Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Kuzmová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203184
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123203184.7

Rozhodnutie

2 7C/32/2023

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou, v spore žalobcov: 1. A. A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2. E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX H. – I.,
žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, IČO: 51721554, so sídlom
Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. I. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. K. XXX, XXX XX J. K.,
zastúpený I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XXX, XXX XX L., 2. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K.
XXX, XXX XX J. K., o zriadenie vecného bremena a o odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

2 7C/32/2023

I. Žalovaná v 2. rade je povinná na vlastné náklady odstrániť z parcely CKN č. 330/5, zapísanej na liste

vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J. K. všetok hnuteľný majetok v jej vlastníctve, stavebný materiál a stavbu,
ktorá stojí na mieste pôvodnej stavby so súp. č. 29 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J. K..

II. V časti konania o zriadenie vecného bremena súd konanie zastavuje.

III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

14 7C/32/2023

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 13.4.2023, opravenou podaním zo dňa 11.5.2023
sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali, aby súd zriadil vecné bremeno s vecno-právnymi účinkami in
rem v prospech každodobého vlastníka ich nehnuteľností spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu

cestnými vozidlami cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Súčasne sa domáhali priznania
náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedli, že sú ako manželia vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
k. ú. J. K., okrem iného ide o rodinný dom s. č. 453 postavený na parcelách reg. C parc. č. 119/8
a 119/17 a s. č. 454 postavený na parcele reg. C č. 118/2. Nehnuteľnosti žalobcovia riadne nadobudli na

dobrovoľnej dražbe v roku 2021. K uvedeným domom nemajú žalobcovia zabezpečený riadny prístup
z verejnej komunikácie, a to aj napriek ich snahe o dohodu so žalovanými.Žalobcovia v žalobe vymedzili možnosti prístupu k ich nehnuteľnostiam nasledovne:
a) Cez parcelu reg. C parcelné č. 330/6, ktorej povrchová úprava je taká, že ide o štrkom/ asfaltovou
drťou alebo iným pevným podkladom spevnenú plochu, ktorá zjavne slúži ako cesta.

b) Cez parcelu reg. C parcelné č. 330/5, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, avšak na tejto parcele je podľa
katastrálnej evidencie postavená stavba s. č. 29 vo vlastníctve žalovanej v 2. rade.
c) Cez parcely reg. C parcelné č. 119/14 a 119/18 vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, cez ktoré im prístup
navrhovali žalovaní. Stav v evidencii katastra k parcele č. 119/18 nezodpovedá reálnemu stavu, pretože
na tejto parcele nestojí stavba v plnom rozsahu, ale je tam priestor na to, aby sa cez túto parcelu dalo

prejsť a to aj motorovým vozidlom.
d) Žalobcovia ďalej uviedli, že cez parcely reg. C parcelné č. 330/5 a následne 117/1, prípadne
117/3 v ich vlastníctve prístup možný nie je, pretože to neumožňuje geomerfologická situácia a stav
týchto pozemkov, ktorých vrchná vrstva nie je pevná a náklady spojené so zabezpečením prítupu by
mnohonásobne prevýšili ujmu vlastníkom okolitých pozemkov.
Za zriadenie vecného bremena žalobcovia navrhli uhradiť žalovaným primeranú odplatu zodpovedajúcu

obmedzeniu ich vlastníckych práv, ktorú navrhujú v sume 100 eur jednorázovo. Pokiaľ to bude potrebné,
navrhli vypracovanie geometrického plánu.
Žalobcovia sú si vedomí toho, že súd zriadi prístup k ich stavbám len jednou z navrhovaných variánt,
žalobu však podávajú voči obom žalovaným, pretože sú vlastníkmi pozemkov, cez ktoré je možné sa
k stavbám žalobcov dostať.

3. Žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovi v 1. rade po dražbe konanej
dňa 27.5.2021 jej syn I. I. ako dlžník oznámil všetky skutočnosti, ktoré boli na dražbe zamlčané, že ho
bude stáť veľké finančné prostriedky, aby nehnuteľnosti boli právne a fyzicky vhodné na užívanie. To,
že nehnuteľnosti sú problematické, žalobcom vysvetlila aj žalovaná v 2. rade. Žalobcom vyvrátila, že

majú prístup cez parcelu č. 330/5, ako im to tvrdil zástupca dražobnej spoločnosti, pretože na tejto
parcele je stará stavba, ktorá bola skolaudovaná 22.10.1940, ktorá sa aktuálne rekonštruuje a bez
súhlasu žalovanej v 2. rade žalobcovia cez stavbu s. č. 29 chodiť nemôžu. Žalovaná v 2. rade žalobcom
odporučila, aby na Okresnom súde Nitra podali žalobu o vyhlásenie neplatnosti dražby, pretože boli
uvedení do omylu. Po čase žalobcovia žalovanej v 2. rade navrhli, aby im stavbu s. č. 29 odpredala

za sumu 1000 eur a priľahlý pozemok za sumu 200 eur, čo sú zlomkové ceny oproti trhovým cenám.
Žalovaná nesúhlasí so zriadením vecného bremena cez jej parcely č. 119/14 a 119/18, pretože tieto
parcely vedú tesne popod okná rodinného domu, ktorý aktuálne dokončuje jej vnuk G. I. na malom
pozemku. Žalovaná v 2. rade žalobcom navrhla aj výmenu nehnuteľností, čo však žalobcovia odmietli.

4. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe rovnako ako žalovaná v 2. rade, ktorá je jeho
matkou, uviedol, že žalovaná v 2. rade žalobcom podrobne vysvetlila problematickosť nehnuteľností,
ktoré žalobcovia nadobudli na dražbe. Tiež im vysvetlila nemožnosť prístupu cez parcelu č. 330/5, na
ktorej je umiestnená jej stavba so s. č. 29. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil so zriadením vecného bremena
cez parcelu 330/6, pretože táto parcela vedie tesne pod okná rodinného domu s. č. XXX, v ktorom

s rodinou býva, konkrétne pod okná jeho spálne a oboch detských izieb. Žalobcovia kúpili nehnuteľnosti
na dražbe zámerne za veľmi nízku cenu a teraz arogantne žiadajú zriadiť vecné bremeno cez cudzie
pozemky. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalovaná v 2. rade žalobcom navrhla cestu cez stavbu s.
č. 29 na parcele č. 330/5, ktorá je päťnásobne kratšia ako jeho parcela č. 330/6.

5.Žalobcoviavreplikáchreagovalinavyjadreniažalovanýchkžalobe.Považovalizacelkomirelevantné,
na základe akého právneho titulu nehnuteľnosti nadobudli. Za relevantné považujú konanie žalovaných,
ktorí na parcele č. 330/5 postavili časť obvodových múrov zaniknutej stavby s. č. 29. Táto stavba de
facto neexistovala, existovala len základová doska, preto podľa žalobcov nejde o nehnuteľnosť. Zo
strany žalovaných tak išlo o prevenciu alebo bránenie v užívaní nehnuteľnosti budúcimi vlastníkmi

nehnuteľností. Žalovaní žalobcov nabádali na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby z dôvodu, že
žalovaníchcelizískaťnehnuteľnostispäť.Konaniežalovaných,ktorížalobcomvprístupeknehnuteľnosti
bránia, považujú žalobcovia za rozporné s dobrými mravmi. Žalobcovia poukazujú na ratio legis úpravy
vecného bremena s tým, že ide o obmedzenie vlastníckeho práva bez ohľadu na vôľu vlastníka
zaťaženého pozemku. Poukazujúc na záber z Google Maps žalobcovia tvrdia, že parcela č. 330/6 sa

využíva ako cesta na prechod i prejazd autom.

6. Žalovaná v 2. rade v duplike k vyjadreniam žalobcov uviedla, že nepovažuje za účelové vykonávanie
rekonštrukčných prác na prístavbe mlyna. Tieto práce začala vykonávať ešte v roku 2014. Nie je podľanej potrebné zriaďovať vecné bremeno cez parcely, ktoré žalobcovia navrhujú, keďže najkratšia cesta
k ich nehnuteľnostiam, je cez parcelu č. 330/5 a časti stavby s. č. 29. Žalobcom dala vo vyjadrení zo dňa
26.6.2023 návrh, že prípadne odstráni časť múra na parcele č. 330/5 tak, aby žalobcovia mali prístup

k svojim nehnuteľnostiam prostredníctvom nájomnej zmluvy za symbolickú cenu cez novovytvorenú
parcelu a časť stavby s. č. 29.

7. Žalobcovia v ďalšom vyjadrení reagovali na vyjadrenia žalovanej v 2. rade ohľadom rekonštrukcie
stavby s. č. 29. Konanie rodiny Réckej považujú za účelové. Ako tvrdí žalovaná v 2. rade, rekonštrukcia

začala v roku 2014 a takmer po 10 rokoch nie je dokončená. Podľa žalobcov je otázne, či ide o stavbu
v zmysle hmotného práva, namiesto stavby sa tam nachádzajú len obvodové múry. Pokiaľ stavba nebola
dokončená, čo vyplýva z doloženej fotografie, stavebné povolenie stratilo platnosť a žalovaná v 2. rade
niejeoprávnenápokračovaťvrekonštrukcii.Ouzavretienájomnejzmluvysožalovanouv2.radenemajú
žalobcovia záujem kvôli predchádzajúcej skúsenosti s ňou, obávajú sa, že zo strany žalovanej v 2. rade
by nebola dodržaná.

8. V konaní sa opäť vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá zotrvala na predchádzajúcom nesúhlase so
zriadením vecného bremena cez parcely č. 119/14, 119/18 a 330/6, pretože by sa tým narúšalo ich
súkromie a zotrvala aj na ponuke na uzavretie nájomnej zmluvy. K stavbe mlyna s. č. 29 uviedla,
že táto bola skolaudovaná dňa 22.10.1940, ustanovenie § 67 ods. 2 stavebného zákona sa v tomto

prípade neuplatní, keďže nejde o novú stavbu a ani rekonštrukciu, kde by boli menené rozmery pôvodnej
prístavby mlyna. Parcela č. 330/6 sa nikdy nevyužívala ako vchod do nehnuteľností Réckych. V tých
miestach boli hospodárske budovy a nehnuteľnosti od potoka parc. č. 330/6 a 330/7 boli ohradené
plotom. Chodilo sa len cez parcelu č. 118, v súčasnosti č. 330/9, kde bol betónový mostík, ktorý je tam
aj v súčasnosti, obnovoval sa v roku 1942 a slúži na prechod aj v súčasnosti. V roku 2011 žalovaná v 2.

rade s manželom nehnuteľnosti rozdelili tak, že mladší syn I. má postavený som s. č. 460 od potoka
na LV č. XXXX a parcela č. 330/6 bola vytvorená za účelom uloženia inžinierskych sietí pre realizáciu
stavby záhradný dom s. č. 38. Nemohol ich ťahať od potoka, pretože mu to stavebný úrad zamietol
s tým, že je to ochranné pásmo potoka.
9. Žalovaný v 1. rade v ďalšom vyjadrení zopakoval svoje tvrdenia, že nemôže súhlasiť so zriadením

vecného bremena cez parcelu č. 330/6, že žalobcovia kúpili sporné nehnuteľnosti za veľmi nízku cenu,
sú ziskuchtiví, vydražené nehnuteľnosti nepotrebujú pre seba a potrebu svojich detí, ale chcú ich
prenajať. Prenajať nehnuteľnosti je vzhľadom na ich stav podľa žalovaného v 1. rade možné len osobám
s nízkymi mesačnými príjmami. So zriadením vecného bremena cez parcelu č. 330/6, ktorá vedie tesne
pod oknami jeho rodinného domu, žalovaný v 1. rade zásadne nesúhlasí. Za najvhodnejšie riešenie

považuje prechod cez parcelu č. 330/5 a časť stavby s. č. 29.

10. Dňa 23.5.2024 bol súdu doručený návrh žalobcov na zmenu žaloby a nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobcovia v ňom vymedzili dve možnosti zriadenia vecného bremena, a to cez parcely C KN
č. 119/14, 119/3 a 119/9 vo vlastníctve žalovanej v 2. rade a cez parcelu C KN č. XXX/X vo vlastníctve

žalovaného v 1. rade. Na parcele C KN č. 330/5 vo vlastníctve žalobcov sú naukladané stavebné
tehly, ktoré majú vzbudzovať dojem stavby, resp. stavby oprávnenej. Táto stavba je zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX ako stavba so súp. č. 29. Podľa žalobcov však nejde o stavbu v zmysle predpisov
občianskeho práva. Táto stavba, podľa žalobcov skôr súbor hnuteľných vecí, niekedy existovala, avšak
nepochybne zanikla. Pokiaľ žalovaná v 2. rade začala teraz stavať zaniknutú stavbu so súp. č. 29,

potrebovala súhlas žalobcov, pretože pozemok, na ktorom má stáť, už nie je v jej vlastníctve a ide o
novú stavbu. De iure ide o neoprávnenú stavbu podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Žalobcovia
žiadali petit žaloby doplniť o uloženie povinnosti žalovanej v 2. rade odstrániť z parcely C KN č. 330/5
hnuteľný majetok v jej vlastníctve, stavebný materiál a pre prípad, že sa súd nestotožní s tým, že nejde
o stavbu, tak stavbu, ktorá stojí na mieste pôvodnej stavby so súp. č. 29. Žalobcovia sa v tomto podaní

domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanej v 2. rade nariadi zdržať sa akejkoľvek
ďalšej výstavby na parcele C KN č. 330/5, a to do rozhodnutia vo veci samej.

11. O podaní žalobcov podľa predchádzajúceho bodu súd rozhodol uznesením č. k. 7C/32/2023-199
zo dňa 27.5.2024 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. odmietol z dôvodu,

že žalobcovia tento návrh neodôvodnili a vo výroku II. súd konštatujúc, že nenastali žiadne okolnosti
uvedenév§143ods.1a2CSP,zmenupetitužalobypripustil.Vtomtokonanítaksúdrozhodujeožalobe
v nasledovnom znení:i. Žalovaná 2 je povinná na vlastné náklady odstrániť z parcely CKN 330/5, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX pre k. ú. J. K. všetok hnuteľný majetok v jej vlastníctve, stavebný materiál a pre prípad, že sa
súd nestotožní s tým, že nejde o stavbu, tak stavbu, ktorá stojí na mieste pôvodnej stavby so súp. č. 29

zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J. K.;
ii. Žalobcovia majú nárok na náhradu 100 % trov konania.
iii. Zriaďuje sa vecné bremeno, s vecno-právnymi účinkami in rem, v prospech každodobého vlastníka
alebo spoluvlastníka nehnuteľností zapísaných nachádzajúcich sa v okrese Nitra, obci J. K., katastrálne
územie J. K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako (i) rodinný dom so súpisným číslom XXX na

parcele registra „C“ č. 119/7 a 199/8; (ii) rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“
118/2; spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu cestnými vozidlami z hľadiska ich rozdelenia do
kategórií podľa prílohy č. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, spadajúcimi
do:
• kategórie L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky;
• kategórie M: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu osôb, z toho

konkrétne vozidlá v rámci Kategórie M1- vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich,
najviac s ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, a kategórie M2 – vozidla projektované a
konštruované na prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s
najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5.000 kg;
• kategórie N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov,

z toho konkrétne vozidlá kategórie N1 – vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru
s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3.500 kg a kategórie N2 – vozidlá
projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou
ako 3.500 kg, ale neprevyšujúcu 12.000 kg;
• kategórie O: pripojené vozidlá, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie O1 – pripojené vozidlá s

najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg, a kategórie O2 – pripojené vozidlá
s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 750 kg, ale neprevyšujúcou 3.500 kg,
a to cez nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Nitra, obci J. K., katastrálnom území J. K., zapísanú
na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 330/6 – ostatná plocha o výmere 131 m2.
iv. Žalobcovia majú nárok na náhradu 100 % trov konania voči žalovanému 1.

v. Zriaďuje sa vecné bremeno, s vecno-právnymi účinkami in rem, v prospech každodobého vlastníka
alebo spoluvlastníka nehnuteľností zapísaných nachádzajúcich sa v okrese Nitra, obci J. K., katastrálne
územie J. K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako (i) rodinný dom so súpisným číslom XXX na
parcele registra „C“ č. 119/7 a 199/8; (ii) rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“
118/2; spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu cestnými vozidlami z hľadiska ich rozdelenia do

kategórií podľa prílohy č. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov, spadajúcimi
do:
• kategórie L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky;
• kategórie M: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu osôb, z toho
konkrétne vozidlá v rámci Kategórie M1- vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich,

najviac s ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, a kategórie M2 – vozidla projektované a
konštruované na prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s
najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5.000 kg;
• kategórie N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov,
z toho konkrétne vozidlá kategórie N1 – vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru

s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3.500 kg a kategórie N2 – vozidlá
projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou
ako 3.500 kg, ale neprevyšujúcu 12.000 kg;
• kategórie O: pripojené vozidlá, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie O1 – pripojené vozidlá s
najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg, a kategórie O2 – pripojené vozidlá

s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou 750 kg, ale neprevyšujúcou 3.500 kg
a to cez nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Nitra, obci J. K., katastrálnom území J. K., zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX ako (i) parcela registra „C“ č. 119/14 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
182 m2; (ii) parcela registra „C“ č. 119/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2; (iii) parcela
registra „C“ č. 119/9 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2.

vi. Žalobcovia majú nárok na náhradu 100 % trov konania voči žalovanému 1.

12. Súd spor prejednal na pojednávaniach, na ktorých sa oboznámil s vyjadreniami právneho zástupcu
žalobcov, žalobcu v 1. rade, zástupcu žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade. Súd vykonal aj ohliadkusporných nehnuteľností. Pokiaľ ide o ostatný obsah spisu podľa § 204 CSP súd dokazovanie listinami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise čítaním ich obsahu na pojednávaní nevykonal, pretože jednotlivé
listinné dôkazy tvoriace obsah súdneho spisu, boli stranám sporu zaslané.

13. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalovaní mu bránia v prístupe k nehnuteľnostiam. Mal
s nimi dohodu, že na svoje náklady vybuduje zábranu medzi jeho nehnuteľnosťami, na čo si zavolal aj
stavebnú firmu, a keď to chcel zrealizovať, pán I. I. mu v tom začal aktívne brániť. V súčasnosti nemá
nijakým spôsobom zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam. Žalobca v 1. rade uviedol, že nehnuteľnosť

kupoval od banky kvôli exekúcii. So žalovanými sa nedá dohodnúť, nehnuteľnosť predať nechce. Keď
nehnuteľnosť nadobudol, tak si bol vedomý, že mu v ceste a užívaní bráni stavba, ktorá je len na papieri.
Ide o stavbu na parcele č. 330/5. Žalovaní prenajímajú ďalej jeho nehnuteľnosti bez toho, aby sa ho
spýtali, či s tým súhlasí a on ani nevie, čo vlastne prenajímajú, lebo tam nemá prístup a nechodí tam.
Je mu jedno, kadiaľ bude chodiť, ale chce to mať právne v poriadku ako vecné bremeno a na papieri.
O existencii nájomnej zmluvy sa dozvedel asi 11 mesiacov potom, ako nehnuteľnosť nadobudol a to tak,

že mu prišiel šek na sumu 80 eur za 11 mesiacov. Suma 80 eur mu teraz chodí každý mesiac

14. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní vyjadril nesúhlas so žalobou vzhľadom k tomu, že
po podaní žaloby došlo ku zmene. Na parcele č. 330/6 je postavená garáž, ktorá sa bude za krátky čas
kolaudovať a z tohto dôvodu nevidí priestor, aby tam niekto chodil. K tvrdeniam žalobcu v 1. rade, že mu

mal v prístupe aktívne brániť, uviedol, že on len plnil príkaz mamy, ktorá ho tam nechcela, potom žalobca
v 1. rade zavolal políciu a tí mu povedali, aby to riešil na súde. Nie je na ich pozemkoch priestor, aby
tadiaľ žalobcovia chodili a už vôbec nie nákladnými vozidlami kategórie N2. Prístrešok nie je priechodný,
lebo ide o garáž. Čo sa týka budovy s. č. 29, tak to je len časť prístavby mlyna. Tá stavba je skoro 84
rokovskolaudovaná.Bolaobnovovaná.Naschváltotaknechali,mohlitodostavaťuždávno,ideosúčasť

budovy, ktorá existuje. Tá nájomná zmluva je z toho dôvodu, že brat si to rekonštruoval. Dom s. č. 453
aj s priľahlými pozemkami patril do roku 2014 bratovi I.. Po smrti otca sa dohodli, že rodičovský dom,
v ktorom býva teraz matka s. č. 559, pripadne bratovi I. a dom s. č. 453 bude jeho, lenže brat do domu
s. č. 453 investoval 57 000 eur a keby sa mu niečo stalo, tak by bol problém. Právnik mu preto navrhol,
aby uzavreli nájomnú zmluvu a takto má brat zabezpečené naspäť peniaze, ktoré tam vložil. Zástupca

žalovaného v 1. rade pripustil, že mal povinnosť dať túto nájomnú zmluvu dražobnej spoločnosti, ale
nedal im ju, nevie z akých dôvodov.

15. Žalovaná v 2. rade sa na pojednávaní vyjadrila, že tieto nehnuteľnosti patrili rodine jej manžela od
roku 1907. Ona to chce naspäť odkúpiť. Žalobca v 1. rade chce na nich zarobiť, nehnuteľnosti kúpil

za 63 000 eur. Ona mu ponúka 100 000 eur a on sa s ňou nechce dohodnúť. Žalobca v 1. rade môže
nehnuteľnosti predať až po 5-tich rokoch, aby za ne neplatil dane. Dovtedy mu žalovaná v 2. rade
navrhuje uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorou mu umožní prechádzať cez parcelu č. 330/5, na ktorej je
stavba s. č. 29. Nechápe, ako žalobcovia môžu tvrdiť, že jej synovi to nebude vadiť, keď mu budú chodiť
popod okná. Považuje to za narušenie súkromia a v žiadnom prípade s tým nesúhlasí. Parcela č. 330/6

nebola robená ako cesta, to je dvor. Tú parcelu č. 330/6 zakreslili len preto, aby sa tam uložili inžinierske
siete k domu s. č. 38. Nesúhlasí ani s prechodom cez parcelu č. 119/14. Vchod bol vždy cez parcelu č.
330/9, ktorú teraz vlastnia žalobcovia. Žalovaná v 2. rade žalobcovi každý mesiac posiela 80 eur, čo je
1/3 z nájmu. Jej synovci mali medzi sebou podpísanú nájomnú zmluvu.

16. Dňa 16.6.2024 sa vo veci opäť vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla, že so zriadením vecného
bremena cez jej parcely nesúhlasí. Nemôže súhlasiť so zriadením vecného bremena na parcelu č.
119/14 ani na parcely č. 119/3, 119/9, ktoré v pôvodnej žalobe neboli. jej vnuk má dvor sotva 4 m
a žalobca v 1. rade má tú drzosť, že mu tadiaľ chce chodiť a jazdiť autami a štvorkolkami. Žalovaná
v 2. rade zdôraznila, že je vlastníčkou prístavby mlyna, ktorá bola legálne postavená pred 100 rokmi

a po viacerých úpravách bola dňa 22.1.01940 daná do užívania pôvodnej vlastníčke, ich babke N.
I. a kolaudačné rozhodnutie nadobudlo po 15 dňoch právoplatnosť. Keďže nikdy nebolo požiadané
a ani z úradnej moci stavebného úradu rozhodnuté o odstránení stavby, je stavba prístavba mlyna s.
č. 29 právoplatná a legálna stavba, nie je pravdou, že ide len o súbor hnuteľných vecí, ako uvádza
žalobca. Nosné murivo je vymurované do výšky najvyššieho poschodia a z fotografií je zreteľne vidieť

ukončenie železobetónovými prekladmi. Žalovaná v 2. rade súhlasí s tým, aby sa na hranici parciel č.
330/5, 330/9 a 119/11 vytvorila nová parcela geometrickým plánom, tak aby bol žalobcom umožnený
prístup. Geometrický plán by bol podkladom k nájomnej zmluve, ktorú chce žalovaná v 2. rade so
žalobcami uzavrieť. Do budúcna chce žalovaná v 2. rade nehnuteľnosti od žalobcov odkúpiť. Žalovanáv 2. rade nesúhlasí s tým, aby ju súd zaviazal na náhradu trov konania. Vo vyjadrení s dátumom
15.5.2024, ktoré žalovaná v 2. rade predložila k vyjadreniu zo dňa 16.6.2024, žalovaná v 2. rade opäť
popísala nadobudnutie nehnuteľností žalobcami, ktorí ich kúpili na dražbe. Žalobca v 1. rade kupoval

nehnuteľnosti s vedomím, že k nim nemá zabezpečený prístup z verejnej komunikácie a ulakomil sa na
veľmi nízku cenu 63 000 eur s tým, že si vedome plánoval podanie žaloby o zriadenie vecného bremena
na súd. Žalovaná v 2. rade zopakovala svoju ponuku na zámenu nehnuteľností v hodnote 130 000 eur
a ponúka aj doplatok 20 000 eur.

17. Dňa 18.6.2024 predložil svoje ďalšie vyjadrenie žalovaný v 1. rade. Vyjadril svoj nesúhlas so
zriadením vecného bremena s tým, že na parcele č. 330/6 má postavenú garáž a nie nejakú drobnú
bezvýznamnú stavbu, ako tvrdia žalobcovia. Navrhol zriadiť vecné bremeno po parcelách č. 325/3,
325/4, 330/10, ktoré sú vo vlastníctve jeho mamy M. I., jeho netere O. I. a synovca G. I. a po časti
parcely č. 330/1, ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Spojením týchto parciel by sa obnovila stará cesta,
ktorá sa v minulosti používala a zrušila sa v roku 1940 výstavbou mlynskej turbíny, teda prístavbou

mlyna. Táto cesta je pre žalobcov najvýhodnejšia ale aj finančne najnáročnejšia. Opäť preto navrhuje
cestu cez parcelu č. 330/5 a časti stavby s. č. 29, ktorá je najkratšia a najmenej zaťaží práva susedných
vlastníkov, takže nie je potrebné zriaďovať vecné bremeno.

18. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči na pojednávaní žiadal žalobe v petite I. vyhovieť

uvádzajúc, že je jasné, že nehnuteľnosť so s. č. 29 prestala existovať. Súbor hnuteľných vecí na parcele
vo vlastníctve žalobcov predstavuje novú vec. Ak by aj išlo o nehnuteľnosť, je to irelevantné, keďže ide
o čiernu stavbu. Žalobcovia nikdy nedali súhlas s jej výstavbou na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve.
Upresnil, že v časti o vecných bremenách berie žalobu späť a žiada v tejto časti konanie zastaviť.

19. Zástupca žalovaného v 1. rade v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že stavba s. č. 29
bola postavená jeho prababkou N. I. a skolaudovaná dňa 22.10.1940. Kolaudačné rozhodnutie nikdy
nenapadla a po 15 dňoch nadobudlo právoplatnosť. Neexistuje žiadne rozhodnutie o odstránení stavby
alebo o tom, že by bola v takom stave, že by ohrozovala verejný záujem. Tvrdenie žalobcov, že sú to len
naukladané tehly, je lož a vedel by to dokázať znalec. Poukázal na § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka

o tom, že stavba nie je súčasťou pozemku, je samostatná vec a zo žiadneho zákona nevyplýva
možnosť odstraňovať stavby za účelom zriadenia vecného bremena. Za vyhotovenia geometrického
plánu navrhol ďalšiu alternatívu cestu, ktorá sa v minulosti používala, a to tak, že z častí parciel
vo vlastníctve M. I., O. I., G. I. by sa vytvorila cesta, ktorá by vyriešila tieto problémy aj so sieťami
komplexne. Tieto parcely majú spôsob využitia práve miestnu komunikáciu, nie je to žiadna orná pôda,

je to cesta. Výstavbou turbín v roku 1940 bola cesta prehradená, ale potok sa v 60-tych rokoch minulého
storočia preložil a odvtedy tam voda netečie a nie je tam žiadna prekážka pre cestu. V dodatku číslo
4 k územnému plánu z októbra 2022 obec schválila, že tu bude cesta obnovená. Nesúhlasí, aby bola
cesta zriadená k parcele č. 330/6, kde má v súčasnosti žalovaný 1. postavenú garáž, pretože vlastní
dve motorové vozidlá. Zástupca žalovaného v 1. rade žiadal žalobu v uvedenom petite zamietnuť.

20. Žalovaná v 2. rade v záverečnej reči vyjadrila nesúhlas so žalobou, súhlasila s vyhotovením
geometrického plánu a ponúkla nájomnú zmluvu, pretože žalobca si mal nehnuteľnosť pozrieť, keď ju
kupoval a nie kúpiť nehnuteľnosť bez vchodu do domu, a potom obťažovať všetkých susedov. Nesúhlasí
s tým, aby cesta viedla cez parcely č. 330/6 alebo 119/14. Nesúhlasí ani s odstránením stavby s. č. 29,

tá je tam 100 rokov.

21. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

22. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny

odbor, nachádzajúcim sa okrese Nitra, obci J. K., k. ú. J. K. vyplýva, že žalobcovia sú bezpodieloví
spoluvlastnícinasledovnýchparcielregistraC:parcelnéč.117/1–zastavanáplochaanádvorieovýmere
141 m2, parcelné č. 117/2 – záhrada o výmere 33 m2, parcelné č. 117/3 – záhrada 64 m2, parcelné č.
117/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parcelné č. 117/5 – záhrada 13 m2, parcelné č.
117/6 – záhrada 21 m2, parcelné č. 118/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 64 m2, parcelné č.

118/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2, parcelné č. 119/7 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 73 m2, parcelné č. 119/8 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, parcelné č. 119/11
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, parcelné č. 119/16 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 37 m2, parcelné č. 119/17 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2, parcelné č. 330/1– ostatná plocha o výmere 100 m2, parcelné č. 330/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 141
m2, parcelné č. 330/9 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 60 m2, parcelné č. 453/6 – trvalý trávny
porast o výmere 663 m2 a parcelné č. 453/32 – trvalý trávny porast o výmere 649 m2. Žalobcovia sú

ďalej bezpodielovými spoluvlastníkmi na tomto liste vlastníctva zapísaných stavieb s. č. 453 – rodinný
dom na parcelách 119/ a 119/8 a s. č. 454 – rodinný dom na parcele č. 118/2. Ako titul nadobudnutia
vlastníckeho práva je uvedené Osvedčenie o vykonaní a priebehu dobrovoľnej dražby N 535/2021, Nz
15157/2021, Z 5536/21-205/21.

23. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor, nachádzajúcim sa okrese Nitra, obci J. K., k. ú. J. K. je žalovaný v 1. rade o. i výlučným
vlastníkom parcely registra „C“ parcelné č. 330/6 – ostatná plocha výmere o 131 m2.

24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor, nachádzajúcim sa okrese Nitra, obci J. K., k. ú. J. K. mal súd preukázané, že žalovaná v 2.

rade je o. i. výlučnou vlastníčkou nasledovných parciel registra C: parcelné č. 119/3 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 61 m2, parcelné č. 119/9 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 26 m2, parcelné
č. 119/14 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 182 m2, parcelné č. 119/18 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 88 m2 a stavby s. č. 29 – prístavba mlyna na parcele č. 330/5.

25. Z katastrálnej mapy je vidno, že prístup k parcelám č. 119/17 a č. 119/18, na ktorých je umiestnená
stavba s. č. XXX a k parcele č. 118/2, na ktorej je umiestnená stavba s. č. 454, je z verejnej komunikácie
možný viacerými spôsobmi, a to cez parcely č. 330/5 a č. 330/9, ďalej cez parcelu č. 330/6 a tiež cez
parcely č. 119/14 a č. 119/3.

26. Na fotografiách predložených žalobcami v podaní zo dňa 14.8.2023 je zachytená stavba múra
pozostávajúceho z ôsmich radov tehál, vysoký ihličnatý stom a vidno tu ďalšie tehly, ktoré nie sú pevne
spojené. Na ďalšej fotografii je zdokumentovaná príjazdová cesta. Rovnaký múr je aj na fotografiách
predložených žalobcami dňa 23.5.2024. Na týchto fotografiách už strom zachytený nie je. Okrem
uvádzaného múra z ôsmich radov tehál sú tu ďalšie dva múry, ktoré pozostávajúce z 3 radov tehál. Na

ďalšej fotografii sú spomínané múry dostavané o ďalšie rady tehál a je vidno aj betónové preklady.

27. Právny zástupca žalobcov výzvou zo dňa 21.10.2022 žalovaných vyzval na umožnenie prechodu
a prejazdu k rodinnému domu. V tejto výzve poukázal na nadobudnutie nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX žalobcami na dobrovoľnej dražbe v roku 2021 a na skutočnosť, že žalobcovia nemajú

zabezpečený prístup k týmto nehnuteľnostiam. Uviedol do úvahy prichádzajúce možnosti prístupu. Pod
písmenom b) išlo o prístup cez parcelu č. 330/5 s tým, že na tejto parcele je v zmysle katastrálnej
evidencie postavená stavba s. č. 29 vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, avšak táto stavba sa tu
nenachádza a sú tu naložené len tehly bez pevného spojenia, ktoré žalobcom nepatria a bránia im
v prístupe k stavbám.

28. Z emailu odoslaného žalovanou v 2. rade právnemu zástupcovi žalobcov dňa 26.6.2023 vyplýva,
že žalovaná v 2. rade tu navrhla riešenie prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov cez stavbu s. č. 29,
ktorá je najkratšia a je v súčasnosti v rekonštrukcii, takže sa dá oddeliť geometrickým plánom s tým,
že žalovaná v 2. rade so žalobcami uzavrie nájomnú zmluvu, na základe ktorej budú mať sprístupnené

ich nehnuteľnosti.

29. Z rozhodnutia Okresného úradu v Nitre č. 12.201/1940 zo dňa 22.10.1940 označeného ako Výmer
vyplýva, že týmto rozhodnutím bolo N. I., obyvateľke Veľkého Lapáša povolené užívanie budovy stavby
mlyna postavenej na základe povolenia zo dňa 28.6.1940. Uvádza sa tu, že stavba bola dokončená

dňa 21.10.1940.

30. Z návrhu zmluvy o nájme nehnuteľností medzi zmluvnými stranami – žalovanou v 2. rade ako
prenajímateľom a žalobcami ako nájomcami bolo preukázané, že žalovaná v 2. rade prejavila vôľu
prenajať žalobcom stavbu s. č. 29 – prístavba mlyna na parcele č. 330/5 za účelom prechodu a prejazdu

k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, k. ú Veľký Lapáš, a to na dobu neurčitú od 1.11.2023 za
nájomné vo výške 2 eurá mesačne. Predložená zmluva o nájme nehnuteľnosti za žalovanú v 2. rade
podpísaná.31. Zo situácie k stavbe s názvom Prístrešok a časť oplotenia z júla 2023 vyhotovenej A. P. O., ktorá je
podľa odtlačku pečiatky súčasťou oznámenia k ohláseniu drobnej stavby č. 107/2023 zo dňa 31.8.2023
vyplýva, že táto stavba má byť umiestnená na parcelách č. 330/6, 119/2 a 330/7.

32. Zo zmluvy o nájme nehnuteľnosti datovanej 29.10.201, uzavretej medzi I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom
J. K. XXX, XXX XX J. K. ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. J. K. zapísaným na LV č. XXXX, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve žalobcov,
vyplýva, že I. I. ňou prenechal uvedené nehnuteľnosti do užívania žalovanému v 1. rade na dobu od

1.11.2014 do 31.12.2042 za nájomné vo výške 80 eur mesačne plus zálohové platby za plnenia spojené
s užívaním nehnuteľnosti vo výške stanovenej ZSE, SPP a firmy Qclafosst., ktoré si bude nájomca platiť
samostatne. Podľa čl. V bodu 2. tejto zmluvy bola výška nájomného dohodnutá v sume 80 eur mesačne
s prihliadnutím na skutočnosť, že nájomca investoval do nehnuteľnosti sumu vo výške 57 000 eur za
účelom, aby boli nehnuteľnosti schopné dlhodobého užívania.

33. Z poštových poukazov na adresu bolo preukázané odoslanie platby v sume 80 eur žalovaným v 1.
rade žalobcovi v 1. rade dňa 13.11.2023 a 29.7.2022.

34. Dňa 16.5.2024 sa na mieste samom konala ohliadka, pri ktorej súd zistil, že na parcele č. 330/6
je novopostavená stavba – prístrešok, garáž. O tejto stavbe žalovaný v 1. rade uviedol, že so stavbou

garáže začal ešte v septembri 2023. Žalobca v 1. rade k nej uviedol, že žalovaní stavbu garáže postavili
zámerne.Súdďalejzistil,ženaparceleč.330/5jeprázdnypriestor.Ccanahraniciparcielč.330/5,330/9
a 119/11 je múr, ktorý postavili žalovaní. Ak by sa múr odstránil, bol by možný prechod k nehnuteľnostiam
žalobcov. S takýmto riešením by žalobca v 1. rade súhlasil. Doplnil, že celý múr je na jeho pozemku.
Zástupca žalovaného v 1. rade I. I. poukázal na plán turbín a uviedol, že jeho rodina má záujem

o zachovanie mlyna, na čo mu žalobca v 1. rade povedal, že nemá problém so zachovaním veci, ktoré
majú historickú a kultúrnu hodnotu a nechápe ako niekto môže vyhlasovať za pamiatku tehly. K tejto
stavbe múra zástupca žalovaného v 1. rade I. I. uviedol, že jeho syn na tomto mieste na parcele č. 330/5
bude mať sklad. K stavu na parcele č. 119/18 zástupca žalovaného v 1. rade I. I. uviedol, že základy
terasy k domu sa robili pred ôsmimi rokmi a zvyšok terasy dostavali cca pred rokom.

35. Z rozhodnutia stavebného úradu Veľký Lapáš č. 593/2015-002 zo dňa 21.9.2015 o zmene stavby
pred dokončením bolo preukázané, že I. I. ako stavebník stavby rodinný dom požiadal o zmenu stavby
týkajúcu sa rozmerov terasy a jej prestrešenia na parcele č. 119/14.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

38. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

39. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

40. Súd v prvom rade skúmal otázku vecnej legitimácie strán sporu. Dospel k záveru, že žalobcovia
ako vlastníci vyššie popísaných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J. K. zapísaných aktuálne na
liste vlastníctva č. XXXX sú aktívne vecne legitimovaní tak v konaní o odstránenie hnuteľných vecí,
stavebného materiálu a stavby nachádzajúcich sa na parcele č. 330/5 v ich vlastníctve a sú aktívne
vecne legitimovaní aj v konaní o zriadenie vecného bremena k ich nehnuteľnostiam. V časti konania

o odstránenie hnuteľných vecí, stavebného materiálu a stavby z parcely č. 330/5 je žalovaná v 2.
rade pasívne vecne legitimovaná, keďže sa v konaní opakovane vyjadrila, že práve ona vykonáva
rekonštrukciu stavby s. č. 29 na parcele č. 330/5. Vo vzťahu k zriadeniu vecného bremena sú pasívnevecne legitimovaní tak žalovaný v 1. rade ako aj žalovaná v 2. rade, pretože žalobcovia navrhli vecné
bremeno zriadiť cez nehnuteľnosti v ich vlastníctve.

41. Žalobcovia v žalobe žiadali, aby súd rozhodol o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu cez pozemky vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, prípadne žalovanej v 2. rade.
V priebehu konania bolo zistené, že prechod k nehnuteľnostiam žalobcov by bol možný cez parcelu
č. 330/5 vo vlastníctve žalobcov, pokiaľ by uvedenému nebránila stavba múra, ktorú tu žalovaná v 2.
rade pod zámienkou rekonštrukcie zaniknutej stavby s. č. 29 vybudovala. Žalobcovia vzhľadom na

uvedenénavrhlirozšíriťžalobutak,žesapoprinavrhovanomzriadenívecnéhobremenadožadovali,aby
súd žalovanej 2. rade nariadil odstrániť z parcely č. 330/5 všetok hnuteľný majetok, stavebný materiál
a stavbu stojacu na mieste pôvodnej stavby s. č. 29. Následne žalobcovia vzali žalobu v časti o zriadenie
vecného bremena späť.

42. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobca môže vziať

žalobu späť.

43. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

44.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

45. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

46. Pretože žalobcovia využili svoje dispozičné oprávnenie a vzali žalobu v časti o zriadenie vecného
bremena späť a zároveň žalovaní nevyslovili so zastavením konania nesúhlas, súd akceptoval
späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti zastavil.

47. V časti konania o odstránenie hnuteľného majetku, stavebného materiálu a stavby súd vyhodnotil
žalobu ako podanú dôvodne a žalobe v tejto časti vyhovel. Vlastnícke právo žalobcov k parcele č.
330/5 nebolo v tomto konaní sporné. Z evidencie v katastri nehnuteľností vyplýva, že na parcele
č. 330/5 je umiestnená stavba s. č. 29, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade. Podľa
popisu tejto stavby na liste vlastníctva č. XXXX ide o prístavbu mlyna. Bolo preukázané, že Okresný

úrad v Nitre rozhodnutím zo dňa 22.10.1940 (Výmer) povolil právnej predchodkyni bývalého manžela
žalovanej v 2. rade N. I. užívanie tejto stavby postavenej na základe stavebného povolenia zo dňa
28.6.1940. Po vykonaní dokazovania však súd zistil, že táto pôvodná stavba na parcele č. 330/5 de facto
nestojí a zápis na liste vlastníctva č. XXXX nezodpovedá reálnemu stavu. Ohliadkou na mieste samom
zdokumentovanou fotografiami (najmä fotografia na č. l. 183 v spise) súd zistil, že z pôvodnej stavby

s. č. 29 sa na parcele č. 330/5 sa nezachovalo nič, sú tu len základy pôvodnej stavby. Na parcele č.
330/5 sa v čase vykonania ohliadky nachádzali rôzne hnuteľné veci, stavebný materiál a odpad a boli tu
vybudované múry, čo žalovaní odôvodňovali tým, že má ísť o rekonštrukciu prístavby mlyna, teda stavby
s. č. 29 z roku 1940. Žalobcovia považovali vykonávanie rekonštrukcie zaniknutej stavby za účelové,
realizované v snahe brániť im v prístupe k nehnuteľnostiam. Na to žalovaná v 2. rade argumentovala,

že s rekonštrukciou začala ešte v roku 2014, teda v čase, kedy predchádzajúci majiteľ nehnuteľnosti,
jej syn I. I. nemal žiadne dlhy a dražby nehnuteľností začali až v roku 2017-2018. Tieto tvrdenia však
žalovaná v 2. rade nepreukázala a súd dospel k záveru, že aj pokiaľ boli nejaké práce na parcele č.
330/5 vykonané ešte predtým, ako predchádzajúci vlastník tejto parcely, syn žalovanej v 2. rade I. I.
nadobudol vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti budú predmetom dražby a on svoje vlastnícke právo

k nim stratí, tieto práce neboli významného rozsahu. Z dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaná v 2.
rade stavebné práce na parcele č. 330/5 zintenzívnila práve po nadobudnutí nehnuteľností žalobcami
a ešte viac v priebehu tohto súdneho konania. Na fotografii predloženej žalobcami v podaní zo dňa
14.8.2023 (č. l. 81) je múr pozostávajúci z ôsmich radov tehál. Ďalšie múry sú ešte nižšie a v strede
pôvodnej stavby s. č. 29 je vysoký strom. Počas ohliadky konanej dňa 16.5.2024 súd zistil, že múr

brániaci prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov bol doplnený o ďalšie štyri rady tehál, dostavané boli aj
ďalšie múry pôvodnej stavby s. č. 29, doplnené sú aj betónové preklady (č. l. 182). Strom v strede stavby
a ani iné vyššie porasty sa tu v čase vykonania ohliadky už nenachádzali. Stav z obdobia v čase podania
žaloby a neskôr dokumentujú aj fotografie z podania žalobcov zo dňa 23.5.2024 (č. l. 194 a 195 spisu).Z konania žalovanej v 2. rade, ktorá na parcele vo vlastníctve žalobcov vykonáva výstavbu, je evidentné,
že jej cieľom je využívanie nehnuteľností žalobcom sťažiť. Žalovaná v 2. rade má vedomosť o tom, že
žalobcovia nemajú k nehnuteľnostiam prístup, chcú si ho zabezpečiť a napriek uvedenému pokračuje

v stavebných prácach na parcele č. 330/5, ktorá jej a ani nikomu z jej rodiny nepatrí. Súd dospel k záveru,
že stavebné práce vykonávané na parcele č. 330/5 pod zámienkou rekonštrukcie zaniknutej stavby,
sú realizované zámerne, za účelom zabránenia prechodu žalobcom k ich nehnuteľnostiam. Dôkazom
snahy rodiny Réckej o zamedzenie prístupu žalobcov k ich nehnuteľnostiam je aj vybudovanie ďalšej
stavbynaparceleč.330/6,naktorejjecesta,cezktorúžalobcoviažiadalizriadiťvecnébremeno.Vtomto

prípade rodine Réckych nemožno vytknúť, že si na svojom pozemku stavajú garáž, je však zvláštne že
s touto stavbou začali práve po podaní žaloby a túto stavbu umiestnili tak, že tým prechod cez parcelu č.
330/6celkomznemožnili.Konaniužalovanejv2.radespočívajúcemuvovykonávanístavebnýchprácna
parcele č. 330/5 pod zámienkou rekonštrukcie pôvodnej stavby s. č. 29 nie je možné poskytnúť ochranu,
pretože je účelové a smeruje k tomu, aby žalobcov ako nových vlastníkov nehnuteľností poškodilo.
Takéto konanie nie je možné považovať ani za súladné s dobrými mravmi. Je totiž evidentné, že cieľom

tohto konania je mariť žalobcom v uplatnení ich práv. Súd považuje za rozporuplné vyjadrenia žalovanej
v 2. rade, ktorá na jednej strane tvrdí, že prístup žalobcov k ich nehnuteľnostiam cez parcelu č. 330/5,
na ktorej je podľa katastrálnej evidencie umiestnená jej stavba s. č. 29, nie je možný. Na druhej strane
žalovaná v 2. rade uvádza, že prístup cez túto parcelu je najkratší a sama žalobcom navrhuje uzavretie
nájomnej zmluvy, na základe ktorej mieni žalobcom prístup umožniť.

48. Stavebné práce na parcele č. 330/5 nemožno podľa názoru súdu považovať ani za rekonštrukciu
pôvodnej stavby s. č. 29, ktorá zanikla. Pokiaľ žalovaná v 2. rade na parcele č. 330/5, ktorá jej nepatrí,
bez súhlasu vlastníkov tejto parcely stavia stavbu novú, ide o stavbu neoprávnenú v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie nie je namieste poukazovať na kolaudačné rozhodnutie, ktoré

sa týkalo zaniknutej stavby, pretože stavba, ktorú žalovaná v 2. rade realizuje, je odlišnou od tej, ku ktorej
bolo predmetné kolaudačné rozhodnutie vydané. Je tiež celkom bez významu, kedy bolo k pôvodnej
stavbe vydané stavebné povolenie a či bola stavba uskutočnená v lehote stanovenej v danom čase
platnými právnymi predpismi, prípadne rozhodnutiam príslušných orgánov. V tomto konaní je podstatné
zaoberať sa novou stavbou, ktorá na parcele č. 330/5 vyrastá. Pre právne posúdenie otázky, či v danom

prípadedošlokprestavbepôvodnejvecialeboideovýstavbuveci–stavbynovejjerozhodujúce,čidošlo
k zániku pôvodnej stavby ako veci v právnom zmysle. Žalobcovia v tejto súvislosti správne poukázali
na Judikát R 29/1999 (rozhodnutie Najvyššieho súdu SP sp. zn. 3 Cdo/188/96) a túto právnu vetu: „Za
demoláciu stavby v zmysle § 14 zákona č. 403/1990 Zb., kedy vec prestáva existovať v zmysle práva,
treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie

prvého nadzemného podlažia. Ak na mieste takto zdemolovanej stavby bola postavená nová stavba,
i keď druhovo zhodná, v takomto prípade nejde o zhodnotenie stavby v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 3
zákona č. 403/1990 Zb., ale o zriadenie novej stavby na pozemku na mieste pôvodnej zaniknutej stavby.“
Toto rozhodnutie je plne aplikovateľné aj na prejednávaný spor a len potvrdzuje, že aj v súdenej veci
žalovaná v 2. rade na pozemku vo vlastníctve žalobcov realizuje stavebné práce smerujúce k vytvoreniu

novej veci, a to stavby, ktorá je neoprávnená.

49. Po vykonaní dokazovania tak bolo jednoznačne preukázané, že na pozemku č. 330/5 vo výlučnom
vlastníctve žalobcov, sú umiestnené hnuteľné veci a stavebný materiál a žalovaná v 2. rade na tomto
pozemku pod zámienkou rekonštrukcie zaniknutej stavby s. č. 29 realizuje výstavbu novej stavby, a to

bezsúhlasužalobcov,čímdoichvlastníckehoprávazasahuje.Žalobcoviaakovlastnícidotknutejparcely
č. 330/5 majú právo na ochranu pred takýmito zásahmi do ich vlastníckeho práva, teda aj na ochranu
predvyššiepopísanýmkonanímžalovanejv2.rade.Vzhľadomnauvedenésúdžalovanejv2.radeuložil
povinnosť hnuteľný majetok a stavebný materiál z parcely č. 330/5 odstrániť. Rovnako je žalovaná v 2.
rade povinná odstrániť stavbu múrov, ktoré tu vybudovala, resp. nechala vybudovať inou osobou. Pokiaľ

súd vo výroku rozsudku uviedol, že žalovaná v 2. rade je povinná odstrániť stavbu, mienil tým všetko,
čo žalovaná na uvedenej parcele vybudovala, predovšetkým však stavbu všetkých múrov a prekladov,
ktoré preukázateľne žalobcom vo výkone ich vlastníckeho práva bránia.

50. K odôvodneniu nevykonania navrhovaných dôkazov súd uvádza, že nepovažoval za potrebné

vykonať dôkaz vyhotovením geometrického plánu pre vytvorenie novej parcely na hranici parciel č.
330/5, 330/9 a 119/11 za účelom definovania prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov. Z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX totiž jednoznačne vyplýva, že všetky spomenuté parcely sú vo výlučnom vlastníctve
žalobcov a žalobcovia, nebyť obmedzenia v dôsledku stavebných prác na parcele č. 330/5, by cez tietoparcely mohli prechádzať k svojim nehnuteľnostiam. Keďže spomínané parcely patria žalobcom, títo
majú právo cez ne prechádzať v celom rozsahu a nie je potrebné im právo prechodu vymedzovať.

51. Súd v konaní nevykonal ani ďalší dôkaz navrhnutý žalovanou v 2. rade vyhotovením znaleckého
posudku za účelom posúdenia, či ňou realizovaná stavba na parcele č. 330/5 sú len naukladané tehly
alebo ide o riadnu stavbu. Vykonanie takéhoto dôkazu je pre toto konanie nadbytočné. Z dokazovania
totiž jednoznačne vyplynulo, že pôvodná stavba s. č. 29 zanikla a ako už súd niekoľkokrát v tomto
odôvodnení uviedol, žalovaná v 2. rade tu stavia stavbu novú a neoprávnenú. Pre toto konanie je celkom

bez významu, v akom štádiu rozostavanosti sa táto stavba nachádza, teda či ide o stavbu v právnom
zmysle (rozsudok Najvyššieho súd ČR sp. zn. 22Cdo/2534/2000 zo dňa 5.2.2002) alebo ide len o stavbu
múra, ktorý je len časťou budúcej stavby, takáto stavba je v každom jej štádiu neoprávnená. Súd preto
v súlade s petitom žaloby žalovanej v 2. rade uložil povinnosť odstrániť všetok hnuteľný majetok v jej
vlastníctve a stavebný materiál a žalovaná v 2. rade je v zmysle rozhodnutia súdu povinná odstrániť aj
stavbu múrov a betónových prekladov, ktoré na parcele č. 330/5 realizovala.

52. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Pretože súd žalovanej v 2. rade neurčil lehotu
naplnenie,žalovanájepovinnásplniťsipovinnosťuloženúsúdomvlehotedotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení CSP. V časti zastaveného
konania súd zisťoval zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania. Dospel k záveru, že
zastavenie konania zavinili žalobcovia. Žalobcovia vzali žalobu späť po zmene petitu, pretože v prípade

vyhovenia žalobe v bode I. novoformulovaného petitu (o odstránenie hnuteľných vecí, stavebného
odpadu a stavby z parcely č. 330/5) nepovažovali zriadenie vecného bremena za potrebné. Z dôvodu
späťvzatia žaloby, súd musel konanie v časti o zriadenie vecného bremena zastaviť, pričom toto
zastavenie konania je nutné pripísať na ťarchu žalobcom. Pokiaľ by totiž žalobcovia petit formulovali ako
eventuálny, súd by nemusel konanie zastavovať. V časti zastaveného konania vznikol nárok na náhradu

trov konania žalovaným. Žalovaným však žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú. V časti konania,
ktorým súd žalobe vyhovel, považoval súd žalobcov za procesne úspešných, a to vo vzťahu k žalovanej
v 2. rade. Vzhľadom na zavinenie zastavenia časti konania žalobcami a zároveň procesný neúspech
žalovanej v 2. rade v zostávajúcej časti konania a nepreukázanie žiadnych trov na strane žalovaného
v 1. rade, súd nárok na náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo strán sporu.

Poučenie:

2 7C/32/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.