Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 71Cpr/4/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208464

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123208464.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13

71Cpr/4/2023

Okresný súd v Trenčíne, pred sudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, C. D., zastúpený manželom E. B., bytom B. XXX/X, C. D., proti
žalovanému: AD Clean s.r.o., IČO: 53 272 218, so sídlom F. G. H. XX, I. J. I. G., právne zastúpený JUDr.
Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

13

71Cpr/4/2023

Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného, listom zo dňa 22.09.2023, je
neplatné.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru

vo výške 1.210,- Eur netto v rozsahu dvoch mesiacov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za mesiac september 2023 vo výške 489,76 Eur
netto, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

11

71Cpr/4/2023

1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 25.09.2023, v spojitosti s podaním došlým súdu dňa
04.12.2023, domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného
je neplatné a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za 12 mesiacov.Návrh odôvodnil tým, že: Žalobca pracoval v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 6.9.2021, s dohodnutým nástupom do práce dňa 7.9.2021, ako „Upratovačka
kancelárskych a výrobných priestorov“. Dňa 6.4.2023 nastúpil žalobca na PN. Na PN bol žalobca až

do 31.8.2023. Počas PN žalovaný na pracovné miesto žalobcu zamestnal inú osobu. Taktiež počas
PN si bol žalovaný u žalobcu po kľúče od skrinky a tiež čip, ktorý slúžil na evidenciu dochádzky.
Tieto mu žalobca odovzdal, avšak bez protipodpisu zamestnávateľa. Pri nástupe do práce po PN
žalobcovi bolo oznámené, že na jeho miesto je už iný zamestnanec a zamestnávateľ teda nemá
pre žalobcu inú prácu a má odísť. Nakoľko žalobca nie je osoba s právnickým vzdelaním, nevedel,

že zamestnávateľ mu môže na základe tejto skutočnosti udeliť absenciu. Nakoľko zamestnávateľ je
osoba, ktorá pozná právne predpisy, konkrétne Zákonník práce, vedel, že v tomto prípade môže udeliť
zamestnancovi absenciu a po 3 absenciách aj okamžite skončiť pracovný pomer, čo aj urobil. Okrem
týchto skutočností mu môže aj krátiť dovolenku, čo taktiež urobil. Zamestnávateľ uviedol zamestnanca
do omylu, využil to, že zamestnanec nepozná svoje práva a takýmto spôsobom spôsobil zamestnancovi
škodu na ušlej mzde minimálne vo výške 3 mesačných platov, nakoľko pri riadnej výpovedi v deň

nástupu do práce 1.9.2023, by zamestnancovi začala plynúť 2-mesačná výpovedná doba až 1.10.2023.
Ďalej mala byt' zamestnancovi vyplatená aj náhrada za nevyčerpanú dovolenku. Presný počet dní
dovolenky žalobca nevie, nakoľko od žalovaného nedostávala ani výplatné pásky. Preto žiadame ctený
súd, aby od žalovaného vyžiadal výplatné pásky žalobcu, aby bolo jasné, na koľko dní dovolenky mal
žalobca nárok. Dňa 26.9.2023 bola žalobcovi doručená výpoveď zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1

písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa mi bola doručená poštou a môj pracovný pomer sa mat skončiť 26.9.2023. Žalobca
sa obrátil aj na príslušný Inšpektorát práce (aj z iných dôvodov ako len neplatné skončenie prac.
pomeru), ktorý konštatuje, že v prípade, ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu, ide o
prekážku na strane zamestnávateľa, za ktorú patrí zamestnancovi náhrada mzdy, nakoľko podľa ust.

§ 118 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu. V prípade, ak zamestnávateľ prijal nového zamestnanca na pracovné miesto iného
zamestnanca (napríklad počas práceneschopnosti) a nedohodol s týmto zamestnancov prácu na dobu
určitú – zastupovanie zamestnanca počas PN, nastala situácia, že po príchode zamestnanca z PN má
zamestnávateľ dvoch zamestnancov na jedno pracovné miesto a jeden zamestnanec je tak pre neho

nadbytočný. Inšpektorát práce odporučil žalobcu ohľadom nárokov z neplatného skončenia pracovného
pomeru na civilné konanie. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože uvedené
dôvody zamestnávateľ nijako nepodložil. Je to iba tvrdenie zamestnávateľa. S dôvodmi okamžitého
skončenia pracovného pomeru nesúhlasím. Domnievam sa, že dôvody sú vykonštruované, nakoľko
bola u zamestnávateľa evidentná snaha zbaviť sa mojej osoby. Ja som si riadne plnila svoje pracovné

úlohy a po návrate z PN som si ich aj naďalej plniť chcela, avšak zamestnávateľ mi to neumožnil. V
prípade neplatného skončenia pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy. Uvedená náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to až do času, keď mu zamestnávateľ
umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Zamestnanec pritom

v zmysle ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce môže dostať náhradu mzdy v uvedenej výške po dobu 12
mesiacov.“

2. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 22.12.2023 uviedol, že: „Žalovaný považuje predmetnú žalobu za
nedôvodnú a nestotožňuje sa s tvrdeniami žalobkyne uvedenými na odôvodnenie žaloby. V prvom rade

považuje žalovaný žalobu podanú za oneskorene, po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej prekluzívnej
lehoty. Prvé podanie žalobkyne bez označenia a nespĺňajúce formálne náležitosti žaloby bolo spísané
dňa 21.09.2023 a Okresnému súdu Trenčín doručené dňa 25.09.2023, teda v čase, keď pracovný pomer
trval. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo prevzatím okamžitého skončenia pracovného pomeru
dňa 26.09.2023. Je teda zrejmé, že podanie ani nemožno považovať za žalobu o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podanie žalobkyne označené ako „Doplnenie podania zo
dňa 25.09.2023 ŽALOBA o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrada škody z
neplatného skončenia pracovného pomeru“ bolo Okresnému súdu Trenčín doručené dňa 04.12.2023,
teda po márnom uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce. Platí, že
aksaprávouplatnenianeplatnostiskončeniapracovnéhopomerunasúdeneuplatnívurčenejlehote,nie

jemožnésapotejtolehotedomáhaťurčenianeplatnostiskončeniapracovnéhopomeru.Márneuplynutie
tejto lehoty má za následok, že na neplatnosť nemožno prihliadnuť, aj keby ju namietala oprávnená
osoba. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľuplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia

ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe. Lehota uvedená v § 77 Zákonníka práce je taktiež lehotou
hmotnoprávnou.Keďžeideopreklúziu,zmeškanielehotynemusídruhástrananapadnúťasúdskúmajej

dodržaniezúradnejpovinnosti,aležalovanýzopatrnostinauvedenéskutočnostipoukazuje.Jepravdou,
že žalobkyňa pracovala v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej
dňa 06.09.2021 s dohodnutým nástupom do práce dňa 07.09.2021, ako „Upratovačka kancelárskych a
výrobných priestorov“. Žalobkyňa pracovala ako upratovačka s miestom výkonu práce K&M innovation
s. r. o., so sídlom Dr. A. Schweitzera 170/18, Stará Turá, na jednu smenu. Žalobkyňa pracovala od
nástupu do práce riadne až do dňa 06.04.2023, kedy nastúpila na PN, čo bolo žalovanému oznámené

telefonicky. Dva alebo tri dni pred nástupom na PN žalobkyňa oznámila žalovanému, že ide svojmu
zubárovi, čo žalovaný akceptoval a súčasne jej uviedol, aby v deň návštevy zubára ešte prišla do práce
aspoň na 2 až 3 hodiny, aby mala pokrytý deň a bolo potrebné urobiť v mieste výkonu práce ešte určité
pracovné činnosti. Žalobkyňa však v deň oznámenej návštevy zubára do práce neprišla a len telefonicky
oznámila, že ide na PN, že je chorá so srdcom. Žalobkyňa ani potvrdenie o práceneschopnosti nezaslala

žalovanému. Účtovníčka žalovaného bola nútená vyhľadať toto potvrdenie v systéme a až následne
prišloelektronicky.Keďžežalobkyňapracovalasama,bolopotrebnénájsťzaňunáhradu.Týždeňchodila
žalobkyňu zastupovať pracovníčka z Nového Mesta nad Váhom. Vec sa však musela riešiť, nakoľko
žalobkyňa bola naďalej PN a telefonicky žalovanému oznámila, že bude dlhodobo PN, že je vážne chorá
a tak skoro do práce nenastúpi. Žalovaný následne prijal do pracovného pomeru nového zamestnanca.

Počas trvania PN žalobkyne ju žalovaný viac krát telefonicky kontaktoval a informoval sa ako o jej
zdravotnom stave a kedy pravdepodobne nastúpi do práce. Žalobkyňa oznamovala žalovanému, že
má stále zdravotné problémy a že má ísť na operáciu srdca. Dňa 30.08.2023 žalobkyňa žalovanému
telefonicky oznámila, že jej práceneschopnosť končí nasledujúci deň, teda 31.08.2023, a že nastupuje
do práce. Dohodli sa, že konateľ žalovaného za ňou príde a dohodnú ďalší postup. Dňa 31.08.2023

konateľ žalovaného prišiel za žalobkyňou do miesta jej trvalého pobytu, opýtal sa na jej zdravotný stav a
povedal jej, že nemohol tak dlho čakať a prijal ďalšieho zamestnanca, ktorý vykonáva jej prácu. Vysvetlil
žalobkyni, že by spoločnosť mala problémy a bol nútený prijať nového zamestnanca s miestom výkonu
prácežalobkyne.Akbyktakémutokrokužalovanýnepristúpilanebolibyvykonávanéupratovaciepráce,
došlo by k vypovedaniu zmluvy zo strany spoločnosti K&M innovation s. r. o.. Po tomto oznámení začala

žalobkyňa na konateľa žalovaného kričať a vulgárne sa voči nemu vyjadrovať. Na to zabuchla vchodové
dvere a viac so žalovaným nekomunikovala a nereagovala ani na snahu žalovaného telefonicky ju
kontaktovať. Týmto jej prístupom znemožnila vyriešenie vzniknutej situácie, napriek tomu, že žalovaný
bol ochotný so žalobkyňou o ďalšom postupe rokovať. Dňa 06.09.2023 dostal žalovaný ofenzívny list
od manžela žalobkyne. List bol síce bez podpisu, ale podľa obálky bolo zrejmé, že odosielateľom bol

manžel žalobkyne E. B.. Samotný fakt, že žalovaný prijal do pracovného pomeru nového zamestnanca
ešte neznamenal, že pracovné miesto žalobkyne zaniklo. Žalobkyni bol poskytnutý priestor vrátiť sa
do práce. Ak by mala záujem pracovať na rovnakom mieste, žalovaný by situáciu vyriešil a mohla
pokračovať v plnení pracovných povinností. Žalobkyňa ani žiadnym spôsobom neoznámila žalovanému,
že trvá na ďalšom zamestnávaní. Nakoľko žalobkyňa nenastúpila do práce ani po skončení PN, zaslal

jej žalovaný dňa 04.09.2023 a 05.09.2023 oznámenia o porušení pracovnej disciplíny. V oznámeniach
zo dňa 04.09.2023 a 05.09.2023 žalovaný žalobkyni vytkol, že bezdôvodne nenastúpila do práce a z ich
obsahu vyplýva, že požadoval od žalobkyne nápravu, teda aby riadne vykonávala pracovné činnosti.
Žalovaný formou SMS správy žalobkyni dňa 05.09.2023 oznámil, že jej budú poštou doručované
dokumenty na prevzatie. Žalobkyňa však napriek tomu dokumenty neprevzala. Tvrdenia žalobkyne, že

jej žalovaný poslal SMS správu, že jej posiela poštou výpoveď a že neprevzala žiadnu výpoveď, nie
sú pravdivé. Žalobkyňa jednoznačne prevzala oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru
dňa 26.09.2023 a žalovaný jej doručovanie tohto oznámenia neoznamoval formou SMS. Žalobkyňa
dňa 10.09.2023 odoslala žalovanému svoju výpoveď a naďalej so žalovaným nekomunikovala ani
nenastúpila do práce. Nakoľko žalobkyňa bez uvedenia dôvodu nenastupovala do práce, vykazoval

jej žalovaný naďalej neospravedlnenú absenciu a následne, po posúdení jej konania ako závažného
porušenia pracovnej disciplíny, jej dňa 22.09.2023 zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru
z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Toto oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru si žalobkyňa prevzala dňa 26.09.2023a pracovný pomer týmto dňom aj skončil. Čo sa týka nárokov žalobkyne žalovaný uvádza, že pred
práceneschopnosťou mala žalobkyňa nárok na 31 dní dovolenky. Podľa pracovnej zmluvy je mzda
žalobkyne splatná pozadu za mesačné obdobie a to do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Po prešetrení u účtovníčky žalovaného bolo zistené, že žalobkyňa má nárok na preplatenie krátenej
dovolenky, pretože z dôvodu absencie sa jej pomerná časť dovolenky kráti. K preplateniu zostávajúcej
dovolenky došlo dňa 09.10.2023, teda v termíne nasledujúceho výplatného termínu. Žalovanému nie
je zrejmé, prečo žalobkyňa v petite doplnenia žaloby požaduje náhradu mzdy za 12 mesiacov, nakoľko
žalovaný jej všetky jej oprávnené nároky vyplatil. Skutočnosť, že vyplácanie mzdy bolo zo strany

žalovaného v poriadku potvrdzuje aj žalobkyňou predložené uznesenie Okresného riaditeľstva PZ
v Novom Meste nad Váhom, odboru poriadkovej polície, ČVS: ORP-526/NM-NM-2023, ktorým bolo
podozreniezprečinuNevyplateniamzdyaodstupnéhopodľa§214ods.1Trestnéhozákonaodmietnuté.
V prípade potreby žalovaný predloží súdu všetky výplatné pásky žalobkyne. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania.“

3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 26.01.2024 uviedol, že: „Žalobkyňa obdržala vyjadrenie
žalovaného k podanej žalobe a v zákonnej lehote sa k nemu vyjadruje nasledovne: Žalobkyňa trvá na
tom, že žaloba bola doručená súdu včas, nakoľko pôvodné podanie obsahovalo nedostatky a doplnením
iba reagovala na výzvu súdu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa oznámila žalovanému

asi 3 dni pred nástupom na PN, že pôjde k zubárovi. Následne ho iba informovala o tom, že je PN.
Žalovaný uvádza, že bol dohodnutý so žalobkyňou, že sa od zubára ešte vráti do práce na dve-tri hodiny.
Žalovaný však nemôže počítať s tým, že ak ide zamestnanec k lekárovi, tak sa od lekára v určitý čas
vráti, a nemôže ani predpokladať, že pri zákroku u zubára nepríde ku komplikáciám, prípadne bolestiam,
ktoré pretrvávajú aj po zákroku a teda zamestnanec sa jednak nemusí stihnúť vrátiť včas do práce a

ani po zdravotnej stránke nemusí byť schopný bezpečne vykonávať svoju prácu. A teda mal si žalovaný
na tento jeden deň nájsť zástup, nakoľko bol o tomto vopred informovaný. K tvrdeniam žalovaného, že
mu nebolo zaslané potvrdenie o práceneschopnosti – toto potvrdenie už zamestnanec neodovzdáva
fyzicky zamestnávateľovi, nakoľko PN je vedená elektronicky a zasiela ju lekár do Sociálnej poisťovne
a tá následne zamestnávateľovi. Žalobkyňa teda neporušila žiadnu povinnosť voči zamestnávateľovi

a nakoľko bola lekárom poslaná na PN, nemohla sa už v ten deň vrátiť do práce ani len na dve
hodiny, pretože by tým porušila liečebný režim. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že počas doby
trvania pracovného pomeru mala ukážkovú dochádzku a svoju prácu vykonávala vzorne a zodpovedne.
Neboli na ňu žiadne sťažnosti. To, že žalovaný si musel nájsť náhradu za žalobkyňu, je tvrdenie, ktoré
absolútne nesúvisí s predmetom konania. Pokiaľ mal žalovaný na prevádzke len 1 zamestnanca, musí

byť pripravený na situáciu, že zamestnanec môže zo dňa na deň ochorieť, prípadne sa môcť stať iné
vážne dôvody, pre ktoré nebude môcť prísť do zamestnania. Taktiež dávame do pozornosti, že žalovaný
ako zamestnávateľ, nemá právo pýtať sa na zdravotný stav zamestnanca. O trvaní PN je informovaný
zo Soc. poisťovne. Žalobkyňa nemala povinnosť informovať žalovaného o jej zdravotnom stave ani
o tom, kedy sa vráti do práce. Žalovaný žalobkyňu počas jej PN obťažoval telefonátmi a otázkami o

jej zdravotnom stave a žalobkyňu tak stresoval počas toho, ako mala mať kľud a liečiť sa, nakoľko
neustále premýšľala nad tým, aby jej žalovaný nedal výpoveď zo zamestnania. Dokonca žalovaný za
žalobkyňou prišiel osobne, aby si od nej zobral čip, ktorý slúžil na evidenciu jej dochádzky. Žalovaný
mal právo prijať do zamestnania nového zamestnanca, či už na dohodu alebo na trvalý pracovný
pomer. Avšak po príchode žalobkyne do zamestnania po ukončení PN jej mal prideliť prácu, alebo

s ňou rozviazať pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou. Namiesto toho jej povedal, že už viac
nemá chodiť, lebo má nového zamestnanca a nemá pre ňu prácu. Žalobkyňa ako osoba bez právneho
vzdelania nevedela, že ak nepríde do práce, aj keď na pokyn zamestnávateľa, dopúšťa sa tým porušenia
pracovnej disciplíny. Žalovaný opakovane navštevoval žalobkyňu v mieste jej bydliska a snažil sa s
ňou okamžite ukončiť pracovný pomer, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Žalobkyňa mala záujem ďalej

pracovať u žalovaného, o čom svedčí aj fakt, že po ukončení PN sa vrátila do práce tak, ako ukladá
zákon. Žalobkyni zákon neustanovuje povinnosť po ukončení PN výslovne oznámiť žalovanému, že
trvá na ďalšom zamestnávaní. Ak by nechcela ďalej zotrval v pracovnom pomere, doručila by predsa
po ukončení PN žalovanému výpoveď. Avšak k ničomu takému neprišlo, a teda je to len tvrdenie a
domnienka žalovaného, že žalobkyňa nechcela naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Keďže počas PN

bol žalobkyni odobratý čip, ktorý slúžil na evidenciu jej dochádzky, nevie preukázať skutočnosť, že do
práce po PN nastúpila. Tu znova poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný len využil neznalosť a dobré
úmysly žalobkyne. Žalobkyňa mala pokyny od žalovaného, že do práce nemá chodiť. Keďže táto situácia
trvala už niekoľko dní, poslala žalobkyňa žalovanému výpoveď. Žalovaný sám uvádza, že mu boladoručená výpoveď zo strany žalobkyne, ktorú neakceptoval a naďalej jej do dochádzky písal absenciu,
čo malo za následok krátenie dovolenky. Čo sa týka uznesenia OR PZ v Novom Meste nad Váhom,
bola žalobkyňa príslušníkom polície odkázaná na civilné konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

žalobkyňa trvá na podanej žalobe, tak ako bola doručená súdu.“

4. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 08.02.2024 uviedol, že: „Žalovaný naďalej považuje žalobu
za podanú oneskorene. Podanie označené ako „Doplnenie podania zo dňa 25.09.2023 ŽALOBA o
určenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruanáhradaškodyzneplatnéhoskončeniapracovného

pomeru“ nemožno považovať za doplnenie pôvodného podania, nakoľko, ako už žalovaný uviedol, v
časepodaniaprvéhopodaniažalobkynepracovnýpomerúčastníkovstáletrval.Akoužžalovanýuviedol,
z tohto dôvodu prvé podanie ani nemožno považovať za žalobu o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Až druhé podanie žalobkyne, označené ako „Doplnenie podania zo
dňa 25.09.2023 ŽALOBA o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrada škody z
neplatného skončenia pracovného pomeru“ možno považovať za žalobu. Táto však bola podaná po

uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. Žalovaný uvádza, že je pravdou, že s dochádzkou žalobkyne
počas trvania pracovného pomeru neboli problémy, avšak nemožno sa stotožniť s tvrdením, že svoju
prácu vykonávala vzorne a zodpovedne počas celého trvania pracovného pomeru. Žalovaný sa zo
slušnosti informoval o zdravotnom stave žalobkyne a o približnom trvaní jej práceneschopnosti, aby
dokázal zabezpečiť chod spoločnosti a absolútne nesúhlasí s tvrdením, že by žalobkyňu obťažoval a

stresoval počas doby liečenia sa. Konateľ žalovaného, p. E. D., sa bežne zaujíma o zdravotný stav
svojich zamestnankýň a nikdy sa nestalo, že by to niektorá z nich považovala za obťažovanie, resp.
stresovanie. Ako dôkaz prikladáme komunikáciu konateľa žalovaného a inej zamestnankyne, u ktorej
sa bežne informuje o jej zdravotnom stave, pričom zamestnankyňa s týmto zverejnením komunikácie
súhlasila. Tvrdenia žalobkyne, že jej dal žalovaný pokyn, aby viac nechodila do práce, lebo má nového

zamestnanca, nie sú pravdivé. Žalobkyňa si pri osobnej návšteve konateľa žalovaného dňa 31.08.2023
ani nevypočula jeho návrhy ako vyriešiť danú situáciu a začala na konateľa žalovaného kričať a vulgárne
sa voči nemu vyjadrovať. Na to zabuchla vchodové dvere a viac so žalovaným nekomunikovala a
nereagovala ani na snahu žalovaného telefonicky ju kontaktovať. Žalovaný teda žalobkyni žiaden pokyn,
ženemáprísťdoprácenedalažalobkyňasvojvoľnenenastúpiladopráce.Jepritomzrejmé,ževtakomto

prípade sa dopúšťa porušenia pracovnej disciplíny. Nie je taktiež pravdou, že žalobkyňa sa po skončení
práceneschopnosti vrátila do práce. Žalobkyňa si v tomto bode sama odporuje, keď na jednom mieste
tvrdí, že nevedela, že ak nepríde do práce dopúšťa sa tým porušenia pracovnej disciplíny a na inom
mieste vyjadrenia tvrdí, že sa do práce po skončení PN vrátila. Je pravdou, že musela odovzdať kľúčik
od šatne a čip od vstupu do spoločnosti K&M innovation s. r. o., so sídlom Dr. A. Schweitzera 170/18,

Stará Turá, kde vykonávala prácu. O odovzdanie kľúča a čipu žalobkyňu žiadala J. K. L., zamestnankyňa
spoločnosti K&M innovation s. r. o. Keďže sa J. K. L. nevedela dohodnúť so žalobkyňou na vrátení
kľúčov a čipu, požiadala o ich zabezpečenie konateľa spoločnosti p. D.. J. K. L. mala taktiež na starosti
dochádzkužalobkynedomiestavýkonupráceapodľajejvyjadreniabolažalobkyňaposlednýkrátvpráci
dňa 05.04.2023. Od tohto dátumu v práci nebola a keby sa tam žalobkyňa dostavila, vedela by o tom.

O zdravotnom stave žalobkyne sa informovala aj ona, ale žalobkyňa jej len odpovedala, že nevie kedy
nastúpi a zložila jej telefón. Čo sa týka výpovede danej žalobkyňou, táto bola žalovanému preukázateľne
doručená dňa 18.09.2023, takže nie je pravdou, že by ju žalovaný neakceptoval. Výpovedná doba by
začala žalobkyni plynúť od 01.10.2023. Dovtedy a aj počas výpovednej doby bola žalobkyňa povinná
dostaviť sa do miesta výkonu práce a riadne vykonávať prácu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa nemienila

vrátiť do zamestnania potvrdzuje aj fakt, že výpoveď daná z jej strany bola spísaná už 01.09.2023, teda
ihneďposkončeníjejpráceneschopnosti,alepodanánapoštebolaaž10.09.2023.Keďžežalobkyňabez
uvedenia dôvodu nenastupovala do práce, vykazoval jej žalovaný naďalej neospravedlnenú absenciu
a následne, po posúdení jej konania ako závažného porušenia pracovnej disciplíny, jej dňa 22.09.2023
zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny

podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Toto oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru
si žalobkyňa prevzala dňa 26.09.2023 a pracovný pomer týmto dňom aj skončil. Vzhľadom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti žalovaný naďalej navrhuje, aby súd žalobu zamietol.“

5. Na nariadenom pojednávaní dňa 11.04.2024 žalobca zotrval na svojich doterajších podaniach s tým,

že tento upravil tak, že v prípade, že súd žalobe vyhovie, žiada priznať náhradu mzdy za 3 mesiace a to
od 01.09.2023 do 30.11.2023.6. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, ich výsluchom na nariadenom
pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Dňa 6.9.2021 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
uzatvorená pracovná zmluva s miestom výkonu práce K&M innovation s.r.o., so sídlom Dr. A.
Schweitzera 170/18, Stará Turá na pracovnú pozíciu „Upratovačka kancelárskych a výrobných
priestorov“ na 6 hodín denne.

8. Dňa 6.4.2023 žalobca nastúpil na PN (bol práceneschopný zo zdravotných dôvodov).

9. V mesiaci jún 2023 počas PN žalobcu odovzdal žalobca žalovanému kľúče a čip z miesta výkonu
práce.

10. V júni 2023 žalovaný prijal do zamestnania ďalšieho zamestnanca na riadny pracovný pomer, ktorý

začal vykonávať prácu žalobcu a to doposiaľ.

11. Dňa 31.8.2023 žalobca ukončil PN.

12. Dňa 16.9.2023 žalobca doručil žalovanému výpoveď z pracovného pomeru podľa § 67 Zákonníka

práce, pričom táto výpoveď nebola napadnutá na súde. Na podklade tejto výpovede mal pracovný pomer
skončiť dňa 30.11.2023.

13. Dňa 26.9.2023 sa žalovanému vrátila zásielka o upozornení na poručenie pracovnej disciplíny
žalobcu, že sa nedostavuje riadne na pracovisko.

14. Dňa 26.9.2023 bolo žalobcovi doručené okamžité skončene pracovného pomeru z dôvodu, že sa
žalobca od 1.9.2023 do 22.9.2023 nedostavuje bez ospravedlnenia na pracovisko.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pre prípad úspechu žalobcu je výška priemernej mzdy vo

výške 605,- Eur netto mesačne.

16. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný viedol žalovaného ako svojho zamestnanca
v období od 07.09.2021 do 26.09.2023. Z výplatnej pásky žalobcu za mesiac september 2023 súd zistil,
že žalobcovi bol preplatený jeden štátny sviatok a 6 dní dovolenky. Zároveň žalovaný evidoval žalobcovi

17 dní neospravedlnenej absencie.

17. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že dňa 1.4.2021 nastúpila do práce a myslí si, že
svoju prácu vykonávala zodpovedne a každý deň. Jej zdravotný stav sa časom zhoršil a musela nastúpiť
na PN. Viackrát bola kontaktovaná od pána D., ktorý sa jej pýtal, kedy sa vráti do práce, akých má

doktorov a aké má zdravotné problémy a kedy sa vylieči. Ona tomu nerozumela, prečo ho to zaujíma.
Len mu oznámila, že nevie, kedy sa jej zdravotný stav zlepší, ale v momente, keď to bude možné, do
práce nastúpi. Obdobne ju aj kontaktoval za tým účelom, aby mu odovzdala čip a kľúč a ani s týmto
nesúhlasila, ale nakoniec na jeho naliehanie mu kľúče ako aj čip odovzdala. Bol si pre ne osobne u nej
doma pred činžiakom. 31.8.2023 oznámila žalovanému, že ukončuje PN a chce sa vrátiť do roboty.

Ďalej mu povedala, že síce jej ešte zostali tabletky, ale už prácu si môže riadne vykonávať. Pán D.
prišiel za ňou opätovne domov, kde jej povedal, že už má za ňu babu na stálo a že s ňou neráta, nech
zostane doma. Bola tam medzi nimi výmena názorov, pričom pán D. od nej žiadal, aby mu podpísala
papiere, čo odmietla. Keď prišla domov, bola bez peňazí a po porade s jej mužom sa rozhodli podať
výpoveď. Jej prišiel aj list od žalovaného, ktorý prevzala, pričom išlo o výpoveď žalovaného, s ktorou

nesúhlasí. Okrem toho mala tam ešte 35 dní dovolenky, ktoré jej doteraz neboli zaplatené. Ďalej za
neospravedlnenú absenciu neboli za ňu odvedené odvody a toto si musela zaplatiť z vlastného. Toto
všetko si bude uplatňovať ešte v budúcnosti.

18. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že žalobcu zamestnal na trvalý pracovný pomer,

ako to má vo zvyku, aby bola právna istota ich zamestnancov. Žalobca celý čas pracoval na jednej
prevádzke v K&M innovation s.r.o., kde viac menej z počiatku neboli žiadne problémy. Ak sa aj nejaké
problémy vyskytli, toto riešil len ústne. Väčšie nedostatky vznikali v roku 2023, kde sa to ale stálo riešilo
len ústne, aby všetci boli spokojní. Žalobkyňa mala riadnu dochádzku, nemala ani oneskorené príchody.Problém nastal v apríli, keď žalobkyňa odišla k zubárovi a on od nej chcel, že ak je to možné, aby ešte
v ten deň išla aspoň na dve, tri hodiny do práce. Toto odmietla. Bola agresívna. Neskôr ho informovala
o PN. On však vôbec nevedel, čoho sa týka a aká bude dĺžka jej PN-ky. Keďže prácu bolo potrebné

vykonávať, musel nájsť nového človeka, ktorého ako bolo vo zvyku, zobral na trvalý pracovný pomer.
Tento človek je tam do dnes. Kontaktná osoba z K&M innovation s.r.o. ho požiadala, aby vrátil kľúče
a čip, ktorý mala k dispozícii žalobkyňa. Toto sa mu podarilo vybaviť až na viaceré naliehanie s tým,
že žalobkyňu ubezpečil, že keď ukončí PN, dostane schránku v šatni a všetky potrebné veci na riadny
výkon práce. Koncom augusta mu žalobkyňa volala, že ukončuje PN a chce sa 1. resp. 2.9. vrátiť do

práce. On za ňou osobne vycestoval do Starej Turej a snažil sa s ňou slušne dohodnúť. Prichádzalo
do úvahy viac alternatív a to, či nastúpi do pôvodnej práce alebo bude mať náhradnú prácu, ale mal aj
alternatívu,žesňouukončípracovnýpomeražejejajvyplatíodstupné,ktorémalvtomčasesosebou.K
týmto rozhovorom ale nakoniec nedošlo, lebo keď sa žalobkyňa dozvedela, že je prácu vykonáva niekto
iný, nahnevala sa a ušla k sebe domov. Odvtedy s ním nekomunikovala, ani nedvíhala telefóny. On
zostal v neistote. Nevedel, čo má s týmto zamestnancom robiť. Čakal, či sa žalobkyňa dostaví do práce.

Toto si aj každý deň overoval cez kontaktnú osobu cez K&M innovation s.r.o.. Keďže sa nič nedialo,
zaslali žalobkyni vytýkací list, pričom zároveň jej zaslali SMS s tým, že jej zaslali zásielky na prevzatie
cestou pošty. Odmieta tvrdenie, že niekedy povedal žalobkyni, aby nenastúpila do práce resp., že s ňou
nepočíta. Ak by žalobkyňa nastúpila dňa 1.9. do práce, pokračovala by v tom, čo dovtedy alebo by ju
prehodil na inú prevádzku. Žalobkyňa buď nekomunikovala alebo jej postoj bol pre neho nepochopiteľný.

19. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho
stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň
nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

20. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

21. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a

skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom

ako doporučenú zásielku.

22. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

23. Podľa § 79 ods. 1 cit. zák. ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

24. Podľa ods. 2 cit. zák. ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

25. Podľa ods. 4 písm. b) cit. zák. Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec
netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne
písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený
okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.26. Podľa ods. 5 cit. zák. v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

27. Podľa článku 2 Základných zásad Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

28. Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

29. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

30. Podľa článku 11 Základných princípov C.s.p. úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich
obsah.

31. Podľa § 124 ods. 1 C.s.p. každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

32.Podľa§38ods.4Zákonníkaprácepovinnosťzamestnávateľaalebozamestnancadoručiťpísomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú

aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi
žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vnikol pracovný pomer na dobu
neurčitú na pracovnú pozíciu upratovačka kancelárskych a výrobných priestorov. Žalovaný sa rozhodol

ukončiť pracovný pomer so žalobcom pre závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu z dôvodu jeho
neospravedlnenej absencie za obdobie od 01.09.2023 do 22.09.2023, t.j. v rozsahu 14 pracovných dní.

34. Skôr ako sa súd zaoberal samotným meritom veci, bolo potrebné sa vysporiadať s námietkou,
či žaloba bola podaná včas, v súlade s § 77 Zákonníka práce. Zo skutkových okolností súd mal za

preukázané, že žalobca dňa 06.04.2023 nastúpil na dlhodobú PN a žalovaný počas PN žalobcu vzal do
trvalého pracovného pomeru nového zamestnanca, ktorý začal vykonávať prácu žalobcu. Po ukončení
PN sa uskutočnilo stretnutie strán sporu v bydlisku žalobcu, kde žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho
prácu vykonáva iná osoba a bol pripravený so žalobcom ukončiť pracovný pomer s tým, že mu jeho
finančné nároky okamžite vyplatí v hotovosti, s čím žalobca nesúhlasil. Žalobca zostal v stave právnej

neistoty, čo dosvedčuje jeho správanie, keď podal trestné oznámenie, podnet na inšpektorát práce a
podanie na súd zo dňa 25.09.2023, v ktorom sa domáhal vyplatenia dvoch platov a prešetrenia postupu
žalovaného, či pri ukončení pracovného pomeru postupoval v súlade so zákonom. Toto podanie podľa
jehoobsahumožnokvalifikovaťakodostačujúcenato,abybolomožnésatoutovecouzaoberaťvkonaní
pred súdom a v konečnom dôsledku o tomto návrhu rozhodnúť. Opačný názor by viedol k popretiu

k prístupu spravodlivosti a nesledoval by požiadavku zákonodarcu, aby správanie strán v pracovnom
práve bolo v súlade s dobrými mravmi. Na podklade výzvy súdu žalobca jednoznačne a nezameniteľne
upresnil všetky svoje nároky, ktoré sa viažu k možnej neplatnosti ukončenia pracovného pomeru. Súd
vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný pracovné veci neriešil so žalobcom na pracovisku, ale u neho
doma, v mieste jeho trvalého bydliska a ďalej, že žalobca je v tomto konaní slabšou stranou, pričom

v prípade pochybností bolo na žalovanom, aby preukázal, že pre žalobcu mal riadnu prácu, vyzval
ho na nastúpenie do práce po ukončení PN a bol pripravený mu prideľovať prácu. Tieto skutočnosti
preukázané neboli, teda žalobca sa mohol reálne domnievať, že žalovaný ukončil pracovný pomer so
žalovaným. Na podporu tohto záveru možno poukázať na list žalovaného zo dňa 22.09.2023, kedy bolo
vypracovanéokamžitéskončeniepracovnéhopomeru,tedavôľažalovanéhoukončiťpracovnýpomerso

žalobcom bola ešte pred podaním samotnej žaloby na súd. Skutočnosť, že žalobca doplnil svoju žalobu
až dňa 04.12.2023, neznamená, že si svoj nárok neuplatnil včas, nakoľko § 77 Zákonník práce upravuje
len lehotu, kedy najneskôr možno podať žalobu na súd, táto lehota sa neviaže na akt doručenia ani
vypracovania listiny o ukončení pracovného pomeru. Nie je ničím výnimočným, že žaloby o vyslovenieneplatnosti skončenia pracovného pomeru sú podávané na súd ešte počas trvania pracovného pomeru,
najmä v prípadoch, keď takáto žaloba je podaná v rámci plynutia výpovednej doby.

35. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 26.09.2023, v súlade s § 38 ods. 4 Zákonníka práce,
žalovaný upozornil žalobcu na jeho neospravedlnenú absenciu na pracovisku, vyzval ho na riadne
plnenie si pracovných povinností, pričom ho zároveň upozornil, že ak nedôjde k náprave, jeho správanie
považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a bude s ním ukončený pracovný pomer výpoveďou
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Zároveň v ten istý deň žalovaný doručil žalobcovi okamžité

skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu neospravedlnenej
absencie žalobcu na pracovisku za obdobie od 01.09.2023 do 22.09.2023. Z uvedeného postupu
žalovaného vyplýva, že žalobca mienil ukončiť so žalobcom pracovný pomer v čase, keď ho na jednej
strane upozorňoval na porušenie pracovnej disciplíny a na druhej strane pristúpil z tých istých dôvodov
kokamžitémuskončeniupracovnéhopomeru,čovzbudzujeneurčitosť,nepredvídateľnosťazmätočnosť
takýchto právnych úkonov vo vzťahu k žalobcovi.

36. Ak zamestnanec prestal vykonávať prácu z dôvodov na strane zamestnávateľa, napríklad v dôsledku
toho, že žalovaný žalobcovi odobral kľúče a čip z miesta výkonu práce a oznámil mu, že jeho prácu
vykonáva iná osoba, môže ho vyzvať na plnenie povinností, avšak nie je povinný prideľovanie práce
vyžadovať. Z prípadnej nečinnosti zamestnanca nemožno v tomto prípade odvodzovať pre neho

nepriaznivé následky. Ak zamestnávateľ prestal v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce prideľovať zamestnancovi prácu, aj keď zamestnanec bol pripravený vykonávať prácu (žalobca
oznámil žalovanému ukončenie PN a ústne prejavil záujem u žalovaného pracovať), je zamestnanec
povinný opäť nastúpiť do práce až po tom, čo ho zamestnávateľ k tomu vyzval a vyjadril tak ochotu
zamestnancovi opäť prideľovať prácu. Nie je preto porušením pracovnej disciplíny, ak zamestnanec,

ktorého zamestnávateľ k opätovnému nástupu do práce nevyzval, sa nedostavil do zamestnania a
nedožadoval sa pridelenia práce (por. rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/71/2003, sp. zn. 3Cdo/316/2009,
sp. zn. 5Cdo/17/2011 alebo sp. zn. 3Cdo/83/1999). Z týchto dôvodov súd rozhodol, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 22.09.2023 je neplatné.

37. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca prakticky nemá záujem o ďalšie zamestnanie
u žalovaného, čo dosvedčuje jednak skutočnosť, že v samotnom žalobnom návrhu nežiadal vysloviť,
že jeho pracovný pomer naďalej trvá a jednak aj z jeho samotného prístupu a postupu žalobcu, keď
z vlastnej vôle ukončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 67 Zákonníka práce. Za tejto situácie súd
žalobcovi priznal náhradu mzdy za dva mesiace podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce vo výške 1210,-

Eur netto, pričom priemerná výška mesačnej mzdy bola medzi stranami sporu vzájomne odsúhlasená.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že na podklade tohto postupu pracovný pomer skončil dohodou ku dňu
26.09.2023, v súlade s § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce.

38.Žalobcazároveňvtomtokonanížiadalpriznaťmzduzamesiacseptember2023,nakoľkodoprácesa

nedostavoval z dôvodu prestojov na strane zamestnávateľa. Na podklade vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že aj v tejto časti je žaloba dôvodná, nakoľko žalovaný nemal právo evidovať žalobcovi
neospravedlnenú absenciu, keď nepreukázal, že mal pre žalobcu prácu, keďže bolo nesporné, že
v mieste výkonu práce žalobcu prácu žalobcu vykonával iný zamestnanec žalovaného. Z výplatnej pásky
žalobcu vyplýva, že za obdobie od 01.09.2023 do 26.09.2023 boli dva štátne sviatky a 16 pracovných

dní. Žalovaný uhradil žalobcovi len 1 štátny sviatok. Žalobcovi teda nebola uhradená celá mzda, hoci
na ňu mal riadne nárok v súlade s § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Keďže nedošlo k dobrovoľnému
a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, ktorú
vypočítal nasledovne: počet pracovných dní a sviatkov bol v septembri 2023 spolu 21 dní, t.j. za celý
mesiac mala byť priznaná mzda vo výške 605,- Eur netto, 16 dní a jeden sviatok pomerne predstavuje

sumu 489,76 Eur netto.

39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

271Cpr/4/2023

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).