Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206316
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124206316.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2.
D.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.XX,G.,obajazastúpenísplnomocnenkyňou:C.H.I.J.,B..D.,bytomF.
XXXXX/XXX, G., proti žalovanej: K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou:
alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, o určenie neúčinnosti

právnych úkonov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č. k. 101C/79/2024-129 zo dňa 5.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej

nakladať s nehnuteľnosťami: pozemok parcely registra „C“ KN parcelné číslo 29/3, vo výmere 640
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXX, stavba - rodinný dom
so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ KN s parcelným číslom 29/3,
evidovaná Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D.
na liste vlastníctva č. XXX, pozemok parcely registra „C“ KN parcelné číslo 26/3, vo výmere 219

m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. na liste vlastníctva č. XXX, stavba - bazén a
pivnica bez súpisného čísla postavené na pozemku parcely registra „C“ KN s parcelným číslom 26/3,
evidovaná Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D.
na liste vlastníctva č. XXX, a to v rozsahu zákazu prevodu vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou,
darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, zákazom prenájmu nehnuteľností, založenia nehnuteľností,

poskytnutia nehnuteľností ako zábezpeky, zriadenia ťarchy na nehnuteľnostiach, zákazom vkladu
nehnuteľností do obchodnej spoločnosti alebo do združenia, zákazom zmluvného zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zriadenia záväzku k nehnuteľnostiam dohodou o
urovnaní, a to do času, kým súd nerozhodne s konečnou právoplatnosťou vo veci vedenej pod sp. zn.
101C/79/2024 na Okresnom súde Trnava.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 , § 328 ods.
1 a 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) a § 42a ods. 1, 2 3 písm. a), § 42b ods. 1 až 4 a § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou

Okresnému súdu Trnava dňa 12.8.2024 domáhali, aby súd určil, že 1) právny úkon - Odstúpenie od
kúpnej zmluvy (V 3842/2019 Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 28.6.2019), na základe ktorého vznikložalovanej právo k nehnuteľnosti podľa Z-705/2024 zo dňa 12.2.2024 a ktorého predmetom je na liste
vlastníctva č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. evidovaný pozemok, a to parcela registra „C“
KN, parc. č. 29/3, o výmere 640 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a stavba - rodinný

dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku - parcele registra „C“ KN s parc. č. 29/3, a to
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, je voči žalobcovi v 1. rade a voči žalobcovi v 2. rade
právne neúčinný a 2) právny úkon - Odstúpenie od kúpnej zmluvy (V 7070/2018 - Kúpna zmluva, vklad
povolený dňa 6.11.2018), na základe ktorého vzniklo žalovanej právo k nehnuteľnosti podľa Z-705/2024
zo dňa 12.2.2024 a ktorého predmetom je na liste vlastníctva č. XXX pre okres Trnava, obec D., kat.

úz. D. evidovaný pozemok, a to parcela registra „C“ KN, parc. č. 26/3, o výmere 219 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, a stavba - bazén a pivnica bez súpisného čísla postavená na pozemku
- parcele registra „C“ KN s parc. č. 26/3 a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, je voči
žalobcovi v 1. rade a voči žalobcovi v 2. rade právne neúčinný.

4. Podaním doručeným súdu dňa 10.1.2025 žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, aby súd zakázal nakladať žalovanej s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami, a to v rozsahu
zákazu prevodu vlastníctva nehnuteľností kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou,
zákazom prenájmu nehnuteľností, založenia nehnuteľností, poskytnutia nehnuteľností ako zábezpeky,
zriadenia ťarchy na nehnuteľnostiach, zákazom vkladu nehnuteľností do obchodnej spoločnosti alebo
do združenia, zákazom zmluvného zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

zriadenia záväzku k nehnuteľnostiam dohodou o urovnaní, a to do času, kým súd nerozhodne s
konečnou právoplatnosťou vo veci vedenej pod sp. zn. 101C/79/2024 na Okresnom súde Trnava.

5. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že ako veritelia poskytli
dlžníkovi H. A. L. (ďalej len „dlžník“), ktorý je synom (blízkou osobou) žalovanej, peňažné pôžičky

postupom podľa § 657 a nasl. OZ, a to nasledovne: žalobca v 1. rade uzavrel s dlžníkom Zmluvu o
pôžičke dňa 26.9.2023 (ďalej len „Zmluva o pôžičke I.), na základe ktorej poskytol dlžníkovi reálne
plnenie - peňažnú pôžičku vo výške 50.000 eur; žalobca v 1. rade uzavrel s dlžníkom Zmluvu o pôžičke
dňa 30.10.2023 (ďalej len „Zmluva o pôžičke II.), na základe ktorej poskytol dlžníkovi reálne plnenie
- peňažnú pôžičku vo výške 7.000 eur; žalobca v 2. rade uzavrel s dlžníkom Zmluvu o pôžičke dňa

8.6.2023 (ďalej len „Zmluva o pôžičke III.), na základe ktorej poskytol dlžníkovi reálne plnenie - peňažnú
pôžičku vo výške 50.000 eur, ktorú peňažnú pôžičku dlžník čiastočne splnil vo výške 44.000 eur.
Žalobcovia ďalej uviedli, že dlžník nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v spoluvlastníkom podiele
1/1 nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX, vedené Okresným úradom Trnava, katastrálnym
odborom pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D., a to pozemok parcely registra „C“ KN parcelné

číslo 29/3, vo výmere 640 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - rodinný dom so
súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcely registra „C“ KN s parcelným číslom 29/3 (spolu
ako „nehnuteľnosť 1“), a to na základe kúpnej zmluvy V 3842/2019 zo dňa 28.6.2019. Zároveň dlžník
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v spoluvlastníkom podiele 1/1 nehnuteľnosti evidované na
liste vlastníctva č. XXX, vedené Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava,

obec D., kat. úz. D., a to pozemok parcely registra „C“ KN parcelné číslo 26/3, vo výmere 219 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba - bazén a pivnica bez súpisného čísla, postavené
na pozemku parcely registra „C“ KN s parcelným číslom 26/3 (spolu ako „nehnuteľnosť 2“), a to na
základe kúpnej zmluvy V 7070/2018 zo dňa 6.11.2018. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poukázali na to, že od kúpnej zmluvy - evidovanej Okresným úradom Trnava, katastrálnym

odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. pod V 3842/2019 zo dňa 28.6.2019, na základe
ktorého právneho úkonu dlžník nadobudol nehnuteľnosť 1 od žalovanej do svojho výlučného vlastníctva,
odstúpila žalovaná jednostranným právnym úkonom. O odstúpení od kúpnej zmluvy žalovanou Okresný
úrad Trnava, katastrálny odbor vykonal záznam na liste vlastníctva č. XXX pod Z-705/2024 podľa §
34 ods. l zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Od kúpnej zmluvy - evidovanej
Okresným úradom Trnava, katastrálny odborom, pre okres Trnava, obec D., kat. úz. D. pod V 7070/2018
zo dňa 6.11.2018, na základe ktorého právneho úkonu dlžník nadobudol nehnuteľnosť 2 od žalovanej
do svojho výlučného vlastníctva, odstúpila žalovaná jednostranným právnym úkonom. O odstúpení od
kúpnej zmluvy žalovanou Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor vykonal záznam na liste vlastníctva

č. XXX pod Z-705 / 2024 podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.

6. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej poukázali na skutočnosť, že podali
návrh na vydanie platobných rozkazov upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici, ktorý vo veci návrhužalobcu v 1. rade rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 4Up/1421/2024 dňa 31.10.2024 a uložil dlžníkovi
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 57.000 eur s príslušenstvom, teda vyhovel nároku žalobcu
v 1. rade zo Zmluvy o pôžičke I. a zo Zmluvy o pôžičke II.. Vo veci návrhu žalobcu v 2. rade rozhodol

upomínací súd tak, že vydal platobný rozkaz so sp. zn. 3Up/757/2024 dňa 18.11.2024 a uložil dlžníkovi
povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2 . rade 6.000 eur s príslušenstvom, teda vyhovel nároku žalobcu v 2.
rade zo Zmluvy o pôžičke III. Dlžník proti predmetným platobným rozkazom podal odpory, v dôsledku
čoho platobné rozkazy boli zo zákona zrušené a upomínací súd vec postúpil príslušnému súdu na
prejednanie veci (Mestskému súdu Bratislava IV). Žalobcovia zistili z verejne dostupného zdroja, že

žalovaná nehnuteľnosti v čase podania tohto návrhu ponúka na predaj tretím osobám prostredníctvom
realitnej kancelárie s obchodným menom RealBand s. r. o., IČO 54 227 551, so sídlom Karpatské
námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava. Dlžník nie je, podľa súčasných vedomostí žalobcov, vlastníkom
žiadnej nehnuteľnosti, a z toho dôvodu je podľa názoru žalobcov nutné bezodkladne upraviť pomery
medzi žalovanou a žalobcami.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen
faktických) pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte
nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá
aspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)bezpochybnostiopotrebepredbežnejúpravy,pričomzásadne
neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že

nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú
tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná
úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav
a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana nie
je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenie je svojím charakterom

výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a
ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného,
ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj
nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä
preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán

konania, strany konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení
predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Procesné zabezpečenie má
vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného
opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie

subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym
subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie
úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia,
bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do

úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je
žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno
poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti
rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a

teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.).

8. V predmetnej veci vo vzťahu k požadovanému nariadeniu neodkladného opatrenia súd prvej

inštancie uviedol, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie
v obdobných situáciách je potvrdená ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/31/2019). Zároveň konštatoval, že zákonnému pojmu
„vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v
základnom konaní.

9. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia dospel k záveru, že žalobcovia dostatočne osvedčili nimi uvedené rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia, ato prostredníctvom pripojených listinných dôkazov, ktorými hodnoverne osvedčili dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorej sa má poskytnúť ochrana, pričom je splnený aj predpoklad pre nariadenie neodkladného
opatrenia tým, že sledovaný účel v tomto prípade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

(nakoľko zriadenie záložného práva by sa týkalo vecí vo vlastníctve dlžníka a v návrhu označené
nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá nie je vo vzťahu k žalobcom v pozícii
dlžníka). Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania
bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný
žalobcami vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej sa

totiž žalobcovia domáhajú určenia neúčinnosti voči ním odstúpení od kúpnych zmlúv uzavretých medzi
A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, G. a jeho matkou (žalovanou), ktoré nároky odôvodňujú
tým,žemajúvočidlžníkoviA.L.vymáhateľnépohľadávky,ktorédoposiaľneboliuhradené.Napotvrdenie
alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec
skutkovo i právne vyhodnotiť. Súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo
základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava,

že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa žalobcovia domáhajú určenia neúčinnosti
právneho úkonu, čo znamená, že v prípade úspechu ich žaloby, by bol odporovateľný právny úkon
(kúpna zmluva) voči veriteľom (žalobcovia) relatívne neúčinný, čo znamená, že žalobcovia ako veritelia,
by sa mohli na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojich pohľadávok z predmetu
sporného právneho úkonu. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny

exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovanej (§ 42b ods. 2 OZ), ktorá sa nestáva povinnou v
exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci
exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet
plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti
povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo iba

s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu
prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná). Prípadná exekúcia, by však mohla
byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosti právnemu
úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade by uspokojenie pohľadávky
exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní

nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovanej (adresáta odporu),
a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu,
čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi
odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 OZ, v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup
by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené

je podľa súdu prvej inštancie žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam
nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať,
pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného.
Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie
hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené

judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k
predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom
obmedzovaná v ich bežnom užívaní.

10. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná s návrhom, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci). Žalovaná v prvom rade namietala porušenie zásady proporcionality. Uviedla,
že zásada proporcionality predstavuje jeden zo stĺpov právneho štátu a slúži na vyváženie protichodných

práv a oprávnených záujmov. Jej podstata spočíva v tom, že opatrenie obmedzujúce práva jednotlivca
musí byť primerané a neprekračovať nevyhnutný rozsah potrebný na ochranu iného práva alebo
verejného záujmu. Pri aplikácii zásady proporcionality súd musí vykonať test proporcionality, ktorý
pozostáva z troch kľúčových kritérií: 1/ vhodnosť - opatrenie musí byť spôsobilé dosiahnuť sledovaný
cieľ, v tomto prípade ochranu možného budúceho výkonu rozhodnutia; 2/ nevyhnutnosť - opatrenie

nesmie presahovať rozsah nevyhnutný na dosiahnutie cieľa; ak existujú menej obmedzujúce opatrenia,
ktoré by mohli dosiahnuť rovnaký výsledok, tieto majú prednosť; 3/ primeranosť v užšom zmysle -
opatrenie nesmie byť neprimerane zaťažujúce v porovnaní s prínosmi, ktoré prináša. Každé obmedzenie
vlastníckeho práva musí byť primerané sledovanému cieľu a nesmie neprimerane zasahovať dovlastníctva jednotlivca bez riadneho odôvodnenia (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
3/2012). To znamená, že akékoľvek obmedzenie vlastníckych alebo dispozičných práv musí byť
dôkladne zvážené, pričom súd musí posúdiť, či existujú menej invazívne alternatívy na dosiahnutie

rovnakého cieľa. Neodkladné opatrenie by nemalo mať povahu sankcie, ale skôr zabezpečovacieho
prostriedku, ktorý zachováva rovnováhu medzi právami strán sporu. V danom prípade uznesenie
súdu prvej inštancie nariadilo neodkladné opatrenie v podobe zákazu nakladať s nehnuteľnosťami
v hodnote približne 415.000 eur kvôli údajným pohľadávkam žalobcov vo výške len 63.000 eur.
Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že údajným dlžníkom má byť syn žalovanej, no súd

siahol na majetok žalovanej, ktorá so žalobcami nemá nič spoločné. Takéto opatrenie je v zjavnom
rozpore s testom proporcionality, keďže ide o neprimerané a neodôvodnené obmedzenie dispozičných
práv žalovanej, ktorá nikdy nevstúpila do zmluvného vzťahu so žalobcami. Neodkladné opatrenie
pritom nesmie predstavovať sankciu, ale len dočasnú ochranu oprávnených nárokov, pričom musí
rešpektovať princíp proporcionality (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/123/2021).
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/45/2018: „Ochrana práv veriteľov nemôže byť

dôvodom na neprimeraný zásah do vlastníckeho práva osôb, ktoré nie sú priamymi dlžníkmi.“. V danom
prípade súd prvej inštancie nariadil opatrenie voči osobe, ktorá nie je dlžníkom, pričom jej vlastnícke
práva sú vážne obmedzené bez adekvátneho právneho základu, čo predstavuje porušenie čl. 20 Ústavy
Slovenskej republiky.

11. Žalovaná ďalej uviedla, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je
existencia vážnej hrozby, že v prípade nenariadenia takéhoto opatrenia dôjde k nenapraviteľnej ujme
alebo k ohrozeniu budúcej exekúcie. Žalobcovia podľa žalovanej ale neuniesli dôkazné bremeno, ktorým
byjednoznačnepreukázali,žesažalovanápokúšanehnuteľnosti„zbaviť“atýmohroziťprípadnúbudúcu
exekúciu. Žalovaná uviedla, že nehnuteľnosť nepreviedla a ani v súčasnosti neexistuje dôkaz, že by

mala v úmysel nehnuteľnosť previesť tak, aby sa vyhla možnému budúcemu výkonu rozhodnutia,
pričom ani prípadné exekučné konanie nie je dôvodom na paušálnu blokáciu celého jej majetku.
Žalovaná s poukazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 2.2.2023 sp. zn. 63C/4/2023
(ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď okolnosti prípadu, ktoré viedli
k zamietnutiu nariadenia neodkladného opatrenia, boli podľa žalovanej podobné tým v prejednávanej

veci) zdôraznila, že samotný prevod nehnuteľnosti ešte neznamená bezprostredné ohrozenie exekúcie
a navrhovateľ má k dispozícii menej invazívne právne prostriedky, ako je napríklad návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom zároveň zásah do vlastníckeho práva nesmie byť neprimeraný v
pomere k požadovanému zabezpečeniu. V danej veci pritom hodnota nehnuteľnosti, na ktorú sa má
neodkladné opatrenie vzťahovať, výrazne prevyšuje výšku pohľadávky žalobcov. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie na nehnuteľnosti žalovanej, je preto podľa
žalovanej v prudkom rozpore so zásadou proporcionality a je jednoznačne neprimerané vo vzťahu k
zásahu do vlastníckych práv žalovanej.

12. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§

127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP)
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. V zmysle § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán sporu predostreté v priebehu konania, bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o uložení zákazu
žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve.

21. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak
v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení
je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez

bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená

iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo
samotnýchtvrdenínavrhovateľa,nojepotrebnétietotvrdeniaosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožno

dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia o uložení zákazu nakladať s nehnuteľnosťami vo

vlastníctve osoby, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, súd vychádza
z vymedzenia neodkladného opatrenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený
vzhľadom na rozsah navrhovaného opatrenia. Navrhované obmedzenie súd uloží takým spôsobom, aby
nenarušil činnosť strany sporu, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jej povinnosti voči tretím osobám, alebo
aby ju neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť

uspokojenie práv strany sporu, ktorá podala návrh.

23. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy
pomerov strán a oprávnená existencia obavy žalobcov, že ak by žalovaná ešte pred právoplatným
skončením konania o neúčinnosti právnemu úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu,

uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vydaného v tomto konaní by nebolo možné. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nariadením
neodkladného opatrenia zabráni žalovanej sťažiť žalobcom vymôcť svoje právo v prípade úspechu
v konaní.

24. „Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to
aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním
vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenieurčitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným
a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha
špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť,
že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy(Števček,Ficová,Baricová,Mesiarkinová,Bajánková,Tomašovič,akol.,Civilnýsporovýporiadok,
Komentár, C. H. Beck, 2016, strana 1106).“

25. „Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania
chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku

nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku
vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič, a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, 2016,
strana 1107).“

26. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru,
že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť
jej zamietnutia.

27. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. bez nutnosti vykonania procesu
dokazovania vo veci samej. Ich obsah však musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného
nároku a nebezpečenstva hroziacej ujmy (mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.

ÚS 3582/2021 z 6.9.2021).

28. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo
je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, čo po právnom posúdení nesporného

skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak
záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že
právo navrhovateľa je dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (mutatis mutandis nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 458/2022 z 24.11.2022).

29. S ohľadom na uvedené bolo potrebné skúmať existenciu zákonného predpokladu, a to
osvedčenie existencie právneho (nie faktického) vzťahu medzi sporovými stranami s poukazom
na žalobcami formulovaný požadovaný petit (neodkladného opatrenia). V prejednávanej veci súd
prvej inštancie osvedčenie dôvodnosti tvrdeného nároku žalobcov vo veci samej vyššie uvedeným

spôsobom neposudzoval. Súd je povinný vždy skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc
a povinnosť osvedčiť dôvodnosť a trvanie konkrétneho hmotnoprávneho nároku v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má vždy navrhovateľ neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnil všeobecnou formuláciou o potrebe osvedčenia dôvodnosti a trvania
chráneného nároku vo veci samej s tým, že v tomto štádiu konania bez vykonania dokazovania vo veci

samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatnený vo veci samej je očividne vylúčený. Z odôvodnenia
uznesenia súdu prvej inštancie ale nevyplýva zdôvodnenie toho, že právo žalobcov je dané, teda
neobsahuje žiaden záver o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku žalobcov vo veci samej na určenie
odporovateľnosti právnych úkonov (odstúpení od kúpnych zmlúv), ktorému sa má poskytnúť ochrana,
a to v nadväznosti na ust. § 42a a § 42b OZ, ktoré súd prvej inštancie vo vzťahu ku konkrétnym

okolnostiam prejednávanej veci nevyložil. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že
žalobcovia sa v konaní vo veci samej domáhajú určenia odporovateľnosti právnych úkonov (odstúpení
od kúpnych zmlúv) dôvodiac, že postupom dlžníka – nepoctivým právnym úkonom – došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka na úkor veriteľov (žalobcov v 1. a 2. rade), pričom k žalobe sa v podaní zo dňa12.12.2024 vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť o. i. s poukazom na
skutočnosť,žeodkúpnejzmluvyodstúpilaonaaniejejsyn(dlžník),čímpodľanejniejesplnenýzákonný
predpoklad na to, aby mohol byť právny úkon žalovanej vo vzťahu k žalobcom vyhlásený za neúčinný.

Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia navyše pôsobí zmätočne, keď na jednej strane súd prvej
inštancie konštatuje, že žalobcovia sa žalobou domáhajú „určenia neúčinnosti voči ním, odstúpení od
kúpnychzmlúv“,nozároveňuvádza,že„vprípadeúspechuichžaloby,bybolodporovateľnýprávnyúkon
(kúpna zmluva) voči veriteľom (žalobcovia) relatívne neúčinný“ (viď bod 30. odôvodnenia napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie).

30. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto
právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie
je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku
konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej

strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných
prostriedkov. Kým vo výroku rozhodnutia súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť,
prečo tak rozhodol.

31. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý stranám

odníma tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal strane jej procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím
procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred
súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré procesný predpis priznáva na účelné

uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania
môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej
časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej
nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu
a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho

dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj
rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá
svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR)
a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné
konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje
poskytovaniesúdnejochranymusíbyťlogickýmaprávnymvyústenímdoterajšiehopriebehuavýsledkov

konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky
vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje stranám
posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými

úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

32. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými
kritériamijezrejmé,žesúdprvejinštanciesanimidôsledneneriadil.Zodôvodneniauzneseniasúduprvej
inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu o nariadení

neodkladného opatrenia relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie
k akceptovaniu argumentácie žalobcov o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k osvedčeniu
danosti a trvania nároku vo veci samej a k na to nadväzujúcemu splneniu podmienok vzniku potreby
neodkladnej úpravy pomerov. Odôvodnenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je potom
skutočne nedostatočné, nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 236 v spojení s ustanovením § 234

ods. 2 CSP, postráda odôvodnenie vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri osvedčovaní
rozhodujúcich skutočností na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, a preto je potrebné
prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.33. CSP venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia normovaním jeho obsahových
náležitostí. Ide o návod, čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska

prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to stranami sporu, ako i odvolacieho súdu, ktorý ho bude
preskúmavať, ale aj verejnosťou. Preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci
nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia o neodkladnom
opatrení. Postráda totiž argumentačný základ k posúdeniu hodnoverného osvedčenia nároku vo veci
samej, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať a v nadväznosti na jeho osvedčenie i náležité posúdenie

podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
o nariadení neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
§ 391 ods. 2 CSP, bude opätovne posúdiť návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia,
vyhodnotiť hodnoverné osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana, vychádzajúc
z právneho posúdenia predpokladov vzniku hmotnoprávneho nároku a v prípade kladného výsledku
znova skúmať splnenie podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu

k žalovanej. Potreba neodkladnej úpravy pomerov ako ďalšia zo zákonom stanovených podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia, zahŕňajúca prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, bude posúdená
súdom prvej inštancie tak, aby právnym úvahám zodpovedali skutočnosti osvedčené stranami. Pri
nariaďovaníneodkladnéhoopatreniajepritompotrebnéskúmaťvšetkyzákonomstanovenépredpoklady
v zmysle ustanovenia § 324 a nasl. CSP. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám dá odpoveď na podstatné a relevantné
argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané. Súd prvej inštancie
bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré
považoval za osvedčené a ktoré nie a z akých dôvodov. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa

vysporiada aj so špecifickými námietkami strán uvádzaným už aj v odvolacom konaní. Rozhodnutie je
potrebné náležite v súlade s ustanovením § 236 CSP odôvodniť.

36. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).