Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 60Cpr/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123219747
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123219747.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: A. B., narodená XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX/XX, D. XXX XX, právne zastúpená bratom JUDr. Ján Juhász, narodený
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F. žalovanému: F. G. H., so sídlom Timonova 2, Košice, IČO: 00 162
761 o určenie neplatnosti právneho úkonu na strane zamestnávateľa, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti výroku IV., že „Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku dodatočne
schváliť žalobkyni dovolenku na deň 13.3.2023“ z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2023 žalobca žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní
I. v celom rozsahu zrušil opatrenie žalovaného uvedeného v písomnom zázname z rokovania -
prejednanie zameškanej pracovnej zmeny - neplnenie pracovných povinností zo dňa 23.03.2023,
ktorým rozhodol, že žalobcovi: 1. za neospravedlnenú neprítomnosť v práci dňa 13.03.2023 (absenciu)
nebude vyplatený funkčný plat, 2. zamestnankyni zamestnávateľ na pracovisku odovzdal doručí
písomné upozornenie na dôsledné plnenie si pracovných povinnosti za deň 13.03.2023 prizná

žalobcovi dovolenku; II. V celom rozsahu zrušuje rozhodnutie žalovaného uvedeného v písomnom
upozornení zamestnanca sp. zn.: KONKE4/2023 zo dňa 23.03.2023, ktorým rozhodol, že žalobcovi: za
neospravedlnenú neprítomnosť v práci dňa 13.03.2023 nebude vyplatený funkčný plat, 2. uložil písomné
upozornenie na dôsledné dodržiavanie povinnosti zamestnanca vymedzené v ust. § 81 Zákonníka
práce v platnom znení najmä § 81 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení a zároveň upozornil na
dôsledné dodržiavanie pracovnej disciplíny.; III. Žalovaný je povinný v najbližšom výplatnom termíne od
právoplatnostirozsudkudoplatiťžalobcovinevyplatenýfunkčnýplatzadeň13.03.2023vsume31,48eur

a za túto dodatočne zaplatiť poistné na starobné poistenie, nemocenské poistenie a zdravotné poistenie
za deň 13.03.2023 a tieto zmeny zákonným spôsobom a v zákonnej lehote oznámiť zdravotnej poisťovni
a sociálnej poisťovni.; IV. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku dodatočne schváliť
žalobcovi dovolenku na deň 13.03.2023; V. Žalovaný je povinný v najbližšom výplatnom termíne od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V dôvodoch žalobného návrhu okrem iného žalobca uviedol, že medzi ním a žalovaným je založený

pracovný pomer na základe Pracovnej zmluvy š. 208/10 zo dňa 31.07.2003 v znení príslušných
dodatkov.Žalobcapočascelejdlhejdobyzamestnaniaužalovanéhosisvojepovinnostiplnilzodpovedne
a riadne a včas, pričom častokrát aj nad rámec svojich povinností vyplývajúcich z rozsahu prác
upratovačky (druh práce). Žalobca zároveň doposiaľ nemal žiadnu neospravedlnenú neprítomnosťna pracovisku. Voči žalobcovi nebolo vedené žiadne disciplinárne alebo iné konanie za porušenie
pracovných povinností. Žalobkyňa sa od 18.08.2021 striedavo so svojou dcérou starala o svojho
manžela, ktorému amputovali dolné končatiny a napriek tejto ťaživej životnej situácii si naďalej riadne

a včas plnila všetky svoje pracovné povinnosti. O týchto skutočnostiach týkajúcich sa rodinnej situácie
žalobca informoval žalovaného. Napriek tomu vyše pol roka v roku 2022 umývala sama všetky okná na
škole žalovaného. Postupne sa to ďalej stupňovalo tým, že zo strany žalovaného bola šikanovaná aj
tým, že žalovaný slovným príkazom ju nútil vykonávať práce nad rámec jej pracovnej náplne, pričom
túto prácu mala vykonávať iná osoba. Všetko vyústilo potom čo žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek

dňa 12.02.2023 a to pondelok dňa 13.03.2023, kedy žalobkyňa poskytovala svojmu ťažko zdravotne
postihnutému manželovi celodennú starostlivosť, pričom následný deň 14.03.2023 riadne a včas
nastúpila do zamestnania, pričom zároveň podpísala a predložila dovolenkový lístok na deň 13.03.2023
službukonajúcej vrátničke pani I. J., ktorú poprosila, aby tento zaniesla na poschodie na podpis
vedúcej, pričom tento postup sa bežne u žalovaného používa a v praxi realizuje a nielen pri ťažkých
životných situáciách, kedy sa dodatočne schváli dovolenka. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný

ako zamestnávateľ dňom 23.03.2023 začal voči žalobkyni konanie na základe ním uvádzaného
písomného záznamu z rokovania a písomného upozornenia zamestnanca za neospravedlnenú
neprítomnosť v práci dňa 13.03.2023, na základe ktorého jej nebol vyplatený funkčný plat za tento
deň a súčasne jej bolo uložené písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny za porušenie
povinnosti uvedenej v § 81 písm. b) Zákonníka práce. Žalobkyňa z uvedenými rozhodnutiami nesúhlasí

a to predovšetkým z dôvodu, že takéto konanie zo strany žalovaného voči jej osobe považuje za
diskrimináciu, teda porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a z tohto dôvodu tieto dokumenty
a ich prevzatie ani nepodpísala. Žalobkyňa, ktorá podľa jej názoru nebola poučená o práve podať
opravný prostriedok proti uvedeným rozhodnutiam, čo priamo vyplýva z týchto rozhodnutí, podala
v zákonnej lehote písomnú námietku na neplatnosť právneho úkonu na strane zamestnávateľa, ktorú

doručila žalovanému prostredníctvom poštového podniku a žiadala, aby autoremedúrou napravil tento
nezákonný stav. Tieto rozhodnutia podľa žalobkyne boli vydané v rozpore s § 17 Zákonníka práce,
na tieto právne úkony neudelil súhlas zástupca zamestnancov, a tieto neboli vopred prerokované so
zástupcami zamestnancov a neurobila sa vo forme, ktorá je zákonom predpokladaná, sú všeobecné
a zmätočné a navyše z uvedených rozhodnutí žalovaného vyplýva aj to, že žalovaný vôbec nepoučil

žalobkyňuoopravnomprostriedku.Vrámciuvedenéhožalobkyňapoukazujenapovinnosťzamestnanca
aj v prípade práceneschopnosti predložiť doklad o trvaní PN v lehote 5 dní od jej nástupu svojmu
zamestnávateľovi, aby mu tento nedal absenciu za neprítomnosť na pracovisku. Na základe týchto
skutočností žalobkyňa žiadala, aby žalovaný v rámci autoremedúry zrušil ním vydané rozhodnutia.
Opätovne poukázala na to, že odborový orgán, ktorého je žalobkyňa členom vopred neprerokoval

uvedené rozhodnutia žalovaného zákonom predpísaným spôsobom. Žalobkyňa po tom, čo podala
námietku na neplatnosť právneho úkonu na strane zamestnávateľa zo dňa 17.09.2023 obdŕžala aj
odpoveď žalovaného a to listom zo dňa 17.10.2023, v ktorej sa podľa názoru žalobkyne žalovaný zmohol
len na účelové tvrdenia a o. i., aj na to, že žalovaným vydané rozhodnutia, ktoré žalobkyňa napadá
sú faktickými úkonmi, ktoré súd nepreskúmava, čo podľa názoru žalobkyne neobstojí a tento názor je

v rozpore s § 14 Zákonníka práce. Žalobkyňa má za to, že konanie žalovaného bolo v rozpore s § 13 ods.
1, 3, a 4 Zákonníka práce, keď voči nej postupoval v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.
Žalobkyňa má za to, že konaním žalovaného ide o svojvôľu žalovaného a o jeho konanie v rozpore
s dobrými mravmi s cieľom pripraviť si podklady na spôsob ukončenia pracovného pomeru so žalobcom,
ktorý dovŕšil dôchodkový vek, čo veľmi jasne vyplýva z hore uvedených skutočností.

3. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k podanej žalobe doručeného súdu 11.12.2023 okrem iného
uviedol, že ju považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a žiada konajúci súd, aby ju z tohto dôvodu
zamietol. Ku skutkovému stavu žalovaný uviedol, že dňa 13.03.2023 zistil zameškanú pracovnú zmenu
u žalobkyni a to vykonaním kontroly prítomnosti zamestnancov na pracovisku a plnením pracovných

povinností zamestnancov z odd. technicko-ekonomických činností. Uvedená kontrola bola vykonaná
priamou nadriadenou žalobkyne a to cez elektronicky systém v portáli EDUPAGE a taktiež osobne na
pracovisku o 07:20 hod. a neskôr o 13tej hod v sídle žalovaného (pracovisko žalobkyne). V tomto smere
žalovaný len dopĺňa, že v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov má žalobkyňa
pracovný pomer, v rámci ktorého má určený pracovný čas od 7:00 hod do 15:00 hod, s miestom výkonu

práce v sídle žalovaného. Teda z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa nenachádzal v mieste výkonu
práce počas celej pracovnej zmeny dňa 13.03.2023 a to bez toho, aby riadnym spôsobom oznámila
žalovanému neprítomnosť v práci pre prekážku na strane zamestnanca, nepožiadala o pracovné voľno
a ani o schválenie dovolenky žalovaného. Priama nadriadená žalobkyne o dôvode jej neprítomnosti napracoviskunemalažiadnuvedomosť,dôvodneprítomnostisizisťovalaajtelefonickyo11:03hod.,pričom
telefonát bol neúspešný. Navyše žalovaný v tento deň nemal žiaden doklad a ani niekoľko dní po tomto
dni respektíve ani doposiaľ, ktorý by preukázateľne zdôvodňoval neprítomnosť v práci. Z tohto správania

žalobkyne mal žalovaný jednoznačne za to, že pracovná zmena žalobkyne bola z jej strany zameškaná,
teda v uvedený deň si neplnila riadne svoje povinnosti na pracovisku, ktoré bolo dohodnuté ako miesto
výkonu práce. Na podnet žalovaného dňa 23.03.2023, t.j. 9 deň po neospravedlnenej absencii bolo
zvolané pracovné stretnutie vo veci riešenia zameškanej pracovnej zmeny. Na pracovnom stretnutí
bola prítomnými zástupcami žalovaného - priamou nadriadenou a štatutárom žalovaného - žalobkyňa

riadne oboznámená s problematikou a riadne poučená. K veci sa žalobkyňa vyjadrila, že s vedenými
skutočnosťami o jej neprítomnosti v práci - absenciou nesúhlasí a uviedla, že všetky predchádzajúce
roky svedomito pracovala a má v starostlivosti chorého manžela. Žalovaný konštatoval, že uvedené
správanie žalobkyne dňa 13.03.2023 vyhodnocuje ako neospravedlnenú neúčasť na pracovisku, ktoré
v súlade s ust. § 144 ods. 2 zákonníka práce v platnom znení sa za výkon práce neposudzuje. Toto
konania súčasne považuje za porušenie ust. § 81 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení. Dňa

17.03.2023 žalovaný požiadal o prerokovanie neprítomnosti v práci žalobkyne príslušnú odborovú
organizáciu písomne. Na základe čoho, bola výborom odborovej organizácie prerokovaná žiadosť
žalovaného dňa 20.03.2023. Na základe odporúčania a stanoviska základnej odborovej organizácie
žalovaný následne rozhodol, že za neospravedlnenú absenciu v práci dňa 13.03.2023 nebude žalobkyni
vyplatený funkčný plat a súčasne jej zamestnávateľ doručí písomné upozornenie na dôsledné plnenie si

pracovných povinností. Na záver žalovaný k uvedenému uvádza, že od septembra 2021 je u žalovaného
zavedený elektronický systém dochádzka zamestnancov v portáli EDUPAGE, pričom žalobkyňa mala
súhlas od žalovaného - výnimku, v prípade žiadosti o dovolenku, požiadať o ňu prostredníctvom
papierovéhotlačiva- DOVOLENKA. Dodnešnéhodňažalobkyňarelevantnýmspôsobomnepreukázala
a nepožiadala o dovolenku respektíve iným spôsobom nepreukázala dôvod svojej neprítomnosti

na pracovisku v predmetný deň. Súčasne žalobkyňa mala vedomosť o povinnosti akým spôsobom
predkladá dovolenkový lístok žalovanému, teda ako má požiadať o dovolenku a až po jej odsúhlasení
môže dôjsť k jej čerpaniu. Na základe týchto skutočností považuje žalovaný celu žalobu za nedôvodnú
a žiada ju ako celok zamietnuť.

4. V doplňujúcom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.12.2023 žalovaný okrem
iného poznamenáva, že žalobkyňa v žalobnom návrhu ani inak nepopiera, že v deň 13.03.2023 mala
neospravedlnenú absenciu. Následne zopakoval dôvody, ktoré uviedol v prvotnom svojom vyjadrení,
pričom záverom uviedol, že má naďalej za to, že postupoval zákonným spôsobom a nijako nezasiahol do
práv žalobkyne. Pracovný pomer naďalej trvá, žalobkyňa sa medzičasom stala poberateľkou starobného

dôchodku, žalobkyňa je na dočasnej PN od 26.06.2023, na zabezpečenie upratovacích prác, na
zastupovanie bol žalovaný nútený prijať zamestnankyňu, vzhľadom na to, že v budove školy boli iba 2
upratovačky, z toho jedna bola žalobkyňa. Vymáhaná čiastka vo výške 31,48 eur, titulom nevyplatenej
časti platu je tak nepatrná vo vzťahu k zvyšku petitu považuje tento za nevykonateľný.

5. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu v písomnej reakcii doručenej súdu prvej inštancie dňa
28.12.2023 zopakovala dôvody podaného žalobného návrhu, a naviac k veci uviedla, že tvrdenia
žalovaného uvedené v jeho podaniach považuje za nepravdivé, účelové, klamlivo vykonštruované, aby
žalovaný budil dojem, že postupoval a vydal rozhodnutia v súlade so zákonom. Podľa názoru žalobkyne
je však opak pravdou. Súčasne uviedla, že prostredníctvom svojho zástupcu sa oboznámila s osobným

spisom vedenom u žalovaného na základe jeho žiadosti. V tomto kontexte uvádza, že po nahliadnutí
do tohto spisu zistila, že sa tam nenachádzajú iné dokumenty ako tie, ktoré prikladá v rámci prílohy č.
12 a teda hlavne sa tam nenachádza žiadna písomná žiadosť na príslušnú odborovú organizáciu, na
základe ktorej mal byť prejednaný skutok žalobkyne - neospravedlnená absencia. Z tohto dôvodu, že
tieto písomnosti žalovaný nepredložil žalobcovi, ani jeho splnomocnenému zástupcovi, respektíve ani

súdu. Súčasne zopakovala, že si doposiaľ plnila svoje povinnosti svedomito, riadne a včas a z tohto
dôvodu aj veľmi ťažko znáša udelenie absencie.

6. Na nariadenom pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach a postojoch.

7. Súd vykonal dokazovanie a to listinami predloženými stranami sporu:
· Žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2023 spolu s prílohami – Pracovná zmluva zo dňa 31.7.2003,
Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2.6.2004, Pracovná zmluva zo dňa 30.6.2004, Dohoda
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.6.2005, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.4.2006,Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.8.2006, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
30.10.2006, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2007, Urgencia s výzvou nevyhotovených
požadovaných dokladov – odpoveď zo dňa 26.9.2023, Výpis z mzdového listu za rok 2016, 2017, 2018,

2019, 2020, 2021, 2022, Fotokópia - Dovolenkového lístka na č.l. 26, Záznam z pracovného rokovania
zo dňa 23.3.2023, Písomné upozornenie zamestnanca zo dňa 23.3.2023, Námietka na neplatnosť
právneho úkonu na strane zamestnávateľa zo dňa 17.9.2023, Námietka na neplatnosť právneho úkonu
na strane zamestnávateľa – odpoveď zo dňa 17.10.2023,
·Vyjadrenímžalovanéhodoručenésúdudňa11.12.2023spolusdochádzkouzamestnancanač.l.45-47,

· Vyjadrením žalovaného doručené súdu dňa 28.12.2023 spolu s kópiou – Záznam z pracovného
rokovania zo dňa 23.3.2023,
· Vyjadrením žalobkyne doručeným súdu dňa 28.12.2023 spolu s prílohou – Žiadosť s informatívnou
verziou návrhu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.6.2023, Vyjadrenie sa k písomnej
žiadosti, Žiadosť o nahliadnutie do osobného spisu zamestnanca zo dňa 28.6.2023, Potvrdenie
o odovzdaní a prevzatí dokumentov z osobného spisu na č.l. 60-61,

· Zápisnicou z mimoriadneho zasadnutia výboru Základnej organizácie OZ PŠ aV na Slovensku pri
Konzervatóriu v Košiciach zo dňa 20.3.2023,
· Žiadosťou o prerokovanie zo dňa 17.3.2023 výsluchom strán sporu ako aj navrhovaných svedkov
a zistil tento skutkový stav:

8. Na pojednávaní dňa 08.07.2024 zástupca žalobkyne vzal žalobu v časti výroku IV. späť, pričom
toto späťvzatie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu došlo k ukončeniu pracovného pomeru a do na
základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.06.2024. Žalovaný s uvedeným čiastočným
späťvzatím súhlasil.

9. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy č. 208/10
zo dňa 31.07.2003v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02.06.2004, 28.06.205, zo dňa
27.04.2006, zo dňa 07.08.2006, zo dňa 30.10.2006 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
31.01.2007 na pracovnú pozíciu: upratovačka, s určeným pracovným časom od 07:00 hod do 15: 00

hod, s miestom výkonu práce, Konzervatórium, Timonova 2, Košice. Uvedené skutočnosti neboli medzi
stranami sporu sporné.

10. Súd prvej inštancie súčasne v rámci predbežného právneho posúdenia s ohľadom na písomné
vyjadrenia strán sporu uzavrel, že za nespornú skutočnosť možno považovať aj, že žalobkyňa dňa

13.03.2023 nenastúpila do práce a rovnako tak, že žalobkyňa túto skutočnosť neoznámila svojmu
zamestnávateľovi cestou jej priameho nadriadeného prípadne iného zamestnanca žalovaného.

11. Z dovolenkového lístka (č.l. 26), ktorý predložila žalobkyňa spolu so žalobou súd zistil, že žalobkyňa
žiadala od svojho zamestnávateľa dovolenku na deň 13.03.2023, pričom tento dovolenkový lístok je

podpísaný len žalobkyňou a žiadosť o poskytnutie dovolenky je datovaná 13.03.2023. V časti „schválil“
nie je uvedený ani dátum ani podpis oprávnenej osoby, ktorá je (resp. bola) oprávnená schváliť
dovolenku žalobkyni.

12. Z dochádzky zamestnanca (č.l. 47) súd okrem iného zisťuje, že žalobkyňa pondelok dňa 13.03.2023

nebola v práci od 07:00 do 14:30 a má v danom prípade udelenú a vyznačenú absenciu.

13. Z dovolenkového lístka, ktorý predložil žalovaný (č.l. 48) súd zistil, že sa jedná o dovolenkový
lístok žalobkyne na deň 06.02.2023, ktorý predložila na schválenie 03.02.2023 a bol jej nadriadeným
schválený 03.02.2023.

14. Zo záznamu z pracovného rokovania - prejednanie zameškanej pracovnej zmeny – neplnenie
pracovných povinností zo dňa 23.03.2023 súd okrem iného zisťuje, že žalovaný v zastúpení Mgr.
Art. K. C., K., L. H. M. a M. I. prerokovali neprítomnosť žalobkyne v práci dňa 13.03.2023, pričom
v zázname je uvedené, že o neprítomnosti sa dozvedeli jednak vykonaním kontroly prítomnosti

zamestnancov na pracovisku prostredníctvom aplikácie EDUPAGE ako aj osobne o 07:20 a o 13:00
hod. na pracovisku zamestnancov a to priamou nadriadenou žalobkyne p. H. M.. Súčasne je
v zázname uvedené, že menovaná neuviedla dôvody jej neprítomnosti v práci a ani nepožiadala svojho
zamestnávateľa o udelenie pracovného voľna resp. dovolenky na tento deň. Zástupca žalovanej zisťovalajtelefonickydôvodyjejneprítomnostivčase11:03hod.,aleneúspešne.Žalobkyňaboladňa23.03.2023
prítomnými účastníkmi tohto pracovného rokovania riadne oboznámená a poučená. Žalobkyňa sa
vyjadrila, že s uvedenými skutočnosťami o jej neprítomnosti v práci - „absenciou“ nesúhlasí, že všetky

predchádzajúce roky svedomito pracovala, a má v starostlivosti postihnutého manžela. Žalovaný ako
zamestnávateľ vyhodnotil správanie žalobkyne dňa 13.03.2023 ako neospravedlnenú neprítomnosť,
ktoré v súlade s § 144a ods. 2 Zákonníka práce sa za výkon práce nepovažuje. Zároveň toto zameškanie
považuje za porušenie ust. 81 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení. Uvedené správanie žalovaný
žalobkyni dôrazne vytkol s tým, že ju poučil, že je povinná o dovolenku alebo o pracovné voľno

vopred požiadať riaditeľku školy, musí dodržiavať všetky pracovné povinnosti a pracovnú disciplínu.
Dňa 17.03.2023 žalovaný predložil žiadosť o prerokovanie neprítomnosti v práci (zameškanie práce)
príslušnejodborovejorganizácii.Žiadosťbolavýboromprerokovanádňa20.03.2023.Následnežalovaný
ako zamestnávateľ rozhodol o opatrení: 1) za neospravedlnenú neprítomnosť v práci dňa 13.03.2023
(absenciu) nebude vyplatený funkčný plat; 2) zamestnankyni zamestnávateľ na pracovisku odovzdá
- doručí písomné upozornenie na dôsledné plnenie pracovných povinnosti. Z uvedeného záznamu

vyplýva, že žalobkyňa hoci bola prítomná na tomto prerokovaní odmietla tento záznam podpísať, čo
potvrdili svojimi podpismi aj ďalší dvaja svedkovia. (č.l. 25)

15. Z písomného upozornenia zamestnanca zo dňa 23.03.2023 súd okrem iného zistil, že žalovaný ako
zamestnávateľ na základe toho, že dňa 13.03.2023 zistil neprítomnosť žalobkyni v práci - zameškaná

zmena má za to, že žalobkyňa si v daný deň neplnila svoje pracovné povinnosti v dohodnutom čase
a na pracovisku, ktoré je dohodnutým miestom výkonu práce. Žalovaný uvedené správanie vyhodnotil
ako neospravedlnenú neprítomnosť – neospravedlnené zameškanie práce, ktoré v súlade s ust. §
144a ods. 2 Zákonníka práce v platnom znení sa za výkon práce nepovažuje, uvedené správanie
považuje za dôvod menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Uvedené správanie považuje

súčasne za porušenie § 81 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení tým, že v deň 13.03.2023, keďže
žalobkyňa nebola na pracovisku na začiatku pracovného času a nevyužívala pracovný čas na prácu.
Súčasne žalovaný uviedol, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky podľa § 141 Zákonníka práce
v platnom znení pre posúdenie jej neprítomnosti ako ospravedlnenej. Záverom žalovaný uviedol, že
žalobkyni za uvedený deň nebude vyplatený funkčný plat a súčasne jej uložil písomné upozornenie na

dôsledné dodržiavanie povinnosti zamestnanca a dôsledné dodržiavanie pracovnej disciplíny. Uvedené
upozornenie žalobkyňa neprevzala a odmietla prevzatie potvrdiť podpisom, čo potvrdili dvaja svedkovia
svojimi vlastnoručnými podpismi. (č.l. 28)

16. Uvedené upozornenie ako aj rozhodnutia, ktoré žalovaný v tejto súvislosti prijal žalobkyňa napadla

v rámci „námietky na neplatnosť právneho úkonu na strane zamestnávateľa“ zo dňa 17.09.2023,
pričom okrem iného uviedla, že tieto boli vydané v rozpore s § 17 Zákonníka prác, neboli vopred
prerokované so zástupcami zamestnancov a neurobili si formou predpísanou týmto zákonom, sú
všeobecné, zmätočné a navyše z uvedených rozhodnutí zamestnávateľa vyplýva aj to, že , že žalovaný
ako zamestnávateľ nepoučil žalobkyňu o opravnom prostriedku, ktorý môže podať proti uvedeným

rozhodnutiam. Súčasne vytkol žalovanému, že zamlčal podstatné a závažné skutočnosti uvádzané
žalobkyňou, ktoré spočívali v tom, že už dňa 14.03.2023 predložila svojmu nadriadenému dovolenkový
lístok na deň 13.03.2023 a uviedla veľmi závažné dôvody svojej neprítomnosti na pracovisku, ktoré
spočívali v starostlivosti o chorého a invalidného manžela. Na základe tejto námietky žalobkyňa žiadala
zrušiť uvedené rozhodnutia v celom rozsahu a priznať žalobkyni dovolenku za deň 23.03.2023 a vyplatiť

jej nevyplatený funkčný plat za uvedený deň. (č.l. 29)

17. Z odpovede žalovaného súd okrem iného zisťuje, že žalovaný uviedol žalobkyni, že sa jedná o tzv.
fakticky právny úkon v pracovnom práve, teda je to úkon, ktorý nesmeruje ku vzniku, zmene a zániku
práv a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch. Z uvedeného vyplýva, že ani súd ich nepreskúmava

z hľadiska ich platnosti, preskúmava iba to, či boli skutočne spravené a či boli spravené oprávnenou
osobou. K schváleniu alebo čerpaniu dovolenky žalovaný uviedol, že tento je v zmysle príslušných
ustanovení Zákonníka práce plne v dispozícií žalovaného (pokiaľ ide o jeho schválenie) Ak pracovník
požiada o udelenie dovolenky a jeho nadriadený (do právomoci ktorého takýto úkon patrí), mu dá súhlas
na čerpanie dovolenky, potvrdí to písomne, resp. schváli, tak až následne môže zamestnanec dovolenku

čerpať. K uvedenému v prejednávanom prípade nedošlo. Žalovaný má za to, že dovolenka na konkrétny
deň určená nebola a preto má žalovaný za to, že postupoval správne.18. Z výsluchu žalobkyne súd okrem iného zistil, že táto potvrdila, že dňa 13.03.2023 nebola prítomná
v práci, pričom poukázal na tú skutočnosť, že má chorého manžela, o ktorého sa v daný deň starala.
Doposiaľ u žalovaného nemala problém s dochádzkou a to od začiatku jej pracovného pomeru.

Hneď nasledujúci deň vypísala dovolenkový lístok, odovzdala ho vrátničke, ktorú poprosila, aby tento
dovolenkový lístok zaniesla ekonómke. Neviem však prečo ho vrátnička odniesla, či ho neodniesla, ale
neskôr o niekoľko dní na vrátnici bol prítomný pán údržbár, ktorý tam niečo robil a pri tejto príležitosti
oblialstôl,naktorombolpoloženýdovolenkovýlístoknačomaupozornil,žetamjejejdovolenkovýlístok.
Následne teda dotazovala pani vrátničku, prečo tento dovolenkový lístok neodniesla, ako ju poprosila.

Vrátnička uviedla, že „hore“ tento dovolenkový lístok nechceli prevziať. Následne jej bola udelená
absenciaaupozornenie,ktoréodmietlapodpísaťztohodôvodu,žehonepovažovalazadôvodné.Pokiaľ
ide o prejednanie uvedeného skutku so zástupcami zamestnancov má za to, že k uvedenému nedošlo,
lebo jej to potvrdila aj pani D., ktorá je členkou odborov, resp. predsedníčkou odborov. Pokiaľ ide o šikanu
túto vnímala v tom, že spolu s jej kolegyňou jej zamestnávateľ neumožnil sa ani najesť, čo v zásade
trvalo desať minút, keď zastali v práci boli kontrolované nadriadenou, pričom v roku 2020 upratovala

veľké miestnosti a v období jún až september 2022 upratovala len sama.

19. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného súd okrem iného zistil, že je riaditeľkou, resp.
štatutárnou zástupkyňou žalovaného od roku 2019. S pani B. má pracovný vzťah, o uvedenej situácii
sa dozvedela od hospodárky školy, ktorá kontrolovala elektronický dochádzkový systém, ktorý je na

škole zavedený od roku 2021 a v ktorom pani hospodárka školy, že dňa 13.3.2023 nie je zaznamenaná
prítomnosť žalobkyne na pracovisku, načo ju kontaktovala telefonicky, avšak bezvýsledne. Z tohto
elektronického dochádzkového systému súhlasila s dvomi výnimkami a to pokiaľ ide o osobu pani
žalobkyne a pani D., teda jedná sa o elektronický systém Edupage, kde týmto dvom dámam povolila
schvaľovanie dovolenky tak, ako tomu bolo do zriadenia elektronického dochádzkového systému, teda

prostredníctvom dovolenkového lístka, ktoré boli povinné predložiť svojej priamej nadriadenej a po
ústnom schválení jej osobou, tento dovolenkový lístok podpisovala hospodárka. Dňa 15.3.2023 sa
až pani hospodárka dozvedela, že je tam žalobkyňou podpísaný dovolenkový lístok, ktorým ako keby
žiadala žalobkyňa schváliť dovolenku spätne k dátumu 13.3.2023. Vzhľadom na túto situáciu očakávala
teda, že príde nejaké ospravedlnenie, prípadne návrh na odpracovanie pracovnej zmeny v inom termíne,

to sa bohužiaľ nestalo, preto pristúpila Dňa 15.3.2023 sa až pani hospodárka, že je tam žalobkyňou
podpísaný dovolenkový lístkom, ktorý ako keby žiadala žalobkyňa schváliť spätne k dátumu 13.3.2023.
Vzhľadom na túto situáciu očakávala, že príde nejaké ospravedlnenie, prípadne návrh na odpracovanie
pracovnej zmeny v inom termíne, to sa bohužiaľ nestalo. Z tohto dôvodu preto pristúpila k tomu, že si
žalobkyňu zavolala, kde jej uviedla všetky tieto skutočnosti, resp. od nej aj žiadala doklad potvrdzujúci

jej absenciu na pracovisku dňa 13.3.2023, ktorý neobdŕžala a z tohto dôvodu ju poučila, že došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny a neospravedlnenej absencii na pracovisku a poučila ju aj o tom, že
za uvedený deň jej nebude vyplatená mzda v príslušnej výške. Potvrdila, že mala vedomosť o situácii
žalobkyni v jej rodine pokiaľ ide o chorého manžela. Súčasne uviedla, že k písomnému upozorneniu
pristúpila kvôli tomu, že v minulosti žalobkyňu dvakrát ústne upozorňovala na riadne plnenie si svojich

pracovných úloh.

20. Zo žiadosti o prerokovanie zo dňa 17.03.2023 súd okrem iného zistil, že žalovaný požiadal Základnú
organizáciuOZPŠaVnaSlovenskuprikonzervatóriuvKošiciachoprerokovaniezameškaniapracovnej
zmeny žalobkyne zo dňa 13.03.2023, pričom v žiadosti žalovaný uviedol svoje zistenia. Uvedenú žiadosť

prevzala ZO OZ PŠaV dňa 17.03.2023, čo vyplýva z pečiatky na samotnej žiadosti a vlastnoručného
podpisu zodpovednej osoby. (č.l. 86)

21. Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia výboru Základnej organizácie OZ PŠ a V na Slovensku
pri konzervatóriu v Košiciach súd okrem iného zistil, že sa konalo 20.03.2023 o 14.00, za účasti H. D.,

M. L., M. B. a p. I., v rámci ktorého sa preberali skutkové okolnosti týkajúce sa neprítomnosti žalobkyne
na pracovisku dňa 13.03.2023, a to z dôvodu, že im bola predložená žiadosť žalovaného na posúdenie
a prerokovanie neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny. Na základe tohto prerokovania
prítomní zástupcovia výboru boli toho názoru, že v dohodnutom čase a počas pracovnej zmeny si
žalobkyňa neplnila pracovné povinnosti na dohodnutom pracovisku a to bez náležitého ospravedlnenia.

Odporučili žalovanému vyvodiť voči zamestnankyni zodpovednosť a dôrazne ju upozorniť na plnenie si
pracovných povinností, dodržiavanie pracovnej disciplíny a upozorniť ju že je povinná o dovolenku alebo
o pracovné voľno vopred požiadať riaditeľku školy.22. Z listiny na č.l. 93 (odpoveď na výzvu súdu adresovanej Základnej organizácie OZ PŠ a V na
SlovenskuprikonzervatóriuvKošiciach),súdzisťuje,žezostanovakoanizinýchinternýchpredpisovim
ako organizácií nevyplýva osobitná povinnosť viesť správu registratúry. Evidencia došlých a odoslaných

zásielok je internou záležitosťou ZO, tak isto aj číslovanie a označovanie dokumentov. Súčasne uviedli,
že spochybňovanie označovania dokumentov zo strany žalobkyne nemôže byť samo o sebe dôvodom
pre spochybňovanie obsahu samotných dokumentov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že na svojom
zasadnutí riadne prerokovali požiadavku zamestnávateľa, ktorou bola neprítomnosť v práci žalobkyne.

23. Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.06.2024 súd zistil, že strany sporu medzi sebou
uzatvorili dohodu o skočení pracovného pomeru ku dňu 26.06.2024 (posledný deň pracovného pomeru
je 26.06.2024). Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo, že na základe záverov lekárskeho
posudku žalobkyňa dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ nemá pre
ňu inú vhodnú prácu. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj lekársky posudok. (č.l. 101)

24. Z výsluchu svedkyne Mgr. Bartovej súd okrem iného zisťuje, že vzhľadom k tomu, že je členkou
odborovej organizácie, dňa 20.3.2024 prejednávala absenciu pani žalobkyne a na tomto stretnutí prijali
rozhodnutie podľa kritérií resp. poriadku odborovej organizácie a pristúpili k návrhu pani riaditeľky, že
sa jedná o absenciu. O uvedených skutočnostiach sa dozvedeli od pani H. D., ktorá ich ešte predtým
na túto skutočnosť upozornila. Žalobkyňa nebola prítomná na tomto prejednávaní, nakoľko to nebolo

nevyhnutné a bolo v súlade s ich internými predpismi. Potvrdila, že pokiaľ ide o absencie žalobkyne tie
boli opakované, avšak doteraz sa prejednávali len ústne zo strany vedenia žalovaného.

25. Z výsluchu svedkyne I. súd okrem iného zisťuje, že inkriminovaný deň si pamätá, nakoľko bol
pondelok a keďže pracovala ako mzdárka vykonávala dochádzku aj sama. S osobou žalobkyne sa

stretávali pri príchode na vrátnici, čo sa v daný deň nestalo a svedkyňa registrovala, že tam nie
je žalobkyňa. Následne pani žalobkyňu čakali, viem, že je volala aj pani hospodárka, pani M., aj
pani riaditeľka, ale neúspešne. Rovnako tak sa ani pani žalobkyňa neozvala do školy, ale zástupcom
žalovaného a v utorok v nasledujúci deň prišla do práce normálne a do piatku pracovala a bez toho,
aby mala akýkoľvek záujem povedať, čo sa stalo, prečo nebola prítomná v pondelok v práci. Z tohto

dôvodu sa vlastne aj na úrovni vedenia školy, aj odborovej organizácie dohodli, že sa stretnú v pondelok
a riešili túto udalosť, tento skutok a dospeli k záveru, že to teda je absencia, neospravedlnená absencia
na pracovisku za uvedený deň. Uvedenú absenciu prejednávali na podklade žiadosti iné listiny nemali
k dispozícii, keďže žiadne neboli z dôvodu, že sa jednalo o neospravedlnenú absenciu. Súčasne mali
dokladoevidenciidochádzkyasúčasneplatí,žeužoddňa13.03.2023malasvedkyňapriamovedomosť

že žalobkyňa nebola na pracovisku v tento deň. Na otázku, či sa zápisnica z rokovania výboru zakladá
do osobného spisu žalobkyne svedkyňa uviedla, že nie nakoľko slúži potrebám odborovej organizácie.
Pokiaľ ide o rodinnú situáciu žalobkyne, táto trvá podľa jej vedomostí už 5 rokov, preto samotný tento
fakt jej neprítomnosť nemohol ospravedlniť.

26. Z výsluchu svedkyne B. súd okrem iného zistil, že dňa 20.3.2023 sa stretli ako výbor ROH za
účasti pani D., pani L. a pani I. ako mzdárky s tým, že prerokovali podnet pani riaditeľky pokiaľ ide
o neospravedlnenú absenciu pani žalobkyne zo dňa 13.3.2023, nakoľko túto povinnosť majú v zmysle
Kolektívnej zmluvy, ako aj zo Zákonníka práce. Od roku 2021 sa na škole „čipujú“ tzn. že sa označujú
čipom pri príchode do zamestnania. V prípade neprítomnosti na pracovisku je potrebné dať žiadosť

o dovolenku vopred, alebo oznámiť tieto skutočnosti vopred, najneskôr teda ráno, keď sa samozrejme
môže stať skutočnosť, že niekto ráno nemôže prísť do práce. O potrebe prerokovať skutok žalobkyne
sa dozvedela od pani D. cca 2-3 dni pred jeho konaním. Súčasne potvrdila závery a priebeh tohto
prerokovania.

27. Z výsluchu svedkyne pani M. – priama nadriadená žalobkyne, súd okrem iného zistil, že uvedené sa
stalo dňa 13.3.2023, kedy zistila, že pani B., teda pani žalobkyňa neprišla na pracovisko. U žalovaného
funguje systém pre všetkých zamestnancov, systém EduPage, ktorý zaznamenáva príchody rovnako
tak odchody z pracoviska, ako aj dôvody v neprítomnosti jednotlivých zamestnancov na pracovisku.
Pani žalobkyňa mala zo strany pani riaditeľky výnimku pokiaľ ide o dovolenky, tieto predkladala stále

v písomnej forme. Čiže uvedenú skutočnosť, že pani žalobkyňa nie je na pracovisku si overila aj
v systéme EduPage, kde takisto nebola vyznačená jej prítomnosť na pracovisku. Následne pani
žalobkyňu kontaktovala telefonicky, ale bez odpovede a uvedené oznámila pani riaditeľke. V stredu za
ňou pani žalobkyňa prišla s dovolenkovým lístkom, ktorý jej odmietla antidátovať a približne o týždeňsa stretli v zložení pani riaditeľka, pani mzdárka a ona, aj s pani žalobkyňou, kde pani žalobkyňa sa
ospravedlňovala z dôvodu, kde uviedla dôvod, pre ktorý nemohla byť na pracovisku, ale žiadne písomné
potvrdenie o tomto, že navštívila lekára nám nepredložila a následne jej bolo odovzdané Upozornenie

o porušení pracovnej disciplíny, ako aj Oznámenie o krátení alikvotnej časti mzdy za neprítomnosť na
pracovisku.

28. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu resp. ich zástupcovia neuviedli. Súčasne
súd nepovažoval za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie nakoľko súd mal dostatočne ustálený

skutkový stav v prejednávanom spore, pričom predmetom sporu bolo posúdenie a vyriešenie otázok
týkajúcich sa existencie neprítomnosti žalobkyne na pracovisku počas pondelka dňa 13.03.2023,
dôvodov jej absencie, prerokovania tejto absencie so zástupcami zamestnancov a prijatie opatrení
zo strany žalovaného. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie v súlade so zásadou hospodárnosti konania
upravenej v článku 17 Civilného sporového poriadku nevykonal dôkazy, ktoré nesúviseli s predmetom
konania, kde v rámci vykonaného dokazovania došlo k jednoznačnému ustáleniu odpovedí na podstatné

skutkové otázky, ktoré bolo potrebné v tomto spore vyriešiť.

29. Právne posúdenie súdu prvej inštancie:

30. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného

útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

31. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

32. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové

tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Podľa ust. § 152 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je
právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

34. Podľa ust. § 319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať.

35. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“), tento
zákonupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislostisvýkonomzávislejprácefyzickýchosôb
pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

36. Podľa ust. § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

37. Podľa ust. § 15 ZP, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa
urobil, zodpovedá dobrým mravom.

38. Podľa ust. 16 ods. 1 ZP, na právne úkony, pri ktorých sa vyžaduje písomná forma, je potrebná
u tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, notárska zápisnica alebo zápisnica potvrdená dvoma súčasne
prítomnými zamestnancami zamestnávateľa o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.

39. Podľa ust. § 13 ods. 4 ZP, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí
byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.40. Podľa § 17 ods. 1 ZP, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

41. Podľa ust. § 17 ods. 2 ZP, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo

zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon,
ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil
formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis.

42. Podľa ust. § 17 ods. 3 ZP, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

43. Podľa ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, (ďalej len „OZ“), právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré

právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

44. Podľa ust. § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

45. Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

46. Podľa ust. § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončí a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým

skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

47. Podľa ust. § 77 ods. 1 veta prvá ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer

skončiť.

48. Podľa ust. § 88 písm. c) ZP, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas
na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,

49. Podľa ust. § 144 ods. 1 ZP, ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas
požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť
zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

50. Podľa ust. § 144 ods. 2 ZP, prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi

preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.
Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania
a potvrdzovania prekážky v práci.

51. Podľa ust. 144a ods. 2 písm. f) ZP, neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti.

52. Podľa ust. § 144a ods. 6 ZP, o tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje
zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

53. Podľa ust. § 144 CSP, Žalobca môže vziať žalobu späť.

54. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

55. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení

a dospel k nasledujúcemu záveru:56. Výrokom I. súd prvej inštancie reagoval na využitie dispozičného práva žalobkyne, kedy na
pojednávaní 08.07.2024 vzala žalobu v časti týkajúcej sa žalobného petitu označeného výrokom „IV.“
späť, a preto v súlade s ustanovením § 144 CSP konanie v tejto časti zastavil.

57. Súd predmetný spor posúdil ako individuálny pracovnoprávny spor, v rámci ktorého žalobkyňa
žiadala zrušiť rozhodnutia -opatrenia žalovaného, ktoré spočívali v upozornení na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 23.03.2023 ako aj nevyplatenie funkčného platu za deň neospravedlnenej absencie
13.03.2023 a následné doplatenie sumy 31,48 eur za nevyplatený funkčný plat za deň 13.03.2023

v najbližšom výplatnom termíne.

58. V prvom rade súd uvádza, že ustanovenie § 15 ZP predstavuje dôležité pravidlo pre výklad pojmu
právny úkon, ktoré podlieha súladu s dobrými mravmi. Zákonník práce z dôvodu subsidiárnej pôsobnosti
Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce nevymedzuje pojem „právny úkon“. Z
dôvodu subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne účely treba používať pojem

„právny úkon“ tak, ako ho vymedzuje Občiansky zákonník. Podľa § 34 OZ právnym úkonom aj pre oblasť
pôsobnosti Zákonníka práce je prejav vôle, ktorý smeruje najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých
práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Legálna definícia právneho
úkonu, tak ako ho zakotvuje OZ, znamená, že ak sa v praxi nenaplnia všetky definičné znaky právneho
úkonu, nejde o právny úkon, a preto nie je v tejto súvislosti relevantná ani otázka platnosti či neplatnosti

právneho úkonu.

59. Prejav vôle, ktorý nesmeruje ku vzniku, zmene a zániku práv a povinností v pracovnoprávnych
vzťahoch, nie je v prevažnej miere prípadov právnym úkonom. Takýto úkon sa označuje ako faktický
úkon, ktorý má právnu relevanciu v prípadoch predpokladaných zákonom (napr. písomná výzva

zamestnávateľa v súvislosti so skončením pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa alebo
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, rozhodnutie odborovej organizácie k žiadosti
zamestnávateľa o predchádzajúci súhlas so skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
písomné potvrdenie zamestnanca o prevzatých predmetoch a podobne). V nadväznosti na právny
úkon účastníka pracovnoprávneho vzťahu – zamestnávateľa faktické úkony predstavujú podmienky,

resp. predpoklady právneho úkonu smerujúceho najmä k skončeniu pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa. Na tieto faktické právne úkony sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia Zákonníka
práce o právnych úkonoch ani všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych
úkonov. Z tohto dôvodu nie je možné ich podrobovať súdnemu prieskumu z hľadiska ich platnosti alebo
zákonnosti.

60. Pokiaľ ide o upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny dospel súd k záveru, že neexistuje
naliehavý právny záujem na určení jeho neplatnosti (a teda ani jeho zrušení z tohto dôvodu) a zároveň
uvádza, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny nie je možné považovať za právny úkon podľa
§ 34 Občianskeho zákonníka. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny totiž samo osebe nemá

za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností navrhovateľa ako zamestnanca žalovaného
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce ako aj podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
môže zamestnávateľ so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou ak zamestnanec porušil
pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený. Okamžite môže zamestnávateľ so zamestnancom

skončiť pracovný pomer v prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny. Samotné upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny však samé osebe nemá za následok skončenie pracovného pomeru.
V prípade, ak by na základe porušenia pracovnej disciplíny žalobkyne došlo k skončeniu pracovného
pomeru výpoveďou, prípadne okamžitým skončením, bolo by vecou dokazovania v konaní o neplatnosť
takéhoto skončenia pracovného pomeru, či k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca

v skutočnosti došlo alebo nie. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil však dohodou dňom
26.06.2024, teda k skončeniu pracovného pomeru nedošlo v súvislosti s upozornením na porušenie
pracovného pomeru. Z tohto dôvodu je akékoľvek ďalšie rozhodovanie súdu prvej inštancie o zrušení
faktického úkonu právne neprípustné a irelevantné.

61. Pokiaľ ide o určenie, či došlo zo strany zamestnávateľa - žalovaného k správnej kvalifikácii
neprítomnosti žalobkyne na pracovisku ako neospravedlnenej absencii, súd prvej inštancie v tom smere
uvádza, že Zákonník práce vyžaduje, aby o tom, že ide o neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
zamestnávateľ rozhodol po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Nadväzujúc na ustanovenie§ 17 ods. 2, neprerokovaním neúčasti zamestnanca v práci so zástupcami zamestnancov môže
byť právna kvalifikácia neúčasti zamestnanca v práci uskutočnená aj samotným zamestnávateľom.
Platnosť, resp. neplatnosť takéhoto rozhodnutia zamestnávateľa by bolo možné s ohľadom na širšiu

koncepciu pojmu právneho úkonu považovať aj za právny úkon, ktorý má vo vzťahu k zamestnancovi
veľmi významné právne následky. Najčastejšie je právnym dôvodom nielen výpovede zo strany
zamestnávateľa pre porušenie pracovnej disciplíny, ale aj okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa. AJ pri pripustení tzv. širšieho výkladu pojmu právneho úkonu v rámci
teórie práva v pracovnom práce ako to to napr. uviedol NS ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn.:

21 Cdo 3227/2018 zo dňa 10. januára 2019 , súd poznamenáva, že „rozhodnutie zamestnávateľa
o tom, že neprítomnosť zamestnanca v práci je neospravedlnené zameškanie práce, nepredstavuje
také opatrenie, ktorým by bol súd viazaný. Je preto v právomoci súdu posúdiť správnosť záveru
zamestnávateľa o neospravedlnenom zameškaní práce konkrétnym zamestnancom, a to tak na základe
žaloby o určenie tejto medzi účastníkmi spornej skutočnosti, ako aj na základe predbežnej otázky
v konaní o inom nároku.“ V rámci uvedeného súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania a to

jednak z výsluchu strán sporu (predovšetkým samotnej žalobkyne a štatutárnej zástupkyne žalovaného)
ale aj svedkov (napr. priamej nadriadenej žalobkyne pani M.) jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa
nepožiadal žalovaného o poskytnutie dovolenky, alebo pracovného voľno v súlade s ustanoveniami
Zákonníka práce (teda pred jej čerpaním a s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa) a ani
nepreukázala, že by v zákonným spôsobom žalovanému resp. jeho zástupcom riadne a včas a oznámila

dôvod svojej neprítomnosti na pracovisku dňa 13.03.2023. Naopak, z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobkyňa o dovolenku požiadala s odstupom niekoľkých dní, pričom so zástupcami
zamestnávateľa v čase neprítomnosti na pracovisku nekomunikovala (telefonát priamej nadriadenej
dňa 13.03.2023.). Pri takomto zistení skutkového stavu a s ohľadom na vyššie citované zákonné
ustanovenia súd prvej inštancii a má za to, že žalovaný postupoval správne keď neprítomnosť žalobkyne

na pracovisku po predchádzajúcom prerokovaní so zástupcami zamestnancov (čo vyplýva jednak
z listinného dôkazu ako aj zo svedeckých výpovedí priamych aktérov prejednania - pozn. súdu) prijal
záver o neospravedlnenej absencii žalobkyne na pracovisku. Keďže takáto neospravedlnená absencia
(neprítomnosť) zamestnanca na pracovisku sa nepovažuje za výkon práce v zmysle ust. § 144a ods.
2 ZP, bolo správnym postupom žalovaného aj nevyplatenie funkčného platu za uvedený deň a preto aj

doplatenie sumy 31,48 eur v tomto kontexte považoval súd ako nárok žalobkyne, ktorý je jednoznačne
nedôvodný.

62. Na základe uvedených skutočností súd a citovaných zákonných ustanovení považoval žalobu
žalobkyne v celom rozsahu za nedôvodnú a preto ju z tohto dôvodu aj zamietol. (výrok II.)

63. Na záver súd prvej inštancie pripomína, že nie je jeho povinnosťou z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou

súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie súdu
postačujúce. Ostatné skutočnosti tak súd vyhodnotil ako tie, ktoré nie sú takého charakteru, ktoré by mali
vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008).

64. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

65. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

66. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

67. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o
rozsahu nároku úspešného žalovaného na náhradu trov konania. Žalovaný bol síce úspešný v pomere
100%, avšak vzhľadom na to, že súdneho spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú a v súladeso zásadou hospodárnosti konania vyjadrenou v čl. 17 CSP, súd úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

68. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. (okrem výroku I.) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
(§ 358 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)