Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201360
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201360.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Karolom Krochtom v spore žalobcu: Slovenská televízia a

rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 31,61 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 0,69 eur z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2024 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 31,61
eur, spolu s úhradou poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eura a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č.
157/2024Z.z.oSlovenskejtelevíziiarozhlasaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákon
o Slovenskej televízii a rozhlase“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa §

3 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti vo výške 4,64 eura podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona
s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 citovaného zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil,
že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za služby verejnosti v období od 1.6.2021 do
30.6.2023. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje 31,61 eur, ktorá pozostáva z istiny 14,61 eur a pokuty vo
výške 17,- eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca ako dôkaz predložil prehľad predpisov a platieb
z databázy žalobcu, výzvu žalobcu zo dňa 10.1.2024 s fotokópiou doručenky a potvrdenie Slovenskej
pošty, a.s. o tarifnej cene za úradnú zásielku od 1.7.2024.

2. Na základe výzvy súdu zo dňa 25.11.2024 žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.11.2024
špecifikoval sumu 14,61 eur, ktorej zaplatenia sa domáha a uviedol, že táto pozostáva z 3 neuhradených
mesačných predpisov vo výške 4,64 eur za obdobie 04/2023 až 06/2023 a 1 čiastočne neuhradeného
predpisu vo výške 0,69 eur za mesiac 06/2021.

3. Súd vo veci vydal dňa 11.12.2024 platobný rozkaz č. k. 7C/8/2024-24, proti ktorému žalovaný podal v

zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

4. Žalovaný v odpore vzniesol námietku premlčania a uviedol, že premlčanie namietal aj v poznámke pre
prijímateľa pri platbách z 12.7.2021 a 11.5.2022. Tvrdenie žalobcu, ktorý 3 neuhradené predpisy uvádzaza obdobie 04/2023 až 06/2023 považuje za nesprávne. Z prílohy predloženej žalobcom vyplýva, že
v roku 2023 neeviduje platby za obdobie 01/2023 až 03/2023, a nie za obdobie 04/2023 až 06/2023.
Žalovaný ďalej uviedol, že v roku 2023 mu neprešli 3 trvalé príkazy, čo si všimol až koncom roka 2023,

preto dňa 1.12.2023 realizoval dodatočnú úhradu vo výške 13,92 eur (3 x 4,64 eur). Podľa názoru
žalovaného neuhradené predpisy žalobca účelovo posúva do nepremlčaného obdobia a vzhľadom
na doručené prvé oznámenie o kontrole platenia úhrad považuje minimálne úhradu za 4 mesiace za
premlčanú. Rovnako za účelové považuje neuvedenie prvého oznámenia o kontrole platenia úhrad
do prílohy v žalobe, keďže z neho vyplývalo premlčanie minimálne 4 mesačných úhrad. Na základe

uvedeného žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

5. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že eviduje všetky platby žalovaného, na ktoré poukázal,
tieto však započítal na najstarší splatný dlh, nakoľko žalovaný pri platbách neuviedol, za aké obdobie
platí úhrady. Platby žalovaného žalobca zohľadnil už v samotnej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Brne zo dňa 4.2.1988 sp. zn. 16Co/579/87 a na rozsudok Krajského súdu v

Trnave sp. zn. 24Co/67/2021 zo dňa 14.2.2022. Vzhľadom na námietku premlčania žalobca vzal žalobu
čiastočne späť, a to v rozsahu 0,69 eur za mesiac 06/2021 a po čiastočnom späťvzatí sa domáha
zaplatenia istiny vo výške 13,92 eur za obdobie 04/2023 až 06/2023, pokuty 17,- eur, poštových sadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 2,40 eur a náhrady trov konania.

6. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

7. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 1.4.2025, na ktorom sa zo sporových strán zúčastnil
iba žalovaný. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.3.2025 ospravedlnil svoju neúčasť so žiadosťou
o konanie v jeho neprítomnosti, s poukazom na hospodárnosť konania. Žalovaný na pojednávaní zotrval

na svojom písomnom vyjadrení v odpore proti platobnému rozkazu a žiadal o náhradu trov konania.

8. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska, tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania (ďalej len „úhrada“).

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny

v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny
mesiac.

12. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a

televíziou Slovenska, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ
povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

13. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.

14. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady,
je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

15. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní
od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur.16. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov

3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde

17. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

18. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom

je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

20. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil podanou žalobou voči žalovanému zaplatenie sumy 14,61
eur titulom troch neuhradených mesačných predpisov vo výške 4,64 eur za obdobie apríl 2023 až jún

2023 a jedného čiastočne neuhradeného predpisu vo výške 0,69 eur za mesiac jún 2021, a to za úhrady
za služby verejnosti poskytované žalobcom, spolu s úhradou poštovej sadzby spojenou s vymáhaním vo
výške 2,40 eur a pokutou vo výške 17,- eur v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keďže žalovaný
tieto neuhradil ani na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa 10.1.2024 doručenej žalovanému dňa
15.1.2024.

23. Na základe žalovaným vznesenej námietky premlčania v podanom odpore proti platobnému rozkazu
súdu vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 0,69 eur za čiastočne neuhradený predpis vo výške
0,69 eur za mesiac jún 2021 späť, preto súd podľa § 145 ods. 2 CSP prvým výrokom rozsudku konanie
v tejto časti zastavil.

24. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca ďalej domáhal zaplatenia nepremlčanej sumy 13,92
eur za vyššie uvedené obdobie apríl 2023 až jún 2023, t. j. za tri mesačné predpisy vo výške 4,64
eur. Z vyjadrenia v podanom odpore vyplýva, že žalovaný sumu 13,92 eur zaplatil dňa 1.12.2023.
Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že platby žalovaného zohľadnil už v podanej žalobe. Keďže

tento žalobcom uplatnený nárok za obdobie apríl 2023 až jún 2023 súd považoval za sporný, vo
veci vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP. Z obsahu žalobcom predloženej listiny, teda
z prehľadu predpisov a platieb súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný zaplatil sumu 13,92
eur za tri neuhradené mesačné úhrady v roku 2023 dňa 1.12.2023, tak ako to aj žalovaný uviedol vo
svojom vyjadrení v podanom odpore. Ak teda žalobca požaduje zaplatenie troch mesačných úhrad vo

výške 13,92 eur za obdobie od apríla 2023 do júna 2023, pričom z uvedeného prehľadu predpisov
a platieb vyplýva, že sumu zaplatenú žalovaným dňa 1.12.2023 vo výške 13,92 eur žalobca započítal
práve do obdobia 4/2023 až 6/2023, súd uplatnený nárok žalobcu považuje s poukazom na predložený
listinný dôkaz za nedôvodný. V prípade, že žalobca predmetné úhrady započítal na starší splatný dlh,
t.j. za obdobie január 2023 až marec 2023, bolo na jeho procesnej aktivite predložiť dôkaz, ktorý by

toto tvrdenie žalobcu preukazovalo. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že vykonané
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu. Žalobca preto v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno.

25. V sporovom procese povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno spočíva na tej sporovej strane, ktorá

z existencie určitých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôsledky, spravidla ide o tú
stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavuzisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd
ho nepovažoval za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

26. Súd nie je povinný za sporovú stranu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z predložených dôkazov,
aby tým nahrádzal jej procesnú nečinnosť. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania
nie je úlohou súdu ani zisťovať a robiť skutkové závery na základe vlastnej iniciatívy (pozri napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020 zo dňa 23.9.2020). Bolo by porušením
aj zásady rovnosti strán sporu, ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za žalobcu. Uvedené platí o to

viac v sporoch s ochranou slabšej strany v zmysle § 290 a nasl. CSP, ktorou je aj žalovaný v tomto
prípade, nakoľko by tým došlo k porušeniu zásady „ne ultra petitum“, čo by spôsobilo porušenie
práva žalovaného na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.2.2024). Záver o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, t. j. medzi platiteľom úhrady a STVR (predtým RTVS) konštatoval Krajský

súd v Prešove napr. aj v uznesení sp. zn. 3CoCsp/8/2023. Súd takisto nie je povinný sporovým
stranám oznamovať predbežný právny názor. Je právom strany sporu, resp. jeho zástupcu zúčastniť sa
pojednávania. Ak toto právo nevyužije, musí niesť následok svojej neprítomnosti na pojednávaní.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil ako nedôvodný, preto

žalobu v prevyšujúcej časti druhým výrokom tohto rozsudku zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným

súdnym úradníkom v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).