnutím nevysporiadal a ani ho vo svojich
rozhodnutia nespomínal. Navyše postup pri prekonávaní predošlých právnych názorov je normatívne
upravený v § 48 ods. 1 CSP. Ak nebola vec postúpená veľkému senátu, nemožno hovoriť o prekonaní
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V ostatnej časti zotrval žalobca na skutočnostiach uvádzaných

v podanom odvolaní.

7. K odvolacej replike žalobcu sa vyjadrila žalovaná v odvolacej duplike urobenej elektronickou formou,
doručenou okresnému súdu 27.01.2025. Uviedla, že tak ako sa vyvíjala súdna prax s ohľadom začiatkuplynutia premlčacej doby pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tak sa vyvíja
aj právny výklad ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ohľadom presnej identifikácie mesačnej
splátky. Krajskému súdu je rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca, a teda uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 známe, podľa názoru krajského súdu však ide o ojedinelé
rozhodnutie Najvyššieho súdu a zároveň Krajský súd Žilina sa v rozhodnutí z 25.06.2024 sp. zn.
11CoCspo/16/2024 k náležitostiam predžalobnej výzvy ako aj k tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu
vyjadril, že tieto sa týkajú výlučne posúdenia náležitosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nie
výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Rovnako Krajský súd v Trenčíne ako aj Krajský súd

v Bratislave sa prikláňajú k záverom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023.

8. Ďalšie písomné vyjadrenia sporových strán neboli odvolaciemu súdu predložené.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

10. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, lebo sa v ňom okresný súd
nevyporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v podaní 11.10.2024, čo považoval za vadu konania, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§365 ods. 1 písm. d/ CSP). Poukázal na ods.
6 napadnutého rozsudku, v ktorom sa obsah predmetného podania uvádza. Odvolací súd vychádzajúc
zobsahupodanéhoodvolania,taktovymedzenýodvolacídôvod,narozdielodžalobcu, subsumovalpod
ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu
znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné

oprávnenia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I.ÚS 46/05).

12. Žalobca v odvolaní neuviedol konkrétne, s ktorou časťou jeho argumentácie, ktorá obsahovala

viacero námietok, sa okresný súd nevysporiadal. Možno sa však domnievať z ďalšej časti podaného
odvolania, že ide o argumentáciu týkajúcu sa určitosti výzvy a upozornenia predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru pre omeškanie s úhradou jeho splátok a označenia konkrétnej splátky, pre
omeškanie s ktorou dochádza k predmetnej výzve a prípadne k následnému zosplatneniu tohto úveru.
Podľa odvolacieho súdu obsah spisu a odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva podklad pre záver,

že by okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Okresný súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol
dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti
riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vyporiadal aj s argumentáciou žalobcu. Z obsahu odvolania je celkom zrejmé, že žalobca

sa svojou argumentáciou existencie vady zmätočnosti snaží spochybniť právne posúdenie sporu veci
okresným súdom, polemika s rozhodnutím okresného súdu alebo spochybňovanie správnosti jeho
rozhodnutia, či kritika jeho prístupu, zvoleného pri právnom posúdení veci, nezodpovedajú kritériu
uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby
bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami.

13. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Predmetom
odvolacieho prieskumu bolo posúdenie právnej otázky, či okresný súd dospel k správnemu právnemu

záveru, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo strany žalobcu. Odvolací súd
sa s právnym posúdením veci okresným súdom v celom rozsahu stotožňuje a v konkrétnostiach na
odôvodnenie napadnutého rozsudku poukazuje. Zdôrazňuje, že ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve, t. j.
v upozornení spotrebiteľa, v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba

dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený
a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.

14. V zmysle záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát
R71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovania prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská

alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré, neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu, názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali.

15. V preskúmavanom prípade žalobca namietal, že okresný súd sa odklonil od názoru vyjadreného
v uznesení Najvyššieho súdu zo dňa 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022. V tejto súvislosti je potrebné
konštatovať, že uvedené rozhodnutie nemá atribúty ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
Tak ako správne uviedla žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu, neskoršia prax najvyššieho súdu

a neskoršie, aj keď nepublikované rozhodnutia, názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí neakceptovali
a z hľadiska vecného naň nenadviazali. Naopak, následné viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa
ustálili na závere, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby

v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh (5Cdo/2/2023 z 25.01.2024). Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou
sa nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom.

16. Ďalšia námietka žalobcu v podanom odvolaní smerovala k tomu, že pokiaľ okresný súd dospel

k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru nie je platné, nekonal by nad rámec uplatneného žalobného
petitu, pokiaľ by rozhodol o priznaní splatných splátok ku dňu jeho rozhodovania. Odvolací súd sa
stoutonámietkounestotožňujearovnakoajvtomtoprípadepovažujezasprávnyzáverokresnéhosúdu,
že k takémuto priznaniu uplatneného nároku nemohol pristúpiť, pretože by priznal žalobcovi plnenie
z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa žalobca domáhal

priznania plnenia z rovnakej zmluvy, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdil, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkoval k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie
preto nemohol žalobe vyhovieť a priznať časť uplatneného nároku v spore, pretože by tým prekročil
návrhy strán a porušil by zásadu ne ultra petitum a tým by došlo k porušeniu práva žalovanej na
spravodlivý proces (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024).

17. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Za
vecne správny považoval aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania, okresný súd správne
vychádzal zo zásady úspechu v spore a úspešnej žalovanej, keďže žaloba bola zamietnutá, priznal voči
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi, a to v rozsahu 100%.

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).