Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123364923
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123364923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
IČO:50496166,sosídlomTolstého1201/20,01001Žilina,právnezastúpený:Advokátskoukanceláriou
ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36864455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti
žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpená: JUDr. Baltazár Muscka, advokát so sídlom Vajnorská 55,
831 03 Bratislava, v konaní o zaplatenie 124,49 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/3/2024-212 zo dňa 21. novembra

2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 124,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 08.02.2023 do zaplatenia.
Výrokom II. vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 26.01.2024 zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe a trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu
100 %.

1.1
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods.
1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ďalej podľa
4 ods. 1, 2, 4 § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“).
1.2
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporné, že dňa 08.10.2022 došlo v Žiline
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Škoda Octavia,
EČV: A., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť Slovgroup s.r.o., IČO: 51 892
359. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným

u žalovaného. Poistná udalosť je u žalovanej evidovaná pod č. 9533273619. Rovnako nesporné bolo,
že v dôsledku dopravnej nehody bola poškodená nútená za účelom zabezpečenia svojich potrieb z
dôvodu poškodenia jej motorového vozidla, zapožičať si vozidlo u žalobcu, keď si zapožičala vozidlo
zn. Škoda Octavia IV, AT, EČV: A.. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o nájme č. 740/2022 zodňa 14.11.2022 (č.l. 5 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenej vyššie uvedené vozidlo od
14.11.2022 do 05.12.2022 za denné nájomné 60 Eur, zmluvné nájomné v sume 45 Eur, s poplatkom
za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 eur. Poškodená mala vypožičané vozidlo 22 dní, t.j.

od 14.11.2022 do 05.12.2022. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9242022
(č.l. 7 spisu) zo dňa 12.12.2022, splatnou dňa 05.12.2022 na sumu 1020,- Eur s DPH, 850 eur bez
DPH. Uvedená suma je fakturovaná za už zmienené obdobie 22 dní, pričom výška denného nájomného
predstavovala 45 eur s DPH. V sume 1 020 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie vozidla vo výške 30 eur s DPH. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods.

1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti
na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Poškodená následne
postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
12.12.2022. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 7 rub spisu) a z oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2022 adresovanej žalovanému (č.l. 8 rub spisu).
1.3

Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná nespochybňovala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú súd
mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení zo dňa 12.12.2022 a z Oznámenia zo dňa 12.12.2022, tzn.
aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní sporná nebola. Rovnako v konaní nebola sporná pasívna
legitimácia žalovanej, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že poškodená bola v rozhodnom čase poistená
u žalovanej, čo ani žalovaná nenamietala. Za nesporné označil spôsobenie škody na motorovom

vozidle poškodenej a to vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovanej. Rovnako bolo nesporné, že
poškodená si po dobu opravy vozidla zapožičala náhradné motorové vozidlo a to po dobu 22 dní, za čo
je žalobca vyúčtoval sumu 1 020 eur, ktorá suma v sebe zahŕňa nájomné za 20 dní s denným nájomným
45 eur s dph a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 eur. V tejto súvislosti súd uvádza,
že v konaní nebola sporná výška denného nájomného ako ani povinnosť zaplatiť poplatok za pristavenie

vozidla. Ďalej za nesporné určil, že dňa 20.01.2023 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, na
základe ktorého žalovaná vyhotovila Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.01.2023 (č. l. 10 spisu), a
že žalovaná uhradila žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej sumu 725,51 eur. Z predloženého
Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaná odpočítala od uplatneného poistného nároku sumu
124,49 eur z dôvodu amortizácie. Vo zvyšku žalovaná uznala, že skutočná výška škody predstavuje

895,51 eur a to z dôvodu potreby odpočtu iba amortizácie vo výške 124,49 eur. Z uvedeného oznámenia
tedavyplýva,ževčaseukončenialikvidáciedospelažalovanákzáveruooprávnenostipoistnéhoplnenia
vo vzťahu k počtu dní, v rozsahu ktorého si poškodená prenajala náhradné vozidlo, v rozsahu výšky
škody, ako aj v rozsahu povinnosti platiť poplatok za pristavenie vozidla.

1.4
Ako sporné v konaní posúdil nárok žalobcu vo vzťahu k sume 124,49 eur, ktoré žalovaný nevyplatil
z dôvodu odpočítania amortizácie a vzájomnou žalobou uplatnenú sumu 375 eur, ktoré vyplatila
žalobcovi, keď žalovaný bol toho názoru, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie za nájom
náhradného vozidla v období od 26.11.2022 do 05.12.2022, t.j. v rozsahu 10 dní.

1.5
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný plnil žalobcovi plnenie na základe vlastného šetrenia.
Následne v rámci súdneho konania zmenil vlastné právne závery bez opory v predložených dôkazoch.
S ohľadom na uvedené vo vzťahu k podanej vzájomnej žalobe súd prvej inštancie konštatoval, že

nebolo zistené, že by žalovaná plnila žalobcovi poistné plnenie omylom, čiže by plniť nechcela a
žalobca by sa teda bezdôvodne obohatil vyplatením poistného plnenia v sume 375 eur. Z obsahu
predloženého oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaná právnemu nástupcovi poškodenej
plnila z dôvodu, že sama pri aplikácii zákona o PZP po vykonaní šetrenia poistnej udalosti vyhodnotila
potrebu vyplatenia poistného plnenia titulom vzniku škody právnemu nástupcovi poškodeného, ktorú

škodu hradí žalovaná z dôvodu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia. Nad rámec vyššie
uvedeného zaoberal tvrdením žalovanej o nemožnosti priznania poistného plnenia vo vzťahu k dobe
nájmu od 26.11.2022 do 05.12.2022. Žalovaná uviedla, že z faktúry za opravu poškodeného vozidla
vyplýva, že táto bola vystavená už 25.11.2022. Žalovaná je teda toho názoru, že keďže bolo poškodené
vozidlo pripravené omnoho skôr, je nájom náhradného vozidla v tomto období (po 25.11.2022) potrebné

považovať za nedôvodný. Súd prvej inštancie konštatoval, že vozidlo sa dostalo do rúk poškodeného až
dňa05.12.2022,kedysimoholsvojeopravenévozidlovyzdvihnúťprvýkrát,tzn.ažmomentomdoručenia
krycieho listu zo strany žalovanej autorizovanému servisu. Uvedená skutočnosť o tom, že by žalovaná
doručila v tomto čase krycí list autoservisu nebola v konaní sporná. Súd prvej inštancie uviedol, žečakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na ťarchu poškodenej, keď žalovaná je jediná, ktorá „má
v rukách“ urýchlenie procesu odovzdania vozidla, ktoré jednoznačne nadväzuje na doručenie krycieho
listu. Žalovaná mala možnosť odovzdať krycí list ihneď po oprave, keď súd má vedomosť, že v niektorých

prípadoch je tomu tak, napriek uvedenému bez bližšieho zdôvodnenia žalovaná čakala a krycí list
autoservisu doručila až po 10 dňoch. Takéto svoje konanie ničím nezdôvodnila, ale pritom sa v konaní
snaží preniesť zodpovednosť na žalobcu. Súd je potom toho názoru, že čakanie na doručenie krycieho
listu nemôže byť na ťarchu žalobcu ako právneho nástupcu poškodenej, keď žalovaná mala vedomosť,
ktorá vedomosť vyplýva z rovnakého procesu v obdobných prípadoch riešených aj pred tunajším súdom,

že vozidlo do doby doručenia krycieho listu poškodenej vydané nebude. Potom je nutné ustáliť, že
poškodenej vzniklo právo na nájom náhradného vozidla po celú dobu, kedy bolo jej motorové vozidlo
v autoservise a to až do jeho vydania. Žalovaná v konaní nerozporovala tvrdenie žalobcu o tom, že
autoservis Todos s.r.o. je zmluvným autoservisom žalovanej. K tomu súd zároveň však zdôrazňuje, že
takýto postup autoservisu žalovaná nenamietala, keď sama uznala v Oznámení o poskytnutí poistného
plnenia potrebu plnenia za celú dobu trvania nájmu.

1.6
Súd prvej inštancie vyjadril názor, že užívanie prenajatého náhradného vozila počas celej doby
opravy vozidla až do skutočného odovzdania opraveného motorového vozidla bolo v priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou (poistnou udalosťou), a to s poukazom na tú skutočnosť, že

odovzdanie opraveného motorového vozidla po doručení krycieho listu zo strany žalovanej je vopred
odsúhlasené samotnou žalovanou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vzájomnú
žalobu žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 375 eur ako nedôvodnú zamietol.

1.7

Súd prvej inštancie posudzoval žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 124,49 eur, ktorú sumu
žalovaná neuhradila žalobcovi z dôvodu, že od faktúry č. 9242022 bolo potrebné odpočítať amortizáciu
za neužívanie vlastného motorového vozidla poškodenej. K samotnej výške odpočtu žalovanej súd prvej
inštancie uviedol, že žalovaná nijakým spôsobom nekonkretizovala výšku odpočítanej sumy za tvrdené
zhodnotenie vozidla poškodenej. Potom súd takéto odpočítavanie akejkoľvek, žalovanou ustálenej

sumy, bez možného preskúmania, považuje za neodôvodnene uskutočnený odpočet a svojvoľné
znižovanie uplatneného a preukázaného nároku poškodenej, resp. jej právneho nástupcu. Tzn. v tomto
smere žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, nakoľko nedostatočne a neadekvátne
odôvodnil krátenie poskytnutého plnenia o sumu 124,49 eur. Ďalej uviedol, že súdna prax sa už dávno
ustálila v názore, že v žiadnom prípade nemôže dochádzať k zhodnoteniu motorového vozidla, ktoré

je v oprave z dôvodu vzniku škodovej udalosti, tzn. z dôvodu poškodenia tohto motorového vozidla.
Zdôraznil, že poškodením motorového vozidla škodovou udalosťou vznikne poškodenému škoda na
motorovom vozidle, ktorá nebola odstránená, alebo celkom nahradená ani dôsledným vykonaním jeho
opravy. Je totiž zrejmé, že každé havarované motorové vozidlo aj po vykonaní opravy stráca na svojej
všeobecnej hodnote, pretože je všeobecne známou skutočnosťou, že dopravnou nehodou poškodené,

aj keď neskôr opravené motorové vozidlá, sa na trhu predávajú obtiažnejšie a za nižšiu cenu, ako
vozidlá nehavarované. Každou nehodou sa technická hodnota motorového vozidla znižuje. Uplatnenie
amortizácie (čomu v tomto prípade by pravdepodobne zodpovedalo odpočítanie nákladov, ktoré by
malo vzniknúť poškodenej v súvislosti s používaním vlastného motorového vozidla) by bolo v rozpore
s princípom nikoho nepoškodzovať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na argumentáciu, ktorú vyslovil

Najvyšší súd SR v rozsudku, sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013. Súd zároveň uvádza, že nie
je dôvodné, aby boli od dohodnutého nájomného za užívanie náhradného vozidla odpočítané náklady
stanovené na základe interného výpočtu žalovaného.

1.8

K námietke žalovaného, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo neskôr, a to dňa 14.11.2022,
keď škodová udalosť nastala 8.10.2022, čo podľa žalovanej popiera nevyhnutnosť doby nájmu. Ku
skutočnosti, že poškodená nepristúpila k nájmu náhradného vozidla ihneď po vzniku dopravnej nehody
súd uvádza, že je toho názoru, že poškodená správne pristúpila k prenájmu náhradného vozidla až
po tom, čo skutočne náhradné motorové vozidlo potrebovala. Skutočnosť, že poškodená potrebovala

mať k dispozícii motorové vozidlo, vyplýva už zo zistenia, že bola vlastníkom motorového vozidla, na
ktorom bola spôsobená škoda. V konečnom dôsledku práve pri využívaní poškodeného motorového
vozidla poškodenou bola spôsobená dopravná nehoda. Poškodená nemusí preukazovať, v aký čas,
kedy presne potrebuje motorové vozidlo, keď je zrejmé, že už titulom vlastníctva a využívania svojhomotorového vozidla, ktorú možnosť stratila, je nutné dospieť k záveru o nevyhnutnosti, resp. potrebe
prenajatia si náhradného motorového vozidla. Poškodená správne pristúpila k prenajatiu náhradného
vozidla až v čase, keď ho potrebovala. Pokiaľ potom po dobu opravy poškodená potrebovala motorové

vozidlo, ktoré nemohla využívať v dôsledku poškodenia svojho vozidla, bolo nutné a účelné na čas
opravy zabezpečiť si vozidlo. Súd v súvislosti s námietkami žalovanej k nepreukázanej nevyhnutnosti
s ohľadom na neskorý prenájom vozidla opätovne zdôrazňuje, že považuje za správne správanie sa
poškodenej, ktorá pristúpila k prenájmu náhradného vozidla až v čase, keď ho skutočne potrebovala po
tom, čo jej vozidlo bolo v oprave. Poškodená týmto spôsobom eliminovala svoje náklady, resp. náklady

žalovaného spojené s prenájmom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie konštatoval, že užívanie
prenajatého náhradného vozila počas doby opravy vozidla až do skutočného odovzdania opraveného
motorového vozidla bolo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (poistnou udalosťou) a to
s poukazom na tú skutočnosť, že odovzdanie opraveného motorového vozidla po doručení krycieho
listu zo strany žalovanej býva vopred odsúhlasené samotnou žalovanou. Súd prvej inštancie uzavrel,
že žalobcovi vznikol nárok na náhradu nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a

to od 14.11.2022 do 05.12.2022, t.j. v rozsahu 22 dní, vrátane v konaní nerozporovaného poplatku
za pristavenie a prevzatie vozidla. V konaní pritom ustálil, že žalovaná neoprávnene odpočítala sumu
124,49 eur, ktorá mala predstavovať zhodnotenie vozidla poškodenej.

1.9

Súd prvej inštancie v konaní vo vzťahu k žalobe a vzájomnej žalobe posúdil, že skutočná výška škody
v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním
následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom
motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom žalovanej nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné

zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z
ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Spolu
s priznanou sumou priznal aj zákonné úroky z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol tak, že ich
náhradu priznal plne úspešnému žalobcovi.
2.

Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobu
zamietne. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil.

2.1
Žalovaný nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie. Rozhodnutie označil za arbitrárne
a nepreskúmateľné. Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v celom uplatnenom
rozsahu, čo aj riadnym spôsobom zdôvodnil a znížil poistné plnenie o náklady, ktoré by vznikli

poškodenej spoločnosti používaním vlastného motorového vozidla. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe
vyplýva,ženemožnopriznaťnákladynaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidla,ktorébypoškodenej
spoločnosti vznikli v dôsledku prevádzky vlastného motorového vozidla. Konajúci súd na danú vec
neaplikoval kritéria nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré vychádzajú z
judikatúry najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. V konaní nebola žalobcom preukázaná

zásadná skutočnosť, a to nevyhnutnosť dĺžky opravy poškodeného vozidla v autoservise. Žalovaný
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3MCdo/3/2015 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.03.2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007. V kontexte uvedených
rozhodnutí mal za to, že bolo dôvodné krátenie plnenia.
2.2

Žalovaný namietal, že dopravná nehoda sa stala dňa 08.10.2022. Poškodená spoločnosť však
odovzdala poškodené motorové vozidlo do servisu a vypožičala si od žalobcu náhradné motorové
vozidlo až dňa 14.11.2022, teda až po uplynutí 34 dní od nehody. Z uvedeného vyplýva, že buď malo
vozidlo iba estetické poškodenia a bolo plne pojazdné alebo nepojazdnosť vozidla pre poškodenú
nepredstavovala taký zásad do jej komfortu, aby bolo nutné prenajať si náhradné motorové vozidlo. Mal

za to, že poškodená mohla opravu riešiť na počkanie, až v momente kedy by servis začal s opravou.
Poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 7Co/131/2022 zo dňa 14.09.2022 a 7Co187/2022 zo
dňa 22.03.2023. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v ods. 47. a 48. odôvodnenia.Ďalej mal za to, že vozidlo nemalo byť zadržiavané autoservisom, a preto nájom od 25.11.2022 do
05.12.2022 je neoprávnený.
2.3

Záverom namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevyporiadal s argumentáciou
žalovaného, nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Vyslovil
názor, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané,
ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa žalovaného nepreskúmateľné.

3.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, mal za to, že súd
sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožnil s názorom súdu obsiahnutým v
odôvodnení rozhodnutia. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom

rozsahu a vysporiadal sa s podstatnou argumentáciou sporových strán. Mal za to, že súd prvej inštancie
sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi
strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa
vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd
nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto

skutkových zistení.

3.1
Žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a teda tento

stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale bol v priamej
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom náhradného
motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval je nepriaznivý
stav. doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí výhradne
so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou za náhradu

škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným
partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno
nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla
v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou
je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Podľa žalobcu

prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje
odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať škodová udalosť je
sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho
vydaním zo strany autoservisu. Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou
udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním

náhradného vodidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla.
3.2
Tvrdenie žalovaného o možnosti opravy vozidla na počkanie označil za nezmyselné. Termín odovzdania
vozidla do opravy bol poškodenému pridelený priamo autoservisom, pričom poškodený si splnil všetky
povinnosti a urobil všetko pre to, aby oprava vozidla prebehla riadne a okamžite, postupoval teda

podľa pokynov a inštrukcii autorizovaného servisu. Poukázal na to, že poškodený nemôže opravované
vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla
dochádza najskôr doručením krycieho listu zo strany poisťovne. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by
poškodenýmalreálnuaobjektívnumožnosťprevziaťsisvojevozidlotak,akotvrdí,tedavdeňvystavenia
faktúry za opravu. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného o tom, že náklady na prenájom

náhradného vozidla vzniknuté po vystavení faktúry za opravu nie je možné považovať za škodu
vzniknutú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Mal za to, že vozidlo poškodeného by neskončilo
v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. Poukázal
na synalagmatický charakter právneho vzťahu medzi autoservisom a poisťovňou. Autorizovaný servis
neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto

zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu
od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného
a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla.
3.3Žalobca záverom zdôraznil, že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca
žalovaného zotrvá v autoservise až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou je priamou a
bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu

poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni
nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre
vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti.

4.

Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca uplatnil svoj nárok na základe
faktúry. Žalovaný sa o skutočnom dátume opravy dozvedel až zo súdneho konania. Šetrenie poistnej
udalosti nevylučuje zodpovednosť žalobcu – jeho právneho predchodcu zo vzniku bezdôvodného
obohatenia. Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil krátenie poistného plnenia
o sumu 124,49 eur. Podľa žalovaného, žalobca v tejto časti nepreukázal svoj nárok, resp. nepreukázal
nedôvodnosť krátenia plnenia.

5.
Žalobca v písomnej duplike k replike žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich
doterajších vyjadrení, písomných podaní a argumentácie v tomto konaní, poukázal najmä na obsah
vyjadrenia k odvolaniu žalovaného ako aj ostatných ústnych a písomných podaní. Poprel tvrdenia

žalovaného s poukazom na to, že žalovaný mal pred podaním žaloby všetky podklady potrebné pre
vybavenie a šetrenie škodovej udalosti a v nijakom prípade nebol uvedený do omylu v otázke splnenia
podmienok pre priznanie poistného plnenia či už zo strany poškodeného alebo zo strany žalobcu. Mal za
to, že zo strany žalobcu bola riadne preukázaná opodstatnenosť a účelnosť poškodeným vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla a rovnako i žalobcom uplatneného nároku. Podľa žalobcu

bolonažalovanom,abyriadnevysvetliťaodôvodniťopodstatnenosťkráteniaplnenia,kčomuvšakzjeho
strany nedošlo, navyše žalovaný v konaní ani len neuviedol, akým spôsobom vôbec dospel k čiastke,
o ktorú poistné plnenie krátil. Vyjadril právny názor, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté
náhradné motorové vozidlo, za celú dobu, po ktorú poškodený svoje poškodené motorové vozidlo
nemohol využívať, preto neexistuje relevantný právny dôvod na krátenie poistného plnenia o zmenu

technickej hodnoty vozidla, či prevádzkové náklady, predstavujúce v podstate to, čo by poškodený ušetril
nepoužívaním svojho opravovaného motorového vozidla.
6.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359

CSP), t.j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu
zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
8.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto

prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, zakého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu

normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom
zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany

(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/
CSP nie je daný.
9.

K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,

keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení

dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383

CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
10.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd akcentuje, že účelom

náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj
primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Odvolací súd
za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia poistnej udalosti

v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle §
11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je odvolaciemu súdu známou
obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravyalebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho
„prísľub“poisťovne,žecenuopravyvozidlavkonkrétnejvýškezaplatí.Odvolacísúdnesúhlasísobranou
žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte

nesplatnejpohľadávke(§151sOZ),atedaoneoprávnenomvyúčtovanínájmuzaobdobieod25.11.2022
do 05.12.2022. Uvedené podľa mienky odvolacieho súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy,
v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď
vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-
právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov.

Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“
výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom
úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával
autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu
neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej
povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda

nenavyšovala). Odvolací súd tvrdenie žalovaného o oprave na počkanie v kontexte vyššie uvedeného
posúdil ako nepreukázaný dohad. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že poškodená osoba pristavila
vozidlo na opravu v dohodnutom čase, a po vykonaní opravy (a doručení krycieho listu si toto vyzdvihla)
si toto vyzdvihla. Skutočnosť, že sa tak stalo až 34 dní po škodovej udalosti nemožno pričítať na
ťarchu poškodeného. Naopak je potrebné zhodnotiť jeho snahu o nenavyšovanie nákladov ako správnu.

Dohady o estetickom poškodení, alebo potrebách poškodenej osoby nie sú na mieste. Oprava trvala
vrozsahu10pracovnýchdní,čoodvolacísúdposudzujeakoštandardnúdobusohľadomnaskutočnosť,
že vozidlo bolo aj lakované. Ak žalovaný tvrdil, že táto doba nebola štandardná, tak takéto svoje tvrdenie
v súdnom konaní nepreukázal. Žalovaný mal možnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
čosavšaknestalo.Súdnemôžezamietnuťžalobunapredstave stranysporu,čoasibolo.Tusaodvolací

súd stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že žalovaný mal od počiatku všetky doklady týkajúce sa poistnej
udalosti, a to vrátane faktúry za opravu (viď č.l. 97), z ktorej je zrejmý rozsah opravy a ak tvrdil, že tento
mal trvať inú dobu, mal k svojmu tvrdeniu predložiť adekvátny dôkaz.
11.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu

príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za
nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou
udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného
či tretieho subjektu (napr. servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo
aj po doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej

povinnosti poškodeného správať sa tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by
servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej
súvislosti neoprávneným konaním servisu) atď. Záverom je potrebné akcentovať, že žalovaná nenavrhla
pred súdom prvej inštancie vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie
príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatňovanou škodou. Napokon pre úplnosť odvolací

súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti. Podľa teórie
adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo
zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je
nielen podmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci
i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody. Vylúčené sú preto také

atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej udalosti pre vzniknutý následok podľa
všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali na vzniku škody iba prostredníctvom
nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda
za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho
priebehu veci mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym

dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla,
ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania
a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom
náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy, resp. doručenia krycieho listu) bola pre
škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej praxe servisov) predvídateľná. Odvolací

súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky
tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať
si svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo
poškodeného bolo v servise od 14.11.2022 do 5.12.2022, kedy po doručení krycieho listu bolo servisomžalobcovi vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou
udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať
za dobu, po ktorú boli náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne. Pokiaľ žalovaný

poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co/131/2019 a Pokiaľ ide a rozhodnutie
tunajšieho súdu sp.zn. 7Co/131/2022, tak odvolací súd uvádza, že tieto sa v citovanej právnej vete nijako
neodkláňajú od záverov v tomto konaní. Účelnosť bola preukázaná potrebou vozidlo opraviť, pričom
žalovaný nepredložil taký dôkaz okrem vlastných dohadov, ktoré by toto znegovali.
12.

Odvolací súd sa plne stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na zaplatenie aj
nájomného za dni 25.11.2022 – 05.12.2022. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie s poukazom
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 602/2022, s ktorého závermi sa
odvolací súd plne stotožňuje, a podľa ktorého: „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do
momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody

nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok. ... V prípade totálnej škody ale krajský súd dospel k záveru,
že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne
zistiteľné, že oprava poškodeného vozidla je neúčelná, a v prípade sťažovateľky tento moment nastal,
keď jej žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla). Tento záver

však ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla
čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii,
keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka
nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na
motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná,

do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať
len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže
naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej
je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu
od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej

udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania
finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného
motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej
udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j.
oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým

kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach
prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz
finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred
škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ správne vec právne
posúdil. Pokiaľ ide o rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 7Co/187/2022, tak odvolací súd uvádza, že

tieto závery boli prekonané vyššie uvedeným nálezom, z ktorého súd prvej inštancie aj odvolací súd
vychádza. Odvolací súd má na základe vyššie uvedeného za to, že súd prvej inštancie dôvodne zamietol
vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 375,- eur.
13.
Odvolateľ ďalej namietal neakceptovanie zníženia poistného plnenia s ohľadom na prevádzkové náklady

vo výške 124,49 eur, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla,
ak by poškodené nebolo. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že už
samotným vznikom poistnej udalosti dochádza k znehodnoteniu motorového vozidla a k zníženiu
jeho trhovej hodnoty odvíjajúcej sa, o.i., od technického stavu vozidla. Pokiaľ žalovaný v oznámení
o poistnom plnení toto poistné plnenie znížila o amortizáciu (zhodnotenie - prevádzkové náklady) bez

bližšieho zdôvodnenia, bol to práve žalovaný, ktorá relevantne nezdôvodnil uvedené položky, viažuce sa
k predmetnému motorovému vozidlu a vo vzťahu k tomuto neposkytol relevantné tvrdenie a ani dôkaz.
V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprevádzkoutuzemskéhomotorovéhovozidla,ktoroujeposkytnutieprávnejochrany
poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu, a teda čo najväčšie

zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou. Uplatnenie
žalovaným uvádzaných prevádzkových nákladov by bolo porušením zásady nikoho nepoškodzovať,
keďže účelom zákonných ustanovení a súdneho konania je taký postup, aby sa poškodenému žalobcovi
jehoprávonanáhraduškody,tedapoistnéplnenievplnejmierekompenzovalo.Odvolacísúdkonštatuje,že hoc vozidlo je po oprave, tak ako havarované vozidlo nikdy nemá vyššiu trhovú hodnotu ako
nehavarované vozidlo, a teda nedochádza k jeho zhodnoteniu. Uvedené je všeobecne známou právnou
skutočnosťou. Tu odvolací súd konštatuje, že skutkové tvrdenia žalovaného boli opätovne popreté

žalobcom,pričomokremsvojichtvrdenínepredložilžalovanýžiadnyreálnydôkaznapreukázaniesvojich
tvrdení, a preto aj táto námietka je nedôvodná. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28.06.2016 sp.zn. 3MCdo/3/2015. Účelnosť bola jednoznačne preukázaná faktúrou od žalobcu, ako
aj faktúrou od autoservisu opravujúceho vozidlo. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny relevantný

dôkaz, ktorý by spochybnil sumu za prenájom motorového vozidla (45 eur/deň), čím sú jeho námietky
nekonkrétne a nepreskúmateľné, a teda nedôvodné.

14.
Odvolací súd záverom opätovne konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje riadne
skutkové závery, právne posúdenie, konzistentné a vyčerpávajúce odôvodnenie v súlade s § 220 ods. 2

CSP, v ktorom sa súd prvej inštancie plne vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného. Ak žalovaný
tvrdil v odvolaní, že súd prvej inštancie sa s niektorými nevysporiadal, tak neuviedol, s ktorými. Tu
odvolací súd dodáva, že nie je jeho úlohou za žalovaného produkovať odvolacie námietky.
15.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387

ods. 1 a 2 CSP).

16.
K odvolaniu vo vzťahu k trovám konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že odvolacie
námietky vychádzali primárne zo skutočnosti, že žalovaný sa nestotožnil s rozhodnutím vo veci

samej, a preto napadol aj závislý výrok o trovách konania bez bližšej argumentácie. S ohľadom na
uvedené, odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
procesnému úspechu strán konania a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

17.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

18.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).