Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010328
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3817010328.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov Mgr.

Jána Odnogu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX, E. F., t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu neodvedenia dane a poistného
vspolupáchateľstvepodľa§20k§277odsek1,odsek2písm.b)Tr.zákonaúčinnéhodo15.marca2024
ainé,prejednalnaverejnomzasadnutíkonanomvTrenčínedňa08.apríla2025odvolanieobžalovaného
a prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 06. marca 2023 pod sp. zn. 2T/69/2017 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), písm. f) Tr. poriadku s a v napadnutom rozsudku okresného
súdu z r u š u j e výrok o vine a s tým aj súvisiace výroky o treste a náhrade škody zo spáchania
trestného činu zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písm. d) Tr. zákona
účinného do 15. marca 2024 na tom skutkovom základe, že

A./ ako osoba konajúca v mene daňového subjektu A. F. G., IČO: XX XXX XXX, sídlo B., H. XXX/X,

podal elektronicky Daňovému úradu Trenčín, pobočka Prievidza dňa 25.01.2016 daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 s vlastnou daňovou povinnosťou 30,63
Eur, v ktorom si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len DPH):

1. z neuskutočnených zdaniteľných obchodov podľa dodávateľských faktúr spoločnosti G. G., IČO: XX
XXX XXX, sídlo: I. I. XX/X, J., v celkovej výške 2.635,20 Eur s číslami faktúr:
2015/29, dátum dodania 4.12.2015, základ dane 4300,- Eur, DPH 860,- Eur, (v evidencii DPH pod č.
150060)

2015/31, dátum dodania 8.12.2015, základ dane 3860,- Eur, DPH 772,- Eur, (v evidencii DPH pod č.
150061)
2015/32, dátum dodania 14.12.2015, základ dane 5016,- Eur, DPH 1003,20 Eur, (v evidencii DPH pod
č. 150062),

2. na základe platobného kalendára č. 1 k lízingovej zmluve č. 314/2013 od dodávateľa H. - K., s. r.
o., IČO: XX XXX XXX, sídlo: C., L. X, DPH vo výške 121,17 Eur (v evidencii DPH pod č. 150029) a to

napriek tomu, že vedel, že na odpočítanie DPH nemá nárok, nakoľko dňa 09.10.2015 spoločnosť H. -
K., s. r. o. odstúpila od leasingovej zmluvy a toto odstúpenie od zmluvy osobne prevzal dňa 09.10.2015,

čím tak za zdaňovacie obdobie december 2015 skrátil daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 2.756,37
Eur.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku j eobžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okres F., t. č. na slobode

v i n n ý , ž e

A./ ako osoba konajúca v mene daňového subjektu A. F. G., IČO: XX XXX XXX, sídlo B., H. XXX/X,
podal elektronicky Daňovému úradu Trenčín, pobočka Prievidza dňa 25.01.2016 daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 s vlastnou daňovou povinnosťou 30,63

Eur, v ktorom si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len DPH):

1. z neuskutočnených zdaniteľných obchodov podľa dodávateľských faktúr spoločnosti G. G., IČO: XX
XXX XXX, sídlo: I. I. XX/X, J., v celkovej výške 2.635,20 Eur s číslami faktúr:
2015/29, dátum dodania 4.12.2015, základ dane 4300,- Eur, DPH 860,- Eur, (v evidencii DPH pod č.
150060)

2015/31, dátum dodania 8.12.2015, základ dane 3860,- Eur, DPH 772,- Eur, (v evidencii DPH pod č.
150061)
2015/32, dátum dodania 14.12.2015, základ dane 5016,- Eur, DPH 1003,20 Eur, (v evidencii DPH pod
č. 150062),

2. na základe platobného kalendára č. 1 k lízingovej zmluve č. 314/2013 od dodávateľa H. - K., G., IČO:
XX XXX XXX, sídlo: C., L. X, DPH vo výške 121,17 Eur (v evidencii DPH pod č. 150029) a to napriek
tomu, že vedel, že na odpočítanie DPH nemá nárok, nakoľko dňa 09.10.2015 spoločnosť H. - K., s. r. o.
odstúpila od leasingovej zmluvy a toto odstúpenie od zmluvy osobne prevzal dňa 09.10.2015,

čím tak za zdaňovacie obdobie december 2015 skrátil daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 2.756,37
Eur,

t e d a

v malom rozsahu skrátil daň,

č í m s p á c h a l

trestný čin prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1 Tr. zákona účinného od 15. marca

2024.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 276 odsek 1 a § 38 odsek 2 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 na trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

II.

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 06. marca 2023 pod sp. zn. 2T/69/2017 bolo rozhodnuté
doslovne takto :„ Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Nitra, v inej trestnej veci

je vinný, že

A./ ako osoba konajúca v mene daňového subjektu A. F. G., IČO: XX XXX XXX, sídlo B., H. XXX/X,
podal elektronicky Daňovému úradu Trenčín, pobočka Prievidza dňa 25.01.2016 daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 s vlastnou daňovou povinnosťou 30,63

Eur, v ktorom si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len DPH):

1. z neuskutočnených zdaniteľných obchodov podľa dodávateľských faktúr spoločnosti G. G., IČO: XX
XXX XXX, sídlo: I. I. XX/X, J., v celkovej výške 2.635,20 Eur s číslami faktúr:
2015/29, dátum dodania 4.12.2015, základ dane 4300,- Eur, DPH 860,- Eur, (v evidencii DPH pod č.
150060)

2015/31, dátum dodania 8.12.2015, základ dane 3860,- Eur, DPH 772,- Eur, (v evidencii DPH pod č.
150061)
2015/32, dátum dodania 14.12.2015, základ dane 5016,- Eur, DPH 1003,20 Eur, (v evidencii DPH pod
č. 150062),

2. na základe platobného kalendára č. 1 k lízingovej zmluve č. 314/2013 od dodávateľa H. - K., G., IČO:
XX XXX XXX, sídlo: C., L. X, DPH vo výške 121,17 Eur (v evidencii DPH pod č. 150029) a to napriek
tomu, že vedel, že na odpočítanie DPH nemá nárok, nakoľko dňa 09.10.2015 spoločnosť H. - K., s. r. o.
odstúpila od leasingovej zmluvy a toto odstúpenie od zmluvy osobne prevzal dňa 09.10.2015,

čím tak za zdaňovacie obdobie december 2015 skrátil daň z pridanej hodnoty v celkovej výške 2.756,37
Eur,

teda

vo väčšom rozsahu skrátil daň,

tým spáchal :

zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2, písm. d) Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení zákona č. 444/2015 Z. z. ( ďalej Tr. zák. ) a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 276 ods. 2, § 51 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému A. B. ukladá povinnosť v skúšobnej

dobe nahradiť Finančnému riaditeľstvu SR škodu 2756,37 euro.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, obžalovaný A. B. je povinný nahradiť Finančnému riaditeľstvu
SR škodu 2756,37 euro.

N a p r o t i t o m u

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Nitra, v inej trestnej veci

s a o s l o b o d z u j ePodľa 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona čl. 300/2005 Z. z. (ďalej Tr. zák.), spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., že

B./ spolu s odsúdeným C. C. M. E. B. N. G. O. I. D. G., H. D. XXX/XX, F., IČO: XX XXX XXX v úmysle
zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech v F. ako zamestnávatelia zadržali a neodviedli:

G. F., pobočka F., P. G. Q. XX, IČO: XX XXX XXX poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné

dôchodkové sporenie za zamestnancov, ktoré zrazili podľa zákona, za obdobia:

apríl 2015 vo výške 146,54 Eur, splatné dňa 30.5.2015,
máj 2015 vo výške 148,92 Eur, splatné dňa 30.6.2015,
jún 2015 vo výške 205,67 Eur, splatné dňa 30.7.2015,
júl 2015 vo výške 319,60 Eur, splatné dňa 30.8.2015,

august 2015 vo výške 317,22 Eur, splatné dňa 30.9.2015,
september 2015 vo výške 320,24 Eur, splatné dňa 30.10.2015,
v celkovej výške 1.458,19 Eur,

L. N. F., a. s., pobočka F., L. X, F., IČO:XX XXX XXX preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie

za zamestnancov, ktoré zrazili podľa zákona, za obdobia:

apríl 2015 vo výške 62,36 Eur, splatné dňa 30.5.2015,
máj 2015 vo výške 63,37 Eur, splatné dňa 30.6.2015,
jún 2015 vo výške 36,52 Eur, splatné dňa 30.7.2015,

júl 2015 vo výške 34,- Eur, splatné dňa 30.8.2015,
august 2015 vo výške 33,75 Eur, splatné dňa 30.9.2015,
september 2015 vo výške 34,07 Eur, splatné dňa 30.10.2015,
v celkovej výške 264,07 Eur,

R. N. F., a. s., S. XX, C., IČO: XX XXX XXX preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za
zamestnancov, ktoré zrazili podľa zákona, za obdobia:

jún 2015 vo výške 34,- Eur, splatné dňa 30.7.2015,
júl 2015 vo výške 68,- Eur, splatné dňa 30.8.2015,

august 2015 vo výške 67,50 Eur, splatné dňa 30.9.2015,
september 2015 vo výške 68,14 Eur, splatné dňa 30.10.2015,
v celkovej výške 237,64 Eur,

R. T. O., pobočka F., I. U. X/XXXX preddavky na daň zo závislej činnosti v zmysle zákona č. 595/2003

Z.Z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov, ktoré zrazili zo mzdy zamestnancov za zdaňovacie
obdobia:

apríl 2015 vo výške 116,49 Eur, splatné dňa 4.6.2015,
máj 2015 vo výške 117,21 Eur, splatné dňa 6.7.2015,

jún 2015 vo výške 164,81 Eur, splatné dňa 4.8.2015,
júl 2015 vo výške 445,44 Eur, splatné dňa 4.9.2015,
august 2015 vo výške 441,31 Eur, splatné dňa 5.10.2015,
september 2015 vo výške 446,65 Eur, splatné dňa 4.11.2015,
v celkovej výške 1.731,91 Eur,

aj napriek tomu, že mal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu, čím tak za uvedené obdobia
zadržal a neodviedol vyššie uvedeným príjemcom poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné
poistenieapríspevkynastarobnédôchodkovésporeniezazamestnancovvcelkovejvýške3.691,81Eur.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa Sociálna poisťovňa, pobočka F., P. G. Q. XX, IČO: XXX XX
XXX, L. N. F., M., pobočka F., L. Q. X, F., IČO: XXX XX XXX, R., N. F., M., S. XX, C., IČO: XXX XX XXX,
R. T. O., pobočka F., I. U. V. s nárokom na náhradu škody o d k a z u j ú na civilný proces. “Citovaný rozsudok prvostupňového okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po
jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní napadol odvolaním obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný)
proti výrokom o uznaní viny a súvisiacim výrokom o treste a v lehote 15-tich dní odo dňa jeho vyhlásenia

na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomný prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza, aj
on sám v neprospech obžalovaného (ďalej len „prokurátor“) pokiaľ ide o výrok o treste a ďalej aj pokiaľ
ide o výrok o vine – výrok o oslobodení obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku,
ktorého prejednanie bolo spojené okresným súdom na spoločné prejednanie so skutkom, z ktorého bol
obžalovaný uznaný za vinného.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil doslovne takto:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu nepovažujem vo vzťahu k výroku o vine a treste za zákonný
a dôvodný, preto som proti nemu podal odvolanie v neprospech obžalovaného a to proti výroku o
uloženom treste vo veci zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písmeno d)

Trestného zákona a proti výroku o vine vo veci zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek
1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.
V prvom rade poukazujem na pochybenie zo strany okresného súdu týkajúce sa oslobodenia
obžalovaného A. B. spod obžaloby pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný A. B.

bol v posudzovanom období konateľom predmetnej spoločnosti. Tvrdenie obžalovaného A. B., že
nemal vedomosť o neodvedení odvodov za zamestnancov spoločnosti z dôvodu, že ich bez jeho
vedomia zamestnával ďalší spoločník je len jeho účelovou obhajobou v snahe sa vyhnúť trestnej
zodpovednosti. Obžalovaný sa sám na hlavnom pojednávaní priznal, že spoločne s ďalším konateľom
rozhodovali o platení odvodov za zamestnancov spoločnosti. Je teda nepochybné, že spoločne museli

rozhodovať aj o tom, že neuhradia odvody za svojich zamestnancov. Obhajoba obžalovaného, že nemal
vedomosť o niektorých zamestnancoch v jeho spoločnosti je účelová a nedôveryhodná. Obžalovaný
A. B. mal vedomosť od účtovníčky predmetnej spoločnosti, ktorá zasielala maily, o odvodoch, ktoré
mali byť platené za zamestnancov spoločnosti. Obžalovaný po prečítaní jeho výpovede z prípravného
konania nepoprel skutočnosti uvedené v prípravnom konaní, že ako konateľ spoločnosti si bol vedomý

v roku 2015, že majú zamestnancov, za ktorých sú povinní platiť odvody a preddavky, pričom tieto
záväzky si neuhradili. Obžalovaný nevedel dôveryhodne vysvetliť z akého dôvodu nenamietal fiktívnych
zamestnancov už v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa U. uviedla, že počas
celej doby bol obžalovaný aj svedok C. informovaní o odvodoch spoločnosti za zamestnancov, čím
obžalovaného usvedčila zo spáchania predmetného skutku. Zároveň je potrebné poukázať na výpoveď

znalkyne V. P., ktorá aj po tvrdeniach obžalovaného zotrvala na záveroch znaleckého posudku, z ktorých
je zrejmé, že predmetná spoločnosť mala v čase splatnosti odvodov dostatok finančných prostriedkov
na úhradu predmetných odvodov. Znalkyňa taktiež uviedla, že v účtovných dokladoch predmetnej
spoločnosti nebola zaevidovaná údajná pôžička, ktorá sa mala podľa tvrdenia obžalovaného poskytnúť,
pričom aj v prípade, že by bola zaevidovaná pôžička v účtovníctve spoločnosti, nemalo by to vplyv

na schopnosť spoločnosti odvádzať povinné odvody. Tvrdenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní,
že od júna 2015 niektorí zamestnanci v spoločnosti nepracovali, nepotvrdzujú účtovné doklady, ktoré
mala k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku, pričom jej bolo predložené kompletné účtovníctvo
predmetnej spoločnosti. Je nepochybné, že obžalovaný A. B. ako zodpovedná osoba konajúca v mene
spoločnostiO.I.D.G.úmyselneneodviedolodvodyzazamestnancovpredmetnejspoločnostiamotívom

jeho konania bola zištnosť, teda získavanie peňažných prostriedkov trestnou činnosťou. Na základe
vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že stíhaný skutok je trestným
činom a spáchal ho obžalovaný A. B.. Výrok o treste uložený obžalovanému A. B. taktiež nepovažujem
za zákonný, nakoľko obžalovanému mal byť vzhľadom na osobu páchateľa a povahu stíhaného skutku
uložený trest odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého sa mu podľa §

51 odsek 2 Trestného zákona mal podmienečne odložiť na skúšobnú dobu v hornej polovici zákonného
rozpätia. Zároveň súd pochybil, keď obligatórne neuložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku
zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, prokuristu obchodnej
spoločnosti či zákazu výkonu podnikateľskej činnosti v hornej polovici trestnej sadzby podľa § 61 odsek

6 Trestného zákona. Súd v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku mal obžalovanému A. B. spoločne
s odsúdeným C. uložiť spoločne a nerozdielne uhradiť dlh G. F. vo výške 1.458,19 Eur, L. N. F., M. vo
výške 264,07 Eur, R. N. F., M. vo výške 237,64 Eur a R. T. O. vo výške 4.488,28 Eur. Pri určení dĺžky
skúšobnejdobybysamalazohľadniťnielenpovahaazávažnosťspáchanýchskutkov,kdezapredmetnétrestné činy je maximálna horná hranica trestnej sadzby stanovená na 8 rokov trestu odňatia slobody,
ale aj osobnosť obvineného a jeho postoj k stíhaným skutkom, ktorý poprel ich spáchanie. Vzhľadom
na všetky zistené skutočnosti je zrejmé, že skúšobná doba určená na dva roky je neprimerane mierna

a nestačí na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti. Pri posudzovaní osoby páchateľa je potrebné
poukázať taktiež na to, že voči obžalovanému sa vedie v inej trestnej veci súdne konanie za zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona č. 300/2005 Z.
z. v znení neskorších predpisov, pričom aktuálne sa nachádza aj vo väzbe v ďalšej trestnej veci.
Spoukazomnavyššieuvedenénavrhujem,abyKrajskýsúdvTrenčíne,vzmysle§321odsek1písmeno

b), písmeno d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi vo výroku
o vine a treste, a aby podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne doslovne takto :

1. „Označený rozsudok súdu považujem za nespravodlivý a nezákonný vo výroku o vine a tým aj vo
výroku o treste a náhrade škody, nakoľko nebolo preukázané na všetky pochybnosti, že by som bol
spáchal skutok, ktorým ma súd uznal vinným zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na skutkových základoch uvedených pod bodom A)
číslom 1) a 2)).

2. Nezákonnosť rozsudku vidím predovšetkým v tom, že súd rozhodol o mojej vine napriek tomu, že
vykonaným dokazovaním nebolo bez pochybnosti dokázané, že som svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Trestného zákona, čím došlo k porušeniu základnej procesnej zásady „in dubio pro reo“.
3. Mám za to, že konštatovanie spáchania trestného činu musí byť tak neochvejné, že nie je možné

pripustiť akúkoľvek pochybnosť o tom, že k spáchaniu trestného činu došlo a že som ho spáchal
ja. V danom prípade v rámci trestného konania ako aj v konaní pred súdom sú spomínané známky
pravdepodobnosti, domnienky, ktoré samy o sebe nepostačujú na to, aby som bol uznaný vinným.
4. Čo sa týka procesných skutočností poukazujem aj na konštantnú judikatúru, napríklad stanovisko
trestno právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 63/2009 označené ako

stanovisko 30/2010.
5. Poukazujem na výpovede svedkov v rámci konania, ktorí de facto potvrdili moje tvrdenia, a to:
- svedok V. P. G. uviedol, že v prípade leasingovej zmluvy Daňový úrad počas kontroly leasingovú
spoločnosť nepreveroval;
- svedkyňa P. U. uviedla, že nebola informovaná obžalovaným o ukončení leasingu a ani som jej

nepredložil žiaden doklad o ukončení leasingu, preto splátku leasingu za december 2015 zaevidovala;
- svedok H. W. uviedol, X. B. G. G. G. sa stal niekedy v októbri 2015, keď kúpil obchodné podiely od
predchádzajúceho majiteľa, na meno ktorého si nespomína. Spoločnosť vykonávala výkopové stavebné
práce a pomocné stavebné práce niekedy v priebehu roku 2016 v meste J.:
-svedokM.O.uviedol,X.G.G.G.kúpilnasebajehošvagorH.W.najehožiadosť,leboonnemoholkúpiť

spoločnosť na seba. G. G. G. vykonávala len stavebné práce a faktúry za túto spoločnosť vystavoval
on a vlastne riadil celú činnosť;
-svedokP.E.uviedol,žeonsavspoločnostiA.F.,G.venovalvýrobeajasommalnastarostiekonomickú
stránku spoločnosti. Spoločnosť A. F., G. mala leasing na výrobnú linku no nespomína si na presné
obdobie kedy brali leasing. Ďalej uviedol, že spoločnosť A. F., G. vykonala z dôvodu započítania nejaké

stavebné práce v areáli J..
6. K definícii vierohodnosti výpovede poukazujem na konštantnú judikatúru:
- Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Tost 14/2016 zo dňa 28.06.2016),
podľa ktorého, pojmom vierohodnosť výpovede sa označuje miera zhody výpovede so skutočnosťou.
Vierohodná výpoveď zobrazuje udalosti presne, bez skreslenia tak, ako skutočne prebehli. Ďalej je

potrebne zdôrazniť, že zatiaľ čo vierohodnosť je vlastnosť dôkazu, pravdivosť je spätá s hodnotením
výsledku vykonaného dokazovaním, ktorá prislúcha súdu. S poukazom na ustálenú súdnu prax (R XX/
XXXX-XX), znalec je povolaný vyjadriť sa k črtám osobnosti posudzovanej osoby, ktoré môžu mať vplyv
na jej vierohodnosť. Nemožno však hodnotiť vierohodnosť výpovede svedka, prípadne posudzovať,
ktorá z rozdielnych výpovedí tej istej osoby je vierohodnejšia.

- Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tos/4/2009 zo dňa 26.2.2010), podľa
ktorého, Ak má byť rozhodnutie o vine založené na výpovedi len jedného svedka, priamo usvedčujúceho
obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom
previazané, aby nedávali najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu asamotný tento dôkaz musí byť preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje Trestný
poriadok.
- Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30 Cdo 3577/2008 zo dňa 27.10.2010, podľa

ktorého, pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím
k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová
a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá,
vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota,
plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom získaným na základe

hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im
odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje
záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.

7. Ďalej poukazujem na nasledovné listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise:
- na čísle listu 128 - 134 (spis sp.zn. 3T/20/2019) sa nachádza leasingová zmluva č. 314/2013 zo dňa

10.05.2013medziprenajímateľomH.-K.G.anájomcomA.F.G.,zastúpenákonateľmimnouasvedkom
P. E.. Predmetom leasingu je nákladné motorové vozidlo značky OAF, nadobúdacia cena predmetu
leasingu je 40.000,-€ s DPH, DPH predstavuje 6.666,67 €;
- na čísle listu 232 (spis sp.zn. 3T/20/2019) sa nachádza odstúpenie spoločnosti H.- K. G. od
leasingových zmlúv č. 314/2013 a č. 219/2012 zo dňa 9.10.2015 so spoločnosťou A. F. G.. Predmetom

leasignu č. 314/2013 je nákladné vozidlo značky OAF; z uvedenej listiny nevyplýva kedy a ako bola
doručená spoločnosti A. F. G....

8. Čo sa týka odmietnutia návrhu na doplnenie dokazovania, ktorý predniesla náhradná obhajkyňa na
hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2022, ktoré súd na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2023 zamietol

s tým, že navrhnuté smery doplnenia dokazovania v žiadnom prípade nezmenia dôkaznú situáciu
v tejto trestnej veci..., s týmto tvrdením sa nestotožňujem, a zároveň takýto postup považujem za
porušenie práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a ostatných práv, ktoré mi ako
obžalovanému priznáva Trestný poriadok. Práve vykonaním daného dokazovania predneseného na
hlavnom pojednávaní mojou náhradnou obhajkyňou dňa 16.05.2022 by sa zmenila dôkazná situácia v

tejto trestnej veci v môj prospech.
9. Vykonaním dokazovania predneseného na hlavnom pojednávaní mojou náhradnou obhajkyňou dňa
16.05.2022 a to najmä oboznámením sa s uznesením Okresnej prokuratúry Prievidza sp.zn. 2 Pv 446
k/17/3307 - 29 zo dňa 25.10.2018, ktorým došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu aplikácie
zásady „ne bis in idem” a v nadväznosti na to vykonaním dokazovania dožiadaním daňového úradu,

by sa preukázalo či došlo k administratívnemu potrestaniu za ten istý skutok, pre ktorý som bol
prvostupňovým súdom uznaný vinným, a či je/nie je daný priestor na aplikáciu základnej zásady v
trestaní - „ne bis in idem“ v zmysle konštantnej judikatúry a rozsudkov ESĽP za skutky, za ktoré je daňový
subjekt trestaný inými štátnymi orgánmi.
a) k písm. A) bodu 1, skutkového základu, ktorým ma súd uznal vinným zo spáchania zločinu skrátenia

dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona
In dubio pro reo:
1. Mám za to, že na, aby ma súd uznal vinným zo spáchania skutku, nemôže byť prípustné konštatovanie
akýchkoľvekdomnienok(napr.nastr.12rozsudkusúduvádzadomnienku„taktiežjemožnékonštatovať,
na základe vyššie uvedených výpovedí svedkov, listinných dôkazov, že obžalovaný si v prípade troch

fiktívnych faktúr od spoločnosti G. G. za mesiac december 2015 neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH
v celkovej výške 2.635,20 €.. “. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku sám spochybňuje 100% mieru
istoty o každom jednom zákonnom znaku skutkovej podstaty, ktorá sa mi kladie za vinu, nakoľko na
určenie mojej viny sa vyžaduje ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania
požadovať. Tvrdenie súdu, že „je možné konštatovať“ považujem za porušenie základnej procesnej

zásady „in dubio pro reo“.
2. Podľa konštantnej judikatúry (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4To 3/2016
zo dňa 28.09.2017), v trestnom konaní obvinený nemá tzv. dôkazné bremeno, na základe ktorého by
bol povinný preukazovať, resp. vyvracať určité skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o jeho
vine. Pokiaľ ide o vydanie odsudzujúceho rozhodnutia, vyžaduje sa 100% miera istoty o páchateľovi

trestného činu a zároveň o každom jednom zákonnom znaku skutkovej podstaty, ktorá sa mu kladie za
vinu - vyžaduje sa teda ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať.
Použitie zásady „in dubio pro reo” prichádza do úvahy len v prípade, keď sa po vykonaní všetkých
dostupných dôkazných prostriedkov a po ich vecnom zhodnotení nedá bezpečne určiť, ktorá z viacerýchmožných skutkových verzií zodpovedá objektívnej pravde. V takom prípade má súd zvoliť tú verziu,
ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R 71/1971). ESĽP uvádza, že zásada in dubio pro reo, ktorá je
špecifickým výrazom zásady prezumpcie neviny (Stavropoulos proti Grécku, rozsudok z 27. septembra

2007 č. 35522/04, § 39), vyžaduje, aby súd nevychádzal z vopred poňatého presvedčenia, že obvinený
spáchal skutok kladený mu za vinu, dôkazné bremeno spočíva na obžalobe a prípadné pochybnosti
musia byť využité v prospech obvineného.
Ne bis in idem:
3. Poukazujem, že faktúry vystavené spoločnosťou G. G. mali byť predmetom nárokov na uplatnenie

odpočtu DPH nielen zo strany spoločnosti A. F. G. ale aj mňa ako obžalovaného a obvineného v iných
trestných konaniach. O to viac bol dôvodný návrh na vykonanie dokazovania prednesený na hlavnom
pojednávaní mojou náhradnou obhajkyňou dňa 16.05.2022, ktorý bol súdom zamietnutý a ktorého
vykonanie by preukazovalo, že spoločnosť A. F. G. bola administratívne potrestaná za totožný skutok,
ktorý sa mi kladie ako konateľovi tejto spoločnosti za vinu v tomto trestnom konaní. Opätovne uvádzam,
že Okresná prokuratúra Prievidza sp.zn. 2 Pv 446 k/17/3307 - 29 zo dňa 25.10.2018, pri totožnom

skutku, keď nadobudla vedomosť o tom, že som bol administratívne potrestaný rozhodla aplikujúc „ne
bis in idem“ tak, že zastavila trestné konanie. Rozhodnutie odôvodnila aj uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 3/2011 zo dňa 10.05.2011.
4. Mám za to, že na to aby som bol spravodlivo odsúdený je potrebné vychádzať zo všetkých zásad
Trestného poriadku a to aj zo zásady „ne bis in idem“. Práve vyššie citované uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sa zaoberá uvedenou zásadou a v kontexte rozhodnutí Európskeho súdu pre
ľudské práva konštatuje, že pokiaľ bol obžalovaný alebo pokiaľ došlo k deliktuálnej zodpovednosti nie
len pre priestupky ale hoci aký iný delikt, tak akékoľvek ďalšie potrestanie v rámci Trestného konania
zakladá zásadu „ne bis in idem“ a v takom prípade by akékoľvek ďalšie potrestanie bolo v rozpore so
spravodlivým konaním.

5. Podľa konštantnej judikatúry (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 3/2011
zo dňa 10.05.2011), podľa § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo
začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Z
doslovného znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že trestné stíhanie je neprípustné, ak tak ustanovuje
medzinárodná zmluva. Podľa čl. 4 Protokolu nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní

podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený
konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. Najvyšší súd Slovenskej republiky
považuje za potrebné pripomenúť, že v zmysle zásady „ne bis in idem“ nikto, teda žiadna osoba,
nemôže byť opätovne trestne stíhaná za ten istý skutok. Táto zásada je obsiahnutá v niektorých
ustanoveniach medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým v čl. 14

ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „Pakt“) a či 4 Protokolu. V
zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sú tieto medzinárodné zmluvy záväzné a majú prednosť
pred zákonmi. Navyše ustanovenie § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. výslovne upravuje ako špecifický dôvod
neprípustnosti trestného stíhania to, že jeho vedenie vylučuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenská republika viazaná.

Nedostatočné preukázanie skutku:
6. Čo sa týka mojich vyjadrení k skutku opätovne uvádzam, že ja som požiadal účtovníčku o vyhotovenie
opravného daňového priznania okamžite ako som sa dozvedel o tom, že mali byť zaúčtované faktúry,
ktoré som nechcel aby boli zaúčtované, pričom toto dodatočné daňové priznanie bolo doručené

daňovému úradu. Toto opravné daňové priznanie daňový úrad neuznal len z toho dôvodu, že už bola
začatá daňová kontrola.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na vykonané dokazovanie z ktorého jednoznačne vyplynulo, že
evidenciu faktúr spoločnosti G. G. som viedol omylom. Okamžite po tom ako som zistil túto skutočnosť
podala spoločnosť A. F. G. dodatočné daňové priznanie, s tým že opravila uvedenú sumu a vzniknutý

závadný stav sa snažila okamžite napraviť.

8. Doposiaľ zistený skutkový stav potvrdzuje, že išlo o zaúčtovanie z nedbanlivosti, pričom okamžite
ako som na to prišiel, som vadný stav odstránil. Vzhľadom k tomu ma nie je možné odsúdiť za
spáchanie trestného činu pre ktorého spáchanie z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu sa

vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré mi v žiadnom prípade preukázané nebolo.
Materiálny korektív:
9. Rovnako poukazujem, že týmto skutkom (písm. A bod 1) som mal skrátiť daň o 2.635,20 €, teda
spôsobením škody by išlo o porušenie záujmu chráneného trestným zákonom podľa §276 ods. 1 TZ,ktoréustanovenieupravujezákladnúskutkovúpodstatutrestnéhočinuskráteniadaneapoistného.Akby
súd vzal do úvahy jednoznačné nepreukázanie skutku pod bodom 2 písm. A), išlo by o prečin. Vzhľadom
na to je potrebné zvážiť - v súlade so zásadou subsidiarity trestnej represie - použitie materiálneho

korektívu podľa § 10 ods. 2 TZ.
b) k písm. A) bodu 2. skutkového základu, ktorým ma súd uznal vinným zo spáchania zločinu skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona
In dubio pro reo:
1. Uvádzam, že skutkový stav v trestnom konaní v žiadnom prípade nepreukazuje záver súdu uvedený

v odôvodnení rozsudku a síce, že ....zo správ leasingovej spoločnosti vyplýva, že odstúpenie od
lízingových zmlúv s obžalovaným bolo vykonané dňa 09.10.2015 a v rovnaký deň bolo toto odstúpenie
doručené aj obžalovanému, ktorý doklad podpísal, s tým, že odstúpenie od leasingovej zmluvy prevzal.
Tototvrdenierozporujemvcelomrozsahu,nakoľkozobsahuvykonanéhodokazovaniaakoajzlistinných
dôkazov a správ leasingovej spoločnosti v žiadnom prípade nevyplýva, že v rovnaký deň, t.j. 09.10.2015
mi bolo odstúpenie od leasingovej zmluvy doručené a už vôbec nebolo preukázané, že by som bol

niekedy podpísal nejaký údajný doklad, ktorý by bol svedčil o tom, že by si som si predmetné odstúpenie
od leasingovej zmluvy aj prevzal. V celom súdnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz ako doručenka
alebo podací lístok (alebo aj mnou podpísané prevzatie listiny), ktorý by preukazoval, že mi bolo
odstúpenie od leasingovej zmluvy zasielané alebo že som si toto odstúpenie prevzal. Teda nemožno
v žiadnom prípade dospieť k zákonnému záveru, že by došlo k platnému odstúpeniu od predmetnej

leasingovej zmluvy. Ja som celý čas rozporoval, že by som niekedy odstúpenie od zmluvy prevzal
a dokonca aj zástupca leasingovej spoločnosti potvrdil, že bolo doručované na neaktuálnu adresu
spoločnosti. Nie je pravdou, že by bol niekto tvrdil a/alebo že by bolo preukázané, že by som bol
odstúpenie od leasingovej zmluvy dňa 09.10.2015 (ako je uvedené v skutku) alebo v inýkoľvek deň
osobne prevzal.

2. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazujem a uvádzam, že v tomto smere došlo k porušeniu základnej
procesnej zásady „in dubio pro reo“.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo teda preukázané odstúpenie od leasingovej zmluvy zo strany
spoločnosti H.- K. G.. Napriek tvrdeniu zástupcu spoločnosti H.- K. G., že odstúpenie od leasingovej
zmluvy bolo spoločnosti A. F., G. doručené, sa uvedené tvrdenie v konaní bezpochyby nepreukázalo

žiadnym listinným a ani svedeckým tvrdením. Poukazujem na základné zásady obchodného zákonníka,
že pokiaľ je uzatvorená nejaká zmluva v písomnej forme tak je potrebné nie len zmeny ale rovnako aj
odstúpenie od takejto zmluvy doručiť druhej zmluvnej strane v písomnej forme aby bolo platné. V konaní
bola do spisu založená len listine - odstúpenie od leasingovej zmluvy na čl. 232, avšak k tejto listine
nebol zabezpečený doklad o tom, že by takáto listina bola spoločnosti A. F., G. niekedy doručená alebo

by sa dostala do sféry jej dispozície.
4. Na základe uvedeného mi teda nie je možné zákonne klásť za vinu, že by došlo k nezákonnému
uplatneniu nadmerného odpočtu z titulu faktúr vystavených, respektíve splátok z titulu platobného
kalendára vo vzťahu k spoločnosti H.- K. G..
5. Zdôrazňujem, že odstúpenie od leasingovej zmluvy zo strany spoločnosti H.- K. G. nikdy neboli

spoločnostiA.F.,G.doručené.Nakoľkonebolzabezpečenýlistinnýdôkazpreukazujúciplatnéukončenie
leasingovej zmluvy vyjadrenie svedka C. C. konateľa spoločnosti H.- K. G. nie je bez ďalšieho možné
považovať za dôkaz preukazujúci platné odstúpenie od leasingovej zmluvy, ktoré vyjadrenie bolo
nadôvažok popreté priamo mojou výpoveďou.
6. Mám teda za to, že v danom prípade rešpektujúc zásadu „in dubio pro reo“ (Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4To 3/2016 zo dňa 28.09.2017) je potrebné vyhodnotiť, že odstúpenie
od leasingových zmlúv nenastalo, nakoľko nenadobudlo právne účinky a preto aj správne svedkyňa P.
U. potvrdila, že jej neboli doručené takéto odstúpenia a teda vzhľadom na to aj vykonala odpočet DPH
a uplatnila odpočet DPH za spoločnosť A. F., G., nakoľko toto doručenie nemala preukázané nielen ona
ale ani ja ako konateľ spoločnosti A. F., G..

III.
Záver

Obžalovaný zotrvávam na svojej nevine. Za obdobie viac ako 6 rokov (!) nebol podľa môjho názoru
predložený taký dôkaz, ktorý by bez pochybností potvrdil, že sa stal skutok (na skutkových základoch

uvedených pod bodom A) číslom 1) a 2) rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/69/2017 - 457
zo dňa 06.03.2023) ako je uvedené vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok (na skutkových základoch uvedených pod
bodom A) číslom 1) a 2) rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/69/2017 - 457 zo dňa06.03.2023), ktorý je mi kladený za vinu som spáchal, pretože existujú prinajmenšom vážne pochybnosti
o tom, že takto formulovaný skutok, som spáchal ja a už vôbec nebolo bez pochybností preukázané,
že sa skutok stal, tak ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/69/2017 - 457

zo dňa 06.03.2023.

Za takejto dôkaznej situácie navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu
Prievidza sp.zn. 2T/69/2017 - 457 zo dňa 06.03.2023 v časti, ktorým ma súd uznal vinným zo spáchania
zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na skutkových

základoch uvedených pod bodom A) číslom 1) a 2) rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn.
2T/69/2017 - 457 zo dňa 06.03.2023 podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) a c) v nadväznosti na § 321 ods. 2
veta druhá Trestného poriadku, zrušil vo výroku o vine a o treste, a aby ma podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku z dôvodu uvedeného v § 285 písm. a), b) prípadne písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil.“

Do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu sa prokurátor aj obžalovaný vzájomne k dôvodom
podaných odvolaní písomne nevyjadrili.

Intervenujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa

konalo v neprítomnosti obžalovaného, za splnenia všetkých procesných podmienok pre konanie v jeho
neprítomnosti podľa § 293 odsek 5 Tr. poriadku, v rámci konečného návrhu uviedol, že sa aj naďalej
stotožňuje s podaným odvolaním podriadeného prokurátora, ako aj s jeho písomnými dôvodmi a navrhol
rozhodnúť tam spôsobom uvedeným a odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné, podľa § 319
Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutím odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal
na obsah písomného odôvodnenia odvolania podaného v prospech obžalovaného a navrhol rozhodnúť
tam spôsobom uvedeným s doplnením, že ak by odvolací súd bol toho názoru, že obžalovanému bola
vina zo spáchania žalovaných skutkov pod bodmi I. a II. (časť A/) preukázaná, tak je potrebné tieto

skutky právne posúdiť podľa priaznivejšieho Trestného zákona účinného od 15. marca 2024, podľa §
276 odsek 1. Odvolanie prokurátora pritom navrhol ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie oboch odvolaní, t. j.
samotného obžalovaného a prokurátora v neprospech obžalovaného, podľa § 316 odsek

1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Tr. poriadku, na podklade oboch predmetných podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli
predložené dňa 31. júla 2023, na verejnom zasadnutí dňa 08. apríla 2025 preskúmal postupom podľa
§ 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom a obžalovaným takmer všetkých
napadnutých výrokov rozsudku, pričom výrok o náhrade škody vo vzťahu k výrokovej časti pod bodom

A/ krajský súd preskúmal obligatórne vzhľadom k tomu, že je súvisiacim výrokom s výrokom o vine,
v ktorom mal tento výrok podklad, a súčasne tiež preskúmal správnosť postupu konania, ktoré týmto
výrokom predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že obe predmetné odvolania sú prípustnými, podané
včas i na správnom mieste, avšak iba odvolanie obžalovaného bolo podkladom pre čiastočné zrušenie
napadnutého rozsudku vo výrokovej časti pod bodom A) v prospech obžalovaného a odvolanie

prokurátora bolo vyhodnotené krajským súdom ako nedôvodné v celom rozsahu. Pritom krajský súd
nezistil chyby, ktoré boli aj neboli odvolaním vytýkané a ktoré by relevantne odôvodňovali podanie
dovolania, v posudzovanom prípade iba z dôvodu podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Úvodom krajský súd považuje za nevyhnuté uviesť, že vo veci už raz na podklade podaného odvolania

obžalovaného konal a rozhodol uznesením zo dňa 06. februára 2020 pod sp. zn. 2To/9/2019, ktorým vec
obžalovaného, vo vzťahu výrokovej časti uvedenej v napadnutom rozsudku okresného súdu pod bodom
B) prvostupňovému okresnému súdu vrátil, pretože ho považoval za predčasné a aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, v rámci toho preto doplnil či zopakoval dokazovanie tak ako krajský
súd uviedol a naznačil a súčasne tiež vyslovil právny názor a až s prihliadnutím naň a na výsledky

doplneného či zopakovaného dokazovania potom rozhodol vo veci v súlade so zákonom.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd sa v rámci svojho
inak správneho a zákonného procesného postupu nedopustil takého relevantného pochybenia, žeby to malo za následok zrušenie napadnutého rozsudku z uvedeného dôvodu. Krajský súd však ale
nemoholprehliadnuťneštandardnýanekonformnýjehoprocesnýpostup(nievšakvkonečnomdôsledku
odporujúci zákonu), z hľadiska dodržania plynulosti a rýchlosti prejednania trestnej veci, keď v štádiu

po prvom zrušení rozsudku prvostupňového okresného súdu tento zvolil taký procesný postup, že spojil
na spoločné konanie ďalšiu a novšiu trestnú vec obžalovaného, vedenú Okresným súdom Prievidza
pod sp. zn. 3T/20/2019, kde bola obžaloba doručená okresnému súdu dňa 20.
februára 2019. Prvostupňový okresný súd musel v dôsledku takéhoto procesného stavu vykonať na
hlavnom pojednávaní vo vzťahu k tejto novšej, na spoločné konanie spojenej trestnej veci rozsiahlejšie

celé dokazovanie, čo malo za následok podľa názoru krajského súdu zbytočné predĺženie konania vo
veci podanej obžaloby v konaní vedenom prvostupňovým okresným súdom pod sp. zn. 2T/69/2017.

Aj napriek vytknutému procesnému postupu krajský súd uvádza, že sa prvostupňový okresný
súd dôsledne riadil vytýkanými nedostatkami a vysloveným právnym názorom v skoršom už
uvedenom uznesení krajského súdu a na podklade zákonným spôsobom zabezpečených, dostupných

a vykonaných dôkazov dospel zákonným postupom pri hodnotení dôkazov podľa § 2 odsek 10 a 12 Tr.
poriadku k správnym skutkovým zisteniam a právnemu záveru o kumulatívnom nenaplnení objektívnej
stránky /konanie/ a subjektívnej stránky/úmysel obžalovaného v priamej či nepriamej forme podľa § 15
písm. a) či písm. b) Tr. zákona/ žalovaného trestného činu zločinu neodvedenia dane
a poistného v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 277 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona účinného

do 15. marca 2024, a to aj s obligatórnym prihliadnutím na platnú zákonnú procesnú zásadu -
„In dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného“, na skutkovom základe
tak, ako bol popísaný v podanej obžalobe prokurátora a ako je aj skutok uvedený vo výrokovej časti
pod bodom B) napadnutého rozsudku. Prvostupňový okresný súd totiž v súlade s ustanovením § 168
odsek 1 Tr. poriadku v tejto časti v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne, zrozumiteľne

a akceptovateľne vyjadril svoje úvahy a relevantné pochybnosti o nenaplnení týchto dvoch formálnych
znakov žalovaného predmetného uvedeného zločinu, ktoré preto nielen logicky, ale predovšetkým
zákonne nemohli prvostupňový okresný súd viesť k nepochybnému záveru o kumulatívnom naplnení
všetkých štyroch zákonných znakov (spolu s inak naplneným objektom a subjektom) žalovaného
predmetného zločinu. Odvolacie námietky prokurátora v tejto časti napadnutého rozsudku tak, ako aj

najčastejšie smerujú prakticky iba do spôsobu hodnotenia dôkazov, tieto tiež smerovali do spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov okresným prvostupňovým súdom ku skutkovému a právnemu stavu
veci vo vzťahu k časti B/ napadnutého rozsudku. Krajský súd preto vo všeobecnosti pripomína, že
pokiaľ okresný súd pri hodnotení dôkazov postupuje zákonne a aj v súlade so zásadami logického
uvažovania, nie je možné jeho závery hodnotenia spochybniť, a to aj v prípade, že tieto nezodpovedajú

subjektívnym predstavám hociktorej z procesných strán o spôsobe ich hodnotenia a nie je možné preto
okresnému súdu ako súdu prvého stupňa vytknúť v tomto smere preto žiadne pochybenie. Odôvodnenie
v tejto časti napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod predmetnej obžaloby prokurátora
podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku zo spáchania žalovaného zločinu neodvedenia dane a poistného
v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 277 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona účinného

do 15. marca 2024, na skutkovom základe uvedenej vo výrokovej časti pod bodom B/ napadnutého
rozsudku odvolaním prokurátora v neprospech obžalovaného, preto zodpovedá všetkým zákonným
kritériám a bez, čo i len náznaku arbitrárnosti v rozhodnutí prvostupňového okresného súdu.

Pokiaľ ide o výrokovú časť pod bodom A/ napadnutého rozsudku odvolaním obžalovaného voči výroku

o vine a treste a aj odvolanie prokurátora voči výroku o treste v neprospech obžalovaného, krajský súd
splnením svojej prieskumnej povinnosti aj tu zistil, že prvostupňový okresný súd dostupnými a zákonne
vykonanýmidôkazmi,ichhodnotenímplnevsúladesustanovením§2odsek10a12 Tr.poriadkudospel
k správnym skutkovým aj právnym záverom (v čase svojho rozhodovania podľa Trestného zákona
účinného do 15. marca 2024). Okresný súd rovnako presvedčivo v súlade s ustanovením

§ 168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril svoje úvahy a závery,
ktoré plne korešpondujú aj so zásadami logického uvažovania. V rámci nich pritom z ich vyjadrenia
v odôvodnení napadnutého rozsudku sú dané aj odpovede na nastolené významné otázky v rámci
odvolacích námietok obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine zo spáchania žalovaného trestného činu
zločinu krátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písm. d) Tr. zákona účinného do 15.

marca 2024. Okresný súd veľmi podrobne hodnotil jednotlivo a vo vzájomnom súhrne všetky vykonané
dôkazy zákonným spôsobom a dospel k správnym a nepochybným skutkovým záverom o tom, že sa
žalovaný skutok stal, ako bol popísaný v podanej predmetnej pôvodnej obžalobe (ktoré konanie bolo
spojené na spoločné konanie s pôvodnou vedenou trestnou vecou obžalovaného) a že páchateľomtýchto dvoch skutkov pod bodmi 1 a 2 je nepochybne obžalovaný. Aj krajský súd, aj s ohľadom
na veľkú snahu obžalovaného, prezentovanú prostredníctvom svojej obhajkyne v rámci uvádzaných
podrobných dôvodov odvolania, aj z hľadiska iných uvádzaných zákonných ustanovení a uvádzanej

konkrétnej judikatúry, dospel k záveru, že usvedčujúce dôkazy – svedecké výpovede V. G., U., E.,
W., O. a U., v spojení s ďalšími relevantnými vykonanými dôkazmi aj listinného charakteru tak, ako
na to v podrobnostiach prvostupňový okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sú
dôkazmi bez relevantných pochybností o ich vierohodnosti presvedčivými, ktoré v súhrne tvoria pevnú
aucelenúreťazusvedčujúcichdôkazov,pričomsanavzájompodporujúadopĺňajúapretoobžalovaného

zo spáchania žalovaného skutku pod bodmi 1 a 2 pod bodom A/ výrokovej časti napadnutého rozsudku
nepochybne usvedčujú. Keďže prvostupňový okresný súd sa v tejto časti napadnutého rozsudku
kvalifikovane vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, v podrobnostiach odkazuje preto
krajský súd v tejto časti uznanej viny obžalovaného na príslušné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Krajský súd aj tu opakovane považuje za potrebné uviesť, že pri existencii kvalifikovaného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré s rozhodnutím súdu druhého stupňa tvorí jednotu

rozhodovania vo veci, postačuje odkázať na jeho podrobné odôvodnenie. Odvolacie dôvody smerujúce
ktomu,ženebolnáležitepreuznanievinypreukázanýskutkovýstavveci,ženebolpreukázanýajúmysel
obžalovaného či naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 odsek 2 Tr. zákona tak, ako to podrobne
v odôvodnení obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne namietal, vrátane konkrétne uvádzanej
judikatúry krajský súd akceptovať nemohol, vzhľadom k tomu, že presvedčivé usvedčujúce dôkazy,

vykonané na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým okresným súdom presvedčivo vyvracajú
v celom rozsahu obhajobné tvrdenia a spôsobujú tak nemožnosť akceptovať odvolacie námietky,
a to ani pri zohľadnení platnej zákonnej procesnej zásady „in dubio pro reo“, ktorej sa obžalovaný
v rámci odvolacích námietok domáhal. Aj obžalovaný tak, ako aj prokurátor vo svojom odvolaní,
v rámci odvolacích námietok spochybňoval hodnotiaci proces prvostupňového okresného súdu, ktorý

ani v najmenšom v tejto napadnutej časti výroku pod bodom A/ nevybočil z rámca logického uvažovania
azákonnéhohodnoteniadôkazovčiužkvineasúvisiacimvýrokomotreste.Anipredstavyobžalovaného
za takéhoto zisteného stavu v rámci prieskumu krajského súdu nie sú spôsobilé ich akceptovať
a považovať za relevantné pre vyslovenie záveru o chybnom výroku o vine obžalovaného zo spáchania
žalovaných skutkov pod bodmi 1 a 2 vo výrokovej časti pod bodom A/ napadnutého rozsudku.

Tak, ako sa už krajský súd vyjadril, prvostupňový okresný súd v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku
nepochybil, keď oba žalované skutky pod bodmi 1 a 2 v napadnutej výrokovej časti pod bodom A/
rozsudku právne posúdil ako predmetný žalovaný dokonaný trestný čin zločinu skrátenia dane podľa
§ 276 odsek 1, odsek 2 písm. d) Tr. zákona účinného do 15. marca 2024. V čase rozhodovania

krajského súdu však už nadobudol účinnosť Tr. zákon v znení účinnom od 15.
marca 2024, podľa ktorého po objektívnej stránke oba žalované skutky už vykazujú iba naplnenie
všetkých štyroch formálnych znakov (objektívnu stránku v spôsobenom malom rozsahu skrátenej
dane) trestného činu prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1 Tr. zákona, podľa
ktorej musel krajský súd tieto oba žalované skutky s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 1 Tr.

zákona právne posudzovať miernejšie, pričom vyhodnotením všetkých rozhodujúcich a preukázaných
zákonných kritérií, kumulatívne s potrebnými naplneným štyrmi formálnymi znakmi tohto prečinu, je
naplnený aj materiálny korektív podľa § 10 odsek 2 Tr. zákona, keďže nie je možné protiprávne konanie
obžalovaného posúdiť vzhľadom na jeho osobu (aj ako zodpovednú osobu za podnikateľský subjekt)
a všetky skutkové okolnosti ako nepatrné.

Krajskýsúd vrámciprieskumnejpovinnostidospelvšakkzáveru,žeprvostupňovýokresnýsúdpochybil,
keď výrokom o náhrade škody v časti výroku pod bodom A/ napadnutého rozsudku rozhodol o uložení
povinnosti obžalovanému podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku nahradiť škodu Finančnému
riaditeľstvu SR škodu v sume 2.756,37,- Eur, ktorá predstavuje rozsah skrátenej dane. Jednak Finančné

riaditeľstvo SR je orgánom verejnej moci štátu v oblasti správy a kontroly a vyberania daní a preto
nemôže byť poškodeným subjektom, pretože oprávneným subjektom je Slovenská republika, t. j. štát,
a jednak daň nemá povahu škody v zmysle Trestného zákona. V tejto súvislosti preto predstavuje výrok
o náhrade škody vo výrokovej časti pod bodom B/ napadnutého rozsudku prvostupňového okresného
súdu za irelevantný.

KrajskýsúdpretorozsudkomvýrokompodbodomI.najskôrpodľa§321odsek1písm.d),písm.e),písm.
f) Tr. poriadku zrušil výrok o vine a súvisiace výroky o treste odňatia slobody a náhrade škody a potom
sám, na podklade v dostatočnom rozsahu preukázaného skutkového stavu veci pred prvostupňovýmokresným súdom rozhodol sám na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku o uznaní viny obžalovaného zo
spáchania trestného činu prečinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1 Tr. zákona účinného
od 15. marca 2024 na skutkovom základe uvedenom vo tejto časti výroku pod bodom A/ a súčasne

potom musel rozhodnúť aj o uložení trestu obžalovanému, u ktorého zohľadnil okrem skutočností, na
ktoré v tejto časti správne poukázal už prvostupňový okresný súd o uložení konformného, z hľadiska
očakávaného účelu trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, výchovného trestu odňatia
slobody, pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky), vo výmere jedného roka
s podmienečným odkladom jeho výkonu na samej dolnej hranici zákonného rozpätia (1 až 5 rokov) na

jeden rok, s použitím § 38 odsek 2 Tr. zákona, bez zistenia poľahčujúcich či priťažujúcich okolností,
pričom však nemohol opomenúť v prospech obžalovaného aj existenciu neprimerane dlhého konania
pred súdom, na čom obžalovaný sám nenesie v zásadnej miere vinu.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora podaného v neprospech obžalovaného tak, ako ho odôvodňoval
odvolateľ, vzhľadom na uvedené dôvody v tomto rozsudku, krajský súd výrokom pod bodom II. odvolanie

prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.