Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7820200126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne A. B. C., D. C., nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v E. F. E. D. G. H. XXX zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, so
sídlom advokátskej kancelárie v Rožňave na ulici Cyrila a Metoda č. 4 proti žalovanému I. J., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D. H. XXX, prechodne bývajúcom v K. E. L. G. H. XXX zastúpenom advokátom

JUDr. Petrom Beluščákom, so sídlom advokátskej kancelárie v M. E. I. G. H. XX o vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 11C/10/2020-486 zo dňa 8.3.2024 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 11C/10/2020-486 zo dňa 8.3.2024 tak, že v y p o
r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nasledovne:

a) do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje nehnuteľnosti - dom súp. č. 404 na pozemku C KN

parc. č. 778/3 a pozemky C KN parc. č. 777 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, parc. č. 778/1
záhrada o výmere 921 m2 a parc. č. 778/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 536 m2, zapísané na
liste vlastníctva č. XXX pre okres D., obec K., katastrálne územie K. v hodnote 69.734,52 Eur,
b) do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné veci 2 ks posteľ, kúpené v r. 2013 v hodnote
50 Eur, zariadenie v dvoch detských izbách v hodnote 140 Eur, ratanový nábytok v hodnote 80 Eur,
luster 9 ks spolu v hodnote 90 Eur, jedálenský stôl + 6 ks stoličky nadobudnuté v r. 2009 v hodnote 100

Eur, mikrovlnná rúra zakúpená v r. 2013 v hodnote 5 Eur, domáce spotrebiče (hriankovač, toastovač)
nadobudnuté v r. 2015 v sume 20 Eur, umývačka riadu zn. Beko z r. 2015 v hodnote 120 Eur, sporák
plynový+elektrickárúrazn.Electroluxnadobudnutývr.2007vhodnote40Eur,kombinovanáchladnička
s mrazničkou zn. Whirpool r. 2012 v hodnote 120 Eur, hrnce 4 ks nadobudnuté v r. 2012 v hodnote 150
Eur, digestor z r. 2017 v hodnote 40 Eur, konferenčný stolík z masívu z r. 2010 v hodnote 20 Eur, sedacia
súprava 3+2+1 z r. 2009 v hodnote 50 Eur, obývacia stena (komoda, 2x polička, 2x skrinka) z r. 2014
v hodnote 100 Eur, spálňový nábytok (posteľ, 2x nočná skrinka, komoda, zrkadlová toaletná skrinka,

taburetka, šatníková skriňa) z r. 2016 v hodnote 350 Eur, 4 ks garniže a záclony v hodnote 40 Eur,
elektrická poduška 2 ks z r. 2013 v hodnote 100 Eur, vešiaková stena na poschodí z r. 2012 v hodnote 15
Eur, vešiaková stena pri vchodových dverách z r. 2014 v hodnote 20 Eur, automatická práčka zn. Beko
z r. 2015 v hodnote 30 Eur, automatická práčka zn. Beko z r. 2018 v hodnote 70 Eur, domáca vodáreň
r. 2014 v hodnote 70 Eur, záhradný plastový nábytok (4 ks stoličky, 3 ks lehátka) z r. 2016 v hodnote 40
Eur, záhradný bazén zakúpený v r. 2016 na tretiny spolu so sestrami, čiže v hodnote 40 Eur, hobľovačka

veľká v hodnote 100 Eur, hobľovačka malá v hodnote 50 Eur, sústruh r. 2005 v hodnote 400 Eur, fréza r.
2007 v hodnote 100 Eur, mraznička pultová zn. Beko malá r. 2007 v hodnote 20 Eur, mraznička pultová
veľká r. 2013 v hodnote 50 Eur, mraznička pultová veľká r. 2013 v hodnote 50 Eur, štiepkovač zn. Power
r. 2017 v hodnote 200 Eur, 2 ks kosačka elektrická r. 2010 a 2013 v hodnote 20 Eur, strunová kosačka
r. 2015 v hodnote 20 Eur, zvárací agregát r. 2004 v hodnote 120 Eur, motorová píla zn. Stihl v hodnote
40 Eur, uhlová brúska r. 2016 v hodnote 20 Eur, sušička ovocia zn. Concept r. 2015 v hodnote 15 Eur,
vodné čerpadlo r. 2014 v hodnote 20 Eur, vysávač zn. Whirpool r. 2006 v hodnote 40 Eur, 3 ks sud 120 l

z r. 2003 v hodnote 15 Eur, nádoba na vodu r. 2016 v hodnote 15 Eur, dosky 10 m3 r. 2010 v hodnote 500Eur, hutný materiál v hodnote 500 Eur, stolová vŕtačka r. 2014 v hodnote 150 Eur, kufrík s multifunkčným
náradím r. 2014 v hodnote 30 Eur, sada hláv na frézu r. 2010 v hodnote 200 Eur, elektrický hoblík na
drevo r. 2017 v hodnote 50 Eur, osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 206 v hodnote 600 Eur, osobné

motorové vozidlo zn. Mitsubishi v zostatkovej hodnote 1.500 Eur, spolu v celkovej hodnote 6.725,- Eur,
c) do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje zostatok na účte na meno žalovaného vedený v F. F.
B., č. ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 6.060,85 Eur,
d) do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje zostatok na účte na meno žalovaného vedený v F. F.
B., č. ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 4.751,07 Eur,

e) do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje notebook zn. ASUS v hodnote 50 Eur.

II. Na vyrovnanie hodnoty podielov z titulu vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov je
žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 34.577,74 Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov konania.

IV. P r i z n á v a štátu náhradu trov konania proti stranám sporu v rozsahu 100 %, a to proti žalobkyni
v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 11C/10/2020-486 zo dňa
8.3.2024 výrokom I. vysporiadal BSM strán sporu takto:
a) do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti - dom súp. č. 404 na pozemku C KN parc.
č. 778/3 a pozemky C KN parc. č. 777 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, parc. č. 778/1
záhrada o výmere 921 m2 a parc. č. 778/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 536 m2, zapísané na

liste vlastníctva č. XXX pre okres D., obec K., katastrálne územie K. v hodnote 69.734,52 Eur,
b) do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci 2 ks posteľ, kúpené v r. 2013 v hodnote
50 Eur, zariadenie v dvoch detských izbách v hodnote 140 Eur, ratanový nábytok v hodnote 80 Eur,
luster 9 ks spolu v hodnote 90 Eur, jedálenský stôl + 6 ks stoličky nadobudnuté v r. 2009 v hodnote 100
Eur, mikrovlnná rúra zakúpená v r. 2013 v hodnote 5 Eur, domáce spotrebiče (hriankovač, toastovač)

nadobudnuté v r. 2015 v sume 20 Eur, umývačka riadu zn. Beko z r. 2015 v hodnote 120 Eur, sporák
plynový+elektrickárúrazn.Electroluxnadobudnutývr.2007vhodnote40Eur,kombinovanáchladnička
s mrazničkou zn. Whirpool r. 2012 v hodnote 120 Eur, hrnce 4 ks nadobudnuté v r. 2012 v hodnote 150
Eur, digestor z r. 2017 v hodnote 40 Eur, konferenčný stolík z masívu z r. 2010 v hodnote 20 Eur, sedacia
súprava 3+2+1 z r. 2009 v hodnote 50 Eur, obývacia stena (komoda, 2x polička, 2x skrinka) z r. 2014

v hodnote 100 Eur, spálňový nábytok (posteľ, 2x nočná skrinka, komoda, zrkadlová toaletná skrinka,
taburetka, šatníková skriňa) z r. 2016 v hodnote 350 Eur, 4 ks garniže a záclony v hodnote 40 Eur,
elektrická poduška 2 ks z r. 2013 v hodnote 100 Eur, vešiaková stena na poschodí z r. 2012 v hodnote 15
Eur, vešiaková stena pri vchodových dverách z r. 2014 v hodnote 20 Eur, automatická práčka zn. Beko
z r. 2015 v hodnote 30 Eur, automatická práčka zn. Beko z r. 2018 v hodnote 70 Eur, domáca vodáreň

r. 2014 v hodnote 70 Eur, záhradný plastový nábytok (4 ks stoličky, 3 ks lehátka) z r. 2016 v hodnote 40
Eur, záhradný bazén zakúpený v r. 2016 na tretiny spolu so sestrami, čiže v hodnote 40 Eur, hobľovačka
veľká v hodnote 100 Eur, hobľovačka malá v hodnote 50 Eur, sústruh r. 2005 v hodnote 400 Eur, fréza r.
2007 v hodnote 100 Eur, mraznička pultová zn. Beko malá r. 2007 v hodnote 20 Eur, mraznička pultová
veľká r. 2013 v hodnote 50 Eur, mraznička pultová veľká r. 2013 v hodnote 50 Eur, štiepkovač zn. Power

r. 2017 v hodnote 200 Eur, 2 ks kosačka elektrická r. 2010 a 2013 v hodnote 20 Eur, strunová kosačka
r. 2015 v hodnote 20 Eur, zvárací agregát r. 2004 v hodnote 120 Eur, motorová píla zn. Stihl v hodnote
40 Eur, uhlová brúska r. 2016 v hodnote 20 Eur, sušička ovocia zn. Concept r. 2015 v hodnote 15 Eur,
vodné čerpadlo r. 2014 v hodnote 20 Eur, vysávač zn. Whirpool r. 2006 v hodnote 40 Eur, 3 ks sud 120 l
z r. 2003 v hodnote 15 Eur, nádoba na vodu r. 2016 v hodnote 15 Eur, dosky 10 m3 r. 2010 v hodnote 500

Eur, hutný materiál v hodnote 500 Eur, stolová vŕtačka r. 2014 v hodnote 150 Eur, kufrík s multifunkčným
náradím r. 2014 v hodnote 30 Eur, sada hláv na frézu r. 2010 v hodnote 200 Eur, elektrický hoblík na
drevo r. 2017 v hodnote 50 Eur, osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 206 v hodnote 600 Eur, osobné
motorové vozidlo zn. Mitsubishi v zostatkovej hodnote 1.500 Eur v celkovej hodnote 6.725,- Eur,
c) do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal zostatok na účte na meno žalovaného vedený v F. F.

B., č. ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 6.060,85 Eur,d) do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal zostatok na účte na meno žalovaného vedený v F. F.
B., č. ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 4.751,07 Eur,
e) do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal notebook zn. ASUS v hodnote 50 Eur.

Výrokom II. na vyrovnanie hodnoty podielov z titulu vysporiadania BSM zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 26.279,22 Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žiadnej zo strán
sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Výrokom IV. rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov
konania proti stranám sporu v rozsahu 100 %, a to voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému v
rozsahu 50 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Vec právne posúdil podľa § 143, §148 ods. 1, 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka (OZ), § 150
ods. 1, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, § 232 ods. 3, § 255, § 257, § 262 ods. 1, 2 CSP a vo veci
rozhodol na základe toho, že strany sporu sa dohodli, že predmetom vysporiadania sú nehnuteľnosti,
hnuteľné veci a finančné prostriedky na účtoch špecifikované vo výroku I. napadnutého rozsudku. Strany
sporu sa zhodli na hodnote nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku podaného v priebehu súdneho

konania. Žalobkyňa spolu so žalobou podala znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností. Vzhľadom
na existenciu ťarchy na nehnuteľnostiach - doživotného práva užívania rodičmi žalobkyne, znalec
stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 69.734,52 Eur. Strany sporu voči takto určenej
všeobecnej hodnote nehnuteľností nenamietali. Strany sa tiež zhodli na tom, že nehnuteľnosti majú
pripadnúť do výlučného vlastníctva žalovaného. Spornými boli sumy, ktoré strany sporu žiadali zo svojho

výlučného majetku započítať na svoje podiely. Žalovaný žiadal, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho
majetku vynaložil na spoločný majetok. Súd prvej inštancie konštatoval, že na vynaloženie prostriedkov
vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok prihliadne iba na návrh manžela
oprávnenéhopožadovaťtotovrátenie.Žalovanýsanávrhomdomáhaluhradeniasumy200.000Sk,ktoré
vyplatil sestrám žalobkyne ako vyrovnanie za nehnuteľnosti, ktoré manželia nadobudli kúpnou zmluvou

od rodičov žalobkyne. Rovnako tak žiadal uhradiť náklady na rekonštrukciu domu, ktoré sporové strany
v priebehu konania ustálili na sumu 400.000 Sk. V konaní tak tieto skutočnosti neboli sporné. Žalobkyňa
všaknamietala,žebynarekonštrukciuvsume400.000Skbolipoužitévýhradneprostriedkyžalovaného.
Žalovaný predloženými dôkazmi preukázal, že v čase uzavretia manželstva a pred nadobudnutím
nehnuteľností a rekonštrukciou domu disponoval finančnými prostriedkami, z ktorých vyplatil sestry

žalobkyne a mohol financovať rekonštrukciu domu v rozsahu 400.000 Sk. Žalobkyňa napriek tvrdeniam,
že na tieto účely boli použité ich spoločné prostriedky, resp. aj finančné prostriedky v sume 200.000 Sk
darované jej rodičmi, resp. starými rodičmi, neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané, žalobkyňa
na preukázanie svojho tvrdenia neprodukovala žiaden dôkaz, naviac toto tvrdenie je aj v rozpore s
výpoveďami svedkov. Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia predložila 2 faktúry vystavené na

meno N. C. - otec žalobkyne č. 123/PV/91 z roku 1991 a faktúru č. 240100486 zo dňa 9.3.2005.
Nakoľko rekonštrukcia rodinného domu prebiehala v rokoch 2003 a 2004 tieto faktúry nepreukazujú
príčinnú súvislosť medzi rekonštrukciou domu a použitím finančných prostriedkov rodičov žalobkyne na
rekonštrukciu. Súd prvej inštancie mal teda preukázané, že išlo v tomto prípade o finančné prostriedky
žalovaného a teda na nadobudnutie nehnuteľnosti a ich rekonštrukciu neboli použité prostriedky patriace

do BSM. Vychádzajúc z predpokladu, že sestrám žalobkyne bolo na vyrovnanie za ich rodičovský dom
uhradené každej po 100.000 Sk, súd v zmysle zásady v § 150 OZ, podľa ktorej každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný
majetok, zohľadnil vnosy strán sporu do masy BSM. U žalobkyne je to vnos v sume 100.000 Sk (rovnaký
diel ako dostali sestry žalobkyne), ktorý je žalobkyňa oprávnená požadovať nahradiť z masy BSM. U

žalovaného je vnos v sume 200.000 Sk (suma vyplatená sestrám žalobkyne z prostriedkov patriacich
žalovanému), ktorý je oprávnený požadovať žalovaný, aby sa mu nahradil z masy BSM. K tomu uviedol
(vzhľadom na žalobkyňou vznesené námietky, že sporové strany nadobudli nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy od rodičov žalobkyne za dohodnutú kúpnu cenu 200.000 Sk), že k vyplateniu kúpnej ceny
nikdy reálne nedošlo a podľa výpovede žalovaného a svedkov išlo len o formálnu zmluvu, kde pôvodným

úmyslom vlastníkov nehnuteľností (rodičov žalobkyne) bolo tieto nehnuteľnosti darovať sporovým
stranám pod podmienkou zriadenia práva doživotného užívania pre predávajúcich a ich dochovania a
vyplatením podielu sestrám žalobkyne na rodičovskom dome. Dôkazom toho je aj výpoveď žalovaného,
ktorý podmieňoval investíciu do rekonštrukcie domu vlastnými finančnými prostriedkami nadobudnutím
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, rovnako tak výpoveď svedkýň a listinné dôkazy - potvrdenia o

vyplatení sumy 100.000 Sk pre sestry žalobkyne. Súd prvej inštancie poukázal na § 41a ods. 2 OZ, v
zmysle ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak zodpovedá
vôli účastníkov a sú splnené všetky jeho náležitosti. Mal za to, že kúpnou zmluvou bolo zastreté
darovanie rodičovského domu s pozemkami rodičmi žalobkyne sporovým stranám s povinnosťouvýplaty sestier žalobkyne. Uviedol, že uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že predávajúci si doteraz
neuplatnili právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, rovnako tak ani
žalobkyňa sa nedomáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - vyplatenia sumy 200.000 Sk svojim

sestrám. Ak by aj žalovaná nedala súhlas na uvedený právny úkon (§ 145 ods. 1 OZ), v danom prípade
sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a OZ) a žalovaná neplatnosť právneho úkonu
nenapadla, preto ho súd považoval za platný. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré žiadali v priebehu konania
zahrnúť do masy BSM, súd prvej inštancie tieto vysporiadal tak, aby rešpektoval ich užívanie tou ktorou
zo sporových strán. Zdôraznil, že v priebehu konania sa sporové strany dohodli na súpise hnuteľných

vecí, ktoré žiadali vysporiadať a aj na ich zostatkovej hodnote, avšak takáto dohoda je bezpredmetná,
nakoľko sa nedohodli na vysporiadaní celej masy BSM. Súd prvej inštancie však rešpektoval stranami
sporu navrhnuté zostatkové ceny spoločne nadobudnutých hnuteľných vecí, čo je v súlade so zásadou
hospodárnosti konania. Do masy BSM zahrnul a vysporiadal hnuteľné veci, vychádzajúc z návrhov
obochsporovýchstránuvedenévovýrokuI.rozhodnutiapodbodomb)ae)vcelkovejhodnote6.775Eur,
pričom do vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci v hodnote 6.725 Eur a do vlastníctva žalobkyne

hnuteľnévecivhodnote50Eur.DomasyBSMnezahrnulmotorovévozidloOpelVectra,ktorénazáklade
zhodného prejavu sporových strán, bolo v priebehu manželstva havarované a predané. Konštatoval, že
nebolopreukázané,žebysumazapredajtohtomotorovéhovozidlabolapoužitávrozpores§144anasl.
OZ, strany k tomu ani nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Preto mal za to, že v tomto prípade ide o
vec spotrebovanú počas trvania manželstva a preto ju do vysporiadania nezahrnul. Bolo preukázané, že

žalobkyňa mala založený účet v O. F. F., B. č. XXXXXXXXXX, ktorý zanikol výpoveďou zmluvy v zmysle
žiadosti žalobkyne dňa 12.3.2019. Výplata finančných prostriedkov zo zrušenej zmluvy bola realizovaná
dňa 26.2.2019 v sume 1.396,69 Eur a dňa 12.3.2019 v sume 72,31 Eur, teda ku dňu zániku BSM už
neexistoval. Uviedol, že pre vysporiadanie BSM je rozhodné to, aký stav finančných prostriedkov bol na
účtoch v deň právoplatnosti rozvodu, predchádzajúce zostatky sú pre účely vysporiadania BSM právne

bezvýznamné, preto súd prvej inštancie tento účet do masy BSM nezahrnul. Avšak vyplatenú sumu
započítaval v rámci vysporiadania, nakoľko nebolo preukázané, že uvedená suma bola spotrebovaná
počas manželstva na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v
BSM. Žalobkyňa v priebehu konania tiež uviedla, že žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu
zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. D., súp. č. 221, ktorý žalovaný nadobudol za trvania manželstva a

ktorý žalovaný počas manželstva opravoval. Do masy BSM preto navrhla zahrnúť aj uvedený dom v k.
ú. D. a započítať náklady na rekonštrukciu tohto rodinného domu. Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve
D688/99 Dnot: 226/99 zo dňa 13.6.2001 vydaného notárom I. I. P., z ktorého vyplýva, že žalovaný
uvedenúnehnuteľnosťnadobudolspolusosvojimbratomvdedičskomkonaníposvojomotcovivpodiele

1. Následnou dohodou o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo
dňa 5.4.2006 žalovaný a jeho brat Q. A. J. zrušili svoje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
nadobudnutým v dedičskom konaní po svojom otcovi a žalovaný nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva nehnuteľnosti v k. ú. D., vedené na LV č. XX (okrem iného aj rodinný dom súp. č. 221) v
celosti bez povinnosti vyplatiť Q. A. J.. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že v súlade

s § 143 OZ uvedená nehnuteľnosť nepatrí do BSM, nakoľko bola žalovaným získaná dedičstvom a preto
ju ani nezahrnul do masy BSM. Rovnako tak nezapočítal do vyrovnania žalobkyňou tvrdené náklady
na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti, nakoľko žalobkyňou nebolo preukázané, že by sa rekonštrukcia
vôbec vykonávala, nebol preukázaný ani jej rozsah a ani výška nákladov. Nepreukázala ani vynaloženie
spoločných prostriedkov na tvrdenú rekonštrukciu a za týmto účelom ani nepredložila a nežiadala ani

vykonať žiadny dôkaz. V tejto časti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Ďalej uviedol, že prioritnou
zásadou pre vysporiadanie BSM je záver, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V prípade, ak niektorý
z manželov tvrdí, že existujú skutočnosti, ktoré majú za následok neuplatnenie zásady rovnakých
podielov, zaťažuje ho dôkazné bremeno. Disparita podielov prichádza do úvahy len výnimočne, a to
v prípade, ak ide o také konanie alebo nečinnosť jedného z manželov, ktoré významne ovplyvňuje

manželské spolužitie a súčasne sa to premieta do hospodárenia so spoločným majetkom. Súd prvej
inštancie v danom prípade dospel k záveru, že nie je daný výnimočný postup pre disparitu podielov.
Žalobkyňa rovnako tak aj žalovaný boli v rodine zarábajúcimi členmi, obaja sa podieľali na starostlivosti
o domácnosť a úhradu bežných výdavkov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa za trvania
manželstva opustila spoločnú domácnosť a starostlivosť o deti prenechala žalovanému. Stalo sa tak

však až 19.3.2018, pričom manželstvo bolo uzavreté dňa 24.2.2001 a k jeho zániku došlo 24.4.2019,
t.j. po 17 rokoch trvania manželstva. Okrem tejto skutočnosti a tvrdenej absentujúcej starostlivosti o mal.
deti po rozvode manželstva žalobkyňou žalovaný netvrdil ani neprodukoval žiaden dôkaz odôvodňujúci
disparitu v podieloch sporových strán pri vysporiadaní BSM. Preto súd prvej inštancie pri vysporiadaníBSM vychádzal z rovnosti podielov sporových strán. O prikázaní nehnuteľností a hnuteľných vecí do
výlučného vlastníctva toho ktorého z bývalých manželov rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na
ich zhodné návrhy v priebehu konania a doterajšie užívanie (výrok I). Konštatoval, že celková hodnota

vysporiadavaných aktív predstavuje sumu 88.790,44 Eur (69.734,52 Eur nehnuteľnosti, hnuteľné veci
6.755 Eur, zostatky na účtoch 10.811,92 Eur a finančné prostriedky za zrušený účet žalobkyne O. 1.469
Eur). Celková výška pasív bola 0 Eur. Vychádzajúc z princípu parity, t.j. že podiely oboch manželov
sú rovnaké, patrí každému z bývalých manželov podiel na čistej hodnote 44.395,22 Eur, vypočítaný
takto: (aktíva 88.790,44 Eur - pasíva 0 Eur) : 2. Majetok pripadajúci žalobcovi má hodnotu celkom

87.271,44 Eur (69.734,52 Eur + 6.060,85 Eur + 4.751,07 Eur + 6.725 Eur) a žalovanej 1.519 Eur (50
Eur + 1.469 Eur výplaty z účtu žalobkyne v O., B.). Pri rovnosti podielov je tak žalovaný povinný uhradiť
rozdiel 42.876,22 Eur. Pri vyrovnaní je však potrebné zohľadniť, že žalovaný na spoločný majetok
vložil z vlastných peňazí sumu 600.000 Sk (200.000 Sk výplata sestrám žalobkyne, t.j. 6.638,78 Eur
a 400.000 Sk na rekonštrukciu nehnuteľností, t.j. 12.277,57 Eur) a žalovaná sumu 100.000 Sk ako
podiel po jej rodičoch na nehnuteľnostiach, t.j. 3.319,39 Eur. Rozdiel vnosov oboch sporových strán

do spoločného majetku tak predstavuje sumu 16.597 Eur v prospech žalovaného, čím sa znížila výška
jeho vyrovnacieho podielu, ktorý je povinný uhradiť žalobkyni na sumu 26.279,22 Eur. Po započítaní
vznikla žalovanému povinnosť titulom vyrovnacieho podielu vyplatiť žalobkyni sumu 26.279,22 Eur. Na
uvedenú sumu preto súd zaviazal žalovaného (výrok II). Vzhľadom na výšku vyrovnávacieho podielu
súd prvej inštancie v súlade s § 232 ods. 3 veta tretia CSP určil na návrh žalovaného, ktorý žiadal

lehotu na plnenie 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a ktorú žalobkyňa nenamietala, stanovil dlhšiu
lehotu na splatenie dlhu s poukazom na výšku dlhu, ako aj žiadosť žalovaného, ktorý zrejme nie je ihneď
schopný uhradiť finančný záväzok. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil s návrhom žalovaného a za
primeranú považoval lehotu 3 mesiacov. O trovách konania rozhodol v zhode s ust. § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa

(výrok III). Keďže v konaní štát vynaložil finančné prostriedky na trovy dokazovania, ktoré neboli hradené
z preddavkov sporových strán, tieto priznal voči každej z nich v 1 (výrok IV). Poukázal na to, že za
tieto trovy v rovnakej miere zodpovedá každá sporová strana, pretože dokazovanie bolo vykonávané
na návrh a v záujme oboch strán sporu.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil
a následne nesprávne ustálil masu BSM a nesprávne vykonal vysporiadanie zaniknutého BSM.
Zdôraznila, že v priebehu celého dokazovania rozporovala tvrdenie žalovaného, ktorý si účelovo

uplatňoval úhrady za rekonštrukciu rodinného domu, o ktorých tvrdil, že rekonštrukcia bola vykonaná
z prostriedkov nepatriacich do BSM, ako aj použitie jeho výlučných prostriedkov na vyplatenie jej
sestier. S vyhodnotením dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nesúhlasí a súdu vytýka nesprávne
právne posúdenie veci. Uviedla, že súd prvej inštancie neprihliadol na objektívne listinné dôkazy
nachádzajúce sa v spise. Prihliadol na výpovede svedkýň (jej sestier), ktoré sú voči nej zaujaté,

hnevajú a nerozprávajú sa, naopak, nadržiavajú žalovanému a neprihliadol na listinné dôkazy, ktoré
preukazujú iné skutočnosti ako tie, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Poukázala na kúpnu zmluvu
zo dňa 26.11.2003 so zriadením vecného bremena, v ktorej predávajúcimi boli jej rodičia a kupujúcimi
strany sporu, ako aj na potvrdenie zo dňa 31.5.2004 o výplate sumy 100.000 Sk jej sestre C. O.,
ako aj na potvrdenie zo dňa 25.6.2004 o výplate sumy 100.000 Sk druhej sestre R. S.. Zdôraznila,

že tieto listinné dôkazy sú objektívne a svedčia o tom, že súd ich vyhodnotil nesprávne a dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prihliadol len jednostranne na tvrdenie žalovaného, keď ustálil
bez objektívnych dôkazov, že bola vykonaná rekonštrukcia celého rodinného domu v rokoch 2003 až
2004 z výlučných prostriedkov žalovaného. Toto zistenie je v rozpore so skutočným stavom, pretože
rekonštrukcia sa netýkala prízemia, ktoré obývali jej rodičia, ale išlo o nadstavbu, ktorá bola v prevažnej

miere hradená jej rodičmi. To, aká rekonštrukcia a kedy bola vykonaná je možné zistiť zo znaleckého
posudku, kde je pripojené aj kolaudačné rozhodnutie vydané obcou Štítnik zo dňa 21.1.2008 sp. č.
2007/1559/002 a ktoré bolo vydané na nadstavbu rodinného dobu pre stavebníkov – strany sporu.
Nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil ňou predložené dôkazy, a to faktúru č. 123/PV/91 na
sumu 2.305 Kčs a faktúru č. 240100486 na sumu 5.814 Sk, vystavené na meno jej otca s odôvodnením,

že rekonštrukcia prebiehala v rokoch 2003 až 2004 a tieto faktúry nepreukazujú príčinnú súvislosť
rekonštrukcie rodinného domu a použitia finančných prostriedkov jej rodičov na rekonštrukciu. S týmto
nesúhlasí, pretože rodičia uvažovali o výmene strechy a rekonštrukcii už predtým, ako došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu zabezpečovali materiál na výmenu strechy (drevo) a následne bolazakúpená aj tepelná izolácia. Tieto boli vyplatené jej otcom a boli použité na rekonštrukciu predmetného
rodinného domu. Spochybnila tvrdenie žalovaného o investícii žalovaného v sume 400.000 Sk na
rekonštrukciu z jeho výlučných prostriedkov. Poukázala na to, že žalovaný si uplatňoval nároky, ktoré

odôvodňoval tak, že pri nadobúdaní rodinného domu, ktorý je predmetom konania, vyplatil jej sestry,
a to z peňažných prostriedkov nepatriacich do BSM. Každej vyplatil sumu 100.000 Sk. Okrem toho
si uplatňoval náhradu za rekonštrukciu rodinného domu v sume 450.000 Sk, pričom predložil faktúry
v celkovej hodnote 138.577,02 Sk a nie v hodnote 400.000 Sk. Podľa jej názoru žalovaný účelovo
zneužíva faktúry, ktoré sú napísané na jeho meno na preukázanie toho, že tieto finančné prostriedky

hradil zo svojich oddelených prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu, pričom počas manželstva
zároveň rekonštruoval aj rodinný dom súp. č. 13 v katastrálnom území D., ktorý tvorí jeho výlučné
vlastníctvo. Má za to, že neuniesol v konaní dôkazné bremeno, a to preukázanie ním tvrdených investícií
v sume 650.000 Sk, t.j. 21.576 Eur tak, ako to uvádza vo svojich vyjadreniach. To, že mal prostriedky,
ktoré netvorili predmet BSM ešte nedokazuje, že tieto investoval na rekonštrukciu rodinného domu
tak, ako to tvrdí. Ide o jeho účelové tvrdenie, pretože pri rekonštrukcii uvádza aj skutočnosti, ktoré

neboli vykonané manželmi, ale boli zaplatené aj jej otcom (rekonštrukcia strechy, zateplenie a pod.).
Súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil túto sumu v prospech žalovaného pri konečnom vysporiadaní
a v napadnutom rozsudku ani neodôvodnil náležite svoje rozhodnutie v tomto smere. Čo sa týka
vyplatenia jej sestier, každej po 100.000 Sk, uviedla, že listinné dôkazy svedčia o tom, že vyplatenie
bolo vykonané oboma manželmi. Poukázala aj na ustanovenia o dedičskom konaní uvedené v § 460

a nasl. OZ, v ktorých sú uvedené presné a jednoznačné pravidlá prechodu majetku na dedičov po smrti
poručiteľa. Je zrejmé, že predmetný rodinný dom bol v čase predaja vo vlastníctve jej rodičov a jedine oni
boli oprávnení s týmto majetkom disponovať a rozhodovať o jeho osude. Sporové strany ani súrodenci
nemali žiadne práva k dotknutému rodinnému domu, a teda nemali ani právo rozhodovať o tom, kto
a v akom podiele nadobudne tento majetok po smrti jej rodičov. Má za to, že v čase kúpnej zmluvy

strany sporu ako aj jej súrodenci, neboli oprávnení uzatvárať akékoľvek dohody týkajúce sa majetku,
ku ktorému ešte nemali žiadne práva. Podľa jej názoru, vyplatenie súrodencov je postup, ktorý náš
právny poriadok nepripúšťa a takúto dohodu nebolo možné platne uzatvoriť. Preto je uvedená dohoda
neplatná, odporujúca zákonu v zmysle § 39 OZ. Preto súd prvej inštancie túto sumu nesprávne zohľadnil
pri vysporiadaní BSM v prospech žalovaného. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie o vysporiadaní

a zohľadnení investícií do rekonštrukcie rodinného domu. Pokiaľ ide o uplatnené investície žalovaným,
nesúhlasí s tým, že rekonštrukcia bola vykonaná výlučne z jeho prostriedkov. V tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno. Poukázala na to, že aj keby bolo preukázané, že rekonštrukcia bola vykonaná
z výlučných prostriedkov žalovaného a že použil prostriedky zo svojho výlučného majetku na spoločný
majetok BSM, s čím nesúhlasí, potom uplatnený nárok žalovaným je nesprávny. Ustálená súdna prax

vychádza z toho, že investujúci manžel nemôže žiadať náhradu celej svojej investície, ale len jej polovicu
vzhľadom na zásadu rovnosti podielov, nakoľko manželia sú ako keby výlučnými vlastníkmi majetku
patriaceho do BSM a teda investujúci manžel zhodnotil nie len majetok manželky ale aj svoj majetok.
Spochybnila aj rozdiel vnosov oboch strán do spoločného majetku na základe súm uvedených v odseku
54 odôvodnenia rozsudku, ktorý nepredstavuje sumu 16.597 Eur v prospech žalovaného ale sumu

15.597 Eur. Podľa jej názoru ide o zrejmú nesprávnosť. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby v ďalšom
konaní pri vysporiadaní prihliadol na skutočnosti, ktoré uviedla v odvolaní a ktoré výrazným spôsobom
ovplyvnia konečné a úplné vysporiadanie BSM ako aj sumu, ktorá jej má byť vyplatená ako náhrada
na vyrovnanie podielov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa za nesprávne považuje posúdenie jej
námietok v bode 48 odôvodnenia rozsudku. Nereaguje na konkrétne posúdenie veci súdom, ale
iba opakuje jednotlivé vykonané dôkazy a prezentuje svoje posúdenie veci, ktoré ignoruje proces
dokazovania ako celok. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil argumentáciu k jednotlivým vykonaným

dôkazom a ich hodnotenie jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Čo sa týka hodnoty rekonštrukcie
domu, táto bola ustálená na základe zhodných skutkových tvrdení strán na sumu 400.000 Sk. V tomto
smere nepovažuje za dôležitý súčet faktúr, ktoré predložil, ale rozhodujúce sú zhodné skutkové
tvrdenia strán. Pritom poukázal na § 186 ods. 2 CSP. Vzhľadom na uvedené považuje námietku
žalobkyne, že predmetné zistenie nie je podložené objektívnymi dôkazmi za neopodstatnenú. Čo sa

týka skutočnosti, že rekonštrukciu hradil z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, tak žalobkyňa túto
skutočnosť poprela a opätovne popiera v odvolaní. Zdôraznil, že na preukázanie svojich tvrdení predložil
dôkazy o tom, že disponoval v rozhodnom čase dostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré nepatrili
do BSM a z ktorých bola financovaná rekonštrukcia domu. Zároveň predložil aj faktúry, ktoré platil.Sestry žalobkyne potvrdili, že rekonštrukciu domu platil on zo svojho výlučného majetku, aj z toho
dôvodu trval na tom, aby bol v čase rekonštrukcie už spoluvlastníkom domu. Žalobkyňa svoje tvrdenia,
že rekonštrukcia bola hradená zo spoločných prostriedkov a aj jej výlučných prostriedkov žiadnym

spôsobom nepreukázala. Poukázal na to, že neuviedla, nepredložila a ani nenavrhla vykonanie jediného
dôkazu na preukázanie týchto skutočností a to napriek tomu, že sama uviedla, že takéto dôkazy vie
a môže predložiť. Nepreukázala darovanie peňažných prostriedkov od rodičov, výšku svojho príjmu
v rozhodnom období a ani skutočnosť, že disponovala s manželom v rozhodnom období spoločným
majetkom, ktorý by postačoval na úhradu nákladov rekonštrukcie. Na výsluchu svojich rodičov v konaní

netrvala. On predložil výplatnú pásku žalobkyne v rozhodnom období, ktorá vyvrátila jej tvrdenia
ohľadom výšky jej príjmu v rozhodnom období. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne ňou
tvrdených skutočností a súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané. Čo sa
týkafaktúrpredloženýchžalobkyňou,taksúdprvejinštanciesastýmitodôkazmidostatočnevysporiadal.
Správne vyhodnotil, že týmto faktúram chýba primeraná časová a príčinná súvislosť s vykonávanou
rekonštrukciou. Navyše rodičia žalobkyne neboli v konaní vypočutí ako svedkovia a žalobkyňa ich

ako svedkov nenavrhla, resp. svoj návrh stiahla. Neuviedla v čom je posúdenie predmetných dôkazov
súdom prvej inštancie nesprávne a nepredložila žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že
rodičia plánovali rekonštrukciu a z tohto dôvodu nakúpili materiál 12 rokov pred rekonštrukciou a po
rekonštrukcii. Čo sa týka vyplatenia sestier žalobkyne v sume 200.000 Sk, poukazuje na to, že zo strany
jej sestier nešlo o prevod práv na neho a žalobkyňu a toto vyplatenie sa netýka právnej úpravy dedenia.

Sestry žalobkyne boli vyplatené na základe dohody, ktorá bola uzatvorená v súvislosti s prevodom
vlastníckeho práva k rodinnému domu rodičmi žalobkyne na žalobkyňu a neho. Táto dohoda bola
uzatvorená medzi rodičmi žalobkyne, žalobkyňou, ním a sestrami žalobkyne. Podstatou dohody nebol
žiaden prevod práv zo strany sestier žalobkyne, ale spravodlivé usporiadanie majetkových pomerov
v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k rodinnému domu na žalobkyňu a na neho, ktorý by

vdôsledkutohtoprevoduužnáslednenebolpredmetomdedičskéhokonania.Zmyslomaúčelomdohody
bolo naplniť vôľu rodičov žalobkyne, aby každá z ich dcér dostala spravodlivý podiel na ich majetku
ešte pred ich smrťou a dedičským konaním a nie prevod práv zo strany sestier žalobkyne. Čiže nejde
o nakladanie s právami, ktoré ešte neboli zdedené. Jeho skutkové tvrdenia v tomto smere potvrdili aj
sestry žalobkyne. Tie zároveň potvrdili, že boli vyplatené z jeho výlučných prostriedkov a že žalobkyňa

mala o tejto skutočnosti plnú vedomosť a sama to voči nim potvrdila. Závery, ktoré súd prvej inštancie
v tomto smere prijal plne a logicky vyplývajú z vykonaného dokazovania. Má za to, že žalobkyňa
neuniesladôkaznébremenoohľadneňoutvrdenýchskutočností,ktorébolinavyševyvrátenévykonaným
dokazovaním. Navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

6. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

7. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniužalobkyne, ktoré sa týka vysporiadania BSM nie je možné vyhovieť, avšak čo sa týka odvolania proti
výroku o vyplatení sumy na vyrovnanie hodnoty podielov z titulu vysporiadania BSM, je dôvodné, keďže
súd prvej inštancie sa dopustil pri jej výpočte matematickej chyby, naviac vec aj nesprávne právne

posúdil, keď na správne zistený skutkový stav síce aplikoval správny právny predpis, avšak tento
nesprávne interpretoval, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom vysporiadania BSM je komplexné vysporiadanie
doterajších práv sporových strán z BSM a konštituovanie ich nových práv. Vychádzajúc z povahy sporu,

je potrebné konštatovať, že konanie o vysporiadanie BSM je konaním sporovým, na ktoré sa uplatňujú
všetky procesné pravidlá CSP s tým, že predmetom preskúmania v odvolacom konaní sú všetky výroky
napadnutého rozsudku v zmysle § 379 písm. c) CSP, nakoľko predmetom konania je vysporiadanie
BSM, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami.

12. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, že súd

prvejinštanciejejnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že obsah práva
na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k

nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusíbyťhodnotenévkontexteceléhokonania
zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu

prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda

nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach

strán.

16. V posudzovanom prípade sa strany sporu v zásade dohodli na veciach, ktoré patria do ich BSM,
na ich cene, ako aj na tom, komu majú do budúcna patriť, čo súd prvej inštancie premietol do výroku I.rozsudku. Tento výrok rozsudku v podstate odvolaním napádaný nebol. Žalobkyňa nesúhlasila s cenou,
ktorú jej má žalovaný vyplatiť na vyrovnanie hodnoty podielu z vysporiadania BSM. Rozporovala, že
rekonštrukcia rodinného domu v obci Štítnik sa realizovala v rokoch 2003 až 2004, a to len z výlučných

finančných prostriedkov žalovaného v hodnote 400.000 Sk. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie,
že žalovaný vyplatil jej sestry, každú v sume 100.000 Sk výlučne z jeho finančných prostriedkov.
Zároveň napáda platnosť dohody, na základe ktorej boli vyplatené jej sestry z rodičovského domu.
Nesúhlasí teda s hodnotou vnosu žalovaného do spoločného majetku, napáda nesprávny spôsob
zápočtu ako aj matematický výpočet ceny, ktorú jej má žalovaný vyplatiť na vyrovnanie hodnoty jej

podielu z vysporiadania BSM.

17. Odvolací súd poukazuje na ust. § 186 ods. 2 CSP, ktoré oprávňuje súd, aby si osvojil
skutkové tvrdenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom
skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ
svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá

povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo nie. V posudzovanej veci
žalovaný tvrdil, že rekonštrukcia rodinného domu v Štítniku stála 450.000 SK. Žalobkyňa na pojednávaní
dňa 4.9.2020 uviedla, že investície boli v rozsahu asi 400.000 SK zo spoločných peňazí. Hodnotu
investície do rekonštrukcie domu už žalovaný nerozporoval a súd prvej inštancie teda procesne správne
ustálil celkovú investíciu do rekonštrukcie domu v Štítniku na 400.000 SK. Odvolací súd ďalej konštatuje,

že aby bola strana v spore úspešná, jej povinnosťou je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
(§ 132 CSP). Aj keď žalobkyňa počas konania pred súdom prvej inštancie, či v odvolacom konaní
tvrdila, že investície boli zo spoločných peňazí, svoje tvrdenie o existencii takéhoto množstva spoločných
peňazí nepreukázala žiadnym dôkazom a ani žiaden takýto dôkaz neoznačila. Naproti tomu žalovaný
dostatok svojich výlučných finančných prostriedkov v danom období na rekonštrukciu domu, aj na

vyplatenie sestier žalobkyne preukázal. Jeho tvrdenie potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach aj
sestry žalobkyne. Tie potvrdili aj dôvod vyplatenia peňazí, a to splnenie vôle rodičov žalobkyne, aby
každá z dcér dostala spravodlivý podiel z ich domu, ktorý kúpnou zmluvou previedli na žalobkyňu
a žalovaného. Sestry žalobkyne teda na žalobkyňu ani na žalovaného neprevádzali žiadne práva.
Žalobkyňa nepredložila ani žiaden relevantný dôkaz preukazujúci investovanie žalovaného v rozhodnom

období do rekonštrukcie jeho domu v Rejdovej. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že vnos žalovaného do spoločného majetku bol v hodnote
600.000 Sk.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že v súlade s § 150 OZ, je každý z manželov oprávnený požadovať,

abysamuuhradiloto,čozosvojhovynaložilnaspoločnýmajetok.Ideopohľadávkukaždéhozmanželov
na základe majetkových presunov z ich oddeleného majetku do spoločného majetku oboch manželov.
Vysporiadanie investície z výhradného majetku do spoločného majetku predpokladá vo všeobecnej
rovine tvrdenie, že výlučné finančné prostriedky jedného z manželov boli použité v prospech BSM,
a súčasne požiadavka investujúceho manžela, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok v konaní o vysporiadanie BSM. Uvedené zákonné podmienky žalovaným ale aj žalobkyňou
splnené boli.

19. Odvolací súd zároveň poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu, ktorý už dávnejšie konštatoval, že
to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného

majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa
každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (viď R 57/1970). V danej veci je tento podiel
1/2. Je potrebné si uvedomiť, že pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku
niečo vynaložil na majetok v BSM, nesmeruje voči druhému manželovi – smeruje totiž proti celému
BSM. Hodnotu toho, čo jeden z manželov vniesol zo svojho do spoločného majetku manželov, treba

odpočítať od hodnoty majetku v BSM, teda nie od sumy, ktorú by mal na úplné vyrovnanie vyplatiť jeden
spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi (manžel nemôže žiadať vrátenie celej sumy, lebo jedna polovica
z nej v rámci BSM pripadá na neho; pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/117/2012).

20. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uviedol, že

celkováhodnotavysporiadavanýchaktívpredstavujesumu88.790,44Eur(69.734,52Eurnehnuteľnosti,
hnuteľné veci 6.755 Eur, zostatky na účtoch 10.811,92 Eur a finančné prostriedky za zrušený účet
žalobkyne O. 1.469 Eur). Celková suma pasív predstavuje 0 Eur. Vychádzajúc z princípu parity, t.j. že
podiely oboch manželov sú rovnaké (dôvod pre iný pomer nebol zistený), patrí každému z bývalýchmanželov podiel na čistej hodnote v sume 44.395,22 Eur vypočítaný takto: (aktíva 88.790,44 Eur -
pasíva 0 Eur) : 2. Majetok pripadajúci žalovanému má hodnotu celkom 87.271,44 Eur (69.734,52 Eur
+ 6.060,85 Eur + 4.751,07 Eur + 6.725 Eur) a žalobkyni 1.519 Eur (50 Eur + 1.469 Eur výplaty z účtu

žalobkyne v O., B.). Pri rovnosti podielov je žalovaný tak povinný uhradiť rozdiel 42.876,22 Eur. Pri
vyrovnaní je však potrebné zohľadniť, že žalovaný na spoločný majetok vložil z vlastných peňazí sumu
600.000 Sk, t.j. 19.916,35 Eur (200.000 Sk výplata sestrám žalobkyne, t.j. 6.638,78 Eur a 400.000
Sk na rekonštrukciu nehnuteľnosti, t.j. 13.277,57 Eur) a žalovaná sumu 100.000 Sk ako podiel po
jej rodičoch na nehnuteľnostiach, t.j. 3.319,39 Eur. Odvolací súd ďalej dodáva, že polovica vnosu

žalovaného je potom 9.958,18 Eur a polovica vnosu žalobkyne je 1.659,70 Eur. Rozdiel vnosov oboch
sporových strán do spoločného majetku tak predstavuje sumu 8.298,48 Eur v prospech žalovaného, čím
sa znížila hodnota jeho vyrovnacieho podielu, ktorý je povinný uhradiť žalobkyni na sumu 34.577,74 Eur.
Po započítaní tak vzniká žalovanému povinnosť titulom vyrovnacieho podielu vyplatiť žalobkyni sumu
34.577,74 Eur.

21. Keďže v konaní o vysporiadanie BSM, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
usporiadania vzťahov medzi stranami, sú predmetom preskúmania v odvolacom konaní všetky výroky
napadnutého rozsudku (§ 379 písm. c) CSP), odvolací súd svojim rozhodnutím rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, zruší alebo zmení ako celok. Z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie
napadnutého rozhodnutia ani na jeho zrušenie, odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok súdu

prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd nemal dôvod rozhodnúť vo výroku I. rozsudku
odlišne, ako rozhodol súd prvej inštancie, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením,
ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné a presvedčivé a logickým spôsobom

sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa
zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, a zároveň aj plne rešpektuje
vôľu strán sporu.

23. Odvolací súd však musel nanovo rozhodnúť o povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu

na vyrovnanie hodnoty podielu z vysporiadania BSM. Konštatuje, že súd prvej inštancie na správne
zistený skutkový stav síce použil správnu právnu normu, ale ako je to uvedené v bodoch 19 až
21 tohto odôvodnenia, nesprávne ju interpretoval. Z tam uvedených dôvodov preto odvolací súd
zaviazal žalovaného na vyrovnanie hodnoty podielov z titulu vysporiadania BSM zaplatiť žalobkyni sumu
34.577,74 Eur.

24. Obdobne ako súd prvej inštancie aj odvolací súd vzhľadom na výšku vyrovnávacieho podielu v
súlade s ust. § 232 ods. 3 veta tretia CSP určil na návrh žalovaného dlhšiu lehotu na splatenie dlhu, a
to lehotu 3 mesiacov. Odvolací súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že ani žalobkyňa, ani žalovaný túto
lehotu určenú v rozhodnutí súdu prvej inštancie nenamietali. Odvolací súd dodáva, že aj keď žalovaný

žiadal lehotu 6 mesiacov, musel si byť vedomý svojej povinnosti vyplatiť žalobkyňu, preto podľa jeho
názoru, mal dostatok času na zabezpečenie si potrebnej sumy peňazí s vedomím, že zákonná lehota
na plnenie súdom určenej povinnosti je v zmysle cit. § 232 ods. 3 CSP len 3 dni.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

26. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

27. Podľa čl.4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a odvolací súd menil rozhodnutie súdu prvej
inštancie, v zmysle § 396 ods. 2 CSP musel nanovo rozhodnúť o celkových trovách konania, teda aj

o trovách konania vzniknutých na súde prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanom spore v zmysle § 257 CSP za dôvody hodné
osobitného zreteľa treba považovať charakter súdneho sporu, ktorým je vysporiadanie BSM, ktoré je v
záujme oboch bývalých manželov, pokiaľ nedôjde k dohode, pričom obe strany sporu nesú aj procesnú
zodpovednosť za vedenie konania. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádza z toho, že rozhodnutie

o vysporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné sa vysporiadať, keď žalobu môže
podať ktorákoľvek strana, pričom súd nie je viazaný návrhom. V prípade návrhu na vysporiadanie BSM
ide o tzv. iudicium duplex, teda konanie, v ktorom majú jeho účastníci zároveň postavenie žalobcu i
žalovaného. Pri stanovení pomeru úspechu nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu a kto sa
ako v konaní bránil, ale úspech je daný v tom, akého podielu sa komu dostane. V tomto prípade je parita

podielov rovnaká (súd len zohľadnil výšku vnosov strán sporu do BSM) a preto je namieste, aby si každá
strana sporu hradila náklady konania sama. Preto odvolací súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP jedným
výrokom rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP za použitia § 257 CSP o nároku na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie ako aj o nároku na náhradu trov konania na odvolacom súde tak, že stranám
nepriznal náhradu trov konania.

34. Zároveň musel odvolací súd z dôvodu podľa § 396 ods. 2 CSP opätovne rozhodnúť aj o trovách
štátu, pretože v konaní štát vynaložil finančné prostriedky na trovy dokazovania, ktoré neboli hradené z
preddavkov sporových strán. O trovách štátu rozhodol s poukazom na ust. § 255, § 257 CSP za použitia
čl. 4 CSP. Nepriznanie náhrady trov konania sporovým stranám zakladá právo štátu na náhradu trov

konania voči každému z nich v rovnakom pomere. Za tieto trovy v rovnakej miere zodpovedá každá
sporová strana, pretože dokazovanie bolo vykonávané na návrh a v záujme oboch strán sporu.

35. O výške náhrady trov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

36. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).