Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121250855
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121250855.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom v C., D. E. XX, zastúpeného Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom, so sídlom v Trnave, Ulica
Vajanského 6718/10, 2/ JUDr. Róbert Goral, narodený XX.XX.XXXX, bytom v C., F. XX, proti žalovaným:
1/ KAMADO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Humenská 334/21, IČO: 50 305 417, 2/ Viet Dao Tien,

narodený XX.XX.XXXX, bytom v G., H. XX, IČO: 50 323 776, obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom
Vaškom, advokátom so sídlom v Košiciach, Szakkayho 1, o zaplatenie 4.737,48 €, o odvolaní žalobcu 1/
a žalovaných proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16. februára 2024, sp. zn. K2 – 27C/15/2021

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 16. februára 2024, č.k. K2 – 27C/15/2021-232
v spojení s opravným uznesením zo dňa 06. marca 2024 č.k. K2-27C/15/2021-242 a v r a c i a vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 16. februára 2024 č.k.
K2-27C/15/2021-232 v spojení s opravným uznesením zo dňa 06. marca 2024 č.k. K2-27C/15/2021-242
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 2.355,78 €
a žalobcovi 2/ sumu 2.355,78 € do 3 dní do právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Vo vzťahu žalobcu 1/ a žalovaných 1/ a 2/ vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo a vo vzťahu žalobcu 2/ a žalovaných 1/ a 2/ vyslovil, že žalobca 2/ má nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 98%.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali zaplatenia sumy pôvodne 4.737,48 € a po
postúpení časti pohľadávky iba sumy 2.368,74 € (žalobca 1/) a sumy 2.368,74 € (žalobca 2/) voči
žalovaným spoločne a nerozdielne titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 11.02.2019

do 11.02.2021 a náhrady trov konania z dôvodu, že títo v spornom období užívali nehnuteľnosť –
nebytový priestor budova so súpisným číslom 42, na parcele registra C č. 220/1, druh zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 437 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C. vo veľkosti 5/18 z celku, pričom žalovaní
nemali uzatvorenú nájomnú zmluvu.

3. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

(ďalej OZ), § 511 ods. 1, 2, 3, § 515 ods. 1, 2 CSP, § 136 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, 3 OZ, § 3 ods. 1, 2,
3, 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

4. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, čo žalovaní aj potvrdili a nebolo to sporné, že žalovaní
v rozhodnom období od 11.02.2019 do 11.02.2021 užívali celú predmetnú nehnuteľnosť OD MEDEK,
a to bez písomnej nájomnej zmluvy, za čo platili žalobcom mesačne 666,67 €.5. Súd žalobcami uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia práve z
dôvodu, že žalovaní užívali OD MEDEK bez právneho titulu (nemali uzavretú nájomnú zmluvu). Aj keď
prenajímateliaodovzdalikľúčežalovanému1/,zmluvaonájmenebytovýchpriestorovmusímaťpísomnú

formu (ust. § 3 zák. č. 116/1990 Zb.) a žalovaní nemali uzavretú takúto zmluvu, a aj keď za užívanie
uhrádzali mesačne 667,67 €, neplatili za celú nehnuteľnosť (len za 563 m2), tým sa na úkor žalobcu
1/ (a v rozsahu 50 % v zmysle postúpenia pohľadávky, aj žalobcu 2/) bezdôvodne obohatili, preto sú
pasívne legitimovaní.

6. Výšku odplaty za bezdôvodné obohatenie mal súd preukázanú v zmysle ustálenej súdnej praxe, vo
výške obvyklého nájomného, vo výške 51,15 €/m2/ročne, ktorá vyplýva z nájomnej zmluvy z 21.11.2010,
ktorú uzatvorili na uvedenú nehnuteľnosť iní nájomcovia (I. J. H., nar. XX.X.XXXX, H. XX, G., I. J. K., nar.
XX.X.XXXX, H. XX, G., L. M. N., nar. XX.X.XXXX, H. XX, G.), ktorí však v rozhodnom období predmetnú
nehnuteľnosť neužívali.

7. Nebolo sporné, že žalovaní platili žalobcom za rozhodné obdobie za užívanie OD MEDEK mesačne
666,67 €, avšak tým neplatili za celú nehnuteľnosť v rozsahu 729,70 m2. Veľkosť predmetnej
nehnuteľnosti v rozsahu 729,70 m2 bola sporná, avšak žalobcovia ju preukázali situačným náčrtom B.
B., Geodetické práce, 048 01 Rožňava, Garbiarska 1 vyhotoveného dňa 25.01.1996, ktorý síce žalovaní
namietali s odôvodnením, že neobsahuje celkovú rozlohu obchodných priestorov. Súd mal za to, že

celková plocha 729,70 m2 vyplýva z uvedeného situačného náčrtu, kde sa uvádza rozloha vo výške
70+33+264,2+264,2+98,3 m2. Žalovaní v procesnej obrane žiaden dôkaz nepredložili ani nenavrhli.
Okrem toho, žalovaní počas tohto sporu, uzavreli na uvedenú nehnuteľnosť nájomnú zmluvu za obdobie
od 01.07.2022 do 31.01.2023, z ktorej vyplýva, že nenamietali uvedený rozsah nehnuteľnosti spolu
729,70 m2, preto mal súd za to, že aj tým je uvedený rozsah OD MEDEK preukázaný.

8. Vzhľadom na uvedené je za celú nehnuteľnosť v rozsahu 729,70 m2 výška odplaty za bezdôvodné
obohatenie 37.324,15 € ročne (51,15x729,70), teda 74.648,31 € za rozhodné obdobie (24 mesiacov).
Nakoľko žalobca 1/ má spoluvlastnícky podiel 5/18-ín, súd mal za to, že mu prislúcha za rozhodné
obdobie suma 20.735,64 €. Nebolo sporné, že žalovaní za užívanie nehnuteľnosti uhrádzali žalobcom

za celé rozhodné obdobie mesačne 666,67 €, teda spolu 16.024,08 €. Vzhľadom na uvedené súd uložil
žalovaným uhradiť rozdiel z titulu bezdôvodného obohatenia 4.711,56 € (20.735,64-16.024,08) spoločne
a nerozdielne každému zo žalobcov po 2.355,78 €, nakoľko žalobca 1/ postúpil túto pohľadávku v
rozsahu 50 % žalobcovi 2/. A v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Vyslovil, že žalobca 1/ mal úspech v rozsahu
0%, preto vo vzťahu žalobcu 1/ a žalovaných súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo, a v prípade žalobcu 2/, ten mal úspech v rozsahu 98% (99-1),
preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98%.

10. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca 1/ a žalovaní.

11.1 Žalovaní podali odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal žalovaným nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11.2 Poukázali na to, že rozhodnutie je datované dňom 16.02.2024 a vydané Okresným súdom Košice
II, ktorý v tom čase už de iure neexistoval. Zároveň poukázali na pravopisnú chybu, ktorá však mení
celý zmysel čo do povinnosti vyplatiť žalovanú sumu (do 3 dní do právoplatnosti rozsudku).
11.3 Žalovaní uviedli, že súd nevzal zreteľ na skutočnosti, ktoré boli zo strany žalovaných počas celého
konania preukazované, a to, že priestory OD MEDEK užívali aj iné osoby ako nájomcovia uvedení

v nájomnej zmluve zo dňa 21.11.2010 v znení neskorších dodatkov. Títo svoj záväzkový vzťah, t.j.
povinnosť platiť nájomné podľa dohodnutej nájomnej zmluvy plnili žalobcovi 1/ pravidelne mesačne vo
výške 500 €, a to aj v rozhodnom období dva roky pred podaním žaloby, čo žalobca 1/ aj potvrdil. Zároveň
uviedli, že uvedená nájomná zmluva (z 21.11.2010 – poznámka odvolacieho súdu) špecifikovala rozlohu
prenajatých priestorov v rozsahu 563 m2 (pozostávajúca z obchodu na 1. poschodí a schodišťa 263

m2, obchodu na prízemí a schodišťa 247 m2 a kancelárie, skladových a sociálnych priestorov 53
m2). Prílohou tejto zmluvy nebol situačný náčrt B. B. zo dňa 25.01.1996, z ktorého mala vyplývať
rozloha v rozsahu 729,7 m2. To znamená, že predmetom riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy bola
rozloha 563 m2. Ostatní prenajímatelia, ktorí uzavreli predmetnú nájomnú zmluvu v roku 2010 nijakýmspôsobom nenamietali rozsah užívaného predmetu nájmu. Až nájomnou zmluvou uzavretou za obdobie
od 01.07.2022 do 31.01.2023, v ktorej sú už prenajaté priestory špecifikované celkovou rozlohou 729,7
m2 došlo k založeniu nového právneho stavu užívania predmetnej nehnuteľnosti. Samotná nájomná

zmluvadeklaruje,žezmluvnéstranyuzavretímtejtozmluvysledujúúčelfaktickémuužívaniuODMEDEK
dať právny základ, nakoľko zmluva o prenájme nebytových priestorov OD MEDEK zo dňa 21.11.2010
v znení dodatkov je už prekonaná. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, a aj napriek
nejasnému faktickému stavu užívania predmetu nájmu konkrétnymi osobami k úhrade nájomného zo
strany nájomcov vždy dochádzalo. Uviedli, že na tento vzťah, ktorý vznikol titulom užívania celého OD

MEDEK, sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb., ale zákon – Občiansky zákonník, pričom
svoje tvrdenie opreli o rozhodnutie NS SR MCdo/251/2002, ktorý riešil obdobný prípad, kde za riadne
uzavretý nájomný vzťah považoval aj konkludentné konanie účastníkov právneho vzťahu. OD MEDEK
bol užívaný nájomníkmi, ktorí platili dohodnuté nájomné a prenajímatelia finančné prostriedky preberali,
preto zastávajú názor, že na strane žalovaných nevzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť
práve irelevantnou chybou, čo do výmery prenajatého priestoru ešte v roku 2010. Zároveň zastávajú

názor, že v otázke priznania náhrady trov konania je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Dôvody, ktoré
uviedol konajúci súd čo do priznania náhrady trov konania sú nelogické, a z týchto záverov nie je možné
preukázateľne dospieť k záveru, čo do rozsahu priznaných trov konania.

12.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a náhrady trov konania

podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 1/ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci.
12.2 Poukázal na to, že žalobca 1/ dňa 03.02.2023 postúpil na žalobcu 2/ pohľadávku, ktorá je
predmetom tohto konania v rozsahu 50%. Po postúpení pohľadávky a pristúpení žalobcu 2/ do konania
súd mal za to, že 50% uplatneného nároku patrí žalobcovi 2/ a žalobcovi 1/ ďalej patrí 100% uplatneného

nároku. Poukázal pritom na odôvodnenie rozhodnutia bod 35. Žalobca 1/ má za to, že postúpením časti
pohľadávky na žalobcu 2/, tak zo zákona zo žalobcu 1/ na žalobcu 2/
prešiel žalovaný nárok v rozsahu postúpenej pohľadávky, teda 50%, a preto ohľadom tejto časti nároku
nemusel žalobca vziať žalobu späť. Inak povedané je nelogické, aby súd rozhodoval o jednom a tom
istom nároku u oboch žalobcov, a teda celkom o 150% žalovaného nároku v tejto veci. Pristúpená strana

(žalobca 2/) nemusela podávať žalobu v časti postúpeného nároku, preto ani žalobca 1/ ako postupca
nemusel žalobu v časti postúpeného nároku vziať späť. Súd v tejto časti nemal čo žalobu zamietnuť, čo
sa následne prejavilo vo výške nároku na náhradu trov konania voči žalovaným.
12.3 Na pojednávaní 30.09.2022 žalovaní uviedli, že nenamietajú užívanie celého obchodného domu
v rozhodnom období, ktorý užívajú od roku 2010. Žaloba bola podaná na súd 11.02.2021 a predmet

sporu sa týkal obdobia od 11.02.2019 do 11.02.2021. Strany uzavreli nájomnú zmluvu a dohodli sa na
odplate za užívanie celého obchodného domu od 01.07.2022. Návrh na pripustenie zmeny žaloby za
obdobie od 12.02.2021 do 30.06.2022 žalobca 1/ podal dňa 23.02.2023, pričom súd zmenu žaloby na
pojednávaní 14.06.2023 nepripustil. Výrok uznesenia sa neodôvodňuje a odvolanie nie je voči nemu
prípustné. Ide o totožnosť strán a titulu, od ktorého si žalobcovia nárok odvíjajú. Súd mal preukázané,

že žalobca a žalovaní na pojednávaní 30.09.2022 vyhlásili, že obchodný dom užívajú od roku 2010
a od 01.07.2022 na základe riadnej písomnej zmluvy. Je nezrozumiteľné a nezákonné, aby súd odmietol
rozšírenie žaloby, a tým odmietol strane, aby si táto uplatnila svoje práva. Vzhľadom na uvedené žalobca
1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobca 1/ má nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným spoločne a nerozdielne v rozsahu 98%.

13.Odvolaniežalobcu1/boložalovanýmprostredníctvomprávnehozástupcudoručenédňa18.03.2024.
Zároveň odvolanie žalovaných bolo žalobcovi 1/ prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa
13.03.2024 a žalobcovi 2/ dňa 18.03.2024. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolania žalobcu 1/ a žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaných ako aj žalobcu 1/ je dôvodné.

15. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP vo vzťahu k zamietnutej časti
žaloby a vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania pre žalobcu 1/ a žalovaní namietaliodvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, t. j. súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/) vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku napadnutého

rozhodnutia.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod uplatnený žalobcom 1/ bol naplnený jednak vo
vzťahu k výroku o náhrade trov konania, ako aj vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti.

17. Odvolacie dôvody uplatnené žalovanými boli naplnené jednak z hľadiska formálnych nedostatkov
súdneho rozhodnutia spočívajúcich v pravopisných chybách ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu
veci samej, z ktorého dôvodu odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie.

18. Dôvodná je odvolacia námietka žalovaných, že v čase rozhodovania t.j. 16. februára 2024 Okresný
súd Košice II neexistoval a rozsudok mal byť vydaný Mestským súdom Košice.

19. Odvolací súd však poznamenáva, že uvedený nedostatok súdneho rozhodnutia bol odstránený
vydaním opravného uznesenia zo dňa 06. marca 2024, preto tento nedostatok nemá za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Dôvodná je aj odvolacia námietka žalovaných, že súd prvej inštancie im uložil splnenie súdom
uloženej povinnosti do troch dní do právoplatnosti rozsudku.

21. Je zrejmé, že vychádzajúc z ust. § 232 ods. 2,3 CSP, ak súd uloží v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na

plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že zo strany súdu
prvej inštancie sa jednalo o chybu v písaní. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie nebolo odstránené
opravným uznesením, avšak vzhľadom na nesprávne právne posúdenie predmetu sporu, odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok ako celok.

22. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaných za užívanie
časti nehnuteľnosti OD MEDEK (166,7 m2) v období od 11.02.2019 do 11.02.2021 bez písomnej zmluvy.

23. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaní v rozhodnom období užívali celú nehnuteľnosť
OD MEDEK (729,70 m2), a to bez písomnej zmluvy, za čo platili žalobcom mesačne 666,67 €. Toto

skutkové tvrdenie nebolo zo strany žalovaných vyvrátené a bolo potvrdené.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením žalobou uplatneného nároku súdom prvej
inštancie ako s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia iba z dôvodu, že žalovaní nemali so
žalobcom uzavretú písomnú nájomnú zmluvu.

25. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní užívali OD MEDEK bez právneho titulu (nemali uzavretú
nájomnú zmluvu); aj keď prenajímatelia odovzdali kľúče žalovanému 1/, zmluva o nájme nebytových
priestorov musí mať písomnú formu (ust. § 3 zák. č. 116/1990 Zb.) a žalovaní nemali uzavretú takúto
zmluvu.

26. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal zo záveru, že žalobca a žalovaní
mali mať na prenájom priestorov uzavretú nájomnú zmluvu podľa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov. Zároveň je jeho rozhodnutie predčasné, ak dospel k záveru
o dôvodnosti nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

27. Podľa § 1 zák. č. 116/1990 Zb. sa tento vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo
súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie,
pričomnebytovýmipriestorminiejepríslušenstvobytuanispoločnépriestorydomub)nabyty,priktorých
bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

28. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon č. 116/1990 Zb. sa vzťahuje len na nebytové priestory
a za určitých okolností aj na byty; nevzťahuje sa však na predmety občianskoprávnych vzťahov uvedené
v § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka.29. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné rozlišovať medzi nebytovými priestormi na strane jednej a
nehnuteľnými vecami na strane druhej. Z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. nemožno vyvodiť,

že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájmoch nehnuteľností (pozemkov alebo budov), a to
bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory, čo je takmer vždy
pravidlom.

30. Na zmluvy o nájme celých budov/stavieb sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je

pritom podstatné, či sa v budove nachádzajúce napr. nebytového priestory.

31.1 Uvedené potvrdzuje ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu.
31.2 Z rozsudku NS SR, sp. zn. 2 Cdo 271/2004 z 01. júla 2007 (52/2007 ZSP) vyplýva, že:
„Predchádzajúci súhlas obecného (miestneho alebo mestského) úradu podľa § 3 ods. 2 zákona č.
116/1990 Zb. nebol potrebný v prípade, ak bola prenajatá budova ako celok, aj keď sa v nej nachádzali

miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Režim takého nájmu sa totiž nespravuje
ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb., ale ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších zmien a doplnkov, sa
nevzťahuje na dohody (zmluvy) o nájmoch nehnuteľností (pozemkov alebo budov), bez ohľadu na to,
že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory.”

31.3 Z rozsudku NS SR sp.zn. M Cdo 251/2002 z 31. marca 2003 vyplýva, že: „Z ustanovenia § 1 zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon
vzťahoval aj na zmluvy o nájmoch stavieb, v ktorých sú umiestené nebytové priestory.”

32. V prejednávanom spore nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaní v spornom období využívali celú

nehnuteľnosť OD MEDEK. Tvrdil to nielen žalobca 1/ a 2/, potvrdil to aj žalovaný 1/, vyplýva to aj zo
zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.07.2022 a v konečnom dôsledku k tomuto záveru po
vykonanom dokazovaní dospel aj súd prvej inštancie.

33. Na prenájom budovy ako celku, aj keď sa v nej nachádzajú nebytové priestory, sa nevzťahujú

ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb. ale ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

34. Súd prvej inštancie však neskúmal a ani nezaujal žiaden právny názor k otázke, či žalovaní mohli
užívať nebytový priestor – budovu OD MEDEK na základe inej než písomnej nájomnej zmluvy.

35. Nájom vzniká predovšetkým na základe nájomnej zmluvy. Z obsahového hľadiska stačí, ak je
v nájomnej zmluve určený predmet nájmu, keďže naplnenie ostatných pojmových znakov vyplýva buď
zo samotnej podstaty nájmu, prípadne z konkrétnych ustanovení zákona (ak sa zmluva označí ako
nájomná zmluva, je zrejmé, že smeruje k prenechaniu veci do užívania nájomcovi, ak sa v nájomnej
zmluve nedohodne výška nájomného, podľa § 671 ods. 1 platí, že nájomca je povinný platiť nájomné

obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania,
ak nájomná zmluva neobsahuje ustanovenie o dobe nájmu, predpokladá sa, že nájom bol dohodnutý
na dobu neurčitú). Zákon pre nájomnú zmluvu vo všeobecnosti nevyžaduje osobitnú formu. Písomnú
formu musí mať nájomná zmluva len v prípadoch, v ktorých to výslovne vyžaduje zákon (napr. pri
nájme a podnájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb., ďalej pri zmluve o nájme

pôdy, poľnohospodárskeho podniku a lesného pozemku podľa § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.).
Nedodržanie písomnej formy nájomnej zmluvy ustanovenej zákonom spôsobí absolútnu neplatnosť
právneho úkonu (§ 40 ods. 1 OZ).

36. Keďže súd prvej inštancie právny základ nároku nesprávne právne posúdil, nevykonal dokazovanie

na posúdenie otázky, či medzi žalobcom a žalovanými mohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy inou než
písomnou formou (napr. ústnou formou). Právny záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaných je preto predčasný, z ktorého dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Po vrátení veci bude úlohou súdu na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a dokazovania
vykonaného (doplneného) po vrátení veci vysporiadať sa so žalobcami uplatneným nárokom a vo
veci opätovne rozhodnúť. Svoje úvahy súd uvedie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, abyodôvodnenie rozhodnutia spĺňalo náležitosti v zmysle ust. § 220 CSP a aby jeho rozhodnutie bolo
preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj súdmi vyšších inštancií v rámci ich prieskumnej činnosti.

38. Vecne nesprávne rozhodol súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom
1/ a žalovanými.

39. Súd prvej inštancie síce správne použil ust. § 255 ods. 2 CSP, avšak nesprávne ho aplikoval na
prejednávanú vec.

40. Žalobca 1/ 50% z uplatnenej sumy 4.737,48 € t.j. sumu 2.368,74 € v priebehu sporu postúpil na
žalobcu 2/. Súd prvej inštancie ich žalobe vyhovel, a to vo vzťahu k žalobcovi 1/ vo výške 2.355,78 €
a k žalobcovi 2/ vo výške 2.355,78 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

41.Zuvedenéhovyplýva,žeúspechžalobcu1/vsporepredstavovalasuma2.355,78€(99%),neúspech

suma 12,96 € ( 1%), teda čistý úspech žalobcu 1/ je 98%.

42. Vzhľadom na zrušenie veci odvolacím súdom, v novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách
celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

43. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).