Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202834
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5318202834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX,
XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom Mierova 1725, 022
01 Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
právne zastúpenému spoločnosťou GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01
Bratislava, IČO: 36 856 380,
o zriadenie vecných bremien, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č. k. CA-16C/74/2018-551 zo dňa 01.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. potvrdzuje.

V ostávajúcej časti (výroku I.) ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkomkonanieožalobnomnávrhužalobkynevčastiI.aII.zastavil(výrokI.napadnutéhorozsudku),
žalobný návrh žalobkyne v časti III. a IV. zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku) a rozhodol, že

žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III. napadnutého rozsudku).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou v prejednávanom spore
domáhala, aby súd
I. zriadil vecné bremeno práva stavby v prospech vlastníka nehnuteľnosti – stavby rodinného domu súp.
č. XXX zapísaného na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie C., spočívajúce v práve užívať

stavbu rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parcela KNC č. 11252/4 – zastavané plochy a nádvoria
o výmere 90 m2 zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym
pre katastrálne územie C., obec C., E. F.,
II. zriadil vecné bremeno práva stavby v prospech vlastníka nehnuteľnosti – stavby – stodoly bez
súpisného čísla, spočívajúce v práve užívať stavbu stodoly na pozemku, ktorá je postavená na pozemku
parcela KNC č. 11252/5 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2, zapísanom na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Čadca, odborom katastrálnym pre katastrálne územie C., obec C., okres F.,

III. zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na pozemku KNC č. XXXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 a stodoly
bez súpisného čísla postavenej na parcele KNC č. 11252/5 – zastavané plochy a nádvoria o výmere
62 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Čadca, odbor katastrálny prekatastrálne územie C., obec C., okres F., spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu (pešo, fúrikom,
káričkou, koňmi, povozom a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami) cez pozemky
parcela KNC č. 11254/4 – záhrada o výmere 32 m2, KNC č. 11253/5 – záhrada o výmere 32 m2, KNC

č. 11252/8 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, ktoré vznikli Geometrickým plánom č.
112/2018 geodetom G. oddelením z pôvodných parciel KNC č. 11252/2, 11252/3, 11253/2, 11253/3,
11279/6, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor pre
katastrálne územie C., obec C., okres F.,
IV. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie

vecnéhobremenaprávastavbynaparceleKNCč.11252/4,11252/5avecnéhobremenaprávaprechodu
a prejazdu cez parcely KNC č. 11253/4, 11253/5, 11252/8 v katastrálnom území C. vo výške 1.870,- eur
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a
V. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2 Z odôvodnenia súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že žalobkyňa zobrala žalobu v časti žalobných
petitov označených ako I. a II. späť, a preto bolo výrokom I. napadnutého rozsudku konanie o žalobnom

návrhu žalobkyne v časti I. a II. zastavené, a k vecnému prejednaniu žaloby došlo iba vo vzťahu
k žalobnému petitu III., ktorým sa domáhala zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka rodinného
domu súp. č. XXX a stodoly bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcela KNC č. 11252/5 cez
pozemky parcela KNC č. 11253/4, 11253/5, 11252/8, ktoré vznikli Geometrickým plánom č. 112/2008
vypracovaným geodetom G. a na uvedené nadväzujúcim uložením povinnosti žalobkyne zaplatiť

žalovanému všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena práva stavby na
parcele KNC č. 11252/4, 11252/5 a vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez parcely KNC č.
11253/4, 11253/5, 11252/8 vo výške 1.870,- eur.
1.3 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplynulo, že v priebehu konania došlo medzi
žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy V-4321/2023 zo dňa 26.10.2023 - 603/2023,

na základe ktorej žalobkyňa nadobudla od žalovaného vlastnícke právo k pozemku parcela KNC č.
11252/4, parcela KNC č. 11252/5, parcela KNC č. 11252/3 a parcela KNC č. 11253/3, a taktiež,
že žalobkyňa v priebehu konania na základe uznesenia č.k. 5D/48/2023-31, Dnot 107/2023 zo dňa
12.05.2023 nadobudla v dedičskom konaní po poručiteľovi H. B., zomr. XX.XX.XXXX hospodársku
budovu (humno bez súpisného čísla) postavenú na pozemku parcela KNC č. 11252/5 vedľa rodinného

domu XXX v kat. území C..
1.4 Súd prvej inštancie mal na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu a ich zhodných
tvrdení za nesporné, že žalobkyňa bola v čase podania žaloby, t.j. dňa 15.10.2018 vlastníčkou rodinného
domu súpisné číslo XXX v katastrálnom území C., postaveného na pozemku parcela KNC č. 11252/4, a
že žalobkyňa v priebehu konania v prejednávanom spore nadobudla kúpnou zmluvou V-4321/2023 zo

dňa 26.10.2023 od žalovaného parcely registra „C“ č. 11252/3, 11252/4, 11252/5 a 11253/3. Za nesporné
mal súd prvej inštancie ďalej to, že žalovaný zaslal žalobkyni ako oprávnenej osobe a výlučnej vlastníčke
stavby rodinného domu č. XXX návrh ,,Zmluvy o zriadení vecného bremena“, na základe ktorej spolu s
inými osobami I. F. a G. F. (svojou dcérou a jej manželom) ako povinné osoby a podieloví spoluvlastníci
parciel registra „C“ č. 11247/14, 11249/7, 11249/9 a 11249/11 zriaďujú v prospech aktuálneho ako i

každého budúceho vlastníka stavby vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu pešo (vrátane
prechodu s fúrikom, káričkou, konským povozom) a v práve prejazdu osobným a nákladným motorovým
vozidlom k stavbe s tým, že v čl. III. predmetného návrhu bola uvedená odplata za zriadenie vecného
bremena 564,- eur s tým, že žalovaný súčasne žalobkyni oznámil, že chýbajúce rodné čísla do zmluvy
doplní po ich obdržaní, a taktiež uviedol, že v čl. I bol 3 uvedené LV č. XXXX bude potrebné upraviť

v dôsledku aktuálne prebiehajúceho prevodu, nakoľko pozemok parcela CKN č. 11252/4 bude zrejme
presunutý na iný LV. Za nesporné mal súčasne súd prvej inštancie to, že žalobkyňa odmietla uvedenú
zmluvu uzatvoriť
z dôvodov, že zmluva sa jej zdala nevyvážaná, nakoľko v nej nebola zmienka
o prebiehajúcom súdnom spore a požadovala, aby povinní zo zmluvy zaplatili správny poplatok za

zavkladovanie zmluvy, nakoľko ona platila poplatok za vklad kúpnej zmluvy a žiadala, aby zriadenie
vecného bremena bolo vo forme súdneho zmieru.
1.5 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplynulo, že žalobkyňa v čase podania žaloby nebola
vlastníčkou parcely KNC č. 11252/4 a ani vlastníčkou parcely KNC č. 11252/5 a ani priľahlých pozemkov,
cez ktoré by mala zabezpečený prístup na verejnú komunikáciu. Konštatoval, že ani potom, ako

žalobkyňa nadobudla Kúpnou zmluvou V-4321/2023 zo dňa 26.10.2023 - 603/2023 od žalovaného
vlastnícke právo k pozemku parcela KNC č. 11252/4, 11252/5, 11252/3 a 11253/3, bezprostredný prístup
k verejnej komunikácii z týchto pozemkov nemá, a preto považoval podmienku na zriadenie vecného
bremena (spočívajúcu v tom, že pre úspešnosť žaloby o zriadenie vecného bremena práva cesty cezpriľahlý pozemok je potrebné, aby vlastník stavby nebol súčasne vlastníkom priľahlého pozemku), za
splnenú.

1.6 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ďalej vyplynul záver o nesplnení druhej podmienky
pre úspešnosť žaloby o zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok, a to, že prístup vlastníka (v
prejednávanom spore žalobkyne) k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V danej súvislosti poukázal na
Návrh na usporiadanie nehnuteľnosti okolo domu č. XXX zo dňa 16.11.2018 bod 2 (č. l. 98 spisu),
z ktorého vyplýva, že žalovaný navrhol žalobkyni, že na prístupovú cestu parcelu KNE č. 10911/1 bude

zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov parciel KNC č. 11252/5, 11252/3, 11252/4, 11253/3,
11251 a 11250. Súčasne z listinného dôkazu, a to z návrhu „Zmluvy o zriadení vecného bremena“ na
č. l. 504 až 505 spisu mal preukázané, že žalovaný spolu s inými osobami, a to I. F. a G. F., t.j. dcérou
a zaťom žalovaného, v postavení povinných z vecného bremena, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území C., obec C., zapísaných v registri CKN a to parcely
č. 11247/14, č. 11249/7 (obidvoch zapísaných na LV č. XXXXX) a CKN č. 11249/9 a č. 11249/11

(obidvoch pozemkoch zapísaných na LV č. XXXXX), ponúkli žalobkyni ako oprávnenej z vecného
bremena a vlastníčke stavby rodinného domu súp. č. XXX, že k vyššie uvedeným pozemkom zriadia v
prospech aktuálneho i každého budúceho vlastníka stavby vecné bremeno in rem spočívajúce v práve
prechodu pešo (vrátane prechodu s fúrikom, káričkou, konským povozom) a v práve prejazdu osobným
i nákladným motorovým vozidlom k stavbe za odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 564,-

eur. Uviedol, že k uvedenému návrhu zmluvy dal žalovaný vypracovať aj Geometrický plán
č. 11/2023, z ktorého vyplynulo, že vlastníkmi nehnuteľností, cez ktoré sa vecné bremeno
v prospech terajších aj budúcich vlastníkov rodinného domu č. XXX má zriadiť, sú povinné osoby 1, 2, 3
a že cez tieto nehnuteľnosti majú žalobkyňa a taktiež aj budúci vlastníci domu č. XXX prístup k verejnej
komunikácii. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie mal preukázané, že druhá podmienka,

pre ktorú by bolo možné zriadiť vecné bremeno v prospech žalobkyne, nebola splnená z dôvodu, že
žalovaný ponúkol žalobkyni zmluvné zriadenie vecného bremena in rem, spočívajúceho v práve cesty,
ktorú ponuku žalobkyňa odmietla. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôvody, pre ktoré žalobkyňa odmietla
uzavretie predmetnej dohody (v zmluve nie je uvedená ani len zmienka o súdnom spore, že platila návrh
na vklad z kúpnej zmluvy a bolo by potrebné, aby teraz zaplatil návrh na vklad žalovaný a taktiež, že

by bolo vhodné, aby zriadenie vecného bremena bolo vo forme súdneho zmieru), ako nepodstatné.
Zdôraznil, že bolo v záujme žalobkyne, aby si prístup k svojej domovej nehnuteľnosti zabezpečila a
k zabezpečeniu uvedeného mala vyvinúť zvýšenú iniciatívu a nie podmieňovať uzatvorenie zmluvy
rôznymi nepodstatnými požiadavkami. Konštatoval, že zmienka
o prebiehajúcom súdnom spore v zmluve o zriadení vecného bremena nie je podstatná a podstatné

pre žalobkyňu bolo zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov rodinného domu XXX (poznámka
odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „XXX“). Uzavrel, že ak je v záujme žalobkyne, aby v
prospech vlastníkov dotknutého rodinného domu bolo vecné bremeno práva cesty zriadené, tak aj
správny poplatok za vklad tohto práva by mala zaplatiť práve žalobkyňa a nie žalovaný, ktorý na
uvedenom zriadení záujem nemá a ktoré vecné bremeno ho obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho

práva. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil aj požiadavku žalobkyne, aby zriadenie vecného
bremena bolo formou súdneho zmieru, pričom k uvedenému uviedol, že povinnými osobami zo zmluvy
o zriadení vecného bremena - práva cesty mali byť okrem žalovaného, ktorý je stranou sporu, aj
ďalšie dve osoby, a to I. F. a G. F., ktorí účastníkmi (stranami) tohto konania nie sú, a preto nemohol
v prejednávanom spore schváliť súdny zmier vo vzťahu

k zriadeniu vecného bremena, nakoľko všetky dotknuté osoby, ktorých sa zriadenie vecného bremena
sa malo týkať, neboli účastníkmi konania (stranami sporu). Konštatoval, že aj zmluva o zriadení
vecného bremena uzatvorená mimo súdneho konania medzi povinnými osobami a oprávnenou osobou
zabezpečí rovnakú právnu ochranu žalobkyne ako vlastníčky rodinného domu súpisné číslo XXX a
aj budúcich ďalších vlastníkov tohto domu, ako súdny zmier. Poukázal na to, že v danom konaní

iniciatíva na uzatvorenie obligačného vzťahu vychádzala predovšetkým od žalovaného, keď žalovaný
vyvíjal iniciatívu k tomu, aby odpredal žalobkyni nehnuteľnosti, vyvíjal iniciatívu k tomu, aby zriadil vecné
bremeno v prospech žalobkyne, vypracoval návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, dal vypracovať
geometrický plán k zriadeniu tejto zmluvy, oslovil aj iné osoby, teda svojich rodinných príslušníkov, ktorí
taktiež vyslovili súhlas so zriadením vecného bremena a podľa názoru súdu prvej inštancie bola to práve

žalobkyňa, ktorá zabránila zmluvnému uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena stanovujúc si
rôzne podmienky, ktoré pre uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena nemali význam.
1.7 Z dôvodu, že súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného
bremena, zamietol žalobu aj čo do žalobného petitu IV., ktorým žalobkyňa navrhla, aby jej súd uložilpovinnosť zaplatiť žalovanému za zriadenie vecného bremena sumu 1.870,- eur titulom jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena.

1.8 Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani tvrdenie žalobkyne, že prístup
k rodinnému domu č. XXX bol vždy cez pozemky parcela KNC č. 11279/6, 11252/2 a 11253/2 alebo jeho
častiach, tak uvedené nezakladá domnienku, že jej právni predchodcovia, resp. žalobkyňa, mali vydržať
právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva cesty k rodinnému domu súp. č. XXX prechodom cez
tieto časti pozemku, pričom zdôraznil, že žalobkyňa v spore ani netvrdila existenciu vecného bremena

spočívajúcu v práve prechodu cez pozemky žalovaného v rozsahu, v akom sa v prejednávanom spore
zriadenia vecného bremena domáhala. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na tvrdenie žalobkyne, že
jej právny predchodca H. B. sa chcel ešte pred svojou smrťou so žalovaným dohodnúť o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti KN 11252 – zastavaná plocha o výmere 906 m2, z čoho súd prvej
inštancie vyvodil, že mal vedomosť o tom, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
konania. Za nesporné medzi stranami mal to, že H. B. spolu s manželkou a pred ním jeho rodičia

J. B. a H. B. pozemok parcela KN č. 11252 o výmere 906 m2 užívali, avšak zdôraznil, že uvedené
v zmysle vyjadrenia žalovaného sa dialo s jeho tichým súhlasom a tiež s tichým súhlasom jeho právneho
predchodcu K. B., čo potom nezakladá domnienku vzniku vecného bremena práva cesty. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie vyslovil záver, že cez pozemky, cez ktoré žiada žalobkyňa zriadiť vecné
bremeno - právo cesty, nikdy žiadna prístupová cesta neviedla a ani nevedie a žalobkyňa nikdy nemala

k pozemkom označeným v žalobe žiadne právo prechodu ani prejazdu a že spôsob, ktorým navrhovala
právo cesty zriadiť, nad mieru primeranú pomerom zasahoval do vlastníckeho práva žalovaného.
1.9 O náhrade trov konania súd rozhodol vo vzťahu k zastaveniu konania v časti predmetu konania o
petitoch I. a II. žaloby z dôvodu ich späťvzatia žalobkyňou podľa § 256 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“), pričom dospel k záveru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania a vo vzťahu k

zamietnutiu žaloby vo výrokoch III. a IV. žalobného návrhu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a preto
žalovanému, ktorý bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov II. a III. z dôvodov
prezumovaných § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP riadne a včas odvolanie. Vo vzťahu k žalobnému

petitu I. a II. žalobkyňa poukázala na to, že ona zobrala v tejto časti žalobu späť z dôvodu, že ona
na základe dodatočného prejednania dedičstva prededila stavbu stodoly na svoje meno, a preto už
nepotrebovala konvalidovať právo k stavbám, nakoľko tieto boli postavené zákonne a riadne boli
prededené.

2.1 Vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena žalobkyňa poukázala na to, že ona vychádzala z obvykle
desaťročia používanej cesty k rodinnému domu súpisné číslo XXX, a preto ju ani vo sne nenapadlo,
že žalovaný bude túto desaťročia užívanú prístupovú cestu namietať a bude požadovať, aby ona
chodila k rodinnému domu zo zadnej strany po novovytvorenej parcele k rodinnému domu dcéry a zaťa
žalovaného – F. a za týmto účelom si dala aj vyhotoviť niekoľko geometrických plánov. V uvedenom ona

vidí evidentnú špekulatívnosť žalovaného v predmetnom konaní.
2.2 Žalobkyňa ďalej namietala závery súdu prvej inštancie v bodoch 24. a 25. odôvodnenia rozsudku,
že ona žiadnym spôsobom nepreukázala reálnu cestu k svojmu rodinnému domu a má za to, že na
ohliadke na mieste samom všetci svedkovia potvrdili prístup z prednej strany rodinného domu, a tento
prístup potvrdila aj videonahrávka, ktorú ona predložila a ktorá bola riadne na pojednávaní prehraná

a ako dôkaz vykonaná. Poukázala na to, že sa jedná o videonahrávku z jej vlastnej svadby, kde so
sprievodom odchádza od rodinného domu č. XXX, pričom v jej svadobnom sprievode je aj žalovaný jej
ujo, a tento v žiadnom prípade nebránil prechodu svadobného sprievodu po rokmi užívanej prístupovej
cestearovnakonespochybnildobovéfotografie,naktorýchjetiežviditeľnáprístupovácestakrodinnému
domu.Vtejtosúvislostipoukázalanato,žesamotnásudkyňauviedlaajetozaznamenanéajvnahrávke,

že tam vidí veľkú bránu ako aj malú bráničku na otváranie oplotenia po tej prístupovej ceste č. 1, ktorá
je predmetom jej žaloby. Namietala, že o uvedenej videonahrávke, fotografiách a ohliadke na mieste
samom nie je v rozsudku ani len zmienka, a preto v tejto časti považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
nepreskúmateľný a v uvedenom vzhliada odvolací dôvod prezumovaný ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
2.3 Vo vzťahu k videonahrávke, ktorú predložil žalovaný, uviedla, že túto súd prvej inštancie na

pojednávaní neprehral, čo odôvodnil tým, že v danej veci súd nerozhoduje o jestvujúcom práve vecného
bremena, ale toto po novom zriaďuje. V tejto súvislosti uviedla, že aj z uvedenej videonahrávky
žalovanéhovyplývaprechodzprednejstranyodrodinnéhodomu.Mápotomzato,žeonaúplnedôvodnepodala žalobu na jestvujúcu cestu, ktorá viedla k jej rodinnému domu a nevymýšľala a nešpekulovala
nad nejakým iným prístupom k rodinnému domu, ako to v celom konaní robil žalovaný.

2.4 Vo vzťahu k ohliadke na mieste samom poukázala na to, že žalovaný nesúhlasil s prechodom, ktorý
sa desaťročia užíval, pričom jej ponúkal prechod cez močarisko okolo a poza stodolu k jej rodinnému
domu po parcele KNE č. 10911/1 ako prvú alternatívu a za druhú alternatívu označil prechod cez
nevysporiadané pozemky cez lesy na pozemkoch KNC č. 11247/16 a 11247/12, ktoré však nemal
vyporiadané v 1/1.

2.5 Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie dal pokyn stranám sporu na odpredaj pozemkov vo
vlastníctve žalovaného pod domom a stodolou, ktoré mala ona kúpiť, pričom súd prikázal stranám sporu,
aby preukázali objektívnu a obvyklú cenu, za ktorú by žalobkyňa tieto pozemky od žalovaného odkúpila
a hoci sa ona snažila preukázať cenu viacerými zmluvami aj Obce C., ako aj ponukami z realitných
kancelárií, tak neuspela, nakoľko žalovaný predložil posudok L. F., ktorý jej ako žalobkyni nebol zaslaný
do pojednávania, na ktorom súd rozhodol o kúpnej cene vo výške 35 eur/m2, v ktorom postupe ona

vzhliada odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Má potom za to, že ona bola súdom
donútená kúpiť tento pozemok za súdom určenú kúpnu cenu a samozrejme to brala tak, že neuzatvorila
kúpnu zmluvu ako právny úkon slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne ale najmä slobodne, a preto je
tento úkon absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedla,
že až potom, ako sa do jej rúk dostal znalecký posudok

L. F., ktorý jej súd dodatočne poslal, tak zistila, že L. F. stanovila koeficient povyšujúcich faktorov
polohovej diferenciácie na 3 a takéto koeficienty majú iba vilové štvrte vo veľkých krajských mestách, ako
je M. alebo N. a určite sa nedá aplikovať na zapadlú dedinku na O., kde je jej rodinný dom posledný pod
horou. Z uvedeného dôvodu potom ona túto fintu žalovaného hneď namietala na ďalšom pojednávaní
po doručení znaleckého posudku L. F..

2.6 Žalobkyňa súčasne nenamietala, že žalovaný jej ponúkol návrh zmluvy o zriadení vecného bremena,
avšak v tomto boli viaceré vážne chyby, pričom tieto chyby uvádza súd prvej inštancie v rozsudku, avšak
neuvádza, že najzávažnejšou chybou bolo to, že v návrhu bol nesprávny list vlastníctva, o čom samotný
právny zástupca žalovaného vedel, keďže to uvádzal vo svojom e-maile zo dňa 09.10.2023, a ona sa
nechcela nechať dobehnúť tak ako pri kúpnej zmluve a požadovala, aby žalovaný návrh zmluvy na

zriadenie vecného bremena opravil. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie od počiatku držal stranu
žalovanému, keď ona mohla predkladať akékoľvek dôkazy, a tieto súd prvej inštancie vždy vyhodnocoval
v prospech žalovaného, čo vyplýva aj z bodu 20. (odôvodnenia) rozsudku a danú vec posúdil tak, že je
v prvom rade v jej záujme, aby si prístup k svojej domovej nehnuteľnosti zabezpečila a k zabezpečeniu
uvedeného by aj mala vyvinúť zvýšenú iniciatívu a uzatvoriť zlú zmluvu, nie podmieňovať uzatvorenie

zmluvy rôznymi nepodstatnými požiadavkami. V tejto súvislosti poukázala na to, že súd prvej inštancie
vyhodnotil jej požiadavku o uvedení informácie v zmluve o prebiehajúcom súdnom spore vedenom na
OS Žilina pod č. CA-16C/74/2018 ako nepodstatnú a rovnako ako nepodstatné vyhodnotil, že návrh na
vklad by mal zaplatiť žalovaný, avšak súčasne argumentoval, že by ho mala zaplatiť ona, nakoľko ona
má na uvedenom zriadení záujem a v neposlednom rade ako nepodstatnú vyhodnotil námietku, aby

bolo zriadené vecné bremeno vo forme súdneho zmieru.
2.7 Ďalej poukázala na to, že v rozsudku nie je ani len zmienka o tom, čo sa pojednávalo na
predposlednom pojednávaní dňa 02.02.2024, kde ona ako aj právny zástupca hneď na prvom ústnom
vystúpení namietali, že návrh zmluvy o zriadení vecného bremena má vážne pisárske a formálne chyby,
napríklad, že v čl. I. bod 3 je nesprávne uvedený list vlastníctva a ďalej namietali aj tú skutočnosť, že

v súdnom konaní dcéra a zať žalovaného G. F. a I. F. dali písomný súhlas iba pre A. B., žalobkyňu, pričom
až v návrhu zmluvy uvádzajú, že dávajú súhlas na zriadenie vecného bremena v prospech všetkých
aj budúcich vlastníkov rodinného domu súpisné číslo XXX. Z uvedeného žalobkyňa vyvodzuje, že jej
námietkyvovzťahukuzatvoreniuzmluvysúdprvejinštancievyhodnotiltak,žeonajevslabšomprávnom
postavení a musí sa vo všetkom podriadiť žalovanému, ktorý je vlastníkom daných pozemkov, a preto

si myslí, že bola v konaní vážnym spôsobom narušená rovnosť zbraní a v uvedenom vzhliadala dôvod
na zrušenie napádaného rozsudku.
2.8 Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie v bode 19. napádaného rozsudku žalobkyňa poukázala
na to, že rozhodovacia činnosť je taká, že stačí, keď vlastník pozemku ponúkne vlastníkovi stavby, že
mu časť svojho pozemku predá, alebo zriadi vecné bremeno cesty zmluvou za obvyklú cenu a vlastník

stavby k zmluve musí pristúpiť, avšak zdôraznila, že rozhodovacia prax však neukladá povinnosť
uzatvoriť neplatnú a teda vadnú zmluvu. Má za to, že žalovaný jej úmyselne predložil zmluvu o zriadení
vecného bremena, kde bol nesprávne uvedený list vlastníctva a nebola tam ani len zmienka o súdnom
spore, pričom pre Okresný úrad Čadca – odbor katastrálny, kde je zapísaná poznámka spornosti, bybolo potrebné vedieť, že daná vec sa uzatvorila s mimosúdnou dohodou, pretože inak sa kľudne mohlo
stať, že kataster by túto zmluvu nezapísal práve pre poznámku spornosti.
2.9 Žalobkyňa má za to, že v napádanom rozsudku sú iba skutočnosti, ktoré tvrdil žalovaný a jeho právny

zástupca a skutočnosti, ktoré tvrdila ona, sa v rozsudku vôbec nenachádzajú. V uvedenom vzhliada
nepreskúmateľnosť rozsudku, pričom podľa jej názoru v rozsudku absentujú závery ohliadky na mieste
samom a to najmä vypočutých svedkov na ohliadke, DVD z jej strany, ktoré bolo aj reálne na pojednávaní
prehraté. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že žalovaný už zaplatil
geometrický plán, keď v podstate tento geometrický plán robil žalovaný pre oddelenie prístupu pre jeho

dcéru a zaťa (F.) a vôbec teda nebol vyhotovený tento geometrický plán pre účely tohto súdneho sporu.
Má potom za to, že sudkyňa nesprávne vyhodnotila aj to, že žalovaný mal tiež isté náklady na zriadenie
vecného bremena, a preto bola ona povinná zaplatiť správny poplatok na vklad na zmluvu o zriadení
vecného bremena.

2.10 Žalobkyňa sa cítila dotknutá záverom súdu uvedenom na strane 4 rozsudku, že ona z dôvodu

svojej pohodlnosti bez súhlasu žalovaného si skrátila prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam,
pričom poukázala na to, že týmto spôsobom bol zabezpečený prístup k jej nehnuteľnosti už desaťročia.
Namietala aj záver súdu prvej inštancie, že ona nevyvíjala väčšiu iniciatívu na uzatvorenie zmluvy
o zriadení vecného bremena, keď opak je pravdou, nakoľko ona považovala za fintu právneho zástupcu
žalovaného,ktorýdozmluvynenapísalriadnelistvlastníctva,čímsacítilabyťdotknutá,takakosacítibyť

dotknutá kúpnou cenou, ktorú navýšil žalovaný tým, že ním zvolená znalkyňa L. F. nedôvodne navýšila
koeficient povyšujúcich faktorov polohovej diferenciácie na 3, čím v podstate zvýšila cenu pozemku
oproti obvyklej cene z 25,- eur na 35,- eur za 1 m2. Z uvedeného dôvodu bola ostražitá pri uzatváraní
ďalšej zmluvy, nakoľko sa obávala ďalšej finty (slovensky podvodu) zo strany žalovaného, a preto sa
domnieva, že súd prvej inštancie nemohol jednostranne posúdiť danú vec v jej neprospech, keďže ona

určite vyvíjala aspoň takú iniciatívu k mimosúdnej dohode v tejto veci, ako ju vyvíjal žalovaný.
2.11 Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na osobitosť prípadu aj v tom, že sa
súdia dvaja rodinní príslušníci, medzi ktorými je potrebné vo zvýšenej miere dodržiavať aspoň morálne
pravidlá a v zmysle morálnych pravidiel platí, že ujo nepoužíva finty na svoju neter, pričom v danej veci sú
aspoň dve finty reálne vyhľadateľné a to navýšenie kúpnej ceny za prevádzané pozemky pre nesprávny

koeficient najmenej o 10,- eur za 1 m2 a druhou fintou je nesprávny list vlastníctva v návrhu dohody.

2.12 Žalobkyňa navrhla, aby si Krajský súd v Žiline prehral nahrávky z pojednávania vo veci samej,
z ktorých je podľa nej evidentné, že aj súd sa snažil o dohodu v tejto veci, keď usmerňoval žalovaného,
čo však už nie je uvedené v rozsudku, že pri označenom prechode č. 2 cez močarisko, kde samotná

sudkyňa povedala, že tam vôbec nie je vidno ani len chodník, pretože je to zarastené celé trávou
a rovnako sa sudkyňa vyjadrila aj na ohliadke na mieste samom, že okolo stodoly je 45 % breh, ktorý je
rovnako neprejazdný a na ostatok sa vyjadrila k lesíku, teda k prechodu č. 3, že tento nie je vysporiadaný
do 1/1 žalovaným, a preto tam nemôže navrhovať prechod a na mieste samom už vôbec nebola riešená
štvrtá alternatíva cesty okolo rodinného domu F., ako aj piata alternatíva cesty, vypustenie tých 36 m2

pod stodolou.
2.13 Žalobkyňa rovnako navrhla, aby odvolací súd sa oboznámil s e-mailovou komunikáciou, z ktorej
je zrejmé, že ona vyvíjala dostatočnú aktivitu na uzatvorenie mimosúdnej dohody. Má za to, že konanie
žalovaného bolo od počiatku špekulatívne, keď dal vyhotoviť Geometrický plán č. 2/2018 okrem iných
geometrických plánov a jednu nehnuteľnosť podelil na 8 malých pozemkov tak, aby jej čo najviac

znemožnil užívanie záhrady okolo rodinného domu. Toto podľa nej činil v domnení, že zvyšný pozemok
lukratívne predá ako stavebný pozemok, avšak napriek tomu, že ubehlo 6 rokov súdneho sporu od
vyhotovenia geometrického plánu, tak predmetný pozemok lukratívne nepredal a jediné, čo lukratívne
predal,súpozemky,ktorépredaljejzakúpnucenuvovýške35,-eurza1m2.Mápretozato,žežalovaný
porušuje morálne pravidlá a chce sa obohatiť na úkor svojej netere.

2.14 Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný jej chcel predať pozemky najskôr za 5,- eur za 1 m2,
následne za 20,- eur za 1 m2 a napokon jej ich predal za 35,- eur za 1 m2, v čom ona vzhliadala zištné
úmysly žalovaného, a tieto vzhliadala aj v tom, že žalovaný bol ochotný jej podpísať prístup k rodinnému
domu len v prípade, že obíde celú zastavanú časť okolo susednej chatky z vrchnej strany a povolí jej

prístup dokonca cez ten istý prístup, ako užíva jeho dcéra so zaťom – F..

2.15 Žalobkyňa taktiež namietala záver súdu prvej inštancie v bode 14. (odôvodnenia) napádaného
rozsudku, že k rodinnému domu súpisné číslo XXX nikdy neviedla žiadna prístupová cesta a ani nevedie,keď prístup k uvedenému domu bol zabezpečovaný práve ňou navrhovaným spôsobom. Mala potom za
to,ževkontextevykonanejohliadkynamiestesamommalbyťprístupkjejnehnuteľnostizabezpečovaný
cez horu, kde mal žalovaný zložený štrk, resp. cez močarisko okolo stodoly, kde je svahovitosť terénu 45

%. Preto sa pokúsila o poslednú alternatívu vyčleniť 36 metrov z pozemku žalovaného KNC č. 11252/2
(cesta č. 5) tak, aby mohla chodiť popred stodolu ako de facto piatu alternatívu, ktorú však súd prvej
inštancie nezobral do úvahy, napriek tom, že ona si za týmto účelom dala vypracovať vytyčovací plán.
V týchto súvislostiach polemizovala nad tým, či je lepšie pre žalovaného zriadiť vecné bremeno na 36
metrovzjehopozemkualebo111metrovnacestuzvrchnejstrany(kadiaľchodiaF.).Súčasnepoukázala

na to, že je rozdiel, či ona bude sama užívať prístupovú cestu, alebo ju bude užívať s rodinnými
príslušníkmi žalovaného, jeho dcérou a zaťom, čo aj do budúcna môže viesť k ďalším súdnym sporom
s tým, že túto skutočnosť súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil v rozsudku, a táto skutočnosť je iba
spomínaná v bode 20. napádaného rozsudku.

2.16 Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že ona zabránila zmluvnému uzatvoreniu zmluvy o zriadení

vecného bremena, tak toto sa podľa nej nezakladá na pravde, nakoľko ona iba nechcela opätovne
uzatvoriť nevýhodnú zmluvu, tak ako uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu. Taktiež poukázala na to, že
ona ponúkla žalovanému za zriadenie vecného bremena prístupu k rodinnému domu spredu náhradu vo
výške 1.870,- eur, čo vyplýva z bodu 22. odôvodnenia rozsudku, a jedná sa o sumu 3x väčšiu za menšiu
výmeru, ako požadoval žalovaný vo výške cca 600,- eur za prístup z vrchnej strany za väčšiu výmeru.

2.17 Žalobkyňa má potom za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj skutočnosti v bode
24. napádaného rozsudku, keď v jej neprospech vyhodnotil snahu jej otca o dohodu so žalovaným
o prístupovej ceste, pričom vôbec predmetom dokazovania nebolo, či je na škodu veci, keby vznikla
nová cesta, ktorú ponúkol žalovaný žalobkyni, nakoľko je evidentné, že táto bola rovnako geodeticky

vyčlenená za účelom tohto súdneho sporu. Podľa žalovanej súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil daný prípad najmä z dôvodu záveru o jej povinnosti podpísať ponúknutú vadnú zmluvu, keď
vadnosť tejto zmluvy zakladá nesprávny list vlastníctva uvedený v zmluve, čo znamená jej absolútnu
neplatnosťpodľa§39Občianskehozákonníka,nakoľkotátoniejespôsobilánavkladvlastníckehopráva
do katastra nehnuteľností.

2.18 Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na
potrebu splnenia iba dvoch procesných podmienok na zriadenie vecného bremena práva cesty, a to že
vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ako aj to, že prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 5Cdo/51/2020 zo dňa 30.06.2022, z ktorého okrem prvých dvoch podmienok na zriadenie práva
nevyhnutnej cesty vyplýva aj tretia podmienka, a to že neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva
cesty vylučujú. V uvedenom potom žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ako aj jeho zmätočnosť vo forme riadneho neodôvodnenia rozsudku, nakoľko podľa nej súd prvej
inštancie podrobnejšie nezdôvodnil, prečo by bola navrhovaná zmluva o zriadení vecného bremena bez

ohľadu na jej obsah a zmluvné podmienky dostačujúca na zabezpečenie práva prechodu. Zopakovala,
že v rozsudku nie je ani len zmienka týkajúca sa jej námietok o požiadavke neplatnosti ponúknutej
zmluvy o zriadení vecného bremena, v čom žalobkyňa vzhliada nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej
inštancie.

2.19 Žalobkyňa vzhliadla nesprávne právne posúdenie aj v tom, že súd prvej inštancie v danej veci
nevykonal spravodlivé usporiadanie vzťahov aj vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetom konania bolo
celkovo 5 prístupových ciest a nepreskúmateľnosť rozhodnutia vidí v tom, že rozhodnutie súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá z prístupových ciest je najvhodnejšia. V danej súvislosti poukázala na
to, že ňou navrhovaná alternatíva prístupu k jej nehnuteľnosti zaberá výmeru 69 m2, pričom cestu, ktorú

ponúkol žalovaný ako cestu č. 4, má na pozemku žalovaného výmeru 141 m2 a po nevysporiadanom
pozemkuparcelaKNEč.11130/1mávýmerunajmenej400m2.Malapotomzato,ženovozriadenácesta
podľajejnázoru,takakojunavrholžalovanýakocestuč.4,zakladározporust.§151ods.1Občianskeho
zákonníkasčl.11ods.4Listiny,akoičl.2ÚstavySR.Žalobkyňanamietalanepreskúmateľnosťrozsudku
súdu prvej inštancie aj preto, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, prečo sa k tej-ktorej ceste č. 1

až 5 nepriklonil a prečo zaujal právny názor, že od žalovaného nemôže vyžadovať zaťaženie pozemku,
a teda spravodlivo požadovať, aby zaťaženie znášal práve on. Žiadala, aby k tomu odvolací súd vykonal
revíziu v tom smere, či súd vykonal náležité dokazovanie, pričom podľa nej by mal posúdiť, či súd prvej
inštanciemalmožnosťvykonaťdôkazustanovenieznalcazodborustavebníctva,ktorýbyzostavebnéhohľadiska určil, ktorá z ciest č. 1 až 5 je najvhodnejšia, najmä v tom smere, či konanie súdu prvej inštancie
nie je postihnuté závažným deficitom v dokazovaní (problematika opomenutého dôkazu).

2.20 Podľa žalobkyne súd prvej inštancie súčasne neodôvodnil, prečo by bolo zriadenie vecného
bremena v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jej názoru ona nechcela v rozpore s dobrými mravmi podľa
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvoriť nielen nevýhodnú ale najmä neplatnú zmluvu o zriadení
vecného bremena podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rozpor s dobrými mravmi vzhliadla najmä v tom,
že vzťah uja a netere by mal byť postavený na iných základoch ako na používaní rôznych fínt alebo

podvodov. Má za to, že kúpnu zmluvu na pozemok a návrh zmluvy na zriadenie vecného bremena nie
je možné vnímať izolovane, nakoľko obidve zmluvy smerovali k mimosúdnej dohode vo veci, avšak
žalovaný v oboch zmluvách používal na ňu finty. Opätovne zdôraznila, že pri zriaďovaní nevyhnutnej
cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej a súčasne, aby
stavbu bolo možné riadne užívať. Z uvedených dôvodov žalobkyňa opätovne požiadala odvolací súd,
aby v danej veci sa riadne zaoberal skutkovými okolnosťami prípadu, ktoré podľa jej názoru tieto nie sú

v danej veci úplne preskúmané, a preto je daný dôvod na zrušenie napádaného rozhodnutia a vrátenie
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.21 Podľa žalobkyne boli v prejednávanom prípade splnené všetky predpoklady na zriadenie vecného
bremena, tak ako ich požadovala v žalobe, nakoľko z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že cesty
prechodu, ktoré jej žalovaný ponúkol, neboli z hľadiska využiteľnosti praktické a zmysluplné, a preto

súdu nič nebránilo, aby jej žalobe vyhovel a zriadil vecné bremeno cez parcely, ktoré zabezpečujú
najjednoduchší prístup k nehnuteľnosti bez toho, aby obmedzovali žalovaného na jeho vlastníckych
právach.
2.22 Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu odmietol akékoľvek tvrdenia žalobkyne ohľadne podvodného,
prípadne špekulatívneho konania z jeho strany, majúc za to, že takéto tvrdenia nemajú oporu
v skutkovom ani právnom stave veci a nemajú oporu ani vo vykonaných dôkazoch a ich použitie iba
signalizuje nedostatok právnej vecnej argumentácie.

3.1 Tvrdenie žalobkyne uvedené v čl. II. odvolania, že ona musela súdne konanie začať z dôvodu na
jeho strane (údajné odmietnutie jej návrhu), je podľa žalovaného nepravdivé a žalovaný ho poprel. Má
za to, že práve žalobkyňa je tou osobou, ktorá nemala záujem vec vyriešiť dohodou, pričom on jej sám
navrhoval, aby odkúpila pozemky pod jej stavbami za štandardnú trhovú cenu, tak aby mali stavby

i pozemky, na ktorých sú stavby postavené, rovnakého vlastníka a tým by došlo i z celospoločenského
hľadiska k ideálnemu právnemu stavu a k odstráneniu problémov vyplývajúcich z rozdielneho vlastníctva
pozemku a stavby na ňom postavenej (vrátane prípadných budúcich sporov). Zdôraznil, že on listom zo
dňa 16.11.2018 ponúkol žalobkyni pozemky parcela č. 11252/5, 11252/3, 11252/4 a 11253/3 za cenu 20,-
eur/1 m2 s tým, že k pozemku parcela EKN 10911/1 zriadi vecné bremeno prístupovej cesty v prospech

vlastníka týchto nehnuteľností, avšak žalovaná listom zo dňa 19.11.2018 túto jeho ponuku odmietla.
Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré odmietla uvedenú ponuku žalobkyňa, tieto spočívali v cene 20,- eur/m2
napriek tomu, že v znaleckom posudku, ktorý sama do súdneho konania ako dôkaz predložila, znalec
určil všeobecnú hodnotu pozemku za 1 m2 v hodnote 20,40 eur. V tejto súvislosti uviedol, že napriek
tomu, že on ponúkol žalobkyni cenu o 0,40 eur za 1 m2 nižšiu, ako bola cena podľa znaleckého posudku,

teda nižšiu cenu ako trhovú, žalobkyňa túto cenu neakceptovala a požadovala cenu 4 x nižšiu. Má
potom za to, že za týchto okolností to bola práve žalobkyňa, kto nemal záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu
za štandardných podmienok a začatie súdneho sporu tak nemôže ísť na jeho ťarchu. V tejto súvislosti
ďalej poukázal na to, že žalobkyňa podmienila uzatvorenie kúpnej zmluvy i ďalším dôvodom, ktorý nemá
s vyriešením otázky prístupu k jej nehnuteľnosti nič spoločné, a to kúpou ďalších nehnuteľností v jeho

vlastníctve, a to za zlomok trhovej ceny. Mal potom za to, že žalovanej reálne nešlo o riešenie prístupu
k jej stavbám, ale prioritne sledovala získanie nielen pozemkov nevyhnutných k uspokojeniu jej nárokov
k prístupu k stavbe ale aj iných jeho lukratívnych pozemkov za mimoriadne nízku cenu. Domnieva sa,
že ak by žalobkyni naozaj išlo o vyriešenie prístupu k jej stavbám, potom by tu nebol racionálny dôvod
navrhnutú kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena neuzatvoriť.

3.2 Súčasne poukázal na to, že súd prvej inštancie bol povinný vo svojom rozhodnutí preskúmateľným
spôsobom vysporiadať sa s podstatnými námietkami účastníkov konania (strán sporu) a nebolo jeho
povinnosťoudaťodpoveďnakaždúpremeritovecimarginálnunámietkuúčastníkakonania.Malzato,že
súd prvej inštancie odvolaním napadnuté rozhodnutie dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne správnevysvetlil najmä v bode 20. odôvodnenia rozsudku, pričom vychádzal z dôkazov založených v súdnom
spise. Podľa neho súd prvej inštancie rozhodol správne, ak dospel k záveru, že k zriadeniu práva cesty
v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nebola splnená hmotnoprávna podmienka, že „prístup

k stavbe vlastníka nie je možné zabezpečiť inak“ (čo on tvrdil už od začiatku v rámci svojej procesnej
obrany). Uviedol, že uvedená podmienka nie je naplnená napríklad vtedy, ak žalobkyňa odmietla
uzatvorenie dohody, ktorá za štandardných podmienok umožňuje problém vyriešiť. Žalovaný sa súčasne
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v bode 20. odôvodnenia rozsudku, keď to bol práve on, ktorý
nielen pred, ale aj počas samotného súdneho konania vyvíjal aktivitu k uzatvoreniu kúpnopredajnej

zmluvy, ako i k zriadeniu vecného bremena a práve naopak, žalobkyňa marila uzatvorenie zmluvy
o zriadení vecného bremena navrhnutej jeho listom zo dňa 16.11.2018, taktiež zmluvy o zriadení
vecného bremena navrhnutej počas súdneho konania a predloženej e-mailom 09.10.2023, stanovením
si rôznych marginálnych podmienok, ktoré pre uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena nemali
podstatný význam. Žalovaný súčasne upriamil pozornosť na to, že žalobkyňa, resp. jej právny zástupca
ho na viacerých miestach odvolania opakovane obviňujú, že im dňa 09.10.2023 predložil vadný návrh

zmluvy o zriadenie vecného bremena, na ktorom úmyselne uviedol nesprávne číslo listu vlastníctva
a z toho dôvodu vyhodnotili tento návrh zmluvy za neplatný právny úkon. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na to, že žalobkyňa účelovo „opomenula“ súdu predložiť aj sprievodný mail jeho právneho
zástupcu zo dňa 09.10.2023, v ktorom popri zaslaní návrhu zmluvy o zriadenie vecného bremena
uvádza, resp. upozorňuje žalobkyňu, že „v čl. I. bod 3 uvedené LV č. XXXX bude potrebné opraviť

v dôsledku aktuálne prebiehajúceho prevodu, nakoľko pozemok CKN bude zrejme presunutý na iný
LV“. Aj v uvedenom potom žalovaný vidí, že žalobkyňa sa snaží účelovo prekrúcať a modifikovať fakty.
Súčasne upriamil pozornosť na to, že na predmetný mail jeho právneho zástupcu reagoval právny
zástupca žalobkyne až po dvoch týždňoch, teda 24.10.2023, marginálnymi námietkami, ale žiadna
námietka o nesprávnosti údaja o čísle LV sa v ňom nenachádza. Poukázala na to, že následne okamžite

(o 5 hodín neskôr) jej právny zástupca reagoval vecne k vzneseným námietkam, keď predmetné maily
sú súčasťou súdneho spisu, avšak od tohto momentu žalobkyňa prestala komunikovať a k uzatvoreniu
zmluvy o zriadení vecného bremena opäť z dôvodov na jej strane nedošlo.
3.3 Z uvedených dôvodov potom žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny
a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal mu nárok trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa v odvolacej replike sa ohradila voči ňou vnímaných invektívam zo strany žalovaného.
Opakovane zdôraznila, že na začiatku súdneho sporu bola dohodnutá cena nehnuteľnosti vo výške 5,-
eur/m2 a následne na to prestal žalovaný komunikovať vraj zo zdravotných dôvodov, a preto podávala
žalobu, pričom neskôr v priebehu súdneho sporu bola dohodnutá cena 20,- eur/m2, ktorú opäť žalovaný
nedodržal aj napriek tomu, že je to úplne primeraná cena (a nie vôbec nízka cena za „lukratívne“

pozemky, ako tvrdí žalovaný). Zopakovala, že nasledovala finta, kedy malo dôjsť k preukazovaniu
ceny pozemku, kde žalovaný cez znalkyňu L. F. navýšil cenu nehnuteľnosti prostredníctvom koeficientu
povyšujúcich faktorov, ktorý znalkyňa určila až na 3 a z tohto dôvodu potom ona musela uzatvoriť
kúpnu zmluvu so žalovaným za cenu 35,- eur/m2, pričom všetky tieto dokumenty sú v spise, keď
znalecký posudok L. F. jej bol doručený až po zakúpení pozemkov pod domom a stodolou, asi preto,

aby neodhalila žalovaného s jeho fintou. Podľa nej je pochopiteľné, že tu už bola ich dôvera značne
narušená, a preto bola veľmi opatrná pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena. Vo vzťahu
k zmluve o vecnombremene si podľa nej súd môže riadnym spôsobom verifikovať všetky maily, z ktorých
príde na to, že hoci sám právny zástupca žalobcu uvádzal, že v danej zmluve je nesprávne LV, toto
LV v zmluve aj napriek tomu neopravil a dnes to obracia proti nej ako žalobkyni. Myslí si, že pokiaľ si

odvolací súd pozrie celý spis, urobí si na konanie žalovaného príslušný názor a bezpochyby si pritom
urobí názor aj na to, že ju žalovaný nedôvodne označil za paranoidnú osobu. Pokiaľ žalovaný vyčítal
jej právnemu zástupcovi, že na mail jeho právneho zástupcu odpovedal až po dvoch týždňoch, tak bolo
to z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti, čo by mohol žalovaný pochopiť. Má za to, že arogancia
žalovaného pokračuje nielen voči nej ale aj voči súdu, a to konkrétne v jeho vyjadrení proti odvolaniu,

keď v odseku 4 uvádza, čo bol Okresný súd Žilina povinný urobiť a v ďalšej vete potom súdu pripomína,
čo naopak nie je jeho povinnosťou. Ona osobne má za to, že súd by mal dať odpoveď na podstatné
skutkovéokolnosti,atožesaniečožalobcovizjehoperspektívyjavíakoniepodstatné,ešteneznamená,
že to nie je podstatné pre ňu ako žalobkyňu a že sa tým súd nemá vo svojom rozhodnutí zaoberať,
zvlášť keď to bolo z jej strany namietané.

5. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne proti
rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. (a v závislom výroku III. o práve na náhradu trov konania) bolopodanéoprávnenýmsubjektom(§359CSP)–súdprvejinštancierozhodolvneprospechžalobkyne,keď
žalobu o zriadenie vecného bremena zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť takýmto opravným

prostriedkom[§355ods.1a2,§357písm.m)CSP],preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
na základe podaného odvolania žalobkyňou v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu zamietol, ako aj v závislom výroku III. o práve na náhradu
trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Vo výroku I. odvolaním nenapadnutom ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

8. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietala žalobkyňa v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust.
§ 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol
žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
9. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.

10. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd
prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného

dokazovania, z ktorých vyvodil právne závery, ktoré náležite vysvetlil, pričom dostatočne objasnil,
z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore
s ust. § 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd
považoval za ústavne konformné.

11. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ktoré boli vznesené v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej
a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

12. Žalobkyňa v odvolaní primárne namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie

spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jej argumentáciou
týkajúcousaexistujúcejprístupovejcestykrodinnémudomu(súpisnéčísloXXX)vjejvlastníctveanijako
nevyhodnotil dôkazy, ktoré túto skutočnosť preukazovali. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke
odvolací súd opätovne poukazuje na to, že súd prvej inštancie nie je povinný sa vyporiadavať so
všetkými argumentami strán sporu ale iba s takými argumentami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie

vo veci. V uvedenej veci sa žalobkyňa nedomáhala (určovacou žalobou) určenia existencie vecného
bremena práva cesty, pričom podala žalobu o zriadenie vecného bremena súdom. Riadiac sa žalobou
uplatneným nárokom potom otázka, či si žalobkyňa sama vybudovala cestu cez pozemky žalovaného
(resp. ako/kadiaľ si doposiaľ zabezpečovala prístup k stavbám v jej vlastníctve), nie je otázkou, ktorá
by bola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko základnou premisou pri posúdení žaloby

o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je to, že prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak za súčasného splnenia podmienky, aby právo vlastníka pozemku (v prejednávanom
spore žalovaného) bolo obmedzené čo najmenej. Za stavu (tak ako to je to aj v prejednávanom prípade),
keď vlastník dotknutého pozemku, prípadne pozemkov (ako povinný z vecného bremena), je ochotný
zriadiť vecné bremeno na inom mieste, prípadne cez iný pozemok a tento prístup spĺňa podmienky

prístupu na verejnú komunikáciu, je podľa názoru odvolacieho súdu určujúcim činiteľom práve vôľa
vlastníka pozemku/pozemkov, ktorý ponukovú povinnosť vykonal. Vo vzťahu k uvedenej otázke je potom
rozhodujúce(iba)to,abybol(vprípadeakceptovaniatejtoponukyoprávnenýmsubjektom)zabezpečený
prístup k verejnej komunikácii (napríklad k ceste miestnej či účelovej komunikácii). Za takto vymedzenejskutkovej situácie nie je potom rozhodná vôľa žalobkyne ako osoby (potenciálne) oprávnenej z vecného
bremena (v danom prípade navyše samotná žalobkyňa žalovanému doslova „vnucuje“ jej predstavu
o najvhodnejšej alternatíve pre žalovaného, s ktorou žalovaný od počiatku nesúhlasil) ale práve vôľa

osoby povinnej z vecného bremena, keď práve táto je určujúca pre konečný záver o tom, aby došlo
k obmedzeniu jej vlastníctva k dotknutému (v danom prípade aj inému/iným) pozemku/pozemkom.
Inak povedané, vôľa žalobkyne nie je tým určujúcim činiteľom, ktorý determinuje situovanie vecného
bremena, ak je tu viac alternatív prístupu, a niektorá z týchto alternatív jej bola zo strany (potenciálne)
povinného v podobe vecného bremena in rem na zabezpečenie prístupu ponúknutá. V tejto súvislosti

odvolací súd súčasne (prioritne pri posúdení primeranosti takejto ponuky) akcentuje tú skutočnosť, že
pri zriadení nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené v čo
najmenšom rozsahu. Preto môže súd zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty v rozsahu
objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie komfortné – napríklad
podľa okolností prípadu nemusí mať vlastník stavby zabezpečený príjazd k domu autom za účelom jeho
garážovania, ak by to neprimerane obmedzilo vlastníka pozemku. V kontexte vyslovených úvah odvolací

súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie uvádzané v bodoch 20. a 21. odôvodnenia rozsudku, kde
sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadava
so žalovaným ponúkanými alternatívami zriadenia vecného bremena k nehnuteľnostiam žalobkyne,
a najmä návrhom žalovaného na uzatvorenie zmluvy o zriadenie vecného bremena zodpovedajúceho
právucesty.Svyslovenýmizávermisúduprvejinštancieuvedenýmivpredmetnombodeodôvodneniasa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a nepovažuje ich za potrebné opakovať. Tak ako už bolo vyššie
uvedené, vychádzajúc z vyslovených záverov nepovažoval odvolací súd argumentáciu žalobkyne o tom,
ako doposiaľ zabezpečovala prístup k svojim stavbám za určujúce, nakoľko posúdenie tejto otázky pri
existentnej ponuke žalovaného zriadiť vecné bremeno zmluvne by bolo predčasné.
13. Rovnako ďalšiu odvolaciu námietku žalobkyne spočívajúcu v tom, že postupom súdu, ktorý jej

nedoručil znalecký posudok L. F., predložený v konaní žalovaným, došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces (nakoľko ona následne pri nevedomosti o nesprávnosti tohto znaleckého posudku
uzatvorila so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo
výške 35,- eur/m2) považoval za nedôvodnú. Vo vzťahu k predmetnej odvolacej námietke odvolací
súd poukazuje východiskovo na bod 12. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom tento

konštatuje, že v priebehu konania došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy
V-4321/2023 zo dňa 26.10.2023 – 603/2023, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla od žalovaného
vlastnícke právo k pozemku parcela KNC č. 11252/4 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 (pod
rodinnýmdomomč.860),kpozemkuparcelaKNCč.11252/5–zastavanéplochyanádvoriaovýmere62
m2 (pod stodolou bez súpisného čísla), pozemku parcela KNC č. 11252/3 o výmere 295 m2 – zastavaná

plocha a nádvorie a pozemku parcela KNC č. 11253/3 – záhrada o výmere 237 m2, tak ako to vyplýva
z listu vlastníctva č. XXXXX na č. l. 536 spisu. Možno sa stotožniť so žalobkyňou, že súd prvej inštancie
svojím postupom, ktorým jej opomenul doručiť podanie právneho zástupcu žalovaného (žurnalizované
na č.l. 425 až 458 spisu, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok L. F.) pochybil, keď uvedené podanie
jej nedoručil pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 20.09.2023, avšak na námietku jej právneho

zástupcu učinenú na predmetnom pojednávaní (20.09.2023) túto skutočnosť preveril a následne
žalobkyni (jej právnemu zástupcovi) predmetné podanie vrátane uvedeného znaleckého posudku na
tomto pojednávaní priamo doručil, čím napravil pochybenie v uvedenom procesnom postupe. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že samotná žalobkyňa (prostredníctvom svojho právneho
zástupcu) na tom istom pojednávaní súhlasila s prerušením pojednávania na 10 minút za účelom pokusu

o uzatvorenie dohody, pričom obidve strany sporu súdu oboznámili, že došlo k uzavretiu dohody ohľadne
predaja uvedených pozemkov žalobkyni a za týmto účelom došlo k odročeniu pojednávania na deň
08.11.2023. Neobstojí potom odvolacia námietka žalobkyne, že súd jej mal svojím postupom zasiahnuť
do jej práva na spravodlivý proces, nakoľko bolo výlučne na jej vôli, či samotnú kúpnu zmluvu ohľadne
dotknutých pozemkov so žalovaným (nepochybne uzatvorenú po predmetnom pojednávaní) uzatvorí,

alebo k jej uzatvoreniu nedôjde. Pokiaľ žalobkyňa namieta absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nič jej nebráni v tom, aby sa uvedenej neplatnosti domáhala
samostatnou žalobou, pričom posúdenie uvedenej otázky v prejednávanom spore (a to aj s poukazom
na čiastočné späťvzatie žaloby, prípadne zamietnutie žaloby v celom rozsahu) nemá zásadný význam.
13.1

Pokiaľ žalobkyňa argumentuje tým, že sa ju žalovaný týmto spôsobom (predložením znaleckého
posudku L. F., v ktorom má byť neúmerne zvýšený koeficient povyšujúcich faktorov polohovej
diferenciácie na 3) snažil „dobehnúť“, a preto bola ona ostražitá aj v ďalšom konaní (pri uzatváraní
dohody o zriadení vecného bremena), odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola od počiatkuzastúpená právnym zástupcom, v súčinnosti s ktorým postupovala v konaní a prostredníctvom ktorého
mala vykonať dostatočnú aktivitu k odstráneniu ňou namietaných nedostatkov návrhu zmluvy na
zriadenie vecného bremena tak, aby došlo k úspešnému ukončeniu predmetného kontraktačného

procesu, ktorým malo byť uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena, na čo správne poukazuje
aj súd prvej inštancie v bode 20 odôvodnenia svojho rozsudku. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti
namietala, že ona nemala povinnosť so žalovaným uzatvoriť neplatnú a teda vadnú zmluvu (s poukazom
na to, že tam nebol uvedený údaj o súdnom spore a bol tam uvedený nesprávny list vlastníctva),
odvolací súd poukazuje na to, že sa jedná o svojou povahou technické nedostatky, vo vzťahu

ku ktorým žalobkyni nič nebránilo ich odstrániť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
v prejednávanom spore a takýmto spôsobom si zabezpečiť prístup k jej nehnuteľnostiam. V tejto
súvislosti odvolací súd súčasne poukazuje na to, že žalobkyňa na pojednávaní zo dňa 02.02.2024 (na
ktorom došlo k vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania) bola ochotná uzatvoriť zmier, avšak,
tak ako vyplýva z predchádzajúcej dokumentácie (e-mailová komunikácia medzi právnym zástupcom
žalobkyne a právnym zástupcom žalovaného), je zrejmé, že žalobkyňa si kládla okrem ňou namietaných

aj ďalšie podmienky, a to ohľadne určenia strany dohody, ktorá bude povinná zaplatiť poplatok za
vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností, prípadne zriadenie vecného bremena vo forme
súdneho zmieru, pričom s týmito námietkami sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal v bode 20.
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, s ktorými závermi sa odvolací súd taktiež stotožňuje.
V tejto súvislosti odvolací súd súčasne poukazuje na to, že žalobkyňa síce v priebehu konania, a to

aj na pojednávaní zo dňa 02.02.2024, deklarovala vôľu sa so žalovaným dohodnúť, keď tak ako to
vyplýva z vyjadrenia jej právneho zástupcu, „...nebráni sa ani uzatvoreniu dohody, čo sa týka prístupu
k nehnuteľnostiam z vrchnej strany, avšak táto dohoda musí byť bez formálnych chýb“, avšak súčasne
upriamovala pozornosť na to, že si dala vyhotoviť náčrt ohľadne iného prístupu (konkrétne, že by bol
možnýprístupknehnuteľnostiajzospodnejstrany,pokiaľbyžalovanýsúhlasilsvyčlenenímjehoparcely

č. 11252/2 o výmere 36 m2), z čoho možno vyvodiť do určitej miery účelové správanie žalobkyne, ktorá
na jednej strane deklaruje vôľu uzatvoriť dohodu o zriadení vecného bremena o prístupe „zvrchu“, avšak
súčasne si dá vypracovať náčrt o oddelení časti pozemku parcela 11252/2 o výmere 36 m2 za účelom
možného posúdenia prístupu k nehnuteľnosti aj zo „spodnej“ strany. Tým, že žalovaný spolu s ďalšími
osobami, a to svojím zaťom a dcérou I. F. a G. F. v postavení povinných z vecného bremena navrhol

zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve (žalovaný
v podiele 1/2 a I. F. a G. F. v podiele 1/2 BSM), sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že na zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu nebola splnená podmienka spočívajúca v tom,
že prístup žalobkyne k stavbe jej rodinného domu by nebolo možné zabezpečiť inak. Na tomto mieste
odvolacísúdopätovnezdôrazňuje,žeúčelomprístupuspočívajúcehovprávecestyvzmysle§151oods.

3 Občianskeho zákonníka je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii (napríklad k ceste miestnej
či účelovej komunikácie), pričom táto podmienka nie je splnená vtedy, ak vlastník priľahkého pozemku,
ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá, alebo
mu zriadi vecné bremeno zmluvou, a to za obvyklú cenu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR pod
sp. zn. 5Cdo/51/2020 zo dňa 30.06.2022).

13.2
Pokiaľ žalobkyňa namietala iné možnosti prístupu k jej nehnuteľnostiam (v odvolaní označené ako cesta
č. 1 až cesta č. 3 a cesta č. 5), odvolací súd má za to, že uvedená argumentácia s poukazom na vyššie
uvedené nie je vo vzťahu k prejednávanej veci rozhodujúca, nakoľko tak ako už bolo uvedené, žalovaný
ponúkol žalobkyni iný prístup k jej nehnuteľnostiam a o tomto prístupe napriek súhlasu všetkých do

úvahy prichádzajúcich povinných osôb (spoluvlastníkov pozemkov, cez ktoré malo byť zriadené vecné
bremeno zmluvy o zriadení vecného bremena) nebolo možné rozhodnúť v prejednávanom spore, keďže
spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností boli aj dcéra a zať žalovaného, ktorí však neboli stranami
sporu. V daných súvislostiach odvolací súd potom poukazuje na nenáležitú argumentáciu žalobkyne
o tom, že žalovaný by bol menej obmedzený v jeho vlastníckom práve pri vyčlenení 36 m2 z jeho

pozemku parcela KNC č. 11252/4 (ňou uvádzaná cesta č. 5) ako vo vzťahu k 111 m2 (poznámka
odvolacieho súdu: z návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva, že cesta zodpovedá „141
m2“) mal na ceste z vrchnej strany (kadiaľ chodia F.), keď rozhodným pre posúdenie obmedzenia
povinného z vecného bremena bolo práve presvedčenie a tomu zodpovedajúci návrh žalovaného
ako (potenciálneho) povinného z vecného bremena. V danom prípade žalovaný a F. ako (potenciálni)

povinní z vecného bremena považovali obmedzenie ich vlastníckeho práva podľa návrhu zmluvy
o zriadení vecného bremena ako pre nich najmenej obmedzujúce. Z uvedeného potom možno vyvodiť,
že argumentácia žalobkyne o tom, že pre žalovaného by bolo najvhodnejším (najmenším) obmedzením
jeho vlastníckeho práva zriadenie vecného bremena cez žalobkyňou označenú cestu 5, keď samotnýžalobcabezpochybyuvedomujúcsijednotlivéalternatívyponúkolžalobkynizriadenievecnéhobremena
v zmysle návrhu zmluvy na zriadenie vecného bremena, k uzavretiu ktorej z dôvodu námietok na strane
žalobkyne nedošlo (t.j. žalobkyňou označovaná cesta č. 4).

14. Rovnako nenáležite vyznieva argumentácia žalobkyne, podľa ktorej vzhľadom na rozdielnosť vo
výmere daných ciest žalovaným novo zriadená cesta č. 4 má zakladať rozpor ust. § 151o ods. 1
Občianskeho zákonníka s čl. 11 ods. 4 Listiny, ako aj čl. 2 Ústavy SR, keď uvedená argumentácia
by mohla podľa názoru odvolacieho súdu prináležať výlučne žalovanému, ktorý by sa v spore
bránil tým, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez jeho pozemok vo väčšej výmere by

zasahovalo neprimeraným spôsobom do jeho vlastníctva. V danom prípade však uvedenú argumentáciu
produkuje žalobkyňa, ktorej žalovaný ponúkol zriadenie vecného bremena in rem cez pozemky,
ktoré sú v spoluvlastníctve jeho a manželov F., na základe čoho by žalobkyňa dosiahla prístup
k svojim nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na rozpor v argumentácii
žalobkyne, ktorá v priebehu konania deklarovala, že nemá problém s prístupom na jej nehnuteľnosti
„zvrchu“, pričom v odvolacom konaní argumentuje tým, že uvedený prístup by neprimeraným spôsobom

obmedzoval samotného žalovaného.
15. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo/1897/2004 zo dňa 20.07.2005, tak uvedený odkaz bližšie nekonkretizovala, pričom odvolací súd
poukazuje na to, že nie je jeho povinnosťou vyvodzovať z určitého rozhodnutia argumentáciu, ktorá
môže svedčiť v prospech niektorej zo strán sporu, ale strana sporu je povinná dostatočne konkretizovať

argumenty, ktoré vyvodzuje z určitého rozhodnutia, a tieto závery potom vysvetliť v konkrétnostiach
prejednávaného prípadu.

16. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie v danej veci neustanovil znalca z odboru
stavebníctva, ktorý by posúdil zo stavebného hľadiska všetky cesty ňou označené pod č. 1 až č. 5

a súčasne by ocenil predmet vecného bremena, po čom by podľa jej názoru mal súd relevantné odborné
stanovisko, z ktorého by mohol pri právnom posúdení veci vychádzať. Odvolací súd poukazuje na to, že
uvedený návrh na vykonanie dokazovania nebol niektorou zo strán sporu ani len navrhnutý, keď navyše
s poukazom na už vyslovené závery by vykonanie takéhoto dôkazu sa javilo aj ako nadbytočné. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa ani v odvolacom konaní nenavrhla vykonanie

takéhoto dôkazu.

17. Rovnako neopodstatnene vyznieva aj argumentácia žalobkyne o „fintách“ prípadne „podvodoch“ zo
strany žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola kúpa pozemkov vo vlastníctve
žalovaného zo strany žalobkyne, ktoré sú zastavané dotknutými stavbami, ako aj pri predložení návrhu

zmluvy o zriadení vecného bremena. K uvedenej otázke sa odvolací súd už vyššie vyjadril, pričom
opätovne poukazuje na to, že predmetom konania nebolo nahradenie vôle žalobkyne uzatvoriť kúpnu
zmluvu so žalovaným a napriek tomu, že súd prvej inštancie vyslovil predbežný záver o zodpovedajúcej
výške ceny za dotknuté pozemky, táto cena bola v konečnom dôsledku výsledkom negociačného
procesu obidvoch strán sporu, ktoré navyše boli v konaní právne zastúpené. V tejto súvislosti odvolací

súd taktiež poukazuje na to, že strany sporu sa dohodli na inej cene pozemkov, ako bola stanovená
znaleckým posudkom L. F., a to na cene nižšej, pričom bolo na vôli účastníkov zmluvy, či ich vzájomný
negociačný proces vyústi do uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy alebo k uvedenému nedôjde.
18. Rovnako odvolací súd poukazuje na to, že dôvodom na zamietnutie žaloby zo strany súdu prvej
inštancie bolo to, že žalovaný ako aj dcéra a jeho zať (manželia F.) navrhli žalobkyni uzatvorenie

zmluvy o zriadenie vecného bremena, ktorým by bol zabezpečený prístup na jej nehnuteľnosti z verejnej
komunikácie, pričom v prípade, ak by títo následne ustúpili od vôle uzavrieť predmetnú zmluvu o zriadení
vecného bremena, nič žalobkyni nebráni v tom, aby podala žalobu v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka o zriadenie vecného bremena v prospech seba spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý
pozemok.

19. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený,
odvolací súd akcentuje východiskovú premisu, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah
vykonaného dokazovania, ktoré je súd povinný riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné
právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Ak súd prijme skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný
obraz o všetkých podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne
kzrušeniurozsudku.Odôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštanciemusíbyťajdostatočnýmpodkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahujenáležitosti uvedené v ust. § 220 CSP, je nepreskúmateľné. V intenciách vyššie uvedeného potom
odvolací súd posúdil námietku žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení a nepresvedčivosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorú potom vyhodnotil ako nedôvodnú, pričom má za to, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých svoje rozhodnutie založil. I keď
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne

zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri rozhodnutí
vychádzal. Odôvodnenie rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za rozporné s požiadavkou
vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keď je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej
inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, z akých ustanovení právnych predpisov jeho rozhodnutie
vychádzalo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. V danej súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno interpretovať ako právo na to, aby

bol účastník konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno
automaticky považovať za porušenie základného práva a toto právo je subjektívnym verejným právom
každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánov), ktorého podstata spočíva
v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania. V intenciách

vyššie uvedeného potom odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotiac odvolacie námietky žalobkyne ako
nedôvodné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny potvrdil.
21. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobkyňa v odvolacom konaní
poukazovala na to, že ona kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod V-4321/2023 zo dňa 26.10.2023,

uzatvorila v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poukazuje na ust. § 366
CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez vlastnej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadny z dôvodov,
pre ktorý by bolo možné pripustiť jej nové skutkové tvrdenie o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy,
keď o uvedených skutočnostiach (bližšie nekonkretizovaných), s poukazom na charakter predmetnej
námietky, musela mať vedomosť už v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Odvolací súd zároveň potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania (výrok III.), ktorý vykazuje vecnú správnosť, keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu
úspešný a žalobkyňa napriek tomu, že podala odvolanie aj voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania (výrok III. napadnutého rozsudku), v odvolaní neuviedla žiadne

dôvody, ktorými by namietala vecnú správnosť predmetného rozhodnutia.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný (nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie bol v odvolaním napadnutom výroku II. a závislom

výroku III. o práve na náhradu trov konania potvrdený), nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní nemala úspech ani len čiastočný, a to v rozsahu 100 %.
O konkrétnej výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline dňa 30. apríla 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu
Kanc.

· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu· rozhodnutie vypracoval dňa 05.05.2025, ref. sudca JUDr. Topoľančík