Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Marianna Kertésová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Zobraziť v rámci súdneho konania

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 29Csp/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724200265
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Marianna Kertésová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7724200265.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Ing. Marianna Kertésová, v spore žalobcov : 1. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX , XXX XX D., 2. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX D.,
obaja zastúpení : Centrum správnej pomoci Košice, IČO: 51 847 124, Tomášikova 147/3, 040 01 Košice
– Sever proti žalovanému : Všeobecná úverová banka, a.s,; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320
155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava – Ružinov, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov , IČO: 53 255 739, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2 .rade sumu 2.703,22 Eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca v 1 . rade a žalobkyňa v 2. rade m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Michalovce dňa 17.1.2024 sa žalobcovia domáhali, aby súd
určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.6.2015 ( Zmluva I) a zmluva o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 25.6.2015 ( Zmluva II) sú bezúročné a bez poplatkov a aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom sumu 2703,22 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnili tým, že s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. žalobca 1) v pozícii dlžníka a žalobkyňa 2) v pozícii spoludlžníka uzavreli dva úverové
právne úkony, ktoré sa stali právnymi rámcami na poskytnutie finančných prostriedkov. V prvom
prípade ide o formulárovú, typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o poskytnutí účelovej
pôžičky č.6560502041 zo dňa 17.06.2015. Na jej základe bol žalobcom poskytnutý úver vo výške
11.000,00EUR, ktorý mali splácať 120-timi pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 177,24EUR
(pričom 170,59EUR tvorila splátka úveru a 6,65EUR tvorila splátka poistenia) ku 20-tému dňu v mesiaci,

pričom termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve dohodnutý ku mesiacu júl 2025, pri fixnej úrokovej
sadzbe 14,57% p.a., výške RPMN 14,57%, výške odplaty 14,57%, pričom výška celkových nákladov
spotrebiteľov na poskytnutý úver bola 9.470,80EUR a celková čiastka, ktorú museli žalobcovia v
súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatiť bola vo výške 20.470,80EUR. V druhom prípade ide o
formulárovú, typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo
dňa 25.06.2015. Na jej základe bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 9.000,00EUR, ktorý mali splácať
120-timi pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 145,02EUR (pričom 139,58EUR tvorila splátka

úveru a 5,44EUR tvorila splátka poistenia) ku 20-tému dňu v mesiaci, pričom termín konečnej splatnosti
úveru bol v zmluve dohodnutý ku mesiacu júl 2025, pri fixnej úrokovej sadzbe 14,90% p.a., výške RPMN
14,90%, výške odplaty 14,90%, pričom výška celkových nákladov spotrebiteľov na poskytnutý úver bola
7.749,60EUR a celková čiastka, ktorú museli žalobcovia v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatiťbola vo výške 16.749,60EUR.Počas trvania úverového vzťahu žalobcovia splácali splátky obidvoch
úverov riadne a včas, no v určitom období sa v dôsledku zlej finančnej situácie dostali do stavu, kedy
splácali splátky úverov so značnými ťažkosťami a to neskôr vyústilo do situácie, kedy boli žalobcovia,

z dôvodu pretrvávajúcich znížených príjmov prestali splácať úvery. Žalobcovia sa začiatkom decembra
2023 skontaktovali so združením na ochranu spotrebiteľa pri riešení iného ich problému, kedy sa
zmienili aj o nesplácaných úveroch, ktoré majú. Po preštudovaní podkladov k predmetným dvom úverom
žalobcovia zistili, že je dôvodné sa domnievať, že sa veriteľ na ich úkor bezdôvodne obohatil, keďže
z činnosti združenia na ochranu spotrebiteľa im bolo preukázané, že súdy v podobných prípadoch

rozhodujú v prospech spotrebiteľov a takéto zmluvy pôvodného veriteľa vyhlasujú za bezúročné a
bez poplatkov a z toho dôvodu splnomocnili dňa 02.01.2024 občianske združenie Centrum správnej
pomoci Košice. Žalobcovia majú zato, že Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č.6560502041/8015005
zo dňa 17.06.2015 a taktiež Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č./8015056 zo dňa 25.06.2015
majú nesprávne uvedenú povinnú náležitosť zmluvy a to údaj o výške RPMN a celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetných zmlúv o úvere.

Čo sa týka zmluvy č.6560502041/8015005, tak zo zmluvnej hodnoty RPMN, ako aj zo sumy celkovej
čiastky je zrejmé, že právny predchodca žalovaného pri zadávaní zmluvných parametrov v súvislosti
s výpočtom RPMN vychádzal jednak z výšky úveru 11.000,00EUR, ako aj z počtu mesačných splátok
120 a z výšky mesačnej splátky úveru 170,59EUR, pričom celková čiastka na základe týchto údajov
je vo výške 20.470,80EUR. Veriteľ tak do mesačnej splátky úveru nezapočítal poplatok za poistenie

schopnosti splácať úver vo výške 6,65EUR mesačne, ktorý bol splatný v termíne splatnosti splátok
úveru, ktorý boli žalobcovia povinní platiť za celé poistné obdobie, pričom poistné bolo súčasťou splátky
úveru. Žalobcovia majú zato, že uvedený postup právneho predchodcu žalovaného je nesprávny
a naopak, do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť celú sumu mesačnej splátky, teda sumu vrátane
poplatku za poistenie schopnosti splácať úver, t.j. sumu mesačnej splátky vo výške 177,24EUR (170,59

+ 6,65), pričom celková čiastka v takom prípade bude vo výške 21.268,80EUR. Čo sa týka zmluvy
č./8015056, tak zo zmluvnej hodnoty RPMN, ako aj zo sumy celkovej čiastky je zrejmé, že právny
predchodca žalovaného pri zadávaní zmluvných parametrov v súvislosti s výpočtom RPMN vychádzal
jednak z výšky úveru 9.000,00EUR, ako aj z počtu mesačných splátok 120 a z výšky mesačnej splátky
úveru 139,58EUR, pričom celková čiastka na základe týchto údajov je vo výške 16.749,60EUR. Veriteľ

tak do mesačnej splátky úveru nezapočítal poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške
5,44EUR mesačne, ktorý bol splatný v termíne splatnosti splátok úveru, ktorý boli žalobcovia povinní
platiť za celé poistné obdobie, pričom poistné bolo súčasťou splátky úveru. Žalobcovia majú zato,
že uvedený postup právneho predchodcu žalovaného je nesprávny a naopak, do výpočtu RPMN je
potrebné zahrnúť celú sumu mesačnej splátky, teda sumu vrátane poplatku za poistenie schopnosti

splácať úver, t.j. sumu mesačnej splátky vo výške 145,02EUR (139,58 + 5,44), pričom celková čiastka
v takom prípade bude vo výške 17.402,40EUR. Zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len
notárske poplatky. Žalobcovia k tomu uvádzajú, že na rozdiel od notárskych poplatkov zákon takéto
poistenie výslovne z definície „celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“
nevylučuje a preto ako také je ich tiež potrebné zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa

spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj do výpočtu RPMN. Podľa obsahu predmetných zmlúv
neboli náklady na poistné zahrnuté do výpočtu RPMN, a teda hodnota RPMN uvedená v zmluvách
nezodpovedá skutočnému stavu veci a bola takto uvádzaná v neprospech spotrebiteľa, t.j. uvádzala
sa hodnota nižšia, než aká bola v skutočnosti. Navyše žalobcovia majú za potrebné taktiež uviesť, že
údaj o súbore poistenia je v obidvoch zmluvách uvedený vo forme predtlačeného textu, kedy si žalobca

1) ako žiadateľ nemohol vybrať možnosť neuzatvoriť poistenie, pričom pri uzatváraní obidvoch zmlúv
mu bola zo strany zástupcu spoločnosti daná možnosť vybrať si len medzi uvedenými štyrmi druhmi
poistenia, bez možnosti poistenie neuzatvoriť. A teda je zrejmé, že predmetné poistenie pri obidvoch
zmluvách nebolo ani dobrovoľné ani individuálne dojednané. Žalobcovia sa domnievajú, že veriteľ pri
poskytovaní obidvoch spotrebiteľských úverov nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dostatočne

neposúdil ich schopnosť splácať predmetný úver v zmysle zákonných ustanovení uvedených v §7
zákona 129/2010 Z.z.. V tejto súvislosti poukazujeme napr. nato, že v zmluve o úvere č./8015056 zo
dňa 25.06.2015 veriteľ do výdavkov žalobcov neuviedol výšku mesačnej splátky úveru, ktorý žalobcom
poskytol dňa 17.06.2015, pričom už išlo reálny mesačný výdavok žalobcov, keďže výdavky žalobcu 1)
pri obidvoch úverových zmluvách sú rovnaké napriek tomu, že boli uzatvorené v rozpätí niekoľkých

dní. V tejto súvislosti žalobcovia poukazujú na to, že pôvodný veriteľ Consumer finance holding a.s.,
právny predchodca žalovaného, bol opakovane pokutovaný aj Slovenskou obchodnou inšpekciou aj
Národnou bankou Slovenska za nedodržanie skúmania bonity spotrebiteľov pri poskytovaní úverov v
rokoch 2013 aj 2015. Na základe vyššie uvedeného sa žalobcovia dôvodne domnievajú, že došlo ajk porušeniu tejto povinnosti veriteľa a v zmysle ustanovení §11 ods. 2 písm. b) zákona č.129/2010
Z.z., sú predmetné úvery bezúročné a bez poplatkov. A teda žalobcovia majú zato, že ich žaloba na
vydanie bezdôvodného obohatenia je plne dôvodná, keďže zaplatili žalovanému viac, ako si požičali.

Žalobcovia zaplatili žalovanému 70 splátok úveru č.6560502041/8015005, t.j. mesačné splátky splatné
počnúc20.08.2015 končiac 20.05.2021 a teda celkovo na predmetný úver uhradili 12.406,80EUR.
Uvedené žalobcovia preukazujú splátkovým kalendárom a upomienkou zo dňa 29.09.2021, z ktorej je
preukázateľné, že žalobcovia boli ku dňu jej vystavenia v omeškaní so štyrmi splatnými mesačnými
splátkami a to so splátkami splatnými 20.06.2021, 20.07.2021, 20.08.2021, 20.09.2021. Žalobcovia

zaplatili žalovanému 71 splátok úveru č./8015056, t.j. mesačné splátky splatné počnúc 20.07.2015
končiac 20.05.2021 a teda celkovo na predmetný úver uhradili 10.296,42EUR. Uvedené žalobcovia
preukazujú splátkovým kalendárom a upomienkou zo dňa 29.09.2021, z ktorej je preukázateľné, že
žalobcovia boli ku dňu jej vystavenia v omeškaní so štyrmi splatnými mesačnými splátkami a to so
splátkami splatnými 20.06.2021, 20.07.2021, 20.08.2021, 20.09.2021. Keďže si žalobcovia požičali
pri prvom úvere 11.000,00EUR a zaplatili žalovanému 12.406,80EUR a pri druhom úvere si požičali

9.000,00EUR a zaplatili žalovanému 10.296,42EUR, žalovaný sa na úkor žalobcu 1) a žalobkyne 2)
obohatil o 2.703,22EUR.Keďže žalobcovia si uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo pred viac ako troma rokmi, majú za potrebné uviesť, že majú zato, že ich nárok je plne
dôvodný, s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie z 22.04.2021 vo veci C-485/19,
v zmysle ktorého zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej

úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených
v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS
z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok,
ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice Európskeho parlamentu a Rady2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS sa vzťahuje

trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. K
vyššie uvedenému žalobcovia poukazujú napr. na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
28.02.2022 sp.zn. 7Cdo/268/2021 uverejnené pod číslom R15/2022 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.2/2022, ktorý judikoval v spore o vydanie bezdôvodného
obohatenia v lehote viac ako 3 roky, kedy na prejednávaný prípad aplikoval 10 ročnú premlčaciu

lehotu bez skúmania zavinenia, že - analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby
súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§107 ods. 2
Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym
dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22.apríla 2021 v
právnom poriadku Slovenskej republiky.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.2.2024 ( č.l. 98) uviedol, že nesprávnosť údajov o odplate,
ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“) a celkovej čiastke žalobca odôvodňuje tým,
že pri ich výpočte neboli zohľadnené splátky poistenia. . V prejednávanom prípade predstavuje
poistenie voliteľnú doplnkovú službu. Uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskomúvereanipodmienkouzískaniaúveruzaponúkanýchpodmienok.Uzatvoreniepoistenia
nebolo podmienkou získania úveru, získania úveru v dojednanej výške, dojednanej úrokovej sadzby
ani žiadnych ďalších podmienok, za ktorých boli peňažné prostriedky poskytnuté. V predloženej prílohe
formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere k Zmluve č. 1 a Zmluve č. 2
(oba podpísané žalobcom) v bode 3 ktorých je vyjadrené zákonom predpísaným spôsobom, že pre

získanie úverov alebo získanie úverov za ponúkaných podmienok nie je potrebné uzavrieť poistenie na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedeného majú za to, že v prípade oboch Zmlúv je
fakultatívnosť poistenia vyjadrená zákonom predpísaným spôsobom. Poistenie úveru bolo fakultatívne
a veriteľ tak nemal zohľadniť splátku poistenia pri výpočte odplaty, RPMN a celkovej čiastky, ktoré sú
v Zmluvách č. 1 a č.2 vyjadrené správne. Pri posúdení bonity žalobcov pred poskytnutím úveru zo

Zmluvy č. 1 veriteľ overil návratnosť zohľadnením a posúdením nasledovných údajov: Informácie o
príjmoch: Ani žalobca č. 1 ako dlžník a ani žalobca č. 2 ako spoludlžník nebol zamestnaný, ale ako zdroj
príjmu uviedli príjem z podnikateľskej činnosti (príjem tak nebolo možné overiť dopytom do Sociálnej
poisťovne). Žalobca č. 1 uviedol ročný príjem vo výške 12.130,- € Žalobca č. 2 uviedol ročný príjem vo
výške 4.864,- € Žalovaný z týchto príjmov zohľadnil len 80%, a priemerný mesačný príjem žalobcov tak

predstavoval sumu 1.132,93 € ((12 130+ 4864) * 0,8/12 = 1132,93) . Z bodu III. predloženej Žiadosti o
úver vyplýva, že žalobca k žiadosti o úver predložil aj ďalšie prílohy, ktoré boli pri posúdení bonity žalobcu
posúdené: - potvrdenie o výške daňovej povinnosti SZČO, výkaz ziskov a strát, daňové priznanie a
výpis z účtu za celý rok. Informácie o rodinnom stave: Žalobca č. 1 a Žalobca č. 2 uviedli, že sú ženatý/vydatá a majú 1 vyživované dieťa. Životné minimum domácnosti žalobcov predstavovalo 2x 198,09 €
a 1x 90,42 €, t.j .sumu: 486,60 €. Informácie o výdavkoch: Žalobcovia uviedli iné mesačné výdavky
vo výške 120,- €, bývanie uviedli: u rodičov. Výšku splátok existujúcich úverov uviedli: 300,- €. Výšku

splátok existujúcich úverov overil žalovaný dopytom do úverového registra dňa 11.06.2015, z ktorého
bolo zistené, že žalobcovia mali 3 existujúce spotrebiteľské úvery, a to: 1. Splátkový úver s mesačnou
splátkou227,-€.Splátkatohtoúverualezanikla,nakoľkotentoúververiteľaSLSP,a.s.bolrefinancovaný
úverom poskytnutým na základe Zmluvy č. 1. 2. Kreditnú kartu bez splátky s rámcom: 600,- €, ako
splátka bola zohľadnená hodnota 3% rámca, t.j. suma 18,- €3. Kreditnú kartu so splátkou 58,- €, t.j. spolu

303,- €, čo potvrdzuje aj údaj uvedený žalobcami v Zmluve. Výška splátky úveru na základe Zmluvy č. 1
bola 170,59 €. Výška úhrady doplnkovej služby poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky bola: 6,65
€. Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok) bol vypočítaný nasledovne: Príjem žalobcov
vo výške 1.132,93 € - životné minimum domácnosti žalobcov vo výške 486,60 € - iné mesačné výdavky
vo výške 120 € - splátky nerefinancovaných úverov vo výške 76 € - úhrada poistenia 6,65 € = 443,68 €.
Splátka poskytnutého úveru 170,59 € je nižšia ako disponibilný zostatok 443,68 € - podmienka primárnej

návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Nie je tak pravdivé tvrdenie, že žalovaný
porušil uvedené predzmluvné povinnosti. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcov splácať
úver bol jednoznačný záver o ich platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. V prejednávanom
prípade ale veriteľ posúdil príjmy, výdavky, rodinné pomery a taktiež nahliadol do príslušného registra,
preto v prípade Zmluvy č. 1 nemožno hovoriť o akomkoľvek porušení povinnosti podľa §7 ods. 1 ZoSÚ. V

súvislosti s posúdením bonity žalobcov pri poskytnutí úveru zo Zmluvy č. 1 poukázali aj na fakt, že týmto
úverom bol refinancovaný úver veriteľa SLSP, a.s., ktorého mesačná splátka bola 229,55 €, a ktorý tak
zanikol. Splátka tohto úveru bola nahradená splátkou nového úveru vo výške 170,59 €, čo znamená že
uzatvorením Zmluvy č. 1 došlo k zníženiu splátkového zaťaženia žalobcov, teda poskytnutým úverom
nebol záujem chránený ustanovením §7 ods. 1 ZoSU akokoľvek ohrozený. Bonita úveru zo Zmluvy č.

2 Predmetom úveru poskytnutého na základe Zmluvy č. 2 bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo
výške 9.000,- €, ktoré sa žalobca zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 139,58 €. Pri posúdení
bonity žalobcov pred poskytnutím úveru zo Zmluvy č. 2 právny veriteľ overil návratnosť zohľadnením
a posúdením nasledovných údajov: Informácie o príjmoch: Ani žalobca č. 1 ako dlžník a ani žalobca
č. 2 ako spoludlžník nebol zamestnaný, ale ako zdroj príjmu uviedli príjem z podnikateľskej činnosti.

Žalobca č. 1 uviedol ročný príjem vo výške 12.130,- € Žalobca č. 2 uviedol ročný príjem vo výške 4.864,-
€Žalovaný z týchto príjmov zohľadnil len 80%, a priemerný mesačný príjem žalobcov tak predstavoval
sumu 1.132,93 € ((12 130+ 4864) * 0,8/12 = 1132,93 €) Z bodu III. predloženej Žiadosti o úver vyplýva,
že žalobca k žiadosti o úver predložil aj ďalšie prílohy, ktoré boli pri posúdení bonity žalobcu posúdené:
- potvrdenie o výške daňovej povinnosti SZČO, výkaz ziskov a strát, daňové priznanie a výpis z účtu za

celý rok. Informácie o rodinnom stave: Žalobca č. 1 a Žalobca č. 2 uviedli, že sú ženatý/vydatá a majú
1 vyživované dieťa. Životné minimum domácnosti žalobcov predstavovalo 2x 198,09 € a 1x 90,42 €,
t.j. sumu: 486,60 €.Informácie o výdavkoch: Žalobcovia uviedli iné mesačné výdavky vo výške 120,- €,
bývanie uviedli: u rodičov. Výšku splátok existujúcich úverov uviedli: 300,- € (údaj ešte pred poskytnutím
úveru na základe Zmluvy č. 1). Splátka doplnkovej služby poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky

zo Zmluvy č. 1 bola: 6,65 €. Výšku splátok existujúcich úverov overil žalovaný dopytom do úverového
registra dňa 11.06.2015, z ktorého bolo zistené, že žalobcovia mali 3 existujúce spotrebiteľské úvery, a
to: 1. Splátkový úver s mesačnou splátkou 227,- €. Splátka tohto úveru ale zanikla, nakoľko tento úver
veriteľa SLSP, a.s. bol refinancovaný úverom poskytnutým na základe Zmluvy č. 1. 2. Kreditnú kartu bez
splátky s rámcom: 600,- €. Ako splátka bola zohľadnená hodnota 3% rámca, t.j. suma 18,- € 3. Kreditnú

kartu so splátkou 58,- €, t.j. spolu 303,- €, čo potvrdzuje aj údaj uvedený žalobcami v Žiadosti/Zmluve. 4.
Splátku úveru poskytnutého na základe Zmluvy č. 1 vo výške 170,59 € Výška splátky úveru na základe
Zmluvy č. 2 bola 139,58 €. Výška splátky doplnkovej služby poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky
bola: 5,44 €. Ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok) bol vypočítaný nasledovne: Príjem
žalobcov vo výške 1132,93 € - životné minimum domácnosti žalobcov vo výške 486,60 € - iné mesačné

výdavky vo výške 120 € - splátky existujúcich úverov vo výške 246,59 € - splátka poistenia k úveru zo
Zmluvy č. 1 vo výške 6,65 € - splátka poistenia k úveru zo Zmluvy č. 2 vo výške 5,44 € = 267,65 €.
Splátka poskytnutého úveru 139,58 € je nižšia ako disponibilný zostatok 267,65 € - podmienka primárnej
návratnostizdisponibilnýchpríjmovklientabolasplnená.Niejetakpravdivétvrdenie,žežalovanýporušil
uvedené predzmluvné povinnosti. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcov splácať úver bol

jednoznačný záver o ich platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listín a to zmluvami o
spotrebiteľskom úvere, informáciami o ročnej percentuálnej miere nákladov RPMN a priemernej RPMNna príslušný spotrebiteľský úver, upomienkami, reakciou na výzvy úhradu dlhu, splátkovými kalendármi,
upomienkami - výzvy pred vyhlásením splatnosti, dát dopytu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

5. Zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 3.12.2025 (č.l. 124) uviedla, že žalovaný nepreukázal,
že si overil informácie, ktoré mu poskytli žalobcovia, ako dlžníci, čo sa týka ich príjmov a to buď
predloženým daňovým priznaním , alebo potvrdením z daňového úradu, keďže príjem z podnikania
nie je možné brať ako čistý príjem podnikateľov, ktorí si berú úver, keďže maximálne by sa príjem z

podnikania mohol brať ako hrubá mzda a nie ako čistá mzda. Výpočet príjmu ako doložil žalovaný vo
svojom vyjadrení, tak je bez nejakého dôvodu navýšený a veriteľ si nepreveril príjem žalobcov.

6. Právna zástupkyňa žalovaného na predmetnom pojednávaní uviedla, že k overovaniu príjmu sa
vyjadrovali aj priamo vo vyjadrení k žalobe, kde je uvedené, že bol zohľadňovaný ročný príjem u žalobcu
v 1. rade vo výške 12.130 Eur a u žalobcu v 2. rade 24864 Eur, pričom bolo vzaté do úvahy iba 80

% z týchto príjmov a zároveň to skúmanie bolo, nakoľko aj z predloženej žiadosti o úver vyplýva, že
žalobcovia predložili aj prílohy z ktorých sa vychádzalo a to bolo potvrdenie o výške daňovej povinnosti
SZČO, výkaz ziskov a strát a daňové priznanie ako aj výpis z účtu za celý rok. Z týchto podkladov veriteľ
vychádzal pri skúmaní príjmov.

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.6560502041 zo dňa 17.6.2015 uzavretej medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalobkyňou v 2 .rade ako spoludlžníčkou vyplýva, že
veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 11 000 Eur .V zmluve bola ako celková čiastka uvedená suma
20 470,80 Eur, čo mal žalobca v 1 .rade zaplatiť v 120 mesačných splátkach po 177,24 Eur, ktorú tvorilo
mesačná výška poistenia 6,65 Eur. RPMN v zmluve bola uvedená ako 14,57 %, ročná úroková sadzba

14,57 %. Prvá splátka bola splatná dňa 20.8.2015, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Doba
trvania zmluvy: 7/2025.( č.l. 16)

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č./8015056 zo dňa 25.6.2015 uzavretej medzi žalovaným ako
veriteľom a žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalobkyňou v 2 .rade ako spoludlžníčkou vyplýva, že

veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 9 000 Eur. V zmluve bola ako celková čiastka uvedená suma
16749,60 Eur, čo mal žalobca v 1. rade zaplatiť v 120 mesačných splátkach po 145,02 Eur, ktorú tvorilo
mesačná výška poistenia 5,44 Eur. RPMN v zmluve bola uvedená ako 14,90 %, ročná úroková sadzba
14,90 %. Prvá splátka bola splatná dňa 20.7.2015, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Doba
trvania zmluvy: 7/2025.(č.l. 26)

9. Z reakcie na výzvu na úhradu dlhu zo dňa 18.1.2022 súd zistil, že žalobca v 1 .rade oznámil
žalovanému, že predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch vykazujú znaky bezúročnosti a
bezpoplatkovosti,keďžemajúnesprávne,vneprospechspotrebiteľauvedenépovinnénáležitostizmluvy
v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že žalobca ako veriteľ

sa bezdôvodne obohatil o 2703,22 Eur, ktorá suma predstavujú rozdiel medzi požičanými sumami v
zmysle zmlúv a sumami, ktoré žalobca v 1. rade zaplatil. Zároveň uviedol, že nemal možnosť odmietnuť
uzatvorenie poistenia pri obidvoch zmluvách, preto výška platby za poistenie mala byť taktiež započítaná
do výšky RPMN. (č.l. 38)

10. Z upomienky - výzva pred vyhlásením splatnosti z 29.9.2021 vyplýva, že žalobca v 1. rade bol
upozornený na možnosť zosplatnenia úveru pre nezaplatenie omeškaných splátok úveru s tým, že
pokiaľ žalobca v 1 .rade uhradí tieto splátky zachová si možnosť splatenia úveru formou mesačných
splátok. ( č.l. 42)

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomociposkytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.

13. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je

povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať
informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

14. Podľa § 7 ods. 16 a 17 Zák. č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru za základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou,
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením
zmluvy s spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi, ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.

a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých
poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú
veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

15. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

16. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

17. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajovo spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Za hrubé porušenie povinností
podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1,ods.2, ods. 4, ods. 5, ods. 9 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní,s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 3 ods. 3, ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.9) Proti porušeniu

práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

23.Podľa§150ods.1,2z.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.),stranymajú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods.

1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia (ods. 2).

24. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné
(ods. 2).

25. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného

bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité
skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na
preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného

sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím
sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj
dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).

26. Predmetom tohto konania je určenie, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 17.6.2015
a zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 25.6.2015 úvere sú bez úrokov a poplatkov a s týmsúvisiace vydanie bezdôvodného obohatenia 2703,22 eur. Žalovaný je právnym nástupcom spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. a to z dôvodu zlúčenia pôvodného veriteľa so žalovaným.

27. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že predmetné Zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami v
zmyslepríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníka,nakoľkožalovanýkonalvrámcipredmetusvojej
obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pričom žalobcovia mali v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko
pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané
zmluvné podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň súd predmetné Zmluvy vyhodnotil ako zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzatvorené podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

28. Súd zistil, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným Zmluvy, ktoré súd posúdil ako zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd predmetné Zmluvy
považuje za platné, t.j. nemal preukázané, že by svojím obsahom odporovali zákonu, resp. že by ho
obchádzali, prípadne že by sa ako celok priečili dobrým mravom. Súd má za to, že Zmluvy obsahujú
všetky obligatórne náležitosti požadované ustanovením § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch.

29. Medzi stranami bolo sporné, či úverové zmluvy obsahujú správnu RPMN, resp. či RPMN nebola v ÚZ
uvedená v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho by úvery , poskytnuté právnym predchodcom
žalovaného žalobcom, boli bezúročné a bez poplatkov.

30 Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd zaoberal okolnosťami uzatvorenia zmlúv o úvere
žalobcov s právnym predchodcom žalovaného a skúmal, či došlo alebo nedošlo k podmieneniu
uzatvorenia úverových zmlúv uzatvorením aj zmlúv o poistení schopnosti splácať úver. Pokiaľ poistenie
nebolo podmienkou získania úveru, vtedy náklady súvisiace s poistením nemajú byť zahrnuté do výšky

výpočtu RPMN. Pokiaľ však jednoznačne bude preukázané, že žalobcovia nemali na výber a museli toto
poistenie uzavrieť, v takom prípade výška poistného sa zarátava do celkových nákladov spotrebiteľa a
je súčasťou základu pre výpočet RPMN.

31. Z vyjadrenia žalovaného ako aj z nim predložených listinných dôkazov vyplýva, že získanie

spotrebiteľských úverov nebolo podmienené uzatvorením poistenia. Žalobca v žiadosti o poskytnutie
pôžičky týkajúcej sa zmluvy I (čl. 107 a nasl. spisu) sám požiadal o poistenie, konkrétne
o základný súbor poistenia (poistenie pre prípad smrti, poistenie plnej a trvalej invalidity a
poistenie práceneschopnosti ). Predmetnú žiadosť vlastnoručne podpísal dňa 10.6.2015. Následne bola
v uzavretej Zmluve I dohodnutá mesačná splátka poistného vo výške 6,65 eur s tým, že žalobca v 1.

rade ako dlžník v bode 8. zmluvy podpisom zmluvy vyjadril súhlas so zvoleným súborom poistenia
a dohodnutými podmienkami. Aj samotnú zmluvu podpísal dňa 15.6.2015. Nesporným dôkazom
dobrovoľnosti poistenia sú aj predložené EURÓPSKE INFORMÁCIE O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE
na čl. 103 a čl. 105 spisu, v ktorých v bode 3. označenom ako: ,,Náklady spojené so spotrebiteľským
úverom: Na získanie spotrebiteľského Úveru alebo na získanie spotrebiteľského Úveru za ponúkaných

podmienok sa musí uzavrieť - poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského Úveruje uvedená odpoveď:
Nie“, čo zase plne korešponduje so znením § 4 ods. 2 prvá veta zákona e. 129/2010Z. z., podľa
ktorého informácie pod3a odseku 1 (písm. k) o povinnosti uzavrieť poistnú zmluvu alebo zmluvu o
zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ak uzavretie takejto zmluvy je povinné na
získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok), je veriteľ alebo

finančný agent povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách e. 3 a 4, a to v listinnej podobe alebo v podobe
zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Vyššie uvedené dokumenty boli
žalobcom v 1 .rade vlastnoručne podpísané dňa 15.6.2015 a dňa 24.6.2015.

32. Poistné sa do výpočtu celkových nákladov v prípade, že je dojednané dobrovoľne, nevstupuje,
nezarátava . Keďže v uvedenom prípade nedošlo k podmieneniu uzatvorenia úverových zmlúv
uzatvorením aj zmluvy o poistení schopnosti splácať úver, poistenie nebolo povinné a úverové zmluvy
za rovnakých podmienok mohli žalobcovia ako klienti uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia.Takto fakultatívne upravené poistenie následne podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona e.
129/2010 Z. z., nebolo zahrnuté do výpočtu celkových nákladov, a teda ani do RPMN. Výška
splátky vstupujúca do celkových nákladov v Zmluve I bola v tomto prípade ponížená o mesačnú

splátku poistného vo výške 6,65 eur, preto splátka bez poistenia tak, ako je uvedená aj v zmluve, čiže
mesačná anuitná splátka, bola dohodnutá správne vo výške 170,59 eur. Rovnako tak je v Zmluve I
správne uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a ktorá zodpovedá súčinu počtu
splátok a výšky splátok, t. j. 120 mesiacov x 170,59eur = 20.470,80 eur. A taktiež je splnená aj zákonná
požiadavka správnosti výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v súlade s §9 ods. 2 písm. k/ zákona

o spotrebiteľských úveroch, t. j. 14,57 %. Takisto výška splátky vstupujúca do celkových nákladov v
Zmluve II bola ponížená o mesačnú splátku poistného vo výške 5,44 eur, preto splátka bez poistenia
tak, ako je uvedená aj v zmluve, čiže mesačná anuitná splátka, bola dohodnutá správne vo výške 139,58
eur. Rovnako tak je v Zmluve II správne uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a
ktorá zodpovedá súčinu počtu splátok a výšky splátok, t. j. 120 mesiacov x 139,58eur = 16749,60 eur. A
taktiež je splnená aj zákonná požiadavka správnosti výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v súlade

s §9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. 14,90 %. V zmluvách o spotrebiteľskom
úvere právny predchodca žalovaného správne uviedol tak celkovú čiastku ako aj RPMN, tieto
nie sú uvedené zmätočne, neodporujú zákonu, nie sú v neprospech spotrebiteľa a nespôsobujú
ani bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

33. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 6Co/121/2018 zo
dňa 28.11.2018, cit.: „Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie i v bode
14. rozsudku poukazujúc na nesprávne vyčíslenú hodnotu RPMN v zmluve a to v neprospech
spotrebiteľa a ako na vecne správne poukazuje a ďalej dodáva, že ak žalobca namieta, že do výpočtu
RPMN mali byť zahrnuté aj náklady poistného, s touto jeho námietkou sa odvolací súd nestotožňuje.

Poistenie schopnosti splácať úver mu bolo ponúkané pri uzatvorení zmluvy o úvere ako možnosť,
nie je teda povinné a zmluvu mohol za rovnakých podmienok uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia.
Takéto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v zmysle § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN. O tom, že poistenie bolo
ponúknuté fakultatívne svedčí i listinný dôkaz na č.l. 118 spisu, kde jednoznačne žalobca prehlásil, že

bol úplne a podrobne informovaný o podmienkach a charaktere poistenia a o prípadných rizikách z neho
vyplývajúcich. Preto nemožno konštatovať, že by toto poistné mu bolo vnútené a bez takéhoto poistenia
by k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, a preto sú tieto jeho námietky irelevantné.“ Obdobne viď aj rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43Co/41/2018 zo dňa 28.03.2019 a Krajského súdu Košice,
sp. zn. 6CoCsp/61/2022 zo dňa 31.01.2023.

34. Čo sa týka správnosti výšky RPMN uvedenej v zmluve o úvere I vo výške 14,57 %, RPMN v danom
prípade tvorí len fixný úrok vo výške 14,57 eur a žiadne iné náklady, t.j. ani poistné a poplatky. Rovnako
je to v zmluve o úvere II je výška RPMN 14,90 %, RPMN v danom prípade tvorí taktiež len fixný
úrok vo výške 14,90 eur a žiadne iné náklady, t.j. ani poistné a poplatky. Takže RPMN bola určená

správne. Žalobcovia preto neboli pri uzatváraní zmlúv uvedení do omylu uvedením nesprávnej RPMN.
Pri dosadení údajov do kalkulačky Ministerstva financií SR je RPMN pri zmluve I vypočítaná vo výške
13,97 % a pri zmluve II 13,97 %. Preto tento (0,93%) rozdiel v údajoch v prospech žalovaného nemôže
mať za následok to, aby súd považoval úver zo dňa 17.6.2015 a úver zo dňa 25.6.2015 za bezúročný a
bez poplatkov. Aj v súvislosti s týmto súd dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvoru Európskej únie

C-42/15, v ktorom Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že iba porušenie povinnosti veriteľa, ktorá
má podstatný výzvam v zmysle smernice, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy
zánikom veriteľa na úroky a poplatky. Musí sa pritom jednať o neuvedenie takej obsahovej náležitosti
zmluvy o úvere, ktorá môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsahu svojho záväzku.

35. V ďalšom sa súd zaoberal skutočnosťou , ako žalovaný (resp. spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s.) pred poskytnutím úverov skúmal schopnosť žalobcov splácať spotrebiteľské úvery a
dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri
posudzovaní schopnosti žalobcov splácať poskytnuté úvery. Žalovanýmpredloženédôkazynemožno
považovať za postačujúce k hodnovernému preukázaniu postupu veriteľa v súlade s § 7 ZoSÚ.

36. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť to, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz priposúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver

sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom
o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj
v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch,

z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je
povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však
nezbavujeveriteľapovinnostikonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v
jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného
analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov,
a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo

inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.
9Csp/1/2022, tiež rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 7Csp/80/2020). Význam skúmania bonity
spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, pričom súd musí ex offo

preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ(porov. rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).53. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že
pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto
povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež
posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu úveru nebonitným spotrebiteľom (rozsudky z 18.

decembra 2014, CA Consumer Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns
C-58/18, EU:C:2019:467, bod40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167,
bod 20). Taká povinnosť tým, že má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a
platobnej neschopnosti, má pre nich zásadný význam (rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18,
EU:C:2019:467, bod41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21).

37. Vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalovaný predložil Zmluvu o splátkovom úvere, výstup z dopytu z úverového registra,
ažiadosťoposkytnutieúveru.(č.l.107-111). Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ vychádzal z
nepreukázaného tvrdenia dlžníka o výške jeho mesačného príjmu z podnikateľskej činnosti , hoci jeho

povinnosťou je zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky vrátane tých ktoré má z podnikateľskej činnosti. Pri
skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej
starostlivosti.

38. Podľa názoru súdu, žalovaný nepreukázal, že dôkladne zisťoval výdavky žalobcov. Nepostačuje,

ak by bolo zisťované len ich úverové zaťaženie cez dáta dopytu. Žalovaný ďalej podľa názoru súdu
podcenil skúmanie výdavkov žalovaného súvisiacich s podnikaním, keďže tieto majú výrazný dopad na
samotnépríjmyzpodnikania,ktoréuviedolžalobcavosvojejžiadosti.Žalobcav1.rade vosvojejžiadosti
uviedol, že ako prílohu k žiadosti o úver dokladá súvahu, výkaz ziskov a strát, daňové priznanie, či výpis
z účtu za celý rok, ktoré však ako listinné dôkazy priložené neboli a súd sa s nimi oboznámiť nemohol.

Ani na výzvu súdu ohľadne spresnenia a doplnenia dát dopytu zo strany žalovaný nereagoval. Žalovaný
sa obmedzil na výšku žalobcami deklarovaných nešpecifikovaných výdavkov a to „Iné mesačné
výdavky“ žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2 .rade spolu v sume 120 eur ohľadom ktorých sa možno
len domnievať, či predstavujú náklady na bývanie, telefón, SIPO alebo stravu. V danom prípade všaknebolo preukázané, aby žalovaný mal k dispozícií doklady o výdavkoch žalobcov , najmä o nákladoch
na bývanie, doklady SIPO či výpisy z účtov, ktoré by konkrétnu výšku výdavkov preukazovali. Navyše
z kolónky typ telefónnej služby pri žalobcoch v žiadosti o úver je zrejmé, že žalobcovia mali paušály

na mobilné telefóny, ktorých samotnú výšku splátky si žalovaný neoveroval predložením napr. dokladov
o úhrade či zmluvy.

39. Žalovaný nezohľadňoval príjmovú a výdavkovú zložku, pokiaľ ide o ekonomický status žalobcov,
preto žalovaný nemôže úspešne tvrdiť, že konal s odbornou starostlivosťou. Žalovaný ničím nepreukázal

svoje tvrdenie o skúmaní výdavkov žalobcov (minimálne na stravu, lieky, bývanie). Nemožno súhlasiť s
jeho názorom, že skúmanie bonity bolo dostatočné, keď nezistil náležitým spôsobom príjem a výdavky
oboch žalobcov. A ani argumentácia žalovaného, že žalobcovia úver splácali bez omeškania 6 rokov
nemení nič na tomto názore súdu. Nejedná sa preto o konanie s odbornou starostlivosťou keďže
žalovaný nepreukázal, že si tieto rozhodujúce skutočnosti overil. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj
výdavkov podľa názoru súdu žalovaný nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno - ekonomickú

situáciu žalobcov. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne
solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude
schopný plniť svoje záväzky. Tvrdenie o náležitom skúmaní bonity žalobcov zo strany žalovaného
je potrebné považovať za nepreukázané, keďže žalovaný formálne vzal na vedomie údaje o príjme
žalobcov, o záväzkoch žalobcov, príjem žalobcov však nijako nepreveril, a to bez toho, aby skúmal

aj iné aspekty a okolnosti na strane žalobcov, ako napr. ich bežné mesačné výdavky, výdavky na
zabezpečovanie bývania, stravy, zdravotného stavu, atď. Takýmto spôsobom však reálne nevyhodnotil,
či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti, minimálne v období, na ktoré
sa zmluva uzatvára, bude schopný plniť svoje záväzky.

40. Naviac podľa samotných zmluvných formulárov, políčka pri položkách „Doklady klienta doložené k
zmluve“ nie sú zaškrtnuté ani nie sú pri nich uvedené žiadne údaje. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ
zrejme vychádzal iba z tvrdení žalobcov. Opak nepreukázal.

41. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalobcov, nie však skutočné overenie
bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

42. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami
a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne

taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

43. Podľa názoru súdu všetky zistené skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie

povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Žalovaný si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie
o bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii, kedy
súdu nepreukázal to, že by mal relevantne a spoľahlivo overený príjem žalobcu v čase uzavretia
zmlúv o úvere. Ďalej tiež veriteľ nedôsledne zisťoval, a preto ani nezohľadnil výdavky žalobcu, aj keď

mal objektívnu možnosť a zároveň aj povinnosť si ich pred poskytnutím úveru overiť napr. súvahou.

44. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019, podľa
ktorého: „Je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade
s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez

zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného
z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej
veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal
odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek
tomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda

zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie
si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom
stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.“.45. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022, cit.:
„ Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.
Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších
výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity
žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení s § 11
ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti
žalobcu, keď síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov,
lízingov (apod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a pod.), už žalovaný postupoval
nedostatočne ,keď akceptáciou výdavku 20,- Eur mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez
náležitého zistenia skutočných výdavkov žalobcu, nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o

platobnej schopnosti žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“

46. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca nepredložil všetky potrebné dôkazy,
ktorými by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmlúv o spotrebiteľských úveroch so žalobcom
v 1 .rade skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalobcov splácať
spotrebiteľský úver posudzoval s prihliadnutím k ich výdavkom na podnikanie a to tie dôkazy, ktoré
uvádzal v priebehu konania a to daňové priznanie, výpis z účtu, či potvrdenie o výške daňovej povinnosti
SZČO, ktoré mali byť prílohou k žiadosti o úver žalobcom. Uvedené má za následok, že poskytnuté

úvery sú bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch.
V tomto smere súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však
potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by bolo porušené, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento
totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňoval i preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol

informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril jeho úverovú bonitu. Naopak účinné
vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje vnútroštátna právna úprava, podľa
ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny výkon týchto predzmluvných
povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto rozsudku, ochranu spotrebiteľa,
bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces. Ako totiž uvádza v bode 35 svojich

návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí nevyhnutnosti zbierania a uchovania
dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

47.ZjednotlivýchnámietokžalobcovvočizmluveIazmluveII,súdvyhodnotilakodôvodnúibanámietku,
týkajúcu sa nesplnenia povinnosti podľa ust. § 7ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto spotrebiteľské
úvery na základe zmluvy I a zmluvy II je potrebné považovať podľa ust, § 11 ods. 2 zákon a č. 129/2010
Z.z. za bezúročné a bez poplatkov, ako bolo vyššie uvedené, žalobcovia majú nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, t.j. sumy 2703,22 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutými

finančnými prostriedkami vo výške 11 000 eur a 9 000 Eur a výškou splátok vykonaných žalobcami
12406,80 Eur a 10296,42 Eur ( 20 000 Eur - 22 703,22Eur) Znamená to, že žalovaný má žalobcom
vrátiť sumu, ktorá prevyšuje poskytnutý úver a to 2.703,22 eur, ktorej zaplatenie žalobcami nebolo
sporné.

48. Po závere súdu o tom, že žalobcom vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2703,22 eura, bolo potrebné sa vysporiadať s námietkou premlčania, vznesenou žalovaným.49. Podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úrok bezdôvodne obohatil, t.j. v subjektívnej premlčacej dobe, najneskoršie sa právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. v objektívnej premlčacej dobe. Začiatok objektívnej a subjektívnej
premlčacej doby je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do
svojho začiatku, plynutia aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

50. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania
za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo
samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. V danom prípade v zmysle § 103 Občianskeho

zákonníka keďže išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré vznikalo každou jednotlivou splátkou, sa každá
splátka považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý sa premlčuje samostatne odo dňa splatnosti každej
jednotlivej splátky. Objektívna premlčacia doba uplynula pri každej jednotlivej splátke uplynutím troch
rokov od jej zaplatenia nakoľko skutočnosťou rozhodnou pre plynutie objektívnej premlčacej doby je
skutočnosť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo.

51. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu

bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z
ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v
tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

52. V prejednávanom prípade subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa
žalobcovia dozvedeli,ženaichúkordošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanaichúkorbezdôvodne
obohatil.

53. Žalobcovia v konaní tvrdili, že o skutočnosti, že na ich úkor sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť,
sa dozvedeli na stretnutí so združením na ochranu spotrebiteľa, ktorého kontaktovali pri riešení iného
problému, kedy sa zmienili aj o nesplácaných úveroch, ktoré majú. Na tomto stretnutí im bolo uvedené,
že je dôvodne sa domnievať, že na ich úkor sa veriteľ bezdôvodne obohatil, keďže z ich činnosti im
bolo preukázané, že súdy v podobných prípadoch rozhodujú v prospech spotrebiteľov a takéto zmluvy

pôvodného veriteľa vyhlasujú za bezúročné a bez poplatkov. Z tohto dôvodu žalobcovia splnomocnili
občianske združenie Centrum správnej pomoci Košice, na zastupovanie vo veci Zmluvy I, Zmluvy II dňa
2.1.2024. Teda najskôr dňa 3.1.2024 začala žalobcom plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia a v zmysle ust. § 122 Občianskeho zákonníka by uplynula dňa
3.1.2026. Nakoľko však žaloba bola podaná na súd dňa 17.1.2024, v zmysle ust. § 122 Občianskeho

zákonníka táto premlčacia doba neuplynula.

54. Žalovaný v konaní namietal aj premlčanie nároku žalobcov v objektívnej trojročnej premlčacej lehote.
Žalobcovia s týmto nesúhlasili a dôvodili, že v danom prípade sa jedná o 10 ročnú premlčaciu lehotu.
Súd poukazuje na to, že aj otázka aplikácie objektívnej 10 ročnej premlčacej doby pri práve spotrebiteľa

na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy
je v súčasnosti v judikatúre vyriešená. Jej prednostné použitie odôvodnil Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení z 28.02.2022, sp. zn. 7Cdo 268/2021 (R 15/2022) tak, že analogická aplikácia
desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe

spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR
v odôvodnení citovaného uznesenia ďalej uviedol: „Podľa čl. 7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske
spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú

implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Podľa rozsudku
Súdneho dvora EÚ C - 485/19 zo 22.4.2021 dňa zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo

na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z
9. novembra 2016, Home Credit Slovakia (C-42/15, EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o
úvere,ktorábolauzatvorenápredvyhlásenímuvedenéhorozsudkuapredzmenouvnútroštátnejprávnej

úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom, ktorý bol v ňom prijatý. Podľa čl. 3 ods. 1
CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,
verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami
Slovenskejrepubliky,ktorémajúprednosťpredzákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképráva
aSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalýmzreteľomnahodnoty,ktorésúnimichránené.Predmetom

konania je spotrebiteľský nárok, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie. Rozsudky Súdneho
dvora EÚ majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu, v ktorom im vnútroštátne
právo odporuje, má súd povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného vnútroštátneho práva. Vzhľadom
na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave
objektívnej trojročnej premlčacej lehote, je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10

ročnúobjektívnupremlčaciulehotunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia(atobezskúmaniazavinenia).
Dovolací súd súčasne poukazuje na vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu
k aplikovaniu 10-ročnej alebo 3-ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukazuje na bod 42.
v spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 07.10.2019,
kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že
mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie
plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej
podmienky má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ
úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Aplikácii uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. l Cdo/238/2017

zo dňa 18.10.2018 bráni princíp prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 .“

55. Súd podotýka, že spotrebiteľ nemá povinnosť preukázať, že išlo o úmyselné zavinenie v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy, čo vyplýva priamo z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021,

ktorý má prednosť v právnom poriadku Slovenskej republiky a v zmysle ktorého čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods.
1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej
spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na
základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky, má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej

premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Zásada efektivity
bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote, je nevyhnutné na tento typ nárokov
subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia a
to bez skúmania zavinenia. Rozhodujúcim v prejednávanej veci bolo v prvom rade unesenie dôkazného
bremena zo strany dodávateľa vo vzťahu k vyvráteniu prezumpcie úmyslu. Žalovanému sa v priebehu

celého konania nepodarilo preukázať, že požadovanie úrokov a poplatkov nad rámec istiny vzhľadom na
jeho odbornú zdatnosť a profesionalitu pri poskytovaní úverov, nepožadoval úmyselne, preto sa danej
veci bolo dôvodné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Táto pri Zmluve I začala plynúť dňa
20.10.2020, kedy žalobca zaplatil žalovanému poslednú splátku, ktorou plnil nad rámec poskytnutej
istiny a uplynula dňa 20.10.2030, preto námietka premlčania nároku žalobcov vznesená žalovaným

nebola nedôvodná. Ohľadom Zmluvy II začala plynúť dňa 20.9.2020 kedy žalobca zaplatil žalovanému
poslednú splátku, ktorou plnil nad rámec poskytnutej istiny a uplynula dňa 20.9.2030, preto námietka
premlčania nároku žalobcov vznesená žalovaným rovnako nebola nedôvodná.56. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná, preto

súd žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2703,22 eura vyhovel a zaviazal žalovaného
na jej zaplatenie žalobcom.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobcovia mali vo veci plný úspech

súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť úspešným žalobcom trovy konania v plnej výške.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.