Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118210021
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4118210021.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Olekšáka a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Romana Greguša, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A.
XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: AKMK, s.r.o., so sídlom: Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061,
proti žalovanému v 1. rade: PD Hlboká, s.r.o., so sídlom: Hlboká 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 748 919,
zastúpenému: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom: Farská 40, 949 01 Nitra, žalovanému v 2. rade:

auctio, s.r.o., so sídlom: Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 765 121, o zaplatenie 232.122,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne, žalovaného v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 17C/97/2018 - 339 zo dňa 30. mája 2023 v znení opravného uznesenia č. k. 17C/97/2018-368 zo
dňa 29.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 17C/97/2018 - 339 zo dňa 30. mája 2023 vo výroku
I., II., III, IV., V. v znení opravného uznesenia č. k. 17C/97/2018-368 zo dňa 29.09.2023 z r u š u j e

a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 28.08.2018 domáhala voči žalovaným
zaplatenia 232.122,- eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa v predmetnej
žalobe tvrdila, že sa dňa 19.07.2011 zúčastnila dobrovoľnej dražby, ktorou boli dražené nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec Nitra, okres Nitra, zapísané na Správe katastra Nitra

v LV č. XXX, pozemkov registra C, parcelné číslo XXX/X záhrady o výmere 353 m2, parcelné číslo
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 a stavby - dom súpisné číslo XXX na parcelnom
čísle XXX/X. Na základe udelenia príklepu na tejto dobrovoľnej dražbe, o ktorej bola vyhotovená
notárskazápisnicač.N613/2011,NZ26485/2011zodňa19.07.2011notáromJUDr.OndrejomĎuriačom
nadobudla v zmysle ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“ alebo aj „ZoDD“)
vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Na Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie pod sp. zn.
19C/155/2011 o určenie neplatnosti hore špecifikovanej dobrovoľnej dražby. Z dôvodu hrozby plynutia
premlčacej lehoty a možnosti majetkovej ujmy na jej strane dňa 18.07.2013 podala na Okresnom
súde Nitra žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade a súčasne voči F. G. H. a I. H. (ako pôvodným
vlastníkom dražených nehnuteľností) o zaplatenie sumy 167.400,- eur, ktorú následne rozšírila podaním

zo dňa 17.07.2015 o ďalšiu sumu 20.400,- eur. Konanie vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn.
19C/155/2011 o neplatnosť dobrovoľnej dražby bolo právoplatne ukončené rozsudkom Krajského súdu
v Nitre zo dňa 11.11.2015, č. k. 25Co/300/2015-721, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Nitra a týmto rozsudkom súdu prvej inštancie bola žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietnutá.
Následné dovolacie konanie bolo ukončené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Cdo/130/2016 zo dňa 22.02.2017 odmietnutím dovolania žalovaných F. G. H. a I. H.. Keďže žaloba,

ktorou si uplatnila z opatrnosti nároky z prípadnej neplatnej dražby by za takéhoto stavu musela byť
zamietnutá, vzala dňa 16.03.2017 túto žalobu späť. Dňa 28.07.2018 jej bol doručený nález Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky č. 2ÚS 60/2018-77 zo dňa 14.06.2018, ktorým bolo vyslovené, že Krajský
súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 25Co/300/2015 rozsudkom z 11.11.2015 porušil základné
práva F. G. H. a I. H. na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie a Ústavný súd Slovenskej

republiky označený rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie
konanie. Pre prípad, že bude súdom určená neplatnosť dražby v konaní 19C/155/2011, dôjde v dôsledku
odpadnutia právneho dôvodu jej platby ako ceny dosiahnutej vydražením vo výške 147.000,- eur ku
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane príjemcu (príjemcov) platby. Týmito príjemcami boli žalovaní
v 1. a 2. rade ako navrhovateľ dražby (žalovaný v 1. rade) a dražobník (žalovaný v 2. rade). Z dôvodu

plynutia premlčacej lehoty a zachovania jej právnej istoty bola žalobkyňa nútená podať túto žalobu a
z opatrnosti sa domáhať vrátenia celej zaplatenej ceny. Preto z tohto titulu si žalobkyňa uplatňuje voči
žalovaným zaplatenie sumy 147.000,- eur, ktorú na účet žalovaného v 2. rade zaplatila ako dražobnú
zábezpeku a cenu dosiahnutú vydražením, ktorú uhradila 25.07.2011. Pre prípad určenia neplatnosti
dražby si uplatňuje tiež náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená uskutočnením neplatnej dražby a vo
forme ušlého zisku, v súvislosti s držbou jej peňazí, a to finančnej čiastky 147.000,- eur od 25.07.2011

bez toho, aby buď získala vlastnícke právo k draženým nehnuteľnostiam, alebo mohla disponovať s
týmito finančnými prostriedkami v jej vlastníctve. Za túto škodu zodpovedajú žalovaní v 1. a 2. rade, ak
sa preukáže, že dražbu navrhli a vykonali v rozpore so zákonom a preto si voči nim žalobkyňa uplatňuje
nárok na náhradu škody, spočívajúcej v ušlom zisku za nemožnosť prenajímať platne nadobudnuté
nehnuteľnosti, či už tie, ktoré boli predmetom dražby alebo iné nehnuteľnosti, ktoré by som bola

nadobudla do vlastníctva v prípade, keby táto dražba nebola uskutočnená. Za predmetné alebo obdobné
nehnuteľnosti by si pri uplatnení obvyklého nájomného a prenajatí jej vlastníctva získala sumu minimálne
850,-eurmesačne.Zaobdobie,poktorénemôžedisponovaťaninehnuteľnosťamianisvojimifinančnými
prostriedkami by týmto spôsobom získala od 26.07.2011 do 23.08.2018 sumu 70.825,- eur (denne zo
sumy 850,- eur mesačného nájmu, ide o sumu 27,42 eura, čo pri počte 2583 dní predstavuje sumu

70.825,- eur). Ďalej žalobkyňa tvrdila, že mala tiež možnosť tieto finančné prostriedky poskytnúť ako
pôžičku a úrok z pôžičky dohodnutý v súlade s dobrými mravmi by presiahol ňou uplatňovanú sumu
ako ušlý zisk.

2. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 17C/97/2018 - 339 zo dňa

30. mája 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že vo výroku I. uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu vo výške 127.328,42 eura s 5,05 % úrokom
z omeškania ročne, počnúc od 16.12.2015 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet žalobkyni; vo výroku II. rozhodol o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania; vo
výroku III. uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 19.671,58 eura spolu

s 5,05 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 16.12.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet žalobkyni; vo výroku IV. stranám sporu náhradu trov konania nepriznal; vo výroku V.
žalobu zamietol vo zvyšku uplatneného nároku; vo výroku VI. zamietol návrh na prerušenie konania.

3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil primárne ustanoveniami § 42, § 106 ods.

1, 2, § 438 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 7 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. d), § 6 ods. 4, §
32, § 33 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o dobrovoľných dražbách; § 8, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 262
ods. 2, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“).

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie v podstate odôvodnil tým, že predmetom žaloby (po úprave
petitu) bol nárok žalobkyne na zaplatenie 252.522,- eur s príslušenstvom z titulu, že žalobkyňa na
základe príklepu v rámci dobrovoľnej dražby nadobudla nehnuteľnosti, pričom predmetná dražba bola
neskôr vyhlásená za neplatnú a z toho titulu žiadala vrátiť žalobnú zábezpeku vo výške 147.000,-

eur (ktorú uhradila), ako aj nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku za nemožnosť prenajímať
v dražbe nadobudnutú nehnuteľnosť. Krajský súd v Nitre predmetnú dražbu vyhlásil za neplatnú, pričom
vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“), v ktorom bol
vymedzený právny názor o tom, že na predmetnú dražbu a ani na právny vzťah medzi stranami sa
nemohol aplikovať zákon o dobrovoľných dražbách.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa dozvedala o neplatnosti dražby až z nálezu ÚS SR
(podľa jej tvrdení), na základe čoho sa domáhala finančnej zábezpeky titulom vydania bezdôvodného
obohatenia ako aj náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku, respektíve nemožnosti prenajímaťpredmetnú nehnuteľnosť. Ďalej uviedol, že v danom čase bola žalobkyňa v katastri nehnuteľností
vedená ako vlastníčka vydraženého bytu a až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bola predmetná
dražba vyhlásená za neplatnú, došlo k vzniku skutočnej majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

zodpovedajúcej sume, ktorú na základe neplatnej dražby titulom zábezpeky uhradila, t. j. že dovtedy
nebol splnený základný predpoklad začiatku plynutia ako subjektívnej tak aj objektívnej premlčacej doby.
Keďže žaloba bola podaná dňa 28.08.2018, nárok si žalobkyňa uplatnila včas a námietky premlčania
žalovaných považoval súd prvej inštancie za nedôvodné.

6. V rámci vznesenej námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných súd prvej inštancie
uviedol, že aplikoval ust. § 42 Občianskeho zákonníka (zodpovednosť za škodu vzniknutú z dôvodu
neplatnosti právneho úkonu) a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade taktiež ust. § 33 ods. 3 zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 1. rade nadobudol pohľadávku, ktorá bola predmetom dražby,
na základe zmluvy o postúpení, bola mu riadne uhradená vydražená suma a spolu so žalovaným v 2.
rade realizoval predmetnú dražbu. Z tohto titulu ich súd prvej inštancie považoval za pasívne vecne

legitimovaných. Taktiež uviedol, že žalovaný v 1. rade si nesplnil edičnú povinnosť po tom, čo bola
dražba vyhlásená za neplatnú a nevrátil prijaté finančné prostriedky, pričom žalovaný v 2. rade sa
podieľal na neplatnosti dražby, teda postupoval v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. Keby
neporušil svoju povinnosť (§ 6 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách) a nevykonával by dražbu
podľa predmetného zákona mohol zabrániť vzniku škody, respektíve sa svojim protiprávnym konaním

na neplatnosti dražby podieľal. Preto žalovaných súd prvej inštancie považoval tiež za pasívne vecne
legitimovaných.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že výkon záložného práva zo zálohu sa má posudzovať podľa
predpisov platných a účinných pred 01.01.2003 a na výkon záložného práva z danej záložnej zmluvy

nemožno aplikovať zákon o dobrovoľných dražbách, z čoho mu vyplynulo, že žalovaný v 1. rade nebol
oprávneným navrhovateľom dražby. To znamená, že došlo k realizácii neplatného právneho úkonu
a v súvislosti s neplatnosťou dražby došlo aj k vzniku škody. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to,
že v súvislosti s výťažkom dražby vznikli náklady žalovanému v 2. rade a kvôli neplatnosti zaviazal súd
prvej inštancie vrátiť žalobkyni aj odmenu dražobníka, respektíve trovy dražby uhradené žalobkyňou.

8. V otázke nároku uplatňovaného žalobkyňou titulom ušlého zisku súd prvej inštancie uviedol, že
v súčasnosti je predmetný nárok nepreukázateľný, pričom žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy a tým
neuniesla dôkazné bremeno.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe toho, že pomer úspechu strán sporu bol
pomerne rovnaký, a preto nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

10. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie voči výroku II., IV. a V.,
pričom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň sa domáhala, aby jej odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny
z odvolacích dôvodov:
(i) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§365 ods. 1 písm. b) CSP];

(ii) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
[§365 ods. 1 písm. e) CSP];
(iii) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§365 ods. 1
písm. h) CSP].

11. Odvolanie odôvodnila tým, že si žalobou uplatnila náhradu škody titulom ušlého zisku z dôvodu,
že nemohla disponovať finančnými prostriedkami, ktoré zložila ako dražobnú zábezpeku a rovnako
nemohla disponovať s vydraženou nehnuteľnosťou, pritom mala záujem nehnuteľnosť prenajať. Ušlý
zisk podľa nej predstavuje potencionálny prenájom, ktorý by mohla na vydraženej nehnuteľnosti
vykonávať a pri vyčíslení sumy vychádzala z obvyklého mesačného nájomného. Pre nemožnosť užívať

vydraženú nehnuteľnosť bola podľa jej tvrdenia nútená prenajať si iný priestor. Zároveň tvrdila, že ak
by mala k dispozícii finančné prostriedky zložené ako dražobná zábezpeka, tak by ich mohla požičať
s úrokom, pričom aj niekoľko ľudí prejavilo záujem požičať si od nej peniaze.12. Žalobkyňa až po 07.03.2023 navrhla doplniť dôkazy na preukázanie výšky uplatnenej škody (v
rámci ušlého zisku), ale súd na pojednávaní dôkazy formalisticky nepripustil s odôvodnením, že dôkazy
nepredložila pri podaní žaloby na súd. Žalobkyňa konštatovala, že nie je jej vinou, že súd vytýčil prvé

pojednávanie až niekoľko rokov po podaní žaloby. Podľa žalobkyne tu ide o právne zložitú vec, pretože
o určení neplatnosti dražby rozhodovalo niekoľko súdov, a preto jej mal súd prvej inštancie umožniť
predložiť dôkazy na preukázanie uplatnenej náhrady škody, respektíve prihliadnuť na túto skutočnosť
(zložitosť veci). Podľa jej názoru by predloženými dôkazmi preukázala relevantné skutkové zistenia,
ktoré však presne v odvolaní nešpecifikovala.

13. V rámci trov konania uviedla, že podľa jej názoru nie je medzi sporovými stranami pomer úspechu
rovnaký a ani nepatrný, pričom súd neuviedol sumu, z ktorej vychádzal pri posudzovaní pomeru úspechu
medzi ňou a žalovanými. Doplnila, že žalovala najprv o zaplatenie sumy 232.122,- eur s príslušenstvom,
keďže súd nepripustil jej rozšírenie žaloby o sumu 20.400,- eur (z toho je 147.000,- eur zaplatená
dražobná zábezpeka a zvyšná suma predstavuje škodu), úspešná bola v sume 147.000,- eur (63,33 %)

a tým pádom žalovaní v 1. a v 2. rade v sume 85.122,- eur ( 36,66 %) a tak jej pomer úspechu vo vzťahu
k žalovaným je 26,6 % (63,33 - 36,66).

14. V závere odvolania navrhla pre prípad, že by odvolací súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie, aby
súd aplikoval ust. § 257 CSP vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie (zložitosť prípadu). Uplatnila si

trovy odvolacieho konania.

15. Podaním zo dňa 01.11.2023 sa žalovaný v 1. rade vyjadril k odvolaniu žalobkyne. V tejto časti sa
s napadnutým rozsudkom stotožnil v celom rozsahu. Uviedol, že žalobkyňa mala povinnosť navrhnúť
dôkazy už v písomnom štádiu konania, pričom mala možnosť ich predložiť. K ušlému zisku uviedol, že od

17.07.2011 (od konania dražby) do 10.01.2019 bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a mohla s ňou
nakladať. Čo sa týka finančných prostriedkov, tak mal za to, že žalobkyňa za ne dostala protiplnenie
a teda išlo o ekvivalentný právny úkon. K trovám konania uviedol, že ide o objektívnu kumuláciu, pretože
vo vzťahu k jednému nároku bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná a voči druhému zase v plnom
rozsahu neúspešná.

16. Žalobkyňa podaním zo dňa 01.12.2023 reagovala na vyjadrenie žalovaného v 1. rade. V rámci
nových skutočností uviedla, že Krajský súd v Nitre vydal predbežné opatrenie, ktorým mala žalobkyňa
zamedzenú akúkoľvek dispozíciu s predmetnou nehnuteľnosťou. Predbežné opatrenie neiniciovali
žalovaní, avšak došlo k nemu následkom ich konania týkajúceho sa realizácie neplatnej dražby.

Žalovaný v 2. rade predmetnú nehnuteľnosť žalobkyni nikdy neodovzdal a tú užívali naďalej pôvodní
vlastníci. K trovám uviedla, že je rozhodujúca výška nárokov a nie ich samotná existencia, pričom súd
prvej inštancie nezohľadnil výšku týchto nárokov pri rozhodovaní o trovách konania.

17. Žalovaný v 1. rade podal v zákonnej lehote odvolanie voči výroku I., II. a IV. napadnutého rozsudku

z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 psím. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby rozsudok zmenil s prihliadnutím na
jeho argumentáciu obsiahnutú v odvolaní.

18. Namietal právnu kvalifikáciu uplatneného nároku ako náhrady škody, podľa jeho názoru išlo o
bezdôvodné obohatenie. Rovnako namietal posúdenie príklepu licitátora v dražbe ako právneho úkonu,
pretože sa podľa jeho názoru jedná o právnu skutočnosť. Odvolávajúc sa na nález ÚS SR sp. zn.
II ÚS 60/2018. Tvrdil, že nakoľko bola dražba neplatná, tak právny dôvod (príklep licitátora) získania
vydraženej sumy odpadol a ide tu o bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru žalovaného v 1. rade sa

žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia už skôr, v deň vykonania dražby, pretože v
notárskej zápisnici o dražbe je okrem iného uvedené, že „ ...pôvodný vlastníci spochybňujú dôvodnosť
dražby a platnosť zákonného záložného práva.... .“ Teda žalobkyňa sa takto už dozvedela, že dražba
bude neplatná, minimálne mohla mať o tom pochybnosti.

19. Žalovaný v 1. rade konštatoval, že mu nie je jasný hmotnoprávny titul pre vznik jeho povinnosti
plniť žalobkyni, či je to z dôvodu náhrady škody alebo osobitnej pohľadávky podľa § 32 ods. 3 zákona
o dobrovoľných držbách, lebo na viacerých miestach odôvodnenia sa uvádza pojem škoda. Žalovaný
v 1. rade poukázal na to, že u neho absentuje zavinenie ako subjektívna stránka, nebola u neho aninevedomá nedbanlivosť, pretože bol dobromyseľný pri výkone záložného práva dražbou, nekonal v
úmysle poškodiť žalobkyňu, len chránil svoje práva. Konštatoval, že išlo o právny omyl, lebo výkon
záložného práva začal realizovať podľa právnych predpisov účinných v čase začatia výkonu a nie v čase

zriadenia záložného práva a podľa ust. § 879e Občianskeho zákonníka sa spoliehal, že tak môže konať,
pričom otázku ako právny základ vyriešil až nálezom ÚS SR v predmetnom rozhodnutí.

20. Ďalej žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že v napadnutom rozsudku absentuje odôvodnenie
vzniku a splatnosti pohľadávky ako aj uvedenie prvého dňa omeškania. Preto konštatoval, že nie je

v napadnutom rozsudku odôvodnené, prečo súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania od 16.12.2015.
Pritom tieto skutočnosti sú dôležité aj pri posudzovaní otázky premlčania. Podľa jeho názoru musela
žalobkyni vzniknúť pohľadávka skôr ako 16.12.2015, výzvu žalobkyne na plnenie treba posudzovať v
kontexte s konaním o zaplatenie vedeným na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/226/2013, resp. s
dátumom, kedy bola výzva v tom konaní doručená žalovanému v 1. rade. Zároveň žalovaný v 1. rade
poukázal na to, že v tomto aktuálnom konaní bola žaloba žalobkyne doručená súdu dňa 27.08.2018, viac

ako 2 roky po doručení pôvodnej žaloby na súd, a preto vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému
nároku žalobkyne.

21. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 20.11.2023 vyjadrila k odvolaniu žalovaného v 1. rade. Uviedla, že
bez ohľadu na dôvod neplatnosti, vždy, keď dôjde súdom k určeniu dražby za neplatnú, k vyporiadaniu

nárokov z neplatnej dražby má dôjsť podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Ak bola dražba určená
za neplatnú podľa ZoDD, aj nároky z nej sa vyporiadajú v zmysle predmetného zákona. Rozhodnutie,
ktorým bola dražba určená za neplatnú je rozhodnutím konštitutívnym a právo žalobkyne domáhať sa
nárokov z neplatnej dražby nastalo najskôr dňom vydania tohto rozhodnutia. Teda má za to, že jej
nárok nebol premlčaný. V prípade, ak by odvolací súd vyhodnotil predmetný nárok za premlčaný na

námietku premlčania podľa názoru žalobkyne nemôže na ňu prihliadať pre rozpor s dobrými mravmi ako
aj v dôsledku aplikácie analógie podľa ust. § 170 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

22. Žalovaný v 1. rade reagoval na vyjadrenie žalobkyne podaním zo dňa 12.12.2023. Uviedol, že
sa pridržiava skutočnosti, že na daný právny vzťah sa nevzťahuje zákon o dobrovoľných dražbách.

Žalobkyňou prezentovaný názor by predstavoval priamu retroaktivitu ZoDD, keď by mal upravovať
vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Za nesprávny považuje argument žalobkyne odvolávajúci sa
na výrok Krajského súdu v Nitre v tom smere, že týmto bola založená účinnosť ZoDD na tento právny
vzťah.Malzato,ženárokžalobkynejepremlčaný.Premlčaniezačaloplynúťdňompripísaniapeňažných
prostriedkov na účet žalovaného v 2. rade (objektívna lehota). Poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe

uvádza,ževroku2013podalažalobuozaplateniezdôvoduhrozbyplynutiapremlčacejlehoty.Následne
ju v roku 2017 zobrala späť, teda žalobkyňa si sama spôsobila premlčanie svojho nároku. Skutkový stav
nie je možné subsumovať pod náhradu škody, pretože absentuje zavinenie, keďže žalovaný v 1. rade
konal dobromyseľne. Žalobkyňa sa duplikou zo dňa 20.05.2024 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného v 1.
rade. Neuviedla však nové, relevantné skutočnosti pre rozhodnutie.

23. Žalovaný v 2. rade podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku I. a III. napadnutého rozsudku
a navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, tak, že žalobu
zamietne, prípadne, aby napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanieavozvyšnejčastihopotvrdil.Napadnutýrozsudokpovažovalzanesprávnyzodvolacieho

dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam) a h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci) CSP.

24. Odvolanie odôvodnil tým, že ak je podľa súdu prvej inštancie dražba neplatná ex tunc, tak aj právo

vydražiteľa na vrátenie výťažku dražby podľa ust. § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách vzniká
už v deň neplatnosti dražby, respektíve prevzatia výťažku a rovnako osoba, ktorá prevzala výťažok
z dražby, je povinná vrátiť tento výťažok už v deň neplatnosti dražby. Keďže ide o majetkové právo,
súd prvej inštancie mal uplatniť v zmysle ust. § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú
premlčaciu dobu so začiatkom plynutia odo dňa uskutočnenia neplatnej dražby, resp. prevzatím výťažku,

a preto bola námietka premlčania vznesená dôvodne. Ďalej namietal absenciu odôvodnenia úroku z
omeškania priznaného žalobkyni od 16.12.2015, pretože podľa prvostupňového súdu vzniklo žalobkyni
právo na vrátenie sumy dňom právoplatnosti rozsudku o neplatnosti dražby Krajského súdu v Nitre č. k.
25Co/172/2018-896 zo dňa 28.11.2018 (právoplatný dňa 10.01.2019).25. Žalovaný v 2. rade naďalej trval na svojej námietke, že nie je pasívne legitimovaný v konaní.
Vychádzal z toho, že dražba nie je právnym úkonom, ale právnou skutočnosťou, a preto nemal súd prvej

inštancie aplikovať ust. § 42 Občianskeho zákonníka upravujúce práve inštitút právneho úkonu. Podľa
jeho názoru uhradená zábezpeka ani doplatok najvyššieho podania nie sú škodou žalobkyne aj napriek
neskoršiemu určeniu neplatnosti dražby, lebo v čase dražby existoval právny dôvod, prečo žalobkyňa
tak plnila. Tento právny dôvod odpadol až následne práve súdnym rozhodnutím o neplatnosti dražby.
Žalovaný v 2. rade konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení neuvádza konkrétne ustanovenie

zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré mal porušiť a ani akým konaním. Žiadne porušenia v zmysle
tohto zákona neboli predmetom dokazovania v súdnom konaní. Pritom ani v konaní o neplatnosť dražby
nebolo konštatované, že by žalovaný v 2. rade ako dražobník porušil zákon o dobrovoľných dražbách,
a preto ani nezodpovedá žalobkyni za škodu. Počas dražby postupoval s odbornou starostlivosťou,
neplatnosť dražby nemohol ani len predvídať, neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. Nemal
mať prečo pochybnosti, lebo záložné právo bolo v katastri nehnuteľnosti riadne zapísané, išlo o

zabezpečenie úveru z banky, záloh sa javil ako spôsobilý predmet dražby podľa ust. § 3 zákona o
dobrovoľných dražbách.

26. Žalovaný v 2. rade nesúhlasil, aby mal žalobkyni zaplatiť spolu so žalovaným v 1. rade spoločne a
nerozdielne sumu 127.328,42 eura s príslušenstvom, pretože o túto sumu sa neobohatil. Nesúhlasí ani

so zaplatením nákladov dražby, lebo ako dražobník realizoval dražbu podľa zmluvy s navrhovateľom
dražby a práve jemu tieto náklady aj vyúčtoval. Túto sumu započítal s výťažkom dražby, ktorý mal vydať
navrhovateľovi dražby. Solidárnosť záväzku na vrátenie výťažku dražby mu nevyplýva ani z ust. § 32
ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. V závere dodal, že žalobkyňa sa zúčastnila verejnej dražby
dobrovoľne a mala si byť vedomá možných rizík, bola spolu s ostatnými dražiteľmi pred začiatkom

licitácie upozornená, že pôvodní vlastníci spochybňujú dôvodnosť dražby a platnosť záložného práva,
neposkytujú súčinnosť, že môžu nastať problémy, čo je uvedené v notárskej zápisnici z dražby.
Poukázal na ust. § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého nie žalovaní, ale pôvodní
vlastníci mali povinnosť odovzdať jej predmet dražby. Žalobkyňa odmietala nehnuteľnosť prevziať
pred skončením súdneho konania o neplatnosť dražby, čiže žalobkyňa mohla nehnuteľnosť užívať a

prenajímať,čímsi„ušlýzisk“faktickyspôsobilasvojounečinnosťou.Uplatnenénárokynanáhraduškody
považuje žalovaný v 2. rade len za ničím nepodložené, pritom náhradu trov konania vo veci určenia
neplatnosti dražby na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011 žalobkyňa neplatila, zaplatili ich
žalovaní.

27. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 20.11.2023 vyjadrila k odvolaniu žalovaného v 2. rade. Okrem toho,
čo uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade, uviedla, že v rámci pasívnej vecnej
legitimácie mal žalovaný v 2. rade bezodkladne vrátiť žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky a to
najskôr rozsudkom o neplatnosti dražby zo dňa 28.11.2018, pričom táto povinnosť má povahu špeciálnej
k úprave bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka. Ak by však odvolací súd dospel k

záveru, že na tento vzťah sa nemá aplikovať ZoDD, tak táto povinnosť vznikla žalovanému v 2. rade
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

28. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

31. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

32. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.33. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

34. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

37. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

38. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

39. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

40. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario, prejednal odvolanie žalobkyne, ako aj odvolanie žalovaného v 1. a 2. rade v súlade s

ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ako aj skutkovým stavom, tak
ako ho zistil súd prvej inštancie, dospel k záveru, že predmetné odvolania sú dôvodné.

41. Ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP zakladá dôvodnosť odvolania a povinnosť odvolacieho
súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v takých prípadoch, v ktorých miera porušenia

procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením
práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa
vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň predstavuje
aj porušenie ústavne zaručených práv spojených práve s uplatnením práva na súdnu ochranu. Jedným

z takýchto práv je práve aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

42. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva
na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Povinnosťou súdov ako

štátnych orgánov je dbať o to, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne
dodržiavané. Odôvodnenie predstavuje tú časť rozhodnutia, v ktorej súd interpretuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Len také odôvodnenie súdneho rozhodnutia
napĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na spravodlivý proces, z ktorého je zrejmá
opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia má tak obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má spĺňať požiadavku zrozumiteľnosti. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a
musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom takéhoto odôvodnenia je
predovšetkýmdeklarovaťsprávnosťrozhodnutia;zároveňjeajprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúdu pri vydávaní rozhodnutia. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej
strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných
prostriedkov. Kým vo výroku rozhodnutia súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť,

prečo tak rozhodol. Pri odôvodňovaní rozhodnutia je nevyhnutné vyhnúť sa tomu, aby text odôvodnenia
bol popisný a formálny a naopak dôsledne dbať o to, aby obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú
konzistentné a navzájom si neodporujú. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, predstavujúce akýsi návod
pre súdy pri písaní odôvodnenia rozhodnutia, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu

nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

43. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia, majúcou za následok i jeho nepresvedčivosť, sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky
s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov, a tým sa mu odníma

možnosť konať pred odvolacím súdom. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné
vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (viď závery
vyplývajúce zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015, publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2).
Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať

predovšetkým úplnú absenciu dôvodov, vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej
bolo rozhodnutie závislé.

44. Odvolací súd v prejednávanej veci dospejúc k záveru o tom, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
nespĺňa vyššie popísané atribúty takého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré napĺňa požiadavky vyplývajúce

zo základného práva na spravodlivý proces, in medias res konštatuje nasledovné dôvody:

45. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
konštatoval, že nemal byť aplikovaný zákon o dobrovoľných dražbách, ale na druhej strane žalovaný
v 2. rade porušil povinnosti vyplývajúce z predmetného zákona. Takýto záver podľa odvolacieho súdu

predstavuje argumentum ad absurdum, vzhľadom na to, že nie možné dospieť k záveru o neaplikovaní
určitého právneho predpisu a zároveň súčasne porušiť povinnosti z neho vyplývajúce. Súčasne
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie ani neuviedol, aké povinnosti vyplývajúce zo zákona
o dobrovoľných dražbách porušili žalovaní, respektíve aké majú vyplývať z predmetného zákona.
Ďalej odvolací súd konštatuje, že nevie preskúmať na základe akého hmotnoprávneho titulu mala

vzniknúť žalovaným povinnosť plniť. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie spomína
náhradu škody a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade osobitne zákon o dobrovoľných dražbách, pričom
odvolaciemu súdu nie je jasné aká zodpovednosť vyplýva z § 33 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách
pre žalovaného v 2. rade vzhľadom na to, že sám súd prvej inštancie konštatoval, že nie je možná
aplikácia predmetného zákona. V rámci odôvodnenia sa takisto spomína aj inštitút bezdôvodného

obohatenia, a preto aj v tejto otázke je napadnutý rozsudok nepreskúmateľným. Vzhľadom na to,
že odvolaciemu súdu nie je zrejmé z akého hmotnoprávneho titulu súd prvej inštancie vychádzal,
potom je nepreskúmateľné aj samotné posúdenie pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade a aj otázka premlčania uplatneného nároku. Aj keby sa odvolaciemu súdu mohol javiť
hmotnoprávny titul, na základe ktorého si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok, spočívajúci v bezdôvodnom

obohatení, tak odvolací súd nemôže danú vec posúdiť vzhľadom na nepreskúmateľnosť záverov
súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k otázke solidarity odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
nemal žalovaných zaviazať spoločne a nerozdielne, pretože predmetný vzťah medzi žalovanými nie
je solidárny. Žalovaní predstavujú dva samostatné subjekty, voči ktorým sa žalobkyňa domáha svojho
plnenia na základe jedného právneho základu (respektíve dvoch v prípade ušlého zisku), a preto nie

je možné hovoriť o solidarite žalovaných. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že súd prvej
inštancie neodôvodnil, prečo príklep licitátora charakterizoval ako právny úkon a následne aplikoval
ustanovenia týkajúce sa právnych úkonov. Súd prvej inštancie mal tieto závery riadne zdôvodniť a
podporiť rozhodovacou činnosťou súdov vyššej inštancie.

46. V otázke ušlého zisku súd prvej inštancie nepripustil vykonanie dôkazov žalobkyňou s poukazom
na koncentráciu konania. Tá navrhla doplniť dôkazy na preukázanie výšky uplatnenej škody (v rámci
ušlého zisku), avšak súd prvej inštancie konštatoval, že ich mala predložiť pri podaní žaloby, a preto
v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, respektíve z dôvodu neunesenia dôkazného bremenažalobkyňou. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ak strany (alebo ich zástupcovia) nie sú schopní
predniesť relevantné skutkové tvrdenia, prípadne označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie,
môže im súd určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Či súd v konkrétnom prípade umožní

stranám dodatočné prednesenie skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov, bude vždy
determinované okolnosťami ad hoc. Rozhodujúce je tak nielen správanie sa sporových strán a ich
zástupcov, ale aj samotný predmet sporu, povaha uplatneného nároku, subjektívne a objektívne dôvody
nesplnenia povinností včas a pod. Súd však musí mať vždy na zreteli skutočnosť, že primárnym účelom
jeho činnosti je efektívny výkon spravodlivosti za podmienok vymedzených zákonom. Odmietnutie

udelenia dodatočnej lehoty preto nesmie byť prejavom svojvôle a musí byť procesne opodstatnené, s
čím sa súd musí vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd ďalej konštatuje,
že súd môže účastníkovi v priebehu konania oznámiť, že k preukázaniu niektorého tvrdenia nenavrhol
dôkaz a ak taký dôkaz existuje, nech ho navrhne (§ 181 ods. 4 v spojení s § 150 ods. 2 CSP).
V prípade, ak sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho
rozhodnutia vo veci samej (§ 220 ods. 2 CSP). Spravidla pôjde o také dôkazy, ktoré nemôžu smerovať

k preukázaniu spornej skutočnosti preto, lebo tú skutočnosť možno preukázať iným dôkazom alebo sa
týkajú skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tiež také, ktoré účastníci navrhli s úmyslom
predĺžiť súdne konanie (skutočnosť, ktorú majú preukázať, už bola preukázaná, resp. je vôbec otázne,
ktorú skutočnosť má dôkaz preukazovať). Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd je povinný umožniť
stranám adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im tak priestor na uplatnenie

primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Súd prvej inštancie v danom prípade
síce vyjadril svoj názor pri predbežnom právnom posúdení, ale zároveň mal stranám vytvoriť priestor
na doplnenie dôkazov pred vyhlásením dokazovania za skončené, vzhľadom na to, že sa konali dve
pojednávanie. Súd prvej inštancie tak mal umožniť žalobkyni doplniť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, respektíve jej mal na to vytvoriť adekvátny priestor a ak sa rozhodol tak neurobiť, mal svoje

rozhodnutie riadne odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej a nie len skonštatovať neunesenie dôkazného
bremena žalobkyňou.

47. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, súd prvej inštancie neodôvodnil, prečo ich začiatok uviedol
od roku 2015, takisto nezdôvodnil vznik a splatnosť pohľadávky, to znamená, že absentuje

akékoľvek zdôvodnenie tohto záveru, a preto aj v tejto časti vykazuje napadnutý rozsudok znaky
zjavnej neodôvodnenosti a nepreskúmateľnosti. V prípade trov konania taktiež absentuje akékoľvek
zdôvodnenie záveru (úvahy súdu), z ktorého by vyplynulo, že pomer úspechu strán sporu bol rovnaký.

48. Odvolací súd, plniac si povinnosť ustanovenú § 391 ods. 3 CSP uvádza, že súd prvej inštancie

po vrátení veci bude povinný opätovne vo veci konať, umožní žalobkyni doplniť dôkazy spočívajúce
v preukázaní výšky v rámci ušlého zisku, alebo riadne odôvodní nepripustenie vykonania predmetných
dôkazov v rozhodnutí vo veci samej. Ďalej posúdi samotný hmotnoprávny nárok, respektíve akým
titulom sa žalobkyňa domáhala ňou uplatňovaného nároku, pričom na základe tohto posúdenia sa riadne
vysporiada s otázkou premlčania nároku ako aj s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v 2. rade.

V poslednom rade riadne zdôvodní svoje závery týkajúce sa úrokov z omeškania, a to aj v otázke vzniku
a splatnosti pohľadávky, ako aj prvého dňa omeškania, pričom zdôvodní aj svoje závery týkajúce sa trov
konania. Nestačí tak uviesť len závery, ku ktorým sa súd prvej inštancie dopracuje, ale aj úvahy, ktoré
budú smerovať k týmto záverom. Svoje závery ako aj úvahy podrobí riadnemu odôvodneniu, pričom
bude dbať na právne názory vyslovené odvolacím súdom (§ 391 ods. 2 CSP).

49. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

50. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP

nerozhodoval. V zmysle predmetného ustanovenia o trovách konania (aj tých odvolacích) rozhodne súd
prvej inštancie.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa(§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.