Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123353689
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123353689.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: MO transport s.r.o., so sídlom Račianska
88 B, Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 47 660 520, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska
kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, Košice - mestská časť Juh, IČO: 47
240 482, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. B. XX, 2/ E. F. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. B. XX, zastúpeným splnomocnencom: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava,
IČO: 36 857 548, o zaplatenie 3.900 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 14. mája 2024 č. k. 11C/76/2023 - 143, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, § 127 ods. 3, §
135c ods. 1 až 3, § 456, § 458 ods. 1, § 459, § 488, § 489, § 451 ods. 1, 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“), Čl. 2 ods. 1, Čl. 5, 8, 17 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3.Vecnedôvodiltým,žežalobcasavkonanídomáhalvydaniabezdôvodnéhoobohateniaodžalovaných
sodôvodnením,ženastranežalovanýchdošlokvznikumajetkovéhoprospechutým,žeužívalipozemok
parc. č. 35/1 vo vlastníctve žalobcu bez poskytnutia adekvátneho protiplnenia, pričom malo ísť o vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov od 3.7.2021 do 3.7.2023. Žalovaní poukazovali na

účelovosť a šikanóznosť žaloby, preto sa súd zaoberal aj tým, či je žaloba žalobcu v súlade s dobrými
mravmi.

4. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcely
registra „C“ parcelné č. 35/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 358 m2, zapísaného na LV č.
XXXX pre k.ú. C. D. B., pričom titulom nadobudnutia je Kúpna zmluva č. 19/2020, vklad povolený
dňa 28.8.2020. Zo žaloby na zriadenie vecného bremena za náhradu vyplynulo, že žalovaní sa v

postavení žalobcov domáhali voči žalobcovi v postavení žalovaného usporiadania pomerov medzi
stranami v súlade s § 135c ods. 3 OZ, a síce zriadenia vecného bremena stavby na pozemku parc.č.
35/1 a práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc.č. 35/1 za účelom výkonu
vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XX v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č.218/2020 z 16.2.2021 za náhradu 13 eur ročne. Z uvedenej žaloby tiež vyplynulo, že súčasťou stavby
rodinného domu je vstupná brána, ktorá je čiastočne postavená na susediacej parcele č. 35/1 v rozsahu
do 4 m2, pričom celková výmera vrátane práva prechodu a prejazdu zasahujúca do vlastníckeho

práva žalovaného nepresahuje 11 m2. Podľa geometrického plánu č. 218/2020, úradne overeného dňa
16.2.2021, vecné bremeno práva prechodu a prejazdu malo byť zriadené na diel 1 predstavujúci 11
m2 z parcely č. 35/1, pričom ide o lichobežník, ktorý má pri ceste šírku 2 m (celá šírka pozemku) a vo
vzdialenosti 6,59 m od cesty šírku 1,44 m. Geometrický plán č. 198/2022, úradne overený dňa 8.12.2022
bol vyhotovený za účelom zamerania stavby rodinného domu na p.č. 34/3, pričom je na ňom odstránená

ľavá časť (od ulice) rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. 34/3, a to v časti, ktorá je na
GP č. 218/2020 označená ako diel 1. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností:
pozemky parcely registra „C“ parcelné č. 33 záhrada o výmere 1253 m2, parcelné č. 34/1 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 380 m2, parcelné č. 34/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2,
parcelné č. 34/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2, a stavby - rodinného domu súp. č. XX
postavený na parcele č. 34/3, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. D. B., pričom titulom nadobudnutia je

kúpna zmluva R I 1990/90 zo dňa 8.7.1998, pričom pod Z 36/2022 + Z 8834/2022 je evidovaná žiadosť
o výmaz časti stavby zo dňa 16.12.2022; Obec C. D. B.: Rozhodnutie o povolení odstránenia stavby -
„ľavá časť rodinného domu s.č. XX na parcele registra C č. 34/1“ zo dňa 23.11.2021; Geometrický plán
č. 198/2022 úradne overený pod č. G1-1740/2022-77/23Z. Z Výzvy na odstránenie stavby z 24.6.2022
vyplynulo, že k uvedenému dňu už bola odstránená predná časť domu, resp. vstupná brána žalovaných.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporným, že žalovaní sa v postavení žalobcov
domáhali voči žalobcovi v postavení žalovaného usporiadania pomerov medzi stranami v súlade s §
135c ods. 3 OZ, a síce zriadenia vecného bremena stavby na pozemku parc. č. 35/1 a práva prechodu
a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. 35/1 za účelom výkonu vlastníckeho práva k

rodinnému domu súp. č. XX v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 218/2020 zo dňa 16.2.2021
za náhradu 13 eur ročne, ktoré konanie bolo vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 37C/13/2021 na
základe žaloby zo dňa 3.3.2021, ktorá bola vzatá späť dňa 4.1.2022. Z vyššie uvedeného, v spojení
so zisteným skutkovým stavom, s prihliadnutím na GP č. 198/2022, bolo podľa súdu prvej inštancie
zrejmé, že v období od 3.7.2021 (začiatok rozhodného obdobia) do (max.) 24.6.2022 (dátum výzvy na

odstránenie stavby) bola ľavá časť rodinného domu žalovaných súp. č. XX postavená na hranici medzi
pozemkami parc. č. 34/1 a parc. č. 35/1 s tým, že vstupná brána rodinného domu žalovaných bola v
rozsahu do 4 m2 postavená na pozemku žalobcu parc. č. 35/1, pričom žalovaní využívali na prechod
a prejazd ku svojmu rodinnému domu pozemok žalobcu parc. č. 35/1 v rozsahu do 11 m2. Súd prvej
inštancie mal za to, že v období od 3.7.2021 do 24.6.2022 išlo v prípade ľavej časti stavby rodinného

domu o vzťah vlastníka pozemku (žalobca) a vlastníka neoprávnenej stavby (žalovaní), pričom nároky
z tohto vzťahu riešia ustanovenia § 135c ods. 1 až 3 OZ. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia
predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov voči žalovaným, ktorí žalobcovi bránia v
užívaní veci, pričom ňou však nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu. V konaní nebolo sporným,
že žalobca nadobudol pozemok parc. č. 35/1 ku dňu 28.8.2020 za kúpnu cenu 6.100 eur, pričom

(vychádzajúc zo žaloby žalovaných v konaní sp. zn. 37C/13/2021) žalobca listom už zo dňa 29.9.2020
kontaktoval žalovaných s ponukou na odkúpenie pozemku za 40.000 eur alebo úhradu nájomného vo
výške 1.800 eur mesačne s možnosťou následného odkúpenia. V konaní nebolo preukázané, že by sa
žalobca po nadobudnutí pozemku parc. č. 35/1 obrátil na žalovaných so žiadosťou o odstránenie stavby/
stavieb a vypratanie pozemku, z dôvodu, že by chcel pozemok parc. č. 35/1 užívať. Pokiaľ ide o výzvu na

odstránenie stavby zo dňa 24.6.2022, žalovaní vo vyjadrení k žalobe popreli, že by im takáto výzva bola
doručená, pričom žalobca jej doručenie (ale ani odoslanie) žalovaným v konaní nepreukázal, a preto
súd vychádzal z toho, že žalovaní na odstránenie stavby žalobcom pred podaním žaloby vyzvaní neboli.
Zároveň sa táto výzva môže týkať iba obdobia po 24.6.2022, nie však obdobia od 3.7.2021 do 24.6.2022,
v ktorom žalobca vyzývanie žalovaných na odstránenie stavby ani netvrdil. Na druhej strane, žalovaní

sa v súlade s ustanovením § 135c ods. 3 OZ v konaní na tamojšom súde pod sp. zn. 37C/13/2021
domáhali usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, a to predloženou
žalobou na zriadenie vecného bremena za náhradu, čím by boli vzťahy medzi žalobcom a žalovanými
vyriešené natrvalo. Žalovaní teda zvolili zákonom predpokladané riešenie vzťahu vlastníka stavby a
vlastníka pozemku, pričom po odstránení spornej ľavej časti rodinného domu zobrali žalobu späť, keďže

zriadenie vecného bremena na pozemku parc. č. 35/1 viac nebolo potrebné, keď odstránením ľavej
časti rodinného domu (na základe rozhodnutia o povolení odstránenia stavby z 23.11.2021, najneskôr
ku dňu výzvy na odstránenie stavby z 24.6.2022) vznikol podľa Geometrického plánu č. 198/2022 medzi
pozemkom žalobcu parc. č. 35/1 a rodinným domom žalovaných súp. č. XX priestor o šírke 2,24 m.S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca sa po nadobudnutí pozemku parc. č.
35/1 nedomáhal jeho užívania, ale snažil sa výhodne ho speňažiť, pričom po neúspechu a po tom, čo
žalovaní vykonali stavebné úpravy, aby odstránili ľavú časť domu, resp. vstupnú bránu, aby tak stavba

rodinného domu nezasahovala do pozemku žalobcu, sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku v predošlom období. Takýto výkon práva žalobcu súd prvej inštancie považoval za
rozporný s dobrými mravmi a nemohol mu poskytnúť právnu ochranu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že úlohou súdov je rozhodnutím odstrániť protiprávny stav a nastoliť

stav právnej istoty, pričom nie je vylúčené priznanie aj zodpovednostných nárokov, avšak nemôže ísť
o priznanie zodpovednostných nárokov za súčasného udržiavania protiprávneho stavu (por. rozsudok
OS Žilina č.k. 2C/53/2006-357 z 30.7.2009 potvrdený rozsudkom KS v Žiline sp. zn. 5Co/45/2010
z 23.3.2010; uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 99/2012-14 z 6.3.2012). Žalobca sa pritom odstránenia
protiprávnehostavupredodstránenímľavejčastidomu(resp.vstupnejbrány)žalovanýchpreukázateľne
nikdy nedomáhal. Pokiaľ ide o neoprávnenú stavbu vstupnej brány na časti žalobcovho pozemku,

žalobca ako vlastník pozemku si mal primárne uplatniť svoje právo spôsobom, ktorý predpokladá
ustanovenie § 135c OZ, t.j. osobitnou vlastníckou žalobou, a prípadne popri tom si uplatňovať
sekundárne zodpovednostné nároky. Zo správania sa žalobcu po nadobudnutí vlastníckeho práva k
pozemkuparc.č.35/1jevšakzrejmé,žežalobcanemalzáujempozemokužívať.Pozemokžalobcuparc.
č. 35/1 je úzkym pásom o šírke cca 2m, pričom žalovaní v konaní namietali, že pozemok žalobcu nie

je dispozične a účelovo vymedzený na žiadne relevantné využitie, pretože rozloha parcely neposkytuje
možnosť stavby ani iného využitia. Žalobca na uvedené nereagoval, pričom v priebehu konania ani
netvrdil, že by chcel pozemok parc. č. 35/1 užívať a za akým účelom. Zároveň súd poukázal na to,
že žalobca nadobudol pozemok už v časti zastavaný stavbou a v časti užívaný žalovanými (v rozsahu
uvedenom v žalobe v konaní sp. zn. 37C/13/2021), čo mu mohlo byť zrejmé z ohliadky pozemku pred

uzavretímkúpnejzmluvy,ktorúzuvedenéhodôvodunemuseluzavrieť.Súdprvejinštanciepotompostup
žalobcu, ktorý bez toho, aby mal skutočný záujem nadobudnutý pozemok parc. č. 35/1 užívať, nežiadal
súdnou cestou trvalé usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby a vypratanie
pozemku (v prípade nezastavaných častí), ale potom, čo zo strany žalovaných došlo k odstráneniu
časti stavby zasahujúcej na pozemok žalobcu a k zabezpečeniu si tak prechodu a prejazdu cez vlastný

pozemok, žiadal ex post plnenie z bezdôvodného obohatenia, s prihliadnutím na osobitosti prípadu
(žalobca v čase začatia realizácie stavby vstupnej brány nebol vlastníkom pozemku, nebolo zasiahnuté
do jeho práva, ale takto „zasiahnuté“ právo nadobudol, pričom v čase jeho nadobudnutia si musel byť
toho vedomý), považoval za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

7. Pokiaľ ide o obdobie od 25.6.2022 do 3.7.2023, t.j. obdobie, kedy už bola preukázateľne odstránená
predná časť domu, resp. vstupná brána žalovaných, domáhal sa žalobca vydania bezdôvodného
obohatenia za to, že sa na jeho pozemku má nachádzať oplotenie, ako aj časť stavby za oplotením
(drevený domček), patriace žalovaným, pričom žalovaní majú na jeho pozemku parkovať, mať zložený
stavebný materiál a fúrik. Súd poukázal na to, že pokiaľ žalobca v replike uvádza, že pri späťvzatí žaloby

v konaní sp. zn. 37C/13/2021 sa žalovaní zaviazali, že odstránia stavbu na pozemku žalobcu, avšak
stavba nebola odstránená, zo žaloby v konaní sp. zn. 37C/13/2021 je zrejmé, že zriadenie vecného
bremena žalovaní žiadali výlučne z dôvodu potreby užívania vstupnej brány a prechodu a prejazdu
na svoj pozemok, pričom práve odstránením vstupnej brány (predná časť stavby rodinného domu)
došlo k odstráneniu tej časti stavby, z dôvodu ktorej zriadenie vecného bremena žiadali. K oploteniu

a časti stavby dreveného domu, ktoré sa podľa žaloby majú nachádzať na pozemku žalobcu aj po
odstránení ľavej časti rodinného domu, súd uviedol, že žalobca uvedené ničím nepreukázal. Žalobca v
konaní ani netvrdil, v ktorej časti, akým spôsobom a v akom rozsahu oplotenie alebo stavba dreveného
domu do jeho pozemku zasahuje. Nešpecifikoval to ani po tom, čo žalovaní uvedené namietali vo
vyjadrení k žalobe. Naopak, v replike žalobca uviedol, že plot sa nachádza na hranici pozemkov a

stavba bezprostredne susedí s pozemkom žalobcu. Z uvedeného potom užívanie pozemku parc. č. 35/1
žalovanými žiadnym spôsobom nevyplýva.

8. Žalovaní poukazovali na to, že stavba dreveného domčeka je postavená na parcele č. 34/2, ktorá
je vo vlastníctve žalovaných, pričom nezasahuje do pozemku žalobcu parc. č. 35/1, čo vyplýva aj

z predložených geometrických plánov. Žalobca na uvedené nereagoval, nepoprel skutkové tvrdenie
žalovaných, že drevený domček je postavený na parcele č. 34/2. Ak je domček postavený na parcele č.
34/2, nemôže zasahovať do parcely č. 35/1. Náhľad z katastrálnej mapy zasahovanie dreveného domu
do pozemku parc. č. 35/1 nepreukazuje, keďže nejde o fotografiu priamo nad domčekom, ide o fotografiuz veľkej výšky a zároveň z uhla, kedy je pohľad na postavenie stavieb skreslené. Zameranie stavby na
parcele č. 34/2 bolo urobené pri vyhotovovaní Geometrického plánu z 26.2.1990, pričom je zrejmé, že
stavba nepresahuje parcelu č. 34/2. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie žalobcu v replike,

kde sám uviedol, že plot sa nachádza na hranici pozemkov a stavba bezprostredne susedí s pozemkom
žalobcu, z čoho vyplýva, že tieto stavby do pozemku žalobcu nezasahujú.

9. V prípade tvrdeného parkovania motorovým vozidlom na pozemku parc. č. 35/1, žalobca vôbec
nešpecifikoval, kedy, resp. ako často motorové vozidlo EČV G. na pozemku parc. č. 35/1 parkovalo. O

užívanie pozemku žalobcu parc. č. 35/1 by totiž mohlo ísť iba v prípade, ak by bol žalovanými (ak by sa
vôbec preukázalo ich vlastnícke právo k predmetnému vozidlu) na parkovanie využívaný pravidelne, čo
však preukázané nebolo, keďže žalobca predložil iba fotografie z jedného dňa. Zároveň je zo žalobcami
predložených dôkazov (fotografia a GP č. 198/2022) zrejmé, že šírka pozemku žalovaných parc. č. 34/1
popri rodinnom dome súp. č. XX, a síce 2,24 m, je dostatočná na prejazd aj parkovanie ich osobného
motorového vozidla. Súd dodal, že tvrdenie žalobcu, že nie je možné vylúčiť užívanie pozemku parc. č.

35/1žalovanýminaparkovaniemotorovýmvozidlom,nepostačuje,aležalobcaniesoldôkaznébremeno,
že v celom rozhodnom období bol jeho pozemok takto užívaný, ktoré dôkazné bremeno neuniesol.
Rovnako to platí aj o stavebnom materiáli, ktorý sa má nachádzať na pozemku žalobcu.

10. Pokiaľ ide o skutočnosť, že na pozemku žalobcu parc. č. 35/1 sa nachádzal fúrik, súd sa stotožňuje

s argumentáciou žalovaných, že išlo o realizáciu ich práva v súlade § 127 ods. 3 OZ ako vlastníka
susediaceho pozemku, za účelom nevyhnutnej údržby ich susediaceho pozemku z dôvodu prerastania
buriny z pozemku žalobcu. Silne zaburinený stav pozemku parc. č. 35/1 pritom vyplýva z predložených
fotografií, pričom skutkové tvrdenie žalovaných o takomto stave pozemku žalobcu tento ani nepoprel.
Žalobcapritomaninetvrdil,žebynešloovstupnajehopozemoklennanevyhnutnúdobuavnevyhnutnej

miere. Súd potom dospel k záveru, že pri vstupe na pozemok parc. č. 35/1 žalovanými nešlo o vstup na
pozemok žalobcu za účelom jeho užívania žalovanými.

11.Kvyššieuvedenémusúdprvejinštanciedodal,žežalobcavosvojichvyjadreniachneustálezmiešava
stav pred odstránením ľavej časti domu žalovaných (kedy žalovaní zasahovali do pozemku parc. č.

35/1 a prechádzali cez neho) so stavom po stavebnej úprave uvedenej aj na LV č. XXX pre k.ú.
C. D. B. (kedy bola ľavá časť domu žalovaných už odstránená a žalovaní pozemok žalobcu na
prechod nepotrebovali). Uvedené nielenže nezodpovedá predloženým geometrickým plánom (z ktorých
je zrejmé, že po odstránení ľavej časti domu vznikol žalovaným popri rodinnom dome priestor v šírke
2,24 m), ale je aj v rozpore s vyjadreniami samotného žalobcu v žalobe, kde sám uviedol, že predná časť

domubolaodstránená.Akbolaprednáčasťdomužalovanýchodstránená(čovkonanínebolosporným),
je s poukazom na predložené geometrické plány (ktoré žalobca ničím nespochybnil) vylúčené, aby
stavbarodinnéhodomužalovaných(poodstráneníjejprednejčasti)zasahovalavprednejčastipozemku
od miestnej komunikácie do celej šírky pozemku žalobcu, a teda že by bol žalobca obmedzovaný v
užívaní predmetnej nehnuteľnosti a že by prístup k nehnuteľnosti žalobcu bol možný len cez stavbu vo

vlastníctve žalovaných, ako to žalobca uvádza v žalobe.

12. V časti vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 3.7.2021 do času odstránenia ľavej časti
domu (po čom pre žalovaných odpadol dôvod konania o zriadenie vecného bremena), z vyjadrení
žalobcu vyplynulo, že žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku parc. č. 35/1

žalovanými v rozsahu, ktorý oni sami uznávajú v žalobe v konaní sp. zn. 37C/13/2021, t.j. v rozsahu
užívania 11 m2, keď žalobca iný konkrétny rozsah užívania v priebehu celého konania netvrdil. V časti
vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie po odstránení ľavej časti domu však žalobca žiadnym
spôsobom nekonkretizoval (napriek tomu, že to žalovaní namietali), v ktorom konkrétnom mieste a v
akom konkrétnom rozsahu žalovaní užívajú jeho pozemok parc. č. 35/1, pričom je zrejmé, že nemôže ísť

o užívanie pozemku žalobcu v celej jeho výmere. Žaloba tak v časti vydania bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 25.6.2022 do 3.7.2023 nebola ani riadne preskúmateľná. Súd dodal, že nebol daný dôvod
na odstraňovanie vád žaloby, pretože žaloba mala všetky požadované náležitosti, pričom nedostatočná
špecifikácia žaloby má za následok zamietnutie žaloby pre jej nepreskúmateľnosť, a nie jej odmietnutie.

13. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu za obdobie od 25.6.2022 do 3.7.2023 súd dodal, že aj
v tomto prípade platí, že žalobca si mal v prípade neoprávnenej stavby na svojom pozemku (plot a
drevený dom) prednostne uplatniť svoje právo spôsobom, ktorý v prípade nehnuteľností predpokladá
ustanovenie § 135c OZ, t.j. osobitnou vlastníckou žalobou, alebo spôsobom, ktorý v prípade hnuteľnýchvecípredpokladáustanovenie§126ods.1OZ,t.j.všeobecnouvlastníckoužalobou,aprípadnepopritom
si uplatňovať sekundárne zodpovednostné nároky.

14. Pre celé obdobie, za ktoré žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie, tak platí, že žalobca si
mal svoje nároky vlastníka pozemku parc. č. 35/1 (svoj pozemok riadne užívať) primárne uplatňovať
žalobou na odstránenie stavby v zmysle § 135c ods. 1 OZ, prípadne žalobou o úpravu pomerov medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby v zmysle § 135c ods. 3 OZ tak, aby išlo o konečné riešenie
vzťahu medzi stranami, resp. vlastníckou žalobou v zmysle § 126 ods. 1 OZ (v časti hnuteľných vecí). Za

individuálnych okolností tohto prípadu, t.j. za situácie, keď žalobca pozemok parc. č. 35/1 nadobudol za
zlomoknímpreukazovanejvšeobecnejhodnoty;vôľuužívaťpozemokparc.č.35/1aninetvrdí,anitakáto
vôľa z jeho konania nevyplýva; k tvrdenému zastavaniu pozemku nedošlo po nadobudnutí pozemku
žalobcom; po tom, čo žalovaní netrvali na zriadení vecného bremena, ale dobrovoľne odstránili časť
stavbyzasahujúcejnapozemokžalobcu,súdprvejinštancieuzavrel,žežalobaovydaniebezdôvodného
obohatenia (ktorou si žalobca uplatňuje len sekundárny zodpovednostný nárok) je šikanózna, a preto

v rozpore s dobrými mravmi.

15. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie považoval právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatňované žalobcom za nárok uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi, a keďže výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať súdnu ochranu a zároveň je súd v tomto prípade

viazaný žalobným petitom (t.j. nemôže usporiadať vzťahy inak), žalobu zamietol. Za obdobie od
25.6.2022 do 3.7.2023 súd žalobu zamietol aj pre jej nedôvodnosť, keď z vykonaného dokazovania
užívanie pozemku žalobcu parc. č. 35/1 žalovanými nevyplýva.

16. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie dopytom na ODI Trnava, ani znalecké dokazovanie,

keďže mal skutkový stav pre potreby rozhodnutia dostatočne zistený z vykonaného dokazovania, ďalšie
dokazovanie by bolo nadbytočné a nemohlo by viesť k inému rozhodnutiu súdu, keďže súd žalobu
zamietal najmä pre jej rozpor s dobrými mravmi. Okrem toho súd uviedol, že žalobcovi nič nebránilo
dať si stav na mieste samom zamerať geodetom a znalecký posudok alebo geometrický plán priložiť
k žalobe. Naproti tomu žalobca k žalobe žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich skutkových

tvrdení nepriložil a nepredložil ho ani následne do pojednávania dňa 14.5.2024, hoci na pojednávaní dňa
6.2.2024 uviedol, že by mohol uskutočniť zisťovanie za účasti geodeta, čo však neurobil, napriek tomu,
že mu v tom nič nebránilo. Ustanovenie znalca by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania,
a aj z tohto dôvodu (ak by súd žalobu nezamietal pre jej rozpor s dobrými mravmi) by súd na návrh
na doplnenie dokazovania znalcom v zmysle § 153 ods. 2 CSP, ako na prostriedok procesného útoku

nepredložený včas, neprihliadal.

17. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 251, § 255 ods. 1,
§ 257, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným
procesným úspechom žalovaných za súčasného nezistenia dôvod hodných osobitného zreteľa (§ 257

CSP), pre ktoré by žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nemal priznať.

18. Proti tomuto rozsudku podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie
avrátenievecisúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Odvolanieodôvodnilust.§365ods.1písm.b),f)a
h) CSP. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia uplatňované žalobcom považoval za nárok uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi
a súčasne nesúhlasil ani s tým, že súd nevykonal dokazovanie dopytom na ODI Trnava, ani znalecké
dokazovanie. Žalobca namietal, že súd v rámci vykonaného dokazovania nedostatočne posúdil závery
súdneho konania sp. zn. 37C/13/2021 vedeného Okresným súdom Trnava a nezaoberal sa logickým
rozporom v tvrdeniach žalovaných. V rámci tohto súdneho konania sp. zn. 37C/13/2021 bolo skutkovo

ustálené užívanie predmetného pozemku zo strany žalovaných. Napriek skutočnosti, že súd nie je
viazaný závermi z tohto súdneho konania, súd pri hodnotení dôkazov a skutkových tvrdení strán nemôže
opomenúť skutočnosť, že žalovaní v minulosti z dôvodu užívania pozemku navrhovali zriadenie vecného
bremena v ich prospech. Z tvrdení žalovaných v tomto konaní vyplýva, že pozemok parcela reg. C KN
č. 35/1 v rozhodnom období, za ktoré sa domáha žalobca vydania bezdôvodného obohatenia, užívali,

pričom na uvedených skutkových tvrdeniach nemení nič to, že žalobu vzali žalovaní (v tomto konaní v
postavení žalobcov) späť, pretože žaloba bola vzatá späť až k 4.1.2022, teda v období, za ktoré žalobca
požaduje finančnú náhradu v predmetnom spore. Za daným účelom aj samotní žalovaní v konaní sp.
zn. 37C/13/2021 uviedli a vyznačili rozsah užívania pozemku, a to dokonca geometrickým plánom, zaúčelom zriadenia vecného bremena. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu nie je možné vylúčiť
užívanie pozemku parcela reg. C KN č. 35/1 žalovanými, a to minimálne na parkovanie motorovým
vozidlom, ktoré bolo preukázané taktiež doloženou fotodokumentáciou. Je vysoko nepravdepodobné,

že žalovaní nemajú vedomosť o tom, že bezprostredne pred ich rodinným domom parkuje cudzie
motorové vozidlo. Pokiaľ predmetné motorové vozidlo nepatrí žalovaným, žalobca žiadal súd, aby
vyžiadal od príslušných orgánov informácie o vlastníkovi, resp. držiteľovi vozidla s EČV: G., avšak tento
návrh na vykonanie dokazovania súd zamietol. Záver o tom, či sa na spornom pozemku nachádza
stavba – drevený dom by mal byť zverený súdom ustanoveným znalcom – geodetom. Žalobca v tomto

ohľade navrhol taktiež vykonanie znaleckého dokazovania – vypracovanie geometrického plánu so
zameraním pozemku parc. č. 35/1 a stavby dreveného domu na uskladnenie materiálu, ktorá stavba
podľa zistení žalobcu zasahuje do sporného pozemku, pričom žalobca bol ochotný znášať výdavky
spojené s uhradením preddavku na znalecké dokazovanie. Tento návrh na vykonanie dokazovania
však súd bez riadneho odôvodnenia zamietol. Neobstojí zdôvodnenie súdu, že nepovažoval vykonanie
ďalšieho dokazovania za nutné, navyše ak súdne konanie sp. zn. 37C/13/2021 bolo zastavené z dôvodu

späťvzatia žaloby žalobcami, kde sa zaviazali, že odstránia stavbu na pozemku vo vlastníctve žalobcu.
Ako vyplynulo z fotografií predložených žalobcom, stavba do dnešného dňa nebola odstránená, na
pozemku sa preukázateľne nachádza stavebný materiál, pričom súd pri hodnotení tejto skutočnosti
vychádzal len z geometrického plánu predloženého žalovanými. To, že súd v rámci odôvodnenia
uviedol, že žalobca mohol predložiť vlastný geometrický plán už v rámci príloh podanej žaloby, odporuje

tvrdeniam žalobcu v súvislosti s predchádzajúcim konaním žalovaných v inom súdnom konaní, v rámci
ktorého žalovaní priznali, že stavba sa nachádza sčasti na pozemku žalobcu a taktiež so skutkovým
stavom veci, na ktorý opakovane poukazoval žalobca, že prístup k nehnuteľnosti nemá zabezpečený.
Uvedeným konaním došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, pretože súd pri
hodnotenídôkazovadôkaznýchnávrhovpostupovaltendenčne,sozjavnýmzáujmomzamietnuťžalobu.

Ak teda súd zamietol žalobcove návrhy na vykonanie dokazovania v nadväznosti na vyššie uvedené
skutočnosti tvrdené žalobcom v priebehu konania, bol povinný odôvodniť takýto postup náležitým a
vyčerpávajúcim spôsobom, čo sa nestalo, a teda došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny
proces a rozhodnutie súdu je svojvoľné.

19. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Podľa názoru žalovaných sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej súd
nedostatočne posúdil závery súdneho konania vedeného pod sp. zn. 37C/13/2021. Žalovaní vo svojich
vyjadreniach žiadali, aby súd na konanie sp. zn. 37C/13/2021 neprihliadal, pretože súd v konaní sp.
zn. 37C/13/2021 (vzhľadom na späťvzatie žaloby) nerozhodoval vo veci samej a nevykonával žiadne

dokazovanie, ktoré by malo ustáliť skutkový a právny stav tak, ako sa to snažil prezentovať žalobca, t.j.
že malo dochádzať k užívaniu pozemku parcela reg. C KN č. 35/1 žalovanými. Napriek argumentácii
žalovaných sa súd v rámci posúdenia nárokov žalobcu zaoberal aj závermi vyplývajúcimi z konania
sp. zn. 37C/13/2021, pričom tieto zhodnotil a vyčerpávajúco odôvodnil v bodoch 25. až 36. rozsudku.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepreukázal, že by malo zo strany žalovaných

dochádzať k pravidelnému užívaniu pozemku vo vlastníctve žalobcu na parkovanie motorových vozidiel,
a rovnako tak neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu preukázaniu vlastníckeho práva žalovaných k
motorovému vozidlu EČV G. zn. Volkswagen. Predmetné motorové vozidlo žalovaní nikdy nevlastnili, a
teda nevedia kto a za akým účelom parkoval čiastočne na pozemku žalobcu a čiastočne na pozemku
žalovaných. Považovali za neprípustné, aby žalobca prenášal svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno

svojich tvrdení na súd, ktorý by mal podľa vôle žalobcu preukazovať dôkazy navrhované žalobcom.

20. Žalovaní sa nestotožnili ani s argumentáciou žalobcu, že záver o tom, či sa na spornom
pozemku nachádza stavba – drevený dom slúžiaci na uskladnenie materiálov, mal byť zverený súdom
ustanoveným znalcom – geodetom. Žalovaní v konaní predložili ako dôkaz - Geometrický plán č.

198/2022, vyhotovený: TT-GEO, s.r.o., geodetom A. E. E., dňa 25.11.2022, úradne overil A. H. C., dňa
8.12.2022, číslo G1-1740/2022, geometrický plán zo dňa 26.2.1990 a geometrický plán č. 218/2020,
z ktorých jednoznačne vyplýva, že stavba – drevený dom slúžiaci na uskladnenie materiálov, je
postavený na parc. č. 34/2 vo vlastníctve žalovaných a žiadnym spôsobom nezasahuje do pozemku
žalobcu. Žalovanými predložené geometrické plány žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval, ani

nepoprelskutkovétvrdeniažalovaných.Keďžezostranyžalobcunedošlokpopretiualebospochybneniu
geometrických plánov, bolo by nadbytočným a nehospodárnym nariaďovanie ďalšieho dokazovania
súdom ustanoveným znalcom – geodetom. Súd ma vždy prihliadnuť na účelnosť a hospodárnosťkonania a na základe uvedeného primerane rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré
nevykoná.

21. Žalobca odvolaciu repliku nepodal.

22. V priebehu odvolacieho konania žalobca navrhol zmenu subjektu na strane žalobcu, o ktorej zmene
rozhodol odvolací súd uznesením z 1.4.2025 tak, že pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho
žalobcu vstúpila spoločnosť MO transport s.r.o., so sídlom Račianska 88 B, Bratislava - mestská časť

Rača, IČO: 47 660 520.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu
žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumy 3.900 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohateniazamietol,keďpovažovalprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniauplatňovanéžalobcom

za nárok uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať súdnu ochranu a zároveň
bol súd v tomto prípade viazaný žalobným petitom (t.j. nemohol usporiadať vzťahy inak); za obdobie
od 25.6.2022 do 3.7.2023 považoval žalobu za nedôvodnú, keď z vykonaného dokazovania užívanie
pozemku žalobcu parc. č. 35/1 žalovanými nevyplynulo.

25. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie,
nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým
porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca teda podal odvolanie z dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku.

26. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

27. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

29. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanejsumy a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom

rozsahu vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou žalobcu dopĺňa nasledovné:

30. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nedostatočne posúdil závery súdneho konania sp. zn.
37C/13/2021, v ktorom bolo skutkovo ustálené užívanie predmetného pozemku zo strany žalovaných
v rozhodnom období, pričom je bez právneho významu, že žalobu vzali žalovaní (v danom konaní v
postavení žalobcov) späť, pretože žaloba bola vzatá späť až k 4.1.2022, teda v období, za ktoré žalobca
požaduje finančnú náhradu v predmetnom spore. Za daným účelom aj samotní žalovaní v konaní sp. zn.
37C/13/2021 uviedli a vyznačili rozsah užívania pozemku, a to dokonca geometrickým plánom, preto nie

je možné vylúčiť užívanie pozemku, parcela reg. C KN č. 35/1 žalovanými, a to minimálne na parkovanie
motorovým vozidlom, ktoré bolo preukázané doloženou fotodokumentáciou.

31. Z tejto odvolacej námietky žalobcu vyplýva, že podľa žalobcu súd prvej inštancie zistený skutkový
stav nesprávne vyhodnotil, a teda nesúhlasí s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Vo vzťahu

k tejto odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Voľnosť
hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti
rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú

zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu pri hodnotení
dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo
zisteného skutkového stavu veci. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia
vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a
pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Pri

tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi.
K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym hodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky hodnotenia
dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto smere súd
prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a

výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie neodporuje
zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu. Námietky žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov
súdom prvej inštancie preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

32. V prvom rade súd prvej inštancie správne uviedol, že v časti vydania bezdôvodného obohatenia
za obdobie po odstránení ľavej časti domu (t.j. od 25.6.2022 do 3.7.2023) žalobca žiadnym spôsobom
nekonkretizoval, v ktorom konkrétnom mieste a v akom konkrétnom rozsahu žalovaní užívajú jeho
pozemok parc. č. 35/1, pričom niet pochýb o tom, že nemôže ísť o užívanie pozemku žalobcu v celej jeho
výmere. Žaloba tak v časti vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.6.2022 do 3.7.2023

nebola riadne preskúmateľná, ale zároveň bola aj nedôvodná, keď z vykonaného dokazovania užívanie
pozemku žalobcu parc. č. 35/1 žalovanými nevyplynulo, na základe čoho súd prvej inštancie správne
žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, že
žalobca nepreukázal, že by malo zo strany žalovaných dochádzať k pravidelnému užívaniu pozemku vo
vlastníctvežalobcunaparkovaniemotorovýchvozidiel,keďžefotografiavozidla(ktoréhovlastníctvobolo

sporné) zaparkovaného čiastočne na pozemku žalobcu z jedného dňa, nebola ani podľa odvolacieho
súdu spôsobilá preukázať žalobcom tvrdené pravidelné užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu
žalovanými na parkovanie motorových vozidiel. V nadväznosti na to potom správne súd prvej inštancie
zamietol i návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vyžiadaním informácie od príslušných orgánov o
vlastníkovi, resp. držiteľovi vozidla s EČV: G.. Odvolací súd dodáva, že o tom, ktoré z navrhnutých

dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva len právo vykonanie
určitého dôkazu navrhnúť.33. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrhy žalobcu na
doplnenie dokazovania zamietol dôvodiac, že mal skutkový stav pre potreby rozhodnutia dostatočne
zistený z vykonaného dokazovania, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nemohlo by viesť k inému

rozhodnutiu súdu, keďže súd žalobu zamietal najmä pre jej rozpor s dobrými mravmi. Okrem toho súd
prvej inštancie uviedol, že žalobcovi nič nebránilo dať si stav na mieste samom zamerať geodetom
a znalecký posudok alebo geometrický plán priložiť k žalobe. Naproti tomu žalobca k žalobe žiaden
relevantný dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení nepriložil a nepredložil ho ani následne
do pojednávania dňa 14.5.2024, hoci na pojednávaní dňa 6.2.2024 uviedol, že by mohol uskutočniť

zisťovanie za účasti geodeta, čo však neurobil, napriek tomu, že mu v tom nič nebránilo. Ustanovenie
znalca by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, a aj z tohto dôvodu (ak by súd žalobu
nezamietal pre jej rozpor s dobrými mravmi) by súd na návrh na doplnenie dokazovania znalcom v
zmysle § 153 ods. 2 CSP, ako na prostriedok procesného útoku nepredložený včas, neprihliadal.

34. Pokiaľ ide o nevykonanie dokazovania vypracovaním geometrického plánu so zameraním pozemku

– parc. č. 35/1 a stavby – dreveného domu na uskladnenie materiálu, tento návrh žalobcu súd prvej
inštancie zamietol i z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania. Odvolací súd dodáva, že
sudcovská koncentrácia konania je výlučne v diskrečnej právomoci súdu, tzn. včasnosť predloženia
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu
súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo

či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu
neprizná procesné účinky. Súd prvej inštancie v danej veci na tento prostriedok procesného útoku
žalobcu neprihliadol z dôvodu, že nebol uplatnený včas (keďže žalobcovi nič nebránilo jeho vykonanie
skôr, pričom zároveň jeho vykonanie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania), pričom niet
žiadneho dôvodu, aby odvolací súd do tohto diskrečného práva súdu prvej inštancie zasahoval, a teda

posudzoval, či súd prvej inštancie mal alebo nemal na prostriedky procesného útoku žalobcu prihliadnuť.
Navyše odvolací súd poukazuje na to, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil obsah žalovanými
predložených geometrických plánov, podľa ktorých stavba dreveného domu žalovaných nezasahuje do
pozemku žalobcu, ale je postavená na pozemku žalovaných parc. č. 34/2, čo na viacerých miestach
uvádza i súd prvej inštancie. Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na vyjadrenie žalobcu v replike,

kde sám uviedol, že plot sa nachádza na hranici pozemkov a stavba bezprostredne susedí s pozemkom
žalobcu, z čoho vyplýva, že tieto stavby do pozemku žalobcu nezasahujú. V nadväznosti na uvedené sa
odvolacísúdstotožňujenajmäsozáveromsúduprvejinštancie(avpodrobnostiachnajehozdôvodnenie
odkazuje), že vykonanie tohto dokazovania by bolo nadbytočným. Je tiež potrebné dodať potrebné
dodať, že žalobca v podanom odvolaní nenamietal nevykonanie navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod §

365ods.1písm.e/CSP),atoanizhľadiskaobsahujehodovolacejargumentácie,keďževtejtosúvislosti
namietal to, že súd nevykonanie navrhnutého dokazovania riadne neodôvodnil (odvolací dôvod § 365
ods. 1 písm. b/ CSP). Ani v tomto smere sa však nemožno so žalobcom stotožniť, keď zamietnutie
ďalších návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil.

35.Nedôvodnoubolaajnámietkažalobcupokiaľpoukazovalnasúdnekonaniesp.zn.37C/13/2021,kde
žalovaní priznali, že stavba sa nachádza sčasti na pozemku žalobcu a ktoré bolo zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby, kde sa žalovaní zaviazali, že odstránia stavbu na pozemku vo vlastníctve žalobcu,
avšak stavba do dnešného dňa nebola odstránená a na pozemku sa preukázateľne nachádza stavebný
materiál, pričom súd prvej inštancie pri hodnotení tejto skutočnosti vychádzal len z geometrického plánu

doloženého zo strany žalovaných. Súd prvej inštancie sa totiž s touto námietkou žalobcu vysporiadal
v ods. 36, kde uviedol, že zo žaloby v konaní sp.zn. 37C/13/2021 je zrejmé, že zriadenie vecného
bremena žalovaní žiadali výlučne z dôvodu potreby užívania vstupnej brány a prechodu a prejazdu na
svoj pozemok, pričom práve odstránením vstupnej brány (predná časť stavby rodinného domu) došlo
k odstráneniu tej časti stavby, z dôvodu ktorej zriadenie vecného bremena žiadali. Žalobca v konaní

nepreukázal, že oplotenie a časti stavby dreveného domu sa nachádzajú na pozemku žalobcu, pričom v
konaní ani netvrdil, v ktorej časti, akým spôsobom a v akom rozsahu oplotenie alebo stavba dreveného
domu do jeho pozemku zasahuje. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že zjavne nerozlišuje medzi prednou
časťoustavbyrodinnéhodomu,ktorúžalovanísamidobrovoľnezbúraliastavboudrevenéhodomu,ktorý
podľa zisteného skutkového stavu nezasahuje do pozemku žalobcu, preto ani táto odvolacia námietka

nemohla obstáť.

36. Odvolací súd tiež dodáva, že v konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu nadobudol
pozemok parc. č. 35/1 od Slovenskej republiky prostredníctvom správcu majetku štátu Okresného úraduTrnava za kúpnu cenu 6.100 eur, pričom jeho všeobecná hodnota bola určená znaleckým posudkom
na sumu 5.000 eur. V konaní tiež nebolo sporu o tom, že predmetný pozemok je úzkym pásom o šírke
cca 2 m, ktorý nie je dispozične a účelovo vymedzený na žiadne relevantné využitie, pretože rozloha

parcely neposkytuje možnosť stavby ani iného využitia. Nesporným tiež bolo, že žalobca nemal žiadny
záujem využívať pozemok parc. č. 35/1, uvedené žalobca ani netvrdil. Po nadobudnutí predmetného
pozemku dňa 28.8.2020 právny predchodca žalobcu oslovil žalovaných s ponukou na jeho odkúpenie
za cenu 40.000 eur, prípadne žiadal úhradu nájomného 1.800 eur mesačne. Žalobca sa teda po
nadobudnutí pozemku parc. č. 35/1 nedomáhal jeho užívania, ale snažil sa výhodne ho speňažiť,

pričom po neúspechu a po tom, čo žalovaní vykonali stavebné úpravy, aby odstránili ľavú časť domu,
resp. vstupnú bránu, aby tak stavba rodinného domu nezasahovala do pozemku žalobcu, sa domáha
vydaniabezdôvodnéhoobohateniazaužívaniepozemkuvpredošlomobdobí.Súdprvejinštanciepotom
postup žalobcu, ktorý bez toho, aby mal skutočný záujem nadobudnutý pozemok parc. č. 35/1 užívať,
nežiadal súdnou cestou trvalé usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby
a vypratanie pozemku (v prípade nezastavaných častí), ale potom, čo zo strany žalovaných dôjde k

odstráneniu časti stavby zasahujúcej na pozemok žalobcu a k zabezpečeniu si tak prechodu a prejazdu
cez vlastný pozemok, žiada ex post plnenie z bezdôvodného obohatenia, s prihliadnutím na osobitosti
prípadu (žalobca v čase začatia realizácie stavby vstupnej brány nebol vlastníkom pozemku, nebolo
zasiahnuté do jeho práva, ale takto „zasiahnuté“ právo nadobudol, pričom v čase jeho nadobudnutia
si musel byť toho vedomý) považoval za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

S týmto posúdením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, keď i podľa názoru odvolacieho
súdu je výkon vlastníckeho práva žalobcu požadovaním vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
časti nehnuteľnosti z dôvodov konštatovaných súdom prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd dodáva, že v rozpore s dobrými mravmi je taký výkon práva strany sporu, ktorý je výrazom
zneužitia tohto práva na úkor druhej strany sporu a je neprimerane tvrdým postihom. Ust. § 3 ods. 1

OZ pritom nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie
ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to aj na základe všeobecných pravidiel morálnych
elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Dobrými mravmi sú pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho
hodnotového poriadku (uzn. ÚS SR IV. ÚS 55/2011-19). Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám

súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo
častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú
funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách
morálky,priktorýchjedanývšeobecnýzáujemichrešpektovania.Posúdeniekonkrétnehoobsahupojmu
dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (R 88/1998). V danej veci súd prvej inštancie na

námietku žalovaných správne posúdil s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu výkon práva
žalobcu ako rozporný s dobrými mravmi. Zároveň je potrebné dodať, že žalobca v rámci odvolacej
argumentácie žiadnym spôsobom nespochybnil záver súdu prvej inštancie, ktorý výkon práva žalobcu
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia nepovažoval za súladný s dobrými mravmi, resp. žalobca
neposkytol odvolaciemu žiadnu odvolaciu argumentáciu v tomto smere, ktorú by odvolací súdu v rámci

odvolacieho konania mohol preskúmať.

37. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto odvolanie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno

považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené
a logicky konzistentné.

38. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne
správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán

osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnýmžalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).