Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202774
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124202774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v právnej veci žalobcu Q. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX, XXX XX O., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený
názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a iné, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Csp/42/2024-192
z 28.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku IV. a) tak, že určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta D. a zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX v čl. V. Úroková sadzba v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a
náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v zmysle platného Cenníka, v znení: „Náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky po vyhlásení okamžitej splatnosti max. 14% z vymoženej sumy + DPH“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
cit.: I. Určuje, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe „Zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty Pôžičková karta D. a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX“ zo
dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 2297,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne z uvedenej sumy
od 12.04.2024 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Určuje, že
zmluvná podmienka a) uvedená v „Zmluve o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková

karta D. a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX“ zo dňa XX.XX.XXXX v čl. V. Úroková
sadzba v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a náklady v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky v zmysle platného Cenníka, v znení: 2 9Csp/42/2024 „Náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky(podľavýškydlžnéhozostatku)mesačnepodobuexistenciepohľadávkypolehotesplatnosti
do vyhlásenia okamžitej splatnosti do 331,98€ ... 6,64€; od 331,99€ do 663,92€ ... 16,60€; od 663,93€
do 995,86€ ... 24,90€; od 995,87€ ... 33,19€. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. b) uvedená v
bode 26. „Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných

Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.“ v
znení: „Úhrady uskutočnené v prospech Kartového účtu sú použité na úhradu úrokov z omeškania,
úrokov, Poplatkov a istiny, a to v poradí od najskôr splatných, pokiaľ právny predpis neustanovuje
inak. Na ťarchu Kartového účtu sa ďalej zaúčtujú všetky prípadné náklady a straty, ktoré Bankevzniknú v súvislosti s používaním Karty, vrátane nákladov spojených s prípadným mimosúdnym
vymáhaním pohľadávok Banky voči Klientovi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. c) uvedená v
bode 34. „Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných

Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.“ v
znení: „V prípade, že Klient do Dňa splatnosti neuhradí Povinnú splátku, Banka má právo: (a) úročiť
pohľadávku po lehote splatnosti denne aj Sankčnou úrokovou sadzbou, (b) účtovať náklady spojené s
vymáhaním pohľadávky v súlade so Zmluvou a/alebo platným Cenníkom.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. IV. Žalobu v časti o určenie, že zmluvná podmienka a) uvedená v „Zmluve o vydaní a

používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta D. a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX“
zo dňa XX.XX.XXXX v čl. V. Úroková sadzba v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a
náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v zmysle platného Cenníka, v znení: „Náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky po vyhlásení okamžitej splatnosti max. 14% z vymoženej sumy + DPH.“ b)
uvedená v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba v bode 26. „Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci

so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.“ v znení: „V prípade nezadania alebo uvedenia
nesprávneho variabilného symbolu Banka nedokáže platbu identifikovať.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou zamieta. V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, vydania bezdôvodného obohatenia, určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd najprv
posúdil, či žalovaný skúmal s odbornou starostlivosťou bonitu žalobcu podľa príslušných ustanovení §
7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom ako interpretačné kritériá použil
súdne rozhodnutia rôznych súdnych orgánov, z ktorých v odôvodnení rozsiahlo citoval (NSS ČR, sp. zn.

1As/30/2015; NS ČR, sp. zn. 33Cdo/2178/2018; KS v Prešove, sp. zn. 20Co/72/2017; Súdny dvor EÚ,
zn. C-679/18; Súdny dvor EÚ, zn. C-449/13). Bolo nesporné, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pred uzavretím ktorej bol však žalovaný (veriteľ) povinný s
odbornou starostlivosťou skúmať, či majetková a sociálna situácia žalobcu (dlžníka) „zaručuje“ splácanie
poskytnutého úveru z hľadiska jeho bonity. V zmluve je uvedené, že priemerný čistý mesačný príjem

žalobcu je 1250 €, mesačné finančné výdavky (úvery, lízingy a pod.) sú 700 € a iné mesačné výdavky
(SIPO, telefón, náklady na bývanie, výživné a pod.) sú 200 €. Žalobca bol ženatý a vyživoval jednu bližšie
neurčenú osobu. Žalovaný uviedol, že bonitu skúmal nasledujúco: žalobca je ženatý, bez vyživovaných
detí,jezamestnanývofirmeE.,spriemernýmčistýmpríjmom1250€,životnénákladysú200€mesačne,
splátky existujúcich úverov sú 914 € mesačne. Výšku splácaných úverov žalovaný preukázal správou zo

Spoločnéhoregistrabankovýchinformácií.Výškupríjmužalobcuavýškunákladovnaživobytiežalovaný
nepreukázal žiadnym dokladom. Ak by teda súd vychádzal len zo životného minima pre žalobcu 198,09
€ a manželku 90,42 € (spolu 288,51 €) a uveril ničím nepreukázanej výške príjmu, tak už splácané úvery
v sume 914 € mesačne by spolu so životným minimom predstavovali sumu 1202,51 € a priestor na ďalší
úver s mesačnou splátkou 120 € zjavne neexistoval. Súdu nebolo zrejmé ako žalovaný dospel k záveru,

že žalobca bude riadne splácať ďalší úver, keďže nemal preukázanú výšku príjmu žalobcu a ani výšku
jeho skutočných nákladov na živobytie.

3. Skúmanie bonity klienta vyžaduje aktívny prístup veriteľa a hrubým porušením odbornej starostlivosti
je neskúmanie príjmov a výdavkov klienta a iba ich formálne, ničím nepreukázané uvedenie. Súd

uzavrel, že žalovaný pri preverovaní bonity nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čoho výsledkom
je, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu
nedošlo (preto nebolo potrebné zaoberať sa nedoručením jeho vyhlásenia žalovanej). Dôsledkom
hrubého porušenia odbornej starostlivosti je uplatnenie oboch zákonom predpokladaných sankcií, teda
že poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva však bola zrušená pre zrušenie

produktu a nie neplatenie, preto sa súd musel zaoberať tým, či porušenie odbornej starostlivosti pri
skúmaní bonity môže vyvolať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru aj po jeho splnení. Ako vyplýva
z rozsudku SDEÚ C-755/22, z ktorého súd citoval, odpoveď je kladná a preto žalobca bol povinný
poskytnutýúvervrátiťibavovýškeposkytnutejistiny.Keďžežalobcalepšiepostavenieakokonštatovanú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre neskúmanie bonity dosiahnuť nemôže, pričom uvedený

záver je dostatočný pre priznanie vrátenia bezdôvodného obohatenia, súd sa nezaoberal tvrdenými
nedostatkami zmluvy, len na okraj uviedol, že u právneho zástupcu žalobcu ide o zjavné nepochopenie
podstaty revolvingového úveru a s tým spojeného výpočtu iba „indikatívnej“ a nie skutočnej RPMN (NS
SR, sp. zn. 8Cdo/140/2020)4. Nebolo sporné, že žalobca čerpal sumu 14.030 € a zaplatil žalovanému sumu 16.327,11 €. Preto
bezdôvodné obohatenie získané na jeho úkor, ktoré musí žalovaný vrátiť, predstavuje 2297,11 €. Súd

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, splatnosť a úroky z omeškania posúdil podľa ustanovení
§ 451; § 456; § 458; § 517; § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V prejednávanej veci bola žaloba ako výzva na plnenie
doručená žalovanému 10.04.2024, plniť mal 11.04.2024, a ak tak neurobil, dňom 12.04.2024 sa dostal
do omeškania a od tohto dňa patria žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,50% ročne.

5. V ďalšej časti odôvodnenia sa súd zaoberal otázkou neprijateľných zmluvných podmienok, pričom
aplikoval § 53 OZ a čo do vecnej legitimácie, preukazovania naliehavého právneho záujmu a časovej
ohraničenosti na podanie tohto typu žaloby citoval z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017; SDEÚ,
spojené veci C-776/19 až C-782/19; C-698/18; C-321/22, z ktorých vyplýva, že žalobu o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky môže spotrebiteľ podať kedykoľvek, napr. aj po uplynutí 10 rokov od uzavretia

zmluvy alebo po skončení záväzkového vzťahu, pričom žalobca nepotrebuje preukazovať žiaden právny
záujem na konaní.

6. Pri zmluvnej podmienke uvedenej v čl. V. Úroková sadzba v prípade omeškania spotrebiteľa s
platením splátok a náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v zmysle platného Cenníka, v znení:

„Nákladyspojenésvymáhanímpohľadávky(podľavýškydlžnéhozostatku)mesačnepodobuexistencie
pohľadávky po lehote splatnosti do vyhlásenia okamžitej splatnosti do 331,98€ ... 6,64€; od 331,99€
do 663,92€ ... 16,60€; od 663,93€ do 995,86€ ... 24,90€; od 995,87€ ... 33,19€. Náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky po vyhlásení okamžitej splatnosti max. 14% z vymoženej sumy + DPH.“,
považoval súd za neprimeranú iba jej prvú vetu. Táto podmienka je podľa súdu netransparentná, keďže

nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k sumám paušálnej náhrady a prečo by táto mala byť platená aj v
prípade mesiaca, v ktorom sa úkon vymáhania nevykoná. Javí sa, že obsahovo ide skôr o paušálnu
zmluvnú pokutu, ktorej pretavenie do poplatkov za vymáhanie považoval súd za neprípustné.

7. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku predstavujúcu druhú vetu citovaného ustanovenia v znení „náklady

spojené s vymáhaním pohľadávky po vyhlásení okamžitej splatnosti max. 14% z vymoženej sumy +
DPH“ poukázal súd na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17Csp/99/2022 z 26.09.2023,
bol zamietnutý návrh žalobcu zastúpeného rovnakým právnym zástupcom ako v prejednávanej veci
proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s. o určenie, že zmluvná podmienka v znení: „V prípade,
ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky spoločnosti voči

klientovi sú aj spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky
a to max. vo výške 14% z vymoženej dlžnej sumy + DPH“. Konajúci súd mal za to, že uvedená
zmluvná podmienka neodporovala § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Sporné ustanovenie vlastne normuje, že náklady spojené s vymáhaním pohľadávky po okamžitej
splatnosti môžu byť max. 14% vymoženej sumy + DPH, čo znamená, že pri vymáhaní pohľadávky

patria dodávateľovi iba skutočne vynaložené náklady a uvedené obmedzenie je v prospech spotrebiteľa,
pretože aj keby tieto skutočné náklady predstavovali viac, mohli by byť uplatnené max. do výšky 14%
z vymoženej sumy + DPH. Napádaná zmluvná podmienka vymedzením maximálnej sumy nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky vlastne aplikuje § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. v tom, že
vymáhať možno náklady spojené s vymáhaním pohľadávky iba v rozsahu ich skutočného vynaloženia

obmedzeného v prospech spotrebiteľa rozsahom 14% z vymoženej sumy. Prospech takto formulovanej
zmluvnej podmienky možno preukázať na jednoduchom príklade - ak by bola vyhlásená okamžitá
splatnosť pohľadávky na sumu 100 €, ktorá by sa vymáhala a vymohla, maximálne náklady spojené s
vymáhanímtejtopohľadávkybytedamohlibyť14€+DPH,pričomajprávnemuzástupcovižalobcumusí
byť zrejmé, že ak by sa vymáhanie vykonalo prostredníctvom predžalobnej výzvy zaslanej veriteľom

zastúpeným právnym zástupcom spotrebiteľovi, suma za takúto predžalobnú výzvu by nepochybne
prevyšovala 14 € + DPH.

8. Zmluvnú podmienku uvedenú v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou

Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej aj OP), v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 26., v
časti: „V prípade nezadania alebo uvedenia nesprávneho variabilného symbolu Banka nedokáže platbu
identifikovať.“ súd nepovažoval za zmluvnú podmienku, ktorá by bola hrubo nevyvážená v neprospech
spotrebiteľaanejdeozmluvnúpodmienkuvznenízmluvnýchpodmienokužvyhlásenýchzaneprijateľnéinými súdmi, kde znenie spočívalo v tom, že v prípade nezadania alebo uvedenia nesprávneho
variabilného symbolu sa bude považovať splátka za nezaplatenú. Žalovaný správne poukazuje na
ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z., podľa ktorého ak používateľ platobných služieb

uviedol nesprávny jedinečný identifikátor, poskytovateľ platobných služieb nenesie zodpovednosť podľa
§ 22 za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie. Poskytovateľ platobných služieb tak
vykonať platobnú operáciu nemusí resp. ju vykonať nemá. Žalobcom napádaná zmluvná podmienka
neznamená bez ďalšieho to, že sa bude mať splátka za nezaplatenú. Uvádza len to, že banka ju
nedokáže identifikovať a preto pre jej identifikáciu budú potrebné dodatočné údaje s tým, že po riadnej

identifikácií platby vzhľadom na to, že táto dôjde na účet dodávateľa v lehote splatnosti splátky, bude
táto lehota splatnosti dodržaná a žiadne nepriaznivé následky pre spotrebiteľa s tým spojené nebudú.
Povinnosť platbu identifikovať spôsobom požadovaným adresátom platby vyplýva napr. aj z § 9 ods.
9 vety druhej zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého platbu poplatku je poplatník povinný označiť
identifikačnými údajmi, ktorými sú najmä č. účtu, variabilný symbol, ak mu orgány uvedené v § 3 tieto
údaje oznámia.

9. Zmluvnú podmienku uvedenú v bode 26. OP v časti: „Úhrady uskutočnené v prospech Kartového
účtu sú použité na úhradu úrokov z omeškania, úrokov, Poplatkov a istiny, a to v poradí od najskôr
splatných, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak. Na ťarchu Kartového účtu sa ďalej zaúčtujú všetky
prípadné náklady a straty, ktoré Banke vzniknú v súvislosti s používaním Karty, vrátane nákladov

spojených s prípadným mimosúdnym vymáhaním pohľadávok Banky voči Klientovi“ za neprijateľnú
opakovanevyhlásilajOkresnýsúdPrešovsodôvodnením,žetátozmluvnápodmienkanavonokkopíruje
§ 330 Obchodného zákonníka, ale cez Obchodné podmienky bez individuálneho dojednania, diktátom
dodávateľa vylučuje možnosť voľby spotrebiteľa, čím robí zmluvnú podmienku neprijateľnou.

10. Zmluvná podmienka uvedená v bode 34. OP v časti: „V prípade, že Klient do Dňa splatnosti neuhradí
Povinnú splátku, Banka má právo: (a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj Sankčnou
úrokovou sadzbou, (b) účtovať náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v súlade so Zmluvou a/alebo
platným Cenníkom“ v nadväznosti na bod 34. OP bod I. Vymedzenie pojmov, sa vymedzuje pojem
sankčná úroková sadzba ako úroková sadzba používaná na výpočet úrokov z omeškania stanovených

podľa vykonávacieho predpisu, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba. Uvedené znamená, že
v prípade omeškania so splátkou úveru žalovaný by túto úročil nielen úrokmi z omeškania, ale naďalej
aj zmluvnými úrokmi. Uvedené ustanovenie odporuje napr. rozhodnutiu NS SR, sp. zn. 5Cdo/42/2020,
uverejneného v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí NS SR pod R 5/2021 s právnou vetou: „Po
vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške akoby pri

riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že pri omeškaní
so splácaním spotrebiteľského úveru, nemôže dlžník zaplatiť na zmluvných úrokoch viac ako by zaplatil
pri riadnom splácaní tzn., že pri omeškaní so splácaním splátky úveru po dni jej splatnosti už táto
nemôže byť ďalej úročená zmluvným úrokom, ale môže byť úročená iba úrokom z omeškania, preto
uvedená zmluvná podmienka je neprijateľnou. Neprijateľnosť je daná aj pri písmene b), keďže vyššie

v odôvodnení rozsudku je uvedené, že súd účtovanie paušálnych nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky mesačne považuje rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251; § 255 ods.1; § 262 ods.1 CSP s poukazom na rozsudok
SDEÚ sp. zn. C-224/19.

12. Žalobca podal voči rozsudku súdu, voči výroku IV. a), ktorým súd zamietol žalobu odvolanie z
dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd
prvej inštancie poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17Csp/99/2022, z 26.9.2023,
ktorým súd prvej inštancie právoplatne zamietol žalobu o určenie, svojou podstatou, čo sa týka poslednej

vety spornej zmluvnej podmienky, rovnakú zmluvnú podmienku, tak je to pravda, ale podľa názoru
žalobcu sa tak stalo nie preto, že ide o rozhodnutie správne, ale preto, že spotrebiteľka nepodala
odvolanie. Podstatná je však ďalšia argumentácia súdu prvej inštancie, ktorá by bola správna, ak
by sa týkala takého znenia zmluvnej podmienky, v akom je predmetom žaloby. Súd prvej inštancie
poukazuje na § 9a ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a dodáva, že sporné

zmluvné ustanovenie je v prospech spotrebiteľa, lebo pri vymáhaní pohľadávky patria dodávateľovi
iba skutočne vynaložené náklady, pretože aj keby tieto skutočné náklady predstavovali viac, mohli
by byť uplatnené max. do výšky 14 % vymoženej sumy + DPH. Súd na ilustráciu použil príklad
trov právneho zastúpenia pri vymáhaní sumy 100 €. Na to, aby uvedená argumentácia súdu prvejinštancie bola správna pre všetky možné situácie, ktoré by mohli nastať, tak zmluvná podmienka by
musela obsahovať aj kvantitatívny limit vyplývajúci z § 9a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, že
od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vo výške presahujúcej skutočné náklady, takéto

obmedzenie však predmetná zmluvná podmienka nikde neobsahuje. Zmluvná podmienka v znení,
v akom je formulovaná, umožňuje obchodníkovi žiadať 14 % z vymoženej sumy bez jej limitovania
skutočnými nákladmi v zmysle § 9a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, teda aj v prípadoch, kedy by
náklady vo výške 14 % presahovali skutočné náklady. Predmetná zmluvná podmienka nielenže takýto
limit skutočných nákladov neobsahuje, ale ani len neodkazuje na limit skutočných nákladov podľa § 9a

ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako by to mylne vyplývalo z odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Poddimenzovaný príklad súdu o trovách právneho zastúpenia pri vymáhaní sumy 100 € prekračujúcich
limit 14 % vymáhanej sumy je správny, ale predmetná zmluvná podmienka nepočíta ani prednostne,
ani výlučne, len s nákladmi na trovy právneho zastúpenia. V kontraste s poddimenzovaným príkladom
súdu, podáva svoj iný preexponovaný príklad. Predmetom vymáhania môže byť niekoľkotisícová a aj
vyššia suma, ktorú spotrebiteľ zaplatí po sofistikovanej formulárovej výhražnej výzve veriteľa s hrozbou

inkasnej spoločnosti a s hrozbou horibilných nákladov na vymáhanie dlhu, ktoré však budú v limite 14 %
z vymáhanej sumy a spotrebiteľ dlh na základe takejto výzvy zaplatí, pričom náklady budú predstavovať
hotové výdavky na doporučený list alebo vo vzťahu k vymáhanej sume zanedbateľný paušál za službu
poskytnutú spolupracujúcou renomovanou inkasnou spoločnosťou, ktorej inkasná činnosť môže byť
tiež obmedzená aj len na písomný, ale účinný styk so spotrebiteľom, s minimálnymi nákladmi. Ak

by malo platiť to, čo tvrdí súd prvej inštancie, tak zo znenia spornej zmluvnej podmienky by muselo
vyplývať, že „Náklady spojené s vymáhaním pohľadávky po vyhlásení okamžitej splatnosti max. 14 % z
vymoženej sumy + DPH a maximálne do výšky skutočných nákladov.“ Obmedzenie výšky skutočných
nákladov však predmetná zmluvná podmienka neobsahuje a nemožno vylúčiť, že pri vyšších sumách
a nízkych skutočných nákladoch na vymoženie dlhu, budú skutočné náklady podstatne nižšie ako 14

% z vymáhanej sumy. Predmetná zmluvná podmienka umožňuje takéto náklady, prevyšujúce skutočné
náklady, od spotrebiteľa požadovať. Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v napadnutej časti stotožňuje s rozsudkom

súdu. Možnosť veriteľa uplatňovať si náklady spojené s uplatnením pohľadávky len do výšky skutočne
vynaložených nákladov je zákonnou podmienkou uvedenou v § 9a ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z., od
ktorej sa veriteľ odkloniť nemôže. Zo strany žalovaného nie je dôvodné, aby uvádzal v zmluve kogentné
ustanovenia, od ktorých sa nemôže odkloniť a tým zahlcoval zmluvu prakticky nadbytočným textom.
Sporná zmluvná podmienka predstavuje dojednanie medzi zmluvnými stranami, ktoré je v zmluve

uvedené nad rámec ustanovenia § 9a ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. Toto ustanovenie pre spotrebiteľa
môže mať jedine pozitívne dôsledky. Obmedzenie veriteľa uplatniť si náklady spojené s uplatnením
pohľadávkylendovýškyskutočnýchnákladovjedanéprávnympredpisomaspornázmluvnápodmienka
toto právo obmedzuje aj ďalším dodatočným limitom v prospech spotrebiteľa. Žalovaný navrhuje, aby
odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne

posúdil a je dôvodné postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmeniť.

15. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či sporné zmluvné dojednanie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou z pohľadu spotrebiteľského práva. Črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo

jej zmeny, preto súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok nastupuje ex offo, aj bez návrhu
spotrebiteľa. Sporné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách by všeobecné súdy mali podrobiť
testu neprijateľnosti, ktorý by mal byť vykonaný nie izolovane len z pohľadu gramatickej jasnosti či
zrozumiteľnosti, ale minimálne z hľadiska kritérií dobrej viery, hrubej nerovnováhy, povahy tovaru či
služby, pôsobenia ďalších zmluvných podmienok a súvisiacich zmlúv a okolností prípadu (porov. nález

Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 31/2023 z 8. februára 2024).

16. Aplikovaním testu neprijateľnosti na spornú zmluvnú podmienku zakotvenú v zmluve o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta D. a zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXzo dňa XX.XX.XXXX v čl. V. Úroková sadzba v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok a
náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v zmysle platného Cenníka, v znení: „Náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky po vyhlásení okamžitej splatnosti max. 14% z vymoženej sumy + DPH.“,

odvolací súd dospel k inému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Napadnutý čl. V. zmluvy
pozostáva z dvoch ustanovení, z ktorých prvé sa týka paušálnych náhrad nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky do vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru a druhé sa týka paušálnej
náhrady po tomto vyhlásení. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku iba
prvé z týchto ustanovení z dôvodu, že táto podmienka je netransparentná, keďže nie je zrejmé, ako

žalovaný dospel k sumám paušálnej náhrady. Druhé z týchto ustanovení vyhodnotil ako spotrebiteľsky
prijateľné,pretoževprospechspotrebiteľaobmedzujedodávateľaprinákladochspojenýchsvymáhaním
pohľadávky, čo ilustroval aj na príklade pri vymáhaní dlhu vo výške 100 €. Ako správne podotkol
žalobca, táto úvaha súdu by možno platila pri nízkych vymožených sumách, ale pri vyšších sumách dáva
dodávateľovi priestor uplatniť si náklady určené paušálnou percentuálnou mierou z vymoženej sumy,
ktorá môže byť (a v praxi často aj bude) vyššia než boli skutočne vynaložené náklady. Ak súd prvej

inštancievyhodnotilpaušálnenákladypredvyhlásenímokamžitejsplatnostizanetransparentné,pretože
nie je jasné, ako k nim žalovaný dospel, odvolací súd konštatuje, že aj po vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru sú náklady určené paušálnou percentuálnou mierou z rovnakého dôvodu netransparentné. Podľa
názoru odvolacieho súdu predmetné dojednanie zmluvy je neplatné podľa § 53 ods. 4 písm. a) v spojení
s § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ, keďže nešlo o individuálne dojednané ustanovenie zmluvy, toto predpripravené

formulárové ustanovenie nemal žalobca možnosť reálne ovplyvniť. Sporné ustanovenie je naviac príliš
všeobecné a nedostatočne určité (určité je len čo do maximálnej výšky), avšak nie je zrejmé, čo do
týchto „nákladov na vymáhanie“ by veriteľ započítal, ako by ich určil a vyčíslil. Predmetné ustanovenie
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a je v rozpore s ust. § 9a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré kladie dôraz na skutočnú výšku

nákladov, ktoré veriteľovi vznikli pri vymáhaní pohľadávky. Žalovaný sa bránil tým, že nie je povinný
uvádzať v zmluvách kogentné znenie zákonných ustanovení, od ktorých sa nemôže odchýliť, napadnutá
zmluvná podmienka však pri výpočte nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky nevychádza zo
skutočne vynaložených nákladov, ale z vymoženej sumy, čím sa odchyľuje od kogentného znenia § 9a
zákona o ochrane spotrebiteľa, čo samo o sebe ju robí neplatnou, a je v rozpore s princípom dobrej

viery, podľa ktorého spotrebiteľ právom v dobrej viere očakáva, že zmluvné vzťahy, do ktorých vstupuje
a ktorých obsah nemôže ovplyvniť, sú upravené v súlade s platnými právnymi predpismi.

17. Odvolací súd dodáva, že obava, že uvedenú zmluvnú podmienku môže žalovaný zneužívať v
neprospech spotrebiteľov nie je len hypotetická, ako vyplýva napr. z rozsudku Okresného súdu Prešov,

sp. zn. 29Csp/266/2019 z 01. 06. 2020, kde si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie nákladov na
vymáhanie, a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy vrátane DPH, pričom neuviedol,
aké konkrétne náklady spojené s uplatnením pohľadávky si v konaní uplatňuje a z akého dôvodu
uvedené náklady vznikli, keďže tvrdil len ich výšku a dátum vzniku, na ich preukázanie predložil len
prehľad nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorý obsahoval paušalizované náklady určené

percentuálnou výškou zo sumy úhrad realizovaných dlžníkom po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
bez špecifikácie konkrétnych úkonov, ktoré s uplatnením žalovanej pohľadávky realizoval a v súvislosti
s ktorými mu uvedené náklady mali vzniknúť, v dôsledku čoho súd jeho žalobu v tejto časti zamietol.

18. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.

Napadnutá zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na bližšie
nešpecifikované paušálne plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka a v spojení s porušením princípu dobrej viery neprijateľná. Uvedené zmluvné
dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 298 ods. 1 CSP je uvedené vo výroku

rozsudku.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok v zamietajúcom
výroku (IV. a) zmenil a žalobe vyhovel.

20. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, preto odvolací súd priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).