Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201060
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424201060.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr.IvanyŠtiftovejaMgr.DanielyDrnákovej,vsporežalobkyne:U..Q.G.,O..XX.X.XXXX,B.XXR.,V.,
zastúpenej: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanej: U.. Y.
M., O.. XX.X.XXXX, F. XX, V., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne
a žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 52C/14/2024-50, zo dňa 9.2.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti bodu 6. výroku I., v ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa zverejňovania alebo iného šírenia zdravotnej dokumentácie L.. U. G., zrušuje a
konanie v tejto časti zastavuje.

II. Napadnuté uznesenie v bodoch 1. až 5. výroku I. a v bode 6. výroku I. v časti, v ktorej súd prvej
inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zverejňovania alebo iného šírenia informácií týkajúcich

sa dôvodov úmrtia L.. U. G., vrátane informácií spájajúcich žalobkyňu s úmrtím L.. U. G. a vo výroku,
ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti, potvrdzuje.

III. Žiadnej zo strán nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť odstrániť zo sociálnej siete

Facebook status (príspevok) zo dňa 25.1.2024 v znení: „Urobila som najtazsie rozhodnutie, podala
som trestne oznámenie z podozrenia úkladnej vraždy chronickou otravou arzénom a ťažkými kovmi na
základe výsledkov, ktoré mi poslal sám L.. U. G..“, a to vrátane pripojeného výpisu z vyšetrenia krvi,
odstrániť zo sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa 25.1.2024 v znení: „Dnes v noci mi
poslala C. G. fotografie, mŕtveho manžela. Keďže je podané trestne oznámenie, zaujíma ma, ako je
možné, že mi poslala fotografie mŕtveho U. z chladiaceho boxu. Toto vo mne vyvoláva podozrenie, že

môže byt manipulovane s jeho vzorkami na expertíze. Ďalej to považujem za mimoriadne neeticky a
hyenistickyčinhodnýblázna.“,odstrániťzosociálnejsieteFacebookstatus(príspevok)zodňa26.1.2024
v znení: „12 hodin po smrti U. G. mi z jeho fb profilu bola poslaná sprava, že na mňa čaká a mala som
tam už dávno byt... Čiže mŕtva... U. mal vždy mobil pri sebe. Nikto heslo nevedel. Jedine, že ho po
smrti otvorili na Face.“, odstrániť zo sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa 26.1.2024 v
znení: „Keďže mi boli doručené do emailu hyenisticke fotografie mŕtveho U. G. na pitevnom stole od jeho

manželky s prianím krásnych snov... Podala som doplnenie trestného oznámenia podozrenia z vraždy
chronickou otravou ťažkými kovmi a arzénom, ktoré mali spôsobiť nezvratne škody v jeho organizme
a spustit ochorenia, ktorým žiaľ 21.1 podľahol... doplnenie trestného oznamenia sa týka podozrenia
možnej manipulácie, alebo výmeny tkaniva, ktoré malo byt odobrate za účelom expertizy.“, odstrániť zo
sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa 26.1.2024 v znení: „Verejne sa ospravedlnujem pani
C. G.. Myslela som, že dno sa preraziť viac nedá, ale DA. Fotky - (jedna na pitevnom stole) druha z truhly,

ktore mi boli poslane s prianim krásnych snov... ta prvá na pitevnom stole nepatrila U.. Bola vygooglena
z archívu s podobnou fyziognomiou, ako malo jeho telo... takže trúchliaca manželka si našla cas posmrti manžela googlit fotku z pitiev a poslať mi ju A napísať krásne sny s fotkou z truhly! Vazeni, zrejme
potrebujeme vyjadrenie psychiatra! A doplnujem vyjadrenie právnikov, “ona mi nič neposlala..“ z jej mailu
mi maily aj jej polonahého tela z dovolenky na Bermudach poslal duch Svaty! nemam problem zverejniť

všetky maily od roku 2012 aj v rámci fotiek!“, ďalej žalovanej uložil povinnosť zdržať sa zverejňovania
alebo iného šírenia informácií týkajúcich sa dôvodov úmrtia L.. U. G., O.. X.X.XXXX, O. Z. V. F. X.Ŕ. XXX,
V., a to vrátane informácií spájajúcich žalobkyňu s úmrtím L.. U. G. a vrátane zdravotnej dokumentácie
L.. U. G. (výrok I.); vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
(výrok II.) a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.)

s tým, že žalovanú poučil, že môže podať voči žalobkyni žalobu o navrátenie do pôvodného stavu alebo
o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa
29.1.2024, doplneným dňa 5.2.2024 a dňa 7.2.2024 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného,
ktorým žalovanej (i) uloží povinnosť ihneď odstrániť z jej účtov na sociálnych sieťach Facebook a

Instagram všetky statusy, fotografie, videá a iné príspevky, ktoré obsahujú informácie zmieňujúce L..
U. G. alebo týkajúce sa L.. U. G., vrátane všetkých prejavov jeho osobnosti, ktoré žalovaná zverejnila
odo dňa 21.1.2024; (ii) uloží povinnosť ihneď odstrániť z jej účtov na sociálnych sieťach Facebook
a Instagram všetky statusy, fotografie, videá a iné príspevky, ktoré obsahujú informácie zmieňujúce
žalobkyňu alebo týkajúce sa žalobkyne, ktoré žalovaná zverejnila odo dňa 21.1.2024; a (iii) zakáže

žalovanej zverejňovať alebo inak šíriť informácie zmieňujúce L.. U. G. alebo žalobkyňu, alebo týkajúce
sa L.. U. G. alebo žalobkyne, vrátane akýkoľvek prejavov osobnosti L.. U. G., najmä fotografií, podobizní,
obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov, písomností či zdravotnej dokumentácie.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 21.1.2024 zomrel jej manžel L..
U. G., O.. X.X.XXXX, O. Z. V. F. X. XXX, V. po dlhej a ťažkej chorobe a žalovaná sa od úmrtia zosnulého

dopúšťa opakovaných zásahov do súkromia a osobnostných práv tak zosnulého, ako aj žalobkyne a
ďalších pozostalých po zosnulom. Na sociálnych sieťach žalovaná zverejnila, okrem iného (i) tvrdenie,
že zosnulý mal byť obeťou úkladnej vraždy v dôsledku otravy arzénom a ťažkými kovmi, a to napriek
tomu, že jej je známe, že zosnulý zomrel na následky a komplikácie ťažkého a dlhotrvajúceho ochorenia,
(ii) výpis z vyšetrenia krvi, ktorý má podľa jej tvrdení patriť zosnulému, (iii) tvrdenie, že žalobkyňa poslala

žalovanejhyenistickéfotografiemŕtvehozosnuléhozchladiacehoboxu,napriektomužetoniejepravda,
spolu s obvinením žalobkyne, že sa dopúšťa „mimoriadne neetického a hyenistického činu hodného
blázna“, (iv) formuláciu podozrenia, že je manipulované so vzorkami na expertíze,
(v)obvinenie,žeposmrtizosnuléhomalabyťpoužitájehotvárnasprístupneniejehomobilnéhotelefónu,
(vi) ďalšiu komunikáciu a informácie týkajúce sa zosnulého (vrátane jeho podobizne). Žalobkyňa pre

úplnosť uviedla, že je pravdou, že v ťažkom emočnom vypätí, spôsobenom žalovanou zavinenou pitvou
jej manžela, poslala žalovanej dve fotografie všeobecne prístupné na internete práve z dôvodu, že kvôli
žalovanej musí byť zosnulý podrobený tomuto procesu. Konala tak preto, že keďže žalovaná podala
trestné oznámenie, muselo byť zaistené telo zosnulého a byť na ňom úplne nedôvodne vykonaná
pitva. To spôsobilo celej rodine zosnulého mimoriadny a nedôvodný stres a útrapy, ktorými osobitne

trpela žalobkyňa ako manželka zosnulého. Napriek tomu, že s odstupom času by tak už nekonala,
chcela dať žalovanej v danej emočne mimoriadne vypätej situácii najavo, čo svojim účelovým konaním
spôsobila zosnulému. Podľa žalobkyne však jednoznačne nie je pravda, že by posielala fotografie
mŕtveho manžela, ktorými nikdy nedisponovala a logicky ani disponovať nemohla.

3. Uviedla, že uvedeným konaním žalovaná porušuje osobnostné práva zosnulého, na ochranu ktorých
je aktívne legitimovaná, nakoľko podobizne, obrazové snímky, zvukové záznamy, písomnosti osobnej
povahy nie je žalovaná oprávnená zverejňovať bez jej súhlasu alebo jej dcéry, ktorá takýto súhlas
rovnakoneudelila,pričomnapriektomuzverejnilaviacerofotografií,čidokoncapísomnostiozdravotnom
stave zosnulého (tvrdiac, že prislúchajú jemu). Zdravotné záznamy a zdravotný stav nepochybne

predstavujú súkromie fyzickej osoby. Mala za to, že do súkromia zosnulého a jeho ľudskej dôstojnosti
zasahuje aj šírenie hoaxu, že mal byť úkladne zavraždený, nakoľko bol váženou osobou slovenského
podnikateľského prostredia a šírenie hoaxu, že mal byť obeťou úkladnej vraždy zasahuje do aspektov
jehoosobnosti.Uvedenékrokyzasahujúajdodobrejpovestiaosobnostnýchprávajsamotnejžalobkyne
a ďalších členov rodiny (vrátane maloletých vnúčat zosnulého), keďže spájanie s úkladnou vraždou

a s údajnou manipuláciou so vzorkami a s emailmi žalobkyne dochádza k vytváraniu dojmu, že
žalobkyňa mala byť osobou, ktorá mala zosnulého otráviť, nakoľko takýto „záver“ sa objavil aj v
komentároch pod statusmi žalovanej. Uvedené kroky žalovanej zasahujú tak do osobnostných práv
zosnulého, ako aj žalobkyne a to najmä do práva na ochranu dobrého mena. Ďalej uviedla, že v návrhupopísané zverejnenia na sociálnych sieťach predstavujú aktívne a akútne zásahy do práv žalobkyne
a zosnulého manžela, a preto je potrebné im bezodkladne a účinne zabrániť tak, aby neboli ďalej
zverejňované bez zákonného základu a aby nedochádzalo k ich ďalšiemu šíreniu. Vzhľadom na to

je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Nevyhnutná bezodkladná ochrana je daná aj tým, že
redaktorka R. M. reagovala na správy žalovanej na sieti Facebook. Dôvodila, že redaktorka a žalovaná
sú v osobnom vzťahu, a teda informácie prostredníctvom nej sa snaží žalovaná ďalej šíriť. Od žalobkyne
ani zvyšnej rodiny zomrelého nie je možné požadovať, aby počas prípadného konania vo veci samej
trpeli nezákonné zverejňovanie aspektov osobnosti zosnulého, na zverejňovanie ktorých žalovaná nemá

právny základ. Vzhľadom na opakujúce sa čiastkové útoky zo strany žalovanej je podľa žalobkyne
dôvodné zakázať žalovanej aj zverejňovanie ďalších informácií a prejavov týkajúcich sa osobnosti
zosnulého a žalobkyne tak, aby nedochádzalo k ďalším zásahom a následnej potrebe podávania ďalších
návrhov na súd.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.) súd prvej inštancie úvodom

ozrejmil, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne
upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý
bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná,

čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo
porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície
do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd prvej inštancie
pred nariadením neodkladného opatrenia skúma splnenie podmienok a to či (i) je osvedčená existencia

právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, (ii) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
(iii) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), (iv) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má

podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, (v) právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princípproporcionality),(vi)sledovanýúčelnemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrením(§324ods.
3 C. s. p.). Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia súd prvej inštancie v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie a rozhoduje v zásade len na základe skutočností a

tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených
listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať skutkový stav tvrdený v návrhu. Uviedol, že
osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov
zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná. Ustanovenie § 330 ods. 2 C. s. p. umožňuje nariadiť také neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre nariadenie takéhoto
neodkladného opatrenia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci a preto je potrebné vždy
v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov,
pričom svoje závery musí zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s
pripojenými listinnými dôkazmi sa v prvom rade zaoberal otázkou, či povaha veci pripúšťa, aby bolo
nariadené neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Dospel k
záveru, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je možné a aj vhodné, nakoľko je potrebné

zabrániť tomu, aby namietané statusy žalovanej na sociálnej sieti Facebook spôsobovali ďalšiu ujmu
na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne, jej zomretého manžela a jej rodiny. Nariadeným
neodkladným opatrením sa žalovanej ukladá povinnosť odstrániť namietané statusy na sociálnej sieti
Facebook a povinnosť zdržať sa zverejňovania alebo šírenia ďalších takýchto obdobných informácií
(výrokov) do budúcna, čo svojou povahou zodpovedá nároku na upustenie od neoprávnených zásahov

do práva na ochranu osobnosti, resp. nároku na odstránenie následkov týchto neoprávnených zásahov
v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že boli splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladané § 330 ods. 2 C. s. p. Mal osvedčenú dôvodnosť a trvanie
subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia (nárokna ochranu osobnosti), a existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
sporových strán.

6. Ozrejmil, že ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Po smrti fyzickej
osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom (§
15 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník v § 13 neposkytuje ochranu osobnosti fyzickej osoby
proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah
musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v

spoločnosti. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť
a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie
a uplatnenie v spoločnosti. Treba však rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom
rozdiel medzi nimi musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním sleduje
(R 103/1967). Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti
vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana

či krajná núdza). Privolenie fyzickej osoby na zásah takisto vylučuje protiprávnosť zásahu, ale len
vtedy, ak ide o osobnostné právo, ktorým možno disponovať. Osobitnými prípadmi dovolených zásahov
sú zákonné licencie podľa § 12 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Občianskoprávna ochrana
osobnosti, na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany, je založená na objektívnom
zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny

predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.2.2011 sp. zn. 5MCdo/7/2010). Zákon nepodáva výpočet
konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale znaky správania zasahujúceho do osobnosti:
objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu
a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú

v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2011, sp.
zn. 2Cdo/79/2011).

7. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa hodnoverne osvedčila
dôvodnosť a trvanie subjektívnych nárokov na ochranu osobnostných práv zomretého L.. U. G. (na
ktorých ochranu je povolaná žalobkyňa ako jeho manželka), ako aj jej osobnostných práv pred
neoprávnenýmizásahmizostranyžalovanejvzmysle§13ods.1Občianskehozákonníka,ktorýmsamá
poskytnúť predbežná ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Žalobkyňa vo svojom osvedčila, že

jej manžel L.. U. G. zomrel po dlhej a ťažkej chorobe. Uvedenú skutočnosť dosvedčuje agentúrna správa
SITA zverejnená dňa 21.1.2024. Tým žalobkyňa zároveň osvedčila, že hodnotiace úsudky žalovanej
ohľadom dôvodov úmrtia zosnulého L.. U. G. postrádajú akýkoľvek skutkový základ a sú celkom zjavne
neprimerané. Hodnotiace úsudky žalovanej o tom, že dôvodom úmrtia zomretého L.. U. G. bola otrava
ťažkými kovmi a arzénom, t. j. že zosnulý L.. U. G. bol úkladne zavraždený a naznačovanie, že s

tým môže mať niečo spoločné žalobkyňa ako manželka zomretého (napr. že môže dôjsť k manipulácii
so vzorkami z pitvy), sú objektívne spôsobilé výrazným spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv
žalobkyne a zosnulého L.. U. G., najmä do práva na dobrú povesť a ľudskú dôstojnosť a do práva
na súkromie a rodinný život. Zverejňovanie takýchto informácií žalovanou na sociálnej sieti Facebook
má nepochybne široký dosah, keďže o tvrdenia žalovanej sa začala zaujímať aj novinárka periodika

P. R. M., ktorá zaslala žalobkyni SMS správu s otázkami týkajúcimi sa úmrtia zomretého manžela,
resp. trestného oznámenia podaného žalovanou. Verejne prezentované hodnotiace úsudky žalovanej
sa týkajú podozrenia, že zosnulý L.. U. G. bol obeťou úkladnej vraždy (t. j. protiprávneho konania), čo
nepochybne spôsobuje diskomfort a stres pozostalým príbuzným, ktorí tak okrem úmrtia blízkej osoby
musia riešiť aj následky neuváženého konania žalovanej. Naznačovanie, že žalobkyňa sa na svojom

manželovi dopustila úkladnej vraždy, resp. že manipuluje so vzorkami z pitvy zomretého manžela, majú
takisto značný difamačný charakter. Žalobkyňa tiež osvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán, nakoľko ujma spôsobovaná žalobkyni a jej rodine
môže narastať každým dňom v príčinnej súvislosti s tým, ako sa so spornými výrokmi (hodnotiacimi
úsudkami) žalovanej oboznámi čoraz viac ľudí. Pokračovanie v protiprávnom konaní, resp. udržiavanie

protiprávneho stavu by mohlo viesť k nenapraviteľnej, príp. ťažko napraviteľnej ujme na právach a
právom chránených záujmoch žalobkyne a jej rodiny, pričom poskytnutie následnej ochrany v rozhodnutí
vo veci samej sa súdu prvej inštancie javilo ako nedostatočné. Poukázal, na skutočnosť, že žalovanú
pred ďalším šírením informácií v súvislosti s úmrtím manžela žalobkyne nezastavilo ani doručeniepísomnej výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.1.2024. Žalovaná od 21.1.2024 (t. j. od úmrtia
L.. U. G.) doposiaľ zverejnila na sociálnej sieti Facebook päť statusov (príspevkov), ktoré sa týkajú
dôvodov úmrtia L.. U. G., resp. jeho pitvy. Žalovaná teda za pomerne krátku dobu zverejnila už päť

statusov, pričom nič nenasvedčuje tomu, že s tým mieni prestať.

8. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd prvej inštancie neodkladným opatrením uložil žalovanej
povinnosť odstrániť z jej účtov na sociálnych sieťach Facebook a Instagram všetky statusy, fotografie,
videá a iné príspevky, ktoré obsahujú informácie týkajúce sa L.. U. G. alebo týkajúce sa žalobkyne,

ktoré žalovaná zverejnila odo dňa 21.1.2024, tak takto navrhnuté uloženie povinnosti by obmedzilo
žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko v nariadenom neodkladnom
opatrení by sa mal obmedziť len na tie výroky žalovanej, ktoré bezprostredne ohrozujú alebo porušujú
osobnostné práva žalobkyne a jej zomretého manžela. Ostatné výroky (či fotografie a videá), u ktorých
zásah do osobnostných práv nie je na prvý pohľad zrejmý, by mali byť podrobené prieskumu v konaní
o žalobe vo veci samej (v rámci riadneho dokazovania). Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne,

že len ona a jej dcéra sú oprávnené zverejňovať, resp. dávať súhlas na zverejnenie podobizne,
obrazových snímok, obrazových a zvukových záznamov či písomností osobnej povahy zomretého.
Okrem zákonných licencií uvedených v § 12 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka mohli byť tieto
prejavy osobnej povahy vyhotovené alebo zverejnené aj s privolením samotného zomretého (§ 12 ods.
1 Občianskeho zákonníka) a preto fotografia žalovanej a zosnulého L.. U. G., ktorá bola žalovanou

zverejnená na Facebooku dňa 21.1.2024, bola zjavne vyhotovená s privolením samotného zomretého,
pričom táto fotografia na prvý pohľad nie je v rozpore s oprávnenými záujmami zomretého (nemá
difamačný charakter). Zároveň status žalovanej zo dňa 28.1.2024, ktorým žalovaná iba zdieľala webový
odkaz na pieseň P. P. zverejnenú na webovej stránke youtube.com (v ktorej vokály nahral zosnulý L.. U.
G.), nemá difamačný charakter. Vo vzťahu k sociálnej sieti Instagram uviedol, že žalobkyňa neosvedčila

existenciu žiadneho statusu, fotografie či videa, ktoré by boli zverejnené na tejto sociálnej sieti.
Žalobkyňasavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaďalejdomáhalauloženiazákazužalovanej
zverejňovať alebo inak šíriť informácie týkajúce sa L.. U. G. alebo žalobkyne, a to vrátane akýkoľvek
prejavov osobnosti L.. U. G., najmä fotografií, podobizní, obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových
záznamov, písomností či zdravotnej dokumentácie. Takto formulovaná povinnosť by však opätovne

obmedzila žalovanú neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd prvej inštancie nemohol
uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa zverejňovania akejkoľvek informácie, či prejavov osobnej povahy;
uložená povinnosť sa môže týkať len tých informácií, ktoré neoprávnene zasahujú do osobnostných práv
žalobkyne a jej zomretého manžela. Keďže súd prvej inštancie mal na základe predložených listinných
dôkazov osvedčené, že statusy žalovanej sa týkali výlučne dôvodov úmrtia zosnulého L.. U. G., spájania

žalobkyne s úmrtím jej manžela a zdravotnej dokumentácie zomretého; v nariadenom neodkladnom
opatrení obmedzil na tieto činnosti žalovanej.

9. Na uvedenom základe za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods.
2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 330 ods. 2 C. s. p., § 11, § 12 ods. 1, § 13 ods.

1 a § 15 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia sčasti vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výroku I. napadnutého
uznesenia a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.). O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní v prevažnej miere
úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa

bola v konaní úspešná v celom rozsahu čo do základu uplatneného nároku (t. j. bola jej súdom priznaná
ochrana jej osobnostných práv), pričom v konaní mala neúspech len čo do rozsahu súdom priznanej
ochrany (t. j. rozsahu uloženej povinnosti žalovanej). Rozsah poskytnutej ochrany závisel od úvahy
súdu. Ozrejmil, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že zmyslom novej
právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade

trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku. Porovnaním doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že C. s. p. nemá ustanovenie obdobné
úprave obsiahnutej
v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave
obsiahnutej v § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ani nová právna úprava však nevylučuje

osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška
plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne
ako podľa doterajšej úpravy (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.2.2017, sp. zn. I. ÚS 56/2017;nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.4.2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019 a nález Ústavného súdu SR zo
dňa 4.2.2021, sp. zn. III. ÚS 475/2018).

10. Proti uzneseniu v zamietajúcej časti podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmeniť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej
odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby

osobitne reagovala na každý čiastkový útok žalobkyne a aby sa na poskytnutie ochrany čakalo až do
prípadného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko sa len pokúša dosiahnuť pokoj pre ňu a jej rodinu, a
pokoj zosnulého manžela. Za nesprávny považovala záver súdu prvej inštancie, že je možné zakázať
len tie úkony žalovanej, ktoré „už na prvý pohľad zasahujú“, a nie aj iný zásah, ak „nemá difamačný
charakter“ či tam, kde „zásah do osobnostných práv nie je na prvý pohľad zrejmý, by mali byť podrobené
prieskumu v konaní o žalobe vo veci samej“, nakoľko takýto výklad je neprimerane obmedzujúci. V tejto

súvislosti súd prvej inštancie nezohľadnil riadne právnu úpravu, a to najmä § 12 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zákonná ochrana sa vzťahuje na všetky písomnosti osobnej povahy aj obrazové snímky
či iné prejavy osobnosti, ak absentuje súhlas na ich použitie a teda, neoprávnený zásah predstavuje
takéto použitie celkom zjavne aj bez toho, aby išlo o použitie difamačné. Ďalej sa nestotožnila s
tvrdením súdu prvej inštancie, že „fotografia na Facebooku zo dňa 21.1.2024, bola zjavne vyhotovená

s privolením samotného zomretého“, nakoľko § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozlišuje súhlas na
„vyhotovenie“ a na „použitie“ obrazovej snímky. Súhlas na vyhotovenie fotografie (ak by teda aj bol
teoreticky daný), nepreukazuje a ani len neimplikuje, že bol daný aj súhlas na jej použitie, a už vôbec
nie na použitie verejné, pretože naň by musel byť daný osobitný súhlas (právny úkon), ktorý v tejto
veci nemožno vyvodiť z ničoho a preto je potrebné vychádzať z predpokladu (a vyhlásenia žalobkyne

ako oprávnenej osoby), že tento súhlas absentuje. Mala za to, že absenciu súhlasu osvedčuje aj to,
že fotografia resp. iné obdobné fotografie neboli počas života zosnulého zverejňované. Dôvodila, že
ak by aj súhlas daný bol, tento je oprávnená osoba (žalobkyňa) oprávnená odvolať. Bola názoru,
že súd prvej inštancie nedôvodne oslabil mieru ochrany práv zosnulého len na základe toho, že už
nežije. Podmienky ochrany osobnosti, vrátane podmienok a spôsobu aplikácie postmortálnej ochrany,

tak súd prvej inštancie aplikoval právne nesprávne, čím privodil nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ
ide o tvrdenie, že fotografie, ktoré nie sú zjavne na prvý pohľad difamačné, prípadne pri ktorých je
predpoklad, že mohli byť vyhotovené so súhlasom s ich zhotovením (nie zverejnením) ako napríklad
fotografia zverejnená 21.1.2024, a nie je možné nariadiť ich odstránenie, poukázala na to, že zverejnenie
takýchto fotografií je už samo o sebe difamačné voči vdove zosnulého. Fotografia, ktorá nebola za

života zosnulého verejne dostupná, a ku ktorej zverejneniu nedal zosnulý súhlas sa po jej posmrtnom
zverejnení žalovanou, v súvislosti s jej ostatnými šikanóznymi krokmi, dostala až na titulnú stranu
bulváru. Takéto zverejnenie nie je v záujme práv zosnulého, žalobkyne, ani zostatku ich rodiny a preto
aj táto skutočnosť odôvodňuje nevyhnutnosť účinného zásahu zo strany súdu prvej inštancie, ktorý
plnohodnotne zabráni žalovanej v konaní, ktorá preukázateľne porušuje práva a oprávnené záujmy

zosnulého, žalobkyne, a zvyšku ich rodiny. Ak s konkrétnymi fotografiami zo súkromia nesúhlasil a ich
zverejnenie vedome netrpel žalovaný, nie je dôvod, aby ich zverejňovanie po jeho smrti strpela, a to
navyše v najťažších chvíľach, jeho pozostalá rodina. Celé konanie žalovanej posudzované vo vzájomnej
súvislosti, tak celkom jasne vykazuje známky šikany voči pozostalej rodine i zosnulému. Za tejto situácie
je potom namieste pristupovať k poskytovaniu súdnej ochrany pozostalej rodine efektívne a účelne, a

tak, aby táto mohla docieliť pokoj, v ktorom nemusí riešiť útoky a zverejňovania zo strany žalovanej.
Záverom uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil aj rovnocennosť postmortálnej ochrany
s ochranou primárnou, a nesprávne vyhodnotil z pohľadu primeranosti to, keď v tejto časti uprednostnil
„pseudo-práva“ zjavnej porušovateľky pred skutočnými právami obetí jej konania, pričom neuprednostnil
ani ochranu pokojného stavu do rozhodnutia vo veci, ale naopak, poskytol preferenciu stavu ktorý môže

byť (a je osvedčené, že aj je) protiprávny a porušujúci osobnostné práva. Uprednostnil „pseudo-práva“
žalovanej, ktorá smrť zosnulého účelovo až hyenisticky zneužíva na vlastnú mediálnu prezentáciu,
využívajúc osobné kontakty v médiách, čo je v rozpore so základnými princípmi etiky i spravodlivosti.
Takto postupujúcej osobe nemôže byť poskytnutá žiadna ochrana. Dodala, že zároveň ani nevyhodnotil
riadne pri posudzovaní rozsahu a primeranosti nariaďovaného zákazu neodkladným opatrením ani to,

že žalovaná sa aktívne vyhráža ďalším zverejňovaním mailov (písomnosti osobnej povahy) a fotografií, a
pretosúdprvejinštanciezpredloženýchpodkladovvyvodilnesprávneskutkovézisteniaavecnesprávne
právne posúdil.11. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedla, že v zmysle Čl. 26 Ústavy SR a Čl. 10 Európskeho dohovoru o
ochraneľudskýchprávmožnoobmedziťsloboduprejavulenvprípadeneprimeranéhozásahudovýkonu
iného ľudského práva a to za použitia zásady spravodlivej rovnováhy a za splnenia kumulatívnych

podmienok,ktorýmisú1/formálnapodmienka:určenieobmedzeniavzákonea2/materiálnepodmienky:
a) obmedzením je sledovaný legitímny účel a b) obmedzenie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.
Bola názoru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením obmedzil jej právo na slobodu prejavu,
nakoľko v statuse „Urobila som najtazsie rozhodnutie, podala som trestne oznámenie z podozrenia
úkladnej vraždy chronickou otravou arzénom a ťažkými kovmi na základe výsledkov, ktoré mi poslal
sám L.. U. G..“ len oznámila pravdivú skutočnosť, a to že podala trestné oznámenie, na podklade

ktorého je dnes vedené vyšetrovanie. V rámci vyšetrovania bola vykonaná pitva U. G., pričom trestné
oznámenie nepodala na žalobkyňu, ale na neznámeho páchateľa, žalobkyňu v statuse so smrťou U.
G. nijak nespojila. V statuse „12 hodin po smrti U. G. mi z jeho fb profilu bola poslaná sprava, že na
mňa čaká a mala som tam už dávno byt... Čiže mŕtva... Michal mal vždy mobil pri sebe. Nikto heslo
nevedel. Jedine, že ho po smrti otvorili na Face.“, opäť len opísala pravdivú objektívnu skutočnosť, a

teda že jej prišla z profilu U. G. správa, ktorú priložila do konania ako dôkaz, pričom ani v tomto statuse
žalobkyňu nemenovala. Vzhľadom na uvedené mala za to, že len opísala pravdivé skutočnosti, ktorými
nemala ako zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, nakoľko ju ani len nemenovala. Nejednalo
sa ani o difamačné statusy ani nepravdivé statusy, keďže podľa Občianskeho zákonníka zverejnenie
pravdivej informácie nezasahuje do osobnostných práv, a preto nie je pri statusoch vo výroku I. bod

1. a bod 3. napadnutého uznesenia splnená ani len formálna podmienka možnosti obmedziť jej právo
slobody prejavu. Ďalej vo vzťahu k statusu „Dnes v noci mi poslala C. G. fotografie, mŕtveho manžela.
Keďže je podané trestne oznámenie, zaujíma ma, ako je možné, že mi poslala fotografie mŕtveho U.
z chladiaceho boxu. Toto vo mne vyvoláva podozrenie, že môže byt manipulovane s jeho vzorkami
na expertíze. Ďalej to považujem za mimoriadne neeticky a hyenisticky čin hodný blázna.“, uviedla,

že sa jednalo o bezprostrednú reakciu na správy žalobkyne a ktorý bol napísaný v značnom citovom
rozrušení, ktoré ju primálo k napísaniu hodnotiaceho úsudku, ktorý je chránený právom na slobodu
prejavu, nakoľko si v ňom nevymýšľala, ale len reagovala na zaslane správy. Obdobne aj vo vzťahu
k výrokom „Keďže mi boli doručené do emailu hyenisticke fotografie mŕtveho U. G. na pitevnom stole
od jeho manželky s prianím krásnych snov... Podala som doplnenie trestného oznámenia podozrenia

z vraždy chronickou otravou ťažkými kovmi a arzénom, ktoré mali spôsobiť nezvratne škody v jeho
organizme a spustit ochorenia, ktorým žiaľ 21.1 podľahol... doplnenie trestného oznamenia sa týka
podozrenia možnej manipulácie, alebo výmeny tkaniva, ktoré malo byt odobrate za účelom expertizy“
a „Verejne sa ospravedlnujem pani C. G.. Myslela som, že dno sa preraziť viac nedá, ale DA. Fotky
- (jedna na pitevnom stole) druha z truhly, ktore mi boli poslane s prianim krásnych snov... ta prvá

na pitevnom stole nepatrila U.. Bola vygooglena z archívu s podobnou fyziognomiou, ako malo jeho
telo... takže trúchliaca manželka si našla cas po smrti manžela googlit fotku z pitiev a poslať mi ju A
napísať krásne sny s fotkou z truhly! Vazeni, zrejme potrebujeme vyjadrenie psychiatra! A doplnujem
vyjadrenie právnikov, “ona mi nič neposlala..“ z jej mailu mi maily aj jej polonahého tela z dovolenky na
Bermudach poslal duch Svaty! nemam problem zverejniť všetky maily od roku 2012 aj v rámci fotiek!“,

išloobezprostrednúreakciuavyjadreniehodnotiacehoúsudkukpreukázateľnémuamorálnemukonaniu
žalobkyne. Mala za to, že súd prvej inštancie jej zakazuje napísať hodnotiace úsudky, ktoré sú chránené
ústavným právom na slobodu prejavu. Namietala, že súd prvej inštancie len stroho uviedol, že statusy sú
proti žalobkyni difamačné, pričom sa však vôbec nezaoberal kontextom, že išlo o bezprostrednú reakciu
na konanie žalobkyne, pričom sa ani nevyjadril k skutočnosti, prečo považoval autoritatívne obmedzenie

práva na slobodu prejavu za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, ktorá je jednou z materiálnych
podmienok, ktorá musí byť pri obmedzení ústavného práva na slobodu prejavu bezvýhradne splnená.
Poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej: „sloboda prejavu sa netýka
iba informácií či myšlienok, ktoré sú prijímané priaznivo či považované za neurážajúce alebo prijímané s
ľahostajnosťou, ale aj tých, ktoré urážajú, šokujú, či znepokojujú štát alebo akúkoľvek časť obyvateľstva.

Vyžadujú to požiadavky plurality, tolerancie a myšlienkovej otvorenosti, bez ktorých niet demokratickej
spoločnosti.“ Súdu prvej inštancie vyčítala pochybenie, keď uložil povinnosť zdržať sa zverejňovania
alebo iného šírenia informácií týkajúcich sa dôvodov úmrtia L.. U. G., O.. X.X.XXXX, O. Z. V. F. X. XXX,
V., a to vrátane informácií spájajúcich žalobkyňu s úmrtím L.. U. G. a vrátane zdravotnej dokumentácieL.. U. G., nakoľko zakázal uverejňovať akékoľvek informácie o príčinách úmrtia U. G., pričom vôbec
nerozlišuje, či sú pravdivé, alebo nepravdivé. Nestotožnila sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že
žalobkyňa osvedčila dôvody úmrtia U. G. a to s odkazom na agentúrnu správu SITA. Mala za to, že

na vyslovenie uvedeného záveru nebol kompetentný, nakoľko poukázanie na agentúrnu správu SITA
nemôže osvedčiť dôvody úmrtia akejkoľvek osoby. Záver súdu považovala za predčasný, nakoľko vo
veci je vedené vyšetrovanie, v rámci ktorého do dnes neboli vypracované znalecké posudky, ktoré by
na základe vykonanej pitvy stanovili príčinu smrti U. G.. V prípade ak by orgány činné v trestnom konaní
v rámci vyšetrovania smrti U. G. niekoho obvinili, by nastala situácia, v rámci ktorej by mala súdom

prvej inštancie zakázané kohokoľvek o tejto skutočnosti informovať. Súd prvej inštancie uviedol, že
žalobkyňa osvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, avšak
bližšie svoj záver nerozvinul, čím zaťažil napadnuté uznesenie vadou nepreskúmateľnosti. Vzhľadom na
vyššie uvedené mala za to, že vo vzťahu k statusom neboli splnené podmienky prípustnosti obmedzenia
ústavného práva na slobodu prejavu ale naopak súd prvej inštancie neprimerane zasiahol do ústavou
garantovaného práva na slobodu prejavu, keď rozhodol bez toho, aby vykonal test proporcionality a

akokoľvek posúdil potrebu nevyhnutnosti obmedzenia ústavného práva v demokratickej spoločnosti a
sledovanie legitímneho účelu. Súd prvej inštancie svojvoľne rozhodol, že výroky sú difamačné a preto sa
na ne sloboda prejavu nevzťahuje a preto nesprávne právne posúdil možnosť prípustnosti obmedzenia
slobody prejavu a zároveň tým, že vopred prejudikuje dôvody úmrtia U. G. bez toho, aby poznal závery
vyšetrovania, tak zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla napadnuté uznesenie v jeho vyhovujúcej časti
potvrdiť. Mala za to, že postoj žalovanej, že nechce žalobkyni škodiť, že ju z ničoho neobviňuje, a že
by mala mať sama záujem na vyšetrení, sú len falošnými pózami žalovanej. Žalovaná ani po nariadení

neodkladného opatrenia neprestala s verejnými útokmi voči žalovanej a rodine zosnulého. Na základe
jej ďalších krokov boli nariadené voči nej už ďalšie dve neodkladné opatrenia č. k. 23C/8/2024-53 a č. k.
27C/46/2024-37, ktoré potvrdzujú, že žalobkyňa sa voči žalovanej (vo svojom mene i mene zosnulého)
bráni dôvodne, a nejde ani o jednorazový ukončený exces žalovanej, ale o konštantné priživovanie
a prezentovanie sa na téme smrti zosnulého. Tieto kroky, ako aj trestné oznámenie žalovanej, jasne

svedčia o neprijateľných útokoch voči pamiatke a rodine zosnulého a o tom, že žalovaná s nimi nemieni
prestať. Uvedené preukazuje nielen nedôvodnosť odvolania žalovanej, ale naopak dôvodnosť odvolania
žalobkyne v časti, v ktorej jej súd prvej inštancie neposkytol ochranu. Podrobné dokazovanie môže
byť predmetom následného konania o náhradu nemajetkovej ujmy; účelom neodkladného opatrenia je
len zabrániť týmto sériovým útokom zo strany žalovanej a zabezpečiť zosnulému a jeho rodine pokoj,

ktorý si zaslúžia, a súkromie a dôstojnosť, na ochranu ktorých majú osobitne pred akútnymi zásahmi
právo. Považovala tvrdenia žalovanej, že neodkladné opatrenie nie je nevyhnutné, keďže informáciu
medzičasom rozšírilo bulvárne médium, a k tomuto obsahu sa stále dostanú státisíc čitateľov, za
nezmyselné, nakoľko primárny porušovateľ sa nemôže odvolávať na to, ak jeho porušenie ďalej rozšíril
sekundárny porušovateľ a takéto konanie nemôže poškodenú stranu zbaviť práva na súdnu ochranu.

Bola názoru, že ani (následné) reakčné a emóciami ovplyvnené konanie žalobkyne, nedáva žalovanej
právo rozširovať hoax o zavraždení zosnulého, znižovať tým aj jeho dôstojnosť v očiach verejnosti a
ani právo tým priamo či nepriamo útočiť na žalobkyňu, ktorú s týmto konaním spája a verejne difamuje,
pričom odmietla i tvrdenia, o zaslaní fotografií mŕtveho manžela žalovanej. Uviedla, že zosnulý, ani jeho
rodina nemajú ani po jeho smrti dôvod trpieť takéto zásahy zo strany žalovanej. Ide pritom o zásahy

mimoriadne intenzívne, týkajúce sa najintímnejších aspektov osobnosti, vrátane zdravotných údajov,
ako aj dôstojnosti tak zosnulého ako i rodiny. Uviedla, že proti ústavnému právu na slobodu prejavu
stoji i ústavné právo na ochranu súkromia a dôstojnosti do ktorého žalovaná hlboko zasiahla. Žalovaná
považuje svoje právo na slobodu prejavu za neobmedzené, pričom to však nie je, pokiaľ naráža na práva
iných, najmä právo na dôstojnosť či právo na súkromie. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného

súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1586/09 v ktorom zdôraznil, že dôstojnosť je základnou spoločenskou hodnotou a
zásah do dôstojnosti je zásahom veľmi vážnym a je ťažko reparovateľným. Ústavný súd pritom zároveň
poukázal na to, že všeobecné súdy majú pri posudzovaní sporov o ochranu osobnosti tiež prispievať
k vytváraniu hodnôt a štandardov verejného poriadku, a zamedziť bezbrehej bulvarizácii verejného
priestoru, ktorá až neguje spoločenské hodnoty. Obmedzenie neodkladným opatrením nie je nijako

neprimerané; naopak je primerané ochrane práv rodiny žalobkyne, do ktorých žalovaná akútne zasiahla.
Považovala argumentáciu žalovanej, že záver súdu prvej inštancie o príčinách smrti je predčasný, keďže
ak by orgány činné v trestnom konaní niekoho obvinili zo smrti zosnulého, tak by o tom nemohla nikoho
informovať, za nedôvodný, nakoľko má možnosť podania žaloby o navrátenie do pôvodného stavu, akoaj návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Bola názoru, že aj pravdivá informácia nie vždy môže byť
automatickyšírená,napr.zverejňovaniekonkrétnychrozborovtelesnýchtekutínrozhodnejemimoriadne
intímnou informáciou. Žalovaná zverejnila rozbory, o ktorých tvrdí, že sú zosnulého. Zdravotný stav,

a zdravotná dokumentácia je jednou z najintímnejších informácií (predstavuje aj osobitnú kategóriu
osobných údajov). Tieto informácie, aj keby boli pravdivé a pravé, nemajú byť bez súhlasu dotknutej
osoby prezentované verejne, a vôbec nie mediálne a ani súhlas, ktorý tvrdí, že jej bol daný, nijako
neosvedčila.

13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že je postavené skôr na emocionálnom
charaktere než právnom charaktere, nakoľko nie je zrejmé, prečo žalobkyňa považuje zverejnenie
akejkoľvek fotografie, či umeleckého videa so spevom U. G. za čiastkový útok voči svojej osobe, ktorý
je spôsobilý privodiť jej ujmu na osobnostných právach. Na zverejnení odkazu na umelecké video, na
ktorom mladý U. G. spieva v hudobnej skupine naozaj nie je nič, čo by sa dalo považovať za nepovolený
zásah do jeho osobnostných práv a práv žalobkyne. V žiadnom prípade sa pritom nejedná o prejav

osobnej povahy, ale zo samotného účelu je zrejmé, že je smerované širokej verejnosti. V tejto súvislosti
poznamenala, že hudobné video je zverejnené na portáli youtube.com viac ako 9 rokov. Zároveň nie
je zrejmé, ako do osobnostných práv U. G., resp. žalobkyne zasahuje zverejnenie fotografie, ktorá
bola očividne vyhotovená so súhlasom U. G.. Považovala za absurdne, že mala počas života U. G.
od neho zrejme pýtať podpísaný písomný súhlas na ukázanie spoločných fotografii tretím osobám

pre prípad jeho smrti. Občiansky zákonník poskytuje ochranu len pred zverejňovaním písomností,
podobizní, obrazových snímok a obrazových a zvukových záznamov, ktoré sa dotýkajú osobnosti
občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a
ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti a neumožňuje nariadiť zákaz šírenia akejkoľvek
informácie o fyzickej osobe bez ohľadu na to, či má osobnú, resp. difamačnú, či nepravdivú povahu.

Takto široko koncipovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého nemôžem o U.
G. a žalobkyni doslova nikomu nič povedať, nemá oporu ani v Občianskom zákonníku. Čo je vôbec
prvou a základnou podmienkou pre možnosť obmedzenia slobody prejavu podľa slovenského právneho
poriadku. Žalobkyňa sa ústavnoprávnymi podmienkami pre možnosť obmedzenia slobody prejavu v
celom konaní ani len nezaoberá a dožaduje sa vydania nezákonných a nepreskúmateľných súdnych

rozhodnutí. Záverom uviedla, zmienené príspevky na sociálnej sieti, ktorých zmazania sa žalobkyňa
domáha neznižujú ľudskú dôstojnosť a neohrozujú postavenie či povesť U. G. a žalobkyne v spoločnosti.

14. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej k jej odvolaniu nevyjadrila.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, a prejednal
odvolania žalobkyne a žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.).

16. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a
spôsobujetzv.prekážkuprávoplatnerozhodnutejveci(impedimentumreiiudicatae),toznamená,žeotej
istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie
ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Teória procesného práva
vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových

strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté
osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb
(žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Inak povedané, ak by sa žalobca stal žalovaným
a žalovaný žalobcom, pričom by sa nevyskytla žiadna nová skutočnosť, ktorá by zmenila skutkový stav
žaloby, ešte stále bude trvať prekážka právoplatne rozhodnutej veci. V otázke predmetu konania sa

procesná teória celkovo zhoduje. Zástancovia predmetu konania v užšom zmysle slova tvrdia, že je to
žalobný nárok (žalobný petit), ktorý sa má stať súčasťou výroku rozhodnutia, ak súd žalobe vyhovie.
Takto sa spravidla chápe v praxi. Zástancovia predmetu konania v širšom zmysle slova chápu predmet
konania ako žalobný nárok spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný návrh vyplývať.
K takémuto názoru sa prikláňa prevažná väčšina predstaviteľov právnej teórie. Tento postulát vychádza

aj z normatívnej dikcie tohto ustanovenia, ktoré normuje o prekážke právoplatne rozhodnutej veci. V
zmysle tejto prekážky sa nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Výklad
pojmu „tá istá vec“ je pomerne jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tie isté subjekty práva, ktoré
vystupovali v pôvodnom konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania (to znamená, že ideo totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi; nie je pritom
rozhodujúce, či pôvodné strany vystupujú v pôvodných procesných postaveniach).

17. So zreteľom na povinnosť súdu v akomkoľvek štádiu konania skúmať splnenie procesných
podmienok (§ 161 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 378 ods. 1 C. s. p.), odvolací súd zistil, že:
- Mestský súd Bratislava IV uznesením č. k. 23C/8/2024-140, zo dňa 3.10.2024, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/60/2024-124, zo dňa 27.8.2024, v spojení s opravným uznesením
č. k. 8Co/60/2024-136, zo dňa 16.9.2024; uložil žalovanej povinnosť (i) odstrániť zo sociálnej siete

Facebook status (príspevok) zo dňa 24.2.2024 obsahujúci súkromnú komunikáciu so zosnulým L..
U. G., vrátane fotografie z nemocničného prostredia a vrátane fotografie so sprievodným popisom a
hodnotením tejto komunikácie; (ii) odstrániť zo sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa
25.02.2024 obsahujúci dve fotografie z obrazovky zo súkromnej komunikácie so zosnulým L.. U. G.
v znení: „Pripájam jednu z našich mnohorocných komunikácii. U. vedel že je traveny...“; s tým, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti

žalovanej odstrániť zo sociálnej siete Facebook status (príspevok) zo dňa 25.2.2024 v znení: „U. vedel
že je traveny.... chcel to riešiť sám, keď mu bude lepšie... vyssie pripájam jednu z našich mnohých,
dlhoročných komunikácii. Nezlepsovalo sa, tak mi dal pokyn, aby som to v prípade, že sa mu niečo
stane riesila ja.“ a v časti odstránenia zo sociálnej siete Facebook statusu (príspevku) zo dňa 29.2.2024
s nadpisom v znení „NEODKLADNE NARIADENIE, ktoré mi nebolo ešte doručené, ale vie už o ňom

Novy cas“, vrátane pripojenej fotografie s popisom, zamietol.

- Mestský súd Bratislava IV uznesením č. k. 23C/8/2024-140, zo dňa 3.10.2024, uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa zverejňovania súkromných fotografií a osobnej korešpondencie L.. U. G., O..
X.X.XXXX, O. V. F. X. XXX, V., vrátane jeho súkromnej elektronickej komunikácie so žalovanou a

súkromných a dôverných informácií o zdravotnom stave a liečbe poskytnutých L.. U. G. žalovanej.

- Mestský súd Bratislava IV uznesením č. k. 27C/46/2024-37, zo dňa 26.6.2024, uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa zverejňovania alebo šírenia informácií o zosnulom
L.. U. G., O.. X.X.XXXX, K.. XX.X.XXXX, ktoré sa týkajú jeho choroby, nepriaznivého zdravotného stavu

počas choroby, vrátane jemu poskytovanej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, tiež fotografií
zobrazujúcich jeho nepriaznivý zdravotný stav počas choroby a akýchkoľvek prejavov jeho choroby, jej
liečby alebo následkov obmedzení s chorobou súvisiacich.

18. A preto pokiaľ ide o posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia v bode

6. výroku I., v časti v ktorej súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zdržať sa zverejňovania alebo
iného šírenia zdravotnej dokumentácie L.. U. G.; odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu boli
v tomto rozsahu upravené pomery uzneseniami Mestského súdu Bratislava IV č. k. 23C/8/2024-140,
zo dňa 3.10.2024, a č. k. 27C/46/2024-37, zo dňa 26.6.2024, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v
tejto časti bodu 6. výroku I. podľa § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p. zrušil a konanie v tejto časti podľa §

391 ods. 1 C. s. p. zastavil.

19. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.24. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom

neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie
je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom
prípade je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

25. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť
upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie

neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie práva.

26. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má teda povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností
odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie a zároveň má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o
skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

27. Neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a
pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné
situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť
okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť

v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje
opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa
alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V
rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla
v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane

hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu.

28.Odvolacísúdďalejpripomína,žepojem„potrebabezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“
je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná

alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu
oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený
skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie
neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu
má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu,

aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

29.Jetrebavychádzaťznaliehavostianutnejpotrebybezodkladnejúpravy,ktorájeosvedčenáibavtedy,
ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné

opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane,
prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o
konečnú súdnu ochranu. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení navrhovateľa; tieto tvrdenia sa musia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodnenadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

30. Tomu zodpovedá povinnosť navrhovateľa osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy,
ktorá mu hrozí. Predpokladom toho je, že navrhovateľ preukáže existenciu takých konkrétnych úkonov
strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa
strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len
ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

31. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že posúdenie kolízie práva na ochranu
osobnostnýchprávžalobkyne,ktorávkonanívystupujetiežakosubjektrealizujúcipostmortálnuochranu
osobnosti zosnulého L.. U. G., a práva na slobodu prejavu žalovanej; vo vzťahu k statusom žalovanej
na sociálnej sieti Facebook obsiahnutých v bodoch 1. až 5. výroku I. a k bodu 6. výroku I. napadnutého
uznesenia v časti povinnosti žalovanej zdržať sa zverejňovania alebo iného šírenia informácií týkajúcich

sa dôvodov úmrtia L.. U. G., vrátane informácií spájajúcich žalobkyňu s úmrtím L.. U. G.; spočívalo v
hľadaní vyváženého vzťahu medzi ústavou garantovaným právom na ochranu osobnostných práv na
jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na informácie na strane druhej. Sloboda prejavu
vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje totiž jeden zo základných
pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo,

resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú
štát alebo časť obyvateľstva; to je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez
ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva Handyside proti Spojenému kráľovstvu zo 7. decembra 1976, sťažnosť č. 5493/72). Ako explicitne
z obsahu limitačnej klauzuly v Čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a Čl. 10 ods. 2 Dohovoru vyplýva, ktokoľvek,

kto vykonáva slobodu prejavu, má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť, v rámci ktorých
nesmie prekročiť isté hranice stanovené v záujme štátnej bezpečnosti, ochrany práv a slobôd iných a
ostatných tu vymedzených relevantných sociálnych potrieb; takto prezentované výnimky ohraničujúce
slobodu prejavu si však vyžadujú úzku interpretáciu, kde potreba obmedzenia slobody prejavu musí
byť preukázaná presvedčivým spôsobom, a to vzhľadom na význam tejto slobody garantujúcej ducha

tolerancie demokratickej spoločnosti. Jadrom ochrany ľudských práv je vždy snaha o maximalizáciu
hodnôt slobody, rovnosti a dôstojnosti jednotlivcov, ktoré predstavujú určité spojené nádoby, kde nie je
možná ich absolutizácia, ale len rozumné vyvažovanie, pričom konflikt vo vnútri systému základných
práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy (nálezy Ústavného súdu SR
sp. zn. PL. ÚS 22/06, sp. zn. PL. ÚS 6/04, sp. zn. III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody

sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k
neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (nález Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 7/96). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú nevyhnutne musí vo
svojej rozhodovacej činnosti zohľadniť všeobecný súd a ktorá pokrýva prípady kolízie práva na ochranu
dobrej povesti právnickej osoby (ochranu osobnosti fyzickej osoby) s právom na slobodu prejavu, sa

vyznačuje značnou rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, preto nie je možné vyvodiť z nej
striktné všeobecné pravidlá; práve naopak, tieto prípady si vyžadujú náležité posúdenie skutkových
okolností prípadu a následné starostlivé vyvážanie týchto vzájomne protichodných garancií.

32. Napriek spomínanej rôznorodosti rozhodovacej praxe štrasburského súdu existuje v oblasti

difamačnýchsporovniekoľkozákladnýchorientačnýchkritérií,ktorézvyknúbyťzohľadňovanépririešení
otázky ochrany osobnostných práv v strete so slobodou prejavu, a ktorých systematickým posúdením
možno uzavrieť, či bude daná prednosť ochrane slobody prejavu alebo naopak, osobnostným právam.
Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho
primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento

účel judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR využíva test proporcionality
založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade
„hovoril“, resp. uverejnil informáciu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18.4.2013).

33. Hodno uviesť, že napadnuté uznesenie v bodoch 1. až 5. výroku I. a v bode

6. výroku I. v časti povinnosti žalovanej zdržať sa zverejňovania alebo iného šírenia informácií týkajúcich
sa dôvodov úmrtia L.. U. G., vrátane informácií spájajúcich žalobkyňu s úmrtím L.. U. G.; bolo súdom
prvej inštancie založené na závere, že namietané výroky (statusy) žalovanej zasahujú do osobnostných
práv žalobkyne a zosnulého L.. U. G. s tým, že tieto závery implicitne zahŕňali posúdenie prvkov testuproporcionality. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že obsah týchto výrokov,
formuláciu, spôsob zverejnenia výrokov a vzájomnú časovú nadväznosť výrokov; nie je možné hodnotiť
izolovane, ale v súhrne ako jedno pokračujúce konanie počnúc statusom zverejneným dňa 25.1.2024 a

poslednýmdňa26.1.2024(celkovo5statusov),ktorýchtémoubolopublikovaniepochybnostíopríčinách
úmrtia L.. U. G., ale tiež súkromnej komunikácie žalobkyne so žalovanou. Žalovaná však pri svojom
konaní plne opomenula, že sloboda prejavu nie je bezbrehá. V súkromnej téme ťažkého zdravotného
stavu fyzickej osoby, ktorý vyústil do jej úmrtia, bez relevantných vecných dôkazov a argumentov
vyvolávať u verejnosti podozrenie o jej úkladnej vražde na otravu ťažkými kovmi, podprahovo podsúvať

možný súvis so žalobkyňou zaslanými fotografiami „mŕtveho manžela“ žalovanej a podozrením z
manipulácie so vzorkami zosnulej osoby na expertíze, t. j. prezentovať súkromné témy zdravotného
stavu a života fyzickej osoby v kontexte nepodložených vážnych podozrení o jej úmyselnom usmrtení s
možnou zainteresovanosťou jeho manželky minimálne v súvislosti s možnou manipuláciou so vzorkami
na expertíze; nemôže takéto konanie žalovanej požívať právnu ochranu slobody prejavu pred ochranou
osobnostných práv žalobkyne a jej zosnulého manžela. Žalovaná totiž v téme nie verejného záujmu,

neplniaca úlohy subjektu so zvýšenou ochranou slobody prejavu, verejne na sociálnej sieti šírila vecne
relevantným spôsobom nepodložené pochybnosti o úmrtí L.. U. G. a zverejňovala konanie žalobkyne,
ktoré by malo (mohlo) súvisieť s príčinami úmrtia L.. U. G., resp. okolnosťami súvisiacimi s vyšetrovaním
dôvodov jeho úmrtia; a preto nemožno dospieť k inému záveru, že konanie žalovanej, ktorá síce bola
v bližšom vzťahu so zosnulým, sledovalo viac osobné záujmy žalovanej o bulvarizáciu tejto témy v

prostredí sociálnej siete Facebook, avšak neprípustne na úkor dôstojnosti zosnulého L.. U. G., ako aj
súkromia žalobkyne, nakoľko narušila pietu za zosnulým a súkromie jeho pozostalej manželky, ktoré sú
podľa názoru odvolacieho súdu aj naďalej rešpektovanými normami spoločenského správania.

34. Nebolo možné sa stotožniť so žalobkyňou namietajúcou nesprávnosť napadnutého uznesenia v

zamietajúcej časti, v ktorej súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by zakázal žalovanej zverejňovať alebo inak šíriť informácie zmieňujúce L.. U. G. alebo
žalobkyňu, alebo týkajúce sa L.. U. G. alebo žalobkyne, vrátane akýkoľvek prejavov osobnosti L.. U.
G., najmä fotografií, podobizní, obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov, písomností či
zdravotnej dokumentácie; teda všeobecne pôsobiaceho zákazu šírenia informácii, či prejavov osobnej

povahy týkajúcich sa zosnulého L.. U. G. a jeho manželky, keďže k takému zásahu do práv žalovanej by
došlobezposúdeniaprimeranostiatedavyhodnotenia,čizákazuloženýžalovanejniejenadnevyhnutný
rozsah na ochranu oprávnených záujmov zosnulého L.. U. G. a žalobkyne. Na správnosť zamietajúceho
výroku napadnutého uznesenie nemalo vplyv posúdenie oprávnenosti žalovanej použiť fotografiu
zachytávajúcu žalovanú s L.. U. G., nakoľko žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia nedomáhala odstránenia tejto fotografie, ale túto fotografiu použila ako argument a dôkaz k
osvedčeniu dôvodnosti všeobecného zákazu o. i. aj používania fotografií zachytávajúcich L.. U. G..

35. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v bodoch 1. až 5. výroku I. a v bode 6. výroku I. v časti, v ktorej

súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zdržať sa zverejňovania alebo iného šírenia informácií
týkajúcich sa dôvodov úmrtia L.. U. G., vrátane informácií spájajúcich žalobkyňu s úmrtím L.. U. G. a
vo výroku, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti (výrok II.); je
vecne správne, a preto ho v zmysle § 387 C. s. p. potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 2 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko žalobkyňa ani žalovaná nemali v odvolacom konaní úspech.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).