Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-11C/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122292261
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6122292261.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt

C. – D. C., E. XXXX/X proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o
zaplatenie 11.160,31 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu neb. C. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX sa žalobou doručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.4.2022 domáhal zaviazania žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 11.160,31 eur s prísl., ako aj náhrady trov konania so skutkovým

odôvodnením, že je podielovým spoluvlastníkom parcely č. 4311/60 o výmere 881 m2, parcely 4311/102
o výmere 279 m2, parcely 4311/103 o výmere 189 m2, parcely č. 4352/1 o výmere 198 m2, parcely
4352/3 o výmere 133 m2, parcely č. 4352/4 o výmere 349 m2, parcely 4354/15 o výmere 7 m2, parcely
č. 4354/16 o výmere 3 m2, parcely č. 4354/17 o výmere 3 m2, parcely č. 4355/1 o výmere 69 m2,
parcely 4354/1 o výmere 2948 m2, parcely 4354/21 o výmere 189 m2, parcely 4354/22 o výmere 226
m2, v katastrálnom území C. – Terasa, zapísaného na LV č.XXXXX, LV č. XXXXX, LV XXXXX vedeného
Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice a to vo veľkosti 1 z celku. Tieto pozemky však

užíva žalovaný od roku 1957, kedy mu bolo vydané rozhodnutie o vyvlastnení. Táto skutočnosť vyplýva
aj z LV č. XXXXX kde je stanovený spôsob užívania pozemku a predovšetkým aj z listu Magistrátu
mesta Košice zo dňa 14.4.1997, zo dňa 29.4.2011 a zo dňa 6.11.2014, kde mesto Košice uviedlo, že
funkčné využitie parciel č. 4311/60 a 4354/1 (aj ostatných parciel evidovaných na LV č. XXXXX, LV
XXXXX, LV č. XXXXX je v zmysle platného Územného plánu hospodárskeho – sídelnej aglomerácie
Košice je pre ne definovaná funkcia verejnej zelene. V zmysle strategického dokumentu mesta Košice
– Miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES) schváleného uznesením č. 811/2013

MZ je táto lokalita špecifikovaná ako Mestské biocentrum regionálneho významu BC – RM. Žalovaný
do dnešného dňa so žalobcom neuzavrel nájomnú zmluvu na predmetné pozemky, hoci listom zo
dňa 14.4.1997 oznámil, že do úvahy prichádza uzatvorenie nájomných vzťahov k pozemkom, ktorých
vlastníctvo zostalo zachované. Niekoľkokrát žalobca vyzýval žalovaného k vysporiadaniu vzájomných
vzťahov. K uzavretiu dohody upravujúcej bližšie podmienky náhrady za užívanie pozemku, ktorý je vo
vlastníctve žalobcu, a ktorého je žalovaný užívateľom, však nedošlo z dôvodu žalovaného odmietavého
postoja. Naposledy sa tak stalo dňa 14.2.2022. Žalovaný nakoniec predmetné pozemky odkúpil kúpnou

zmluvou zo dňa 29.12.25021, ktorej vklad bol povolený dňa 26.1.2022. Pokiaľ by medzi žalobcom
a žalovaným existoval zmluvný vzťah prenajímateľa a nájomcu, žalobca by sa na základe zmluvy vzdal
časti svojich práv vyplývajúcich z vlastníctva pozemku a prenechal by predmetné pozemky za peňažnú
náhradu do užívania žalovanému. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemky žalobcu o výmere 3007,75 m2, zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. F. bez akejkoľvek náhrady, došlo k protiprávnemu obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobcu a zároveň k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného, ktorý tak získal
plneniebezprávnehodôvodu.Plnenímbezprávnehodôvodujeajzdržaniesaurčitéhovýkonuprávabez

toho,žebyktakémukonaniuexistovalodzačiatkunejakýprávnydôvod.Žalobajepretonútenýdomáhať
sa súdnou cestou vydania bezdôvodného obohatenia získaného na jeho úkor žalovaným. Žalobca preto
žiada za užívanie pozemkov, par. 4311/60 o výmere 1349 m2, parc. č. 4352/1 o výmere 198 m2, parc.
č. 4352/3 o výmere 133 m2, parc. 4352/4 o výmere 349 m2, parc. č. 4354/1 o výmere 4014 m2, parc. č.
4354/15 o výmere 7 m2, parc. č. 4354/16 o výmere 3 m2, parc. 4354/17 o výmere 3 m2, parc. č. 4355/1

o výmere 69 m2 v katastrálnom území F., zapísaného na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX, LV č. XXXXX
vedeného Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice, náhradu vo výške 5.209 € ročne za 1
m2 za obdobie od 5.5.2021 do 26.1.2022, v celkovej výmere 3007,75 m2, čo predstavuje sumu spolu
11.160,31 €, za 260 dní (5.209 €/365 dní = 0,014*260 dní = 3,71 € x 3.007,75 m2 = 11.160,31 € /260
dní). Táto sumu predstavuje majetkový prospech získaný bezdôvodným obohatením sa žalovaného na
úkor žalobcu za obdobie od 5.5.2021 do 25.1.2022, celkovo za 260 dní.

2. Právne zdôvodnila žalobu citáciou ust. §§ 123, 451 ods. 1 OZ, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a tiež poukázal
na rozhodovaciu činnosť NS SR, napr. sp. zn. 4Cdo/52/2009.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 20.04.2022 domáha voči

žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 11.160,31 € spolu s úrokom z omeškania,
pričom ako dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného žalobca uvádza, že sporné
pozemky sú užívané ako verejné priestranstvo, resp. verejná zeleň. Žalovaný zastáva názor, že na
nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania sa nachádza verejná zeleň, pričom
v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri

majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššie
územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“). V zmysle
§ 1 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z.: (1) Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím

umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“). (2)
Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých
je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak
tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z.: (1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto

zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v
prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území. Žalovaný poukázal na listiny preukazujúce, že lokalita Borovicový
háj mala charakter verejnej zelene už pred rokom 1990, a to: - „rozhodnutie o využití územia č.

Výst. 2224-a 1985-Bk zo dňa 15.03.1985“ vydané odborom výstavby, územného plánu a architektúry,
Obvodného národného výboru Košice II, - „hospodárska zmluva zo dňa 10.11.1987“ uzatvorená
medzi odovzdávajúcou organizáciou: Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice a preberajúcou
organizáciou: Správa verejnej zelene Košice, - „protokol o prechode vlastníctva, majetkových práv a
záväzkov zo dňa 03.05.2004“ uzatvorený medzi odovzdávajúcim: Správa mestskej zelene v Košiciach

a preberajúcim: Mesto Košice. Za predpokladu, že sa na sporných pozemkoch nachádza verejná zeleň,
je podľa žalovaného potrebné na právne vzťahy z toho vyplývajúce aplikovať ustanovenia zákona č.
66/2009 Z. z., keďže v takomto prípade by nepochybne platilo, že k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve
žalobcu vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá
právny titul k ich užívaniu. Žalovaný zároveň poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) v otázke priznávania finančnej náhrady za vecné
bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.
z. ustálila právny názor, ktorý sa primerane odvoláva na dlhodobo ustálený právny názor najvyššiehosúdu vo veci priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„zákon č. 182/1993 Z. z.“). Obdobnú otázku najvyšší súd riešil v rozsudku, sp. zn. 7Cdo/26/2014 zo

dňa 24.03.2015 ako aj v rozsudku, sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016, ktoré sa týkali priznávania
primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., pričom
vyslovený právny názor je podľa najvyššieho súdu plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie náhrady
podľazákonač.66/2009Z.z..Ajobmedzenievlastníckehoprávapodľa§4ods.1zákonač.66/2009Z.z.
patrí k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho

práva, pričom jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne približuje
k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone č. 182/1993 Z. z., o čom svedčí aj ich zhodná
zákonná konštrukcia. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/194/2018
zo dňa 26.08.2019, následne podporeného aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020: „40. Uvedené ustanovenia (pozn. § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009
Z. z.) označili oprávnenie obcí a vyšších územných celkov držať a užívať pozemky pod stavbami, ktoré

sú v ich vlastníctve, ako vecné bremeno a v poznámkach pod čiarou odkazuje na § 151n až § 151p
Občianskeho zákonníka. Ide však o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, pretože oprávnenie
držať a užívať pozemok neprislúcha konkrétnej osobe, ale druhovo vymedzenému subjektu - obci
alebo vyššiemu územnému celku a obmedzenie vlastníckeho práva je odôvodnené verejným záujmom.
Stavbami sú predovšetkým cestné komunikácie, materské školy, cintoríny, parky a ďalšie všeobecne

prospešné zariadenia, ktoré boli vybudované pred rokom 1989. Zriadenie vecného bremena predstavuje
spôsob, ako vyriešiť dlhodobo neusporiadané vzťahy k pozemkom vo vlastníctve iných osôb, na
ktorých sa nachádzajú povolené stavby, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve štátu a podľa osobitných
predpisov prešli na obce a vyššie územné celky. Ide o nedoriešené právne vzťahy z predchádzajúceho
spoločenského režimu a zákonodarca prijatím zákona č. 66/2009 Z. z. ustanovil mechanizmy, akými

možno usporiadať medzery vo vlastníckych vzťahoch.“ Najvyšší súd následne k odplatnosti vecného
bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z. uvádza nasledujúce: „41. Tak ako zákon č. 182/1993 Z.
z., ani zákon č. 66/2009 Z. z. expressis verbis neuvádza, že vecné bremeno vzniká za náhradu. Ústavný
súd však vo svojom rozhodnutí, sp. zn. I. ÚS 474/2013 konštatoval, že aj keď zákon č. 182/1993 Z.
z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 vzniká len za náhradu, je potrebné, aby

vychádzal z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v kontexte s tým aj s právnou úpravou
obsiahnutou v pôvodnom ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd už skôr
uzavrel, že pri nedostatku právnej úpravy možno náhradu za vzniknuté bremeno odvodiť zo všeobecne
uznávaných princípov, príkazom na ochranu základných práv a slobôd, teda aj zo základného práva
vlastniť a užívať majetok (rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo/89/2008). 42. I v prípade zriadenia

vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. je primeraná náhrada namieste. Všeobecné
súdy vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti plne rešpektujú, že vlastníkom pod stavbami patriacimi
obci alebo vyššiemu územnému celku patrí primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich
inštitút vecného bremena determinovaná proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva a
hodnoty verejného záujmu.“ S otázkou náhrady bezprostredne súvisí aj otázka, či sa má táto náhrada

poskytnúť jednorazovo alebo vo forme opakujúcich sa plnení. Najvyšší súd Slovenskej republiky k
tomuto v uzneseniach sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019 a 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020
uvádza: „43. Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo
na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex
lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže

byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Ak tieto legálne
(zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva
založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym,
okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností,
vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za

obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov.
Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/49/2014 konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie
vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. je nepochybne majetkovým právom osoby,
ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa
na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda

jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná
náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného
plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový
nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky sataktiež opiera o rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej uvádza: „45. Podstatu
predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľnú“ aj ústavný súd v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS
227/2012. Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti finančnej

náhradyzazriadenievecnéhobremenapodľa§23ods.5zákonač.182/1993Z.z.,vktorýchposudzoval
ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS 227/2012, I.
ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011), na tom nič nezmenili. Ani nález ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 42/2015
neovplyvnil vyššie ustálený právny názor. Ako vyplýva z uznesenia ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS
323/2017 „nemožno stotožňovať právnu úpravu zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), ktorý upravoval primeranú jednorazovú
náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu za vecné bremeno upravené v § 23 ods. 5 zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže upravujú rozličné situácie, ktoré vyjadrujú rôznu
formu obmedzenia v užívaní nehnuteľností. Kým pri obmedzení vlastníckeho práva podľa zákona
o tepelnej energetike sa poskytuje náhrada za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní
nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, a to pri výkone

práv a povinností podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, ktorých rozsah a frekvenciu nemožno
vopred určiť, pri právnej úprave zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vzniká k pozemku
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah
vecnéhobremenajeurčiteľnýužprijehovzniku,t.j.odúčinnostizákona1.septembra1993“.Jetomutak
aj pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ktorého rozsah je určiteľný už

prijehovzniku.“Otázkouústavnostiprávnehonázoruprimeranejnáhradyzazriadenievecnéhobremena
podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sa následne (z dôvodu ústavnej sťažnosti podanej proti uzneseniu
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/194/2018 z 26.08.2019) zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21 zo dňa 28.10.2020, ktorý konštatoval: „Keďže z
ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu z pohľadu námietky sťažovateľa o nesprávnej a arbitrárnej aplikácii použitej právnej
úpravy zasahujúcej do jeho majetkových práv, ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného
porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením
najvyššieho súdu odmietol v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.“ S poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný

zastáva názor, že ak by žalobca požadoval od žalovaného finančnú náhradu za vecné bremeno zriadené
zákonom č. 66/2009 Z. z. vo forme opakujúceho sa plnenia, takáto požiadavka by nemala oporu v
zákone.Taktouplatnenýnárokžalobcubybolopotrebnépovažovaťzaneopodstatnený.Zapredpokladu,
žebykonajúcisúdžalobcomuplatnenýnárokprávneposúdilakonároknafinančnúnáhraduzazákonom
zriadené vecné bremeno, žalovaný týmto vznáša námietku premlčania, keďže jednorazová náhrada za

zriadenie vecného bremena vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti zákona č.
66/2009 Z. z., pričom v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka sa nárok na takúto náhradu
premlčuje v zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 01.07.2012. Spolu so
žalobou bol žalovanému predložený aj znalecký posudok č. 9/2018 zo dňa 27.05.2018 vypracovaný
znalcom Ing. Matejom Špakom. Predmetom tohto znaleckého posudku bolo popri stanovení všeobecnej

hodnoty ohodnocovaných pozemkov aj stanovenie všeobecnej hodnoty ich nájmu, kde menovaný
znalec stanovil nájomné v jednotkovej cene 5,209 €/m2/rok. Žalovaný namieta správnosť uvedeného
znaleckého posudku. Žalovaný nesúhlasí s použitou dobou návratnosti, ktorú znalec stanovil v trvaní 15
rokov. V zmysle platnej vyhlášky možno stanoviť obdobie návratnosti v rozmedzí 15 až 40 rokov, pričom
doba návratnosti v trvaní 15 rokov sa používa pre pozemky s najvyšším výnosom, spravidla v centre

mesta.PodľanázoružalovanéhojevprípadespornýchpozemkovevidovanýchnaLVč.XXXXX,XXXXX
G. XXXXX možné uvažovať o návratnosti v trvaní 30, nanajvýš 25 rokov, keďže z hľadiska návratnosti
nie je predpoklad, že by tieto pozemky boli rovnako výnosné ako pozemky v centre mesta. Keďže závery
žalobcom predloženého ZP č. 9/2018 nemožno považovať za správne, žalovaný predložil znalecký
posudok č. 16/2022 zo dňa 31.03.2022 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v

Žiline, v ktorom menovaný znalecký ústav stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku nachádzajúceho
sa v lokalite Borovicový háj (parcela C-KN č. 4304/11 o výmere 13698 m2, zapísaná na LV XXXXX,
k. ú. F.) na sumu 2,924 €/m2/rok (str. 26 ZP). Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný na základe
uznesenia Okresného súdu Košice II, sp. zn. 24C/31/2018 zo dňa 23.05.2019. S ohľadom na vyššie
uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby konajúci súd žalobu v celom rozsahu, ako nedôvodnú,

zamietol.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu z 22.6.2022 uviedol, že podľa znaleckého posudku vypracovaného USI
v Žiline a posudkom znalca Ing. Matejom Špakom je rozdiel v cene nájmu vo výške viac ako 2,33,-Eur ažalobca si uplatnil sumu 5,209,-€, nakoľko už v uvedenej cene nájmu má viac ako 20 rozsudkov, z toho
viaceré sú právoplatne potvrdené Krajským súdom a skončené. V tejto obdobnej veci je právoplatný
rozsudok Okresný súd Košice II. sp. zn. 16C 52/2016, Krajský súd Košice sp. zn. 6Co 110/2019 na

sumu 5,234,-Eur/m2/rok, dokonca rozsudkom Okresného súd Košice II. sp. zn. : 29C/37/2018, ktorý bol
potvrdený Rozsudkom Krajského súd Košice sp. zn. 2Co/62/2021 bola priznaná náhrada vo výške 6,58,-
€/m2. Posudok USI sa však vzťahuje na iný pozemok a nie na tie, ktoré sú predmetom tohto konania ako
aj na iné časové obdobie. Konaním žalovaného, ktorý rozhodnutím mestského zastupiteľstva, zmenil
územný plán, v dôsledku ktorého sa lokalita, ktorá je predmetom konania, stala verejnou zeleňou,

de iure obmedzil žalobcu v jeho vlastníckom práve a teda žalobca je obmedzený v predmete svojho
vlastníctva. Vlastník je podľa § 123 Občianskeho zákonníka oprávnený predmet svojho vlastníctva
mať v držbe, užívať ho, požívať jeho plody a úžitky. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemky
(obmedzuje vlastnícke právo vlastníka) žalobcu o výmere 3007,75 m2, zapísaných na LV č. XXXXX
k. ú. F. bez akejkoľvek náhrady, došlo k protiprávnemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu a
zároveň k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného, ktorý tak získal plnenie bez právneho dôvodu.

Plnením bez právneho dôvodu je aj zdržanie sa určitého výkonu práva bez toho, že by k takému konaniu
existoval od začiatku nejaký právny dôvod. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia toto je v súlade
so znaleckým posudkom č. 33/2022, ba dokonca je v súlade aj so správaním sa žalovaného, ktorý
prenajíma pozemky ktoré sú verejná zeleň za sumy omnoho vyššie, čo napokon uvádza aj znalecký
posudok znalca H. I. J. v inom súdnom konaní 25C/50/2018 o ktorého znalosti má žalovaný vedomosť,

kde uvádza porovnaním ceny za ktoré prenajíma žalovaný svoje pozemky v priemere za cenu 6,-€/
m2/rok, avšak po znížení ceny o 10% vypočítala znalkyňa ceny na 5,54,-€/m2/rok. Rovnako tak v
súdnom konaní sp. zn. : 24C/52/2018 vykonal kontrolný znalecký posudok H. K. A., kde vypočítal
hodnotu nájmu na sumu 6,24,-€/m2 a výpočtom na sumu 5,075,-€/m2. Rozsudok Okresného súdu
Košice II. sp. zn. 25C 50/2018, bol potvrdený uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co 44/2021.

Napríklad na KVP doteraz Mesto Košice – žalovaný prenajímalo pozemky - zeleň vyššieho občianskeho
vybavenia za 9,15,-€/m2. Ba dokonca aj ceny pozemkov, ktoré znalci stanovia na sumu cca 60,-Eur za
m2, mestské zastupiteľstvo schvaľuje na odpredaj za sumy o 70% vyššie t.j. až na sumu 100,-€/m2 –
110,-€/m2 pričom uvedené pozemky sa nachádzajú na periférií Košíc, a Borovicový háj sa nachádza
vo vyhľadávanej a lukratívnej lokalite zastavanej rodinnými domami, kde sa m2 predáva za 450,-€!!!.

Na jednej strane, kde žalovaný vystupuje v pozícii podnikateľa – prenajíma pozemky a odpredáva
pozemky v jeho vlastníctve za trhové ceny, avšak kde by mal žalovaný vystupovať v pozícií platiaceho,
sa tvári, že trhové ceny sú úplne inde a že trhové ceny sú tie ktoré si stanovuje on sám. Žalovaný
vo svojom vyjadrení uvádza, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva štátu na obce

a vyššie územné celky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa tento zákon
primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený
cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín,
športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Žalovaný
teda poukazuje na to, že sa jedná o prípad, kedy sa na pozemok žalobcu vzťahuje ustanovenie o

verejnej zeleni. V danom prípade sa jedná o primerané (per analogiam legis) uplatnenie ustanovenia
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ktorý pre vznik vecného bremena stanovuje, že ak nemá vlastník
stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo
verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Hypotéza právnej normy v § 4

ods. 1 teda vyžaduje: aby obec mala ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. vo svojom vlastníctve
stavbu, pre ktorú má v prospech obce vzniknúť vecné bremeno. Podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.,
malo vzniknúť v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je
držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide
o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo

vyšší územný celok. Žalobca poukazuje na to, že tieto pozemky a verejná zeleň nikdy neprešla do
vlastníctva obce. Už s dokumentov predložených žalovaným vyplýva, že tieto pozemky mala obec iba
v správe a nie vo vlastníctve. Ďalej k uvedenému je nutné uviesť, že zo strany žalovaného dochádza
k jednému zásadnému omylu a to tomu, že uvedený § 4 citovaného zákona poukazuje na stavbu a na
pozemku žalobcu sa žiadna stavba nenachádza. Podotýkame teda, že podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

by malo vzniknúť v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je
držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o
stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší
územný celok. Toto sa však na územie Borovicového hája nevzťahuje ba priam ho determinuje do inéhorežimu. V lokalite Borovicového hája nikdy neprešli pozemky a už nie žiadne stavby ( žiadne tam nie sú )
na obec resp. mesto Košice!. Ani žiadne stavby – t.j. ani park nebol povolený podľa platných právnych
predpisov. Žalovaný však zároveň opomína a zároveň zámerne neuvádza druhú vetu citovaného § 4

ktorá znie : Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností
je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.Zuvedenéhojezrejmé,abyvznikloprávozodpovedajúceprávuvecnéhobremena,jepotrebný
záznam o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností!. Tento záznam do dnešného dňa nebol
nikdy vykonaný hoci sa žalovaný o to usiloval podaním zo dňa 15.10.2009. Keďže pri verejnej zeleni

sa má vyššie uvedené ustanovenie použiť primerane, je možné dovodiť, že zákon v prípade verejnej
zelene umožňuje zriadenie vecného bremena v prospech obce iba pre takú verejnú zeleň, ktorá bola ku
dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. vo vlastníctve obce (opačný záver by bol v rozpore so zákazom
retroaktivity a teda v právnom štáte neprípustný). Podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka
súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa
tým vec znehodnotila. Trvalé trávnaté porasty ktoré podľa názoru žalovanej majú vytvárať „verejnú

zeleň“ predstavujú súčasť vyššie uvedených pozemkov. V danom prípade je teda potrebné zdôrazniť,
že momentom prechodu vlastníckeho práva k pozemkom, prešlo na žalobcu ( tieto má vo vlastníctve
niekoľko rokov) vlastníctvo všetkých trvalých porastov vysadených na týchto pozemkoch. K uvedenému
je nutné uviesť, že náš právny poriadok samotný názov „verejná zeleň“ nepozná, je to iba výtvor urobený
mestom Košice vo forme všeobecného záväzného nariadenia, ktoré však bolo zrušené. „Súčasť veci

nie je spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu. Je vždy vo vlastníctve vlastníka veci hlavnej
a zdieľa preto to, čo po stránke právnej týka veci hlavnej....porasty zostávajú súčasťou pozemku v
zmysle ust. § 120 OZ a nemôžu byť samostatným predmetom práv a povinností.“ Zákon č. 66/2009
Z. z. v časti Čl. I (pod ktorú spadá aj ust, § 4 ods. 1. zákona) nadobudol účinnosť až ku 1. júlu 2009
(viď intertemporálne ust. Čl. V). Ku 1. júlu 2009 nemal žalovaný vo svojom vlastníctve žiadne trávnaté

porasty, ktoré by mali vytvárať „verejnú zeleň“ na pozemkoch žalovaného. Preto ku dňu účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z. neboli naplnené predpoklady stanovené hypotézou v ust. § 4 ods. 1 pre vznik
vecného bremena. V danej veci je dôležitý ešte jeden moment a to ten, že verejná zeleň nemôže byť
na súkromných pozemkoch, tento záver prijala Okresná prokuratúra Košice I. Vyššie uvedené vedie k
záveru, že na pozemkoch žalobcu, o ktoré ide vo veci samej, vecné bremeno v prospech žalovaného

na základe zákona č. 66/2009 Z. z. nevzniklo. Pokiaľ žalovaný poukazuje na zákon č. 66/2009 Z. z.
poukazujeme na to, že touto vecou sa už podrobne zaoberal aj Okresný súd Košice II. pod sp. zn.
16C/52/2016., ktorý bol potvrdený uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co 110/2019. Predmetom
tohto konania nie je bezdôvodné obohatenie titulom vecného bremena v dôsledku užívania pozemkov
pod stavbami, tak ako je tomu v uznesení NS SR 2Cdo194/2014, 8Cdo/17/2019 na ktoré sa odvoláva

žalovaný. Tieto uznesenia sa vzťahujú na stavby, ktoré sú zastavané bytmi – bytovými domami a teda sa
nejedná vôbec o identickú situáciu. Lokalita Borovicového hája nikdy nebola stavbou – bytovým domom,
žalovaný do dnešného dňa nepredložil žiadne stavebné alebo iné povolenie (kolaudačné rozhodnutie) v
dôsledku ktorého by sa dalo považovať dané územie za stavbu. Ako môže byť Borovicový háj parkom (a
teda stavbou), keď na to nebolo vydané žiadne povolenie a teda to subsumovať pod zákon č. 66/2009?.

Veď ani na park – ako stavbu nebolo vydané povolenie podľa platných právnych predpisov ako zo
vyžaduje zákon č. 50/1976 Zb. Žalovaný sa odvoláva na rozhodnutie o využití územia, hospodársku
zmluvu, protokol o prechode vlastníctva majetkových práv, delimitačný protokol – ale veď ani jedno
nie je stavebné ani kolaudačné rozhodnutie! Taktiež lokalita Borovicového hája nie je verejná zeleň
ako sa to snaží prezentovať žalovaný, ale je to MUSES – Miestny územný systém ekologickej stability,

čoho dôkazom je aj uznesenie č. 811/2013 MZ dňa 19. 12. 2013. O tom, že lokalita Borovicového
hája nie verejná zeleň svedčia aj kúpne zmluvy zo dňa 28. 12. 2021, kde žalovaný odkúpil vedľajšie
pozemky v Borovicovom háji a v samotnej kúpnej zmluve sa kupujúci teda žalovaný odvoláva na to
že si je vedomé nasledovne: v bode IV ods. 2 uvádza : 2./ Medzi zmluvnými stranami je nesporné, že
predmet tejto zmluvy sa na základe Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 25 o miestom

územnom systéme, ekologickej stability (ďalej len „VZN“), ktoré nadobudlo účinnosť dňa 24.11.1994 stal
súčasťou biocentra Mesta Košice- Borovicový háj. Lokalita „Borovicový háj“ ako biocentum v zmysle §
2 ods. 2 predmetného VZN predstavuje ekosystém, alebo skupinu ekosystémov, ktorá vytvára trvalé
podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj
ich spoločenstiev. V mestskom územnom systéme ekologickej stability (MÚSES) je lokalita „Borovicový

háj“ definovaná ako biocentrum, kde v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mesta Košice č. 25
o miestom územnom systéme, ekologickej stability, platí špecifický režim, ktorý vymedzuje podmienky
ochrany, na základe ktorých je vlastník predmetu zmluvy obmedzený pri jeho užívaní !!!. Žalovaný teda
dokonca priznáva, že vlastník pozemku je obmedzený v jeho užívaní a to na základe MUSES a nieverejnej zelene!. Všetky zmluvy sú riadne zverejnené na webovej stránke Mesta Košice. Súčasne
prekladáme konajúcemu súdu Protest OP Košice k užívaniu verejného priestranstva zo strany Mesta
Košice, ako aj zrušenie VZN o zakladaní verejnej zelene v lokalite Borovicového hája a naopak zriadenie

MUSES-u. Vzhľadom k tomu že MUSES má viac ako 250 strán a veľkosť viac ako 250 MB vybrali
sme iba niektoré strany MUSES-u a to str. č. 77, 101, 102, 116, 120-1221, 216, 217, v prílohe str. 77,
kde je presne vymedzené čo tvorí lokalitu Borovicového hája, a že je zakázané na uvedenom území
stavať a realizovať akékoľvek zástavbu – t.j. aj na pozemkoch ktoré namieta žalovaný. Z uvedeného
opätovne poukazujeme na to, že nie len územný plán mesta Košice ale aj aktívne konanie žalovaného,

ktorý dňa 19. 12. 2013 prijal záväzný dokument MUSES, bráni žalobcom užívať svoje pozemky a to
nakladať s nimi, a brať pôžitky. Na strane 8 protestu prokurátora je napísané: „Pokiaľ ide o zeleň,
uvedenú pod písm. D. VZN (zeleň výrobných, školských zdravotníckych a telovýchovných zariadení)
táto môže byť predmetom úpravy (aj správy a údržby) zo strany mesta, len pokiaľ sa jedná o zeleň
verejne prístupnú a zároveň na pozemkoch vo vlastníctve alebo správe mesta. Z dôvodu absencie
stanovenia týchto podmienok, je predmetom úpravy v dnešnej podobe VZN, aj zeleň v okolí zariadení

súkromného charakteru“. „Vzhľadom na nesprávne, nepresne a neurčito vymedzenú definíciu zelene
mesta je zrejmé, že objektom regulácie zo strany mesta sa stali aj vlastníci súkromných nehnuteľností
(pozemkov) so zeleňou na území mesta, a teda je tu zrejmá snaha regulovať aj občianskoprávne vzťahy
ktoré regulácií mesta jednoznačne nepodliehajú. Z týchto dôvodov sú potom v rozpore so zákonom
všetky tie ustanovenia VZN, v ktorých upravuje práva a povinnosti adresátov noriem vo vzťahu len k

„ zeleni“ bez zohľadnenia vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, na ktorej sa zeleň nachádza“. Str. 10
Protestu „ je neprípustné, aby v §4 VZN zakotvené práva a povinnosti boli platné a záväzné aj pre
subjekty odlišné od mesta Košice. Mesto prijatím § 4 VZN prekročilo svoju prekročilo svoju normotvornú
právomoc ....“. Str. 3 Protestu posledný odsek: „Hoci definícia pojmu „verejná zeleň„ v našom právnom
poriadku absentuje, v žiadnom prípade nemôže byť verejná zeleň stotožnená s akoukoľvek zeleňou na

území mesta bez stanovenia podmienky jej verejnej prístupnosti a vlastníckeho práva k nej. Predmetom
úpravy zo strany mesta môže byť len zeleň na verejných priestranstvách vo vlastníctve alebo správe
mesta, ktoré sú voľne prístupné verejnosti a nie zeleň na nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve
subjektov odlišných od mesta Košice.“.!!!.

5. Z uvedeného je zrejmé, že mesto Košice zakotvilo do VZN, ktorým prijalo územný plán mesta (ktorý
platí dodnes) a z ktorého vyplýva verejná zeleň na súkromných pozemkoch, že mesto Košice porušilo
všetky zákony a Ústavu SR, nakoľko ani samotný pojem verejná zeleň neexistuje.

6. Z uvedeného je ďalej zrejmé, že aj VZN ktorým sa schválil územný plán mesta ktorý stanovuje

pojem „ verejná zeleň“ na území Borovicového hája, je v rozpore so zákonom, pretože Mesto Košice
prekročilo svoju normotvornú právomoc danú mu čl. 68 a 71 ods. 2 Ústavy SR a preto konalo v rozpore
s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR ako aj § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Tieto závery vyplývajú aj z
nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 56/2000 zo dňa 18. 10. 2001, v ktorom Ústavný súd SR vyslovil, že
pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým a právnickým osobám, aj pôvodná

(originárna) normotvorná činnosť obce (mesta) je limitovaná čl. 2 ods. 3 Ústavy SR podľa ktorého každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby niečo konal, čo zákon neukladá.
Podľa § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je práveže park verejným priestranstvom.
„Verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez
obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon

neustanovuje inak“. Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie
nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy,
môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie

nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami,
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami
vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Žalovaný disponujúci teda majetkom žalobcu mohol užívaním týchto pozemkov plniť svoje verejné
funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov, čo je jeho povinnosť stanovená zákonom, ktorú by

však inak musel plniť iným spôsobom, tzn. napr. obdobné pozemky s verejnou zeleňou na rovnaký účel
kúpiť alebo prenajať, prípadne zeleň tu vysadiť. V takom prípade by žalovanému užívaním majetku na
úkor žalobcu majetkový prospech celkom určite nevznikol. Užívanie cudzieho majetku bez právneho
dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu,ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady (§ 451 Občianskeho zákonníka). Pri
posudzovaní veci je treba rovnako vychádzať zo všeobecného chápania vlastníckeho práva ako práva,
ktoré môže byť obmedzené len so súhlasom vlastníka, inak len na základe zákona. V danej veci žalobca,

neudelil súhlas k užívaniu predmetného pozemku ako verejnej zelene. Ďalej dávame do pozornosti
konajúcemu súdu, že „verejná zeleň“ neprešla do vlastníctva obce – žalovaného (nebola delimitovaná)
a to vzhľadom na dôkazy predložené žalovaným. Podľa protokolu o prechode vlastníctva, majetkových
práv a záväzkov podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov medzi
mestom Odovzdávajúcim Správa mestskej zelene v Košiciach a preberajúcim Mestom Košice zo dňa

03. 05. 2004 predmetom prechodu vlastníctva je nehnuteľný majetok!. Ďalej je v protokole zvýraznené
že predmetom odovzdania a prevzatia sú tieto nehnuteľnosti: Ďalej je zarážajúce, že Protokol bol
vyhotovený dňa 03. 05. 2004, s tým, že prechod vlastníctva sa uskutočňuje ku dňu účinnosti zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí k 01. 05. 1991!. Teda 13 rokov spätne!. To nás vedie k tomu, že všetky tieto
dokumenty boli vyhotovované dodatočne. Ďalej poukazujeme na prílohu č. 7 predloženú žalovaným, kde
sa uvádza: INVENTÁRNA A TECHNICKÁ KARTA BUDOVY. Názov budovy: Borovicový háj – rozloha

11,4245 ha. Ďalej zápisnica zo dňa 08.03.1985 str. 2 bod 3: v rámci budovania zelene mesta Košíc
uvažuje sa s prebudovaním hája nad Popradskou cestou na obvodový park pre Košice. Tento zámer je
zosúladený s generelom zelene mesta Košíc a jeho realizáciu podporujeme. Po majetkovo – právnom
vysporiadaní a výstavbe parku zabezpečíme jeho spracovanie a údržbu. Z uvedeného je zrejmé, že sa
nejedná o žiadnu verejnú zeleň – ale len zeleň, ktorá mala byť prebudovaná na obvodový park a to

až po majetkovom vysporiadaní a výstavbe parku. Zdôrazňujeme výstavbu parku. To sa do dnešného
dňa nestalo. To napokon vyplýva aj z hospodárskej zmluvy, kde je uvedené, že úpravu Borovicového
hája na obvodový park bude prevádzať preberajúci. Ako absolútna pikoška sa javí rozhodnutie zo
dňa 15. III. 1985 predložené žalovaným ako dôkaz. Odbor výstavby mal vydať rozhodnutie o využití
územia pre Borovicový háj v lokalite Košice – Západ na to na konkrétnych pozemkoch číslo parcely :

4354-1, 4311-6, 4304-1-2, 4304/3-0, 4304-6-0, 4352-0. Ani jedna z týchto parciel nie je predmetom
žaloby. V bode 3 rozhodnutia je jednoznačne uvedené, že pred vydaním stavebného povolenia je
nutné pozemok majetkoprávne vysporiadať a predložiť list vlastníctva. Toto rozhodnutie však nikdy
nenadobudlo právoplatnosť čo vyplýva aj zo samotnej doložky právoplatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
nikdy nebolo vydané stavebné rozhodnutie, ktoré nasleduje po územnom rozhodnutí. Záverom Žalobca

opätovne zdôrazňuje a poukazuje na to, že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby a verejná zeleň nikdy
neprešlidovlastníctvaobcezostranyštátu,čojenevyhnutnoupodmienkounaplneniazákonač.66/2009
Z. z., ktorý výslovne uvádza : § 1 ods. (1) Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) vrátane priľahlej plochy, ktorá

svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
Ako osobitný predpis uvádza zákon 135/1991 Zb., zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a zákon č.
446/2001 Z. z. (Žalovaný sa výslovne odvoláva na zákon č. 138/1991 Zb. ) Podľa § 1 ods. 1 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí § 1 Účel zákona (1) Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku
Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí,1) a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie

obcí s ich majetkom. Už z dokumentov predložených žalovaným vyplýva, že tieto pozemky (ani zeleň)
– nikdy neprešli z majetku Slovenskej republiky na obec, ale práve naopak tieto boli už od roku 1985 v
správe (nie vo vlastníctve) najprv: a) Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice, – rozhodnutie zo
dňa 15.3.1985 o využití územia – v spise b) inventárna a technická karta budovy zo dňa 18. 01. 1988 – v
spise c) Správa verejnej zelene v Košiciach – hospodárska zmluva 10.11.1987 – v spise c) Mesto Košice

- podľa protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov ... zo dňa 03. 05. 2004 Pozemky,
stavbyalebozeleňneprešlanaobec–L.C.,pretožeodroku1985bolanaZáhradníckomasadovníckom
podniku a nie vo vlastníctve štátu. Z dokumentov predložených žalovaným vyplýva, že žalovaný si
delimitačnými protokolmi, hospodárskymi zmluvami prevádzal nehnuteľnosti, stavby zeleň medzi svojimi
vlastnými organizáciami na Mesto Košice. Vyššie uvedené vedie k záveru, že na pozemkoch žalobcu,

o ktoré ide vo veci samej, vecné bremeno v prospech žalovaného na základe zákona č. 66/2009 Z. z.
nevzniklo a preto žiadame aby konajúci súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

7. Podaním zo dňa 19.1.2023 žalovaný predložil kópie nasledovných dokumentov:
- delimitačný protokol zo dňa 28.06.1991, ktorým došlo k formálnemu odovzdaniu lokality Borovicový

háj z odovzdávajúcej organizácie: Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice, š.p. na preberajúcu
organizáciu: Správa mestskej zelene Košice; - geometrický plán č. 241-1-3601-45-82 zo dňa 06.12.1982
obsahujúci špecifikáciu pôvodných parciel nachádzajúcich sa v lokalite Borovicový háj, a to:
parcely 4354 o výmere 1,9008 ha,parcely 4311 o výmere 6,0156 ha,
parcely 4304/1 o výmere 2,1414 ha,
parcely 4304/3 o výmere 0,4946 ha,

parcely 4304/6 o výmere 0,0614 ha,
parcely 4352 o výmere 0,8107 ha,
na ktoré odkazuje rozhodnutie o využití územia č. Výst. 2224-a 1985-Bk zo dňa 15.03.1985.

8. Žalobca vo vyjadrení z 27.2.2023 uviedol, že zo žalovaným predložených dokumentov nie je možné

dospieť k záveru, že Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc mal v správe BH. Nevyplýva zo
žiadnych dôkazov. Práve naopak, z dôkazu ktorým je rozhodnutie Ministerstva lesného a vodného
hospodárstva SSR zo dňa 21. 01. 1987 (ďalej len Rozhodnutie MVLH SSR) vyplýva, že BH mali v správe
Východoslovenské štátne lesy š.p. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že len do roku 1987 bol BH
lesom (možno aj do roku 1989 pretože nevieme či sa podarilo zrealizovať zámer podľa Rozhodnutia
MVLH SSR, ktorého platnosť mala podľa bodu 4 ods. 2 zaniknúť po 2 rokoch od právoplatnosti zvlášť

ak nevykonali majetkovo právne usporiadanie). Neskôr Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc
odovzdal správu BH Záhradníckemu a sadovníckemu podniku mesta Košíc – Správa verejnej zelene
a to na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 10. 11. 1987 s prevodom správy ku dňu 30. 11. 1987. Z
Rozhodnutia Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR zo dňa 21. 01. 1987 a to jej prílohy č. 1
v 7 kolónke vyplýva, že „prevod správy na žiadateľa sa má uskutočniť na základe HZ č. ................. uviesť

v časti C-EL bod 5“. Z uvedeného je teda zrejmé, že Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc
nikdy nenadobudol do správy BH, nakoľko to vyplýva zo samotného Rozhodnutia Ministerstva lesného
a vodného hospodárstva SSR zo dňa 21. 01. 1987 a to jej prílohy č. 1 a ani žalovaný do dnešného
dňa nepredložil o tom žiadny dôkaz! A teda ani nemohol Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc
odovzdať správu BH na Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc – Správa verejnej zelene na

základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 10. 11. 1987 s prevodom správy ku dňu 30. 11. 1987, nakoľko to
nikdy do svojej správy nenadobudol!. Žiadna hospodárska zmluva medzi Východoslovenskými štátnymi
lesmi š.p. a Záhradníckym a sadovníckym podnikom mesta Košíc neexistuje, čo vyplýva aj z prázdneho
vyznačenia – v prílohe č. 1 Rozhodnutia Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR zo dňa 21.
01. 1987 kde chýba číslo Hospodárskej zmluvy.

9. Keďže teda Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc nikdy nenadobudol do svojej správy BH
nemohol ani previesť správu na Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc Správa verejnej zelene,
nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práva ako má sám a teda sú všetky nasledovné právne
úkony absolútne neplatné. Taktiež to vyplýva aj z vtedy platného a účinného Hospodárskeho zákonníka,

a dočasnej správe.

10. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc nemal v správe
národného majetku lokalitu „Borovicový háj,“ keďže mu bola uložená povinnosť uzatvorenia príslušnej
hospodárskej zmluvy o prevode správy Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SSR. Obsahom

Hospodárskej zmluvy nie je žiaden údaj, ktorý by umožňoval evidovanie takéhoto prevodu v evidencii
nehnuteľností. Tieto nedostatky príslušná Hospodárska zmluva vykazuje napriek tomu, že v bode 9.
Hospodárskejzmluvysauvádza:„podľatejtolistinysanavrhujevykonaťzápisvevidenciinehnuteľností.“
Samotná Hospodárska zmluva teda predpokladala, že by mala byť spôsobilou listinou pre zápis v
evidencii nehnuteľností, avšak na základe údajov v nej obsiahnutých takto spôsobilou listinou nebola.

Zároveň sa vyžadovalo, aby bola takáto hospodárska zmluva písomná, inak je neplatná. Z dôvodov
uvedených vyššie máme za to, že Hospodárska zmluva je s poukazom na § 24 ods. 1, § § 152 ods.
1 Hospodárskeho zákonníka v nadväznosti na § 37 Občianskeho zákonníka platných a účinných ku
dňu 10.11.1987 absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti poukazujeme, že lokalita
Borovicový háj bola ako prevádzaný národný majetok vymedzená v Hospodárskej zmluve nasledovne:

„Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha kat. územie C. .“ Avšak z interného listu zo dňa 14.01.2016, že
výmera BH je viac ako 12,14 ha a teda nezodpovedá výmere uvedenej v rozhodnutí MVLH SSR ani v
geometrickom pláne predloženým žalovaným.

11. Podaním zo dňa 26.3.2023 navrhol konanie prerušiť. Dôvodom, pre ktorý žalobca navrhol prerušiť

konaniebolatáskutočnosť,ženazákladenávrhuOkresnéhosúduBratislavaIzodňa26.11.2022jepred
Ústavným súdom SR vedené konanie o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
66/2009Z.z.oniektorýchopatreniachprimajetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoré
prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len zákon č. 66/2009 Z. z.) s Ústavou SR.12. K návrhu na prerušenie konania sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 2.5.2023. Podľa žalovaného
vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej praxe Ústavného súdu vo vzťah k obdobným podaniam

všeobecných súdov prerušenie prebiehajúceho súdneho konania iba na základe samotného návrhu
o preskúmanie súladu právneho predpisu s Ústavou SR nie je možné považovať za súladné s článkom
17 CSP.

13. Podľa § 164 CSP - ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

14. Ako jediný fakultatívny dôvod na prerušenie konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd

samotnýdalnatakétokonaniepodnet.Rozhodujúcimhľadiskomjezásadahospodárnostikonania,preto
prerušenie konania predstavuje skôr výnimku ako pravidlo.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13.12.2023 sp. zn. PL. ÚS 18/2023-17 návrh
Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm.

a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 4 ods. 1 a 2 (ďalej len „napadnuté
ustanovenie“) zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) s čl. 1
ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4 a čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a s čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).

16. Na základe uvedeného súd nezistiac dôvody, pre ktoré konanie by malo byť prerušené návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol.

17. Mestský súd Košice na pojednávaní konanom dňa 27.5.2024, sa oboznámil s žalovaným
predloženými dôkazmi a to Delimitačným protokolom zo dňa 28.6.1991, ktorým došlo k formálnemu
odovzdaniu lokality Borovicový háj z odovzdávajúcej organizácie Záhradnícky a sadovnícky podnik
mesta Košice, š. p., na preberajúcu organizáciu Správa mestskej zelene Košice a geometrickým plánom
č. 241-1-3601-45-82 zo dňa 6. 12. 1982, obsahujúci špecifikáciu pôvodných parciel, nachádzajúcich sa

v lokalite Borovicový háj a to parc. č. 4354 o výmere 1,9008 ha, parc. č. 4311 o výmere, 6,0156 ha,
parc. č. 4304/1 o výmere 2,1414 ha, parc. č. 4304/3 o výmere 0,4946 ha, parc. č. 4304/6 o výmere
0,0614 ha, parc. č. 4352 o výmere 0,8107 ha, na ktoré odkazuje rozhodnutie o využití územia č.
Výst./2224-a 1985-Bk zo dňa 15. 3. 1985 a poznajúc závery rozhodnutí KS v Košiciach v obdobných
právnych veciach týkajúcich sa právnych vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov v Košiciach, kat. úz. C. -

M., lokality tzv. Borovicového hája a Mestom Košice, dospel k záveru, že na uvedený právny vzťah je
potrebné aplikovať prísl. ustanovenia zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zák. č. 66/2009 Z. z. „).

18. V zmysle ust. § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 66/2009 Z. z. :
(1) Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného
celku podľa osobitných predpisov vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou ( ďalej len „ pozemok pod stavbou „ ).

(2) Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých
je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkvi, športový areál alebo verejná zeleň, ak
tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 66/2009 Z. z. :

(1) Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté
iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom
účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo, zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého
obsahom je dŕžba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenustavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu
na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo,

zodpovedajúce vecnému bremenu.
(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

20. Žalovaný, v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi, ktoré predložil v konaní preukázal, že

lokalita Borovicový háj mala charakter verejnej zelene už pred rokom 1990. Jedná sa o listinné dôkazy :
rozhodnutie o využití územia č. Výst.2224-a 1985-Bk zo dňa 15. 3. 1985 vydané odborom výstavby
územného plánu a architektúry ObNV Košice 2, Hospodárska zmluva zo dňa 10. 11. 1987, uzatvorená
medzi odovzdávajúcou organizáciou Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice a preberajúcou
organizáciou Správa verejnej zelene Košice, Geometrický plán č. 241-1-3601-45-82 zo dňa 6. 12. 1982,
obsahujúcišpecifikáciupôvodnýchparcielnachádzajúcichsavlokaliteBorovicovýháj,naktoréodkazuje

rozhodnutie o využití územia, č. Výst. 2224-a 1985-Bk zo dňa 15. 3. 1985.

21. Z listín tvoriacich obsah súdneho spisu vyplýva, že sporné parcely žalovaný dlhodobo využíva už
od roku 1957, kedy na týchto pozemkoch začal realizovať výstavbu verejnej zelene označovanej ako
„Borovicový háj„. Správou národného majetku „Borovicový háj„ bol poverený Záhradnícky a sadovnícky

podnik mesta Košice, ktorý správu ku dňu 30.11.1987 odovzdal Záhradníckemu a sadovníckemu
podniku mesta Košice - Správa verejnej zelene Košice. Uvedené vyplynulo z Hospodárskej zmluvy
o prevode správy národného majetku zo dňa 10.11.1987. Ku dňu účinnosti zák. č. 138/1991 Zb.
právo hospodárenia k predmetnému nehnuteľnému majetku preukázal ZaSP mesta Košice, pričom
Delimitačným protokolom zo dňa 28.6.1991 tento majetok bol odovzdaný Správe mestskej zelene v

Košiciach, ktorá bola zriadená na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 7/B zo dňa
14.5.1991 ako rozpočtová organizácia mesta. Uvedené vyplynulo z Protokolu o prechode vlastníctva,
majetkových práv a záväzkov v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 3.5.2004. Z
uvedeného vyplýva, že bola splnená podmienka uvedená v ust. § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z. a to,
že cit. zákon sa vzťahuje aj na usporiadanie vlast. vzťahov k pozemkom, na ktorých je verejná zeleň,

nakoľko táto prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, ktorým je zák.č. 138/1991 Zb.

22. Pokiaľ bolo žalobcom namietané, že uvedenú lokalitu nemožno označiť ako verejná zeleň, pričom v
dôsledkuprotestuprokurátorabolozrušenéuznesenieč.2/1991zodňa19.12.1991ozakladaní,údržbe
a ochrane zelene, súd poznamenáva, že nemožno poprieť fakt, že daná lokalita je zeleňou vo vlastníctve

mestaajeprístupnouverejnosti.Pojemverejnázeleňšpecifikujezák.č.543/2002Z.z.oochraneprírody
a krajiny v ust. § 47 ods. 5 nasledovne: „ust. ods. 4 písm. a/ sa nepoužije, ak drevina rastie na území
s druhým alebo tretím stupňom ochrany na cintorínoch, zastavanom území obce, na miestach voľne
prístupných verejnosti (ďalej len „verejná zeleň„) alebo na ornej pôde ako solitér, stromoradie, skupina
stromov alebo súčasť terasy alebo medze „, z čoho možno vyvodiť, že daná lokalita spĺňa charakter

verejnej zelene.

23. Charakter zelene a miesta voľne prístupného verejnosti ohľadne danej lokality vyplýva aj
z dokumentu MUSES z roku 2013, ktorý bol schválený uznesením XXII. rokovania Mestského
zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 16. 12. 2013 pod č. 811. Dokumentácia predloženého MUSES

predstavuje aktualizáciu MUSES mesta Košice z roku 2006, s rešpektovaním vyčlenených biocentier a
biokoridorov vyššieho stupňa z aktualizovaných RUSES mesta Košice z rokov 2006 a 2010 (MUSES rok
2013). Z MUSES vyplynulo, že už od roku 1995 je lokalita Borovicového lesíka nad Popradskou ulicou
považovaná za biocentrum na mestskej regionálnej úrovni a zároveň súčasť biokoridoru mestského
regionálneho významu (BK-R /M/), Čičkovský potok - BC - R (M) Borovicový lesík nad Popradskou

ulicou - BC-R/M/), park na Žriedlovej ulici - BC R/M/), mestský park - Mlynský náhon - Hornád. Z
uvedeného vyplýva, že aj keď VZN mesta Košice č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene, ktoré
definovalo pojem verejná zeleň bolo v dôsledku protestu prokurátora zrušené, nemalo to vplyv na zmenu
charakteru danej lokality ako verejnej zelene a nakoľko táto verejná zeleň prešla do vlastníctva mesta
podľa osobitného predpisu, boli splnené podmienky pre aplikáciu zák. č. 66/2009 Z. z. na prejednávací

prípad.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade sporných pozemkov ide o nehnuteľnosti, na ktorých sa
nachádza verejná zeleň a preto je potrebné na právne vzťahy z toho vyplývajúce aplikovať ust. zák. č.66/2009 Z. z., čo v konečnom dôsledku znamená, že k pozemkom, ktoré boli v spoluvlastníctve žalobcu,
vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá právny
titul k ich užívaniu.

25. Keďže žalobca požadoval od žalovaného finančnú náhradu za vecné bremeno zriadené zák.
č. 66/2009 Z. z. vo forme opakujúceho sa plnenia, súd si musel vyriešiť otázku, či v prípade
náhrady za nútené obmedzenie vlastníctva podľa zák. č. 66/2009 patrí žalobcom jednorazová náhrada
alebo opakujúca sa náhrada. Súd uvádza, že cieľom zák. č. 66/2009 Z. z. je vysporiadať doteraz

nevysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a
vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Zároveň sa upravuje spôsob usporiadania týchto
pozemkov. Nesporne z neho vyplýva, že ním upravené vecné bremeno je dočasným, nie definitívnym
riešením do času, kedy vlastník stavby vyrieši stav buď zámennou zmluvou alebo pozemkovými
úpravami. Zákon č. 66/2009 Z. z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe
náhradného pozemku však podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež

ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby vhodného na zámenu.
Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v
rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie
pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci
nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná

buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav alebo formou finančnej náhrady, avšak
len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorým je to, že a/ v obvode pozemkových úprav
nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom
ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník
pozemku. Zák. č. 66/2009 Z. z. nerieši otázku finančnej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho

práva, avšak vývoj rozhodovacej praxe dovolacieho súdu dospel k záveru, že v prípade náhrady za
nútené obmedzenie vlastníckeho zákona podľa zák. č. 66/2009 Z. z. patrí jednorazová náhrada. Súd
poukazuje na tieto rozhodnutia :

26. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26. 8. 2019 a sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.

11. 2020, v zmysle ktorých náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva pri zriadení vecného bremena
podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. je jednorazová a vzniká tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého
pozemku ku dňu účinnosti zákona,t. j. ku dňu 1. 7. 2009, pričom sa premlčuje v lehote 3 rokov. Tieto
rozhodnutia vychádzajú z rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14. 4. 2016 ( R 73/2016 ) a
sp. zn. 7Cdo/26/2014 zo dňa 24. 3. 2016, ktoré sa týkali priznávania primeranej náhrady za zriadenie

vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a
konštatovali,ževnichvyslovenýprávnynázorjeplneprijateľnýapoužiteľnýajnapriznávanieprimeranej
náhrady za zriadenie vecného bremena podľa zák. č. 66/2009 Z. z.

27.NSSRvrozhodnutísp.zn.8Cdo/17/2019saodvolávaajnaakceptovaniejudikatúryÚstavnéhosúdu

SR, napr. rozhodnutie sp. zn. IV.ÚS 227/2012, IV.ÚS 539/2020 zo dňa 28. 10. 2020, ktorým Ústavný súd
SR odmietol sťažnosť proti rozhodnutiu NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018, keď jeho závery nepovažoval
za arbitrárne.

28. Ohľadne otázky priznávania náhrady za vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z. z. bola

rozhodovacia prax dovolacieho súdu obohatená o ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa preferuje priznanie
jednorazovej náhrady: rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/171/2021 zo dňa 27. 10. 2021, sp. zn.
1Cdo/99/2019 zo dňa 26. 1. 2022, ktoré odkazujú v tejto otázke na odvolávajúce sa rozhodnutie NS
SR sp. zn. 8Cdo/17/2019.

29. Súd cituje z rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30. 11. 2020 : Bod 37. „ Vyslovený
právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za zriadenie vecného
bremena podľa zák. č. 66/2009 Z. z. Aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009
Z. z. patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným vecným bremenám), čiže k verejno-právnym obmedzeniam
vlastníckeho práva. Jeho verejno-právny charakter a jeho povaha nasvedčujú tomu, že sa významne

približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva, zakotveného v zák. č. 182/1993 Z. z. Svedčí o tom nakoniec
aj ich zhodná zákonná konštrukcia „.Bod. 38. „ Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je dŕžba a užívanie pozemku pod stavbou
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v
prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu „. Bod 39. „ Podľa § 4 ods. 2 zák.č.

66/2009 Z. z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu do vykonania úprav v prísl. kat. území „.
Bod 40. „ Uvedené ustanovenia označili oprávnenie obcí a vyšších územných celkov držať a užívať
pozemky pod stavbami, ktoré sú v ich vlastníctve ako vecné bremeno a v poznámkach pod čiarkou
odkazuje na § 151n až § 151p OZ. Ide však o verejno-právne obmedzenie vlastníckeho práva, pretože
oprávnenie držať a užívať pozemok neprislúcha konkrétnej osobe, ale druhovo vymedzenému subjektu

- obci alebo vyššiemu územnému celku a obmedzenie vlastníckeho práva je odôvodnené verejným
záujmom. Stavbami sú predovšetkým cestné komunikácie, materské školy, cintoríny, parky a ďalšie
všeobecne prospešné zariadenia, ktoré boli vybudované pred rokom 1989. Zriadenie vecného bremena
predstavuje spôsob ako vyriešiť dlhodobo neusporiadané vzťahy k pozemkom vo vlastníctve iných osôb,
na ktorých sa nachádzajú povolené stavby, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve štátu a podľa osobitných

predpisov prešli na obce a vyššie územné celky. Ide o nedoriešené právne vzťahy z predchádzajúceho
spoločenskéhorežimuazákonodarcaprijatímzák.č.66/2009Z.z.ustanovilmechanizmysakýmimožno
usporiadať medzery vo vlastníckych vzťahoch „.
Bod 42. „ I v prípade zriadenia vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák.č. 66/2009 Z. z. je
primeraná náhrada na mieste. Všeobecné súdy vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti plne

rešpektujú, že vlastníkom pod stavbami patriacimi obci alebo vyššiemu územnému celku patrí
primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena determinovaná
proporcionalitou a vyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu ( rozsudok
KS sp. zn. 10Co/134/2012, uznesenie KS v Prešove sp. zn. 19Co/198/2014, uznesenie NS SR sp. zn.
4MCdo/2/2014 ) „.

Bod 43. „ Ak judikatúra NS SR akceptovaná Ústavným súdom SR dospela k záveru, že právo na
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex lege
jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť
tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. Ak tieto legálne
(zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky t. j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva

založené verejno-právnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromno-právnym,
okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do kat. nehnuteľností, vyjadrené
v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie
vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov „.

30. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu„ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia NS SR, ktoré sú (ako judikáty), publikované v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach NS
SR alebo dokonca aj jednotlivo dosiaľ v nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané

(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadnetietonázoryakceptovaliazhľadiskavecnéhonanenadviazali(3Cdo/158/2017,4Cdo/95/2017,
5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017).

31. S prihliadnutím na vyššie opísaný vývoj rozhodovacej praxe (bod 18. - 22.) súd konštatuje, že v

prípade náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa zák. č. 66/2009 Z. z. patrí žalobcom
jednorazová náhrada.

32. Pri priznaní jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva bolo preto nevyhnutné
posúdiť žalovaným vznesenú námietku premlčania.

33. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone upravenej ( §
101 až § 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.34. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ust. § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

35. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. V Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 je uverejnené rozhodnutie NS SR zo dňa

14. 4. 2016 sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré rieši nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho
práva podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z., pričom na tento nárok má právo iba pôvodný vlastník
pozemku. V súdnom konaní ho môže úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej dobe, ktorá
začína plynúť od účinnosti tohto zákona. Aj podľa § 4 ods. 1 zák.č. 66/2009 Z. z. tak isto zo zákona
vzniká aj vlastníkovi pozemku povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to
do vykonania pozemkových úprav v prísl. kat. území. Finančná náhrada za vznik vecného bremena

je jednorazová, nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Vlastníci pozemkov si mohli uplatniť náhradu
za uvedené vecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote do 3 rokov ( § 101 OZ ) od
nadobudnutia účinnosti zák. č. 66/2009 Z. z., t. j. od 1. 9. 2009 ( do 1. 9. 2012 ).

37. Právny predchodca žalobcu si uplatnil nárok na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva

žalobou doručenou na súd 20.04.2022, teda po uplynutí stanovenej trojročnej premlčacej lehoty, preto
súd prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania a z tohto dôvodu žalobu zamietol.

38.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol síce
v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne preukázateľné trovy
účelne vynaložené nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.