Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Barbora Štefanová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Zmluva o dielo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22Cb/69/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123258582
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Štefanová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6123258582.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou v spore žalobcu: AVLIIS, s .r. o., so sídlom
Malé Ostratice 236, 956 34 Ostratice, IČO: 46 351 728, právne zastúpený: JUDr. Marek Čuhák, advokát,
so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 52 940 624 proti žalovanému: SENOR, s. r.
o., so sídlom 219, 972 26 Kostolná Ves, IČO: 46 259 023, právne zastúpený: IVANOVIČ LEGAL, s. r. o.,
so sídlom Štúrova 23/11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 434 556, o zaplatenie
39.057,60 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Predmet sporu
2. Predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal rozsudku, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 39.057,60 Eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo
sumy 15 511,20 Eur od 27.02.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 13 957,80
Eur od 28.03.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 9 588,60 Eur od 30.04.2019
do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- Eur.
3. Skutková a právna argumentácia žalobcu
4. Po skutkovej stránke odôvodnil žalobca žalobu tým, že so žalovaným sa v roku 2015 dohodli na
vzájomnej spolupráci, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu spočívajúci vo vyvíjaní činnosti smerujúcej
k tomu, aby žalovaný pričinením žalobcu mal príležitosť vstúpiť do zmluvných vzťahov a spolupráce
s tretími subjektami, pričom predmetom činnosti žalovaného, ktorú bude poskytovať tretím subjektom
odlišným od žalobcu bude poskytnutie prác žalovaným spočívajúcich v povrchovej úprave kovov.
5. Uviedol, že sa so žalovaným dohodli na výške odplaty a spôsobe jej výpočtu tak, že žalovaný po
vykonaní prác objednaných tretím subjektom predkladal v pravidelných intervaloch žalobcovi podklady
pre účely výpočtu konkrétnej sumy odplaty, ktorú zaplatil žalovaný žalobcovi. Spôsob vyúčtovania
odplaty žalobcu bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý a vzájomne odsúhlasený na základe
pomocných dokumentov tak, že konateľ žalobcu priniesol konateľovi žalovanému konkrétny diel, na
ktorom mala byť vykonaná žalovaným práca pre tretí subjekt, konateľ žalovaného stanovil výšku odplaty,
za ktorú túto prácu vykoná pre žalobcu, konateľ žalobcu dohodol s tretím subjektom sumu, za ktorú
sa práca na konkrétnom diely bude žalovaným pre tretí subjekt vykonávať, žalovaný vykonal pre tretísubjekt objednanú prácu, žalovaný vystavil pre tretí subjekt faktúru a od fakturovanej sumy si žalobca
vyrátal na základe pomocných dokumentov svoju odplatu, ktorú žalovaný zaplatil žalobcovi.
6. Následne dňa 1.1.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená písomná zmluva o
sprostredkovaní (ďalej len ,,Zmluva o sprostredkovaní“). Podľa žalobcu na uzatvorení predmetnej
Zmluvy o sprostredkovaní trval a jej uzatvorenie navrhol žalovaný, pričom podľa žalobcu táto zmluva
pôvodné dojednanie medzi žalobcom a žalovaným nenahradila a ani nezmenila.
7. Poukázal na to, že medzi zmluvnými (v prejednávanom spore sporovými) stranami bola na základe
Zmluvy o sprostredkovaní dohodnutá provízia vo výške 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu
žalobcom žalovanému. Uviedol, že táto písomná dohoda o provízii ako aj spôsob a mechanizmus jej
výpočtu bola zmluvnými stranami následne ústne dohodnutá vo výške presahujúcej písomne dohodnutú
výšku provízie 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu, a to na základe pôvodnej ústnej dohody
medzi žalobcom a žalovaným z roku 2015.
8. Uviedol, že si voči žalovanému riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo vzájomných dohôd so
žalovaným a za riadne vykonanú činnosť vystavoval žalovanému faktúry, predmetom ktorých bolo
vyúčtovanie odplaty žalobcu v súlade s dohodou so žalovaným o jej výške ako aj v súlade s dohodnutým
spôsobom a mechanizmom jej výpočtu a s uvedením predmetu dodania určeným žalovaným, pričom
išlo o nasledovné faktúry: Faktúra č. FV2019/004 vystavená dňa 12.02.2019, splatná dňa 26.02.2019
na sumu 15.511,20 Eur; Faktúra č. FV2019/008 vystavená dňa 13.03.2019, splatná dňa 27.03.2019
na sumu 13.957,80 Eur; Faktúra č. FV2019/011 vystavená dňa 15.04.2019, splatná dňa 29.04.2019 na
sumu 9.588,60 Eur.
9. Zdôraznil, že tieto faktúry riadne doručil žalovanému, avšak žalovaný tieto faktúry bezdôvodne
neuhradilžalobcovikudňupodaniatohtonávrhuanilenčiastočne,čímsažalovanýdostaldoomeškania.
10. Poukázal na to, že vzhľadom na v tom čase platnú právnu úpravu Zákona o dani z príjmov
v znení účinnom do 1.1.2020, boli súčasťou základu dane daňovníka odplaty provízie a to aj ak ide
o sprostredkovanie na základe zmlúv najviac do výšky 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu.
Uvedené podľa žalobcu dáva odpoveď, prečo sa hľadala možnosť uplatňovania faktúr žalobcu
do nákladových položiek žalovaného, ktorému boli fakturované sumy presahujúce 20% z hodnoty
sprostredkovaného obchodu.
11. Uviedol, že žalobca vystavoval faktúry, v ktorých uvádzal predmet fakturácie odguličkovanie, preto aj
tieto faktúry boli od žalobcu prijímané, žalovaný ich zaviedol do účtovníctva, zahrnul ich do nákladových
položiek. Časť faktúr s takýmto predmetom fakturácie aj uhradil.
12. Skutková a právna argumentácia žalovaného
13. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. V celom rozsahu poprel
žalobou uplatnený nárok; výslovne poprel existenciu akéhokoľvek iného dojednania so žalobcom
ako písomne uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 1.1.2016. Výslovne poprel, že by medzi
Žalobcom a Žalovaným existovalo akékoľvek iné dojednanie o výške provízie, než na výšku 20% zo
sprostredkovaného obchodu.
14.Mázato,žežalobcompredkladané„pomocnédoklady“,nikdynebolipodkladomprefakturáciu,nikdy
neboli vzájomne odsúhlasené a nie sú predmetom dohody medzi žalobcom a žalovaným. Zdôraznil,
že odplata bola žalovanému vždy uhrádzaná výhradne titulom provízie a žiadne iné dojednanie medzi
stranami neexistovalo.
15. Potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehala spolupráca, pričom žalobca vystavoval
žalovanému faktúry a tieto faktúry žalovaný žalobcovi uhrádzal. Uviedol, že žalovaný žalobcovi plne
dôveroval, vnímal ich obchodný vzťah ako veľmi nadštandardný, a preto žalovaný nepodroboval faktúry
doručované žalobcom až takej kontrole, ako to bolo v prípade jeho iných obchodných partnerov.
Uvedené podľa žalovaného vychádzalo z toho, že konateľ žalobcu denne chodil do sídla žalovaného,
pričom počas toho, ako sa pracovalo na dieloch, ktoré priviezol, bol niekoľko hodín v sídle Žalovaného,
dával pokyny jeho zamestnancom a aj sám doručoval faktúry zamestnankyni žalovaného.16. Má za to, že žalobca však už počas spolupráce so žalovaným postupoval chaoticky, keď si
napr. nárok na províziu počas niektorých mesiacov neuplatnil a nevystavil faktúry, pričom následne
si voči žalovanému uplatňoval vysoké sumy naraz, a zároveň na faktúrach uvádzal rôzne popisy,
ako napr. „odguličkovanie“ „sprostredkovanie lakovania“ „sprostredkovanie zvárania“ „sprostredkovanie
pieskovania“, ako aj popisy „ZSB Balghalter“ „ZSB Konsole“ „ZSB Halter“ „ZSB Schwinger“ „ZSB
Lagerbock“ „ZSB Hlater LI - RE“, ako aj v prípade faktúr, ktoré sú prílohou žaloby.
17. Postup žalobcu pri fakturácii podľa žalovaného zneprehľadňoval uplatňovanie a uhrádzanie odplaty
medzi žalobcom a žalovaným, pričom sa zároveň sťažovala možnosť kontroly zo strany žalovaného.
Zdôraznil, že dlhší čas nemal vedomosť o tom, že žalobca koná podľa žalovaného účelovo, s cieľom
zneprehľadniť uplatňovanie odplaty. Žalovaný následne k 31.12.2019 vykonal rozsiahlu internú kontrolu,
na základe ktorej zistil, že žalobca si voči nemu uplatňoval podľa žalovaného neexistujúce nároky.
18. Uviedol, že keď žalovaný zistil, ako žalovaný vo vzťahu k nemu koná, a teda, že vystavuje faktúry nad
rámec ich dojednania, pristúpil k ukončeniu Zmluvy o sprostredkovaní a zaslal žalobcovi list, v ktorom
ho vyzval aj na vrátenie nad rámec dohody uhradených súm.
19. Namietal, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k zmene Zmluvy o sprostredkovaní a ani
k žiadnej ústnej dohode o jej modifikácii, na základe ktorej by mohol mať Žalobca nárok na zaplatenie
provízie prevyšujúci 20%.
20. Poukázal aj na ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), v zmysle ktorého: „Písomne uzavretá dohoda
sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.“ Vzhľadom na citované ustanovenie Občianskeho zákonníka
považuje za jednoznačne zrejmé, že aj v prípade existencie ústneho dojednania (ktorého existenciu
Žalovaný popiera), by takéto dojednanie nebolo platné a nemohlo byť mať za následok zmenu obsahu
Zmluvy o sprostredkovaní.
21. Je toho názoru, že žalobca absolútne ničím nepreukázal existenciu ústneho dojednania a ani
neuviedol, čo malo byť vlastne jeho obsahom, ale len formálne uviedol, že má nárok na vyššiu províziu,
ktorú si uplatňuje. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a dokonca ani len neopísal
skutkové okolnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Má za to, že žalobca neuviedol, ako
k fakturovaným sumám dospel a neuviedol ani len to, v akej výške mala byť teda provízia v zmysle
„následnejústnejdohody“medzižalobcomažalovanýmaakosavyčísľovala.Žalobcapodľažalovaného
len odkázal na faktúry, ktoré priložil k návrhu.
22. Pokiaľ ide o opravné položky, žalovaný uviedol, že po tom, ako zistil, že mu žalobca predkladal
neoprávnene vystavené faktúry, začal k týmto faktúram tvoriť opravné položky, pričom opravné položky
vo výške 100% boli vytvorené aj vo vzťahu k faktúram, na základe ktorých si žalobca uplatňuje voči
žalovanému nárok, teda k faktúram č. FV2019011, FV2019004 a FV2019008. Uviedol, že predmetné
faktúrypôvodnebolizahrnutédoúčtovníctvažalovaného,avšakpozistení,žetietofaktúrybolivystavené
neoprávnene, začal žalovaný tvoriť opravné položky.
23. Zdôraznil, že žalobca však nikdy pre žalovaného žiadne práce nevykonával, tzv. odguličkovanie“ je
súčasťou procesu pieskovania, ktoré vykonával Žalovaný. Žalobca nemal ani len potrebnú technológiu.
24.Žalobupovažujezašikanóznuamimoriadneúčelovúzdôvodu,žežalobcapodľažalovanéhouvádza
v rôznych sporoch voči žalovanému rôzne argumentácie a „skúša“, či s niektorou argumentáciou bude
úspešný.Zuvedenéhodôvodusižalobcapodľažalovanéhoneuplatňujenárokzovšetkýchneoprávnene
vystavených faktúr v jednom spore, nakoľko si je vedomý neexistencie nároku, ale pokúša sa takýmto
spôsobom zistiť, či by sa predsa len nemohol domôcť neexistujúceho nároku, resp. aspoň jeho časti.
25. Vykonané dokazovanie
26. Súd vykonal dokazovanie výsluch konateľa žalovaného, oboznámením výpovede svedkyne pani
A. B., oboznámením údajov z verejne prístupných registrov a oboznámením nasledovných listinných
dôkazov: pomocné doklady žalobcu, Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 1.1.2016, výpis z OR, faktúra č.FV2019/004 zo dňa 12.2.2019, splatnú dňa 26.2.2019 na sumu 15.511,20 Eur; faktúru č. FV2019/008 zo
dňa 13.3.2019, splatnú dňa 27.3.2019 na sumu 13.957,80 Eur; faktúru č. FV2019/011 zo dňa 15.4.2019,
splatnú dňa 29.4.2019 na sumu 9.588,60 Eur, list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.2.2023
adresovaný žalovanému; rozsudok OS Prievidza č.k. 14Cb/19/2022-176 zo dňa15.11.2022, potvrdenie
p. C. D., čestné prehlásenie p. C. D., návrhy žalobcu na vydanie PR podané na OS Banská Bystrica
spolu s vydanými platobnými rozkazmi, Stanovisko žalovaného k ukončenej sprostredkovateľskej
zmluve adresované žalobcovi dňa 8.7.2020, saldokonto-prehľad faktúr, zápisnica z pojednávania na
OS Prievidza sp. zn. 8Cb/7/2022 zo dňa 16.2.2023, e-mailová komunikácia, prílohy k e-mailom –
zoznam vydaných faktúr, fotokópie dielcov, tabuľky, potvrdenie konateľa žalovaného, uznesenie KS
v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/53/2023-254 zo dňa 22.11.2023, zápisnica z pojednávania na OS
Prievidza sp. zn. 8Cb/7/2022 zo dňa 1.12.2022, zápisnica z pojednávania na OS Prievidza sp. zn.
14Cb/19/2022 zo dňa 20.9.2022, objednávka č. OBJ-39225-K s prílohami, faktúra č. 2015/013, tabuľky
pre výpočet odmeny, faktúra č. 150102073, dodacie listy, kontrolná tabuľka, faktúra č. 2016001, tabuľky,
faktúra č. FV2019/001, faktúra č. FV2019/002, faktúra č. FV2019/003, faktúra č. FV2019/004, tabuľky,
faktúra č. FV2019/005, faktúra č. FV2019/006, faktúra č. FV2019/007, faktúra č. FV2019/008, tabuľky,
faktúra č. FV2019/009, faktúra č. FV2019/010, faktúra č. FV2019/011, tabuľky, objednávky, e-mailová
komunikácia, list žalovaného zo dňa 15.12.2017 adresovaný žalobcovi, e-mailová komunikácia, list
žalovaného zo dňa 18.3.2017 adresovaný žalobcovi, fotografie dielcov, žiadosť žalovaného zo dňa
15.12.2017 adresovaná žalobcovi, e-mailová komunikácia, tabuľka, faktúra č. 2016013, faktúra č.
2016018, faktúra č. 2016019, faktúra č. 2017004, faktúra č. 2017009, faktúra č. 2017013, faktúra č.
2017017,D.E.2017020,D.E.2017023,D.E.2017026,D.E.2017029,D.E.2017034,D.E.2017038,D.
E. 2017044, faktúra č. 2017048, faktúra č. FV2018/004, faktúra č. FV2018/008, faktúra č. FV2018/012,
faktúra č. FV2018/016, tabuľky, správa nezávislého audítora zo dňa 27.3.2017, správa nezávislého
audítora zo dňa 30.4.2018, správa nezávislého audítora zo dňa 20.3.2019, správa nezávislého audítora
zo dňa 23.3.2020, správa nezávislého audítora zo dňa 31.3.2021, účtovná závierka žalovaného.
27. Zistený skutkový stav veci:
28. Konateľ žalovaného p. F. G. vo svojej výpovedi uviedol, že spolupráca so žalobcom sa začala v roku
cca 2015, 2016, pričom predmetom spolupráce bolo sprostredkovanie a prebiehalo to tak, že žalovaný
opracovával diely pre tretí subjekt. Išlo o tzv. proces pieskovania, aj odguličkovania, nejako sa to nelíši.
29. Zdôraznil, že žalovaný má na tento proces pomerne drahé technologické zariadenia. V praxi
to vyzeralo tak, že diely, ktoré bolo treba opracovať, do prevádzky žalovaného zo začiatku vozil p.
H.. Ten ostával počas toho, ako sa pracovalo na dieloch, v prevádzke žalovaného. Komunikoval so
zamestnancami, dával im pokyny, dokonca mal aj prístup ku kamerám vo výrobe. Trávil v prevádzke
žalovaného denne dlhé hodiny, mal u žalovaného nadštandardné postavenie, aké nemal nik z ďalších
dodávateľov či partnerov žalovaného.
30. Poukázal na to, že vo firme MAN sa dokonca prezentoval ako spolumajiteľ technologických zariadení
a aj ako spolumajiteľ firmy, čo sa u žalovaného až následne dozvedeli. Táto spolupráca fungovala, kým
nezačali vo výrobe problémy s uhrádzaním faktúr. Žalovaný si musel vziať i kontokorent. Napriek tomu,
že výroba žalovaného fungovala, mali zákazky, pracovali, začali zisťovať, čo sa deje, ako je možné, že
nestíhajú uhrádzať svoje záväzky. Preto bol realizovaný interný audit. V marci 2020 zistili, že žalobca si
voči nim uplatňuje vyššie sumy, než na aké mal v skutočnosti nárok.
31. Uviedol, že žalobca pre žalovaného nikdy nevykonával inú činnosť ako sprostredkovanie, za čo
mal províziu 20%. Keď zistili, ako žalobca koná, zaslali mu list, kde na to poukázali, že im predkladal
fiktívne faktúry a žiadali vrátenie neoprávnene prijatých súm. Uviedol, že žalobca nielenže neoprávnene
prevzaté sumy nevrátil, ale dokonca podal voči žalovanému návrh na vyhlásenie konkurzu. Súčasne túto
skutočnosť oznámil obchodným partnerom žalovaného, aby vytváral na žalovaného nátlak na zaplatenie
a poškodil mu meno. Následne, keď videl, že partneri žalovaného sú žalovanému naklonení a konkurzný
expert konkurz spochybnil, žalobca tento návrh stiahol späť.
32. Poukázal na to, že konateľovi žalobcu plne dôveroval, pričom nikto nemal také nadštandardné
postavenie u žalovaného ako p. H.. Má za to, že žalobca predkladal žalovaného fiktívne faktúry, práve
preto, že mu dôveroval.33. Zdôraznil, že žalobca nikdy nemal voči žalovanému iný nárok za sprostredkovanie zmluvy ako 20%.
Tabuľky neboli predmetom dohody. Takéto dojednanie a odsúhlasenie by znamenalo, že by žalovaný
celý zisk odovzdával len žalobcovi. Keď napr. bolo vyplatené z MAN- u suma 342 Eur, podľa výpočtov
žalobcu by žalovanému z tejto sumy malo pripadnúť 168 Eur a žalobcovi by malo z tejto sumy pripadnúť
264 Eur, čo predstavuje 61,11 %.
34. Má za to, že nie je vôbec možné zistiť, podľa čoho by mala byť takto zisťovaná výška odplaty.
Považuje zároveň za nelogické z hľadiska obchodného, aby ako obchodný partner pristúpil na takéto
dojednanie, v rámci ktorého by som znášal všetky náklady a aby žalobcovi odovzdával všetok zisk.
35. Uzavrel, že takéto dojednanie medzi žalobcom a žalovaným nikdy neexistovalo; tabuľky, ktoré
žalobca predložil, neboli nikdy žiadnym spôsobom odsúhlasené, potvrdené.
36. Uviedol, že dojednanie o odplate podľa Zmluvy, ktorú obaja podpísali, bolo 20 % z obchodu pre
žalobcu. Okrem tejto dohody neexistovalo iné dojednanie. Robili kalkulácie MAN-u a z toho patrilo
žalobcovi20%zoZmluvy.Sožalobcomneboldojednanýpravidelnýintervalpredkladaniafaktúr.Označil
to za chaotické, kedy žalobca nosil do firmy faktúry, bez systému. Obsah faktúr nikto nekontroloval,
dal pokyn, že to netreba kontrolovať, lebo mu dôveroval. Mal voľný pohyb vo firme, dával pokyny
zamestnancom.
37. V čase, keď zistili, že faktúry žalobcu sú nad rámec 20 %, robil všetko pre to, aby to zastavil. Niektoré
faktúry žalobca chcel uhradiť, niektoré nechcel. Uviedol, že s pojmom „odguličkovanie“ prišiel žalobca,
aby sa to tak nazývalo. Uviedol, že odguličkovanie je to isté ako pieskovanie. Je to ten istý pojem ako
pieskovanie.
38. V tom čase, keď ukončili Zmluvy, spoluprácu, kúpili nové technológické zariadenia na pieskovanie.
Spravili novú kalkuláciu na nové diely a zvýšili cenu práce na výrobku o 20%. Uviedol, že to je to
sprostredkovanie.
39. Vo svojej výpovedi pred Okresným súdom Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 14Cb/19/2022
Ing. Lenka Mazániková v pozícii svedka v uvedenom spore uviedla, že k predmetu fakturácie
„odguličkovanie“ sa nevie vyjadriť.
40. Poukázala na to, že ako zamestnankyňa žalovaného, ktorej náplňou práce je administratívny
pracovník, vystavovanie a prijímanie faktúr, podklady k mzdám a úhrady faktúr postupovala po doručení
faktúry spoločnosti Senor tak, že faktúru prijala a neskúmala, za čo to je. Keď nevie, o čo ide, predloží
ju pánovi G., nech si to skontroluje alebo výkonnému riaditeľovi pánovi I.. Vo všeobecnosti spoločnosť
Senor uhrádza faktúry podľa doby splatnosti od najstarších. Väčšinou si prechádza s pani G., ktoré
faktúry je potrebné kedy zaplatiť alebo čo je priorita.
41. S pánom G. a pani G. komunikovala, že v predmetnom spore predložená faktúra nie je uhradená.
Výsledok komunikácie bol ten, že všetko čo bolo nad 20 % už nezaplatili. K tomu dostala pokyn od pána
G.. Nestalo sa to, že by uhradila spoločnosti AVLIIS aj niektoré faktúry bez vedomia pána G..
42. S pojmom „odguličkovanie“ prišiel pán H., nemala odkiaľ vedieť takýto názov. U žalovaného už ho
mali predtým zaužívaný a preto sa aj následne používal. Mali dohodnuté sprostredkovanie pieskovania,
zvárania a lakovania a s týmto pojmom odguličkovanie prišiel pán H.. Uviedla, že niečo na faktúru musel
dať, tak si vymyslel tento názov - odguličkovanie. Prišiel s touto faktúrou, že bude dávať faktúry na
odguličkovanie.
43. Pokiaľ ide o tabuľky, uviedla, že tieto vytvorila. Bolo to vytvorené za účelom, koľko dostali za
diel z Manu, koľko ostáva pre Senor a koľko išlo pánovi H.. Na základe toho p. H. dával faktúry za
sprostredkovanie.
44. Pokiaľ ide o Zmluvu o sprostredkovaní, uviedla, že Zmluva o sprostredkovaní, bola jedna pôvodná
zmluva medzi spoločnosťou Avliis a Senor a jeden alebo dva dodatky. Nespomína si, kedy a z akého
dôvodu bola takáto zmluva uzatvorená, ani presný dátum jej uzatvorenia. a Nepamätá si, či pán H.
vyžadoval uzatvorenie takejto zmluvy, resp. nevie uviesť, kto vyžadoval uzavretie takejto zmluvy.45. Čo sa týka postupu prijímania faktúr od spoločnosti AVLIIS, uviedla, že najprv ich pani J. dala do
mailu a potom je boli doručené. Tieto faktúry nepodliehali kontrole, boli to faktúry za sprostredkovanie,
čiže tú sumu už poznala, vedela, čo tam má byť, čiže to bolo 20% z tej sumy, ktorú žalovaný fakturoval
spoločnosti LKV komponent.
46. Zdôraznila, že nemala dôvod ich kontrolovať alebo dávať niekomu na kontrolu. Žiadne faktúry od
žalobcu nekontrolovala z dôvodu, že medzi pánom H. a pánom G. bol priateľský vzťah. Uviedla, že
pán H. bol u žalovaného stále, správal sa u žalovaného veľmi domácky, ako keby mu to tam patrilo;
zamestnancom zadával, čo majú skôr robiť.
47. Pokiaľ ide o vykonanie interného auditu, uviedla, že má vedomosť, že realizoval po tom, ako zistili,
že firma nemá peniaze. Pátrali, že kde je problém. Pán G. a pani G. si sadli a zisťovali, čo je príčina, a
prišlo sa na to, že veľa peňazí žalovaný platí pánovi H..
48. Uviedla, že o prípadných ústnych dohodách medzi žalobcom a žalovaným nemá vedomosť.
49. Z listinných dôkazov vyplýva nasledovné:
50. Žalobca ako sprostredkovateľ a žalovaný ako záujemca v písomnej forme uzavreli dňa 1.1.2016
Zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu
k tomu, aby záujemca uzavrel zmluvu s tretími osobami, predmetom ktorej bude služba: 1) povrchová
úprava kovov – pieskovanie, lakovanie; 2) zváracie práce a to za podmienok upravených v predmetnej
zmluve ako aj pokynov záujemcu.
51. Podľa čl. II. Zmluvy o sprostredkovaní (2. odsek) záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi
províziu za predpokladu, že k naplneniu predmetu tejto zmluvy dôjde v priamej súvislosti s činnosťou
sprostredkovateľa vo výške 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Záujemca vypracuje podklad
- zoznam vyšlých faktúr vrátane fakturovaných súm bez DPH, ktorý bude prílohou k vystavenej faktúre
sprostredkovateľom, na základe ktorej bude provízia uhradená.
52. Žalobca vystavil žalovanému nasledovné faktúry: faktúru č. FV2019/004 zo dňa 12.2.2019, splatnú
dňa 26.2.2019 na sumu 15.511,20 Eur; faktúru č. FV2019/008 zo dňa 13.3.2019, splatnú dňa 27.3.2019
na sumu 13.957,80 Eur; faktúru č. FV2019/011 zo dňa 15.4.2019, splatnú dňa 29.4.2019 na sumu
9.588,60 Eur.
53. Z potvrdenia p. C. D. zo dňa 12.4.2023 vyplýva, že k došlým faktúram od spoločnosti AVILIIS, s.r.o. č.
2019011, 2019004 a 2019008 bola k 31.12.2022 vytvorená opravná položka k neuhradeným záväzkom
vo výške 100 %.
54. Aplikované právne predpisy:
55. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
56. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
57. Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
58. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jehosúčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
59. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
60. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
61. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
62. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP“) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
63. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považuje
za nesporné.
64. Právne posúdenie a závery
65. Predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
39.057,60 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr.
66. Súd predmetný spor posúdil ako spor obchodnoprávny, s poukazom na skutočnosť, že žalobca
i žalovaný sú podnikateľmi a žalobou uplatnený nárok sa týka podnikateľskej činnosti sporových strán.
67. Vychádzajúc z obchodnoprávneho vzťahu sporových strán a kontradiktórnosti civilného sporového
konania bolo na sporových stranách, aby na podporu svojich skutkových tvrdení predložili alebo navrhli
vykonať také dôkazy, ktoré by nimi uvádzané skutočnosti preukázali.
68. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným existoval
obchodnoprávny vzťah, v zmysle ktorého žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal
príležitosť vstúpiť do zmluvných vzťahov s tretími osobami ako i skutočnosť, že žalobca a žalovaný
uzavreli dňa 1.1.2016 písomne Zmluvu o sprostredkovaní.
69. Rovnako nebolo medzi sporovými stranami sporné, že žalobca vystavoval v období rokov 2015-2018
žalovanému faktúry, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil.
70. Spornou bola medzi stranami otázka, či medzi žalobcom a žalovaným existovala okrem písomne
uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní aj žalobcom tvrdená ústna dohoda; otázka, či žalobca vykonal
činnosť "odguličkovávanie", ktorá bola predmetom v žalobe špecifikovaných faktúr vystavených
žalobcom žalovanému a nadväzne na uvedené otázka dôvodnosti vystavenia v žalobe špecifikovaných
faktúr vystavených žalobcom žalovanému.
71. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na úhradu ním vystavených faktúr žalovanému za vykonanie
činnosti „odguličkovávanie“, argumentujúc okrem iného skutočnosťou, že žalovaný faktúry vystavené
s totožným predmetom činnosti, len za iné obdobie, v minulosti žalobcovi uhrádzal, pričom konkrétne
faktúry, ktorých zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaný vyššie uvedené faktúry uviedol vo svojom
kontrolnom výkaze DPH a vedie vo svojom účtovníctve. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cbo/53/2023-254 zo dňa 22.11.2023, vydané spore
medzi totožnými sporovými stranami, že zaúčtovanie faktúry do účtovníctva ešte neznamená, že bola
naplnená materiálna podmienka fakturácie.72. Bolo tak na žalobcovi, aby v predmetom spore predložil, navrhol, alebo označil také dôkazy, ktorými
by preukázal ním uvádzané skutkové tvrdenie o dôvodnosti ním vystavených faktúr, a teda o dôvodnosti
žalobou uplatneného nároku.
73. Žalobca si v prejednávanom spore uplatnil nárok na zaplatenie faktúr: Faktúra č. FV2019/004
vystavená dňa 12.02.2019, splatná dňa 26.02.2019 na sumu 15.511,20 Eur; Faktúra č. FV2019/008
vystavená dňa 13.03.2019, splatná dňa 27.03.2019 na sumu 13.957,80 Eur; Faktúra č. FV2019/011
vystavená dňa 15.04.2019, splatná dňa 29.04.2019 na sumu 9.588,60 Eur vystavených žalovanému na
základe Zmluvy o sprostredkovaní.
74. Sumy, na ktoré sú predmetné faktúry vystavené, predstavujú sumy prevyšujúce 20 % z hodnoty
sprostredkovaného obchodu, čo je výška odmeny dojednaná v Zmluve o sprostredkovaní. Žalobca
nespochybňoval skutočnosť, že písomne dojednaná odmena predstavuje 20 % z dojednaného obchodu,
trval však na tom, že medzi sporovými stranami existovala ústna dohoda o tom, že výška odmeny
písomne dojednaných 20 % zo sprostredkovaného obchodu prevyšuje.
75. Vo vzťahu ku argumentácii žalovaného popierajúcej existenciu akejkoľvek ústnej dohody so
žalobcom odlišnej od Zmluvy o sprostredkovaní, poukazujúc pri tom na zrejme nevýhodnú situáciu,
ktorá by pre žalovaného za akceptácie takej odmeny nastala, žalobca poukázal na to, že sa tak dohodli
vzhľadom na v tom čase platnú právnu úpravu Zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 1.1.2020,
kedy boli súčasťou základu dane daňovníka odplaty provízie a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe
zmlúv najviac do výške 20% z hodnoty sprostredkovaného obchodu.
76. Tvrdenie o existencii akéhokoľvek inej dohody o výške odmeny za sprostredkovanie však žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal. Samotná skutočnosť, že žalovaný v minulosti žalobcovi uhrádzal
faktúry, vystavené na sumy, kde odmena prevyšovala dojednaných 20 % sprostredkovaného obchodu,
nie je dôkazom o existencii takej dohody a nadväzne o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.
77. Žalovaný skutkovými tvrdeniami riadne opísal proces úhrady faktúr vystavených žalobcom, ktoré
vzhľadom na ich vtedajší veľmi blízky vzťah nepodliehali v rámci bežného obchodného styku väčšej
kontrole. Ako vyplynulo z výpovede konateľa žalovaného p. F. G. a z oboznámenej výpovede svedkyne
K. A. B., po tom, ako žalovaný zistil, že žalobca vystavil faktúry na sumy prevyšujúce písomne dojednanú
odmenu, faktúry nad uvedenú sumu (20 % z dojednaného obchodu) neboli žalovaným žalobcovi
uhrádzané.
78. Rovnako tak vyplýva z potvrdenia p. C. D. zo dňa 12.4.2023, že k došlým faktúram od žalovaného č.
2019011, 2019004 a 2019008 bola k 31.12.2022 vytvorená opravná položka k neuhradeným záväzkom
vo výške 100 %.
79. Predmetné faktúry boli žalobcom vystavené za „odguličkovanie“. Žalobca v prejednávanom
spore nepredložil žiadne dôkazy a ani nepredniesol žiadne bližšie skutkové tvrdenia, ktorými by
vyvrátil skutkové tvrdenie žalovaného spochybňujúce skutočnosť, že žalobca činnosť ním označenú
ako „odguličkovanie“ reálne vykonal. Bližšie uvedenú činnosť nešpecifikoval tak, aby bolo možné
jednoznačne konštatovať, že bola reálne žalobcom vykonaná.
80. Žalobca v predmetnom spore predložil tabuľky, od ktorých odvodzoval existenciu ním vykonanej
činnosti ako i výšku odmeny, ktorá mu mala byť za vykonanú činnosť žalovaným uhradená. Žalovaný
predložené tabuľky spochybnil, argumentujúc, že nie sú schválené a ani podpísané zmluvnými
(sporovými)stranami.Zároveňvtejtosúvislostižalovanýpoukázalnato,žeodmenauplatnenážalobcom
by podľa predložených tabuliek mala dosahovať cca 50 % - 60 % sumy sprostredkovaného obchodu,
v niektorých prípadoch až 80 %, čo považuje za extrémne nevýhodné.
81. Je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že žalobca ním tvrdenú existenciu dojednania
o odmene odlišného od písomnej Zmluvy o sprostredkovaní nepreukázal ani predloženými tabuľkami.
Existencia tabuliek, ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobcu podkladom pre uplatnenie odmeny, sama
o sebe nepreukazuje, že žalovaný s odmenou prevyšujúcou 20 % zo sprostredkovaného obchodu,
súhlasil. Skutočnosť, že by sa na vytvorení či schválení predmetných tabuliek podieľal priamo štatutáržalovaného preukázaná nebola. Rovnako samotná existencia tabuliek nepreukazuje skutočnosť, že
žalobca ním fakturované práce i reálne vykonal.
82. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom a to výsluch konateľa žalobcu pána K. H. z dôvodu
zachovania zásady hospodárnosti konania. Konateľ žalobcu p. K. H. mal byť vypočutý na pojednávaní
dňa 24.4.2024, pričom o tejto skutočnosti mal vedomosť. Na uvedené pojednávanie sa nedostavil,
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil dôvodmi spočívajúcimi v neodkladných pracovných záležitostiach,
ktoré však bližšie nešpecifikoval ani nepreukázal.
83. Vykonanie uvedeného dôkazu, ktorý mohol a mal byť vykonaný na pojednávaní dňa 24.4.2024
(záverečné pojednávanie), by si tak vyžadovalo odročenie pojednávania. Za situácie, kedy
ospravedlnenie konateľa žalobcu z neúčasti na pojednávaní nebolo ničím preukázané a nebolo ani
riadne špecifikované ani odôvodnené, by taký postup bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
84. Súd nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalobcom na pojednávaní dňa 24.4.2024 (záverečné
pojednávanie) a to výsluch svedkyne K. A. B. z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti konania
ako i z dôvodu, že by tak bolo v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Žalobca, ktorý
pôvodne navrhol vypočuť svedkyňu K. B., následne navrhol vykonať dôkaz len prečítaním jej
výpovede. Následne, po vykonaní tohto dôkazu prečítaním výpovede uvedenej svedkyne, žalobca
navrhol svedkyňu K. A. B. predvolať a vypočuť aj osobne, majúc za to, že je potrebné odstraňovať
rozpory v jej výpovedi.
85. Je však potrebné poukázať na to že skutočnosti, ktoré by mali byť predmetom odstraňovania
tvrdených rozporov vo výpovedi K. B. pred Okresným súdom Prievidza, podľa žalobcu vyplývajú
z predložených zápisníc, ktoré sú súčasťou spisu, a teda boli známe najneskôr v čase, kedy boli do spisu
predložené. Ide o zápisnice z konania vedeného medzi totožnými sporovými stranami ako v tomto spore.
Tento dôkaz tak mohol byť navrhnutý skôr. Navyše, žalobcom tvrdené rozpory vo výpovedi svedkyne K.
B. pred Okresným súdom Prievidza sa mali týkať tabuliek, konkrétne jej vyjadrenia o tom, že o existencii
tabuliek mala vedomosť a následného vyjadrenia, že tabuľky sama vytvorila.
86. Uvedené vyjadrenie, žalobcom tvrdený rozpor vo výpovedi ohľadom predložených tabuliek, však
podľa právneho názoru súdu samo o sebe bez preukázania existencie inej dohody o výške odmeny
nepreukazovalo žalobou uplatnený nárok. Samotné vypracovanie tabuľky K. B. by nebolo dôkazom,
že medzi sporovými stranami bola dojednaná iná výška odmeny za sprostredkovanie než dojednanie
v písomnej Zmluve o sprostredkovaní. Rovnako samotná existencia tabuliek nepreukazuje skutočnosť,
že žalobca ním fakturované práce i vykonal.
87. Vychádzajúc z uvedených záverov je možné konštatovať, že nebol preukázaný žalobou uplatnený
nárok voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy, preto nebolo možné žalobe vyhovieť a súd
výrokom I. žalobu zamietol.
88. Trovy konania
89. Žalovaný mal vzhľadom na zásadu úspechu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP výrokom II. rozsudku priznal žalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
90. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie.Odvolaniejemožnépodaťdo15dníododňadoručenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.