Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121207862
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3121207862.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky
E. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom F. XX/XX, G. - H., zastúpenej právnou
zástupkyňou JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín
a otca I. A., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom B. XXX, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, o návrhu matky

a otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky a otca
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/122/2021-364 zo dňa 26. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. o úprave styku p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku III. o dlhu na výživnom a povolení splátok dlhu
a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a v tejto časti
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. maloleté deti B., C. a D. A. zveril do osobnej

starostlivosti matky.
Podľa výroku II. zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Výrokom III. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživné pre maloletú B. za obdobie od 07.12.2021 do
31.08.2023 sumou 150,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2023 naďalej sumou 190,- Eur mesačne,
na výživné pre maloletú C. za obdobie od 07.12.2021 do 31.08.2022 sumou 130,- Eur mesačne a s
účinnosťou od 01.09.2022 naďalej sumou 150,- Eur mesačne, a na výživné pre maloletú D. s účinnosťou
od 13.04.2022 naďalej sumou 110,- Eur mesačne, ktoré je povinný otec platiť k rukám matky, vždy do

15. dňa v mesiaci vopred.
Dlh na výživnom za obdobie od 07.12.2021 do 30.11.2024 na maloletú B. vo výške 2.400,- Eur, na
maloletú C. vo výške 1.620,- Eur a na maloletú D. vo výške 3.476,- Eur povolil otcovi splácať k
rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach pre maloletú B. po 66,- Eur, pre maloletú
C. 45,- Eur a pre maloletú D. 96,- Eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto
rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Výrokom IV. upravil styk otca s maloletými deťmi nasledovne:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi B. a C. každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod. do
nedele do 17.00 hod. a každú nepárnu stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., okrem:- vianočných sviatkov, kedy bude mať otec právo stýkať sa s maloletými deťmi B. a C. v každom párnom
roku od 24.12. od 12.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod.,
- jarných školských prázdnin v párnom roku, kedy bude mať otec právo stýkať sa s maloletými deťmi

B. a C. od piatku predchádzajúcemu prázdninovému týždňu od 18.00 hod. do piatku prázdninového
týždňa do 18.00 hod.,
- veľkonočných sviatkov v párnom roku, kedy bude mať otec právo stýkať sa s maloletými deťmi B. a
C. od Veľkonočného piatka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.,
- letných školských prázdnin v každom roku, kedy bude mať otec právo stýkať sa s maloletými deťmi B.

a C. od 01.07. od 09.00 hod. do 07.07. do 17.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 07.08. do 17.00 hod.
Otec je oprávnený stýkať sa počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s maloletou
D. každú párnu sobotu od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a po uplynutí troch mesiacov od piatka
od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., okrem:
- vianočných sviatkov, kedy bude mať otec právo stýkať sa s maloletou D. v každom párnom roku od
24.12. od 12.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod.,

- veľkonočných sviatkov v párnom roku, kedy bude mať otec právo stýkať sa s maloletou D. od
Veľkonočného piatka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod..
Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ich v stanovenom čase v
mieste bydliska maloletých detí a otec je povinný maloleté deti v stanovenom čase vrátiť matke v mieste
ich bydliska.

Podľa výroku V. o náhrade trov konania štátu bude súdom rozhodnuté samostatným uznesením.
O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VI. tak, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrhy rodičov maloletých detí a ich odôvodnenie, na

vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením návrhu matky a jeho doplnením,
uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/84/2022-30 zo dňa 15.06.2022, sobášnym listom, rodnými
listami maloletej C., maloletej B., lustráciou v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, odpoveďou
Sociálnej poisťovne Trenčín, potvrdeniami Sociálnej poisťovne Trenčín o nemocenských dávkach,
odpoveďami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom o poberaní prídavku

na dieťa, Správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 20.12.2021, uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/122/2021-36 zo dňa 23.12.2021 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/14/2022-83 zo dňa 05.04.2022, lekárskou správou otca detí, potvrdením
OO PZ Trenčín o podaní oznámenia, vyhlásením I. A. ml., rodným listom maloletej D., správami o
príjme otca od ZF Active Safety Slovakia s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, návrhom otca, predložením

súpisov nerealizovaných stretnutí otca s deťmi, výsledkami laboratórnych vyšetrení otca, vyjadrením
PsycheOptima, s.r.o. Trenčín, správou E. A. J., oznámením F. E. B., uznesením Okresného súdu Trenčín
č.k. 31P/122/2021-160 zo dňa 18.01.2023, Znaleckým posudkom číslo 10/2023 vypracovaným Ústavom
pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o., záznamom o úhrade, vyjadrením otca k
znaleckémuposudku,záznamomzvykonanejterénnejsociálnejpráce,správouzprešetreniapomerovv

domácnosti otca, návrhom otca zo dňa 08.10.2024, otcom predloženými listinnými dôkazmi s prílohami,
ako aj obsahom opatrovanského spisu sp.zn. 31P/122/2021 a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne
posúdil za aplikácie § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 2 a 3, § 28 ods. 1, 2, a 3, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1
a 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 217 ods. 2, § 232 ods. 4 CSP a rozhodol
tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku

3. Okresným súdom bolo zistené, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré je
doposiaľ platné. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 31P/122/2021-36 zo dňa 23.12.2021 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/14/2022-83 zo dňa 05.04.2022 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým okrem iného ponechal maloletú B. a C. v osobnej starostlivosti matky a zároveň

otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej B. a maloletej C., na každú sumou 100,-
Eur mesačne, ktoré v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2022. Okresný súd Trenčín
uznesením č.k. 34P/165/2022-37 zo dňa 24.11.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 17CoP/2/2023-114 zo dňa 24.01.2023 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s
maloletou B. a C. v každom týždni v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 09.00 hod. do

18.00 hod. a s maloletou D. v každom týždni v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 09.00
hod. do 11.00 hod., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2023.4. Ďalej okresný súd zistil, že maloletá B. má takmer X rokov, navštevuje X. ročník základnej školy.
Stravujesavškolezapoplatok10,-Eurmesačne,navštevuješkolskýklubzapoplatok20,-Eurmesačne,
výtvarný odbor ZUŠ za poplatok 80,- Eur mesačne. Od 09/2023 do 12/2023 chodila na lezecký krúžok

za poplatok 84,- Eur. Od 09/2023 do 06/2024 chodila na anglický jazyk za poplatok 26,- Eur mesačne.
Do školy chodí MHD za 7,50 Eur mesačne. Navštevuje psychológa za poplatok 30,- Eur mesačne.
Maloletá C. má X a F. roka, navštevuje materskú školu, kde strava predstavuje výdavok 22,- Eur
mesačne, do minulého roka stála 48,- eur. Chodí na výtvarný odbor ZUŠ za poplatok 80,- Eur mesačne.
Navštevuje psychologičku za poplatok 30,- Eur mesačne.

Maloletá D. má C. a F. roka, je v osobnej starostlivosti matky. Matka na drogériu hradí 40,- Eur mesačne
vrátane plienok a chodí s ňou na cvičenie za poplatok 34,- Eur mesačne.

5. Matka maloletých detí v 12/2021 bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok na
C. do 03/2022, následne nastúpila na materskú dovolenku s D. a poberala materské dávky. Od 10/2022
je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je 653,30 Eur mesačne vrátane rodinných prídavkov. Býva v

rodičovskom dome s deťmi a svojou sestrou, kde náklady na bývanie hradí 200,- Eur, pričom celkové
náklady sú 326,- Eur. Na potraviny a drogériu vynakladá 600,- Eur mesačne. Od 09/2021 navštevuje
psychológa, kde hradí 50,- Eur za sedenie, ktoré je raz mesačne, hradí poistenie 32,90 Eur, mobil 20,-
Eur, a MHD 13,- Eur mesačne. Na oblečenie detí hradí cca 130,- Eur mesačne.

6. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Trenčín mal okresný súd za preukázané, že otec detí v období od
02/2021 do 10/2021 poberal nemocenské dávky v priemernej výške 1.141,- Eur, v mesiacoch
11/2021 a 12/2021 poberal ošetrovné/materské v celkovej výške 2.046,50 Eur. Z potvrdenia
spoločnosti ZF Active Safety Slovakia s.r.o. Nové Mesto nad Váhom bolo preukázané, že otec za
01/2021 dosiahol čistý príjem 1.707,49 Eur, v 2/2021 1722,86 Eur, v 11/2021 820,52 Eur a v 12/2021

713,88 Eur, jeho pracovný pomer skončil dňa 16.01.2022 z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom vyplývalo, že otec bol v
evidencii uchádzačov o zamestnanie zapísaný od 17.01.2022 do 15.06.2022. Potvrdením spoločnosti
Accenture Technology Solutions - Slovakia s.r.o. Bratislava bolo preukázané, že otec za 12/2022
dosiahol čistú mzdu vo výške 2.625,68 Eur a poberal daňový bonus v sume 320,- Eur; za obdobie od

01/2023 do 12/2023 otec dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 2.832,71 Eur a poberal
daňový bonus vo výške 610,- Eur mesačne; za obdobie od 01/2024 do 09/2024 dosiahol priemernú
čistú mesačnú mzdu vo výške 2.632,37 Eur a poberal daňový bonus vo výške 610,- Eur, okrem mesiaca
07/2024, kedy bol vo výške 250,84 Eur.
7. Otec maloletých detí má ešte dve vyživovacie povinnosti k synom z predošlého vzťahu, ktorí mu boli

zverení do osobnej starostlivosti, a to XX-XXXXXXX J. a XX-XXXXXXX I., študenta vysokej školy. Matka
na ich výživu prispieva spoločne 100,- Eur. Žije so synmi v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom
vlastníctve, kde na náklady bývania hradí plyn 130,- Eur, elektrika 50,- Eur mesačne, voda 50,- Eur
ročne. Spláca úver na prerábku domu, ktorý si zobrali s matkou detí, v sume 348,- Eur mesačne. Hradí
mobily a TV sumou 50,- Eur mesačne. Má 3 psov, daň za psa hradí 60,- Eur ročne a k tomu daň z

nehnuteľností a komunálny odpad. A. J. hradí cestovné 40,- Eur a obedy 450,- Eur mesačne. Obaja
synovia sú aktívni atléti a ročne im každému zakupuje športovú výbavu v hodnote 700,- Eur, tiež platí
štartovné minimálne 30,- Eur mesačne na jedného. Starší syn má cestovné náklady 160,- Eur ročne. Na
stravu pre seba a synov minie 500,- Eur. Matke od 01.01.2023 posiela výživné 670,- Eur, z čoho časť sú
daňové bonusy. V súčasnosti má hybridný pracovný čas, 4 dni pracuje z domu a jeden deň cestuje do

K.. Mesačne na PHM minie cca 150,- Eur. Najstaršej dcére zaplatil do konca roka aj stravu aj družinu.
Zakupoval školské pomôcky.
8. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol závery Znaleckého posudku číslo 10/2023
a vyjadrenie znalca F. H. na pojednávaní a návrh kolízneho opatrovníka.
9. Okresný súd poukázal na to, že matka návrhom žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti tak, že

jej súd zverí maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, upraví výšku vyživovacej povinnosti a navrhovala
taktiež upraviť styk.
10. Otec podal protinávrh, ktorým žiadal deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti s určením
vyživovacej povinnosti, ktorým by prispieval matke, vzhľadom na nepomer príjmov, alternatívne
navrhoval maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a naširoko upraviť styk a určiť vyživovaciu

povinnosť.
11. Okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie pre zložitosť veci a vykonal ďalšie dokazovanie,
ktorýmmalzapreukázané,ževzáujmemaloletýchdetíbudevýchovnéprostredieumatky.Otecvkonaní
prejavil ústretovosť a snahu dohodnúť sa, keď vyjadril súhlas so zverením maloletých detí do osobnejstarostlivosti matky. Spor medzi rodičmi nebol ani v správe majetku a zastupovaní maloletých detí. Na
základe uvedených skutočností, hoci manželstvo účastníkov je stále platné, avšak nežijú v spoločnej
domácnosti, okresný súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že

právo zastupovať maloleté detí a spravovať ich majetok budú mať obaja rodičia.
12. Pokiaľ išlo o výšku vyživovacej povinnosti, túto okresný súd upravil vzhľadom na celkové príjmy
rodičov, výdavky, odôvodnené potreby a vek maloletých detí s poukazom na to, že matka je na
rodičovskej dovolenke a otec má príjem. Zohľadnil, že otec sa stará o jedno plnoleté dieťa a jedno
dieťa blízke veku plnoletosti, ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti, a na ktorých výživu matka

prispieva nízkou sumou vyživovacej povinnosti. Okresný súd konštatoval, že maloleté deti majú veku
primerané potreby.

13. Matka u maloletej B. žiadala určiť výživné vo výške 150,- Eur od podania návrhu do 31.08.2023,
ktorú navrhol aj kolízny opatrovník, a preto okresný súd otca zaviazal týmto výživným a za toto obdobie.
Pokiaľ išlo o obdobie od 01.09.2023, u maloletej B. došlo k zmene pomerov, keďže začala navštevovať

prvý ročník základnej školy, matka od uvedeného dátumu žiadala určiť výživné sumou 260,- Eur, avšak
okresný súd určil vo výške 190,- Eur v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka a s poukazom aj na to,
že túto sumu považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a tiež s poukazom
na to, aby bol ponechaný priestor na zvyšovanie vyživovacej povinnosti do budúcnosti.
U maloletej C. matka žiadala určiť výživné v sume 130,- Eur od podania návrhu do 31.08.2022, ktorú

výšku navrhol aj kolízny opatrovník, a preto okresný súd zaviazal otca týmto výživným za toto obdobie.
Pokiaľ išlo o obdobie od 01.09.2022, u maloletej C. došlo k zmene pomerov jej nástupom do materskej
školy, matka od uvedeného dátumu žiadala určiť výživné sumou 230,- Eur, avšak okresný súd, podobne
ako u B., určil výživné 150,- Eur v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka a s poukazom na totožné
dôvody.

Pokiaľ išlo o výživné na maloletú D. matka žiadala určiť výživné v sume 180,- Eur, avšak okresný
súd otca zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 110,- Eur v súlade s návrhom kolízneho
opatrovníka a s poukazom na odôvodnené potreby maloletej a tiež na ponechanie priestoru na
zvyšovanie vyživovacej povinnosti do budúcnosti. U maloletej D. okresný súd nevzhliadol žiadny dôvod
na rozčlenenie vyživovacej povinnosti na rôzne obdobia, a to s poukazom na jej útly vek.

So sumami výživného navrhovanými kolíznym opatrovníkom vyjadril súhlas aj otec detí.

14. Zároveň okresný súd vyčíslil dlh otca na výživnom, pričom u maloletej B. a C. bola upravená výška
vyživovacej povinnosti sumou 100,- Eur na každé dieťa neodkladným opatrením, čo bolo zohľadnené pri
výpočte dlhu na výživnom. U D. vyživovacia povinnosť nebola upravená, čo tiež okresný súd zohľadnil

pri vyčíslení dlhu. Okresný súd takto určil dlh na výživnom na maloletú B. za obdobie od 07.12.2021 do
30.11.2024 v sume 2.400,- Eur (21 mesiacov x 150,- Eur + 15 mesiacov x 190,- Eur mínus 36 mesiacov
x 100,- Eur uhradených otcom na základe neodkladného opatrenia), na maloletú C. za obdobie od
07.12.2021 do 30.11.2024 v sume 1.620,- Eur (9 mesiacov x 130,- Eur + 27 mesiacov x 150,-Eur mínus
36 mesiacov x 100,- Eur uhradených otcom na základe neodkladného opatrenia) a na maloletú D. za

obdobie od 13.04.2022 do 30.11.2024 v sume 3.476,- Eur (1 mesiac x 66,-Eur plus 31 mesiacov x 110,-
Eur), ktorý dlh otcovi povolil splácať v splátkach na maloletú B. po 66,- Eur, na maloletú C. po 45,- Eur a
na maloletú D. po 96,- Eur z dôvodu, aby dlh na výživnom na každé dieťa otec uhradil v zmysle platnej
judikatúry v lehote nie dlhšej, ako je 36 mesiacov.

15. Okresný súd rozhodol aj o úprave styku otca s maloletými deťmi. V tomto prípade zohľadňoval vek
detí, vzťah detí k obidvom rodičom. Vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že by styk otca s
maloletými deťmi mal byť nejakým spôsobom obmedzený. Znalecký posudok, ako aj správa zo šetrenia
kolízneho opatrovníka preukázali, že deti majú k otcovi dobrý vzťah. U otca neboli zistené žiadne tak
vážne skutočnosti, ktoré by mu bránili vykonávať si rodičovské práva a v čo najširšej miere realizovať

styk s maloletými deťmi. U samotných maloletých detí neboli zistené žiadne negatívne pocity vo vzťahu
k otcovi, dokonca sama matka potvrdila na pojednávaní, pri položení otázky zo strany súdu, že prečo
sa deti pri šetrení kolízneho opatrovníka vyjadrili, že chcú u otca prespať, lebo je to prianie maloletých.
Okresný súd zohľadňoval aj názor maloletých detí, ich záujem, nakoľko deti majú právo, aby sa na ich
výchove a starostlivosti podieľali obaja rodičia, čo je dôležité pre celkový vývoj ich osobnosti. Tvrdenia

matky o tom, že pre maloleté by bolo „šokovou terapiou“, keby u otca zrazu museli tráviť viac času
a prespávať tam, neobstálo, a to hlavne z toho dôvodu, že matka sa s maloletými deťmi od otca
odsťahovala v 9/2021, pričom okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka
pred deťmi prejavuje negatívne postoje k otcovi, robí len málo pre to, aby u detí rozširovala priestor preotca a želá si, aby sa deti s otcom stretávali iba v rozsahu, aký si predstavuje ona. Matka, keďže má v
starostlivosti maloleté deti, je tou osobou, ktorá ich má motivovať k stretnutiam s otcom a podporovať
ich v tom. U otca navyše neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by mu akýmkoľvek spôsobom bránili v

stretávaní sa s maloletými deťmi, nebola preukázaná jeho agresivita ani závislosť na alkohole. Okresný
súd dodal, že je na zodpovednosti samotných rodičov, aby sa dohodli na optimálnom styku otca s
maloletými deťmi.

16. Vzhľadom na všetky skutočnosti okresný súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako uviedol vo

výrokovej časti svojho rozsudku, pričom prihliadol aj na želanie samotných maloletých detí. Pokiaľ išlo o
najmladšiu dcéru, okresný súd počas prvých trov mesiacov jej styk s otcom mierne oklieštil oproti dvom
starším dievčatám, a to s poukazom na jej vek a na potrebu zvyknúť si na osobu otca, ako aj prostredie u
otca, keďže táto sa narodila až po odchode matky zo spoločnej domácnosti. Po uplynutí troch mesiacov
už bude maloletá D. realizovať styk s otcom v rozsahu ako jej staršie sestry. Zároveň s poukazom na
vek maloletej D., okresný súd neupravil jej styk s otcom počas jarných a letných školských prázdnin.

17. Záverom okresný súd dodal a apeloval na rodičov detí, že je dôležité, aby si obaja rodičia uvedomili,
že ako partneri sa môžu rozísť, ale ako rodičia sú navždy spojení nerozlučným putom prostredníctvom
svojich detí a sú neoddeliteľnou súčasťou ich života. Je potrebné, aby obaja rodičia dokázali rozlíšiť
rodičovskú rovinu a partnerskú rovinu vzťahu s tým, že akékoľvek nezhody medzi nimi by nemali

presahovať a komplikovať výkon role rodičovskej, pretože záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými
záujmami, vrátane záujmov rodičov. V prípade konfliktného až nenávistného vzťahu medzi rodičmi sa
dieťa stáva nástrojom na vysporiadanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Aj priemerne empatické dieťa
sa za prítomnosti dvoch znepriatelených rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo i len
jednému z nich, kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky. Záujem dieťaťa nie je však možné

zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia maloletého dieťaťa.
Deti musia byť uchránené pred konfliktnými situáciami medzi rodičmi, ktoré rodičia prežívajú v dôsledku
reminiscencie na stroskotaný vzťah a nemôžu byť na ne kladené nároky týkajúce sa rozhodnutí o ich
výchovnom prostredí, ktoré navyše nezodpovedajú ich vývinovej zrelosti, čo na ne prenáša neúmernú
zodpovednosť.

18.Onáhradetrovkonaniaštátuokresnýsúdrozhodolvzmysle§58ods.2CMP,podľaktoréhoonároku
štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným
uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

19. O trovách účastníkov konania rozhodoval okresný súd v zmysle § 52 CMP.

20. Proti tomuto rozsudku, a to výroku IV., v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých detí
prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP (č.l. 372-375 spisu).
Uviedla, že vo veci bol vykonaný najdôležitejší dôkaz, a to znalecké dokazovanie, pričom z obsahu

Znaleckého posudku číslo 10/2023 vyplýva, že znalecká organizácia zodpovedala celkovo 21 otázok.
Žiaden účastník súdneho konania nespochybnil závery znaleckého dokazovania, a teda tieto závery
sú pre konanie a rozhodnutie vo veci relevantným podkladom, z ktorého mal okresný súd vo svojom
konečnom rozhodnutí vychádzať. Okresný súd sa odchýlil od záverov znaleckého dokazovania, čo
nezdôvodnil. Nereflektoval na odporúčania frekvencie a rozsahu styku podľa odpovede na otázku č. 17.,

že pre prípad, že deti budú v osobnej starostlivosti matky, ...,,užitočné bude, aby sa s otcom stretávali
každú sobotu a nedeľu a každú stredu popoludní. Čo sa týka víkendov: Mohla by to byť celá sobota
napr. 9 - 18 hod. a dopoludnia v nedeľu, napr. do 13. hod.. V nedeľu by s otcom mohla chodiť aj D..
Deti by boli všetky tri spolu a na obed by sa vracali k mame a pripravili sa u nej na začiatok týždňa, t.j.
do školy, do škôlky a pod.. Takto by mali v mesiaci dva víkendy, ktoré by zažili s otcom a dva, ktoré

by zažili s matkou. Zažili by si teda každého z rodičov vo voľnom čase. Jeden víkend by bol ,, mamin“
a jeden ,, otcov“, okrem toho každú druhú stredu by si zažili otca počas pracovného dňa a mohli by
chodiť všetky tri ako doteraz (jedna streda poobede u mamy a jedna u otca...)“. Najmä u maloletej D.
okresný súd neprihliadol na fakt, že je v útlom veku dvoch rokov a podľa výpovede matky na pojednávaní
je ešte dojčená a ani na to, že deti, najmä najmladšia z nich, sú vo veku, kedy je aktuálne matka

vzťahovo primárna osobou v ich živote, najmladšiu z detí uspáva od narodenia a maloletá je na to
zvyknutá, u otca nikdy vo svojom živote neprespávala, otec ju neuspával a nemá rodičovské zručnosti
v tomto smere. Ďalej poukázala na pozorovania a vyhodnotenie otca znalcom na strane 15, 17 a 29
znaleckého posudku so záverom, že otec dokáže s deťmi dobre vychádzať, resp. ich aj oceňovať,pokiaľ sa správajú podľa jeho predstáv. Keď však deti nenapĺňajú jeho predstavy o tom, ako by sa mali
správať,možnopredpokladať,žetotolerujeťažšie,viachoto,,zasahuje“,môžereagovaťimpulzívnejšie.
Podľa matky, závery z pozorovaní a vyšetrení znalca otca a maloletej B. majú svoje opodstatnenie

a premietli sa do záverov na otázku č. 17, t.j. frekvencia odporúčaného styku s otca s mal. deťmi,
nakoľko jednotlivé výsledky znaleckého skúmania treba vyhodnocovať vo vzájomných súvislostiach
a nie izolovane. Napriek záverom znaleckého dokazovania okresný súd upravil okrem styku počas
bežného pracovného týždňa aj osobitný styk počas sviatkov a prázdnin v rozsahu, ktorý matka označila
dôvodne za takzvanú ,,šokovú terapiu“ pre deti, vzhľadom na aktuálne nastavenie rodiny. Okresný súd

sa priklonil k názoru kolízneho opatrovníka, ktorý na poslednom pojednávaní prezentoval, že maloletá
B. sa vyjadrila tak, že by chcela skúsiť prespať u otca. V tomto smere poukázala na to, že kolízny
opatrovníksarozprávalsdieťaťomccaa5-10minút,naprotičomuznalecvykonalodbornépozorovanie,
skúmanie dieťaťa, oveľa viac času venoval rozhovoru s dieťaťom a jeho závery vylúčili prespávanie
u otca, dokonca sa vyjadril, že by sa v danom smere aktuálne malo rešpektovať želanie dieťaťa. Matke
sa čo možno najširší styk s otcom javí ako vopred nevykonateľný, nakoľko narazí na neželanie a odpor

samotných detí, pretože je v rozpore s ich prianím. Nastavená úprava prinesie do rodiny len ďalšie
napätie, opakované stresové situácie, ktorými si maloleté deti a matka prechádzali opakovane, a ktoré aj
sprevádzali výkon neodkladného opatrenia na úpravu styku. Matke nebolo zrejmé, z akého dôvodu súd
prvej inštancie uprednostnil protichodné tvrdenia znalca a kolízneho opatrovníka ohľadom prespávania
detí u otca v prospech tvrdenia kolízneho opatrovníka oproti výsledkom znaleckého dokazovania. V

tejto časti sa javí napadnutá časť rozhodnutia súdu prvej inštancie neodôvodnená, dokonca v rozpore
s vykonaným dokazovaním. Súčasťou odvolania bolo aj autentické vyjadrenie matky, ktorá žiadala
prihliadnuť na názor znalca, rozhodnúť v prospech detí, ktoré potrebujú dozrieť v bezpečnom prostredí
a mať čo najviac bezpečný kontakt s otcom tak, ako je navrhovaný odborníkom v danej oblasti , ktorý
bol pre tento účel oslovený súdom, aby posúdil konkrétne deti, v konkrétnej situácii. Navrhla napadnuté

rozhodnutie vo výroku o úprave styku zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou B. a C. v
párnom týždni v sobotu o 9.00 hod. do 18.00 hod. a otec je oprávnený stýkať sa s maloletou B., C. a
D. v párnom týždni v nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. a v nepárnom týždni v stredu od 16.00 hod.
do 18.00 hod..

21. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu
(č.l. 397 - 400 spisu), ktorý považoval odvolanie matky proti výroku IV. rozsudku okresného súdu
za nedôvodné, založené na nesprávnych tvrdeniach. Otec rozsudok okresného súdu považoval za
vecne správny a zákonný, vyjadrujúci najlepší záujem všetkých troch maloletých detí z hľadiska
udržiavania ich kontaktu a citových väzieb s otcom a ich postupného rozvíjania. Podľa otca závery

vykonaného znaleckého dokazovania je potrebné hodnotiť komplexne, tak v rozsahu skutočností
vyplývajúcich z písomného znaleckého posudku, ako aj skutočností, ktoré vyplynuli z výsluchu znalca
na pojednávaní konanom dňa 8.10.2024. Je pravdou, že v odpovedi na otázku č. 17 znalec uviedol
ním odporúčaný rozsah stretávania sa maloletých detí s otcom tak, ako na to poukázala matka, avšak
táto odpoveď vôbec nie v kontexte s celkovým obsahom znaleckého posudku. Ak znalcom navrhnutý

rozsah styku otca s maloletými deťmi v odpovedi na otázku č. 17 je užší, ako doposiaľ realizovaný
styk v súlade s rozhodnutiami súdu o nariadení neodkladného opatrenia, je nelogické, ak znalec na
jednej strane hodnotil doterajší kontakt otca s deťmi ako nedostačujúci a zároveň v závere znaleckého
posudku doporučuje ešte užší kontakt. K vysvetleniu tejto rozpornosti znalec odpovedal v tom zmysle,
že ,,chceli dať nejaký návrh“, už ktorá skutočnosť opodstatňovala, aby okresný súd rozsah úpravy styku

otca s maloletými deťmi posudzoval aj na základe ďalších skutočností vrátane vyjadrenia kolízneho
opatrovníka o jeho zisteniach pri kontakte s maloletými deťmi. Z tohto pohľadu nemá opodstatnenie
námietka matky, že nebolo dôvodu, aby sa okresný súd pri úprave styku otca s maloletými deťmi neriadil
obsahom odpovede znalca na otázku č. 17, v súlade s ktorou sa domáhala zmeny výroku IV. rozsudku
okresnéhosúdu.Podľaotcazobsahuceléhoznaleckéhoposudku,výpovedeznalcavyplynulaúčelovosť

konania matky, ktoré je v príkrom rozpore so záujmami maloletých detí na udržiavaní a rozvoji ich
kontaktu a citových väzieb s otcom. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol aj to, že matka
by mala umožniť otcovi väčší kontakt s deťmi, že každý z rodičov je schopný mať deti v starostlivosti a
terapia by sa hodila obom rodičom. Tiež uviedol, že matka tým, že je s deťmi veľa, má väčšie možnosti
na nich vplývať, a aj keď to nemusí robiť úmyselne, tak dieťa si veľmi citlivo všíma, ako rodič hovorí

a čo robí. Podľa znalca, keď budú deti cítiť tolerantnú atmosféru medzi rodičmi, bude to pre ne úľava.
V tejto súvislosti otec poukázal na obsah odpovedí na otázky číslo 2., 5. a 6. v závere znaleckého
posudku, z ktorých vyplýva, že negatívny postoj matky voči otcovi je jednoznačnejší a pevnejší ako
otcov voči matke, že matka síce má záujem, aby sa deti s otcom stretávali, no len v rozsahu, ktorý sipredstavuje ona, že matka robí len málo pre to, aby u deti rozširovala priestor pre otca. Otec zvýraznil aj
časť výpovede znalca, v ktorej uviedol, že dieťa nechce sklamať rodiča, a tým, že rodič bude spokojný,
tak si aj dieťa plní svoje želanie, lebo bude aj ono spokojné, keď vidí rodiča spokojného a konkrétne vo

vzťahu k maloletej B. uviedol, že táto robí kompromisy. Podľa otca aj znalec potvrdil, že vôľa vyjadrovaná
deťmi ohľadom ich stretávania s otcom (maloletou B. a dodatkov) je značne zmenená konaním samotnej
matky, ktorá má zjavný záujem kontakt detí s otcom minimalizovať. Pokiaľ matka v odvolaní prezentuje
len časť záverov obsahu znaleckého posudku, tak len potvrdzuje svoj záujem maloleté deti od otca
čo najviac a najdlhšie izolovať. Napriek odporúčaniam kolízneho opatrovníka, ale aj znalca o potrebe

rozšírenia doterajšieho styku otca s deťmi, sa matka odvolaním domáha jeho zrušenia, ktorým postupom
potvrdzuje, že svoj aktuálne značný negatívny vzťah k otcovi prenáša aj na deti. Matka na jednej strane
vytýka súdu prvej inštancie, že sa neriadil pri úprave rozsahu styku otca s deťmi odporučením znalca
v odpovedi na otázku č. 17 a navrhuje styk upraviť len v rozsahu tohto odporúčania a na strane druhej
neberie zreteľ na vyjadrenie znalca v jeho výpovedi na pojednávaní na otázku, či je v záujme detí, aby v
prípade,akbynebolizverenédostriedavejosobnejstarostlivosti,bolupravenýstykotcasdeťmiajpočas

sviatkov a prázdnin znalec výslovne uviedol, že v zásade áno, a že deti sa majú stretávať s rodičom
nielen v dobe pracovného vypätia, ale aj v dobe voľna. Matkou navrhovaná úprava má aj ďalšie negatíva
vo vzťahu k maloletým deťom, pretože pri dlhodobejšej realizácii by mohla viesť k vytvoreniu odporu
samotných maloletých detí voči stretávaniu sa s otcom, pretože tento spôsob by totiž viedol k zvýšenej
únave deti z cestovania, a tým aj k možnému nechutenstvu tráviť čas s otcom a k zvýšeniu nezáujmu detí

s otcom sa stretávať. Matka takúto úpravu styku navrhuje za stavu, kedy bola znaleckým dokazovaním
preukázaná plná spôsobilosť otca zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti a neboli zistené žiadne
negatívne skutočnosti, ktoré by ho z možnosti takejto starostlivosti akokoľvek diskvalifikovali. Ak matka
tvrdí, že ňou navrhovanou úpravou styku sa snaží chrániť deti pred (neexistujúcim) negatívnym vplyvom
otca, tak ide len o prejav negatívneho vzťahu matky k otcovi, ktorý by nemal byť riešený cez deti. Navrhol

rozsudok okresného súdu v odvolaním matky napadnutom výroku IV. ako vecne správny potvrdiť.
Otec pripojil samostatné vyjadrenie ku skutočnostiam uvádzaným matkou v odvolaní (č.l. 391 - 396
spisu).

22. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka v podaní zo dňa 26.02.2025 ( č.l. 413 -

414 spisu). Nesúhlasila s tvrdením otca, že z obsahu znaleckého posudku a jeho výpovede vyplynula
účelovosť konania matky, pretože ide o subjektívne vnímanie otca. Znalecký posudok je hlavný dôkaz.
Obsahom vyjadrenia bolo zároveň autentické vyjadrenie matky, v ktorom o.i. uviedla, že za podstatný
považuje najlepší záujem maloletých detí. Podľa matky deti sa majú stýkať s otcom v miere, ktorú musí
určiť súd, keďže sú v životnej situácií, kde museli opakovane čeliť agresii otca, ktorá vyústila do ich úteku

s matkou zo spoločnej domácnosti, kde zbil a vyhnal svojho najstaršieho syna z prvého manželstva a
ďalší syn ušiel so starými rodičmi. Pokiaľ sa otec detí sťažuje na neosobné predávanie deti z jej strany,
tak vyhýbať sa kontaktu s otcom jej doporučila právna zástupkyňa, psychologička aj polícia. Agresivita
otcasatransformovaladopísomnej formymatke,úradom,súdom.Apelovala,abysadetimohlistretávať
s otcom v miere pre ne čo najbezpečnejšej tak, aby sa mohli kľudne vyspať doma. Majú aktuálne 2, 5,

8 rokov a potrebujú bezpečné prostredie so zodpovednou dospelou vzťahovou osobou.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 03.03.2025 bolo vyjadrenie matky doručené
kolíznemu opatrovníkovi, otcovi prostredníctvom právneho zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote
10 dní písomne vyjadriť, ktorú nevyužili.

24. Proti tomuto rozsudku, a to časti výroku III. o určení dlhu na výživnom a povolení splátok tohto dlhu,
v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Podľa otca pri správnom vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré
z vykonaného dokazovania vyplynuli, nemôže na strane otca existovať, pri určení vyživovacej povinnosti

podľa prvej časti výroku III., dlh na výživnom. Vo vzťahu k maloletej D. by dlh na výživnom nemohol
vzniknúť za rovnakú dobu ako vo vzťahu k dvom ďalším deťom, keď vo vzťahu k nej bolo priznané
výživné od 13.04.2022, čo nie je pri vymedzení doby, za ktorú súd prvej inštancie dlh na výživnom určil,
vo výroku uvedené. Okresný súd pri vyčíslení dlhu otca na výživnom vychádzal z toho, že otec si plnil
vyživovaciu povinnosť len vo výške určenej vo vzťahu k jednotlivým deťom neodkladným opatrením a

len takto plnenú vyživovaciu povinnosť zohľadnil. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že
otec titulom plnenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom matke uhradil z účtu v L., a.s. v mesiaci
december 2022 sumu 250,- Eur, v mesiacoch január až september 2023 sumy po 670,- Eur, v mesiaci
október 2023 sumu 300,- Eur a v mesiacoch november 2023 až november 2024 sumy po 670,- Eur,ktoré úhrady boli otcom tvrdené, preukázané a matkou potvrdené. Nie je zrejmé, prečo okresný súd pri
skúmaní dlhu na tieto plnenia neprihliadal.
Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej B. za dobu od

7.12.2021 do 31.8.2023 v sume 150,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.09. 2023 v sume 190,- Eur
mesačne, tak pri takomto určení výšky vyživovacej povinnosti otca za celú dobu do vyhlásenia rozsudku
vyživovacia povinnosť otca predstavovala 5971,- Eur (1 x 121,- Eur za 12/2021, 20 x 150,- Eur za
1/22 - 8/2023 a 15 x 190,- Eur za 9/2023 - 11/2024), kde súd prvej inštancie vo výpočte nezohľadnil
za mesiac december 2021 len pomernú časť vyživovacej povinnosti. Od celkovej sumy takto určenej

vyživovacej povinnosti k maloletej B. za uvedené obdobie odpočítal súd prvej inštancie len sumu 3600,-
Eur predstavujúcu výživné určené neodkladným opatrením 100,- Eur mesačne za dobu 36 mesiacov.
Takýmto postupom dospel k záveru o dlhu na výživnom na maloletú B. vo výške 2400,- Eur (pri správnom
výpočte vo vzťahu k mesiacu december 2021 by to bolo len 2371,- Eur).
Ak súd prvej inštancie rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej C. za dobu od 7.12.2021
do 31.8.2022 v sume 130,- Eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2022 v sume 150,- Eur mesačne, tak

za celú dobu do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie by vyživovacia povinnosť otca predstavovala
5195,- Eur (1x 105,- Eur za 12/2021, 8 x 130,- Eur za 1/2022 - 8/2022 a 27x 150,- Eur za 9/2022 - 11/20
24, keď nezohľadnil pri výpočte za mesiac december 2021 len pomernú časť vyživovacej povinnosti
od celkovej sumy určenej vyživovacej povinnosti za uvedené obdobie odpočítal súd prvej inštancie len
sumu 3600,-Eur predstavujúcu výživné určené neodkladným opatrením 100,-Eur mesačne za dobu 36

mesiacov a takýmto postupom dospel k záveru o dlhu na výživnom na maloletú C. vo výške 1620,- Eur
(pri správnom výpočte vo vzťahu k mesiacu december 2021 by to bolo len 1595,- Eur).
Pokiaľ rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej D. s účinnosťou od 13.4. 2022 v sume
110,-Eur mesačne, tak pri takomto určení výšky vyživovacej povinnosti za celú dobu do vyhlásenia
rozsudku by vyživovacia povinnosť predstavovala 3476,-Eur (1x 66,-Eur za 4/2022, 31 x 110,-Eur za

5/2022 - 11/2024). Od celkovej sumy určenej vyživovacej povinnosti nebolo odpočítané žiadne plnenie
poskytnuté otcom.
Súdprvejinštanciepriurčenídlhuotcanavýživnomnavšetkytrimaloletédetizacelúposudzovanúdobu
do vyhlásenia rozsudku zohľadnil plnenie poskytnuté otcom v celkovej sume len 7 200,- Eur. Otec však
v skutočnosti výživné určené neodkladným opatrením na maloleté deti B. a C. spolu 200,- Eur mesačne

hradil len za dobu 12 mesiacov (12/2021 až 11/2022) a následne hradil za 12/2022 sumu 250,- Eur, za
1/2023 až 9/2023 sumy po 670,- Eur, za 10/2023 sumu 300,- Eur a za 11/2023 až 11/2024 sumy po
670,- Eur, čo znamená, že uhradil na výživnom celkovú sumu 17 690,- Eur. Pri správnom určení celkovej
výšky vyživovacej povinnosti vychádzajúc z prvej časti výroku III. napadnutého rozsudku by výška ku
dňu vyhlásenia rozsudku predstavovala u maloletej B. sumu 5971,- Eur, u maloletej C. sumu 5195,- Eur

a u maloletej D. sumu 3476,- Eur, všetko spolu 14 642,- Eur. Ak otec za dobu do vyhlásenia rozsudku
zaplatil titulom výživného k rukám matky celkovú sumu 17 690,-Eur potom nemohol žiaden dlh otca
na výživnom existovať a nebol dôvod, aby súd prvej inštancie rozhodoval aj o zameškanom výživnom.
Výrok III. v časti určenia dlhu na výživnom a spôsobe jeho splácania je nesprávny, pričom úpravu takejto
nesprávnosti možno dosiahnuť len zrušením rozsudku v tejto časti bez potreby následne opätovného

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku III zrušiť.

25. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne v
podaní zo dňa 13.02.2025 (č.l. 406 - 407 spisu). Odvolanie otca považovala za účelové s poukazom
na vyjadrenie právnej zástupkyne matky a právneho zástupcu otca na pojednávaní konanom dňa

08.10.2024 z ktorých vyplýva, že otcom zasielaná suma 670,- Eur mesačne za rozhodné obdobie pre
počítanie zameškaného výživného pozostávala celkovo z dvoch platieb, t.j. platba výživného podľa
neodkladných opatrení a súčasne preposielanie daňového bonusu matke od otca ako štátnej sociálnej
dávky, ktorá časť zo sumy 670,- Eur mesačne nie je výživným zo strany otca, ale len delegovaním
štátnej sociálnej dávky ako sám uviedol otec na pojednávaní, a teda nemôže byť súčasťou výživného.

Ak na pojednávaní konanom dňa 08.10.2024 matka odôvodňovala zmenu petitu v časti výživného oproti
pôvodnému návrhu na sumu kumulatívne 670,- Eur pre všetky tri deti, tak otec sa bránil práve tým, že
nemôže byť v rozsudku zohľadňované to, že posielal sumu 670,- Eur, lebo to nie je čisté výživné z jeho
strany v prospech detí, ale v uvedenej sume je schovaná aj štátna dávka - daňový bonus. Odvolaním
otec argumentuje presne opačne. Poukázala na meniace sa názory otca detí tak, ako mu to vyhovuje

a jeho konanie považovala za účelové a špekulatívne. Navrhla odvolanie otca voči časti výroku III.
zamietnuť a výrok III. potvrdiť ako vecne správny.26. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 14.02.2025 bolo vyjadrenie matky doručené otcovi
prostredníctvom právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní
písomne vyjadriť, ktorú možnosť nevyužili.

27. Do momentu konania a rozhodovania krajského súdu ďalšie vyjadrenia nenasledovali.

28.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),prejednalvecnazákladevčaspodanéhoodvolania
oprávnenými osobami, a to rodičmi maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust.

§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
si to dôležitý verejný záujem v spojení s ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku IV. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 2 ods.1
CMP. Rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku III. a v závislom výroku VI. zrušil podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou a otcom
maloletých detí prostredníctvom právnych zástupcov bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/30/2025-425 zo dňa 24.04.2025, keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa
24.04.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

30. Za rešpektovania ustanovenia § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie
bolo odvolanie podané matkou maloletých detí proti výroku IV. rozsudku, ktorým bol upravený styk otca
s maloletými deťmi a odvolanie otca proti časti výroku III. o dlhu na výživnom a povolení splátok, a tým
aj závislý výrok VI. rozsudku súdu prvej inštancie.

31. Pokiaľ išlo o výroky I. a II. rozsudku okresného súdu, ktorými boli mal. deti zverené do osobnej
starostlivostimatkysprávomobochrodičovzastupovaťaspravovaťichmajetok,výrokIII.včastiourčení
vyživovacej povinnosti otca, a výrok V., tak matka v odvolaní výslovne vyjadrila, že odvolanie podáva
voči výroku IV., otec v odvolaní výslovne vyjadril, že odvolanie podáva voči časti výroku III. rozsudku.
Ani podľa obsahu odvolaní rodičov výroky I., II., časť výroku III. a výrok V. rozsudku neboli namietané,

preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý. Odvolací súd len k úplnosti dodáva
k odvolaním rodičov nenapadnutým výrokom, že nezistil ani ich nesprávnosť.

32. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie matky voči výroku IV. a odvolanie otca v časti výroku
III. rozsudku okresného súdu a v nich tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenia, tak na rozhodnutie

krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaných odvolaní nebolo potrebné k uvádzaným
skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté
na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolatelia nevzniesli
žiaden presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene ich
písomných podaní po rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino
proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn.
3Cdo 186/2012, sp.zn. 7Cdo 56/2011).

33. Základom odvolania matky bol nesúhlas s výrokom IV. rozsudku okresného súdu o úprave styku

otca s maloletými deťmi, a preto predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie týmto napadnutým výrokom.

34. Za nedôvodnú odvolací súd posúdil námietku matky o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia viažucemu sa k výroku IV. rozsudku. Dáva do pozornosti, že povinnosťou

všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí o veci samej dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia. Už z ustálenej
judikatúry, z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva, že
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majúpre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Po odvolacom prieskume je
potrebné konštatovať, že v danej veci sa nejedná o prípad nutnosti uplatnenia druhej vety stanoviska

Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R 2/2016. Odvolací súd
dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie viažuce sa k odvolaním napadnutému
výroku IV. rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi (ktoré je hľadaním spravodlivého riešenia
vzniknutejsituácie)obsahujevšetkyzákonnénáležitosti,zodpovedáštruktúreodôvodneniavyžadovanej
ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného

dokazovania majúce podstatný význam pre rozhodnutie, dostatočne sa vyporiadal s touto časťou
predmetu konania a jeho účelom, z rozhodnutia je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej
úvahe o skutočnostiach majúcich podstatný význam pri rozhodovaní o úprave styku maloletých detí s
rodičom (otcom), do ktorého osobnej starostlivosti neboli zverené. Prijatá úvaha súdu prvej inštancie
k skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie o úprave styku maloletých detí s rodičom, do ktorého
starostlivosti neboli zverené, nevykazuje nesúlad prijatých záverov s vykonaným dokazovaním.

35. Nebol naplnený ani odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa k výroku
IV. nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by

opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne právne normy alebo tieto nesprávne vyložil.

36. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i)využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

37. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

38. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

39. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

40. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

41. Podľa Čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia

všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.

42. Pokiaľ ide o výrok IV. odvolaním matky napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie upravil

styk otca s maloletou B., C. a D., krajský súd zdôrazňuje, že hmotnoprávny predpis vzťahujúci sa
na posudzovaný prípad predpokladá ingerenciu a opatrenie súdu pre prípad, že sa rodičia na styku
nedohodnú. T akéto rozhodnutie má byť výsledkom komplexného posúdenia všetkých okolností prípadu
vzáujmedosiahnutiaoptimálnehostykuprirešpektovanínajlepšiehozáujmudieťaťa.Každérozhodnutie
o styku je hľadaním spravodlivého riešenia, a preto ustanovenie § 25 Zákona o rodine je nutné

interpretovať tak, že rozhodovanie o styku zahŕňa všetky do úvahy prichádzajúce možnosti v záujme
dosiahnutia najoptimálnejšieho riešenia zohľadňujúceho špecifické okolnosti danej veci (primerane
Nález Ústavného súdu SR spisu sp. zn. III. ÚS 273/2020).

43. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má taktiež právo v primeranom rozsahu

podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a
stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje
sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom potrebné mať na zreteli, že akákoľvek
deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon vo vyššie
citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa

rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich
vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť.

44. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru vyjadrenému v odseku
20. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý v plnom rozsahu zdieľa aj odvolací súd, že znaleckým
dokazovaním a ani vykonaním ďalších listinných dôkazov nebolo preukázané, že styk otca s maloletými
deťmi by mal byť nejakým spôsobom obmedzený. Pokiaľ matka namietala, že okresný súd neprihliadol

na odporúčanie znalca k rozsahu styku v odpovedi na otázku č. 17 znaleckého posudku, ktorý uviedol,
že...,,mohlo by byť pre nich užitočné, aby sa s otcom stretávali každú druhú sobotu a nedeľu a každú
druhú stredu popoludní. Čo sa týka víkendov mohla by to byť celá sobota napr. 9 - 18 hod. a dopoludnia
v nedeľu, napr. do 13 hod.. V nedeľu by s otcom mohla chodiť aj D....“, tak krajský súd poukazuje na
celú odpoveď znalca, v ktorej znalec primárne uviedol, že nechce prekračovať svoje kompetencie a ide

o jeho domnievanie sa vo väzbe na jeho stanovisko podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa 08. októbra
2024 kde uviedol, že ...V odpovedi na otázku č.17 sme teraz trochu prekračovali svoje kompetencie, to
uznávam, že sme navrhli konkrétne formy styku“. V súvislosti s úpravou styku otca s maloletými deťmi
a jeho rozsahom krajský súd považuje za potrebné poukázať na odpoveď znalca k otázke č. 2, že ...,,
každý z rodičov (vzhľadom na svoju povahu) je v zásade schopný mať vo svojej starostlivosti deti“.... .

V odpovedi na otázku č. 13 znalec o.i., s ohľadom na neprekračovanie svojich kompetencií, uviedol aj to,
že...„javísazhľadiskazdravéhovývinudetíakonajvhodnejšie,žebymaloletédetizostalivstarostlivosti
matky, t.j. trávili by s ňou väčšinu času a s otcom by sa pravidelne stretávali. Znalec skonštatoval aj to,
že na psychiku maloletých detí určite negatívne vplýva, že vnímajú napätie, respektíve konfliktný vzťah
medzi rodičmi. Do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 08. októbra 2024 sa znalec vyjadril aj v tom smere,

že ...,, terapia by sa hodila obidvom...“ a, že ...,, v zásade je každý z nich schopný mať starostlivosti
deti...“, ...,, isté povahovej slabiny majú obaja“. Znalec vyjadril aj to, že keď budú deti cítiť tolerantnú
atmosféru medzi rodičmi, tak to bude pre ne úľava, pre B. určite. Pokiaľ matka poukazovala v odvolaní
na vyjadrenie mal. B. pred znalcom v tom smere, že chce byť s otcom viac ako doteraz, ale nechce uneho spať a chce byť u neho s C., k tomu znalec vo výpovedi uviedol, že ....,, Robí kompromisy. Chce
byť u otca viacej, ale mama nechce, takže nebudem tam spať, lebo to mama nechce. To robí väčšina detí
v podobných prípadoch. Oni potom lavírujú medzi rodičmi. Čiže B. lavíruje, nerobí to úmyselne. Nechce

uraziť ani jedného z rodičov. Súd prvej inštancie argumentáciu znalca v znaleckom posudku v spojení
s jeho výpoveďou bral do úvahy, nebol však povinný bez ďalšieho odporúčanie znalca ohľadom úpravy
styku prevziať do rozhodnutia. Súd totiž, na rozdiel od znalca, je povinný zohľadňovať pri vyslovení
svojho záveru podstatne širšie spektrum okolností ako znalec a zároveň rešpektovať pri rozhodovaní o
úprave styku ďalšie súvislosti, relevantné právne predpisy a judikatúru, čo znalecká činnosť nezahŕňa.

Inak povedané, znalec pri vyslovovaní svojich záverov nemusel zohľadňovať množstvo takých faktorov,
ktoré okresný súd pri rozhodovaní o úprave styku zohľadňovať musel.

45. Pokiaľ matka v odvolaní zdôrazňovala dôležitosť znaleckého posudku, tak odvolací súd dáva do
pozornosti, že aj pri hodnotení znaleckého posudku je potrebné vychádzať zo všeobecných pravidiel pre
hodnotenie vykonaných dôkazov v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov, pričom významným

kritériom je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú silu, pretože dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. V danom prípade súd prvej inštancie rešpektoval tieto zásady v konaní. Teda bol
povinný vysporiadať sa s podaným znaleckým posudkom, čo v tomto prípade aj urobil, ale okrem názoru
znalca v znaleckom posudku v spojení s jeho vyjadrením na pojednávaní, brať do úvahy všetky okolnosti

prípadu zistené aj zo Správy kolízneho opatrovníka zo dňa 3.10 2024, zo Záznamu z vykonania terénnej
sociálnej práce zo dňa 2.10.2024, v rámci ktorého bol uskutočnený neformálny pohovor s maloletou B.
a maloletou C., v rozhodnutí potom musel nastaviť vhodný rozsah styku tak, aby zabezpečil práva detí
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. V
danom prípade súd prvej inštancie splnil svoju zákonnú povinnosť urobiť všetko preto, aby sa vzťah

medzi otcom a maloletými deťmi B. a C. prehĺbil, s maloletou D. vybudoval a aby maloleté deti (napriek
rozchodu ich rodičov a napriek ich konfliktným vzťahom) získali do svojho života plnohodnotného
druhého rodiča.

46. Odvolací súd poukazuje na to, že kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je významným činiteľom

ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa.
Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným
rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa má
právonato,abydostalopríležitosťrozvíjaťsvojvzťahkukaždémuzrodičovaprejaviťsvojecityskutočne

slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č.
36141/97).

47. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že otec ako rodič, ktorému maloleté deti neboli zverené do
starostlivosti, má právo podieľať sa na ich výchove, v starostlivosti o nich i na budovaní citových a

rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu
vyplývajúcimi. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko
napráva. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku dostatočne zvážil okolnosti na strane
maloletých detí, s ohľadom aj na doposiaľ upravený spôsob a rozsah styku. Odvolací súd zdôrazňuje,
že v preskúmavanej veci je prvoradý predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo

najextenzívnejšie, a to za rešpektovania jeho práv. Nepochybne je v záujme maloletých detí, aby
udržovali rodinné zväzky s otcom a tieto mohli nerušene rozvíjať, keďže je zrejmé, že otec má o maloleté
deti úprimný záujem a má k nim vytvorený pozitívny citový vzťah. Maloleté deti majú právo na to, aby
dostali príležitosť budovať a rozvíjať svoj vzťah k otcovi, ktorý je pre ne dôležitým vzorom.

48. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou matky, že súdom prvej inštancie určený rozsah
úpravy styku je nevykonateľný, prinesie ďalšie napätie, pretože vykonané dokazovanie nepreukázalo,
že by stretávanie sa maloletých detí s otcom negatívne na ne vplývalo, že by styk maloletých detí
s otcom aj s prespatím bol problémový, vyčerpávajúci. Neboli zistené také prekážky u otca brániace
mu v upravenom rozsahu stretávania sa s maloletými deťmi, ak podľa Zápisnice o pojednávaní zo dňa

08. októbra 2024, konkrétne na č.l. 305 spisu matka na otázku súdu ako hodnotí momentálne vzťah
detí k otcovi, uviedla, že ...,, s ním chcú tráviť čas a tešia sa naňho“ ako aj ...,,Že si želajú tráviť čas
s otcom je dobré znamenie...“ a na otázku , prečo deti pred kolíznym opatrovníkom vypovedali, že
chcú u otca prespávať, uviedla ...,, Lebo po tom túžia“. Na ďalšiu otázku, či otec fyzicky niekedy ublížilmaloletým dcéram matka odpovedala, že nie a rovnako vo vzťahu k maloletej D. na otázku, či je výlučne
kojená rovnako odpovedala, že nie. Matka k spôsobu odovzdávania detí pri realizácii styku (doposiaľ
upraveného styku neodkladným opatrením) uviedla, že deti chodievali samé ,,hovoríme o výstupe z

oploteného dvora čo je asi 5 metrov“ a k dôvodu návštev psychológa mal. B. a C. uviedla, že je z ..,, jej
vôle“. V konaní pred súdom prvej inštancie tak nebolo preukázané, že by maloleté deti mali dôvod bez
ďalšieho pociťovať diskomfort zo zmeny stretávania sa s otcom v rámci upraveného styku výrokom IV.
rozsudku, pokiaľ ich pozornosť nebude zo strany rodičov týmto smerom vedená. Výsledky vykonaného
dokazovania nevyvolali pochybnosť o tom, že by deti vo veku X, X a X rokov neboli schopné bez

problémov sa prispôsobiť nastavenému (novému) modelu stretávania sa, samozrejme, pokiaľ ich rodičia
správne na takéto stretávanie nastavia. K matkou zdôrazňovanému nevhodnému, nekompetetnému
prístupu otca krajský súd uvádza, že v danom prípade u oboch rodičov bolo preukázané, že disponujú
rodičovskými kompetenciami a u otca neboli zistené žiadne nevhodné prístupy, ktoré by ho mali z
výchovy detí diskvalifikovať.

49.Odvolacísúdpripomína,žeobajarodičiamajúrozhodujúcuúlohuvovýchovedetíaobajamajúprávo
vychovávať deti. Je prirodzené, že každý rodič má vlastné predstavy, hodnoty, avšak je potrebné, aby
obaja uznávali rodičovskú úlohu aj toho druhého rodiča, viedli deti k rešpektovaniu druhého rodiča a k
úcte k nemu, a to aj v prípade, ak sa ich predstavy nie celkom zhodujú. Dáva do pozornosti najmä matke,
že jej postoj voči otcovi, ktorý zhodnotil znalec v odpovedi na otázku č. 2 znaleckého posudku tak,

že ...,, negatívny postoj matky voči otcovi je jednoznačnejší a ,,pevnejší“ ako otcov voči matke“, maloleté
deti vnímajú a všímajú si ho, tento postoj im sprostredkováva hodnotové vzory a vzory chovania,
ktoré môžu negatívne vplývať na ich sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov
v budúcnosti.

50. Krajský súd zvýrazňuje, že úlohou preferenčného rodiča nie je hľadať chyby na druhom rodičovi a
dôvody, pre ktoré by sa nemal s dieťaťom/-mi stretávať, resp. stretávať v matkou ustálenom rozsahu, ale
naopak jeho povinnosťou je všemožne podporovať styk dieťaťa s druhým rodičom a rozvíjať citové väzby
medzi nimi. Práve len ten rodič, ktorý chápe nezastupiteľnú rolu druhého rodiča v živote ich spoločných
detí a rešpektujúci práva druhého rodiča, napĺňa zákonné predpoklady na to, aby úlohu preferenčného

rodiča zastávať mohol.

51. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty matky, už nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd
nepovažoval za potrebné k nim osobitne zaujímať stanovisko, keď aj podľa konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov veci.

52. Krajský súd poukazuje na to, že maloleté deti B., C. a D. majú pozitívne väzby k obom rodičom, t.j.
aj k otcovi a rovnako apeluje na rodičov, aby napriek rozpadu ich manželského spolužitia obaja aktívne

pristupovali k udržiavaniu a rozvíjaniu emočných rodičovských väzieb nielen k svojej osobe, ale aj k
osobe druhého rodiča. Hoci ich partnerský vzťah v konečnom dôsledku nebol/ nie je ,,úspešný“, naďalej
zostávajú rodičmi maloletých detí a ich (ešte viac prirodzenou morálnou, než právnou) povinnosťou
je správať sa tak, aby maloleté deti čo najmenej pocítili fakt, že nevyrastajú v spoločnej domácnosti
s oboma svojimi rodičmi. Je potrebné si uvedomiť, že deti majú radi oboch rodičov rovnako, a ak

nie je možné, aby žili všetci spoločne, tak potom pred deťmi je nevyhnutné nepotláčať rolu druhého
rodiča, maloleté deti viesť a prispievať k rozvíjaniu vzťahu s druhým rodičom, nevťahovať deti do rodičmi
nevyriešených vzťahov, pretože opačným konaním svojím deťom len ubližujú. Nestačí, ak sa rodičia
správajú korektne a s láskou k svojim deťom, ale je nevyhnutné, aby sa správali korektne aj k sebe
navzájom.

53. Vyhodnotiac odvolacie argumenty matky ako nedôvodné, majúc za to, že rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku IV. a jeho odôvodnenie spĺňa požiadavky § 220 CSP a je súladný s najlepším
záujmom maloletých detí, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti IV.
týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými deťmi potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387

ods. 1 CSP v spojení s § 387 ods. 2 CSP.

54. Otec podaným odvolaním napadol časť výroku III. o určení dlhu na výživnom a povolení splátok tohto
dlhu z dôvodu, že pri správnom vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré z vykonaného dokazovaniavyplynuli, nemôže na strane otca existovať, pri určení vyživovacej povinnosti podľa prvej časti výroku III.,
dlh na výživnom. Podľa otca súd prvej inštancie pri určení dlhu otca na výživnom na všetky tri maloleté
deti za celú posudzovanú dobu do vyhlásenia rozsudku zohľadnil plnenie poskytnuté otcom v celkovej

sume len 7 200,- Eur, pričom v skutočnosti výživné určené neodkladným opatrením na maloleté deti B.
a C. spolu 200,- Eur mesačne hradil len za dobu 12 mesiacov (12/2021 až 11/2022) a následne hradil
za 12/2022 sumu 250,- Eur, za 1/2023 až 9/2023 sumy po 670,- Eur, za 10/2023 sumu 300,- Eur a za
11/2023 až 11/2024 sumy po 670,- Eur, čo znamená, že uhradil na výživnom celkovú sumu 17 690,-
Eur. Ďalej namietal, že u mal. B. a C. okresný súd nezohľadnil pomernú časť mesiaca december 2021

ako aj, že vo vzťahu k maloletej D. bolo výživné priznané od jej narodenia, t.j. od 13.4.2022, čo nie je
pri vymedzení doby, za ktorú súd prvej inštancie dlh na výživnom určil, uvedené.

55. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

56. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

58. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj

právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ak majú význam pre
rozhodnutie. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie založil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia.

Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutočný stav, a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces.

59. Po oboznámení s napadnutou časťou výroku III. rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k
záveru, že odôvodnenie rozhodnutia viažuce sa k tejto výrokovej časti nespĺňa kritériá uvedené v §
220 ods. 2 CSP.

60. Z odseku 27. odôvodnenia napadnutej časti rozhodnutia bolo zrejmé, že okresný súd vyčíslil dlh otca

na výživnom, pričom pri vyčíslení dlhu u maloletej B. a C. zohľadnil doposiaľ upravenú výšku vyživovacej
povinnosti otca v sume 100,- Eur na každé dieťa neodkladným opatrením a u mal. D. zohľadnil, že
vyživovacia povinnosť upravená nebola. V súvislosti s vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie
k rozhodovaniu o dlhu na výživnom, je potrebné poukázať na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa
08. októbra 2024, z ktorej vyplynulo vyjadrenie matky o tom, že otec sám dobrovoľne nad rámec

neodkladných opatrení rok a trištvrte prispieva sumou 670,- Eur na výživné, čo právny zástupca otca
potvrdilstým,žeotecpoberádaňovýbonusatentocelýposielamatke,ktorýjevovýške400,-Eur,zčoho
vzniká suma 670,- Eur. Matka vo svojej výpovedi na č.l. 304 spisu potvrdila príjem z výživného na deti
670,- Eur a otec vo výpovedi potvrdil, že z príjmu platí výživné, ktoré mu bolo určené a daňové bonusy
odovzdáva matke v sume 670,- Eur, ktorú sumu posiela matke od 01.01.2023 s tým, že odkedy bolo

vydané neodkladné opatrenie platil sumu na B. a C. 200,- Eur (č.l. 305 rub spisu), s ktorými tvrdeniami
sa okresný súd nezaoberal a v odôvodnení ani nevyporiadal.

61. Záver súdu prvej inštancie k časti výroku III. o dlhu na výživnom, a tým aj o povolení splátok
na výživnom, z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu, tak zostáva neúplným v tom

zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale aj v konkrétnostiach posudzovaného prípadu
zostal nezodpovedaný v zákonom hľadisku, pretože okresný súd nevyjadril, akými úvahami sa riadil
pri zohľadňovaní otcom plnenej vyživovacej povinnosti pri vyčíslení dlhu, ako aj, či okresným súdom
zohľadnené plnenie otca na výživné, zodpovedá zhodnému vyjadreniu rodičov.62. Krajský súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej a súd musí dbať na to, aby dal odpovede na relevantné otázky nastolené účastníkmi konania,
ktoré majú podstatný význam, a pokiaľ tak neurobí nespĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v
zmysle § 220 ods. 2 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. tak nie je možné
pre nedostatok odôvodnenia rozhodnutia preskúmať a ani ustáliť, či je vecne a právne správne, a
tento nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v

napadnutej časti výroku III. už len z tohto dôvodu, a to bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi odvolania
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tejto časti podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

63. V novom konaní okresný súd komplexne objasní a zhodnotí otcom plnenú vyživovaciu povinnosť
za rozhodné obdobie, na základe uvedeného posúdi výšku dlhu otca s ohľadom na obdobie, s

účinnosťou ktorého mu bola prvou časťou výroku III. uložená vyživovacia povinnosť, ustáli výšku
zročného výživného, a to práve k plneniam otca, vo vzťahu ku ktorým zaujme jasné stanovisko. Svoje
rozhodnutie v tejto časti riadne zdôvodní, to znamená, že uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako vec právne
posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie viažuce sa k časti napadnutého výroku III. tak

spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

64. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

65. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.