Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625201091
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625201091.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobkyne:
A. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., E. F. XXXX/XX, zastúpenej právnym zástupcom JUDr.
Erika GOLSKÁ advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52849261, so sídlom v Lučenci, T. G. Masaryka č.
7, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Erika Golská, advokátka a konateľka, proti žalovanej: G.

G., A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v G., F. XXX, zastúpenej právnym zástupcom PAULOVIČ &
PARTNERS s.r.o., IČO: 54322120, so sídlom v Lučenci, Námestie Kubínyiho č. 367/7, v mene ktorého
pred súdom koná Mgr. Ľubomír Paulovič, advokát a konateľ, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č.k. 20C/11/2025-36 zo dňa 24.03.2025, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol (prvý výrok) a žalovanej náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal
(druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v podstate vychádzal zo zistenia, že:
(1) žalobkyňa sa vo veci samej voči žalovanej domáha určenia, že darovacia zmluva, ktorou syn
žalovanej E. G. na žalovanú previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX

pre k.ú. G. (rodinný dom súp. č. XXX a pozemky parc. č. H. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX
I. XXX/XX), je voči žalobkyni právne neúčinná;
(2) žalobkyňa bola vo vzťahu so synom žalovanej od roku 2018, zo spoločných prostriedkov postavili
rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. H. XXX/XX, ktorý bol však po dokončení v celosti zapísaný
do vlastníctva syna žalovanej;
(3) dňa 13.11.2024 žalobkyňa, žalovaná a jej syn uzavreli zmluvu o splátkovom úvere (úver na bývanie)

na sumu 118.000,- €;
(4) dňa 17.11.2024 došlo k rozchodu žalobkyne so synom žalovanej;
(5) dňa 28.11.2024 uzavrela žalobkyňa so synom žalovanej zmluvu o budúcej darovacej zmluve, na
základe ktorej sa syn žalovanej zaviazal previesť spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. G.;
(6) dňa 18.02.2025 bol žalobkyni doručený list zo dňa 13.02.2025, ktorým syn žalovanej odstúpil od

zmluvy o budúcej darovacej zmluve;(7) listom zo dňa 21.02.2025 žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s odstúpením od zmluvy o budúcej darovacej
zmluve;
(8) dňa 23.02.2025 bola žalobkyňa nútená odsťahovať sa s rodinného domu súp. č. XXX z dôvodu

vypnutia elektriny;
(9) darovacou zmluvou zn. C./XXXX previedol syn žalovanej na žalovanú vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre k.ú. G..

1.3 Súd prvej inštancie argumentoval, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd žalovanej zakázal darovať, predať, zaťažiť alebo akýmkoľvek iným spôsobom
nakladať s nehnuteľnosťami na LV č. XXXX pre k.ú. G.:
(1) žalobkyňa osvedčila pravdepodobnosť svojho nároku, pretože žalovaná je zapísaná ako vlastníčka
predmetných nehnuteľností, teda je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pasívne vecne
legitimovaná;
(2) žalobkyňa však neosvedčila svoje skutkové tvrdenia o tom, že žalovaná mieni s predmetnými

nehnuteľnosťami nakladať, pretože neoznačila konkrétne kroky, ktoré žalovaná v súčasnosti podniká a
ktoré by smerovali k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami alebo k ich scudzeniu, či zaťaženiu
(napr. že žalovaná podnikla reálne kroky smerujúce k dispozícii s nehnuteľnosťami, napr. predmetné
nehnuteľnosti inzerovala, informovala sa o potenciálnych záujemcoch, zabezpečovala podklady pre
prevod nehnuteľností a podobne); na predmetnom liste vlastníctva nie sú vyznačené ani žiadne

plomby; podľa súdu prvej inštancie riziko bezprostredne hroziacej ujmy nemožno vyvodzovať len z
abstraktnej možnosti žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve bez osvedčenia reálnej a
bezprostrednej hrozby takéhoto konania;
(3) žalobkyňa ani nekonkretizovala časové obdobie trvania navrhovaného neodkladného opatrenia,
preto v prípade jeho nariadenia by došlo k popretiu účelu zákona a nejednalo by sa o dočasnú úpravu

pomerov strán sporu;
(4) žalobkyňa nepreukázala, že existujú také vzťahy medzi stranami, ktoré by si vyžadovali dočasnú
úpravu a súčasne je súd presvedčený, že vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by
sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do vlastníckeho práva žalovanej;
(5) na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa neosvedčila rozhodujúce

skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a preto návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm.
c), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“);

o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov
konania o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 07.04.2025 (č.l. 59-60 spisu); uznesenie napadla vo výroku o zamietnutí návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia (prvý výrok); vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.); v podrobnostiach v podstate argumentovala, že:
(1) pokiaľ jej súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vytkol, že neuviedla, v čom vidí ohrozenie

svojich práv a možnosť scudzenia predmetných nehnuteľností, pretože neoznačila konkrétne kroky,
ktoréžalovanávsúčasnostipodniká,uviedla,že„zoskutkovýchokolností,ktorévpodanejžalobeuviedla
vyplýva, že syn žalovanej, aby zmaril uspokojenie mojej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej
darovacej zmluve zo dňa 28.11.2024 previedol nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre k.ú. G. na
svoju matku (žalovanú); tento prevod bol uskutočnený v zrýchlenom vkladovom konaní s uhradeným

správnym poplatkom 300,- €, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech
žalovanej bol zrejme povolený nasledujúci deň po podaní návrhu, t.j. na dotknutom LV č. XXXX pre k.ú.
G. bola zapísaná plomba v súvislosti s prebiehajúcim vkladovým konaním len niekoľko hodín; v danom
prípade nestihla na súd ani len podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby bolo synovi
žalovanej zakázané nakladať s nehnuteľnosťou, nieto že by súd stihol vydať neodkladné opatrenie

ešte do rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keďže súd má na
rozhodnutieonávrhunavydanieneodkladnéhoopatreniavtomtoprípade30dňovúlehotu;užsamotným
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX došlo k zásadnému zásahudo môjho práva vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa 28.11.2024, preto nie je
dôvodné konštatovanie súdu prvej inštancie, že neprimeraný zásah nepreukázala“;
(2) ďalej uviedla, že „na základe takéhoto doterajšieho priebehu skutkových okolností a s poukazom

na konštatovanie žalovanej prezentované pri našom osobnom stretnutí dňa 03.03.2025, na ktorom
žalovaná zrejme v snahe ospravedlniť svoje konanie predo mnou uviedla, že s prevodom vlastníckeho
práva na ňu súhlasila z dôvodu, že E. G. je jej syn, možno predpokladať, že aj v budúcnosti žalovaná
vyhovie akejkoľvek požiadavke svojho syna, t.j. aj prípadnej požiadavke, aby svoje vlastnícke právo
previedla na tretiu osobu a vyhla sa tak súdnemu konaniu o určenie neúčinnosti právneho úkonu; v

takomto prípade však nemožno očakávať, že žalovaná bude predaj predmetnej nehnuteľnosti inzerovať,
prípadne že sa bude informovať o potenciálnych záujemcov alebo zabezpečovať podklady pre prevod
nehnuteľnosti tak, ako to súd prvej inštancie odo mňa požadoval, aby som takéto konanie žalovanej
preukázala; pokiaľ sa žalovaná rozhodne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX
pre k.ú. G. previesť na tretiu osobu, možno očakávať, že tento prevod bude veľmi rýchly tak, ako
to bolo realizované už pri prevode vlastníckeho práva zo syna žalovanej na žalovanú a ja opätovne

nestihnem ani na súd podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, nieto že by ešte súd stihol
nariadiť neodkladné opatrenie a zabrániť tak ďalšiemu porušovaniu mojich práv“;
(3) pokiaľ jej súd prvej inštancie vytkol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neuviedla časové ohraničenie neodkladného opatrenia, obvykle sa nariaďuje neodkladné opatrenie do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej a tak by tomu malo byť aj v tomto konkrétnom prípade;

(4) nesúhlasila ani s názorom súdu prvej inštancie, že nariadením neodkladného opatrenia by sa
neprimeraným spôsobom zasiahlo do vlastníckeho práva žalovanej, preto súd prvej inštancie „takýmto
právnym posúdením zvýhodnil procesné postavenie žalovanej oproti môjmu procesnému postaveniu,
pretože zastávam názor, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom
preukázala jednak pravdepodobnosť môjho nároku, ako aj zjavnú a reálnu obavu z ohrozenia

mojich práv; z môjho pohľadu nevydanie neodkladného opatrenia súdom môže znamenať porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“;
(5) podľa žalobkyne „dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia, okrem potreby bezodkladnej úpravy
pomerov, je aj existujúca obava, že exekúcia bude ohrozená, ktorá obava je v mojom prípade dôvodne
daná; jedná sa o obavu, že budúci nútený výkon exekučného titulu by mohol byť ohrozený; zákonnou

podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade však nie je existencia exekučného
titulu v čase rozhodovania súdu o návrhu na jeho nariadenie; postačí, ak je pohľadávka, ktorej
uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci
samej; podľa právnej teórie platí, že v odôvodnených prípadoch dokonca nemusí byť takáto pohľadávka
ani riadne uplatnená žalobou; podotýkam, že v mojom prípade sa nejedná o peňažnú pohľadávku v

súvislosti s obavou z ohrozenej exekúcie, preto nie je na mieste ani návrh na zabezpečovacie opatrenie;
preto v mojom prípade sú splnené všetky podmienky na nariadenie navrhnutého neodkladného
opatrenia, t.j. jedine neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáham
(princíp efektívnosti), právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovanú ako povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a navrhnutým neodkladným

opatrením nebude vytvorený nenávratný stav“;
(6) na základe uvedeného žalobkyňa navrhla zmenu napadnutého uznesenia tak, aby odvolací súd
nariadil navrhované neodkladné opatrenie.

2.2 Dňa 10.04.2025 bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní;

odvolací súd postupoval podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. a dňa 22.04.2025 doručil žalovanej (č.l.
71 spisu) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako aj podané odvolanie
žalobkyne so stanovenou lehotou na vyjadrenie (7 dní od doručenia). Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne
v stanovenej lehote nevyjadrila. Dňa 29.04.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené len oznámenie
o prevzatí právneho zastúpenia žalovanej dňa 28.04.2025 so žiadosťou o poskytnutie dodatočnej lehoty

na vyjadrenie.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.4.1 Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

4.2 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnejúpravypomerov,byboloprávostranyohrozené.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je
naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva
alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia.

4.3 Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Súd prvej inštancie
podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia vychádzal z názoru, že žalobkyňa osvedčila svoj nárok,
pretože žalovaná je evidovaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. G.,
preto je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia pasívne vecne legitimovaná. Pasívna vecná

legitimácia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však nemá súvis s osvedčením dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. V tomto
smere sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolacieho súdu
žalobkyňa pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Uplatňovaným

nárokom v prejednávanom spore je nepeňažná pohľadávka žalobkyne spočívajúca v povinnosti
syna žalovanej darovacou zmluvou previesť na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. G. podľa zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo
dňa 28.11.2024. Pri posudzovaní osvedčenia existencie nároku žalobkyne bolo nevyhnutné zohľadniť
práve špecifický nepeňažný charakter tvrdenej vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Ani prípadným

vyhovením žalobe žalobkyne v prejednávanom spore (t.j. určením neúčinnosti darovacej zmluvy
o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú voči žalobkyni) sa právne
postavenie žalobkyne nezmení, pretože povinnosť previesť spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu podľa
zmluvy o budúcej darovacej zmluve zo dňa 28.11.2024 mal syn žalovanej. Žalovaná pritom nemôže
dosiahnuť vydanie právoplatného rozsudku o nahradenie prejavu vôle syna žalovanej o prevode

predmetného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. G. (§
229 C.s.p.), pretože syn žalovanej nie je ich vlastníkom. Prípadný rozsudok vo veci samej o určenie
neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobkyni pritom nemôže byť podkladom exekúcie v zmysle § 63 ods.
2 Exekučného poriadku, pretože takýmto rozsudkom sa neukladá žiadna povinnosť. Z týchto dôvodov
dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia

neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, čo
predstavuje samostatný dôvod zamietnutia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

4.4 Okrem uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
neosvedčila ohrozenie budúcej exekúcie, pretože neosvedčila, že žalovaná mieni so spornými

nehnuteľnosťami nakladať, keď v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia (§ 387
ods. 2 C.s.p.). Samotná skutočnosť, že prevod sporných nehnuteľností na žalovanú bol uskutočnený
v zrýchlenom vkladovom konaní sama osebe ani podľa odvolacieho súdu neodôvodňuje nariadenie
neodkladného opatrenia.

4.5 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správne potvrdil. Odvolací súd ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) zrušil výrok napadnutého
uznesenia o trovách konania (druhý výrok) ako predčasný, pretože napadnutým uznesením nedošlo ku
skončeniu konania vo veci samej.

5. Nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, odvolací súd nerozhodol o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania; o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.