Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010081
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624010081.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Danielom Marciánom na hlavnom pojednávaní 9.

12. 2024 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B. C. D. E. F. G. H. , nar. XX. X. XXXX v G. I., trvale bytom
J. K. XXX/X, XXX XX G. L.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/

v období približne od augusta 2021 do januára 2022, najprv v oboch susediacich bytoch, a následne už
len v byte obžalovaného, v bytovom dome na F. M. N. XXXX, A. G. I., O. G. I. svoju družku I. P., nar. X.
X. XXXX, bytom G. L., Q. N. XXX/X, O. G. I. opakovane fackoval, urážal a nenechával ju v noci spávať,
a jej maloletých synov I. P., nar. XX. X. XXXX, a R. P., nar. XX. X. XXXX ponižoval a bil, a to najmä

maloletého I. P., ktorého takto občas ťahal za uši a párkrát mu dal po hlave, a

v bode 2/

v období približne od augusta 2022 do 30. 4. 2023, v byte obžalovaného, v bytovom dome na F. M.
N. XXXX, A. G. I., O. G. I. opakovane, dennodenne, s občasnými niekoľkodňovými prestávkami bil
svoju družku I. P., a to silnejšie ako v predchádzajúcom období, keď ju už bil aj päsťami po celom
tele a kopal, vyťahoval nože, opakovane jej prechádzal s nožom po stehne, šibrinkoval jej nožom pred

tvárou, vyhrážal sa jej, že jej poodtŕha nechty kombinačkami, pričom jej tiež kombinačkami stlačil prst
na ruke, hádzal po nej rôzne predmety, jedenkrát jej vo vozidle rozbil hlavu na temene, pričom ju bil
rozprašovačom a telefónom, a taktiež, po bitke ju neustále kontroloval, keď bola sama doma, pričom
musela mať zapnutú web kameru, aby ju videl, a musela s ním spolu s maloletým synom R. P. chodiť do
práce na rozvozy, zakazoval jej samej chodiť z bytu von, a dňa 30. 4. 2023 ju vyzval, aby sa mu postavila
na odpor, ak chce zastaviť útok, následkom čoho mu dala facku, na čo on vzal kovovú tyč od sušiaka
na prádlo, s ktorou ju bil po celom tele, kde jej spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenia,

a to zlomeninu palca na pravej ruke a zlomeninu malíčka na ľavej ruke, ktoré zranenie na ľavej ruke si
vyžadovalo operačné riešenie, ďalej nahrával si I. P. na mobilný telefón, kde jej kázal šnupať cukor, a
tiež opakovane fyzicky bil maloleté deti I. P. I. P. a R. P., a to hánkami prstov do oblasti hlavy, ťahal ich
za uši, a maloletého R. P. bil tiež tým spôsobom, že ho zodvihol za ruku a bil ho varechou po celom
tele, za to, že sa pocikal, pokakal, niečo vylial alebo buchol dverami, a zakazoval mu nosiť plienky, a
maloletému I. P. tiež nadával a dával mu facky,

t e d av bode 1/

blízkej osobe a osobe, ktorá bola v jeho starostlivosti a výchove spôsoboval fyzické a psychické utrpenie

bitím, údermi, ponižovaním a bezdôvodným odopieraním spánku, a

v bode 2/

blízkej osobe a osobám, ktoré boli v jeho starostlivosti a výchove spôsoboval fyzické a psychické
utrpeniebitím,kopaním,údermi,ponižovaním,neustálymsledovaním,vyhrážaním,vyvolávanímstrachu
a stresu, násilnou izoláciou, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, pod dlhší čas
a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

v bode 1/

trváci zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona
účinného od 6. 8. 2024 (ďalej len „Tr. zákon“), a

v bode 2/

trváci zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zákona účinného od 6. 8. 2024 (ďalej len „Tr. zákon“) s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) a písm.

j) Tr. zákona a § 127 ods. 4 a ods. 5 Tr. zákona,

Z a t o s a
o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 7 (sedem) rokov a 3 (tri) mesiace.

Podľa§48ods.2písm.a)Tr.zákonasúdtohtoobžalovanéhonavýkonuloženéhotrestuodňatiaslobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tomuto obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej -
I. P., nar. X. X. XXXX, bytom G. L., Q. XXX/X, O. G. I. škodu vo výške 1.564,80 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tomuto obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť mal.

poškodenému - I. P., nar. XX. X. XXXX, bytom G. L., Q. XXX/X, O. G. I. škodu vo výške 912,80 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku tomuto obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť mal.
poškodenému - R. P., nar. XX. X. XXXX, bytom G. L., Q. XXX/X, O. G. I. škodu vo výške 782,40 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodenú I. P., nar. X. X. XXXX, bytom G. L., Q. XXX/
X, O. G. I. s jej uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje mal. poškodeného I. P., nar. XX. X. XXXX, bytom G.
L., Q. XXX/X, O. G. I. s jeho uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje mal. poškodeného R. P., nar. XX. X. XXXX, bytom G.
L., Q. XXX/X, O. G. I. s jeho uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala 1. 2. 2024 na Okresný súd Liptovský

Mikuláš obžalobu na A. B., nar. XX. X. XXXX, na tom skutkovom základe, že :v bode1/

v období približne od mája 2021 do januára 2022 v byte bytového domu na F. M. N. XXXX A. G. I. O. G. I.
svoju družku I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. L., Q. N. XXX/X O. G. I., opakovane bil päsťami do oblasti
hlavy, stehien a rebier, kopal do nej, niekedy aj viac ako tri dni po sebe, kde jej spôsoboval zranenia
ako hematómy a opuchy a jej maloletých synov I., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, ponižoval
nadávkami do debilov,netvorov, retardov a ťahalich za uši, na Silvestra v roku 2021 zatvoril maloletého I.

do izby, pričom k nemu nepustil matku I. P., ďalej zakazoval družke I. P. používať mobilný telefón, chodiť
s deťmi hrať sa von, zamykal ich v byte, kde vždy, keď I. P. fyzicky zbil, musela byť pod jeho kontrolou,
musela s ním ísť aj s maloletým synom R. do jeho práce, kde musela byť pod jeho dohľadom vo vozidle
keď robil rozvoz potravín, alebo ak ostala doma, musela byť pod neustálym dohľadom web kamery, a

v bode 2/

v období približne od mesiaca júl 2022 do 30.04.2023 v byte bytového domu na F. M. N. XXXX A. G.
I. O. G. I. opakovane denne bil družku I. P., oveľa silnejšie ako v predchádzajúcich obdobiach, kde ju
bil päsťami po celom tele, ako aj kopal, vyťahoval nože, opakovane jej prechádzal s nožom po stehne,
šibrinkoval jej nožom pred tvárou, vyhrážal sa jej, že jej poodtŕha nechty kombinačkami, pričom jej aj

kombinačkami stlačil prst na ruke, hádzal po nej rôzne veci, jedenkrát jej vo vozidle rozbil hlavu na
temene, pričom ju bil rozprašovačom a telefónom, kde ju koncom apríla 2023 vyzval, aby sa mu postavila
na odpor ak je to na ňu veľa, následkom čoho mu dala facku, následkom čoho vzal kovovú tyč od sušiaka
naprádloodĺžkeasi1meterapriemere3cm,sktoroujubilpocelomtele,kdejejspôsobilzranenia,ktoré
si vyžiadali lekárske ošetrenia a to zlomeninu palca na pravej ruke a zlomeninu malíčka na ľavej ruke

zo dňa 30.04.2023, ktoré zranenie si vyžadovalo operačné riešenie s obmedzením obvyklého spôsobu
života v trvaní 8 -10 týždňov, nahrával si I. P. na mobilný telefón, kde jej kázal šnupať cukor, nasilu jej
odhaľoval prsia, vyhrážal sa jej, že jej dá zobrať deti a vždy keď ju zbil, zakazoval jej navštíviť lekára,
v prípade maloletého T.D. jej zakázal si zariadiť odvoz na kardiológiu do Popradu, kde jej povedal, že
ich zavezie, čo následne odmietol urobiť a keď si chcela I. P. zariadiť odvoz, vzal jej telefón, ďalej fyzicky

bil maloleté deti I. P. I., a R., a to hánkami a päsťami rúk do oblasti hlavy, ako aj varechou po celom tele,
ťahal ich za uši, maloletého R. tým spôsobom, že ho zodvihol za ruku a bil ho varechou po celom tele za
to, že sa pocikal, pokakal, niečo vylial, alebo buchol dverami, zakazoval mu nosiť plienky, maloletému I.
nadával do dementov, cigáňov, dával mu facky, hádzal ho o stenu a o radiátor,

ktorý (ako jeden) skutok právne kvalifikovala ako pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a), písm. b) a písm. j) Trestného zákona, pretože dospela k záveru, že obžalovaný A. B.
v bode 1/ obžaloby blízkej osobe a osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove spôsobil fyzické
utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním,

pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
citovým vydieraním a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých
osobách, a v bode 2/ obžaloby blízkej osobe a osobe, ktorá je v jeho starostlivosti a výchove
spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu

alebo stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť bezdôvodným odopieraním zdravotnej starostlivosti a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, po dlhší čas a na viacerých osobách.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel

k nasledovným skutkovým zisteniam.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pri postupe podľa § 257 Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinným
a následne vypovedal, že to čo mu je kladené za vinu nie je pravda, pretože on poškodenú I. P. a jej
synov miloval a aj naďalej ich miluje, ale vzhľadom na to ako sa veci vyvinuli neráta už do budúcna

s ich vzťahom. O tieto deti sa staral, v živote by im neublížil. Po dvoch mesiacoch pobytu v Čechách
ho poškodená cez Messenger oslovila z čoho on vydedukoval, že asi s niekým žije, avšak ona ho
presviedčala, že tam žije sama len s chlapcami, a keď sa mu koncom augusta ozvala, či si po ňu príde,
nepovedala mu pravdu s kým tam žila. Po návrate z ČR žili normálny život, avšak keď sa obžalovanýdozvedel, že si tam budovala nový vzťah, začali medzi nimi hádky. K tým hádkam došlo aj preto, že
obžalovaný zistil, že užíva pervitín. Obžalovaný priznal, že poškodenú natáčal, avšak nešlo o cukor, ale
v skutočnosti to bol pervitín. Obžalovaný ju však týmto videom nechcel skompromitovať, chcel iba, aby

s tým prestala. Priznal tiež, že poškodenej povedal, že jej kvôli tomu môžu zobrať deti, na čo mu ona
povedala, že vie aká je jeho minulosť a ak jej zoberie deti, tak ona ho nechá zavrieť. Maloletý I. sa správal
voči maloletému R. agresívne, denne ho bil, napríklad aj fľaškou do oblasti tváre, až mal z toho podliatiny
pod očami. S I. boli po dobu spolužitia iba samé problémy, nevedel sa začleniť medzi deti, zo škôlky
dostávali od učiteliek dennodenne zlé správy o tom, že ubližoval iným deťom. Chodil do materskej škôlky

v Liptovskom Hrádku, ale odtiaľ ho museli na žiadosť riaditeľky premiestniť do Špeciálnej základnej školy
v Liptovskom Jáne, nakoľko rodičia chceli spísať petíciu na jeho vylúčenie. Obžalovaný si pri vstupe do
vzťahu s I. P. uvedomoval, že ide o osobu, ktorá berie pervitín, ale veril, že sa to pri ňom zmení. Samotná
poškodená mu priznala, že užívala pervitín od 19 rokov. Počas prvého tehotenstva s I. neabsolvovala
jedinú lekársku prehliadku, išla iba na pôrod, a kvôli tomu bola tiež v dohľade sociálnych pracovníčok.
Obžalovaný poprel, že by poškodenej s deťmi zakazoval chodiť von z bytu alebo ich inak obmedzoval

na slobode, pretože každý deň chodili spolu na prechádzky, a tiež každý deň chodili s mal. I. do škôlky.
Poškodenú videli učiteľky každé ráno, aj poobede. Poškodená pritom nemala na sebe žiadne známky
násilia, či už fyzického alebo psychického. Takisto mal. I. navštevoval každý deň škôlku, a keby bola
pravda, čo tvrdí poškodená, že ho hádzal o radiátor a páchal na ňom fyzické násilie, tak by si to učiteľky
všimli, a nielen ony, ale aj obvodná lekárka maloletých, pretože obžalovaný s nimi chodil na vyšetrenia,

z čoho tiež vyplýva, že nie je pravda, že im zakazoval lekárske ošetrenie. I. P. ešte predtým ako odišla
zo spoločnej domácnosti, viac menej dennodenne užívala pervitín a jej správanie bolo nevyspytateľné,
a to tiež aj k deťom. Kričala na nich a dala I. facku, po ktorej mal na tvári modrinu. Obžalovaný pritom
poškodenú nikdy fyzicky nenapadol, a keď sa schyľovalo k hádke vždy odišiel zo spoločného bytu a vrátil
sa späť až keď bola situácia upokojená. Mal. I. nebol medzi deťmi obľúbený kvôli jeho správaniu, on sa

totiž nevedel hrať s niečím čo by ho bavilo, ale vždy len hľadal, čo by mohol pokaziť, zničiť alebo niekomu
ublížiť. Obžalovaný priznal, že po deťoch pokričal, ale bola to len to bežná reakcia na to, keď deti vyvedú
niečo zlé, pričom ako príklad uviedol, keď I. so zapaľovačom v detskej izbe podpálil veci na vešiaku.
Obžalovaný sa dopočul, že I. P. žije so svojim bývalým partnerom, s ktorým má maloletého R.. Tento pre
ňu chodí pre ňu údajne nakupovať pervitín, a samozrejme aj on je užívateľom pervitínu. Obžalovanému

o tom povedalo niekoľko ľudí, ktorých však nechce menovať. Na následné otázky obžalovaný uviedol,
že nikdy nenadával poškodenej a jej deťom, ale nadával len tak, vo všeobecnosti. Tiež poprel, že by
mala poškodená aj s maloletým synom chodiť s ním do práce. Bola s ním takto len dvakrát, aj to preto, že
v Liskovej býva jej stará mama, s ktorou bola dohodnutá, že sa u nej zastavia po vajcia a nabalí im tašky.
Obžalovanýodmietol,žebypočasjednejtakejcestybildohlavypoškodenúrozprašovačomatelefónom,

pretože na to nemal dôvod. Po odchode poškodenej do ČR ju kontaktoval obžalovaný, pretože ju stále, a
aj deti miloval a po celú dobu nechápal, prečo odišla. K jej odchodu došlo za takých okolností, že išla von
s deťmi, keď bola pod vplyvom pervitínu, a potom prišla s policajnou hliadkou, aby jej urobili doprovod, že
chce odísť. Keď prišla s policajnou hliadkou, tak bola úplne mimo a nevzala si žiadne veci a odišla preč.
Obžalovaný nevedel, kde sa nachádza, zistil to až po nejakom čase, že je v Čechách. Obžalovaný išiel

do ČR, do Mladej Boleslavy za poškodenou len preto, že mu táto zavolala a tvrdila, že ho miluje. Pokiaľ
ide o zranenia rúk u poškodenej, tak tieto boli spôsobené prenášaním veľkej skaly, ktorú spolu prenášali,
a bohužiaľ sa mu pri kladení na miesto vyšmykla, a keďže boli pri obrubníku, tak skala poškodenú
pritlačila o obrubník. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo poškodená tvrdí niečo iné, keď vtedy sama
všetkým na okolo rozprávala ako sa to stalo. Nie jeden sused ich videl pri skrášľovaní okolia bytovky,

a tiež pri prenášaní skál. Nie je preto pravda, že zlomenina jej bola spôsobená tyčou od sušiaka, nakoľko
sušiak je z hliníkovej konštrukcie a nemohol by spôsobiť takéto zranenia, a navyše tento sušiak bol už
týždeň predtým rozbitý, než sa utrpela predmetné zranenie. Sušiak rozbil on pri hádke, pretože radšej
udrel do niečoho iného, ako by mal udrieť poškodenú alebo jej deti. Obžalovaný tiež vedel rozpoznať,
kedyjepoškodenápodvplyvompervitínu,akeďžemalraznatopodozrenie,čosamuneskôrajpotvrdilo,

keď ju prichytil ako mala na elektrickom sporáku vysypaný biely prášok a v rukách držala slamku, ktorou
si ho dávala cez nos, tak zobral telefón a spustil nahrávanie, pričom jej povedal, že ak s tým neprestane,
tak jej zoberú deti, na čo sa ona zasmiala a povedala, že veľmi dobre pozná jeho minulosť, a ak by
jej zobrali deti, tak sa ona postará o to, že ho dajú zavrieť. Obžalovaný ju však nenahrával preto, aby
ju nejakým spôsobom ponížil alebo aby jej zobrali deti, chcel ju len vystrašiť, aby sa umúdrila a žila

normálny život. Ona už mala prášok pripravený na rúre, a obžalovaný ju pritom prichytil, teda on tam ten
prášok vysypal, a ona ešte nestihla potiahnuť, tak jej povedal, že ju ide natáčať, že nech si to užije, nech
si to dá, a preto ona tvrdila, že to bol cukor, keďže vedela, že obžalovaný nahrávku použije. Obžalovaný
tiež odmietol, že by poškodenú nepustil na lekárske vyšetrenie. Deň pred plánovaným vyšetrením jejpozeral vlakové spojenie z Liptovského Mikuláša do Popradu, pričom vlak jej išiel okolo 6.20 hod. ráno.
On ju vtedy nemohol odviezť, pretože bol v práci. Potom sa mu sťažovala, že zaspala, čím obžalovaný
tiež poukazoval na jej zodpovednosť, a že ho teraz obviňuje, že jej zakazoval zdravotnú starostlivosť,

pritom ona si nebola schopná ani raz za čas sama vybaviť lekárske vyšetrenie bez neho. Bol s nimi na
každom vyšetrení aj s maloletými deťmi. Deti poškodenej brali obžalovaného ako otca a aj on ich mal za
svojich.Malihoradi,nakoľkomutovraveliaajhooslovovalioco.Ajpoškodenátvrdilavosvojejvýpovedi,
že aj teraz ho tak stále oslovujú a pýtajú sa na neho. Následne obžalovaný vyjadril presvedčenie, že
dieťa, ktoré je týrané, by ho neznášalo a nepýtalo by sa na neho. Obžalovaný má vlastné deti, a to

syna a dcéru, dcéra je plnoletá a syn bude mať 17 rokov. Deti sú v opatere babky z dôvodu, že bol
v minulosti väzobne stíhaný. Dôvod väzobného stíhania však nesúvisel s týmito jeho deťmi, ale bolo to
kvôli bývalej družke. S poškodenou začal žiť až v októbri 2021, v ich spoločnom byte, teda v jeho byte
obžalovaného, a preto nie je pravda, že by to bolo už od mája 2021. Poškodená predala svoj byt v októbri
2021, a potom šla bývať k nemu. V období pred odchodom do ČR boli medzi obžalovaným a poškodenou
len bežné hádky, ako v každej inej rodine, boli inak šťastní. Obžalovaný poukázal na to, že to, čo sa

uvádza v obžalobe, že mal zamykať poškodenú s deťmi v byte nemôže byť reálne, pretože ich byt sa
síce dal zvonku zamknúť, ale zvnútra sa pritom kedykoľvek dal otvoriť, pretože sa neotváral kľúčom, bol
tam len taký motýlik. Taktiež odmietol, že by poškodenej zakazoval používať mobilný telefón, poškodená
ho mala k dispozícii každý deň, pretože telefonovala so svojou matkou v Nemecku, a to minimálne trikrát
do týždňa. Mohla sa jej tak kedykoľvek posťažovať na problémy ktorý mala. V období od októbra 2021

do januára 2022, teda do odchodu poškodenej do ČR, obžalovaný musel byť o šiestej ráno v práci,
preto odchádzal z domu o 5.30 - 5.40 hod. a vracal sa o 15. hodine. V pracovnej dobe poškodená bola
doma alebo niekde v meste, viedla bežný život slobodného človeka. Mal. I. v tom čase chodil do škôlky
v Liptovského Hrádku a mal. R. bol s poškodenou na materskej. I. v priebehu spolužitia obžalovaného
s poškodenou vystriedal tri škôlky. Prvá sa nachádzala „oproti nemocnici“, druhá pri hoteli Bocian, a tretia

bola v Liptovskom Hrádku. V prvej škôlke I. vrátili hneď prvý deň, pretože na učiteľku hodil kameň
a skoro jej rozbil hlavu a tiež ubližoval deťom. Škôlky striedal pre svoju neposlušnosť a narastajúcu
agresivitu voči ostatným deťom, a neskôr aj voči učiteľkám. Táto agresivita sa prejavovala tak, že jeho
správanie bolo nevyspytateľné a stačilo, že mu nejaké dieťa zobralo hračku a už vystupoval agresívne
a bil sa. Doma sa jeho agresivita prejavovala tak, že bol drzý, nerešpektoval obžalovaného, pričom

voči bratovi a jeho matke to bolo neznesiteľné, bil svoju matku a aj brata R., hoci dovolil si to iba keď
nebol obžalovaný doma. Obžalovaný niekoľkokrát pristihol I. ako bil v detskej izbe R., keď sa hrali a to
s kockami od lega alebo aj boxerskými rukavicami. Obžalovaného vzťah k deťom poškodenej bol však
kladný, pretože je rodinne založený typ. Miloval svoje deti a aj tie I.. Raz došlo aj k tomu, že starší chlapec
nútil mladšieho jesť stolicu. Obžalovaný prišiel z práce domov, pričom v celom byte bol neznesiteľný

smrad, a tak sa spýtal poškodenej, čo sa stalo a ona mu so slzami v očiach povedala, že už nevládze
s I., pretože R. napchal jeho vlastnú stolicu do úst. Pokiaľ ide o Silvestra 2021, tak vtedy boli I. taktiež
problémy, zase chytil svoj amok, bil poškodenú, kopal do nej, avšak nie pred očami obžalovaného,
lebo on bol vtedy fajčiť na balkóne, ale keď sa vrátil a poškodená si na neho sťažovala, obžalovaný
na neho ani nenakričal, ani ho nezbil, len ho slušne vyzval, aby išiel do izby, a keď sa ukľudní môže

sa vrátiť, avšak nezamykal ho v tej izbe. Prítomný bol v tom čase aj biologický syn obžalovaného A..
V súvislosti s užívaním drog poškodenou obžalovaný u nej registroval hlavne jej labilnú povahu. Mala
veľké výkyvy nálad, pričom obžalovaný nevedel, že či si nehľadala dôvod na to, aby našla vinu v ňom,
aby mohla od neho odísť. Poškodená tiež podozrievala obžalovaného, že sa stretáva s inými ženami,
čo vôbec nebola pravda, a keď chcel predísť konfliktu, tak odišiel zo spoločnej domácnosti. Šiel buď k

sestre alebo do baru na nealko pivo, pretože on neužíva ani omamné látky ani alkohol. Obžalovaný tiež
spomenul udalosť, keď raz počas ich spolužitia odišla poškodená z bytu a nechala mu na krku obidvoch
chlapcov, čo mu však nevadilo, ale vadilo mu, že odišla sama na celú noc, a na druhý deň prišla pod
vplyvom drog a nechcela mu o tom nič povedať, pričom mala pod okom monokel. V poslednej dobe
poškodená užívala drogy dosť často, tak po troške každý deň, išla rapídne dole s váhou, mala 43 kg

a raz ju aj našiel vyčerpanú z drog v kúpeľni na dlážke, úplne nahú. V čase keď bola pod vplyvom drog
sa staral o deti obžalovaný, keďže ich bral za svojich a dokonca dával I. aj taký návrh, že si I. osvojí,
nakoľko nemá v rodnom liste zapísaného žiadneho otca. Po návrate poškodenej z ČR začali obžalovaný
a poškodená znovu spolu žiť asi 3 dni pred začatím školského roku. Určite nie je pravda, že spolu začali
žiť od júla 2023. K lekárovi chodil s deťmi aj obžalovaný, vtedy keď mal voľno, raz si kvôli tomu vybavil aj

dovolenku, keď išli do Martina, aby nemusela ísť poškodená sama s deťmi. Aj doktorka J. sa sťažovala
na to, že I. k nej nechodí pravidelne, kvôli čomu tiež lekárka podávala oznámenie na sociálku počas
tehotenstva. Po dobu spolužitia s poškodenou ich prišli pozrieť do domácnosti aj sociálne pracovníčky.
Došlo k tomu minimálne dvakrát, z toho raz pritom obžalovaný nebol. Obžalovaný tiež priznal, že bolliečený na psychiatrii, avšak šiel tam dobrovoľne, pretože sa cítil pracovne vyťažený a potreboval sa
s niekým porozprávať o svojich úzkostiach, avšak že by mu to nejako ovplyvňovalo život to nemôže
povedať, teda v tom zmysle, že by bol nejaký agresívny, len sa cítil byť životom zaťažený, tak sa chcel

s niekým poradiť ako riešiť vypäté situácie. Na otázku, prečo bol odsúdený za ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky obžalovaný uviedol, že nikdy nebol užívateľ drog, ale raz bol na návšteve u spoločných
známych na Morave, a necítil sa pritom dobre, a pri odchode od nich ho hneď pri opustení vozidla
zastavila policajná hliadka, kedy zistili, že bol pod vplyvom pervitínu, nie však s jeho vedomím, on si
ho sám neaplikoval, a nevedel ako sa do neho dostal. Nikdy nežiadal o zverenie svojich detí do svojej

starostlivosti, pretože to predbežne konzultoval so zamestnankyňou na sociálke, a ona mu povedala,
že nedovolí, aby deti boli zverené chlapovi, ktorý má kriminálnu minulosť. Nie je možné, aby pri človeku
s váhou ako on, keby fyzicky napádal päsťami poškodenú, že by to ostalo bez následkov, ak by ju bil
tri dni vkuse ako sa píše v obžalobe, to by nevydržal ani chlap, nie to ešte žena. Následne obžalovaný
zdôraznil, že on poškodenú fyzicky nenapadol ani raz. Keď vo svojej výpovedi 7. 7. 2023 uviedol, že
deťom dával údery len z rešpektu, tak tým myslel také údery, aby to dieťa malo rešpekt voči určitým

pravidlám života v domácnosti. K rozbitiu sušiaka na prádlo došlo vtedy, keď mali hádku s poškodenou
a on chcel odísť, avšak keďže ona mu v tom bránila a pokračovali v hádke a jemu stál v ceste sušiak
a nakoľko bol hliníkový, tak ho jednou ranou zlomil. Pôvodne, pri prvej výpovedi obžalovaný neuvádzal,
že poškodená užívala pervitín, pretože jej nechcel ubližovať, pretože ju má rád, ale keďže mu hrozí
trest, aký mu hrozí, chcel aj on povedať pravdu, o tom jej užívaní pervitínu, pretože si myslí, že to nie

je normálne, aby matka dvoch detí užívala pervitín. Vyjadril tiež presvedčenie, že ho aj naďalej užíva,
pretože žije s tým partnerom s ktorým žije, a nepočul to z úst len jedného človeka. Poškodená sa mu
v minulosti vyhrážala tým, že ho dá zavrieť, a to preto, že už bol súdne trestaný, vie aké je to byť za múrmi
väznice a nechcel už urobiť znovu takéto chyby. Na otázku, či ublížil niekedy fyzicky alebo psychicky
svojej partnerke, s ktorou žil počas jeho doterajšieho života, odpovedal negatívne. Po poškodenú I. P.

bol v Čechách na konci augusta.

Z (na hlavnom pojednávaní oboznámeného) zvukovo-obrazového záznamu z výsluchu svedkyne -
poškodenej v prípravnom konaní 23. 5. 2023 (CD na č. l. 62 spisu) súd zistil, že uvedeného dňa
bola vypočutá poškodená I. P., ktorá po poučení vypovedala, že obžalovaný bol jej priateľ, žili ako

druh a družka v spoločnej domácnosti, v úhrne asi dva a pol roka, so sedemmesačnou prestávkou.
Obžalovaný ju týral psychicky, aj fyzicky. Týral ju aj jej maloleté deti. To bol hlavný dôvod, prečo na neho
podala trestné oznámenie. Hlavný bod zlomu nastal vtedy, keď jej zlomil prsty železnou tyčou a pozeralo
sanatojejdieťa.Onkunejprišiel,daljejfacku,onamutúfackuvrátila.Toboloprvýkrát,čohoonaudrela
alebo fyzicky napadla. Urobila to len preto, že on jej vravel, že keď sa mu nejako postaví, tak zastaví ten

útok. Nemala to však robiť. Mali sušiak a jedna tyč sa mu rozpadla v ruke a touto tyčou jej zlomil malíček
a palec, bol pritom v nejakom amoku, keď to robil, pretože si neuvedomoval, čo tým spôsobí. Aj potom,
keď to videl, tak bol z toho prekvapený, čo spôsobil. Prebhlo to tak, že poškodená bola učupená v kúte
abránilasarukami,apritomakosabránila,onjejtoutyčouzlomilruky.Jejsynbolpritomvkuchyni,sedel
za barovým stolom, bol to ten starší syn, šesťročný a celé to videl. Videl aj tú facku, aj celý ten útok na ňu.

Syn zoskočil zo stoličky, skočil medzi nich, na čo poškodená obžalovanému povedala, nech prestane,
že je medzi nimi syn a tým to skončilo. Syn začal plakať, že nechce, aby poškodená zomrela, a nech mu
nebije mamu. Následne však poškodená uviedla, že si nie je celkom istá, ako presne to bolo, len vie, že
bolsynmedzinimiachcel,abystýmobžalovanýprestal.Poškodenápovedalaobžalovanému,žejetujej
syn, nech prestane. Toto sa týkalo posledného skutku. Keď sa situácia ukľudnila a obžalovaný videl, ako

jej zranenia vyzerajú, tak potom mu to bolo ľúto a odviezol ju aj do nemocnice. Potom si písali aj správy,
napísal, že ho to mrzí, že je mu to ľúto, čo spravil. A o dva dni jej zase povedal, že je lenivá a nič nerobí.
Stále menil svoje nálady, najskôr jej povedal, že mu to je ľúto a potom jej vynadal, že je lenivá, lenže
ona mala dolámané ruky od neho. Často musela chodievať do práce s obžalovaným, niekedy pritom
nemala na výber. On robil rozvoz pre Jednotu na nákladnom aute. Poslednú dobu chodila veľmi často.

Po tej sedemmesačnej pauze s ním chodila veľmi často do práce. Musela to robiť preto, aby ju mal pod
kontrolou.Raz,keďtaktosnímišla,jejrozbilhlavurohomtelefónualeboosviežovačom,keďjubucholpo
hlave. Hlava jej začala veľmi krvácať, celé dvere boli krvavé, aj bundu mala od krvi. On jej prikázal, aby
to upratala, že je sviňa, a že nebude v takom zasranom aute. Celé sa to stalo preto, že mu nepovedala,
čo si on myslel a chcel počuť. Lebo, on si myslel, že má vždy pravdu, a keď to tak nebolo, tak bolo zle.

Aj doma ju viackrát napadol, pretože on si myslel, že má pravdu, a ona nesúhlasila. Nikdy nepodávala
trestné oznámenie, odišla od neho, to bola tá sedemmesačná pauza. On ju sedem mesiacov hľadal.
Ona ušla, pretože sa ho bála, odišla do Čiech ku kamarátovi, ktorého pozná dlhšie. Začala sa s ním však
po dvoch mesiacoch kontaktovať a uverila mu, že to, čo vraví, myslí vážne. Obžalovaný vravel, že ho tomrzí, že bez nich nemôže žiť, a že on je taký kvôli nim, a že všetko bude lepšie. Mali vysnívaný rodinný
život s deťmi. Vtedy toho veľa navravel. Asi tri dni trvala táto pohoda, potom dostala bitku a poškodená
si pritom však myslela, že si ju zaslúžila. Následne ale dodala, že nič nespravila, že teraz to už vie.

Ušla preto, lebo sa bála a on to dobre vedel. Potom to už bolo viac menej každý deň, že dostala facku,
už si na to akoby aj zvykla. Potom prišli aj väčšie bitky, lebo raz mala aj chrbticu zlomenú alebo niečo
podobné. Bolo to na dennom poriadku, a toto násilie začalo prechádzať aj na deti. Mladší R., dva a pol
ročný, ako drobný dostával bitku, keď sa pokakal alebo pocikal. Obžalovaný ho chcel odplienkovať, ale
jej to neprišlo správne, chcela mu nechať plienky, ale keď on sa potom niekde pocikal v byte, tak to

smrdelo a obžalovaný to nezniesol. Aj toto sa stupňovalo, a neskôr ho mlátil hlava - nehlava. Syn mal
modriny po nohách a chrbte. Starší dostával za všetko. Keď si bránil matku, brata, keď niečo neupratal,
tak dostal. Keď odvrával, tiež dostal. Dostal, aj keď vylial mlieko alebo keď niečo pokazil alebo keď sa
hrali s mladším na schovávačku a schoval sa do skrine. Starší syn pritom dostával tak, ako poškodená,
vlastne ešte viac tým, že bol menší. On dostával ako chlapi v krčme, zdrapil ho a hodil o radiátor. S deťmi
však nebolo treba chodiť na ošetrenie. Mali škrabance, odreniny, hrče na hlave, ale na ošetrenie nebolo

treba chodiť nikdy. Na poškodenej však bolo viac ako na deťoch. Starší I. začal mať problémy v škôlke,
a preto ho museli preradiť do špeciálnej, lebo bol veľmi agresívny. Poškodená vyjadrila názor, že to
bolo kvôli tomu, že toto správanie videl doma. On je mentálne v poriadku, ale kvôli tomu agresívnemu
správaniu a tým nadávkam ho museli preradiť do špeciálnej škôlky. Zástupkyňa si tiež všimla, že má
na tele modriny. Ona poškodenú na tie modriny upozornila, avšak táto svojho priateľa bránila. Bolo jej

povedané, že aj napriek tomu, si maloletého odsleduje, lebo malé dieťa neklame, hovorí pravdu, a on
v škôlke povedal, že mu to urobil oco, tak totiž obžalovaného volal. Obžalovaný na poškodenú neútočil
len rukami, ale vytiahol na ňu aj zbraň, nožík, ktorým pred ňou šibrinkoval. Ľahol si do postele, zobral
si nožík a zavolal ju k nemu. Nožík mal asi 16 cm čepeľ. Nech si k nemu sadne, a nech mu porozpráva
príbeh, rozprávku, on to tak mal rád, zasvietil si na ňu svetlo, a mala mu povedať, ako to bolo v tých

Čechách. Chcel počuť to, čo si on myslel, chcel počuť, že s ním mala viesť taký život, ako mala predtým
s ním. On mal niečo v hlave, a keď to nepočul, čo on chcel, bol taký. Keď mu povedala niečo, čo sa mu
nepáčilo, chytil nožík a prechádzal jej nožíkom po stehne. Zranenia jej, ale nespravil. Šibrinkoval pred
ňou nožom. Inokedy sa stalo, že ležali, postavil sa, zobral nôž a povedal, že ich oboch ide zabiť, že ju
pichne do srdca, že to bude rýchlo, a že nebude trpieť. Poškodená začala plakať, zľakla sa a opýtala sa,

či to bude bolieť a on povedal, že neplač, bodne ju do srdca, a že to bude rýchle, a že potom ako bodne
ju, bodne aj seba a umrú spolu, na čo poškodená začala plakať. Keďže to bolo asi o druhej v noci, on
potom zaspal a ona zaspala, až keď si bola istá, že zaspal aj on. Vtedy si fakt myslela, že to spraví. Bála
sa len toho, že ju zabije a ráno deti prídu a nájdu ju tam. Najvážnejšie zranenia boli asi tie ruky, keď
niekedy 30. 4. 2023 ju napadol tou tyčou od sušiaka. Mala operovaný malíček na ľavej ruke, ktorý bol

vykrútený. Najskôr mala dlahu, ale po týždni jej povedali, že to musí ísť operatívne. Na pravej ruke mala
zlomený prst. To bolo v dôsledku krytia hlavy pri bránení. Bola zranená aj hlava, ale to nebolo nič vážne.
Mala tiež popáleniny od cigarety, čo sa stalo začiatkom mája 2023. On fajčil na balkóne a prišiel ku nej
a popálil ju tou cigaretou na krku. Predtým mala zranenia, ktoré neboli hlásené, ani ošetrované, mala
zranenie chrbtice alebo dostala päsťou do chrbta, keď čupela a bránila sa jeho útokom. Priamo dostala

päsťou do chrbtice. On má pritom 85 kíl a 188 cm a ona má asi 45 kíl. Mala možno aj zlomené rebro, tiež
tam dostala päsťou. Bil ju aj do stehna, buď päsťou alebo ju kopol nohou, ale na ošetrení s tým nebola.
Keď zakašľala alebo keď kýchala, tak ju to veľmi bolelo. Deti mali modriny. Mladší R. väčšinou dostával
varechou, zranenia mal, modriny mal v oblasti stehna až po bedrá, to je aj nafotené. Fotila to obvodná
lekárka - I. K. v Liptovskom Mikuláši. Tiež dostával po hlave a mal z toho hrče, ale nie je to nikde vedené,

onastýmnechodilapolekároch.Obidvedetidostávalihánkamiodprstov.I.malajodreninyaškrabance,
pretože on lietal. Zdrapil ho za nohu, a aj z toho mal škrabance. Viackrát sa stalo, že ho obžalovaný
zdrapil za nohu alebo za ruku a hodil ho do priestoru. Poškodená sa liečila po dobu štyri, až šesť týždňov
s tými zlomeninami. Majetkovú škodu neutrpela, skôr sa jedná o ujmu psychickú a ide skôr o deti, tie to
už majú na celý život. Keby nemala deti, tak by možno ešte bola s ním. Na fotkách jej detí, ktoré boli

predložené v lekárskej správe I. K., poškodená uviedla, že to sú fotky z toho napadnutia jej druhom. To
dieťa je mladší syn R., moc to nevidno, ale boli tam modriny. Fotila tie následky po úderoch varechou, aj
na chrbte. Poškodená vyjadrila obavu o svoj život a zdravie z konania obžalovaného. Ten posledný útok,
keď ju bil tyčou, keby že sa nebránila, a keby do toho syn nevstúpil, keďže obžalovaný jej mieril pritom
na hlavu, tak si myslí, že by ju dokázal aj zabiť. To isté bolo aj s tými nožíkmi, stačila chvíľa, keď mu

prepne a môže ju zabiť, naozaj ju mohol bodnúť, veľakrát aj popri bruchu. Ďalej poškodená vypovedala,
že obžalovaný ju tiež nonstop kontroloval, stále jej vyvolával, keď bola sama doma. On si ju nahrával na
telefón a potom jej to aj púšťal. Nechal telefón doma a nahrával si ju, bolo pustené nahrávanie. Dokázal
volať aj desaťkrát za sebou, kým nezdvihla. Väčšinou mu zdvihla a keď nezdvihla, tak to fakt nemohla,len, keď volala so svokrou, tak ho vypla. A potom jej volal aj deväť alebo desaťkrát. To isté bolo aj so
správami, keď bol v práci a ona nemohla ísť s ním. Celý deň musela mať zapnutý Messenger a mať
zapnutú webkameru, aby ju videl kde je a čo robí. Bola 24 hodín pod kontrolou. Nebolo to síce každý

deň, ale väčšinou áno. Pri tomto výsluchu si ešte neuplatnila nárok na náhradu škody.

Z (na hlavnom pojednávaní oboznámeného) obrazovo-zvukového záznamu o ďalšom výsluchu
svedkyne - poškodenej I. P. z prípravného konania 17. 7. 2023 (č. l. 65 a nasl. spisu) vyplynulo, že
poškodená vtedy vypovedala, že pokiaľ ide o zranenia, ktoré jej spôsobil obžalovaný na rukách, tak išlo

o zranenia, ktoré jej spôsobil tyčou zo sušiaka. On jej povedal, že tyč je železná. Začalo to tak, že si
chcela poškodená brániť syna, na ktorého obžalovaný slovne útočil a obžalovaný jej povedal, že keď
sa niečo také stane, že sa má brániť. Tak mu dala facku na líce a on chytil do ruky sušiak. Ten nejako
hodil o zem, on sa rozpadol, bol to taký skladací sušiak na prádlo, a ostala mu v ruke hrubá tyčka a s tou
ju fyzicky napadol. Poškodená sa skrčila pri stene, čupla si, dala si ruky nad hlavu a obžalovaný ju bil
smerom na hlavu, avšak na hlave mala ruky a chránila sa a tak jej pritom zranil ruky. Mala aj malú tržnú

ranu vzadu na temene hlavy. Fotografiu doložila pri predchádzajúcom výsluchu. Tam ju udrel asi štyrikrát
až päťkrát, ale presne si to už nepamätá. Potom začal kričať jej starší syn, ktorý to videl. Mladší syn tam
nebol. Poškodená kričala a potom, čo začal kričať aj maloletý I., aby mu obžalovaný nezabíjal mamu,
že nechce, aby umrela tak prestal, asi ho osvietilo. Potom sa obžalovaný ukľudnil, a keď uvidel ruky
poškodenej, až vtedy si uvedomil, čo spravil. Krvavé zranenia neboli, ale mala vykĺbený malíček na ľavej

ruke. Mala prst zlomený aj na druhej ruke, mala tam zlomený palec. To sa stalo 30. 4. 2023, niekedy
doobeda. Poškodená potom povedala, že musí ísť na ošetrenie s čím obžalovaný súhlasil. Bolo vidieť,
že ten malíček je zranený, avšak to že mala zlomený aj palec na druhej ruke nebolo poznať. Obžalovaný
ju odviezol na ošetrenie na pohotovosť do miestnej nemocnice, kde jej spravili röntgen a povedali, že
malíček na ľavej ruke je zlomený, vykĺbený, a že ho bude treba napraviť. Na pohotovosti jej dali obidve

ruky do dlahy. Doktor povedal, že nevie, či to bude treba urobiť aj operatívne, a že na druhý týždeň, keď
príde na kontrolu sa vyjadrí, či bude operácia potrebná. Po týždni išla na kontrolu, kde je povedali, že
si má ísť vybaviť operáciu malíčka do nemocnice. Nakoniec tam nešla, pretože po ceste sa zastavila
pri detskej pediatričke I. K., ktorej všetko povedala. Išla k nej jej všetko povedať, o tom, že je ona, aj
jej deti bité obžalovaným, chcela sa jej vyrozprávať, lebo nevedela čo má robiť, keďže sa už s nikým

nesmela stretávať, ani komunikovať, čo jej zakazoval obžalovaný, a hoci jej to obžalovaný výslovne
nepovedal, vedela čo bude, aj ak by si s niekým písala. U I. K. sa rozplakala, povedala jej že nevie,
za kým má ísť, a o všetkom jej povedala, teda že zranenia, aké má aj teraz jej spôsobil obžalovaný.
Ukázala jej syna R., on mal po tele tiež modriny od varechy, ktoré mu spôsobil obžalovaný a povedala
jej prečo mu ich spôsobil. Lekárka si synove zranenia pofotila, tieto fotky doložila do spisu. Lekárka jej

potom vybavila, aby ju previezli hneď v ten deň do krízového centra v Kláštore pod Znievom. Keď boli
po ňu z centra, tak v ich sprievode šli aj po najstaršieho syna, ktorý bol v tom čase s obžalovaným. Bola
pri tom aj polícia. Obžalovaný syna odovzdal, nemal na výber. Potom ako bola poškodená umiestnená
s deťmi v krízovom centre jej vybavili lekára a ešte v teň deň ju zoperovali v nemocnici v Martine. Prst
jej napravili, pričom deti boli zatiaľ umiestnené v nemocnici na detskom oddelení. Na druhý deň ich

pustili z nemocnice. Potom každý týždeň chodievala na kontrolu, boli to asi tri až štyri kontroly, vyberanie
štichov a sledovanie, ako sa prst zrastá. Bola jej tiež predpísaná rehabilitácia a minulý týždeň ju ukončila.
Tieto zranenia ju dosť obmedzovali, nakoľko sa starala o dve maloleté deti a pritom mala ruky najprv
v dlahe, obidve, a to bolo minimálne na dva týždne, aj viac, a potom už poprosila primára, aby jej tú druhú
dlahu dal dole, lebo to bol ťažký život. Z pravej ruky jej dali dlahu dole, avšak stále ju mala ofačovanú, a

nemohla ju používať, pričom rana ju bolela, mala tam štichy. Malíček má nefunkčný doposiaľ, nezohne
ho a nemôže s ním nič pridržať. PN - ku nemala, nakoľko je na materskej dovolenke. Na malíčku má
stále šróby a platničku a nevie, kedy jej ju budú vyberať. Povedali jej, že to zvyknú vyberať, ale uvidia
kedy, zhruba po pol roku sa to môže vybrať, keď si už telo zvykne. Na malíčku používala ortézu, ktorú jej
predpísal primár. Pri prvotnom ošetrení na urgente je v správe uvedené, že ruky jej zranila skala a nie,

že bola napadnutá inou osobou, a to z dôvodu, že sa bála obžalovaného, že ju za to zbije, keď uvidí tie
papiere z ošetrenia. Nemohla uviesť pravdu, bála sa. O príčine vzniku zranenia nikomu nerozprávala, vie
akurát, že obžalovaný zatelefonoval svojej sestre I. B., ktorej povedal, že jej zlámal ruky, lebo sa kurvila.
Poškodená sa však o týchto zraneniach s jeho sestrou nikdy nerozprávala. Dodala, že je praváčka. Po
odchode do Českej republiky nevyhľadala žiadnu odbornú pomoc. K obžalovanému tiež uviedla, že jeho

sestra mu raz povedala, že chcel chodiť na psychiatriu. Mal také stavy, že jemu niekedy, len tak, keď
sa niečo stalo, preplo. Začal kričať, biť, ako keby si to v tom momente neuvedomoval. Ona ho veľakrát
prosila, aby prestal, že pôjdu von s deťmi, aby sa ukľudnil, on jej na to vždy povedal, že nikam nepôjde.
On mal také prepínáky, čo trvali aj pol hodinu, aj hodinu, aj viac. Niekedy aj celý večer ležala v posteli,a on mal celý večer prepínak. Správal sa agresívne, kričal, bil a také veci, že niekomu chytil malíček
kombinačkami a rozprával od veci. Počas spolužitia s B. chodila poškodená sama aj s deťmi, teda bez
obžalovaného, do obchodu, ale do škôlky išli všetci spolu, aj s obžalovaným, lebo obžalovaný mal auto

a aj zo škôlky chodili spolu. Niekedy musela ísť s ním do práce, a to hlavne, keď bol nejaký problém, že
ju zbil alebo keď mal taký ten svoj stav, lebo sa bál, že niekto uvidí, čo spravil, nejaké tie dôsledky, alebo,
že ona odíde, či zavolá policajtov. S obžalovaným býva na Palugyayho ulici asi od novembra 2021.
Spoločnú domácnosť s obžalovaným opustila asi vo februári až v marci 2022. Mali dva byty vedľa seba.
Boli spolu asi od roku 2020, boli spolu stále. Prvýkrát odišla od obžalovaného z toho istého dôvodu,

teda že jej synovia boli ponižovaní, hlavne ten starší. Vtedy odišla v ten deň, ako obžalovaný začal
I. ťahať za uši a povedal mu, že je debil. Z tohto dôvodu odišla. Zobrala sa v ten deň von len kvôli
tomu, aby zavolala políciu a odišla od neho. Obžalovaného naozaj ľúbila a chcela s ním žiť, ale on to
nevedel, nevedel normálne žiť. Vzťah s obžalovaným mala od novembra 2020, on vtedy kolaudoval byt
a tam sa spoznali, a v januári už boli pár. Prvýkrát začal B. napádať poškodenú asi po pol roku, kedy
dostala prvýkrát facku za to, že sa nevedel zmieriť s jej minulosťou. Svedkyňa odmietla odpovedať,

v čom bol problém s jej minulosťou, s čím sa obžalovaný nevedel zmieriť, a na dodatočnú otázku, či
v tom boli drogy, odpovedala, nie. Následne vypovedala, že neužívala v minulosti drogy, nemohla piť
ani alkohol, resp. skôr nechcela, hoci predtým pila dosť, ale potom, ako sa dala dokopy s obžalovaným,
tak prestala kvôli nemu, lebo on neznášal ženy, ktoré pili alkohol, keďže mal bývalú ženu alkoholičku.
Nakoniec vysvetlila, že ten problém v minulosti bol chlap, ktorý obžalovaný nevedel prehryznúť, žiarlil

na ňu, jednoducho sa nevedel dostať cez to, s kým sa vyspala, a za to dostala veľakrát bitky, to bol
hlavný problém pred jej prvým odchodom. Obžalovaný jej tiež raz nasypal cukor z cukorničky po otvorení
z kredenca, a tváril sa, že je to akože droga a ona si mala slamkou šňupnúť. Poškodená vedela, že je
to cukor, pretože to bola jej kuchyňa a vedela, čo má v cukorničke. V minulosti poškodená s pervitínom
ani len neexperimentovala, ale nevie, či obžalovaný bral drogy. Keď odišla od obžalovaného do ČR,

išla bývať ku I. J. do Mladej Boleslavy. Nebol to jej expriateľ, bol to človek, s ktorým sa raz vyspala.
Pozná ho a jeho súrodencov od dvanástich rokov, pričom bývala u nich asi pol roka. S jeho sestrou L.
sa stretávala každý deň a poznala aj jeho rodičov, avšak teraz, keď k nim odišla, brala Michala len ako
kamaráta, známeho, ktorý jej pomohol. Ako odišla do Čiech k nemu bývať, nič s ním nemala, nespali
spolu. Problém sa z toho stal potom, ako sa vrátila k obžalovanému, ktorý sa s tým nevedel zmieriť, že

bývala s I.. Išla bývať k nim do Českej republiky, pretože s nimi vychádzala lepšie ako so svojou matkou.
Dôvod, pre ktorý odišla bol obžalovaný, a nie I. J.. K obžalovanému sa z Českej republiky vrátila preto,
že to bol chlap, ktorého miluje a on jej písal, že chce, aby boli jedna rodina. Ona mu chcela odpustiť
a on tvrdil, že sa s tým zmieri. Nechcel sa s ňou rozísť, preto mu uverila a vrátila sa k nemu. Jej syn I.
mal v ňom vzor a zbožňoval ho aj mladší R.. Bol s ním odmalička a doteraz o ňom vraví ako o ocovi.

Tie deti ho milovali, ale boja sa ho doteraz. Odkedy odišla do Českej republiky, poškodenú obžalovaný
stále kontaktoval, vypisoval jej, všade ju hľadal. Po prvej správe, čo ju kontaktoval, mu poslala link na
zaľúbenú pesničku, pretože to zaľúbení ľudia robia. Po ôsmich mesiacoch sa dohodli, že poškodená
k obžalovanému vráti a on prišiel po nich do Českej republiky osobne. Po návrate z Českej republiky,
prvý mesiac od návratu dostala len raz bitku, pritom si povedala, že si to sama zaslúžila, avšak neskôr, to

čo sa stalo, tie bitky, to bolo denne, aj päť, šesť dní ju bil. Potom deň, dva prestávka a opäť ich napádal.
Nevedel sa zmieriť s tým, že odišla k I.. Najskôr to neriešila, pretože čakala, že to obžalovaného prejde.
Raz jej povedal, že ho to prejde, tak čakala dokedy, avšak jej deti trpeli dennodenne. Jej syn I. musel byť
premiestnený do špeciálnej škôlky kvôli tomu, že bol agresívny. Syn I. trpí diagnózou ADHD, neberie
žiadne lieky, doteraz s ním nebol veľký problém, a to až do doby, keď ho museli premiestniť z Materskej

školy Hradná do Špeciálnej materskej školy v G. S., pretože sa jej syn dennodenne s niekým bil. Deťom
nadával, zúril po učiteľkách, neuznával autority. Predtým chodil do škôlky v Palúdzke v Liptovskom
Mikuláši, a tam s ním pritom žiadny problém nebol. Diagnostikovali mu to ešte pre s tým, ako sa dala
dokopy s obžalovaným, pričom ADHD sa u neho prejavuje, že je neposedný, nemá kľud, potrebuje sa
vybehať, potrebuje dosť aktivít. Povedali jej, že len potrebuje väčšiu starostlivosť. I. bol tiež stále pri tom

ako poškodenú bil obžalovaný. Syn I. bíjaval R. tak, ako sa bijú deti. Sú to deti, bijú sa, ale neubližujú si
tak, že by mali modriny alebo hryzance. Počas druhého tehotenstva poškodená navštevovala doktorku
od šiesteho mesiaca, a to preto, lebo do tretieho mesiaca chcela ísť na potrat. Bývalý partner jej to sľúbil
a nakoniec sa to nestihlo. V tom čase zobrali bývalého partnera do basy. Poškodená znovu zopakovala,
že mal. I. obžalovaný hodil o radiátor, že ho chytil za nohu a hodil ho o radiátor. Nemal však žiadne

zranenia, ktoré by si vyžiadali ošetrenie. Mal na hlave aj modriny, kvôli čomu si ju nakoniec pozvala aj
učiteľka zo Špeciálnej školy v Liptovskom Jáne, je tam zástupkyňou riaditeľa, volá sa J., na pohovor,
pretože ona mala tušenie, že ich obžalovaný bije. Ráno, ako prišli do škôlky s obžalovaným, si zavolala
samotnú poškodenú do kancelárie, kde sa jej pýtala, odkiaľ má syn tie modriny a škrabance. Poškodenájej povedala, že to nie je od partnera, že ten ich nebije. To ešte vtedy nemala zlomené ruky. Ona to už
potom s ňou viac neriešila a poškodená odišla preč. Povedala len, že si I. ešte týždeň odsleduje, a ak
niečo zistí, dá sama trestné oznámenie, pretože nechápala to, čo jej I. rozprával. Nikto nebol svedkom

bitia poškodenej a detí obžalovaným, ale poškodená si myslí, že to určite počuli susedia. Konalo sa
to vždy v zavretom byte alebo aute. Mohli počuť aspoň krik poškodenej a obžalovaného, ako aj plač
detí. Ako príklad susedov, ktorí to mohli počuť, označila T. M. a jeho partnerku I. U.. Z obžalovaného
poškodená mala strach, kým nezistila, že je vo väzbe. Ak by ho však pustili, tak sa bude báť. Povedal
jej totiž, že ak ho dá zavrieť, tak sa bude musieť otáčať za každým rohom, že si ju nájde. V súčasnosti

poškodená používa telefón značky Honor X8, pričom ten telefón je darček od obžalovaného po tom, čo
jej rozbil jej predchádzajúci telefón. To pritom nebol jediný telefón, ktorý jej zničil. Ani pri tomto výsluchu
si ešte neuplatnila nárok na náhradu škody.

Svedkyňa - poškodená I. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala (tento výsluch mal povahu iba
čiastkového, doplňujúceho výsluchu zameraného na konkrétne pripravené otázky, a bol vykonaný aj

vzhľadom na zhodný návrh ako obžalovaného, tak aj samotnej poškodenej), že s obžalovaným sa
spoznali v novembri alebo v decembri 2020, bližší vzťah nadviazali asi vo februári 2021 a v spoločnej
domácnosti začali žiť asi od októbra, resp. novembra 2021. V roku 2021, až do januára 2022 mali
pekný vzťah, poškodená obžalovaného milovala, bolo to určite lepšie ako potom. Prvú facku dostala
od obžalovaného asi pol roka po tom, odkedy nadviazali bližší vzťah, a potom to bolo už len horšie.

Nenechával ju v noci spávať, bola celú noc hore a ráno musela s deťmi do škôlky. Išlo už o psychické
a fyzické týranie, hoci spočiatku to boli len facky a urážanie. Toto trvalo dovtedy, než prvýkrát odišla
zo spoločnej domácnosti. V roku 2021 až 2022, príliš často s maloletými deťmi k pediatrom nechodili,
pretože deti nebývali choré. Akurát s maloletým R. musela chodiť o niečo častejšie, pretože tento bol
predčasne narodený. Chodili na preventívne prehliadky a kontroly na pozvánku lekára. Výsledky bývali

dobré, väčšinou išlo o veci ako zaočkovanie a pod. Pred odchodom poškodenej do Čiech, teda v prvom
období spolužitia s obžalovaným deti neboli bité v tom zmysle, že by boli na nich viditeľné následky
bitky. Starší I. bol občas ťahaný za uši, dostal párkrát po hlave a pod. Po návrate z Českej republiky bola
poškodená s deťmi u detskej lekárky dokopy asi dvakrát až trikrát s tým, že pri ich poslednom kontrakte
s doktorkou K. táto zaregistrovala hematómy na tele mladšieho R.. Pri bežných návštevách u I. K. táto

deti dôkladnejšie neprehliadala, vždy boli vyzlečené len od pása hore, keď ich počúvala. Takto prebehla
aj vstupná prehliadka, keď obidve deti zobrala naraz. Nohavice mali pritom na sebe počas vyšetrenia.
Po vstupnej prehliadke bola poškodená u detskej lekárky K. asi dvakrát s R. a jedenkrát s I., s I. preto,
že mal problémy v škôlke so správaním a chcela to vyriešiť cez lekárku, aby ich niekam poslala, aby sa
mu to správanie upravilo. Pokiaľ ide o vchodové dvere na byte, kde bývala s obžalovaným, tak pôvodne

tam boli zvnútra bytu klasické kľučky, ale to bolo ešte predtým, než začali spolu žiť v jednej domácnosti.
Obžalovaný neskôr inštaloval na dvere zvnútra také osobitné zariadenie - „motýlika“, ktoré umožňovalo
zvnútra zamknúť a odomknúť dvere, pričom zvonku bola guľa. Zvonku sa dalo zamknúť a odomknúť
len s kľúčikom. Maloletý I. mal v škôlke problémy, nerešpektoval učiteľky, bil sa s deťmi. Poškodená
uviedla, že mal. I. sa k nej správal pekne, pretože ju mal rád, ale niekedy aj arogantne, vtedy ju ignoroval

a raz jej aj vynadal. K bratovi R. sa správal ako ku súrodencovi, takže sa niekedy medzi sebou tiež
strkali, ale že by I. vyslovene mlátil R., tak odmietla, a následne dodala, že deti kopírujú správanie
od dospelých, čo podľa nej tiež niečo nasvedčuje. I. nebol opakovane premiestňovaný z jednej škôlky
do druhej. Prvýkrát zmenil škôlku preto, že odišli do Čiech a keď sa vrátili, mali v pôvodnej škôlke už
naplnenú kapacitu, preto ho nemohli zobrať. Museli tak hľadať druhú škôlku, ktorú našli v Liptovskom

Hrádku, a až z tejto ho pre jeho správanie bolo nutné umiestniť do špeciálnej škôlky. Poškodená prvýkrát
niekomu povedala, že ju a jej deti obžalovaný týra ľuďom v Čechách, známym, u ktorých bývala, teda
už po prvom odchode zo spoločnej domácnosti, aby im vysvetlila tento odchod. A potom, keď druhýkrát
odišla od obžalovaného, tak to už povedala aj lekárke K.. Pričom keď prvýkrát odišla zo spoločnej
domácnosti, povedala to aj starému otcovi maloletého R., lebo ten ju vtedy viezol, a tiež to povedala

svojej mame. Rovnako, keď odišla druhýkrát, to povedala mame a už aj ostatným ľuďom, s ktorými
bola v kontakte. Poškodená uviedla, že psychotropné látky neužívala a neužíva ich ani teraz. V roku
2022 bývala v ČR u kamaráta I.. Odkedy druhýkrát odišla od obžalovaného až do súčasnosti bývala
len so svojimi dvoma maloletými synmi na mieste, ktoré nechce uviesť, s výnimkou jedného obdobia,
asi troch týždňov, niekedy v mesiaci október alebo november 2023, kedy u nej býval Q. V., avšak

keďže tento nechcel prispievať na nájom, tak musel odísť. Ako matka svoje deti ľúbi a nikdy sa k nim
nesprávala násilne. Občas im dala po zadku, ale nič viac. Nikdy ich nemlátila, nebila ich fyzicky, ani
ich psychicky netýrala. V počiatkoch vzťahu s obžalovaným si občas telefonovala aj s Q. V., kým bol
ešte vo výkone trestu, avšak neskôr s ním komunikovala až v období tých troch týždňov, v októbri, resp.novembri 2023, keď u nej býval, inak nie. To obdobie, keď u nej tri týždne býval, nevedela uviesť, či
užíval psychotropné látky, pretože väčšinu času aj tak netrávil s nimi doma a o svoje dieťa nemal nikdy
záujem. Potom, ako odišiel z ich spoločnej domácnosti, už s ním nebola v kontakte. V tom období, ako

žila s obžalovaným poškodená nepracovala, jej jediným príjmom bol len rodičovský príspevok a prídavky
na obidve deti, a tiež jej výživné na mal. R., pričom sem tam pomohol aj R. starý otec, i keď nie finančne.
Starostlivosť o rodinu zabezpečovali obidvaja, poškodená, aj obžalovaný, zhruba tak na polovicu. Ešte
predtým, ako sa dali dokopy s obžalovaným však bola finančne samostatná a starala sa o seba a deti
bez problémov. Ďalej uviedla, že pri dome, kde bývali s obžalovaným zakladali skalku, pričom na jej

vytvorenie použili kamene, vrátane veľkých kameňov a použili pritom aj iné materiály ako pneumatiky, do
ktorých sadili stromčeky, kvety a pod. Hlasové správy obžalovaného, ktoré boli poškodenej zaslané cez
Messenger, a ktoré predložila prostredníctvom svojho splnomocnenca súdu ako dôkaz, boli z obdobia
asi troch mesiacov medzi Silvestrom 2022 a časom jej druhého odchodu zo spoločnej domácnosti
s obžalovaným, avšak konkrétne, bližšie dátumy poškodená nevedela uviesť. Obžalovaný jej volal na
telefón vždy dovtedy, kým ho nezdvihla, mohlo to byť niekedy aj osem až deväť pokusov o telefonát, a

pomedzi to posielal správy. Najprv sa pokúšal dovolať cez klasický telefonát, keď to nešlo, cez hlasové
volania, cez Messenger, a potom eventuálne aj cez písomné správy. Na situácie, keď sa s ňou nemohol
spojiť, reagoval obžalovaný tak, že prišiel aj z práce domov a skontroloval ju, pretože to mal po ceste,
keď z firmy, ktorá bola neďaleko, s autom vyrážal na cesty, pričom jeho reakcie boli také, že ju urážal
a párkrát aj dostala alebo jej zobral telefón. Pre obžalovaného bolo typické, že dokázal odrazu, náhle

zmeniť svoje správanie, čo podľa poškodenej u iných ľudí nie je bežné. Keď sa zrazu začal správať
agresívne, bil ju, nadával jej a hádzal po nej rôzne predmety, či pálil na nej cigarety a zamykal ju na
balkóne. Poškodená odmietla, že by bola závislá na drogách, vrátane pervitínu, a preto netuší, prečo
to, najmä H. B., o nej povedala. Poškodená tiež odmietla, že by sa o monokli, ktorý mala na tvári s H.
B. bavila. Ten monokel mala od obžalovaného. Tiež poprela, že by bola, čo i len jednu noc vonku sama,

bez obžalovaného, pretože to mala zakázané. Viackrát sa stalo, že bola držaná v byte obžalovaným
proti svojej vôli. Došlo k tomu vtedy, keď sa na konflikt s obžalovaným snažila reagovať spôsobom, že
chce opustiť byt, kým sa neupokojí, ale občas jej to znemožnil tým, že zamkol dvere. Tých vecí však
bolo viac. Napríklad, jednu noc ležal pri nej, držal jej celú noc nožík pri srdci s tým, že hovoril, že zomrú
obidvaja v tú noc. Potom opisovala situáciu, keď spolu večerali, niečo sa mu stalo, nevedela, či mu niečo

nechutilo, pričom zareagoval tak, že hodil po nej párok, a šiel si zapáliť cigaretu na balkón. Následne sa
vrátil a priložil jej cigaretu na krk pred starším synom. Ďalšia situácia bola napríklad, keď ju pri jednom
incidente vyzval, aby mu dala facku, čo keď urobila, tak potom ju kovovou tyčou z vešiaka na prádlo začal
mlátiť tak, že jej pritom zlomil palec a malíček na rukách, čo sa tiež stalo v prítomnosti staršieho syna
a skončilo to až ho syn začal prosiť, aby ju nezabíjal. Tiež sa viackrát stalo to, že ju v noci obžalovaný

zobudil s výčitkou, že onanuje a začal ju za to biť, pričom, ona to nerobila, ona spala. V týchto prípadoch
jej pchal ruku medzi nohy a zisťoval, či je vlhká a následne jej začal nadávať. Preto od istého času začala
v spálni spávať s rukami nad hlavou, aby bolo zrejmé, že si to nerobí. Inokedy zase pri rozvoze tovaru,
keď sedela v aute s ním, sa začal pýtať na ČR a na jej spolubývajúceho, a následne ju bil s fľaškou do
rozprašovača, kým sa nerozbila a potom telefónom s tým, že jej potom nadával aké je prasa, že mu to

celé zakrvavila, a musela si to poupratovať. Tiež sa stalo, že zo dvakrát si ku nej sadol s nožíkom v ruke
na posteľ a povedal jej, že si budú rozprávať rozprávky, a smerovalo to k tomu, že sa chce pýtať, čo sa
dialo počas jej pobytu v ČR. Počas ich spolužitia sa poškodená a jej deti nestretávali príliš často s deťmi
obžalovaného, H. B. a A. B. ml., a ani sa často inak nekontaktovali. Obžalovaný síce s nimi telefonoval
dosť často, ale nie ona, ani jej deti. H. u nich prespala možno dvakrát, trikrát celkovo, a A. asi štyrikrát.

Pokiaľ ide o ich návštevy, tie tiež neboli časté, bolo to niekoľkokrát, keď prišli napríklad na Vianoce, na
Silvestra a pod. Nie je teda pravda, že by H. navštevovala obžalovaného v jeho byte každý týždeň. H.
nikdy nebola svedkom agresívneho správania obžalovaného voči poškodenej a jej deťom. A. bol toho
svedkom raz, toho Silvestra, keď obžalovaný poslal maloletého I. do vedľajšej izby, kde ho zavrel, kým
sa neupokojí, avšak nikto z nich nebol svedkom fyzického násilia. V súvislosti so zraneniami rúk, nemá

poškodená žiadne vážnejšie ťažkosti. Hoci kvôli zlomenine ju museli operovať a musela aj chodiť na
rehabilitáciu, tak z trvalých následkov má len určité drobné obtiaže typu, že keď napr. žmýka nemôže
ohnúť malíček alebo nedokáže už uniesť v ruke naraz dva taniere ako kedysi, keď pomáhala čašníkom.
Sú to však len drobnosti. Poškodená nikdy nezbila mal. I., či R. takým spôsobom, že by mal potom stopy
na tele. Takisto odmietla, že by niekedy zbil maloletý I. R. tak, aby mal od bitky stopy na tele. Nevedela,

dokonca ani len o modrine. Poškodená tiež odmietla, že v súčasnosti má žiť v partnerskom vzťahu s Q.
V., okrem toho obdobia v október, resp. novembri 2023 s ním nebývala. Po jej druhom odchode od
obžalovaného ju kontaktovala bývalá priateľka obžalovaného, pani J.. Kontaktovala ju ona sama, a to
tak, že jej napísala na facebook, že vie, čo si s tým pánom musela zažiť, a že či je v poriadku. Niektojej to teda musel povedať, avšak ona je to nepovedala. Mladší syn si v súčasnosti na obžalovaného
vôbec nespomenie, starší syn si občas spomenie, ale len v tom zmysle, že či si pamätá na toho A., čo
ich bil. Poškodená sa v súčasnosti nebojí obžalovaného, teda aspoň nie, kým nie je na slobode. Bojí sa

skôr toho, či sa nemôže skontaktovať s inými ľuďmi, ktorí by poškodenej mohli ublížiť, a preto aj zatajuje
svoju adresu. Bála sa prísť aj na súd, a to preto, že obžalovaný vedel o tomto termíne. U I. B., sestry
obžalovaného, bola poškodená len jedenkrát na kozmetiku. Išlo o kozmetiku tváre, nemala odhalené nič
okrem tváre, robila jej obočie a masáž tváre. Počas spolužitia s obžalovaným bola I. B. bola u nich na
návšteve asi dvakrát, a keď u nich bola, tak to bolo vtedy, keď jej obžalovaný pomáhal so sťahovaním.

Poškodená bola u nej asi štyrikrát, najmä v súvislosti s pomocou pri sťahovaní a asi raz, keď išlo o bežnú
návštevu, a raz o uvedenú kozmetiku. V nemocnici uviedla, že jej na ruky spadla skala, aj preto (okrem
toho, čo už vypovedala), že v tej nemocnici pracoval aj kamarát obžalovaného, T. M., o ktorom vedela,
že si s obžalovaným bežne vyvolávajú. Takto si volali aj v čase, keď obžalovaný zisťoval, čo sa stalo
s jeho bývalou ženou, keď ležala v nemocnici. Trestné oznámenie sa poškodená rozhodla podať až
v máji 2023 preto, že keď bola na operácii v Martine s malíčkom, tak boli kvôli tomu s ňou hospitalizované

aj jej deti. Pôvodne nechcela podať trestné oznámenie, hoci chcela od neho utiecť, avšak pri príležitosti
tejto hospitalizácie, niekto, poškodená dodnes nevie kto, oznámil skutočnosti týkajúce sa ich vzťahu
s obžalovaným na polícii, a kvôli tomu potom za ňou prišli do nemocnice kriminalisti s tým, že už mali
určité vedomosti v tomto smere, a tak až potom podala to trestné oznámenie. Bolo to tesne predtým, keď
už ich mali pustiť z nemocnice. V začiatku vzťahu s obžalovaným, než začali spolu bývať v jednom byte,

kým mali ešte byty každý samostatne, blízko seba, fungovali tak, že obžalovaný prišiel ku nej po práci na
návštevu do bytu, na večeru a pod. Pritom už tom čase už dochádzalo k určitým konfliktným situáciám,
napríklad, keď nebola doma, ale bola na návšteve u známych, tak on už jej vyvolával, aby prišla domov
alebo keď neotvárala búchal jej metlou na balkónové dvere a pod.. On behal z bytu do bytu, ona u neho
neprespávala kvôli deťom. On prespával buď u nej alebo vo svojom byte. V období tých troch týždňov,

v októbri, resp. novembri 2023, kedy býval u nej Q. V. poškodená ho zobrala k sebe domov, pretože
potom ako vykonal trest nemal kde bývať, keďže z toho domu, kde mal bývať, potom ako zomrel jeho
otec, ho jeho brat vyhodil. Dohodli sa so V., že budú spolu bývať ako spolubývajúci, a o nič viac nešlo.

Svedkyňa I. Q. B., sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená I. P. bola

družka obžalovaného. Žili v spoločnej domácnosti aj s jej deťmi, žili klasickým životom, keď obžalovaný
zarábal peniaze a staral sa o nich. Chodili spolu na výlety, ku svedkyni na návštevy aspoň do času, kým
nenastal problém v ich vzťahu. Dovtedy si ale svedkyňa nič nevšimla, že by sa niečo v ich rodine dialo,
nič tomu nenasvedčovalo. Svedkyňa si obžalobu na svojho brata nevedela vysvetliť. Brat jej zavolal, čo
sa stalo a ona tomu nerozumela, pretože ešte deň predtým boli u nej na návšteve, dali si kávu, čaj aj

s deťmi, celá rodina. Svedkyňa by vycítila keby sa niečo stalo. Poškodená jej po telefóne rozprávala, že
k poraneniu na rukách došlo tak, že jej spadla skala na ruky, keď robili skalku pred bytom, pričom sa ešte
aj smiala. Aj následne keď prišli ku svedkyni, všetci boli vysmiati, nič sa nedialo. Tiež o pár dní ju stretla
na chirurgii, mala na ruke obväzy a tiež rozprávala normálne, a vtedy ju svedkyňa videla naposledy. Na
dodatočné otázky svedkyňa uviedla, že nič nenasvedčovalo tomu, že v rodine prebiehali nejaké hádky,

že by boli nejaké problémy, okrem jediného, ktorý sa týkal nezvládania výchovy maloletého I.. Svedkyňa
nikdy nevidela nejaký konflikt medzi obžalovaným a poškodenou. Pod výchovným problémom u mal.
I. mala na mysli jeho hyperaktivitu, ktorú poškodená nezvládala a chcela ho umiestniť do nejakého
sanatória, avšak svedkyni to prišlo zvláštne, pretože tiež má postihnuté dieťa, a keď sa k nemu správa
dobre, tak sa aj ono sa chová normálne. I. striedal škôlky, bol tiež umiestnený v špeciálnej škôlke

v Liptovskom Jáne. Poškodená sa svedkyni priznala, že niekedy nezvláda jeho výchovu a musela mu
dať facku, Poškodená jej tiež rozprávala, že maloletý sa v hneve zahryzol do nejakej spoločenskej hry
a následne ním poškodená triasla a tento pritom gúľal očami. I. trpel afektívnymi stavmi a poškodená
mala nervy na pokraji, volala preto do internátnej školy, aby ho tam umiestnili, títo jej však oznámili,
že tam majú plno. I. tiež bil svojho brata R. svojho brata, a tiež iné deti pred bytovkou a aj v škôlke.

V škôlke raz spadol z postele, bol z toho celý modrý, inokedy zase liezol po hromozvode na bytovku
až na balkón. Výchova však bola zlá zo strany poškodenej, nie jej brata. Maloletý robil také veci ako
zapálil čiapku uprostred izby, či vopchal exkrementy do úst svojho brata. Poškodená to riešila tak, že
ho zbila. Obžalovaný tieto vypäté situácie s I. však riešil tak, že mu povedal, aby sa ukľudnil a poslal ho
do detskej izby, z ktorej sa potom za 10 minút vrátil ukľudnený, povedal prepáč a bol pokoj. Svedkyňa

nikdy nevidela, že by jej brat deti bil, že by im dal čo i len po zadku a pritom maloletý niekedy útočil
päsťami aj na svoju matku. Svedkyňa nevedela nič bližšie o odchode poškodenej do ČR len toľko, že
sa po určitej výmene názorov medzi ňou a obžalovaným zbalila a odišla. Istý čas po odchode bývala
v Pribyline a až potom odišla do Čiech, za jedným pánom, bývalým partnerom, s ktorým mala blízkyvzťah. Svedkyňu prekvapilo, že poškodená hľadala útočisko práve u neho, a nie napríklad u matky.
Poškodená tiež svedkyni povedala, že sa vrátila z Čiech preto, že obžalovaného miluje, že je jediný
muž, ktorého miluje, a to napriek tomu, že mala deti aj s inými. Svedkyňa však už nevedela uviesť,

prečo poškodená odišla do ČR. Brat sa jej potom ešte polroka vyplakával a rozprával jej ako ju miluje.
Po návrate z ČR obžalovaný aj poškodenou intenzívne navštevovali svedkyňu, vyzerali šťastní, nebol
medzi nimi žiaden problém. Aspoň svedkyňa žiaden nevidela, a ani poškodená jej v tomto smere o ničom
nehovorila. Obidvaja vraveli, že sa navzájom milujú, a ten jej návrat z Čiech bol dobrovoľný. Poškodená
chcela dať obžalovanému ešte druhú šancu. Obžalovaný svedkyni k dôvodom odchodu poškodenej do

ČR uviedol len to, že vtedy spal a poškodená bola s deťmi von, a keď sa prebudil a začal ju hľadať,
a to aj v Pribyline u známych, ona sa tam zatajovala. Brat jej tiež povedal, že dôvod odchodu mal byť
v tom, že on neprijíma jej deti, čo však nebola pravda. Obžalovaný jej deti uprednostňoval, aj pred
svojimi biologickými deťmi, a vždy tvrdil, že miluje ju aj jej deti. Poškodená si vypisovala s tým pánom,
u ktorého potom žila v Čechách, ešte pred odchodom do Čiech, rôzne správy. Obžalovaný nechal
v domácnosti všetko tak ako bolo pred jej odchodom, pretože stále veril, že sa vráti, Po svojom návrate

si aj poškodená sama priznala chybu a uviedla, že sa vrátila preto, že ho miluje, avšak potom začali
fungovať tak ako predtým. Svedkyňa nevedela pochopiť, že potom, čo žena odíde od muža, ide hneď
k inému mužovi a začne s ním spávať, oddelene od detí. Tento muž však nebol úplne cudzí, bol to
jej bývalý partner, s ktorým predtým komunikovala. Obžalovaný bol z toho smutný a nevedel pochopiť,
že keď ho poškodená miluje, ako môže ísť bývať k inému mužovi. Svedkyňa mala vedomosť o dvoch

vážnejších vzťahoch, ktoré mal obžalovaný, a ktoré stroskotali, jeden pre alkoholizmus partnerky, matky
jehodvochdetí,avdruhomprípadeišloonevyzretúosobnosťpartnerky.Obžalovanýnebolnikdyliečený
na psychiatrii, len raz ambulantne navštívil psychiatričku, avšak bolo to v období, keď mal tri práce,
čo bolo na neho strašne veľa. Obžalovaný ťahal finančne všetky náklady v domácnosti. Svedkyňa sa
s poškodenou rozprávali ako kamarátky, vzájomne sa doma navštevovali a zdôverovali sa medzi sebou

aj o veciach, o ktorých brat nevedel. Svedkyňa robí kozmetiku tváre aj depilácie, teda aj nohy a ruky
a v tejto súvislosti na poškodenej nikdy nevidela žiadne zranenia, či už na tvári, v dekolte a takisto
ani nie na zvyšku, pretože poškodenú videla aj v plavkách, keď spolu chodili v lete kúpať alebo keď
bola v šortkách. Poškodená tiež chodila k svedkyni na kozmetiku, asi raz do mesiaca. Inak vzájomné
návštevy boli časté, možno aj štyrikrát do týždňa, vrátane rôznych osláv a pod. alebo keď prišli len tak na

kávu alebo na čaj. Svedkyňa nevidela na tele poškodenej žiadne modriny, a keby ju brat bil tri dni, bolo
by to vidieť. Poškodená by potom nechodila von, do školy, na nákupy, medzi ľudí, musela by byť celá
modrá, po takom bití. Svedkyňa si tiež nevedela predstaviť, že by ju obžalovaný dennodenne bil päsťami
po celom tele ako aj kopal, pretože to by ju nemohla vidieť aj tri mesiace, pritom boli v každodennom
kontakte. Brat sa jej sťažoval, že poškodená občas do neho šteká a on potom odchádza von niekam

na nealkoholické pivo. V tejto súvislosti sa jej tiež raz zdôveril, že poškodená v minulosti užívala drogy
a mala takých partnerov, ktorí niečo užívali. A aj samotná poškodená jej raz povedala, že si takým
obdobím prešla a občas, že si ešte niečo dá. Čo svedkyňa nechápala, že ako to môže matka detí
urobiť. Poškodená tiež bývala občas duchom neprítomná, resp. sa stávalo, že chodila pre mal. I. do
materskej škôlky tesne pred záverečnou, aby ho mala čo najdlhšie preč, čo však svedkyňa ako matka

nevedela pochopiť. Tiež sa občas afektívne správala, v situáciách, ktoré svedkyňa nepochopila, hoci
inak si rozumeli a vedeli sa porozprávať. Keď vypratávali byt od vecí poškodenej, našli v kuchynskej
linke taštičku, v ktorej bola striekačka, tácka, strieborná lyžička, avšak svedkyňa nevedela povedať,
čo bolo v tej striekačke. Išlo o kozmetickú tašku o veľkosti kabelky, ktorá bola umiestnená v linke za
pohárikmi. Mal. I. bil iné deti a to tak, že ich búchal po hlave hocičím, čo mal po ruke, ak mu nejaké

dieťa skrížilo jeho plány. Najčastejším objektom jeho útokov bol jeho brat R., čo vadilo aj poškodenej,
a čo táto svedkyňa aj videla. Rodičia ho potom poslali do detskej izby, aby sa ukľudnil. Aj zo škôlky raz
volali kvôli tomu, lebo si s ním nevedeli dať rady, že je nezvládnuteľný, a že by mal ísť do špeciálnej
škôlky. Poškodená na takéto správanie maloletého reagovala tak, že ho bila, vyplieskala ho po riti,
nakričala na neho a raz mu dala facku. Tie modriny si I. spôsoboval aj sám, tým že niekde liezol a

potom spadol. Bol veľmi aktívny, vždy niečo vystrájal. Svedkyňa ho videla niekoľkokrát behať ďaleko od
domu. V ten deň keď našli spomínanú taštičku, vypratávali byt od vecí poškodenej a jej detí. Poškodená
(ešte s nejakým chlapom) pýtala od svedkyne kľúč od bytu, lebo si chcela zobrať svoje veci v inom
čase, ale svedkyňa jej to vtedy neumožnila, lebo jej to nevyhovovalo, navrhla jej iný termín, ale táto
nesúhlasila. Vtedy sa poškodená veľmi agresívne domáhala vstupu do bytu, kričala na svedkyňu, že

má prísť do piatich minút, lebo bývala blízko. Avšak vtedy, keď vypratávala byt svedkyňa, poškodená
pritom nebola. V prípravnom konaní uviedla, že nevie, komu patrí nájdená tácka s lyžičkou a striekačkou
preto, že nechcela I. P. poškodiť tým, že by oznámila, že je držiteľkou drog, čím vysvetlila rozpor medzi
touto výpoveďou a výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ke%d uviedla, že tieto veci patria poškodenej.K záveru, že striekačka, lyžička a tácka patrí práve poškodenej, hoci v byte žil aj obžalovaný, svedkyňa
dospela na základe toho, že to bolo v dámskej kozmetickej taštičke. Tie návštevy s intenzitou asi
štyrikrát do týždňa prebiehali po celú dobu spolužitia obžalovaného a poškodenej, a tie návštevy kvôli

kozmetike asi jedenkrát do mesiaca, po dobu asi polroka, v období po návrate poškodenej z Čiech.
Svedkyňa videla poškodenú v plavkách a v šortkách v lete, nie po celú dobu spolužitia, avšak pri tých
návštevách poškodenej ju bežne videla s odhalenými rukami alebo dekoltom. O odsúdení obžalovaného
za šoférovanie pod vplyvom pervitínu však svedkyňa nevedela nič. Jej brat návykové látky aspoň pred
ňou neužíval, ani alkohol, a aj keď utekal z domácnosti, chodil len na nealkoholické pivo a fajčil cigarety.

Klasické pivo mu nechutilo, víno si sem tam pri návšteve u nich dal, ale nikam sa nechodil spíjať, bol
vodič z povolania, preto si to nemohol dovoliť. Byt vtedy vypratávali od vecí poškodenej spolu s dcérou
obžalovaného H.. Keď svedkyňa depilovala ruky a nohy poškodenej, táto bola len v spodnom prádle.
Deti poškodenej oslovovali obžalovaného do posledného dňa čo s nimi bol, slovami oco alebo ocino.
Deti sa pritom obžalovaného nebáli, neprejavovali voči nemu žiadnu nenávisť, vešali sa po ňom, sedeli
mu na kolenách, a keby sa ho báli, všimla by si to, ale oni od neho neutekali. Aj brat mal záujem

s deťmi chodiť ku lekárovi, keď bolo treba. O zranení rúk poškodenej sa svedkyňa dozvedela, keď mala
v nedeľu poškodená prísť na tetovanie obočia, avšak neprišla, a neoznámila jej prečo, a keď sa jej
neskôr po telefóne svedkyňa na to pýtala, tak sa smiali, že obžalovanému sa pri robení skalky pred
bytovkou vyšmykla skala z ruky a spadla jej na ruku. Tú nedeľu si to však svedkyňa vysvetľovala to
tak, že deti asi spia, keďže je nedeľa a malý niekedy poobede spával. Svedkyňa bola nahnevaná len

kvôli tomu, že poškodená jej neodpísala na to, či prídu, totižto poslala dve SMS správy poškodenej,
na ktoré táto nereagovala. Svedkyňa nevedela povedať ako vyzerala konkrétne tá skala, ktorá spadla
poškodenej na ruku, aká bola veľká, vedela povedať len to, že tie skaly, čo sú pri dome sú veľké, ide
o zhruba polmetrové skaly, a obžalovaný s poškodenou jej povedali, že to bola jedna z tých veľkých skál,
ktorú prenášali spoločne. Svedkyňa nevedela uviesť, kto presne začal komunikáciu medzi obžalovaným

a poškodenou počas jej pobytu v ČR, ktorá nakoniec smerovala k jej návratu k obžalovanému, avšak
vedela uviesť, že prebiehala tak, že spolu dva dni písomne komunikovali, potom sa poškodená na dva
dni odmlčala, následne zase dva dni komunikovali a pod. Obžalovaný je pritom na facebooku vyznával
lásku, to isté mu písala aj ona, že ho miluje, a nakoniec, keď po ňu išiel, tak s ním išla dobrovoľne.
Obžalovaný bol v tom čase v ČR len raz, a vtedy si od svedkyne požičiaval peniaze na cestu, a to za

účelom doviezť poškodenú domov, keď už boli dohodnutí. Tie afektívne stavy u mal. I. videla svedkyňa
prvýkrát v období, keď mal asi 4 až 5 rokov. Na otázku splnomocnenkyne poškodenej prečo použila
opakovane výraz útočisko, v súvislosti s odchodom poškodenej do Českej republiky, pri svojej výpovedi
nahlavnompojednávaní,svedkyňaodpovedala,žetýmchcelapovedať,žeodišlaodobžalovaného,aže
jej bolo zvláštne, že odišla k inému mužovi. Svedkyňa si tiež nevedela vysvetliť, prečo si poškodená pri

odchode do Českej republiky nevzala so sebou žiadne veci. Asi to bol nejaký skrat, vyslovila domnienku,
pričom sa aj potom sama priznala bratovi, že konala skratovo, išla proste vonku, a vtedy aj odišla, pričom
nebola nijako obmedzovaná v slobode pohybu. Obžalovaný u svedkyne plakal, že mu poškodená chýba,
avšak nepoužil pritom výrazy, že chce silou mocou, aby prišla nazad. Poškodenú videla svedkyňa v lete
v plavkách pri bazéne pri dome a aj pri bazéne v Liptovskom Jáne, v prírode. Bolo to niekedy minulý rok

v mesiacoch apríl, máj, jún, júl, resp. august. Svedkyňa tiež raz osobne videla maloletého s červeným
odtlačkom ruky na tvári a tiež raz videla ako mu poškodená dala facku.

Svedkyňa I. U. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej sused, pričom nevie nič o tom,
že by poškodenú týral. Počula síce občas nejaké hádky od nich z bytu, ale boli podľa nej ako v každej

rodine, hoci o bližších príčinách nič nevie povedať, pretože nepočúvala za stenou. S poškodenou sa
svedkyňa bavila len o bežných veciach, ako sa majú deti a podobne. Na dodatočné otázky svedkyňa
odpovedala, že obžalovaného s poškodenou poznala asi od novembra, resp. decembra 2020, keď sa
nasťahovala do bytovky, pričom vtedy sa tam nasťahovali aj obžalovaný s poškodenou, a aj ostatné
rodiny. Svedkyňa však prišla o niečo neskôr. Zoznámili na kolaudačke. Svedkyňa bývala s poškodenou

a obžalovaným na jednom poschodí, vedľa jej bytu bol byt obžalovaného a ďalej, vedľa jeho bytu, bol
zase pôvodný byt poškodenej. Chvíľu bývala poškodená u obžalovaného, chvíľu obžalovaný u nej,
svedkyňa si už nevedela spomenúť, či bolo nejaké obdobie, kedy by každý z nich býval sám vo svojom
byte. Bolo určité obdobie, kedy poškodená v dome nebývala vôbec. Obžalovaný s poškodenou tvorili
normálny pár, ktorý sa aj zasmial na schodoch, chodili spolu po nákupoch, kúpať sa na G. I. a pod. Nič

zvláštne na ich vzťahu svedkyňa nevidela. Tie hádky, ktoré sa medzi nimi odohrali, boli väčšinou v rámci
ich bytu. Vonku sa javili byť v poriadku. K tým hádkam dochádzalo asi raz týždenne a prebiehali tak,
že občas zaznel nejaký krik, ale podľa svedkyne išlo o bežné hádky tak, ako sa hádala aj ona doma
s partnerom. Keď boli deti poškodenej s obžalovaným, aj sa zasmiali, aj spolu zašantili, a čo svedkyňuprekvapilo, od istého času obžalovaného volali oco. Svedkyňa nikdy nevidela, že by obžalovaný na deti
kričal, alebo že by ich bol bil. Svedkyňa sa s poškodenou stretávala na chodbe, keď išli po schodoch,
či keď poškodená upratovala alebo sa náhodne stretli pred bytovkou. Po dobu, čo sa poznajú svedkyňa

nezaregistrovala na poškodenej žiadne zranenia, okrem prípadu, keď raz mala monokel pod okom,
a potom ešte to zranenie rúk. Svedkyňa tiež potvrdila, že obžalovaný s poškodenou pri bytovke robili
skalku, aby skrášlili okolie. Na mieste nachádzali aj veľké skaly, boli umiestnené pri obrubníku, a vyzerali
tak ako na fotografii, ktorú jej predložil obhajca. Svedkyňa si na rukách poškodenej všimla obväzy, čo
jej táto vysvetlila len jedným slovom, nehoda, a nič viac k tomu neuviedla, teda nepoukázala ani na

tú súvislosť so skalkou. Na skalke robili obžalovaný s poškodenou asi týždeň. Svedkyňa si na deťoch
poškodenej nevšimla negatívne známky správania, iba u toho staršieho, ktorý keď mal dva roky sa
stalo, že pri zoznamovaní uhryzol jej priateľa do ruky bez toho, aby mal na to dôvod. Svedkyňa si to
vysvetlilaakoakúsihyperaktivitu,pretožeajjudieťaobčasuhryzne.Vzťahspoškodenouaobžalovaným
charakterizovala ako normálny, susedský, nerobili si žiadne prieky. Boli to také, ahoj - čau vzťahy. Ten
monokel videla svedkyňa asi rok pred zranením na rukách. Pri vode bola s obžalovaným a poškodenou

jedenkrát, bolo to vtedy, keď bola druhýkrát tehotná, pričom vtedy na poškodenej ani na deťoch, nevidela
žiadne zranenia. Keď videla deti poškodenej nemala pocit, že by boli obžalovaným týrané alebo že by
sa ho báli. Volali ho otec. Svedkyňa nevedela nič o tom, že by poškodená bola v byte zamykaná alebo
obmedzovaná v pohybe, normálne chodila vonku aj s deťmi sama. Na otázku, či počula, že by sa stalo
niečo také, že by tri dni vkuse bil obžalovaný poškodenú, že by chlapcov hádzal o radiátor a podobné

veci,svedkyňaodpovedalanegatívne.KeďpoškodenáodišladoČiech,obžalovanýjejpovedal,žeodišla
večer, ale nepovedal jej u koho tam býva. Keď videla obžalovaného vonku s deťmi boli v pohode a
smiali sa.

ZvýpovedesvedkaT.M.nahlavnompojednávanívyplynulo,žeobžalovanýjejehoblízky,dobrýkamarát

a bývalý sused. Majú pozitívne vzťahy aj v súčasnosti. Vypovedal, že obžalovaný už mal podobný
problém, pre ktorý je trestne stíhaný aj v tejto veci, bol už vo väzbe, takže si dával pozor a vždy, keď
bola hádka, radšej odišiel z bytu. Svedok nevedel nič o tom, že by poškodenú týral alebo že by jej
niečo robil. Tie hádky v bytoch bežne počuť, sú tam tenké steny. Na dodatočné otázky svedok uviedol,
že išlo o bežné hádky, také ako bežne počuť aj u iných ľudí. Počuť časť nejakej vety, a potom zase

nie. Bežné hádky v tom zmysle, že nebolo počuť, že by niekto rozbíjal skrine a pod. Obžalovaný pri
tých hádkach bol skôr taký typ, že sa toho stránil a ustupoval. Obžalovaný sa s poškodenou tvárili dosť
zamilovane. Poškodená mu povedala, že príčinou zranenia rúk bola nehoda pri robení skalky. O úraze
poškodenej sa dozvedel svedok v nemocnici, kde pracuje, od kolegov pri zmenách služby. Tvrdenia
o zraneniach na tele poškodenej, resp. tvrdenia o troch dňoch trvajúcich bitkách sú podľa svedka za

hlúposť, pretože to sa nemohlo stať. S poškodenou mal susedský vzťah, ona bola na materskej, ale
napriek tomu väčšinou videl skôr obžalovaného než poškodenú. Deti bolo občas počuť, ale ju nie.
K prejavom psychického správania poškodenej sa svedok nevedel vyjadriť. Raz sa pred ním vyjadrila,
že obžalovaného ľúbi, ale nevedel k tomu viac uviesť. Taktiež nevedel nič bližšie ohľadne užívania
psychotropných látok poškodenou, len raz mu obžalovaný vravel, že keď sa dali dokopy, takže predtým

bolo v tom smere niečo malo byť, ale potom už nie. Párkrát bol tiež svedok s obžalovaným a poškodenou
privodenaG.I.vlete,kdemalioblečenélenplavkyaopekali,avšakžiadnezranenianasebepoškodená
pritom nemala. Keď poškodená odišla do ČR, obžalovaný za ňou a deťmi plakal. Starší syn poškodenej
mal nejaké problémy, svedok nevedel nazvať tú chorobu, ale raz pri zoznámení ho bezdôvodne uhryzol.
K svojmu mladšiemu bratovi sa však správal pekne. Svedok nevidel na deťoch žiadne známky ublíženia

na zdraví. Nikdy tiež nevidel, že by obžalovaný bil deti. Obžalovaný a poškodená robili úpravy okolia
bytovky, skalku, robili betónové kocky, múriky, sadili tuje, proste to skrášľovali. Svedok stál na balkóne,
keď to robili, a nejaký čas potom videl poškodenú chodiť s obviazanými rukami. Svedok pritom potvrdil,
že obžalovaný s poškodenou manipulovali aj so skalami uvedenými na fotografii predloženej obhajcom.
Obrubník sa tam však nachádzal aj predtým. Okrem tejto skalky sa iné úpravy pred domom nerobili.

Ak by obžalovaný tri dni bil poškodenú a deti hádzal ich o radiátor, museli by tam byť nejaké zranenia.
Svedok nikdy nepočul z bytu obžalovaného krik od bolesti. Pri návštevách obžalovaného svedok tiež
nevidel nič, čo by nasvedčovalo stíhanej trestnej činnosti. Poškodená a jej deti neboli obmedzované na
osobnej slobode v tom zmysle, že by nemohli chodiť von. Okrem monokla u poškodenej svedok nevidel
nikdy žiadne zranenia. Deti oslovovali obžalovaného A.. Chlapci ho mali radi, a aj keď odišli do Čiech,

tak si s nimi obžalovaný volal, pekne sa porozprávali, pretože obžalovaný dal nahlas odposluch. Deti
u obžalovaného chodili spať skoro, bol tam pokoj a ticho. Ráno odprevádzal I. do škôlky obžalovaný.
Svedok pracuje ako sanitár na urgentnom príjme. Svoj vzťah s obžalovaným popísal tak, že keď mal
niečo s autom a potreboval pomoc, volal jemu, a keď on niečo potreboval sťahovať, volal svedka.Niekedy sa videli aj štyrikrát za týždeň, niekedy len raz alebo si len zavolali, či písali. Svedok nemal
pocit, že by sa obžalovaného deti či poškodená báli. K odchodu poškodenej zo spoločnej domácnosti
svedok uviedol, že vravel obžalovanému, že to bolo dopredu pripravené, pretože si nebrala žiadne veci

a odišla náhle. Svedok sa s obžalovaným pozná tak intenzívnejšie asi od roku 2016, ale celkovo sa
poznajú asi od roku 2005, kedy vyšiel zo školy. Svedok od 1. 11. 2023 nebýva v bytovke, kde obžalovaný,
odsťahoval sa do Svätého Kríža. Rodina svedka sa pritom s rodinou poškodenej a obžalovaného tak
dlhšie, viac, ako hodinu, nestretla asi ani raz. Možno, okrem toho výletu na Liptovskej Mare. Obžalovaný
mal v minulosti už jednu skúsenosť s väzbou, kde bol štyri mesiace, kvôli jednému dievčaťu, preto sa

basy bál, a o tom vedela aj poškodená. Svedok je aj v súčasnosti v kontakte s obžalovaným, raz ho bol
pozrieť aj s jeho sestrou vo väzbe, koncom minulého roka, a tiež si spolu volali a písal mu dva alebo tri
listy. Naposledy si telefonovali asi pred troma až štyrmi mesiacmi, keď s ním komunikovala jeho sestra
po telefóne a podala mu ho.

Svedok C. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný a poškodená bývali u neho v bytovke.

Najprv mal každý samostatný byt, a potom poškodená byt odovzdala a nasťahovala sa k obžalovanému.
S menovanými sa však nestýkal, len keď niečo potrebovali, tak sa ozvali. Neskôr sa dozvedel, že malo
dôjsť k nejakému týraniu, ale on nevedel k tomu nič povedať. Na dodatočné otázky svedok odpovedal,
že je správcom bytovky, čo znamená, že do nej chodí podľa potreby, napríklad, keď prídu nejakí noví
nájomcovia alebo keď vznikne potreba opravy. V čase, ktorý je uvedený v obžalobe ako čas páchania

skutku, tam mohol chodiť asi tak v priemere jeden až dvakrát týždenne. Má tam totiž kanceláriu, ktorá
je však väčšinu času prázdna. Svedok nevidel žiadne konflikty medzi obžalovaným a poškodenou. Tiež
nevedel uviesť, prečo došlo k zraneniu rúk poškodenej, len ju videl so zafačovanými rukami. V období,
ktoréhosatýkaskutokbolivokolídomurealizovanéúpravy.Raztamstretolobžalovanéhospoškodenou
ako robili akúsi skalku. Použili pri tom materiál ako pneumatiky a skaly a je to tam doteraz. Pri tejto

úprave v okolí domu sa obžalovaný a poškodená k sebe správali normálne. Podľa jeho vedomostí sa
poškodenápresťahovalakobžalovanémuasivroku2022.Jehokanceláriasanachádzanaprízemíabyt
obžalovaného je na druhom poschodí, ale v rámci jedného vchodu. Celkovo svedok videl poškodenú
asi desať až dvadsaťkrát.

Svedok M. C. S., zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená sa obrátila na ich úrad práce so žiadosťou o núdzové
bývanie, ktoré jej bolo umožnené v Martine, a to pre partnerské násilie. Na nasledujúce otázky svedok
odpovedal, že pôsobí ako samostatný radca a jeho pracovnou náplňou na oddelení sociálnoprávnej
ochrany a sociálnej kurately je starostlivosť o deti a práca s rodinou, pričom na tejto pozícii je od

roku 2019. V rámci svojej práce robil aj s deťmi poškodenej I. P.. Prvý kontakt s deťmi poškodenej
bol na základe podnetu detskej lekárky I. C. J. v roku 2020, ktorá vyslovila pochybnosti o dostatočnej
starostlivosti o maloletého R.. Bolo vykonané osobné šetrenie v rodine, prebehol rozhovor s matkou,
bolo jej poskytnuté sociálne poradenstvo. Pri prvej návšteve v rodine prešetrili bytové a sociálne pomery,
príjmy a výdavky domácnosti, pýtali sa matky na jej komunikáciu s detskom lekárkou. Podnet detskej

lekárky bol vo forme mailu, a týkal sa nízkej hmotnosti dieťaťa, avšak záznam o podvýžive svedok
neevidoval. Neboli nakoniec zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o deti v rodine. Od roku 2020,
kedy sa začala starostlivosť ich úradu o rodinu poškodenej je spis stále vedený ako pasívna vec, čo
znamená, že sa tam nevykonávajú žiadne úkony, z dôvodu, že matka žije v Martine. Od roku 2020, kedy
sa začala starostlivosť ich úradu o deti poškodenej neboli zaznamenané podnety od iných lekárov, iba

jeden podnet od Centra pedagogicko-psychologického poradenstva v Liptovskom Mikuláši z 12. 3. 2021.
Rodina poškodenej bola sledovaná v období Covidu, kedy sa realizovala kontrola len formou telefonátov,
a priamo do rodiny sa išlo len vtedy, keď sa zistilo vážne ohrozenie života a zdravia. Keďže úrad mal
vedomosť, že v roku 2022 poškodená odišla na nejaký čas do ČR, tak v roku 2023 sa návštevy v rodine
nerealizovali. Viedli si túto rodinu s poznámkou - bez ohrozenia, a za takých okolností nevstupovali do

domácnosti. V rámci činnosti úradu ako kolízneho opatrovníka v konaní o úprave vyživovacej povinnosti
vovzťahukmal.R.,bolnapojednávanízostranyjehobiologickéhootcapánaV.,otcamaloletéhodieťaťa
poškodenej nahlásený podnet ohľadne partnerského násilia zo strany obžalovaného k poškodenej. Išlo
o pojednávanie z 3. 2. 2022, vo veci sp. zn. : 1P/93/2021, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.
Na tomto pojednávaní však poškodená poprela slová pána V. o tomto násilí, čo je uvedené aj v zápisnici

z pojednávania. Svedok osobne v rodine poškodenej nebol, ale boli tam jeho kolegyne, keď doniesli
potravinovú pomoc. Za obdobie, kedy poškodená žila v jednej domácnosti s obžalovaným, bol svedok
v kontakte s poškodenou iba na súde, v súvislosti s pojednávaním a raz ho navštívila poškodená na
úrade, kedy jej pomáhal spisovať návrh na súd k tomu pojednávaniu, teda ku konaniu o vyživovacejpovinnosti. Inak s ňou bol svedok len v telefonickom kontakte, počas ktorého si na obžalovaného nikdy
nesťažovala, a ani nepopisovala nejaké negatívne skúsenosti ohľadne obžalovaného. Komunikovalo sa
len všeobecne o situácii v rodine, o príjmoch, výdavkoch, o starostlivosti o deti. O týchto telefónnych

kontaktoch sú úradné záznamy, pričom išlo o telefonáty z 22. 6. 2023 a 5. 5. 2023, kedy ho poškodená
požiadala o pomoc, a predtým ešte z 20. 4. 2022, kedy poškodená volala z Čiech a informovala ho
osvojejsituáciivČR,tedaovybavenýchlekárochaškôlke.Poškodenámohlasosvedkomkomunikovať,
avšak od návratu z Českej republiky ho nekontaktovala. Iba raz v tomto období došlo k náhodnému
stretnutiu s poškodenou, niekedy začiatkom roku 2023, kedy mu poškodená povedala, že sa vrátila do

Palúdzkykobžalovanému,anasvedkovuotázkuakosamá,odpovedala,ževšetkojevporiadku,ajona,
aj deti. Prvé stretnutie u poškodenej bolo realizované 12. 11. 2020. Aj následne boli vyšetrované pomery
v rodine, a to 29. 12. 2020, z ktorého dňa je aj správa, že maloletý prospieva, i keď je tam tiež poznámka
o ťažšej spolupráci s matkou, pokiaľ ide o súčinnosť s lekármi, a je tam tiež poznámka o najbližšom
termíne kontroly poškodenej zo strany úradu k 11. 1. 2021. Svedok uviedol, že pri telefonických hovoroch
s obžalovaným si zapísal, že poškodená vo zvýšenej miere požívala alkoholické nápoje. Svedok nemal

vo svojich poznámkach žiadnu zmienku o užívaní drog poškodenou. Psychologička z psychologického
centravOkoličnom,ktorápodávalauvedenúsprávunamaloletéhosavolalaG..Poodchodepoškodenej
do Českej republiky svedka kontaktoval obžalovaný, boli tam asi dva alebo tri telefonáty, podľa úradného
záznamu zo 16. 3. 2022, teda niekedy v tom období, pričom obžalovaný chcel od svedka vedieť
informácie o poškodenej, ale ten mu ich neposkytol. Obžalovaný pri tých kontaktoch poukazoval na

benevolentný prístup poškodenej k deťom, avšak nevedel si spomenúť aj na to, či sa pýtal aj na
adresu poškodenej. Ak by aj takáto otázka padla, svedok by ju neposkytol. Na otázku splnomocnenkyne
poškodených svedok prečítal úradný záznam z 5. 5. 2023, v ktorom sa uvádza, že uvedeného dňa sa
s ich úradom telefonicky spojilo zariadenie núdzového bývania, kde prišla matka pre pomoc spolu so
synomažiadalaopomoc,abysňouniektoišieldobytunauliciPalugyayho,kdejejejdruhýsyn,akdemá

veci, lebo chce odísť od obžalovaného. Uviedla, že sa k nej partner správa agresívne a ich oddelenie tak
zabezpečilo matke policajný sprievod a následne bola aj s deťmi v spolupráci so zariadením núdzového
bývania prevezená a umiestnená do Kláštora pod Znievom.

Svedkyňa H. B., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s poškodenou I. P. mala

veľmi dobrý vzťah, chodievala k nim na návštevy, chodili tiež spolu s poškodenou a jej deťmi von, aj
so psom. Svedkyni sa páčili u nich najmä sviatky. Chodila tam rada, a to najmä kvôli malým deťom.
S poškodenou a jej deťmi jej bolo dobre a vnímala situáciu v tejto rodine tak, že je všetko v poriadku.
Nebola síce pri všetkom, ale podľa nej bolo v rodine všetko v poriadku. Niekedy mala dokonca pocit,
že otec mal radšej jej maloleté deti, ako svoje biologické deti. Chlapci ho volali otec. Na ďalšie otázky

svedkyňa odpovedala, že sa stretávala s poškodenou a jej otcom často, síce nie tak často ako jej brat,
ale bolo to asi tak trikrát do týždňa, a to buď u nich alebo niekde v meste, na zmrzline a pod. Vždy
však boli prítomní obaja, poškodená, aj obžalovaný, spolu s deťmi. Na poškodenej si svedkyňa nevšimla
žiadne zranenia, okrem jedného monokla. V tom čase sa deti pri týchto stretnutiach správali normálne,
šaleli, neboli však vyľakané, a poškodená a obžalovaný sa spolu pekne rozprávali. Uvedené sa týka

obdobia roku 2022, vrátane Vianoc, keď už poškodená s obžalovaným žili v jednej domácnosti. A tiež
obdobia v roku 2021, keď ešte nežili v spoločnej domácnosti, ale keď sa s nimi svedkyňa stretávala
pri rôznych príležitostiach, keď boli spolu. Svedkyňa nikdy nevidela, že by obžalovaný, či už verbálne
alebo fyzicky napadol poškodenú alebo jej deti. Svedkyňa videla len, že poškodená občas dala nejaké
výchovné deťom po zadku, ale to bolo všetko. Pokiaľ ide o deti, tak mladší R. bol úplne bez problémov,

avšak s I. to bolo inak. Jeho správanie nebolo dobré, pretože občas fyzicky napádal svojho mladšieho
brata R.. Svedkyňa tiež vie o tom, že boli problémy s I. aj v škôlke a nepríjemný bol aj na brata
svedkyne. Maloletý I. svoju matku neposlúchal, avšak svedkyňa nikdy nevidela, že by ju fyzicky napadol.
Následne si spomenula na jeden incident pred obchodom, kde maloletý I. napadol svojho maloletého
brata R. päsťou. Svedkyňa si nikdy nevšimla, že by jej otec alebo poškodená niekedy užívali drogy, i keď

niekedy sa I. P. správala divne v tom zmysle, že náhle zmenila náladu. Mala dobrú náladu a odrazu
stíchla a pod. Svedkyňa si tiež všimla, že bola strašne chudá, a že ju nikdy nevidela jesť. Následne
uviedla, že raz pri vypratávaní bytu od vecí poškodenej našli v kozmetickej taštičke nejaké nástroje na
užívanie drog. Svedkyňa potom uviedla, že ju jej otec nikdy nijako fyzicky ani inak netýral. Hoci mali
v minulosti po istú dobu nezhody, keď išla do puberty, ale to súviselo s jej užívaním alkoholu. I. P. odišla

zo spoločnej domácnosti s obžalovaným dvakrát. Zdalo sa jej to podozrivé, pretože prvýkrát odchádzala
ku rodičom toho pána, ku ktorému išla potom bývať. A keď odišla druhýkrát, tak to bolo práve v čase,
keď mali prepustiť biologického otca maloletého R. z väzenia. Otec tohto jej bývalého partnera, starý
otec maloletého R., jej tiež pomáhal pri sťahovaní z domácnosti obžalovaného. Svedkyňa si nevedelaspomenúť na jeho meno. Ak by ju otec týral, tak by sa k nemu poškodená po prvom odchode už viac
nevrátila a podala by už vtedy trestné oznámenie. Tú taštičku, v ktorej našli nástroje na aplikáciu drog,
si všimla svedkyňa u poškodenej už predtým. Išlo o ružovú taštičku, mala ju vtedy poškodená v rukách,

keď vychádzala z kúpeľne, avšak vtedy to svedkyni neprišlo zvláštne, keďže išlo o kozmetickú taštičku.
Následne však bola poškodená veselá a uvoľnená. Svedkyňa sa tiež pýtala poškodenej na ten monokel,
ako k nemu prišla, či jej to náhodou nespravil jej otec, a pretože spolu chodili von, aj s deťmi a svedkyňa
si s poškodenou dobre rozumeli, opýtala sa jej na to, ale ona jej na to odpovedala len, že to nebol otec,
a viac jej k tomu nechcela nič povedať, len to že s tým prišla už zvonku. Svedkyňa tiež nevedela nič

o tom, že by obžalovaný väznil poškodenú, resp. že by ju nejako obmedzoval v pohybe po vonku. Ďalej
vypovedala, že u nich doma je taký zamykací systém, že aj keď niekto zvonku dvere zamkne, tak ten,
kto je vnútri, dokáže sa dostať von pomocou takého mechanizmu von aj bez kľúča. Poškodená sama
chodila vonku venčiť psa, aj s deťmi. Svedkyňa tiež uviedla, že si nevie predstaviť, že by mohla byť
poškodená päť až šesť dní bitá, keďže chodila trikrát do týždňa do tejto domácnosti, resp. bola inak
s nimi v kontakte, a nikdy si žiadne známky násilia na nej nevšimla. Pri nájdení kozmetickej taštičky bola

svedkyňa prítomná v byte po celú dobu jeho vypratávania. Videla tiež obsah taštičky, bola tam tácka,
striekačka, ktorá obsahovala biely prášok, ktorá nemala ihlu a bola tam aj taká sklenená vec, ktorá,
pokiaľ svedkyňa vie, sa používa na užívanie pervitínu. Odkedy je obžalovaný vo väzbe navštevuje ho
poškodená zhruba raz mesačne, okrem obdobia, keď zo zdravotných dôvodov nemohla, teda okrem
obdobia asi štyroch mesiacov, lebo vtedy bola dvakrát hospitalizovaná, ale boli v telefonickom kontakte.

Následne si svedkyňa spomenula na priezvisko V., čo bolo priezvisko starého otca a otca maloletého R.,
ktorýbolvoväzbevčase,keďstarýotecpomáhalpoškodenejsosťahovanímvecí.Nadoplňujúcuotázku
prokurátorky svedkyňa uviedla, že okrem tohto dňa pred pojednávacou miestnosťou nebola v kontakte
s prítomným obhajcom. Svedkyňu zaujímalo ako prišla poškodená k monoklu, a či jej to neurobil jej otec
preto, že v tom čase zaregistrovala určité ochladenie vzťahov medzi otcom a poškodenou. K dôvodom

ochladenia týchto vzťahov však svedkyňa nevedela nič bližšie uviesť, len to že vtedy strávila poškodená
noc vonku.

Svedkyňa I. C. J., detská lekárka maloletých detí poškodenej vypovedala na hlavnom pojednávaní, že
s obžalovaným sa nikdy nestretla, stretla sa len s poškodenou I. P., pretože mala v lekárskej starostlivosti

jej maloleté deti. Ako prvý ku nej prišiel starší syn I., nasledovali pravidelné, bežné prehliadky, vrátane
očkovania.AkodruhýprišielR.,kdetakistoprebehlipravidelnéprehliadky.StaršiehoI.lekárkanaposledy
videla v marci 2021, a maloletého R. v januári 2022. Potom postupovala lekársku dokumentáciu českej
lekárke, keďže sa odsťahovali do ČR. Na dodatočné otázky svedkyňa odpovedala, že, hoci od marca
2021 staršieho I. nevyšetrovala, videla ho ako doprovod pri vyšetrení mladšieho brata R.. Od januára

2022 už žiadne z detí nevidela. V období starostlivosti prebiehajúcej od augusta 2021 do januára 2022
nevidela na maloletých deťoch žiadne zranenia, ani na tvári, ani na tele, a bola by si všimla, keďže ich
vyšetrovala. Pokiaľ ide o matku, na jej tvári žiadne zranenia nevidela, vo vzťahu k ostatným častiam
tela sa však nevedela vyjadriť. Počas návštev poškodenej s deťmi v ambulancii sa poškodená na
správanie obžalovaného nikdy nesťažovala. V období od mája 2021 do januára 2022 ju poškodená

navštevovala s deťmi každé dva mesiace, pretože pre deti do 15. mesiaca veku sú predpísané také
intervaly prehliadok, a mladší R. bol v tom veku, pričom všetky prehliadky absolvovali riadne. I. bol tiež
prítomný každé dva mesiace, ale len ako doprovod. Deti neboli zanedbané, boli upravené, čisté, neboli
ani utiahnuté. I. bol živší chlapec. Hoci bol I. vždy prítomný, on nebol vyšetrovaný tak, aby bol celý
vyzlečený a prehliadnutý.

Z výpovede svedkyne I. P. K., detskej lekárky maloletých detí poškodenej na hlavnom pojednávaní
vyplynulo, že obžalovaného nikdy nevidela, poškodená k nej chodila s maloletými do ambulancie,
pričom tieto deti mala v starostlivosti od septembra 2022 do mája 2023. Prišli ku nej najprv na vstupnú
preventívnu prehliadku a potom chodili na bežné vyšetrenia kvôli bežným chorobám. Na ďalšie otázky

svedkyňa odpovedala, že každé z týchto dvoch detí bolo u nej asi celkovo trikrát na vyšetrení. Pri
začatí poskytovania zdravotnej starostlivosti, kedy jej vo vzťahu k I. matka uviedla, že je sledovaný
u pedopsychiatra pre hyperkinetický syndróm, pravdepodobne ADHD, nakoľko mal ťažkosti v škôlke,
kedy tiež popisovala jeho agresívne správanie, pričom pri tomto prvom kontakte pri vstupnej prehliadke
deti na sebe nemali žiadne známky násilia, či zranenia, a boli aj po psychickej stránke v poriadku,

normálne pobehovali po ambulancii a pod. Až 5. 5. 2023 pri poslednom kontakte s poškodenou, prišla
sobidvomarukamivsadre,spolusmaloletýmR.azačalajejrozprávať,žejejtourobiljejpartner,ktorého
meno však výslovne nespomenula. Tiež uvádzala, že ju týra. Maloletý I. sa k deťom v škôlke správal
agresívne, a keď sa svedkyňa pýtala matky, či to mohol niekde odpozerať, či v tom mal nejaký vzor,a rovno sa jej spýtala, či od otca, tak ona reagovala, že od otca nie, a viac k tomu nechcela uviesť. Vo
všeobecnosti, ak by svedkyňa zistila u dieťaťa nejaké známky násilia, či už fyzického alebo psychického,
jej postup by bol taký, že by podľa druhu zranenia odoslala rodiča s dieťaťom buď k špecialistovi

traumatológovi alebo k detskému psychológovi, prípadne pedopsychiatrovi, a tiež vy kontaktovala
sociálnu kuratelu. V prípade týchto dvoch detí však nezistila dôvod na taký postup. Po celú dobu, po
ktorú mala deti zverené do svojej starostlivosti, teda od septembra 20222 do mája 2023, zaregistrovala
iba dva problémy, a to v apríli 2023, kedy odosielala maloletého I. P. na odborné psychologické a
psychiatrické vyšetrenie, kvôli jeho agresívnemu správaniu v škôlke, a druhýkrát v máji 2023, kedy sa

u nej zastavila poškodená, aj s maloletým R. a rozprávala jej o tom, ako ju druh týra. V ten deň nebola
objednaná a prišla sama od seba. U nich funguje taký systém, že ráno zavolajú a spýtajú sa, či môžu
prísť. Svedkyňa uviedla, že má prax detskej lekárky v dĺžke asi 10 až 12 rokov, a za toto obdobie sa
nestretla s dieťaťom, ktoré by trpelo syndrómom týrania, teda nikdy nemusela nahlasovať podozrenie na
fyzické týranie, resp. fyzické násilie na maloletom. Nahlasovali len situácie, keď rodičia nespolupracovali
pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o dieťa, keď neprišli na predpísané vyšetrenia a očkovania

a pod. Len v jednom prípade zažila podozrenie na psychické týranie, čo nahlásila sociálnej kuratele.
Pri kontrolách poškodenej s maloletými, okrem toho posledného prípadu v máji 2023, na nej, na
viditeľnýchčastiachjejtelaneregistrovalažiadnezranenia,aanivtomtoobdobínikdy(okremmája2023)
poškodená nerozprávala o tom, že by ju niekto týral, či už fyzicky alebo psychicky. Keby mala poškodená
na viditeľných častiach tela nejaké zranenia, určite by si ich svedkyňa všimla. Po máji 2023, keď jej

poškodená povedala o týraní, svedkyňa prostredníctvom riaditeľa centra krízového bývania v Palúdzke
pomohla poškodenej zabezpečiť bývanie. Asi týždeň potom mali telefonický rozhovor, v rámci ktorého
sa jej za to poškodená poďakovala. K tomuto telefonátu došlo tak, že svedkyňa prostredníctvom pána
M. zisťovala jej telefónne číslo, a následne sa jej takto s poškodenou podarilo telefonicky spojiť. Ako
bola poškodená u svedkyne v apríli 2023, tak jej popisovala problémy s I. v škôlke, jeho konflikty, ako

prichádza o kamarátov, ako sa to s ním snažia riešiť, a ako aj za to dostáva tresty, a že jej je to ľúto.
Svedkyňa sa preto spýtala poškodenej, či má pokiaľ ide o toto agresívne správanie, maloletý nejaký
vzor, lebo je prirodzené, že dieťa kopíruje správanie dospelých. Poškodená jej nikdy nepovedala meno
svojho druha, ktorý ju mal týrať, a bolo na nej vidno, že sa bojí. V máji 2023, keď jej rozprávala o týraní,
hovorila aj o tom, ako druh nadáva aj jej deťom a bije ich. Vyhráža sa, že ju zabije, budí ju zo spánku,

prikladá jej nôž ku krku, prikladá jej na telo cigarety, kontroluje jej telefón, vrátane správ, hánkami rúk bije
deti po hlave, kontroluje jej pohyb, poškodená s ním musí chodiť na rozvozy autom, a vôbec, kontroluje,
čo robia. V tom čase, keď bola poškodená u nej v ambulancii, tak I. bol na rozvoze autom s jej druhom.
Dňa 5. 5. 2023, keď bola poškodená na vyšetrení s R., pri prehliadke tela zistila na jeho chrbte menšie
modrinky a pruhovité modriny na ľavom stehne, možno aj na druhom. K týmto zraneniam matka uviedla,

že takto partner bil dieťa. Pri vyšetreniach maloletých v jej ambulancii svedkyňa neregistrovala, že by
sa deti matky báli. Tie zranenia, ktoré svedkyňa zaregistrovala na maloletom R. 5. 5. 2023, to mohlo byť
spôsobené nejakým predmetom. A pokiaľ ide o pruhovité modriny na stehnách, tie nevyzerali viac ako
týždeň staré. Vyzerali ako následok nejakej bitky, nemohli vzniknúť pri hre. Svedkyňa osobne trestné
oznámenie nepodávala, ani to nenahlásila inak než tak, že kontaktovala riaditeľa centra krízového

bývania, pretože matka jej povedala, že to ide sama riešiť cez trestné oznámenie. A aj neskôr, keď sa
rozprávali s riaditeľom, tak sa zhodli, že to bude riešiť matka cez trestné oznámenie, a preto oni trestné
oznámenie nepodávali. Svedkyňa sa o tom radila aj s ich právnikom z nemocnice S. L., a ten jej tiež
povedal, že nemá dvakrát podávať trestné oznámenie. Keď poškodená rozprávala svedkyni o násilnom
správaní I. P. v škôlke k spolužiakom a vôbec k deťom, nikdy jej pritom nepovedala, že by sa takto

násilne správal aj k svojmu súrodencovi R..

Svedkyňa I. T. J., zástupkyňa riaditeľky pre špeciálnu materskú škôlku, na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že maloletý I. bol u nich v škôlke len päť dní, bol prijatý 27. 4. 2023, a v apríli navštevoval
škôlku len dva dni a v máji tri. Hneď v prvý deň jeho nástupu do škôlky si svedkyňa, ako aj jeho triedny

učiteľ všimli na maloletom početné modriny, a to aj na viditeľných častiach tela, a aj po vyzlečení na
zvyšku tela. Svedkyňa to hneď riešila s matkou a pýtala sa jej na to. Avšak táto reagovala tak, že
dieťa to má od toho ako behá po vonku a udrie sa. Matka mala pri tomto stretnutí obe ruky v sadre.
Maloletý I. rozprával triednemu učiteľovi ako ich nevlastný otec bije, teda jeho matku, a aj ich, deti.
Matka mala strach o tom rozprávať. Vždy prichádzala v doprovode obžalovaného. Neskôr svedkyňa

telefonovala s poškodenou, od ktorej sa dozvedela, že podala trestné oznámenie. Na dodatočné otázky
svedkyňa odpovedala, že maloletý I. bol u nich v dňoch 27. 4., 28. 4, 2. 5. a 4. 5. Svedkyňa ho videla
27. 4. 2023 v súvislosti s jeho prijatím, kedy bolo tiež prehliadnuté jeho telo, a potom ešte 2. 5. pri
spoločnej akcii v škôlke. Obžalovaného však svedkyňa videla len raz, v deň nástupu maloletého doškôlky. Informáciu o tom, že poškodená dochádzala do škôlky vždy v doprovode obžalovaného mala
svedkyňa od svojich kolegov, pretože každý deň popoludní majú sedenia s učiteľmi. Maloletý I. bol do
ich škôlky premiestnený preto, že v predchádzajúce škôlke mal problémy so správaním. Od riaditeľky

mala svedkyňa informáciu, že sa nevedel začleniť do kolektívu a fyzicky ubližoval iným deťom. Preto
bol zaradený do menšieho kolektívu v špeciálnej materskej škôlke pre problémové deti, hoci počas
päťdňového pobytu u nich sa takýmto spôsobom neprejavil. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že
by predtým, od predchádzajúcej škôlky bolo signalizované, že by dieťaťu bolo ubližované. Následne
svedkyňa upravila svoju predchádzajúcu výpoveď, že 27. 4. 2023 pri prijatí maloletého do škôlky ešte

poškodená nemohla mať tú sadru, ale zrejme to bolo až pri tom ďalšom stretnutí s ňou, 2. 5., pri tej
spoločnej akcii v škôlke. Ďalej tiež upresnila svoju výpoveď v tom zmysle, že 27. 4. 2023 si pri prehliadke
teladieťaťavšimlimodriny,avšaknaichpríčinusapýtalimatkyažvmáji.Vdeňprijatiamodrinyexistovali,
avšak s matkou o nich ešte nekomunikovali. O príčinách, pre ktoré mala poškodená na rukách sadry sa
nikdy nerozprávali. Pri prehliadke tela maloletého I. si všimli početné modriny klasické, rôznej veľkosti,
jednaknachrbte,jednaknarukách,atiežnanohách.MaloletýI.malvyhlásiťotom,žejehoajjehomatku

bije nevlastný otec. O bití doma povedal I. sám od seba triednemu učiteľovi. Nikto sa ho na to nepýtal.
Vzhľadom na krátkosť pobytu dieťaťa v ich škôlke nemalo vybudované väzby s deťmi. Triedny učiteľ,
ktorému maloletý I. povedal o bití nevlastným otcom sa volá I. D. A.. V máji 2023, keď mala svedkyňa
rozhovor s poškodenou, došlo k tomuto rozhovoru na základe jej žiadosti, pretože sa chcela spýtať na
tie modriny. Mala v úmysle si maloletého odsledovať, pretože sa jej tento vysoký počet modrín nezdal.

Chcela si odsledovať, či budú pribúdať. Svedkyňa si nevedela vysvetliť prečo I. P. pri svojej výpovedi
zo 17. 7. 2023, na ktorú poukázal obhajca, uviedla, že pri rozhovore ohľadne modrín so svedkyňou
poškodená ešte nemala zlomené ruky.
Svedkyňa D. C., učiteľka z Materskej škôlky v Liptovskom Hrádku na hlavnom pojednávaní vypovedala,
že maloletý I. bol u nej zhruba pred rokom a pol, a keď nastúpil, tak spočiatku sa správal ako normálne

dieťa, avšak potom sa u neho začali prejavovať zvláštne stavy. Napríklad, keď sa mu pri kreslení niečo
znepáčilo, začal si čiernou ceruzkou farbiť zuby, inokedy zase vyšiel na dvor a kričal, že sa zabije alebo
že niekoho zabije. Inokedy sa skrýval v skrini, v šatni, a deti sa ho potom začali aj báť. Na druhej strane
však to bol aj citlivý chlapec, avšak svedkyňa sa mu nemohla až tak dôsledne venovať, keďže mala
v triede 25 detí. Kvôli excesom v jeho správaní škôlka realizovala dve stretnutia s poškodenou, a to 15.

3. 2023 a 20. 4. 2023, v ktorých škôlka len navrhovala, resp. odporúčala pomôcť. Avšak matka tvrdila,
že dieťa je v poriadku, hoci svedkyňa z nej mala pocit, že buď nehovorí všetko alebo sa niečo bojí
povedať. Neskoršie matka už ani nepopierala, že maloletý I. je agresívny aj doma, a že to má už od
dvoch rokov veku, a že kvôli tomu aj navštívili psychiatra, a že sa takto nevhodne agresívne správa aj
kbratovi,kedyhomuselizatváraťdoosobitnejizby,abysaukľudnil.Matkazvažovalaajjehoumiestnenie

do internátu, liečebného zariadenia v Ľubochni. Materská škôlka jej odporúčala rôzne aktivity s deťmi,
vrátane pobytu v prírode a pod. Na ďalšie otázky svedkyňa odpovedala, že mal. I. bol u nich od 1. 9. 2022
do 30. 4. 2023. Pri jeho prihlásení matka uvádzala, že nikde inde mu nevedela nájsť miesto. Za tých 9
mesiacov, čo bolo dieťa u nich, svedkyňa nevidela na dieťati žiadne následky po zraneniach a bitkách
a pod. Bola by si to všimla, keby sa napr. dieťa pred spaním v škôlke prezliekalo, ale na nič také si

nespomenula. Matka k agresívnemu správaniu maloletého v domácom prostredí nič bližšie neuvádzala.
Bola uzavretá, len spomenula, že má neadekvátne správanie doma k mladšiemu súrodencovi a že
to musia riešiť ich vzájomným oddelením. Prejavy agresivity maloletého v škôlke prebiehali tak, že
spočiatku sa zdal, že je v poriadku, no potom náhle prišiel nejaký zlom, okamih, keď začal prejavovať
zlosť. Dostal sa do afektu, kedy ubližoval deťom, strkal do nich, kopal, či udrel do chrbta. Jeho agresívne

správanie sa postupne zhoršovalo a oni nevedeli ako dieťa v takom stave ukľudniť. Svedkyňa uviedla,
že poškodenú (nie však aj obžalovaného) videla každý deň, a tiež na tých dvoch sedeniach kvôli
maloletému, avšak nikdy si nevšimla na viditeľných častiach jej tela nejaké zranenia, modriny a pod. Dňa
30. 4. 2023, keď mala skončiť dochádzka maloletého v ich škôlke, boli o tom poškodenou vyrozumení.
Pri prezliekaní pred spánkom v škôlke sa maloletý I. vyzliekal do tielka a slipov, teda len za týchto

okolností mohli konštatovať, či má nejaké zranenia, a svedkyňa dodala, že si na žiadne nepamätá. Ich
škôlka nemá detského psychológa, ale odporúčajú, ak je to potrebné, matkám, aby navštívili s dieťaťom
centrum pedagogického-psychologického poradenstva, a to bolo odporúčané aj poškodenej, a čo sa aj
realizovalo. Tie dve sedenia, ktoré mali v škôlke s poškodenou boli iniciované zástupkyňou materskej
škôlky, ako aj z podnetu dvoch učiteliek, ktoré mali dieťa v starostlivosti, vrátane svedkyne, neinicioval

ich špeciálny psychológ, ktorý k nim inak občas, ak je to potrebné, do škôlky dochádza. Týchto sedení
sa zúčastnila poškodená I. P., svedkyňa a ešte jedna učiteľka, ktoré mali dieťa v starostlivosti a tiež
zástupkyňa materskej škôlky. Nikto iný, ani špeciálny psychológ nebol prítomný. Iba raz tam bol aj
maloletý I., pretože ho matka nemala kde dať. Škôlka navrhovala tri varianty riešenia situácie. Prvá boladištančné vzdelávanie, druhá, keďže nemali asistenta, navrhli matke, aby dieťaťu v škôlke asistovala
doobeda, táto však nemohla, lebo sa musela starať o druhé dieťa, a tretia alternatíva predstavovala
odporúčané cvičenia, či aktivity, ako aj návštevu psychológa s dieťaťom. Tiež jej odporúčali špeciálnu

škôlku v Liptovskom Jáne. K záveru o tom, že matka sa pri stretnutiach buď nechcela rozprávať alebo
sa nemohla vyjadrovať, svedkyňa dospela na základe toho, že u nej nezaznamenala akúsi samostatnú,
spontánnu výpoveď, bezprostredné vyjadrovanie, aké by očakávala, ale museli jej stále klásť konkrétne
otázky, aby sa k niečomu dostali. V škôlke si vedú aj záznamy o dochádzke, pričom maloletý I. patril
medzi deti, ktoré chodia pravidelne, teda ako priemerné dieťa. Svedkyňa si nikdy nevšimla, že by sa

bál svojej matky. Avšak to odovzdanie dieťaťa, resp. jeho vyzdvihnutie je rýchly proces. Podľa svedkyne
mal maloletý svoju matku rád. Agresivita sa u maloletého I. k sebe prejavovala spravidla len verbálne.
Napríklad, keď vykríkol, že sa zabije. Fyzicky v tom zmysle, že by sa udieral, sa neprejavovala. Stali sa
len také prípady, keď si ceruzkou, mastnou pastelou začiernil zuby a pod. Svedkyňa sa nikdy za dobu
svojej praxe nestretla s týraným dieťaťom. Nemala dôvod pýtať sa maloletého, či ho niekedy niekto bije.
Na to nemala čas, keďže mala 20 až 25 detí v triede, ktoré majú stále program, a to by musel byť naozaj

dôvod na takéto otázky, ako napríklad plač dieťaťa a pod., ktorý tu nebol. Učiteľky sa pri deťoch striedajú
dve, jedna v doobedňajšej a druhá v poobedňajšej smene.
Svedkyňa M. H. G., psychologička na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od marca 2021 do júna 2023
mala v individuálnej starostlivosti, resp. v dohľade maloletého I., syna poškodenej. Postupne sa k nej
pridala aj jej kolegyňa. V rámci tejto starostlivosti pomohli nájsť maloletému pre neho vhodnú materskú

škôlku. Potom, ako poškodená s deťmi na istý čas odišla do Českej republiky a následne sa vrátila, dieťa
stratilo miesto v pôvodnej materskej škôlke. A následne bolo, po dobu zhruba jedného školského roku,
umiestnené v Materskej škôlke Hradná, v Liptovskom Hrádku, kde sa však nezačlenilo do kolektívu,
nebolo tam akceptované. Po zhruba období jedného školského roku pobytu v Materskej škôlke Hradná,
v Liptovskom Hrádku bol maloletý umiestnený v Špeciálnej materskej škôlke v Liptovskom Jáne. Na

ďalšie otázky svedkyňa odpovedala, že jej starostlivosť o maloletého, ktorá sa začala v marci 2021,
bola začatá z podnetu riaditeľky materskej škôlky, ktorá ho k nim poslala. Matka mala problém umiestniť
dieťa do materskej škôlky, lebo sa prejavovalo agresívne, instabilne, hyperaktívne, rozbíjalo veci a pod.
Stretnutia svedkyne s poškodenou a jej dieťaťom I. boli vždy plánované, vopred dohodnuté. Matka
poskytovala súčinnosť, bolo ich viacero. V marci 2021 išlo o tri návštevy poškodenej s maloletým, v júni

2021 prebiehala komunikácia s materskou škôlkou, 28. 6. 2021 bol odporučený na pedopsychiatrické
liečenie za účelom overenia ADHD, potom nasledovala konzultácia o vypracovanom posudku, ďalej
v októbri 2021 evidovala svedkyňa prácu s dieťaťom a matkou, a následne konzultáciu vo veci materskej
škôlky, a ďalší záznam je až o rok, 17. 10. 2022, išlo o skríningové vyšetrenie v materskej škôlke.
Okrem toho svedkyňa mala evidované ešte aj nejaké stretnutia na osobitnej listine, kedy išlo o terapie

hrou s maloletým, ktoré začali v apríli 2023, a realizovali sa teda v dňoch 5. 4. 2023 a 20. 4. 2023,
čo bolo u nich v centre. Taktiež mala evidovaný dátum 13. 4. 2023, kedy prebehla v podmienkach
materskej škôlky kontrola pripravenosti maloletého na dochádzku do materskej škôlky. Tie terapie
prebiehali tak, že dieťa sa hralo a medzitým prebiehali konzultácie s matkou. Nasledovala samostatná
práca s dieťaťom, avšak už bez prítomnosti matky. V rámci toho skríningového vyšetrenia 17. 10.

2022 za prítomnosti špeciálnej pedagogičky boli konštatované zistenia : nesprávny úchop, problémy
v ľavo-pravej orientácii, potreboval logopedické intervencie, nepozornosť dieťaťa, dieťa veľa rozprávalo,
mentálne schopnosti boli zhodnotené ako priemerné až mierne nadpriemerné. Pokiaľ ide o prejavy
agresivity, tieto boli u maloletého I. možné konštatovať ako v domácom prostredí, tak aj v prostredí
materskej škôlky. Maloletý bol podľa opisu matky deštruktívny, ničil hračky, mal také vlny, keď odrazu na

neho prišla zlosť, hnev a on začal likvidovať hračky. V škôlke bol kontaktný, k hosťom, k spolužiakom,
dochádzalo k bitkám a podľa opisu okolia sa ho deti postupne začali báť. Bol hodnotený ako ťažko
usmerniteľný. Svedkyňa nevedela povedať nič o agresivite I. k jeho bratovi R., o tom sa nebavili. Vtedy,
keď prišla matka, v júni 2023, keď mala na rukách sadry, tak okrem toho iné zranenia, ani predtým, na
nej svedkyňa neregistrovala. Bola však plachá. Svedkyňa nevedela nič o tom, že by užívala návykové

látky, to sa s ňou vôbec neriešilo. Svedkyňa na maloletom I. nezistila žiadne iné, než obvyklé zranenia
bežné u detí, sem tam nejaká modrina. Ak by bol maloletý týraný alebo by na ňom sa niekto dopúšťal
násilia, tak by to boli zistili. Dňa 20. 4. 2023 v rámci posledného stretnutia pri terapii hrou s maloletým
sa svedkyňa s kolegyňou pokúšali ešte pozdržať matku, avšak ona nemala čas, ponáhľala sa preč.
Vtedy mala tiež tie sadry na rukách. Následne sa svedkyňa opravila, že tie sadry na rukách mala

v apríli 2023, nie v júni 2023, avšak k tomu sa vyjadrovala len spamäti, nemala o tom žiaden písomný
záznam. Došla k tomu záveru, že to muselo byť 20. 4. 2023, pretože to bol jej posledný osobný styk
s I. P., pri ktorom bola prítomná aj I. I. I., špeciálna pedagogička. Do Špeciálnej materskej škôlky
v Liptovskom Jáne sa maloletý I. dostal na základe odporúčania ich centra, ale všetko ostatné si v tejtosúvislosti vybavila I. P., pretože dieťa v predchádzajúcej škôlke nechceli. Tiež to bolo odôvodnené
s poukazom na obsah posudku, ktorý vyhotovilo ich centrum. V tejto súvislosti svedkyňa upozornila na
preklep v tomto posudku, kedy miesto dátumu v septembri 2023 má byť uvedený dátum september

2022 ako nástup do Materskej škôlky Hradná. Svedkyňa potom tiež pripustila, že sadry na rukách
poškodenej mohla vidieť aj pri iných príležitostiach, ktoré nepodliehajú evidencii, napríklad keď si rodič
príde po posudok, tak také veci sa nezapisujú. Na otázku svedkyne ako došlo k zraneniu v súvislosti
so sadrami, poškodená uviedla, že to bol dôsledok pádu. Keď sa v rámci diagnostiky u dieťaťa zistí
nejaká diagnóza, napr. hyperaktivita, tak sa zisťujú príčiny, avšak v tomto smere má hlavné slovo lekár

pedopsychiater. Poruchy správania u I. vyplývali z podmienok výchovy dieťaťa u poškodenej, ktoré
neboli ideálne. Mala problémy s vykonávateľskými zručnosťami matky. Táto príčina mohla byť tiež
v absencii prirodzeného prostredia pre dieťa, keď toto chodievalo len zo škôlky do domáceho prostredia.
Príčina hyperaktivity však nie je výlučne v rodinnom prostredí, ale spolupodieľali sa na tom aj iné
faktory, napríklad genetika, resp. biologické príčiny. Počas obdobia máj 2021 až apríl 2023, po ktorú
bolo dieťa v ich starostlivosti, vo vzťahu k obdobiu pred odchodom do ČR bolo možné dieťa hodnotiť

ako stabilizované. Po návrate na Slovensko, zhruba v septembri začali tie problémy s umiestnením
maloletého do škôlky, kedy ju poškodená požiadala o pomoc vybaviť škôlku, avšak nedalo sa jej pomôcť,
a vtedy začal chodiť do Materskej škôlky Hradná, ktorá však nebola pre neho považovaná za adekvátnu.
Ako dôvod telefonického kontaktu z júna 2023 svedkyňa uviedla, že to bolo preto, že poškodená ju
žiadala o posudky, lebo musí ujsť od svojho partnera. Maloletý I. sa svojej matky nebál. S diagnózou

ADHD môže byť spojené aj sebapoškodzovanie. Takéto prejavy, aké bolo možné konštatovať u I. však
môžu mať aj deti žijúce v harmonickom prostredí, u ktorých nemožno hovoriť o živote v nedostatku,
pretože má na to vplyv viac faktorov. Preto aj u R., napriek tomu, že domáce prostredie nemožno
hodnotiť ako stabilné a bezpečné, nemuselo sa u neho prejaviť tak ako u I.. Napríklad aj pre kombináciu
genetickej výbavy. Pri vyšetreniach sa nikdy nezaoberali tým ako maloletý I. vníma svojho otca. Na

záver svedkyňa dodala, že také prejavy, ako je možné konštatovať u maloletého I., môžu byť s vysokou
pravdepodobnosťou aj u detí splodených rodičmi požívajúcimi návykové látky.
Svedok A. B., ml., syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa spoznal s poškodenou
zhruba v tom čase, kedy aj jeho otec, teda vtedy, keď sa otec nasťahoval na adresu do Palúdzky v roku
2020. Bližšie ju však spoznal až potom ako sa dala dokopy s jeho otcom, čo bolo v roku 2021. Svedok

uviedol, že domácnosť otca a poškodenej navštevoval zhruba každý druhý deň, poobede, až do večera,
ako kedy. Niekedy tam aj prespával cez víkendy. Spoločne s poškodenou a obžalovaným tiež chodili
spoluvonkunaprechádzkysopsom,akeďbolidoma,taksarozprávali.Pritýchtoaktivitáchboliprítomné
aj deti poškodenej. Svedok si pritom všimol na poškodenej, že mala ruky v sadre, avšak vtedy mu
vysmiata hovorila, že sa jej to stalo pri tom ako robili skalku, a že vtedy spadla otcovi skala na jej ruky.

K tomu došlo v lete v roku 2023. Svedok si tiež na poškodenej všimol modriny na stehnách, na čo mu
ona povedala, že sa jej to stalo, keď niesla kvetináče pri robení tej skalky, a tieto jej búchali o stehná,
pričom dodala, že sa jej ľahko tvoria modriny. Svedok si tiež spomenul na monokel u poškodenej, avšak
k tomu sa nevedel bližšie vyjadriť. Otec mu v tejto súvislosti povedal len to, že poškodená jednu noc
nebola doma a potom prišla s monoklom. Pokiaľ ide o maloleté deti poškodenej, tak na maloletom R. si

svedok všimol zranenia, modriny na rôznych častiach tela, ako aj na tvári alebo na rukách, ktoré však
vznikli preto, že maloletý I. ho často bil alebo zhadzoval z postele, čo svedok videl aj na vlastné oči.
Maloletý I. bol ťažko zvládateľný a I. P. ho kvôli tomu aj občas bila varechou. Mal problém aj s ostatnými
deťmi v škôlke, ku ktorým sa správal agresívne. Obžalovaný sa pritom k deťom poškodenej správal
veľmi dobre, až si svedok myslel, že ich má radšej ako svoje deti. Aj tieto deti ho mali radi a volali ho oco.

K poškodenej sa obžalovaný taktiež správal dobre. Až ku koncu ich vzťahu, niekedy v máji 2023, keď
ona vyvolávala hádky, vtedy otec svedka zobral von, pretože sa s ňou nechcel hádať, avšak predtým
hádky neboli. Svedok nikdy nevidel, že by otec fyzicky napadol poškodenú. Poškodená nikdy nebila
maloletého R., občas bzila I., lebo sa nedal zvládať. Vtedy ho bila varechou alebo rukou po zadku.
Mohlo to by niekedy v rokoch 2022 až 2023, avšak bližšie k tomu nevedel viac uviesť. I. bil R. každý

deň, a to bezdôvodne alebo z dôvodov ako napr. že I. chcel hračku, s ktorou sa práve hral R.. Bil ho
rukami, rôzne po tvári, po chrbáte, fackoval ho, a tiež občas aj varechou, čo videl aj svedok. Poškodená
a obžalovaný sa počas ich spolužitia k sebe správali dobre, mali sa radi, až ku koncu ich vzťahu nebola
v dome dobrá nálada, pretože poškodená vyvolávala hádky. R. bol dobrý chlapec, svedok ho mal rád,
avšak I. nemal rád, ten bol zlý, bil R. a robil rôzne zlé veci. Byt sa dal odomykať zvnútra, pretože

tam bol taký ten motýlik, takže keby aj otec zvonka zamkol, dalo by sa zvnútra otvoriť. Svedok bol na
Silvestra 2021, aj na Silvestra 2022 v byte u svojho otca. Pri jednom z nich, avšak nevedel už uviesť
pri ktorom, keď sa I. nevedel správať, potom ako znovu zbil R. a vykrikoval, bol zavretý do izby, kým
sa neupokojil. Ani u obžalovaného, ani u poškodenej svedok nikdy nevidel, že by požívali alkoholickénápoje alebo iné drogy. Tiež nebol nikdy svedkom toho, že by sa obžalovaný vyhrážal poškodenej
alebo poškodená obžalovanému. Na Silvestra v roku 2021, aj v roku 2022 boli prítomní okrem svedka,
obžalovaný, poškodená a jej maloleté deti. Sestra H. nebola prítomná na Silvestra v roku 2021, pretože

bola s kamarátkami. Svedkova sestra chodila do domácnosti otca a poškodenej menej často ako on,
možnolendvakrátdotýždňa.I.bývalvizbezavretýporôznudobu,záviselotoodtohonaakodlhotobolo
potrebné, vzhľadom na jeho predchádzajúce správanie. Dochádzalo k tomu možno dvakrát až trikrát do
týždňa. Obžalovaný však I. do izby nezatváral, robila to poškodená. Potom, po nejakom čase ako ho
zavrela, za ním vošla do izby, aby zistila, či sa ukľudnil, a ak áno, tak ho pustila, a ak nie, tak ho tam ešte

nechala. Svedok mal s poškodenou dobrý vzťah, mal ju rád a myslí si, že aj ona jeho. Svedkov vzťah
s otcom bol dobrý, normálne sa bavili. Taktiež ako veľmi dobrý zhodnotil svoj vzťah k sestre H.. Jeho
sestra mala síce s otcom tiež dobrý vzťah, avšak nie až tak ako svedok. Pokiaľ ide o svedkov vzťah so
svojou matkou, tak tento je v súčasnosti už dobrý, hoci v minulosti sa s ňou moc nestretával, ale aj vtedy
by ho hodnotil ako dobrý. V septembri 2019 bol svedok zverený do starostlivosti starého otca z dôvodu,
že obžalovaného vzali do väzby. V novembri 2021 bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej

matky, pretože tam mu bolo lepšie ako u starého otca. V súčasnosti, keď je otec vo väzbe, bol na každej
jeho osobnej návšteve vo väzbe, okrem asi dvoch, a tiež bol s ním v kontakte cez videotelefonický hovor.
Aj po zverení svedka do náhradnej starostlivosti chodil svedok k otcovi tak často ako to uviedol predtým.
Sestra občas išla s nimi aj na prechádzku. Počas detstva svedka, ako aj jeho sestry H. sa k nim otec
správal dobre. Boli tam určité problémy medzi ním a ich matkou, avšak to pre jej alkoholizmus. Otec

nikdy voči svedkovi, ani jeho sestre nepoužil fyzické, resp. neprimerané tresty. Napriek tomu, že svedok
videl u I. P. na tvári monokel, on sa jej nikdy na dôvod nepýtal, pretože nehodnotil svoj vzťah s ňou až
ako tak dobrý, aby si dovolil spýtať sa jej na také veci. To skôr sestra H. s ňou mala bližší vzťah, ona sa
jej na to mohla spýtať. Poškodená v januári 2022 odišla z domácnosti s obžalovaným, a to ku svojmu
bývalému. Svedok ju bol aj s otcom hľadať u rodičov jej bývalého, kde však už nebola, odišla do Českej

republiky. Otec bol z toho veľmi nešťastný a aj potom, počas jej pobytu v ČR mu robila také veci, že mu
občas napísala, že ho miluje, a vzápätí si ho na nejaký čas zablokovala. Svedok nevedel, či mali nejaké
spory alebo z akých dôvodov odišla. A pokiaľ ide o návrat, tiež nevedel, prečo sa k nemu vrátila, len
hádal, že preto, že ho mala rada a otec bol potom z toho celý šťastný a šiel po ňu autom do ČR.
Z (podľa § 269 Trestného poriadku prečítaného listinného dôkazu - „Doplnenie mojej výpovede“ z 19. 7.

2023 z č.l. 180 spisu) vyplynulo, že obžalovaný v písomnej podobe uviedol, že poškodená išla z Ligarexu
bývať ku I. L., s ktorým za strechu nad hlavou mala pomer. Chodila po nociach do herní, pod vplyvom
drog, hrávať automaty, s budúcim otcom jej druhého syna R. P., Q. V.. Počas jej neprítomnosti sa o I.
P. staral I. L. až do rána. Po tom ako sa dozvedel, že poškodená fetuje, ju hneď z bytu vyhodil. Na
čas ju ubytoval Q. V., v záhradnej chatke rodinného domu u jeho rodičov, ale len v nočných hodinách.

Cez deň sa musela so synom túlať po Liptovskom Mikuláši. Poškodená počas obidvoch tehotenstiev
až dodnes užívala pervitín. Pre prípad testov sa dokáže na určitý čas drog vzdať, čo si zatiaľ vynahradí
alkoholom. V puberte mala s ňou jej mama problémy, preto ju dala na deväť mesiacov do zariadenia pre
nezvládnuteľné deti v Lietavskej Lúčke. Od svojej puberty poškodená užívala alkohol v značnej miere.
Pokiaľ je človek dlhodobo týraný, tak si to v jeho okolí niekto všimne. V októbri, resp. v novembri v roku

2022 bola u nich na dva dni na návšteve mama, pričom poškodená mala možnosť sa jej zdôveriť, pokiaľ
by bola týraná, aj s chlapcami, obžalovaný totiž nebol počas návštevy prítomný. Taktiež jej to mohol
povedať minimálne maloletý I.. Na rozvoz chodila poškodená s obžalovaným rada, dobrovoľne, lebo sa
mohli zastaviť u jej starkej v Liskovej. Obžalovaný bral chlapcov za svojich, čo môžu potvrdiť aj jeho deti.
Deti ho oslovovali oco. Svojim blízkym poškodená tvrdila, keď od neho odišla koncom januára 2022, že

sa ho bojí, ale po návrate z ČR mame napísala správu, aby sa nehnevala, lebo to, čo o obžalovanom
povedala, nie je pravda. Jej matke obžalovaný nebol od počiatku sympatický, preto nebol prítomný
ani počas spomínanej návštevy. Raz, keď maloletého I. dala poškodená kľačať do kúta, on sa vymočil
v detskej izbe do hračiek, za čo dostal od nej bitku varechou. Napriek tomu nemal pred ňou rešpekt
a reagoval na ňu tým, že ju kopal, pľul na ňu a nadával jej do debiliek. Učiteľky, aj rodičia detí v Materskej

škole Hradná v Liptovskom Hrádku boli z maloletého I. na nervy, preto ho museli preložiť do Špeciálnej
materskej školy v Liptovskom Jáne. Poškodená upodozrievala obžalovaného, že má inú ženu, robila mu
doma scény, keď išiel von, hlavne, keď bola nafetovaná. Raz sa zavrela v kúpeľni a našiel ju tam ako
pije Savo, a povedala, že chce zomrieť. To ona sa psychicky týrala, lebo si namýšľala, že obžalovaný
má inú, a ani si nevie predstaviť, že by sa ho dotýkala iná žena, že by jej oči vyškriabala, predstava na

to ju psychicky ničí a doháňa do šialenstva.

Z výpovede znalca I. R. G. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, na hlavnom
pojednávanívyplynulo,žetento(popredchádzajúcompotvrdenízáverovobsiahnutýchvjehoznaleckomposudku č. 36/2023 zo 6. 8. 2023, a po prednese jeho podstatného obsahu) uviedol, že pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z lekárskych správ uvedených na konci lekárskeho
posudku. K mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že po prezretí fotodokumentácie (fotografia

z č. l. 524) uviedol, že zranenie vzniklo pôsobením mechanickej sily nárazom alebo tlakom. Niekedy
môžu byť pri údere kameňa aj drobné poškrabania na palci alebo na prstoch, ale nie je to pravidlom.
V predmetnej veci boli popisované následné opuchy a modriny, ktoré sú dôsledkom pôsobenia
mechanickej sily. Znalec uviedol, že nemôže ani potvrdiť, ani vyvrátiť možnosť aj jedného, aj druhého
mechanizmu vzniku zranenia, obidva sú možné, a teda možné je, že k vzniku zranenia došlo úderom

tyčou alebo aj pádom kameňa. Znalec ďalej vysvetlil, že pod výrazom úder, ako mechanizmus
vzniku zranenia v znaleckom posudku myslel aj tlak, teda zranenia vzniknuté tlakom, ako jeden druh
mechanizmu vzniku zranenia. V znaleckom posudku nerobil rozdiely, resp. nezaoberal sa tým, či ten
mechanizmus vzniku zranenia bol skalou alebo tyčou, uviedol, že to bolo tupým predmetom alebo
fyzickou silou. K tomu, či sa jednalo o jeden úder alebo opakované údery sa nevedel vyjadriť, pretože
mechanizmus, ktorý spôsobí zranenie závisí od fyzickej sily. Či bol mechanizmus jeden alebo viac

a zopakoval sa na to isté miesto, to už nemôže povedať. Nemôže na 100 % rozlíšiť, či to bolo spôsobené
v tomto prípade úderom alebo skalou, pretože pôsobenie fyzickej sily je v obidvoch prípadoch.

Zo znaleckého posudku č. 36/2023, uvedeného znalca z 6. 8. 2023 (z č.l. 131 a nasl.), ktorého podstatný
obsahnaúvodsvojejvýpovedetentoznalecvzhľadomnazásaduústnosti abezprostrednostipredniesol

na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že podľa predloženého spisového materiálu a lekárskych správ
utrpela poškodená I. P. tieto zranenia : zlomenina posledného článku palca pravej ruky a zlomenina
základného článku V. prsta ľavej ruky - riešená operačne s poznámkou, že z lekárskeho hľadiska sa
jedná o ťažké zranenia. U jej syna mal. I., podľa zdravotnej dokumentácie poškodeného, znalec zistil
nasledovné zranenia : odreniny a modriny v oblasti nad pravým lakťom a v oblasti predlaktia, modriny na

oboch predkoleniach, povrchová odrenina vo vlasatej časti hlavy, pričom z lekárskeho hľadiska sa jedná
o ľahké zranenia. U druhého syna poškodenej, mal. R., znalec podľa zdravotnej dokumentácie zistil
nasledovné zranenia : pohmoždenie - modrina v oblasti ľavého stehna a sedacej časti tela o veľkosti 4
x 1 cm a 5 x 1 cm pásovitého charakteru, a pohmoždenie, modrina na pravom lýtku o veľkosti 2 x 0,5
cm pásovitého tvaru, pričom z lekárskeho hľadiska sa jedná o ľahké zranenia. Za najpravdepodobnejší

mechanizmus vzniku uvedených zranení u poškodenej pritom znalec uviedol tvrdé, tupé údery tupým
predmetom do hore uvedených častí tela (rúk) poškodenej. U maloletého I. P. za najpravdepodobnejší
mechanizmus hore uvedených zranení uviedol tupé údery rukou alebo tupým úderom a u maloletého R.
P. najpravdepodobnejším mechanizmom uvedených zranení boli podľa znalca tupé údery rukou alebo
tupým úderom. Útokmi (vzhľadom na časti tela, kde útoky smerovali a intenzitu útokov, ako aj charakter

predmetu) za týchto okolností týmto mechanizmom nemohlo dôjsť k zraneniam životne dôležitých
orgánov, pretože tomu nezodpovedala intenzita úderu, resp. úderov, a ani lokalizácia úderu, resp.
úderov. Obmedzenie v obvyklom spôsobe živote u poškodenej spočívalo v operácii, vo fixácii a následne
v rehabilitácii, hlavne malíčka na ľavej ruke, a tým aj v nemožnosti plného používania rúk. U maloletých
poškodených I. a R., to bolo prakticky bez obmedzenia v obvyklom spôsobe života a v prípade výrazných

bolestí, išlo o bolesť jeden maximálne dva dni. Podľa zdravotnej dokumentácie určil znalec znaleckým
posudkom dobu PN, liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života u poškodenej v trvaní osem až
desať týždňov, u maloletého I. v trvaní do sedem dní a u maloletého R. P. takisto do sedem dní. K trvalým
následkom uviedol, že tieto sa hodnotia najskôr rok po úraze, ale vzhľadom na rozsah zistených zranení
u poškodenej uvádza, že zranenia by nemali zanechať žiadne hodnotiteľné trvalé následky, t.j. následky

zistené po roku od úrazu. Pokiaľ ide o maloletých I. a R. P., tak vo vzťahu k obidvom zhodne znalec
uviedol, že zranenia by nemali zanechať žiadne hodnotiteľné trvalé následky, teda následky zistené po
roku od úrazu. Pokiaľ ide o poškodenú, tam znalec uviedol celkové bodové hodnotenie bolestného podľa
zákona č. 437/2004 Z.z. na zraneniach spolu 60 bodov a u I. P. spolu 35 bodov a u R. P. spolu 30 bodov.

Z lekárskej správy z odborného vyšetrenia z urgentného príjmu Liptovskej nemocnice s poliklinikou
MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš z 30. 4. 2023 (na č.l. 198 spisu) vyplynulo, že uvedeného dňa
bol u poškodenej urobený diagnostický záver : „fractura disphysis phal. prox. dig. V. manus l. sin. cum
dislocatione ad axim fractura phal. dist. pollicis manus l. dx.“, pričom v anamnéze je (okrem iného) tiež
uvedené, že jej padol kameň na ruku, pričom ako medikácia bol určený SD, šatkový záves.

Z lekárskej správy chirurgickej ambulancie Polikliniky Liptovský Mikuláš z 5. 5. 2023 (č.l. 199 spisu)
súd zistil, že ako diagnóza je uvedená : „fractura bassis ossis phalang. distal. dig. l. man. l. dx, fractura
ossis phalang. proximal. dig. V man. l. sin. dislocata“, pričom poškodenej bolo odporučené hlásiťsa na traumatologickej ambulancii v Liptovskej nemocnici s poliklinikou Liptovský Mikuláš, ohľadom
operačného riešenia zlomeniny malíčka ľavej ruky.

Z prepúšťacej správy z ortopedickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine z 12. 5. 2023 (na č.l. 200
- 201 spisu) vyplynulo, že u poškodenej bola realizovaná operačná terapia - otvorená repozícia trieštivej
zlomeniny proximálneho článku malíčka ľavej ruky, osteosyntéza 1,5 mm LCP dlahou (synthes).

Z lekárskej správy všeobecného lekára pre deti a dorast z 10. 5. 2023 (na č.l. 215 spisu) vyplynulo,

že mal. R. P. bol vyšetrený 5. 5. 2023 u I. K. v Liptovskom Mikuláši s tým, že dieťa bolo bité k dátumu
tohto vyšetrenia, je to asi týždeň, hematómy na ľavom stehne, pod gluteom dva pásovité o veľkosti 4
x 1 cm a 5 x 1 cm, na pravom lýtku dvakrát 0,5 cm, ktoré sú v štádiu rezorpcie, dieťa je vystrašené,
nechce spolupracovať.

Z lekárskej správy všeobecnej lekárky pre deti a dorast 10. 5. 2023 (z č.l. 216 spisu) na I. P. vyplýva, že

dieťa je z nefunkčnej rodiny a bolo bité otcom, varechou a rukou, toho času má škrabanec s krustou pod
pravým lakťom na predlaktí 4 cm x 0,2 cm, početné bodovité modriny na predkoleniach, pravom ramene,
Na predlaktí malý škrabanec, vo vlasatej časti hlavy hematómy sú v štádiu rezorpcie asi týždeň staré.

Z prepúšťacej správy z kliniky detí a dorastu univerzitnej nemocnice Martin, oddelenie dojčiat a batoliat

z 12. 5. 2023 (z č.l. 217 spisu) vyplynulo, že má mal. R. P. na tele početné hematómy a exkoriácie
v štádiu hojenia rôzneho dáta, matka pritom udáva fyzické násilie na deťoch od partnera, maloletý je
výrazne negativistický, plače, na ľavej hornej končatine má jazvu po porezaní a medzi diagnostickými
závermi sa nachádza aj suspektný syndróm týraného dieťaťa.

Z prepúšťacej správy z kliniky detí a dorastu univerzitnej nemocnice Martin, oddelenie dojčiat a batoliat
z 12. 5. 2023 (z č.l. 218 spisu) súd zistil, že u mal. I. P. sa konštatujú početné hematómy v štádiu hojenia
rôzneho dáta, pričom matka udáva fyzické násilie od partnera. V sakrálnej oblasti jazva staršieho dáta
vo veľkosti 2 cm x 0,3 cm. Medzi diagnostickými závermi sa nachádza aj suspektný syndróm týraného
dieťaťa.

Zo správy o mal. R. P., vyhotovenej Liptovskou nemocnicou s poliklinikou I. T. K. G. I. z 22. 5. 2023,
adresovanej OR PZ Liptovský Mikuláš, odboru kriminálnej polície vyplynulo, že lekárka, ktorej meno
je uvedené pod touto správou (I. P. K. - ambulancia pre deti a dorast) uviedla, že 5. 5. 2023 prišla
poškodená k nej ju informovať o rodinnej situácii, pričom uviedla, že žije s priateľom, ktorý ju a jej deti

týra psychicky, aj fyzicky, pričom podrobne popísala ako sa chová ku nej a ku deťom. Poškodenej zlomil
obidve ruky tyčou od sušiča. Mal. R. mal modriny na chrbáte, aj na ľavom stehne a boku. Poškodená
udávala, že jej priateľ deti bije, zastrašuje, nadáva im, vyhráža sa všetkým. Bola rozrušená a vystrašená.
Celý čas plakala, bála sa, že ak niekomu povie, čo sa v domácnosti deje, jej priateľ ju nájde a zabije
ju aj deti. Prišla poprosiť o pomoc pre deti. Starší syn bol v tom čase s matkiným priateľom v práci

na rozvoze. Dieťa bolo vyšetrené, pričom boli zistené známky násilia - pruhovité hematómy na ľavom
stehne a ľavom boku, tiež niekoľko drobných hematómov na chrbáte. Matka pritom uviedla, že dieťa bolo
zbité partnerom. Posledné dva týždne sa násilie v domácnosti stupňovalo, predchádzajúce vyšetrenie
bolo 4. 11. 2023, pre respiračný infekt, a pri vstupnej prehliadke 8. 8. 2022 dieťa nemalo na koži známky
násilia. Lekárka v tejto správe ďalej uvádza, že následne kontaktovala pána M. z krízového centra, ktorý

pomohol v koordinácii ďalších krokov. Matka odišla s maloletým do centra, kde koordinovali ďalšie kroky.
Vo vzťahu k mal. I. P. lekárka uviedla, že je takisto pacientom jej ambulancie od 22. 9. 2022. Naposledy
bol v ich ambulancii v sprievode matky 14. 4. 2023. Vtedy matka prišla hovoriť o problémovom správaní
dieťaťa, pretože učiteľky sa sťažovali na správanie, že dieťa býva agresívne voči iným deťom, ale aj voči
sebe.Vtedymatkauviedla,žeI.jesvedkomnásilnéhosprávaniamatkinhopriateľavminulosti,ažechodí

k psychologičke na terapie hrou, odporúčané bolo pedopsychiatrické vyšetrenie. Pri vstupnej prehliadke
22. 9. 2022 mal len drobné hematómy na predkoleniach, bežne sa nachádzajúce u predškolský detí,
iné známky násilia nemal. Dňa 5. 5. 2023 mala pani P. obidve predlaktia zasadrované, uviedla, že ruky
jej zlomil priateľ, udrel ju tyčou od sušiča, avšak pri ošetrení na chirurgii uviedla, že jej spadol na ruky
kameň. Bála sa povedať pravdu, pretože následne by ju priateľ opäť zbil. Na fotodokumentácii na č.l.

203 sa nachádzajú fotografie ženy a detí, na ktorých tieto osoby majú zachytené modriny jazvy a chrasty
na rôznych častiach tela. Uvedená fotodokumentácia pochádza z mobilného telefónu poškodenej I. P..Na fotodokumentácii na č. l. 220 až 222 spisu sa nachádzajú tri fotografie R. P., kde na ľavom stehne
a ľavom boku vidno viacpočetné modriny pruhovitého tvaru, na chrbte drobné kruhovité modriny.

Z lekárskej správy primárky psychiatrického oddelenia Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana
Stodolu Liptovský Mikuláš z 11. 7. 2023 (z č.l. 224 spisu) vyplynulo, že obžalovaný sa v ich ambulancii
liečil v rokoch 2018 až 2021 pre zmiešanú anxiózne depresívnu poruchu u akcentovanej osobnosti
apatologickéhráčstvo,hospitalizovanýnebol,liečbabolaprerušenápočasväzobnéhostíhania.Nejedná
sa o závažné diagnózy, ktoré by narušili jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v súvislosti s činom,

pre ktorý je trestne stíhaný, a v tomto zmysle nevidela dôvod na prizvanie znalca. Vo februári 2023 bol
vyšetrený jednorazovo v ich psychiatrickej ambulancie na základe nariadenia dopravného inšpektorátu,
nakoľko viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykových látok (psychostimulancií.) Výsledky na drogy
mal vtedy negatívne, uvádzal, že drogy užil jednorazovo, a že ich pravidelne neužíva. Vzhľadom na
to, že medzi rokmi 2021 až 2023 nemajú informácie o tom, že by došlo k rozvoju závislosti alebo že
by bolo nejak preukázané, že obžalovaný pravidelne konzumuje drogy, tak uvedená skutočnosť tiež

nezadáva dôvod na prizvanie znalca. Na prizvanie znalca by bolo potrebné, aby spáchal skutky pod
vplyvom návykovej látky.

Z uznesenia OR PZ, odboru kriminálnej polície Liptovský Mikuláš z 21. 6. 2019, ČVS : ORP-270/1-VYS-
LM-2019 (z č.l. 126 a nasl. spisu) súd zistil, že týmto uznesením bolo začaté trestné stíhanie a súčasne

vznesené obvinenie obžalovanému za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, a zároveň za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že obžalovaný

19. 6. 2019 v Liptovskom Mikuláši, v byte na adrese C. XXX slovne a fyzicky napadol svoju družku A.
J., nar. XX. X. XXXX, pričom jej nadával, že je kurva, špinavá kurva, devka, hnoj a žiadal od nej, aby
mu povedala s kým sa vyspala, na čo ju začal biť, taktiež vzal mobilný telefón poškodenej a udrel ju ním
jedenkrát do tváre v oblasti úst a jedenkrát v oblasti čela. Potom ju otvorenou dlaňou pravej ruky po tvári
približne 10krát udrel a ďalej ju bil v období dvoch hodín v polhodinových intervaloch s prestávkami po

celomteleataktiežpotomvzalkuchynskýnôžapovedaljej,žejuzabijeaksamuneprizná,žesavyspala
s chlapom z Iľanova, ukazoval jej nôž a hovoril jej pozri aký je ostrý a taktiež poškodenej povedal, že
týmto nožom ju môže kľudne zabiť, následne poškodenej povedal, že mu má ukázať dom v Iľanove kde
býva ten chlap, s ktorým sa vyspala, s čím poškodená súhlasila, aby mala od neho pokoj. A tvárila sa, že
sa oblieka. Následne obžalovaný poškodenej povedal, že ak mu nepôjde ukázať ten dom v Iľanove, tak

ju zabije. Taktiež poškodenej povedal, že aby sa ani len nepokúšala kričať, keď pôjdu k jeho auto, lebo
ju zapichne pred ľuďmi na ulici a potom zapichne seba, na čo potom obžalovaný a poškodená nastúpili
do osobného motorového vozidla, obžalovaný autom zašiel do Iľanova, pričom jazdil po obci, chcel od
poškodenej, aby mu ukázala dom, kde býva ten chlap čo s ním mala spať. Potom ako prešiel obcou, tak
za obcou zastavil auto na lúke a poškodenej povedal miláčik a teraz mi povieš pravdu, lebo ťa zabijem,

a poškodená obžalovanému povedala, že s nikým nespala na čo ju zdrapil za vlasy a začal jej búchať
hlavou o okno, bil ju päsťami do stehien a po celom tele, potom vybral rozkladací nôž, ktorý mal v aute
a povedal poškodenej, že ju zabije, keď mu nepovie pravdu. Pritlačil jej hlavu na okno v aute a priložil
jej nôž na krk a trochu ju porezal, pričom od poškodenej stále chcel, aby mu povedala pravdu, na čo
poškodená nadobudla pocit, že ju zabije, lebo v bití pokračoval asi 2 hodiny a stále od nej požadoval,

aby sa priznala, že mu bola neverná, takto to trvalo až do večera, kedy obaja nasadli do auta obvineného
a išli do Iľanova, pričom za obcou Iľanovo opäť odstavil auto, znovu od poškodenej chcel vedieť kde
býva ten chlap, s ktorým sa mala vyspať, na čo mu poškodená z dôvodu únavy ukázala na neznámy dom
v Iľanove, kedy obvinený povedal, že sa tam prídu pozrieť znovu zajtra cez deň a odišiel autom domov,
pričom potom čo vstúpil do bytu na ulici C. XXX A. G. I., zamkol byt a kľúče od bytu schoval a ráno

predtým ako odišiel z bytu poškodenej povedal nerob kokotiny miláčik a odišiel z bytu. Neskôr sa do bytu
vrátil a medzitým telefonicky kontaktoval poškodenú, či je v byte až do jeho návratu, pričom potom ešte
jedenkrát poškodenú fyzicky napadol a to tak, že jej dal facku a zamkol byt a kľúče schoval. A až večer
jej dovolil opustiť byt s tým, aby mu išla kúpiť jedlo. Obžalovaný sa voči poškodenej dopúšťal v období
posledného roka fyzického a verbálneho násilia s intenzitou asi trikrát za mesiac, pričom poškodenej sa

vyhrážal, že v prípade, že ho opustí ju zabije.

Z uznesenia OR PZ, odboru kriminálnej polície Liptovský Mikuláš z 13. 9. 2019, ČVS : ORP-270/1-
VYS-LM-2019 (na č. l. 230 a nasl. spisu) vyplynulo, že týmto uznesením bolo začaté trestné stíhaniea súčasne vznesené obvinenie obžalovanému pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona a to na tom skutkovom základe, že dňa 14. 6. 2019 v čase asi okolo 15.30 hod. pred reštauráciou
Kozel club 20 v Liptovskom Mikuláši obvinený zastavil M. R., ktorému vytýkal, že prostredníctvom sms

správ urážal jeho priateľku A. J., na čo mu menovaný začal nadávať, že je kokot a jeho priateľka je
kurva, na čo obvinený reagoval tak, že M. R. udrel po tvári otvorenou dlaňou čomu sa tento začal brániť
a došlo medzi nimi k bitke, počas ktorej sa obaja navzájom udierali päsťami najskôr postojačky a potom
M. R. padol na zem, kde ho obvinený dvakrát kopol. Predmetný konflikt ukončil až C. I., ktorý obvineného
a M. R. od seba oddelil.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2Pv 244/19/5505-42 z 28. 11. 2019,
s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti k 3. 1. 2020 (z č. l. 234 a nasl. spisu) mal súd
preukázané, že v trestnej veci obžalovaného, v ktorej bol trestne stíhaný pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorých skutkov sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom

v predchádzajúcich dvoch uzneseniach o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia obžalovanému,
podľa § 216 ods. 1 Tr. poriadku podmienečne zastavuje trestné stíhanie, pričom súčasne podľa § 216
ods. 2 Tr. poriadku mu bola určená skúšobná doba v trvaní 36 mesiacov. Z odôvodnenia tohto uznesenia
vyplynulo, že obžalovaný vyhlásil, že spáchal skutky, ktoré sú mu kladené za vinu.

Z e-mailovej komunikácie medzi I. C. J. a P. O., zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš z 29. 10. 2020 (na č.l. 572 spisu) súd zistil, že poškodená po pôrode mal. R. P., nar.
XX. X. XXXX predčasne odišla z pôrodnice na vlastnú žiadosť skôr, a po prepustení z novorodeneckého
oddelenia do poradne neprišla načas, vždy s dvoj, trojhodinovým meškaním, po opakovanom telefonáte
z ambulancie. Dňa 9. 10. 2020 bol maloletý prepustený z novorodeneckého oddelenia s hmotnosťou

2.360 g, a 15. 10. 2020 bol prevážený na detskej ambulancii s výsledkom 2.320 g. Dieťa vzhľadom
na neprospievanie bolo odoslané na hospitalizáciu 15. 10. 2020. Matka s dieťaťom nechcela ísť ako
doprovod, nakoniec po telefonickom dohovore bola prijatá aj so starším synom. Počas hospitalizácie od
15. 10. do 19. 10. 2020 dieťa bolo bez ťažkostí, pilo pekne, dostatočné dávky, pravidelne, prospievalo.
Hmotnosť pri prepustení z hospitalizácie bola 2.650 g. Matka od dieťaťa odišla hneď druhý deň po

prijatí. Na hospitalizáciu sa mali dostaviť v doobedňajších hodinách, prišli na príjem až v popoludňajších
hodinách. Týždeň po prepustení z oddelenia bolo preváženie s výsledkom 2.660 g. Lekárka mala
pochybnosti o dostatočnej starostlivosti a kŕmení dieťaťa, preto poprosila o prešetrenie sociálneho stavu
v rodine, nakoľko starostlivosť o dieťa nie je podľa nej dostačujúca. Navyše starší súrodenec mal prejavy
agresivity. Matka žila toho času s deťmi sama.

Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Liptovský Mikuláš z 12. 3.
2021 sp. zn. : Cp/2021/000095 (z č. l. 575 spisu) súd zistil, že mal. I. P., nar. XX. X. XXXX je klientom
ich centra od marca 2021, na diagnostické vyšetrenia bol odporúčaný z materskej škôlky, kde bol po
dvoch dňoch adaptačného pobytu vylúčený z dôvodu nevyspytateľného správania, nerešpektovania

pokynov a inštrukcií, a brachiálnej agresivity voči deťom aj pedagógom. Rodinná situácia sa opisuje
ako neštandardná, matka vychováva sama dvoch mal. chlapcov I. a R., pričom žije len z materského
príspevku. Bola konštatovaná absencia rodinných a priateľských väzieb. Z uvedenej správy vyplynul
záver, že ide o rodinnými pomermi podmienené poruchy správania instabilita, hyperaktivita, suspektne
na podklade nedostatočnej emocionálnej, sociálnej a psychickej saturácie potrieb, nevhodná rodinná

výchova, zaostávajúci psychomotorický vývoj.

Zo správ o povesti na obžalovaného od obce Podtureň z 13. 9. 2023 (na č.l. 239 spisu) z 15. 10. 2024
(č.l. 336) súd zistil, že obžalovaný býval v obci Podtureň v obecnom nájomnom byte spolu s družkou
a dvoma maloletými deťmi, pričom k 4. 5. 2014 bola s menovaným a jeho družkou ukončená nájomná

zmluva a od tohto dátumu v obci nebýva, ani sa v nej nezdržiava, avšak trvalý pobyt si do súčasnosti
nezmenil, pričom nemajú ďalšie bližšie informácie o menovanom.

Z fotodokumentácie na č. l. 188 až 197 spisu, ktorá sa týka najmä konverzácií z mobilného telefónu
poškodenej I. P. súd zistil, že táto obsahuje snímky obrazovky mobilného telefónu, na ktorých je

zachytená komunikácia s osobou označenou ako A., pričom v rámci jednej komunikácie z 30. apríla
vyplýva, že poškodená čakala u lekára, kým vybavia iného pacienta, ktorý je dnu, bola na röntgene, má
bolesti a komunikuje s A., ktorý sa jej ospravedlňuje a navzájom si vyznávajú lásku, pričom v závererozoberajú, že poškodená mala ísť k I. a stretla muža menom J. v tomto lekárskom zariadení. Pomedzi
to sú tiež údaje o zaslaných hlasových správach.

Z (na hlavnom pojednávaní oboznámeného) zvukového záznamu z CD z prílohovej obálky (na č.l. 666
spisu), ktorý bol predložený splnomocnencom poškodených, a podľa ktorého má ísť o hlasové správy od
obžalovaného posielané poškodenej v období, keď dochádzalo ku skutku, ktorý je predmetom trestného
stíhania vyplynulo, že sa v ňom nachádzajú hlasové správy obžalovaného v nasledovnom znení :

„Nič a čo by ťa malo čakať zas, aké zas preboha, čo ťa už dakedy niečo čakalo alebo čo? Nič, no
len dúfam, že si to rozmyslíš, keď prídem domov a povieš aj to ako ste sa spolu bavili čo ste si vtedy
rozprávali všetko budeš rozprávať. Ty čo si, čo nedvíhaš mi telefón skurvený? ...telefón do Boha. Boha
robíš mi nervy? Boha nenajeb ma do piči, lebo už dneska poletíš do piči ty, ti vravím, pôjdeš holá bosá.
Zdvihni mi ten telefón. Dobre, ako chceš, do piči ten telefón mi nehaj doma, budeš v piči, keď ja budem
doma, tak pôjdeš tak ako minule, pôjdeš bez ničoho, holá, bosá, hej? Keď piču si zo mňa robíš, nedvíhaš

mi, tak to urobím tak. Som zvedavý, akú zas výhovorku ideš mať, že si..., že si nepočula alebo čo pane
Bože na čo je tebe telefón, ja ti len sľubujem, ale dobre pôjde do piči, a jebnem ho o stenu a budeš
spokojná. Či čo tam sa jebeš s dakým? Boha, ale to by som ti hlavu rozjebal. Ja už som skoro pri
Hypernove, už sa blížim, tak makaj, makaj, budem ťa čakať.“

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. : 1P/93/2021 vyplynulo, že návrh na začatie tohto konania bol spísaný
formou zápisnice napísanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbore sociálnych vecí a rodiny,
oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Liptovskom Mikuláši 26. 7. 2021 M. C. S.,
kedy sa bez predvolania k nemu dostavila poškodená a požiadala ho, aby s ňou spísal návrh na úpravu
výkonurodičovskýchprávapovinností,akoajnávrhnavydanieneodkladnéhoopatreniapodľaCivilného

mimosporového poriadku (§ 366 a § 367) - osobitná starostlivosť a výživné vo vzťahu k mal. dieťaťu R.
P., ktorého otcom je Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X, G. I., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v Sučanoch. V odôvodnení tohto návrhu bolo uvedené, že navrhovateľka (poškodená) býva sama s mal.
I. P., nar. XX. X. XXXX a R. P., nar. XX. X. XXXX v dvojizbovom byte na adrese M., presné popisné
číslo uviesť nevedela, identifikovala to miesto ako zelená bytovka pri bývalých štátnych majetkoch, kde

sa jedná o nájomný byt. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, jej príjem je rodičovský príspevok
a prídavky na dieťa spolu vo výške cca. 326 eur. Otec dieťaťa jej zatiaľ dvakrát poslal peniaze, raz to
bolo 30 eur a raz 35 eur, inak na výživu mal. R. neprispieval. Otcovstvo k mal. I. zdôraznila poškodená,
že nechce riešiť. Iný príjem nemá. Občas jej finančne pomôžu rodičia, alebo starí rodičia zo strany
mal. R.. Hradí si nájom vrátane energií vo výške 320 eur, má telefón, dobíja si kredit 8 eur, lieky pre

mal. R. vo výške priemerne 20 eur mesačne, stravu a ošatenie, drogériu, v tomto smere má bežné
výdavky. Mal. R. dostával špeciálne mlieko do 3 mesiacov 22 eur. Teraz kupuje Nutrilon za 15 eur.
Minie 2 až 3 krabičky mesačne, plienky 3 balíky za 15 až 20 eur mesačne, krém na zadoček vo výške
6 eur. Mal. I. má nastúpiť od septembra 2021 do MŠ na ulici Vranovskej. Uvažuje, že mal. R. dá do
jasličiek a ona sa zamestná. Mal. R. navštevuje fyzioterapeutku, za jedno sedenie platí 12 eur, chodia raz

dvakrát do mesiaca. Zvýšené výdavky poškodená mala, keď chodili do Martina a mal. R. tam absolvoval
očkovanie a bola mu podaná látka synagys. Na benzín potrebovala 30 eur. Išlo o 5 očkovaní, preplácala
to poisťovňa, raz tam bola na kontrolnom vyšetrení a majú ísť znova v marci 2022. Ošetrujúcou lekárkou
detí je I. J.. Mal. R. je predčasne narodený. Otec mal. R. je vo výkone trestu odňatia slobody v Sučanoch,
otecsazaujímaomal.prostredníctvomstaréhootca,taktomuposielaajfotky.Vtejtosúvislostipožiadala

navrhovateľka, aby súd do rozhodnutia vo veci samej vydal neodkladné opatrenie, ktorým zverí mal.
R. P. do starostlivosti poškodenej a otcovi Q. V. nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere s tým, že po
riadne vykonanom dokazovaní, aby súd vo veci samej rozhodol rozsudkom, ktorým zverí mal. R. P. do
osobnejstarostlivostimatkystým,žematkabudezastupovaťaspravovaťmajetokmaloletéhovbežných
veciach a otec bude povinný prispievať na výživu mal. R. P. výživným vo výške 100 eur mesačne odo

dňa podania návrhu na súd. Výslovne uviedla, že styk otca s mal. R. P. nežiada upraviť. Z uznesenia
č. k. : 1P/93/2021 - 13 zo 4. 8. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 8. 2021 a vykonateľnosť 12. 8.
2021 vyplynulo, že v tejto veci bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia
dieťaťa do jej osobnej starostlivosti zamietnutý a súd nariadil neodkladné opatrenie, že otec je až do
vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. : 1P/93/2021 povinný

prispievať na výživu mal. R. P., nar. XX. X. XXXX výživným mesačne vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine v spojení s § 2 písm. c)
zákon č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred,
k rukám matky maloletého. Zo správy z ÚVTOS pre mladistvých, oddelenie ekonomiky Sučany z 13.1. 2022 vyplynulo, že Q. V. je počas výkonu trestu odňatia slobody v ich ústave pracovne zaradený
s tým, že pracovná odmena za obdobie posledných 12 mesiacov je uvedená v prílohe listu. Zo správy
ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, oddelenie služieb pre občana zo 14. 1. 2022 vyplynulo, že poškodená je

poberateľkou prídavku na dve deti, poberateľkou rodičovského príspevku, obidva s dobou vyplácania za
rok 2021 v prílohe listu. V spise sa tiež nachádza správa ÚPSVaR Liptovský Mikuláš z odboru sociálnych
vecí a rodiny z 28. 1. 2022 o pomeroch v rodine v súvislosti s mal. R. P., kde sa uvádza, že poškodená
býva spolu so svojimi deťmi R. a I. pri priateľovi, ktorý má obžalovaný v nájomnom byte na ulici M. XX/
X, G. I. - M.. Matka sa podľa tejto správy asi pred mesiacom v rámci bytovky presťahovala spolu s deťmi

k priateľovi, byt pozostáva z detskej izby, kuchyne spojenej s obývačkou, predsiene, kúpeľne a WC,
domácnosť je zariadená napojená na energie, udržiavaná v čistote a poriadku, prostredie je podnetné na
výchovu a starostlivosť, matka je na rodičovskej dovolenke, jej partner je zamestnaný. Spolupodieľajú sa
na chode domácnosti, matkin príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu vo výške 326,90
eur a otec mal. R. jej hradí výživné vo výške 43 eur, iný príjem nemá. Otcovstvo k mal. I. nie je určené.
Výživné jej začalo chodiť od októbra 2021. Ďalej sú tam podrobne rozpísané výdavky domácnosti mal.

dieťaťa, opisuje sa tam, že matka chodí s mal. deťmi na rôzne vyšetrenia do Martina. Otec Q. V. je stále
vo výkone trestu odňatia slobody v Martine, matka s ním nie je v kontakte, je v kontakte so starým otcom
mal. R., ktorý sa o neho aktívne zaujíma a berie si ho k sebe a pomáha matke. Starý otec posiela fotky
maloletého otcovi. Matka trvá na podanom návrhu zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a určiť
výživné vo výške 100 eur a styk neupraviť. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní z 3. 2. 2022 v tejto veci

vyplýva, že v rámci pojednávania bola vypočutá poškodená, kde uviedla, že trvá na podanom návrhu,
ďalej tam uvádza, že s partnerom bývajú spolu len 1 mesiac, teda s obžalovaným. Výdavky na bývanie
uhrádzajú na polovicu, nájomné sa platí vo výške 320 eur. Mal. R. bol naposledy v kontakte so svojim
otcomniekedyminulýrok,kedyboljehootecunichnanávšteve.Synjestálechorľavý,možnokvôlitomu,
že je predčasne narodený. Výživné jej bolo prvýkrát poslané z výkonu trestu v júli 2021 vo výške 43,61

eur, a takto je jej platené doteraz. Bolo jej zaplatené už i v januári, vo februári zatiaľ nie. Starý otec R. jej
vypomáha, a keď jej chýbajú peniaze, môže sa na neho obrátiť, takisto aj na svoju rodinu. Keď niekde
súrne potrebuje ísť, tak starý otec syna zoberie na jednu, dve hodiny, avšak snaží sa mu ho nedávať,
pretožejestaršíamázdravotnéproblémy.Bezfinančnejpomocijejpríbuznýchastaréhootcabytourčite
nezvládla. Otec dostáva fotografie R. od starého otca. Poškodená uvádza, že nemá iný zdroj príjmu,

než ktorý bol uvedený v správach. Má zvýšené výdavky v súvislosti s lekárskou starostlivosťou, pretože
syn býva chorľavý. Následne bol vypočutý Q. V., ktorý uviedol, že s návrhom matky súhlasí čiastočne,
súhlasí s tým, aby momentálne bol syn zverený do osobnej starostlivosti matky, ale po ukončení výkonu
trestu odňatia slobody bude žiadať o zverenie syna do striedavej osobnej starostlivosti. V tomto štádiu
tiež súhlasil s tým, aby matka zastupovala syna a spravovala jeho majetok v bežných veciach. Čo sa

týka výživného, tak doposiaľ uhradená suma výživného by mala postačovať na úhradu výdavkov syna,
uvádza tam podrobný prehľad peňazí, ktoré dostala na maloletého aj od starého otca, a ďalej tam tiež
uvádza, že u neho prichádza do úvahy podmienečné prepustenie zhruba o 1,5 roka a v ústave na výkon
trestu pracuje každý deň. S otcom komunikuje aj o synovi a dostáva aj jeho fotografie. Ako zistil, že
Tomášova matka, teda poškodená má priateľa prestal s ňou komunikovať, pretože to nemá podľa neho

význam. Ďalej uviedol, že nemá ďalšie vyživovacie povinnosti má len 1 dieťa R.. Následne Q. V. uviedol,
že podľa informácií od susedov má vedomosť o tom, že partner matky jeho syna A. B. má matku údajne
fyzicky napádať za prítomnosti jeho syna a aj jej druhého syna I. a má vážne obavy o jeho život a zdravie.
Požiadal súd, aby bola matka vyťažená konkrétne k týmto skutočnostiam, teda v akom prostredí žije
ich syn a či v celej veci podala trestné oznámenie na správanie jej partnera. Na čo následne matka ku

výpovedi otca uviedla, že by sa chcela spýtať otca, či má nejaké dôkazy o tom, koľko dostala peňazí
ako uvádza, pretože ona si to nezapisovala, koľko dostala, a tie sumy jej prídu strašne vysoké. Nemala
žiadne záznamy o poskytovaní týchto prostriedkov a neverí, že ich má aj starý otec. Tieto peniaze sa jej
poskytovali v hotovosti pri rôznych príležitostiach. Peniaze jej nedával len pán V., ale aj jej matka. Starý
otec je rád, že môže byť s vnukom a povedal, že jej pomôže a zo začiatku jej veľakrát pchal peniaze,

aj keď mu povedala, že peniaze má, a že ich nepotrebuje. Čo sa týka tvrdenia o fyzickom napádaní jej
partnerom nie je to pravda, spýtala sa, že či vyzerá tak, že je fyzicky napadnutá, a že žiadne trestné
oznámenie nepodávala a ani ho nehodlá podať, a nevie odkiaľ má protistrana takéto informácie. Na
to otec uviedol, že mal informácie od susedov, ktorí už na tom mieste nebývajú, že údajne mal. I. mal
hystericky kričať „nebi mi mamu“, čo mali počuť aj susedia spoza dverí a mali aj klopať na dvere, aby sa

nebili. Na to matka uviedla, že to nie je pravda a otec uviedol, že minulý rok prišla poškodená s obidvoma
deťmi v auguste o jedenástej večer za jeho otcom s monoklom a s rozkopaným viečkom a s rozkopanými
rebrami, sťažovala sa a vravela mu nech jej hľadá ubytovanie, tak začali hľadať ubytovanie a chcela sa
z tej bytovky odsťahovať. V nedeľu sa vrátila naspäť a potom povedala jeho otcovi, že už nech nehľadáubytovanie, že je všetko v poriadku. Toto poškodená poprela a spýtala sa kde mala v tú noc alebo tú
nedeľu spať, na to otec uviedol, že to nevie. Následne matka uviedla, že návrh podávala ona na žiadosť
pána V. R. starého otca, pretože chcela aby mal jeho syn nejaký doklad o tom, že jej výživné platí, lebo

dovtedy bolo od neho poslaných len dvakrát asi po 30 eur. Starý otec tiež povedal, že v starostlivosti s R.
jej pomôže. Následne kolízny opatrovník uviedol, že oni neevidujú žiaden podnet týkajúci sa domáceho
násilia v rodine a na základe informácií, ktoré odzneli je povinný to preveriť. A potom ak bude mať pán
V. záujem môže mu doručiť aj písomné vyjadrenie, na čo on povedal, že záujem má. Následne bol
vyhlásený rozsudok.

Z odpovede na žiadosť o priloženie úradných záznamov z 30. 4. 2024 (z č. l. 630 spisu) vyplynulo, že
riaditeľ OR PZ v Liptovskom Mikuláši, odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Liptovský
Mikuláš oznámil tunajšiemu súdu, že v prílohe zasiela záznamy zo služby hliadok, ktoré preverovali
oznámenia na adrese M. N. XXXX, A. G. I. v súvislosti s osobami obžalovaného a poškodenej a jej
dvoch synov I. a R. v období január až február 2022 a potom 5. 5. 2023.

Zo záznamu zo služby z 5. 5. 2023 (na č.l. 631 spisu), ktorý záznam bol vyhotovený OO PZ Liptovský
Mikuláš, podpráporčíkom Q. K. W. a strážmajsterkou P. Q. vyplýva, že v čase od 13.13 hod. do 13.57
hod. bola realizovaná udalosť, kedy hliadka vykonala asistenciu ÚPSVaR pri prevzatí dieťaťa matkou,
a to I. P., nar. X. X. XXXX, pričom asistencia bola vykonaná bez nedostatkov.

Zo záznamu zo služby vyhotoveného OO PZ Liptovský Mikuláš a podpísaného podpráporčíkom M.
J. a strážmajsterkou P. J. (na č.l. 632 spisu) vyplynulo, že majú evidovanú ako udalosť týkajúcu sa
občianskehospolunažívania,išlooudalosťzčasuod10.26hod.do11.36hod.,naadreseG.I.,M.XXXX/
XX, kedy o 10.26 hod. boli vyslaní na preverenie oznámenia od I. P., ktorú mal napadnúť priateľ, ktorý

bol agresívny, a po príchode na miesto sa skontaktovali s oznamovateľkou, ktorá bola stotožnená ako
poškodená,aktoráuviedla,žemedziňouaA.B.došlokslovnejhádke,počasktorejnedošlokfyzickému
napadnutiu, následne sa spolu presunuli do bytového domu, v ktorom sa nachádzal obžalovaný,
menovaná si z bytu zobrala svoje veci, pričom za prítomnosti hliadky nedochádzalo ku žiadnemu
protiprávnemu konaniu, a následne oznamovateľka z bytu spolu s deťmi odišla bez protiprávneho

konania.

Z oznámenia Špeciálnej základnej školy s materskou školou internátnou v Liptovskom Jáne z 19.
5. 2023, o nedbalej predškolskej dochádzke (z č.l. 636 spisu) vyplynulo, že I. P., syn poškodenej
vykazoval v školskom roku 2022/2023 od 9. 5. 2023 absenciu z vyučovania v rozsahu deviatich dní,

nakoľko zákonný zástupca nedoručil ospravedlnenie. Je tam však uvedená súčasne poznámka, že sa
jedná o rodinu, ktorá sa momentálne nachádza na utajenom mieste, z dôvodu údajného psychického
a fyzického týrania priateľom matky. Uvedené oznámenie o nedbalej predškolskej dochádzke je
adresované Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš.

Z rozhodnutia Špeciálnej základnej školy s materskou školou internátnou z 26. 4. 2023,
s vyznačenou doložkou právoplatnosti k 12. 5. 2023 (na č. l. 638 spisu) vyplynulo, že riaditeľka tejto
inštitúcie pod číslom : A/2023/00029-2 rozhodla o prijatí syna poškodenej - I. P. na predprimárne
vzdelávanie v ich materskej škôlke od 27. 4. 2023 na celodennú výchovu a vzdelávanie.

Zo správy Centra poradenstva a prevencie v Liptovskom Mikuláši z 24. 4. 2023 adresovaného
poškodenej (z č. l. 639) vyplynulo, že jej syn I. P. je klientom ich centra od marca 2021 pre hyperaktívny
syndrómavýchovnéporadenstvoprematku.Vtomtooznámenísaopisuje,žedieťanastúpilonapovinné
predprimárne vzdelávanie do Materskej školy Hradná v Liptovskom Hrádku, kde sa však prejavovalo
výrazne instabilne a aj hyperaktívne, a malo ťažkosti v interakcii s inými deťmi, čo viedlo vedenie škôlky

k tomu, aby požiadalo matku o preradenie chlapca do špeciálnej materskej škôlky, z dôvodu výrazne
nezvládnutého správania, ktoré ohrozuje ostatné deti, ako aj samotné učiteľky. Centrum následne v apríli
2023 zrealizovalo vyšetrenie školskej pripravenosti so záverom - pretrvávajúci hyperaktívny syndróm,
s poruchami správania a instabilitou, intaktná úroveň rozumovej schopnosti, priemerná pripravenosť na
zaškolenie a s odporúčaním zaškolenia v prvom ročníku základnej školy, s integrovaným vzdelávaním

a spoluprácou s asistentom učiteľa. Na základe uvedeného, že sa teda jedná o dieťa so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami, odporúčalo sa preradenie dieťaťa do Špeciálnej materskej škôlky
v Liptovskom Jáne.Z fotodokumentácie na č. l. 654 až 664 spisu (snímky z obrazovky mobilného telefónu poškodenej
v období, kedy dochádzalo ku skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania) vyplynulo, že poškodená
s osobou označenou ako A. v bližšie neurčených dňoch (s výnimkou časti konverzácie, kde sa vyskytuje

označenie 12. 3. 2023 a 15. 3. 2023 a následne aj 29. 3 a 30. 3. 2023) komunikovali cez hlasové
správy, ktorých obsah nie je z obsahu tejto fotodokumentácie zrejmý. Z tejto komunikácie vyplýva tiež,
že dochádzalo „k zmeškanému videočetu“, ale aj k realizovanému videočetu, pomedzi ktoré záznamy sú
písomné správy od obžalovaného, kde sa opakovane pýta : „Čo zase nedvíhaš?“ (12. 3. 2023), písané
správy od poškodenej v znení : „Nie utiecť. Normálne sa rozísť. Odísť. Neutekať“ a „Čo ma dnes zas

čaká?“, a tiež 29. 3. 2023 správa poškodenej : „Prečo s tebou musíme na rozvoz?, či následná správa
„Tu môžeš mať kedykoľvek. Naozaj sa mi nechce“.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. : 1P/37/2021, a to z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. : 1P/37/2021
z 10. 5. 2021 (z č.l. 15 a nasl. uvedeného spisu) vyplynulo, že tunajší súd vo veci starostlivosti o maloleté
deti A. B., nar. XX. X. XXXX, a H. B., nar. XX. X. XXXX, obidve deti bytom pri matke, v zastúpení kolíznym

opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti matky S. X., nar. X.
X. XXXX, a obžalovaného, o návrhu starej matky A. X., nar. XX. XX. XXXX, na zverenie maloletých
detí do náhradnej osobnej starostlivosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak,
že tento návrh starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletých do jej
starostlivosti zamietol. Uvedené uznesenie je označené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti k 9. 6.

2021. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že stará matka A. X. podala na Okresný súd Liptovský
Mikuláš 12. 4. 2021 žiadosť o zverenie maloletých detí A. B. a H. B. do svojej opatery, ktorý súd posúdil
podľa obsahu ako návrh na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Súčasne pritom
požiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril deti do jej starostlivosti.
Uviedla pritom, že od 1. 3. 2021 sa o maloletých stará ona. Na základe žiadosti súdu doručil kolízny

opatrovník 30. 4. 2021 správu o prešetrení pomerov v rodine maloletých. Maloleté deti boli uznesením
o neodkladnom opatrení sp. zn. : 1P/155/2019 zo 6. 9. 2019 dočasne zverené do starostlivosti starého
otca T. B., ktorý v tom čase reálne vykonával starostlivosť o deti. Dňa 4. 3. 2020 starý otec podal na súd
späťvzatie svojho návrhu na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, pretože sa
z väzby vrátil otec maloletých detí, ktorý prevzal starostlivosť o ne. V tom čase maloletá H. navštevovala

psychologičku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, kde na stretnutí 11. 5.
2020 uviedla, že negatívne vníma správanie a výchovné postupy svojho otca. Podľa jej slov ich otec
neprimerane trestá. Jeho správanie býva nevyspytateľné, majú z neho strach. Chceli by byť zverení do
starostlivosti starej mamy, prípadne umiestnení do centra pre deti a rodinu. Na spoločnom stretnutí 21.
5. 2020 maloletá uviedla, že po návrate otca bolo všetko v poriadku, snažil sa, ale asi od začiatku roka

2020 sa začalo stávať, že sa nahneval, a vtedy sa ho s bratom báli. Otec vyžaduje, aby takmer všetky
domáce práce robili oni. Počas víkendov si do domácnosti vodí priateľky. Keď príde domov z práce leží
na gauči alebo sa hrá s telefónom. Niekedy ide ku kamarátovi a nijako sa im nevenuje. Radšej by chcela
ísť do centra pre deti a rodinu alebo ku starému otcovi. Následne bol kontaktovaný starý otec T. B., ktorý
25. 5. 2020 súdu oznámil, že žiada pokračovať v konaní o zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti.

Maloleté deti sa opakovane vrátili do starostlivosti starého otca. Dňa 8. 3. 2021 starý otec oznámil, že
maloleté deti boli na návšteve u starej matky A. X., a oznámili mu, že už sa k nemu nevrátia, že si prajú
zostať v starostlivosti starej matky. Po vykonaných pohovoroch sa maloleté deti vyjadrili, že u starého
otca sa cítia zle, a chcú byť zverené do starostlivosti starej matky. Starý otec na nich kladie neprimerané
nároky. Stará matka so starým otcom spísali dohodu, že do rozhodnutia súdu preberá starostlivosť

a zodpovednosť za maloleté deti stará matka. Budú však spolupracovať pri starostlivosti o maloleté
deti. Stará matka sa potom rozhodla, že podá návrh na zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti
napriek tomu, že pred rokom, keď v rodine vznikli problémy uviedla, že si netrúfa maloletým poskytovať
starostlivosť s poukazom na vyšší vek. V tom čase maloletá H. na návšteve psychologičky priznala
sebapoškodzovanie - rezanie. Dňa 29. 4. 2021 starý otec oznámil, že maloletá H. sa pred týždňom

u starej matky predávkovala liekmi, a je hospitalizovaná v Nemocnici s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši
na detskom oddelení, bez povolenia návštev. Detská psychiatrička maloletej odporučila hospitalizáciu
v psychiatrickej liečebni, kde bude prevezená sanitkou. Stará matka k situácii uviedla, že o vyššie
uvedenej skutočnosti nestihla Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš informovať,
pretože bola zaneprázdnená zariaďovaním záležitostí ohľadne maloletej. Vyjadrila sa, že maloletá H.

mala ťažšie obdobie, rozišla sa s priateľom. Taktiež sa po dlhšej dobe objavila matka detí, ktorá sa
dlhšiu dobu zdržiavala na neznámych miestach. Matka žije ako človek bez domova, vo zvýšenej miere
požíva alkoholické nápoje, čo neprispelo k psychickej pohode maloletej. Matka maloletých detí je
v súčasnosti hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš.Nakoľko sa vyskytli nové skutočnosti, kolízny opatrovník navrhoval návrh starej matky o zverenie
maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti zamietnuť a na súd podal návrh na nariadenie
výchovného opatrenia - odbornej metódy práce na úpravu rodinných a sociálnych pomerov dieťaťa.

S poukazom na to, že v konaniach vo veciach starostlivosti o maloleté deti je účelom neodkladného
opatrenia v prvom rade ochrana maloletých a záujem maloletého dieťaťa, pričom v rámci konania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným
spôsobom a spravidla vychádza len z návrhu a pripojených listín, a pritom z úradnej činnosti zistil, že
28. 8. 2019 podal starý otec návrh na zverenie detí do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, vedený pod

sp. zn. : 1P/155/2019, a súd na jeho návrh nariadil 6. 9. 2019 neodkladné opatrenie, na základe ktorého
boli deti predčasne zverené do jeho starostlivosti, a stará matka v návrhu uviedla, že od 1. 3. 2021
zabezpečuje starostlivosť o deti ona, pričom podľa správy kolízneho opatrovníka bola medzi starými
rodičmi spísaná dohoda, že do rozhodnutia súdu preberie starostlivosť o deti stará matka a následne
bolo starým otcom oznámené, že maloletá H. v apríli 2021 u starej matky sa predávkovala liekmi a je
aktuálne psychiatricky hospitalizovaná a kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh starej matky s tým,

že na súd podal návrh na nariadenie výchovného opatrenia, tak konajúca sudkyňa dospela k záveru, že
v danej veci nie je bezodkladne potrebné, aby boli ohľadne zverenia maloletých do starostlivosti starej
matky neodkladne upravené pomery účastníkov konania. V danom štádiu konania sú rozhodnutím súdu
maloletí zverení do starostlivosti starého otca, v rámci ktorej neboli zistené nedostatky, a keďže nie sú
splnené zákonné podmienky na nariadenie starou matkou navrhovaného neodkladného opatrenia, súd

postupujúc podľa § 328 ods. 1 CSP návrh zamietol. Pri rozhodovaní prihliadal na záujem detí, najmä
ich zdravie, vývinové potreby, citové väzby i stabilitu výchovného prostredia. O návrhu starej matky na
zvereniedetídojejnáhradnejosobnejstarostlivostisabuderozhodovaťvovecisamejazatýmúčelomsi
súd vykoná dokazovanie a následne po vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodne v súlade so záujmom
detí.

Zo zápisnice o výsluchu svedka - I. I. J., nar. XX. X. XXXX, spísanej OR PZ v Liptovskom Mikuláši,
odborom kriminálnej polície pod ČVS : ORP-351/1-VYS-LM-2022 (č. l. 477 - 480 spisu) z 18. 10. 2022
vyplynulo, že v prípravnom konaní v trestnej veci obvineného S. Q., stíhaného za prečin sexuálneho
zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, I. I. J. ako svedkyňa do zápisnice po

poučení uviedla, že pracuje ako psychologička v Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok. Nevedela
uviesť, kto podal trestné oznámenie, len že trestné oznámenie podané bolo, a to kvôli situácii, ktorá sa
udiala v auguste 2022, presný dátum uviesť nevedela. V ten deň prišla ráno do práce, kde ju čakala
sociálna pracovníčka P. T. a vychovávateľka T. M., ktoré ju oboznámili s tým, že v noci H. volala alebo
písala jej bratovi o tom, že sa bojí zaspať kvôli vychovávateľovi, pánovi Q.. Sociálna pracovníčka jej

povedala, že dostala sms od starej matky H., pani X., v ktorej opísala situáciu, ktorá sa deje. Potom
jej sociálna pracovníčka povedala, že kontaktovala vychovávateľku M. a spoločne prišli do zariadenia.
Potom svedkyni povedali, že pán Q. bol na hornej skupine a H. našli na dolnej skupine vo svojej
izbe. Horná a dolná skupina sú pritom oddelené poschodiami, nenachádzajú sa v detskom domove
Liptovská Porúbka. Na hornej skupine sú umiestnené deti rozhodnutím súdu a na spodnej skupine sú

umiestnené deti na dobrovoľnom pobyte. H. je umiestnená na dolnej skupine, teda na základe dohody
o dobrovoľnom pobyte. Keď svedkyňa prišla do práce do G. M. okolo 7. 30 hod., H. spala. Na to
svedkyňa poprosila vychovávateľku, aby keď vstane ju o tom informovala a mohla prešetriť psychický
stav H.. Keď H. vstala, zobrala ju svedkyňa do svojej kancelárie, kde s ňou urobila psychologické
vyšetrenie. Výstup z tohto vyšetrenia bol zapísaný do záznamového hárku, ktorý je uložený v jej spise.

H. jej povedala, že večer mala službu s pánom Q., ktorý prišiel skontrolovať všetky deti, ktoré boli na
skupine a prišiel aj za H., ktorú objal a dal jej pusu na hlavu. Potom mal pán Q. odísť od H. a asi
o hodinu, až hodinu a štvrť sa vrátil. Že vraj sa rozprávali a sadol si na posteľ, kde si ju prisunul a objal.
H. svedkyni uviedla, že jej to bolo v tej chvíli nepríjemné a odťahovala sa, čo pán Q. pochopil ako
znak, že má odísť. Postavil sa a išiel preč ku dverám. Na to H. reagovala, že to tak nemyslela, že

nechce, aby išiel preč. Potom sa pán Q. vrátil naspäť, znova si sadol k nej na posteľ a dal jej pusu
na rameno. Opýtal sa jej, či má ostať pri nej spať, na čo ona povedala, že nie, že to nie je potrebné
a vtedy sa zodvihol a išiel preč. Potom začala mať strach a písala na Messenger jednej dievčine z hornej
skupiny a nejaký čas táto písala sms svojmu bratovi. Následne svedkyňa s ňou urobila psychologické
vyšetrenie, keď videla, že je roztrasená, tak ju upokojovala. Vytvorili plán zvládnutia nasledujúceho dňa.

Na otázku vyšetrovateľa, či H. niekedy v minulosti počas umiestnenia v detskom domove uvádzala
nepravdu o nejakých zásadných veciach, svedkyňa odpovedala, že nevie, že taká informácia sa ku
nej nedostala. Na otázku vyšetrovateľa, či ju niekto z vedenia usmerňoval ako má napísať záznam,
prípadne inú správu ohľadom H. B., svedkyňa odpovedala, že nie. Všetky správy písala podľa vlastnéhouváženia. Ďalej uviedla, že pán Q. pracoval v Detskom domove v Liptovskej Porúbke asi štyri roky, ale
presne to uviesť nevedela. Bol pôvodne premiestnený z Kráľovej Lehoty z dôvodu, že na samostatne
usporiadanej skupine nebolo obsadené miesto pomocného vychovávateľa v Liptovskej Porúbke a bolo

potrebné, v tej dobe nevyhnutné ho obsadiť, a tak prišiel pán Q. k nim. Žiadne dieťa sa doteraz
nezdôverilo, že by malo nejaký problém s pánom Q.. 19. 8. poškodená - H. B. vyslovene neuviedla,
že by ju obvinený Q. chytil za prsník, ani prsia, pamätá sa len, že povedala, že ju chytil za brucho a
prisunul ju k sebe a povedala jej, že ju chytal vyššie. To, že sa ju snažil pritlačiť alebo zvaliť, na to si
svedkyňa nespomína, že by jej to hovorila poškodená. Myslí si, že rozprávala o krku, že jej dal pusu

na krk, na rameno, bolo to dva mesiace dozadu, takže už presne nevie. Po tomto incidente mali ešte
večer v ten deň sedenie a ďalšie až o dva týždne, pretože mala dovolenku. Po dovolenke s ňou mala
sedenie každý týždeň minimálne raz alebo dvakrát. H. pri týchto sedeniach bývala väčšinou v dobrom
psychickom rozpoložení, pri jednom stretnutí jej ešte spomínala nepríjemné pocity, ktoré zažívala pri
očnom kontakte s pánom Q., ktorý jej pripomínal daný zážitok. Väčšinu týchto sedení bola v psychickej
pohode, neboli tam známky traumy. Na otázku obhajcu, či svedkyňa vedela o nejakých problémoch

z minulosti poškodenej, či vie o tom, že trpí nejakou diagnózou, nejakou poruchou alebo chorobou,
svedkyňa odpovedala, že vie, H. jej rozprávala na sedeniach o svojej minulosti, kedy mala údajne
zažívať psychické, aj fyzické týranie zo strany otca. H. mala diagnostikovanú emočne labilnú poruchu
osobnosti, ktorá je v jej zdravotnej karte. Podľa štúdií sa môže emočná labilná porucha osobnosti vyvinúť
aj na základe neprimeraného správania v detstve, ako je fyzické a psychické týranie. Známkami tejto

poruchy sú napríklad sebapoškodzovanie, suicidálne sklony, neprimerané požívanie návykových látok,
ako alkohol a drogy a promiskuitné správanie. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že H. bola na
pobyte v Hrani asi pred pol rokom, čo je psychiatrické oddelenie pre deti a mladistvých. Svedkyňa ďalej
uviedla, že poškodená H. jej rozprávala o požívaní alkoholu v niektorých situáciách vo väčšej miere.
V centre nebola prichytená pod vplyvom omamných látok. Drogy nespomínala, ani promiskuitný život.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní tunajšieho súdu z 29. 11. 2023, sp. zn. 3T/5/2023 v trestnej
veci vedenej proti obžalovanému S. Q. pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, zo strany 6 vyplynulo, že svedkyňa I. I. J. po poučení vypovedala ako
v prípravnom konaní (na č. l. 59 až 60), pričom dodala, že s maloletou uskutočnila viacero

psychologických vyšetrení a sedení počas jej pobytu v centre, aj v súvislosti s prešetrovanou udalosťou,
a pokiaľ si spomína, čo jej o tejto udalosti rozprávala, tak jej povedala, že ju hladkal na bruchu a išiel
vyššie. Nevedela povedať, či jej maloletá povedala vyslovene, že ju chytil za prsník, na to si už
svedkyňa nepamätala, ale keď jej o tom rozprávala hlas sa jej triasol a prejavovala známky prežívania
nepríjemných pocitov a vyzerala vyčerpaná, nevyspala sa. Rozprávala jej o tom nasledujúci deň po jej

príchode do práce. K spisovaniu záznamu na č.l. 67, ktorý spísala maloletá, si svedkyňa spomenula,
že bol spisovaný v deň, kedy s ňou po udalosti vykonala rozhovor. Večer jej telefonovali z práce, aby
sa svedkyňa vrátila. Pri spisovaní tohto záznamu bola prítomná len svedkyňa a H., ostatné kolegyne
záznam podpisovali až dodatočne. Svedkyňa jej nevravela, čo má písať, nemala ani pri sebe žiadne
poznámky. Bolo na nej vidieť, že bola rozrušená, keď ho spisovala. Počas písania si robila prestávky,

sem tam sa pozrela na psychologičku, rozmýšľala. Sedenie mali v ten piatok po udalosti, a ďalšie až po
jej dvojtýždňovej dovolenke. Vtedy s ňou svedkyňa vykonávala rozhovory raz alebo dvakrát do týždňa,
a potom svedkyňa za ňou chodila ku starej mame, kde začala chodievať na pobyty. Svedkyňa ďalej
uviedla, že nie je klinický psychológ, takže odborne sa ku tomu nemôže vyjadriť, ale z jej pohľadu
bola po týchto dvoch týždňoch v poriadku. Dokázala sa rozprávať o veciach, ktoré ju tešia, ale pri

každom sedení sa zmienila o tom, čo sa stalo. Bola rada, že vychovávateľa nevidela, podľa svedkyne
si čerpal dovolenku. Hovorila, že keď si na to spomenie má zimomriavky a nerobí jej to dobre. K jej
problémom z minulosti sa vedela svedkyňa vyjadriť len okrajovo, vyplývali z problémov v rodine, najmä
s otcom, zo strany ktorého dochádzalo ku fyzickému a psychickému týraniu. Kvôli tomu má rešpekt voči
mužom a nevedela sa voči nim brániť. Bola v minulosti hospitalizovaná na psychiatrii, aj pod dozorom

psychiatra a psychológa a mala problémy aj s alkoholom. Na ten ju navádzali kamaráti, avšak u nich
v centre s alkoholom nikdy nemala problém. Nezmienila sa jej, že ide podávať trestné oznámenie.
V tom čase si nejaké zmeny na nej nevšimla. Nemala vedomosť svedkyňa o tom, či pred spísaním
tohto záznamu s niekým telefonovala. Na ďalšie otázky svedkyňa odpovedala, že majú v centre interný
pokyn k mimoriadnym udalostiam taký, že majú povinnosť kontaktovať vedúcu úseku I. M., ktorá v tejto

veci postupuje ďalej. Povinnosť spísať písomný záznam alebo stanovisko dotknutej osoby, ak nechce
podávať oznámenie, v tomto postupe nie je. Nebolo jej oznámené, prečo sa má ešte večer vrátiť do
práce, len to, že ju potrebujú, aby sa vrátila k H. v súvislosti s tým, čo sa udialo. Po príchode do práce jej I.
M. povedala, že sa rozprávali s H., ktorá ide spísať papier, že nejde podávať trestné oznámenie po tom,čo jej bolo vysvetlené, ako môže v tejto veci postupovať. Pri tomto vysvetlení bola určite vedúca úseku,
pretože H. jej povedala, že teta H. jej povedala, že má dve možnosti. Svedkyňa nevedela povedať, či
tam bol ešte niekto iný. O tom, čo má do toho stanoviska uviesť sa rozprávala s vedúcou úseku.

Zo zápisnice zo stretnutia so zákonným zástupcom dieťaťa I. P. z 15. 3. 2023, vykonaného
v budove I. U. L. A. G. L., za prítomnosti zástupkyne materskej školy a učiteliek D. C. a I. M. a rodiča -
poškodenej I. P. vyplynulo, že stretnutie s rodičom bolo iniciované zo strany materskej školy na podnet
učiteliek pre zhoršené správanie dieťaťa, I. P., ktorý sa správa nevhodne k deťom, nadáva im, bije ich,

strká, kričí, vyhráža sa deťom i dospelým, nerešpektuje základné pravidlá triedy, nerešpektuje autority,
jeho výbuchy hnevu narúšajú denný režim. Stretnutie otvorila zástupkyňa s vyjadrením, že situácia je
neúnosná a chce sa s matkou dohodnúť na najlepšom riešení pre obe strany, aby sa niečo nestalo
alebo nezanedbalo. Matka správanie svojho syna nepopierala, nezľahčovala situáciu, jeho správanie je
v posledných týždňoch agresívnejšie aj v domácom prostredí, príčinu tohto zhoršenia matka nepozná.
I. neadekvátne prejavy správania v hneve si všíma približne od jeho dvoch rokov, dvakrát navštívili aj

detského psychiatra, kde im povedali po desať minútovom vyšetrení, že dieťa sa správa primerane.
Navštevovali aj poradňu Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ale keď matka
uviedla pred pár mesiacmi, že správanie dieťaťa je v poriadku, boli návštevy prerušené. V domácom
prostredí má maloletý taktiež nevhodné prejavy správania pri hre s mladším bratom, vtedy ho zavrú
samého do izby, kým sa sám neupokojí. Matka zvažuje umiestnenie syna v Liečebno-výchovnom

sanatóriu internátneho typu v Ľubochni. F. M. upozornila aj na opätovné sťažnosti zo strany rodičov
a opísala prejavy správania dieťaťa v posledných dňoch. Obdobne, tak aj učiteľka D. C., a odporučila
matke, aby sa venovala I. naplno, striedala rôzne aktivity v exteriéri a interiéri. Zástupkyňa riaditeľa
navrhla ako dočasné riešenie poldennú dochádzku dieťaťa, nakoľko ide o predškoláka, a nie je možné
ukončiť dochádzku v tomto období od 20. 3. 2023 do 5. 4. 2023. Po tejto zmene zvážia situáciu, či došlo

k zlepšeniu alebo nie.

Zo zápisnice zo stretnutia so zákonným zástupcom dieťaťa I. P. z 20. 4. 2023, ktoré sa konalo
v budove v Materskej škole Hradná v Liptovskom Hrádku, za prítomnosti zástupkyne a učiteliek, ako
aj poškodenej a maloletého I. P. vyplynulo, že toto stretnutie bolo iniciované znovu zo strany materskej

školy pre agresívne správanie dieťaťa, ktoré sa nezlepšuje, ba práve naopak. Maloletý I. sa naďalej
správa nevhodne k deťom, používa oplzlé slová, bije sa, kričí, vyhráža sa deťom i dospelým, odmieta
ležať na lehátku v čase oddychu, atď. Učiteľky majú obavy o bezpečnosť ostatných detí. Stretnutie
otvorila zástupkyňa riaditeľa s vyjadrením, že situáciu musia riešiť a navrhla možné varianty. Spomenula
navrhnuté riešenie, aby si matka chodila po dieťa na obed domov, no stalo sa tak iba raz. Prvý možný

variant, dištančné vzdelávanie Martina nebolo možné realizovať zo strany materskej škôlky. Druhý
variant, ktorým bolo, aby sa poškodená počas dňa zúčastňovala v materskej škole s dieťaťom, odmietla
matka z časových dôvodov. Tretí navrhnutý variant, aby zvážili preloženie I. do Špeciálnej materskej
školy v Liptovskom Jáne, kde sú umiestnené aj deti s poruchami správania, matka zváži, informuje
sa telefonicky a oboznámi aj materskú školu. Matka popísala podobnú situáciu s I. aj v domácom

prostredí,kdeprejavujenáhlevýkyvynálad,agresivituanerešpektovaniematky.Obvodnálekárkanevidí
dôvod na neurologické vyšetrenie. V CPPPaP zatiaľ navštívili jedno sedenie, terapiu hrou, čaká ich ešte
desať sedení. Sedenia u súkromnej psychologičky sú z finančných dôvodov pre rodinu neprijateľné.
Informovala sa v Ľubochni, v škole pre deti s poruchami správania, že od septembra nebudú otvárať prvý
ročník. Riaditeľka bola prekvapená, že dieťa nemá naordinované lieky. Matka mala zvážiť alternatívu

umiestnenia I. do Liptovského Jána a oboznámiť v najbližších dňoch aj materskú školu. Rodičom detí
v triede sa má oznámiť, že situácia je v štádiu riešenia.

Z odpisu registra trestov z 3. 12. 2024 súd zistil, že obžalovaný má v ňom dva záznamy. V prvom išlo
o odsúdenie trestným rozkazom tunajšieho súdu z 30. 9. 2011, sp. zn. : 1T/99/2011 pre trestný čin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, kedy mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6
mesiacov spolu so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky a 6 mesiacov, ktorý trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 4. 11. 2011, s tým, že sa v súčasnosti v súvislosti s týmto
odsúdením na obžalovaného hľadí ako by nebol odsúdený. A v druhom odsúdení išlo o odsúdenie

rozhodnutím Okresného súdu Uherské Hradište z 30. 8. 2022, sp. zn. : 13T/101/2022, pre trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zákonníka, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 16. 9. 2022, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, za súčasného uloženiatrestuzákazuvýkonuurčitéhoprávaalebočinnosti–zákazuvedeniemotorovýchvozidiel,atovtrvaní18
mesiacov, pričom v súčasnosti sa v súvislosti s týmto odsúdením na neho hľadí ako by nebol odsúdený.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR zo 4. 12. 2024 vyplynulo, že
obžalovaný v ňom má 5 záznamov, a to pre priestupok z 15. 6. 2020 za prekročenie rýchlosti pri vedení
motorového vozidla, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30 eur, priestupok zo 4. 12. 2020,
ktorý sa týka prekročenia rýchlosti pri vedení motorového vozidla, za čo mu bola uložená bloková pokuta
vo výške 20 eur, priestupok z 5. 3. 2021, kedy došlo ku škodovej udalosti pre porušenie povinnosti

dodržať vzdialenosť medzi vozidlami, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 40 eur, priestupok
zo 17. 10. 2022 týkajúci sa technického stavu vozidla, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške
50 eur, a priestupok z 12. 3. 2020 týkajúci sa porušenia § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb.
v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 eur.

Na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie ohľadne viny súd vyhodnotil nasledovným spôsobom.

Obžalovaný pri výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie oboch stíhaných skutkov v celom
rozsahu. Pripustil len nejaké hádky s poškodenou, najmä v období po jej návrate z Českej republiky,
ku ktorým dochádzalo z dôvodu, že poškodená užívala pervitín, a tiež preto, že si v ČR budovala nový
vzťah, čo obžalovanému vadilo. Obžalovaný v tejto výpovedi tiež pripustil občasné pokričanie a údery z

rešpektu maloletým deťom, čo však považoval za nevyhnutné v záujme udržania disciplíny.

V zásadnom rozpore s touto výpoveďou je výpoveď svedkyne - poškodenej I. P. vyplývajúca v úhrne z jej
dvochvýsluchovvprípravnomkonaníz23.5.2023a17.7.2023(videozáznamyznichbolioboznámené
na hlavnom pojednávaní) a jej doplňujúceho výsluchu na hlavnom pojednávaní.

Popis skutkových okolností vyplývajúci z tejto výpovede poškodenej však nebol v súlade so skutkovou
vetou v obžalobe. A vzhľadom na rozhodujúci význam výpovede poškodenej (pre tvorbu skutkovej vety
v rozsudku) považoval súd za potrebné sa najprv vysporiadať s týmto nesúladom.

K rozporom medzi skutkovou vetou obžaloby a výpoveďou poškodenej (ktoré sú ďalej konkrétnejšie
popísané) zrejme došlo z dôvodu, že na hlavnom pojednávaní nebolo (ako listinný dôkaz) vykonané
trestné oznámenie poškodenej. K jeho nevykonaniu došlo preto, že prokurátorka (hoci z neho súčasne
čerpala pri tvorbe skutkovej vety v obžalobe) takýto dôkaz vykonať nenavrhla (a nenavrhli ho vykonať ani
obžalovaný a poškodení.) V kontradiktórnom trestnom procese však prokurátor nesie dôkazné bremeno,

a súd už nezisťuje objektívnu pravdu. Z tohto dôvodu, avšak aj z dôvodu, že súd bol toho názoru,
že trestné oznámenie nemôže byť na hlavnom pojednávaní vykonávané ako dôkaz, súd nevyužil ani
zákonnú možnosť (nie povinnosť) podľa § 2 ods. 11 Tr. poriadku ex offo (aj bez návrhu) vykonať takýto
dôkaz.

Pokiaľ ide o odôvodnenie právneho názoru, prečo nie je možné vykonať trestné oznámenie ako dôkaz
na hlavnom pojednávaní, súd z dôvodu hospodárnosti konania odkazuje na ďalej uvádzané závery
právnej vedy a judikatúru, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a osvojuje si ich ako vlastné pre
účely odôvodnenia tohto rozsudku.

Súd poukazuje na komentár k Tr. poriadku II. diel, C.H.BECK, z roku 2021, § 196 - 569, str. 8 až
9, autori Q. a kol., v ktorom sa uvádza, že trestné oznámenie je nositeľom určitej informácie, ktorá
môže byť podkladom na začatie trestného stíhania vo veci, prípadne aj na vznesenie obvinenia, ak
je dostatočne preverené, a zistené poznatky svedčia o vyššom stupni pravdepodobnosti, že trestný
čin spáchala konkrétna osoba, avšak trestné oznámenie v neskoršom konaní nemôže byť využité ako

dôkazný prostriedok (§ 119 ods. 3 TP), pričom v tejto súvislosti (v poznámke pod čiarou 29) ďalej
argumentuje tým, že :

„Hoci zákon v § 119 ods. 3 TP medzi dôkazné prostriedky zaraďuje aj oznámenia, tento pojem nemožno
vykladať tak, že ide o trestné oznámenia podľa § 196 TP. Ak by mal zákonodarca na mysli trestné

oznámenie, tento pojem by použil exaktne. Predovšetkým však trestným oznámením sa oznamujú
skutočnosti, že mal byť spáchaný skutok, ktorý možno kvalifikovať ako trestný čin, tieto skutočnosti sa
však trestným oznámením nepreukazujú. Tieto sa preukazujú až postupom podľa § 196 ods. 2 TP, resp.
až vykonávaním dôkazov po začatí trestného stíhania. Pojem „oznámenie“ podľa § 119 ods. 3 TP taktreba vykladať ako napr. odpoveď na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní, prípadne ako písomnú
správ o niečom alebo o niekom.“

Ďalej, uvedený záver podporuje aj stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu ČR z 18. 9. 2019, sp.
zn. : Tpjn 300/2019, publikované pod č. 1/2019 Sb. rozh. tr. (ktorého závery navyše potvrdil aj Ústavný
súd ČR v uznesení sp. zn. : II. ÚS 1846/22 z 23. 8. 2022), a podľa ktorého stanoviska :

„I. Trestné oznámenie ako úkon podľa Tr. ř. uskutočnený ešte pred začatím trestného konania (§ 158

odst. 1, 2 Tr. ř.) môže byť, a to bez ohľadu na jeho formu v zmysle § 59 odst. 1 Tr. ř., dôkazným
prostriedkom len na zistenie poznatkov o predmete dôkazu (t.j. v tom zmysle dôkazom), len ohľadne
samotných okolností, za ktorých bolo toto oznámenie podané, napr. kedy, kde, kto, s kým, ohľadne
čoho ho učinil a pod. Trestné oznámenie dôkazným prostriedkom (dôkazom) naopak byť nemôže
ohľadne skutočností v ňom tvrdených (t.j. ohľadne vlastného obsahu tohto oznámenia), ktoré je
potrebné dokazovať postupmi výslovne stanovenými v hlave piatej Trestného poriadku (obdobne tiež

rozhodnutie uverejnené pod č. 56/1993 Sb. rozh. tr.) Iba vo výnimočných prípadoch môže byť trestné
oznámenie dôkazným prostriedkom (dôkazom) aj z hľadiska jeho vlastného obsahu, a to napr. v rámci
trestnéhokonaniavedenéhopretrestnýčinspáchanýpodanýmtrestnýmoznámením(trestnýčinkrivého
obvinenia podľa § 345 Tr. zákonníka a pod.“

K záveru o vylúčení trestného oznámenia z okruhu dôkazov dospelo pritom toto trestné kolégium
napriek tomu, že § 89 ods. 2 Trestního řádu vychádza z ešte širšej definície dôkazu (ako § 119 ods.
3 Tr. poriadku), keď za dôkaz považuje všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, bez súčasného
vyžadovania podmienky (ako to činí slovensky TP), že to musí byť získané z dôkazných prostriedkov
určených v TP alebo inom zákone.

Uvedené stanovisko trestného kolégia bolo pritom odôvodnené spôsobom, ktorý je aplikovateľný aj na
podmienky slovenského trestného konania, a to tak, že trestné oznámenie predstavuje úkon, ktorý bol
realizovaný ešte pred začatím trestného stíhania, pričom je samo o sebe podkladom (podnetom) na
začatieúkonovtrestnéhokonaniavurčitejveci.Akbyhobolomožnévykonávaťakolistinnýdôkaz(kjeho

vlastnému obsahu), bol by tomuto dôkaznému prostriedku v podobe zápisnice o trestnom oznámení
priznaný (z hľadiska spôsobu vykonania) silnejší význam než zápisnici o výsluchu svedka, pretože
listinné dôkazy je možné na hlavnom pojednávaní predkladať stranám k nahliadnutiu alebo prečítať
(vykonať ich ako dôkaz) bez ohľadu na vôľu strán, teda aj bez ich súhlasu, zatiaľ čo vykonanie dôkazu
zápisnicou o výpovedi svedka je v zásade závislé na vôli, resp. na výslovnom súhlase procesných strán

(štátneho zástupcu a obžalovaného.)

Tunajší súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. : II. ÚS 268/03 z 3. 11.
2004, v ktorom sa (aj s odkazom na odbornú literatúru) uvádza, že za hodnotu dôkazu je nutné podľa
teórie trestného procesného práva považovať aj jeho zákonnosť. Medzi kritériá zákonnosti je pritom na

mieste zaradiť aj hľadisko, či bol dôkaz obstaraný a vykonaný v tom procesnom štádiu, v ktorom je
príslušný subjekt oprávnený obstarávať a vykonávať dôkazy v procesnom zmysle, a tiež hľadisko, či bol
dôkaz obstaraný a vykonaný spôsobom, ktorý ustanovuje, prípadne pripúšťa zákon. Trestné oznámenie
je však realizované v procesnom štádiu, ktoré slúži len k vypátraniu podkladov relevantných pre danú
vec, ktoré vedú k zisteniu, ktoré dôkazy budú vykonané v ďalších fázach trestného konania. Trestné

oznámenie preto nie je možné považovať za premeň dôkazu vypovedajúci o skutkových okolnostiach
oznamovaného skutku. Aj toto odôvodnenie vzhľadom na jeho obsah možno nepochybne vzťahovať na
podmienky slovenského trestného konania.

Záver o procesnej nepoužiteľnosti trestného oznámenia ako dôkazu Ústavný súd ČR prezentoval ďalej

tiež napr. v uznesení sp. zn. : 3138/17 z 19. 2. 2019, ods. 15.

A nakoniec, aj zo staršieho judikátu trestnoprávneho kolégia tunajšieho odvolacieho súdu - Jtk 8/2009
z 8. 12. 2009 vyplýva, že :

„II. Trestné oznámenie je spravidla dostatočným podkladom na začatie trestného stíhania a vznesenie
obvinenia slúžiace aj prokurátorovi na to, aby mal relevantné informácie na preskúmanie zákonnosti
a dôvodnosti vzneseného obvinenia. V ďalšom však trestné oznámenie nemôže slúžiť ako dôkazný
prostriedok (ani ako listinný dôkaz) na preukazovanie viny páchateľa.“Súd zistil nasledovné rozdiely medzi výpoveďou poškodenej (pozostávajúcej z dvoch prehratých
výsluchov z prípravného konania a tretieho, doplňujúceho výsluchu na hlavnom pojednávaní) a opisom

skutkových okolností v obžalobe.

Z výpovede poškodenej (na rozdiel od skutkovej vety v bode 1/ obžaloby) k obdobiu pred odchodom
do ČR vyplynulo len to, že obžalovaný od augusta 2021 do januára 2022, najprv v oboch susediacich
bytoch, a následne len vo svojom byte, na F. M. N. XXXX, A. G. I. poškodenú (ako svoju družku)

opakovane fackoval, urážal a nenechával ju v noci spávať, a jej maloletých synov I. P., nar. XX. X. XXXX
a R. P., nar. XX. X. XXXX ponižoval a bil, a to najmä maloletého I., ktorému (ako spresnila na hlavnom
pojednávaní) dal pár krát po hlave a občas ho tiež ťahal za ušil, a na Silvestra v roku 2021 ho zatvoril
do samostatnej izby, aby sa ukľudnil. Poškodená pri žiadnom z týchto výsluchov neuviedla, že by ju
obžalovaný v tomto prvom období bil päsťami do oblasti hlavy, stehien a rebier, kopal do nej, niekedy aj
viac ako tri dni po sebe, čím by jej spôsoboval hematómy a opuchy (ako sa uvádza v bode 1/ skutkovej

vety obžaloby.)

Ďalej, pri výsluchu na hlavnom pojednávaní poškodená vypovedala, že prvú facku dostala od
obžalovanéhoasipolrokapotomodkedynadviazalibližšívzťah,ktorýmomentpredtýmurčilaakofebruár
2021 (čím tak prvú facku mohla dostať najskôr v auguste 2021), a následne dodala, že potom to už bolo

len horšie, pretože ju v noci nenechával spávať, a išlo podľa nej už o „psychické a fyzické týranie“, hoci
spočiatku to boli len facky a urážanie, pričom toto trvalo až dovtedy, kým prvýkrát odišla zo spoločnej
domácnosti. Ak aj poškodená v iných častiach svojej výpovede popisovala násilnejšie formy bitia, tak
z jej vyjadrení vyplynulo, že buď k nim jednoznačne malo dôjsť až po návrate z ČR alebo pritom výslovne
neuviedla, ktorého časového obdobia sa majú týkať, avšak v kontexte jej (už uvedenej časti) výpovede,

ktorá sa jednoznačne vzťahovala k obdobiu pred odchodom do ČR, nebolo možné tieto vyjadrenia
vzťahovať aj na obdobie pred odchodom poškodenej do ČR.

Z výpovede poškodenej tiež vyplynulo, že keďže v spoločnej domácnosti (v byte obžalovaného) začali
spolu žiť až v októbri, resp. novembri 2021, a predtým bývali každý vo svojom byte (ktoré byty boli hneď

vedľa seba, a kedy obžalovaný ku nej po práci prišiel na návštevu, resp. behal z bytu do bytu a prespával
u nej alebo u seba, ale boli v podstate stále spolu), že k poškodenou popisovanému fyzickému
a psychickému násilia muselo (v období prvého skutku) dochádzať nielen v byte obžalovaného (ako
sa to uvádza v bode 1/ skutkovej vety obžaloby), ale (aspoň do októbra/novembra 2021) v obidvoch
susediacich bytoch.

Poškodená tiež vypovedala, že obžalovaný v období pred odchodom do ČR bil deti len tak, že potom
nezostávali na deťoch viditeľné následky, a následne to bitie konkretizovala tak, že starší I. bol občas
ťahaný za uši a párkrát dostal po hlave, avšak mladšieho R. (ktorý vtedy mal zhruba 1 rok) nijako
nespomenula. Poškodená tiež len vo všeobecnosti uviedla, že deti boli v prvom období ponižované, a to

tiež najmä I., pričom ako príklad uviedla, že mu raz obžalovaný povedal, že je debil, čo bol nakoniec pre
poškodenú aj posledný impulz, aby (prvýkrát) opustila spoločnú domácnosť. Z uvedeného vyplýva, že
táto časť výpovede poškodenej nebola v súlade so skutkovou vetou v bode 1/ obžaloby, kde sa uvádza,
že obžalovaný mal v tomto období ponižovať obe deti nadávkami, ktoré boli navyše konkretizované „do
debilov, netvorov, retardov“, kde sa tiež uvádzalo, že mal ťahať (obe) deti za uši.

Taktiež zo žiadnej časti výpovede poškodenej nevyplynulo, že by (v prvom období) obžalovaný
zakazoval I. P. používať mobilný telefón, chodiť s deťmi hrať sa von, že by ich zamykal v byte, a že
by vždy, keď I. P. zbil, musela byť pod jeho kontrolou, musela s ním ísť, aj s maloletým synom R., do
jeho práce, kde musela byť pod jeho dohľadom v aute, keď robil rozvozy, alebo ak ostala doma, že

musela byť pod jeho neustálym dohľadom skrze web kameru (ako sa to uvádza v bode 1/ skutkovej vety
obžaloby.) Toto konanie síce poškodená vo výpovedi popisovala, avšak výslovne nie vo vzťahu k prvému
obdobiu, a preto pri dodržaní zásady „in dubio pro reo“, kedy sa má v prípade pochybností o určitej
skutkovej okolnosti uplatniť výklad pre obžalovaného priaznivejší, ale tiež aj v kontexte jej (uvedeného)
opisu skutkových udalostí špecificky pre prvé obdobie, nebolo možné tieto vyjadrenia vztiahnuť aj na

prvé obdobie, ale bolo z nich možné vychádzať len vo vzťahu k druhému obdobiu.

Ďalej, pokiaľ ide o obdobie po návrate poškodenej z ČR, z výpovede poškodenej (na rozdiel od skutkovej
vety v bode 2/ obžaloby) vyplynulo, že od augusta 2022 do 30. 4. 2023, v byte obžalovaného, v bytovomdome na F. M. N. XXXX, v Liptovskom Mikuláši ju tento (ako svoju družku) opakovane, na dennej
báze, s občasnými niekoľkodňovými prestávkami bil, a to silnejšie ako v predchádzajúcom období, keď
ju už bil aj päsťami po celom tele a kopal, vyťahoval nože, opakovane jej prechádzal s nožom po

stehne, šibrinkoval jej nožom pred tvárou, vyhrážal sa jej, že jej poodtŕha nechty kombinačkami, pričom
kombinačkami jej stlačil prst na ruke, hádzal po nej rôzne veci, jedenkrát jej vo vozidle rozbil hlavu na
temene, pričom ju bil rozprašovačom a telefónom, po bitke ju neustále kontroloval, keď bola sama doma,
musela mať zapnutú web kameru, aby ju videl, musela s ním aj s maloletým synom R. chodiť do práce na
rozvozy, a že 30. 4. 2023 ju vyzval, aby sa mu postavila na odpor, ak chce zastaviť útok, následkom čoho

mu dala facku, na čo on vzal kovovú tyč od sušiaka na prádlo, s ktorou ju bil po celom tele, pričom jej
spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenia, a to zlomeninu palca na pravej ruke a zlomeninu
malíčka na ľavej ruke, ktoré druhé zranenie si vyžadovalo aj operačné riešenie, nahrával si I. P. na
mobilný telefón, kde jej kázal šnupať cukor, a ďalej tiež fyzicky bil maloleté deti poškodenej (I. H. R.),
a to hánkami prstov a päsťami rúk do oblasti hlavy, ako aj varechou po celom tele, ťahal ich za uši,
pričom maloletého R. bil tým spôsobom, že ho zodvihol za ruku a bil ho varechou po celom tele, za

to, že sa pocikal, pokakal, niečo vylial, alebo buchol dverami, zakazoval mu nosiť plienky, maloletému
I. nadával, dával mu facky a hádzal ho o stenu a o radiátor. Z tohto opisu poškodenej vyplýva, že v
druhom období bola jej výpoveď v relatívne väčšom súlade so skutkovou vetou v obžalobe než tomu
bolo ohľadne prvého obdobia, ale napriek tomu tu nešlo o úplnú zhodu skutkového opisu.

Poškodená totiž vo výpovedi neuviedla, že z ČR sa vrátila k obžalovanému už v júli 2022 (ako je to
v skutkovej vete bodu 2/ obžaloby), ale vypovedala, že u známych v ČR strávila pol roka, a keďže na
inom mieste vypovedala, že zo spoločnej domácnosti s poškodeným odišla prvýkrát vo februári až marci
2022, tak jej návrat z ČR sa musel udiať niekedy v mesiacoch august až september 2022.

Ďalej, z výpovede poškodenej (k druhému obdobiu) nevyplynuli niektoré skutkové okolnosti popísané
v bode 2/ skutkovej vety obžaloby, ako napríklad údaje o veľkosti kovovej tyče, ktorou mal obžalovaný
udierať poškodenú, ďalej skutočnosť, že jej obžalovaný nasilu odhaľoval prsia alebo že zmaril
poškodenej vyšetrenie maloletého R. na kardiológii v Poprade, a ani konkrétne uvádzané nadávky, ktoré
mal použiť voči jej deťom.

Z výpovede poškodenej tiež nevyplynulo, že by ju obžalovaný (v druhom období) bil každý deň päsťami
po celom tele a kopal (ako sa uvádza skutkovej vete bodu 2/ obžaloby), pretože poškodená síce
vypovedala, že ju bil denne, avšak tiež uviedla, že potom nasledovali aj obdobia niekoľkých dní pokoja.
Z obsahu jej výpovede tiež vyplynulo, že ani v tých dňoch, keď poškodená dostávala bitku, ju obžalovaný

nebil výlučne uvedeným násilným spôsobom (päsťami po celom tele, kopaním a pod.), ale že k takémuto
bitiu dochádzalo len niekedy, čo vyjadrila slovíčkom „aj“, a teda z jej výpovede bolo možné mať za to,
že boli aj dni, keď bola bitá len (bližšie nešpecifikovaným) miernejším spôsobom (napr. facka a pod.)

V uvedených častiach skutková veta obžaloby nemala oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov (ani

len vo výpovedi poškodenej), a preto tieto skutkové okolnosti musel súd ako prvé vypustiť zo skutkovej
vety rozsudku.

K následným úpravám skutkovej vety obžaloby došlo vzhľadom na vyhodnotenie rozporov vo
vykonanom dokazovaní (k tomu bližšie ďalej.)

Výpoveď svedkyne - poškodenej I. P. (pozostávajúcu z uvedených troch výsluchov) pritom súd
vyhodnotil ako v zásade konzistentnú, keďže jej jednotlivé časti si navzájom neodporovali (vzhľadom
na nevykonanie trestného oznámenia ako dôkazu bola námietka obhajcu ohľadne jeho rozporov
s časťou výpovede poškodenej neakceptovateľná), a táto výpoveď bola aj logicky usporiadaná (hoci

nie aj z časového hľadiska, keďže popisované udalosti nie sú usporiadané chronologicky a občas
nie je zrejmé, v ktorom období sa mali stať.) Túto výpoveď však možno mať tiež za stabilnú
v čase, keďže nielen v podstatných bodoch, ale aj v špecifických detailoch zostáva rovnaká, aj
pri opakovaných výsluchoch. Neverbálne prejavy a emocionálne reakcie poškodenej taktiež neboli
dôvodom na spochybnenie dôveryhodnosti jej výpovede. A jej popis skutkových okolností korešponduje

s obvyklým vzorcom domáceho násilia, ktorý sa začína drobnými incidentmi, následne sa stupňuje, čo
do intenzity, aj frekvencie, a je pre neho typická periodicita, keď sa striedajú obdobia násilia s obdobím
relatívneho kľudu (spojeného aj s prípadnou ľútosťou páchateľa), a tiež je pre neho typická kontrola
a manipulácia obete, zahŕňajúca aj jej izoláciu, aby nemala príležitosť vyhľadať pomoc.Uvedené faktory sú síce v prospech záveru o hodnovernosti výpovede poškodenej, avšak sú len jednými
z viacerých, ktoré súd berie do úvahy pri hodnotení dôveryhodnosti svedeckej výpovede, samy o sebe

na taký záver nestačia, keďže aj vopred pripravená a nepravdivá výpoveď by mohla napĺňať túto
charakteristiku.

Preto súd skúmal výpoveď poškodenej aj z iných hľadísk, najmä z hľadiska jej súladu s ostatnými
vykonanými dôkazmi, keďže aj tento súlad je jedným z dôležitých faktorov pre záver o hodnovernosti

svedeckej výpovede. Vo všeobecnosti pritom platí, že dôveryhodná svedecká výpoveď by mala byť
vzhodealeboaspoňniejevpriamomrozporesinýmidostupnými dôkazmi,pričominýdôkazmožnomať
zavpriamomrozporevtedy,akvylučujeskutkovúokolnosťvyplývajúcuztejtovýpovede.Vrozhodovacej
praxi tunajšieho odvolacieho súd sa dokonca opakovane vyskytuje pojem tzv. prezumpcie pravdivosti
tvrdení svedka, ktorá platí až do času, kým nie je iným dôkazom preukázaný opak (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline č.k. : 1To/52/2024 - 287 z 24. 9. 2024.)

Hodnotená svedecká výpoveď nemusí byť vždy pravdivá v celom rozsahu, ale sú bežné prípady,
že svedok v určitej časti svojej výpovede (z nejakého dôvodu) zaklame alebo nechtiac uvedie opis
skutkovej okolnosti, ktorý nie je v súlade s objektívnou realitou, hoci v prevažujúcej časti je jeho
výpoveď pravdivá. A preto, ak sa aj takto dodatočne preukáže, že časť výpovede nie je pravdivá, nie je

správne znedôveryhodniť túto svedeckú výpoveď ako celok. Išlo by o príliš zjednodušenú úvahu, ktorá
nezodpovedá objektívnej realite.

Medzi výpoveďou svedkyne - poškodenej a výpoveďou obžalovaného (ako už bolo uvedené) bol
zásadný rozpor, s ktorým sa súd musel v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania vysporiadať,

pričom dospel k záveru, že za dôveryhodnú je treba považovať výpoveď poškodenej a výpovedi
obžalovaného neuveril.

K záveru o hodnovernosti výpovede poškodenej prispelo to, že ako svedkyňa vypovedala pod hrozbou
trestného stíhania pre krivú výpoveď (na rozdiel od obžalovaného, ktorý mohol vo svoj prospech aj

legálne klamať.) Taktiež skutočnosť, že obžalovaný mal objektívne silnú motiváciu neuvádzať pravdu,
keďže bol trestne stíhaný pre trestný čin s trestnou sadzbou 7 až 15 rokov, bola faktorom v prospech jeho
nedôveryhodnosti. Súd pritom nezistil na strane poškodenej motiváciu neuvádzať pravdu. Argumentáciu
obhajoby, že poškodená si mala krivým obvinením svojho druha zo stíhanej trestnej činnosti, pri ktorej
je zákonná trestná sadzba v rozsahu 7 až 15 rokov, a ktorý jej nič zlé nespravil, pripraviť podmienky

na bezproblémový odchod zo spoločnej domácnosti, ku svojmu bývalému partnerovi, s ktorým žila pred
jeho nástupom do výkonu trestu, a ktorému sa mal výkon trestu čoskoro skončiť, súd nepovažoval za
uveriteľnú. Pokiaľ totiž obhajoba v záverečnej reči poukazovala na to, že poškodená sa mala báť, že
ju inak obžalovaný bude po jej odchode ďalej vyhľadávať a otravovať, podobne ako to robil aj pri jej
prvom odchode do ČR, čo jej malo byť nepríjemné, a čomu sa chcela týmto krivým obvinením (že

obžalovaného na niekoľko rokov zavrú) vyhnúť, tak (okrem toho, že si súd takúto príčinnú súvislosť
len dokáže v praktických medziľudských vzťahoch predstaviť) išlo o tvrdenie, ktoré by bolo v rozpore
aj s výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že síce poškodenú v ČR cez sociálne siete kontaktoval,
lebo ju miloval, avšak do ČR za ňou šiel len potom ako mu ona sama zavolala, aby po ňu prišiel, že
sa chce k nemu vrátiť. Tiež sestra obžalovaného vypovedala, že obžalovaný mal byť za poškodenou

v ČR len raz, keď šiel po ňu. A pokiaľ obhajoba (ešte v priebehu dokazovania) uvádzala, že poškodená
sa mala obávať, že by jej obžalovaný bránil v odchode tým, že by ju ako užívateľku drog, z pomsty za
odchod nahlásil úradom, aby jej zobrali deti, tak súd uvádza, že poškodená si musela byť vedomá, že
aj z väzby by ju obžalovaný mohol oznámiť pre užívanie drog (čo nakoniec aj v tomto konaní urobil.)
Aj preto boli výsledky dokazovania výpoveďou svedka I., na základe ktorých bolo zistené, že na jeseň

2023 poškodená niekoľko mesiacov žila s bývalým partnerom Q. V., a že pritom spolu užívali drogy, (z
hľadiska takejto motivácie poškodenej) irelevantné.

Výpoveď poškodenej bola preverená aj z hľadiska jej súladu s ostatnými vykonanými dôkazmi
vykonanými na hlavnom pojednávaní.

Zo svedeckých výpovedí blízkych príbuzných obžalovaného (I. Q. B., H. B. a A. B., ml.) a jeho susedov
(T. M. a I. U.) vyplynulo, že vzťah poškodenej a obžalovaného bol normálny, harmonický, obžalovaný
poškodenej neubližoval, pôsobili tak, že sa majú radi, síce sa aj občas pohádali, avšak len tak, ako jeto bežné aj v iných rodinách, a aj zo správania maloletých detí sa im zdalo, že mali obžalovaného radi,
a preto ho aj volali oco. Príbuzní tiež vypovedali o častých stretnutiach s obžalovaným, poškodenou
a jej deťmi, aj niekoľko krát do týždňa, či už u nich doma alebo inde, pričom dodávali, že si na viditeľných

častiach tela poškodenej (na tvári, dekolte, časti rúk) nevšimli žiadne zranenia (okrem zlomených rúk
v apríli 2023, monokla zhruba rok predtým a modrín na stehnách poškodenej, ktoré si všimol A. B.,
ml. zhruba v čase, keď sa robila skalka.) Svedkovia ju v lete párkrát videli aj v plavkách, či šortkách,
avšak ani vtedy si žiadne známky násilia nevšimli.

Vo všeobecnosti, výpovede svedkov z blízkeho okolia, ktorí tvrdia, že vzťah obete a páchateľa pôsobil
harmonicky, je bežným javom v prípadoch domáceho násilia. Takéto svedectvá sú však často nepresné
a zavádzajúce, pretože k domácemu násiliu dochádza spravidla za zatvorenými dverami a svedkovia
vidia len povrchný obraz vzťahu, nemajú prístup ku všetkým informáciám, hoci pritom obete môžu
v súkromí zažívať psychický a fyzický teror. Páchatelia týrania tiež často manipulujú svoje okolie, aby si
na verejnosti zachovali obraz dobrého človeka, a obete sa zase boja hovoriť o svojom utrpení, taja ho,

dokonca aj pred blízkymi osobami, či už so strachu pred pomstou páchateľa, z hanby pred ľuďmi alebo
z obavy pred ich nechápavou reakciou, keďže táto je často spojená s predsudkami a stereotypmi. Taktiež
je mylný predpoklad, že ak by boli týrané maloleté deti, tak by sa určite báli páchateľa aj na verejnosti,
keďže tie sa nedokážu pretvarovať tak dobre ako dospelé osoby, a to preto, že deti, ktoré sú obeťami
domáceho násilia, často prejavujú strach a úzkosť atypickými spôsobmi, čo môže byť okrem iného aj

dôsledok ich manipulácie a kontroly zo strany páchateľa, keď je napr. dieťa presvedčené, že za násilie
si vlastne môže samo alebo je zmätené, či apatické, keď opakované traumy môžu viesť k syndrómu
naučenej bezmocnosti, kedy dieťa verí, že už nemôže nič zmeniť a prestane sa brániť a vyjadrovať
pocity. Týrané deti tiež môžu cítiť lojalitu k páchateľovi ako členovi ich rodiny, keď ho môžu chrániť aj na
úkor vlastného utrpenia, alebo môžu mať väčší strach z rozdelenia rodiny než z psychického a fyzického

utrpenia spôsobovaného páchateľom.

Z tejto všeobecnej charakteristiky vyplýva, že výpovede príbuzných a susedov v tej časti, kde opisovali
vzťahy obžalovaného a poškodenej ako navonok harmonické a láskyplné, nemožno považovať za
v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej o skutočnom stave vecí, keďže tieto svedecké výpovede

ešte nevylučovali pravdivosť skutkových okolností popisovaných poškodenou vo výpovedi, o tom čo sa
dialo za zavretými dverami.

Výpoveď poškodenej, v tej časti kde opisovala jednotlivé formy fyzického násilia voči svojej osobe,
taktiež nebola v priamom (vylučujúcom) rozpore s výpoveďami týchto svedkov, podľa ktorých, napriek

niekoľkým stretnutia do týždňa s poškodenou nevideli na nej (okrem monokla, zlomených prstov,
a modrín na stehnách - už tento výpočet má svoju výpovednú hodnotu) žiadne zranenia. Poškodená
totiž (na rozdiel od popisu v skutkovej vete obžaloby) vypovedala, že pred odchodom do ČR bola len
opakovane fackovaná (pričom frekvenciu neuviedla), a po príchode z ČR bola síce opakovane, každý
deň bitá, ale z jej výpovede pritom nevyplývalo, že to malo byť vždy len päsťami, kopaním, hádzaním

predmetov a pod., ale jej popis skutkových okolností pripúšťal tiež výklad, že bola bitá aj miernejším
spôsobom (napr. fackami), a poškodená (vo svojej výpovedi) tiež netvrdila, že ju mal obžalovaný biť po
celý deň (jej popis pripúšťal aj len sporadické údery, napr. jeden, či dva za deň.) Navyše, tieto obdobia
bitia boli (podľa jej výpovede) prerušované niekoľkodňovými prestávkami pokoja. Ďalej, poškodenou
popísaný spôsob bitia nevylučoval, že údery a kopance, letiace predmety a pod. smerovali prevažne,

ak nie výlučne na tie časti tela, ktoré sú v bežnom medziľudskom styku zakryté šatstvom, resp. smerom
do vlasatej časti hlavy. Viditeľné časti tela predstavujú plošne výrazne menšiu časť povrchu celého
tela, ktoré malo byť predmetom útoku („bil ju po celom tele“.) Z výpovede poškodenej tiež vyplynulo,
že obžalovaný po väčšej bitke mal kvôli jej následkom tendenciu poškodenú skrývať pred okolím. A
pokiaľ aj rodinní príslušníci v tejto súvislosti poukazovali na letné obdobia, keď mali (v ojedinelých

prípadoch) možnosť vidieť poškodenú v plavkách, išlo jednak (aj podľa výpovedí týchto svedkov) skôr
o výnimočné prípady, a navyše z časových súvislosti vyplývajúcich z výpovede poškodenej možno
vyvodiť, že k páchaniu prvého skutku malo dochádzať od augusta 2021 do januára 2022, teda (až
na bližšie neurčité obdobie v počas mesiaca august) v jesenných a zimných mesiacoch, a (aj podľa
výpovede poškodenej) v tomto období malo ísť ešte len o fackovanie, ktoré väčšinou nezanecháva

trvalejšie stopy v podobe modrín, rán a pod. Obdobne aj v druhom období, ktoré trvalo (podľa výpovede
poškodenej) od bližšie neurčeného času v auguste 2022 (obžalovaný vypovedal, že po návrate z ČR
začalispolužiťtridnipredzačiatkomškolskéhoroka)do30.4.2023,takžeišlotakmervýlučneojesenné,zimné a skoré jarné mesiace. V období letných mesiacov, keď ju svedkovia mali možnosť pozorovať
v plavkách ku násiliu na poškodenej (podľa jej výpovede) nemalo dochádzať.

Súd zaregistroval rozpory medzi výpoveďou poškodenej a uvedenými príbuznými, ktoré sa týkali
frekvencie ich kontaktov s poškodenou, avšak vzhľadom na to, že išlo o (pre túto trestnú vec) v podstate
irelevantné skutočnosti (keďže aj pri priklonení sa ku skutkovej verzii príbuzných o frekvencii ich
návštev, súd nevidel vylučujúci rozpor medzi ich súvisiacou časťou výpovede a výpoveďou poškodenej),
nepovažoval za dôležité a ani hospodárne sa týmito rozpormi zaoberať.

Pád kameňa na ruky poškodenej ako mechanizmus vzniku najvážnejšieho zranenia - zlomenín prstov
poškodenej, vyplynul len z výpovede obžalovaného (s ktorého dôveryhodnosťou sa súd vysporiadal
vyššie), pričom žiaden z ostatných vykonaných dôkazov, vrátane svedeckých výpovedí nebol spôsobilý
byť priamym dôkazom o mechanizme vzniku tohto zranenia. Pokiaľ aj z výpovedí svedkov a lekárskej
správyvyplynulo,žepoškodenápoistúdobupredokolímsamaprezentovalaakopríčinuvznikuzranenia

pád kameňa na ruky pri výstavbe skalky, tak k tomuto súd len znova opakuje, že toto skutkové zistenie
nebolo v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej, v ktorej vysvetlila, že sa obžalovaného bála, a preto
totakverejneprezentovala,čojenakoniecajvsúladestypickýmsprávanímobetevrámcipopisovaného
obvyklého vzorca domáceho násilia. Navyše, aj opakovane viacerými svedkami popisovaná reakcia
poškodenej, keď mala na ich otázky o príčine vzniku zlomenín prstov na rukách, reagovať s vysvetlením,

že jej spadla skala na ruky pri robení skalky, pričom sa mala aj smiať, sa súdu javí za takýchto okolností
ako značne neprirodzená, a zodpovedala by skôr situácii, keby sa poškodená snažila presvedčiť okolie,
že tieto zranenia nijako nesúvisia s násilným správaním obžalovaného.

Poškodená vo výpovedi vysvetlila, že (okrem tohto, že sa obžalovaného bála) tiež v tom čase ešte stále

verila v zmenu obžalovaného, pretože jej to príležitostne sľuboval, čo ju tiež viedlo k tomu, že o násilí
mlčala alebo ho popierala.

Z časti výpovedí susedov (T. M. a jeho družky I. U.), z ktorých vyplynul, že počuli od nich len bežné
hádky, z ktorých preto nevyvodzovali, že poškodená a deti sú bité, keďže nepočuli žiadne výkriky od

bolesti, a pod., vznikal závažný, priamy (vylučujúci) rozpor výpoveďou poškodenej v tej časti, kde táto
vypovedala, že síce nikto nebol svedkom bitia poškodenej a detí obžalovaným, ale myslí si, že to určite
počuli susedia, ktorí mohli počuť aspoň krik poškodenej a obžalovaného, ako aj plač detí, a ako príklad
uviedla T. M. a jeho partnerku I. U.. S týmto rozporom sa teda súd musel vysporiadať, pretože tieto
časti výpovedí pri sebe v podstate nemohli obstáť, a teda sa musel súd rozhodnúť, ktorej výpovedi uverí

a ktorej neuverí. Pri tejto úvahe súd prihliadol na motiváciu T. M. (ako dlhoročného blízkeho kamaráta),
a poťažmo tým aj jeho družky, nepoškodiť obžalovanému. Naopak (ako už bolo uvedené) súd nezistil
žiadnu relevantnú motiváciu klamať u poškodenej, a preto sa v tomto rozpore priklonil ku skutkovej verzii
poškodenej, že krik obžalovaného a poškodenej pri útokoch, a tiež plač detí, bol takého charakteru, aký
by zodpovedal poškodenou popisovaným útokom, a teda že ho títo susedia aspoň občas mohli počuť,

a preto neuveril ich výpovedi, v tej časti kde uvádzali, že išlo len o také bežné hádky a krik, aké bývajú
aj v iných domácnostiach.

Len podporne, vo všeobecnosti súd dodáva, že domáce násilie vo fyzickej podobe nevyžaduje vždy
hlasitéprejavbolesti,čikriku.Mnohoobetísazrôznychdôvodovnebránihlasno.Môžetobyťspôsobené

strachom, keď sa obeť môže báť eskalácie násilia, môže byť spôsobené hanbou, keď obeť nechce, aby
okolie vedelo, čo sa deje, alebo to môže byť aj dôsledok manipulácie obete zo strany páchateľa, ktorý na
ňu vyvíja tlak, aby pritom zostala potichu, resp. k tomu môže viesť aj únava obete, ktorá pri opakovanom
násilí stratí schopnosť hlasno protestovať, a do úvahy prichádza aj „zamrznutie“, v dôsledku traumy z
prežívaného násilia. Toto možno sčasti vzťahovať aj na maloleté deti, pretože aj tie sa môžu báť alebo

byť v šoku natoľko, že nekričia tak hlasno, resp. môžu vydávať iné zvuky ako plač, vzlykať alebo ticho
stonať. Tiež môže dôjsť k zámene bežného kriku maloletých detí kvôli bežným drobnostiam, s krikom
pri bití páchateľom, a tiež treba zobrať do úvahy hlučnosť okolitého prostredia, najmä v priebehu dňa.
Absencia výraznejšieho kriku obetí, či už dospelých alebo detí, ešte vôbec neznamená, že k násiliu
nedošlo.

Výpovede T. M. a I. B., že obžalovaný sa stránil násilia a po skúsenostiach z minulosti sa konfliktom
vyhýbal, je informácia od ľudí, ktorí boli „za dverami“ tejto domácnosti, a vzhľadom na zjavnesubjektívnu povahu tejto informácie, musela pochádzať od obžalovaného, ktorého súd nevyhodnotil ako
dôveryhodný zdroj informácií v tejto veci.

Výpovede susedov a rodinných príslušníkov obžalovaného už vôbec neboli spôsobilé vylúčiť pravdivosť
výpovede poškodenej o realizovaných psychických formách násilia voči jej osobe (ktoré by samé o sebe
už stačili na odsúdenie pre tento trestný čin), teda o ponižovaní poškodenej, o tom ako jej v noci bránil
v spánku, ako vyťahoval nože, opakovane jej prechádzal s nožom po stehne, šibrinkoval nožom pred
tvárou, vyhrážal sa jej, že jej poodtŕha nechty kombinačkami, pričom jej stlačil nimi prst na ruke, či ako

nahrával poškodenú na mobilný telefón, kde jej kázal šnupať cukor a pod.

Pokiaľtítosvedkoviatvrdili,žepoškodenásdeťmimohlasamachodiťvon,takanitietovyjadrenianebolo
v priamom rozpore s obsahom výpovede poškodenej, keďže táto vypovedala, že k takýmto zákazom
dochádzalo len vtedy, keď ju obžalovaný silnejšie zbil a bál sa, aby to niekomu nešla povedať.

V priamom (vylučujúcom) rozpore s časťou výpoveďou poškodenej bola tá časť výpovede syna
obžalovaného A. B., ml. v tej časti, kde vypovedal, že to nie obžalovaný, ale poškodená zatvárala mal.
I. do vedľajšej izby. V tejto časti bolo možné mať pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede poškodenej,
aj v kontexte jej nejasných vyjadrení k tejto otázke v iných častiach jej výpovede, z ktorých nie celkom
zreteľne vyplynulo, či len obžalovaný alebo občas aj ona zatvárala maloletého vo vedľajšej izbe, aby

sa ukľudnil, a preto súd túto skutkovú okolnosť (uplatňujúc princíp „in dubio pro reo“), bez toho aby
spochybnil túto časť výpovede svedka, vypustil z okruhu zistených skutkových okolností.

Pokiaľ ide o násilie medzi maloletými deťmi poškodenej, tak príbuzní obžalovaného (okrem popisu
dobrých vzťahov, ktoré mali mať tieto deti s obžalovaným) vypovedali, že od poškodenej a obžalovaného

počuli, že maloletý I. bol veľmi agresívny, že v škôlke verbálne, aj fyzicky napádal ostatné deti, kvôli
čomu ho nakoniec aj museli premiestniť do inej škôlky, a že bil aj svojho mladšieho brata R., pričom
H. B. dodala, že na vlastné oči videla ako maloletý I. raz udrel svojho brata R. päsťou, a aj A. B., ml.
popisoval ako pred ním I. bil R. a ako ho zhodil z postele. Avšak ani tieto časti svedeckých výpovedí,
podľa ktorých I. útočil na svojho brata R. (hoci aj spôsobom, že po tom na jeho tele zostali stopy násilia)

neboli spôsobilé vyvrátiť tú časť výpovede poškodenej, podľa ktorej (aj) obžalovaný bil maloletého R.
spôsobom opísaným v skutkovej časti tohto rozsudku, a preto takisto tu nebol priamy rozpor medzi
dôkazmi. Obdobný záver pre bitie mal. I. poškodenou, o ktorom vypovedala sestra obžalovaného,
navyše ani z výpovede tejto svedkyne nevyplynulo, že by to boli také bitky, že by po ňom maloletému
zostávali modriny, či iné viditeľné následky.

Súd poznamenáva, že s výpoveďami týchto príbuzných a susedov sa vysporiadal vychádzajúc (v
zásade, väčšinovo) z predpokladu ich dôveryhodnosti, a teda súd neprihliadal na to, že objektívne,
vzhľadom na ich značne pozitívny vzťah k obžalovanému (vrátane dlhoročného kamaráta suseda T. M.),
keď ho tieto osoby tiež pred svojimi výsluchmi na hlavnom pojednávaní navštevovali vo väzbe, by aj bolo

možné mať určité pochybnosti o ich dôveryhodnosti. A preto voči argumentácii obhajoby, že dôkazy,
ktoré by preukazovali nepravdivosť týchto svedeckých výpovedi neexistujú, súd v zásade namietal,
avšak súčasne dodáva, že tieto výpovede (až na uvedené výnimky) nakoniec ani neboli v priamom
(vylučujúcom) rozpore s výpoveďou poškodenej.

Súd však neuveril výpovedi H. B. na hlavnom pojednávaní v tej časti, kde poprela, že by ju obžalovaný
v minulosti týral, pretože zo zápisnice o výsluchu svedka - I. I. J., spísanej OR PZ v Liptovskom Mikuláši,
odborom kriminálnej polície pod ČVS : ORP-351/1-VYS-LM-2022 z 18. 10. 2022 vyplynulo, že sa H.
mala zveriť psychologičke o tom, že ju obžalovaný v minulosti fyzicky, aj psychicky týral. Túto časť
neakceptovanú časť výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní súd považoval za motivovanú snahou

nepriťažiť obžalovanému. Keďže zvyšok jej výpovede na hlavnom pojednávaní bol v zásade v súlade
s výpoveďou ostatných svedkov, najmä brata A. B., ml., ktorý vypovedal o podobných skutkových
okolnostiach, teda keďže neexistovali žiadne dôkazy, ktoré by boli v relevantných častiach v priamom
(vylučujúcom) rozpore s jej svedeckou výpoveďou, tento záver o nedôveryhodnosti potom súd nemohol
rozšíriť na celý rozsah jej výpovede.

Následne súd vyhodnocoval súlad výpovede poškodenej s ďalšou skupinou dôkazov predstavovanú
svedeckými výpoveďami detských lekárok maloletých detí (I. C. J. a I. P. K.), učiteliek materských škôloknavštevovaných mal. I. (I. T. J. a D. C.), ako aj psychologičky M. H. G. a zamestnanca ÚPSVaR Liptovský
Mikuláš M. C. S..

Svedecká výpoveď M. C. S. nebola v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej, pretože ani sčasti
nevylučovala skutkové okolnosti, ktoré popísala vo svojej výpovedi poškodená. Svedok (až na výnimky)
nebol v osobnom kontakte s poškodenou a jej deťmi, spoliehal totiž najmä na telefonickú komunikáciu s
poškodenou. Naopak, zmienka svedka o vyjadreniach bývalého partnera poškodenej Q. V. na súdnom
pojednávaní z 3. 2. 2022, ktoré sa týkali partnerského násilia obžalovaného voči poškodenej, o ktorom

sa dopočul od susedov poškodenej (hoci to vtedy poškodená výslovne poprela), naopak podporuje
výpoveď poškodenej, pričom súd poukazuje na osobitný význam tohto dôkazu, pretože jeho zdrojom
nie je poškodená.

Svedecká výpoveď I. C. J., v ktorej uvádzala, že na deťoch poškodenej nezistila žiadne známky
fyzického, či psychického týrania, taktiež nebola v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej, keďže

nevylučovala skutkové okolnosti, ktoré poškodená opísala vo svojej výpovedi, pretože svedkyňa uviedla,
že naposledy vyšetrovala mal. I. v marci 2021, a mal. R. v januári 2022, teda v období, kedy (aj podľa
výpovede poškodenej) vo vzťahu k maloletým deťom buď ešte vôbec nebolo praktizované násilie alebo
už bolo násilie páchané, ale len voči I., aj to len v podobe občasného vyťahania za uši a udretia po hlave,
po ktorých nezostávali žiadne viditeľné následky.

Svedecká výpoveď I. P. K. taktiež nebola v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej, pretože
nevylučovala skutkové okolnosti, ktoré poškodená popísala vo výpovedi, keďže svedkyňa uviedla, že
o deti poškodenej sa starala v období od septembra 2022 až do mája 2023, avšak v tomto období (ako
sama uviedla) išlo u každého z týchto detí len o tri vyšetrenia, vstupné, kedy boli podľa svedkyne deti

fyzicky a psychicky v poriadku (išlo o vstupnú prehliadku, v septembri, teda tesne po návrate z ČR, kedy
aj poškodená vo výpovedi popisovala, že prvý mesiac po jej návrate bol kľud, pretože obžalovaný ju len
raz zbil, pričom deti vôbec nespomínala), vyšetrenie oboch detí medzitým, a posledné vyšetrenie 5. 5.
2023, kedy poškodená svedkyni povedala o týraní a ukázala jej zranenia mal. R.. Teda medzi vstupnými
vyšetreniami, kedy k násiliu na deťoch nedochádzalo a záverečnými vyšetreniami, kedy už boli zistené

prejavy násilia bolo u každého dieťaťa realizované len jedno vyšetrenie, kedy lekárka na nich nezistila
na žiadne také zranenia, ktoré by ju viedli k podozreniu o násilí na deťoch (ojedinelé modriny by ju
ktakémupodozreniuzrejmeneviedli),čojevšaknedostatočnéskutkovézistenienavyvrátenievýpovede
poškodenej v časti opisujúcej fyzické násilie voči maloletým v tomto období. Poškodená (vo vzťahu
k maloletým deťom) v tomto druhom období tiež nehovorila o fyzickom násilí páchanom na dennej báze.

Svedecká výpoveď I. T. J. nebola v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej, pretože nevylučovala
skutkové okolnosti, ktoré poškodená popísala vo svojej výpovedi, naopak podporovala výpoveď
poškodenej, pretože svedkyňa popisovala v období na konci apríla 2023 neobvykle vysoký počet modrín
po celom tele maloletého I., a navyše uviedla, že maloletý I. pred triednym učiteľom D. A. v škôlke sám

od seba vyhlásil, že obžalovaný bije poškodenú aj ich, deti, čo je o to významnejšie, že ide o dôkaz
nepochádzajúci od poškodenej.

Svedecká výpoveď M. H. G. taktiež nebola v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej, pretože
nevylučovala skutkové okolnosti, ktoré poškodená popísala vo výpovedi, keďže svedkyňa vypovedala,

že mala v starostlivosti mal. I. v období od marca 2021 až do júna 2023, a následne to konkretizovala
tak, že stretnutia boli vždy vopred plánované s matkou (teda tá mohla korigovať čas návštev, v závislosti
od prejavov násilia) a realizovali sa trikrát v marci 2021, raz v októbri 2021, ďalej 17. 10. 2022 bolo
realizovanéskríningovévyšetrenievškôlke,apotom5.4.2023,13.4.2023a20.4.2023prebehliterapie
hrou s maloletým, vrátane kontroly pripravenosti na dochádzku v škôlke, a hoci tiež svedkyňa dodala,

že ak by sa na maloletom vtedy niekto dopúšťal násilia alebo týrania, že by to zistil, tak z uvedených
dátumov stretnutí s maloletým vyplynulo, že tieto sa odohrali takmer výlučne v období keď (podľa
výpovede poškodenej) buď ešte vôbec nedochádzalo k fyzickému násiliu a ponižovaniu mal. I. (marec
až august 2021) alebo v období, kedy toto prebiehalo len v počiatočnej, výrazne miernejšej podobe, vo
formeobčasnéhoponižovania,občasnéhopoťahaniazauši,čiojedinelýchúderovpohlave(august2021

až január 2022), a pokiaľ ide o najintenzívnejšie obdobie (august 2022 až apríl 2023), tak v jeho priebehu
(okrem jediného stretnutia v októbri 2022), sa realizovali ešte tri stretnutia krátko po sebe v apríli 2023,
tedatesnepredkoncompáchaniadruhéhoskutku,čopotompraktickynevylučovalotvrdeniapoškodenej
o násilí po zostávajúcu (prevažnú) väčšinu tohto druhého obdobia.Avšak pokiaľ ide o svedeckú výpoveď D. C., tu už bola situácia odlišná, keďže medzi jej svedeckou
výpoveďou, podľa ktorej bol maloletý I. v starostlivosti ich materskej škôlky v období od 1. 9. 2022 do 30.

4. 2023, pričom za toto obdobie svedkyňa nikdy na jeho tele nevidela žiadne zranenia, či iné následky
po bitkách, čo by si však inak bola všimla, pretože dieťa videla každý deň, a to aj vyzlečené, keďže
pred spaním sa vyzliekalo do tielka a slipov, bol už priamy (vylučujúci) rozpor s výpoveďou poškodenej
v tej časti, v ktorej opisovala, že obžalovaný I. (pravidelne) bil varechou po celom tele a päsťami do
oblasti hlavy, že ho hádzal o stenu a radiátor, pretože je prakticky vylúčené, aby si pri každodennom

vyzliekaní dieťaťa do slipov a tielka učiteľka za celú dobu (druhého skutku) ani raz (na odhalených
rukách, pleciach a nohách) nevšimla nejaké zranenie, ktoré by minimálne vo forme modrín museli pri
takomto pravidelnom brutálnom zaobchádzaní s maloletým vzniknúť, a preto súd vychádzajúc z väčšej
dôveryhodnosti tejto nestrannej svedkyne vyhodnotil rozpor v dôkazoch ohľadne týchto skutkových
okolností v prospech obžalovaného, a preto nemohol zahrnúť do skutkovej časti rozsudku aj tieto
čiastkové vyjadrenia poškodenej. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že zranenia (modriny, odreniny)

zistené v niektorých lekárskych správach u maloletého I. (ktoré potom na základe nich hodnotil aj znalec)
sa týkali len konca obdobia páchania druhého skutku, preto tieto lekárske v zásade neboli spôsobilé
vyvrátiť pravdivosť výpovede svedkyne C.. Výpoveď tejto svedkyne však nebola spôsobilá vyvrátiť opis
skutkových okolností vo výpovedi poškodenej, v tej časti kde opisovala bitie mal. I. hánkami prstov do
oblasti hlavy (vlasatej časti hlavy), ťahania za uši a faciek, keďže takéto útoky obvykle nespôsobujú

viditeľné zranenia (pozorovateľné pri prezliekaní viacerých detí v škôlke pred spaním).

Súd následne hodnotil výpoveď poškodenej aj z hľadiska jej súladu s vykonanými listinnými dôkazmi,
a to osobitne s lekárskymi správami o zraneniach poškodenej z 30. 4. 2023, 5. 5. 2023 a 12. 5.
2023, popisujúcimi zlomeninu palca na pravej ruke a zlomeninu malíčka na ľavej ruke, lekárskymi

správami o zraneniach maloletých detí poškodenej z 5. 5. 2023, 10. 5. 2023 a 12. 5. 2023 (s priloženou
fotodokumentáciou mal. R.), popisujúcimi mnohopočetné modriny rôznych tvarov, nachádzajúce sa na
rôznych častiach tela oboch maloletých detí, ktoré pritom podľa štádia hojenia pochádzali z rôznych
období, a v ktorých správach poškodená udávala násilie obžalovaného ako ich príčinu, a tiež s
policajnými záznamami o zásahoch v byte obžalovaného z 5. 5. 2023, pričom zo žiadneho z týchto

listinných dôkazov súd nezistil také okolnosti, ktoré by boli v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej,
teda ktoré by (čo i len sčasti) vylučovali niektoré jej vyjadrenia, a tým zakladali pochybnosti o jej
dôveryhodnosti.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o údaj v lekárskej správe z 30. 4. 2023, podľa ktorého poškodená

ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že príčinou vzniku zlomenín prstov bol pád kameňa na ruku, tak ani toto
zistenie nebolo v rozpore s výpoveďou poškodenej, v ktorej táto vysvetlila, že to vtedy uviedla zo strachu
z obžalovaného, ktorý by to potom zistil z jej lekárskej správy, čo je nakoniec aj v súlade s popisovaným
obvyklým vzorcom domáceho násilia, kedy obeť z uvedených dôvodov tají dôvody svojich zranení
a popiera existenciu domáceho násilia.

Z rovnakého dôvodu nemožno považovať za dôkaz v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej
- fotodokumentáciu z č.l. 188 až 197, ktorá zachytáva písomnú konverzáciu medzi obžalovaným
a poškodenou 30. 4. 2023, keď táto čakala na vyšetrenie na urgentnom príjme, a v ktorej sa jej
obžalovaný ospravedlňuje a následne si vyznávajú lásku, pretože aj z výpovede poškodenej vyplynulo,

že obžalovanému bolo potom ako jej zlomil prsty tyčou úprimne ľúto toho, čo spravil a odviezol ju ihneď
k lekárovi, a nie je to ani v rozpore s už popisovaným obvyklým vzorca domáceho násilia.

Ďalšia skupina vykonaných listinných dôkazov nielenže nebola v priamom rozpore s výpoveďou
poškodenej, ale ju dokonca skôr podporovala. Išlo konkrétne o uznesenie prokurátora tunajšej

prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania sp. zn . : 2Pv 244/19/5505-42 z 28. 11.
2019, právoplatné a vykonateľné 3. 1. 2020, ktoré v opise skutkovej vety podrobne rozvádza fyzické
a psychické násilie, ktoré páchal obžalovaný voči svojej predchádzajúcej družke, z ktorého opisu
vyplynul podobný „modus operandi“, ako ho uvádzala vo svojej výpovedi aj poškodená I. P., a ku ktorému
skutku sa v tomto konaní obžalovaný priznal, ďalej išlo o zápisnicu z pojednávania z 3. 2. 2022, v konaní

vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. : 1P/93/2021, kde bývalý partner poškodenej Q. V. uviedol, že od
susedov poškodenej, ale aj od svojho otca, u ktorého raz poškodená s monoklom vyhľadala pomoc sa
dozvedel,žeobžalovanýsadopúšťapartnerskéhofyzickéhonásiliavočipoškodenej,atoajvprítomnosti
jej maloletých detí, a nakoniec aj správa psychologičky zo stretnutia s H. B. z 11. 5. 2020, vo veci vedenejna tunajšom súde pod sp. zn. : 1P/37/2021, v ktorej dcéra obžalovaného popisuje obdobie spolužitia
s obžalovaným, pričom uvádza, že otec ich neprimerane trestá, jeho správanie je nevyspytateľné a aj
s bratom z neho majú strach, a chceli by byť radšej zverení do výchovy starej mamy, a tiež zápisnica

o výsluchu svedka - I. I. J., spísaná OR PZ v Liptovskom Mikuláši, odborom kriminálnej polície pod ČVS :
ORP-351/1-VYS-LM-2022 z 18. 10. 2022, podľa ktorej mala H. B. psychologičke uviesť, že ju v minulosti
obžalovaný fyzicky aj psychicky týral.

V tejto súvislosti súd dodáva, že pokiaľ aj poškodená na pojednávaní 3. 2. 2022 poprela pravdivosť

tvrdení Q. V., tak ani toto skutkové zistenie nebolo v rozpore s obsahom jej výpovede, v ktorej vysvetlila,
že verila v nápravu obžalovaného, lebo jej to sľuboval, a tiež, že sa obžalovaného bála, čo je aj v súlade
s popisovaným obvyklým vzorcom domáceho násilia.

Pokiaľ obhajoba argumentovala, že na pojednávaní 3. 2. 2022 by si sudkyňa po oznámení Q. V. o
partnerskom násilí všimla, ak by na poškodenej bolo vidieť známky násilia, z čoho vyvodila záver, že

v daný deň na poškodenej určite nebolo vidieť žiadne známky násilia, súd uvádza, že skutočnosť, že
na poškodenej v tento deň neboli viditeľné známky násilia je zrejmá už z tejto zápisnice, kde je záznam
o tom, že poškodená sa spýtala prítomných, či vyzerá ako týraná, a navyše súd poukazuje na to, že
v tomto čase išlo o koniec obdobia páchania prvého skutku, v ktorom období mala byť poškodená
(podľa jej vlastnej výpovede), pokiaľ ide fyzické násilie len opakovane fackovaná (bez uvedenia s akou

frekvenciou), pričom facky obvykle nezanechávajú stopy, ktoré by pretrvávali po dlhší čas, a preto ani
tu nejde o skutkové zistenie, ktoré by bolo v priamom rozpore s výpoveďou poškodenej.

A pokiaľ si v tejto súvislosti obhajoba položila otázku, aký dôvod by mala poškodená pokiaľ bola týraná,
túto skutočnosť po jej oznámení Q. V. na pojednávaní sudkyni nepotvrdiť, tak súd uvádza, že takúto

otázku mal obhajca položiť poškodenej, pokiaľ chcel objasniť takúto okolnosť týkajúcu sa prežívania
a myšlienkových pochodov poškodenej. Súd k tomu môže uviesť len to, že z výpovede poškodenej
opakovane vyplývalo, že sa obžalovaného bála, a ak by sa partnerské násilie začalo oficiálne riešiť,
obžalovaný by bol s takýmto vyjadrením poškodenej veľmi skoro konfrontovaný, a poškodená sa tak
mohla dôvodne obávať násilnej pomsty. Taktiež možno predpokladať, že by takéto potvrdenie násilia

pred sudkyňou znamenalo nevyhnutnosť takmer okamžitej zmeny spôsobu života, sťahovanie sa od
obžalovaného, na čo by väčšina ľudí nebola pripravená, a preto bolo možné len ťažko očakávať, že by
poškodená takéto rozhodnutie učinila okamžite, na mieste, a preto je prirodzené, že na to zareagovala
popretím.

Obsah zvukového záznamu z CD na č.l. 666 (hlasové správy obžalovaného adresované poškodenej
nepochybne niekedy v čase ich spolužitia) takisto čiastočne podporuje skutkovú verziu poškodenej, keď
minimálne sčasti naznačuje páchanie psychického násilia obžalovaným na poškodenej (hrozba ťažkým
fyzickým násilím.)

Rovnako výsledky znaleckého dokazovania (na hlavnom pojednávaní prednesený znalecký posudok
znalca I. R. G., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č. 36/2023 z 6. 8. 2023, a jeho
nasledujúca doplňujúca výpoveď) neboli v priamom (vylučujúcom) rozpore s výpoveďou poškodenej,
pretože znalec pripúšťal ako údery tyčou, tak aj jednorazový pád kameňa na ruku ako dva možné
mechanizmy vzniku zranení (zlomenín prstov) poškodenej, keďže jej zranenie podľa neho vzniklo

pôsobením mechanickej sily, nárazom alebo tlakom s tým, že síce niekedy môžu byť pri údere kameňom
aj drobné poškriabania, ale nie je to pravidlo, čím (z uvedených dvoch ponúkaných skutkových verzií)
v podstate pripustil mierne väčšiu pravdepodobnosť skutkovej verzie úderu tyčou. Zranenia u maloletých
detí boli podľa znaleckého posudku s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené tvrdými, tupými údermi
buďrukoualebotupýmpredmetom,atedaanivtejtočastinešloodôkazvpriamomrozporesvýpoveďou

poškodenej. Súd v tomto prípade nepoužil slovné spojenie, že uvedený dôkaz podporuje skutkovú verziu
poškodenej, keďže obžalovaným ponúknutá skutková verzia tiež predpokladala násilné správanie voči
deťom, avšak nie z jeho strany (keď uvádzal, že I. bil R. alebo keď I. si svojím hyperaktívnym správaním
mal sám spôsobovať zranenia.)

Taktiež žiaden iný vykonaný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní nebol v priamom rozpore
s obsahom svedeckej výpovede poškodenej, a teda nebol spôsobilý znížiť jej hodnovernosť.Z uvedeného tak vyplýva, že rozhodujúcim dôkazom (i keď nie jediným) pre tvorbu skutkovej vety
uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku bola výpoveď poškodenej I. P., pozostávajúca z troch
samostatných výsluchov, pretože táto výpoveď nebola vyvrátená (okrem výpovede obžalovaného,

s ktorej dôveryhodnosťou sa súd vysporiadal vyššie uvedeným spôsobom) žiadnym z ostatných
vykonaných dôkazov, a to teda minimálne v tej časti, v ktorej si súd túto výpoveď osvojil do zistenej
skutkovej vety tohto rozsudku. Tie časti výpovede poškodenej, ktoré boli ostatnými vykonanými (a
hodnovernými) dôkazmi vyvrátené súd nezahrnul do zisteného skutkového stavu.

Výpoveď poškodenej pritom nebola jediným dôkazom o partnerskom násilí voči jej osobe a jej maloletým
deťom. Medzi takéto dôkazy (nepochádzajúce od poškodenej), ktoré vyslovene potvrdzovali jej výpoveď
o partnerskom (fyzickom, aj psychickom) násilí zo strany obžalovaného voči nej a jej deťom patrila
výpoveď svedkyne J., kde táto uviedla, že mal. I. sám od seba rozprával triednemu učiteľovi ako
obžalovaný bije jeho mamu, aj ich - deti, zápisnica z pojednávania z 3. 2. 2022, vo veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. : 1P/37/2021, ako aj zvukový záznam z CD na č.l. 666 (hlasové správy

obžalovaného poškodenej z obdobia ich spolužitia.)

Právoplatné uznesenie prokurátora tunajšej prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania
sp. zn . : 2Pv 244/19/5505-42 z 28. 11. 2019, ktoré v opise skutkovej vety podrobne rozvádza fyzické
a psychické násilie, ktoré páchal obžalovaný voči svojej predchádzajúcej družke, z ktorého opisu

vyplynul podobný „modus operandi“, ako ho uvádzala vo svojej výpovedi aj poškodená I. P., a ku ktorému
skutku sa v tomto konaní obžalovaný priznal má tiež svoju výpovednú hodnotu k osobe obžalovaného.

Obdobne súd prihliadol aj na zápisnicu o výsluchu svedka - I. I. J., spísanú OR PZ v Liptovskom Mikuláši,
odborom kriminálnej polície pod ČVS : ORP-351/1-VYS-LM-2022 z 18. 10. 2022, podľa ktorej mala H.

B. psychologičke uviesť, že ju v minulosti obžalovaný fyzicky aj psychicky týral.

Pokiaľ obhajoba namietala vykonanie dôkazu - CD z č. l. 666 s poukazom na nezákonnosť jeho
vykonania pre zásah do súkromia obžalovaného, tak súd k tejto argumentácii uvádza, že v predmetnom
zvukovou zázname - hlasových správach zaslaných obžalovaným na mobilný telefón poškodenej, ide

o tzv. súkromné nahrávky telekomunikačnej prevádzky. Ustanovenia Tr. poriadku pritom regulujú len
zásah do práva na súkromie zo strany orgánov verejnej moci, a nie aj zo strany súkromnej osoby,
teda Tr. poriadok podmienky aplikácie súkromných nahrávok v trestnom konaní vôbec neupravuje.
V prípade súkromnej nahrávky dochádza ku kolízii záujmu na ochranu osobnosti toho, koho prejav je
bez jeho súhlasu zaznamenávaný, resp. koho (pôvodne so súhlasom zaznamenaný) prejav má byť

následne (bez jeho súhlasu) použitý (v trestnom konaní) so záujmom na trestnoprávnu ochranu toho,
kto tento prejav zaznamenáva, a následne chce použiť v trestnom konaní (obete trestného činu.) Tento
záujem poškodeného trestným činom pritom môže súčasne korešpondovať so záujmom spoločnosti na
účinnom vyšetrovaní a efektívnom objasňovaní trestnej činnosti. Riešením je zásada proporcionality,
kedy tieto dva protichodné záujmy je potrebné pomeriavať v každom konkrétnom prípade osobitne, teda

do akej miery môže v konkrétnej situácii ten ktorý záujem prevážiť nad druhým. Je pritom tiež (okrem
proporcionality) potrebné skúmať naplnenie zásady subsidiarity, v zmysle identifikovania možností,
ktoré mala osoba uplatňujúca túto informáciu k dispozícii, na to aby získala predmetné informácie
iným spôsobom než za cenu porušenia súkromia druhej osoby (viď aj komentár k Tr. poriadku I.
diel, § 1 - 195, C. H. BECK, 2021, ods. 18, str. 613, Čentéš, Beleš a kol.) V predmetnej veci stáli

proti sebe (občianskoprávny) záujem obžalovaného na ochranu osobnosti (vo vzťahu k jeho prejavom
osobnej povahy v rámci telekomunikačnej prevádzky) podľa § 11 v spojení s § 12 OZ, pokiaľ ide
o zvukové nahrávky - hlasové správy, ktoré sa obžalovaný sám rozhodol zaslať do hlasovej schránky
poškodenej, teda záznam bol vyhotovený obžalovaným a tiež bol z jeho vlastnej vôle daný k dispozícii
poškodenej (nešlo o prípad, kedy by si ho poškodená tajne nahrala) na jednej strane, a na druhej

strane záujem poškodených (vrátane maloletých detí) trestným činom domáceho násilia psychickej a
fyzickej povahy, navyše v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, ktorý záujem
bol pritom totožný aj so záujmom spoločnosti na objasnení tejto závažnej trestnej činnosti. Navyše,
vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti, ktorá sa odohrávala „za dverami“ bolo možné mať
súčasne za naplnenú podmienku, že poškodená ani objektívne nemala iné možnosti, aby (okrem

svojej svedeckej výpovede) inak získala dôkazy o tejto trestnej činnosti. Za tejto konkrétnej situácie,
pri pomeriavaní uvedených protichodných záujmov a tiež s prihliadnutím zásadu subsidiarity, súd
vyhodnotil, že výrazne prevažuje záujem poškodených na trestnoprávnej ochrane, a preto rozhodol
o vykonaní tohto dôkazného návrhu poškodených. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež názor uvedenýkomentári k Tr. poriadku I. diel, § 1 - 195, C. H. BECK, 2021, str. 750, Burda a kol. podľa ktorého
prípadné odmietanie súkromných nahrávok zachytávajúcich trestnú činnosť ako nezákonných dôkazov
len z dôvodu občianskoprávnej ochrany osobnosti páchateľa je spoločensky neudržateľný koncept,

a navyše nesprávny, pretože ochrana osobnosti sa nevzťahuje na ochranu páchateľa trestnej činnosti
pred dokázaním jeho protiprávneho činu.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku uznesením odmietol návrh prokurátorky na vykonanie dôkazu
prečítaním znaleckého posudku na overeniu vierohodnosti osobnosti a výpovede poškodenej (č.l. 90 až

130 spisu), vypracovaný I. G. G., kriminálnym psychológom, so sídlom Priekopská 52, Martin, ktorý bol
do konania pribratý ako znalec ad hoc, teda ako znalec nezapísaný v zozname znalcov, na sľub, a to
s poukazom na jasné zákonné znenie § 143 ods. 2 Tr. poriadku, podľa ktorého takýto znalec môže byť
(takisto za súčasného splnenia aj ostatných podmienok) pribratý do konania, ak v príslušnom odbore
alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba (čo zjavne nebol tento prípad, vzhľadom na množstvo
znalcov zapísaných do zoznamu znalcov pre tento odbor a odvetvie, a to nielen pre celú SR, ale aj

pre žilinský kraj) alebo osoba zapísaná v zozname znalcov (teda všetky tam zapísané osoby, pre tento
odbor a odvetvie) nemôže (nemôžu) podať znalecký posudok (zo spisu a vyjadrení prokurátorky pritom
vyplynulo, že nebolo oslovení ani len všetci znalci z tohto odboru a odvetvia v žilinskom kraji, nieto v celej
SR, pričom poukaz na to, že ide o väzobnú vec, kde treba konať rýchlo nemôže mať vplyv na zákonnosť
vykonania dôkazu), alebo podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami

alebo nákladmi (čo takisto nebol tento prípad). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že mu aktuálne
nie známa žiadna judikatúra, či odborný názor (v podmienkach SR, ale ani ČR), kde by sa výslovne
a jednoznačne riešil právny následok takého stavu, aký nastal aj v tomto konaní, keď znalec ad hoc bol
pribratý za nesplnenia uvedených podmienok § 143 ods. 2 Tr. poriadku. Vzhľadom na to, že (ako už súd
uviedol v súvislosti s povahou trestného oznámenia) za hodnotu dôkazu je nutné podľa teórie trestného

procesného práva považovať aj jeho zákonnosť, a medzi kritériá zákonnosti je pritom na mieste zaradiť
aj hľadisko, či bol dôkaz obstaraný a vykonaný spôsobom, ktorý ustanovuje, prípadne pripúšťa zákon
(viď aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. : II. ÚS 268/03 z 3. 11. 2004), možno tak potom aj vo vzťahu
k nedodržaniu uvedených zákonných podmienok § 143 ods. 2 Tr. poriadku vo všeobecnosti vyvodiť, že
takýto nezákonný spôsob obstarania, resp. vykonania dôkazu (v prípravnom konaní) potom spôsobil,

že tento dôkaz je pre rozhodnutie súdu nepoužiteľný, a nemohol na neho prihliadať. Pokiaľ prokurátorka
v tejto súvislosti poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 5 Tdo 50/2020 z 5. 10. 2020,
tak toto sa týkalo inej procesnej situácie, resp. inej procesnej vady pri priberaní znalca ad hoc, a to takej,
keď z uznesenia o pribratí znalca ad hoc (len) nebol zistiteľný dôvod jeho pribratia, pričom následne sa
však ukázalo, že (objektívne) v čase jeho pribratia boli splnené všetky podmienky podľa § 143 ods. 2 Tr.

poriadku, išlo teda v podstate len o nedostatočne odôvodnené uznesenie o pribratí znalca ad hoc, čo
najvyššísúdsícepovažovalzanedostatok,avšaknieažtakejintenzity,abyviedolkzáveronezákonnom
spôsobe vykonania tohto dôkazu. A pokiaľ tunajší súd ešte v uznesení o odmietnutí obžaloby (v tejto
veci) z 30. 10. 2023 poukazoval na judikát R 55/1974 - rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo 4. 4.
1974, sp. zn. : 11To 5/74 (ku ktorej argumentácii sa sťažnostný súd konajúci o sťažnosti prokurátorky

voči uzneseniu o odmietnutí obžaloby nijako nevyjadril), tak tento právny záver s odstupom času tunajší
súd prehodnotil, keď dospel k záveru, že predmetný judikát (pre nie celkom totožnú procesnú situáciu)
nemožno vykladať spôsobom, ako to učinil v uznesení z 30. 10. 2023. Nakoniec, uvedený znalecký
dôkaz bol len podporného charakteru, a bol obstaraný orgánmi činnými v trestnom konaní výlučne
na účely preukázania dôveryhodnosti výpovedi poškodenej, ku ktorému záveru (o dôveryhodnosti jej

výpovede takmer v celom rozsahu) dospel nakoniec aj tunajší súd v rámci hodnotenia vykonaných
dôkazov aj bez prihliadnutia na tento znalecký posudok. Navyše, súd (po odmietnutí vykonania tohto
znaleckého dôkazu) na hlavnom pojednávaní ponechal dôkaznú iniciatívu na prokurátorku, ktorá nesie
v trestnom procese dôkazné bremeno, keďže súd už nezisťuje objektívnu pravdu, a aj podľa § 2 ods.
11 Tr. poriadku dôkazy súd ex offo vykonať len môže, nie musí, pričom súd tiež dospel k záveru,

že vzhľadom na záver o zásadnej dôveryhodnosti výpovede poškodenej je možné považovať jeho
vykonanie za nadbytočné.

Súd nemohol súhlasiť s argumentáciou obžalovaného, že výpoveď poškodenej mala byť a nebola
preukázaná inými dôkazmi, pretože výpoveď svedkyne - poškodenej je sama o sebe dôkazom, ktorý

sa už ďalej nedokazuje. Ale ako bolo uvedené, ostatné dôkazy mohli mať (a v menšej časti aj mali)
len potenciál vyvrátiť (vylúčiť) obsah výpovede poškodenej, a tým túto výpoveď ako dôkaz (úplne alebo
sčasti) znedôveryhodniť, čím by sa nemohla stať podkladom pre rozhodnutie súdu, a v tomto smere aj
bola jej výpoveď, s už uvedenými závermi vyhodnotená.K argumentácii obhajoby o uplatnení princípu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného), súd vo všeobecnosti uvádza, že tento nie je možné uplatniť len preto, že sa v konaní

vyskytnú navzájom si odporujúce dôkazy. Práve pre prípady rozporov medzi dôkazmi má osobitný
význam fáza hodnotenia vykonaných dôkazov, v rámci ktorej sa posudzuje hodnovernosť navzájom si
odporujúcich dôkazov, teda ktorému dôkazu možno uveriť a ktorému nie, resp. do akej miery, a iba ak by
ajpotakomtovyhodnotenídôkazovpretrvávalidôvodnépochybnosti,ktorébyužnebolomožnéodstrániť
ani vykonaním ďalšieho, dostupného dokazovania, až potom by bolo na mieste aplikovať zásadu „in

dubio pro reo“. V tejto trestnej veci sa však nejednalo o takýto prípad, pretože (okrem výpovede
obžalovaného) tu ani neboli žiadne iné dôkazy, ktoré by boli v zásadnom (celkovom, väčšinovom)
rozpore s výpoveďou poškodenej (išlo tu len o ojedinelé dôkazy, ktoré boli v časti v rozpore s len
časťami výpovede poškodenej, na čo aj súd reflektoval pri modifikácii skutkov v rozsudku), a teda aj
po vyhodnotení dôkazov bolo možné dôjsť k (nepochybnému) záveru, že obžalovaný v zostávajúcej
(modifikovanej) časti spáchal stíhané skutky.

Pokiaľ obhajca poukazoval na užívanie drog poškodenou, tak na základe vykonaného dokazovania
(svedkom I.) bolo preukázané len to, že poškodená brala drogy na jeseň 2023, teda niekoľko mesiacov
po skončení páchania posledného skutku (objektívne sa však ponúka aj možnosť, že mohla začať
brať drogy práve preto, čo predtým prežila), avšak o jej požívaní drog v období páchania skutku nie

sú žiadne dôkazy. Pri vypratávaní bytu nájdená kozmetická taštička, ktorá mala (len podľa laického
názoru niektorých svedkov, keďže sa pre účely trestného konania nezachovala) obsahovať nástroje
na požívanie drog, a ktorej vlastníctvo nie je zrejmé, keďže svedkovia sa len domnievali, že patrí
poškodenej, a keďže v domácnosti žil aj obžalovaný, ktorý objektívne (na rozdiel od poškodenej) mal
záznam o vedení motorového vozidla pod vplyvom drog (čo aj on sám potvrdil), nebola dôkazom

v prospech užívania drog poškodenou aj pre obdobie páchania stíhaných skutkov. Navyše, ak by aj bolo
preukázané, že poškodená užívala drogy už v období páchania skutkov, táto okolnosť by nemala žiaden
význam z hľadiska predmetu konania, pretože aj osoby ktoré berú drogy môžu byť objektom páchania
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. A pokiaľ tým obhajoba smerovala k spochybneniu
dôveryhodnosti výpovede poškodenej, tak okolnosť, že poškodená zaklamala (vzhľadom na svedok

výpoveď I.), pokiaľ na hlavnom pojednávaní uvádzala, že drogy nikdy v živote nebrala, ešte neznamená,
že by tým musela byť znedôveryhodnená jej výpoveď v ostatnej, prevažujúcej časti, pretože (ako už súd
vo uviedol), svedecká výpoveď nemusí byť pravdivá v celom rozsahu, ale sú naopak bežné prípady, že
v určitej časti svojej výpovede svedok (z nejakého dôvodu, napr. v tomto prípade v snahe neprivodiť si
problémy kvôli užívaniu drog, napr. z dôvodu, aby jej nezobrali deti) zaklame, avšak to neznamená, že je

objektívne správne diskvalifikovať túto výpoveď ako celok, že objektívne tým je jej výpoveď nepravdivá.

A už vôbec nebolo podstatné pre toto trestné konanie, čím bola spôsobená agresivita mal. I., či
biologickým pozadím (nepreukázaným požívaním drog poškodenou pred počatím a počas tehotenstva),
genetickou predispozíciou u maloletého alebo bola dôsledkom prežívaného násilím v domácnosti

s obžalovaným. Poškodená vo svojej výpovedi len laicky poznamenala, že to problémové správanie
maloletého, podľa nej, nejak súvisí s tým prežitým násilím, resp. s tým, čo videl v domácnosti, avšak
táto jej (či už správna alebo nesprávna diagnostika) nemá potenciál znedôveryhodniť jej výpoveď, ani
jej pridať na hodnovernosti.

Na základe takéhoto vyhodnotenia vykonaných dôkazov súd dospel k nepochybnému záveru o tom, že
obžalovaný spáchal oba skutky, a to v modifikáciách uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Bola pritom zachovaná tzv. totožnosť skutku, pretože oproti obžalobe bola (pri každom zo stíhaných
dvoch skutkov) zachovaná ako podstata ich konania, tak aj podstata ich následku. Totožnosť skutku totiž

nenaruší,akniektoréčastikonaniaobžalovaného,čijehonásledkuvrozsudku(oprotiobžalobe)ubudnú,
pribudnú alebo sa zmenia, pokiaľ je ich podstata (fyzické a psychické násilie na blízkej a zverenej osobe)
zachovaná. Na totožnosť skutku nemá vplyv ani to, ak (ako sa to stalo aj v tejto veci vo vzťahu k prvému
skutku) ku skutkovým okolnostiam pribudne, resp. odpadne okolnosť týkajúca sa použitia vyššej trestnej
sadzby (viď aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. : II. ÚS 143/02 z 10. 7. 2002.)

Pri trvácom trestnom čine (na rozdiel od pokračovacieho trestného činu, kde ak sa nepreukáže niektorý
čiastkový útok, je potrebné vo vzťahu k nemu vyhlásiť oslobodzujúci rozsudok postupom podľa §
285 Tr. poriadku - k tomu viď napr. R 51/2016 - Najvyšší súd SR sp. zn.: 2Tost 35/2015) vo vzťahuk nepreukázanej časti skutku dochádza k „oslobodeniu spod obžaloby“ už púhou redukciou, vypustením
tejto časti zo skutkovej vety rozsudku oproti výroku obžaloby (ako to aj súd urobil v tejto veci), čo
súvisí so základným rozdielom medzi pokračovacím trestným činom a trvácim trestným činom, kedy pri

pokračovacom trestnom čine dochádza k samostatnému napĺňaniu znakov skutkovej podstaty trestného
činu každým čiastkovým útokom (ktorý preto musí byť v obžalobe samostatne skutkovo popísaný, inak
je daný dôvod na jej odmietnutie), a kedy pri trvácom trestnom čine nejde o páchanie trestnej činnosti
spôsobom, kedy by tu občas dochádzalo k páchaniu trestnej činnosti a občas nie, ale táto trestná
činnosť je páchaná nepretržite (ide o vyvolanie a udržiavanie protiprávneho stavu, resp. len udržiavanie

protiprávneho stavu), pričom jednotlivé izolované čiastkové konanie (ako napr. facka poškodenej osobe
v určitý deň) nemusí samo o sebe ani napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, ale môže ísť aj len
o priestupok.

Taktiež nie je porušením totožnosti skutku prípad, ak súd vymedzí skutok zakladajúci trváci trestný čin
z hľadiska doby jeho trvania inak než ho vymedzil prokurátor v obžalobe, ako k tomu takisto došlo tejto

veci, a to pri oboch skutkoch (viď aj MUSIL, J., KRATOCHVÍL, V. ŠÁMAL, P. a kol., Kurs trestného práva.
Trestní právo procesní. 3. přepracované a doplnené vydání, Praha : C. H. BECK, 20078, s. 695.)

Pri právnom posúdení zistených skutkov sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

Obžalovaný skutkom v bode 1/ výrokovej časti rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona, a skutkom
v bode 2/ výrokovej časti rozsudku zase všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
a), písm. b) a písm. j) Tr. zákona a § 127 ods. 4 a ods. 5 Tr. zákona. Tieto dva trestné činy teda boli

spáchané vo viacčinnom súbehu. Súd pritom pri žiadnom z týchto činov u obžalovaného nezistil žiadnu
okolnosť vylučujúcu ich protiprávnosť.

V zločine týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, ani ods. 3 Tr. zákona však nejde
o pokračovací trestný čin podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona (ako sa uvádza v právnej kvalifikácii obžaloby),

ale ide o trváci trestný čin podľa § 122 ods. 12 Tr. zákona (eventuálne s prvkami hromadného trestného
činu podľa § 122 ods. 11 Tr. zákona), ktorý je ako „jednoskutkový“ trestný čin dokonaný skončením, resp.
odstránením predmetného protiprávneho stavu alebo z procesných dôvodov podľa § 122 ods. 13 Tr.
zákona. Ide tu o samostatne spáchaný a kvalifikovaný trestný čin, vo vzťahu ku ktorému je ďalší, po ňom
nasledujúci trestnoprávne relevantný skutok aj pri rovnakej kvalifikácii v hmotnoprávnej pozícii viacčinne

sa zbiehajúceho trestného činu, pričom pokračovací trestný čin vzhľadom na jeho definíciu v § 122 ods.
10 Tr. zákona nemôže byť zložených z trvácich trestných činov ako čiastkových útokov pokračovacieho
trestného činu (viď aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. : IV. ÚS 268/2024, z 28. 5. 2024, ktoré bolo
tiež zverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR č. 21/2024.) K rovnakému záveru
však dospel aj veľký senát trestného kolégia Najvyššieho súdu ČR v uznesení zo 17. 12. 2014, sp. zn. :

15 Tdo 887/2014, publikovaného pod č. 17/2015 Sb. rozh.

Vzhľadom na uvedené musel súd na hlavnom pojednávaní (ešte pred vyhlásení dokazovania za
skončené) postupom podľa § 284 ods. 2 Tr. poriadku upozorniť obžalovaného na možnosť prísnejšieho
právneho posudzovania skutku (skutkov) uvedených v obžalobe (keďže už malo ísť už o dva trestné

činy podľa § 208 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona s nevyhnutnou aplikáciou asperačnej zásady) a poskytol mu
(poučil ho) v tejto súvislosti o s tým spojených procesných právach, ktoré však obžalovaný nevyužil.

V tejto súvislosti tiež (pokiaľ ide o vplyv rozhodnutí prokurátora na pojem skutku a totožnosti skutku)
tunajší súd poukazuje na to, že pokiaľ prokurátor omylom jeden skutok rozdelí v obžalobe na niekoľko

skutkov, nemá tento jeho procesný postup za následok, že by skutočne malo ísť o niekoľko skutkov.
Arovnakotoplatíajvprípade(oktorýsajednaloajvtejtotrestnejveci),akprokurátoromylomvobžalobe
spojil viacero skutkov do jedného (viď aj článok zverejnený 1. 10. 2014 na internetovej stránke Právne
listy - „O skutku a totožnosti skutku v trestnom práve“, autor : JUDr. Peter Šamko.)

Následne v priebehu odročenia na účely vyhlásenia rozsudku súd dospel k záveru o potrebe menej
prísneho právneho posudzovania skutkov, keď vo vzťahu ku skutku jedna dospel k záveru o potrebe
jeho kvalifikácie len ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm.
b) Tr. zákona, a keďže išlo o zmenu kvalifikácie na menej prísnu, teda takú ktorá už bola zahrnutá ajvpredchádzajúcejprísnejšejprávnejkvalifikáciitohto(prvého)skutku,súdnemalpovinnosťupozornenia
podľa § 284 ods. 2 Tr. poriadku.

Subjektom zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, ako aj podľa §
208 ods. 3 Tr. zákona je (vo všeobecnosti) osoba, vo vzťahu ku ktorej sú osoby, voči ktorým pácha túto
trestnú činnosť osobami blízkymi alebo osobami, ktoré sú v jej starostlivosti alebo výchove. Obžalovaný
túto charakteristiku špeciálneho subjektu napĺňal vo vzťahu k obom stíhaným skutkom uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Súd pritom u obžalovaného vo vzťahu k žiadnemu z týchto dvoch skutkov

nezistil žiadnu okolnosť vylučujúcu jeho trestnú zodpovednosť.

Pokiaľ totiž išlo o skutok v bode 1/ výrokovej časti rozsudku, poškodená I. P. spĺňala definíciu blízkej
osoby podľa § 127 ods. 5 Tr. zákona, keďže v tomto skutku išlo trestný čin uvedený v taxatívnom
výpočte v § 127 ods. 5 Tr. zákona, a keďže poškodená bola po celú dobu páchania tohto skutku družkou
obžalovaného(nato,abyišloodruhovvzmysle§127ods.5Tr.zákonasatotižnevyžaduje,abydruhovia

spolu žili v spoločnej domácnosti, stačí, že chcú byť relatívne často spolu a tento jav je relatívne stabilný,
t.j. trvá aspoň niekoľko týždňov - viď aj komentár k TZ, I. diel, všeobecná časť, C.H.BECK, 1. vydanie,
2010, Burda a kol., str. 863 - 864), a navyše od októbra 2021 s ním poškodená žila už aj v spoločnej
domácnosti, čo je ďalšia samostatná „skutková podstata“ definície blízkej osoby podľa § 127 ods. 5 Tr.
zákona. Pri poškodenej však prichádzala do úvahy aj definícia blízkej osoby aj podľa § 127 ods. 4 Tr.

zákona (ako osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorej ujmu by pociťovala ako vlastnú.) A vo
vzťahu k poškodenému synovi tejto poškodenej, maloletému I. išlo o osobu, ktorá bola v starostlivosti
a výchove obžalovaného, pretože sa nevyžaduje žiaden formálny akt, ktorým by dieťa bolo zverené do
výchovy a starostlivosti páchateľa, a preto nie je ani vylúčené, aby páchateľom tohto trestného činu bol
aj druh rodiča maloletého dieťaťa (viď aj komentár k TZ, II. diel, osobitná časť, C.H.BECK, 1. vydanie,

2011, Čentéš a kol., str. 455.)

Pokiaľ išlo o skutok v bode 2/ výrokovej časti rozsudku, poškodená I. P. spĺňala definíciu blízkej osoby
podľa § 127 ods. 5 Tr. zákona, keďže v tomto skutku išlo trestný čin uvedený v taxatívnom výpočte v §
127 ods. 5 Tr. zákona, a keďže poškodená bola po celú dobu páchania skutku družkou obžalovaného, a

navyšepocelúdobupáchaniaskutkusnímtiežžilavspoločnejdomácnosti,atiežodefiníciupoškodenej
podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona. A jej obe maloleté deti - I. a R. zase po celú dobu páchania skutku napĺňali
charakteristiku osôb, ktoré boli v starostlivosti a výchove obžalovaného.

Z hľadiska objektívnej stránky sa zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr.

zákona, t.j. v jeho základnej skutkovej podstate obžalovaný dopustí vtedy, ak koná niektorým zo
spôsobov vymenovaným v písm. a) až písm. e) tohto ustanovenia, ktoré konanie sa vyznačuje vyšším
stupňom bezcitnosti a hrubosti (hoci aj jednotlivé útoky samy o sebe nemusia napĺňať skutkovú podstatu
žiadneho trestného činu, ale aj len priestupku), a z časového hľadiska aj určitou trvalosťou (nemôže
ísť o ojedinelé, či jednorazové konanie), pričom týmto konaním spôsobí následok v podobe fyzického

alebo psychického utrpenia, kedy ide o také fyzické alebo duševné bolesti, ktoré sťažujú obvyklý život
poškodenejosoby,aktorétátoosobapociťujeakozlo,bezprávie,krivdu,čiťažképríkorie(nevyžadujesa
však až intenzita neznesiteľných útrap.) Vzhľadom na zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného
činu je nepodstatné, či u poškodenej osoby bol zistený syndróm týranej osoby, a nevyžaduje sa ani
spôsobenie zranenia, či inej podobnej ujmy (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 2 Tdo

1/2020 z 23. 2. 2021, a tiež článok zverejnený 6. 2. 2016 na internetovej stránke Právne listy - „Je možné
spáchať trestný čin týrania blízkej osoby bez týrania?“, autor : JUDr. Peter Šamko.)

Obžalovaný sa v bode 1/ skutkovej vety rozsudku dopustil vyššie opísaného konania s popísaným
následkom (napĺňajúce skutkovú podstatu zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona),

pretože blízkej osobe podľa § 127 ods. 4 a ods. 5 Tr. zákona (poškodenej I. P.) spôsoboval fyzické
a psychické utrpenie opakovanými fackami, urážkami a odopieraním jej spánku, a osobe, ktorá bola
v jeho starostlivosti a výchove (mal. I. D.) fyzické a psychické utrpenie opakovaným ťahaním za uši,
udieraním po hlave a ponižovaním formou nadávok. V modifikácii tohto prvého skutku (oproti obžalobe)
nebolomožnékonštatovaťtiežnaplnenieokolnostípodmieňujúcichpoužitievyššejtrestnejsadzbypodľa

§ 208 ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) (po dlhší čas) a písm. j) (na viacerých
osobách - t.j. podľa § 127 ods. 12 Tr. zákona aspoň troch osobách), ako to kvalifikovala prokurátorka
v obžalobe, pretože uvedený znak kvalifikovanej skutkovej podstaty „po dlhší čas“ nie je možné hodnotiť
len podľa dĺžky obdobia, ale aj v kontexte intenzity konania páchateľa a závažnosti trestného činu (viďnapr.ajuznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.:2Tdo1/2020z23.2.2021),pričomzosúdomzisteného
priebehu skutku v bode 1/ rozsudku v kontexte dĺžky obdobia jeho páchania mal súd za to, že tu nešlo
o tento kvalifikačný znak, a pokiaľ ide o znak kvalifikovanej skutkovej podstaty „na viacerých osobách“,

teda aspoň na troch osobách, tak vzhľadom na to, že zo súdom zisteného opisu skutku v bode 1/
rozsudku bolo zistené trestnoprávne relevantné konanie páchateľa len vo vzťahu k dvom poškodeným (I.
P. a jej synovi I.), a vzhľadom na chýbajúci konkrétnejší opis násilného správania zo strany poškodenej,
nie aj k mal. R., preto nebolo možné aplikovať ani tento právne kvalifikačný znak (navyše u v tom čase
jednoročného dieťaťa je tiež vylúčené, aby mu prípadné nadávky obžalovaného dokázali spôsobiť pocit

poníženia.)

V bode 2/ skutkovej vety rozsudku sa obžalovaný dopustil vyššie opísaného konania s popísaným
následkom (napĺňajúce skutkovú podstatu zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 208
ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) a písm. j) Tr. zákona), pretože
blízkej osobe podľa § 127 ods. 4 a ods. 5 Tr. zákona (poškodenej I. P.) a osobám zvereným do jeho

starostlivosti a výchovy (jej maloletým dvom deťom) spôsoboval fyzické a psychické utrpenie podstatne
násilnejším, na dennej báze (s niekoľko dňovými prestávkami) opakovaným silnejším bitím, a to aj
päsťami, kopaním, údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním, sledovaním, vyhrážaním (aj
zabitím), vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, a tento čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - so zbraňou (nožom a kovovou tyčou), pod dlhší čas (vzhľadom na vyššiu intenzitu jeho konania

v kontexte dĺžky tohto obdobia), a na viacerých osobách (I. P., a už obidvoch dvoch jej maloletých
deťoch.)

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný dopustil uvedených dvoch trestných činov formou
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, ktorá skutočnosť vyplynula zo spôsobu jeho konania,

z ktorého bolo možné vyvodiť, že obžalovaný nielenže vedel, že s takýmto konaním môže vyvolať
popísané následky, ale aj musel chcieť takéto následky spôsobiť. Ako motív (pohnútku) spáchanej
trestnej činnosti súd ustálil žiarlivosť a negatívne povahové vlastnosti obžalovaného.

Objektom uvedených trestných činov je záujem spoločnosti na ochrane blízkych a zverených osôb pred

fyzickými a psychickými formami násilia. Konaním obžalovaného došlo k zásahu do tohto záujmu.

Pri úvahách o výbere druhu a výmery trestu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

Pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona je trestná sadzba uvedená v rozsahu 3

rokov až 8 rokov. Pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona je trestná sadzba uvedená
v rozsahu 7 rokov až 15 rokov.

Vzhľadom na to, že obžalovaný dvoma samostatnými skutkami naplnil skutkové podstaty dvoch (vyššie
uvedených) úmyselných trestných činov, z ktorých obidva boli zločinmi, bol súd povinný uložiť (podľa

§ 41 ods. 2 Trestného zákona) obžalovanému úhrnný trest pri aplikácii tzv. asperačnej (zostrujúcej)
zásady, na základe ktorej sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu
z nich najprísnejšieho (t.j. trestná sadzba podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona v rozsahu od 7 rokov až do 15
rokov) o jednu tretinu, teda na 20 rokov.

Pokiaľ ide o výber druhu trestu, tak vzhľadom na to, že horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona (§ 208 ods. 3 Trestného zákona) prevyšovala 8
rokov, musel súd podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona uložiť obžalovanému trest odňatia slobody.

Nevyhnutnosť nepodmienečnej formy trestu odňatia slobody zase vyplynula z dolnej hranice trestnej

sadzby vo výške 7 rokov, keďže podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody je podľa § 51 ods.
1 Trestného zákona prípustný maximálne pri treste odňatia slobody uloženom vo výmere do 4 rokov (aj
to len s probačným dohľadom.)

V rámci tzv. asperačnou zásadou (podľa § 41 ods. 2 TZ) upravenej trestnej sadzby (od 7 rokov až do 20

rokov) potom súd mohol zvažovať konkrétnu výmeru nepodmienečného trestu, odňatia slobody, pričom
mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné osobitné okolnosti relevantné pre určenie
konkrétnej výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.Súd nezistil žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. V tejto súvislosti súd dodáva, že aplikácia
priťažujúcej okolnosti spáchania viacerých trestných činov podľa § 37 písm. h) Tr. zákona tu
neprichádzala do úvahy, pretože vzhľadom na aplikáciu tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2

Tr. zákona by išlo situácia, kedy by sa jedna okolnosť (mnohosť trestných činov) pričítala dvakrát
v neprospech obžalovaného (podľa § 37 písm. h) Tr. zákona a súčasne podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona
- ako sa to vylučuje napr. aj v ods. 20 rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. : II. ÚS 189/2019,
a tiež aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 5Tdo/75/2020.) Aplikácia priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m) Tr. zákona tu tiež neprichádzala do úvahy z dôvodu, že obžalovaný mal pri oboch

odsúdeniach evidovaných v registri trestov poznámku o osvedčení sa, teda že sa na neho hľadí akoby
nebol odsúdený. Tieto odsúdenie (aj v spojení s piatimi záznamami v priestupkovej lustrácii) však už
neboli prekážkou pre neaplikovanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (riadny život.)

Súd však v rámci osobitných okolností umožňujúcich individualizáciu výšky trestu v rámci zákonom
určenej trestnej sadzby podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona zohľadnil okolnosť absencie trvalých následkov u

poškodených, ako aj okolnosť, že obžalovaný doteraz nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia
slobody (vzhľadom na menej závažný charakter doteraz spáchanej trestnej činnosti), a preto mu vymeral
trest odňatia slobody takmer na dolnej hranici ustálenej trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov a 3
mesiacov.

Súd v tomto prípade nezistil žiadne výnimočné okolnosti umožňujúce zníženia trestu pod dolnú hranicu
upravenej trestnej sadzby podľa § 39 Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že obžalovaný v období posledných 10 rokov ešte nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, súd ho zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného na náhradu škody na zdraví
(bolestné) vo výške 1.564,80 eur v prospech poškodenej I. P., a to vychádzajúc z výšky bodového
ohodnotenia zranení poškodenej zistených v roku 2023 podľa znaleckého dokazovania v úhrnnej výške

60 bodov, vychádzajúc zo sumy náhrady za bolesť za 1 bod platný v roku 2023 vo výške 26,08 eur.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného na náhradu škody na zdraví
(bolestné) vo výške 912,80 eur v prospech poškodeného mal. I. P., a to vychádzajúc z výšky bodového
ohodnotenia zranení tohto poškodeného podľa znaleckého dokazovania v úhrnnej výške 35 bodov,

vychádzajúc zo sumy náhrady za bolesť za 1 bod platný v roku 2023 vo výške 26,08 eur.

Súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného na náhradu škody na zdraví
(bolestné) vo výške 782,40 eur v prospech poškodeného mal. R. P., a to vychádzajúc z výšky bodového
ohodnotenia zranení tohto poškodeného podľa znaleckého dokazovania v úhrnnej výške 30 bodov

vychádzajúc zo sumy náhrady za bolesť za 1 bod platný v roku 2023 vo výške 26,08 eur.

Vzhľadom na to, že inak by boli tieto výroky týkajúce sa práva maloletých na náhradu škody podľa §
287 ods. 1 Tr. poriadku ako exekučný titul nevykonateľné, museli byť v nich uvedené identifikačné údaje
týchto maloletých. Vyžaduje to aj ustanovenie § 287 ods. 2 Tr. poriadku.

Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal všetkých troch poškodených s ich uplatnenými nárokmi na
náhradu nemajetkovej ujmy (každý) vo výške po 7.000 eur v celom rozsahu na civilný proces, pretože by
na rozhodnutie o povinnosti na náhradu týchto nárokoch bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie (najmä
vo vzťahu ku výške tejto náhrady), ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Pokiaľ ide o týmito troma poškodenými súčasne uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
vzniknutých pribratím ich splnomocnenca vo výške 990,44 eur, tak súd poukazuje na to, že trovy
poškodeného podľa § 557 ods. 1 Tr. poriadku, teda vrátane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca,
nemožno považovať za „škodu spôsobenú trestným činom“, a preto o ich náhrade nemožno rozhodnúť

podľa § 287, resp. podľa § 288 Tr. poriadku v odsudzujúcom rozsudku, a to vzhľadom na §
164 Tr. poriadku (viď aj stručný komentár k Trestnému poriadku, IURA EDITION, autori : Štefan
Minárik a kolektív, 2006, str. 1265.) Uvedené samozrejme nevylučuje následné rozhodovanie v rámci
porozsudkovej agendy podľa § 557 Tr. poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu

podať : prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech
obžalovaného. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno
napadnúťodvolanímlenvniektorejjehočastialebosaodvolaniavýslovnevzdať.Osoba,ktoráodvolanie
podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na
záverečnú poradu.