Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121207505
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7121207505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX C. D. XX, zastúpeného JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 22,
040 01 Košice – Staré mesto, IČO: 10 826 271, proti žalovanému: E. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
X, XXX XX H., zastúpenému JUDr. Ing. Andreou Krigovskou, advokátkou, so sídlom Floriánska 19, 040
01 Košice, IČO: 54 393 892, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 29Odi/3/2021-107 zo dňa 13. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 29Odi/3/2021-107 zo dňa 13. októbra 2023.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zrušil oddlženie dlžníka E. E. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX H., ktorý bol oddlžený rozhodnutím Okresného súdu Košice I, spisová
značka 30OdK/63/2019, zo dňa 11.3.2019, pre nepoctivý zámer (výrok I.) a žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania proti žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výroky II. a III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd zrušil oddlženie žalovaného na základe
uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30OdK/63/2019, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých
záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze a aby žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že je veriteľom žalovaného, pričom toto jeho právne postavenie bolo
deklarované právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 23.10.2012,

sp. zn. 35C/58/2011, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.709,35 eur s
úrokmi z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.726,08 eur od 29.3.2003 do zaplatenia, zo sumy
1.991,64 eur od 24.5.2003 do zaplatenia, zo sumy 663,88 eur od 8.5.2003 do zaplatenia, zo sumy
1.327,16 eur od 19.2.2003 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Poukázal, že Okresný súd
Košice I uznesením sp. zn. 30OdK/63/2019 zo dňa 11.3.2019 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného
a rozhodol o jeho oddlžení, avšak vyhlásenie konkurzu nebolo žalobcovi správcom oznámené. Žalobca
z konkurzného spisu zistil, že v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu označenej ako zoznam veriteľov

žalovaný síce uviedol žalobcu ako svojho veriteľa, no okrem mena a priezviska k osobe žalobcu
neuviedol žiadne iné relevantné kontaktné informácie (najmä adresu žalobcu), na základe ktorých by
mohol správca doručiť žalobcovi oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného. Za zásadné
žalobca považoval, že svoju adresu svojho bydliska celé roky nemenil a táto je stále rovnaká ako adresauvedená napr. aj v rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.10.2012, sp. zn. 35C/58/2011. Dôvodil,
že pre uvedenie adresy bydliska žalobcu do návrhu preto postačovalo, aby žalovaný odpísal adresu
napr. aj z predmetného rozsudku, prípadne ak týmto rozsudkom z akéhokoľvek dôvodu v rozhodnom

časenedisponoval,žalovanýmoholamalsainformovaťnasúde,naktorombolovedenédotknutésúdne
konanie,alebosimoholnasúdevyžiadaťkópiurozsudku,zktoréhobyzistiladresužalobcu,abyjumohol
riadne uviesť v zozname veriteľov. Keďže žalovaný označil v zozname veriteľov žalobcu, nemožno mať
pochybností o tom, že o svojom dlhu voči nemu vedel. S ohľadom na to, že žalovaný zjavne neučinil nič
preto, aby mohol žalobca ako veriteľ uplatňovať svoje práva už aspoň v konkurznom konaní vedenom

na jeho majetok, nemožno mať podľa žalobcu pochybnosti o tom, že žalovaný má k pohľadávke žalobcu
a k tomuto svojmu záväzku hrubo ľahkovážny postoj. Dodal, že zo zoznamu veriteľov možno usudzovať,
že takýto postoj je pre žalovaného typický vo všeobecnosti, keď v zozname veriteľov nie je žalobca
jedinou fyzickou osobou s údajom o adrese bydliska veriteľa „Neviem. Slovensko“, prípadne „Košice,
Slovensko“.

4. Žalobca ďalej citoval ust. §§ 166f ods. 2, 166g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ktoré obsahujú úpravu
zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer a poctivý zámer. Uviedol, že preskúmaním príloh návrhu
a verifikáciou tam uvedených informácii dospel k záveru, že neuvedenie žalobcu (fyzickej osoby) v
zozname veriteľov spôsobom, ktorý by naplnil účel zákona, nemusí byť jediným dôvodom pre zrušenie

oddlženia žalovaného. Mal za to, že z dostupných informácii na internete sa javí, že v čase existencie
pohľadávky žalobcu, žalovaný vedomý si nezákonnosti svojho podvodného konania (pre ktoré aj bol
odsúdený), mohol usilovať zbaviť sa všetkého svojho významnejšieho majetku, z ktorého by sa mohli
uspokojiť jeho veritelia, keďže finančné prostriedky, ktoré žalovaný od nich prevzal, od počiatku nemal
v úmysle vrátiť, čoho dôkazom je už uvádzané odsúdenie žalovaného. V tejto súvislosti dôvodil, že z

LV č. XXXXX, k . ú. C. vyplýva, že v bytovom dome súp. č. 1332 vlastnia pravdepodobne blízke osoby
žalovaného (C. F. a I. J. K. F.) dva byty, ktoré boli nadobudnuté v roku 2003 a 2004, t. j. v rozhodnom
čase, kedy vznikla pohľadávka žalobcu. Podľa žalobcu nemožno vylúčiť, že tieto byty boli obstarané
práve za peňažné prostriedky získané podvodným konaním žalovaného, ktorým sa žalovaný obohatil
aj na úkor žalobcu. Okrem toho v konkurznom konaní žalovaný deklaroval ako svoje bydlisko adresu

G. X, H., avšak v životopise neuviedol žiadnu osobu, s ktorou by mal tvoriť spoločnú domácnosť, a to
dokonca ani svojho otca, ktorý má v zmysle návrhu totožnú adresu bydliska ako žalovaný. Je preto podľa
žalobcu dôvodné domnievať sa, že žalovaný po celý čas býva v byte, ktorý je len formálne vedený na inú
osobu. Navyše osoby s menom F. C. ani I. J. K. F., ktoré by mohli byť príbuznými žalovaného, žalovaný
v zozname spriaznených osôb neuvádza vôbec.

5. Pre úplnosť a komplexné posúdenie konania a správania sa žalovaného žalobca dodal, že pred
podaním žaloby sa v záujme predchádzaniu súdnych sporov pokúsil o mimosúdne usporiadanie vzťahov
so žalovaným, keď dňa 9.8.2021 vyzval žalovaného na splnenie dlhu, pričom aj s ohľadom na výšku
dlhu bol pripravený dojednať so žalovaným splatenie dlhu v splátkach, prípadne zvažoval aj časť

dlhu žalovanému odpustiť za predpokladu, že by zo správania sa žalovaného bolo možné usúdiť
aspoň minimálny záujem žalovaného o dlh, ktorý má voči žalobcovi. Na označenú výzvu ale žalovaný
nereagoval.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Argumentoval, že v prílohách žiadosti

uviedol všetkých jemu známych veriteľov vrátane žalobcu, ktorého adresou bydliska nedisponoval a
neporušil ani povinnosť na dopyt správcu uviesť ním požadované informácie a údaje. Mal za to, že
žalobca nezávisle od skutočnosti, či v návrhu na oddlženie, resp. v jeho podkladoch bola uvedená k
jeho osobe kontaktná informácia, mal možnosť podať prihlášku svojej pohľadávky do konkurzu, nakoľko
vyhlásenie konkurzu bolo zákonným spôsobom zverejnené. Tvrdenia žalobcu ohľadom jeho údajného

vlastníctva bytov na ul. Vojenskej v Košiciach označil ako vykonštruované a uviedol, že žalobcom
označení vlastníci bytov nie sú v príbuzenskom pomere s ním a ide o menovcov, ktorí tam bývajú cca
od roku 1973. Poprel, že žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom a dodal, že jeho otec už zomrel.
Uzavrel,žepohľadávkažalobcujenedotknutoupohľadávkouvzmysle§166cZKRaoddlženímnestráca
svoju vymožiteľnosť pre veriteľa.

7. Žalobca v ďalšom, s ohľadom tvrdenia žalovaného v spojení s údajmi zapísanými na LV č. XXXXX, k.
ú.C.,naktoromvšetkyosobyspriezviskomtotožnýmspriezviskomžalovanéhosúpodľažalovanéholen
náhodní menovci navrhol, aby súd uložil žalovanému predložiť (i) listiny, na podklade ktorých žalovanýužíva nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, k. ú. C., na ktorej má žalovaný trvalý pobyt a ktorú
žalovaný preukázane užíva (Vojenská 2, Košice); (ii) úmrtný list otca žalovaného, ďalej označiť notára,
pred ktorým bolo prejednané dedičstvo po otcovi žalovaného a predložiť listiny, ktorým bolo dedičské

konanie ukončené. K námietke žalovaného, že žalobca nie je oprávnený podať žalobu na zrušenie
oddlženia, lebo pohľadávka žalobcu je oddlžením nedotknutá, žalobca uviedol, že exekučné konanie
vedené o vymoženie jeho pohľadávky voči žalovanému bolo zastavené z dôvodu oddlženia žalovaného,
v dôsledku čoho žalobca je veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného.

8. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, k. ú. C. neužíva a preto nemôže
predložiť žiadne listiny, ktoré by preukazovali jej užívanie. Dodal, že jeho otec zomrel po zrušení
konkurzu.

9. Dňa 14.7.2023 súd žalovaného vyzval, aby predložil listiny preukazujúce užívanie nehnuteľnosti na
Vojenskej 2 v Košiciach, na ktorej žalovaný mal (má) trvalý pobyt. Ak žalovaný uvádza inú adresu svojho

pobytu (hoci aj prechodného), aby predložil súdu listiny, na základe ktorých užíva nehnuteľnosť, v ktorej
si uvádza svoj aktuálny pobyt, ďalej aby predložil úmrtný list svojho otca a označil notára, ktorý prejednal
dedičstvo po neb. otcovi a listiny, ktorými bolo dedičské konanie ukončené.

10. Žalovaný v reakcii na výzvu súdu zo dňa 14.7.2023 uviedol, že nehnuteľnosť na Vojenskej 2

vKošiciachminimálne20rokovneužívaapretonemôžepredložiťlistiny,ktorébypreukazovalijehotrvalý
pobyt na tejto adrese. K žiadosti súdu, že ak uvádza inú adresu svojho pobytu (hoci aj prechodného),
aby predložil súdu listiny, na základe ktorých užíva nehnuteľnosť, v ktorej si uvádza svoj aktuálny pobyt
uviedol, že nikdy a nikde neuvádzal inú adresu svojho pobytu. V prílohe svojej odpovede na výzvu súdu
predložil úmrtný list otca a oznámil súdu, že dedičské konanie po neb. otcovi bolo prejednané pred

notárom JUDr. Katarínou Pravotiakovou pod sp. zn. Dnot 203/2020, avšak listinami k nemu nedisponuje,
lebo ich stratil.

11. Súd vo veci nariadil dva termíny pojednávania (19.5.2023 a 13.10.2023), ktorých sa žalovaný
nezúčastnil. Predvolania na pojednávania boli žalovanému doručené včas, žalovaný svoju neprítomnosť

na pojednávaniach neospravedlnil a nenavrhol ich odročenie.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že:
- uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30OdK/63/2019 zo dňa 11.3.2019 bol vyhlásený konkurz
na majetok žalovaného, bolo rozhodnuté o jeho oddlžení a do funkcie správcu podstaty bol ustanovený

JUDr. Ivan Roháč;
- dňa 1.7.2019 v Obchodnom vestníku č. 125/2019 zverejnil správca oznam o zrušení konkurzu
žalovaného z dôvodov podľa § 167 ZKR;
- uznesením sp. zn. 16Er/4745/2013 zo dňa 8.4.2019 Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania
exekúcie oprávneného A. B., proti povinnému E. E. F., exekúciu zastavil a oprávnenému uložil uhradiť

poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie;
- v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu označenej ako „zoznam veriteľov“ žalovaný síce uviedol
žalobcu ako svojho veriteľa, avšak okrem mena a priezviska k osobe žalobcu neuviedol žiadne iné
relevantné kontaktné informácie (najmä adresu žalobcu), na základe ktorých by mohol správca doručiť
žalobcovi oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného.

13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 166 ods. 1; 166f ods. 1 až 5; 166g ods. 2 ZKR, ktoré
obsahujú úpravu oddlženia fyzických osôb, zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer a úpravu poctivého
zámeru.

14. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má nepochybne za to, že
žalobca v tomto konaní preukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení. V záujme spravodlivého
rozhodovania súd prvej inštancie zvážil okolnosti právneho vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že
ide o osobitné konanie na základe ZKR týkajúce sa oddlženia formou osobného bankrotu. Dodal, že
ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol

vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu,
a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.15. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca je oprávnený na podanie návrhu za zrušenie oddlženia
na základe ust. § 166f ZKR. Považoval za preukázané, že žalovaný ako dlžník v zozname veriteľov
neuviedol adresu žalobcu, v dôsledku čoho si žalobca neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel a

s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, pričom v danom prípade žalobca nie je drobný veriteľ, ktorého
pohľadávka nepresahuje 500 eur. Dodal, že žalobca adresu svojho bydliska celé roky nemenil a táto
je stále rovnaká ako adresa uvedená v rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.10.2012, sp. zn.
35C/58/2011, ktorým bola aj právoplatne priznaná pohľadávka žalobcu proti žalovanému. Pre uvedenie
adresy bydliska žalobcu do návrhu preto postačovalo, aby žalovaný odpísal adresu bydliska napr. aj

z vyššie označeného rozsudku, prípadne ak týmto rozsudkom z akéhokoľvek dôvodu v rozhodnom
čase nedisponoval, žalovaný mohol a mal sa informovať na súde, na ktorom bolo vedené dotknuté
súdne konanie, prípadne si mohol na súde vyžiadať kópiu rozsudku, z ktorého by zistil adresu žalobcu,
aby ju mohol riadne uviesť v zozname veriteľov. Keďže žalovaný označil v zozname veriteľov osobu
žalobcu, nemožno mať pochybností o tom, že o svojom dlhu voči nemu vedel, no zjavne neučinil nič
preto, aby mohol žalobca ako veriteľ uplatňovať svoje práva v konkurznom konaní vedenom na majetok

žalovaného. S obranou žalovaného, že žalobca mal možnosť podať prihlášku svojej pohľadávky do
konkurzu sa súd prvej inštancie nestotožnil. Dôvodil tým, že žalovaný ako dlžník má povinnosť uviesť
veriteľa fyzickú osobu aj s adresou v zozname veriteľov.

16. Zároveň súd prvej inštancie poukázal, že pred podaním žaloby sa žalobca pokúsil o mimosúdne

usporiadanie vzťahov so žalovaným, keď dňa 9.8.2021 vyzval žalovaného na splnenie dlhu, pričom aj
s ohľadom na výšku dlhu bol pripravený dojednať so žalovaným splatenie dlhu v splátkach, prípadne
zvažoval aj časť dlhu odpustiť za predpokladu, ak by zo správania sa žalovaného bolo možné
aspoň dodatočne usudzovať jeho snahu, či aspoň minimálny záujem dlh splniť. Žalovaný ale žiadnym
spôsobom žalobcu nekontaktoval.

17. Pre úplnosť považoval súd prvej inštancie za potrebné ešte uviesť, že v konkurznom konaní žalovaný
deklarovalakoadresusvojhobydliskaul.G.X,H.,alevpodanízodňa8.9.2023uviedol,ženehnuteľnosti
na G. X G. H. už neužíva minimálne 20 rokov. Napriek tomu bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané,
že na uvedenej adrese preberá zásielky. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný neobjasnil svoj vzťah

k nehnuteľnosti na G. X G. H., i keď má na tejto adrese evidovaný trvalý pobyt.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd prvej
inštancie vyhovel žalobe a zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol vo
veci úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1
písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

21. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nezatajil pohľadávku žalobcu, resp. nepoprel svoj dlh voči žalobcovi,

avšakvzhľadomnapočetnosťvočinemuvedenýchexekúciínemalvedomosťoadresebydliskažalobcu.
Dôvodil, že uvedené však nepreukazuje nepoctivý zámer žalovaného vo vzťahu k jeho ekonomickému
správaniu sa pred podaním návrhu na oddlžovacie konanie alebo po rozhodnutí o oddlžení. Mal za to,
že nepoctivým zámerom by mohlo byť úmyselné neuvedenie žalobcu (veriteľa) v zozname veriteľov.
Žalovaný však žalobcu preukázateľne uviedol ako svojho veriteľa, avšak len v rozsahu jeho mena a

priezviska. Dôvodil, že z dikcie ust. § 166g ZKR vyplýva, že dlžník má povinnosť uvádzať dôležité
informácie a zároveň z poučenia v bode E. Žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení
je zrejmé, že je potrebné, aby dlžník dal Centru právnej pomoci vedieť o akýchkoľvek zmenách, ktorémôžuovplyvniťvydanierozhodnutiaCentraprávnejpomoci.Argumentoval,žezákonodarcaneposkytuje
výklad toho, že čo je považované za dôležitú informáciu.

22. Ďalej žalovaný dôvodil, že je zrejmé, že súd prvej inštancie hodnotil jeho konanie, resp. nekonanie
smerujúce k údajnému nepoctivému zámeru prísnejšie, nakoľko žalovaný disponuje právnickým
vzdelaním druhého stupňa. K uvedenému žalovaný argumentoval, že nastúpil na výkon trestu odňatia
slobody v roku 2008 a po jeho skončení v roku 2015 sa už nevenoval právu. Po prepustení z výkonu
trestu sa živí výlučne manuálnou prácou a to napriek vážnym zdravotným ťažkostiam.

23. K nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia a porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaný
uviedol, že súd prvej inštancie absurdne nachádza v ust. § 166g ods. 2 písm. b) ZKR povinnosť dlžníka
uviesť okrem mena a priezviska fyzickej osoby v zozname veriteľov aj adresu bydliska. Žalovaný v tejto
súvislosti uviedol, že nerozumie, akým právnym výkladom súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru, čo
spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia, čím je naplnený odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Okrem toho odmietol aj záver súdu prvej inštancie, že mohol
a mal vedieť adresu bydliska žalobcu.

24. Súdu prvej inštancie ďalej žalovaný vytýkal, že sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentom, že
pohľadávka žalobcu je v zmysle ust. § 166c ZKR pohľadávkou nedotknutou a teda oddlžením nestráca

svoju vymožiteľnosť pre žalobcu ako veriteľa, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP. V súvislosti s obranou, že pohľadávka žalobcu je v zmysle ust. § 166c ZKR pohľadávkou
nedotknutou žalovaný poukázal na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.
ÚS 105/2020 zo dňa 30. júna 2020, podľa ktorých ZKR nespája s vyhlásením konkurzu zastavenie
exekúcie v prípade, ak sa ňou vymáha pohľadávka, ktorá je nedotknutým dlhom dlžníka (§ 166c ZKR). V

tomto prípade súdny exekútor iba obmedzí exekúciu tak, aby nepostihovala konkurznú podstatu. Keďže
konkurzu nepodliehajú príjmy dlžníka, ktoré dosiahol po konkurze, veriteľ nedotknutého dlhu má právo
sa jednak prihlásiť do konkurzu a jednak pokračovať v exekúcii postihovaním „nového majetku“ dlžníka,
t. j. takého, ktorý nadobudol po vyhlásení konkurzu.

25. K nevykonanému dokazovaniu (odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP) žalovaný
uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal návrhmi žalovaného na
vykonanie dokazovania, ktoré žalovaný uviedol v podaní zo dňa 3.12.2021 (vyjadrenie k žalobe – pozn.
odvolacieho súdu), kedy navrhoval okrem výsluchu svojej osoby aj výsluch pracovníčky konkurzného
správcu JUDr. Ivana Roháča, A. L. B.. Tvrdil, že súd prvej inštancie v konaní nedopytoval konkurzného

správcu na podanie vyjadrenia ohľadom skutočností, či konkurzný správca zisťoval od dlžníka doplnenie
adresy žalobcu (veriteľa) za tým účelom, aby mu mohol zaslať písomné upovedomenie o tom, že bol
vyhlásený konkurz na majetok žalovaného (dlžníka).

26. K úvahám žalobcu o zatajovaní akéhokoľvek právneho vzťahu k nehnuteľnostiam na Vojenskej 2

v Košiciach žalovaný uviedol, že podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov
Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky platí, že prihlásenie občana na trvalý
pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný
charakter. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že zapísanie trvalého pobytu ešte nestanovuje
osobe povinnosti spravovať a udržiavať tú konkrétnu nehnuteľnosť, nakoľko trvalý pobyt nezakladá

osobe užívacie právo. Mal za to, že v rámci písomných podaní v konaní pred súdom prvej inštancie
vecne a logicky argumentoval dôvody, pre ktoré nemohol predložiť listiny preukazujúce užívanie tejto
nehnuteľnosti, a že v priebehu konania vo svojich vyjadreniach dostatočne objasnil svoj vzťah k nej.

27. Žalovaný uzavrel, že k úmrtiu jeho otca došlo viac ako rok po zrušení konkurzu, čo preukázal, keď

doložil úmrtný list svojho otca. Mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by sa
žalovaný v rámci konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. jeho priebehu alebo aj po samotnom
zrušení konkurzu, dopustil akéhokoľvek konania alebo správania, ktoré by mohlo byť definované ako
nepoctivé.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny. Uviedol, že vychádzajúc z obsahu odvolania sa javí, že naplnenie odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaný vidí v tom, že súd nevykonal dôkaz výsluchom
správcu, resp. ním poverenej pracovníčky A. L. B. a ani nedotazoval správcu na okolnosti konkurznéhokonania žalovaného. K uvedenému argumentu žalobca uviedol, že konanie o zrušenie oddlženia
nie je spotrebiteľským sporom, ale riadnym sporovým konaním a je okrem iného ovládané zásadou
kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní. Dôvodil, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe síce navrhoval

vykonať takéto dôkazy, avšak okrem toho, že z podania nevyplýva, na aké skutočnosti mala byť
svedkyňa A. L. B. vypočutá, faktom ostáva, že žalovaný ignoroval súdom vytýčené pojednávanie,
ktorého sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia ani len nezúčastnil. Ak by teda aj súd vyhovel návrhu
žalovaného a predvolal by A. L. B. k podaniu svedeckej výpovede, vykonanie tohto dôkazu by bolo
zmarené samotným žalovaným. Navyše okolnosť, že žalovaný neuviedol riadne v zozname veriteľov

žalobcu ako svojho veriteľa, v dôsledku čoho ho správca nemohol osobne písomne informovať o
vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného (§ 167l ods. 4 ZKR), čím žalovaný vlastným omisívnym
konaním znemožnil žalobcovi výkon práva vyplývajúceho mu z ust. § 166c ods. 3 ZKR, vyplývala z
listinného dôkazu „zoznam veriteľov“, v ktorom žalovaný síce uviedol meno a priezvisko žalobcu, avšak
neuviedol už ďalšie jeho identifikačné údaje, hoci nemohol nevedieť, že ich uviesť má, a to aj s ohľadom
na to, že tento zoznam má formu tlačiva a adresy veriteľov sa uvádzajú v samostatnom stĺpci. Žalobca

mal za to, že obsahu tlačiva žalovaný nesporne dobre rozumel, keďže vo vzťahu k trinástim z celkového
počtu šestnásť veriteľov ich adresy uviedol a vo vzťahu k trom veriteľom (vrátane žalobcu) už nie.
V priebehu konania žalovaný podľa žalobcu netvrdil žiadnu objektívnu okolnosť, ktorá by mu bránila
splniť si povinnosť riadneho označenia žalobcu ako svojho veriteľa, hoci na jej zistenie mu postačovalo
nahliadnuť do niektorého z množstva rozhodnutí súdov, prípadne aj orgánov činných v trestnom konaní,

keďže žalobca mal v trestnom konaní proti žalovanému procesné postavenie poškodeného. Okrem toho
žalobca viedol proti žalovanému aj civilné konanie o náhradu škody a následne i exekučné konanie.
Žalobca mal za to, že ak by skutočne žalovaný nedisponoval ani len jednou jedinou listinou z týchto
konaní, postačovalo mu zavolať do informačnej kancelárie súdu a zistiť adresu žalobcu zo súdneho
informačného systému. Žalovaný ale v konaní ani len netvrdil akúkoľvek svoju aktivitu, ktorú by vyvinul

v súvislosti s riadnym uvedením žalobcu ako svojho veriteľa v zozname veriteľov.

29. Ďalej žalobca poukázal, že súd prvej inštancie v tomto kontexte zohľadnil aj správanie sa žalovaného
k snahe žalobcu o mimosúdnu dohodu, keď s ohľadom na výšku pohľadávky bol žalobca ochotný
dohodnúť sa na zaplatení dlhu v splátkach a bol dokonca ochotný žalovanému aj časť dlhu odpustiť.

Hoci si žalovaný výzvu žalobcu osobne riadne prevzal na adrese G. X, H., ktorú adresu ešte aj v
odvolaní deklaruje ako adresu svojho trvalého bydliska, v celom rozsahu návrh žalobcu odignoroval, na
jeho list neodpovedal a ani žiadnym spôsobom žalobcu nekontaktoval, ktoré správanie sa žalovaného
tiež nemožno hodnotiť ako poctivý zámer v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR. Dodal, že i keď bol
žalovaný oddlžený už pred takmer piatimi rokmi, na dlh voči žalobcovi doposiaľ neuhradil nič, ktorá

okolnosť rovnako vyvracia možnosť hodnotiť správanie sa žalovaného ako dlžníka spôsobom, ktorý by
zodpovedal dikcii ust. § 166g ods. 1 ZKR. Dodal tiež, že v procese hodnotenia vykonaného dokazovania
a rozhodovania súd prihliadol aj na skutočnosť neobjasnenia vzťahu žalovaného k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na ul. G. X G. H., na ktorej adrese má žalovaný doposiaľ trvalý pobyt a túto adresu
trvalého pobytu uviedol aj v zozname spriaznených osôb pri osobe svojho otca.

30. Podľa žalobcu nemožno opomenúť ani obštrukčné správanie sa žalovaného v priebehu konania k
žiadosti žalobcu, aby predložil súdu rozhodnutie z dedičského konania po neb. otcovi. Zároveň žalobca
argumentoval i tým, že exekúcia vedená proti žalovanému o uspokojenie pohľadávky žalobcu bola
právoplatne zastavená a jej zastavením sa pohľadávka žalobcu stala nevymáhateľnou.

31. Žalobca v ďalšom poukázal, že ako vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku, zásadným dôvodom,
pre ktorý súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru o dôvodnosti zrušenia oddlženia žalovaného,
je jednoznačné naplnenie objektívnej stránky nepoctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 2, písm.
b) ZKR, ktoré výslovne hovorí, že dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v zozname veriteľov ani na

dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj
keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada.
Žalobca zdôraznil, že nakoľko žalovaný neuviedol v zozname veriteľov údaje potrebné k riadnemu
uvedeniu žalobcu ako veriteľa, t. j. aj adresu jeho bydliska, na ktorú by mohol správca žalobcovi riadne
doručiť oznámenie o vyhlásení konkurzu spolu s poučením o možnosti prihlásenia si svojej pohľadávky,

žalobca bol týmto v dôsledku opomenutia povinnosti žalovaného poškodený na svojich právach veriteľa
v konkurze, keďže sa ani len nestal účastníkom konania, ktorému pri tom patria aj iné práva ako len
právo na pomerné uspokojenie jeho pohľadávky. Ak by bol žalobca účastníkom konania, mal by napr.
právo dožadovať sa ďalšieho šetrenia majetku dlžníka nad rámec minimálneho štandardu, na ktoréje správca povinný a v rámci tohto šetrenia bolo možné zistiť napr. aj prípadne odporovateľné právne
úkony dlžníka. Tiež len veriteľovi prihlásenej pohľadávky patrí napr. právo popierať pohľadávky iných
veriteľov a podobne. Tieto práva boli žalobcovi v celom rozsahu upreté, a to preukázane výlučne a len v

dôsledku hrubej ľahostajnosti žalovaného k jeho pohľadávke, čím sa žalobca stal veriteľom dotknutým
oddlžením žalovaného. Žalobca argumentoval, že štruktúra tlačiva „zoznam veriteľov“ vypracovaného
Centrom právnej pomoci obsahuje požiadavku na takýto údaj o veriteľovi, ktoré tlačivo bolo spracované
pod dohľadom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky za primeranej aplikácie vykonávacích
predpisov k ZKR, keď rozsah identifikačných údajov o veriteľovi je uvedený v ust. § 5 ods. 2, písm. a)

Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto vykonávacieho predpisu
sa označenie veriteľa v zozname záväzkov vykoná uvedením jeho názvu alebo mena a priezviska,
sídla, miesta podnikania alebo bydliska, ako aj identifikačným číslom, ak bolo pridelené. Ak aj vyhláška
výslovne nehovorí o zozname veriteľov, nemožno argumentovať, že v prípade zoznamu veriteľov
postačuje, aby dlžník označil svojho veriteľa len menom a priezviskom, a v prípadne právnických osôb

len obchodným menom.

32. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uzavrel, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil. Mal za to, že žalovaný v odvolaní nekonkretizuje, na základe ktorých
konkrétnych vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a ani

neuvádza,ktorýnesprávnyprávnypredpissúdprvejinštancieaplikovalnaprejednávanúvec,príp.včom
konkrétne by mala spočívať nesprávna aplikácia inak správneho predpisu. Žalovaný v tejto súvislosti
tvrdí len toľko, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť uviesť v zozname veriteľov
veriteľa aj s adresou bydliska.

33. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu mu bolo doručené dňa
22.2.2024.

34. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

35. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

36. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

37. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

38. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné
argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra
prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných
oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

39. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvejinštancie,sktorýmsaodvolacísúdstotožňujeaodkazujenaneho(§387ods.2CSP).Nadoplneniea zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam
strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

40. Poctivý zámer dlžníka súd neskúma pred vyhlásením konkurzu a rozhodnutím o oddlžení, ale
zákonodarca umožnil veriteľom dlžníka, ktorí oddlžením dlžníka boli dotknutí, domáhať sa zrušenia
oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní. Dôkazné bremeno o
nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať konkrétne správanie dlžníka, z
ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Ak súd dospeje na základe vykonaného dokazovania

k záveru, že dlžník nesledoval pri oddlžovacom konaní poctivý zámer, rozhodne o zrušení oddlženia.

41. V prejednávanom spore žalobca odôvodňoval nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžovacom konaní
dôvodmi podľa § 166g ods. 2 písm. b), h) ZKR.

42. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že primárnym dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie

dospel k záveru o dôvodnosti zrušenia oddlženia žalovaného bolo naplnenie objektívnej stránky
nepoctivého zámeru podľa ust. § 166g ods. 2 písm. b) ZKR z dôvodov, ktoré odvolací súd zhrnul
v odseku 15. tohto rozsudku. Žalovaný k uvedenému v odvolaní namietal, že (i) žalobcu v zozname
veriteľov uviedol v rozsahu mena a priezviska, ale vzhľadom na početnosť exekúcii, ktoré sú proti nemu
vedené, nemožno od neho spravodlivo vyžadovať, aby dokázal uviesť adresu bydliska každého svojho

veriteľa – fyzickej osoby; (ii) z dikcie ust. § 166g ZKR vyplýva, že dlžník má povinnosť uvádzať dôležité
informácie a zároveň z poučenia v bode E. Žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení je
zrejmé, že je potrebné, aby dlžník dal Centru právnej pomoci vedieť o akýchkoľvek zmenách, ktoré môžu
ovplyvniť vydanie rozhodnutia Centra právnej pomoci, avšak zákonodarca neposkytuje výklad toho, že
čo je považované za dôležitú informáciu; (iii) súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí absurdne

nachádza v ust. § 166g ods. 2 písm. b) ZKR povinnosť dlžníka uviesť okrem mena a priezviska fyzickej
osoby v zozname veriteľov aj adresu jej bydliska.

43. K tvrdeniu žalovaného, že vzhľadom na početnosť exekúcii, ktoré sú proti nemu vedené, nemožno
od neho spravodlivo vyžadovať, aby dokázal uviesť adresu bydliska každého svojho veriteľa – fyzickej

osoby,odvolacísúdvplnomrozsahuodkazujenazáverysúduprvejinštancie,sktorýmisastotožňuje,že
pre uvedenie adresy bydliska žalobcu do zoznamu veriteľov žalovanému postačovalo, aby opísal adresu
bydliska žalobcu napr. z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.10.2012, sp. zn. 35C/58/2011,
ktorým bola právoplatne priznaná pohľadávka žalobcu proti žalovanému. Ak týmto rozsudkom žalovaný
v rozhodnom čase nedisponoval (čo žalovaný tvrdil), nič mu nebránilo informovať sa na súde, na ktorom

bolo vedené dotknuté súdne konanie, prípadne si mohol vyžiadať kópiu označeného rozsudku, z ktorého
by zistil adresu bydliska žalobcu, aby túto mohol následne uviesť v zozname veriteľov. Odvolací súd
považuje za správny rovnako i záver, že nakoľko žalovaný označil v zozname veriteľov osobu žalobcu, je
nepochybné,žeosvojomdlhuvočižalobcovivedel,nonapriektomuzjavneneučinilničpreto,abymohol
žalobca ako veriteľ uplatňovať svoje práva v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného.

Okremtohomedzistranaminebolosporné,žežalobcamalvtrestnomkonaníprotižalovanémuprocesné
postavenie poškodeného, preto žalovaný mal zjavne aj iné zdroje (v podobe listín z trestného konania),
z ktorých mohol čerpať poznatok o bydlisku žalobcu. A ak by aj takýmito listinami z akéhokoľvek dôvodu
nedisponoval, žalovaný neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili vyvinúť aktivitu smerujúcu k ich
získaniu.

44. Ďalej odvolací súd udáva, že zo zoznamu veriteľov (č. l. 12 spisu) je zrejmé, že musí obsahovať
označenie veriteľa názvom alebo menom a priezviskom; sídlom, miestom podnikania alebo bydliskom
a dátumom narodenia alebo IČO-m. Ako správne poukázal žalobca, zoznam veriteľov má formu tlačiva
a adresy veriteľov sa uvádzajú v samostatnom stĺpci. Keďže žalovaný vo vzťahu k trinástim z celkového

počtu šestnásť veriteľov adresy ich sídla/bydliska uviedol, je nepochybné, že požiadavke na identifikáciu
veriteľa okrem iného aj jeho sídlom/miestom podnikania/bydliskom porozumel.

45. Odvolací súd zdôrazňuje, že nepoctivý zámer dlžníka z dôvodov podľa § 166g ods. 2 ZKR
sa prejavuje hlavne v zatajovaní určitých informácii (alebo uvádzaní nesprávnych informácii), či už

úmyselne alebo aj z nedbanlivosti. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom
konaní žalovaný netvrdil žiadnu objektívnu okolnosť, ktorá by poskytovala akceptovateľné vysvetlenie,
prečo si nedokázal splniť povinnosť označiť žalobcu v zozname veriteľov takým spôsobom, ktorý
by žalobcovi ako veriteľovi žalovaného umožnil uplatňovať práva v konkurznom konaní vedenom namajetok žalovaného. Obranu žalovaného, že vzhľadom na početnosť exekúcií, ktoré sú proti nemu
vedené, nemožno od neho spravodlivo vyžadovať, aby dokázal uviesť adresu bydliska každého svojho
veriteľa – fyzickej osoby, nemožno podľa odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v odsekoch 43. a 44.

tohto rozsudku akceptovať.

46. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku absurdne
nachádza v ust. § 166g ods. 2 písm. b) ZKR povinnosť dlžníka uviesť okrem mena a priezviska fyzickej
osoby v zozname veriteľov aj adresu bydliska odvolací súd udáva:

47. Podľa § 166g ods. 2 písm. b) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer, najmä ak v zozname veriteľov a ani na
dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj
keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada.

48. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že zámerom

zákonodarcu bolo, aby dlžník v zozname veriteľov uvádzal, resp. identifikoval veriteľov – fyzické osoby
takým spôsobom, aby mali možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku. Súčasne odvolací súd dodáva, že
v procese prihlasovania a popierania pohľadávok (§ 167l ZKR) platí, že správca písomne upovedomuje
každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, že bol vyhlásený konkurz,
pričom správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktoré zostavil dlžník.

Tým, že žalovaný označil žalobcu v zozname veriteľov len menom a priezviskom bez toho, aby uviedol
aj bydlisko žalobcu, i keď mu v tom nebránili žiadne objektívne prekážky, žalobcovi nebolo vyhlásenie
konkurzu správcom oznámené a v dôsledku toho si neprihlásil svoju pohľadávku u správcu prihláškou.
Žalobca správne dôvodil, že ak by bol účastníkom konkurzného konania na majetok žalovaného, mal by
napr. právo dožadovať sa ďalšieho šetrenia majetku dlžníka nad rámec minimálneho štandardu, na ktoré

je správca povinný a v rámci tohto šetrenia bolo možné zistiť napr. aj prípadne odporovateľné právne
úkony dlžníka tiež, že len veriteľovi prihlásenej pohľadávky patrí napr. právo popierať pohľadávky iných
veriteľov a podobne. Tieto práva boli žalobcovi nepochybne upreté v dôsledku ľahostajného prístupu
žalovaného k pohľadávke.

49. Navyše odvolací súd dodáva, že k tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie absurdne
nachádza v ust. § 166g ods. 2 písm. b) ZKR povinnosť dlžníka uviesť okrem mena a priezviska fyzickej
osoby v zozname veriteľov aj jeho adresu, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu správne argumentoval, že
rozsah identifikačných údajov o veriteľovi je uvedený v ust. § 5 ods. 2, písm. a) Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odvolací súd
len dodáva, že označená vyhláška je najvýznamnejším vykonávacím predpisom ZKR a zameriava sa
na podrobné vymedzenie náležitostí inštitútov definovaných v ZKR.

50. Ďalej odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne poukázal i na

to, že žalobca sa pokúsil o mimosúdne usporiadanie vzťahov so žalovaným, keď dňa 9.8.2021 vyzval
žalovaného na splnenie dlhu, pričom aj s ohľadom na výšku dlhu bol žalobca pripravený dojednať so
žalovaným splatenie dlhu v splátkach, prípadne zvažoval aj časť dlhu odpustiť za predpokladu, ak by zo
správania sa žalovaného bolo možné usudzovať snahu či aspoň minimálny záujem dlh splniť.

51. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach možností a schopností, najmä ak
poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal
sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky
alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie vymáhateľného

dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

52. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon určuje poctivý zámer na základe
správania sa dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu. Aj po ukončení
konkurzného konania môže dlžník splniť časť záväzkov, ktoré neboli uspokojené počas konkurzu. V tejto

súvislosti je namieste zvažovať celkové správanie dlžníka po oddlžení, nakoľko je právne relevantné, či
dlžník po oddlžení využil tzv. „druhú šancu“, ktorá mu bola poskytnutá na úkor veriteľov.53. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný výzvu žalobcu zo dňa 9.8.2021 odignoroval, čo
nie je možné hodnotiť inak ako tak, že neprejavil záujem riešiť svoj dlh voči žalobcovi v medziach
svojich schopností a možností. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný navyše neuviedol žiadne

informácie, ktoré by umožňovali žalobcovi a súdu získať poznatky o tom, ako si žalovaný v období
medzi oddlžením a podaním žaloby, ktorá je podkladom pre toto konanie, zabezpečoval svoje živobytie
a či bolo v jeho schopnostiach a možnostiach reagovať na výzvu žalobcu aspoň čiastočným splnením
dlhu. Žalovaný pritom nepreukázal (a ani netvrdil), že dlh žalobcu splnil aspoň čiastočne. Až v odvolaní
uviedol, že sa živí výlučne manuálnou prácou, no ďalšie informácie k uvedenému nedodal. Súdu prvej

inštancie žalovaný nepredložil ani listiny súvisiace s ukončením dedičského konania po jeho neb. otcovi
(v podaní zo dňa 8.9.2023 žalovaný tvrdil, že došlo k ich nenávratnej strate) a to napriek tomu, že vedel,
že dedičské konanie po neb. otcovi bolo vedené pred notárom JUDr. Katarínou Pravotiakovou pod sp.
zn. Dnot/203/2020 (žalovaný teda mohol aktívne pristúpiť k ich získaniu pre potreby tohto konania).
Podľa odvolacieho súdu dotvára obraz o celkovom prístupe žalovaného k dlhu žalobcu i to, že žalovaný
ignoroval pojednávania nariadené súdom prvej inštancie.

54. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalovaný mal pri
oddlžovacom konaní nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. b) ZKR a v zmysle § 166g ods. 1
ZKR. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie o nepoctivom zámere žalovaného pri oddlžení, na základe

ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP preto odvolací súd nepovažoval za naplnený. Rovnako
nepovažoval odvolací súd za naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože
súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa ustanovení ZKR, ktoré obsahujú úpravu oddlženia
fyzických osôb, zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer a úpravu poctivého zámeru. Tieto ustanovenia

súd prvej inštancie správne interpretoval a na daný skutkový stav ich aj správne aplikoval.

55. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaný vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie
nevykonal dôkaz výsluchom žalovaného a poverenej pracovníčky správcu A. L. B.. Tvrdil tiež, že súd
prvej inštancie v konaní nedopytoval konkurzného správcu na podanie vyjadrenia ohľadom skutočností,

či konkurzný správca zisťoval od dlžníka doplnenie adresy žalobcu (veriteľa) za tým účelom, aby mu
mohol zaslať písomné upovedomenie o tom, že bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného (dlžníka).

56. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie jeho výsluchom, odvolací súd
opätovne pripomína, že žalovaný bol na pojednávania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa konali dňa

19.5.2023 a dňa 13.10.2023 riadne a včas predvolaný. Svoju neprítomnosť na týchto pojednávaniach
neospravedlnil a ani z dôležitých dôvodov nenavrhol ich odročenie. S poukazom na uvedené nie je podľa
odvolacieho súdu možné konštatovať iné, ako že pojednávania pred súdom prvej inštancie žalovaný
ignoroval. Vo svetle uvedeného podľa odvolacieho súdu nemožno ako dôvodné akceptovať tvrdenie
žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal jeho výsluch, čím mu sťažil dôkaznú pozíciu,

čonespravodlivorezultujevneunesenídôkaznéhobremenažalovanéhoazakladáodvolacídôvodpodľa
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP. Navyše odvolací súd dodáva, že súd má dôvod nariadiť výsluch strany
len na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a preukázať ich nemožno iným
spôsobom, pričom žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní neprodukoval žiadne
argumenty, ktoré by potrebu výsluchu žalovaného v zmysle uvedeného kritéria odôvodňovali.

57. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal dôkaz poverenej
pracovníčky správcu A. L. B., odvolací súd udáva, že žalovaný síce tento dôkaz vo vyjadrení k žalobe
navrhol, no neoznačil skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom menovanej svedkyne preukázané (§ 197
ods. 2 CSP). Súčasne považuje odvolací súd za dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný ignoroval

súdom vytýčené pojednávania, ktorých sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil. Ak by teda aj
súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovaného a predvolal by A. L. B. k podaniu svedeckej výpovede,
vykonanie tohto dôkazu by bolo zmarené samotným žalovaným.

58.Ktvrdeniužalovaného,žesúdprvejinštancievkonanínedopytovalkonkurznéhosprávcunapodanie

vyjadrenia ohľadom skutočností, či konkurzný správca zisťoval od dlžníka doplnenie adresy bydliska
žalobcu (veriteľa) za tým účelom, aby mu mohol zaslať písomné upovedomenie o tom, že bol vyhlásený
konkurz na majetok žalovaného (dlžníka) odvolací súd udáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie
žalovaný nenavrhol, aby súd vykonal u správcu dopyt k získaniu vyššie uvedených informácií.59. Z dôvodov uvedených v odsekoch 56. až 58. tohto rozsudku preto odvolací súd uzatvára, že nebol
naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

60. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odôvodňoval žalovaný tým, že odvolaním
napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, lebo 1./ súd prvej
inštancie v ňom neuviedol, akým právnym výkladom dospel k záveru, že z ust. § 166g ods. 2 písm. b)
ZKR vyplýva povinnosť dlžníka uviesť okrem mena a priezviska fyzickej osoby v zozname veriteľov aj

jehoadresua2./nevysporiadalsaanisargumentomžalovaného,žepohľadávkažalobcujenedotknutou
pohľadávkou v zmysle ust. § 166c ZKR.

61. Ako už odvolací súd uviedol, so zákonom zodpovedajúcim odôvodnením odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie sa stotožnil a odkazuje na neho. Žalovaným tvrdený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP založený na argumente, že odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa

atribúty riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, preto odvolací súd nepovažuje za naplnený.
S poukazom na ust. 387 ods. 3 CSP, ktoré odvolaciemu súdu ukladá v odôvodnení svojho rozhodnutia
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi
nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní, odvolací súd k vyjadreniam žalovaného uvedeným v predchádzajúcom odseku

tohto rozsudku udáva:

62. Vo vzťahu k obrane žalovaného uvedenej pod bodom 1./ odseku 59. tohto rozsudku odkazuje
odvolací súd v plnom rozsahu na závery uvedené v odsekoch 46. až 48. tohto rozsudku, ktoré považuje
za nadbytočné opakovať.

63. K argumentácii žalovaného, že pohľadávka žalobcu je nedotknutou pohľadávkou v zmysle ust. §
166c ZKR odvolací súd udáva:

64. Medzi stranami nebolo sporné, že uznesením sp. zn. 16Er/4745/2013 zo dňa 8.4.2019 Okresný súd

KošiceIvprávnejvecivykonaniaexekúcieoprávnenéhoA.B.,protipovinnémuE.E.F.,exekúciuzastavil
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného a oprávnenému uložil nahradiť poverenému
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Odvolací súd považuje za významné, že v tomto konaní (t. j. v
konaní o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer) nie je súd oprávnený prehodnocovať
a revidovať správnosť právnych záverov právoplatného rozhodnutia exekučného súdu, ktoré viedli

k zastaveniu exekúcie. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uznesenie Okresného súdu Košice I, sp.
zn. 16Er/4745/2013 zo dňa 8.4.2019 nie je súčasťou súdneho spisu, takže odvolací súd jeho bližšie
odôvodnenie ani nepozná a vychádza len z nesporných skutkových tvrdení strán o zastavení exekúcie
vyššie označeným uznesením z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Zásadným podľa
odvolacieho súdu však je, že exekúcia vedená žalobcom proti žalovanému o uspokojenie pohľadávky

žalobcu bola po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného právoplatne zastavená a jej zastavením sa
pohľadávka žalobcu stala nevymáhateľnou. V dôsledku uvedeného je podľa odvolacieho súdu žalobca
veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného.

65. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne

ustálil, že žalobca preukázal existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia žalovaného pre
nepoctivý zámer. S ohľadom na uvedený záver ďalšie argumenty žalovaného uvádzané v odvolaní
týkajúce sa miesta jeho trvalého bydliska už odvolací súd pre rozhodnutie považoval za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

66.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSPpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny.
Rovnako potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako správny.

67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal

proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).